Page 1

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

13

/4588/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 29. 3. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Naši laureáti

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Ochrana jabloní počas celej vegetácie

Dve penalty – jeden gól




Z obsahu

29. 3. 2014 | 13 /4588/

Uzávierka čísla: 26. 3. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Pod lupou práca ustanovizní a inštitúcií 6 Ocenili Dr. Michala Babiaka a Katarínu Melegovú-Melichovú 7 Naša doterajšia cesta

9 SLOVENSKO 9 Stále vyhrajú naši

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Dom kultúry, na ktorý môžu byť hrdí 12 Bez veľkých investícií to nepôjde 15 Poctivo zarobené peniaze

V poradí štvrtý Medzinárodný veľtrh ekológie ECO EXPO otvorila v prvý jarný deň v Belehrade ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová. (s. 12) O. Filip

19 Keď je pracovitosť sladená medom

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Trochu fantázie, trochu reality

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Jarná sejba, úvery, subvencie... 28 Užitočná družba poľnohospodárov 29 Aj keď sú choré, nebolia

31 KULTÚRA 31 Anatómia idyly 32 Poľnou cestou do neznáma

V Slovenskom národnom dome v Kysáči vo štvrtok 20. marca bolo zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na ktorom hodnotili prácu ustanovizní a inštitúcií, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je NRSNM. (s. 5) E. Šranková

34 S knihou od malička 36 Poďme si cibriť myseľ s Duškom!

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Sriemske derby Erdevíčanom 48 Domáci hrali brutálne 49 Rozhodca pomáhal domácim Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V sobotu 22. marca Turistická organizácia Bieleho Blata usporiadala 2. svetové majstrovstvá v kosení trstiny. (s. 15)

V. Hudec


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Aby jar nevyšla nazmar

U

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565



Konečne je tu azda najkrajšie ročné obdobie. Nasýtili sme sa dlhých, hoci neveľmi studených zimných dní až-až, a tak nám prirodzene po nich zachutila vôňa jari ako dobrý čerstvý chlieb po sviatočných tortách a koláčoch. Taký, ktorého sa nikdy neprejeme.

menie žiť a ťažiť pekné aj z ročného obdobia, ktoré sa nám práve odvíja prvými dňami, z chvíľ všedných a iných, je azda najväčší kumšt, na ktorý jednoznačný recept nedávajú ani všetky predchádzajúce skúsenosti a múdrosti ľudstva. Ktosi má dostatok všetkého, nechýbajú mu ani chlieb, ani zákusky, iný zase nemá toľko ani prvého a zvlášť druhého, no treba si nám všetkým plne uvedomovať vzácnosť a presadzovať (aj) iné hodnoty, ako je úcta, láska, obyčajné ľudské porozumenie, priateľstvo, rodina. Tie spravidla nestoja žiadne peniaze, iba ak trochu alebo i trochu viac času: na pozdrav, stretnutie, rozhovor, prívetivé slovo. Potom azda aj tie životné bremená, ktoré nás všetkých ťažia, nepadnú tak náramne ťažko ani vo chvíľach, keď sa s nami život nemazná. Alebo vtedy, keď nás zhon za životnou nevyhnutnosťou stále a riadne vyčerpá a znechutí. Umeniu žiť sa nám načim učiť dennodenne, predovšetkým vlastným pričinením sa, uvedomením si, že úspech neprichádza sám od seba. Je veľa toho, čo nám prinášajú a prinesú tieto navonok všedné jarné dni: niekomu nádeje, inému otrasy, tretiemu skúšky, štvrtému problémy. No všetko to je život: vnútorný, pracovný, rodinný... Pod jediným slnkom a na jedinej planéte, ktorej osud spoluvytvárame a zdieľame. Ktorej veľa berieme a málo vraciame. Niet sporov o tom, že jej budúcnosť potrebujeme ako soľ. Niet ani dilem o nutnosti povinností, význam ktorých nám museli pripomínať i uplynulé marcové svetové environmentálne dni: lesov, meteorológie, vody... Alebo aj menšie časové jednotky, ako je napríklad Hodina pre našu planétu. Vedomý si toho, že svojmu osudu nikto neujde a že človeka od planéty oddeliť nemožno, zostáva len jedno: hojiť ekologické rany všade a ako sa len dá. Len keď užitočne a cieľavedome naplníme toto poslanie a potrebné obsahy, všetko, čo do modrej planéty vložíme, bude sa nám vedieť štedro vrátiť a odplatiť. Predovšetkým dobrým pocitom, že sme príležitosti zbytočne nepremárnili a že sme vhodne zúročili každú chvíľku čoraz vzácnejšieho času a možností. Jagavé hviezdy alebo čierne diery. Voľba je jednoduchá. A je len na nás.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Oto Filip

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

 Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 13 /4588/

29. 3. 2014

3


Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

V

www.hl.rs

SEDEM DNÍ 

Ako sa zbaviť ozveny minulosti Anna Lazarevićová

poslednom čase sme v našej krajine svedkami eskalácie agresivity a kriminality mladistvých osôb. Takmer za každým rohom sa stretáme s nárastom počtu mladistvých osôb, ktoré sa svojím správaním dostali do rozporu so sociálnymi normami a v mnohých prípadoch aj so samotným zákonom. Je už všeobecne známe, že také správanie v našom prostredí spôsobilo tzv. problémové obdobie a osobitne vojnové udalosti, ktoré vždy prinášajú so sebou narastanie takých patologických javov, ktoré zapríčiňujú, že sa prudko zvyšuje kriminalita, že sa rozrastá organizovaný zločin, toxikománia, rôzne formy sociálneho parazitizmu, nezamestnanosť a iné negatívne javy. Osobitne je však varovná skutočnosť, že stúpla nielen kriminalita dospelých, ale aj delikvencia mladistvých a maloletých detí. Aj to je späté so spoločenskými zmenami a ich negatívnymi dôsledkami (uvoľnenie mravných a právnych noriem, nedokonalá legislatíva, mylné chápanie demokracie, pokles životnej úrovne a pod.), ale aj s oslabením primárnej prevencie predovšetkým zo strany rodiny a školy, čo vo veľkej miere zneužíva práve ten kriminálny živel. Preto netreba mrhať čas na výskumy a analýzy, ale konať okamžite, a to preventívne. Veď záujmom našej spoločnosti je, aby mladá generácia vyrastala zdravo a s pozitívnymi postojmi k dodržiavaniu spoločenských noriem. Musí sa rozvíjať čo najužšia spolupráca psychológov s rodinami, školami, obecnou starostlivosťou o deti a rodinu, s políciou a súdmi pri výchovnom pôsobení na mladého človeka. Lebo prípady, ktoré sa nedávno udiali v Jagodine, Niši, Novom Sade, Šabci, Belehrade, Žarkove, Kruševci, Prokuplji... sú tou najpresvedčivejšou výstrahou, pred ktorou naša spoločnosť a, samozrejme, aj tá nová, ešte nekonštituovaná vláda, nebude smieť a ani nesmie zatvárať oči...

4

O

minulosti, ktorá určuje budúcnosť nielen jednotlivcov, ale aj štátov, je vždy čo povedať. Môžeme ju opisovať, skúmať, analyzovať, hodnotiť, ale nemôžeme ju zmeniť. Dakedy sa zdá, že ožije a dakedy sa dokáže aj vrátiť. Ako bumerang. Uplynulo pätnásť rokov od toho 24. marca 1999, keď prvé bomby padli na územie vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie. Rozhodnutie o agresii na suverénnu krajinu mimo všetkých ustanovení medzinárodného práva a bez súhlasu Spojených národov nasledovalo po neúspešných rokovaniach o Kosove vo francúzskom Rambuillett a Paríži. Lietadlá NATO 78 dní a nocí vrhali svoj smrtiaci tovar na ľudí, infraštruktúrne objekty, kasárne, školy, zdravotnícke ustanovizne... Milosrdný anjel počas bombardovania znamenal smrť pre viac ako 2 500 osôb a viac ako 12 000 ľudí bolo zranených. Škody spôsobené na hospodárskych, infraštruktúrnych a iných objektoch domáci experti odhadli na 100 miliárd dolárov, zahraniční z G 7 na oveľa menej, len 29,6 miliardy dolárov. S ničivými následkami bombardovania, či už hospodárskymi, ekologickými, zdravotnými alebo inými Srbsko zápasí dodnes. Najviditeľnejšie pri spomienke na obete nezmyselnej

agresie 19 najsilnejších krajín sveta na malý balkánsky štát a jeho obyvateľov. Takisto aj pri pohľade na zbúranú budovu novosadskej televízie a iné objekty, ktoré (ešte) neboli obnovené. Pri pätnástom výročí leteckej kampane NATO na SRJ sa doslova natískajú súvislosti s dianiami v Ukrajine, zvlášť s odštiepením Krymu a jeho pripojením susednému Rusku. Tieto diania silne ovplyvnili medzinárodné vzťahy, zvlášť vzťahy Ruska s USA a krajinami Európskej únie, hoci proces globalizácie ani ostatné krajiny nenechá bokom. To platí aj pre Srbsko, v ktorom toho času po voľbách pôsobí vláda v technickom mandáte a do formovania novej vlády – ako vyhlásil prezident Nikolić – v Srbsku nemá kto prezentovať stanovisko štátu k dianiam v Ukrajine a na Kryme. Odchádzajúci premiér Dačić bol trochu konkrétnejší, keď spresnil, že stanovisko Srbska bude vyvážené, v súlade s jeho európskou cestou, ale aj s priateľstvom s Ruskom. Podobné stanovisko zastáva aj prvý podpredseda Vučić. O ťažkej a búrlivej minulosti na týchto našich priestoroch svedčí aj pojednávanie, ktoré sa toho času vedie pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Ide o proces, v ktorom sa Srbsko a Chorvátsko v súvislosti s vojnovým konfliktom

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ZLATKO MINIĆ, NOVINÁR, KONZULTANT A SPOLUPRACOVNÍK TRANSPARENTNOSŤ SRBSKO

Tri opory Oto Filip

– Ktoré sú najdôležitejšie základy boja proti korupcii? – Známe je, že sú tri opory tohto boja: prevencia, školenie a represia. Tak isto je jasné, že politici majú najradšej represiu. Táto totiž prináša rýchle výsled-

Informačno-politický týždenník

ky, badateľné a použiteľné predovšetkým v predvolebných a volebných kampaniach. Keďže politici majú v láske aj masovokomunikačné prostriedky, tak sa všetko s tým súvisiace rýchlo dostáva aj do verejnosti. Následkom je, že

z prvej polovice deväťdesiatych rokov navzájom žalujú za genocídu. Ako je známe, nedávne pokusy o mimosúdne urovnanie konfliktu stroskotali. Pred súdom sa tak znovu jatria staré rany a roznecujú vášne, čo možno pochopiť aj ako potrebu, aby sa potom položila bodka a otvorili nové perspektívy. V procese proti Darkovi Šarićovi súdny rozsudok je ešte ďaleko, no začiatok vypočúvania najznámejšieho drogového kráľa vyvoláva veľký záujem verejnosti. Ako bolo oznámené, Šarić bol zatknutý 18. marca v spoločnej akcii Srbska a Čiernej Hory a je obvinený z pašovania 5,7 tony kokaínu z Južnej Ameriky do Európy. Takisto je upodozrievaný z prania peňazí, s ktorými v predchádzajúcom období účinkoval v privatizácii viacerých podnikov, väčšinou na území Vojvodiny, s katastrofálnymi výsledkami pre podniky. Pri prvom vyjadrovaní pred súdom Šarić okrem toho, že zamietol obvinenia na vlastný účet, tvrdil, že celá obžaloba proti nemu je veľký podvod bývalého režimu. Ktorého a koho (ešte) nepovedal. Keďže nič z toho, čo sa stalo, už sa neodstane, minulosť treba nechať minulosťou. Ak je to potrebné, nech inštitúcie vykonajú svoju časť práce, aby sa tak položila bodka za všetkým, čo by mohlo negatívne vplývať na našu prítomnosť a budúcnosť. 

sa druhé dva segmenty boja, ktoré sú tiež mimoriadne dôležité, dostávajú do druhého plánu. Aby som to prirovnal: zvádzanie boja proti úplatkárstvu len na represiu je čosi podobné ako keby sme sa na zdravotníctvo pozerali len cez prizmu chirurgie.

• TÝŽDEŇ •


V KYSÁČI ZASADALA NRSNM

Pod lupou práca ustanovizní a inštitúcií Elena Šranková

S

tredobodom 19. zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 20. marca v Slovenskom národnom dome v Kysáči bola práca ustanovizní a inštitúcií, ktorým je Národnostná rada zakladateľ alebo spoluzakladateľ. V pracovnej časti zasadnutia sa robilo podľa navrhnutého rokovacieho programu, i keď Ján Paul navrhol doplnky, ku ktorým prítomní zaujali negatívne stanovisko a kritizovali i stranícke symboly, ktoré si tento člen NRSNM vyložil. Pod lupou sa potom ocitli vlaňajšia činnosť NVU a týždenník Hlas ľudu, ktoré úvodom ozrejmili riaditeľ Samuel Žiak a zástupkyňa zodpovednej redaktorky Hlasu ľudu Anna Francistyová. Kritické pripomienky Jána Paula na písanie Hlasu ľudu riaditeľ Žiak vyvrátil argumentmi. Aj podľa slov Juraja Červenáka v ustanovizni sa dobre hospodárilo. Zveľadila sa i redakčná politika a na základe toho, že prítomní jednohlasne schválili tak

ILUSTROVANÝ SLOVNÍK KORUPCIE

Predsedníčka NRSNM pri udeľovaní ich publikácie

správy o minuloročnej práci, ako i plány na tento rok, možno uzavrieť, že mali o nich kladnú mienku. Po prvýkrát bola na zasadnutí NRSNM aj správa o činnosti a realizácii programu práce Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci za školský rok 2012/13, keďže sú od vlani spoluzakladateľom tejto inštitúcie a aj správa o vlaňajšej činnosti a plánoch na tento rok Galérie insitného umenia v Kovačici.

V pokračovaní sa členovia NRSNM informovali o rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý jednotlivé ustanovenia Zákona o národnostných radách vyhlásil za neústavné. Ako povedala predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, rozhodnutia Ústavného súdu sa musia rešpektovať a na zasadnutí, ktoré mali ohľadom toho, bolo povedané, že po voľbách do národnostných rád treba vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá v dohovore s národnostnými radami určí,

či sa bude písať nový zákon alebo sa neústavné články zlepšia v tom zmysle, aby zostali zachované získané práva. O situácii týkajúcej sa Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo, kam patrí Lienka v Kysáči, informovala S. Zolňanová. Dožadovali sa vraj odpovede na otázky, prečo sa do zoznamu prebytočných vychovávateľov dostávajú po slovensky vyučujúce kádre, a ako sa rozvrhujú zamestnanci do škôlky v Kysáči, ktorí nehovoria po slovensky. Mestská správa už poslala riaditeľovi PU Radosno detinjstvo list, že je potrebné poslať na skladanie lektorátu tých, ktorí pracujú v slovenských skupinách, čoho sa NR podľa zákona môže dožadovať. Členov NRSNM v Kysáči privítali Ján Slávik, predseda Rady MS Kysáč, a Rastislav Surový, predseda MOMS, ktorý predsedníčke NRSNM odovzdal aj výtlačky zborníka prác Kysáč 1773 – 2013, ktorá potom predstaviteľom cirkví, inštitúcií, ustanovizní a spolkom v Kysáči odovzdala publikáciu, ktorá vyšla z príležitosti 10. výročia pôsobenia NRSNM. 

spoločenských postojoch, v odhaľovaní a transparentnosti pôvodu majetku, v prísnych trestoch previnilcom, v  uplatnení tohto procesu. viacerých zahraničných Občania, tunajmodelov zúčtovania šie a medzinárodné s korupciou: od hongexpertné organizákonského po švédsky. cie zdieľajú rovnakú ANEM zase projekmienku: okrem nezatom a Ilustrovaným slovmestnanosti a  chu- Problém je zložitý, také sú i východiská: z konferencie níkom korupcie mieni doby úplatkárstvo je v belehradskom mediálnom stredisku povzbudiť občanov najväčším problémom a médiá, aby už dnes brzdiacim vývoj spoločnosti. Kon- nebezpečný a rozšírený: „Načo sa účinkovali v boji proti tomuto spozultant pri projekte prof. Čedomir učiť, keď niektorí naši zámožní spo- ločenskému problému tak, že im Čupić vyzdvihuje, že sme vystavení lužiaci celé noci trávia v kaviarňach, zabezpečí informácie o mechaniznajnebezpečnejšiemu a najhoršie- diskotékach a rôznych kluboch, moch a možnostiach uvedeného mu druhu korupcie: tej systémovej, začiatkom mája majú od niekoľko boja a o úlohe, ktorú v ňom môžu ktorá vlastne znamená kumulatívne po desať najhorších známok, aby hrať a mať. Pokiaľ sa v tom dostali pôsobenie úplatkárstva, zasahujú- o pár týždňov školský ročník skon- a dostanú, zistí sa už v máji, keď ceho politickú, hospodársku, sociál- čili s dobrým alebo veľmi dobrým sa v rámci projektu bude konať nu a hodnotovú sféru. Na ilustráciu, prospechom. Len nám nepovedzte, okrúhly stôl o výsledkoch médií, pokiaľ siaha toto spoločenské zlo, že ide o zaslúžený úspech,“ uviedli. príslušných orgánov a iných releProf. Čupić východisko z takejto vantných činiteľov dosiahnutých uviedol príklad z istej školy, ktorej žiaci tiež označili korupciu za jav a podobných situácií vidí v inakších v protikorupčnom boji.

Účinná zložka boja Oto Filip

H

romadenie funkcií, zneužitie postavenia, rodinkárstvo, verejné obstarávanie... Sú to len niektoré z dvadsiatich pojmov súvisiacich s úplatkárstvom, ktoré od pondelka prostredníctvom denných tematických vysielaní ozrejmuje dvadsaťpäť televíznych a štyridsaťpäť rozhlasových staníc siete Asociácie nezávislých elektronických médií (ANEM). Prioritným cieľom projektu financovaného Európskou úniou, ktorý sa realizuje v spolupráci s Agentúrou pre boj proti korupcii, ako aj mesiac trvajúcich seriálov, je prispieť k účinnejšej prevencii a k celkovému boju proti úplatkárstvu. Žiada si to najmä aktívnejšie zapojovanie sa občanov a médií do • TÝŽDEŇ •

13 /4588/

29. 3. 2014

5


Týždeň V RUMUNSKOM NADLAKU UDEĽOVALI CENU ONDREJA ŠTEFANKA

Ocenili Dr. Michala Babiaka a Katarínu Melegovú-Melichovú Jaroslav Čiep

a Čechov v Nadlaku v Srbsku a školská otázmá nádych slávnostka), Samuel Boldocký esť rokov za sebou v druhej nej chvíle, keď sa na (95 rokov slovenského polovici marca rumunský ocenených číta laugymnázia v Petrovci), Nadlak sa stáva centrom slo- datio, udeľuje sa im Jaroslav Čiep (Vojnovenského zahraničia. Šesť rokov aj plaketa s diplomom vé roky v petrovskom za sebou tuná udeľujú i prestížnu a stanovená finančná gymnáziu a Michal Cenu Ondreja Štefanka. Touto ce- čiastka. Tohtoročnú Rapoš), Dr. Jarmila nou si nielen Slováci v Rumunsku, Cenu Ondreja ŠtefanHodoličová (Národný ale aj celé slovenské zahraničie ka v oblasti propagákalendár (1920 – 1944) zachováva pamiatku na zosnu- cie literatúry získal Dr. – najčítanejšia „kniha“ lého literáta, spolkového činiteľa Michal Babiak, pôvovojvodinských Slováa organizačného lídra slovenskej dom z Kulpína, už dlkov), Dr. Anna MakiDolnej zeme. Do Nadlaku aj tohto hodobo žijúci a pôšová (Slovenčina na roku pricestovali početní vedeckí sobiaci v Bratislave. Ivan Miroslav Ambruš (stojí) sa v mene organizátorov vysokých školách v Srbpracovníci a kultúrni činitelia z via- Cenu za organizačnú na záver zavďačil za podnetné prínosy upevňovania sku), Dr. Adam Svetlík cerých krajín. V piatok 21. marca a spolkovú činnosť povedomia a spolupatričnosti dolnozemských Slovákov (Literárna kritika vojvšetci spolu svedčili slávnostnej rovnoprávne udelili vodinských Slovákov chvíli udeľovania ceny, ktorú usta- dvom dámam. Získali ju americká Slovenska, Maďarska, Srbska a Ru- v časopise Dolnozemský Slovák) a novili roku 2009 a ktorú pokrstili Slovenka Nina Holá a predsed- munska. Svoje vedeckovýskumné Dr. Zuzana Čížiková (Supek a litepodľa O. Štefanka. níčka Matice slovenskej v Srbsku projekty a referáty prednieslo 50 rárne dedičstvo). referentov z viacerých univerKultúrna a vedecká spoločnosť Katarína Melegová-Melichová. Všetky prednesené referáty na Ivana Krasku túto prestížnu cenu Každoročné stretnutie v Nad- zitných centier na Slovensku, v konferencii sa týkali dolnozemskej udeľuje žijúcim osobnostiam v laku, okrem udeľovania cien, je Rumunsku, v Maďarsku a v Srbsku, tematiky. Na život a prácu slovens l ove ns ko m skej menšiny v Srbsku si posvietili zahraničí alebo aj iní referenti. Dr. Michal Babiak zo Slovenskej hovoril o historickom bytí, Dr. republiky, ktorí Samuel Jovankovič o začiatkoch svojou činnosa rozvoji remeselníctva v Petrovci, ťou v ýrazne Mgr. Ondrej Druga o Dr. Jankovi a dlhodobo Bulíkovi, Mgr. Marina Hríbová o prispeli k rozvýzname materinského jazyka voju slovensképre udržanie sa v inonárodnom ho zahraničnéprostredí, Dr. Zuzana Drugová o ho sveta. Cena výskume slovenských ľudových Ondreja Štetancov z Banátu, Báčky a Sriemu fanka sa podľa a Dr. Marta Součková o poetike pravidiel udeKataríny Hricovej. Zaujímavý a oriľuje v dvoch ginálny príspevok pod menom kategóriách, Nielen Motyka, moja gotika, ale aj a to za príspeŠabľa a puška – pre chlapa skúška vok k rozvoju Časť účinkujúcich na tohtoročnej medzinárodnej konferencii v Nadlaku predniesol Mgr. Miroslav Demák. a propagácii Záver konferencie patril disslovenskej literatúry tvorenej v späté aj s dvojdňovou medzi- ale aj predstavitelia významných kusným príspevkom a nakoniec slovenskom zahraničí a za príspe- národnou konferenciou. Po ofi- inštitúcií, spolkov a  združení. organizátori účastníkom poskytli vok k rozvoju, organizovaniu a ciálnom otvorení konferencie Značný počet účastníkov konfe- pokyny, v akom tvare a dokedy diverzifikovaniu kultúrneho života úvodom odzneli príhovory hostí rencie do Nadlaku pricestoval aj zo treba odovzdať prečítané referáa spolkovej činnosti v slovenskom a neskôr v pracovných častiach Srbska. Svoje príspevky auditóriu ty. Výsledkom tejto konferencie, zahraničnom svete. Cenu Ondreja tohtoročnej konferencie účastníci predstavili i Dr. Samuel Čelovský okrem iného, bude aj hodnotný Štefanka spravidla udeľujú dvom sa zaoberali predovšetkým variá- (Jozef Viktor Rohoň, rodák z Butína, zborník prác, aký Nadlačania kažosobnostiam, ale výnimočne, ako ciami na tému Historické aspekty zakladateľ divadla v Petrovci a vý- doročne vydávajú a práve v čase to bolo aj v minulom roku, i tohto života dolnozemských Slovákov. znamný vedec), Vladimír Valentík tohtoročnej konferencie prezenroku ju získali traja. Samotné ude- Na konferencii účinkoval doteraz (150 rokov slovenských novín a tovali i ten z minuloročnej konfeľovanie ceny v centrálnom sídle rekordný počet vedcov, kultúr- časopisov v Srbsku), Katarína Mele- rencie pod menom Dolnozemskí Demokratického zväzu Slovákov nych a spolkových pracovníkov zo gová-Melichová (Matica slovenská Slováci – hranice určenia.

Š

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Naša doterajšia cesta

P

roces pristúpenia Európskej únii je proces prinášajúci obyvateľom Vojvodiny a Srbska dlhodobý a priamy osoh. Uvedené skonštatoval predseda pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić na piatkovej panelovej rozprave o novej etape eurointegrácie, prebiehajúcej 21. marca v Novom Sade. V pondelok 24. marca sa v Belehrade konal okrúhly stôl týždenníka NIN o budúcej poľnohospodárskej politike Srbska z aspektu zlaďovania jej regulácií a štandardov s tými európskymi, v utorok sa v mediálnom stredisku na Teráziách hovorilo o percepcii obsahu kapitol 23 a 24 z hľadiska prístupového procesu... Inými slovami, neuplynie deň, aby k našej európskej agende nepribudli nové akcie, zložky, plány... Je to aj logické, vzhľadom na to, že je eurointegrácia u nás celé roky aktívnym a aktuálnym pojmom. Šestnásteho marca bolo presne desať rokov od vzniku Kancelárie pre európsku integ-

ráciu, presnejšie od chvíle, keď sa naša vláda rozhodla systematicky a koordinovane pristúpiť k začleneniu Srbska do Európskej únie, následne aj všetkým reformám, realizáciou ktorých k členstvu spejeme. Ako sa uvádza v príležitostnom oznámení kancelárie, prioritou je Európa ako systém hodnôt, ako súhrn pravidiel, zákonov, vybudovaných inštitúcií. Spôsobom, ako to dosiahnuť, je účinná realizácia všetkých prác súvisiacich s rokovaniami o členstve, s uskutočnením Stabilizačnej a asociačnej dohody, so zlaďovaním domácich predpisov s právnymi výdobytkami EÚ, s koordinovaním medzinárodnej rozvojovej pomoci, s programovaním IPA fondov, s realizáciou programu cezhraničnej spolupráce, s prekladaním a prípravou našej verzie predpisov EÚ, s komunikovaním s verejnosťou ohľadom uvedených aktivít, s usporiadaním školení súvisiacich s viacerými oblasťami pôsobenia únie.

Hoci sa o perspektíve členstva krajín západného Balkánu v Európskej únii hovorilo ešte pred pätnástimi rokmi a Spolková republika Juhoslávia (SRJ) vstúpila do Procesu stabilizácie i pridruženia pár dní po októbrových demokratických zmenách roku 2000, bolo načim ešte niekoľko rokov a medzníkov po nastúpenie na európsku koľaj, na ktorej sme i dnes. Tak v decembri 2000 únia zrušila clo na dovoz tovarov zo SRJ, vo februári 2003 Načim nám o EÚ veľa toho vedieť vzniká Štátne spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory (ktoré malo dvojitej koľaje. Jeho podstatou je, že nastoliť jednotný trh), aby v júni Srbsko a Čierna Hora budú osobitne toho istého roku na samite v Solúne rokovať o obchodnej zložke Stabibola potvrdená európska budúc- lizačnej a asociačnej dohody, kým nosť štátov západného Balkánu, i to sa na úrovni štátneho zväzku malo na základe individuálneho pokroku rokovať o politickej časti Dohody každého z nich. Počas ďalšieho, roku o stabilizácii a pridružení. Nové 2004, sa stáva jasné, že nevznikne roky však prinášali i nové skúšky a spoločný trh Srbska a Čiernej Hory, nové prekvapenia. (V budúcom čísle: následkom čoho Európska únia Tri významné dohody) v decembri schvaľuje princíp tzv.

Jasmina Pániková

P

o necelých 48 hodinách po voľbách v médiách sa naplno začalo hovoriť o predčasných parlamentných voľbách vo Vojvodine. O nich sa najmä zmienilo vedenie Srbskej pokrokovej strany, ktorá vo Vojvodine presvedčivo zvíťazila. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor v utorok 18. marca vyhlásil, že voľby vo Vojvodine budú vypísané iba vtedy, keď sa splnia predpísané podmienky. „Tí, ktorí získali obrovský počet hlasov, istotne cítia potrebu hovoriť o predčasných voľbách vo Vojvodine a taká ich reakcia sa mohla aj očakávať,“ povedal Pásztor. „Omnoho ťažšie mi pripadajú vyhlásenia o predčasných voľbách zo strany mojich koaličných partnerov, ktorí pravdepodobne pokladajú po• TÝŽDEŇ •

krajinské Zhromaždenie za hračku, ktorú používajú na každodenné politické hádania a predčasné parlamentné voľby chápu ako politickú dohodu na trhovisku.“ Komentujúc vyhlásenia koaličných partnerov predseda pokrajinského Zhromaždenia vyhlásil, že sa oni zaoberajú predčasnými voľbami iba z jedného dôvodu – aby zahalili fakt, že je „kráľ nahý“, apostrofujúc pritom na malý počet hlasov, ktoré získala Demokratická strana. Okrem toho zdôraznil, že pracovná skupina vypracovala návrh Štatútu Vojvodiny a podľa neho by sa v nadchádzajúcich dňoch mali konať rozhovory a prípravy na zasadnutie výboru Zhromaždenia a neskoršie aj Zhromaždenia, na ktorom by sa malo rokovať o zmenenom Štatúte AP Vojvodiny. 

Ďuro Varga

Vo Vojvodine zatiaľ nebudú voľby

INÝ NÁHĽAD

PODĽA PREDSEDU POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

13 /4588/

29. 3. 2014

7


Týždeň V OČAKÁVANÍ NOVEJ VLÁDY

stanovisko k tomu bude musieť zaujať nová vláda, ktorá má oporu v zhromaždení. Tak či onak, len chvíle sladkého opojenia z volebného vízvedavým otázkam veťazstva sa bleskovo rejnosti, týkajúcim sa míňajú. Nasleduje toho, s kým sa, ohľadne rozuzlenie početbudúceho zloženia vláných, domotaných dy budú predovšetkým klbiek problémov, konzultovať. Údajne čiže víťazom prito smeruje k budúcej Aleksandar Vučić chodí plne sa ujať koalícii SNS so stranou doterajšieho premiéra Ivicu Dačića zodpovednosti na ceste k svetlejšej (SPS), NDS Borisa Tadića a SVM Is- budúcnosti lemovanej predvolebnými sľubmi. Ktosi povedal, že tí, ktorí tvána Pásztora. Podstatne dôležitejšie než dátum zabúdajú na minulosť, sú odsúdení začiatku pôsobenia vlády v novom na jej opakovanie, o čom sme sa už zložení je ale náplň jej práce. Okrem neraz presvedčili. Opakovať všetko reforiem, o ktorých pokrokári vo znovu ešte čo len raz by vari už bolo veľkom hovorili v predvolebnej nad sily občianstva akokoľvek znovu kampani, budúcich kormidelníkov a zase sa nádejajúceho, až verialode v povážlivom stave na riad- ceho, že svitnú krajšie dni. Menej ne rozbúrenom mori (vnútorných presvedčení a menej veriaci ľudia a vonkajších problémov) očakávajú by povedali: možno aj svitnú, ale až aj ďalšie tvrdé oriešky. Potvrdil to potom, keď sa prehryzieme cez ešte i prezident Nikolić pri utorkovom ťažšie obdobie, než je toto, v ktorom otváraní prác na výstavbe druhého sa máme tak, ako si neprajeme. úseku železničnej trate Belehrad – Kým občania nepocítia lepší život na vlastnej koži, do omrzenia budú Pančevo, keď o. i. podotkol: – Veľa prác sme začali, mnohé opakovať obligátne otázky vysunuté práce sú pred nami, máme novú do titulku: kto s kým, kedy, prečo, svetovú situáciu, môžbyť i novú ako, dokedy...? Foto: Tanjug ohľadne Kosova a Metóchie, avšak

Kto s kým, ako a kedy? Juraj Bartoš

vať opatrenia na reformy rezident Srbska vo všetkých Tomislav Nikolić segmentoch v utorok vyhlásil, spoločnosti“. že ráta s tým, že ZhroInak povedamaždenie Srbska zvolí né, bude sa novú vládu „skôr než v z ť a h ovať v máji“, keďže sa, dona všetky dal, na to vytvorili podkľúčové obmienky, pričom mal na lasti, akými ume skutočnosť, že Resú vzdelápubliková volebná kovanie, zdramisia v utorok vyhlásila votníctvo a, konečné výsledky parpravdaže, lamentných volieb 16. hospodárTomislav Nikolić marca. Povedal tiež, stvo, v oblasti že „hlavný kandidát na premiéra“ ktorého ako základné ciele figurujú: je Aleksandar Vučić. V ten istý deň zníženie nezamestnanosti, prilázrejme budúci predseda vlády, inak kanie investorov a lepšia životná predák Srbskej pokrokovej strany úroveň občanov. (SNS), ktorá v budúcej zostave parlaPodľa slov podpredsedu SNS mentu bude mať najviac poslancov, Bratislava Gašića vládu Srbska zapre denník Danas vyhlásil, že sa prá- ložia „čoskoro“. Denník Danas tiež ve zaoberá písaním programu práce uvádza, že v SNS neoficiálne tvrdia, budúcej vlády. Po dokončení ho že ustanovenie nového zloženia predostrie potenciálnym koaličným Národného zhromaždenia Srbska partnerom. Ako píše Danas, Vučić sa možno očakávať najneskoršie do vyslovil, že„dokument bude obsaho- 20. apríla. Zatiaľ však nevyhovujú

P

KRYMSKÁ KRÍZA

Uch, uch, Ukrajina J. Bartoš

A

ko sa zďaleka hlási nadchádzajúce leto, tak sa schladzujú vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj, a azda najmä, vzťahy na relácii Spojené štáty – Rusko. Referendum na Kryme 16. marca dopadlo tak, ako bolo aj laikom jasné, že dopadne, následne čoho prezident Ruska Vladimir Putin koncom predchádzajúceho týždňa podpísal dohody o pripojení Krymu a Sevastopoľ k Rusku. Ňou sa zakotvuje, že polostrov Krym a mesto s osobitným postavením Sevastopoľ sa – začnúc dňom podpísania dohody – stávajú súčasťou Ruskej federácie. Ako úradné jazyky, taktiež píše denník Danas,

8

www.hl.rs

sa uvádzajú ruský, ukrajinský a krymsko-tatársky. V duchu očakávania svetovej verejnosti, lídri Európskej únie vzápätí podpísali s  Ukrajinou politickú časť dohody o pridružení. Previerania na diplomatickom pláne predsa boli a sú podstatne tichšie než rinčanie zbraní priamo v teréne. Ruské armádne jednotky obsadili strategické punkty na Kryme a ukrajinská armáda začala svoje jednotky z Krymu sťahovať.

