Issuu on Google+

ROČNÍK 69 ČÍSLO 10 /4481/ Zasadala Rada pre európsku integráciu

10. 3. 2012 Západný Balkán medzi krízou a európskou perspektívou

Naša téma: Kríza a rodinné oslavy

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Zelené Srbsko je názov medzinárodnej konferencie, ktorá prebiehala 29. februára v belehradskom Hyatte. O. Filip

Vo štvrtok 1. marca odpoveďou Gorana Jovića, predsedu Obce Stará Pazova, na prvé telefonické pozvanie občana slávnostne v budove ZO Stará Pazova dali na použitie viackanálové kontaktové centrum. A. Lešťanová

Páčivý program predviedli žiaci novosadských základných škôl, ktorí sa učia slovenčinu, tiež ich hostia z Begeča a Čelareva, v piatok večer 2. marca na ZŠ Kostu Trifkovića v Novom Sade. J. Bartoš

Miestny odbor Matice slovenskej Stará Pazova v spolupráci s Obcou Stará Pazova sa konečne môže pochváliť vlastnou miestnosťou, ktorú otvorili v piatok 2. marca za prítomnosti početných hostí. A. Lešťanová

Výročné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien usporiadali v piatok 2. marca v miestnostiach Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, kde sa úvodom prihovoril i veľvyslanec Ján Varšo. K. Gažová


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNí

Nie pomoc, ale šanca K eď Európska rada schválila status kandidáta pre Srbsko, pre väčšinu, ktorá v približovaní Európskej únii vidí najvýhľadnejšiu šancu na lepší život, akoby sa zrazu otvorili všetky dvere. Reálne sa pozerajúc, neotvorili sa ani jedny, aspoň nie dokorán, no pocit bol fantastický. V rámci rozširovania európskych obzorov Srbsko má pred sebou ešte dlhú cestu, na ktorú získaním kandidatúry teraz len pevnejšie vykročilo. „Status je úspech predovšetkým občanov Srbska, ktorí na vlastných pleciach vyniesli reformy. Prichádzajú však krajšie dni. Členstvo v Európskej únii je formálny cieľ Srbska, no podstatným cieľom je zmena kvality života ľudí. Smerujeme k členstvu v EÚ, to je náš strategický cieľ. Zasadzujeme sa za to v záujme lepšieho života občanov, avšak musíme sa stať funkčnou spoločnosťou,“ povedal prezident Tadić. Spolu s Demokratickou stranou získanie kandidatúry privítali aj ostatné proeurópsky orientované strany, kým opozičné si ani tentoraz neodpustili väčšiu či menšiu dávku skepticizmu. Odzneli aj viaceré zaujímavé komentáre. Víťazoslávny ministra Dačića: „Zvlášť ma teší, že sa predvolebný sľub DOS-u uskutočnil práve v období, keď je Socialistická strana vo vláde.“ Plný obáv Rady Trajkovićovej: „Po získaní statusu otázka Kosova a Metóchie a problémy Srbov sa zatlačia do úzadia, takže tunajšie obyvateľstvo zostane ponechané samo na seba.“ Zlomyseľný Vojislava Koštunicu: „Dar z Bruselu moci pred voľbami, prázdne slovo.“ Nostalgický Čedu Jovanovića: „Aspoň čiastočné splnenie sna Zorana Đinđića.“ Akokoľvek, status kandidáta sa väčšinou považuje za znak dobrej vôle EÚ voči krajine, ktorá smeruje k členstvu. Ako ďalší krok nasleduje určenie dátumu začiatku rokovaní, ktorý by si Srbsko prialo získať do konca roka. „Dátum rokovaní je veľmi podstatný, lebo to znamená, že sa abstraktné sľuby presúvajú do oblasti reálneho a že od tej chvíle začína plynúť čas na vstup krajiny do Európskej únie. To takisto znamená, že sa podmieňovanie z politického terénu presunie na technickú operatívnu zložku.

Potom už aj sami občania Srbska budú očakávať toto podmieňovanie, keďže sa priamo odzrkadlí v zlepšení kvality života,“ vysvetlil riaditeľ Centra pre novú politiku Vladimir Todorić. Pred začiatkom rokovaní je nevyhnutné schváliť európske štandardy vo všetkých oblastiach života. Už v prvej polovici roka sa žiada riešiť zvyšné otázky s Prištinou, a zvlášť tie týkajúce sa oblasti telekomunikácií a energetiky. Na dátum začiatku rokovaní krajiny čakajú priemerne jeden rok, no sú aj také prípady, že sa na dátum čaká niekoľko rokov, ako napríklad Macedónsko. Rokovania o členstve sú už čosi celkom iné. Trvajú dlho a zahrnujú 35 kapitol, čiže 35 oblastí a ešte oveľa viac úloh. Ide vlastne o mimoriadne zložitý proces zlaďovania právnej a ekonomickej sústavy s európskym právnym systémom, pričom schválenie tzv. európskych zákonov je len prvý krok, po ktorom sa žiada zabezpečiť aj ich uplatňovanie v praxi, na čo sa – nie bez dôvodu – kladie osobitný dôraz. Rokovania štartujú posudkom o zladenosti zákonov, kde sa zisťujú rozdiely v každej z 35 kapitol – od slobody pohybu ľudí, tovaru a kapitálu, cez súdnictvo a poľnohospodárstvo, po daňovú politiku a kvalitu potravín. Získanie statusu kandidáta pre Srbsko nie je koniec, ale začiatok práce. Krátkodobo pozorované tento status neprinesie nijaký viditeľný výsledok, ani osoh, ale na dlhšie dráhy výsledok bude ešte ako viditeľný. Na ceste do Európskej únie štát má nielen zabezpečiť rast hospodárstva, ale aj skutočnú vládu práva, má sa zbaviť systémovej korupcie a ustanoviť dôveru k inštitúciám. Tieto úlohy sú náročné, nebude ľahké ich realizovať, a preto sa už teraz treba pripravovať. A porozmýšľať, čo treba vykonať, aby sa rokovania začali čím skôr, aby prebiehali čím plynulejšie a aby trvali čím kratšie. Bez ohľadu na skutočnosť, že všetko sa dá, keď sa naozaj chce, najťažšie však bude zmeniť náš spôsob rozmýšľania, naše vlastné vedomie. Keď si s tým poradíme, zdolávanie iných prekážok bude obyčajná detská hra. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Ocenenie knihe o Slovákoch

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

en najkrajší podnet na ďalšiu propagáciu dostala kapitálna publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry na práve ukončenom 18. Medzinárodnom salóne kníh v Novom Sade. Zo špeciálnej ceny radosť mali predovšetkým členovia vydavateľského tímu z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorí nám ochotne zapózovali po veľtržnej prezentácii: (zľava) Michal Madacký, Katarína Mosnáková, Milina Sklabinská, Ďula Šanta, Nataša Simonovićová a prof. PhDr. Juraj Glovňa, CSc. A. Francistyová

T

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS ZÁPADNÝ BALKÁN MEDZI KRÍZOU A EURÓPSKOU PERSPEKTÍVOU

Výlučnosti brzdia pokrok B

ezpečnosť a mier, kríza a otrasy, skúšky a výzvy, dnešok a perspektívy, vzťah a možnosti tvrdej a tzv. mäkkej moci... Všetky tieto pojmy skloňovali 1. marca účastníci okrúhleho stola na tému Západný Balkán medzi krízou a európskou perspektívou, ktorý v Novom Sade spoločne zorganizovali Belehradský fond pre politickú excelentnosť (BFPE) a Slovenská atlantická komisia (SAC). V prejave, ktorý mal na jeho otvorení, predseda Zhromaždenia APV Sándor Egeresi podotkol, že vízia Zo snemovania v novosadskom hoteli Park: budúcnosti musí byť zalo- úvodný prejav mal predseda vojvodinského parlamentu Sándor Egeresi (druhý zľava) žená na partnerstve, solidarite, bezpečnosti, spolupráci, tiež na his- ťazov a porazených. Podľa predsedníčky torickom pomerení sa, a že by absencia ta- BFSE Sonje Lihtovej zabezpečiť európsku kého prístupu nielenže urobila otáznou, ale perspektívu a skutočnú bezpečnosť a priby aj vážne narušila európsku perspektívu tom ponechať alebo aj zmraziť problémy a nášho regiónu. Šéf vládneho tímu pre dia- konflikty v tomto regióne je nemožné, je aj lóg s Prištinou Borislav Stefanović ozrejmil nezmyslom. Lebo, povedala, kým sa všetvýznam siedmich doteraz dosiahnutých do- ky naliehavé problémy nevyriešia a nehôd a neraz tŕnistú cestu k nim, trvajúc na urovnajú, nebudeme sa môcť rozprávať o tom, že je v uvedených, mimoriadne ná- bezpečnom Balkáne. Veľvyslanec Franročných a citlivých procesoch, úplne ne- cúzska u nás Francois-Havier Deniau sa prijateľný čierno-biely prístup, deľba na ví- zmienil najmä o vývoji bezpečnostnej po-

litiky v Európskej únii, ako aj o viacerých skúškach, ktorým je i dnes vystavená. Na dvoch tematických paneloch: prvom o tom, Prečo je bezpečnosť dôležitá v krízových obdobiach?, a druhom s názvom Európska perspektíva a Západný Balkán, skúšky, ktoré nasledujú, prioritnými účastníkmi boli námestník nášho šéfa diplomacie Zoran Vujić, profesor Fakulty politických vied Jovan Teokarević, ako aj hostia zo Slovenska: PhDr. Martin Sklenár, riaditeľ Odboru pre bezpečnostnú politiku Ministerstva zahraničných vecí Slovenska, a PhDr. Štefan Maceják, vedúci Ústavu medzinárodných vzťahov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Hovorili o význame spoločnej bezpečnostnej politiky, príčinách, prečo si i dnes táto vyžaduje veľké náklady. Tiež o tom, ako sa zapájať do medzinárodných operácií, o podstate reforiem ozbrojených síl, vplyve svetovej a iných kríz na pôsobenie bezpečnostných zložiek, o skúsenostiach Slovenska súvisiacich s NATO... Ako zo vstupných prejavov aj viacerých diskusných príspevkov účastníkov vyplynulo, nových poznatkov a poučení, svedčiacich o tom, že v navzájom prepojenom svete všetko so všetkým vlastne súvisí, bolo ozaj mnoho. A to bol azda ten prvoradý cieľ okrúhleho stola – naznačiť, akými cestami a zámermi sa nám v bezpečnostnej politike načim uberať v rokoch pred nami. Aby (nám) kríza bola ďalej a európska perspektíva – bližšia. Oto Filip

SLOVO DALO SLOVO: JÁN CINGEL, RIADITEĽ PRE ROZVOJ PARTNERSTIEV SLOVENSKEJ ATLANTICKEJ KOMISIE (SAC)

Dôležité je vysvetľovať ol jedným z účastníkov okrúhleho stola Západný Balkán medzi krízou a európskou perspektívou, ktorý 1. marca v Novom Sade spoločne organizovali Belehradský fond pre politickú excelentnosť a Slovenská atlantická komisia (SAC). Napriek chronickej absencii času, predsa zbudlo niekoľko voľných minút položiť zopár otázok jednému z riaditeľov SAC, pánovi Jánovi Cingelovi. – Na úvod by sa zrejme žiadalo uviesť aspoň tie základné údaje o SAC... – Vznikli sme v roku 1993, teda v roku, keď vznikla i Slovenská republika. Vtedy prvým cieľom bolo zvyšovať podporu verejnosti pre vstup Slovenska do Európskej únie a do NATO. Po vstupe do tý-

B

4

chto inštitúcií a organizácií sme trochu zmenili záber aktivít. Začali sme sa viacej zaujímať o ekonomické vzťahy, o vzťahy medzinárodné, tak isto aj o rozvojovú pomoc. – Okrem organizácií, ktorými ste členmi, s kým ešte máte rozvetvenú spoluprácu? – Veľmi silné a dobré vzťahy máme práve so Srbskom. Spolupracujeme s Belehradským fondom pre politickú excelentnosť, s ktorým sme sa v septembri podieľali na organizovaní Belehradského bezpečnostného fóra. To bol jeho prvý ročník a chceli by sme sa na tom tiež podieľať aj tohto roku. So Srbskom máme veľmi úzke a blízke vzťahy, spolupracujeme vo

Riaditeľ Ján Cingel

viacerých projektoch. Tie styky so Srbskom sa začali vlani v júni, potom nasledovalo septembrové zasadanie Belehradského bezpečnostného fóra, je tu i tento seminár, a plánujeme i ďalší, podobný seminár na juhu Srbska, asi vo Vranji, v máji. Tiež máme aktivity v Čiernej Hore a ukončili sme jeden projekt aj v Bosne a Hercegovine.

– Témou snemovania je Západný Balkán... – Zámerom (aj) tohto projektu je predovšetkým odovzdať slovenské skúsenosti z prístupových procesov Európskej únii a NATO: to, čím si Slovensko muselo prejsť, to, v čom získalo nejaké poznatky alebo aj nejaké problémy, s ktorými sme sa stretli, a odovzdať tieto skúsenosti Srbsku. Aby sa vyhlo týmto problémom a poučilo sa z našej cesty. Dôležité je vysvetľovať. Na úrovni vlády existuje konsenzus, že je Európska únia jasným cieľom, ale zrejme tá podpora celkovo nie je dostatočná. Preto treba veci vysvetľovať, na takýchto fórach, na regionálnych snemovaniach, i inde ich ozrejmovať. Ľuďom otvorene hovoriť o Európskej únii a takýmto spôsobom ich prinútiť, aby sa nad tým zamysleli, aby v prípade záujmu siahli aj po ďalších alternatívnych zdrojoch informácií o nej... Oto Filip

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


FÓKUS Spoločne na európskej ceste: poprední predstavitelia štátu, vlády, parlamentu, EÚ

sedníckej krajiny EÚ, že je budúcnosť Srbska v Európskej únii, čo možno vyzerá ako dlhá, ale je to tá pravá cesta. „Blahoželám vám a zase opakujem: vitajte späť v európskej rodine. Chýbali ste nám, ale teraz ste na tej pravej ceste,“ odkázal dánsky minister. edna dôležitá etapa je za nami, – Naším cieľom je, aby naši obďalšia či ďalšie sa len začínajú. čania lepšie žili... Samotný údaj, že Skutočnosť, že sme 1. marca v Brusme odviedli 92 percent práce na inseli konečne dostali kandidátsky tegrácii, svedčí, že sme skutočne štatút na vstup do EÚ, mnohí poveľa robili. Ale omnoho viac od litickí a iní aktéri oprávnene zhodpočtu zákonov, ktorými sme harnotili slovami, že ide o dobrý deň monizovali naše zákonodarstvo s nielen pre Srbsko, o veľmi výeurópskym, hovorí skutočnosť, že sa znamný okamih, že sa mení obraz parlament stal inštitúciou, ktorá je krajiny, že nastupujú krajšie dni… dnes jednou z lokomotív rozvoja a Otvárajúc piatkovú schôdzu eurointegrácie, – uviedla predsedRady pre európsku integráciu v Paníčka Národného zhromaždenia láci Srbska v Novom Belehrade, Slavica Đukićová-Dejanovićová. predseda vlády Mirko Cvetković Po vstupných prejavoch a diskonštatoval, že sa s veľkou sposkusných príspevkoch jednotlivých kojnosťou možno pozrieť štyri ministrov (Predraroky dozadu a vidieť, koľko sa ga Markovića, Ivicu Srbsko – pre obrovskú spoločnú Dačića), ako i predprácu vlády, prezidenta, parla- Na zasadnutí Rady boli i predstavitelia staviteľov civilnej mentu, veľkého počtu organizácií, diplomatického zboru spoločnosti (Soncivilného úseku, ale i všetkých obje Lihtovej, Miljenčanov Srbska – za ten čas zmenilo. A že re- hnutia v Srbsku Živorad Kovačević, ka Deretu, Đorđa formy, nevyhnutné na získanie štatútu kan- ktorí boli vlajkonosičmi reformných Vuk adinovića) didáta, neboli síce ľahké, ale zveľadili Srbsko procesov. Oznamujúc, že Srbsko bude Rada schválila štya priniesli osoh občanom. Porovnávajúc rok pokračovať v realizácii reforiem a že ri závery. Prvým 2008, keď sme nemali žiaden zmluvný vzťah bude partnerom všetkým v regióne, pozdravila rozs EÚ, s dobou terajšou, premiér Cvetković pri- prezident Tadić podotkol, že lepší život hodnutie Európpomenul, že naši podnikatelia usporili pri- ako následok procesov eurointegrácie skej rady z 1. marbližne pol druha miliardy eur vďaka tomu, že nastúpi len vtedy, keď Srbsko zlepší ca, ktorým Srbsko nemuseli platiť clá po začiatku uplatnenia Do- všetky charakteristiky spoločnosti, získalo štatút kančasnej obchodnej dohody, že občania sporia kvalitu inštitúcií a správa a občania didáta na vstup do 200 miliónov eur ročne vďaka zrušeniu víz, že zmenia vzťah k práci. V časoch, keď je EÚ, druhým sa povďaka zahraničným investíciám vlani v Srbsku globálnym svetovým trendom pokles Minister Nicolai Wammen zitívne a pochvalpribudlo 25 000 nových pracovných miest… dôvery v inštitúcie, toto je príležitosť, Od polovice roku 2008, keď bol schválený Ná- aby Srbsko podniklo kroky s cieľom prinavrátiť ne zmienila o úsilí, ktoré podnikli všetky činirodný program európskej integrácie, ten sa do dôveru občanov v štátne inštitúcie a ich za- telia: prezident, vláda, Národné zhromaždenie, konca vlaňajška realizoval na 80 percent a keď mestnancov, – uviedol. Prezident Tadić tiež vy- civilný úsek, justičné orgány, nezávislé telesá, ide o schválenie zákonov až na 92 percenta, jadril očakávanie, že do konca roka získame dá- sociálni partneri počas procesu získavania tum začiatku rokovaní o rovnoprávnom člen- kandidátskeho štatútu. V ďalších dvoch Rada – uviedol… Podľa prezidenta Borisa Tadića o získanie šta- stve v EÚ, čím by sa tento proces stal nená- pre eurointegráciu vyzvala pokračovať v prátútu kandidáta na vstup do EÚ sa najviac pri- vratným, ako aj ďalšie: že s koaličnými part- ci na plnení kritérií na vstup do EÚ, ako aj v úsičinili samotní občania tým, že niesli váhu nermi bude pokračovať v budovaní európ- lí upriamenom na stanovenie dátumu začiatku rokovaní. Je nádej, že by táto etapa náročných reforiem, ako aj všetky vlády, kto- skeho Srbska. Dánsky minister pre európske záležitosti Ni- mohla byť zdolaná do konca roka. ré ich realizovali od roku 2000 dodnes. Tiež preOto Filip miér Zoran Đinđić a predseda Európskeho colai Wammen skonštatoval v mene pred-

RADA PRE EUROINTEGRÁCIU O ZÍSKANÍ ŠTATÚTU KANDIDÁTA

Veľký výsledok veľkého úsilia

J

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

5


FÓKUS KONFERENCIA ZELENÉ SRBSKO

Skúšky, nároky, prostriedky iele Národnej stratégie ochrany životného prostredia v rokoch 2011 – 2019, výhody ekologických integrácií, recyklačný priemysel v Srbsku, zelené technológie, stav komunálnej infraštruktúry, ekologické zákonodarstvo, riadenie nebezpečného odpadu, monitorovanie stavu nášho okolia... Je to len časť tém, ktorými sa zaoberali účastníci nedávnej konferencie Zelené Srbsko s podnázvom Ochrana životného okolia – skúška pre Srbsko. V záujme zeleného Srbska – účastníci konferencie Prebiehala v dvoch častiach: v tej prvej, venovanej ekologickej politike Srbska ší krok schválený i dátum začiatku prístupových a jej spätosti s Európou, bolo dobré počuť, že rokovaní. Druhá časť snemovania bola hlavne nám je príslušné zákonodarstvo plne zladené upriamená na praktické otázky odpadového s európskym. To podľa ministra životného pro- hospodárstva a recyklačného priemyslu. Tu k stredia Olivera Dulića znamená, že sme pri- dobru zostáva vyzdvihnúť skutočnosť, že sa za pravení začať rokovania o jednej z najnároč- uplynulých pár rokov na tomto pláne dosiahnejších prístupových kapitol, číslo 27. Tá je lo azda viac než za celé desaťročia predtým: v nielen najobjemnejšia – približne tretina celé- oblasti zeleného hospodárstva zamestnaných ho obsahu rokovaní – ale má i najdlhšie leho- je okolo 8 000 osôb a očakáva sa, že v tomto ty, keďže ide o najvyššie možné svetové štan- roku k tým pribudne ďalších 2 000 novozadardy. Samozrejme, práca na nej naplno nastúpi mestnaných, dosiahol sa významný posun v orvtedy, keď po získaní kandidatúry bude ako ďal- ganizovanom odvážaní smetí, ktoré sa uplatňuje

Tri výrazné problémy – Ktoré sú toho času základné ekologické problémy metropoly? – Podľa môjho osobného názoru, ktorý je v podstate totožný s mienkou sekretariátu, v ktorom som náčelníčkou Oddelenia pre plány a projekty v oblasti ochrany životného prostredia, najväčším problémom sú odpadové vody. Belehrad vlastne nemá zodpovedajúci systém na prečisťovanie týchto vôd. Práve prebieha výstavba sústavy na ich zber a koncentrovanie, no veľkú sústavu na ich prečisťovanie ešte len treba vystavať. Je to otázka, ktorá je tak záležitosťou komunálnej činnosti, ako je i záležitosťou týkajúcou sa životného prostredia. Druhým veľkým problémom, podľa mienky občanov Belehradu, je hluk. Všetky štatistické analýzy, exaktné výskumy a ankety, ktoré sme mali s občanmi, ukazujú, že im zavadzia vysoká hladina hluku. Máme i formálno-právnické dôkazy, že hluk na jednotlivých lokalitách zďaleka presahuje maximálne povolené limity a hranice. Tretím problémom je znečistený vzduch. Jasné je prečo. Zaznamenal: O. Filip

6

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: NATAŠA ĐOKIĆOVÁ, SEKRETARIÁT PRE OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA MESTA BELEHRAD

INÝ NÁHĽAD

C

na takmer 80 percent územia, už pôsobia viaceré regionálne skládky odpadov, začala sa výstavba tridsať recyklačných stredísk... To je však len začiatok dlhej a náročnej cesty, na ktorej Srbsko, ako vyzdvihol vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert, čakajú ešte mnohé záväzky, kým dosiahne štandardy platné v únii. V prvom rade ide o potrebu mať, ale aj uplatňovať stanovené zákonné opatrenia: tak na celoštátnej, ako aj na lokálnej úrovni. Najtvrdším orieškom však budú náklady. Vypočítané je, že v budúcich rokoch potrebujeme do ochrany životného prostredia investovať viac než 10,5 miliardy eur: polovicu z toho do ochrany vôd, do odpadového hospodárstva 2,8 miliardy a do zredukovania priemyselného znečistenia a hluku 1,3 miliardy eur. Prostriedky by sa mali zabezpečiť z viacerých zdrojov: verejno-súkromných partnerstiev, rozpočtov, úverov, európskych a iných fondov. Pomoc v tomto smere zrejme treba očakávať aj od EÚ, ktorá z 2,2 miliardy eur, koľkými v poslednom desaťročí pomohla Srbsko, každé štvrté euro odvádzala do ochrany životného prostredia, ako aj zo Svetovej banky. To na konferencii podotkol i riaditeľ jej kancelárie u nás Lu Brefort. Oto Filip

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


FÓKUS PREDSTAVILI PUBLIKÁCIU VELIKANI SRPSKE ŠTAMPE

Prvých 26 U

plynulý piatok v amfiteátri Filozofickej fakulty v Novom Sade odprezentovali čerstvú publikáciu Velikani srpske štampe (vyšla nákladom belehradského vydavateľstva Službeni glasnik). Autori, novinár a publicista Dimitrije Boarov a Vladimir Barović, učiteľ na FF v Novom Sade po dôkladnom päťročnom výskume spracovali 26 osobností významných srbských novinárov, ktorí si, podľa ich názoru, zaslúžili prívlastok velikánov srbskej tlače. O ich počine hovoril Dragan Bujošević, hlavný a zodpovedný redaktor Politiky, a Mihal Ramač, publicista a novinár. Zopár slov povedali aj samotní autori a po prezentácii si početní prítomní po-

zreli výstavu matých, ktorí zanechali stoteriálov a zdrojov, z py na poli novinárskej, ktorých autori kniredaktorskej a vydavahy čerpali, nainštateľskej činnosti: Danila lovanú vo fakultMedakovića, Vladislava S. nej knižnici. Ribnikara, Dušana PopoPublikácia sa zavića, Mir Jam a iných. čína portrétom DiDragan Bujošević sa domitrija Davidovića, mnieva, že ide o skvelú a potom nasledujú knihu aj preto, lebo vyšla ďalšie esá srbskej v období, „keď sa zo všetžurnalistiky: Pera Dimitrije Boarov kých strán hovorí, že sú Todorović, Krsta všetky médiá pod absoCicvarić, Jaša Ignjatović, Aleksan- lútnou kontrolou režimu“, kým Midar Nenadović, Slobodan Glumac hal Ramač poznamenal, že je kniha a iní. Ďalej sú tam ľudoví tribúni, poučná a zarezonovali najmä jeho ktorí sa o. i. zaoberali aj žurnalis- slová: „Nie je hanba učiť sa a netretickou činnosťou: Svetozar Miletić, ba podliehať stereotypom a falošMihailo Polit-Desančić, Jaša To- ným veličinám. Svojím výberom mić, Svetozar Marković, Vladimir Jo- autori odkazujú, že novinárstvo nie vanović... Do výberu zaradili i zná- je improvizácia, lež dôkladná súmych srbských spisovateľov a bás- stavná a úmorná práca. Novinári sú nikov, ktorí pracovali ako noviná- tovar, ktorí sa kazí, sú však aj takí, ri: Lazu Kostića, Jovana Jovanovića ktorí nie sú skazení a nemajú vlastZmaja, Miloša Crnjanského, taktiež nú cenu. Takí končia v takejto knihe.“

Dr. Vladimir Barović

Dimitrije Boarov a Vladimir Barović prezradili, že mienia pokračovať vo výskume a že by chceli v ďalších vydaniach zahrnúť sto najeminentnejších postáv srbskej žurnalistiky. Juraj Bartoš

K ÚČINNEJ A TRANSPARENTNEJ SPRÁVE. O doterajších výsledkoch a ďalších cieľoch projektu Podpora rozvoja eSprávy v Srbsku, financovaného Európskou úniou, poinformovali sa 29. februára v belehradskom Continentali pozvaní predstavitelia štátnej správy, mimovládnych organizácií a viacerých univerzít. Na konferencii Rozvoj elektronickej správy v Republike Srbsko minister pre ľudské a menšinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu Milan Marković vyzdvihol, že je zadovážené vybavenie na uvádzanie eSprávy v hodnote 2,5 milióna eur. Uviedol taktiež, že je otestované a inštalované a že lokálnym samosprávam bude k dispozícii, keď sa stanoví a spresní procedúra jeho používania. Prvoradým cieľom celého radu opatrení v uvádzaní eSprávy je nielen zvýšenie účinnosti práce v štátnych orgánoch, ale aj zveľadenie ich komunikácie s občanmi a hospodárskymi subjektmi. V tomto smere už pôsobí Portál eSpráva Republiky Srbsko, ktorého obsahy sú prístupné i v slovenčine. Na snímke je záber z nedávnej konferencie. O. Filip PRVÉ SEMIFINÁLOVÉ KOLO SÚŤAŽE DEBATY NA POČESŤ ZORANA prebiehalo v Novom Sade v sobotu 3. marca. Najlepší besedníci z Belehradu, Kikindy, Pančeva, Zreňaninu, Subotice, Nového Sadu a zo Starej Pazovy pred početným publikom v Divadle mladých súťažili o štyri miesta na postup do finálovej súťaže, ktorá bude prebiehať 12. marca v Belehrade. Besedníkov hodnotila päťčlenná komisia – v zložení: Bojan Pajtić, predseda vlády AP Vojvodiny, Igor Pavličić, novosadský primátor, Mira Banjac, herečka, Marko Đurišić, poslanec v Zhromaždení Srbska, a Milivoje Mlađenović, riaditeľ Sterijovho pozorja – ktorá sa uzhodla, že najvýraznejšie a najkvalitnejšie prednesy mali: Ivana Dukić z Kraljeva, Jovana Bešević z Belehradu, Tijana Grumić zo Starej Pazovy a Uroš Pavlov z Kikindy. Na snímke: Semifinalisti a členovia poroty. J. Pániková

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

VEĽVYSLANEC SLOVENSKA NAVŠTÍVIL NOVÝ SAD. Primátor Nového Sadu Igor Pavličić prijal v utorok 6. marca v Slávnostnej sieni Mestskej radnice veľvyslanca Slovenskej republiky Jána Varša. Pán veľvyslanec J. Varšo sa poďakoval za prijatie a na spoločnom zasadnutí s primátorom I. Pavličićom rozoberali možnosti nadviazania pevnejších vzťahov mesta Nový Sad a Slovenskej republiky v oblasti ekonómie a hospodárstva. E. Šranková

7


SLOVENSKO NÁVŠTEVA SRBSKÉHO MINISTRA PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY RASIMA LJAJIĆA V BRATISLAVE

Snaha o sociálny pokrok A

j sociálny pokrok by mal byť výsledkom vzájomnej spolupráce medzi Slovenskom a Srbskom. Vyplýva to z memoranda o spolupráci medzi rezortmi práce dvoch krajín, ktoré začiatkom marca v Bratislave podpísali ich ministri Rasim Ljajić a Jozef Mihál. Dokument sa týka oblasti rozvoja politiky zamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce či výmeny skúseností v sociálnej oblasti. Politici zároveň podpísali zmluvu o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskom a Srbskom. „Tieto nové zmluvné dokumenty zabezpečia pre občanov

našich štátov kvalitatívne lepšie sociálne zabezpečenie vo všetkých oblastiach každodenného života,“ povedal po stretnutí slovenský minister sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. „Veľmi vítam uzatvorenie memoranda o spolupráci s našimi ministerstvami, na ktorého základe si môžu experti oboch ministerstiev vzájomne vymieňať svoje skúsenosti pri tvorbe a vykonávaní predpisov,“ dodal. Jeho srbský rezortný kolega poukázal na širší význam podpísaných dokumentov. „Zmluva, ktorú sme dnes podpísali, bude významným impulzom pre našich podnikate-

BRATISLAVA A NOVÝ SAD CHCÚ ROZŠÍRIŤ SPOLUPRÁCU AJ NA PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY

Sľubné vzdelávacie projekty Š

tipendiá v oblasti stredného odborného vzdelávania pre žiakov stredných škôl z Vojvodiny, rekvalifikácia pedagogických pracovníkov či vzdelávanie zamestnancov samosprávy formou stáže by mohli byť ďalšie konkrétne kroky sľubne sa rozvíjajúcej spolupráce medzi bratislavskou župou a pokrajinou Vojvodina. Odznelo to na februárovom bratislavskom seminári o investičných možnostiach v severosrbskej pokrajine. Podujatie sa zameralo na rozšírenie rozsiahlej spolupráce medzi Bratislavou a Novým Sadom aj na podnikateľské subjekty. „Považujem za veľmi dôležité, aby tak, ako nám pomáhali iné regióny pri vstupe do Európskej únie, aby sme my teraz našim bratom vo Vojvodine pomohli tak isto. Máme spoločnú stáročnú tradíciu, vo Vojvodine žije obrovská slovenská menšina,“ uviedol bratislavský župan Pavol Frešo vo vyhlásení pre tlač. „S Vojvodinou spolupracujeme na rôznych projektoch, ktoré máme v kompetencii. Projektov je veľa, len treba odstrániť byrokraciu a držať ruka v ruke,“ dodal. Niektoré z projektov aj konkretizoval. Vzhľadom

8

na nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vo Vojvodine Bratislavský samosprávny kraj plánuje poskytovať systém štipendií v oblasti stredného odborného vzdelávania pre žiakov stredných škôl z Vojvodiny na slovenských školách. Župa chce pomôcť aj prostredníctvom rekvalifikácie pedagogických pracovníkov, čo má zvýšiť kvalitu školského vzdelávania vo Vojvodine, ako aj so vzdelávaním zamestnancov samosprávy v oblasti regionálneho rozvoja. Išlo by o stáže pracovníkov pokrajiny Vojvodina na úrade bratislavskej župy. Na ďalšiu formu spolupráce poukázal podpredseda vojvodinského parlamentu Martin Zloch. „Bratislavský kraj nám pomohol prezentovať turistické potenciály Vojvodiny a ukázať sa na veľtrhu,“ zdôraznil v hlavnom meste Slovenska. Do kontextu týchto rozvetvených vzájomných vzťahov zapadá aj seminár o investičných možnostiach. Bratislavský kraj a Vojvodina podpísali v septembri 2011 dohodu o spolupráci. Župa hlavného mesta tak nadviazala na celoštátne úsilie SR pomôcť Srbsku. R. B.

