mozaika4-5:0 5.3.2013 14:52 Page 2
PRÍLOHA
M O Z A I K A
hraničia. Majstrovstvo a estetika Jonáša sa prejavuje aj v množstve voľných grafických listov, grafických sérií, či cyklov, ktoré ho prezentovali na viacerých domácich, predovšetkým však zahraničných výstavách v popredných svetových galériách a výstavných sieňach. Skutočnosť, že Martin Jonáš bol nielen maliarom „par excellence” medzi maliarmi insity, či maliarmi naivného umenia (tento druh výtvarného umenia ako aj samotný jeho názov nie je jednoznačne definovaný výtvarnými teoretikmi), dokazuje jeho obrovský záujem o krásu ako takú vo všeobecnosti, o krásnu každodenného života. Stovky a stovky keramiky nachádzajúcej sa nielen v interiéroch každej z izieb, ale i na povale domu a v zadnej prístavbe, sú toho dôkazom. Pri pohľade na hlinené glazované taniere hýriace pestrými farbami a tvarmi dolnozemských kvetinových motívov, sa človeku predstavia pred očami nekonečné polia zaliate slnkom, ktoré akoby sa v plnej intenzite rozlialo po celej rovinatej Vojvodine. Aj bábiky zo šúpolia, predstavujúce ženu vo všetkých jej každodennostiach doma i v práci na poli, výtvor manželky Zuzany, dotvárajú estetiku interiéru. Ako plynie čas na spracovaní majstrovej pozostalosti, tak v konečnom dôsledku sa rozhodlo o vlastníctve pozostalosti a celého objektu domu majstra Jonáša. Vlastníkom sa stala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku so sídlom v Novom Sade. Ak chceme hovoriť o pozostalosti Martina Jonáša vcelku, musíme ju chápať v rôznorodosti toho, čo nám okrem toho najpodstatnejšieho – malieb, v rámci svojich záľub zanechal. Časť interiéru, tzv. Modrá izba nielenže je skrášlená množstvom olejomalieb na stenách, je zariadená klasickým slovenským dolnozemským nábytkom bielomodrej farby s kovačickou Dr. Jarmila Gerbocová, kvetinovou orkurátorka a kustódka namentikou. V krajanských zbierok SNM ďalšej časti prechádzok po Jonášovom rodnom dome sa zrazu ocitneme akoby v inom svete. Miestnosť je zariadená mobiliárom z prelomu 19. a 20. storočia – skrinky, vitríny, stolík, stoličky, taburetky… Všade plno kníh, po stenách množstvo zarámovaných vyznamenaní, ocenení z domova, ale predovšetkým zo zahraničia. Vo 9. 3. 2013
10 /4533/
HLAS ĽUDU
vitrínach medaily, nemí svedkovia uznaní za celoživotnú tvorbu pri majstrových jubileách. Priestor slúži Jonášovi súčasne i ako pracovňa, i ako oddychový kútik, kde zrejme tiež čerpal námety a inšpirácie na svoju tvorbu. Ale vráťme sa k tomu najpodstatnejšiemu, prečo sa Slovenská republika rozhodla zachrániť práve pozostalosť a meno Kovačičana Martina Jonáša. V čom tkvie jeho jedinečnosť, neopakovateľnosť, originalita, odlišujúca sa nielen od maliarov jeho vrstovníkov, ale náznaky „jonášoviny” nenachádzame ani v jeho pokračovateľoch. Jonáš zväčša zobrazuje človeka pri práci, nielen na poli, ale i na dvore, pred
Na pamiatku sa v Modrej izbe spoločne vyfotografovali aj predseda ZO Ján Puškár, veľvyslanec SR Dr. Ján Varšo a riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová
Jonáš sa zaoberal aj drevorezbou
domom, človeka – majstra viacerých profesií, ale aj jeho chvíle odpočinku, radosti zo všedného života, jeho spojenie s prírodou. Mohutné upracované ruky, skôr dlane symbolizujúce roľníka rozsiahlych vojvodinských rovín, mohutné chodidlá, akoby dotvárali pohyb človeka s malou hlavičkou. Sám majster Jonáš hovorieval, že roľník „rozmýšľa rukami a nohami”, hlava mu netreba. Nemyslel to človečensky ponižujúce, skôr tým chcel povedať a potvrdiť skutočnosť, že národ, ktorý sa pred viacej ako 250 rokmi postupne presídľoval a kolonizoval vo viacerých etapách tieto územia, iba poctivou robotou sa dopracoval generáciami po dnešok. Rôznorodá je pozornosť Martina Jonáša. Zanechal nám veľkú knižnicu, v ktorej sa stretneme s vydaniami nielen slovenských autorov, ale je tu zastúpená aj prekladová literatúra, a čo je najpodstatnejšie: komplet-
né ročníky časopisov vydávaných na území Juhoslávie, ktoré sú zrkadlom vývinu slovenského etnika na území Vojvodiny. V súčasnosti sa spracúva maliarova bohatá korešpondencia, fotografie z rodinného života, množstvo fotozáberov z autorových prezentácií, výstav doma i v zahraničí, zvukové a filmové nahrávky s autorom pri príležitosti výstav, životných jubileí a iné. –Martin Jonáš bol i skvelým archivárom, či dokumentaristom dejín svojej Kovačice. „Dôkazom toho je aj rukopisná pozostalosť, v ktorej dopodrobna čítame genealógie jednotlivých rodín miestnych kožušníkov. Martin Jonáš, ako každý z nás, mal aj svoje koníčky: filateliu, numizmatiku, zbierku starých fotografií, pohľadníc. Pre zaujímavosť – dôsledne mal usporiadané staré fotografie takmer zo všetkých slovenských osád Vojvodiny. V rukopise sa našla dokonca aj kompletná zbierka autorových básní. Až definitívne spracovanie kompletnej pozostalosti, následne vytvorenie scenára a stálej expozície pre Múzeum Martina Jonáša, naplní jeho heslo, ktoré sme si dali na začiatku – Zachráňme pred zabudnutím. Postupne, ako odhaľujem Jonášove „tajomstvá tretej komnaty”, prichádzam na to, že tento človek je nielen velikánom vo svojej maliarskej insite, ale že je to osobnosť širších rozmerov, že je to naozajstný hľadač krásy, majster štetca a slova. Za rozhovor ďakuje: A. Chalupová
V/27