Informačno-politický týždenník

Americký prezident Barack Obama vyhlásil, že považuje za nezmysel porovnávať anexiu Krymu s Kosovom, ktoré, ako povedal, vedie spravodlivý boj za nezávislosť. Výstražné správy sa množia v súlade s udalosťami nadmiernou rýchlosťou a intenzitou. V Kyjeve, pri zásahoch ukrajinskej polície proti ultrapravicovým ra-

dikálom bol smrteľne zranený ich predák Oleksandr Muzyčko. Radikáli

sa dožadovali, aby odstúpil minister vnútra Arsenij Avakov. Niekoľko stovák Tatárov vraj hnaní strachom opustilo bydliská na Kryme, hľadajúc nový domov v západnej časti Ukrajiny. Ako informuje slovenský denník Sme, odvolávajúc sa na Český rozhlas, ruská armáda už, okrem vojenských základní, kontroluje aj poslednú bojovú ukrajinskú loď. Agentúra Interfax oznámila, že Rusko mieni presunúť na Krym nadzvukové strategické bombardéry. Nemeckí vojenskí experti, píše časopis Der Spiegel a prenáša denník Sme, tvrdia, že Ukrajina riskuje vojnu. Nijako, ale nie je jednoduché odlíšiť žito od kúkoľa, čiže byť si načisto ohľadne otázky, či ide o objektívne znázorňovanie situácie alebo o zámerné stupňovanie neistoty.  Foto: Tanjug • TÝŽDEŇ •


Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE DOCENTA SLOVENSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY ŠTEFANA TÝRA

Stále vyhrajú naši Rastislav Boldocký

P

ivničan Štefan Týr (45) prišiel študovať na Agronomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ešte v roku 1988. Teda za iného režimu, v iných časoch, keď ešte útek pred zlou politicko-ekonomickou situáciou v rodnej krajine nebol ako motív odchodu aktuálny. Skôr ho dopredu hnali profesionálne ciele. „Chcel som zveľaďovať poľnohospodárstvo,“ vysvetľuje. Zároveň však pripúšťa, že dobre mu padla aj možnosť získania štipendia, čo prakticky vyriešilo otázku financovania štúdia. Inžiniersky diplom získal v odbore fytotechnika, potom ukončil aj doktorandské štúdium so zameraním na ochranu rastlín. Od roku 1996 až donedávna pracoval ako odborný asistent na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V decembri 2013 ho rektor Peter Bielik vymenoval za docenta a od januára zastáva docentský post. S rodinou žije v Poľnom Kesove pri Nitre.

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Asi odlúčenie od rodiny. Ako študent som domov nechodil často, dopravné spojenie bolo v tom čase omnoho zložitejšie než dnes. Najvýhodnejšia bola cesta vlakom so zložitým prestupovaním v Budapešti. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Keď vzťah so súčasnou manželkou Katkou začal byť vážny. Niekedy v roku 1998 sme spolu zvažovali, kde sa usadíme. Katka sa pritom nebránila presťahovaniu do Srbska, dokonca som si začal tam hľadať aj prácu, rozoslal niekoľko životopisov. Nakoniec sme sa predsa len rozhodli pre Slovensko. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom, res-

pektíve bývalou Juhosláviou? – Áno a dosť. Naša univerzita má dlhodobo dobré vzťahy s tou v Novom Sade, aj niektorými ďalšími v regióne. Už ako študent som často tlmočil pri spoločných projektoch. Neskôr som mal sériu prednášok v Novom Sade aj v

Záhrebe. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že som nesklamal rodinu a ukončil som vysokú školu a že sa dodnes venujem tomu, čo som vyštudoval, a napĺňa ma to. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Ani nie. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Je to ťažká otázka, nikdy som o tom takto neuvažoval. Veď Srbsko sa snáď čoskoro dostane do

RECENZIA DENNÍKA SME VÝSTAVY OBRAZOV DEVELOOP RODÁKA JÁNA TRIAŠKU

Dávka spoločenskej kritiky R. Boldocký

„K

ľúčovým prvkom malieb Jána Triašku a súčasne otvorenou bránou pre ich interpretáciu je ikonografia. Dôležité miesto v nej zaberá dlhodobo používaný motív domu alebo bytu, ktorý odkazuje na viacero javov,“ uviedla v denníku Sme historička umenia  Mira Sikorová-Putišová na margo výstavy petrovského rodáka deveLOOP  v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, ktorá sa končí 30. marca. Developerom a problematike kvality bývania v novostavbách sa Triaška vo svojej tvorbe venuje dlhodobejšie. • SLOVENSKO •

Podľa recenzie v denníku Sme autor vníma snahu o ideálne

bývanie, vlastnú takmer každému z nás, ako komplexnejší symptóm súčasnej spoločnosti. „Obrazy odzrkadľujú jeho kritické úvahy o napĺňaní snov o dokonalom bývaní i postrehy, že uniformita nadobudnutých domov sa v konečnom dôsledku veľmi nelíši od unifikovanosti panelákových bytov zo socializmu,“ napísala Sikorová-Putišová. Ako dodala, v kontexte slovenskej maľby je takýto prístup vzácnym javom. „Dávka spoločenskej kritiky v týchto, no i v ďalších obrazoch Jána Triašku je v našej súčasnej maľbe skôr ojedinelým úkazom.“ 13 /4588/

Európskej únie, zmiznú hranice a v podstate zase budeme žiť v jednom štáte. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Je mi to jedno, aj tak stále vyhrajú naši.

V KAMPANI PRED DRUHÝM KOLOM PREZIDENTSKÝCH VOLIEB LIETALI MIMORIADNE TVRDÉ ÚDERY

Kto z koho R. Boldocký

U

ž v sobotu večer sa Slováci dozvedia, kto na poste hlavy štátu vystrieda Ivana Gašparoviča. Odborníci do roly mierneho favorita pasujú nezávislého kandidáta Andreja Kisku, ale určite bez šancí nie je ani úradujúci premiér Robert Fico. Bez ohľadu na meno víťaza jedno je však jasné už teraz – ostrejšiu negatívnu kampaň pred prezidentskými voľbami si Slovensko sotva pamätá. Stačí povedať, že jednou z hlavných tém kampane sa celkom nečakane stala scientológia. Šéf Smeru Robert Fico totiž opakovane obvinil svojho protikandidáta, že má kontakty „na túto nebezpečnú sektu“. Ďalej mu vyčítal častú zmenu názorov či dokonca to, že zbohatol na údajnej „úžere“. Na druhej strane Kiska Ficovi v súbojoch pripomínal, že nevysvetlil údajné prepojenie s vplyvnými finančnými skupinami, tiež aj to, že ako premiér nedokázal vyriešiť žiadny z pálčivých problémov krajiny, ako je napríklad stav v súdnictve. Zaujímavé bude tiež sledovať, ako voličov ovplyvnia názory neúspešných kandidátov v prvom kole volieb. Hoci Milan Kňažko a Radoslav Prochádzka sľubovali Kiskovi otvorenú podporu, v skutočnosti ho pred druhým kolom podporili len veľmi vlažne.

29. 3. 2014

9


Ľudia a diania Vrbara naďalej zostáva horúci gaštan Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

Jaroslav Čiep

P

ráca Rady Miestneho spoločenstva by podľa štatútu mala byť verejná. O tom, že sa aj v novom zložení RMS pokračuje s praxou spolovice tajnej práce, svedčí údaj, že na pondelok 24. marca bolo zvolané v poradí štvrté zasadnutie tohto telesa a okrem prvého ustanovujúceho zasadnutia o druhých dvoch verejnosť nemala možnosť dozvedieť sa z médií. Rokovací program štvrtého zasadnutia RMS po doplnení obsahoval až 11 bodov. Úvodom sa Hana Tanciková a prítomní mládežníci pokúsili predstaviteľom miestnej samosprávy vysvetliť, čo sú vstave urobiť a ako upraviť bývalú kolkáreň vo Vrbare, aby ju pozmenili na moderné mládežnícke stredisko. Nositeľom tejto idey je petrovská pobočka YMCA a združenie E.Y.B.L. v spolupráci s inými mládežníckymi združeniami. Po vypočutí ponuky od vedenia RMS dostali prísľub, že v dohľadnej dobe rozhodnú o ich požiadavke. Odpoveď azda bude závisieť aj od toho, či projektom bude obsiahnutý i bazén na lokalite súčasného rybníka. V pokračovaní členovia RMS prerokovali a schválili správu o práci a aktivitách orgánov MS BP v roku

Členovia RMS Petrovec si pozorne vypočuli návrh na rekonštrukciu časti Vrbary a utvorenie mládežníckeho kútika

2013. Súčasťou správy bol aj riport inventúrnej komisie, ktorá uviedla, že hodnota objektov MS je 28,6 milióna dinárov. V minulom roku MS nakladalo s 10 mil. din. Najviac peňazí (2,2 mil.) transferovali komunálnemu podniku Progres na rekonštrukciu vodovodnej siete a na nákup vákuových ventilov pre kanalizačnú sieť v Petrovci. Príznačné pre vlaňajší rok je to, že sa občania Petrovca po desaťročiach rozhodli zrušiť samozdanenie. Samým tým sa zmenšil prílev peňazí do miestnej pokladnice. Ako studnicu pekných prianí členovia RMS ocenili aj plán projekto-

vých úloh, výstavby a rozvoja RMS BP na obdobie rokov 2014 – 2019, ktorý obsahuje až 30 rozličných priorít. Plán na rok 2014 obsahuje tri základné aktivity: riešenie bežných otázok, investície a údržbu objektov spoločnej a individuálnej spotreby. Plán je zredukovaný na 8,2 mil. din., z čoho cca 7,4 mil. z obecného rozpočtu. Okrem toho v obecnom rozpočte v položke určenej pre direkciu plánujú financie v hodnote 12,8 mil. din. na kapitálové vklady v Báčskom Petrovci a týka sa to vákuovej stanice č. 2, projektovej dokumentácie,

výstavby cesty na Širinu, výstavby parkovísk, chodníkov, priemyselnej štvrte a pod. Predsedu Jána Ryboviča na zasadnutí navrhli do obecnej Komisie pre nájom, zamedzenie odcudzenia a zabezpečenie nehnuteľností ako verejného majetku obce. Na zasadnutí sa začali dohovárať i o spôsobe oslavy Dňa Petrovca, ktorú chystajú na 24. a 25. mája. Zároveň vyzvali všetky spolky a združenia, aby sa zapojili do prípravy programu. V pokračovaní schválili iniciatívu Služby pre kataster nehnuteľností, aby sa pokračovanie Ulice Leninovej pomenovalo Ulica hložianska a pokračovanie Ulice novosadskej – od odbočky k akvaparku po kanál – Ulica kysáčska. Keďže nájomca objektov v petrovskej Vrbare Ondrej Hansman nedodržiava uzavretú zmluvu, RMS rozhodla zrušiť zmluvu o prenájme. Záverom zasadnutia sa členovia RMS zaoberali iniciatívou k úprave nádvoria niekdajšej štátnej školy, organizovaním zhromaždenia občanov, súťažou o najupravenejšie priedomie, ako aj jarnou úpravou celej osady. Nakoniec dlhoročný tajomník RMS Samuel Vrbovský oboznámil členov rady, že s 3. aprílom splní podmienky na odchod do dôchodku.

V PONDELOK 24. MARCA uplynulo 15 rokov od začiatku bombardovania vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie krajinami NATO. Pri tomto smutnom výročí predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v budove Zhromaždenia obce prijal rodičov a príbuzných padlých vojakov. Na stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia garnizóny v Batajnici. Potom všetci spolu k novému pomníku v strede mesta položili vence a kvety. Minútkou ticha vzdali poctu Zdenkovi Bzovskému, Dušanovi Ivančevićovi, Krstovi Muminovićovi, Branimirovi Krnjajićovi, Draganovi Repijovi a Vladimirovi Kováčovi, vojakom z územia Staropazovskej obce, ktorí zahynuli v NATO bombardovaní. Prítomným sa prihovoril Milan Pjevac, predseda obecnej bojovníckej organizácie. Nový pomník odhalili po odznení štátnej hymny, ktorú zahrala dychovka. A. Lš.

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •


Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA LUG

Dom kultúry, na ktorý môžu byť hrdí Katarína Gažová

P

re všeobecný nedostatok peňazí v Miestnom spoločenstve Lug vlani nebolo mnoho aktivít. Jedinou väčšou investíciou bolo pokračovanie rekonštrukcie, vlastne dostavby Domu kultúry. S prácami začali ešte v roku 2007, keď sa pustili do čiastočnej rekonštrukcie. Potom práce stagnovali a roku 2010 začala rozsiahla rekonštrukcia, na ktorú prostriedky zabezpečili z Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady. Priebeh prác bol podmienený prílevom peňazí, ale teraz sú práce takmer pri konci. O tom nám rozprávala tajomníčka MS Lug a šéfka Miestnej kancelárie Anna Čelovská. Na ktoré účely budete používať priestory Domu kultúry? – Pred rekonštrukciou sme tam mali iba jednu veľkú miestnosť, čiže sieň s javiskom, kde sa uskutočňovali všetky kultúrne a iné podujatia v Lugu. Podľa nového projektu na prízemí je amfiteáter pre kultúrno-umelecké programy a dostavaná je aj ďalšia väčšia miestnosť, ktorá sa bude môcť prenajať na svadby a podobné podujatia. Horná časť budovy je vystavaná v dvoch úrovniach. Na prvej je jedna miestnosť,

átov, na ktoré zasielame projekty. Naposledy sme projekt zaslali na Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež, lebo chceme upraviť tzv. letné javisko na nádvorí Domu kultúry. Voľakedy to bolo ihrisko pre malý futbal, volejbal a basketbal, ale teraz je vo veľmi zlom stave. Projektom nám schválili 700-tisíc dinárov a k tomu sme dostali ešte 500-tisíc dinárov z obecného rozpočtu, takže pomaly sa pustíme do práce. Samozdanenie v Lugu nemáme od roku 2010, keď sa občania vyjadrovali a neschválili Vynovená budova Domu kultúry v Lugu čoskoro ho. To znamená, že aj na bude k dispozícii všetkým občanom bežnú údržbu a na prácu kultúrnych a športových ktorú sme plánovali pre sobáše a kanceláriu Lug. združení musíme žiadať Z  ktorých slávnostné zasadnutia. Tu sú ešte prostriedky z iných úrovní. dve miestnosti pre potreby kultúr- prameňov sa Ako je to s komunálno-umeleckého spolku. Jedna je financuje MS Tajomníčka MS Lug Anna nymi prácami v osade? kancelária a druhá je prezliekareň Lug? – Keď ide o infraštrukČelovská – Rekonpre spolkárov, ktorá bude slúžiť aj túru, výstavba miestneho ako krojáreň. Tu sú aj schody, kto- štrukcia a dostavba Domu kul- vodovodu je ukončená a kanalirými sa dá zostúpiť dole na javisko túry, ako sme už spomenuli, sa začná sieť je urobená na takých 60 v amfiteátri. Na druhej, vyššej úrov- financuje z Pokrajinského fondu percent. Potom nasleduje čistička ni máme ďalších šesť miestností. pre kapitálové vklady, kde na tieto odpadových vôd, na ktorú treba V jednej bude miestna knižnica účely zabezpečili okolo 27 milió- mnoho prostriedkov. Úpravu centra a ďalšie budú používať rôzne zdru- nov dinárov. Keď ide o ostatné osady sme trochu zanedbali, no ženia občanov. Posledná miestnosť aktivity MS, prevažne sa financujú vlani sa žiaci základnej školy zorje trochu väčšia a určená je pre z obecného rozpočtu. Sledujeme ganizovali a upravili park v strede Miestne spoločenstvo a Miestnu aj súbehy pokrajinských sekretari- Lugu. 

ZO STAROPAZOVSKÉHO VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA

O krok bližšie k spotrebiteľom Anna Lešťanová

styk s verejnosťou v tomto pazovskom rednedávnom podniku, takto po vo Verejnom prvý raz umožnili komunálnom občanom, aby popodniku Vodovod a vedali svoju mienku kanalizácia v Starej o činnosti podniku, Pazove začali uplataby v písanej poňovať niektoré nodobe vyjadrili buď vinky, cieľom ktorých svoju nespokojnosť, je dostať sa ešte o alebo aby pochválili krok bližšie k spotreprácu zamestnaných biteľom. Na všetkých Mara Gvozdencová v podniku. miestach v obci, kde „Veľmi nám je dôsa koná vyberanie poplatkov za ležitý vzťah našich zamestnaných služby, postavili urny pre spotrebi- k spotrebiteľom. Trváme na tom, teľov. Ako sa dozvedáme od Mary aby zamestnanci, ktorí každodenGvozdencovej, manažérky pre ne pracujú so zákazníkmi, boli

P

• ĽUDIA A DIANIA •

ústretoví a ochotní poradiť. Usilujeme sa o to, aby z miestností VKP Vodovod a kanalizácia ani jeden spotrebiteľ neodišiel nespokojný,“ zdôraznila manažérka podniku. Keďže mienku občanov o činnosti podniku považujú za veľmi dôležitú, všetky pripomienky, ako aj pochvalné slová, ktoré občania napíšu a vhodia do spomínanej urny, spoločne analyzujú v 7-dňovej lehote. Ak niektorý spotrebiteľ požiada o odpoveď na nejakú otázku, musí ju dostať v najkratšej možnej lehote. Nové miesta na platenie účtov otvorili aj v osadách Belegiš a Surduk. „V týchto dedinách je mnoho 13 /4588/

starých osôb a chatárov, ktorí kvôli plateniu účtov za strovenú vodu museli špeciálne cestovať do Pazovy alebo do niektorej inej osady, takže sme ich týmto krokom zbavili dodatočných výdavkov,“ uviedla spolubesedníčka. V tomto verejnom komunálnom podniku sa môžu pochváliť aj novou webovou stránkou (www. viksp.rs), prostredníctvom ktorej sa občania môžu informovať o všetkých dôležitých udalostiach a aktivitách v podniku. „Občania, užívatelia našich služieb, prostredníctvom internetu si môžu veľmi ľahko zistiť aj výšku svojho účtu za strovenú vodu. Toto je veľmi dôležité aj pre ľudí, ktorí prenajímajú podnikateľské a bytové priestory, lebo môžu ľahko preveriť, či noví nájomníci riadne platia účty,“ akcentovala Gvozdencová. 

29. 3. 2014

11


Ľudia a diania ZO ŠTVRTÉHO MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU EKOLÓGIE ECO EXPO

Bez veľkých investícií to nepôjde Oto Filip

U

držateľný rozvoj, klimatické zmeny, recyklácia, biodiverzita, prírodné zdroje, energetická účinnosť… Environmentálnych európskych záväzkov pred nami je habadej, takže na zdolanie všetkých ťažko vystačí približne percento hrubého domáceho dôchodku, koľko sme v uplynulých rokoch vyčleňovali na ochranu životného prostredia. Vedomá si je toho i ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová: už v prvých vetách otváracieho prejavu na 4. Medzinárodnom veľtrhu ekológie Eco Expo 20. marca podotkla, že Srbsko v budúcom desaťročí do oblasti životného prostredia vloží približne desať miliárd eur. Najviac do vodného hospodárstva: riadenia vôd, zásobovania vodou, čistenia odpadových vôd, sanácie priemyselných znečistení,

účinného riadenia Inými sloodpadov. Mnohé vami, ak sme projekty sú už doteraz najschystané, iné sú častejšie len vo fáze prípravy. uvažovali ekoVo všetkom zrejlogicky, teraz me nevystane nám v prvom pomoc Európskej rade treba tak i únie, ktorá nám i konať. Vyžaduje počas uplynulého si to aj situácia u desaťročia každé nás, tiež celkové štvrté euro celkoeurópske intencie prechodu na vej sumy pomoci poskytovala prázelené hospove na ekologické dárstvo, ktoré je účely. jedným z najdôObrovské pro- Ministerka prof. Dr. Zorana ležitejších strastriedky netreba Mihajlovićová tegických cieľov chápať ako náklaúnie. dy, ale predovšetkým ako možnosť V duchu toho hlavnou tematicdostať sa k novým pracovným kou náplňou uplynulého Eco Expa príležitostiam, zarobiť, zvýšiť kon- bol samit o perspektívach zelenej kurencieschopnosť nášho hos- ekonomiky pozostávajúci zo štypodárstva a zmenšiť regionálne roch častí. Prvá bola o životnom rozdiely – vyzdvihuje ministerka prostredí v kontexte skúšok eurointegrácie, druhá sa vzťahovala na Mihajlovićová.

STARÁ PAZOVA

Rozprúdila sa činnosť zalesňovateľov Anna Lešťanová

Z

a prítomnosti početných hostí, predstaviteľov obecných a miestnych orgánov, škôl a predškolských ustanovizní, členovia Hnutia zalesňovateľov Obce Stará Pazova si v piatok 21. marca pripomenuli svoj Mia Verešová v prednese krásneho slova deň príležitostným po slovensky; vedľa sedia odmenení žiaci programom, ktorý ZŠ Simeona Aranického usporiadali v pazovskej Zalesňovateľskej škôlke Brest. hnutia. Zalesňovateľská škôlka je Vzhľadom na to, že sa od mi- od lanského roka oficiálne regisnulej jesene rozprúdila činnosť trovaná v Ministerstve pre poľnoaj v samotnej zalesňovateľskej hospodárstvo, lesníctvo a vodné škôlke, kratšiu súvahu doteraj- hospodárstvo a v súčasnosti majú ších aktivít tohto hnutia a plány tam vysadené sadenice (ako reprona nadchádzajúce obdobie po- dukčný materiál), ktoré sú darom dala Jasmina Lečićová, tajomníčka Hnutia zalesňovateľov Subotice.

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z a l e s ň ov a nie je jednou z prioritných úloh tohto hnutia, a preto si na slávnosti pripomenuli aj 21. marec – Svetový deň lesov. Obec

Jasmina Lečićová

udržateľný rozvoj a prírodné zdroje, tretia sa upriamila na energetickú účinnosť, kým sa štvrtá týkala obnoviteľných zdrojov energie ako nášho potenciálu a nemalej šance environmentálne rýchlejšie postupovať vpred. Jedným zo zásadných cieľov všetkých opatrení je prispieť k tomu, aby spenie k lepšiemu životu prostredníctvom hospodárskeho rastu neohrozilo rozvoj budúcich generácií. Kapitola 27 – politika životného prostredia a vnútorný trh EÚ – prístupového procesu je veľmi náročná a nákladná, sú v nej mnohé zložité ekologické témy a oblasti. Preto všetky kroky v smere naplnenia jej nárokov a obsahov vzťahujúce sa na rast povedomia o význame nášho okolia, všetky školenia, veľtrhy, panely, akcie, opatrenia, návrhy, projekty treba chápať ako nemalý prínos k budovaniu lepšej environmentálnej budúcnosti, tak našej, ako i európskej. Stará Pazova má inak už vypracované projekty zalesňovania cestných pásem lokálneho charakteru a podľa štatistických údajov, ktoré boli prezentované v rámci debaty na Novosadskej jari 2014, v tejto sriemskej obci je zalesnených 0,5 percenta pôdy. Na území Staropazovskej obce – ako bolo počuť na tomto podujatí – onedlho začnú veľkú akciu pod názvom Zmenšime odpad na mieste jeho vzniku – kompostujme ho. Akcia potrvá do jesene a prvým krokom bolo vypísanie súbehu pre žiakov základných škôl na zhotovenie čím atraktívnejšieho letáku. Podľa rozhodnutia komisie najúspešnejší boli žiaci ZŠ Simeona Aranického, ktorí dostali primeranú odmenu – sadenice pre školský dvor a okolie školy. Letáky budú doručené do každej domácnosti a, ako uviedli organizátori tohto programu v Starej Pazove, v rámci akcie plánujú aj edukácie v školách a vo všetkých miestnych spoločenstvách. Do akcie sa okrem Hnutia zalesňovateľov zapojil aj VKP Čistoća a Obec Stará Pazova. • ĽUDIA A DIANIA •


NA SLOVO S POĽNOHOSPODÁROM JÁNOM ČOBRDOM Z PIVNICE

Nostalgia za starými dobrými časmi Katarína Gažová

sa venujeme chovu ozhovor s poľdobytka, nohospodárom ale sme ju a dobytkárom vyorali, lebo Jánom Čobrdom posa dobytkárznačila nostalgia vystva mienivolaná spomienkami me vzdať. na pomery a postaveTohto roku nie poľnohospodárov ponecháme v  niekdajšej veľkej spomenuté tri kultúJuhoslávii, ktoré sa – podľa jeho mienky ry, napriek – už nikdy nevrátia. Ján Čobrda tomu, že Časť života Ján Čobrvlani z nich da strávil aj v práci nebol veľký v zahraničí, ale také postavenie zisk. V jeseň som posial dve a pol poľnohospodárov, aké máme teraz jutra pšenice. Pôdu hnojím aj u nás, nikde nevidel. maštaľným aj umelým hnojivom. Čo pestujete na vašich roliach? V jeseň som dal 50 kg a teraz na – Štandardne sa orientujem jar ešte 100 kg. na tri kultúry: pšenicu, kukuricu Ktoré osivá uprednostňujete a sóju. Mali sme aj ďatelinu, lebo pri sejbe?

R

– V tejto oblasti som, aby som tak povedal, skutočný lokálpatriota. Orientujem sa iba na naše domáce, vojvodinské odrody. Keď ide o kukuricu, tiež sejem novosadské odrody alebo tie AS Šimanovce. S úrodou som vlani bol spokojný, dobre urodilo, ale ceny týchto kultúr, ktoré pestujem, boli nízke. Veľké výdavky sú aj na palivo a chemické prostriedky na postrekovanie. Skôr sa moja rodina venovala aj pestovaniu ciroku a priemyselnej papriky, ale náklady na zber týchto kultúr sú veľmi veľké. U nás v Pivnici mladí do poľa pracovať za dennú mzdu nechodia, sú to zväčša starší ľudia. Zaoberáte sa aj chovom dobytka? – Áno, mám osem býkov, hoci okolo dobytka je naozaj veľká a namáhavá robota. Zárobok nie je veľ-

ký, ale povedal by som, že pre mňa je to skôr záľuba. Voľakedy sme sa všetci v rodine viac venovali chovu dobytka. Dnes mladí odchádzajú za prácou do zahraničia a pre nás starších je to už dosť namáhavé. Nateraz mi ešte pomáha vnuk. Syn odišiel pracovať na Slovensko a aj vnuk sa tam chystá na štúdium. Ešte tento rok budeme chovať dobytok, a potom sa toho pomaly vzdáme. Keď všetko dám na papier a prepočítam, zistím, že je osoh veľmi malý. Malé teľce stoja 500 eur, veľké býky sa predávajú za 1 000 eur, a potom je tu slama a seno. K tomu sú veľmi veľké výdavky na zverolekárske služby a ochranu dobytka, takže vcelku sa chov ani neoplatí a roboty je na každý deň. Skôr vo Vojvodinskej ulici, kde bývam, v každom dome mali dobytok. Teraz dobytok chovám iba ja.

NA ZAČIATKU POĽNOHOSPODÁRSKEJ SEZÓNY V PETROVCI

V chotári po starom, v záhradách viac ovocia a kríkov Jaroslav Čiep

N

edávna zima nebola veľmi chladná, bolo menej snehu a vôbec menej vlhkosti v oráčinách. Bola to údajne najteplejšia zima za posledných 60 rokov. Ten nedostatok klasickej zimy s dlhými obdobiami s teplotou hlboko bod bodom mrazu spôsobil i to, že množstvo hlodavcov a iných škodcov pohodlne prezimovalo, dokonca sa aj viacnásobne rozmnožilo. Odborníci tvrdia, že sa tejto jari bez početných postrekov a ochranných látok sotva obídeme. Na začiatku poľnohospodárskej sezóny sme preto navštívili jednu z niekoľkých poľnohospodárskych lekární, kde sa naši spoluobčania zásobujú rôznymi druhmi tovaru. Zastavili sme sa na kus reči s predavačmi, ktorí zhovievavo odpovedali na položené otázky, a tak nám poskytli celkový obraz o tom, čo Petrovčania nakupujú v takýchto špecializovaných predajniach. Práve v týchto dňoch je zvrchovaný čas na sadenie stromkov a rôz• ĽUDIA A DIANIA •

Role vedľa Petrovca v očakávaní novej jarnej sejby nych kríkov, hoci sa odporúča posadiť ich už v jeseň. Hodne ovocinárov sa zásobuje prípravkami na ochranu stromčekov a v lekárni si možno zadovážiť aj rôzne druhy ovocných kríkov. Predávajú sa sadenice malín, ríbezlí, ale aj rôzne odrody ruží. Mnohí zo skúsenosti vedia, že sa viac ako doteraz vyskytuje a rozširuje monília, a preto si mnohí zákazníci pýtajú ochranný prípravok proti

tejto chorobe, ktorá útočí nielen na marhule, ale aj na ostatné ovocie, predovšetkým kôstkovice. K tomu vládne dopyt po tzv. modrom oleji a rôznych insekticídoch. Z umelých hnojív sa kupuje Urea, kombinované hnojivá 8:16:24, ktoré prevažne pochádzajú z Ruska a z Chorvátska. Z kukuričných odrôd najviac sa kupujú tie vyšľachtené v Zemune, novosadské odrody, tiež 13 /4588/

Pioneer a francúzsky Caussade. Petrovčania sa vo väčšej miere zásobujú aj odrodami slnečnice, tiež semennými zemiakmi, lucernou, kupujú aj strukoviny, hrach, zelený bôb, pukancovú kukuricu a kukuricu na varenie, semiačka mrkvy, petržlenu, paštrnáka... Naposledy sa mnohí zaujímajú aj o drahšie zahraničné hybridy. Intenzívni pestovatelia zeleniny si k tomu obnovujú fóliovníky novými plastickými prikrývkami, ktoré sa dovážajú aj z Grécka a Turecka. Je viac druhov fólií rozličnej hrúbky a podľa toho sa triedia na tie na jednoročné alebo na viacročné použitie. Do tohto okruhu patrí aj sortiment zavlažovacích sústav, bez ktorých je pestovanie zeleniny v posledných rokoch nemysliteľné. Od predavačov sme sa dozvedeli, že sa v minulosti viac predávali semiačka rôznej záhradnej zeleniny, ktorú si teraz už možno za výhodné ceny zaobstarať na trhu, takže mnohí ju prestali pestovať doma. V súčasnosti sú záhrady často vysadené stromami, medzi ktoré sa poseje tráva.

29. 3. 2014

13


Ľudia a diania HLOŽANY

Na Ulici Ľudovíta Dudka zakvitnú agáty Juraj Bartoš

Z

a jedinú školskú hodinu na Ulici Ľudovíta Dudka, vedúcej od domu kultúry k amfiteátru, vo štvrtok 20. marca hŕstka Hložancov, mládežníkov i trochu starších, zasadila 47 sadeníc okrasného agátu okrúhleho. Jeho biely kvet má príjemnú vôňu a charakteristickú okrúhlu korunu. Keď sa stromky rozrastú, ulica, ktorou sa uberajú návštevníci rybníka Oáza a po ktorej defilujú účastníci Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., bude nesporne mať osobitný šmrnc. Oň sa pričinili, podčiarkujeme, že spoločnými silami členovia Spolku žien Slovenka, Združenia ekológov Ekos, Združenia poľnohospodárov Hložany, mládežníckeho združenia Ideál, Požiarnického spolku Hložany, ako i robotníci Komunálneho podniku Gloakvalis. Predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová spresňuje: – Akciu iniciovala Slovenka; kúpili sme 10 sadeníc, obecná direkcia pridala 30 a keďže nám chýbalo ešte sedem, aby sme zaplnili západnú stranu ulice, 6

sadeníc dokúpil Gloakvalis a 1 sadenicu Ekos. Hložianske ulice už dávno krášli stromovie. Najstarší občania si spomínajú, že kedysi v nich rástli moruše, dakedy v sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia vo všetkých uliciach boli vysadené jablone; sem-tam sú ešte „pri živo-

ihličnany a okrasné stromky. S ohľadom na to, že hložianske ulice sú pomerne úzke, široké koruny stromov v dotyku s elektrickým vedením, pri silnejšom vetre a daždi, často

te“, avšak ako postupne odumierali, ľudia vysádzali stromky podľa vlastného dobrozdania, takže teraz akosi dominujú višne („španielky“), ale sú tu i slivky, orechy, tiež

zapríčiňujú výpadok elektriny. Predsedníčka Miškovicová ubezpečuje, že koruna čerstvo zasadených stromov bude vyššia o taký meter než je teraz, a dodáva, že

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KYSÁČI

V akcii 109 účastníkov Elena Šranková

U

ž dvanástykrát v Kysáči prebiehala akcia rovnania poľných ciest v organizácii Klubu poľnohospodárov. Uskutočnili ju v sobotu 22. marca, od ôsmej ráno až do poludnia, respektíve do 13.30 h. – Pracovalo deväť skupín a v nich bolo 109 poľnohospodárov so 104 traktormi. Porovnali spolu 250 km poľných ciest, ktorými sa teraz bude jazdiť bezpečnejšie. Je to dôležité, lebo sa tým chránia stroje a poľnohospodárska mechanizácia, ktoré sú vo väčšine prípadov

14

www.hl.rs

Pri Gujdových jamách sa stretla jedna z deviatich skupín

staré a dokonca nieto ani peňazí na ich opravu, – povedal Vladimír Peťkovský, predseda klubu.