Po podpísaní zmlúv: ministri Rasim Ljajić a Jozef Mihál

ľov, pre našich priemyselníkov a aby sa rozvíjala naša ďalšia spolupráca v budúcnosti,“ citovala agentúra TASR Rasima Ljajića. Zmluva o sociálnom zabezpečení rieši zdravotné poiste-

nie a starostlivosť, prídavky na deti, poistenie v nezamestnanosti, dôchodcovské a úrazové poistenie. Rastislav Boldocký Foto: TASR

Stratený pôvab volieb arlamentné voľby. Bože, ako vážne, priam slávnostne tieto slová voľakedy zneli. Naplnenie ideálu o účasti všetkých občanov na výkone moci a s tým súvisiaca zodpovednosť rozumne sa rozhodnúť. Pamätám sa na prvé všeľudové hlasovanie po odchode do Bratislavy. Jún 1992, niekoľko mesiacov pred rozpadom Československa. Hoci som ako cudzinec nemal právo voliť, nenechal som si ujsť predvolebný míting v zaplnenom bratislavskom amfiteátri. Václav Klaus vtedy ešte neobjavil lákadlá euroskepticizmu a s profesionálnym šarmom vykladal o výhodách rýchlej privatizácie. Váhu jeho slov na záver mala umocniť premiéra filmu Juraja Jakubiska s príznačným názvom Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Moju priateľku to presvedčilo. „Budem ich voliť, treba podporiť podnikateľov,“ povedala neskôr v noci znenazdania a pôvabne sa usmiala. Aj v roku 1998 sa lámal chlieb. Otázka znela: Vladimír Mečiar alebo Európa? S partiou sme sedeli v reštaurácii U kráľa Mateja pri Hlavnom námestí a v priamom prenose sledovali sčítanie hlasov. Pri pive padali

P

stávky a „zasvätené“ odhady, ale alkohol ani špekulácie atmosféru celkom neuvoľnili. Niektorí kamaráti vnímali voľby priam existenčne. „Pokiaľ vyhrá Mečiar, odchádzame zo Slovenska,“ zaprisahávali sa a aspoň spolovice to mysleli vážne. Volebnú krčmovú seansu sme ešte raz alebo dvakrát zopakovali, ale už to nebolo ono. Veľké privatizácie už boli minulosťou, samostatné Slovensko sa dostalo do Európskej únie a nám čoraz viac záležalo na tom, aby sme pri voľbách uhádli percentá a vyhrali stávky a čoraz menej na víťazoch. Ale nikdy nevládla taká apatia, ako pred sobotňajším hlasovaním. V týchto dňoch sa časť partie z U kráľa Mateja celkom výnimočne stretla u kamaráta na oslave narodenia malej Adely. Politiky sme sa dotkli len okrajovo. „Toto nie je dobrý systém, chcelo by to osvietenú diktatúru,“ poznamenal niekto celkom kacírsky a len spolovice žartovne. Viac zo zvyku a nostalgie než z presvedčenia som si spomenul na Tita. Iba na okamih. Potom som sa už venoval prvým fotkám pôvabnej Adely a hudbe z osemdesiatych rokov.

10. 3. 2012

R. B. 10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD NAMIESTO POSLEDNÉHO LISTU (O) PRIATEĽOVI

kancelárii, bol nielen na mlieko, aj na všetky mliečne výrobky bez výnimky a výhrady hlboko alergický už od detstva. Listujúc v spomienkach, neodbytne sa do popredia tlačí i ďalšia: aj keď som neuvažoval veľmi nad tým, kedy je ktorý deň, vždy som presne vedel, kedy je piatok. Lebo

lovný, ale sa skorože hodiny dali nastavovať podľa neho. Nechtiac, raz som mu ublížil tak, že ma to dlhé roky bolelo. V istý pondelok nepriáš Garaj alebo môj Baťo. Žiadna len vecné, ale i zábavné: raz sa s nešiel v obvyklom čase, a ja som, bez snímka ho nedokáže priblížiť tak bohým Ondrom Krivákom celú hoveľkého uvažovania, vystrelil do ako spomienka. Lebo je portrétny dinu doťahovali na tému, či je zajac prázdna: – No, Baťo, vyzerá, že si aj obrázok ako jedlo bez vône a chu- a králik to isté alebo nie: Garaj z poty raz zaspal... ti: vidieť z neho síce letmé náznaky zície poľnohos– Nie, sestra mi zoovzdušia, no vonkoncom nie cha- podárskeho exmrela... – povedal. Vterakter, osud, prácu, prebíjanie džung- perta, Krivák z pody som, azda prvýľou života, kopancami zdravia... Ján zície vášnivého krát v živote, zbadal v Garaj, kolega na druhom brehu, poľovníka. jeho oku slzu. Radšej Hlasu ľudu bezvýhradne patril žiV časoch, keď by som bol pod zem votom a dielom. A bez neho ani my mu ešte chutilo prepadol. Ospravedluž nie sme tými, akými sme bývali. jesť, žartoval, že nil som sa mu, vyjadril Navonok bol ako aj iní ľudia v no- nemôže byť serisústrasť a som rád, že vinách: na rozvlnenom mori, keď nik- ózny chlap, ak nemi to nikdy nemal za dy nevieš, kedy sadne hmla, zdvih- dokáže na raňajky zle. ne sa vlnobitie, kde je ľadovec, kto- zjesť aspoň štyri či Množstvo zážitkov rému sa treba vyhnúť. Na rozdiel od päť mekík. Ja som a príbehov, množstvo mnohých iných, nechvíľ na nezabudnuváhal však v osemtie. Aj na dni, keď sme desiatych nadobro po celé dlhé hodiny odísť, keď sa navŕširobili a riadili noviny la a preplnila čaša napriek vzdušným poZ poslednej rozlúčky jeho trpezlivosti. Ani plachom v roku 1999, sa vrátiť o také trivtedy, pred ví- aj na dlhé politické a hospodárske dištyri roky neskôr, keď kendovým od- skusie a presviedčania o tom i onom, sme ho zase potrechodom do Ko- aj na chvíle v tlačiarni, keď sa novibovali. vačice, bolo Ba- ny robili takmer z ničoho, aj na verOdvtedy, na funkťovým zaužíva- vu, s akou s Betkou Babkovou orciách či robotách neným rituálom kú- ganizoval dobročinnú akciu a aukspočetných, úporne piť prvému vnu- ciu obrazov kovačických a padina do úmoru ťahal a kovi Mišovi nie- ských insitných maliarov v roku makal, od svitu do koľko kilogramov 1993 na záchranu Hlasu ľudu. mraku, bez reptania tých naj-naj baNeblednúce spomienky na stova ponosovania, roznánov. ky tisíc slov, informácií, pokynov, polievajúc zdanie, že – Tak sa im učení, hesiel, štatistík, schôdzí, ktomu nič nepadne ťaž- Zostali nám len nespočetné spomienky teší... – vravel, nie ré sme počas spoločne strávených ko. Nebol idealistom bez pýchy... rokov zdolali, na momenty, keď naveriacim na páky, ktoré dokážu spa- ich nemal veľmi v láske, takže som Zásadový, pedantný a presný, priek všetkým zákonom logiky a siť svet. Skôr bol fanatikom poctivej si ho doberal, že sa ich toľko dá zjesť precízny a zodpovedný, pred moz- pomerov Hlas ľudu vychádzal: aj v práce: nesmierne rozhľadeným, vy- len s mliekom. Lebo Baťo, môj vyše govou príhodou v polovici roku ničivom roku 1993, či pohnutom znajúcim sa vo veciach od politiky desaťročia jediný spolubývajúci v 2001 nielenže bol neúnavne usi- 1999. Taktiež na chvíle, ktorým sa tepo meteorológiu, rád vysvetľujúc šil, keď mu pri stretnutí s dakozveny a súvislosti. torým sadzačom alebo ro– Choď za Garajom, ten to bude botníkom z tlačiarne, ten povedieť..., – vraveli sme si toľkoráz za vedal: Garaj, hneď som spoznal tie roky navzájom, keď sme pri písaní tvoje zrkadlá strán. Lebo tie boli alebo apretovaní príspevkov narana milimeter vypočítané a zili na neznámu. A on zotrvával celé presné... roky, ako vedomostná barla, vždy tu, A teraz, hoci ho už niet, v žiapri ruke a poruke. li sa teším tým, že zostal žiť as– No piškótka moja, alebo – zriedpoň v spomienkach. Ibaže kavejšie – piškót, je ti to tak i tak... – dodnes, ani po dvadsiatich ozrejmoval nám pomery, údaje a sútroch rokoch neviem, či to myvislosti, raz šťastný, inokedy skôr slel úprimne vážne, keď mi rozčarovaný. Bol rád, keď sme si ako šéfredaktor svojmu zájeho rady osvojili, no i nerád, keď sa stupcovi 11. decembra 1989 na nás ani po viacerých opakovapovedal: niach čosi nenalepilo. Lebo, novinár – No, teraz si sa našiel ženiť, by si nemal a nesmel dovoliť čosi nepráve keď zasadá ÚVZKJ. Kto to vedieť. Alebo chybiť. Tie jeho po- Z posedenia v redakcii v auguste 1996 pri silbašských melónoch teraz odsleduje? učenia, ako i debaty vedeli byť nie- (Foto: J. Pucovský) Oto Filip

Náš kolega Garaj

N

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

9


Z NAŠICH OSÁD AKO O KANDIDATÚRE ROZMÝŠĽAJÚ OBČANIA V KYSÁČI

Nádej a pochybnosti o tom, čo Srbsko získalo štatút kandidáta na členstvo v EÚ, opýtali sme sa občanov na trhu v Kysáči, čo si o tom myslia. Viacerí (až piati Kysáčania) nechceli správu o kandidatúre komentovať „do novín“, ale pritom vyslovili pochybnosti, že to prinesie prosperitu a väčšiu ekonomickú istotu. Anna Križanová: – Počula som o tom, že sa Srbsko stalo kandidátom na členstvo v EÚ, aj o tom, že nám to

P

prinesie nejaké výhody. Mienim, že to je dobre. Najviac teší to, že budeme lepšie spolupracovať s inými krajinami a naše výrobky budeme mať kde predať. Keďže sa zaoberáme zeleninárstvom a poľnohospodárstvom, potešili sme sa informácii, že sa poľnohospodárske výrobky budú vyvážať do krajín EÚ. Lebo dopestovať a vyrobiť môžeme, ale predať nemáme kde. To nám je najväčší problém. Zuzana Ďurovková: – Radosť z tejto správy o kandidatúre zostala v tieni informácií o každodennom zdražení výrobkov. Kupujeme už len to, bez čoho nemôžeme a nie všetko, čo by bolo potrebné. Továrne sú rozpredané, robotníci protestujú, nielen u nás, ale aj v Európskej únii. Takže neviem, kde a či sú možnosti na otvorenie nových pracovných miest, ako to sľubujú. Hovoria tiež o vývoze

poľnohospodárskych výrobkov do európskych krajín, ale my nateraz máme len mozole. Rad rokov sme oškodení, do zeme vkladáme všetko, čo zarobíme. Vlado Fábry zo Slankamenských Vinohradov: – Som pestovateľom jabĺk, broskýň a hrozna. Neverím veľmi, že sa teraz tieto výrobky ľahšie odpredajú na zahraničnom trhu, i keď v TV počuť takéto správy. Skutočnosť je zatiaľ iná. Mienim, že nám kandidatúra na členstvo v EÚ neprinesie zmeny na lepšie. Načo napríklad teraz chcú dovážať ošípané a iný dobytok, keď sme to všetko mali aj u nás? Ale v našej krajine chov je takmer zničený a niekto má zvyšok, ktorý my chceme dovážať. Keby nám radšej dali reálne ceny dobytka, my to všetko dokážeme vychovať a dopestovať aj sami. E. Šranková

Momentka zo štvrtkovej časti 36. zasadnutia staropazovského obecného parlamentu

ZO STAROPAZOVSKÉHO OBECNÉHO PARLAMENTU

35 hodín na 37 bodov poradí 36. zasadnutie Zhromaždenia Obce Stará Pazova sa začalo v stredu 22. fe-

V

bruára a malo až štyri pokračovania – vo štvrtok 1. marca a v dňoch uplynulého víkendu (3. a

4. marca). Pripomienky k zápisnici, rokovaciemu poriadku a rokovaciemu programu podali výborníci opozície (SRS), ktorí navrhovali stiahnuť všetkých 37 bodov rokovacieho programu. Po trojdňovej rozprave rokovací program bol schválený väčšinou hlasov výborníkov v

sobotu vo večerných hodinách, keď schválili aj prvé dva body rokovacieho programu a po 23. hodine schôdzu prerušili. Štvrté pokračovanie 36. zasadnutia ZO Stará Pazova sa konalo v nedeľu a po schválení rebilancie rozpočtu Obce Stará Pazova na rok 2012 (väčšinou hlasov) výborníci opozície opustili veľkú zasadačku tzv. Bielej budovy. Staropazovský obecný parlament pracoval do 14.30 hodiny a všetky body rokovacieho programu (väčšinou šlo o správy o minuloročnej činnosti a plány a programy práce na rok 2012 spolu s finančnými plánmi podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je ZO) dostali zelenú. A. Lš.

V STREDU 22. FEBRUÁRA 2012 v budove Zhromaždenia obce Kovačica okolo 30 poľnohospodárov (nielen z Kovačickej obce, ale aj širšie) podpísalo zmluvy s pokrajinskou Direkciou pre tovarové rezervy o výmene pšenice tohtoročnej úrody za minerálne hnojivá. Akcia výmeny, ktorú realizovali na základe vyhlášky vlády Srbska, sa v úplnosti vydarila. „Poľnohospodári sú spokojní s paritou a zhodli sa, že výhoda tejto zmluvy je v tom, že za minerálne hnojivo, ktoré si môžu prebrať ihneď, zaplatia neskoršie tohtoročnou úrodou pšenice,” povedala Dipl. Ing. poľnohospodárstva Anka Sokolová z poradenskej služby pre poľnohospodárov v Kovačici. A. Chalupová

10

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

ZASADALA OBECNÁ RADA ŠÍD

Otvorili obecné kontaktové centrum

Pomoc pre podnikateľov a občanov Š

bec Stará Pazova je zaradená medzi 56 miest a obcí, ktoré sa zúčastňujú v realizácii projektu z programu Exchange 3. Partnermi Obce Stará Pazova na projekte Viackanálové kontaktové centrum v Starej Pazove sú mesto Viljandi z Estónska a Obec Pećinci. Program Exchange 3 financuje Európska únia, vedie ho Delegácia Európskej únie v Srbsku a realizuje Stála konferencia miest a obcí. Program bude trvať tri roky, od marca roku 2010 do marca roku 2013. Exchange 3 je usmernený na závadzanie EÚ modelov vo fungovaní, zlepšovaní kapacít a účinnosti lokálnych samospráv v Srbsku. Obec Stará Pazova na realizáciu projektu Viackanálového kontaktového centra podpísala zmluvu o donácii s Európskou komisiou 25. marca 2011 a celková hodnota projektu je 143 847 eur. Záverečná konferencia ohľadom realizácie tohto projektu sa konala vo štvrtok 1. marca v Národnom dome futbalu v Starej Pazove. Konferenciu otvoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a v mene partnera z EÚ hovorili Ardo Agasild, zástupca primátora, a Krista Kull, náčelníčka Oddelenia pre styky s verejnosťou a turistiku mesta Viljandi. Prezentáciu Viackanálového kontaktového centra v Starej Pazove vykonal Alekasandar Lekić, Team Leader. Na tému Lokálna elektronická správa a budúcnosť služieb elektonickej správy: skúsenosti z Estónska a iných krajín EÚ sa zmienili Hannes Astok, expert pre elektronickú správu, a Kaupo Kase, projektový manažér a člen estónského Ministerstva vnútorných vecí.

O

10. 3. 2012

10 /4481/

Potom v budove ZO Stará Pazova nasledovalo slávnostné otvorenie Viackanálového kontaktového centra. Na prvé telefonické hlásenie občana odpovedal, a tak ho otvoril Goran Jović. Tak vlastne ukázal, že kontaktové centrum znamená priamejšiu spoluprácu občanov s lokálnou samosprávou, najmä v oblasti riešenia komunálnych problémov. Daný problém sa môže prihlásiť tromi spôsobmi (na tel. číslo 022/311-999, esemeskou na mob. číslo 064/802-12-48 a na e-mailovú adresu kontaktcentar@starapazova.co.rs) a v 48-hodinovej lehote občania dostanú odpoveď na položenú otázku, pripomienku alebo nejaký iný problém. Operátorovi v novom kontaktovom centre sa môžu prihlásiť napr. prolémy s odvádzaním dažďovej kanalizácie, vynášaním smetí, verejným osvetlením, úpravou a údržbou vozoviek...

HLAS ĽUDU

A. Lešťanová

ídska Obecná rada na zasadnu- kom topenia snehu a nebezpečentí v piatok 24. februára na roko- stva z povodní. S tým cieľom sú vyvacom programe mala 19 bodov. Na pracované plány opatrení v prípade tlačovej konferencii zástupca pred- ohrozenia predovšetkým dedín v sedníčky obce Srđan Malešević po- dolnej časti obce, v ktorej sú Višnjivedal, že rozhodli vyjsť v ústrety ćevo, Jamena, Morović, Batrovce, Ilinpodnikateľom a zmeniť Rozhodnu- ce, Vašica a Adaševci. tie o platení komunálnej dane z fiRozhodli takisto pomôcť podniku remných tabúľ. V súŠidexpres vo filade s touto zmenancovani nieknou podnikatelia, torých liniek vektorí majú niekoľko rejnej dopravy, a predajní alebo pôto predovšetkým sobia na viacerých tých, ktoré použímiestach, budú plavajú žiaci cestujútiť plnú sumu tejto ci do školy do dane iba pre jednu Šídu. Na tieto účetabuľu, a pre každú ly vyčlenia 435 ďalšiu budú platiť 000 dinárov meiba 50 % z plnej sačne. Pre Miestsumy. ne spoločenstvo Podnikli aj prvé Vašica vyčlenia kroky v smere rie- Srđan Malešević 200 000 dinárov šenia otázky urbana výstavbu nistického návrhu na úpravu na- chodníka v Ulici vojvodinskej a pre južšieho stredu mesta Šíd. Rozhod- Miestne spoločenstvo Ilinci tiež 200 li sa pre vypracovanie plánu pod- 000 dinárov na elektrickú prípojku robnej regulácie centra mesta, kto- a prípojku na vodovod pre objekt, ré zahrnuje 32 hektárov. ktorý používa Futbalový klub Borac. V rámci ochrany životného proZáverom zasadnutia Obecná rada stredia v roku 2012 navrhli Zhro- postúpila niekoľko návrhov Zhromaždeniu obce, aby schválilo pro- maždeniu obce, ktoré sa vzťahujú na gram používania časti prostriedkov vymenovanie členov niektorých obecného rozpočtu na rok 2012 správnych rád, členov obecnej vourčenej na tieto účely v hodnote 8 lebnej komisie obce a na poskyt000 000 dinárov. nutie pomoci žiakom na financoV súvislosti s mimoriadnou si- vanie cestovných trov – ozrejmil tuáciou, akú sme mali vo februári, sa na tlačovke zástupca predsedníčky nastolili nové otázky a problémy, obce Srđan Malešević. ktoré by mohli vzniknúť následSt. S.

UŽÍVATEĽMI PROJEKTU OPATERA A POMOc dEťOM hATEnýM V ROzVOJI je i rodina Nestorovićová zo Starej Pazovy. Túto rodinu a postihnuté sestry Aleksandru a Ljiljanu v pondelok 27. februára navštívili Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova, a Tanja Todorovićová, riaditeľka Školy pre základné a stredné vzdelanie Antona Skalu v Starej Pazove. Cieľom návštevy bolo zistiť, ako sa realizuje tento projekt, ktorý v obci odštartoval v januári bežného roka. Okolo detí pomáha opatrovníčka Slavica Pokorniková (na fotografii), a podľa slov rodičov táto pomoc im veľa znamená vo vykonávaní každodenných prác. A. Lš.

11


Z nAŠicH OSád SÚŤAŽ O nAJLepŠie kLOBáSY, vÍnA A páLené v HLOŽAnOcH

Víťazi sa skrývali? poslednú januárovú nedeľu kaviareň pod lipami v Hložanoch vyplnili milovníci domácich dobrôtok. Od druhej popoludní do štvrtej organizátori tradičnej súťaže mali na stoloch 27 litrových skleníc s vínom (19 s červeným a 8 s bielym), 28 pollitrových fľašiek s pálenkou a 29 hrubých klobás. pokiaľ ide o množstvo, bolo to podobne ako vlani a o kvalite posledné slovo povedali päťčlenné posu- Najlepšie klobásy urobili Pavel Dobrík (zľadzovacie komisie, v kto- va, 2. miesto), Ján Márko (1.) a Jaroslav Krišrých okrem domácich ka (3.) odborníkov boli aj znalpo približne dvojhodinových ci zo susedného petrovca. Organizátormi podujatia boli Združenie ochutnávkach posudzovacích kopoľnohospodárov Hložany a miest- misií nasledovali chvíle, na ktoré ne spoločenstvo Hložany. tradičné najmä priami účastníci, ale aj ich podujatie sa inak začalo minútou ti- „fanúšikovia“ netrpezlivo čakali. cha na počesť zosnulému členovi predsedovia komisií radom hovorili čísla vzoriek, ktorých majitelia obZpH pavlovi Šepšimu.

V

sadili tretie, druhé a prvé miesta v jednotlivých súťažných kategóriách predsedovi rady mS Hložany a pokrajinskému poslancovi Jánovi Bohušovi. On vyhlasoval čísla ocenených vzoriek do mikrofóna a víťazi postupne prichádzali po diplomy, na ktoré mária kolárová radom písala ich mená. tak, ako jej nadiktovali tí, ktorí k nej prišli s jednotlivými číslami. ibaže nie zakaždým tí, ktorí s číslami víťazných vzoriek prišli za kolárovou, povedali svoje meno. po- Posudzovacie komisie sa činili daktorí žiadali, aby napísala nie ich, ale mená skutočných„au- rý priniesol číslo patriace víťazovi), 2. torov“ odmenených dobrôtok, kto- miesto získal Juraj Semartonský a 3. rí ani čo by sa hrali na skrývačku. keď Ľudovít dudok. v súťaži o najlepšie sme sa organizátorov spýtali, kto červené víno zvíťazil Ondrej pavsú vlastne účastníci súťaže odmenení čok, 2. miesto pravdepodobne obsadila Jarmila Bohušová a 3. Ján inkognito, iba pokrčili plecami... na základe vypozorovaných a od- Ferko. Z bielych vín komisii najviac fotografovaných skutočností s isto- chutilo víno Ondeja Stupavského, 2. tou možno povedať, že 1. miesto v cenou pravdepodobne odmenila súťaži o najlepšiu hrubú klobásu Jána Bohuša a 3. dalibora kantára. do tanca vyhrávali rastislav a obsadil Ján márko, 2. pavel dobrík a 3. Jaroslav kriška. Za najlepšiu pá- vlastimír Struhárovci a Samuel kováč. lenku vyhlásili tú, korú vypálil Ondrej J. Bartoš korčok (tak povedal Ján Ferko, kto-

ZO SeminárA nA tému pOdnikAniA v petrOvci

Ešte o skúsenostiach slovinského Kamnika V

rámci projektu Posilnenie kapacít miestnej samosprávy Obce Báčsky Petrovec v oblasti biznis inkubácie odznel ďalší cyklus prednášok s expertmi zo Slovinska, z Ľubľany a kamnika, o čerpaní z eÚ fondov. druhá časť seminára sa uskutočnila v dňoch 28. a 29. februára v podnikateľskom a inovačnom stredisku v Báčskom petrovci. témou februárového seminára boli skúsenosti Slovinska v čerpaní eÚ fondov a v oblasti spolupráce kúpeľov terme Snovik s obyvateľmi mesta kamnik. predstavitelia obecnej správy, podnikateľského a mimovládneho sektoru z Obce Báčsky petrovec mali mimoriadnu príležitosť dozvedieť sa, do akej miery boli ich kolegovia z kamnika úspešní v čerpaní z fondov európskej únie, v oblasti podpory miestneho ekonomického a podnikateľského úseku. Ďalšou dôležitou témou bol spôsob verejného obstarávania podľa pravidiel eÚ, ktoré uchádzačom a realizátorom eÚ projektov často spôsobuje najväčšie problémy. O slovinských skúsenostiach hovorila koordinátorka pre eÚ projekty mesta kamnik Barbara Strajnarová a investičný poradca Boris ravbar. v rámci projektu slovinský partner pripravuje pre Obec Báčsky petrovec program Fondu pre rozvoj podnikania, ktorý sa má stať efektívnym finančným

12

V spoločnej debate predstavitelia slovinského Kamnika so zástupcami Obce B. Petrovec a miestnymi podnikateľmi

nástrojom podpory podnikania v tejto obci v blízkej budúcnosti, pomocou ktorého by obec zabezpečila výhodné financovanie podnikateľských aktivít na svojom území – vyzdvihol okrem iného robert Špendl. Účastníci dvojdňového seminára mali možnosť sa stretnúť a porozprávať s riaditeľom kúpeľov terme Snovik ivanom Hribarom, ktorý rád ozrejmil svoje bohaté skúsenosti z oblastí rozvoja cestovného ruchu a z oblasti kúpeľníctva, s možnosťami zapojenia miestneho obyvateľstva do aktivít spojených s kúpeľníctvom, čo je osobitne za-

ujímavé predovšetkým z hľadiska služieb, ktoré petrovčania, maglićania, Hložančania a kulpínčania budú čoskoro poskytovať pre akvapark petroland. projekt, ktorý realizuje Obec Báčsky petrovec v spolupráci s mestom martin zo Slovenska, mestom kamnik zo Slovinska a Akadémiou ženského podnikania z nového Sadu v rámci programu exchange 3 naberá na dynamike. Záverom účastníci seminára a hostia spoločne navštívili stavenisko petrovského akvaparku, ktoré čoskoro bude v prevádzke. J. Č-p 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS Ľudu


Z NAŠICH OSÁD Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ASSŽ V BELEHRADE

Pokračovanie úspešnej práce redstaviteľky ženských spolkov sa v piatok 2. marca stretli na výročnom zhromaždení Asociácie slovenských spolkov žien v miestnostiach Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Na zasadnutí sa zúčastnil aj veľvyslanec Ján Varšo, konzulka Katarína Stehlíková a v mene žien z

P

jarmoku počas SNS v spolupráci s Báčskopetrovskou obcou. Koncom roka v spolupráci s NRSNM a Pokrajinským sekretariátom pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť realizovali seminár o rodovej rovnosti v Kovačici. Navštívili aj tradičný humanitárny bazár v Belehrade a svojimi ručnými

Členky ASSŽ na pôde veľvyslanectva Sr v Belehrade privítal veľvyslanec Ján varšo

veľvyslanectva Ingrid Vystavelová. Prítomné členky asociácie, ako aj ctených hostí na výročnom zasadnutí, privítala predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová, ktorá skrátka predstavila pôsobenie asociácie od založenia až dodnes. Predstaviteľky asociácie na pôde slovenského veľvyslanectva privítal i veľvyslanec Ján Varšo. Správu o činnosti ASSŽ za rok 2011 vypracovala tajomníčka Mária Gašparovská a prečítala ju predsedníčka V. Miškovicová. V správe sa uvádza, že v minulom roku prišlo k zmene vo vedení. Medzi významné akcie v minulom roku zaradili projekt Slovak Aidu, vďaka ktorému počítače dostali spolky žien zo Silbaša, Ľuby, Lalite, Bieleho Blata, Pivnice, usporiadali počítačové kurzy a pracovalo sa i na zviditeľnení práce asociácie, a to prostredníctvom jej webovej stránky. Asociácia na jar usporiadala súťaž v prednese poézie a prózy a dve víťazky odcestovali na Slovensko na súťaž Vansovej Lomnička. Na SNS zorganizovala prezentáciu kníh ženských autoriek, na ktorej predstavili päť kníh. Novou a zároveň najväčšou vlaňajšou akciou bolo organizovanie 10. 3. 2012

10 /4481/

mestnávanie a rodovú rovnosť, obce Báčsky Petrovec a Kovačica, niektoré miestne spoločenstvá a jednotlivci. Po schválení správy o činnosti finančnú správu podala pokladníčka Katarína Zorňanová. V mene Dozornej rady ASSŽ pozitívne hodnotenie podala Zuzana Hrková. Predsedníčka Miškovicová predostrela plán práce na rok 2012 a pokladníčka K. Zorňanová podala finančný plán. V ďalšom bode sa hovorilo o výške členského na rok 2012 a hoci odzneli návrhy na zvýšenie, predsa schválili návrh Správnej rady ASSŽ, aby členské aj v tomto roku zostalo 50 dinárov na osobu. Regionálne súťaže v prednese poézie a prózy plánujú realizovať počas marca a apríla, a to: pre Banát v Bielom Blate, pre Sriem v Starej Pazove a pre Báčku v Laliti. Súťaž má prebiehať v dvoch kategóriách: do 25 a nad 25 rokov. Finálovú súťaž plánujú rea-

Slovo veľvySlAncA JánA vAršu o ASSŽ – Ženské spolky, zvlášť tie s dlhoročnou tradíciou, prispeli k zachovaniu slovenskosti zvlášť tu vo Vojvodine a v Srbsku. Pozdáva sa mi, ako vedenie asociácie pristupuje k jednotlivým aktivitám. V rámci našich možností v rámci slovenskej rozvojovej pomoci boli poskytnuté určité technické pomôcky pre aktivitu ženských spolkov. Ide o päť počítačových súprav a poskytli sme z našej strany i iniciatívy, aby bola vytvorená webová stránka asociácie, pravdaže, aj vďaka aktivity mojich predchodcov. Rád som sa zúčastnil tohto stretnutia, ocenil som prácu asociácie a verím, že sa táto aktivita bude rozvíjať a slovenské veľvyslanectvo ju bude aj naďalej podporovať, aby tie aktivity ustavične prebiehali a išli dopredu v súlade s dobou.