Informačno-politický týždenník

– Poľnohospodári robili hlavne s veľkými a malými tanierovými bránami, kombinátormi, klinovými

s ohľadom na to, že raz v roku ich budú orezávať, nebudú mať kontakt s elektrickými káblami. Slovom, najdôležitejšie je, aby sa stromky prijali a  aby ich nikto nepolámal alebo neodcudzil. Z vydarenej pracovnej akcie, ktorá sa skončila spoločným občerstvením a družným rozhovorom po dobre vykonanej robote, prikladáme tiež niekoľko stromkov, t. j. fotografií, ako motiváciu na ďalšie osožné podujatia.  bránami a s dvomi pluhmi. Mali sme aj pomoc majstra Michala Jambricha a vulkanizéra Mila, ktorých služby pomohli v prípade dvoch pneumatík. V akcii sa pracovne zúčastnili dvaja cezpoľní hostia, zo Sriemskej Mitrovice a susedného Báčskeho Petrovca, skadiaľ prišiel Pavel Kevenský. Práca sa vydarila na výbornú a okrem finančnej pomoci Rady Miestneho spoločenstva peňažne pomohol Ján Ďurovka, čestný predseda Klubu poľnohospodárov, takže sponzorom skutočne musíme byť vďační, – hovorí Peťkovský. Účastníkov predvečer v klube čakalo občerstvenie a paprikáš kuchára Pavla Kováča st. Tam okrem iného s potešením konštatovali, že sa z roka na rok do akcie zapája čoraz viac mladých poľnohospodárov.  • ĽUDIA A DIANIA •


RUČNÉ KOSENIE TRSTINY V BIELOM BLATE PRETRVÁVA

Poctivo zarobené peniaze Vladimír Hudec

Ž

atva trstiny sa s príchodom jari chýli ku koncu a usilovní bieloblatskí kosci stínajú posledný odkos trstiny pripravujúc tak priestor na nové porasty. Turistická organizácia Biele Blato a združenie bieloblatských trstinárov využilo pekné počasie a v sobotu 22. marca usporiadalo 2. svetové majstrovstvá v kosení trstiny. Zúčastnilo sa spolu 12 tímov, hlavne z Bieleho Blata a neďalekej Mužlje, hoci tohto roku prišli aj skupiny z Maďarska a Bul-

to menej dôležité, – povedal nám predseda Turistickej organizácie Biele Blato István Pozsár. – Naším prvoradým cieľom je vyjsť do prírody, kamarátiť sa a zachovať pred zabudnutím tradičné ručné kosenie trstiny, také príznačné pre Biele Blato, ktoré už pomaly ustupuje pred strojmi. Týmto popularizujeme našu osadu a trstinu ako viacúčelový materiál. – Toto sú skutočne poctivo zarobené peniaze, – konštatoval primátor Zreňaninu Ivan Bošnjak, keď sa aj sám vyskúšal v kosení

Svetoví majstri Dejan Dvorský a Zlatko Sojak (prví dvaja sprava) úlohu splnili na výbornú

harska. Boli oznámení aj účastníci z niektorých iných vojvodinských osád, ale tí neprišli. – Je nám ľúto, ale v podstate je

trstiny. – Myslím si, že ľudia, ktorí sa zaoberajú spracovaním trstiny, robia správnu vec. Trstina má viacnásobné výhody. Rastie v prírode

ako burina, je ekologicky čistá a možno ju použiť buď ako termoizolačný materiál alebo ako kurivo v podobe brikiet. Aby tento dar prírody bol primerane využitý, potrebné sú iba usilovné ruky,  smelé srdce a ostrý kosák, čo týmto robotníkom zrejme nechýba. Toto podujatie je vhodnou príležitosťou, aby ľudia namiesto prechádzky parkom, cvičenia v posilňovniach, V kosení trstiny sa vyskúšal aj primátor alebo jazdy na bicykli Zreňaninu Ivan Bošnjak vedľa autostrády vyšli do prírody a na čerstvom vzduchu pri kosíme za peniaze. Ak je objem domácich špecialitách nadbytok snopa menší od 105 cm, nájomca energie strovili pri užitočnej práci. napomenie robotníka a ak sa to Na tvári miesta som sa presvedčil, zopakuje, aj mu zrazí z platu, lebo že títo robotníci sú v dobrej kondícii sa takým zaháľaním za rovnaké a napriek tomu, že sa dobre stravu- peniaze nakosí menej trstiny, – jú, nie sú tlstí, lebo všetky zvyšné povedal Pavel Haník. Mužstvo, ktoré tvorili dvaja kosci, kalórie spália pri namáhavej práci. Komisia, ktorú tvorili ostrieľaní za tri hodiny malo nažať a posklatrstinári Erne Ladvanský, jeden dať na hŕbku, tzv. halchu, 15 snoz najstarších koscov Antál Dvorský, pov. Podľa hodnotenia komisie a Pavel Haník, ktorý vlani so svojím úlohu najlepšie vykonalo mužstvo tímom obsadil druhé miesto, hod- M & M Codone, ktoré tvorili Zlatko notila objem, hustotu a čistotu sno- Sojak a Dejan Dvorský. Druhé bolo pov. Všímala si aj vzhľad strniska, mužstvo Štauba 2 (Csonka Giörgy na ktorom vraj treba všetko skosiť, a Csonka Jozsef ) a mužstvo Jedinstvo BB v zložení Janko Hrubík teda aj tú riedku trstinu. – Sú to trstinárske štandardy, a Michal Havran obsadilo tretie podľa ktorých sa správame, keď miesto. 

JARNÁ ÚPRAVA POĽNÝCH CIEST V KULPÍNE

Akcia osožná pre všetkých Katarína Gažová

P

ekné slnečné počasie v sobotu 15. marca bolo práve vhodné na akciu rovnania poľných ciest v Kulpíne. Organizáciu mal na starosti Klub poľnohospodárov v čele s predsedom Milanom Popovickým. Do celodedinskej akcie sa zapojilo okolo 45 kulpínskych poľnohospodárov, ktorí sa ráno zhromaždili pri Dovičinovom mlyne, kde najprv mali dohovor o tom, ako akcia bude prebiehať. Potom sa vytvorili skupiny a šlo sa do chotára. • ĽUDIA A DIANIA •

Poľnohospodári akciu rovnania poľných ciest vykonali v celom chotári, kde robili za pomoci traktorov a prívesných strojov. Hlavne sa rovnalo tanierovými a klinovými bránami a kombinátormi. Dva-tri dni pred akciou členovia združenia poľnohospodárov navážali zem do výmoľov na cestách. Predseda M. Popovicki pripomenul, že sa doteraz také práce v chotári nekonali a že cesty pred akciou rovnania boli vo veľmi zlom stave. Akcia sa vďaka dobrej príprave naozaj vydarila. Po práci, významnej

Po dohovore pred začiatkom akcie skupiny traktorov smerovali do chotára

a osožnej pre všetkých poľnohospodárov, účastníci akcie sa vďaka 13 /4588/

sponzorom stretli pri spoločnom obede. 

29. 3. 2014

15


Ľudia a diania OSUDY

Keď sa život v zlomku sekundy otočí o 180 stupňov Juraj Bartoš

S

križovatku, už mi zostal iba meter. Za mnou jazdila vtedajšia čelarevská lekárka... rýchlejšie než bolo povolené, hoci... vinný som sám, lebo som „sekal cestu“. Podobrala

otvaže Dušana Karakaša (1949) spoluobčania a známi oslovia inak než Cule. Aký len bol Cule futbalista, povedia vám s iskrou v oku. Spoľahlivý stopér, keď bolo treba, sa zmenil na výborného neúnavného záložníka a veru i strelca pekných gólov. Vynikal nad súpermi rýchlosťou futbalového myslenia a pohybu. Krášlila ho skvelá kondička, tiež vysoká futbalová gramotnosť a kultúra, vrátane zmyslu pre fair play. Dobrý človek Cule bol a zostal majiteľom snehobielej hebkej det- Dušan – Cule a Dragica Karakašovci skej duše. Raz bojovník – navždy bojovník. Vo futbalovej ma svojím autom, stojednotkou, aréne i v životnom ringu, v ktorom vyletel som hore, v nasledujúcej ho onehdy, 10. septembra 1984, ako sekunde som padol do garádu. Fľaša hrom z jasného neba omráčil tvrdý s pálenkou sa rozbila; nikdy predtým úder. Ani mu nenapadlo, až precitol, som pálené nepil... Pravdaže, hneď že sa jeho život práve postupne boli reči... začína otáčať čelom vzad, že náA čo pani doktorka? sledky ťažkého knokautu budú mať – Súdny znalec skonštatoval, že zhubný oddialený účinok. Znovu je, ako vodička, neskúsená. Zato iní, a zase sa mu v labyrinte vedomia zrejme vplyvnejší a v istých veciach vynára chvíľa ako vystrihnutá z skúsení ľudia mali iný názor na celú hororového filmu. vec, nuž vyviazla bez pokuty a trestu. – Obliekol som sa do športového Niekoľko rokov neskôr v Hložanoch úboru, vysadol na motorku a pobral autom zrazila dieťa a zlomila mu sa na zápas do Begeča. Synovec sa nohu. Po čase sa s manželom a dvomal ženiť, brat mi pribalil do tašky ma adoptovanými deťmi odsťahofľašu pálenky, aby som vraj počas- vala kdesi do zahraničia. Už sme ju toval... Dragica ma vyprevadila; dávnejšie nevideli... čoskoro prešla tou istou križovatkou Zato Karakašovci si budú na ňu a netušila... dlho spomínať. Súdne si od nich – Jazdila som naším „fićkom“ do vymohla, ani menej, ani viac – 3 000 Palanky a za dedinou som si všimla, DM! Tritisíc nemeckých mariek za že oproti sa ženie sanitka. Zašomrala rozbitú žiarovku na aute v dopravnej som si v duchu: Preboha, po koho nehode, v ktorej Cule okrem otvotakto letia? reného prelomu nohy utrpel otras Tak vraví Culeho manželka Dra- mozgu, zaviezli ho do nemocnice so gica a jej životnému druhovi sa roz- zlomenou čeľusťou, udretým okom, tancúvajú nohy. Zrazu nimi prudko poškodenou chrbticou... Odreniny hýbe, najprv ako na kondičnom a modriny sa nerátajú. tréningu, potom priam divoko, neNešťastie nechodí samo. Čoskoro kontrolovane. Povie pokojne, že to sa do Culeho pustili viac než nepríje mimo jeho vôle a pokračuje. jemní spoločníci: fon Alzheimer a Mr. – Prechádzal som motorkou cez Parkinson. Po čase sa začali preja-

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vovať členité následky poranených a nenáležite ošetrených orgánov. – Naposledy mu skonštatovali zmeny na kostiach v lumbálnej časti chrbtice a na panve. Chirurgovia chcú Culeho dostať na operačný stôl, už ostria skalpely, už mu dokonca sľubujú i – lokálnu anestéziu! – Tak si myslím, že im poviem, že operovať sa nebude. Len preto, aby mi predĺžili život o niekoľko mesiacov? Sám špecialista mi povedal, že on veru nemá čarodejný prútik... Za jediný mesiac manželia Karakašovci na lieky minú zo dvadsaťtisíc dinárov. No a? Však im z Culeho penzie na život zostáva ešte celých 2 000! Nebolo by to nič, keby... Bolesti sa hlásia najmä vtedy, keď prší. Melanóm kože sa podarilo odstrá-

Cule – futbalista ako blesk

niť, lebo ho postrehli včas, zato Culeho už dávnejšie trápi znížený tlak; domnieva sa, že súvisí s konzumovaním liekov na prostatu... S príplatkom na opateru rátať nemô-

žu; veď Cule, jasne a hlasne im to povedali, ešte stále hýbe vlastnými končatinami... Bodrý duch prebývajúci v kedysi zdravom tele sa predsa neodsťahoval. Cule bol a zostal borec, Dragica tiež. Táto dvojica v kajaku fárajúcom po rozbúrenej hladine mora (Život je more... spieva Balašević) nehádže flintu do žita. Veď Dušan Cule Karakaš pochádza z početnej zdravej športovej rodiny. Jeho rodičia a starší súrodenci prišli z Bosny, z Oraškého Brda pri Bihaći. Bratia Karakašovci hrávali futbal a mali prímená: Dane bol Luka, Slobodana volali Rus, Miladina Dešo (ten nastrieľal najviac gólov za Čelarevo, povie Cule); všetci traja sa aj so sestrou Kovou už odsťahovali do ríše spomienok. Zostali Ilija – Major (s Jocom Antunovićom tvorili nepriebojný stred obrany celku ČSK), Dušan – Cule a najmladší Dako – Kacara. Cule je na dôchodku od roku 2006 a rád si spomína na Begeč, kde do roku 1998 trénoval FK Báčka. – Od roku 1973 som tam hrával a trénoval som žiakov i prvé mužstvo. Begečania ma mali naskutku radi. Prihovárali sa: Nazdar, učiteľ! Môj syn Vlado je trénerom áčka čelarevského ČSK, predtým viedol Maglić, hložiansku Budúcnosť, petrovskú Mladosť... Je výborný tréner. Ani raz neodišiel na tréning bez náležitej prípravy. Bol aj výborný futbalista, ibaže dvakrát musel ísť na operáciu kolena... Dragica na stôl ku káve a domácej klobáse položí rozsiahlu knihu. Názov na modrej obálke znie: 80 godina fudbala u Čelarevu. Autor je Lazar Đukić a publikáciu roku 2005 vydal pivovar Čelarevo. Na 136. strane nachádzame fotku, na nej Cule so šarmantným úsmevom a známe ihrisko... Spomienky sa zaraz rozkotúľajú ako perly v rannej jarnej tráve... Culeho oči sa zaiskria, a už je z neho tichý, skromný, ale rezký mladík, rýchly ako sršeň, šikovný a odvážny ako rys. Znovu sa z tribúny ozýva: Cule, Cule, Cule... K dverciam ma vyprevadil na vlastných nohách. Do toho, Cule! Ukáž zuby!  • ĽUDIA A DIANIA •


ZO ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV STARÁ PAZOVA

Poľné cesty rovné ako dlaň Anna Lešťanová

Č

lenovia Združenia poľnohospodárov Stará Pazova v sobotu 15. marca usporiadali akciu rovnania poľných ciest. Akcia bola veľmi úspešná, lebo rovné cesty pre poľnohospodárov znamenajú veľa – ľahšiu a rýchlejšiu prepravu traktorov a prívesných strojov počas celého roka. Pred začiatkom intenzívnych jarných prác v akcii sa zúčastnilo okolo 50 pazovských poľnohospodárov, ktorí boli rozdelení do šiestich skupín. Tohtoročnú akciu rovnania poľných ciest podporilo aj obecné Oddelenie pre poľnohospodárstvo a Miestne spoločenstvo Stará Pazova. Ráno na mieste, kde sa zhromaždili poľnohospodári, prítomní boli aj Dragana Sto-

Poľnohospodári pred začiatkom akcie (foto: z archívu združenia)

janovićová, náčelníčka oddelenia, a Bogdan Miljević, predseda VV Rady MS Stará Pazova. A kým jedna časť členov združenia rovnala poľné cesty, druhá časť sa postarala o chutný obed.

POUGÁR 

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

T

akže sa nám, čo nevidieť, môžbyť už práve akurát o mesiac rozsvieti vysnívaná krajšia a šťastnejšia budúcnosť; len čo sa zažne 250 pestrofarebných lámp v parlamente. Že sa aj dva týždne po voľbách – a poriadne – práši? Nech, veď aj treba... Lebo za každým jedným dobrým koňom sa dobre práši. Neklesajme na duchu, drahé sestry a milí bratia. Neskláňajme pohľad na špičky kedysi nových topánok, mrknime sa optimisticky vysoko dohora; keď nie pre iné, tak aspoň preto, aby sme v hustom povolebnom prachu (len čo je pravda, aj hustejší sme vídali) videli, vo vysokom brilantnom britkom letku, letieť šikovné štebotavé prelietavce (ŠŠP), ktoré ŠŠP nestihli štrnk-brnk z vlastného do budúceho vlastného hniezda pred voľbami lenalen následne zlyhania prognóz predpovednej služby. Počuli ste, vážení, že podaktoré politické strany, údajne, v predvolebnom období organizovali okrem iného aj gynekologické prehliadky v záujme • ĽUDIA A DIANIA •

získanie voličskej priazne? Prirodzene, veď nikto nemohol zaručiť, že pôrod bude naskutku bezpečný a ľahký. Viem, že viete, že poniektorí predáci niektorých politických strán, ktoré sa nedostali do poslaneckých kresiel, podali demisie na funkcie predsedov a podpredsedov, zatiaľ čo iní to neurobili. No a? Vari z tonúcej lode môžu všetci preč – odrazu? Ako je známe, predseda istej politickej strany, ktorá sa, ako tá lavička, na dvoje zlámala (a to nie prvý raz), vraj, na schôdzke straníckeho predsedníctva hľadal – krtka. Že ktosi, údajne, robil priamy prenos schôdze... (!?) Neúdajne ktosi zošomral: pozde, milý drozde... Nakoniec naskutku neoverená správa: televízne šoty, pútače a predvolebné oznamy podobného razenia, vraj, politické strany stálo 13 miliónov eur. Pýtate sa, kde ich nabrali? Pozrite sa, priatelia, do vlastných peňaženiek a slameníc... Moja sústrasť. Bum-bum...! 

Bola to inak v poradí šiesta akcia rovnania poľných ciest, odkedy jestvuje miestne združenie poľnohospodárov. Akciu rovnako ako aj vlani úspešne zorganizovali čelní ľudia združenia – Vladimír

Uhrík, podpredseda, Ján Ďurčík, tajomník, a Zdenko Jašo, člen Správnej rady. Združenie poľnohospodárov Stará Pazova má kanceláriu spolu s  obecným združením poľnohospodárov v niekdajšom Remeselníckom dome (na poschodí). Podľa slov Jána Ďurčíka v kancelárii pracujú volontéri, a to každý pracovný deň od 9. do 13. hodiny. Volontéri pomáhajú poľnohospodárom pri vypisovaní potrebnej dokumentácie a vybavovaní iných záležitostí. Takýto pracovný čas je platný do konca mesiaca, kým trvá obnovovanie registrácie poľnohospodárskych gazdovstiev. K tomu treba ešte povedať, že miestne združenie podporuje aktivity neformálneho združenia občanov Za zdravú Obec Stará Pazova a je proti výstavbe prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu, lebo – ako hovoria – doteraz sa už z 200 hektárov najplodnejšej zeme stali priemyselné zóny.

SNEMOVALI KYSÁČSKI HASIČI

Dôraz na adaptácii domu Elena Šranková

V

sobotu 22. marca v Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč bola výročná schôdza Dobrovoľného požiarnického spolku. Prítomní boli predstavitelia pokrajinského požiarnického zväzu, Požiarnického zväzu a Požiarnickej brigády z Nového Sadu, tiež predstavitelia DHS z Báčskeho Petrovca, Hložian, Aradáča, Sriemskej Kamenice, Petrovaradínu, Futogu, Rumenky, Budisavy, Begeča a z priemyselných DHS Lazu Kostića, Grasu a Novkabelu. Nechýbali ani hostia z Kysáča. Na výročnom snemovaní Ján Hloška, predseda DHS Kysáč, Miroslav Filipov, tajomník, Vladimír Križan, pokladník, Elena Tordajiová, Monika Radojevová a Mirko Perović informovali o vlaňajšej činnosti, hospodárení a plánoch na bežný rok. Aktivity požiarnikov v minulom roku sa veľmi nelíšili od doterajších. Pustili sa do 13 /4588/

adaptácie Hasičského domu, ktorý bol vybudovaný roku 1974, a do opravy mechanizácie. Úspešne sa zúčastnili na súťaženiach a prispeli k organizovaniu 4. memoriálu Radivoja Savina, ktorý prebiehal z príležitosti osláv 80. výročia DHS v Kysáči. Usporiadali pracovné akcie, mali dozor počas zberu letnej úrody a dbali o poriadok na viacerých podujatiach v Kysáči. V chotári a v domácnostiach mali 13 intervencií. Desiati požiarnici skončili kurz a stali sa požiarnickými poddôstojníkmi. Spolok hospodáril pozitívne a v pokladnici sa zvýšilo viac ako 46-tisíc dinárov. Plány na rok 2014 sú podobné ako v minulých rokoch. Prítomní hostia na snemovaní zaželali kysáčskym kolegom čím menej požiarov. Nasledovalo slávnostné udelenie uznaní a vyšších hodností. Záver snemovania patril kamaráteniu pri večeri, neskoršie pri hudbe a tombole, čo je už dlhoročná tradícia.

29. 3. 2014

17


Ľudia a diania Z PREDNÁŠKY V HLOŽIANSKEJ ŠKOLE

Akú vodu budú piť až narastú? Juraj Bartoš

na pálčivú a narastajúcu celosvetovú hrozbu ubúdania kvalitnej vody na pitie, predovšetkým z hľadiska prostredia, v ktorom žijeme. Prednáška a videoprezentácia mala za cieľ upozorniť na zdroje a spôsoby znečisťovania vody s dô-

komunálu a poľnohospodárstva – má za následok entrofizáciu vody, oda vo Vojvodine nie je najvhodčiže zmenu jej vône a chuti, ako nejšia na pitie a samým tým je i vznik sedimentov vo vodných toohrozené aj zdravie ľudí. Jelena koch, čo ohrozuje ich flóru a faunu. Spasojevićová z Prírodovedno-maEkologické katastrofy zapríčinené tematickej fakulty v Novom Sade honestarostlivosťou sú čoraz zjavnejším problémom 21. storočia. S  ohľadom na enormne narastajúci počet obyvateľov Zeme, pri terajšom tempe znečisťovania vody, v  budúcnosti bude veľmi ťažké zabezpečiť dostatok pitnej vody. Z  rozhovoru so žiakmi vyplynulo, že väčšina hložianskych domácností pije vodu z miestneho vodovodu a že ľudia ňou nešetria nadostač. Na otázku, či a kto, respektíve ako Žiaci vyšších ročníkov základnej školy v Hložanoch so záujmom sledovali prednášku kontroluje vodu v potrubí, nemal kto odpovoriac žiakom Základnej školy Jozefa razom na antropogénny vplyv, čiže vedať. Spasojevićová tiež upozornila Marčoka Dragutina v Hložanoch na ľudský faktor. Spasojevićová prízvu- na skutočnosť, že ani fľašková voda tému Budúcnosť vody (pri príležitosti kovala, že nenáležité používanie nie je vždy zdravá, a podotkla, že inak Dňa vody 22. marca) upozornila vody – najmä v oblasti priemyslu, účinné filtrovanie vody je pre väčšinu

V

NA KUS REČI S ANNOU BALÁŽOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Narcisy oznamujú príchod jari Anna Lešťanová

M

edzi prvé jarné kvietky patria aj narcisy, ktoré spestrujú naše záhradky. Pestovaním týchto malých nežných kvietkov sa zaoberá Staropazovčanka Anna Balážová. Zamestnaná je už 34 rokov a v súčasnosti s vyššou strojníckou školou pracuje v pazovskej továrni Lifam M. Pre ňu narcisy neznamenajú iba jarné prebúdzajúce sa slnko, ale omnoho viac. – Lásku ku kvetom som zdedila od rodičov, ktorí ich tiež nesmierne mali radi. Pestovali narcisy, ktoré teraz mám aj ja v našej záhrade. Cibuľky narcisov som dostala od nich, keď ich už sami nemohli

18

www.hl.rs

na kvetinový záhon s akoby namaľovanými bielymi a žltými kvietkami narcisov, vždy si spomenie na rodičov, ktorým je nesmierne vďačná. Pestovanie narcisov najprv bolo pre ňu iba koníčkom, lebo pri nich po namáhavej práci oddychovala, čerpala novú silu na vykonávanie početných povinností, Anna Balážová s kytičkou obľúbených narcisov ktoré má zamestnaná žena. (foto: P. Ilijin) Podľa slov Anny pestovať, – povedala naša spo- Balážovej s príchodom ťažkej lubesedníčka. Keď sa vraj pozerá ekonomickej krízy vážnejšie

Informačno-politický týždenník

Jelena Spasojevićová

domácností príliš drahé. Hosťujúca prednášateľka prízvukovala potrebu po aktívnom informovaní o znečisťovaní vody a šetrení tekutinou, ktorej trvalé ohrozenie môže mať extrémne následky na život na Zemi. V tomto duchu vyznel aj „list z budúcnosti“ hovoriaci o možných následkoch znečisťovania vody a dokumentárny film o tom, ako človek ubližuje prírode, ktorý žiakom pustila predsedníčka Združenia ekológov Ekos Viera Turčanová. Uplynulý pondelok hložianski žiaci mali absolvovať ďalšiu akciu v réžii Ekosu Ako rastie strom. Keďže (konečne) pršalo, podujatie venované Dňu lesov (21. marca) posunuli na neskoršie.

pestovanie narcisov sa zmenilo na finančnú podporu pre celú rodinu. Po rokoch starostlivého rozmnožovania cibuliek Balážovci dnes majú asi 30-tisíc pekných voňavých narcisov. – Tohto roku nám jar zavítala oveľa skôr v porovnaní s minulými rokmi. Narcisy v záhrade rozkvitli už koncom februára a očakávame, že budú kvitnúť až do veľkonočných sviatkov, – vysvetlila A. Balážová a dodala, že pri pestovaní narcisov veľkú pomoc jej poskytuje manžel Jaroslav. Hoci je narcis jednou z najmenej náročných rastlín, predsa si vyžaduje uplatňovanie agrotechnických opatrení a prihnojovanie. Tieto práce bežne vykonáva Anna a Jaroslav má na starosti organizovanie zberu kvetov, viazanie do kytičiek a odvoz na miesto predaja. Kvety predávajú prevažne na okolitých trhoch.  • ĽUDIA A DIANIA •


ROZHOVORY A STRETNUTIA

Keď je pracovitosť sladená medom... Elena Šranková

som doma. Založili sme si rodinu, sme ich zredukovali na 45. Po jeho včelárskom učilišti v Kráľovej pri chceli sme si postaviť dom, takže smrti som väčšinu včiel predala. Senci som skončila včelársky kurz, tráviť čas v rozhovore so staršími sme sa museli obracať za zárobkom. Nechala som si iba 8 úľov, aby som ako aj kurz pečenia medovníčkov. ľuďmi je vždy prospešné. Doká- Dinárikmi, ktoré sme si takto zará- mala med pre seba a svoju rodinu. Musím však spomenúť, že som zalo sa to aj bali, sme vyškolili syna Medu mám ešte dodnes, bez neho prvé poznatky z oblasti včelárstva v prípade JuliaVladimíra, strojníckeho nemôžem. Používam ho na pečenie získala v Sombore. Zúčastnila som ny Záhorcovej inžiniera, ktorý už 30 medovníčkov, ale aj iných koláčikov. sa tam na stretnutiach, ktoré orgaz Báčskej Palanrokov žije vo nizovala svetová ky, plnej životvčelárska organiŠvajčiarsku, RECEPT JULIANY ZÁHORCOVEJ ných skúseností. a dcéru Olgu, zácia  Apimodija V decembri táto profesorku a s veľkou pozorrezká, skôr teta matematiky Suroviny: 200 g mletých orechov, 200 g práškového nosťou som slenež babka, oslávo Vršci. Oba- cukru, 200 g masla alebo margarínu, 1 vajce, 2 žĺtky, 1 dovala prednášky vi 80. narodenija majú rodiny vanilínový cukor, 4 lyžice jarného medu, pol kypriaceho o zdraví a propoliny. Jej príbeh sa a  po tri deti. prášku, trochu sódy bikarbóny, 500 g múky (typ 500). se. Naučila som sa začína v Pivnici, Obidve naše Takto sa to vydarí: Cukor, vajcia, med a vanilínový vyrábať aj propolis kde sa narodila deti ukončili cukor zjednotíme s margarínom a pridáme orechy. Múku a kvapky z neho. v remeselníckej aj teologickú zmiešame s kypriacim práškom a sódou bikarbónou. Za- Tak išla moja životrodine... fakultu, čiže miesime cesto, prikryjeme igelitom alebo vlažnou utierkou ná a pracovná púť – V  rodisku Juliana Záhorcová od krajčírky, cez majú po dva a necháme odpočívať 24 h. Na druhý deň vyvaľkáme cesto som po skondiplomy, nuž na hrúbku pol centimetra a vykrajujeme okrúhlou formič- knihárku a včelárčení základnej školy absolvovala obdobie ich školenia bolo kou. Pečieme na vymastenom (potretom voskom) plechu ku, až po pečenie krajčírske remeslo, lebo vládla mien- pre nás veľmi ťažké. Na to 6 – 7 minút na 180 stupňov C. koláčikov, – hovorí ka, že remeslo je istým chlebíkom, aj moji rodičia zostali bez Po upečení koláčiky zlepíme malinovým lekvárom, Juliana Záhorcová že zaistí budúcnosť. Skončila som penzie, musela som im po- polejeme čokoládovou polevou a ozdobíme kúskom a prezrádza, že koaj strednú hudobnú školu a vzde- máhať, – hovorí neúnavná bieleho orecha. láčiky je najlepšie lávala som sa aj v tomto smere. Môj teta Julka. piecť pri hudbe. otec Andrej Durgava bol prvým – Ešte i  dnes robím. Roky je vernou Malinový lekvár: Pol litra malinového sirupu varíme asi slovenským knihárom a zasvätil ma Oprávam knihy, trošku ši- 40 minút, aby nadobudol želanú hustotu. Potom do neho čitateľkou nášho do tajov svojho remesla. Budúceho jem, skracujem a v období pridáme 3 lyžice cukru a ešte chvíľu povaríme. Necháme týždenníka. manžela Ondreja som spoznala sezóny pečiem medov- trošku vychladnúť a pridáme lyžicu hustého medu. Miešame, – Hlas ľudu sa v Novom Sade, kde chodil do školy. níčky. Mám malú penziu, aby sme zjednotili med s lekvárom. Takto pripravený lekvár mi páči, sú v ňom Bol z Bieleho Blata, kde som bola musím si privyrábať. Skôr používame na všetky medové koláčiky. zastúpené všetky nevestou iba osem mesiacov. Keďže som mala i včely, ale som Čokoládová poleva: Roztopíme tri pásiky čokolády, sféry života. Čítam manžel mal mladších súrodencov, sa včelárstva vzdala pred pridáme 3 kávové lyžičky medu, dobre zmiešame a ozdo- všetky príspevky, nezostávalo nám iné, len uvoľniť dvoma rokmi. Manžel bol bíme medovníčky. to je naše slovenim miesto a poberať sa za svojím včelárom od svojho 17. ské a chcem si to osudom. Sťahovali sme sa vlastne za roku a keď sme sa zobrali, udržať. Kým žijem, robotou, a tak sme prišli do Báčskej pustili sme sa do tejto práce s troma Vo všetkých je zastúpený a nikdy budem čítať a odoberať Hlas ľudu. Palanky. Manžel bol murárom, avšak rodinami včiel. Keď deti už boli nepokazil ani jeden koláč, hoci sa Situácia je síce ťažká, ale uskromochorel a z tých dôvodov sa rekva- väčšie a chodili do stredných škôl, v recepte ani neuvádza. V peče- ním sa na inom a Hlas ľudu si predsa lifikoval. Naučila som ho remeslu začala som manželovi viac pomá- ní som mala záľubu od mladosti. kúpim a prečítam. Tak som zároveň svojho otca. Potom sa aj doškolil za hať. Lebo včeláriť jednému je ťažko, Učila som sa od mamy, ale som aj informovaná, čo sa robí a deje, knihára a robil pre tunajšiu knižnicu. musia to robiť dvaja. Mali sme 85 sa v tom aj zdokonaľovala. V roku ako sa žije po našich slovenských Ja som bola krajčírkou, pracovala úľov, ale pre manželovu chorobu 1983 som bola v Bratislave a na dedinách. 

S

Medové orechové kolieska

• ĽUDIA A DIANIA •

13 /4588/

29. 3. 2014

19


Ľudia a diania ŠKOLENIE PRE DEDINSKÉ DOMÁCNOSTI

Angličtina do vrecka

 LETMO 

Vstup zakázaný

Č

Na začiatku príjemnej spolupráce mladých turizmológov s Petrovčanmi

Jaroslav Čiep

T

uristická organizácia Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s členmi združenia Mládež pre cestovný ruch z Belehradu v dňoch 20. a 21. marca usporiadali seminár z angličtiny. Základný kurz anglického jazyka pre vidiecke domácnosti vznikol na podklade slovníka Aby sme si rozumeli. Projekt Aby sme si rozumeli vytvorili v spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou Zlatibor z Užica, turistickou agentúrou PanaComp

Ríša divov z Nového Sadu a za podpory švajčiarskej vlády. Ide o prekladový slovník anglického jazyka prispôsobený potrebám členov dedinských domácností. Slovná zásoba v uvedenom slovníku obsahuje všetky slová, frázy a názvy jedál, ktoré sa denne používajú v domácnostiach. Úlohou združenia Mládež pre cestovný ruch v tomto projekte je, aby pedagógovia predstaviteľov vidieckych domácností naučili používať slovník a využívať ho v komunikácii s hosťami, resp. turistami zo zahraničia.

Oto Filip

osi si nemožno nevšimnúť: našu, priam zarážajúcu neschopnosť zmedializovať a zužitkovať hodnoty a krásy, ktoré máme. Pred necelým rokom, v apríli 2013, na okraji Belehradu svetlo sveta uzrelo najväčšie obchodné stredisko v starej časti metropoly menom Štadión. Hodnota investície sa meria desiatkami miliónov eur. Okrem celého radu klubov, kaviarní, salónov, predajní domácich obchodných reťazcov a chýrečných svetových značiek, Obchodné stredisko Štadión je podľa niektorých štvrtým, podľa iných tretím objektom v Európe, na streche ktorého je futbalové ihrisko. Na ňom trénujú a zápasy hrajú hráči FK Voždovac, pred niekoľkými tisícmi fanúšikov. Dostať sa však tam a vyfotiť ho sa azda rovná možnosti vstúpiť do budovy amerických Federálnych rezerv. Jeden vrátnik zavolal ochrankára, ten zase zasielal k druhému, tretí sa radil s vedúcim, aby nakoniec na pomoc akože pri-

šla i tlačová tajomníčka, ktorá sa zjavne pri výbere povolania zmýlila. Ochota záujemcu ochabla pri piatom zbytočnom presviedčaní, že ide len o niekoľko sekúnd na pár záberov. Výhovorkám nebolo konca-kraja... Treba sa nám konzultovať s majiteľmi a predsedníctvom klubu. Načim to žiadať písomne. Musíte byť akreditovaný u nás... A tak koldokola. Nezostalo iné než mávnuť rukou a pobrať sa preč. Kdesi v kútiku mozgu ostala vŕtať spomienka na letnú Bratislavu, kde sa za vstup na jednu z výškových budov platí niekoľko eur. Záujemcov je vždy dosť. Ak nie inak, také čosi prišlo by vhod i nám, aj tu na Voždovci. Krleža už dávno kvitoval, že ľudská hlúposť hranice nepozná: je úporná a točí sa do kruhu až potiaľ, kým sa neocitne práve tam, kde má namierené. Je síce zdarma, lebo je jej dosť veľa, no i na ňu (do)plácame: ak nie inak, tak počuchanými nervami.

Boli to uznania 49 brigádam zalesňovateľov, ktoré majú až 4.500 členov. Dostalo sa im aj uznania od všetkých tých, ktorí mali a majú príležitosť osviežiť sa v ich parkoch, prejsť sa ulicami vysadenými stromoradím a rozpamätať sa na to, ako to vypadalo niekedy. Aj tohto roku sa kovačickí zalesňovatelia znovu nachádzajú medzi najlepšími v Srbsku. Podľa zpráv z Pokrajinského výboru zelesňovateľov, kovačickí zalesňovatelia sa na základe výsledkov v prvej polovici roku nachádzajú na druhom mieste vo Vojvodine, hneď za zrenjaninskými zalesňovateľmi. Oni v prvej polovici roku založili nových 90 ha zelených plôch. I v tohtoročných akciách najkrajšie výsledky v obci dosiahli zalesňovatelia z Kovačice, ktorí na 27 hektároch vysadili mladé stromky, ďalej vysadili 15 a pol kilometra stromoradia, 19 kilometrov

palesákov a založili vyše 100.000 štvorcových metrov trávnikov. Na základe takejto aktivity zalesňovateľov Kovačica bola i tohto roku vyhlásená za najzriadenejšiu osadu. Teraz v jesenných akciách plánujú vysadiť ďalších 30 ha mladými stromkami a niekoľko desiatok hektárov trávnikov. Majú trochu ťažkosti s nedostatkom sadenia mladých stromkov, ale i napriek tomu možno smele povedať, že zalesňovatelia Kovačickej obce splnili záväzok z II. republikovej konferencie zalesňovateľov Srbska – vysadiť každý rok 100 hektárov. Okrem toho, že si záväzok splnili, ešte tejto jesene vykopú 4-5.000 jamôk pre mladé stromky, ako prípravné práce pre jarné akcie. J. Š. (Výber z Hlasu ľudu č. 43, ktoré vyšlo 22. októbra 1966 v Báčskom Petrovci)

 RETROSPEKTÍVA (25.) vo výbere Kataríny Gažovej KOVAČICKÍ ZALESŇOVATELIA SĽUBUJÚ

Budeme znovu medzi najlepšími

P

rví kovačickí zalesňovatelia sa dobre pamätajú na rok 1960. Bol to rok úplnej afirmácie zalesňovateľov a všetkých tých, čo si obľúbili kvety, zelené plochy a lesíky. Spomenutého roku pri vtedajšej bytovej spoločnosti formovali skupinu, ktorá mala za úlohu zmeniť výzor kovačických ulíc. Skúsenosti v tom ešte nemali. Vtedy vysadili iba 26 ha mladými stromkami. V porovnaní s neskoršími ročnými výsledkami bola to iba nepatrná akcia, ale boli to prvé úspechy zalesňovateľov počiatočníkov a aj prvé skúsenosti. V roku 1961 záujem o takúto činnosť stúpol a to už i preto, že v tom roku bol utvorený i republi-

20

www.hl.rs

kový Výbor mladých zalesňovateľov Srbska. Vtedy i v Kovačickej obci formovali obecný výbor a v samotnej Kovačici MV a brigády mladých zalesňovateľov. Potom už akcie boli organizovanejšie a zjavili sa aj prvé väčšie úspechy. Zalesňovatelia Kovačickej obce v ročníku 1962/63 obsadili na základe svojich výsledkov druhé miesto v Srbsku. Vtedy a v nasledujúcom roku do rúk kovačických zalesňovateľov sa dostali i prvé odmeny okresného, pokrajinského a republikového výboru zalesňovateľov. V ročníku 1963/64 sa po tretíkrát stávajú najlepšími v okrese, a tak veľká putovná vlajka zostáva natrvalo v Kovačici.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •


ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Slovenské domy a medzi nimi ten dobanovský Katarína Verešová

D

nes, keď sa vážne rozmýšľa o tom, ako prilákať divákov na slovenské ochotnícke divadelné predstavenia, počuť aj také názory, že pred a po predstaveniach treba podávať občerstvujúce nápoje. V situácii, keď sa každému konzumentovi umenia v médiách a na scénach ponúka paleta zábavných a umeleckých projektov, režiséri, manažéri a producenti často hľadajú inšpiráciu aj v archívnych dokladoch. Usporadúvanie divadelných predstavení s tanečnou zábavou v krčmách patrí do minulosti, avšak čo keby... Zábavy s divadelnými predstaveniami sa vo vojvodinských slovenských osadách najprv usporadúvali rovno v krčmách a trvali až do svitania. Lenže taký spôsob organizovania zábav narážal na rozličné obmedzenia. Problém vznikal zvlášť vtedy, keď krčmári vo viacnárodných osadách boli podriadení nacionalisticky naladeným vrchnostiam. V takom prípade sa musel hľadať spôsob zabezpečenia vlastných miestností. Tak nastali Slovenské národné domy. Kým Slováci v Novom Sade od začiatku a dodnes na kultúrno-umelecké ciele používajú cirkevný objekt, Stará Pazova cirkevnú lekáreň využila na prednú časť Slovenského národného domu, kým divadelnú dvoranu v úzadí vystavali v roku 1928. Tým sa pazovský slovenský kultúrny stánok stal najstarším Slovenským národným domom mimo Slovenska. Po prvej svetovej vojne za podpory novoutvorenej republiky Čechov a Slovákov a Československého zväzu v Kráľovstve SChS začala zbierka peňazí na kúpu pozemkov a domov pre školské a kultúrne potreby aj Slovákov. Nositeľmi týchto investícií boli cirkevné zbory, ktoré na tieto potreby zaručovali bankové pôžičky. • ĽUDIA A DIANIA •

Po kúpe pozemku v Petrovci pre potreby Slovenského gymnázia v roku 1919 a po výstavbe Slovenského národného domu v Starej Pazove v roku 1928 nasledovala široká akcia kúpy súkromných domov pre spoločenské a kultúrne aktivity Slovákov: v Binguli a Erdevíku roku 1931, v Boľovciach roku 1932, v Kysáči roku 1934... Dobanovce, dedinka patriaca do Obce Surčín a mesta Belehrad, napriek tomu, že v nej žije sotva 200 Slovákov, dokázala v roku 2012 vystavať nový Slovenský národný dom, v ktorom pôsobí Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik. V ňom slovenský folklór pestuje aj neslovenská mládež. Základy tohto nového stánku ležia na bývalom,

hostí boli ráno o 9-tej hodine v  modlitebnici služby Božie. Odbavil ich náš vpl. farár Kornel Kvas z Boľoviec. Po službách Božích o 11. hodine Fasáda starého Slovenského domu popoludní nasle- v Dobanovciach, na ktorej je uvedený rok 1934 dovala slávnosť (foto: z internetu) otvorenia domu. Keď sa veľký počet hostí a domácich otvorenia Národného domu nám umiestnil v dvorane domu a ktorí nie ľahko vyjde z pamäti. Daj Boh, sa dnu nezmestili, vo dvore, po aby sa náš Slovenský národný dom odspievaní piesne „Ach, zůstaň stal našim opravdovým strediskom, svou milostí...“ akt posviacky domu ktorý by nás cirkevne i národne vykonal vlp. Kornel Kvas. Hneď po zjednocoval,“ uviedol v správe dolu tomto čestný predseda Slovenskej podpísaný Dobanovčan. Idea o výstavbe Slovenského čitárne v Dobanovciach p. Ján Vitéz, národného domu v Dobanovciach vznikla ešte roku 1929, keď predstavenstvo dobanovskej fílie podalo žiadosť na miestny školský výbor o založenie slovenskej triedy na tamojšej škole. „Slováci majú 52 žiakov. Školský výbor súhlasil s otvorením oddelenia, avšak že nemôže ustúpiť školskú izbu. Avšak je ochotný prispieť na stavbu školy alebo na kúpu domu... Toto je vskutku krásny pomer medzi Srbmi a Slovákmi, ktorému sa môžeme tešiť,“ uviedol pazovský učiteľ Ferdinand Klátik v liste z 12. 4. 1929 adresovanom na Biskupský úrad v Iloku. Učiteľ Ferdinand Klátik so žiakmi roku 1929 Na kúpu domu potrebovali asi 100-tisíc dinárov. Preto aj žiadali zbúranom Slovenskom národnom učiteľ z Boľoviec, od septembra mi- pôžičku od Biskupského úradu. Z dome. nulého roku však dobanovský učiteľ, listu sa dá zistiť, že v Slovenskom Dobanovčania si svoj prvý kul- ktorý sa v najväčšej miere zaslúžil dome plánovali byt pre učiteľa, školtúrny objekt zabezpečili ešte v roku o postavenie Národného domu, ské miestnosti, kanceláriu a čítaciu 1935. O tom hovorí list v Evanjelic- povzbudzujúc dobanovských Slo- miestnosť. Na tento list vtedajší kom hlásniku z mája 1935 (ročník vákov k ďalšej činnosti, predne však biskup Adam Vereš reagoval 16. k svornosti. Na konci svojej reči po- 4. 1929 tak, že dobanovskú žiadosť X., číslo 5, s. 79 a 80). „Túžba dobanovských Slovákov, zdravil p. učiteľ Vitéz zástupcu pána preposlal seniorovi Vladimírovi K. aby mali svoj vlastný príbytok, v kto- ministra školstva p. Branka Nožinića, Hurbanovi s pokynmi: „Zaujmem rom by sa mohli i cirkevne i národne zástupcu vyslanectva ČSR v Beleh- sa pri Drž. hyp. banke, aby fília vzdelávať, sa splnila. Po viacročnej rade p. Eduarda Parmu, predsedu dostala pôžičku na najnižší úrok. námahe postavili sme si Slovenský Československého zväzu p. Jozefa Treba od tej fílie pýtať gruntovný národný dom, aby bol v budúcnosti Hrnčířa, zástupcov Matice sloven- výťah, a jestli nemá dostatočne ohniskom všetkých šľachetných skej v Petrovci pp. profesorov dra nepohnuteľného majetku, tak sa cirkevno-národných snáh. Dňa 22. Siráckeho a dra Topoľského, pred- treba spýtať, či garanciu prevezme apríla sme si otvorili slávnostne sedníčku československých žien p. celá cirkev, poťažne fília, alebo náš Národný dom. Po príchode Emíliu Mičátkovú a iných. Pamiatka jednotlivci.“ 13 /4588/

29. 3. 2014

21


Trochuochu e, tr i z á t n a f reality ijú vďaka rozprávkamme,

rášľuje zie už tej fantá strujeme či prik svete, i s ti e D je život. denný život spe ňme v detskom och j o tom ta v do . Ale zos týchto d rší si kaž a my sta ihami, divadlom nime preto do tvarných kn uk h a  vý filmami, etský kútik. Nak slohovýc o zásielok m D o tv je íc om edn ali z veď o ň ta prostr ntoraz vydolov  jesto ich e v s ií z te n. A dimen ré sme a Hložia Tatiana F prác, kto ých z Petrovca ilip ť... s poslan o š d kôlkarka ovićová, šesťro te š čná z Báčsk tam e

A

B

eho Petr ovca

Šťastný princ

ol raz jeden kráľ a mal jedného syna, ktorý sa volal Peter. Princ Peter bol sm utný, lebo sa zamiloval do krásnej dievčiny a veľ ký medveď mu ju uniesol, lese zbierala čučoriedky. keď v Rozhodol sa preto ísť do lesa, aby vyhľadal medveďa a po žiadal ho, aby mu dievči nu vrátil. Prešiel dlhú cestu, ale napokon za veľ kým les om našiel medveďa a dievčinu. Me dveď mu povedal, že mu dievčinu vráti, ak mu splní jedno želanie: želal si veľ kú ple chovku včelieho medu. Princ Pe ter sa vrátil do svojho kráľovstva a poprosil svojho otca, aby mu dal tú poslednú plechovku včelieho medu, ktorú ma li v kráľovstve. Kráľ poved al, že ak mu to stačí ku šťastiu, ne ch si zoberie a odnesie me dveďovi. Princ Peter sa domov vrá til šťastný aj s dievčino u, ktorú miloval. Vystrojili veľ kú a bohatú svadbu a žili šťastne. Jedného dňa do ich krá ľovstva prileteli včely, kto ré sa tam usadili a robili každý de ň mnoho medu. Kráľ so svojou rodinou bol šťastný, že mali nadostač všetkého . Ivan Pagáč, 4. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hlo žanoch

Ž

Prečo sme sa vtedy báli?

ravuje mnoho zážitkov ivot nám každodenne prip jednu takú si veľmi dobre a neopakovateľných chvíľ. Na spomínam. ý ulého roku. Vtedy som sa prv Stalo sa to v septembri min do som šiel Bol krásny deň, odi raz obával o  moju mamu. re. sa vrátil, mama stála vo dvo som ď a ke obchodu na nákup šie: väč e ešt o bol cho ale jej bru V rukách mala ohromný kufor, ť nemocnice, kde sa mal narodi do hod odc na a bol pripravená u hod odc veľký strach. Od jej môj braček. Mal som o  ňu el il mobil. Na mobile som uzr von zaz mi ubehlo pol dňa, keď Bol . vilo uľa mi sa eď Hn . ätkom esemesku a fotku s malým báb deme do nemocnice po nich. pôj y ked ý, zliv rpe net mi som veľ sa nemohol dočkať tej chvíle. Celú noc som nespal, lebo som osť. V nasledujúci deň, keď Zo strachu napokon bola rad – čeka, slniečko krásne svietilo sme šli po mamu a malého bra akoby sa tešilo spolu s nami. Miroslav Cerovský, 5. a ci ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrov

eja

o Beg d l o d a sp

amaráta môjho k Mirko. u m o s l iel aj ší. Bo ol mlad jar. Potom priš rali, lopta b m o s tala, keď nku, lebo bola o sme sa tak h ko a ja ir oda sa s áto príh hrali sme sa vo hrať futbal. Ak k v Petrovci. M vode, o e a t u k o m la e p il ie ý id n n n Da aklo iste a, že om sa n Vtedy sme sa li sme s Je to malý zneč s d o ď h e z k o . R Begeja. chytiť loptu, ale dol do Begeja , že som celý iť adla do nám sp ažili  palicou za il a  ja som spa ma budú hreš dou posotil. o t n o s d o h s a a á o s n m p e a m ou sm l, že Moja a náhod li. Ja som sa bá ovedia zato, že eboli karhaní. ala m o k ir p M ka a ev en ľmi naľa irko sm mu dom ale nehn obaja ve irko sa bál, čo o. Ani ja, ani M špinavej vody, il j a M je m od te re skonč mokrý, z mi nie o sa dob kla, či neochorie k t e š v   dotera a ľa Ale z k e e ľv in o a jed dať čok mama s . čok, 5. a m pove áli. jí o a b ň e n m rtin Pav trovci b e a k m M a t a sa na y m e vted y sa čskom P Odvted é, prečo sme sa ka v Bá ja a n Č s . Ema J ja ZŠ Tu celkom

Ako som

T

rano skom vá, 4. c, Z Š J. Č Petro ajaka vci

v Báč

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. S. • DETSKÝ KÚTIK • •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 29. marca 2014 ČÍslo

7 /1865/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižší obrat, vyššie ceny

Ľ. Sýkorová

N

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 17. do 21. marca 2014 bol tovarový obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom štyrikrát menší. Finančný obrat bol nižší až o 70,40 %. Cena kukurice na domácom trhu aj naďalej rastie. V uvedenom období dosiahla tohtoročné cenové maximum – 17,90 din./kg (bez DPH). Jej priemerná cena bola 19,47 din./kg (17,70 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,05 % viac. Jedným z dôvodov rastu ceny kukurice je aj súčasná situácia na Ukrajine, ktorá je tretím najväčším svetovým vývozcom tejto komodity. V Európe sa v súčasnosti pohybuje na úrovni od 148,11 eur/t (Rumunsko) do 200 eur/t (Hamburg, NemecPodľa odborníkov ko). Na burze CBOT v Chicagu je 127,81 eur/t na pestovanie ku(platí pre máj 2014). kurice, tejto jari pri Pšenica sa na novosadskej burze predásejbe je mimoriadvala po 22,00 din./kg (20,00 bez DPH), čo je ne dôležité venovať v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o pozornosť hustote pri 1,48 % menej. Na svetových trhoch cena výseve a výberu odrôd, pšenice potravinárskej naďalej stúpa, na pretože letné suchá sú už Parížskej burze je 211 eur/t (platí pre máj 2014) a na burze CBOT v Chicagu pravidelné. Treba kupovať 188,43 eur/t (platí pre máj 2014). odrody, ktoré sú tolerantné Po troch týždňoch bol na novoproti suchu, hustotu pri výsadskej burze opäť dopyt po sóji, seve treba prispôsobiť stavu ktorá sa predávala po 63,53 din./ pôdy a hybridom, ktoré sa sejú. kg (57,75 bez DPH). V porovnaní Hustota porastu by tohto roku s jej predchádzajúcou cenou mala byť menšia ako po iné to je o 5,15 % viac. roky a optimálny termín sejby Cena slnečnicových výkukurice je počas celého apríla. liskov s 33-percentným ... obsahom bielkovín bola 27,00 din./kg Vo Vojvodine bude do poľ(22,50 bez DPH), čo nohospodárstva do konca roka protiľaje v porovnaní s 2014 investovaných 40 miliónov dovcových predchádzajúeur, a to najmä prostredníctvom sietí. Súbeh cim týždňom nenávratných prostriedkov a bude otvorený o 0,90 % výhodných úverov. Pokrajinský do jesene. V miviac. 

Jarná sejba, úvery, subvencie...

Ľubica Sýkorová

Mnohí pestovatelia už posiali jarný jačmeň, cukrovú repu a pripravujú sa na sejbu i vysádzanie ďalších plodín, najmä kukurice, sóje, zemiakov, zeleniny,… Aj keď sa jar oficiálne začala len 20. marca, príroda na neobyčajne vysoké teploty reagovala už skôr. Teplá zima neprispela k vyhubeniu škodcov a burín, takže poľnohospodári budú musieť zintenzívniť chemickú ochranu rastlín, čo zvýši aj pestovateľské náklady.

V

Srbsku sa tejto jari plánuje obsiať 2,8 milióna hektárov. Najväčšie plochy budú pod kukuricou – 1,3 milióna, čo je o stotisíc hektárov viac ako v minulom roku. Jarné obilniny budú posiate na 160 000 hektároch, cukrová repa na 70 000 ha, čo je o 7-tisíc viac ako v minulom roku. Aj napriek minuloročnej nepriaz-

nivej cene slnečnice plochy pod ňou by mali byť väčšie. Z minuloročných 174 000 ha by sa mali zväčšiť na 200 000 ha. Sója sa plánuje pestovať na 170 000 hektároch, tabak na 7 000 ha, zelenina na 370 000 ha. Aj napriek tomu, že cena reprodukčného materiálu je v porovnaní s cenou z minulého roku o desať percent nižšia, podľa pestovateľov tohtoročná sejba je znovu o 5 až 10 percent drahšia kvôli nízkym cenám dopestovaných poľnohospodárskych výrobkov. ... Tejto jari vláda chce pomôcť poľnohospodárom poskytovaním výhodných úverov a vyplácaním časti subvencií z rozpočtu už začiatkom apríla. Pre sedliakov je najdôležitejšie, aby peniaze dostali vtedy, keď sú im najpotrebnejšie, čiže na začiatku pestovateľskej sezóny, aby mohli siať deklarované osivo, použiť odporúčané množstvá hnojiva, včas vykonať ochranu porastov.

sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo vypísal súbeh na nenávratné finančné prostriedky určené na výrobu vo fóliovníkoch, zavlažovanie a kladenie

nulom roku na základe týchto súbehov boli založené zavlažovacie systémy na 6 583 hektároch a protiľadovcové siete na nových 290 hektároch. 

Z obsahu Bakteriálne choroby hydiny (5)

Vchádzanie do rodín

str. 2

Do vášho receptára

str. 3

str. 8


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOPOLITIKA V EÚ

Najčastejšie kladené otázky (6)

pripravila: Ľubica Sýkorová

CENY POTRAVÍN PREČO TREBA PODPOROVAŤ POĽNOHOSPODÁROV, KEĎ SÚ CENY POTRAVÍN VYSOKÉ? Výstupné ceny sú len relatívne malou časťou ceny, ktorú spotrebitelia platia za potraviny. Cena obilnín predstavuje z ceny chleba len 5 %. Rast cien, ktorý vnímajú spotrebitelia, neznamená automaticky vyššie príjmy poľnohospodárov. O to viac, že aj samotní poľnohospodári sú konfrontovaní s rastúcimi výrobnými nákladmi. Poľnohospodári sú v porovnaní s minulosťou v čoraz väčšej miere vystavení nestálosti cien. Zatiaľ čo ceny poľnohospodárskych plodín stúpli v uplynulých rokoch v priemere o 50 %, ich výrobcovia zaplatili za energie o 223 % viac, cena hnojív stúpla o 163 %. MÔŽU ZA ZVYŠOVANIE CIEN POTRAVÍN BIOPALIVÁ? Z dostupných štúdií vyplýva, že výroba biopalív v EÚ nemá na zvyšovanie ceny potravín veľký vplyv. Na výrobu etanolu sa v EÚ využije len 1 % obilnín. Na výrobu

bionafty sa využívajú asi dve tretiny produkcie repky olejnej. Ale repka vypestovaná v EÚ predstavuje len 2 % svetového dopytu. Znamená to teda, že je potrebné investovať do biopalív druhej a tretej generácie. SPP A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VPLYV POĽNOHOSPODÁRSTVA NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Poľnohospodárstvo môže spolupôsobiť pri vytváraní a zachovávaní udržateľného životného prostredia, môže mu však aj škodiť. Spoločná poľnohospodárska politika zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní potrebnej rovnováhy. Táto jej funkcia bude v nasledujúcich rokoch mimoriadne dôležitá. Reforma SPP z júna 2013 znamená aj to, že každý členský štát, každé územie a každý poľnohospodár prispeje k zachovaniu udržateľnosti a boju proti zmene klímy celkom jednoduchými krokmi s odskúšanými pozitívnymi účinkami. V rokoch 2014 až 2020 sa investuje viac ako 100 miliárd eur na podporu poľnohospodárstva v úsilí o kvalitu pôdy, vody, biodiverzitu a boj proti zmene klímy.

– „Ekologizácia“: 30 % objemu priamych platieb bude spojených s troma poľnohospodárskymi postupmi s priaznivým účinkom na životné prostredie. Patrí k nim diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov a udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev, najprv v rozsahu 5 %, od roku 2018 až v rozsahu 7 %. Môže ísť aj o iné opatrenia s minimálne rovnako pozitívnym vplyvom na životné prostredie ako uvedené tri. – Aspoň 30 % prostriedkov v rámci programov rozvoja vidieka

sa musí vyčleniť na agroenvironmentálne opatrenia, na podporu ekologického poľnohospodárstva alebo na investičné alebo inovačné projekty s priaznivým vplyvom na životné prostredie. – Agroenvironmentálne opatrenia sa posilnia. Musia sa dopĺňať s opatreniami „ekologizácie“. Tieto programy budú musieť byť ambicióznejšie, a teda z pohľadu ochrany životného prostredia aj účinnejšie, čím sa garantuje, že nebude dochádzať k dvojitému financovaniu.  (Pokračovanie nabudúce)

VETERINÁRNE OKIENKO

Bakteriálne choroby hydiny (5) pripravila: Ľ. Sýkorová

PASTEURELÓZA VTÁKOV – CHOLERA V poslednej časti seriálu o bakteriálnych chorobách hydiny spomenieme pasteurelózu vtákov. Patrí medzi vysoko nákazlivé ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida. Na prejavenie sa choroby v chove má významný vplyv viac faktorov ako počasie, kvalita výživy, zoohygiena a ďalšie podmienky prostredia. Zdrojom nákazy bývajú nepozorovane – latentne infikované zvieratá (vtáky, hlodavce, mač-

24

ky, prasatá). Morky sú na chorobu vnímavejšie ako sliepky. Častejšie ochorie staršia hydina. K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom cez sliznicu oka, nosa, prípadne poranenou kožou. Inkubačná doba je od 4 hodín do 9 dní. Veľmi rýchly priebeh choroby je sprevádzaný náhlymi úhynmi. Akútny priebeh sa prejavuje horúčkou, nechu-

II

tenstvom, sťaženým dýchaním, hlienovitým výtokom z nosa a zo zobáka, zelenou hlienovitou hnačkou. Pred úhynom sa pozoruje cyanóza a niekedy plávajúce pohyby. Chronická forma choroby sa prejavuje podľa lokalizácie príznakov dýchacími ťažkosťami alebo opuchnutím lalôčikov, kĺbov končatín, vykrútením hlavy (tortikolis). Vtáky, ktoré prežijú infekciu, sa zvyčajne stávajú trvalými bacilonosičmi, pričom môžu vylučovať baktérie hlavne v čase oslabenia ich imunity. Na liečbu sa môže použiť hyperimúnne sérum, antibiotiká alebo sulfonamidy podľa citlivosti pôvodcu. Po vysadení liečby často dochádza k návratu choroby,

preto sa odporúča choré zvieratá vyradiť. Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, znižovaním stresových faktorov – kvalitná výživa, dobrá zoohygiena, podpora nešpecifickej odolnosti zvierat – probiotiká, rastlinné prípravky na podporu metabolizmu. V ohrozených chovoch sa môže použiť aj vakcinácia komerčnými vakcínami. Na riešenie dlhotrvajúcich problémov vo väčších chovoch sa odporúča príprava autovakcíny (očkovacia látka pripravená z mikroorganizmov vlastného tela, do ktorého sa má vstreknúť).  (Koniec) (foto: internet)


29. 3. 2014 • 13 /4588/

POLJOPRIVREDNIK A JEHO POĽNOHOSPODÁRSKY KALENDÁR 2014

Vchádzanie do rodín Oto Filip

R

očenky, domové pokladnice, kalendáre ľudové, národné, družstevné, iné... – je ich veľa, obsah im je najčastejšie rozličný, no všetky majú i  čosi spoločné. Spravidla ide o zaujímavé čítanie, ktorému sa nevenúvame len jednorazovo, no možno sa mu vracať po celý rok. Pozostatok časov, keď kalendár bol najčastejšie jedinou knihou v mnohých rodinách našich predkov – poradca a  pomôcka, priateľ v núdzi, spoločník v dlhých zimných večeroch. Časy sa však zmenili a úporne a rýchlo menia sa aj dnes, kníh je neúmerne viac a na každom kroku, čo však neznamená, že nezostal dostatok miesta aj pre publikácie, akými sú ročné, najmä odborné kalendáre. Do tejto kategórie možno zaradiť aj Poljoprivrednikov poľnohospodársky kalendár 2014, publikáciu serióznu, osvedčenú, rozsiahlu – viac ako päťstostranovú – a predo-

všetkým každému poľnohospodárovi veľmi potrebnú. Lebo prináša utriedené hodnoty preverené časom, lebo záujemcovi otvára dvere do všetkých segmentov odvetvia, ktoré nás živí, lebo obsahuje mnohé kumšty, bez ktorých sa dnešok neobíde, lebo nás vedie nielen do neznámych alebo tajomných skrýš poľnohospodárstva, ale i do kultúrneho dedičstva, multifunkčného pôdohospodárstva, meteorológie, ekológie, gastronómie... Publikácia, ktorej vydavateľom je Dnevnik Holding, a. s., a Dnevnik – Poljoprivrednik, a. s. (v prestavbe štruktúry), a hlavnou a zodpovednou redaktorkou Dragana Žebeljan, uzrela svetlo sveta v druhej polovici februára 2014, nadväzujúc tak na dlhoročné tradície vydávania odborných kníh tohto druhu: veď pohľad do minulosti vraví, že sa prvý poľnohospodársky kalendár zjavil dávneho roku 1883 v Belehrade. Tento najnovší, opierajúci sa o  nové vedomosti, výdobytky

a skúsenosti, akcent strategicky kladie na všetko, čím práve žije naša spoločnosť: na eurointegráciu, reformy, východiská z  ekonomicko-finančnej krízy, potrebu udržateľného rozvoja, význam organickej výroby, zlepšenie klasickej poľnohospodárskej produkcie. O uvedených témach a celom rade iných tém sa možno dozvedieť z  tridsiatich troch segmentov obsahu, z ktorých sa obrovská väčšina zaoberá základnými otázkami a problémami rastlinnej a dobytkárskej výroby. Za klad treba považovať aj to, že sú jednotlivé kapitoly venované i  odvetviam, ako je spracovanie poľnohospodárskych produktov, poľnohospodárska technika, energia, základný pohľad na svet rastlín a živočíchov. Každá zložka je bohato ilustrovaná tematickými zábermi, najčastejšie i osožnými praktickými radami, tabuľkami a grafmi sledujúcimi vývoj v posledných rokoch.

Je to slovom kniha, ktorá má v tejto sfére zo všetkého, čo načim čosi, ktorá to čosi od vlani zase osviežila a zveľadila. Preto sa i teší z priazne čitateľov, ktorí dokážu rozlíšiť, čo je to, čo potrebujú aj v takejto podobe a forme. Nikto nevie všetko, no dobre je, keď je tu aspoň možnosť čerpať zo znalostí mnohých, ktoré vedia veľa. A ktorí sa ako odborníci rok čo rok zoskupujú s cieľom ponúknuť nám možnosť dozvedieť sa, čo nového v pôdohospodárstve a začítať sa o ňom aj tak, ako to bolo vo zvyku kedysi, za starých čias, keď ani televízorov, ani počítačov nebolo. 

Užice, Zreňanin, Odžaci... – je dosť miest, kde absencia kvalitnej vody znamenala alebo znamená zmietanie sa v rôznych kŕčoch, nielen tých zdravotných, ale aj hospodárskych, sociálnych a iných. Nová epocha, ktorej dominuje prehlbovanie globálnej vodnej krízy, sa zrejme začína. Odpoveďou na to je budúca vodná transformácia, ktorá pravdepodobne Z mnohých studní je dnes už len zasiahne všetky sféry spo- ozdoba ločnosti. Niektoré krajiny s nedostatkom vody, ako sú Izrael v tretích sa snažia zmenšiť priam a Singapur, ju už uplatňujú v po- priepastný rozdiel medzi predajom dobe vyššej efektívnosti, keďže tzv. surovej vody a predajom vody sú nútené využívať schopnosti obsiahnutej v potravinách alebo a vynaliezavosť obyvateľstva pri v  priemyselných energetických znižovaní spotreby vody. V štátoch výrobkoch... Známe je, že počas celých iných sa potreba vodnej racionalizácie a  inovácií zatiaľ utlmuje, doterajších dejín, vo všetkých

érach civilizácie, voda čas od času kompletne menila ľudské spoločenstvá: tým, že sa viedli vojny o ňu, že vplývala na mestské a vidiecke prostredia, že od nej záviseli možnosti hospodárskeho rastu, poľnohospodárskeho rozvoja... Tak ako nikdy predtým, voda je dnes megatrendom rozvoja, vodná kríza zachádza už za hranice všedných dní a podlomená vodno-potravinovo-energetická bezpečnosť sa v perspektíve môže stať potenciálne vysoko výbušným zdrojom sociálnych nepokojov. Zaiste nie náhodou tohtoročný a uplynulý Svetový deň vôd – 22. marec mal ako nosnú tému vodu a energiu: prepojenie vody a výroby energie, energetickú bezpečnosť, udržateľné užívanie vodných zdrojov. Všetko to, podľa mienky odborníkov, treba chápať ako súčasť prichádzajúcej novej vodnej transformačnej zmeny sveta, rozsahom doposiaľ najväčšej. A aj významom: v  nej nepôjde o  nič menej ako o život, jeho kvalitu a v konečnom dôsledku a perspektíve i o prežitie civilizácie. 

ENVIRONMENTÁLNY SVET

Vody dolu vodou O. Filip

J

e príznačnosťou, alebo skôr zvláštnosťou tejto doby, že sa nikdy toľko ako dnes nehovorilo o potrebe ochrany prírody, a pritom je táto ohrozená tak ako nikdy predtým. Práve človekom, ktorý by sa o ňu mal starať najviac. Vodné zdroje a  vodné toky ako nenahraditeľná zložka prírodného prostredia svedčia o význame dostupnosti a kvality vody určujúcej podmienky našej existencie. Voda je slovom život. Môže však znamenať aj smrť, ak sa premení na nevypočítateľný živel, na povodne, každoročne spôsobujúce miliardové škody a tisíce obetí v  najrozličnejších kútoch sveta. Dôkazov je neúrekom, od Číny po Indiu, od USA po Austráliu. Ani my sme sa nevyhli situáciám, keď sa vody rútia dolu vodou.