Účastníčky výročného zasadnutia ASSŽ v Belehrade

prácami doplnili stánok Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Do tejto aktivity bolo zapojených vyše 100 členiek asociácie. Okrem uvedených aktivít bolo ešte mnoho ďalších. Materiálne a morálne podporu práce ASSŽ poskytli NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Pokrajinský sekretariát pre prácu, za-

HLAS ĽUDU

lizovať v B. Petrovci a víťazky sa zúčastnia na Vansovej Lomničke 20. a 21. apríla. Diskusia sa viedla súvislosti s návrhom Správnej rady ASSŽ, aby doterajšie víťazky finálových súťaží za svoj prednes dostali iba hodnotnejšie odmeny, a tak umožnili ďalším súťažiacim odísť na súťaž na Slovensko. Záverom výročného stretnutia vy-

pracovali kalendár podujatí spolkov žien na rok 2012. Konzulka Veľvyslanectva SR v Belehrade Katarína Stehlíková poskytla osožné informácie o spôsobe podávania žiadostí o krajanské preukazy pre Slovákov žijúcich v zahraničí. K. Gažová

13


Z NAŠICH OSÁD ANNA A MICHAL KIČIŇOVCI Z ERDEVÍKA

Nezriekajú sa šechtára hupli sme k nim bez oznámenia. Chvíľu po tom, čo nás na nich nasmerovali Erdevíčania, ktorých sme sa spýtali, či poznajú dakoho, kto sa zaoberá mliečnym dobytkárstvom. Anna a Michal Kičiňovci, akože inak, v ten podvečer boli každý na svojom „pracovisku“. Michal so synom pri hnojisku, Anna s dcérou v kuchyni. Našej zvedavosti predsa čiastočne vyhoveli. Najprv sme sa Anna Kičiňová: Nezaváhali sme... ich spýtali, či sa nezriekajú„reNa otázku, pod akými podmienmesla“, ktorého sa na našich dedinách vzdali už mnohí... Do reči s nami kami zobrali úver, Anna si, ak sa nemýlime, povzdychla a povedala iba: sa dala gazdinká: – Niečím sa zaoberať musíme... Zo „Teraz už je tak, ako je... dá sa to zvládsiedmich hektárov pôdy štvorčlen- nuť.“ Pri pohľade na krávky v maštali aj ná rodina nevyžije... Kičiňovci mali kravy aj keď som prišla za nevestu, ale nám, neutrálnym pozorovateľom, iba jednu-dve. Najprv sme stádo srdce zahralo rýchlejšie. Reku, činia zväčšovali tradičným spôsobom, sa...? – Tak, ako ich nakŕmime, tak sa čiponechávajúc si pribúdajúce teľce, neskoršie sme kravy dokúpili z vlast- nia; niekedy dajú viacej, inokedy ných prostriedkov, nakoniec sme menej. Na pašu už dávnejšie ani erdevícsiahli aj po úvere, takže teraz máme tridsať kusov, z toho dvanásť dojníc ke kravy nechodia; Kičiňovci ich kŕmia doma, tým, čo sami dopestuplemena holstein.

V

jú, ba musia krmivo aj dokúpiť. Zaujíma nás, aká je cena mlieka, aký je odbyt... – Mlekareň Imlek má v Šíde prevádzku, prichádzajú priamo k nám každý deň; spolupracujeme celých päť rokov. Cena je... ako kedy; teraz je

tom? Žijeme v nádeji, že bude lepšie. Časť mlieka Kičiňovci odpredajú spoluobčanom. Na spracovanie sa neorientujú, hoci by sa to akiste oplatilo... – Možno áno, ale museli by sme dodatočne investovať, bolo by treba zvládnuť predaj. Určite by sme doma nepredali všetko, čo vyrobíme. Takto uvažujú Kičiňovci, ktorí sa, obrazne povedané, šechtára nechcú zrieknuť. Kravy, pravdaže, už doja pomocou automatického zariadenia. Deti sú im občas na pomoci, ale v maštali sotva trvale zakotvia. Dcéra v Nitre študuje biotechnológiu a mieni sa realizovať v tomto odbore, syn je v Sriemskej Mitrovici na elektrotechnike...„Replika“ na rozlúčku, ktorú vyslovila Anna Kičiňová, ani čo Michal Kičiňa: Pekná je to robota, by uzatvárala začarovaný ibaže... kruh: pomerne dobrá, prémie sú päť di– Bez roboty nemožno, z niečoho nárov na liter a vyplácajú ich po sa musí žiť. Keby sme sa zriekli mliekaždom kvartáli. Nezaváhali sme karstva, nezostalo by nám iné, iba ani vtedy, keď cena mlieka bola ne- hľadať dáke iné zamestnanie... No a výhodná. To nejde iba tak, že predať v našich rokoch – kde... a čo...? stádo a... Predať je ľahko, ale čo poJuraj Bartoš

ARADÁČANIA A BIELOBLATČANIA

Kedysi stavali ľadové mosty rubá vrstva ľadu na Dunaji, Tise, Sáve a iných riekach spôsobila početné problémy a veru aj škodu. Skôr však Aradáčania a Bieloblatčania tuhú zimu a ľad využívali na užitočné veci, ako je napríklad preprava mláťačky z jednej strany rieky na druhú. Náš dopisovateľ z Aradáča Ján Zvara-Moco a Bieloblatčan Fero Straka nám vyrozprávali, že majitelia mláťačky, prípadne iných ťažkých strojov, ktorí svoj stroj z rôznych dôvodov chceli previesť z jednej strany rieky na druhú, mohli to urobiť iba keď rieka bola zamrznutá, lebo vtedajšie kompy nemohli vydržať takú ťarchu. A ľad vydržal? – Samozrejme, že obyčajný desať- či dvadsaťcentimetrový nie, ale metrový a k tomu posilnený či vystužený vraj mohol vydržať sku-

H

14

točne veľkú ťarchu. Bol to vraj opravdivý ľadový most. Ako to robili? – O tom, že chcú previesť stroj na druhú stranu rieky, gazdovia rozmýšľali v zime, a keď rieka zamrzla ako tohto roku, angažovali robotníkov na výstavbu ľadového mosta. Robili to tak, že najmenej dvadsať metrov od miesta, na ktorom mal byť most, rozbili ľad, a potom vodu z rieky rozlievali po ľade a zasýpali slamou. Keďže kedysi zimy boli skutočne tuhé, podobné tohtoročnej, rozliata voda veľmi rýchlo mrzla a slama poslúžila na vystuženie a posilnenie ľadu. A tak to robili nepretržite 10 až 15 dní a nocí, pokiaľ sa nevytvorila hrubá, vyše metrová vrstva ľadu, po ktorom bez obáv mohol prejsť aj niekoľkotonový stroj.

Na Tise sa aj tejto zimy mohli stavať ľadové mosty, ibaže ich už nikto nepotrebuje

Prečo vôbec prevážali stroj cez rieku, keď to bolo až také komplikované? – Dôvod je celkom jednoduchý: išlo o zárobok. V Aradáči totiž bývalo mnoho mláťačiek, ktoré si navzájom konkurovali, nuž tí podnikavejší odchádzali mlátiť žito do Čurugu a iných osád z druhej strany Tisy, ako aj na okolité sálaše, kde mláťačiek buď nebolo, alebo ich bolo málo. O tom, či tam

pôjdu nasledujúce leto robiť, museli rozhodnúť už v zime a načas previezť stroj cez rieku, kým sa dá. Dakedy boli na to aj iné dôvody. Tak napríklad istý Bieloblatčan kúpil mláťačku v Titeli a cez rieku ju previezol ľadovým mostom. Nebyť tej možnosti, mláťačku by si akiste ani nekúpil. Čo rozum to groš, však?

10. 3. 2012

Zaznamenal: V. Hudec 10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBČANOV KULPÍNA

Najdôležitejšia fáza komasácie M iestne spoločenstvo a účastníci komasácie v katastrálnej obci Kulpín v utorok 28. februára v Poľovníckom dome v Kulpíne usporiadali zhromaždenie občanov. Témou stretnutia bol postup a súčasná fáza komasácie v tejto katastrálnej obci. Sieň Poľovníckeho domu bola vyplnená do posledného miesta, čo je dôkazom, že téma komasácie veľmi zaujíma občanov Kulpína a Petrovca, teda tých, čo majú pozemky v tejto katastrálnej obci. Prítomným sa najprv prihovorila Ljubica Krstinová z podniku Mapsoft, ktorý má na starosti komasačné práce v Kulpíne. Vysvetlila, že ideový projekt cestnej a kanálovej siete bol dokončený vlani v novembri, a potom bol dva týždne prístupný verejnosti. Vtedy pripomienok nebolo, no neskoršie jedna skupina účastníkov komasácie pripomienky k projektu písomne adresovala Komisii pre komasáciu v Kulpíne. Tajomník komisie Dušan Govorčin tieto pripomienky prečítal prítomným. Prvá pripomienka sa vzťahovala na časť poľných ciest vedľa kanála, ktoré sú plánované na teréne, kto-

Veľký záujem občanov o postup komasácie v Kulpíne na zhromaždení v Poľovníckom dome

rý býval zaplavený podzemnými vodami. Vzťahuje sa to na cesty medzi celkami parciel číslo 97 a 105. V celku 97 v projekte je navrhnuté dĺžku parciel predĺžiť zo 400 na 600 metrov, čo spôsobí problémy s poľnohospodárskymi strojmi, ktoré nie sú prispôsobené takej dĺžke rolí. Preto navrhujú, aby sa medzi celkami parciel (table parcela) 97 až 105 nič nemenilo na pôvodnej sieti ciest. Taktiež mali pripomienku aj k zrušeniu tzv. starej silbašskej cesty, kde sa v projekte navrhuje formovať celok parciel číslo 68 v dĺžke 800 metrov, čo je tiež nevhodné na

obrábanie. Preto poľnohospodári tu takisto navrhli nič nemeniť. Ďalšia pripomienka sa týkala toho, že v určitej fáze postupu komasácie v Kulpíne sa urobila chyba, lebo nebolo organizované zhromaždenie občanov na túto tému tak ako v B. Petrovci, čo by podľa ich mienky prispelo k dôkladnejšiemu vypracovaniu ideového projektu cestnej a kanálovej siete. Odznela i nespokojnosť s tým, že rozdeľovanie pozemkov (tzv. nadela parcela) v katastrálnej obci Kulpín sa začalo 9. februára tohto roku a majitelia svoje nové parcely do-

stanú do užívania už na jeseň. Jeden z projektantov cestnej a kanálovej siete Dejan Šoškić povedal, že ľudia vo väčšine prípadov pociťujú odpor proti komasácii, takže je dôležité, aby pochopili, že sa robí v ich záujme, a nie z nejakých iných pohnútok. Komasácia je vlastne úprava poľnohospodárskych pozemkov. Tento projekt je ideový, teda každá opodstatnená pripomienka je vítaná. Pri udeľovaní pôdy sa bude dbať na kvalitu, aby nikto nedostal horšiu pôdu než mal predtým. Vyzdvihol ešte, že najväčšou nevýhodou kulpínskeho chotára je to, že je iba jeden most cez kanál, takže treba porozmýšľať o výstavbe ďalšieho mosta. Samotné rozdeľovanie pôdy budú mať na starosti geodeti Slavoljub Ninković z Petrovca a Srboljub Orlović z Nového Sadu. Ak má niekto pôdu na jednom mieste, proces je menej náročný, teda dostane na tom istom mieste alebo o niečo ďalej. Omnoho zložitejšie je to, keď má niekto pôdu na viacerých miestach v chotári. V takom prípade sa spolu s komisiou bude hľadať spoločné východisko, bez nanucovania. Doterajšie skúsenosti z rozdeľovania pôdy v Kulpíne sú vcelku pozitívne, vždy sa našiel kompromis medzi želaniami a možnosťami. K. Gažová

SNEMOVALI V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Neprezradili všetky aktivity a samom začiatku snemovania Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien, privítala hostí, ktorí prišli z Miestneho spoločenstva a z viacerých kysáčskych ustanovizní, spolkov, klubov a združení. Nasledovala pieseň v podaní Niny Francistyovej, čo nielenže naladilo prítomných, ale mnohých podnietilo spievať tiež. Výročná schôdza Spolku kysáčskych žien sa uskutočnila v stredu 29. februára v miestnostiach Knižnice Michala Babinku v Kysáči. Nasledovala pracovná časť, kde zhodnotili vlaňajšiu činnosť spolku, finančnú správu a plán práce na bežný rok. Zo správy predsedníčky Stupavskej vyplynulo, že spolok vlani realizoval mimoriadne čulú aktivitu, ktorú prítomní v rámci diskusie opísali ako obdivuhodnú. Pochválili takisto skutočnosť, že Spolok kysáčskych žien má dobrú povesť nielen vo svojej osade, ale aj vo Vojvodine, v Srbsku a v zahraničí – zvlášť na Slovensku. O mnohých aktivitách tohto spolku sme informovali na stranách Hlasu ľudu, bolo ich skutočne veľa. Stačí uviesť údaj, že kysáčske spolkárky mesačne realizovali vyše desať či už stretnutí ale-

N

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

bo hosťovaní na podujatiach, prikladali ruky všade, kde ich o to požiadali. Organizovali výstavy, prednášky, výlety. Spolupracovali s inými spolkami žien a ako pripomenuli, nevystala spolupráca s kysáčskymi relevantnými subjektmi, s Miestnym spoločenstvom, Mestom Nový Sad, Po snemovaní hostia pokračovali v rozhovore pri občerstvení Parking servisom, Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, Sloven- prvú tohtoročnú aktivitu Zima s knihou už majú ským vydavateľským centrom. Zúčastnili sa v re- za sebou a mienia pokračovať v duchu predstacitačnej súťaži a podpísali sa pod organizáciu pro- vovania kníh, čiže usporiadať aj v Kysáči prezengramu a výstavy z príležitosti Dňa matiek. Aj vla- táciu knihy Slováci v Srbsku. Svoje doterajšie akni zorganizovali Deň kysáčskej sármy, prispeli aj tivity mienia ešte obohatiť, napríklad žartovnou k organizovaniu celomenšinových podujatí v stredou, blším trhom, ale aj inými podujatiami, ktoKysáči a mimo neho. Začreli aj do oblasti rurálneho ré ešte nechceli prezradiť. rozvoja dediny, mali niekoľko pracovných akcií na Náplň stredajšieho snemovania obohatila aj stať úprave svojho prostredia. venovaná Eržike Mičátkovej v knihe Kontúry sloPokladníčka spolku Mária Marčoková infor- venskej vojvodinskej literatúry a kultúry autorky J. movala, že v roku 2011 hospodárili pozitívne, a Hodoličovej, ktorú prečítala predsedníčka kyže v pokladnici zostalo bezmála 30-tisíc dinárov. sáčskeho spolku. Tajomníčka spolku Anna Čemanová povedala, že E. Šranková

15


Z NAŠICH OSÁD ZO SPOLKU PETROVSKýCH ŽIEN

Desať rokov obnovenej činnosti ok 2012 je pre Spolok petrovských žien (SPŽ) rokom okrúhleho jubilea. V tomto roku petrovské ženy oslávia desiate výročie obnovenej spolkárskej činnosti. Výročné zasadnutie spolkárky realizovali v pondelok 27. februára, ktoré otvorila a všetkých privítala predsedníčka SPŽ Katarína Arňašová. V správe o vlaňajšej činnosti uviedla, že jadrom ich snáh bolo oboznámiť prostredie a primerane si pripomenúť 90 rokov organizovanej činnosti žien v Petrovci, čo sa im veru podarilo. K tomu každý posledný piatok v mesiaci usporadúvali Deň otvorených dverí, kde predávali rozličné pečivá a suveníry. Nepodarilo sa im však vydať dve plánované publikácie, ale nenazbierali dosť peňazí. Naplánovali si vydať knihu o dejinách spolku a receptár. I napriek tomu sa môžu pochváliť, že ich práca v spolku bola obsažná a rôznorodá, k tomu aj spoločensky prospešná. Petrovské ženy sa zúčastňovali v humanitných akciách, spolupracovali s iný-

R

Po desiatich rokoch majú dostatok energie aj ďalej pracovať – spoločná fotografia petrovských žien po výročnom zasadnutí

mi spolkami tak v osade, ako i mimo nej, usporiadali batôžkovú zábavu s účasťou 13 spolkov žien, prichystali a prezentovali viaceré etnografické výstavy a výstavy ručných prác. Pre svoje členky zorganizovali odborné prednášky z oblasti zdravotníctva, cirkevných sviatkov a dejín spolku. Ženy spoločne piekli tradičné koláče a ostatné

múčniky a prezentovali prostredie na jarmočných podujatiach v Bratislave a v Zvolenskej Slatine. Zorganizovali aj spoločné výlety, a tak cestovali do Belehradu, kde navštívili parlament, Avalu a Vianočný bazár, tiež boli v Laliti, Bielom Blate, Kovačici, Padine, Starej Pazove, Kulpíne, Pivnici, Hložanoch, Petrovaradíne, Inđiji... Zúčastnili sa aj na re-

citačných súťaženiach žien a písaní prozaických textov. Vlani si členské zaplatilo 52 žien a 4 muži. Keď ide o finančnú stránku, ženy šetrili a určité prostriedky dostali z Miestneho spoločenstva a rozpočtu obce, ako i z členského a donácií. Okrem prenesených peňazí z predchádzajúceho roku vlani získali čosi nad 200-tisíc din, ozrejmila pokladníčka Anna Mučajiová. Použili ich na bežnú činnosť, doplnenie inventára, cestovanie a budovanie archívu spolku. Na tento rok plánujú trojnásobne väčší rozpočet. Najviac peňazí mienia použiť na prípravu a tlačenie kníh Takto to chutí po petrovsky a Čarovná niť v rukách ženy. Už na sviatok žien usporiadajú slávnostnú akadémiu k výročiu spolku, a potom aj rôzne iné akcie a výstavy ručných prác, dni otvorených dverí, prednášky, zúčastnia sa v humanitárnych a spoločensky užitočných akciách a budú udržiavať spoluprácu s inými spolkami a združeniami. Svojou prítomnosťou na zasadnutí ženy poctili a vyjadrili úctu k ich úsiliu predstavitelia lokálnej samosprávy, poslanci a predstaviteľky spolkov žien z okolitých osád. J. Č-p

SNEMOVALI PADINSKÍ POŽIARNICI

Pochválili aktívnych členov sobotu 25. februára padinský Dobrovoľný požiarnický spolok usporiadal výročné zhromaždenie. Po úvodných pozdravných slovách predseda spolku Ján Žolnaj prečítal stručnú správu o minuloročnej činnosti. Konštatoval, že v minulom roku realizovali mnoho aktivít, ktoré sa hlavne vzťahovali na protipožiarnu prevenciu, previerku protipožiarnych prístrojov a iné. Podľa slov predsedu Žolnaja všetci v spolku sú hrdí na dorast, na vyše 60 pionierov a juniorov, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky na vlaňajších Májových stretnutiach v Padine. Pritom spomenul, že ďakujúc AERD, Asociácii pre edukáciu a regionálny rozvoj, v minulom roku realizovali projekt, ktorým sa začala spolupráca s Technickou univerzitou vo Zvolene. V správe bola aj informácia o mimoriadnom zasadnutí, na ktorom sa po druhý raz volilo nové vedenie, keď sa predsedom stal Ján Žolnaj, podpredsedom Pavel Živoj-

V

16

nov, veliteľom Ondrej Mihálek st., zástupcom veliteľa Samuel Valenta, tajomníkom Rastislav Kopčok, pokladníkom Ján Krasko a členom Pavel Kotuľač. V kontrolnom výbore sú členovia Michal Šimek, Martin Poničan a Miroslav Povolný. Veliteľ požiarnického oddielu Ondrej Mihálek vo svojej správe uviedol, že padinskí požiarnici v roku 2011 intervenovali deväťkrát. Pozitívne sa zmienil o spolupráci s profesionálnou požiarnickou jednotkou z Kovačice a pripomenul, že aj vlani v priebehu žatvy mali riadnu službu, pritom skontrolovali 172 protipožiarnych prístrojov, 80 traktorov a 30 kombajnov. Keď ide o účasť požiarnikov v pracovných akciách, ktorých bolo osem, pripomenul, že situácia nebola celkom uspokojivá, lebo účinkovali stále tí istí členovia ako aj v predchádzajúcich rokoch a niektorí členovia sa zasa nezúčastnili ani v jednej pracovnej akcii. Veliteľ Mihálek sa pochvalne

Vedenie DHS Padina ozrejmilo vlaňajšie aktivity spolku zmienil aj o účasti najmladších požiarnikov (16 celkov pionierov a juniorov a dva celky seniorov) na obecnej súťaži v Padine, kde jeden juniorský celok dievčat obsadil druhé miesto. V pokračovaní výročného zhromaždenia pokladník Ján Krasko podal finančnú správu. Keď sa rokovalo o plánoch na bežný rok, predseda spolku Ján Žolnaj povedal, že prioritou bude rekonštrukcia Požiarnického domu v Padine, pričom zdôraznil, že aj tentoraz počítajú s nezištnou pomocou donátorov, ktorí aj v minulosti pomáhali DHS Padina.

Po zasadnutí nasledovalo posedenie a družba pri chutnej večeri a hudbe, o ktorú sa postaral hudobník Vladimír Hudec. Výročné zhromaždenie padinských požiarnikov svojou prítomnosťou poctili aj hostia, predstavitelia spolkov z Padiny, z podniku Vatroinženjering zo Zreňaninu, tiež z dobrovoľných požiarnických spolkov z Kovačice, Bieleho Blata, Dolova, Aradáča, Kysáča a z požiarnicko-záchrannej jednotky Ministerstva vnútorných vecí, oddelenia z Kovačice, v čele s veliteľom Vladimirom Mađarevom. A. Chalupová

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠIch OSÁD a Zväzu filatelistov Srbska (ZfS), na burzách doma, v Novom Sade, Belehrade a Subotici. Spolok zabezpečil riadne zásobovanie filatelistickými novinkami z bežnej produkcie poštových známok Srbska. Počas Dňa Petrovca v máji usporiadali úspešnú filatelistickú prehliadku pod názvom Známka – okienko do sveta, kde členovia prezentovali hodnotné exponáty a zbierky na rozličné témy. v auguste po piatykrát usporiadali 7. Medzinárodnú filatelistickú výstavu venovanú 50. Slovenským národným slávnos-

tostných vydaní a pečiatok spolok splnil na sto percent. Sedem obálok vyšlo k 90. výročiu Spolku petrovských žien (8. 3.), k 120. výročiu Dobrovoľníckeho hasičského spolku v Petrovci (21. 5.), k filatelistickej prehliadke (22. 5.), k 95 rokom úmrtia spisovateľa G. M. Petrovského (16. 6.), k 150 rokom úmrtia P. J. Šafárika (25. 6.), k medzinárodnej výstave Petrovecfila (5. 8.) a k 50. SNS (5. 8.). Členovia spolku vlastnými silami upravili nové vitríny a zaobstarali si aj stojany, aby získali viac výstavného priestoru. Keď ide o financie, spolok nakladá so skromnými prostriedkami, Málopočetní, ale usilovní filatelisti z Petrovca zhodnoktoré kryli iba bežnú čintili prácu spolku nosť. Program práce spolku na polok filatelistov (Sf) v Pe- nutiach býva, rozorok 2012 ozrejmil Ján rytrovci je čo do počtu členov berali a schvaľovali bársky. Budú pokračovať v jeden z menších spolkov v obci, správu o činnosti a fibežnej filatelistickej činale o to húževnatejšie jeho čle- nančnú správu na nosti, vymieňať si a prenovia pracujú a dávajú vedieť o uplynulý rok a tiež si zentovať vlastné zbierky na svojej aktivite nielen v lokálnom spresnili aktivity dvoch prehliadkach v Peprostredí či v štáte, ale i na Slo- spolku na bežný rok. trovci a na Slovensku, resp. vensku. vyplýva to zo správy na Aj v roku 2011 pena výstavách v Srbsku. To, rok 2011, ktorú predostrel pred- trovský Sf dosiahol čo má aj spoločenskú náseda spolku Pavel lomiansky na pozoruhodné úsperodnú a kultúrnu hodnotu, výročnom zasadnutí zhromaž- chy a výsledky. NajZ roka na rok výtvarnícka a grafická úprava vydaní sú príležitostné vydania. denia Sf Báčsky Petrovec. Okrem prv začiatkom roka SF v Petrovci je na vyššej úrovni Tohto roku petrovskí filatemiestnych zaľúbencov do po- vypracovali nový štových známok v klube sa stre- štatút a iné dokumenty na regi- tiam. exponáty vystavovalo 6 listi zaznamenajú tieto jubileá: távajú aj jednotliví Kulpínčania, stráciu spolku. Spolok zorgani- členov spolku, 2 členovia ZfS a 150. výročie narodenia Jána Kvahložančania a Pivničania. Pravi- zoval 8 stretnutí určených na vý- tiež vystavovatelia zo Slovenska, čalu a 420. výročie narodenia J. Á. delné mesačné stretnutia filate- menu známok, 3 pracovné stret- chorvátska a Austrálie. Pre obe Komenského, 80. výročie zalolisti uskutočňujú dlhý rad rokov nutia a 3 riadne zasadnutia zhro- podujatia vypracovali príleži- ženia MSJ a 20. výročie obnovev čitárni Knižnice Štefana ho- maždenia, resp. Správnej rady. Pe- tostné katalógy a vydania Sf s prí- nia SNS, tiež vydajú obálky z prímolu, kde zasadali i v stredu 29. trovskí filatelisti sa aktívne zú- ležitostnými pečiatkami, ktoré v ležitosti usporiadania výstav ku februára. Na rokovacom progra- častňovali aj v práci orgánov určitý dátum boli používané na Dňu Petrovca a SNS. J. Č-p me, ako to na výročných zasad- Zväzu filatelistov vojvodiny (Zfv) petrovskej pošte. Plán príleži-

ZO SPOlKU PeTrOvSKých fIlATelISTOv

Filatelia ako záľuba

S

SVETOVÝ DEŇ MODLITIEB V KOVAČICI. Program Svetového ekumenického dňa modlitieb, ktorý tohto roku pripravili kresťanské ženy z Malajzie, odznel aj v oboch kovačických cirkevných zboroch v podvečerných hodinách v piatok 2. marca. Témou tohtoročných ekumenických modlitieb bolo Nech zvíťazí spravodlivosť. K nábožnému textu žien z Malajzie oba cirkevné zbory v sieňach svojich farských úradov, za hudobného sprievodu zborových kantorov, zaspievali niekoľko primeraných cirkevných piesní. Na záver modlitbou tento charitatívny večierok uzavreli pán farár Pavel Sklenár, senior banátsky (cirkevný zbor I), a pani farárka Anna Petráková (cirkevný zbor II). A. Chalupová

10. 3. 2012

10 /4481/

hlAS ĽUDU

17


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Za málo peňazí, málo muziky O tom, že kríza vplýva na rodinné oslavy, vieme všetci. Vždy a všade platí rovnaké pravidlo: ľudia žijú v rámcoch, aké im finančné možnosti určujú. Kto má, ten má, kto nemá, vynachádza sa ako len vie a môže. Toto pravidlo je univerzálne, platí nezávisle od dobových výhod a obmedzení. Takisto aj v podmienkach súčasnej ekonomickej krízy. Keď ho však zaradíme do kontextu nášho každodenného života, zistíme, že niektoré spolo-

čenské zvyklosti a obyčaje pretrvávajú napriek všetkému. Je pravda, že sa z rodinného rozpočtu pri nedostatku peňazí ako prvé škrtajú výdavky, bez ktorých sa dá, no niektorých trov, bez ktorých by sa určite a poľahky dalo, sa jednoducho nechceme a nemôžeme zrieknuť. Také sú niektoré rodinné oslavy. Možno sme ich vo všeobecnosti zredukovali, niektoré dokonca vyhodili zo zoznamu, ale keď príde rad na svadbu syna alebo dcéry, ve-

selica musí byť ako sa patrí. Potom sú tu aj prvé narodeniny dieťaťa, konfirmácia, osemnástka. Iné to už je v prípade bežných osláv, ako sú narodeniny, meniny, dokonca aj rozličné sviatky – tu sa dá improvizovať bez obmedzenia: od počtu hostí, cez viac či menej nákladný jedálny lístok, po veľkosť a akosť torty. Netreba vari osobitne zdôrazňovať, že na posedení s príbuznými a priateľmi nie je najpodstatnejšie, čo je na stole, ale koľko je úsmevov okolo stola. V úsmeve je tajomstvo každej dobrej párty. A. L.