III

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cukrovej repy v jarnom období (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín

OCHRANA Na reguláciu týchto škodcov je nutné použiť kombináciu agrotechnických a chemických opatrení. Veľký význam majú najmä RYHOVEC REPOVÝ Najvýznamnejšie tie agrotechnické opatrenia, škody zapríčiňuktoré zabraňujú premnoženiu, je v  štádiu imága. najmä správny osevný postup, Chrobáky poškodzupriestorová izolácia a  správna jú mladé rastliny, agrotechnika. Repu treba správne živia sa kotiledónzaraďovať do osevného postupu, nymi listami, prvýnikdy nepestovať repu po repe. mi mladými listami V lokalitách, kde sa nadmerne vyskytuje dlhánik kukuričný, sa a stonkami. Požerok začínajú na obvode treba vyhnúť (aspoň dočasne) lista. Chrobáky sú monokultúrnemu pestovaniu veľmi žravé a počas kukurice. jedného dňa môže Priestorová izolácia má veľmi jeden dospelý jediEKOLÓGIA dôležitú úlohu. Nové porasty nec poškodiť alebo Na rozmnožovanie týchto repy treba vysievať čím ďalej od úplne zničiť 5 – 16 škodcov a  tým aj na ich minuloročných repnísk. Najväčšie jednodňových rast- Imágo dlhánika kukuričného (foto: P. Bokor) väčšiu škodlivosť priaznivo nebezpečenstvo číha, keď sa staré lín. Nárastom teplovplýva suché a teplé počasie repnisko hraničí s novým. Riziko ty stúpa aj ich žravosť. V daždivom koreňmi a neskôr v buľve vyhrý- na jar, najmä v apríli a máji. Naopak, poškodenia porastov je menšie, a chladnom počasí žravosť imág zajú chodby od hora smerom dolu. chladná a daždivá jar znižuje akti- ak je nové repnisko vzdialené od je veľmi znížená a najčastejšie sa vitu imág, príjem potravy a nosnosť starého 50 – 100 m. Najmenšie nachádzajú v úkrytoch. Pri teplote DLHÁNIK KUKURIČNÝ samičiek. K ich premnoženiu napo- riziko je, ak je tá vzdialenosť Deštrukčným štádiom sú imá- máha suché počasie a zvlášť, keď 1 – 3 km. 10 °C imága prestávajú prijímať potravu. V čase, keď sa pohybujú ga. Larvy sa živia koĎalším významným chodom, škodia hlavne na okra- rienkami a  nespôsoregulačným opatrením joch parciel, najmä tých, ktoré bujú významné škody. je dobre vykonaná agsú bližšie starým repniskám. Keď Dlhánik kukuričný je rotechnika. V  prvom začne nálet imág, poškodenia sú polyfág, ktorý napáda rade kvalitné obrábanie prítomné po celej parcele a najprv okolo 100 druhov kulpôdy, vyvážená výživa a na vyšších miestach. V  poraste túrnych a divo rastúcich optimálny termín sejby. sa zjavujú ohniská, v ktorých sú rastlín. Môže výrazne To umožňuje rýchle rastliny úplne zničené alebo je škodiť aj na cukrovej a  rovnomerné vzcháporast nekompletný, s  malým repe vo fáze vzchádzanie a  rýchly rast počtom rastlín na jednotku plo- dzania a začiatočného mladých rastlín, a tým chy. Pri teplom a suchom počasí rastu, najmä pri tepaj rýchle prekonávanie len za niekoľko dní ryhovec môže lom a  suchom počasí. kritického obdobia. Termín sejby. Sejbu zničiť veľké plochy cukrovej repy Najväčšie škody sú na na veľkých priestranstvách. Často porastoch pestovaných cukrovej repy treba aj porasty z opakovanej sejby bý- po kukurici. Imága ničia vykonať čím skôr. Tým vajú zničené. Kritické obdobie vo vzchádzajúce rastliny Imágo ryhovca repového pri poškodenej rastline sa môžeme vyhnúť synvývoji rastliny je od vzchádzania a rastliny s vyvinutými cukrovej repy (foto: P. Tóth) chronizácii masového až po formovanie 2 – 3 listov. klíčnymi listami. V povýskytu škodcov s najNajcitlivejšie sú rastliny vo fáze raste tak vznikajú väčšie alebo pretrváva niekoľko suchých rokov citlivejšími fázami vo vývoji rastlín. kotiledónnych listov. Škodlivosť menšie plochy bez rastlín, čo za sebou. Okrem toho ryhovcovi V lokalitách, kde je možný masový tohto škodcu je menšia v starších často vedie k vyoraniu porastu. repovému a skočke repovej vyho- výskyt, sa odporúča vysievať repu porastoch, ale v  podmienkach Imága najčastejšie poškodzujú vuje aj prítomnosť veľkých plôch hustejšie. vysokej populačnej hustoty môžu repu tak, že obžierajú klíčne a obsiatych cukrovou repou, kým Sejba repy do lovných pásov. Výbyť vážne poškodené porasty, prvý pár pravých listov. Rastový dlhánikovi kukuričnému výskyt sevom cukrovej repy veľmi husto v  ktorých rastliny majú aj 3 – 4 vrchol síce nebýva poškodený, no veľkých plôch s monokultúrne do lovných pásov na okrajoch páry stálych listov. starých alebo nových repnísk sa vývoj rastlín je spomalený. pestovanou kukuricou.

26

Larvy škodia ohrýzaním korienkov a vyhrýzaním buliev, čo zapríčiňuje zníženie úrody a  aj cukornatosti. Na začiatku vývoja larvy sa živia mladými bočnými

IV

Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy cukrovej repy, agrotechnických opatrení (osevný postup, predplodina, termín sejby), typu pôdy a poveternostných podmienok počas vzchádzania a  začiatočného rastu cukrovej repy. Ak rastliny pre nepriaznivé poveternostné podmienky zostávajú dlhší čas v  kritickej fáze, intenzita poškodenia môže byť väčšia. Stáva sa tak počas chladného a  daždivého jarného počasia.


29. 3. 2014 • 13 /4588/ úspešne môže znížiť škodlivosť. Sejbu týchto pásov treba vykonať veľmi skoro, skôr než ostatnú repu. Zavlažovanie cukrovej repy najmä v júli a auguste napomáha aktivácii entomopatogénnych húb, ktoré môžu v značnej miere parazitovať citlivé štádiá, zvlášť larvy a kukly. MECHANICKO-CHEMICKÉ OPATRENIA Kopanie jarkov okolo starých repnísk. Vo Vojvodine s cieľom zabrániť migrácii imág ryhovca repového zo starých repnísk a dlhánika kukuričného z minuloročných polí pod kukuricou, sa kopú okolo starých repnísk kanály hĺbky 40 – 50 cm a šírky 10 – 20 cm. Toto opatrenie treba vykonať čím skôr na jar, ak to

počasie dovolí. Kopanie jarkov sie, do nich treba aplikovať sa vykonáva špeciálnym naradím insekticídy. Ak sa jarky vykopú na kopanie jarkov – rotačným načas a kvalitne, môžu až 60 kopáčom alebo pomocou jednobrázdového pluhu. Lovné jarky alebo brázdy okolo starých repnísk treba vyorať tak, aby kolmá strana bola naprieč repnisku. Spravidla účinnosť lovných jarkov je väčšia, ak sú hlbšie a  užšie. Kolmé strany Feromónový lapač (foto: P. Tóth) musia byť hladké a  kompaktné. Keď zistíme % populácie škodcu zničiť už prvé imága v  jarkoch a  ak sa na starých repniskách, a  tak predvída teplé a  suché poča- uľahčia ochranu cukrovej repy

proti zostatku populácie. Ak sú mladé repniská blízko starých, po vykonaní sejby cukrovej repy môžeme lovné jarky vykopať aj okolo nových repnísk. CHEMICKÁ OCHRANA Morenie osiva a aplikácia insekticídov do pôdy, s cieľom regulovať početnosť pôdnych škodcov, do značnej miery chráni cukrovú repu aj proti týmto škodcom. Zo skúseností pestovateľov z južnejšie položených krajín, kde sú títo škodcovia početnejší, vyplýva, že osivo morené systémovými insekticídmi zabezpečuje často dostatočnú ochranu mladých rastlín. Foliárna aplikácia insekticídov sa vykonáva pri prekročení prahu škodlivosti – zväčša však nie je potrebná.   (Koniec)

NA TRHU NOVÝ FUNGICÍD PROTI CHRASTAVITOSTI

Ochrana jabloní počas celej vegetácie Ľubica Sýkorová

N

POČASIE

29. 3. – 4. 4. 2014

ajvýznamnejšou chorobou jabloní je chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis). Chorobe vyhovujú predovšetkým vlhké a teplé podmienky, pri ktorých nastáva šírenie askospór. Pri ochrane proti chrastavitosti je najdôležitejšie zachytenie prvého náletu askospór, čo býva v závislosti od lokality obyčajne v apríli, prípadne máji. Ak zachytíme postrekom tento prvý nálet, je pravdepodobné, že napadnutie chrastavitosťou je na 70 – 80 % zvládnuté. Samozrejme, že je nemožné nálet odpozorovať, preto musíme v tomto období postrekovať preventívne. Všeobecne, najvhodnejší termín

postreku je v období fenologickej fázy „myšie uško – ružový puk“, následne vo fenofáze „zelený puk“, ďalší postrek vo fenofáze „začiatok kvitnutia“ a posledný postrek v štádiu „koniec kvitnutia“. Je to teda 4 – 5 postrekov. V

závislosti od teploty je interval medzi týmito postrekmi 7 až 14 dní. Ďalšie postreky by teoreticky stačilo robiť pri splnení podmienok na šírenie askospór, čo býva vo vlhkom a teplom období. Prípravkov určených proti chrastavitosti je veľmi veľa. Na domácom trhu sa od januára nachádza nový systémový fungicíd pod názvom Luna Experience. Patrí medzi fungicídy novej generácie. Má dve účinné látky: fluropyram (200 g/l) a tebukonazol SC 400(200 g/l), ktoré ničia problematické choroby v ovocinárstve, vinohradníctve a zeleninárstve. Luna pôsobí na veľký počet chorôb listov a plodov, ako je chrastavitosť, múčnatka (srb. pepelnica), Botrytis (pleseň), Sclerotinia (biela hniloba), Monilia (monilióza) a iné. Fungicíd Luna nechráni rastlinu iba počas vegetácie, ale

chráni plody aj po zbere, počas skladovania. Výborné výsledky boli dosiahnuté: – pri ochrane jabĺk proti chrastavitosti a múčnatke v množstve 0,75 l/ha pri použití 1 000 litrov vody. Môže sa aplikovať od začiatku kvitnutia až po dozrievanie plodov. – pri ochrane viniča proti múčnatke v množstve 0,3 – 0,4 l/ha pri použití 600 – 1 000 litrov vody. Aplikovať sa môže počas celej vegetácie, od začiatku rastu listov až po dozrievanie bobúľ. – pri ochrane kôstkovín, najmä višní proti monilióze v množstve 0,5 – 0,6 l/ha pri použití 1 000 litrov vody. Aplikuje sa počas kvitnutia. Ochranná lehota (srb. karenca) pri použití spomínaného fungicídu je pri jabloniach a viniči 14 dní a pri višniach 7 dní. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 18˚

7˚ | 21˚

7˚ | 20˚

8˚ | 20˚

8˚ | 18˚

8˚ | 19˚

8˚ | 18˚

V

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

1

TRIDSIATA JUBILEJNÁ AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V PETROVCI

Užitočná družba poľnohospodárov Jaroslav Čiep

D

lhé roky sú vzorom pre okolité osady. Svoju jednotu dokazujú aj v snahe zachovať si nielen poľné cesty, ktorými jazdia, ale aj mechanizáciu, ktorú si neľahko obnovujú. Uplynulo už 30 rokov, odkedy sa po prvýkrát v Klube poľnohospodárov dohovorili, že zjari urovnajú cesty v  petrovskom chotári. Užitočnou akciou každoročne oslovili čoraz väčší počet spoluobčanov, sedliakov, ale aj tzv. víkendových sedliakov. Doteraz sa v týchto akciách už vystriedalo niekoľko

3

generácií petrovských poľnohospodárov. Aj v súčasnosti v akcii možno vidieť príslušníkov aj troch generácií z tej istej rodiny, ktorí sa zúčastňujú v tejto užitočnej svojpomoci. Predsa, aj doba sa mení, zákony sa menia, aj drobných poľnohospodárov je čoraz menej, neopláca sa drobčiť. Obstávajú len tí väčší, a preto i traktory sú silnejšie, brány väčšie. V poslednom čase v rozbehu je i sceľovanie parciel v petrovskom chotári. Údajne už nová sezóna prinesie i nový rozvrh ciest a pozemkov a niektoré role, ktoré jednotlivé rodiny obrábali aj viac storočí, od budú-

4

5 28

VI

2

ceho roku bude užívať niekto iný. No aj napriek tomu aj tohto roku v piatok a sobotu 15. a 16. marca poľnohospodári urovnali poľné cesty. Akcia bola zdarná, ohlas poľnohospodárov štandardný, aj počasie žičilo. V piatok tradične navážajú zem, ktorú berú z nábrežia kanála D-T-D (foto 1). Zišlo sa tu zo 40 jednotlivcov na traktoroch s vlečkami a všade, kde to bolo potrebné, zem aj rozviezli. No, ale keď sa mechanizácia používa, stávajú sa aj poruchy. Jednu takú sme zachytili aj naším objektívom (foto 2). Totiž buldozér, ktorý pre túto akciu zapožičal obecný komunálny podnik, trochu haproval s hydraulikou, ale šikovní majstri to v krátkom čase dali do poriadku. Kým sa dobrovoľníci naraňajkovali, s prácou sa mohlo pokračovať. Keďže ide

o jubilejnú akciu, organizátori pre všetkých účinkujúcich pripravili aj primerané tričká (foto 3). V sobotu ráno sa časť účastníkov akcie zhromaždí na Jarmočisku, ale aj v iných okrajových častiach osady. Potom sa roztriedia do 10 skupín (foto 4) a v skupinách brázdia cestami v chotári, spolu nakrútiac aj 800 km. Kým poľnohospodári upravovali cesty, v klube tiež bolo rušno. Pod vedením kuchára Dudáša ženy sa postarali o patričné stolovanie (foto 5) a o to, aby mužom nezostali ani suché hrdlá. Tie sa im azda osušili aj preto, že pri suchej jari aj prachu bolo viac ako si priali. Tri kotly, veľa pomocníčok a výborná fazuľa, veselá družba pri spoločnom obede nasvedčuje, že poľnohospodári aj o rok zorganizujú akciu rovnania poľných ciest. 


29. 3. 2014 • 13 /4588/

ČO DOKÁŽE LAK NA VLASY

DOMÁCNOSŤ

krem toho, že nám neoceniteľne pomáha dať účesu taký tvar, aký chceme, poradí si aj s nejednou „šlamastikou“ v domácnosti. Presvedčte sa sami! Tip 1: Vŕzgajúce dvere Keď už nemôžete ďalej počúvať, ako dvere pri každom otvorení a zatvorení na seba hlasno upozorňujú, jednoducho nastriekajte pánty lakom na vlasy. A bude konečne pokoj! Tip 2: Navliekací trik Nie a nie navliecť niť do uška na ihle? Koniec nite, ktorý chcete prevliecť ihlou, zalepte trochou laku na vlasy – potom to už pôjde celkom ľahko.

Proti zápachu a parazitom. Bobkový list môžeme využiť nielen v kuchyni, ale aj ako účinný prostriedok proti zápachu a parazitom, ktoré napádajú papier. Stačí dať lístky medzi strany kníh. Nálepky na fľašiach. Prázdne poháre, ktoré chceme použiť na zaváranie, vložíme do väčšej nádoby naplnenej studenou vodou, ponoríme ich celé do vody tak, aby neplávali, a necháme ich odmočiť 1 až 2 hodiny. Nálepky sa odlepia samy. Ak by na pohári zostali stopy po lepidle, môžeme ho zoškrabať tupou stranou noža alebo potrieť olejom (jedlým, kozmetickým...) a nechať chvíľu pôsobiť. Poháre umyjeme najprv studenou, a potom teplou vodou. Bábikine vlasy. Ak vaša dcérka robila svojej bábike také komplikované účesy, že sa jej vlasy teraz vôbec nedajú rozčesať, treba ich najskôr dobre umyť šampónom, opláchnuť, a potom namočiť asi na 5 minút do aviváže (omekšivač). Ešte mokré vlasy rozčešeme kefou s kovovými ostňami. Ak sa stav nezlepší, potom pomôže už len zmena účesu – bábiky treba ostrihať. Pripálený povrch panvice. Do nádoby, ktorá má väčší priemer ako panvica, dáme variť vodu, do ktorej pridáme 2 až 3 hrste pracieho prášku. Do vriaceho roztoku ponoríme panvicu tak, aby sa nič nedostalo dovnútra. Necháme stáť – najlepšie prikryté pokrievkou – asi pol hodiny. Potom veľmi ľahko odstránime pripálenú vrstvu. Takto možno čistiť aj súčiastky z variča, formičky na pečenie, dná hrncov, jednoducho, všetko kovové, kde je pripálená vrstva tuku. 

5 tipov, kde všade je užitočný O

Tip 3: Odstraňovač fľakov Našli ste si na oblečení nejaký fľak? Napríklad od pera? Predtým, než si kúpite super silný a drahý odstraňovač fľakov, nastriekajte na postihnuté miesto pred praním lak na vlasy. Po vypraní škvrna zmizne ako mávnutím prútika! Tip 4: Dekoračný tip Chcete si nechať svoju obľúbenú kytičku kvetov, ktorú ste dostali? Nechajte ju vysušiť a po vysušení ju prestriekajte lakom. Ostane ešte dlho pekná. Tip 5: Pomocník v šatníku Keď sa sukňa alebo šaty z tenkej látky lepia na telo, postriekajte ich znútra lakom. Zabránite tak elektrostatickému náboju.  (foto: internet)

ZÁKERNÉ POŠKODENIE OBLIČIEK

Aj keď sú choré, nebolia (1.) A k sú v poriadku, ani netušíme, že ich máme. Keď sa však naša najdôležitejšia čistička v tele pokazí, začne sa kaziť aj všetko ostatné. Nefrológovia varujú, že obličky sú čoraz viac ohrozené naším zlým životným štýlom. Štatistiky sú neúprosné, až alarmujúce. Podľa niektorých je určitou formou poškodenia obličiek postihnutý každý siedmy človek.

NIČ NÁS NEBOLÍ, A PREDSA Poškodenie je zákerné v tom, že vás nič nebolí. Máte pocit, že vám nič nie je, napriek tomu strata obličkových funkcií postupuje, až je poškodenie nenávratné. To, že s obličkami niečo nie je v poriadku, nemusí spočiatku človek vôbec pociťovať. Prvé príznaky sa totiž často objavujú až pri znížení obličkovej činnosti o 35 až 40 %, niekedy dokonca aj neskôr. Práve

skoré zistenie môže ochorenie zastaviť v ranom štádiu a včasná liečba môže zabrániť zlyhaniu tohto dôležitého orgánu.

ČO NÁM MÔŽE HROZIŤ Zdravé obličky odstraňujú odpadové látky z krvi do moču. Regulujú, koľko vody a minerálnych látok sa z tela odstráni a koľko v ňom ostane. Okrem toho obličky produkujú hormóny, ktoré kontrolujú rôzne telesné funkcie. Ak ochorejú, v tele sa nám hromadia jedy, zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych komplikácií, hrozí nám chudokrvnosť. Skrátka, obličkové ochorenie sa v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus. Ak dokonca zlyhajú úplne, jedinou možnosťou, ako žiť ďalej, je dialýza alebo transplantácia.

NEVYSPYTATEĽNÁ KOLIKA Obličková kolika patrí paradoxne k najväčším bolestiam vôbec, neohrozuje nás však na živote. Je nevyspytateľná, čo znamená veľký problém. Môže vzniknúť raz počas života, ale aj sa opakovať pravidelne v rôznych intervaloch. Trvá niekoľko minút, hodín alebo dní. Vzniká vtedy, keď kamienok z obličkovej panvičky prechádza cez močovod a spôsobí jeho kŕč, ktorý je príčinou silných bolestí. Čo presne vyvoláva tvorbu kamienkov, nie je úplne jasné. Sužovali už ľudí v staroveku. Civilizovaných, moderných občanov, ktorí veľa solia, pijú litre kávy a nemajú čas na dúšok vody, sužujú však častejšie. PREČO NÁS TRÁPIA KAMENE Močové kamene môžu mať rozmer zrnka ryže, ale aj tenisovej loptičky s hmotnosťou až

VII

jeden kilogram! Existuje viacero druhov. Vznikajú, ak sa v obličkách, močovodoch a v mechúre nahromadí vápnik alebo kyselina močová či šťaveľová. Čím menej pijeme, tým sú tieto látky v moči koncentrovanejšie a tým rýchlejšie sa vytvárajú kryštáliky. V extrémnych prípadoch môžu zaplaviť celú obličkovú panvičku. To, či postihnutý cíti prítomnosť močových kameňov, nezávisí od ich veľkosti, ale od ich tvaru a polohy, niekedy nemusí o nich vôbec vedieť. Úplne zastaviť tvorbu kameňov sa nedá, dá sa jedine spomaliť ich tvorba. Je ideálne, ak postihnutý aspoň jeden kamienok zachytí a dá ho na rozbor, pretože jeho zloženie umožní zistiť príčiny tvorby. Ak kamienky pretrvávajú a hrozí zápal panvičky a obličky, lekár rozhodne, či je nevyhnutná operácia alebo rozdrvenie kameňov laserom. 

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Americké palacinky

Dobré medovníčky Suroviny: 400 g hladkej múky, 120 g medu, 160 g práškového cukru, 50 g tuku, 2 vajcia, 1 kávová lyžička perníkového korenia (škorica, aníz, klinčeky), kôra z 1/2 citróna, 1 kávová lyžička sódy bikarbóny. Takto sa to podarí: Všetky suroviny na doske spracujeme na hladké cesto, ktoré necháme odpočívať do nasledujúceho dňa. Na druhý deň cesto rozvaľkáme na hrúbku ½ cm a vykrajujeme rôzne menšie tvary.

Kladieme na vymastený plech a pečieme v dobre vyhriatej rúre 6 – 7 min. do ružova. Upečené polievame čokoládovou polevou a zdobíme bielou mandľou. Pred pečením môžeme potrieť vajíčkom a ozdobiť kúskom bieleho orecha. Spájame malinovým lekvárom. Recept nám poskytla Juliana Záhorcová, učiteľka medových výrobkov z Báčskej Palanky

Višňovo-makový koláč

Suroviny: Na cesto: 2 šálky múky (šálka 2 dl), 1 šálka mletého maku, 1 šálka cukru, 1 šálka vykôstkovaných višní, 1 šálka višňovej šťavy, 1 šálka mlieka, 2 vajcia, 6 lyžíc masti a 1 lyžička sódy bikarbóny. Na polevu: 3 štangličky čokolády na varenie a kúsok masla.

Takto sa to vydarí: Cesto: Všetky uvedené suroviny dobre vymiešame, vylejeme na pomastený a pomúčený plech a pečieme v rúre na 170 ̊ C. Vrch potrieme čokoládovou polevou. Poleva: Roztopíme čokoládu a  maslo a  dobre ich zjednotíme.

I keď nie sú populárne ako domáce, americké palacinky rovnako chutia. Obyčajne sa polievajú javorovým sirupom, ale ich možno posypať práškovým cukrom, jesť s džemom, krémom alebo medom. ZÁKLADNÝ RECEPT Suroviny: 2 a  ½ šálky múky, 1/3 šálky cukru, vrecúško kypriaceho prášku, štipka soli, 2 šálky mlieka, 2 vajcia, 1/3 šálky oleja. Takto sa to vydarí: Vymiešame múku s kypriacim práškom, pridáme cukor a soľ a dobre zmiešame. Pridáme žĺtky, mlieko, olej a  dobre zjednotíme. Osobitne vyšľaháme bielky a  zľahka ich primiešame do cesta. Na vyhriatu a vymastenú panvicu nalejeme väčšiu varechu cesta, aby sme dostali dosť hrubú palacinku. Obraciame ju, keď sa na povrchu zjavia mechúriky. POLEVY Ovocná: Palacinky môžeme poliať zohriatym a rozriedeným marhuľovým džemom.

Medový: Med je najlepšia zámena za javorový sirup, ktorý sa používa na polievanie originálnych amerických palaciniek. Na tie účely použijeme agátový med. Aby sme med rozriedili, pomaly ho zahrievame a pridávame jablkovú šťavu. KRÉM Suroviny: 200 g neslaného syra, 100 ml sladkej smotany, 150 ml jogurtu, 35 g práškového cukru, lyžica rumu alebo aromatického likéru, pomaranč, 300 g mrazených višní, 100 g cukru. Takto sa to vydarí: Mixérom zjednotíme syr, sladkú smotanu, jogurt a práškový cukor. Pridáme rum alebo likér a  nastrúhanú pomarančovú kôru. Krém dáme do chladničky, aby sa vychladil. Rozmrazené višne zahrievame s višňovou šťavou a pridáme cukor. Varíme, kým sa cukor neroztopí a  poleva nezhustne. Na každú palacinku položíme lyžicu vychladnutého krému a polejeme teplou alebo chladnou višňovou polevou.

Syrové pagáčiky Suroviny: 250 g feta syra, 250 g múky, 250 g margarínu, 1 vajce, trochu rasce, trochu sezamu. Takto sa to vydarí: Z feta syra, múky a  margarínu zamiesime cesto a  necháme ho odstáť pol

hodiny. Potom cesto rozvaľkáme a vykrajujeme pohárikom pagáčiky. Kladieme ich na plech, potrieme vajcom, posypeme rascou alebo sezamom. Pečieme 20 minút v rúre vyhriatej na 180 ̊ C. (fotografie: E. Šranková)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 365 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII


Kultúra Anatómia idyly

V GALÉRII ZDRUŽENIA VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY V NOVOM SADE

Oto Filip

marca prebieha v galérii Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny áske k fotov Novom Sade. Zábery grafii prepada motívy hlavne mestla ešte pred ské, plné metafor. Z nich, mnohými rokmi, napriek ladu a skladu keď sa jej ako priestoru, predsa sála dieťaťu do rúk akási clivota a prázddostal otcov fonota. Zámer, koncept, Pri troch svojich záberoch toaparát Smena. čosi tretie? Z terajšieho po– Toto je hľadu by sa dalo vlastne môj povedať, že sa Olja Triaška Stefanović doktorandvtedy v podstate mnohé alebo aj všetko začalo: ský projekt, keďže na vyjadrovanie skôr obrazom ako jeseň ukončujem dokslovom ako stálica, ktorej logickým torandské štúdium na vyústením bolo absolvovanie ma- VŠVU. Na záberoch gisterského štúdia fotografie na sú filmové štúdiá, Vysokej škole výtvarných umení vlastne nič z toho na (VŠVU) v Bratislave v roku 2007. fotografiách nie je Umelkyňa Olja Triaška Stefanović, reálne. Sú to štúdiá, Novosadčanka, žijúca takmer dve kde sa točia populárne desaťročia v Bratislave, zostala seriály produkované aj pracovne verná svojej alma na Slovensku. Ja ich mater: v súčasnosti pôsobí na používam na riešenie Jedna z izieb vysnívaného sveta Katedre fotografií a nových médií problematiky simulácie reálneho sveta, na znázornenie obnom hľadisku, keď sa dívame bratislavskej VŠVU. Časť svojej bohatej fotografick- krehkej hranice medzi realitou a na televíznu obrazovku ako ej tvorby sprístupnila tunajšej fikciou. Sú to obrazy, ktoré vidíme na javisko. Všetko sú to krásne verejnosti výstavou, ktorá od 21. doma v obývačke, v našom os- idylické domy, v  ktorých žijú

L

krásne a šťastné rodiny. Človek nevedome začína túžiť po tom, stotožňovať sa s tou idylou, prajúc si tak žiť. Je to aj sociologický výskum na tému, do akej miery sa vieme nechať zmanipulovať... – vyzdvihuje autorka. Sústavné hľadanie zmyslu, objavovanie novej reality, zjavný vzťah medzi fotografiou a priestorom, rôznorodé námety, metaforické náznaky, tematické, výtvarné a filozofické odkazy sú azda najvýraznejšími príznakmi tvorby umelkyne našej a bratislavskej. Preto nás Oljina tvorba, čo jasne potvrdila i novosadská výstava, priam núti klásť otázniky nad osudom, sebou, dneškom. A pritom je aj páčivá, aj neopakovateľná.

Z KNIŽNIČNÉHO PODUJATIA

Padinská paleta Anička Chalupová

O

becná knižnica, oddelenie v Padine, počas roka organizuje početné podujatia a okrem obľúbených letných a zimných dielní pre deti pozornosť venuje aj dospelým literárnym nadšencom. V sobotu 22. marca v knižnici bolo aj posledné miesto nielen na sedenie, ale aj na státie obsadené tak účastníkmi, ako aj návštevníkmi. Literárny večierok Padinská paleta bol predovšetkým venovaný slovenským dolnozemským spisovateľom Albertovi Martišovi (1855 – 1918), Dr. Jozefovi Holúbekovi (1883 – 1956) a Michalovi Babinkovi (1927 – 1974). Úryvky z tvorby týchto troch • KULTÚRA •

spisovateľov, ktorí žili a tvorili aj v Padine, čítali Jelena Kŕčová a Milka Petrovičová. Zneli aj hudobné tóny vďaka padinským flautistkám Danke Marušníkovej a Tijane Nemogovej. Zo svojej literárnej tvorby čítali Ružena Kraticová, Pavel Povolný-Juhás, Katarína Petrášová, Elenka Ďurišová, Zuzana Slivková a Anička Strehovská, ktorá prečítala aj básne autora Jána Sládečeka. K tomuto podujatiu literárnymi prácami uverejnenými v školskom časopise Mladosť a v časopise Klasy prispeli aj žiačky ZŠ maršala Tita a mladý literárny snaživec, stredoškolák Deny Petrovič. V druhej časti podujatia profesorka výtvarnej kultúry v padin-

Mladé nádejné literárne sily: (zľava) Vanesa Marková, Jana Petrášová a Ema Sváková

skej škole Elenka Tomášová slávnostne otvorila výstavu obrazov Anny Tótovej z Padiny. A. Tótová, zdravotná sestra na dôchodku, sa maľovaním vážnejšie zaoberá od roku 2006, ale svoje obrazy doteraz vystavovala iba v rámci spo13 /4588/

ločných výstav v rodnej dedine. Krásny literárny večierok doznel, ale vystavené obrazy Anny Tótovej si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť aj v nadchádzajúcich dňoch počas pracovného času padinskej knižnice.

29. 3. 2014

31


Kultúra NA SLOVÍČKO S ANNOU URBANOVOU, UČITEĽKOU V PENZII

Poľnou cestou do neznáma Jasmina Pániková

Ž

ivot nás často zavedie na cesty, ktoré sme si neplánovali. Často, najmä pre povolanie, opúšťame svoje rodisko a vydáme sa na cestu do neznáma. V ďalekom roku 1971 sa na cestu do osady Lug, pre ňu dovtedy neznámeho prostredia, pustila aj Anna Urbanová z Jánošíka. Mladá učiteľka plánovala v Lugu zostať iba jeden mesiac, ale ten jeden sa predĺžil a býva tam aj dnes. Prečo ste z  Jánošíka prišli pracovať do Lugu? Iste sa zhodnete s nami, že tieto dve osady sú dosť vzdialené jedna od druhej. – Áno, práve preto, že sú natoľko vzdialené, ani som nevedela, kde sa Lug nachádza, a o to bola väčšia výzva pustiť sa na takú cestu. Po ukončenej učiteľskej škole vo Vršci pracovala som v jánošíckej škole, ale bola som zamestnaná na určitú dobu. Vtedajší riaditeľ mi radil, aby som vyštudovala aj srbčinu, keďže v škole nemali odborného učiteľa na tento jazyk. Zapísala som sa, skladala skúšky a súbežne som pracovala aj v škole, ale po určitom čase riaditeľ zamestnal učiteľku srbčiny a pre mňa už nebolo miesta... Dostali sme oznámenie, že je v škole v Lugu jedno voľné miesto a keďže som si nemohla veľa preberať, pustila som sa do toho. Spomínate si na prvý deň v škole alebo presnejšie – na váš prvý deň v Lugu? – Akoby som si nespomínala, na to si budem pamätať do konca života. V oznámení o pracovnom mieste nebolo veľa informácií: iba dátum, miesto a o koľkej hodine premáva autobus z Nového Sadu do Suseku. Z  toho som bola trochu zmýlená, lebo som nevedela, či je to pracovné miesto v Lugu alebo v Suseku. To bola avantúra. Ráno o 6.30 som musela byť v Novom Sade, lebo vtedy som mala autobus do Suseku. Teda z Jánošíka do Belehradu som musela prísť deň skôr, ráno pokračovať do Nové-

32

www.hl.rs

Anna Urbanová – kedysi s jánošíckymi žiakmi narodenými v roku 1964...

ho Sadu a ďalej do Suseku. Keď som konečne prišla do Suseku a  povedala jednej učiteľke, že mám pracovať v Lugu, tá ma pekne potešila: že osada sa nachádza v lese a nemajú tam ani cestu. Trochu som sa zľakla, ale čo teraz? Keď som už prišla, istotne sa nevrátim domov... Ale uznám, ťažko sa mi chodilo po tej ušliapanej ceste na vysokých opätkoch, no úspešne som zvládla tú päťapolkilometrovú cestu medzi Susekom a Lugom. Prvý deň ste teda mali dobrodružný. A  ako bolo neskoršie, keď ste už začali pracovať v škole? – Budem úprim- ... a dnes ná, bolo ťažko. V  osade nebola elektrika, boli možno iba dve studne a jeden obchod, v ktorom nemali takmer nič. Bývala som u jednej staršej panej, ktorá krátko po mojom príchode ochorela a umrela. Prvé, čo som sa musela naučiť robiť, bolo piecť chlieb, lebo v obchode ho nepredávali a  dovtedy ho aj pre mňa piekla tá pani. Zo začiatku som si všetko nosila z Jánošíka: zemiaky, kuchynské potreby, oblečenie... Všetko to bolo v mojej veľkej batožine a ako som to niesla zo Suseku do Lugu –

Informačno-politický týždenník

ani už neviem. Našťastie, v osade boli aj takí, ktorí poradili, u koho si môžem kúpiť zeleniny a mäso, takže som si potom už nemusela všetko prinášať z domu. Aká bola vtedy situácia v  škole? Istotne bolo viac žiakov, než teraz.