KOVAČICA

Život náš každodenný v období krízy ivot nie je len prechádzka ružovou záhradou, často je aj plavba po rozbúrenom mori. Žijeme v dobe, keď sa zamestnanci masovo prepúšťajú, panuje neistota. Jedni hovoria, že nejde o nič vážne, že kríza hneď prejde, iní zasa tvrdia, že je situácia vážna a že sa z krízy budeme ešte dlho zotavovať.

Ž

Slaviša Simić: − Stále sa hovorí len o tom, že budujeme demokraciu, trhovú ekonomiku, a o klesaní životnej úrovne a veľkej nezamestnanosti sa akosi mlčí. Teraz, keď Srbsko konečne získalo kandidatúru na vstup do EÚ, všetci sa tešia. Na druhej strane máme skutočnosť, že sa zvyšujú ceny benzínu a nafty, ceny výrobkov v obchode, všetkého. Každý sa náhli za prácou, za peniazmi, málo má času venovať sa sebe, rodine, priateľom. Musím preto povedať, že sa ľudia vari už najčastejšie stretávajú len na pohreboch, pretože si pre seba nevedia nájsť čas. Okrem toho, aj vrecká s darčekmi nás rozdelili a vzdialili od srdcu milých osôb. Platy väčšiny za-

18

mestnaných sú nepravidelné a smutné je aj to, že niektorí ľudia prestali chodiť k svojim priateľom, rodine, známym len z toho dôvodu, že prežívajú vlastné problémy s nezamestnanosťou či nízkym platom ako svoju osobnú prehru, nie ako následok hospodárskej krízy. Nie sú si vedomí, že problém je oveľa širší. Situácia je viac-menej rovnaká všade a fakty sú jednoznačné − sme v kríze v každom ohľade. Myslím si však, že ľudia predsa túžia po kamarátení a spoločnosti iných ľudí.

Anna Bešková: − Toto je rýchla doba a pre každého, kto stagnuje, bude kríza stále horšia. Ľudia, ktorí nie sú dostatočne kvalifikovaní, začínajú nahrádzať stroje, robotníci sú na tom stále horšie. Na druhej strane sú ľudia, ktorí sú ochotní študovať a stále sa vzdelávať a tí sú dobre platení a čoraz vyhľadávanejší. Pracovala som 15 rokov ako kvalifikovaná kuchárka v kovačickom cukrovare, ale keď sa začala kríza, vo veľkej skupine nadbytočných zamestnancov, ktorých prepustili z práce, bola som aj ja.Vtedy sa začal

môj intenzívny boj o prežitie rodiny, boj o ďalšie zamestnanie. Robila som všeličo, robotu som si príliš nevyberala. Neskoršie som sa zamestnala v Belehrade, kde som pracovala„deň a noc” šesť mesiacov. Vtedy som nemala vôbec času pre seba, svoju rodinu, priateľov a známych. Situácia ma prinútila zmenšiť okruh priateľov. Teraz, keď oslavujeme meniny, narodeniny a sviatky, veľmi dbám, aby tie oslavy boli čím skromnejšie, trovy čím menšie. Kríza sa cíti všade vôkol nás, iní ľudia tiež robia skromnejšie oslavy, nie také, na aké sme si zvykli skôr. Dúfam však, že kríza ako prišla, tak aj odíde a bude znovu lepšie, ak nie už pre nás, aspoň pre naše deti.

Anna Benková: − Zdá sa mi, že odvtedy, čo sa kríza pretlačila medzi nás, nie všetci si utiahli opasok aspoň o jednu dierku menej. Na jednej strane z televíznych a novinových správ sa valia informácie o prepúšťaní robotníkov, a z druhej strany vidíme, že hospodárska kríza ešte celkom nevstúpila do všetkých obchodov a na trhy. Aj ďalej

sa kupuje aj to, čo treba, aj čo netreba. Aj ďalej sú dlhé rady pri pokladniciach, ktoré hovoria o tom, že kríza zatiaľ ešte neukázala svoje až také ostré zuby, ako sme sa obávali. Kupuje sa stále viac a viac, túži sa po čím väčších materiálnych hodnotách, a na lásku, priatelenie, družby, návštevy sa, žiaľ, akosi zabúda. Ľudia v minulosti boli celkom spokojní s tým, čo mali. Na rodinné oslavy, ako sú narodeniny, meniny, rôzne iné sviatky sa chystali domáce koláče zo surovín, ktoré sa v každej domácnosti bežne mohli nájsť. Ponúkali sa skromné nápoje, sóda, krachľa, domáce víno a domáce morušové pálené. Vtedajšie dlhé a časté posedenia s rodinou, priateľmi a známymi, ktoré sa nedali predstaviť bez hudby, žartov, zaujímavých dedinských rozprávok, nahradilo, žiaľ, sedenie pred počítačom. Teraz je zaujímavejší internet, mnohí sedia na online službách, zabávajú sa na Facebooku, Youtube, a tak najčastejšie trávia svoj voľný čas, čo podľa mojej mienky nie je celkom dobre. Ľudia sú vcelku nešťastní, skôr totiž bolo 90 percent ľudí spokojných s tým, čo mali, a dnes je naopak. Ja sa snažím svoju rodinu udržať spolu a hoci aj skromnejšie, ale predsa si pravidelne doma organizujeme oslavy narodenín, menín a iných sviatkov. Trošku zriedkavejšie ako sme zvykli v minulosti, ale predsa sa stretávame, navštevujeme jeden druhého a nedáme na seba zabudnúť. Zdá sa mi, že ľudí táto kríza ohromila, stráca sa láska, ľudia sa navzájom prestávajú uctievať, návštevovať, a to netreba dovoliť. Treba vedieť skromnejšie žiť a uspokojiť sa s tým, čo máme. Zdravie, láska a pokoj, to je to najdôležitejšie v živote, nič iné. A. Chalupová

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA V RODINE KUĽOVEJ V JÁNOŠÍKU

INĐIJA

Oslavujú skromne, ale veselo

Založili vinohradníckovinárenské družstvo

rvé narodeniny dieťaťa sú pre každého dovoliť omnoho väčšie slávnosti, svadby, rodiča významnou udalosťou, a preto sa narodeniny, krsty. V mnohých prípadoch každý snaží osláviť ich čím krajšie. Na tom však možno uzavrieť, že čím je kríza väčšia, záležalo aj Miroslavovi a Maríne Kuľovcom ľudia tým viac vyhutujú. Nemôžem poz Jánošíka, ktorí pred pol druha mesiacom chopiť ľudí, ktorí sa zadlžujú, len aby sa ukásvojej dcére Andrei pripravili peknú oslavu zali pred svetom, aby sa rozprávalo o tom, prvých narodenín. Nechýbalo ani jedla, ani akú svadbu alebo narodeniny pripravili pijatiky a veru ani hudby a dobrej nálady. svojmu synovi či dcére. Každý si však robí Uznávajú však, že táto oslava predsa len za- tak ako si myslí, že je najlepšie, ibaže to neťažila ich rodinný rozpočet a bola skrom- znamená, že je jeho láska k dieťaťu väčšia nejšia, než si to priali. Na živobytie však za- ako naša.“ rába iba Miroslav, pokým sa Marína venuje dieťaťu a domácnosti, takže ich finančné možnosti sú skutočne obmedzené a nedovolili im usporiadať slávnosť väčších rozmerov. „Chceli sme dcérine prvé narodeniny osláviť v širšom kruhu ľudí, ale sme sa museli uskromniť,“ hovoria. „Zavolali sme si zo 70 najbližších príbuzných a kamarátov a prišli nám šesťdesiati. Sami by sme však nemohli Marína a Miroslav Kuľovci v hre so svojou dcérou Andreou zorganizovať ani to, keby nám významne nepomohli naši rodiAko mienite narodeniny oslavovať do čia. Pritom vonkoncom nie je zanedbateľ- budúcna? né ani to, že sme časť potravín potrebných „V súlade s možnosťami, ale akiste nie tak na prípravu večere (prasce, sliepky, zemia- ako prvé. Budú to pravdepodobne obyčajky, cibuľu...) už mali vo vlastných zásobách. né detské narodeniny, na ktorých budú väčNemuseli sme sa trápiť ani s tortami, lebo šinou deti a kto z dospelých príde, bude víje aj tu taký zvyk, že bližší príbuzní prinesú taný. Možnosti nám však, aspoň nateraz, netorty. Pravdaže, všetko sme pripravili sami dovoľujú, aby sme pripravovali špeciálne s pomocou najbližších, a sami sme si hostí hostiny. Nasledujúce, ktoré by mali byť aj vyslúžili. Keďže sme takto ušetrili, mohli inak oslávené, pravdepodobne budú iba sme si dovoliť aj hudbu. Vcelku sme z vrec- osemnáste narodeniny.“ ka museli vyčítať zo 30-tisíc dinárov, čo je Ako oslavujete narodeniny a meniny skutočne minimálna suma na takú hostinu. dospelých? V žiadnom prípade by sme si však nemoh„Pravidelne sa stretáme na narodenili dovoliť oslavu narodenín v reštaurácii a nách a meninách tak u nás, ako aj u našich všetko platiť podľa počtu hostí.“ kamarátov, ale ani v tom nepreháňame. PriZ rozhovoru sa ďalej dozvedáme, že ta- praví sa nejaká torta, prípadne slané pečikýmto spôsobom Miroslavovi a Marínini ro- vá, trochu pijatiky, možno sa nakrája klodičia pred pol druha rokom zorganizovali aj báska, šunka, syr. Nikoho špeciálne nevosvadobné veselice. Jediný rozdiel bol v láme a kto príde, je vítaný. Dary sú, pravdaže, tom, že na svadbách bolo viac hostí ako na v druhom pláne. Najčastejšie je to iba narodeninách, ale sa aj vtedy museli sprá- skromná pozornosť, občas aj žartovná, ale vať maximálne úsporne a významne zre- nikto nikomu nezazlieva, ak príde bez daru. dukovať zoznam hostí, aby sa vtesnali do Tie oslavy sú spravidla vhodné príležitosti, prostriedkov, s akými nakladali. aby sme sa stretli, vo veselej nálade poba„Inak sa to dnes skutočne ani nedá,“ ho- vili a aspoň na chvíľu zabudli na každodenné vorí Miroslav. „Možno sa šíriť iba toľko, koľ- problémy.“ ko máš peňazí. Sú však ľudia, ktorí si môžu vlh

P

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

Konštitutívne zhromaždenie prvého špecializovaného vinohradnícko-vinárenského družstva sv. Trifuna sa konalo vo štvrtok 1. marca v Kultúrnom stredisku v Inđiji. Zakladateľmi družstva sú vinohradníci a vinári z Inđije, Starého a Nového Slankamenu, Bešky, Surduku, Starých a Nových Bánoviec, Belehradu, Irigu a Maradiku. Za predsedu družstva zvolili Zvonka Gvozdanovića zo Slankamenu, kým úradujúcim riaditeľom sa stal Aleksander Kovačević, predseda ZO Inđija. V práci konštitutívneho zhromaždenia sa zúčastnili aj Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, a Radislav Jovanov, predseda Družstevného zväzu Vojvodiny. Cieľom tohto družstva bude vystupovať so spoločnými projektmi k domácim a európskym fondom, zabezpečiť lacnejšie suroviny a lepší odbyt výrobkov. a. lš.

KYSÁČ

Pomáhajú ohrozeným Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči v utorok 14. februára 2012 zorganizovala akciu delenia balíkov potravín sociálne ohrozeným občanom. Akcia prebiehala od 11.00 do 17.30 h, a všetci boli spokojní, lebo sa vydarila, a zvlášť Kvetoslav Agársky, Mária Petkovská, Anna Hlaváčová a tajomníčka Anna Gombárová. Každý pondelok od 12.00 do 18.00 h v miestnostiach Červeného kríža každý, kto potrebuje, môže dostať odev a obuv. Anna Legíňová

ŠÍD

Pomoc chudobným Predsedníčka Obce Šíd Nataša Cvjetkovićová v pondelok 27. februára 2012 vyzvala občanov, predovšetkým penzistov, ktorí majú menej ako 10 000 dinárov mesačných príjmov, ako aj všetkých starších od 65 rokov, ktorí nemajú žiadne príjmy, aby sa hlásili v obci, kde im poskytnú jednorazovú pomoc v hodnote 10 000 dinárov. Prostriedky na tieto účely obec zabezpečila z účelového účtu v obecnom rozpočte na rok 2012. O udeľovaní pomoci rozhodne komisia, ktorú vymenovalo Zhromaždenie obce Šíd. Táto akcia je súčasťou programu sociálnej starostlivosti o starých a chudobných. St. S.

19


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

RODINNÉ OSLAVY V POĽOVNÍCKOM DOME V KULPÍNE

Predovšetkým svadobné veselice

získal dodatočný priestor pre hostí, čo nebolo veľmi praktické riešenie.“ Okrem svadobných veselíc sa priestor v tomto objekte prenajíma aj na oslavy čoraz populárnejších osemnástok, kde zvyčajne býva takých sto hostí. Občas je to oslava odchodu niekoho z občanov do dôchodku. A čo sa už tiež ujalo v tomto prostredí, sú rodinné hostiny z príležitosti konfirmácie detí. Na takýchto rodinných stretnutiach tu býva najčastejšie takých 30 až 40 hostí. „Aj napriek nedostatku peňazí a celkovej finančnej kríze sa rodinné oslavy nerobia doma ako kedysi, ale sa prenajíma nejaký vhodný priestor. Priestor Poľovníckeho domu je mimo osady a na

edným z najvhodnejších a v poslednom období aj najpopulárnejších priestorov na usporiadanie nejakej rodinnej oslavy je novovybudovaný Poľovnícky dom Poľovníckeho spolku Fazan v Kulpíne. Pri rôznych príležitostiach, ako nám povedal predseda Branislav Plachtinský, si tunajšie priestory objednávajú nielen občania Kulpína, ale lákavý je aj pre záujemcov z iných osád. „Priestory nášho poľovníckeho spolku sú vhodné na rôzne rodinné oslavy. Najčastejšie si ich prenajímajú na väčšie rodinné oslavy, ako sú po prvé svadby, Vonkajšiu terasu Poľovníckeho domu po druhé sú to oslavy plnoletosti, čiže v Kulpíne onedlho nadkryjú, a tak oslavy 18. narodenín, a po tretie sú to získajú dodatočný priestor konfirmácie detí. Do siene v budove Poľovníckeho domu sa vmestí takých 170 až 180 dobčanov na sobáš a návrat späť. „Veľké svadby nás podnietili, že hostí na sedenie, hoci dakedy aj do 200.“ Svadobné veselice, ktoré sa usporadúvajú v sme v spolku začali uvažovať o tomto objekte, sú spravidla s väčším počtom hos- tom, že priestor, čiže počet miest tí a – ako nám povedal predseda Poľovníckeho na sedenie v sále treba doplniť a spolku – ten počet sa pohybuje od 300 do 350 rozšíriť o dodatočný priestor. Práľudí. A takmer na 99 percent prípadov ide o zá- ve preto sme sa rozhodli otvoreujemcov, ktorí v tejto sále usporadúvajú spoločné nú terasu nadkryť. Vďaka pôžičke, Vkusne zariadená sieň na svadby a iné oslavy svadobné hostiny. Ide teda o svadby, ktoré sa ko- ktorú nám schválila Rada Miestnajú na jednom mieste tak pre hostí z mladu- neho spoločenstva Kulpín, tieto práce plánuje- pokojnom mieste v prírode, kde sa dá uvoľniť, chinej, ako aj pre hostí zo ženíchovej strany. Väč- me realizovať už do mája, keď máme objednanú teda je vhodný aj pre dospelých aj pre deti,“ zdôšina záujemcov výhodu tejto možnosti vidí aj v prvú svadbu. Dovtedy sa pre potreby takýchto raznil pán Plachtinský. K. Gažová tom, že sa získa aj na čase, keď ide o odchod sva- väčších svadieb museli stavať šiatre vedľa, aby sa

J

DOBANOVCE

Kríza – nekríza, ľudia oslavujú šetci veľmi dobre vieme, ako je to s rodinnými oslavami. V dnešnej krízovej dobe ľudia sa predsa tešia na tieto rodinné udalosti, a to z viacerých dôvodov: vtedy je celá rodina spolu, všetci sa dobre bavia a vopred sa tešia, že uvidia aj iných známych a priateľov, a to je hádam jedna z najväčších radostí, aké máme. V porovnaní s minulým obdobím teraz sa rodinné oslavy lepšie organizujú, všeobecne sa teda ľudia správajú ekonomickejšie a na usporadúvanie osláv sa vopred pripravujú dlhší čas. No aj napriek tomu, že je kríza, zdá Manželia Katarína a Štefan Karasekovci so svojimi najmilšími sa nám, že do kuchyne ona predsa nevošla aspoň podľa toho, čo sa na rodinné a meniny) usporadúvajú zvyčajne doma, kým tie väčšie, ako sú svadobné veselice, krstiny a oslaoslavy chystá a hosťom príležitostne podáva. Podobne ako i v ostatných prostrediach, aj Do- va plnoletosti, sa usporadúvajú výlučne v rešbanovčania menšie rodinné oslavy (narodeniny tauráciách.

V

20

Práve na Zuzany zlatú svadbu – po 50 rokoch manželského spolužitia v kruhu svojich najmilších oslávili Katarína a Štefan Karasekovci z Dobanoviec. Obaja pochádzajú z Boľoviec. Tam sa narodili, a tam i vyslovili osudové áno 17. februára 1962. Po deviatich mesiacoch spoločného života sa presťahovali do Dobanoviec, kde i teraz svorne žijú so svojimi dvomi synmi, nevestami a tromi vnúčatami. Takéto oslavy bývajú dobrou príležitosťou zaspomínať si na mladosť a na začiatky spoločného života. Manželia Karasekovci na oslave zlatej svadby spomínali iba na tie pekné chvíle manželského života a na zlé akoby zabudli. Patria inak medzi horlivých aktivistov tamojšieho SKOS Šafárik. Spoluobčania ich poznajú a spomínajú, že si dopravný inžinier, teraz dôchodca, ako poľovník vedel predpásať zásteru a uvariť pre všetkých chutný guláš. Katarína Karaseková vždy bola usilovnou domácou a toho času je predsedníčkou ženskej odbočky spolku. Rada vyšíva, škrobí a žehlí ľudový odev pre dobanovských ochotníkov. Oslava zlatej svadby v kruhu rodiny bola pre manželov Karasekovcov iba prvým polčasom. Druhý plánujú usporiadať po slávnostnom otvorení dobanovského Slovenského národného domu, teda vo väčšej spoločnosti. Na túto oslavu sa už teraz nesmierne tešia a veríme, že to všetko dopadne celkom podľa ich predstáv. A. Lš. 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA SVADBY V PAZOVE A OKOLÍ

Vyplať ma otec, idem sa ženiť! etrnosť Slovákov pri organizovaní rodinných osláv pred sto rokmi vo svojej monografii Stará Pazova pochválil aj jej autor, farár Simeon Aranicki, kritizujúc zároveň pravoslávnych Srbov, že neúmerne veľa míňajú na svadby, pytačky, pohreby a slavy. Keď ide o svadby, časom sa všetko vyrovnalo medzi Srbmi a Slovákmi: od miesta, kde sa svadby usporadúvajú, Z pazovskej svadby u Rumanovcov roku 1962, keď sa ešte na pitie podávacez oblečenie mladuchy, po li krachle jedálny lístok, a samým tým treba zaplatiť za svadobné šaty, účes, báša mimo budovy obce, a to z 2 000 rovnaké sú aj výdavky. Porovnávajúc svadobné náklady torty, kvety do sály, kvetinové aranž- na 8 000 dinárov. Mladomanželia, ktopred pätnástimi rokmi a dnes vidno, mány do domu, auta, na stoly...“ vy- rí však nechcú chodiť k matrikárovi na že sa ušetrilo na dĺžke trvania sva- svetľuje nám jedna budúca mladu- nohy, mlčky súhlasia aj s takou sudobnej veselice. Zanikli aj veľké py- cha, ktorá uvádza, že im zo zozbie- mou,“ vysvetlila Dragana Đurđevitačky a sobotňajšie počínanie svadby. raných peňazí „z lásky“ postačí aj na ćová, pazovská matrikárka. Uviedla ešte, že z 388 vlani uzavretých manSpoločným organizovaním svadby svadobnú cestu. Jeden majiteľ účelového podniku želstiev každé tretie bolo uzavreté v náklady si úmerne rozdelili rodičia ženícha a mladuchy, takže sa v súlade na usporadúvanie svadieb uznal, že niektorej z okolitých svadobných s počtom miest v reštauráciách zre- sa v súčasnosti viac šetrí na počte hos- reštaurácií a že asi aj to možno podukoval aj počet svadobníkov. Na jed- tí a využíva sa aj možnosť, že rodičia važovať za meradlo, v akej miere si nej strane sa šetrí, a na druhej roz- mladomanželov sami zabezpečia občania v súčasnosti môžu dovoliť a niektoré nápoje a mäso. Pripomenul chcú organizovať galasvadby. hadzuje. Majitelia svadobných šiatrov oča„Sobáš budeme mať v júni a už te- však, že všetky množstvá použitého raz sme boli objednať reštauráciu s mäsa musia podrobiť prísnej sani- kávajú tohto roku trochu väčší záujem o inventár, ktorý prenajímajú, 220 miestami. S majiteľom účelovej tárnej kontrole. „Nemám prehľad o tom, či sa vla- nie však pre krízu, ale preto, že mnosiene sme sa dohodli na cene 18 eur na osobu, čiže spolu takmer 4 000 ni náklady na svadobné veselice zre- hé mladomanželské dvojice chvália eur. Treba však počítať s celkovými vý- dukovali. S cieľom zmenšiť počet so- staré dobré zvyky zahrnujúce oddavkami v sume okolo 6 000 eur, lebo bášov v teréne, zvýšili sme cenu so- chod pre mladú, potom odchod s

Š

SILBAŠANIA A OSLAVY

mladou na sobáš a pred oltár. Istý mladík takto rozmýšľa: „Keď sa budem ženiť, chcem sa oženiť tak ako voľakedy. Aj moju budúcu nahováram, aby si obliekla krásny pazovský kroj. Sporiť nemienim, lebo som si už zarobil. A aj otec nech ma vyplatí.“ Voľakedy všetky svadby boli rovnaké, každá zahrnovala záväznú „výstavu“ mladuchinho vena a trovy rovnako museli znášať aj bohatí aj chudobní. Bola by hanba, keby tak nebolo. Chudobní v takom prípade ešte viac ochudobneli a bohatí vždy vymýšľali „novú módu“. To sa natoľko ujalo, že ani jedna svadobníčka na svadbu neprinesie tortu pripravenú vo vlastnej kuchyni. V móde sú obrovské, dokonca poschodové torty, ktoré záväzne pečú na to špecializované ženy. Dnešný spôsob organizácie svadby v Starej Pazove už nie je až taký jednoznačný. Každý si spraví svadbu, akú môže a chce. Kým jedni pre svadbu predajú jutro – dve zeme alebo si zoberú úvery, druhí to spravia skromnejšie, v menšej a bližšej spoločnosti v separé niektorej reštaurácie alebo doma. Jedno je isté: na svadby sa už nepozývajú všetci susedovci, priatelia a známi, ani ďalekí rodáci „z gruntu“. Platí aj nové pravidlo, že „dary vracať viac nenačim“, lebo mladomanželia často nevedia, čo s tou kopou drobných darov kúpených v čínskych obchodoch, takže sa väčšmi potešia obálke. K. Verešová

príklad potreby pre domácnosť. Oslave vlastných narodenín a menín Jarmila a Onber jedál, darčeky. Na oslavu narodrej už nedávajú taký denín a menín svojich troch detí – Reveľký dôraz ako skôr. naty, Ingridy a Romana obyčajne Takisto aj výročie chystajú obed pre kmotrovcov a kamanželstva už oslamarátov, pri večeri sa potom stretnú vujú len v rodine, bez starí rodičia, tety a ujo s rodinami. hostí a bez darčeka. Oslávencovi je venovaný ešte jeden Vlani Ingrida skondeň, ktorý trávi v spoločnosti vrstovčila základnú školu, níkov, takže deti svoje dôležité dáta čo oslávili skromnejoslavujú dvakrát. šie, ale predsa v kruhu V rodine Cinkotskej nedávno tiež najbližších. Tohto oslavovali – 29. februára, keď Roman Z fotoalbumu Cinkotskovcov: roku najstaršia dcéra mal meniny a onedlho oslávi aj 11. Roman na svoje 10. narodeniny so Renata (žiačka na penarodeniny. Teší sa na svojich ka- sestrami Renatou (zľava) a Ingridou trovskom gymnáziu) marátov, čiže 15 až 20 spolužiakov, naplní osemnásť a už kmotríkov, kmotričiek a kamarátov z ulice. pomaly plánujú, že plnoletosť oslávi v užšej spoDarčeky, ktoré dostávajú najmladší členovia ro- ločnosti v niektorej kaviarničke. diny, sú vecné alebo peňažné, ale nie sú menšie Rodinné oslavy, i keď sú skromnejšie, predsa nenež v minulých rokoch. Jarmila a Ondrej sa pri vý- stratili svoje čaro – veď to je príležitosť, aby sa ľubere darčekov pre svojich rodičov a príbuzných dia stretli a spolu pekne zabavili. skôr rozhodujú pre praktické veci, akými sú naJaruška Ferková

Deťom nemožno odoprieť minulosti naši predkovia rodinným oslavám venovali len symbolickú pozornosť. Zavážilo často i ročné obdobie: spravidla sa oslavovalo v zime, kým v lete sa dokonca stávalo, že mnohí i na dátum narodenín či menín jednoducho pozabudli. Pri príležitosti týchto sviatkov si voľakedy príbuzní a priatelia chodievali zagratulovať, ale bez darčekov, domáci ponúkli pálenku a nič špeciálne sa nechystalo. Potom prišli lepšie časy, takže i oslavy nadobudli väčšie rozmery, chystali sa slávnostné obedy, ktoré sa nedali predstaviť bez dezertov, najmä tort. Časy sa však menia a pod taktovkou dnešnej krízy sa znovu trochu skromnejšie oslavujú pre rodinu významné dátumy. Ekonomika diktuje voľbu menu, zoznam hostí, ale i hodnotu darčekov. V porovnaní s predošlými rokmi, v dôsledku krízy i manželia Jarmila a Ondrej Cinkotskovci zo Silbaša usporadúvajú skromnejšie rodinné oslavy. Kedysi chystali hostiny pre väčší počet hostí, pričom osobitný pôvab mali i samotné prípravy, vý-

V

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

21


Sviatok žien netrvá len jeden deň

Vier k

ým sa tento náš Detský kútik dostane k vám, Medzinárodný deň žien už budeme mať všetci za sebou. Ale naše mamy, staré mamy, spolužiačky, priateľky a ďalšie blízke ženy si zaslúžia našu pozornosť a úctu každý deň. Veríme, že ich potešíme aj týmto naším a vaším výberom: Je tu jedna báseň z krásnej knihy detskej literatúry Medovník, slohové práce piatakov z Padiny a farebné rozety ôsmakov z Báčskeho Petrovca.