– V triede som mala priemerne 20 žiakov a iba na porovnanie, keď som v  roku 2006 musela ísť do predčasnej penzie, mala som 5 žiakov. Aj vtedy boli žiaci všelijakí, ako aj teraz. Žiaľ, vládla chudoba a mnohé deti, najmä tie z  početnejších rodín, často nemali ani zošit, ani ceruzu, takže neraz som im kúpila, len aby pokračovali v školení. Neskoršie som viedla aj niektoré sekcie a deň čo deň dopracovala som sa aj k penzii. Spomenula som chudobu, ale aj napriek tomu

ľudia si boli bližší. Aj dospelí, ale aj deti. Táto internetová doba nás zmodernizovala, ale aj navzájom odcudzila. V Lugu ste si založili aj rodinu, ale váš manžel je tiež z Jánošíka. – Keď som sa presťahovala do Lugu, môj teraz už nebohý manžel študoval v  Belehrade. Videl, že sa do Jánošíka nevrátim, tak opustil štúdiá a prišiel za mnou do Lugu. Zasnúbili sme sa, vzali a obaja sme svoj pracovný vek odpracovali v Lugu. On pracoval v Miestnom spoločenstve. Bol aj predseda Rady MS, aj tajomník a aj matrikár. V takej malej osade všetky tri funkcie mohla bez problému vykonávať jedna osoba. V škole ste učili aj svoje vlastné deti. Bolo to ťažko? – Dcéra a syn mi aj dnes vytýkajú, že som k nim bola prísnejšia ako k  iným žiakom. Neraz mi dcéra povedala, že som jej nikdy nedala väčšiu známku, aj keď som, podľa nej, mohla trochu „prižmúriť“. Ale ja som si tak nemyslela. Snažila som sa byť spravodlivá, a  tak sa istotne správa každý učiteľ, ktorý musí učiť aj svoje deti. Je to z jednej strany dobre, lebo vidíte, koľko sa učí, respektíve neučí vaše dieťa, a z druhej strany je to aj veľká výzva. Už takmer osem rokov ste v  penzii. Ako teraz trávite dni? Chýba vám práca? – Venujem sa čítaniu, aktívna som v Oltárnom krúžku žien, združení penzistov, vyšívam... Skôr som sa venovala aj maľovaniu. Maľovala by som aj teraz, ale moja penzia, žiaľ, nepostačí na kúpu potrebného materiálu. A moje dôchodcovské dni skrášľujú deti a vnúčatá. Syn s rodinou býva v Lugu, dcéra so svojou rodinou v Bratislave. Mám z  nich skutočnú radosť. Občas zájdem aj do rodného Jánošíka... a dni prechádzajú... • KULTÚRA •


NA NÁVŠTEVE V MIESTNEJ KNIŽNICI V PIVNICI

S knihou od malička

O

d minulého roka pivnická pobočka Knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke dostala názov Knižnica 13. októbra. Knihovníčka Zorica Vučenov vyjadrila spokojnosť s počtom členov tejto knižnice, ale aj keď sa knižničný fond v srbčine zvyšuje, nemožno to povedať i o knihách v slovenčine. Koľko kníh je v knižnici a aká je ich štruktúra? – Knižničný fond srbských kníh zahŕňa zo 10-tisíc kníh. Máme tu aj knihy pre dospelých čitateľov,

kové kategórie čitateľov. Dobre sme zásobení knihami povinného čítania žiakov základnej školy. No predsa sú to zväčša staršie vydania kníh. Novšie slovenské tituly nemáme. V poslednom čase sme ich dostali pred dvomi rokmi, a preto čitateľom nemôžeme vyjsť v ústrety, keď majú záujem. Snažíme sa ich zadovážiť, ale sa nám to veľmi nedarí.  Ako je to s členmi knižnice v Pivnici? – Môžeme sa pochváliť s pozoruhodným počtom členov.

Žiaci nižších ročníkov základnej školy v Pivnici radi chodia do knižnice a prehŕňajú sa v množstve zaujímavých detských kníh

ako aj detské knihy z rôznych oblastí. V slovenčine máme zo 3-tisíc titulov, tiež pre všetky ve-

Vlani sme mali až zo 500. Z toho až sedemdesiat percent sú aktívni čitatelia. Návštevnosť našej

knižnice je veľmi dobrá. Pivničania čítajú knihy, čo je naozaj chvályhodné a z roka na rok sa počet členov zvyšuje. Najviac máme školopovinných detí – teda detí do 15 rokov, ale V spoločnosti kníh každý deň: knihovníčka pivnickej naši členovia sú knižnice Zorica Vučenov (sprava) čitateľom vie aj stredoškoláci pomôcť a poradiť a  študenti. Máme pekný počet žien čitateliek, v miestnostiach knižnice uspoa  to predovšetkým z  radov radúvame tematické dielne. domácich, čo je naozaj pozitívne. Deti prídu spolu s učiteľmi, a tu A aj penzisti a poľnohospodári potom robíme rôzne výtvarné chodia do knižnice a s radosťou a kreatívne práce. K blížiacim sa si zoberú literatúru na čítanie. veľkonočným sviatkom uspoKnižnica v Pivnici je otvorená tri- riadame pre školské deti dielňu veľkonočných krát do týždňa, a to v pondelok, omaľovania stredu a v piatok. Ostatné dva vajíčok. Deti si tak zvykajú chodiť dni pracujem v susednom Des- do knižnice a trávime tu spolu v kreatívnej práci príjemné chvíle. potove. Aké knihy vy ako knihovníčka Máte pozoruhodnú spoluprácu so základnou školou; ako ju rada čítate? – Veľmi rada a mnoho čítam. realizujete? – O tej spolupráci sa môžem V  podstate všetku literatúru, zmieniť iba pochvalne. Začnúc okrem hororu a vedeckej fantasriaditeľkou školy, ale aj celý kole- tiky. Prečítam si aj detské knihy ktív spolupracuje s  knižnicou. a aj pre dospelých knihy rôznych Máme rôzne súbehy v knižnici žánrov. Od začiatku roka som pre– literárne a výtvarné. Ohlas detí čítala už viac ako dvadsať kníh. je dobrý. Zasielajú svoje práce, Keď knihu prečítam, potom ju aj a potom je ich snaha odmenená môžem odporučiť členom knižpeknými darčekmi. Raz mesačne nice.

V JÁNOŠÍCKEJ ŠKOLE

Vydarený literárny večierok Vladimír Hudec

V

polovici marca literárna sekcia Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku usporiadala prvý literárny večierok, na ktorom žiaci, členovia tejto sekcie, prezentovali svoju tvorbu spolužiakom, rodičom, známym a príbuzným. Rodičov privítali žiaci s učiteľkou slovenčiny Annou Valentovou, ktorá je vedúcou sekcie. Nasledovali umelecké výt• KULTÚRA •

vory krásneho slova v podobe básní a prozaických úvahových textov na témy, ktoré najviac pútajú pozornosť dospievajúcich mladých ľudí. Svoju tvorbu prezentovali ôsmačky Anna Mareková, Maja Kotuľačová a Valentína Chrťanová, tiež piatačky Sára Hučková, Ingrid Miloševićová, Anita Petrášová a Tatiana Urbanová. Na záver odznela báseň Jána Bottu Pieseň Jánošíkova v podaní Valentí-

ny Chrťanovej. Účastníkom a rodičom sa prihovorila Zuzana Halabrínová, riaditeľka školy, ktorá povedala, že sú aktivity tohto druhu vítané, aby úsilie učiteľov a žiakov nezostalo nepovšimnuté. Na druhej strane rodičia tiež neskrývali, že sa im podujatie páčilo. Zároveň konštatovali, že tvorba žiakov prezentovaná takýmto verejným spôsobom nadobúda pre nich novú, silnejšiu umeleckú, ale aj 13 /4588/

citovú náplň, lebo týmto spôsobom lepšie spoznávajú svoje deti. – Verejné vystupovanie žiakov je veľmi významné pre ich ďalší sociálny rozvoj a uplatnenie sa v spoločnosti. Žiaľ, večierok si prišlo pozrieť dosť málo tých, ktorých si mladí literáti pozvali. Avšak predsa veria, že sa im do budúcna podarí vzbudiť väčší záujem o prednes umeleckého slova. Svojou prítomnosťou by rodičia podporili deti v ich záujmoch, čo môže byť motivujúce pre pokračovanie v umeleckej alebo akejkoľvek tvorbe žiakov, – povedala nám učiteľka Valentová.

29. 3. 2014

33


Kultúra V KOVAČICKEJ GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Tvorba slovinských umelcov Anička Chalupová

na druhom ročníku umeleckého tábora v Slovinsku, v Trebnji. ovačický insitný maliar Ján Odvtedy, a je to už bezmála Kňazovic (1925 – 1985), je- päťdesiat rokov, koľko trvá tento den zo zakladateľov Galérie umelecký tábor, 16 maliarov insitného umenia v Kovačici, v členov galérie (od tých najstardávnom roku 1969 predstavil po ších: Sokolu, Palušku, Jonáša… prvýkrát tvorbu kovačickej insity až po strednú generáciu maliarov: Bačúra, Glózika, Husárikovú…) účinkovalo a účinkuje na tomto podujatí. V piatok 21. marca v chráme insitného umenia v Kovačici bola usporiadaná vernisáž diel zo zbierky tamojšej Galerije likovnih samorastnikov z Trebnja v Slovinsku. Okrem výstavy obrazov vo výstavných priestoroch Zástupcovia obcí Kovačica a Trebnje slávnostne Galérie insitného otvorili výstavu umenia na

K

Sochár Franc Tavčar (1951 – 2000) sa vo svojej tvorbe snažil predovšetkým priblížiť príhody zo sedliackeho života a zo slovinských rozprávok

podkroví je nainštalovaná aj výstava sôch slovinských sochárov. V úvodnej časti programu všetkých účastníkov podujatia a milovníkov umenia, medzi ktorými boli aj slovinský umelec Stanislav Novak a kustódka Andrejka Nose, pozdravila Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. Po krásnom prednese sloven-

ských a slovinských ľudových piesní ľudového orchestra Rosička hosťom a hostiteľom sa prihovorila aj Patricija Pavličová, riaditeľka hosťujúcej galérie, ktorá v krátkych črtách predstavila túto inštitúciu, jej činnosť a umelcov. Výstavu obrazov a sôch slovinských umelcov spoločne slávnostne otvorili starosta Obce Trebnje Alojzije Kostelic a predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan. Výstavu v Galérii insitného umenia v Kovačici, ktorá bude k dispozícii milovníkom umenia do druhej polovice apríla, dopĺňa aj vkusne upravený katalóg.

segmenty programu osláv. Ako mimoriadny úspech vyzdvihli to, že v ústrednom programe prezentovali dokumentárny film o storočnej činnosti SKUS Jednota, čo zostáva trvalým dokumentom budúcim generáciám o dejinách

a činnosti spolku. Ako veľký úspech spomenuli to, že je nahrané cédečko so všetkými piesňami z minuloročného festivalu Rozospievaný Sriem. Predseda spolku Štefan Farkaš predstavujúc plán práce spolku na rok 2014 poprosil členov, aby aj v tomto roku vložili maximum úsilia a nešetrili seba a svoj voľný čas pri realizovaní navrhnutých aktivít. Na konci zasadnutia zvolili jedného nového člena do Správnej rady spolku.

Častou témou na obrazoch maliara Borisa Žohara (1952) sú kurenti, karnevalové masky – typické pre jeho rodné mesto Ptuj

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE SKUS JEDNOTA ŠÍD

Súvaha osláv Stanislav Stupavský

V

nedeľu 23. marca v Slovenskom národnom dome v Šíde bolo výročne zhromaždenie SKUS Jednota Šíd. O činnosti spolku v minulom roku hovoril tajomník Samuel Zorian. Spomenul všetky dôležité momenty z činnosti spolku, ktorý vlani oslavoval 100. výročie pôsobenia. Z tej príležitosti sa realizovali programy, ktoré prebiehali takmer počas celého roku 2013.

34

www.hl.rs

V správe o finančnom hospodárení Stanislav Dierčan povedal, že v spolku zápasili so zabezpečovaním potrebných financií pre činnosť a realizáciu programov, ale nakoniec všetky úspešne zdolali. V diskusii členovia spolku neskrývali spokojnosť s tým, ako boli organizované a ako prebiehali jednotlivé

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


STARÁ PAZOVA

Sviatok spevu, tanca a hudby Anna Lešťanová

na koncerte tiež vystúpila ýročný kons dvomi chocert detských reografiami tanečných – so starou skupín pôsobiacich Fiala, fiala pri staropazovskom a  s novou SKUS hrdinu Janka Nad Pazovou Čmelíka sa uskutočvyšla hviezda nil v tamojšej divajasná. Tanečdelnej sále v nedeľu níci z oboch 23. marca. Na konskupín sú certe dominovala dobre naslovenská ľudová cvičení a už hudba, spev a tanec 3. mája ich a vzhľadom na viac Emília Faragová očakáva vyako 150 účastníkov stúpenie na tento dvojhodinový program bol obecnej prehliadke detských skutočným detským sviatkom. folklórnych skupín v Starej PaMladšia tanečná skupina (1. – 3. zove. Členovia najstaršej detskej ročník základnej školy) sa počet- tanečnej skupiny (ôsmaci a strenému domácemu obecenstvu doškoláci) prestúpili do FS Klasy predstavila dvomi choreografia- a obecenstvu sa predstavili nielen mi spracovaných zvykov. Kvetná choreografiou Ruženy Červennedeľa a Detské oblievačky (nová skej V tej Pazove na pľaci, ale aj choreografia) v podaní malých s tancom Otvor milá choreografa pazovských tanečníkov zves- Zlatka Rumana. tovali aj príchod veľkonočných Na koncerte vystúpili aj početní sviatkov. Staršia tanečná skupina hostia – škôlkari z PU Poletarac, (5. – 7. ročník základnej školy) mladšia a staršia tanečná skupina

V

pazovského KUS Branka Radičevića a zo SKUS Vinohrady zo Slankamenských Vinohradov sa predstavil nadaný spevák a harmonikár Marko Macho. Tanečníkov, starších spevákov (Annabella

Detské oblievačky

Stošićová, Andrea Filková, Mária Bzovská, Andrea Rumanová, Ema Kočišová, Dávid Forgáč) a mladších detských spevákov (Andrea Opavská, Andrej Filko, Emília Faragová) sprevádzal slovenský ľudový orchester SKUS hrdinu

Janka Čmelíka pod vedením Vladislava Forgáča. Vo vystúpení škôlkarov slovenského oddelenia vychovávateľky Mirjany Mikľanovej po prvý raz sa predstavili aj malí hudobníci spolku. Búrlivým potleskom obecenstvo odmenilo aj vystúpenie speváckeho tria (Any a Jeleny Ardalových a Michaely Hricovej) a dueta (Andrey a Sandry Opavských). Bohatý výročný koncert detských tanečných skupín pripravili choreografka Ružena Červenská a  nacvičovateľky Katarína Šašová a  Mária Hadríková. D o j í m av ý bol najmä záverečný bod programu, keď všetci zo srdca zaspievali známe piesne tak po slovensky, ako aj po srbsky. Po oficiálnej časti programu v miestnostiach spolku usporiadali družbu pre všetkých účastníkov. Nevystalo občerstvenie, o ktoré sa postarali rodičia a spolok.

OBECNÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ V KOVAČICI

Kvalita prednesov na vysokej úrovni Anička Chalupová

K

ultúrno-osvetové spoločenstvo Kovačickej obce v utorok 18. marca usporiadalo obecnú súťaž v prednese prózy a poézie. Po školských recitačných súťažiach najlepší recitátori z Kovačickej obce súťažili o postup do zónového kola. V kongresovej sieni Relax v Kovačici si recitačné vlohy vyskúšalo 52 milovníkov prednesu krásneho slova zo základných škôl v obci. Na záver podujatia vznikla táto spoločná fotografia odmenených Na začiatku podujatia sa priho- recitátorov a organizátorov súťaže vorila tajomníčka Kultúrno-osvetového spoločenstva Kovačickej záver oslovil s niekoľkými, hlavne Kristián Balček a Darina Tomanová obce Jarmila Ćendićová. Výkony pochvalnými slovami. Spomedzi z Kovačice, Ivana Megová z Padiny recitátorov sledoval a hodnotil 28 najmladších recitátorov, žiakov a Nevena Atanackovićová z Creherec Miroslav Žužić, ktorý ich na nižších ročníkov ZŠ, ďalej postúpili paje. V skupine 19 žiakov vyšších • KULTÚRA •

13 /4588/

ročníkov najúspešnejší boli: Alexandra Saška Čížiková, Ján Farkaš a Gabriela Svetlíková z Kovačice a Beata Balašová z Debeljače. V najstaršej skupine súťažili a ako najpresvedčivejší do zónovej súťaže sa dostali: Martin Chrťan z Kovačice, Debora Pavelová a Iveta Galasová z Padiny, ako aj Marijana Totanová z Uzdina. Selektor Miroslav Žužić vysoko ocenil prednes účinkujúcich a potešila ho i skutočnosť, že z roka na rok počet záujemcov o túto súťaž stúpa. Recitačnú súťaž úspešne moderovali stredoškoláčky Anna-Mária Babincová a Nina Chalupová. Najlepší recitátori Kovačickej obce budú súťažiť na zónovej súťaži v Kovine.

29. 3. 2014

35


Kultúra 

RECENZIE

Čar(b)ológ pre deti, deti pre čar(b)ológ(a) Martina Bartošová

Z

ačiatky slovenského študentského časopisu Čar(b)ológ datujú z roku 2007. Zásluhu na jeho vzniku má v prvom rade prof. Dr. Jarmila Hodoličová, hlavná a zodpovedná redaktorka Čar(b)ológa, ako aj študenti slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ku ktorým sa pripojili študenti Vysokej školy odborového štúdia pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade a Pedagogickej fakulty v Sombore. Samotný názov daného časopisu pre deti naznačuje tvorivú činnosť začiatočníkov – študentov, od ktorých sa vyžaduje predovšetkým kreativita, zmysel pre detský pohľad na svet so štipkou humoru a fantastickými prvkami. S cieľom očariť detských čitateľov svojimi

„čarodejnými čarbaninami“ sa im podarilo vydať nové – štvrté – číslo Čar(b)ológu (2013), s finančnou podporou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Hlavným iniciátorom tohto vydania je naďalej prof. Dr. Jarmila Hodoličová, výkonnou redaktorkou je Anna Margaréta Valentová, ktorá mala na starosti aj technickú úpravu. O jazykovú úpravu sa postaral prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., ilustrácie a obálku pripravila Martina Bartošová. Kvalita a kvantita štvrtého čísla Čar(b)ológu svedčí o  dobrej spolupráci medzi študentmi. V takmer každom prozaickom či lyrickom texte je prezentovaný detský „ružový“ svet plný radostných chvíľ, dobrodružstiev s kamarátmi v škole alebo mimo nej. Niektoré texty síce realitu problematizujú,

avšak aj neriešiteľné problémy sa v nich rýchlo stanú minulosťou. Okrem školskej a rodinnej tematiky sa v časopise často vyskytujú opisy zvieracieho sveta, také obľúbené medzi deťmi. Veľkú časť Čar(b)ológu zaberajú práve texty o antropomorfizovaných zvieratách, ktoré svojimi zázračnými schopnosťami oživujú prírodu a vnášajú do nich humor či jemný didaktizmus. Cieľom všetkých prozaických textov či básní je totiž nielen pobaviť deti, ale ich aj poučiť. Práve prostredníctvom literárnych postáv si dieťa môže utvoriť „morálny rebríček“, na základe ktorého dokáže rozlišovať dobro od zla. Okrem uvedených tém dôležitú úlohu v časopise má aj opis prostredia, či už reálneho (školského, rodinného atď.), alebo imaginárneho. V textoch často cítiť atmosféru pokoja, harmónie, lásku dieťaťa k rodičom, starým rodičom a opačne, no nechýbajú v nich ani rozličné zaujímavé príhody či nezbedy malých hrdinov. V porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami je štvrté číslo Čar(b)ológu najbohatšie, keď ide o vlastnú umeleckú tvorbu, s prevahou prózy.

Poďme si cibriť myseľ s Duškom! (Duško Trifunović: Čarami, čiarami, husľami. SVC, Báčsky Petrovec 2013) Juraj Bartoš

J

uhoslovanský, respektíve srbský viacnásobne odmenený spisovateľ Duško Trifunović sa narodil roku 1933 v Šijakovci pri Bosanskom Brode (v Bosne a Hercegovine), zomrel roku 2006 v Novom Sade, pochovaný bol v Sriemskych Karlovciach. Niektoré z jeho temer dvesto zhudobnených básní, teda piesne (Ima neka tajna veza, Glavo luda...) v predvedení obľúbených juhoslovanských skupín Bijelo dugme a Indeksi, tiež spevákov Zdravka Čolića, Arsena Dedića a iných sa stali skutočnými YU-hitmi. Duško Trifunović vydal súhrnne asi osemdesiat kníh. Jeho zbierka básní Trikom slikom i muzikom vyšla v Novom Sade roku 1992. Do slovenčiny ju už dávnejšie prebásnil Pavel Mučaji a pod názvom Čarami, čiarami, husľami ju vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci s vročením 2013. Zbierka Čarami, čiarami, husľami obsahuje 47 básní, včlenených do

36

www.hl.rs

štyroch celkov. V prvom, pomenovanom Kresba a hudba, je iba báseň pod názvom Triky, bliky, muziky. Druhá časť Kreslenie zahrnuje 14 básní, tretia Spev a hudba 28 a posledný celok Ľudia z TV tvoria 4 básne. Nevtieravo, vyhýbajúc sa poučkám, s jemu vlastným osviežujúcim dôvtipom okoreneným  slovnými hračkami, Trifunović ozrejmuje, ako vznikajú umelecké diela. Temer ležérne naznačuje adresátom – nástnikom, ako aj ich rodičom a ich rodičom tiež – význam a spôsoby vytvárania a konzumovania umeleckých obsahov, s utajeným, ale pevne premysleným cieľom viesť ich alejou, ktorou stúpajú lepší, úplnejší ľudia. Nezapierajúc Dieťa v sebe samom, zažíha záujem percipientov o hu-

Informačno-politický týždenník

dobné a výtvarné umenie, respektíve o televíziu. Jazyk Trifunovićovej poézie je hravý a hebký, jeho prejav je priamy, jednoduchý a zrozumiteľný. Všetko je tu v hravom rezkom pohybe, volajúcom k činu, komunikácii, interakcii. Stať Spev a  hudba sa začína básňou Vokály, čiže veršami: Krokom, skokom, vyskacom, / štyri, päť, / potom náhle zastaň, stoj, / a opäť / jeden dva tri štyri päť, / to už pozná celý svet. V básni Otvorené, ktorou maľuje samohlásku O, autor hovorí: Otvára sa všetko zľahka, (...) / Otvára sa okno, fľaša, / slávnosť, ruža, záhrada, / otvára sa duša naša, / keď je k tomu nálada. Trifunovićove verše podnecujú a obohacujú fantáziu a skutkové poznanie dospievajúcich

Z daného hľadiska možno samotný časopis rozdeliť na poetickú a prozaickú tvorbu od študentiek: Aničky Tomášovej, Anny Margaréty Valentovej, Andrey Lomenovej, Anety Lomenovej, Edity Kmeťkovej, Maríny Krajčiovej, Martiny Bartošovej a ďalších. Okrem uvedených mien nájdeme v časopise aj text Mateja Matelu, študenta Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Tým sa štvrté číslo časopisu stalo akýmsi „koktailom“ začiatočníckych prác mladých slovenských vojvodinských spisovateľov a česko-slovenských spisovateľov. Čar(b)ológ charakterizuje úsilie študentov písať čo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie texty, a tak potešiť malých čitateľov. Dôležitú úlohu pritom zohráva spolupráca študentov a skúsených profesorov, ktorí podnecujú mladých začiatočníkov rozvíjať svoj talent, a tým zotrvať vo sfére slovenskej detskej vojvodinskej literatúry. O kvalite Čar(b)ológu svedčia diela ocenené na literárnom súbehu Zorničky, ako aj mená dnes už známych autorov, ktorí svoje prvé texty začali uverejňovať práve v tomto časopise. vlastne (duchom) mladých ľudí. Tak sa nám vidí, že tejto téze nasvedčuje i obraz, ktorý vyčaril v básni Vznik maliarstva: Človek a žena v krajinkách maľby, / hrou svetiel vo sne veľkom, / farbou línií hustili život / a dušu plnili svetlom. Po preplávaní na pohľad neveľkej rieky, čitateľ si uvedomuje, že sa v čistej vode osviežil a pobavil. Podaktoré básne ho prekvapili, iné rozosmiali, ďalšie ho donútili o veciach, o ktorých už, možno, uvažoval, myslieť iným, Duškovým spôsobom, na čom má svojský podiel básnik Pavel Mučaji, lebo sa mu podarilo, v procese prebásnenia zbierky, udržať vrtošivé Trifunovićove koníky na uzde. Mimochodom, rovnako podnetne ako verše, oslovujú aj vkusné ilustrácie Pavla Čániho. Hoci niektoré básne z originálnej zbierky v preloženej knihe nie sú, to jej na pútavosti a váhe neuberá. Podľa našej skromnej mienky slovenský preklad zbierky básní Duška Trifunovića Čarami, čiarami, husľami je skutočným osviežením na pomerne skromne naplnenej polici prekladovej literatúry z knižnej produkcie vojvodinských Slovákov posledných dvoch – troch desaťročí.  • KULTÚRA •


Z KONFERENCIE KULTÚRA PRE VŠETKÝCH

Kultúra – ideál hodný úsilia čenstva najčastejšie kladie do súvisu s ekonomickou a sociálnou neistotou občaohtoročné pravidelnov. Podľa neho všeobecný né jarné zasadnuúpadok sa nemôže prekonať, tie Zhromaždenia ak sa najprv nerevitalizuje európskych regiónov hodnotový systém spoloč(Assembly of Eropean nosti a práve v tom má kulRegions – AER) prebietúra kľúčovú úlohu. halo v Zhromaždení AP Predsedníčka Komitétu 3 Vojvodiny. Predstavitelia AER Sonja Steen pozitívne európskych regiónov od ohodnotila skutočnosť, že sa 25. do 27. marca debatoVojvodina nachádza na križovali o kultúre, vzdelávaní, vatke početných rôznorodých ako aj o medzinárodnej kultúr a ako povedala, práve spolupráci. Na trojdňovej tú rôznorodosť môže Vojvokonferencii pod názvom dina využiť na ekonomický Kultúra pre všetkých sa rozvoj, ktorý je vždy spätý zhromaždili predstavites  lokálnou a  regionálnou lia početných európskych Tabuľa členstva v AER v rukách predsedu identitou. regiónov, ako aj pred- vojvodinského zhromaždenia Istvána Pásztora Keďže je aj slovenská spona snímke s predsedníčkou Komitétu 3 AER stavitelia pokrajinského Sonjou Steen ločnosť časťou spomenutej Zhromaždenia a kultúrvojvodinskej rôznorodosti, maždenia AP Vojvodiny István Pásztor, možnosť predstaviť aspoň časť zo nych a vzdelávacích inštitúcií. Konferenciu otvoril predseda Zhro- ktorý zdôraznil, že sa úpadok spolo- svojej kultúrno-vzdelávacej činnosti Jasmina Pániková

T

Z AKTÍVU RIADITEĽOV ŠKÔL S VYUČOVACÍM JAZYKOM SLOVENSKÝM

Počet žiakov, učebnice, súťaže... Katarína Gažová

A

ktuálnu situáciu v základných školách, potom situáciu so slovenskými učebnicami a prípravy na súťaže zo slovenčiny vzhliadol Aktív riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským na schôdzi v utorok 25. marca v Základnej škole bratov Novakovcov v Silbaši.

Riaditeľov škôl a predstaviteľa Školskej správy Nového Sadu Juraja Molnára najprv privítala predsedníčka Aktívu riaditeľov Tatiana Naďová, a potom aj riaditeľ hostiteľskej školy Đoka Milić. Na schôdzi boli riaditelia 12 základných škôl, kým riaditelia stredných škôl neprišli. Prítomní sa najprv venovali Kalendáru podujatí pre krajanov Ministerstva školstva Slovenskej republiky na rok 2014. Poznamenali, že je na tento rok ponúknutých menej aktivít ako vlani. Schválený bol návrh, aby sa rešpektovali iba prihlášky, ktoré riaditelia škôl zašlú na Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Do Školy • KULTÚRA •

v prírode na Slovensko odcestujú predstavitelia zo základných škôl v Starej Pazove a Erdevíka. Záujem o taký druh pobytu na Slovensku prejavili i základné školy z Kysáča, Silbaša a Hložian. Členovia Aktívu riaditeľov diskutovali aj o tom, kam poslať víťazov súťaže zo slovenčiny, ako odmenu za ich úsilie. Nakoniec

sa dohodli, aby žiaci základných škôl pobudli v Letnej škole bábkového divadla a najúspešnejší stredoškoláci v Bilingválnej škole slovenských reálií a anglického jazyka. V pokračovaní schôdze bolo reči o aktuálnej situácii v školách so slovenským vyučovacím jazykom. Hovorilo sa o celkovom počte žiakov, o žia13 /4588/

mali riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a riaditeľ Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Pavel Belička. Riaditeľka ÚKVS sa zmienila o činnosti tejto inštitúcie a postavení, ktoré si počas rokov pôsobenia vybudovala, kým riaditeľ GJK hovoril o bohatej histórii tejto ustanovizne a rovnako bohatej palete možností, ktoré sú sprístupnené nielen žiakom, ale aj ich učiteľom. Podobne (a pochvalne) sa o svojich inštitúciách zmieňovali aj predstavitelia iných spoločenstiev, kým pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić prízvukoval, že Vojvodina musí pracovať na propagovaní svojej kultúry a hodnôt, ktoré sú príznačné pre pokrajinu, lebo „občania niektorých európskych štátov buď nevedia nič o Vojvodine, alebo im je známe iba to, čo súvisí s politikou a vojnami. Kultúra pre všetkých je utopická myšlienka, ale nesmieme sa vzdávať. Sme hrdí na multikultúrnosť, ale možno tento adut nevyužívame v plnej miere a, zhodnete sa, že máme čo ukázať“, uzavrel S. Grujić.  Foto: A. Otos koch záverečného ročníka základného školenia, o budúcich prvákoch, o kádrovej situácii a o problémoch, s ktorými školy zápasia. Predstaviteľky Ústavu pre vydávanie učebníc v Novom Sade Alena Pešková a Mariena Korošová hovorili o aktuálnej situácii so slovenskými učebnicami. Medziiným povedali, že podľa vydavateľského plánu pre základné školy vyjde 23 titulov ako opätovné a nie nové vydania, a dve učebnice pre stredné školy. Predsedníčka aktívu T. Naďová informovala o prípravách na súťaže zo slovenčiny, ktoré sa realizujú v sobotu 5. apríla. Z dôvodu, že v ten istý deň o 10. hodine predpoludním štartujú aj súťaže z matematiky, odznel návrh, aby začiatok súťaží zo slovenčiny bol posunutý na 14. hodinu popoludní. Takým spôsobom sa tí istí žiaci z niektorých škôl budú môcť zúčastniť na súťaži z oboch predmetov. Predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM PaedDr. Svetlana Zolňanová informovala, že ani jeden projekt na školenie učiteľov zaslaný na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nebol schválený, a že sa preto budú musieť hľadať iné spôsoby financovania vzdelávania. Záverom si určili aj miesto nasledujúcej schôdze Aktívu riaditeľov, a bude to škola v Hložanoch.