8. c

K

aV ršk ov á,

Michal Kyseľa

Starej mame Pristúpila k starej mame vnučka, hľadala, kde trasľavá jej rúčka.

lav ros Mi

j Torda

i, 8. c

S an dra

Keď ju našla, pobozkala vrele, krátky prívet povedala smele:

Ka ňo vá ,

8. c

ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

– Prajeme ti mnoho rokov v zdraví, tvár tvoju nech zdobí úsmev hravý!

da Prečo mám ra svoju matku

Kristína Turč anov á, 8

.a

Maličká som, nuž i prívet krátky... Stará mama, rozprávaj nám hádky!

jú deň žien oslavu edzinárodný aj ú radosť maj j všetky ženy, še na v avujeme ho aj e dodievčence. Osl nc če ev učiteľky a di škole a vtedy darčeky. lapcov krásne ch darčeky stávajú od pripravujú aj dostala Žiaci v škole už a j moja mam A y. am m e oj pre sv mám veľmi rada z hé darčeky. Ja no m ňa m o od myslieť život be ánemôžem si za e. Má veľa pr svoju matku a teplučko hrej k ta a m ev ť. Tak ako ona m nej. Jej ús ažím jej pomôc sn sa dy vž , úlohách. Pre ce a keď môžem ôjmu bratovi pri domácich e všetky m aj k, ný darče al ek pomáha mne p la vi ra p jej pri pozorní nie8. marec som aby sme boli k nim dobrí a ili, lého roka. mamy si zaslúž k, ale počas ce ela Majdlíková, 5. 1 to ia sv o nt te Rach len na ta v Padine ZŠ maršala Ti

M

22

Moja mama

T

ak ako každé dieťa, aj ja mám moju matku veľmi rád. Stá le sa o mňa stará, navarí nám , napečie, vždy má po dome veľa prá ce. Ja sa preto usilujem mať len do bré známky, aby mala radosť a aby sa nemusela trápiť. V dome nás je mnoho, často jej je ťažko, ale nedá to ukázať. K Medzinárodnému dňu žien jej chcem zažela ť všetko najlepšie a chcem ju prekvapiť tým najkrajším darčekom. Kristián Marušník, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Padin e

Aj 2. marcový Detský kútik pripravili: Anna F. a Jana S. 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 6.3.2012 13:57 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 5 (1815) 10. marca 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Jarná sejba predo dvermi opäť je tu marec, mesiac, v ktorom sa začína aktívne pracovať vonku v poli. Podľa údajov Hospodárskej komory Srbska v nadchádzajúcej pestovateľskej sezóne treba obsiať 2,8 milióna hektárov, z čoho na takmer 1,4 milióna bude dominovať kukurica. Odborná služba Združenia pre poľnohospodárstvo odhadla, že jarné obilniny budú posiate na 160 000 ha, cukrová repa na 70 000 ha, slnečnica na 180 000 ha, sója na 170 000 ha, tabak na 6 000 ha, 300 000 hektárov by malo byť obsiatych zeleninou, 380 000 hektárov krmovinami. Ostatné plodiny by sa mali nachádzať na 70 000 hektároch. V porovnaní s minulým rokom na väčších plochách by sa mala pestovať kukurica, cukrová repa, slnečnica, sója, zelenina, krmoviny a ostatné plodiny. Odhaduje sa, že tabak sa bude pestovať na menších plochách. Jarné obilniny budú zaberať rovnaké plochy ako minulý rok. Združenie pre poľnohospodárstvo Hospodárskej komory Srbska upozorňuje na skutočnosť, že pre realizáciu jarnej sejby a všetkých prác je nevyhnutné zabezpečiť palivo, deklarované osivo, minerálne hnojivo a ochranné prípravky, pričom sa nesmie zabudnúť ani na mechanizáciu, ktorú treba vopred pripraviť. Nielen poľnohospodári, ale aj odborníci poukazujú na momentálnu nelichotivú situáciu v poľnohospodárstve, ktorá je horšia ako na začiatku roka 2011. Najväčším problémom sú rastúce náklady výroby a zníženie predajných cien niektorých výrobkov, čo bude mať určite vplyv na štruktú-

A

ru a objem tohtoročnej jarnej sejby. Taktiež je najvyšší čas, aby sa zverejnili všetky potrebné nariadenia pre poľnohospodárstvo, aby poľnohospodári mohli plánovať svoju výrobu. Novinkou pre tento rok je Nariadenie o subvencovaných úveroch pre poľnohospodárstvo, s fixným úrokom 6 % na ročnej úrovni. Táto úroková sadzba je o dve percentá nižšia ako v minulom roku. Úvery sa budú poskytovať na obdobie 1 až 3 roky. Novinkou je, že okrem registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev a družstiev o úvery sa môžu uchádzať aj ostatné právne osoby a podniky. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena pšenice oncom februára na všeobecné trhové ovzdušie najviac vplývali dve nariadenia vlády Republiky Srbska. Jedno sa vzťahuje na intervenčný predaj 50 000 ton pšenice a druhé taktiež na intervenčný predaj rovnakého množstva kukurice. To sa ihneď odzrkadlilo na obchodovanie na Produkčnej burze v Novom Sade. V dňoch od 27. februára do 2. marca bol obrat o polovicu menší. Cena pšenice po dvojmesačnom nepretržitom raste dňa 29. februára dosiahla hodnotu 22,50 din/kg, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím rast o 21 %! Aby následne nezdražela múka a chlieb, vláda sa rozhodla intervenovať a mlynárom ponúkla pšenicu po 20 din/kg. To sa ihneď odzrkadlilo aj na cene pšenice na burze, ktorá spadla na 22 din/kg. Trh s kukuricou sa pripravuje na priechodnosť Dunaja po celom toku. Jej cena už druhý týždeň po sebe klesá. Vývozcom hrá do kariet aj vysoký kurz eura. Priemerná cena obchodovania v uvedenom období bola 19,65 din/kg (18,19 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,35 % menej. Aby sa stabilizoval aj tento trh, od 5. marca sa začalo s predajom 50 000 ton kukurice z tovarových zásob po cene 18 din/kg. V uvedenom období dopyt po ostatných poľnohospodárskych komoditách bol nulový. Podľa informácií týkajúcich sa výsevu kukurice v USA plochy pod kukuricou by mali dosiahnuť najvyššie výmery od druhej svetovej vojny (viac ako 38 miliónov hektárov). Podľa analytikov a ich výpočtov je pravdepodobné, že farmári na kukurici zarobia viac ako na sóji, a to je aj dôvod, prečo sa očakáva zvýšenie výmer oproti minulému roku o 2 %. Európska pšenica v porovnaní s americkou bola koncom februára drahšia. Vo Francúzsku jej cena bola približne na úrovni 272 eur/t, v USA medzi 259 − 262 eur/t. Pšenica v Rusku bola najdrahšia − na úrovni približne 292 eur/t. Austrália pon��kala pšenicu približne za 276 eur/t. Žatva v Austrálii je ukončená a výsledky sú lepšie ako sa očakávalo. Produkcia pšenice je podľa dostupných informácií vyššia oproti minulému roku o 20 %. Export pšenice by mohol dosiahnuť 22,3 mil. ton, a tým by sa exportný potenciál oproti minulému roku navýšil o asi 20 %. Ľ. S.

K


poljo2:0 6.3.2012 13:58 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY PRÍZVUKY Z PORADY O MLIEČNOM DOBYTKÁRSTVE V HOSPODÁRSKEJ KOMORE VOJVODINY

Ďaleko je Holandsko... elkom sľubne zneli vstupné slová Đorđa Bugarina, ktorý ako hostiteľ na pôde Hospodárskej komory Vojvodiny privítal na desiatky vojvodinských poľnohospodárov, prevažne výrobcov mlieka, ako i vzácnych eminentných odborníkov – domácich a z Holandska na nedávnej tematickej porade v Novom Sade s názvom Mliečne dobytkárstvo v Srbsku a Európskej únii: – Máme za cieľ získať nové poznatky o tom, čo nás očakáva v najbližšom období, t. j. v období nadchádzajúcej integrácie. My v HKV už niekoľko rokov za sebou sa pokúšame nájsť mechanizmy na zhromaždenie farmárov, ktorí sú budúcnosťou poľnohospodárstva Srbska, aby povedali, čo ich trápi a aby sme sa pokúsili spoločne vplývať na vládu Republiky Srbska, ktorá formuje ekonomické ovzdušie. Musíme predovšetkým uvažovať o tom, ako zjednotiť malých farmárov, aby spoločne zrealizovali vlastné ekonomické záujmy. Poradu zorganizovali spoločne Spolok agrárnych novinárov a HKV, v spolupráci s Veľvyslanectvom Kráľovstva Holandska 24. februára. Adri de Roo, radca pre poľnohospodárstvo pre západný Balkán holandského veľvyslanectva v Belehrade, úvodom podal „osobný preukaz“ svojej krajiny. Holandsko je menšie od polovice Srbska. Na rozlohe 4 miliónov hektárov žije 16,5 milióna obyvateľov. Jeho brutto národný dôchodok tvorí 600 miliárd eur, čím sa zaraďuje na 16. miesto svetových ekonomík. Vývodiace postavenie v oblasti poľnohospodárstva Holandska, ktoré zabezpečuje 1/10 národného dôchodku, má mliekarenský priemysel. Pre tamojšie poľnohospodárstvo je príznačná nepretržitá dynamika: výskumy, projekty, analýzy, uplatňovanie nových poznatkov, ako i

C

orientácia na medzinárodný trh. Radca holandského ministra poľnohospodárstva Ate Oostra hovoril o spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ v období 2013 – 2020. Osobne predpokladá, že „Srbsko sa stane členom EÚ o 5 – 6 rokov“. On osobitne prízvukoval: – Poľnohospodárstvo je čoraz dôležitejší faktor vo svete, s ohľadom na 9 miliárd obyvateľov, ktorých treba nakŕmiť, rovnako sú dôležité bezpečnosť potravín a rozumné, prístupné ceny. Dôležitá je podpora a pomoc poľnohospodárstvu. Obrat v dejinách EÚ je, že máme niekoľko nových členských krajín, na ktoré treba usmerniť pomoc. Pomoc sa síce navýši, ale nie o toľko, koľko tieto krajiny očakávajú. Terajšia zaručená cena litra mlieka v EÚ je 0,30 eura, ale od roku 2015 sa ceny zliberalizujú. Musíte sa pripraviť pre tvrdý trhový zápas; ako navzájom medzi sebou v Srbsku, tak so susedmi a inými výrobcami v EÚ. Máte výborné zdroje potravín, a to je príležitosť pre Srbsko. Oostra dodal, že spotrebiteľov čoraz viac zaujímajú previerky kvality mlieka a odporúčal užšiu spoluprácu srbských a holandských dobytkárov prostredníctvom družstiev. Odborník na kooperácie v Holandsku Harry Raemaekers pripomenul, že „o pár mesiacov zrejme holandská multinacionálna kompánia Royal Friseland Campina príde do Srbska“. Hovoriac o možných scenároch vývinu poľnohospodárstva v Srbsku o. i. podčiarkol: – Pre vás je dôležité, aby ste preskočili fázy, ktoré absolvovali iné krajiny na ceste do EÚ. Srbsko potrebuje politiku veľkých skokov, ktorá funguje na troch úrovniach: na mikro, strednom a makropláne. Treba vychádzať z premisy, že väčšia výroba je lacnejšia výroba. Problém vznikne, ak roz-

voj nebudete riadiť. Vláda musí podniknúť opatrenia na to, aby ľudia zostali na dedine. Neorientujte sa na americký spôsob rozvoja, nekupujte po stotisíc kráv. Skúste to s malými rodinnými farmami a kvalitne sa organizujte; kooperácie v tom budú mať významnú úlohu. Je dôležité, aby sa vaši farmári stali partnermi Campiny na vašom trhu. Určite sa pýtate, čo nasleduje, čo sa stane, keď príde taký silný partner. Netreba sa obávať; treba sa ohliadať a informovať. Campina je otvorená pre komunikáciu, na vás je len aby ste sa dobre organizovali a nastupovali spoločne. Musíte predovšetkým mať spoločný plán na úrovni štátu. V Holandsku tento rozvoj trval asi 50 rokov, vy by ste ho chceli vtesnať do dvoch-troch rokov; to bude dramatické, o tom sa budú písať knihy... Nenad Terzić, vedúci oddelenia dobytkárstva v Ministerstve poľnohospodárstva a obchodu Republiky Srbska povedal, že opatrenia štátu za posledných niekoľko rokov majú za výsledok zvýšenie fondu dojníc: v Srbsku je ich teraz 141 841 kusov, čo je o 12 % viac než roku 2011; vo Vojvodine je 48 810 dojníc, čiže o 10 207 viacej ako pred rokom. Vlani sa vraj do mliekarní dostalo viac než 800 miliónov litrov mlieka a roku 2010 necelých 650 miliónov litrov. On tiež dodal, že aj v tomto roku zostanú subvencie vo výške 25 000 dinárov za teľné jalovice a prémie 5 din/l mlieka. Agrárny rozpočet na tento rok sa vraj navyšuje a „Ministerstvo poľnohospodárstva sa postará o to, aby právo na podporné prostriedky využil väčší počet užívateľov než vlani“. Podľa neho v tomto roku Srbsko bude bohatšie približne o 24 000 kvalitných dojníc. Terzić však uznal, že „jedným z najväčších problémov je založenie laboratória na kontrolu surového mlieka“, a prisľúbil, že „to bude dokončené do konca roka 2012“. Podstatne odlišnejšie odznel výklad Dragana Glamočića z Poľ-

nohospodárskej fakulty v Novom Sade. Mapujúc stav a perspektívy rozvoja mliekarskeho dobytkárstva v Srbsku, poukázal na ďalší pokles a nízku priemernú výrobu mlieka, ako i na celý rad dôvodov, ktoré ju zapríčiňujú. U nás je totiž najviac malých fariem, na ktorých je vysoká cena výroby mlieka, sú mliekarne, ktoré pracujú iba ako „sezónne“... Osobitný problém vyplýva z existencie sivého trhu a najmä z absencie dlhodobej a stabilne agrárnej politiky. V súvislosti s nezávislou kontrolou mlieka a nezávislými laboratóriami povedal, že „ani sa nevie, kedy ich Srbsko bude mať!“ Podľa neho treba pracovať na zvýšení kvality mliečneho dobytka, podnecovať odbornú kontrolu, uplatňovať odborné vedomosti a nové technológie v praxi atď. Žiaľ, na zaujímavej porade sa zvýšilo len málo času na otázky dobytkárov, nieto na dialóg. K slovu sa dostali iba niekoľkí, ale odpovede na tých zopár úchytkom vyslovených otázok im veru optimizmu do temer prázdnych zásobníkov nepriliali. Jeden z nich, ktorý, ako povedal, navštívil niektoré krajiny EÚ vrátane „krajiny tulipánov“, povedal: „Nie sme ani kráľovstvo, nie sme ani Holandsko. To, čo sme videli v Holandsku, to my nikdy nedosiahneme, to v Srbsku nie je možné. Bol som veľký zástupca vstupu do EÚ, ale uvidel som, že takýmto spôsobom my nemôžeme... Traja ministri, štyri stratégie...“ Predstaviteľ HKV dotyčného umlčal slovami, že „netreba vzácnych hostí zaťažovať našimi vnútornými problémami“. Možno naskutku netreba. Ale netreba ani maľovať teplými farbami tam, kde im nie je miesto. Kýmkoľvek výrobcovia mlieka, dobytkári, budú mimo rozhodovania o kvalite a cene ich výrobku, sotva môžu byť spokojní a sotva mliečne dobytkárstvo u nás pustí hlboké a zdravé korene. Juraj Bartoš

Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

24/II

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 6.3.2012 13:59 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DRUŽSTEVNÍCTVO: V ZÁVOZE ALEBO ZNOVU V MÓDE (3)

Naše reformy, naše perspektívy N

apriek všetkým hospodárskym, politickým a iným zmenám, ktoré sa u nás udiali za posledných pätnásť rokov, oblasť družstevníctva ešte stále regulujú dva zákony: spolkový z roku 1989 a republikový, schválený v roku 1996, doplnený až o desať rokov neskoršie, v apríli 2006. Na jednej strane sú tieto zákony v niečom podobné, ale sa na strane druhej viaceré ich normy výrazne líšia, takže sa v praxi nemožno zbaviť právneho dualizmu, čo zrejme neprispieva k rozvoju družstevníctva. Vlani svetlo sveta uzrel predbežný návrh (nového) Zákona o družstvách, zorganizovaná je i verejná rozprava o ňom, ale sa ten zatiaľ neocitol v parlamente na pretrase. Na snemovaní o stave a perspektívach rozvoja družstevníctva u nás, ako aj o nutnosti reforiem v

poľnohospodárskom družstevníctve, ktoré prebiehalo koncom vlaňajška na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune, minister poľnohospodárstva Dušan Petrović oznámil a akcentoval nové štatutárne a majetkovoprávne východiská pre poľnohospodárske družstvá. Tieto by mali umožniť vyriešenie mnohoročných nahromadených problémov v družstevníctve, zároveň otvoriť priestor a možnosti aj pre nové formy združovania poľnohospodárov. V prvom rade mal na mysli to, že by nový zákon mal umožniť optimálne šance na to, aby sa v súrnej lehote všetko, čo je majetkom nesporným, stalo majetkom družstevným. – To iste nebude ľahko, lebo sa veľká časť družstevného vlastníctva naďalej formálno-právne vedie ako vlastníctvo spoločenské. Stanovami nového Zákona o

družstvách určené sú mechanizmy na rozhraničenie družstevného a spoločenského vlastníctva, kde pre absenciu a nedopracované predpisy už dlhšiu dobu existuje komplikovaná právnická situácia. Všetko, čo je sporné, ocitne sa urýchleným postupom na súde s cieľom, aby sa prostredníctvom neho objavilo najspravodlivejšie riešenie pre družstvá a družstevníkov, – podotkol minister Petrović. Inými slovami treba nastoliť taký trvalý inštitucionálny rámec, ktorý každému poľnohospodárovi, ktorý sa, vychádzajúc zo zásad družstevníctva, chce združiť s inými, umožní účinnejšiu výrobu, zmenšenie nákladov, lepšie zásobovanie reprodukčnými potrebami, istý odbyt vyrobených statkov. Známy je údaj, že z celkového počtu 2 124 rôznych družstiev, koľ-

ko ich toho času existuje u nás, je najviac družstiev poľnohospodárskych: 1 425. Taktiež skutočnosť, že sú mnohé z nich limitované v práci práve pre neurovnané a neregulované majetkovoprávne vzťahy týkajúce sa vlastníctva, ktorým disponujú alebo ho užívajú. Následky toho sú viac než znepokojujúce. Hoci je poľnohospodárske družstevníctvo najdôležitejším segmentom družstevníctva celkového, poľnohospodárske družstvá majú veľmi skromný podiel v hrubej pridanej hodnote pôdohospodárstva v Srbsku: len 1,5 percenta. A keďže veľká časť poľnohospodárskopotravinárskych výrobkov ide mimo spoločensky organizovaného obratu, štátny rozpočet ročne zostáva chudobnejší o približne 160 miliónov eur. Do tretice: tam, kde nebude družstiev, môže sa stať, že nebude ani dedín. Takých príkladov a prípadov už bolo. (V budúcom čísle: Nielen zákon, ale i stratégia) O. F.

TRETÍ MEDZINÁRODNÝ BELEHRADSKÝ VEĽTRH VÍNA PREBIEHAL OD 23. DO 26. FEBRUÁRA

Nápoje špičkové a bežné J

e nielen liehovinou a pochúťkou, ale môže byť i liekom. Víno je reprezentantom klímy, ale aj kultúry krajiny, z ktorej prichádza. Obohacuje naše stoly o iné vône a chute, ale aj prebúdza cestovateľské predstavy a spomienky. Jeho obrovská rozmanitosť nám poskytuje príležitosť túlať sa po rôznych krajoch a krajinách. Pestrosť zasa robí z neho fenomén, ktorému špičková gastronómia a hotelierstvo právom venujú veľkú pozornosť. Jedinečne dopĺňa jedlo a vytvára krásne zážitky pre labužníkov. Je aj vynikajúcim komunikačným prostriedkom: veď vo víne je pravda.

10 /4481/

Prvú účasť na veľtrhu: vinárske závody Zvonka Bogdana

zhromažďujúcom čoraz viac účastníkov. Na začiatku ich bolo tu niekde okolo tucta, v súčasnosti ich je vyše šesťdesiat, domácich a zahraničných. Na najznámejšom veľtrhu vína u nás účinkovali po prvýkrát tohto roku i vinárske závody z Grécka, distributéri z Maďarska, z tých domácich vinárske závody Zvonka Bogdana z Palića, Trivunović z Erdevíka, Galot z Banátskych Karloviec, Aleksić z Vranja... Na BEO WINE FAIR boli aj výrobcovia zo Slovinska Vcelku, pre všetky chute – všetky dávnom, po rade treťom medzinárod- druhy vína: od tých špičkových, po tie bežné. O. Filip nom podujatí BEO WINE FAIR, rok čo rok

Mnohé druhy a chute

10. 3. 2012

Zvlášť v posledných rokoch sa kvalita a ponuka našich vín neustále zvyšuje. Obľuba vína u nás v súčasnosti rastie a je dobre, že sa oveľa viac otvárame aj zahraničným vínam. Tieto trendy boli badateľné aj na ne-

HLAS ĽUDU

III/25


poljo4:0 6.3.2012 14:00 Page 4

PRílohA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (9) VlnoVník oRechoVý – EriophyES triStriatuS (AceRiA tRistiAtA) Samička vlnovníka orechového (srb. orahova grinja) má červíkovitý tvar tela červenkastej farby, dĺžky 0,20 – 0,24 mm. Oplodnená samička prezimuje pod šupinami pukov, zriedka pod opadnutým lístím. Na jar v čase pučania preliezajú na listy a na hornej strane v blízkosti hlavného nervu vytvárajú drobné hálky veľkosti špendlíkovej hlavičky. Tieto bradavičky sú duté a v nich žijú samičky. Na dolnej strane listov sa vytvára žltobiela, neskôr hnedá plsť. V priebehu roka sa vyvinie niekoľko generácií, ktoré sa vzájomne prelínajú. Hostiteľskou rastlinou je orech vlašský. Na spodnej strane listov a na nezrelých plodoch sa v dôsledku vyciciavania štiav vytvárajú drobné bradavičnaté hálky. Na dolnej strane listov sa vytvára plsť – ernerum. Aj pri väčšom napadnutí nevplýva na zníženie kvality a kvantity úrody. Pri silnom napadnutí môže zapríčiniť skorší opad listov a nedozrievanie plodov. Tiež pri extrémne silnom napadnutí mladých stromov v škôlkach môže zapríčiniť deformácie koruny stromu. Niektorí odborníci uvádzajú na orechu dva druhy vlnovníkovcov: Aceria tristiatus a Aceria erineus. Druhy veľmi podobné, ktoré sa líšia tým, aký symptóm na listoch orecha spôsobujú. Aceria tristiatus zapríčiňuje na mladých listoch vznik drobných, najprv svetlozelených, neskôr žltých až hnedých hálok pozdĺž hlavnej alebo vedľajších žiliek. Druh Aceria erineus spôsobuje na vrchnej strane lista vznik pľuzgierovitých deformácií, kým na spodnej strane tej pľuzgierovitej deformácie vzniká plsť – ernerum. Špeciálna ochrana sa nerobí. Na zníženie populačnej hustoty škodcu stačí zhrabať a spáliť napadnuté lístie.

26/iV

Škody spôsobené vlnovníkom orechovým

VlnoVník lieskoVý – phyllocoptElla avEllanaE Telo je vretenovitého tvaru, červenkasto sfarbené, dĺžky 0,22 – 0,26 mm. Dospelé jedince a aj vývojové štádiá majú iba dva páry dopredu smerujúcich nôh. Propodosoma je krytá štítkom, na ktorom sa nachádzajú 4 chĺpky. Hysterosoma je sekundárne priečne krúžkovaná, ukončená párom dlhých bŕv.

Prezimuje v štádiu oplodnenej samičky pod šupinami zdurených púčikov liesky. Na jar samičky opúšťajú zdurené puky a sťahujú sa na spodnú stranu vytvárajúcich sa pukov, kde kladú vajíčka. Z vajíčok sa liahnu pohyblivé protonymfy, z nich sa vyvíjajú viac-menej nepohyblivé deutonymfy, ktoré žijú na spodnej strane. V júni sa vyvíjajú z deutonymfy dospelé jedince, ktoré prenikajú do novovytvorených pukov. Napadnuté

OVOCINÁRSTVO

Jarný rez broskýň ýšku úrod ovocia neovplyvňuje iba pestovateľská oblasť, ale predovšetkým starostlivosť o stromy, kde veľmi dôležitú úlohu zohráva rez. Rez je opatrenie, ktoré pri racionálnom použití umožňuje účinne ovplyvňovať rast a rodivosť. Pri reze môžeme odstrániť podľa individuálneho ovocného druhu aj polovicu, prípadne dve tretiny kvetných púčikov, čím vlastne regulujeme násadu kvetov a plodov. Postupujeme tak, že pri jarnom reze odstránime časť násady kvetov alebo časť konárikov aj s vyvíjajúcimi sa plodmi (hlavne pri broskyniach a marhuliach). Tento efekt je v prípade ovocných druhov zakladajúcich veľké množstvo kvetných púčikov a plodov významný aj preto, lebo umožňuje predchádzať vyčerpaniu ovocných

V

stromov, znižovaniu kvality plodov v dôsledku nepomeru počtu plodov a veľkosti listovej plochy. Rez broskýň v jarnom období vykonávame dva až tri týždne pred kvitnutím až do štádia ružového puku. Ako sme už spomenuli, týmto rezom zabezpečujeme reguláciu násady plodov v danom roku. Broskyne patria medzi ovocné druhy, ktoré nasadzujú veľký počet kvetných pukov a zvyčajne len malé percento z nich stačí na zabezpečenie bohatej úrody. Ak by sme nechali väčšie množstvo kvetov a následne plodov, strom by ich nedokázal uživiť, takže by sme mali obrovské množstvo malých a nekvalitných plodov. Ak rez vykonávame v štádiu ružového puku, je už menšia pravdepodobnosť ich namrznutia ako pri skor-

puky začínajú hrubnúť a v septembri sa dajú jasne rozlíšiť od nenapadnutých. Vo vnútri týchto pukov sa roztoče ďalej množia. Počas roka môže mať aj 6 generácií. Vlnovník lieskový napáda divé aj pestované kultivary liesky. Napadnuté puky sú zdurené, zväčšené a majú okrúhly tvar, sú ružovej farby. Tieto puky na jar nevypučia a zoschnú, vo vnútri pukov je veľké množstvo jedincov vlnovníka. Napadnuté samčie pupene sú pevné, ľahko sa lámu a produkujú málo peľu. Vlnovník lieskový je rozšírený v Európe, najmä v strednej a juhovýchodnej Európe, v Malej Ázii, Austrálii. O ekonomickom význame tohto druhu sú rôzne názory. Jedni ho považujú za významného škodcu, ktorý môže znížiť úrodu liesky až do 50 %, kým druhý uvádzajú, že liesky napadnuté týmto škodcom nemajú významný vplyv na úrodu. Špeciálna ochrana sa proti vlnovníkovi lieskovému zatiaľ v porastoch liesky nerobí. ing. Ján tancik, phD. Spu nitra šom reze. Ďalšou výhodou tohto jarného rezu je menšia náchylnosť stromu na glejotok. Rezné rany sa začínajú okamžite zaceľovať a riziko infekcie chorobami a škodcami je menšie. Jarným rezom odstraňujeme poškodené a namrznuté konáre. Odstraňujeme aj obrast vo vnútri koruny a konáre, ktoré nám zahusťujú korunu. Kostrové konáre skracujeme na vonkajší púčik. Rezom regulujeme taktiež výšku stromu, ktorá by nemala presiahnuť dvestodvadsať až dvestoštyridsať centimetrov. Mladé stromy režeme miernejšie, lebo radikálnejším zásahom by sme vyvolali len bujnejší rast. Základ rodivého obrastu tvoria jednoročné výhonky, ktoré skracujeme na 6 až 10 púčikov. Nesmieme zabudnúť na ponechanie rezervy, ktorá nám bude slúžiť na rast výhonkov, ktoré budú základ pre úrodu v nasledujúcom roku. Ľ. S.

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


poljo5:0 6.3.2012 14:16 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

VČELÁRSTVO AKO POÉZIA POĽNOHOSPODÁRSTVA

porovať včelárov prajnými úvermi so skromnými úrokmi, ktorý v roku 2012 budú dokonca o čosi menšie ako v roku 2011. U nás je dnes okolo 12 000 včelárov a v podmienkach krízy treba rátať, že ich počet bude stúpať. Hlavne preto, lebo je chov medonosných včelstiev tak osvedčeným zdrojom doplnkových príjmov, ako i šancou nezamestnaným, aby sa pri pomerne skromných vkladaniach dopracovali k zabezpečeniu životnej existencie. Podľa Živadinovića a jeho výpočtov pri investíciách v sume okolo 80 – 90 eur na úľ ročne, načim približne 120 až 130 úľov na zabezpečenie priemerného platu a príspevkov k tomu prislúchajúcich, alebo 250 úľov na možnosť zarobiť nadpriemerne. Sú však potrebné i dva predpoklaZo začiatku sympózia dy k tomu: jedným je možnosť kočoApimondie vať včelíny, druhým, oveľa podstatza slušnú cenu dokážeme vy- nejším sú dobré znalosti o včele, poexportovať všetky množstvá, važovanej za dieťa slnka a včelstvách, ktoré vyrobíme – aj to hlavne ich potrebách a procesoch. Konkrétne na náročný trh Európskej únie, o jarných prehliadkach, drôtikovaní rána ktorom sa najviac hľadá a mikov a upevňovaní medzistienok, o predáva med agátový – ale aj začiatkoch kvitnutia lúk, nadstavovana to, že len necelé percento ní alebo podstavovaní medníkov, choreálnych možností a pasien- ve matiek a rozmnožovaní včelstiev, o kov využívame v tomto dôle- tom, ako predchádzať rojeniu včiel, o žitom odvetví. Pri registrova- vytáčaní medu, rozmnožovaní včelstiev, výmene matiek, úprave plodísk pred zazimovaním včelstiev, správnom doplnení zimných zásob, triedení a úschove plastov... V zásade si ošetrovanie jedného včelstva vyžaduje od 10 do 30 hodín ročne, podľa toho, akým spôsobom sa včelári. Žiadne od nich však nejde Med – lákavý výrobok nielen na domácom trhu bez patričných odnej ročnej výrobe od 4 000 do 6 000 borných vedomostí. Jeden z účastníton medu v roku 2009 vyexportovali kov sympózia všetko uvedené trefne sme okolo tisíc ton, o rok neskoršie vystihol slovami, že každý začiatočník dvakrát toľko, vlani približne 1 100 ton... potrebuje na štart minimum vkladov Pred otvorením dvoch významných a maximum vedomostí. Bez toho jeho podujatí minister poľnohospodárstva včelárenie v žiadnom prípade nemôDušan Petrović oznámil, že štát a mi- že byť efektívne a zárobkové. nisterstvo budú – tak ako i vlani – podOto Filip

Málo vkladov, veľa vedomostí ve významné charakteristiky včelárstva odzneli na úvod nedávneho sympózia Medzinárodnej federácie včelárskych organizácií Apimondia, ako aj 4. Štátneho včelárskeho veľtrhu, ktoré súbežne prebiehali v Kongresovom stredisku Sava v Belehrade. Prvou je, že ide o banícku robotu, keďže včelári azda najviac práce majú v nevyhovujúcich letných páľavách, v dňoch, keď väčšina iných oddychuje. Včelárska sezóna sa vlastne ráta od času, keď včelstvá začínajú lietať, končí začiatkom jesene, keď je vo včelnici záver zazimovacích prác. Druhým hodnotením bolo, že ide o poéziu poľnohospodárstva. Lebo je produktom včelárstva – chovu medonosných včelstiev, sladký a zdraviu najviac osožiaci med, potravina celé tisícročia považovaná na mimoriadne žriedlo zdravia. Ťažko zhodnotiť, k čomu včelárstvo má bližšie: či k Farma Jovićovcov – viacnásobná nositeľpoľnohospodárstvu, ka uznaní Novosadského veľtrhu či k potravinárstvu, či

D

Včelárstvo si žiada nielen vedomosti, ale i príslušné vybavenia k záľubám, či k relaxácii, alebo k niečomu piatemu. V každom prípade u nás má hlboké korene, dosahuje skvelé výsledky a sú pred nimi netušené perspektívy.

10. 3. 2012

10 /4481/

Na nedávnom 4. Štátnom včelárskom veľtrhu predseda Zväzu včelárskych organizácií Srbska Dr. Rodoljub Živadinović poukázal na mimoriadnu kvalitu nášho medu, na skutočnosť, že

HLAS ĽUDU

V/27


poljo6:0 6.3.2012 14:04 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY VINOHRADNÍCTVO

Začínajú sa práce vo vinici áme tu marec, mesiac vhodný na ukončenie skorých jarných prác, ako sú hnojenie organickými a základnými priemyselnými hnojivami a aj rôznymi opravami vo vinici. No najdôležitejšou prácou na dosiahnutie kvalitnej úrody vo vinici je rez viniča. Ak sme v zimných mesiacoch vykonali predbežný rez viniča, v marci je potrebné vykonať opravný rez. Pre vinič končí obdobie vegetačného pokoja a s postupným otepľovaním sa pôdy začína prvá fáza vegetácie, ktorá sa prejavuje slzením krov. To je spôsobené prehriatím sa pôdy a zároveň aj koreňovej sústavy, čo má za následok prúdenie miazgy do viničového kra.

M

Pri reze viniča v tomto období vyteká z rezných rán miazga. Slzenie viniča začína koncom marca (niekedy až začiatkom apríla), trvá jeden až tri týždne a končí pučaním krov. Do tohto obdobia je vhodné ukončiť rez viniča. Neskorý rez môže mať za následok kvôli silnému výtoku miazgy oslabenie krov a púčiky na čapíkoch vôbec nevypučia. Po ukončení rezu vo vinohrade upravujeme drôtenkové vedenie, zaťahujeme drôty, z ktorých odstránime zvyšky zachyteného dreva po reze. Pri dostatočnom nasýtení viniča miazgou prikročíme k ohýbaniu a samotnému vyväzovaniu starého a rodivého dreva. Pri viazaní najskôr upevníme kme-

ne, kordónové ramená a potom ťažne a poloťažne do žiadaného tvaru. Na viazanie starého dreva použijeme pružný materiál, ktorý sa nezarezáva do hrubnúceho dreva. Ťažne a poloťažne vyväzujeme po skončení zimných mrazov, kedy je vlhký vzduch a ťažne sú vlhké, vďaka čomu sa ľahko ohýbajú a dajú sa aj ľahko tvarovať. Za slnečného a suchého počasia sa ťažne ľahko lámu, preto sa týmto termínom treba vyhýbať. Práce spojené s viazaním viniča treba ukončiť pred začiatkom pučania krov. Oneskorené vyväzovanie by mohlo mať za následok poškodenie a vylomenie mladých púčikov. V mladých vinohradoch, ako aj na podsadených viničových kroch je čas na odstránenie nepotrebných rosných korienkov. Ak sa rosné korienky neodstránia včas a zosilnejú, prevezmú funkciu hlavných koreňov, ktoré neskôr aj s koreňovým kmeňom zakrpatejú a postupne odumrú. Tento proces sa

nazýva spravokorenenie odrody a má za následok odumretie celého viničového kra. A prečo môže dôjsť k odumretiu? Korene priamo rozrastené pod povrchom pôdy sú prekážkou pri jej hlbokom kyprení, v suchom období vysychajú a v zime počas tuhých mrazov vymŕzajú. Po ukončení týchto prác začíname jarnú kultiváciu pôdy, ktorá je dôležitá z hľadiska dostatku vody pre vinič, ako aj udržanie dobrej štruktúry a kyprej hornej vrstvy pôdy. Zároveň ňou odstraňujeme aj buriny. Vinič prihnojujeme ľahko rozpustnými dusíkatými hnojivami. Taktiež robíme chemickú ochranu proti prezimujúcim škodcom viniča a proti akarinóze a erinóze. Chemické ošetrenie proti týmto dvom chorobám treba vykonať v termíne tesne pred pučaním viniča.

ďasien a v gynekológii. Pôsobí aj proti hnačkám a záchvatom kašľa, znižuje hladinu cukru a počet bielych krviniek v krvi. Droga sa používa aj na prípravu prípravkov na vyplachovanie pri zápaloch ústnych slizníc. V ľudovom liečiteľstve ju využívajú ako prostriedok posiľňujúci tvorbu mlieka pri dojčení, na zníženie krvného tlaku. Ľudoví liečitelia využívajú esenciu z čerstvej kvitnúcej rastliny

na znižovanie hladiny curku v krvi, proti hnačkám, krvácaniu, katarom, ako močopudný prostriedok a tonikum na celkové zosilnenie. Treba pripomenúť, že zimozeleň je jedovatá. Aplikácia špeciálnych prípravkov patrí výhradne do rúk lekára. Pred každým použitím na liečebné účely je potrebná konzultácia s lekárom.

pripravila: Ľ. S.

KVETINÁRSTVO

Nenápadná kráska astie divo v lesoch, v hornatých polohách, častejšie sa však pestuje ako ozdoba v záhradách, v skalkách. V apríli a v máji nás očarí drobnými modrými kvietkami v hustom koberci listov. Listy zimozelene nestrácajú svoju lesklú tmavozelenú farbu ani v zime. Zimozeleň menšia (Vinca minor) a zimozeleň väčšia (Vinca major) je všeobecne známa ako náhrada trávnika na tienistých miestach alebo ako kobercová trvalka vhodná na pokrytie pôd. Kvitne na jar, niekedy až do septembra modrým kvetom, je stálozelená, má tmavozelené listy vajcovitého tvaru a dorastá do výšky iba 15 cm. Jednotlivé stonky sa tiahnu do strán až 50 cm. Môže rásť na slnku, v polotieni, aj tieni. Nie je náročná na pôdu. Vinca minor patrí medzi nízke pôdopokryvné stálozelené dreviny. Listy zimozelene nestrácajú svoju lesklú tmavozelenú farbu ani v zime. Medzi hlavné prednosti zimozelene menšej patrí, že ju môžeme vysadiť aj na tmavšie miesta v okolí nášho príbytku. Kultivar Vinca minor

R

28/VI

´Alba´ kvitne v apríli čisto bielymi kvetmi. Porasty zimozelene udržiavame intenzívnym strihaním začiatkom jari. Rozmnožujeme ju poplazmi. Stonky sú na báze zdrevnatené. Na liečebné účely sa zbiera nadzemný výhonok, vňať (Herba vincae minoris). Mladé, vyvinuté výhonky sa ručne odrežú, rozložia sa v tenkých vrstvách a sušia sa rýchlo v tieni alebo umelo pri teplotách do 45 °C. Droga nemá pach, chutí horkasto. Obsahuje veľký počet alkaloidov, najdôležitejší je vinkamín, obsiahnutý v liekoch proti vysokému tlaku, triesloviny, saponin, pektíny a organické farbivá. V zimozeleni boli objavené účinné látky na liečbu nádorov, leukémie a hypertónie. Tieto látky sa vo väčších množstvách získavajú z druhu V. americana. Droga sa používa pri krvácaniach z nosa a z

10. 3. 2012

Ľ. S. 10 /4481/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 6.3.2012 14:05 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Aj vy rátate ovečky? šte pred sto rokmi vylihovali naši predkovia v perinách o celé dve hodiny dlhšie. Naše prababičky chodili spať so sliepkami a vstávali za úsvitu. Dnes zaspávame podstatne neskôr, ale čo je horšie, nejde nám to. Trpíme diagnózou zvanou nespavosť! Navyše sa neustále ponáhľame, málo hýbeme a veľa stresujeme. Tí, čo celý deň sedia za počítačom, spia mizerne. Tí, čo majú nadváhu a obezitu, sú na tom ešte horšie.

E

POMÔŽTE SI SAMI: SKÚSTE TO BEZ LIEKOV Pred spaním nejedzte sladkosti. Tesne pred spaním nemaškrťte, nedávajte si ani ovocie. Sladkosti zvyšujú krvný cukor, čím zhoršujú spánok. Keď potom cukor v krvi klesne veľmi nízko, môže vás to prebudiť a nemusíte znovu zaspať. Nemeňte čas spánku. Mali by ste chodiť spať a vstávať každý deň aj počas víkendov vždy v rovnakom čase. Pomôže to vášmu telu dostať sa do rytmu a rýchlejšie zaspať a ráno vstať. Ak nezaspíte do 15 minút, treba vstať a odísť zo

spálne. Spite v úplne tmavej miestnosti. Aj ten najmenší prienik svetla vám môže narušiť činnosť časti mozgu, ktorá pro-

dukuje melatonín a serotonín. Nerozsvecujte ani keď musíte ísť na WC. Nepozerajte TV. Televízia stimuluje mozog a nedovoľuje vylučovať dostatok hormónov na spánok. Pred spaním sa vyhýbajte dráždivým filmom. Možno patríte medzi tých, ktorých TV uspí, avšak nejde o kvalitný spánok. Choďte spať čo

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (63)

Čo sa smie a čo nie? stma, jedna z najčastejších alergických chorôb, je najmä chronickým zápalovým ochorením pľúc, ktoré je sprevádzané dýchacími ťažkosťami. Astmatické záchvaty sa prejavujú ťažkými poruchami dýchania, ktoré sú zapríčinené závažným zúžením dýchacích ciest (bronchov). Akútne epizódy astmy môže spúšťať množstvo činiteľov, ako sú infekcia, námaha, studený vzduch... V súčasnosti sa za hlavný faktor vzniku astmy považujú alergény. Slovo alergia skloňujeme denne, natoľko, že podľa odborníkov nebude trvať dlho, kým budeme takmer všetci nejakou trpieť. Mnohí sú alergickí na trávu, pele či zvieraciu srsť, ale alergiu môžu vyvolávať aj potraviny. Najčastejšie ju spôsobujú arašidy, rôzne orechy, plody mora, vajcia, mlieko, niektoré

A

10. 3. 2012

10 /4481/

druhy ovocia... Príznaky alergie sa objavujú alebo tesne po jedle, alebo o niekoľko hodín: niektoré spôsobujú opuch a svrbenie úst, iné nevoľnosť, vracanie a hnačku. Niektoré dokonca postihnú celé telo a môžu zapríčiniť dýchavičnosť, kožné vyrážky, opuchy tkanív. Odhaduje sa, že potravinovou alergiou trpí 6 až 8 percent detí a 1 – 2 percentá dospelých. Pri zistení alergie na niektoré potraviny, tieto treba zo svojho jedálneho lístka dôsledne vylúčiť. U detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka treba vylúčiť zo stravy nielen mlieko, ale aj iné mliečne výrobky. Sú i niektoré prípady, keď sa obľúbených potravín pacient nemusí vzdať – dakedy pomôže ich tepelná úprava. Väčšinou sú potravinové alergény ovocia a zeleniny termolabilné, čo znamená, že

HLAS ĽUDU

najskôr. Najviac regeneračných procesov v organizme sa uskutočňuje od 23. hodiny do jednej rána, vtedy organizmus prirodzene odstraňuje toxické látky. Ak vtedy pracujete, toxíny sa vracajú späť do pečene a do krvi. Zo zorného poľa od-

alebo mlieka. Pomáha tryptofanu v tele, aby vás dokonale uspal. Banán. Tiež obsahuje upokojujúci tryptofan a k tomu horčík, ktorý vás uvoľní. Ovsené vločky. Obsahujú melatonín, ktorý telo nevyhnutne potrebuje k spánku. Mandle. Do kaše z vločiek si dajte zopár nasekaných mandlí, je v nich tryptofan a horčík a odstraňujú záhu. Bylinkové čaje. Výborné sú tie z medovky, valeriány alebo ľubovníka.

OSVEDČENÍ USPÁVAČI Mlieko. Pohár teplého mlieka dodá telu tryptofan, aminokyselinu s upokojujúcim účinkom. Med. Dajte si za lyžicu do čaju

TRI VECI, KTORÉ VÁM POKAZIA SPÁNOK Kofeín. Je stimulant, ktorý vás môže udržiavať v bdelom stave. Kofeínové produkty zostávajú v tele približne 3 až 5, no niekedy aj 12 hodín. Preto nepite nápoje s kofeínom 6 až 8 hodín pred spaním. Pozor, kofeín sa nachádza aj v čiernom a zelenom čaji, nealkoholických nápojoch, ale aj v čokoláde. Cigarety. Cigaretka na dva ťahy vám môže spôsobiť, že sa skôr nabudíte ako zaspíte. Nikotín je tiež stimulant a môže vyvolávať ťažké nočné sny. Alkohol. Tesne pred spaním sa vyhnite alkoholu. Hoci si mnoho ľudí myslí, že alkohol upokojuje, v skutočnosti prerušuje spánok a budí vás.

tepelným spracovaním dochádza k zmene ich štruktúry, a tým aj k strate schopnosti alergizovať. Existujú potraviny, ako sú zeler a morské plody, z ktorých sa zahrievaním alergény nemenia, a tým vedú k vzniku alergických príznakov. V istých prípadoch sa teplom môže alergenicita potravín aj zvyšovať, napríklad pri pražení arašidov. Dakedy sa javí aj skrížená alergia, ktorej príkladom je tzv. peľovo-potravinový syndróm. Alergická reakcia je vyvolaná zvýšenou respiračnou citlivosťou na peľové alergény, ktoré bežne vdychujeme, a ktoré skrížené reagujú s potravinovými alergénmi. Prejavy skríženej alergickej reakcie môžu vznikať, ak majú peľové a potravinové alergény podobnú štruktúru. Taká reakcia sa prejavuje svrbením a pálením podnebia, prípadne opuchom pier a slizníc ústnej dutiny po zjedení rôznych druhov ovocia a zeleniny. Napríklad pri alergii na brezu môžeme reagovať na jablko

a orechy, pri alergii na palinu reagujeme na zeler, mrkvu a podobne. Odborníci v posledných rokoch zvlášť upozorňujú na prepojenie alergickej nádchy a astmy. Až osemdesiat percent astmatikov postihuje aj alergická nádcha, ktorá, keď sa nelieči, dokáže zhoršovať aj príznaky astmy. Na druhej strane sa alergia asi u tretiny alergikov neskôr rozvinie do astmy. Neskorá diagnostika, nedostatočné dodržiavanie liečebného režimu a odporúčaní lekára, nedostatok fyzickej aktivity a spánku, obezita, nepravidelné stravovanie a zvlášť zdržiavanie sa v prostredí, ktoré pre astmatika nie je vhodné, sú najčastejšími problémami a príčinami, pre ktoré astmatikov na celom svete každý rok pribúda. Lebo len kontrolovaná astma dokáže znížiť počet vážne chorých a hospitalizovaných. (V budúcom čísle: Problémy so štítnou žľazou) Pripravil: O. Filip

stráňte budík. Ak budete vidieť na hodiny, zvýši to váš pocit nervozity, keď sa vám hneď nedarí zaspať.

VII/29


poljo8:0 6.3.2012 14:11 Page 8

prÍLoHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Do vÁŠHo rECEptÁrA

rýchle panzerotti

Filipovo pité

potrebujeme: Na cesto – 1 dl vlažnej vody, 1 dl mlieka, 1 dl jogurtu, 2 lyžičky cukru, 1 lyžičku soli, 1 droždie, 4 lyžice oleja, 2 vajcia, 600 g múky; na plnku – 400 g šunkovej salámy, 200 g tvrdého syra (kačkavalj), 150 g kečupu, oregano. takto sa to vydarí: Vo vlažnej vode rozmrvíme droždie a pridáme cukor. Keď droždie vyjde na povrch, pridáme múku, mlieko, jogurt, soľ, olej a vajcia. Zamiesime hladké cesto a necháme oddychovať. Salámu a syr nastrúhame. Z cesta urobíme 10 guľôčok a každú rozvaľkáme na oválny tvar. Stred rozvaľkaného cesta potrieme kečupom, položíme naň nastrú-

potrebujeme: ½ kg lístkového cesta, 200 g šampiňónov, 200 g šunky, 100 g slaniny, 200 g tvrdého syra (kačkavalj), oregano, koreniny, 5 vajec, 1 pohár kyslej smotany. takto sa to vydarí: Lístkové cesto rozvaľkáme a rozdelíme na dve kôry. Prvú kôru položíme do vymasteného plechu so zdvihnutým okrajom. Plnku si pripravíme tak, že vyšľaháme 4 vajcia, pridáme smotanu, nadrobno nakrájanú šunku, tiež na kocky nakrájanú praženú slaninu, syr a nastrúhané šampiňóny. Podľa chuti pridáme oregano a iné koreniny. Plnku rozotrieme po kôre, ktorú sme predtým položili na plech,

hanú salámu a syr a posypeme oreganom. Cesto zvinieme, naukladáme na plech obložený papierom na pečenie. Pečieme v rúre na 200 ºC, kým sa panzerotti nezačervenajú. Upečené pancerotti polejeme kečupom. Takto pripravené sú nielen veľmi chutné, ale sú aj menej mastné.

Športové AKtIvItY

Na kolesá! S

tojí váš bicykel ešte stále v pivnici alebo zakrytý igelitom na balkóne? Je čas prebudiť ho zo zimného spánku. Jar je takmer tu a spolu s ňou aj chuť hýbať sa – napríklad aj na bicykli. Poradíme vám, ako ho po zime dostanete opäť do formy. rÁM BICYKLA Ruky preč od vysokotlakových čističov, tiež môžu citlivé časti poškodiť. Zväčša stačí voda a špongia, pri prílišnom znečistení siahnite po špeciálnom čističi na bicykel. BrZDY Ak je guma na brzdových doštičkách natoľko zošúchaná, že nie sú vidieť už žiadne ryhy, určite ich vymeňte. rEŤAZ Teraz je čas na extra porciu oleja. Na-

30/vIII

zakryjeme druhou kôrou a potrieme vyšľahaným vajcom. Pečieme na 200 ºC, kým nezačervenie. Vrchnú kôru musíme popichať napr. vidličkou, aby para mohla vychádzať a aby sa kôra nezodvihla. Podľa vlastnej fantázie pité môžeme ozdobiť a posypať sezamom.

DroBNé rADY – vEĽKÁ poMoC trite ho na reťaz, nechajte chvíľu pôsobiť, a potom prebytočný olej utrite handričkou – to je veľmi dôležité, lebo inak sa v ňom bude zachytávať priveľa špiny. NAMAZANIE oStAtNÝCH ČAStÍ Brzdy a prevody na kormidle a takisto aj otočné časti pedálov tiež treba premazať, použite napríklad pár kvapiek teflónového spreja. SvEtLÁ Skontrolujte predné aj zadné svetlo. Ak nesvietia, zamerajte sa najprv na káble. Veľakrát je len poškodený kontakt. Ak ani tak svetlo nefunguje, vymeňte ho. pNEUMAtIKY Vyfučané pneumatiky sú po dlhom státí bicykla úplne normálne, vzduch unikne a pneumatika nemusí mať ani dieru. Skúste ich najprv dofúkať.

Hrdzavé stopy na vani Vyčistíme ich obyčajným citrónom. Môžeme použiť aj kyselinu citrónovú alebo ocot. Ocot najprv zohrejeme, nalejeme na drsnejšiu handričku a dobre vyumývame. Poslúži aj prášok do pečiva. Ten nasypeme na miesta postihnuté hrdzou, navlhčíme a necháme chvíľu pôsobiť. Nakoniec vaňu poumývame.

Mušky v kvetináčoch Zbavíme sa ich, keď budeme kvety zalievať vodou, do ktorej pridáme cigaretový popol.

Mlieko bez zrazenín Pri varení sa mlieko nezrazí, keď doň pridáme kocku cukru. 10. 3. 2012

omáčka bez kože Bez nepríjemného povrchu si ju vychutnáme, keď navrchu rozpustíme kúsok masla alebo masti.

Belšia bielizeň Aby bolo oblečenie po praní ešte belšie, dajte do ľanového vrecka kúsky citrónovej kôry a vrecko vložte do práčky. poĽNoHoSpoDÁrSKE roZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 315 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKorovÁ, novinárka Elena ŠrANKovÁ a spolupracovníci použitá domáca a zahraničná literatúra

10 /4481/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA STAROPAZOVSKÝCH MATIČIAROV

Bohatá a rozmanitá činnosť

Správy o minuloročnej činnosti (s finančnou), návrh programu práce na rok 2012 spolu s finančným plánom dostali jednohlasne zelenú. Na piatkovom výročnom zhromaždení MOMS v Starej Pazove udelili aj ďakovné listiny, a to Goranovi Jovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, Radmile Odobašićovej, Radmile Grumićovej, vedúcej Oddelenia pre financie Obce Stará Pazova, Zdenke Kožíkovej, novinárke RTV Stará Pazova, Jozefovi Sládkovi (dobrodincovi, ktorý podporuje matičnú činnosť) a autorke týchto riadkov. Nevystali ani príhovory hostí. Jeho Excelencia Ján Varšo bol dojatý čulou aktivitou staropazovských matičiarov, kým Katarína Melegová-Melichová povedala, že tento odbor patrí medzi najpočetnejšie a najčinnejšie a prejavila spokojnosť, že konečne pazovskí matičiari majú vlastnú miestnosť pre prácu, vďaka pochopeniu lokálnej samosprávy. Dodala, že netreba zabudnúť a byť ľahostajný k problému, keď sa malý počet detí zapisuje do slovenských tried v základných školách. Dobrú spoluprácu s pazovským matičným odborom pochválili i Rastislav Surový, Jaroslav Feldy, predseda MOMS Nový Sad, a Michael

o slávnostnom otvorení kancelárie Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove v Ulici Cyrila a Metoda 8 sa v piatok 2. marca t. r. početní hostia a hostitelia presunuli do miestností Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, kde sa konalo výročné zhromaždenie staropazovských matičiarov. Svojou prítomnosťou zasadnutie poctili Dr. Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Skvelé žiacke hudobno-poetické pásmo MSS, Jaroslav Hrebík, národný poslanec, Ján Majorský, podpredseda NRSNM pre Sriem, Andrej Kardelis, podpredseda MSS, Radmila Odobašićová, náčelníčka Obecnej správy Obce Stará Pazova, Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia pre šport a mládež Obce Stará Pazova, Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, Slobodan Jovanović, predseda VV Rady MS Stará Pazova, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Ján Šipický, čestný predseda MOMS Stará Pazova, predstavitelia miestnych matičných odborov z Nového Sadu, Kysáča, SriemVzácni hostia na výročnom skej Mitrovice a Dobanoviec. Zasadnutie sa začalo matič- zhromaždení staropazovských nou hymnou Po nábreží koník matičiarov beží v podaní žiakov školy, ktorí pri tejto príležitosti pripravili aj skvelé hu- ktoré pôsobia nielen dobno-poetické pásmo o slovenčine. Za- v meste, ale aj širšie a sadnutie viedol Igor Feldy a správu o vla- dobré vzťahy sa preňajšej bohatej a rozmanitej činnosti pa- javujú hlavne na rezovského MOMS podal Matej Hadrík, pred- lácii MOMS – ZŠ hrdiseda a profesor vo výslužbe. Uviedol, že pa- nu Janka Čmelíka – zovskí matičiari v roku za nami organizo- slovenský evanjelicvali podobne ako aj v uplynulých rokoch ký a. v. cirkevný zbor prednášky, festivaly, športové podujatia a v Starej Pazove a iné akcie, ktorých v tomto miestnom ma- SKUS hrdinu Janka tičnom odbore bolo skutočne veľa. Fi- Čmelíka. Ján Šipický nančnú správu na rok 2011 podal po- podal i vecné do- Pracovné predsedníctvo: (sprava) Matej Hadrík, Libuška kladník Pavel Baláž-Pašo s konštatáciou, že plnenie, aby sa v Lakatošová, Igor Feldy, Michal Baláž a Vladislav Pop sa i v lanskom roku pozitívne hospodári- tomto roku v Pazove lo, čo potvrdil aj predseda Dozornej rady usporiadala vedecká konferencia o uni- Rybár, predseda MOMS Sriemska Mitrovica. Pavel Pap. Na piatkovom výročnom zhro- verzitnom profesorovi Michalovi Filipovi a Knižné darčeky pazovskému matičnému maždení znovu bolo počuť, že v prípade aby sa zaevidovali domy, v ktorých sú odboru darovali z ústredia MSS a novoMOMS Stará Pazova je skvelá spolupráca ešte dodnes pekne zachované niekdajšie sadskí matičiari či spolkári. A. Lešťanová so všetkými inštitúciami a ustanovizňami, slovenské izby s pôvodným vybavením.

P

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

31


K U LT Ú R A TRADIČNÉ JARNÉ PODUJATIA NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Sviatok písaného slova, umenia a vedomostí lnečný 1. marec prilákal do výstavných priestorov Novosadského veľtrhu zástupy návštevníkov. Po slávnostnom

tia ponúkli rad zaujímavých stretnutí, prezentácií, okrúhlych stolov, kvízov a nechýbalo ani udelenie tradičných cien. Už krátko po slávnostnom otvorení známi boli nositelia prestížnych cien Novosadského veľtrhu: Cenu Lazu Kostića získal Vladimir Gvozden za knihu Srpska putopisna kultura 1914 – 1940, Cenu za – Tieto podujatia sú aj o tom, kam upriamiť pozor- vydavateľský nosť v dnešnom globalizovanom svete, – povedal v počin udelili Vydavateľstvu otváracom príhovore pokrajinský tajomník Milorad Đurić. Službeni glas-

S

kultúru vojvodinských Slovákov z Nového Sadu. Toto prestížne uznanie v mene ÚKVS prijala riaditeľka a jedna zo zostavovateliek ocenenej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Milina Sklabinská. Ako sa v zdôvodnení uvádza, špeciálna cena sa tomuto nášmu ústavu udeľuje „za dôsledne realizovaný, komplexne scelený a vysokým grafickovydavateľským štandardom pre-

to kapitálnej knihy o živote vojvodinských Slovákov ocenili aj odborníci mimo slovenskej komunity. Mnohých priaznivcov aj ďalších slovenských kníh sme na 18. Medzinárodnom salóne kníh stretli i na stánku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, kde sa prezentovali najnovšou produkciou vydavateľstvá, ktoré vydávajú

Ďalší krok v propagácii odmenenej knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

zentovaný presný obraz kultúrneho rozvoja slovenského spoločenstva v Srbsku“. Toto uznanie je dôkazom, že hodnotu tejLaureáti Ceny Lazu Kostića, ceny za edičný počin roka, a špeciálnych cien Medzinárodného salónu kníh s predsedom komisie

otvorení každý si našiel niečo podľa svojho záujmu, a to na 18. Medzinárodnom salóne kníh, na 17. výstave umenia Art expo alebo na 8. Medzinárodnom veľtrhu vzdelávania Smerovníky. V otváracom príhovore Milorad Đurić, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie, navrhol všetky tri podujatia zastrešiť názvom Smerovníky, lebo spoločne poukazujú na to, „že len dobrým, súčasným vzdelávacím a umeleckým systémom a za pomoci dobrých kníh sa môže naša krajina zapojiť do svetovej kultúrnej komunikácie“. Aj tohto roku tieto tri poduja-

32

nik za súborné dielo Srbija i komentari a špeciálne ceny za vyd av a te ľ s k ý počin od predsedu komisie Nenada Šaponju prijali predstavitelia belehradských vydavateľstiev Paidena a Evro Giunti a Ústavu pre

Pri vydaných tituloch asi aj o plánoch, ktorých realizácia by mohla krášliť túto veľtržnú ponuku o rok: čelní ľudia ustanovizne a redakcie Hlasu ľudu Samuel Žiak a Michal Ďuga

diela v rečiach národnostných menšín. Tradične tu svoju ponuku predstavili Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca, ale aj NVU Hlas ľudu z Nového Sadu. Ináč knižný salón a veľtrh umenia potrvali do 6. marca a veľtrh vzdelávania do 3. marca. PREZENTÁCIA ODMENENEJ KNIHY Už v prvý veľtržný deň – 1. marca – dokonca pár hodín po slávnostnom ocenení na pódiu vedľa stánku s vydaniami v rečiach národnostných menšín bola verejnosti ešte raz predstavená hodnotná kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vo vydaní ÚKVS. O publikácii peknému počtu prítomných, ale aj okoloidúcich návštevníkov hovorili zostavovateľky Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková. Zahlásili aj jej vydanie v srbskom jazyku, čo osobitne potešilo za-

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A nosti vojvodinských rý by každý vo svojej Slovákov uňho zare- knižnici mal mať“. Obsah zonovali ako naše špe- knihy záujemcom pricifikum, odpovedal, že blížila aj videoprezenpracovitosť, pohostinnosť a svornosť. V príhovore jeden z recenzentov knihy Ladislav Čáni poukázal na skutočnosť, „že sa u nás už dlhšie cítila potreba po syntetizujúcej publikácii, ktorá by O slovenských učebniciach a príručkách zhrnula na pre učiteľov ochotne na stánku belehrad- j e d n o m ského Ústavu pre učebnice záujemcom po- mieste všetrozprávala Mariena Korošová ky dostupné informáujímavého hosťa prezentácie – cie o tom, kto sme, čo Na začiatku tohto školského roku sa do poznámeho novosadského teletenciálnej slovenskej triedy v Poľnohospovízneho redaktora a cestovateľa sme a čo sme dokáza- dárskej škole so žiackym domovom vo FuBoru Otića. Potvrdil, že všetky 34 li“. Preto túto knihu togu zapísali len traja žiaci (ale to nie sú opísané osady v tejto knihe už ocharakterizoval ako títo traja jej predstavitelia na našej fotonavštívil, dokonca niektoré aj výnimočný edičný po- grafii), preto plán o jej otvorení nevyšiel. dvakrát, a na otázku, ktoré vlast- čin a ako „poklad, kto- Možno bude ďalší september šťastnejší.