29. 3. 2014

37


Kultúra

Letné kino v Petrovci a premiéra filmu Óda na rovinu 1. augusta 2013

SÚVAHA PETROVSKÝCH DIVADELNÍKOV

Film a Negativisti Jaroslav Čiep

P

o narýchlo zvolanej výročnej schôdzi zhromaždenia Divadla VHV v Báčskom Petrovci začiatkom marca trochu sme nahliadli do realizovaných podujatí a plánov tohto divadelného telesa. V roku 2013 petrovské Divadlo VHV realizovalo premiéru inscenácie Negativisti na text Romana Olekšáka v réžii Ivana Hansmana Jesenského. V predstavení, ktorého premiéra bola 22. februára, angažovali 18 členov divadla, z toho 11 boli herci. Predstavenie v minulom roku vrátane premiéry malo niekoľko repríz. Pre domáce publikum ho hrali 4-krát, vystúpili v Pivnici na festivale DIDA, v Kule na Pokrajinskom festivale mládežníckeho divadla, v Starej Pazove na Divadelnom vavríne, v Kysáči na Festivale Zuzany Kardelisovej, v Kovačici na Dňoch Tomáša Hriešika Máška a v Kulpíne. Okrem predstavenia Negativisti v roku 2013 bola aktuálna aj Óda na rovinu, ktorú dvakrát reprízo-

38

www.hl.rs

vali: pre selektora v Petrovci a na Festivale Palárikova Raková v Čadci na Slovensku. Aktivisti divadla si do Petrovca pozvali aj kolegov divadelníkov z iných prostredí. Na petrovskom javisku sa predstavili Pazovčania s inscenáciou Krčma na hlavnej hradskej, Kerestúrčania s inscenáciou Umri muški, Kysáčania s Dokonalou svadbou, Palančania zahrali Život je čudo a v rámci akcie pomenovanej Divadelný vavrínik, ktorá sa uskutočnila počas Dňa Petrovca, divadelníci z Pivnice zahrali predstavenie Doktorom proti svojej vôli a Kulpínčania Pohreb. Vzhľadom na finančné možnosti v divadle s  týmto môžu byť spokojní. V roku 2013 petrovské divadlo po prvýkrát zorganizovalo i podujatie Divadelný vavrínik. V roku 2014 si predsavzali reálne vzhliadnuť, či aj naďalej organizovať túto akciu, pretože sa Divadelný vavrín definitívne posunul na október a mnohé súbory svoju premiéru prispôsobujú tomuto dátumu, takže je predpoklad, že málo súborov bude mať premiéru v prvej časti roka. Nevyužitý videomateriál divadelného projektu pod názvom Óda na rovinu z roku 2011 diva-

Informačno-politický týždenník

delníkom prišiel vhod a poslúžil ako základ pre dokumentárny film s rovnakým názvom. Film Divadlo VHV zrealizovalo v koprodukcii so Serge art com a Next fictures z Prahy. V júni a v júli 2013 sa film dokončoval a premiéru mal v predvečer Slovenských národných slávností 1. augusta 2013. Na nádvorí divadla vytvorili svojrázne letné kino s veľkým plátnom. Film, v ktorom boli angažované všetky technické a ľudské kapacity divad-

la, si pozrelo zo 500 návštevníkov. Prvýkrát film zreprízovali v auguste v Petrovci a česká premiéra filmu bola 29. novembra v Café Čierna Labuť v Prahe, na ktorej sa zúčastnila aj oficiálna delegácia z Petrovca. V rámci ostatných aktivít divadla v správe sú zaznamenané návštevy premiér divadelných súborov v Kysáči, v Pivnici a v Kulpíne. Zúčastnili sa i na oslave 110 rokov divadla v Starej Pazove. Petrovčania sledovali aj pazovskú inscenáciu Babylon v Pivnici, ako aj kovačickú Ženba a vydaj v Kysáči. Delegácia divadla účinkovala aj na oslave 90 rokov divadla v Brezne a na premiére inscenácie Staroba. Okrem toho svoju nespokojnosť s tým, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny natrvalo presunula Divadelný vavrín do Starej Pazovy, vyjadrili demisiou predsedu Divadla VHV na člena Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM. Divadlo VHV sa každý rok vzhľadom na finančné možnosti snaží aj investovať. V minulom roku do klubu kúpili piano, do kancelárie nový skener, na javisko žiarovky pre reflektory a do klubu nové lampy. Keď ide o rok 2014, naplánovali si predstavenia pre deti a pre dospelých, urobiť preklad a titulkovanie filmu Óda na rovinu do angličtiny a srbčiny a vystupovať v iných prostrediach, doma i v zahraničí.

DVA VÍKENDY DIVADLA A DIVADELNÝCH OSLÁV ponúka 20-ročné Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici. Do programu jubilejných Dní Janka Čemana (28. – 30. marca a 4. – 6. apríla) pivnickí divadelníci zaradili výstavy, knižné prezentácie, okrúhly stôl a – pravdaže – 20. ročník festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA). Po prvom viac-menej oslavnom víkende, keď sa do rúk milovníkov scénického umenia dostane aj druhá zbierka pôvodných dramatických predlôh utvorená práve z odmenených textov z uplynulých desiatich ročníkov tohto vyprofilovaného divadelného podujatia Nová slovenská vojvodinská dráma II, bude nasledovať aprílový pravý súťažný víkend. A keď sa vyčerpajú všetky naplánované programy, zaradené i do pravidelného bulletinu (tu je jeho obálka), bude nasledovať vyhodnotenie dvojtýždňových dianí, potom budeme oprašovať už len dojmy a spomienky.  A. F. • KULTÚRA •


Kultúra V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

Školský program slovenských detí Aneta Lomenová

V

pondelok 24. marca v sieni SKC P. J. Šafárika prebiehal pravidelný školský program žiakov základných škôl v Novom Sade, ktoré chodia na hodiny slovenského jazyka. Zišlo sa tu okolo päťdesiat slovenských detí z ôsmich novosadských škôl: ZŠ Iva Lolu Ribara, ZŠ 1. vojvodinskej brigády, ZŠ Kostu Trifkovića, ZŠ Dušana Radovića, ZŠ Ivana Gundulića, ZŠ Dositeja Obradovića, ZŠ Ðorđa Natoševića a ZŠ Svetozara Markovića Tozu. Večierok bol pre deti iste veľkou radosťou, ale aj výzvou. V obecenstve sa na ne tešili rodičia, starí rodičia a všetci príbuzní, ktorí ich prišli podporiť potleskom. Žiakov pripravovali učitelia slovenského jazyka Samuel Medveď, Milina Struháriková, Mária Supeková, Viera

Fedelová a mladé učiteľky Marína Srnková a Anna Lekárová. Bystrí žiačikovia mali možnosť na javisku Šafárika svojim rodičom zarecitovať básne o jari, zvieratách, škole, ovocí,

zahrať si detské hry, povedačky a zaspievať si detské pesničky. Večierok svojou prítomnosťou poctili aj riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a predsedníčka MOMS

BOĽOVCE

Matičný batôžkový večierok ňovanky, hádanky, príslovia, básne, a potom i slovenské ľudové piesne. Bola to príležitosť, aby si prítomní vypočuli aj viackrát odmeňovanú mladú speváčku Martinu Agársku, mladú nádejnú huslistku Gabrielu Hruškárovú

Prínos žiakov so slovenskou ľudovou a literárnou tvorivosťou

Anna Simonovićová

A

ktivita MOMS v Boľovciach sa rozprúdila. Ako pozdrav jari v sobotu 22. marca boľovskí matičiari zorganizovali batôžkový večierok, ktorý mal dobrý ohlas a okrem domácich záujemcov do turistického objektu Recepcija v Nautickej dedinke na Sáve prišli aj predstavitelia MOMS z Dobanoviec a • KULTÚRA •

zo Starej Pazovy. Boli tu aj vznešený pán senior sriemsky Ján Vinkovič, predseda ZO Surčín Stevan Šuša a jeho zástupca Anđelko Pajčin. Po príhovore predsedníčky MOMS Boľovce Viery Tomanovej nasledoval krásny hudobno-poetický program žiakov tamojšej základnej školy a spevokolu žien SEAVC v Boľovciach. V žiackom programe odzneli slovenské reč-

Nový Sad Jarmila Struhárová. Prihovorila sa aj predsedníčka SKC P. J. Šafárika Katarína Mosnáková, ktorá ozrejmila dôležitosť takýchto podujatí na pôde Šafárika a v mene centra vyjadrila veľkú vďaku a ochotu aj ďalej spolupracovať s novosadskými Slovákmi v akomkoľvek spektre kultúrnych činností. Zároveň vyzvala aj týchto žiačikov zapojiť sa do Detského folklórneho súboru Šafáriček, ktorý v poslednom čase, žiaľ, nemá členov. Šafárikovci s učiteľkami pripravili pre deti aj malé občerstvenie, takže radosti bolo aj po programe. Musíme uznať, že deťom sa vždy podarí urobiť život farebnejším, vyčariť úsmevy na tvárach dospelých a zamyslieť sa nad obdobím vlastného bezstarostného detstva. a gitaristky Marínu Tomanovú a Mariju Đurđevićovú. Ako predsedníčka Tomanová poznamenala, cieľom tohto stretnutia okrem kamarátenia bolo zoznámiť spoluobčanov s matičnou činnosťou a vymeniť si skúsenosti s hosťami. A veru dalo sa o čom hovoriť, lebo si boľovskí matičiari so spolkármi a cirkevníkmi zaplánovali hodne akcií a programov. Najbližšie to bude krojová zábava a veľkonočný večierok.

A JE TU ČAROSLOV ČÍSLO 6. Možno ste ešte ani dobre nepoprečitovali Čaroslov venovaný výročiu Jána Čajaka a už nám neúnavní tvorcovia pripravili ďalšie číslo tohto jedinečného internetového časopisu slovenských žiakov z viacerých vojvodinských škôl. Zachovaná je kontinuita, aj koncepcia, a preto ani v tomto čísle nechýba vlastná umelecká tvorba, úvahy, správy, zaujímavosti a skúsenosti žiakov. Svedčí to o ich všestrannosti, ale i ochote zachovávať a pestovať svoju materinskú reč, čo je jeden zo základných cieľov tohto internetového časopisu. Aj toto číslo je ilustrované žiackymi výkresmi a výstižnými fotografiami, vyšlo s finančnou podporou ÚSŽZ v Bratislave a zalistovať si v ňom môžete na www.caroslov.rs. A. F. 13 /4588/

29. 3. 2014

39


Kultúra SLOVÁCI V BELEHRADE

Ďaleko od očí, ďaleko od srdca? Juraj Bartoš

P

osledné, tretie kolo verejnej debaty na tému Ako ďalej, Slováci? v organizácii občianskeho združenia Slováci a spolužitie sa konalo v Belehrade 28. februára. Po rečníkoch, ktorí hovorili aj v rámci prvých dvoch stretnutí, slovo dostali i Slováci žijúci v Belehrade. Netajili sa sklamaním zo skutočnosti, že sú mimo dohľadu nielen väčšinového národa, ale aj korpusu, ku ktorému sami patria. Eva Otaševićová, právnička na dôchodku, netlmiac vzrušenie zo „starostlivosti“ centier vojvodinských Slovákov o Slovákov belehradských, povedala: – Bola som šťastná, že si konečne niekto spomenul aj na nás, Slovákov žijúcich v Belehrade, lenže, všetci, čo dnes hovorili, kládli dôraz na vojvodinských Slovákov, a my, ktorí žijeme v Belehrade,

Eva Otaševićová

nemáme základné možnosti na stretávanie. Keď som kedysi prišla do Belehradu, mali sme náš Národný dom, bolo nás tu asi 200 vysokoškolákov a vyvíjali sme veľkú činnosť. Roku 2000 sme založili Maticu slovenskú v Belehrade, aj to vďaka pomoci vtedajšieho slovenského veľvyslanca Milana Lajčáka. Bolo nás asi 300 členov, lenže sme nemali kde vyvíjať činnosť, keďže sme nemali a ani teraz nemáme miestnosti. Obrátili sme sa aj na Maticu slovenskú v Srbsku, aj na Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny,

40

www.hl.rs

ale nepomohol nám nikto. Keby sme nemali Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev, ani by sme nevedeli, že v Belehrade žijú aj Slováci. Každú nedeľu sa, chvalabohu, stretávame pri cirkvi. Už len tam počujeme slovenčinu a hovoríme materinským jazykom. O činnosti

Štefan Tisovský

Slovákov v Srbsku sa dozviem jedine prostredníctvom Hlasu ľudu, lebo v Belehrade nemôžeme sledovať slovenské vysielania Rádio-televízie Vojvodina. Rozhorčenie zo skutočnosti, že Slováci žijúci v hlavnom meste Srbska sú akosi „ďaleko od očí a teda i od srdca“, neskrýval ani Štefan Tisovský: – Teší ma, že sme sa stretli, že sme sa poinformovali, avšak zdá sa mi, že to akosi „ide bokom“. Prečo? Musíme mať objektívnu analýzu skutočného stavu. Keď sa pozrieme na Sriem, tak sa ukáže, že okrem Starej Pazovy inde už takmer nemáme Slovákov. Tam, kde ešte sú, ich deti už nechodia do slovenskej školy. Otázne je – prečo. Najľahšie je byť Slovákom tam, kde je 90 percent Slovákov. Nie som nacionalista, v Belehrade som prežil prakticky celý život, nemôžem povedať, že mi niekto nejako ublížil, ide však o našu budúcnosť a spôsob, akým sa doteraz robilo, je len na to, aby sa povedalo, že „dačo sme robili“. Anna Petráková-Petrovićová, evanjelická farárka v Zemune, obracajúc sa organizátorom stretnutia, o. i. podotkla: – Po prvé, neodstupujte od

Informačno-politický týždenník

spolužitia, ktoré ste si dali aj do názvu vašej organizácie. Pre spolužitie je dôležité, aby dve strany o sebe najprv vôbec vedeli. Je otázne, či väčšinové obyvateľstvo v Belehrade a v Srbsku vie o Slovákoch žijúcich v Belehrade. Tí, ktorí o Slovákoch vedia, vedia o vojvodinských Slovákoch, o slovenských klobásach, o slovenských sukniach, peknej hudbe... Všetko je to pekné, lež čo je so Slovákmi mimo Vojvodiny? Nazdávam sa, že práve mimovládne organizácie môžu byť tie, ktoré nájdu odpovede na tieto otázky. Na to, aby existovalo spolužitie, je tiež nevyhnutné nielen vedomie občianstva o dákej menšine, lež potrebné je aj povedomie samotnej menšiny o vlastnom pôvode, o vlastných tradíciách a hodnotách. My však máme problém s tým, že Slováci v Belehrade nemajú povedomie o hĺbke skutočnosti, že sú Slováci. Slovenská evanjelická cirkev ako i Katolícka cirkev v Belehrade

Anna Petráková-Petrovićová

fungujú, ale taktiež bez vlastných miestností. Je zaujímavé, že SEAVC v Belehrade funguje na základe pomoci Evanjelickej cirkvi v Nemecku. Nebyť tej pomoci, Slováci v Belehrade by si nemohli zorganizovať ani cirkevný život, čo je priam absurdné. Bolo by treba pouvažovať o tom, ako im pomôcť k zvýšeniu povedomia. 

Cestou Dositeja Obradovića Tijana Stojanovićová

C

enu Dositeja Obradovića za celoživotné dielo za rok 2013 získal srbský akademik Vladeta Jerotić. Udelenie ceny a umelecký program pod názvom Iba diela lásky zostanú sa konali koncom februára v Národnom divadle v Belehrade a zúčastnili sa na ňom známi belehradskí herci Vojin Ćetković, Hadži Nenad Maričić a Nebojša Kunačina, tiež Filharmónia mladých Borislava Pašćana, operní speváci Jasmina Trumbetaš Petrović, Sanja Kerkez a Ivan Tomašev. Cenu Dositeja Obradovića po prvýkrát udelila Základina Dositeja Obradovića za podpory Ministerstva kultúry a informácií, a to za dosiahnuté výsledky vo všetkých vedných disciplínach v oblasti osvety, literatúry a kultúry, ktorými sa zaoberal aj D. Obradović. Je známe, že Dositej bol veľkým

osvietencom a tohtoročný laureát Vladeta Jerotić akoby pokračoval v jeho stopách. Vždy sa snažil spojiť náboženstvo a vedu, hovoril, že musíme rozvinúť svoje kritické myslenie, ale byť aj tolerantným a rešpektovať cudzie názory. Vladeta Jerotić, lekár, psychiater, psychológ, profesor na Teologickej fakulte Univerzity v Belehrade, spisovateľ, človek s veľkým srdcom sa narodil v roku 1924 v Belehrade. Vyštudoval medicínu, pracoval vo Švajčiarsku, Nemecku a Francúzsku, zaujíma sa o filozofiu a veľmi uznáva najmä diela Platona, Kanta, Schopenhauera, Nietzcheho a Freuda. Vybrané diela S. Freuda preložil do srbčiny, napísal veľa výborných kníh o láske, o rôznych psychických stavoch, o náboženstve. Najčastejšie jeho diela hovoria o zmysle života, preto ho na záver zacitujme: „Šťastný si vtedy, keď ti v srdci prebýva rozum!“ • KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy 

„Zovárala mi priateľka“ Anna Horvátová

O

slovesách slúžiacich na konverzáciu sme si mysleli, že takmer všetko vieme. Určite nám ani nenapadne zamýšľať sa nad takou takpovediac banalitou. Vieme, že sloveso rozprávať znamená vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: rozprávať po slovensky, po anglicky, ale aj slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: rozprávať príbehy, žarty; rozprávať obsah filmu, rozprávať o živote zvierat, o svojich priateľoch, a po tretie svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: maľby rozprávajú o jej talente, za neho hovorili výsledky. Rozprávať sa je hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: rozprávali sa o deťoch, o dovolenke. Slovníky nám ponúkajú i sloveso konverzovať: viesť konverzáciu, rozprávať sa, zhovárať sa: nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku. Je tu i táto možnosť − viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci. Hovorový štýl pripúšťa aj tieto slovesá: vyprávať sa, diškurovať, diškurovať sa. Ak sa chceme expresívne vyjadriť, môžeme použiť sloveso baviť sa: bavili sa o deťoch. Keď sa konverzácia koná v skupine a o nejakej téme, hodia sa slová

besedovať, debatovať, diskutovať: diskutovali o kultúre. Oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme znamená rokovať: rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte. Spomeňme tu i sloveso hovoriť: (čo, o kom, o čom i bezpredmetové) – teda vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: hovoriť ticho, hlasno, úprimne, priamo; hovoriť (po) slovensky; hovoriť o svojich priateľoch, skúsenostiach; hovoriť pravdu. Príkladov je ozaj dosť a využili sme ich tu, resp. poslúžili nám vlastne na vysvetlenie istej nesprávnej konštrukcie, ktorú zvykneme používať pri rozhovore, a znie asi takto: „Zovárala mi priateľka o zážitkoch z mora.“; „Mama mi zovárala o zážitkoch z mladosti.“ Sloveso zhovárať sa (alebo bezpredmetové) tiež znamená viesť rozhovor, rozprávať sa: viesť rozhovor, rozprávať sa: Tak pekne sa zhovára s človekom. (Vaj.) Ako vidieť, ani jeden slovník neuvádza ani spomenutú konštrukciu, ani podobné príklady. Aj príslovie Reči sa hovoria, chlieb sa je, vystihuje tú pravú skutočnosť, a preto si v duchu toho na vyjadrenie myšlienok rečou treba osvojiť nespočetné tu ponúkané spisovné slová.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 23. marca v podvečerných hodinách v evanjelickom a. v. chráme Božom v Petrovci odznel pôstny hudobný večierok, na ktorom sa zúčastnil organista Vladimír Kopáčik so skladbami J. S. Bacha, D. Buxtehudeho a G. Böhma a vystúpil aj spevokol cirkevného zboru SEAVC v Petrovci so svojím dirigentom Pavlom Očovejim. Jednotlivé skladby uvádzal príležitostnými nábožnými textami velebný pán farár petrovský Vladislav Ivičiak. kmm NOVÝ SAD. V rámci pravidelných matičných stretnutí v stredu 2. apríla o 19. hodine v sieni SKC Pavla Jozefa Šafárika divadelná sekcia centra bude mať premiéru veselohry Jána Čajaka Zypa Cupák v réžii Rastislava Zorňana. Novosadskí herci s týmto predstavením vystúpia i na 20. festivale DIDA v Pivnici. MOMS Nový Sad KYSÁČ. V nedeľu 30. marca v Slovenskom národnom dome v Kysáči o 18.00 h bude výročné zhromaždenie MOMS. Po ukončení tohto zasadnutia bude valné volebné zhromaždenie KUS Vladimíra Mičátka. E. Š.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV PETROVCA

Aktivity usmerniť na družbu penzistov Katarína Gažová

V

piatok 21. marca v Dome penzistov v Petrovci usporiadali výročnú schôdzu MOP Petrovec. Za prítomnosti členov a hostí sumovali vlaňajšiu činnosť a predostreli plány na bežný rok. Predseda penzistov Pavel Kolár privítal prítomných a správu o minuloročnej práci podal tajomník združenia Ondrej Jovankovič. Vlani združenie petrovských penzistov počítalo 712 členov. Ako aj v minulých rokoch MOP zabezpečo-

vala drevo a uhlie na splátky pre členov, tiež rôzne potraviny za výhodné ceny alebo na splátky. Zorganizovali aj výlety do Vrdnika, Báčskej Topoly, do Subotice a tradične k Dunaju do Hložian. Za pomoci organizácie penzistiek usporiadali prednášky zo zdravotníctva a vydarenú zábavu ku Dňu žien. Penzistky mali každý piatok svoje posedenie v miestnostiach združenia. Ďalej penzisti usporiadali dobrovoľné akcie úpravy priedomia a dvora Domu penzistov a vykonávali sa bežné opravy. Do väčších investícií sa vlani nepúšťali, no predsa dokon-

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 17. 3. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia nádrže a  technologických sústav na prepravu ropy v  RNS, na katastrálnych parcelách 2498/18 a 2555/14, k. o. Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12.

• KULTÚRA • OZNAMY •

čili práce na úprave hygienického zariadenia, vylíčili miestnosti klubu penzistov a fasádu a tiež dali novú podlahu v klube Domu penzistov. Tieto práce vykonali spolu Miestna a Obecná organizácia penzistov. Na rehabilitácii v kúpeľoch vlani zdarma pobudlo sedem penzistov z MOP. Spolupráca s obecným združením a  miestnymi organizáciami penzistov v osadách obce bola dobrá, ako aj Miestnym spoločenstvom Petrovec, ale by podľa mienky penzistov mohla byť aj lepšia. Na tento rok si naplánovali zvýšiť počet členov, zorganizovať nie-

koľko výletov, zásobovať členov kurivom a potravinami, usporiadať prednášky a oslavu Dňa penzistov, zapojiť sa do osláv Dňa Petrovca a SNS, usporiadať stretnutia s penzistami z iných prostredí, zabezpečiť humanitárnu pomoc pre sociálne ohrozených členov a oddych v rekreačných strediskách. Úspešnú prácu do budúcna penzistom poprial i predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a zástupca predsedu Rady MS Petrovec Ján Lačok. Samotní penzisti vyjadrili nespokojnosť s menším počtom prítomných členov na výročnom zhromaždení.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i  nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a  realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o  odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o  odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní  súhlasu k štúdii o  odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

13 /4588/

29. 3. 2014

41


Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s naším priateľom

na

MICHALA CICKU

MICHALOM KUKUČKOM

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 – 2014 z Kovačice

z Nového Sadu

Kto ich poznal, spomenie si, kto ich mal rád, nezabudne.

Tichú spomienku na Teba si zachovávajú: rodina Koreňová a Jano Matuška

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Uplynuli 2 roky, čo nás opustil môj manžel, náš otec, starký, syn a zať

ANNOU BRACHNOVOU

SAMUEL BOVDIŠ

rod. Maďarovou 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

1955 – 2012 – 2014 z Petrovca

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou a úctou s Tebou sa lúčia: syn Pavel s manželkou Boženou a deťmi Ivanom a Pavlom

ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU BRACHNOVOU rod. Maďarovou 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a s láskou a úctou si na Teba spomínať budeme. Tvoja sestra Mária Šuľová s manželom Jánom a synom Jánom

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a  širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a  dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767. Kupujem staré a  nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a  deky.

Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE

VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 KAMAGRA gél 7 kusov = 1 400,00 Diskrécia zaručená, dodávka osobná a postexpresovou zásielkou. Telefón: 063/710-60-42

42

www.hl.rs

15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 – 2014 z Kovačice

Manželka Katarína a dcéry Katarína Hajková a Anna Čechová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoji najmilší

ĎURA MATUŠKU

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami ešte žiť.

Priatelia Zuzana a Juraj Topoľskovci zo Selenče

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

SPOMIENKA

na nášho strýka

Informačno-politický týždenník

ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU BRACHNOVOU rod. Maďarovou 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ďalej žiť. Trvalú spomienku na Teba si zachováva Mária Dubovská s dcérami Danielou a Tatianou

ROZLÚČKA s

PAVLOM KAŇOM

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Petrovca

Spomienka na Teba nikdy nepominie. Sesternica Zuzana s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z  Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2067_04 NS_Nový_ Sad_Branka_Ćopića, v  Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •


SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a brata

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s matkou a starou matkou

SPOMIENKA na

KATARÍNOU HOLÍKOVOU ANNU ZIMANOVÚ 1935 – 2010 – 2014

DANIELA ZIMANA 1954 – 2009 – 2014

z Petrovca Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Vás si vždy s láskou spomíname. Manžel a brat Ondrej a rodina Pujićová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s matkou a starou matkou

ANNOU BRACHNOVOU rod. Maďarovou 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny

Život bol šťastný ako sen, teraz, kam sa pozriem, Teba niet. Unavené srdce opustilo svet, lebo nebolo lieku za Tvoju bolesť. Na Teba a Tvoje skutky nikdy nezabudne dcéra Anna Nemogová s manželom Jánom a deťmi Jankom, Tijanou a Jakubom

POSLEDNÉ ZBOHOM švagrovi

14. 11. 1934 – 17. 3. 2014 z Padiny

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútená dcéra Katarína Petrovičová s manželom Pavlom, synom Pavlom a dcérou Katarínou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou dcérou

LASLA FABIANA

1959 – 2012 – 2014 z Petrovca S láskou a úctou si na neho spomínajú: manželka Zuzana, dcéry Gabriela a Valéria a zať Michal

SPOMIENKA na

ANNOU BRACHNOVOU rod. Maďarovou 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 z Padiny Dcéra moja, uplynul mesiac, čo si ma opustila. Odišla moja láska a radosť. Nieto Ťa, nepočuť Tvoj hlas, všetko zmizlo, všetko sa stratilo, len spomienka na Tvoju lásku a dobrotu zostane. V boľavom srdci Ťa nosí Tvoja matka

LASLA FABIANA 1959 – 2012 – 2014 z Petrovca

S úctou si na neho spomínajú kmotrovci Spevákovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovanú mamu, svokru, starkú a prastarkú

PAVLOVI KAŇOVI 26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU ŠRANKOVÚ 28. 10. 1934 – 20. 3. 2013 – 20. 3. 2014 z Kysáča

Navždy si na Teba budeme spomínať. Rodina Pucovská

• OZNAMY •

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovávajú syn Michal a dcéra Zuzana Anušiaková s rodinami

13 /4588/

29. 3. 2014

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. marca 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Hore-dolu Nedeľa 30. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 1. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: z otvorenia divadelného festivalu DIDA v Pivnici, z odborných rozhovorov o probléme zásobovania vodou, o prípravách na jarnú sejbu a o rovnaní ciest v Kysáči, o Týždni zdravých zubov, o zasadnutí Aktívu riaditeľov slovenských škôl a o večierku najmladších šafárikovcov. Dúhovka odvysiela príspevok nakrútený pred piatimi rokmi pri príležitosti 80. výročia založenia Futbalového klubu Tatra Kysáč.

44

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 28. marca – Únos, 1. časť Sobota 29. marca – Únos, 2. časť Pondelok 31. marca – Stávka na smrť Utorok 1. apríla – Ako hrob Streda 2. apríla – To je naša stará mama Štvrtok 3. apríla – Nebezpečná známosť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. marca 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Šípy vášne 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Rybovič, nový predseda Rady MS Petrovec, v rozhovore s novinárkou Máriou Dankovou

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Keď osud zavedie do cudziny Duch insity bdie nad Kovačicou Utorok 1. apríla 16.00 Regionálna súťaž recitátoriek pre Banát Čo nového v našom spoločenskom živote? Vzdelávanie ako srdcová záležitosť Piatok 4. apríla 16.00 Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 13 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je skratka názvu festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, ktorý sa usporadúva v Pivnici.

autorka: druh ANNA hudby BIČIAROVÁ ved. odbor zaoberajúci sa konšt. robotov

dala rieka v komentár Slavónii

Ivan košík kyslík nedokončené umel. dielo Krasko (nárečovo)

kopaním skypri Oleg Lomonosov

orgán zraku chor. politička Jadranka kvapalina rozptýlená v inej kvapaline

Streda 2. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 6. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok o návšteve tímu profesorov z Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorí pokračujú v zadovažovaní poznatkov pre monografiu o Vojlovici. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ono mestečko v Kovačickej obci rod tropických rastlín

rieka v Poľsku liter

internet (skr.)

TELEVÍZIA PANČEVO

auto škola draním odstráň kožu

radón

dlhý časový úsek pochabý človek Jovan

m. meno

irídium

pracuje na oprave lodí S HLA DU ĽU

otec

north tajnička časť básne zakop!

Dunaj-Tisa mačkovitá šelma Oliver v poriadku (angl.)

pohrebná hostina vpíšte OL

vpíšte YŤ

nula

Eduard

reper

obvod

zaparkovať

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 VODOROVNE: Vrtunská, riava, Ar, chata, ale, odoral, N, LO, IS, od, kultúra, m, Samko, Ina, Al, P, Lado, ona, idi, onak, nalep, DU, aloa, daj TAJNIČKA: MILINA VRTUNSKÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 8. marca 2014 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN CHRŤAN, Ul. Hviezdoslavova č. 25, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 /4588/

29. 3. 2014

45


Šport Hostia bez realizátora PRVÁ SRBSKÁ LIGA

Ján Bokor V 19. kole viac úspechu mali domáce mužstvá, ktoré zaznamenali šesť víťazstiev. Dva zápasy sa skončili nerozhodne a hostia v tomto kole zostali bez bodov. Posledná Inđija na vlastnej pôde prekvapila lídra FK Mladost a druhoumiestnený Metalac sa po výhre nad Užičanmi upevnil vo vrchu tabuľky. Medzi kandidátov o postup sa zaradila aj Bežanija. Menovkyne z Kraljeva a Petrovca na Mlave sú pri vrchu tabuľky, ale zaznamenávajú premenlivé výsledky. Čačanský Borac tratí krok a Sinđelić pokročil do hornej časti tabuľky. Proleter a Timok sa dostali do nebezpečnej zóny a padinská Dolina a Inđija spoločne držia lampáš. Výsledky 19. kola: Radnik – Teleoptik 3 : 0, Timok – Smederevo 1 : 1, Bežanija – Dolina 2 : 0, Inđija – Mladost 2 : 1, Sloga (PM) – Borac 1 : 1, Sinđelić – Sloga (K) 2 : 1, BSK – Proleter 2 : 1, Metalac – Jedinstvo Putevi 2 : 0. Program 20. kola: Teleoptik – Metalac, Jedinstvo putevi – BSK, Proleter – Sinđelić, Sloga (K) – Sloga (PM), Borac – Inđija, Mladost – Bežanija, Dolina – Timok, Smederevo – Radnik. BEŽANIJA – DOLINA 2 : 0 (0 : 0)

N

a umelej podlahe štadiónu BASK v Belehrade sa hral kvalitný zápas. Súperi zanechali pekný dojem na obecenstvo, v ktorom bolo aj dosť fanúšikov Doliny, ktorí hlučne drukovali za svojich miláčikov. Dolina podľahla nátlaku domáceho celku pred koncom zápasu.

Aby dojem z kvalitnej hry v prvom polčase bol úplný, chýbali iba góly. Domáci futbalisti prví zaútočili. Matović strieľal spoza šestnástky, ale Pustinjaković dobre intervenoval. Dolina odpovedala dobrým protiútokom, ktorý Milivojev nedotiahol do konca. Na bránu Doliny strieľali Rakić a Živković, ale ich strely skončili mimo. Domáci brankár zastavil strelu Kovačevića. Čížik a Matić sa pokúsili strelami z diaľky prekvapiť domáceho brankára, ale sa im to nepodarilo. Knežević zvlášť vynikol, keď silnú strelu Čížika z voľného kopu vyrazil na roh. Po prestávke sa obraz hry veľmi nezmenil. Domáci diktovali silné tempo, pokým hostia svoju šancu hľadali v rýchlych protiútokoch. Najvýhľadnejšiu šancu pre domácich nevyužil Jakšić, ktorému asistoval Smiljanić. Domáci útočník zblízka hlavičkoval, ale Pustinjaković bravúrne intervenoval. Aj Rakić dobre strieľal, ale Pustinjaković znovu vynikol. Potom hostia mali dva vydarené útoky, ale Čížik a Dobrić nemali sily zdolať výborného Kne-

46

www.hl.rs

ževića. Dolina zmrhala príležitosť silnejšie zaútočiť a vážnejšie ohroziť bránu domácich. Možno by to dalo želaný výsledok. Zaznamenali sme i jednu spornú situáciu, keď sa Matić rozbehol k bráne domácich a postranný rozhodca Janković z Petrovca na Mlave signalizoval údajný ofsajd. V závere zápasu domáci silnejšie pritlačili a hostia sa húževnate bránili. Bežanija k víťazstvu prišla dvomi eurogólmi Živkovića, ktorý v 79. a 82. minúte krásnymi strelami z diaľky rozvlnil

Hostia (v červených tričkách) sa ťažko vynachádzali na umelom trávniku štadióna BASK sieť Pustinjakovića. Pred koncom zápasu domáci obranca rukami zastavil útočníka Doliny, ale rozhodca Cicvarić zo Sevojna namiesto toho, aby pískal penaltu, odpískal koniec tohto veľmi kvalitného zápasu, v ktorom domáci hráči boli podnikavejší a odvážnejší, čo im aj prinieslo zaslúžený úspech. Na druhej strane hostia ani na tomto zápase nemali realizátora a keď sa gól nedá, nemožno ani očakávať lepší výsledok. DOLINA: Pustinjaković, Čížik, Matić, Kostić, Dobrić, Cvetković (Marković), Memović, Kovačević (Momić), Karadžić, Advigov, Milivojev. Na sobotu Dolina na svojom ihrisku uvíta Timok zo Zaječaru.