SLOVENSKÉ VYDAVATEĽSKÉ CENTRUM je tradičným účastníkom na novosadskom Medzinárodnom knižnom salóne. Aj v tomto roku početní milovníci kníh, ktorí sa zastavili pri ich stánku, mohli si pozrieť všetky minuloročné knižné vydania. Práve v sobotu 3. marca tlačou vyšla aj prvá tohtoročná kniha, ktorú vydalo SVC – Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate 1991 – 2011 autora Adama Jonáša. Žiaľ, Bieloblatčanom sa nepodarilo prísť na knižný salón, aby si aj oficiálne prevzali autorské výtlačky. Od riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka sme sa dozvedeli, že v minulom roku najviac kníh vyšlo v edícii Živý prúd a na knižnom salóne pozoruhodný záujem vládol o kapitálne dielo – chrestomatiu slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti pod názvom Medovník autorky a zostavovateľky Jarmily Hodoličovej, ktorú spoločne vydali s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. J. Pániková

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

Výstavu umenia slovenskou rečou, výtvarným a nožničkovým talentom predstavoval Kulpínčan Michal Hasík. Nekaždodenný darček si so špeciálnou cenou za edičný počin odniesla z Nového Sadu aj šarmantná predstaviteľka belehradského vydavateľstva Evro Giunti.

tácia 34 opísaných prostredí a toto príležitostné stretnutie spestrili svojím vystúpením známe aradáčske meškárky. Zaspievali nielen slovenské ľudovky, ale i srbskú pieseň Zelene oči, ktorou už raz hudobne skrášlili televízne vysielanie Boru Otića 5-kazanje. A. Francistyová

ROZPRÁVKOVÝ TRH, spoločné podujatie padinského oddelenia Obecnej knižnice v Kovačici a žiakov 4. 2 triedy ZŠ maršala Tita v Padine sa usporiadalo v pondelok 27. januára. Tvorili ho zábavné hry, výstava kníh z knižničného fondu, výstava tematických výtvarných a literárnych prác, ktoré žiaci vypracovali v uplynulých ročníkoch, totiž od roku 2008. Žiaci v čele s triednou učiteľkou Milkou Petrovičovou tentoraz pripravili pre knihovníčky Evu Taubertovú a Zdenku Obšustovú aj výstavu papierových masiek z rozprávok a v kostýmoch známych rozprávkových postáv predviedli niekoľko klasických rozprávok pre deti. V rámci tohto 18. stretnutia žiakov s predstaviteľkami knižnice v Padine a ako znak výbornej dlhodobej spolupráce knihovníčky okrem prejavu vďačnosti svojim hostiteľom priniesli plný košík detských kníh, ktoré obohatia fond školskej knižnice v Padine. A. Chalupová

33


K U LT Ú R A LITERÁRNY VEČIEROK V STAREJ PAZOVE

S nositeľom Ceny NIN Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove sa v stredu 29. februára t. r. konal literárny večierok venovaný Slobodanovi Tišmovi, nositeľovi prestížnej Ceny NIN za rok 2011. V konkurencii 106 románov zvíťazil práve román Bernardijeva soba tohto spisovateľa, hudobníka a konceptuálneho umelca z Nového Sadu, ináč staropazovského rodáka. Na literárnom večierku o odmenenom románe hovoril Laslo Blašković, spisovateľ, riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor Kultúrneho centra Nového Sadu. Oddelenie pre dospelých v pazovskej knižnici bolo primalé pre všetkých záujemcov a čitateľov o tento literárny večierok, ktorého moderátorom bol Martin Prebudila, novinár a spisovateľ. Autor odmeneného románu Bernardijeva soba na večierku hovoril o tom, ako román vznikol, prečítal

V

z neho úryvok a zmienil sa aj o svojom literárnom remesle. Mirjana Žakulová, riaditeľka knižnice, prejavila potešenie, že sa pokračuje v dobrej tradícii, keď sa v tejto Ľudovej knižnici predstavujú laureáti NIN-ovej ceny. A práve vtedy, keď sa v Starej Pazo-

Riaditeľka knižnice s hosťami večierka: (zľava) Martinom Prebudilom, Slobodanom Tišmom a Laslom Blaškovićom

ve konal tento literárny večierok, tlačou vyšlo štvrté vydanie tohto odmeneného románu. Podľa slov vydavateľa L. Blaškovića za uplynulý mesiac a pol bolo predaných okolo 8 000 výtlačkov toho odmeneného Tišmovho diela. Staropazovčania si ho mohli kúpiť s autorovým venovaním. A. Lš.

Pazovčania prejavili veľký záujem o toto stretnutie s odmeneným autorom

VÝKONNÝ VÝBOR MOMS PETROVEC po dlhšom čase opäť zasadal, a to v stredu 29. februára. Členovia petrovského VV MOMS rozoberali návrh správy o práci matičiarov v minulom roku, ako i finančné záležitosti. Vytýčili si aj plán aktivít na tento rok a navzájom sa poinformovali o aktualitách v oblasti národného života Slovákov vo Vojvodine, ako i o novinkách v petrovskom prostredí – predovšetkým o matičných záležitostiach – a spresnili si aj termín valného zasadnutia. Navrhli jednotlivcov a organizácie pre jednotlivé uznania, ktoré sa udeľujú na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS počas Slovenských národných slávností. Azda najpotešiteľnejším údajom je ten, že sa počet členov petrovského MOMS nezmenšuje. Dokonca je ich viac: vlani si členské vyplatilo 2 365 spoluobčanov. Na fotografii: Vlaňajšie potešenie z vtedy čerstvo vytlačenej knihy petrovského MOMS, spolu so Samuelom Čelovským. J. Č-p JUBILEJNÝ 40. MEDZINÁRODNÝ FILMOVÝ FESTIVAL – populárny belehradský FEST – prebiehajúci od 24. februára do 4. marca, nielenže potešil tisíce milovníkov filmového umenia početnými kvalitnými dielami, ale aj reprezentačnou výstavou vo vestibule Kongresového strediska Sava v Novom Belehrade. Zahrnula šesťdesiat veľkoplošných fotografií, zachytávajúcich chvíle pobytu popredných svetových hviezd a hostí u nás (na snímke). Počas uplynulých štyroch desaťročí v krásach a odkazoch približne 4 000 významných svetových filmov premietaných na FEST-e sa kochalo okolo 4 milióny divákov. O. F.

34

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na marec o štvrtok 1. marca t. r. v Stredisku pre kultúru Stará Pazova tlačou vyšiel Kultúrny informátor na marec. Odporúča sa v ňom rad podujatí. Okrem bohatej filmovej ponuky milovníci divadelného umenia si 16. a 17. marca v divadelnej sieni budú môcť pozrieť autorský projekt Miroslava Kožíka Neresti ľudstva v koprodukcii Kancelárie pre mladých Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Strediska pre kultúru Stará Pazova. Do Pazovy 30. marca pricestuje i Divadelný súbor Jána Chalupku Mesta Brezno s predstavením Kataríny Mišíkovej Zabudla som v réžii Ľuboslava Majeru. Hostkou literárneho večierka v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića 14. marca bude prof. Dr. Anna Marićová. V informátore sa tiež dozvedáme, že v predsieni divadla 23. marca v organizácii Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy naplánovali spoločnú výstavu členov troch výtvarných združení zo Staropazovskej obce. a. lš.

V

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A vec, Pivnica, Vojlovica, Laliť, Kulpín, Selenča, Padina, Hložany a Stará Pazova. Ich prihláseľahko ani diváné dve ľudové – kom zvoliť si iba podľa možnosti čím dvoch favoripôvodnejšie – piestov... ne sú zoradené do Na tohtoročdvoch súťažných nom takmer jarkoncertov, ktoré sa nom pivnickom začínajú o 19. hodifestivale vystúne. Záverečný konpi 23 spevákov cert odznie v nedezo 14 prostredí v ľu 11. marca o 20. našej krajine a hodine. Pre milovpredstavovať Nech je peknou spomienkou níkov výtvarného budú 16 kultúr- na 47. Stretnutie v pivnickom umenia a na donych inštitúcií či poli aj tento jeho bulletin, kto- plnenie umelecspolkov. Svojich rému sa v imprese píše ročník kých dojmov je tu reprezentantov 37, číslo 57 výstava hložianskemajú: Kysáč, Jánošík, Kovačica, Do- ho maliara Jána Bartoša nainštalobanovce, Nový Sad, Báčsky Petro- vaná v predsieni kinosály. Odborné

PIVNICKÝ FESTIVALOVÝ VÍKEND

Bude to ostré ovoríme o konkurencii spevákov na 47. Stretnutí v pivnickom poli, ktoré prebieha od 9. do 11. marca – pravdaže – v Pivnici. O tom, že nás čaká skutočne silný ročník, napovedala prvá spoločná skúška všetkých spevákov s orchestrom v nedeľu 4. marca. Porota hodnotiaca spev, teda prednes a autentickosť piesní, bude mať skutočne ťažkú úlohu medzi takmer rovnako kvalitnými spevákmi, určiť tých naj, ktorí získajú aj niektorú zo stanovených cien. Keďže ide o účastníkov, ktorí už majú nielen spevácke, ale aj festivalové skúsenosti, potrápi sa aj komisia, ktorá hodnotí ľudový odev. A asi nebude

H

poroty sú aj tohto roku v rovnakom zložení (spev: Juraj Ferík, Jarmila Juricová Stupavská a Mária Zdravkovićová; ľudový odev: Marta Týrová, Vlasta Vinkovičová a Katarína Týrová), 11-členný ľudový orchester znovu vedie predník Valentín Michal Grňa, a aj minuloročný moderátor sa osvedčil, teda festivalovými koncertmi divákov bude sprevádzať Rastislav Zorňan. Prípravný a realizačný výbor si svoje povedali, 12 komisií sú stále v strehu a organizátor festivalu SKUS Pivnica vďaka podpore početných inštitúcií, ustanovizní, podnikov a jednotlivcov pevne verí, že všetkým záujemcom o toto naše najstaršie hudobné podujatie aj tento ročník Stretnutia v pivnickom poli zostane iba v peknej spomienke. A. Francistyová

ĎALŠIA TEMATICKÁ VÝSTAVA

Keby fotografie prevraveli... V

nedeľu 4. marca v Dome kultúry v Selenči, v tamojšom etno priestore, bola otvorená ďalšia výstava, tentoraz venovaná starým fotografiám. Dostala názov Čaro starých fotografií – keby fotografie prevraveli a touto akciou si Selenčania pripomenuli desať rokov múzea v osade. Prítomných najprv privítala vedúca etno sekcie Viera Stre- Ani hostiteľky, ani hostky neskrývali dobrý pocit zo spoločnej práce hárska, ktorá sa krátko zmienila o vystavených exponátoch a po- Svoj výstavný priestor na výstave mali aj hostzdravila aj vzácne hostky, predstaviteľky spol- ky z Pivnice a Silbaša. Na otvorení sa zúčastnili kov žien zo slovenských osád, ako aj predsta- ako ich predstaviteľky: Anna Valášeková z Pivviteľov kultúrneho a spoločenského života nice, Katarína Benková z Lalite, Mária FrancisSelenče a obce. Nasledoval kratší umelecký pro- tyová z Hložian, ktorá zároveň prišla v mene gram, v ktorom sa zúčastnili deti Predškolskej predsedníčky Asociácie slovenských spolkov ustanovizne Kolibrík zo Selenče a hudobník Ju- žien, Katarína Ušiaková zo Silbaša a Darina Varaj Súdi. Návštevníkom sa prihovorili aj host- lachová z Báčskej Palanky. Výstavu tvoria fotografie z rôznych období ky z osád, ktoré vystavili fotografie zo svojich prostredí, a Juraj Grňa, predseda Rady Miest- z minulosti Selenče, sú tam portréty, ale aj skuneho spoločenstva v Selenči, ktorý blahoželal pinové fotografie a osoby na nich sú najčasčlenkám etno sekcie k jubileu, tiež k blížiace- tejšie oblečené v dobovom ľudovom kroji. V exmu sa sviatku, a zároveň pochválil úspešnú pozícii mohlo byť oveľa viac fotografií, ktoré sa dlhoročnú spoluprácu tejto sekcie s Miestnym aktivistkám podarilo zozbierať, ale priestor bol spoločenstvom. Navrhol porozmýšľať o etno primalý pre všetky. Sú to čierno-biele fotografie dome v Selenči, v ktorom by našli miesto vyrobené rôznymi spôsobmi a technikami chavšetky pamiatky zachované z minulosti osady. rakteristickými pre dobu, v ktorej vznikli. 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

Reč starých fotografií

Po otvorení výstavy sa všetci presunuli do siene Domu kultúry, kde nasledoval kratší umelecký program venovaný Medzinárodnému dňu žien. V programe vystúpili žiaci základnej školy, stredoškoláci, osvedčení recitátori, speváci a tanečníci. Pod réžiu a výber bodov programu sa tiež podpisuje vedúca etno sekcie V. Strehárska. Počítačovú prípravu propagačného materiálu urobil autor týchto riadkov a pomoc pri tlačení a v organizácii programu poskytli Miestne spoločenstvo, Pracovná sústava Slovan-Progres, MOMS v Selenči a KUS Jána Kollára, ktorý sa postaral o to, aby sa všetko dobre videlo a počulo. Po programe bolo pre všetkých návštevníkov hojné pohostenie, ktoré vždy prichystajú aktivistky a členky etno sekcie. Hostky a všetci záujemcovia mali možnosť navštíviť súkromný etno dom, ktorý si sám upravil Selenčan Ján Čapeľa. J. Berédi-Ďuky

35


K U LT Ú R A TVORBA PAVLA ČÁNIHO V TRNAVE

Výstava umocnená primeraným priestorom áš popredný akademický maliar a grafik Pavel Čáni 1. marca 2012 N zavítal do Galérie Jána Koniareka v Trnave so svojou samostatnou výstavou obrazov a grafík Padinský zázrak. Kuriozitou tejto výstavy je to, že P. Čáni svoje umelecké školenie začal práve v Trnave a pokračoval – ako je známe – v Novom Sade a v Belehrade. Preto na vernisáži v Kopplovej vile boli aj Čániho mnohí bývalí spolužiaci a v súčasnosti poprední slovenskí umelci. Prítomných najprv privítal vedúci galérie Jakub Slobodník, potom prejavy mali aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák. V mene Veľvyslanectva Srbska v Bratislave sa prihovoril prvý tajomník Dušan Vukić a o autorovi a výstave hovoril kurátor výstavy Vladimír Valentík. Na záver sa početným návštevníkom prihovoril a poďakoval aj samotný autor výstavy. Starobylé ovzdušie Galérie Jána Koniareka a postmodernistický nádych Čáni-

Záber z vernisáže: (sprava) Jakub Slobodník, Dušan Vukić, Tibor Mikuš, Mr. Pavel Čáni, Vladimír Valentík a Milan Vetrák. V popredí hudobník Janko Brtka s kolegyňou violončelistkou. (Foto: Andrej Meleg) ho prác dobre korešpondovali s hudbou kvarteta Decarissimo, ktoré vedie staropazovský akordeonista Janko Brtka. Pavel Čáni v Trnave vystavuje dvadsať svojich grafík vytlačených hĺbkotlačovými technikami, štrnásť obrazov vypracovaných kombino-

vanou technikou olejomaľby a koláže, pre ktoré využíva naše staré ľudové textilné výrobky – handrovky. Výtvarná tvorba Pavla Čániho je navrstvená. Hoci ide o navonok intimistický prejav, za jeho prácami sa skrývajú hlboké univerzálne ontologické zásady lásky a smrti.

Osobitnú váhu uvedenej výstave dáva miesto jej konania, teda Galéria Jána Koniareka, pomenovaná po slovenskom sochárovi J. Koniarekovi (1878 – 1952), ktorý bol priekopníkom nie iba slovenskej sochárskej moderny, ale aj srbskej. Totiž od roku 1906 až po prvú svetovú vojnu pôsobil ako sochár v Srbsku, v Čačku a Belehrade, a plne sa zapojil do umeleckého života na týchto priestoroch. Bol dokonca aj srbským dobrovoľníkom v Balkánskych vojnách. Z jeho tvorby sa v Národnom múzeu v Belehrade zachovali sochárske práce. Pod výstavu Pavla Čániho v Trnave sa okrem Galérie Jána Koniareka podpísali Trnavský samosprávny kraj, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Osobitné zásluhy za jej realizáciu má však Martin Štrbka, riaditeľ TIMKO Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výstava potrvá do 1. apríla t. r. v. v.

NOVÁ DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Dni zo snov Einsteinovcov (Kalendárium jednej lásky) podaní Art centra Chlieb a hry v sezóne 2011/2012 vzniklo nové diV vadelné predstavenie: Dni zo snov Einsteinovcov v réžii Miroslava Benku, ktorý sa podpisuje i pod scenár, totál dizajn a výber hudby. Premiéra bola v sobotu 3. marca t. r. v tamojšej divadelnej sieni. Predstavenie trvá hodinu a 10 minút a po úspešnej premiére sme Miroslavovi Benkovi položili niekoľko otázok, na ktoré nám tento významný umelec, ako aj vždy, ochotne odpovedal. – Na základe čoho a ako vzniklo toto divadelné predstavenie? – Vzniklo na základe viacerých predlôh. Na základe autentických ľúbostných listov, ktoré uverejnila Evelyn Einsteinová (vedcova a Milevina vnučka po zosnulom synovi Hansovi Albertovi), viacerých autorových výpovedí a mojej fantázie – v podobe umeleckej nadstavby. Je to predloha, ktorú som napísal roku 1999 a ktorá bola uvedená v Rozhlasovom dramatickom programe 2. programu Rádia Belehrad. Neskoršie som predlohu dopĺňal, škrtal, dekomponoval – upravoval a zdokonaľoval. Prispôsobil som si ju javisku a vyvolenému obsadeniu. – Ako sa vám pracovalo?

36

– Výborne. S ohľadom na výnimočne náročnú predlohu, bola to jedinečná atmosféra v kamarátskom a v tvorivom, študióznom ovzduší... – I tentoraz je za vami seriózna práca. Ako ste spokojný s včerajšou premiérou, čiže výkonom hercov a celého súboru zapojeného do tohto náročného divadelného predstavenia? – Spokojný som. Je to jedinečný tím v čele s Máriou Chlebianovou (starena), Marínou Gašparovou-Bakovou (M. M. Mileva Márity-Einstein), Andrejom Vereským (A. E. Albert Einstein) a Zdenkom Kožíkom (čas / osud /smrť) a deťmi: Janou Rumanovou, Branislavom Popom a Darkom Opavským. I keď vždy a vždy to môže byť lepšie. Neraz sa pýtam, kde sú hranice možnosti a dokiaľ je súbor pripravený a schopný sledovať ma v mojich náročných požiadavkách. – Týmto predstavením ste oslávili 5. výročie úspešného pôsobenia Art centra Chlieb a hry. Ide o silné predstavenie a očami divákov v plnej divadelnej sieni na javisku všetko dobre fungovalo – výkony hercov s neľahkými monologickými prejavmi, zvukové a svetelné efek-

Dni zo snov Einsteinovcov – predstavenie, ktoré vyvolá u divákov silný zážitok (foto: Miralem Čaušević) ty a ich zohranosť na originálnej a impozantnej scénografii. Aký je váš názor? – Súhlasím s vaším názorom. I keď je ťažko odosobniť sa a zaujať kritickú dištancu voči vlastnej práci. Predsa chcem veriť, že sme urobili dobrý kus práce. Je to predstavenie, na ktoré som v tejto chvíli, keď oslavujeme malé-veľké jubileum – 5 rokov založenia nášho Art centra CHAH nesmierne hrdý. V tejto chvíli toto predstavenie v každej svojej zložke nás môže dôstojne reprezentovať doma a v zahraničí. – Za podpory ktorých inštitúcií predstavenie uzrelo svetlo sveta a aké sú vaše plány do budúcna, máte už stanovené ďalšie vystúpenie?

– Zatiaľ túžim po oddychu. Mali sme i predpremiéru a zahrali sme ju v piatok 2. marca pre žiakov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, nasledovala premiéra a po nej sme sa dohodli, že sa stretneme po určitom čase. A potom sa pustíme do postprodukcie. Plánujeme hrať predstavenie doma a v zahraničí. Predstavenie ináč podporili: Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Samozrejme i Stredisko pre kultúru Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Obec Stará Pazova. Srdečne im ďakujem. A. Lš.

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A

Narodeniny a výročia v marci 2012

V GALÉRII STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA do konca marca bude otvorená výstava chýrečného maliara zo Somboru Savu Stojkova. Expozícia pozostáva zo 16 obrazov a vernisáž sa konala v pondelok 5. marca. Milovníkov výtvarného umenia najprv pozdravil a privítal Alexander Bako, riaditeľ strediska, ktorý poznamenal, že tento maliar svoje práce v staropazovskej galérii vystavoval pred 8 rokmi a toto je druhé stretnutie s jeho obrazmi. Výstavu, ktorá je predajného rázu, otvoril Zlatko Milićević, autorov manažér. Pripomenul pritom návštevníkom, že Sava Stojkov onedlho – 29. marca – oslávi 87. narodeniny. V ateliéri aj napriek tomu pracuje každý deň, z čoho má vraj veľký pôžitok. Od roku 1945, keď mal prvú samostatnú umeleckú výstavu, dodnes pripravil a úspešne realizoval až 450 samostatných výstav a účinkoval na vyše 600 kolektívnych výstav tak doma, ako aj v zahraničí. Je nositeľom početných významných uznaní a cien. Na fotografii: (zľava) Alexander Bako a Zlatko Milićević na pondelkovej vernisáži. a. lš.

Uznanie básnikovi z Plandišta N

Chýrnik

a súbehu Medzinárodného básnického podujatia Tragovi u pesku, ktorú už 4. rok organizuje Literárny klub Petra Stokića v Bečeji, básnik z Plandišta, hajdušický rodák Željko Cesnak dosiahol pozoruhodný úspech: získal druhú cenu za svoju báseň v srbskom jazyku Jesenji san (Jesenný sen). Úspech je tým významnejší, lebo sa na súbeh prihlásilo 280 autorov z viacerých krajín, ktorí zaslali 840 básní. Do užšieho výberu sa dostalo 192 básní, spomedzi ktorých porota zvolila 3 najlepšie. Prvú cenu získala Dragoslava Stevanovićová z Nišu a tretiu Savo Teodorović z Brčka. Osobitné pochválenie dostal básnik z Petrovaradínu Nikola Oravec a ďalších 18 básní porota pochválila. Všetky odmenené a pochválené básne budú zverejnené v zborníku prác Tragovi u pesku vo vydaní spomenutého literárneho klubu z Bečeja. vlh 10. 3. 2012

10 /4481/

6. marca 1877 sa narodil Samuel Šiška, petrovský učiteľ, redaktor Národnej jednoty a predseda Chmeliarskeho zväzu Juhoslávie. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) 8. marca 1967 začala úradne vysielať Rozhlasová stanica Petrovec. (Blahoželáme k 45. výročiu pôsobenia.) 11. marca 1932 na Slovensku, v Novej Vieske, sa narodil Ján Ondruš (vlastným menom Ján Ondrus), slovenský básnik a prekladateľ. Zomrel 7. novembra 2000 v Stupave. (80. výročie narodenia) 18. marca 1962 v Bratislave zomrel Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík), slovenský básnik a prozaik. Narodil sa 19. októbra 1901 v dnešnom Chorvátsku, v dedinke Slanje. (50. výročie úmrtia) 21. marca 1987 v Novom Sade zomrela Anna Majerová, spisovateľka pre deti, redaktorka časopisu pre deti Naši pionieri, neskoršie Pionieri, zostavovateľka čítaniek pre nižšie ročníky základnej školy, učiteľka v Selenči a Báčskom Petrovci. Narodila sa 21. novembra 1923 v Petrovci. (25. výročie úmrtia) 23. marca 1862 sa v Petrovci narodil Gustáv Maršall Petrovský, prozaik a publicista. Po emigrácii do USA pracoval ako novinár v niekoľkých slovenských periodikách a bol aj predseda Matice slovenskej v Amerike. Zomrel 15. júna 1916 v Chicagu. (150. výročie narodenia) 25. marca 1952 sa narodil kovačický insitný maliar Pavel Hajko. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) 28. marca 1592 v Česku, v Nivnici, sa narodil Ján Amos Komenský, pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof a politik. Zomrel 15. novembra 1670 v Holandsku, v Amsterdame. (420. výročie narodenia)

HLAS ĽUDU

SELENČA. V pondelok 5. marca v ZŠ Jána Kollára v Selenči bola školská recitačná súťaž, čo je pre mladých selenčských recitátorov prvou skúškou o postup do obecnej prehliadky recitátorov v Báči 16. marca t. r. Z tejto školskej úrovne ďalej postúpili: druháčka Karmena Kováčová, tretiaci Marián Častvan, Valentína Durandziová a Jana Trusinová, piatačky Kristína Krajčíková a Viktória Fačarová, šiestak Vladimír Tŕpka a ôsmačka Beata Lojdlová. V. L. KOVAČICA, PADINA, BÁČSKY PETROVEC, STARÁ PAZOVA. Akcia Slovenského vydavateľského centra a Výboru pre kultúru NRSNM Zima s knihou pokračuje ďalej. Po stretnutí s čitateľmi v Kovačici a Padine (v utorok 6. marca), v Báčskom Petrovci (v piatok 9. marca o 19. hodine v Modrom salóne SVD) nasleduje večierok v Starej Pazove (v stredu 14. marca o 18. hodine v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića). A. F.

KOVAČICA. V sobotu 10. marca o 20. hodine v reštaurácii Glamour sa usporiada tradičné podujatie Čajanka. Organizátorom tohto spoločensko-zábavného podujatia je Ženský spolok v Kovačici, ktorý sa aj tohto roku usiluje zhromaždiť milovníkov dobrej zábavy a hudby. Návštevníkov podujatia očakáva aj chutná večera, bohatá tombola, rôzne zábavné a spoločenské hry, tiež odmeňovacie súťaže. A. Ch. NOVÝ SAD. Pravidelné zasadnutie Zhromaždenia Spolku spisovateľov Vojvodiny bude v nedeľu 11. marca o 10. hodine v slávnostnej sieni Elektrovojvodiny (Bulvár oslobodenia 100, na prízemí). M. Ď. BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 12. marca v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci o 19. hodine sa uskutoční výročné zasadnutie zhromaždenia MOMS Petrovec. J. Č-p

37


K U LT Ú R A SPOLOČNÝ PROGRAM ŽIAKOV V ZÁKLADNEJ ŠKOLE KOSTU TRIFKOVIĆA V NOVOM SADE

Krásne zvuky slovenčiny iaci z 23 novosadských základných škôl, tiež ich vrstovníci z Begeča, Čeneja a Čelareva v rámci spoločného programu v piatok 2. marca predviedli to, čomu ich naučili ich učitelia slovenčiny. Vo vstupnej hale Základnej školy Kostu Trifkovića ponúkli občerstvujúci koktail slovenských básní, krátkych próz, hudby na syntetizátore a harmonike, tancov, ba nechýbali ani vtipy. Sieň temer celkom vyplnili rodičia a príbuzní žiakov, ktorí vystúpili v programe. Úvodom sa im prihovorila zástupkyňa riaditeľa školy hostiteľky Marija Delićová. – Teší nás, že sme hostiteľmi pekného podujatia, ktoré zorganizovali naši kolegovia,

Ž

My sme veľkí a vy máte malý foťák

ktorí vyučujú slovenský jazyk. Naša škola sa celý rad rokov usiluje pestovať duch tolerancie, priateľstva a multikultúrnosti. Cíťte sa u nás príjemne.

Pani učiteľka, kedy už príde rad na nás?

Medveď (13), ktorý sa záverom večierka poďakoval aktérom a ich priaznivcom. Dlane si nikto nešetril, takže sa každému účastníkovi v programe dostal zaslúžený potlesk. Aplauz nesporne patrí aj učiteľom, ktorí v sťažených podmienkach (o nich nabudúce) vedú tvrdý Slovenské pesničky spievame rady! zápas o to, aby krásne zvuNa javisku sa striedali ky slovenčiny neutíchli ani v novosadských škoskupiny žiakov zo škôl, lách a vôbec v prostrediach, v ktorých Slováci v ktorých slovenčinu tvoria drvivú menšinu. Škoda len, že sem-tam vyučujú profesorky slo- zahaprovalo ozvučenie; viacerí prítomní skonvenského jazyka a li- štatovali, že „v slovenskom dome“, mysliac na teratúry Vierka Fede- veľkú sieň Slovenského kultúrneho centra lová (v programe mala Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, sú lepšie zapojených 15 žiakov), podmienky na program, ktorý sa donedávna Milina Struháriková (28) uskutočňoval práve tam. Ibaže, zdá sa, na a Mária Supeková (20) tomto pláne dačo škripí... a ich kolega Samuel Juraj Bartoš

INĐIJA

STARÁ PAZOVA

Detský festival rozličností Z

Prehliadka recitátorov

druženie detí a mladých s poruchami v rozvoji Môj svet Obec Inđija a tamojšie Kultúrne stredisko usporiadali v stredu 29. februára a vo štvrtok 1. marca prvý pokrajinský festival divadelnej tvorby pre deti a mladých s poruchami v rozvoji. Festival rozličností pod názvom Fer Inđija 2012 prebiehal v Kultúrnom stredisku a vystúpili v ňom malí divadelníci z hostiteľského mesta, zo Somboru, Šídu, Starej Pazovy, z Kikindy a Nového Sadu. Žiaci Základnej a strednej školy Antona Skalu zo Starej Pazovy Malí divadelníci zo školy Antona Skalu s učiteľkou Gordasvoje divadielko Dva jarca (dra- nou Kovačevićovou (foto: Tanja Todorovićová) matizáciu ľudovej rozprávky) zahrali v druhý festivalový deň. V predstavení hra- Igor Filip a Siniša Živković. a. lš. jú Danijela Volarevićová, Zorica Omerovićová,

38

dňoch víkendu – v sobotu 10. a v nedeľu 11. marca t. r. v Starej Pazove prebieha zónová prehliadka recitátorov, ktorej v utorok 6. marca t. r. predchádzala obecná recitačná prehliadka. V organizácii Zväzu ochotníkov obce Stará Pazova obecnú prehliadku v staropazovskej divadelnej sieni v utorok otvoril Goran Jović, predseda Obce Stará Pazova. V súťaži vystúpilo vyše 100 recitátorov vo všetkých troch vekových skupinách a ich prednes sledovala porota v zložení: Vierka Diovčošová, profesorka slovenského jazyka a literatúry vo výslužbe, a Miodrag Petrović, herec SND z Nového Sadu. a. lš.