1. Mladost 2. Metalac 3. Bežanija 4. Sloga (K) 5. Sloga (PM) 6. Sinđelić 7. Borac 8. Teleoptik 9. Radnik 10. Smederevo 11. Timok 12. Proleter 13. Jedinstvo 14. BSK Borča 15. Inđija 16. Dolina

19 12 19 10 19 8 19 9 19 9 19 8 19 7 19 7 19 7 19 7 19 6 19 5 19 6 19 6 19 4 19 4

3 4 27 : 11 4 5 24 : 8 7 4 24 : 14 3 7 26 : 22 3 7 25 : 23 4 7 23 : 18 5 7 14 : 14 4 8 25 : 23 4 8 22 : 26 3 9 20 : 25 6 7 15 : 23 8 6 28 : 23 5 8 18 : 26 5 8 20 : 31 5 10 20 : 32 5 10 20 : 32

39 34 31 30 30 28 26 25 25 24 24 23 23 23 17 17

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Sriemske derby Erdevíčanom SLOGA – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0)

Károly Vig

F

avorizovaní Erdevíčania v druhom kole uvítali priemerný celok zo Starej Pazovy. Na ideálne pripravenom trávniku futbalisti od začiatku zahlásili pekné futbalové predstavenie. Domáci začali ofenzívne a  už v prvej minúte obrancovia Jednoty vo vlastnej šestnástke zvalili Považana. Rozhodca Dragan Surla právom ukázal na biely bod, ale sa Považanovi nepodarilo prekonať brankára Jednoty Mijatovića. Domáci futbalisti sa však nedali zmýliť, pokračovali s útokmi, dik-

Informačno-politický týždenník

tovali tempo, vytvárali si početné šance, ibaže vystali góly. Na druhej strane hostia sa húževnato bránili a nekontrolovane loptu kopali mimo ihriska. Hralo sa hlavne na polovici Jednoty a ojedinelé útoky Pazovčanov neohrozili vážnejšie Tojagića. Zmena strán priniesla ešte zaujímavejšiu hru. Živo bolo najmä pred bránou hostí, ku ktorej Erdevíčania vystrelili početné prudké strely. Pazovčania tento nátlak vydržali iba po 63. minútu, keď Považan zasiahol jednu odrazenú loptu a vsietil víťazný gól. Neúčinná hra Pazovčanov nemohla váž-

nejšie ohroziť minimálnu prednosť domácich, ktorí sa v konečnom zaslúžene tešili z výhry a z troch bodov na vlastnom konte. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Šajić, Miljković, Raičević, Nedić (Nenadović), Ðorđević, Považan (Miščević), Simeunović (Cvetičanin), Strniša. JEDNOTA: Mijatović, Bosanac, Macho, Tatalović, Stegnjajić, Krivošija, Gačić, Marković, Šuša (Igrač), Erceg (Janjuz), Srećković. Erdevícka Sloga sa nachádza na treťom mieste a má 31 bodov, pokým Jednota s 13 bodmi je predposledná – štrnásta.  • ŠPORT •


PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

V prvom polčase ukážkovo a v pokračovaní... ŽELEZNIČAR – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Špringeľ

U

kážková hra v prvom polčase nestačila slávistom na výhru v zápase pravdy. Kovačičania dominovali nad hostiteľmi až po odchod na oddych. Strelili do žrde, potom aj do brvna a nevyužili ešte jednu stopercentnú príležitosť. Od prvého hvizdu hlavného rozhodcu až po prestávku zverenci Zorana Madževského rýchlou hrou zatláčali tretí klub na tabuľke do obrany. V tejto časti duelu v radoch Slávie vynikli Andonovski, Petković, Čerňoš a Hornung. Od 46. minúty však to nebola Slávia, ktorá si rovnoprávne merala sily v priateľských súbojoch s Dolinou, Dinamom a v majstrovskom stretnutí minulú nedeľu rozdrvila Vulturul. Brankár Kovačičanov Krstić však mal niekoľko úspešných zákrokov. Aj napriek omnoho slabšej hre slávisti sa predsa ujali vedenia. V 71. minúte obranca Železničaru v pokutovom území

nedovoleným zákrokom zrazil výborného stredopoliara Slávie Petkovića, ktorý potom z penalty strelil gól. Pančevčania však iba šesť minút neskoršie vyrovnali. Prvý pokus stredopoliara domácich Krstić zneškodnil, ale nabiehajúci Pešovski stanovil konečné skóre. Slávia: Krstić, Parojčić, Obradović (Vulišić), Čerňoš, Hornung, Labudić, Andonovski (Angelovski), Perić, Petković, Jovanović, Tiodorović, Bosnić. Ostatné výsledky 17. kola: Sloga (P) – Partizan 1 : 0, Kolonija – Vojvodina 1 : 5, Radnički – BAK 3 : 1, Budućnost – Mladost 5 : 1, Jugoslavija – Tempo 1 : 1, Vulturul – Polet 0 : 0, Sloga (BNS) – Crvena zvezda 3 : 2. Príjemným prekvapením kola je vysoká výhra Vojvodiny v Kovine. Crepajčanov od tejto jari trénuje Padinčan Jano Šuľa. Šesť gólov videli aj diváci v Alibunáre. Siete sa nezatriasli iba v Grebenci. Sloga Plandište

Stredopoliar Slávie Bojan Petković strelil gól z penalty

je prvá a má 37 bodov – desať viac od piatej Slávie. Radnički na druhom mieste zozbieral 31 bodov a Železničar a Mladost majú iba dva body viac od Kovačičanov. Na nedeľu o 16. hodine favorizovaná Slávia na vlastnom trávniku zohrá zápas s Jugoslavijou z Jabuky. 

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dve penalty – jeden gól HAJDUŠICA – KARAŠ (J) 3 : 1 (1 : 1)

Hrudka presný z penalty

Vladimír Hudec

V

ždy nepríjemní Jasenovčania aj tentoraz boli nepríjemným súperom tak na futbalovom, ako aj na psychologickom pláne. Od začiatku prejavili ostrejšiu hru, a keď im domáci futbalisti vracali rovnakou mierou, začali robiť nátlak na rozhodcu Jokića z Vršca a pro• ŠPORT •

vokovať. Hajdušičania mali jemnú prevahu od prvej minúty, avšak po chybe zadáka G. Stojkovského prvú príležitosť ujať sa vedenia mali hostia, ale Jakšić sa nedal zmýliť. Predsa v 26. minúte silný vietor centrovanej lopty pred bránu Hajdušice zmenil smer, takže ona namiesto von z ihriska odletela vedľa prekvapeného brankára Hajdušice do siete. Iba pár

minút neskoršie Hrudka vyrazil pred brankára, kde ho obranca hostí zozadu nedovolene zastavil. Rozhodca Jokić ukázal na biely bod a hráčovi Karaša cestu do prezliekarne. Strelu Lečića z pokutového kopu však brankár Karaša zneškodnil. Na oddych sa predsa odišlo s nerozhodným výsledkom. Po peknej asistencii Pejčića vyrovnal Hrudka. 13 /4588/

Po zmene strán sa prejavila lepšia pripravenosť, ale aj počtová prevaha domácich futbalistov, takže sa hra čoraz viac presúvala na polovicu Karaša. Domáci celok odpor hostí zlomil v 72. minúte. Radovića v šestnástke nedovolene zastavili, rozhodca Jokić aj druhýkrát ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Hrudka. Do konca zápasu v stopercentných šanciach sa ocitli Radović a Demse, ale sa nevynašli. Tento druhý však v 90. minúte bol presný pre konečných 3 : 1. HAJDUŠICA: Jakšić, Radović, Miksád, Pomorišac, G. Stojkovski, Mršić, Pejčić (Demse), Anđelovski, Hudec (Đaković), Lečić, Hrudka. Výsledky 17. kola: Hajduk – Ševac 0 : 4, Karaš (K) – Partizan (K) 2 : 2, Partizan (U) – Potporanj 0 : 1, Ratar – Borac (VG) 0 : 1, Vinogradar – Vladimirovac 1 : 1, Borac (VS) – Dobrica 3 : 1, Dunav – Jedinstvo 3 : 0 1. Borac (VS) 34, 2. Dobrica 33, 3. Hajdušica 31,... 15. Partizan (K) 12, 16. Vladimirovac 10

29. 3. 2014

47


Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – I. TRIEDA

Triafali brvno

BAČKI HAJDUK – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1)

Ján Šuster

Š

tart pivnickej Slávie v jarnej časti majstrovstiev v I. triede Medziobecnej ligy B. Palanka bol viac než úspešný, keďže na hosťovaní v B. N. Sele boli lepší od svojich hostiteľov Báčskeho hajduka a zaslúžene sa domov vrátili s tromi bodmi. Ani tí najvernejší fanúšikovia Slávie neočakávali, že z horúcej pôdy, kde platí pravidlo, že lopta môže prejsť, ale hráč nie, Pivničania môžu dosiahnuť prajný výsledok. Na veľmi zlej hracej ploche stretnutie prinieslo dobrú hru, o čo sa postarali obe

mužstvá. Viedol sa vyrovnaný súboj, v ktorom útočníci akoby súťažili, kto zmrhá viac šancí. Prví nebezpečne prihrozili domáci futbalisti už v 5. minúte. Agbaba sa ocitol sám na sedem metrov od brány, ale jeho strelu zadáci hostí zneškodnili. V pokračovaní však tempo začali diktovať hostia, ktorí hru presunuli na polovicu domáceho celku. Počas prvých tridsať minút výhľadné príležitosti nevyužili Fabók, Žigmund a Čolović. Nuž a potom v 34. minúte Bulatović zastavil útok domácich, uvoľnil v trestnom území Čolovića, ktorý rutinovane

Dva góly v sieti súpera: Radovan Čolović (Slávia Pivnica)

loptu zaslal za chrbát domáceho brankára. Po zmene strán domáci zahrali ostro, na momenty až surovo, ale na šťastie rozhodca Marko Bojanić z B. Palanky Karićovi, Damjanićovi a Jurčevićovi ukázal žlté karty, a tým im dal na vedomie, že takú hru nebude tolerovať, čo aj malo efekty. V 60. minúte domáci mali veľkú šancu, ibaže strelu Gajića zastavila žrď.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Brutálna hra domácich SUTJESKA – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

V

17. kole Hložanci na hosťovaní znovu rozčarovali, ale ak sa má na zreteli, že tento zápas vlastne bol poslednou slamkou záchrany pre domáci celok, nič dobrého sa ani nemohlo očakávať. Za silného vetra, a na nerovnom ihrisku domáci zápas začali agresívne, skôr brutálne, čo im slabý rozhodca Svrkota z Nového Sadu toleroval. Terčom útokov boli hlavne Leđanac, Trivunović a Lukić, ktorí viac dbali na to, ako prežiť, než mohli hrať futbal. Najskúsenejší domáci hráč Kralj útočil na hostí kde len stihol. Dokonca po rohovom kope vo vlastnej šestnástke knokautoval Ardalića, ale namiesto toho, aby pískal penaltu a Kralja zaslal do prezliekarne, rozhodca sa iba otočil akoby sa nič nestalo?! Vyľakaní hostia predsa len kontrolovali hru, ale si nevytvárali konkrétne šance. Jedinú chybu

48

www.hl.rs

urobili v 36. minúte, keď po rohovom kope nikto nereagoval, takže domáci obranca nehatene hlavičkoval a bolo 1 : 0. Neskoršie sa ukázalo, že to bol aj konečný výsledok tohto zápasu. V druhom polčase domáci futbalisti za pomoci vetra múdre kradli čas. Na druhej strane hráči Budúcnosti, po vstupe na trávnik Pupovca a Sivčevića ľahko schádzali do trestného územia, ale domáci bojovní a obetaví zadáci vždy boli o krok vpred a nedovolili hosťom aspoň vyrovnať. Žiaľ, Hložanci slabou hrou vrátili nádej o obstátie priemernému domácemu celku, ale teraz aj sami budú musieť zabojovať o záchranu. Nasledujúce dve kolá môžu byť osudové. Najprv doma privítajú Vojvodinu, a potom budú hosťovať v Rumenke. Aspoň 4 body z týchto dvoch zápasov sa teraz stávajú imperatívom. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Ljubičić (Latinović), Đekić,

Informačno-politický týždenník

Obradović, Radević, Ardalić, N. Kobilarov (Pupovac), M. Kobilarov, Trivunović, Lukić, Leđanac (Sivčević).

Rozhodnutie padlo v 71. minúte, keď Bulatović unikol po pravej strane. Z okraja trestného územia silne vypálil, prekonal brankára, ale loptu zastavilo brvno. Všetko pozorne sledoval Čolović, ktorý odrazenú loptu zaslal do siete. V 75. minúte aj brankár hostí Kašiković mal šťastie, keďže strelu Agbabu zastavilo brvno. Brvno trafili aj Fabók a Žigmund a na druhej strane aj Jurčević. Dve výhľadné príležitosti mal aj náhradník Slávie Panić, ale ich nevedel využiť. SLÁVIA: Kašiković, Séč, Nímet, Kozarov, Kalajdžija, Baláž, Bulatović (Kuchta), Kotiv (Panić), Fabók, Žigmund, Čolović. Výsledky 12. kola: Stari grad – Maglić 2 : 1, Soko – Kriváň 2 : 0, Bačka – Kulpín 1 : 0, Borac – Krila Krajine 0 : 5. Voľný bol Hercegovac. Program 13. kola: Borac – Stari grad, Hercegovac – Bačka, Kulpín – Bački hajduk, Slávia – Soko, Kriváň – Maglić. FK Krila Krajine je voľný.  V predzápase dorastenci Budúcnosti rozčarovali tiež a zažili debakel 1 : 4, aj napriek tomu, že 15 minút pred koncom zápasu mali prednosť 1 : 0. V nedeľu predpoludním kohútiky Budúcnosti porazili Sloven z Rumy 2 : 1 a v sobotu starí páni uhostili kolegov z lalitskej Panónie a vyhrali 6 : 3, aj keď prehrávali 0 : 3. 

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Rozhodca nevedel vyplniť zápisnicu?! STK ČELAREVO – STK MLADOSŤ 4:2 Samuel Medveď

H

oci stolný tenis patrí medzi férové športy, sú tam predsa možné aj chyby a porušenie pravidiel. Totižto na tomto zápase v Čelareve rozhodca proste nevedel vyplniť zápisnicu, a k tomu priniesol si tlačivo, ktoré sa používa v zápa-

soch ženských celkov?! Okrem toho niekoľkými svojimi verdiktmi poškodil Petrovčanov, takže kapitán Turan po zápase takú zápisnicu jednoducho nechcel podpísať. Výsledky jednotlivých partií: Grbić – Šramka 3 : 0, Baláž – Turan 1 : 3, Adamović – Lomen 1 : 3, v štvorhre Grbić / Adamović – Lomen / Turan 3 : 2, Grbić – Turan 3 : 0, Adamović – Šramka 3 : 0. • ŠPORT •


NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Body (predsa) zostali v Petrovci MLADOSŤ – JEDINSTVO 4 : 2 (1 : 1)

Samuel Medveď

N

ebolo to ani také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. Zadné rady Mladosti nefungovali celkom najlepšie. Už vo 8. min., keď Jakuš chybne prihral protivníkovi, bolo vidno, že zadáci akoby nemali svoj deň. Našťastie útočník hostí darček nevyužil, keďže kopol nad brvno. Hostia sa snažili zastaviť útoky domácich už v strede ihriska, a tak znemožniť petrovských stredopoliarov zorganizovať útok. Pritom takmer celý zápas hrali s hráčom menej, lebo rozhodca jeden štart ich obrancu nad Pavlisom ohodnotil ako nedovolene ostrý a udelil mu priamo červenú. Mladosť prvý gól dala v 22. minúte, keď Torbica prenikol do šestnástky, na mieru zacentroval a Trišić svojou poklonou dosiahol vedenie. O šesť minút domáci zadáci urobili veľkú chybu a Rumenčania medzeru, ktorá sa ukázala v priestore, tentoraz využili a bolo 1 : 1. Do

Babiak a Fábry nedovolili útočníkovi hostí, aby unikol

konca polčasu Mladosť sa pokúsila výsledok zmeniť na lepšie, ale bolo vidno, že stred nie je účinný. Pavlis bol na ľavej strane, a na hrote bojoval iba Zbućnović. V  druhom polčase tréner Šaraba urobil určité korekcie a striedačky. V 48. minúte sa lopta z ľavej strany dostala pred samú bránu, kde sa nachádzali Zbućnović a Rupar. Tento druhý

ju akosi ramenom zaslal pod brvno a gól potvrdil aj hosťujúci hráč. Lopta zavlnila hornú časť siete a modrí opäť viedli. O päť minút však domáci futbalisti znovu zadriemali, hostia to využili a zasa bolo nerozhodne. Potom z domácej lavičky na trávnik vybehol rekonvalescent Fejdi a útok Mladosti začal zaberať. V 58. min. Zbućnović pekným

lobom dosiahol vedenie. V 71. min. po premyslenej rozohrávke Fejdiho a Zbućnovića Pavlis spoza veľkého štvorca dobre mieril, ale sa brankár z Rumenky nedal prekvapiť. O desať minút neskoršie to, čo neurobil Pavlis, urobil Vladimír Fábry, keď z asi dvadsať metrov presnou strelou trafil pravý horný roh a lopta sa od žrde odrazila do siete. Vo finiši zápasu Mladosť mohla zvýšiť náskok, ibaže gól Zbućnovića bol anulovaný, lebo pomocný rozhodca signalizoval postavenie mimo hry. Mladosť: Leňa, Babiak (Bubulj), Jakuš (Peťkovský), Fábry, Rupar, Vuković, Torbica, Severíni (Fejdi), Zbućnović, Trišić, Pavlis. Dorastenecký celok Mladosti zdolal hostí 4 : 0. Pred týmto zápasom Petrovčania minútkou ticha vzdali úctu Miroslavovi Milićevićovi, ktorý napomáhal činnosť petrovského mladého celku a nedávno tragicky ukončil život. 

NOVOSADSKÁ LIGA

Rozhodca pomáhal domácim SOFEKS – TATRA 4 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

F

utbalisti Tatry začali dobre a už v prvej štvrťhodinke mali tri stopercentné šance, ibaže ich G. Grijak a Malešević nedokázali premeniť. Nuž a kto nedá, ten dostane, a tak v 28. minúte v skrumáži po voľnom kope z 5 m je presný Savić – 1 : 0. Do konca prvej časti hostia znovu majú prevahu, ktorá nedala výsledky. V pokračovaní, v 65. minúte Krstić z päť metrov hlavičkoval ponad bránu a dve minúty neskoršie trafil žrď. V 73. minúte G. Grijak sa ocitol zoči-voči s domácim brankárom Jovanovićom, ale strelil do neho. O minútku neskoršie šancu má aj Malešević, ale rozhodca Meleg píska, podľa našej mienky, nejestvujúce postavenie mimo hry. Bol to iba začiatok viditeľného nadŕžania rozhodcu domácemu • ŠPORT •

celku. V 75. min. totiž Meleg píska podozrivú penaltu. Tento darček Maresčuk, pravdaže, vedel využiť. Istý hráč v 77. min. dal gól z očividného ofsajdu, ale ho rozhodca, na všeobecné prekvapenie všetkých, uznal – 3 : 0. Predtým však v 70. minúte pre údajný ofsajd neuznal gól Maleševića, pričom nerešpektoval ani sugesciu svojej pomocníčky Jovany Vladovićovej, ktorá mu povedala: Čo robíš, nebol žiaden ofsajd! Vo finiši zápasu Srnka, ktorý bol vymenený a sedel na lavičke pre náhradníkov, na intervenciu pomocnej rozhodkyne dostal červenú, a to preto, že protestoval proti rozhodovaniu. V 82. minúte Vuković vrátil loptu Kyseľovi, ktorý nerozhodne intervenoval, a potom aj faulom zastavil Valana. Správne odpískanú jedenástku premenil Savić. Vysokú prednosť domáceho celku v tretej minúte dohrávania korigoval Alargić.

Zápas sledovalo okolo 200 divákov, žlté karty zarobili Karanović a Maresčuk (Sofeks) a Kyseľa (Tatra), pokým červenú dostal Srnka (Tatra). TATRA: Kyseľa, Dubačkić (M. Grijak), Ćupina, Krstić, Stevanović, Srnka (Đaković), Vuković, Malešević, G. Grijak, Cvetić a Alargić. Výsledky 18. kola: Šajkaš – Futog 4 : 2, Železničar – Dinamo 0 : 0, Susek – Borac 3 : 1, Slavija – Bačka 3 : 1, Sofeks – Tatra 4 : 1, Sirig – Čenej 6 : 0, Fruškogorac – Fr. partizan 0 : 3, Proleter – Sremac 5 : 1 a Vinogradar – Omladinac 1 : 3. Program 19. kola (29. a  30. marca o 15.00 h): Vinogradar – Šajkaš, Omladinac – Proleter, Sremac – Fruškogorac, Fr. partizan – Sirig, Čenej – Sofeks, Tatra – Slavija, Bačka – Susek, Borac – Železničar,  Dinamo –Futog.

13 /4588/

29. 3. 2014

49


Šport ARADÁČSKI HRÁČI NA ŠTARTE JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

(O)bránia titul jesenného majstra Vladimír Hudec

Totižto dvaja chlapci, ktorí počas celej jari do školy chodia v poarná časť majstrovstiev obedňajšej zmene, v druhej obecnej lige s tímom nemohli tréZreňanin sa začne na novať, ale trénovali nedeľu 30. marca. AŠK sami predpoludním. prezimoval na prvom Okrem toho nepramieste a  má ambície videlne trénovali aj postúpiť do kvalitnejšej hráči, ktorí pracujú súťaže. O tom, ako sa na v zmenách, a máme túto skúšku pripravili, hoaj jedného študenta, vorí doterajší prvý tréner ktorý prichádza iba a teraz pomocník trénera Vladimír Gál, ktorý pre Vladimír Gál: Bude ťažko cez víkend. Všetko to sa odzrkadlilo aj rodinné a pracovné povinnosti musel ustúpiť z trénerskej na výsledkoch prípravných zápasov. Tri zápasy – s Rusandou Melenci (0 funkcie. – S prípravami sme štartovali 9. : 2), Lehelom Mužlja (0 : 2) a Vojvofebruára, ale musím uznať, že nie dinou Perlez (0 : 5) sme prehrali, zo som úplne spokojný, lebo sme na zreňaninským Banatom sme hrali tréningoch málokedy boli kompletní. nerozhodne (2 : 2) a vyhrali sme nad

J

Poletom Idvor (3 : 0) a Zlaticou (1 : 0). Treba však povedať, že okrem klubu z Idvora všetky tieto kluby súťažia vo vyšších, čiže kvalitnejších ligách. Počas zimnej prestávky niektorí hráči AŠK, nespokojní so statusom, resp. minutážou, ktorú im tréner na jesenných zápasoch zveroval, opustili klub. Na druhej strane tímu sa pripojil mladý Števko a vrátil sa aj skúsený Maksimović, takže nový tréner Dušan Mijić, tiež bývalý hráč AŠK, v tejto chvíli má k dispozícii 17 hráčov, všetkých z Aradáča. O šanciach zachovať prvé miesto a postúpiť do vyššej ligy Vladimír Gál nám povedal: – Bude ťažko. Najväčší konkurent o titul nám bude MSK Mihajlovo, ktorý zaostáva iba 6 bodov. Jedinstvo Ečka sa významne posilnilo a akiste sa nás pokúsi ohroziť. Myslím si však, že 12 bodov, koľko zaostávajú, nemožno dohoniť. Vlastne prvé dva naše zápasy budú rozhodujúce. Najprv hosťujeme v Jarkovci, kde by sme museli vyhrať, a potom uhostíme práve Ečkanov. Ak nad nimi vyhráme, myslím si, že nás už potom nikto nemôže dohoniť. V opačnom však bude nezvestné do konca.  Foto: Z. Kokavská

STRETLI SA STARÍ A EŠTE STARŠÍ PÁNI Z HLOŽIAN A LALITE

Sľúbili si reprízu na jeseň

Pred zápasom v Hložanoch sa veteráni FK Panónia (v červených tričkách) a FK Budúcnosť spoločne vyfotili Juraj Bartoš

Z

hodli sa v jednom: naposledy sa na trávniku stretli, podaktorí, v majstrovských zápasoch, asi tak pred desaťročím. Teraz si už obliekajú dresy s podstatne väčšími číslami (na golieroch, nie na chrbte). Futbalovým veteránom lalitskej Panónie a hložianskej Budúcnosti rôčky ani kilogramy stále neprekážajú. Ešte furt sa rezko a najmä radi zvŕtajú na trávniku v honbe za guľatou koženou potvorou. Na stretnutie sa chystali dva – tri – štyri roky... Konečne si zahrali, a to hneď v dvoch zápasoch. V Laliti oproti sebe nastúpili v sobotu 15. marca. Domáci sa ukázali

50

www.hl.rs

ako dobrí hostitelia, keďže „dovolili“ Hložancom zvíťaziť hladko, v pomere 9 : 0 (5 : 0). V tričku Budúcnosti sa strelecky presadili: Zahorec (4 góly), Žembery (2), Greksa, Meleg a Potfaj. Odveta nasledovala 22. marca v Hložanoch a začala sa veľmi prekvapivo: Panónia sa gólmi M. Erdeljana, D. Pivareva a Ostojića ujala až trojgólového náskoku. Nakoniec Hložanci predsa zdolali celkove o poznanie starších súperov v pomere 6 : 3 (1 : 3), a to gólmi Zahorca (3), Čipkára, Žemberyho a Šranku. Prvý zápas rozhodoval Jaroslav Tancik, druhý Ján Murtín, obaja na výbornú. Ešte výbornejšia bola spoločná večera tak v Laliti (fazuľovica), ako i v Hloža-

Informačno-politický týždenník

noch (paprikáš) a nadovšetko chutili priateľské rozhovory. Všetci, ktorí boli pritom, súhlasili s nápadom zopakovať stretnutie, keď nie skôr, tak na jeseň. V dresoch Panónie si zahrali: Stamenković, Brkić, Ljubenković, Popović, Ostojić, Tancik, S. Erdeljan, M. Erdeljan, Marjanović, Vučenov, Pivarev, Jovkić, Benka, Reljin, Malivuk. Viedol ich Múdry. Za Budúcnosť hrali: Benka, Haška, Bartoš, Horvát, Potfaj, Zahorec, Benko, Adámek, Žembery, Meleg, Šranka, Greksa, Lokić, Čipkár, Eliáš. Viedol ich Srnka. V sobotu 29. marca o 16.00 hložianski starí páni privítajú vrstovníkov pivnickej Slávie. 

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

„Ulovili“ body v Ribareve Juraj Pucovský

Hostia sa veru hostili v druhom jarnom kole, lebo dosiahli až päť víťazstiev a jednu remízu. Najväčšie prekvapenie sa udialo v Kruščići, kde Mladost prehrala aj druhý domáci zápas, tentoraz so susedmi z Ruského Kerestúra. Z hostiteľov sa tešili iba vedúci Lipar, ktorý sa upevňuje na čele, a Ratkovčania. Výsledky 17. kola: Mladost – Rusín 0 : 1, Dunav – Törekvés 1 : 2, Šikara – Dinamo 1 : 1, Jedinstvo (K) – Graničar 2 : 4, Jedinstvo (R) – Panónia 0 : 1, Partizan – Metalac 0 : 1, Radnički – A. Šantić 3 : 0. Tabuľka: 1. Lipar 45 bodov, 2. Mladost 39, 3. Törekvés 36... 6. Rusín 29... 10. Panónia 21 (-1)... 16. Jedinstvo (R) 3 (-1). JEDINSTVO (R) – PANÓNIA 0 : 1 (0 : 0)

P

o strate bodov doma s Partizanom z Kupusiny preto, že väčšina hráčov nemala lekárske prehliadky, mužstvo Panónie odcestovalo do Ribareva na súboj poslednému tímu v tabuľke. Fanúšikov Laliťanov zvlášť zaujímalo, či môže omladený celok prerušiť nepríjemnú jesennú sériu, v ktorej všetkých osem zápasov na hosťovaniach prehral. Obavy prinášali aj nepríjemné skúsenosti z toho, že domáci „rybári“ v minulosti často práve v súbojoch s hosťami z Lalite hrali tvrdo, ostro a nevyberali prostriedky, aby získali body. Tentoraz mužstvo Panónie, v ktorom po dlhšom čase boli až ôsmi Laliťania, zahralo nebojácne, presvedčivo a úspešne. Po bezgólovom prvom polčase rozhodnutie o víťazovi padlo v pokračovaní vďaka presnému zásahu Vranješa. Okrem toho jediný strelec, Valent a Turčan zmarili ešte niekoľko šancí. No aj tak sa hostia domov vrátili šťastní, lebo po 810 minútach dosiahli prvú výhru na hosťovaniach v týchto majstrovstvách. PANÓNIA: S. Stojanović, Jolić (Lepojević), Dobrić, Terek, Jovović, Pivarov, Virijević (Lamoš), Vranješ, Valent, Pjević, Turčan. V nedeľu v Laliti bude hosťovať Jedinstvo z Kolutu.  • ŠPORT •


Víťazné mužstvo Dr. Janka Bulíka

Najlepší ženský tím Jánošík

ROBOTNÍCKE ŠPORTOVÉ HRY V KOVAČICI

Ukončili tradičným kolkárskym bálom Anička Chalupová

R

obotnícke športové hry v Kovačici majú dlhú tradíciu, a tak muži kolky zrážajú už 52 rokov a ženy sa týmto športom nepretržite zaoberajú 34 rokov. A tomu, že v Kovačici záujem o kolkárstvo je a že tento šport má budúcnosť, nasvedčuje veľký počet aktívnych kolkárov, ako aj účastníkov RŠH. Robotnícko-športové hry tohto roku zoskupili 14 mužských a 10 ženských tímov. Súťaž prebiehala v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia za účasti 194 hráčov, ktorí zohrali spolu 136 zápasov. Skončila sa v prvej polovici marca, po čom kolkárske dráhy zostali pusté, bez kolkárov a hluku fanúšikov. ŠRS Slávia znovu ožilo v sobotu 15. marca t. r., keď usporiadali tradičný kolkársky bál, na ktorom bola aj tá posledná stolička obsadená. Bolo tam približne dvesto kolkárok a kolkárov, účastníkov RŠH. V mene organizátora ich privítal Želimír Hriešik, predseda Kolkárskeho klubu Slávia, ktorý viedol kolkársku súťaž. Najlepším udelili ďakovné listy, medaily a poháre. V konkurencii mužov prvé miesto obsadil tím Dr. Janka Bulíka, druhý bol KMV Fagan AS a tretia FK Slávia. Spomedzi žien najlepší bol tím Jánošík, druhé miesto obsadil Mix-Agro AS a Sestričky zakotvili na treťom mieste. V jednotliveckej konkurencii mužov najviac kolkov – 263 zrazil Adam Suchánek, o jeden menej, čiže 262 kolkov zrazil Zlatko Milosrdný a Ján Paluška zrazil 259 kolkov, čo mu zabezpečilo tretie miesto. Spomedzi žien najúspešnejšia bola Slađana Sucháneková – 251 kolkov, druhé miesto obsadila Eva Sretenovićová – 242 kolkov a o päť kolkov menej,

Na pretekárskej dráhe bolo rušno

čiže 237 zrazila Katarína Marková a tým sa dostala na tretie miesto. Aj tohto roku medzi sebou súťažili tímy jednotlivých kovačických ulíc. V konkurencii mužov diplomy sa dostali do rúk mužstva z Karaburmy (257 kolkov), na druhom mieste bolo mužstvo Nové námestie (240) a tretie miesto patrí mužstvu Masarykova ulica (226). V konkurencii žien prvé miesto si rovnoprávne rozdelili ulice Janka Bartoša – západ a Jarmočisko, ktoré zrazili po 231 kolkov, druhé miesto sa dostalo Slepej uličke (215) a tretím ženským tímom bola Dolná ulica (201). Najúspešnejší pár Ján a Katarína Markovci zrazili 258 kolkov, Pavel a Anna Bírešovci – 249 a obsadili druhé miesto a Vieroslava a Josip Sabovci s 244 kolkami boli tretí. Po tejto úradnej časti kovačickí kolkári sa pri hudbe hudobníkov Jaroslava Nemčeka a Jaroslava Glózika zabávali až do bieleho rána a mnohí sa tešili aj z odmien z bohatej tomboly.

A na kolkárskom bále bolo veselo


Lalitský KUS Štefánik, 2001

Lalitský KUS Branislava Nušića, 2001

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Divadelné dni Michala Benku-Uču v Laliti

Pánova učiteľova dcéra Želmíra a vnučka Jaroslava (zľava) zaspievali, 2001

V 108-ročných dejinách divadelníctva lalitských Slovákov (prvú hru Kačena zahrali 25. februára 1906) vynikajúce miesto patrí učiteľovi Michalovi Benkovi (Laliť 1911 – Nový Sad 1993). Pán učiteľ či učo, ako ho z lásky oslovovali nielen žiaci, ale i všetci Laliťania, ešte pred druhou svetovou vojnou zaoral hlbokú divadelnú brázdu v rodisku. Bol nielen režisérom, kostymérom, maskérom, šepkárom, ale nezriedka sám zhotovoval aj javisko. Často býval i členom odborných porôt na divadelných prehliadkach. Na divadelnom poli pôsobil aj v Lugu spoločne s kolegom Cyrilom Kolényim. V roku 1951 pán učiteľ Benka opustil rodnú Laliť a natrvalo zakotvil v Novom Sade, kde pokračoval pôsobiť v SKUS P. J. Šafárika, v cirkevnom zbore a Matici až do svojej smrti. Z  úcty k  svojmu významnému kultúrnemu dejateľovi v  rámci KUS Štefánik pôsobí Ochotnícke divadlo Michala Benku-Uču a od roku 2001 v Laliti organizujú divadelné dni, ktoré nesú jeho meno. Je to miestny festival a sviatok Tálie, trvá najmenej dva júnové víkendy a zoskupuje takmer všetky naše divadelné súbory, hostí zo Slovenska, ale i rusínskych a srbských hercov. Divadelné dni Michala Benku-Uču nemajú bohvieakú, najmä nie finančnú podporu našich kultúrnych inštitúcií. Z roka na rok pretrvávajú vďaka vytrvalosti najhorlivejších štefánikovcov, ktorí sa nevzdávajú. Ich cieľom je predovšetkým zachovať pamiatku na Michala Benku, prilákať diváka do divadla, sprístupniť mu slovenskú a nielen slovenskú divadelnú tvorbu v Laliti. Keby sa na to mohol pozrieť, pán učiteľ – učo by bol veľmi povďačný svojim Laliťanom, ako to v rozhovore vždy zdôrazňoval.

Dražkovce, Slovensko 2001

Juraj Pucovský

Ruský Kerestúr 2013

Kysáč 2001 Báčska Palanka 2013

Pivnica 2012

Vojlovica 2009 Padina 2012

Hlas 13 2014  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you