V

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A kým žiak nepochopí, dá šancu opraviť známku, chce sa aj žartovať...“ Nie je ľahko tým všetkým byť... – Najprv je dôležitá láska k predmetu, potom láska k deťom a k tomu je nevyhnutné vedieť preniesť vedomosti na nich. Tá zručnosť prenášania vedomostí je hádam vrodený dar. Potrebné je vedieť upútať pozornosť žiakov, zaujať ich, ale len ak človek učivo dobre pozná, môže im ho tým najjednoduchším spôsobom preniesť. Pre žiaka je najdôležitejšie dobre počúvať a pochopiť látku na hodine. Potom už doma stačí urobiť len domácu úlohu. Veľmi je dôležité, aby žiaci pocítili, že si ich profesor uctieva ako osobnosť. Musí ich vedieť motivovať k učeniu, pri známkovaní má byť reálny a spravodlivý, neznámkovať iba vedomosti, ale aj usilovnosť, lebo nemôžu učivo zvládnuť všetci rovnako. Mladí treba aby sa učili, lebo to úsilie nie je nadarmo: raz príde čas, keď človek bude musieť mať vedomosti, aby sa vynašiel vo svojej práci. Vedomosti sa dnes nadostač nehodnotia a necenia, ale raz im to všetko bude potrebné. – Zaujíma vás včelárstvo a máte aj iné záľuby. – Moji rodičia mali včely a ja som s nimi k včelám chodil už ako se-

demročný. Keď som bol gymnazistom, tak ich však predali. Neskoršie som sa sám venoval včelárstvu a robím to dodnes. Skôr sme mali aj viac včelstiev, toho času iba toľko, aby včelie produkty vystačili pre nás a pre najbližších. Okrem toho každý deň chodím na prechádzku a teším sa na stretnutia s deťmi a s vnúčatami. Svojho času som bol aktívny v Miestnom odbore Matice slovenskej a v cirkevnej správe. Náš spolubesedník má vzornú rodinu. S manželkou Ruženkou, rodenou Rojkovou, sa zoznámil ešte ako gymnazista, keď Hložančania boli v Erdevíku s divadelným predstavením. Majú dve dcéry: staršiu Vlastu a mladšiu Marínu, teraz už aj vnučky: Valentínu, Andreu, Máriu a vnuka Daniela. Manželia Strešniakovci dbajú na svoj slovenský pôvod. Lásku k materčine preniesli i na svoje deti a teraz ju vštepujú aj vnúčatám. Byť učiteľom s autoritou v dnešnom čase nie je jednoduché. Pri žiackych vrtochoch a výtržnostiach je veru umením nedať sa uniesť, ale v takej situácii chvíľu počkať a racionálne zareagovať. Je to vlastnosť, ktorá krášli nášho spolubesedníka, a veru aj líši od iných osvetových pracovníkov. E. Hložanová

tenciálne spisovateľky Miona Pavlovová a Alisa Oravcová, ktoré toho roku získali na literárnej súťaži odmeny za svoje básne. Na prekvapenie organizátorov do maškarného plesu sa prihlásilo 57 tradičných a netradičných masiek, čo bol doteraz najväčší počet detí. Porota nemala ľahkú úlohu, ale musela vybrať iba Na pamiatku aj jedna spoločná fotografia 10 najkrajších, najZa krásny večer, keď v spokojkreatívnejších a najzaujímavejších masiek. Ale ani ostatné deti ných detských tváričkách žiarili neboli smutné, lebo diplom za očká, vďaka patrí aj organizátorom, ale aj rodičom a starým roúčasť a sladkosti dostali všetci.

dičom, ktorí obetovali čas a vyčarili najmenším krásne masky a kostýmy. Alena Gajanová

NA SLOVO S PROFESOROM DANIELOM STREŠNIAKOM

Žiaci si ho uctievajú rofesor matebol nedostatok matiky na Gymprofesorov matenáziu 20. októbra v matiky, a tak je aj Báčskej Palanke Dateraz. Vtedy sa niel Strešniak iste však robievalo aj patrí medzi učitev sobotu, ale siedľov, na ktorých si ma hodina v rozbývalí žiaci pamävrhu hodín netajú počas celého existovala. Pracoživota. Uctievajú si val som so žiakmi ho mnohé generátridsať hodín týžcie, ktoré tu roky denne, teda aj učil. Narodil sa v Erhonorárne, asi dedevíku (1947), stresať rokov. Voľakedoškolské vzdela- Profesor Daniel Strešniak dy bola pri zapinie získal na pesovaní žiakov do trovskom gymnáziu, matemati- gymnázia silnejšia konkurencia, ku vyštudoval na Prírodovedno- prijímali sa iba výborní a veľmi matematickej fakulte v Sarajeve. dobrí žiaci. Teraz sú tu aj slabší, s Zamestnal sa na Gymnáziu 20. ktorými je ťažšie pracovať. A žiaoktóbra v Báčskej Palanke, kde kov je aj menej. Neprihlásia sa pôsobí už štyridsiaty prvý rok. ani toľkí, pre koľkých je súbeh vy– Ako si spomínate na svoje písaný. matematické začiatky? – Ste dobrým pedagógom. – Matematika sa mi vždy páči- To tvrdia aj vaši žiaci. A takto la. A od prvého dňa v Petrovci na nám ešte povedali: „Je reálny, togymnáziu som vedel, že by som lerantný, udržiava v triede disrád bol profesorom matematiky, ciplínu, v škole si ho každý uctieako môj vtedajší profesor Juraj Mi- va, drží doplnkové hodiny, niškovic. Zaujímavosťou je, že aj komu nedaruje známku, je vtedy, keď som sa ja zamestnával, ochotný vysvetľovať látku, až

P

Rozprávková sobota vo Vojlovici edenie SKOS Detvan vo Vojlovici aj v tomto roku zorganizovalo detský maškarný ples. Sieň Slovenského spolku sa v sobotu 18. februára premenila na pestrú a farebnú ríšu fantázie s mnohými rozprávkovými bytosťami. Predseda spolku Miroslav Oravec s radosťou odovzdal kľúče spolku krásnym maškarám. A deti tancovali a veselo sa zabávali. Program otvorila organizátorka Tereza Weberová Oravcová, ktorá privítala aj hostky z Baletnej školy Dimitrija Parlaća z Pančeva. Okrem malých balerín v zaujímavom programe sa zúčastnili aj pančevské mažoretky a členovia divadelnej odbočky SKOS Detvan. Známy detský básnik Saša Božović recitoval svoje básne a predstavili sa aj dve mladé po-

V

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

39


OZNAMY

K U LT Ú R A Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

Stŕhaj tie čižmy! V

ieme sa ubrániť pred rozličnými kalkami, nesprávnymi slovami či srbskými spojeniami?! Alebo máme nadostač dobrej vôle povedať „nie“ nenáležitým jazykovým javom, ktoré nie a nie vyradiť zo slovného fondu našskej slovenčiny silno ovplyvnenej nárečovou podobou. Čo je napríklad v tom zle, keď povieme takto: „Stŕhaj tie čižmy!“; „Strhni sa do pása.“ alebo „Strhni si kabát, veď je tu teplo.“ Dokonca slovesá typu strhnúť, tak toto uvedené dokonavé, ako i nedokonavé slovesá stŕhať, strhávať, strhúvať, ale aj zvratné slovesá stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa sú spisovné. Avšak či aj vystihujú tu uvedenú činnosť, to si pozrieme do slovníkov slovenského jazyka, a zároveň poukážeme na správny význam slovies. Slovesom strhnúť vystihujeme tieto činnosti: – prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: strhnúť niekomu šaty z tela, strhnúť obálku z knihy alebo strhnúť putá, teda oslobodiť sa; – trhnutím dostať niekam, stiahnuť: do priepasti, do náručia, strhnúť volant doľava; – násilím vziať so sebou, odniesť: rieka strhla most; – dať podnet, podnietiť: koncert strhol poslucháčov na ovácie; dať sa strhnúť – dať sa vyprovokovať; – stiahnuť, uchvátiť: strhnúť na seba pozornosť, strhnúť na seba moc; – stiahnuť, resp. zraziť: strhnúť 10 % z platu; – nárečovo a expresívne vykonať, zvládnuť: do konca roka strhli úlohu; strhnúť za sebou všetky mosty; strhnúť niekomu masku z tváre – odhaliť pretvárku. Slovesami stŕhať, strhávať, strhúvať a strhnúť sa správne vystihuje aj význam: – myknúť sa či trhnúť sa od prekvapenia, od ľaku, resp. prudko sa pohnúť; – náhle sa zobudiť zo spánku, prebrať sa zo zamyslenia; – náhle sa začať: náhle sa strhla zvada, odrazu sa strhla silná búrka. Po slovensky sa teda strhneme od ľaku alebo od prekvapenia. Keď máme na mysli odevné predmety, napr. kabát, košeľu, vetrovku, sukňu, nohavice, to si vyzliekame a obuv – čižmy, topánky si vyzúvame. Klobúk alebo čiapku a šál, ale i okuliare si zložíme. Ani rukavice si nestŕhame, ale si stiahneme, ako i prstene, ktoré si môžeme aj zložiť. V slovenčine na všetky veci, ktoré nosíme ako časti odevu, obuvi alebo ako módne doplnky na ozdobenie možno použiť aj spojenie dať dolu. Srbským spojeniam skinuti pantalone, kaput, čizme... nezodpovedajú našské slovesá strhnúť sa, strhnúť si. Ako sme hore uviedli, pri prudkom, náhlom dávaní dolu odevu sa hodí sloveso strhnúť: v hneve strhol aj košeľu, aj tričko. ah Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AUTOTEHNIK VEJIĆ, s. s r. o., Ul. novosadská cesta č. 44, Veternik, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Podnikateľský objekt na protektorovanie pneumatík výšky P, podnikateľský objekt – sklad hotových výrobkov výšky P a hygienické zariadenia výšky P, v Ul. dunajskej b. č., Veternik, na katastrálnych parcelách číslo: 3 614/1 a 3 614/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

40

o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu Nositeľ projektu METALCOMMERCE, s. s r. o., Ul. Milevy Marić č. 9, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu v Ulici regionálna cesta Vrbas – Rumenka číslo 127, na katastrálnej parcele číslo 47, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-899/11, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu METALCOMMERCE, s. s r. o., Ul. Milevy Marić č. 9, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu, v Ulici regionálna cesta Vrbas – Rumenka číslo 127, na katastrálnej parcele číslo 47, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu METALCOMMERCE, s. s r. o., Ul. Milevy Marić č. 9, Nový Sad, nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: - projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v žiadosti. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu METALCOMMERCE, s. s r. o., Ul. Milevy Marić č. 9, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Dočasné uskladňovanie a mechanické spracovanie kovového odpadu v Ulici regionálna cesta Vrbas – Rumenka číslo 127, na katastrálnej parcele číslo 47, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Rumenka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokácii, číslo V-353-1087/10 z 10. februára 2011, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14, podbod 2, Zariadenia pre nakladanie s odpadom, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projekt predpokladá výkup, triedenie, prípravu na spracovanie (sekanie), dočasné uskladnenie a predaj sekundárnych surovín – železa a neželezných kovov. Triedené sekundárne suroviny určené na ďalší predaj splnomocneným organizáciám dočasne sa skladujú do kovových kontajnerov, ktoré sa nachádzajú na vybetónovanej časti parcely. Pri príchode a odchode kamiónov, ako i pri vykladaní odpadu, prichádza k určitému hluku, medzitým s ohľadom na výber lokácie v pracovnej zóne vylúčená je možnosť negatívneho vplyvu hluku na obyvateľstvo. Pri realizovaní daného projektu voda sa nepoužíva, takže na lokácii nieto technologických odpadových vôd. Tento projekt nie je významný znečisťovateľ životného prostredia a uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia spôsobom opísaným v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA Uplynulo 13 rokov odvtedy, čo nás opustila naša nezabudnuteľná

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SPOMIENKA

S hlbokým žiaľom oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že dňa 11. februára 2012 vo veku 90 rokov nás navždy opustil

Uplynulo desať rokov odvtedy, čo nás nečakane navždy opustil náš manžel, otec, starý otec a zať

JULIANA CHRČEKOVÁ

nevesta Miluška, vnučka Kornélia-Nickol s manželom Jankom, pravnuk Alexander-Ján a svatka Síčová

Niť života bola pekná, dlhá a pretrhla sa v 90. roku života. V živote prenášal veľa osamelosti, manželka ho predišla pred 13 rokmi a syn pred 10 rokmi. Lúčia sa s ním: nevesta Miluška, vnučka Kornélia-Nickol s manželom Jankom, pravnuk Alexander-Ján a svatka Síčová

DROBNÉ OZNAMY VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MILOVNíCI KNíH, spríjemnite sviatky svojich najmilších peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Vladimír Dorča: Torta s jedným vajcom, reportáže pre čitateľov gurmánov, cena 100 din 2. Viera Benková: Z dávneho Petrovca, literárny pohľad na dávny Petrovec, cena 150 din 3. Ján Kišgeci: Objektív na poludníkoch, cestopisné reportáže, cena 150 din 4. Vladimír Dorča: Potulky za Ruženkou, cestopisné reportáže, cena 200 din 5. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din 6. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din 7. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din 8. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din 9. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din 10. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, kniha pre tínedžerov, cena 250 din 11. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din 12. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47–20–840, 021/47–20–844 alebo 063/47–20–84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662–565), v Starej Pazove (022/317–505) a v Báčskom Petrovci (021/782–208).

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

5. 2. 1948 – 16. 1. 2002 – 2012 z Pivnice

1. 5. 1922 – 11. 2. 2012 z Pivnice

rod. Papová 1999 – 2012 z Pivnice

S láskou si na ňu spomínajú:

MICHAL-JÁN CHRČEK

MICHAL CHRČEK

Prišla nám smutná správa, že nás navždy opustil. Ani pochopiť, ani žiaľ zmierniť. Nevieme, čo je ťažšie. Desať rokov uplynulo, ale ten stres neopúšťa a bôľ a rana na srdci sa nehoja. Zarmútená manželka Miluška, dcéra Kornélia-Nickol s manželom Jankom, vnuk Alexander-Ján a svatka Síčová

SPOMIENKA

SPOMIENKA

ŠTEfAN MERNíK-IVO

JOZEfA ČINČURÁKA

29. 3. 1959 – 11. 3. 2011 – 2012 z Báčskej Palanky S láskou si na Teba spomínajú

na

18. 3. 1941 – 7. 3. 2011 – 2012 z Pivnice Čas plynie, ale spomienka zostáva večná.

Tvoji najmilší

Anka, Jarko a Ľuboslav Vágalovci

DROBNÉ OZNAMY VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Pavel Bačúr, Šafárikova 11, Padina. VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy J. A. Komenského v Kulpíne, na meno Olivera Zabunov, Nušićova 12, Kulpín.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 41


OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynuli tri roky odvtedy, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec, starý otec a dedko

na rodičov a starých rodičov

ŠTEfAN SíČ 4. 6. 1931 – 25. 2. 2009 – 2012 z Pivnice Čo je život človeka? Láska žitia ako hĺbka mora. ��asto nadchádzajú búrky. Aj sa utíšia. Ale osud človeka je krutejší od búrky, vezme a nevráti. Búrka mora sa utíši, ale náš spoločný život nikdy sa nevráti. S veľkou láskou si na Teba spomínajú: manželka Júlia, dcéra Miluška, vnučka Kornélia-Nickol s manželom Jankom a pravnuk Alexander-Ján

ZUZANA SVETLíKOVÁ

ADAM SVETLíK

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2012

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2012

ANNU BOLDOCKÚ 1917 – 2002 – 2012

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 14. marca 2012 uplynú štyri roky, čo nás opustila manželka a stará mama

BOľAVÉ SPOMIENKY Dňa 5. marca 2012 uplynul rok, Uplynulo deväť mesiacov, čo nás náhle opustil náš otec čo nás náhle opustila aj mamka

PAVEL PLVAN

KATARíNA PLVANOVÁ

30. 5. 1962 – 5. 3. 2011 – 2012

rod. Petrášová 23. 6. 1962 – 13. 6. 2011 – 2012

z Padiny Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Dcéry Katarína a Pavla, zaťovia Jaroslav a Želko, vnučky Hana a Aňa

42

1912 – 1973 – 2012

S láskou, úctou a vďakou si na Vás spomíname. Syn Samuel a dcéra Viera s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE S hlbokým zármutkom a bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že nás dňa 23. februára 2012 v časnom živote navždy opustil vo veku 61 rokov milovaný syn, manžel, otec a starký

PAľO PETRÁK 23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 z Boľoviec

rod. Petkanićová 24. 1. 1926 – 14. 3. 2008 – 2012 z Kovačice

Tvoj manžel Bogdan a vnukovia Dušan a Aleksandar

SAMUELA BOLDOCKÉHO

z Petrovca

MILICA STOKIĆOVÁ

Uplynú štyri roky, čo si našla svoj večný pokoj. Ty žiješ aj naďalej v našich srdciach a žiť budeš zatiaľ, pokým my budeme trvať.

a

„Lúčim sa s Vami, drahí moji, milí, ruky stisk dnes Vám už nemôžem dať, dotĺklo srdce, odišli sily, lúčim sa so všetkými, ktorí ma mali rád.” Všetci, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú pamiatku. Zarmútení pozostalí: otec Pavel, manželka Verona, dcéra Anna Petráková s dcérami a dcéra Verona Ábelovská-Petráková s rodinou

BOľAVÉ SPOMIENKY Dňa 5. marca 2012 uplynul rok, čo nás náhle opustil náš ctený priateľ

Uplynulo už deväť mesiacov, čo nás opustila i Pavlova manželka

PAVEL PLVAN

KATARíNA PLVANOVÁ

30. 5. 1962 – 5. 3. 2011 – 2012

rod. Petrášová 23. 6. 1962 – 13. 6. 2011 – 2012 z Padiny I keď nie ste viac s nami, my nezabúdame na Vás. Spomíname si na Vaše priateľstvo, ochotu, skromnosť, úctu, veselú povahu a pekne strávené chvíle s Vami. Trvalú spomienku si na Vás zachovávajú: Vaši priatelia, susedovci a svatovci 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ A BOľAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou matkou a starkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIOU fILKOVOU

JÁN LOMEN 2011 – 2012 z Poreča v Chorvátsku

rod. Krajčíkovou 1940 – 2012 z Kysáča Kto rozkáže srdcu, aby nežialilo a slzy netiekli? Ale Boh striasa slzy z očí. Bože môj milý, čuj naše prosby, rany nám zahoj a daj nám sily znášať tento osud ťažký a nemilý. Navždy zarmútení: dcéra Mária a vnukovia Denis a Boris

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starkého

JURAJA ČORBU 1952 – 2004 – 2012 z Kysáča

Uplynul smutný rok, čo nie si s nami. Na Teba si vždy budú spomínať

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Trvalú spomienku si na neho zachovávajú:

Tvoji: manželka Božena, syn Ján a dcéra Božena s rodinami

manželka Zuzana, synovia Vladimír, Rastislav a dcéra Elenka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

s matkou a starkou

na nášho švagra

našej spolužiačke

MÁRIOU fILKOVOU

PETRA DUBAIĆA

rod. Krajčíkovou 1940 – 2012 z Kysáča Milovala si život a všetkých nás. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach žiť budeš navždy. Syn Ján a vnúčence Vesna a Ivan

POSLEDNÝ POZDRAV andike

zo Zemuna

Uplynuli dva smutné roky, čo Ťa nieto, ale ešte stále si s nami. S úctou si na Teba spomínajú: Ján Viliačik a Zuzana Holoková s rodinami a s mamou z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRII CHALUPOVEJ rod. Brngárovej 1942 – 2012 z Kovačice Životom si pokorne tíško kráčala, a preto ten večný pokoj, ktorý si si zaslúžila, Ti prajú: Tvoji spolužiaci generácie 1956/1957

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na otca Ja milovala som život a všetko v ňom krásne. ľudí, prírodu a slnko jasné. Nebolo mi dané MÁRII fILKOVEJ ďalej sa tešiť, moje srdce rod. Krajčíkovej zamĺklo, 1940 – 2012 musíme sa lúčiť. z Kysáča S láskou si budú spomínať: rodiny Pixiadesové a Jambrichová

ANNA KÁMAŇOVÁ JÁNA ZIMANA 1924 – 1987 – 2012 z Petrovca

rod. Ďurecová 4. 4. 1939 – 1. 3. 2012 z Pivnice V jednom okamihu zmizlo všetko. Drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota. A nás v žiali zanechala.

Na Teba si spomína dcéra Mária Rybárska s rodinou

Dcéry Katarína a Anna s manželom Štefanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. marca 2012 uplynulo šesť rokov, čo nás opustila manželka, mamka a starká

Dňa 5. marca 2012 uplynulo 25 rokov, čo nie je s nami náš drahý otec

Navždy nás zanechala naša mamička a dedička

ĐURĐA KOVÁČOVÁ rod. Grozdanovská 11. 4. 1941 – 10. 3. 2006 – 2012 z Padiny Spomienku na Teba si navždy zachováme. Tvoji: manžel Michal, dcéra Gordana a syn Vlado s rodinami

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

JÁN ZIMAN 1924 – 1987 – 2012 z Petrovca

Čas rýchlo beží, ale spomienky navždy zostanú. Ty spíš, ale v našich srdciach navždy budeš s nami. Tvoja dcéra Božena Sľúková s rodinou

ANNA KÁMAŇOVÁ 4. 4. 1939 – 1. 3. 2012 z Pivnice Na jej lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabúdajú a v srdciach ju budú nosiť vnučky Vesna a Jasna s manželom Daliborom a pravnuci Adrián a Ivan

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 9. marca: • 19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: V prvej časti vysielania bude kreslený film Dorotka. V druhej časti pivnickí škôlkari zablahoželajú ku Dňu žien, tak ako najlepšie vedia – piesňou a pekným slovom. • 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI v príspevku z poľnohospodárstva sa bude hovoriť o prihnojovaní a prípravách na jarnú sejbu. Pozornosť sa venuje aj prinavráteniu odňatého majetku, čiže reštitúcii. Pokiaľ ide o školstvo, uplynulý týždeň žiaci novosadských škôl, ktorí chodia na hodiny slovenčiny, mali svoj večierok. Pozornosť sa venuje aj 10. výročiu Spolku petrovských žien a výročnej konferencii hložianskych penzistov. Z kultúry tu bude záznam z akcie Zima s knihou v Padine, z divadelnej premiéry v Starej Pazove a z matičného večierka v Novom Sade. Na záver vysielania ako zaujímavosť odznie príspevok o maliarke Zuzane Pudelkovej z Pivnice. • 20.30 KuLTúRNY mAgAZíN: Bude to súvaha kultúrnych udalostí z februára. NEDEĽA 11. marca: • 11.00 DúHOVKA: V ústrety 47. Stretnutiu v pivnickom poli, ale aj životnému jubileu človeka, ktorého meno je neoddeliteľnou súčasťou tohto nášho najstaršieho hudobného podujatia, odvysielaný bude portrét Valentína Grňu pod názvom Stretnutie znamenajúce život. • 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Uvedie sa miniportrét učiteľky vo výslužbe, speváčky a skladateľky Kataríny Petrášovej z Padiny. S malým oneskorením gazdinkám ku 8. marcu ako darček odznie recept na tekvicovú tortu. DENNíKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 11. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Tam, kde je poézia ešte stále živá, Padina Zima s knihou v Kovačici a Padine Čajový večierok venovaný ku Dňu žien Pamätná zbierka MartiÚčastníci Literárneho večierka na Jonáša v Padine Piatok 16. marca 16.00 – Utorok 13. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica 18.00 Klenotnica Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Láskavosť k starším osobám v Kovačici Informačný seminár

44

Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 12. marca: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti RTVNS. Utorok 13. marca: 17.25 – 18.00 Stretnutie – pásmo hudby a poézie – výber z poézie. Streda 14. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné songy; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – poslucháčov pobavia ochotníci z Kovačice a Kysáča. Štvrtok 15. marca: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Anna Šúleková, Anna Samporová, Anna Dudková a Tatiana Pavlovová. Piatok 16. marca: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 10. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Rodinné CD Kvetoslavy Benkovej, 2. časť. NEDEĽA 11. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Svetové vydania. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Albert Lortzing a jeho komická opera. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Nové vydania zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 13. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Komorná tvorba romantizmu. STREDA 14. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 9. do 15. marca

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTíV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je tradičný festival, ktorý každoročne prebieha v Pivnici.

20.15 Filmy: Piatok 9. marca – Denník šialenej rodinky Anna Tomanová-Makanová Sobota 10. marca – Dcéra zhodnotila činnosť NRSNM ako rukojemník v roku 2011 Pondelok 12. marca – Ťažko 19.00 Zvon, prehľad udalostí ho zabiť Utorok 13. marca – Nočný let týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 14. marca – Americký vami: Výber z Akadémie ku Dňu ninja Štvrtok 15. marca – Príšerky v žien v Petrovci 22.00 Film: Ali Baba a 40 zbojpodkroví 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, níkov 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Nedeľa 11. marca Vo štvrtok, v piatok a v so18.00 Hudobné blahoželania botu o 18.15: Z programu TV Pa18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih triot, TVOK a TV Pančevo Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 14. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V príspevku si diváci budú môcť pozrieť, ako vo Vojlovici prežívajú pôstne obdobie a ako sa pripravujú k nadchádzajúcim veľkonočným sviatkom. Repríza v nedeľu 11. marca o 7.30 h.

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 – VODOROVNE: skutočne, tade, len, atentát, ranka, OŠ, áriá, spí, p, E, tvid, an, Mate, zámok, Rb, oko, to, a, Vladimir, aa, ae, da TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 11. februára 2012 bolo: ZUZANA VERESKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ADELA KROŠLÁKOVÁ, Ul. crnogorska č. 3, 21 400 Báčska Palanka. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT SKONČIL SA TURNAJ KOLKÁROK V PADINE

Zornička „ulovila“ Rybárky

Mária Petrášová, členka družstva Rybárok prebrala strieborné medaily

sa všetkým zavďačil za účasť a vyzval na nové stretnutie o rok. Najlepšou hráčkou turnaja sa stala Anna Sucháneková (Ženský spolok). Za dobré výkony pochválili aj Máriu Ľavrošovú, Máriu Petrášovú, Annu Šajbenovú a Marianu Grnčovú. Vydarené športové podujatie Padinčanky skončili s hudbou, spevom, tancom a chutnou večerou.

Víťazné družstvo Zornička: Zuzana Kuľová, Anna Valentová, Katarína Samporová, Zuzana Brezinová, Vierka Zemenová a Anna Šajbenová (zľava)

adinské ženy a dievčatá sa ako nikdy dosiaľ dvakrát v týždni stretávali na kolkárni KK Dolina. Gule vrhalo na turnaji deväť družstiev. Zo zábavy a rekreácie vyplynul pretekársky Z finálového zápasu Zornička – Rybárky duch. Všetky účastníčky sa snaJán Bokor žili vyhrať. V boji o body boli čas- miesto na turnaji. Finále zohraté prekvapenia a zmeny v poradí li dve najlepšie družstvá. Zorna tabuľke. nička, ktorá ÚSPECH PETROVČANOV V NOVEJ CRNJI Skúsené nesie meno hráčky družpodľa rovnostva Cosmos menného det- STK ROHAM – STK MLADOSŤ 2 : 4 nepostúpili do ského časopietrovskí stolní tenisti pokra- dinskej lige. Na hosťovaní v Novej záverečnej čassu v zápase čujú úspešne v Prvej vojvo- Crnji porazili domáci celok, v ktoti. Pri spodku vyznačujúrom sa zvlášť vytabuľky zakotcom sa nečaznamenal priam vili Ženský spokanými obratfanatický veterán lok, Mäsiareň mi, porazila Cvetković. M-Kováč-M a Rybárky. ŠiesVýsledky: Amatérky. Sete finále zaraCvetković – Zámifinálové zádom sa Zorborský 3 : 1, Kipasy zohrali ničke konečrály – Turan 0 : 3, štyri najúspešne vydarilo, Gyeönge – Lonejšie družstvá Najlepšia na turnaji: Anna Suchá- nuž sa dosiaľ men 1 : 3, Cvetzo súťaže v zá- neková (Ženský spolok) n e p o ra ze n é ković / Gyönge – kladnej skupiRybárky muLomen / Turan 0 ne: Zornička, Rybárky, Podnik seli uspokojiť s druhým mies: 3, Cvetković – Sabo a Demokratická strana. tom. Turan 3 : 0, GyNajprv najmladší celok DeNajlepšie družstvá dostali diönge – Záborský mokratickej strany prekvapil plomy a medaily z rúk predsedu Prehral len s Cvetkovićom: Pavel Turan (STK 0 : 3. Podnik Sabo a obsadil tretie KK Dolina Vladimíra Sabu, ktorý Mladosť Petrovec) (Foto: J. P.) -sm-

P

Jeden veterán nestačil

P

46

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


ŠPORT DVE VÝHRY ZVERENCOV TRÉNERA RAJKA SIRARA

Páčivá hra Kysáčanov TATRA – BÁČKA 3 : 0 (2 : 0) utbalisti Tatry minulý týždeň zohrali ďalšie dva prípravné zápasy. Vo štvrtok sa stretli s dorastom novosadského prvoligového celku Proleter. Bol to ozaj dobrý a zaujímavý zápas. Hralo sa obojstranne rýchlo, bojovne a vyhralo šťastnejšie domáce mužstvo 1 : 0 (0 : 0). Jediný gól v 82. min. vsietil Švonja, keď z asi tridsiatich metrov trafil pod samú žrď. V nedeľu Tatra hrala s begečskou Báčkou. Vďaka už solídnej fyzickej pripravenosti, maximálnej usilovnosti a bojovnosti, domáci mali vo väčšej časti zápasu viac z hry a nakoniec sa zaslúžene tešili z vysokého víťazstva. Tatranci rýchlo prenikali k bráne súpera, pripravili si viacero šancí, z ktorých tri aj premenili. Taká hra domácich sa divákom páčila.

trov strelil pod žrď a bolo 2 : 0. V 78. min. tentoraz Keleman asistoval Tótovi, ktorý loptu dobre spracoval a z desiatich metrov trafil ľavý horný roh – 3 : 0.

stantinov, Švonja, Cvetić, Daneček, Vuković. Striedali: Privizer, Kulík, Fejdi, Tót. Vo štvrtok Tatra mala naplánovaný odvetný zápas v Begeči a v

F

Druhý gól Cvetića (Tatra) na zápase s begečskou Báčkou – 3 : 0

V 35. min. Vuković ostro odcentroval z ľavej strany a Cvetić hlavou trafil – 1 : 0. V 44. min. znova Vuković unikol z ľavej strany, potom presne uvoľnil Cvetića, ktorý z rozbehu z desiatich me-

ZAČIATOK PRÍPRAV KOVAČIČANOV

Zostali bez opôr

Tréner Rajko Sirar zatiaľ môže byť spokojný s výkonom svojich zverencov. Zápas dobre viedol Novosadčan Minaković. TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Vargec, Savić, Badnjar, Kon-

nedeľu uvíta FK Kulpín. Tento zápas sa začne o 15. hodine a domácim bude generálkou pred začiatkom majstrovstiev 18. marca 2012. Pavel Pálik

Takisto je medzi kandidátmi obliecť si tričko prvého mužstva i niekoľko dorastencov Slávie. Kovačičania začali prípravy začiatkom februára v telovýchovnej sieni ZŠ Mladých pokolení a na Gymnáziu Mihajla Pupina. Najprv bez cezpoľných hráčov a od nedele 11. februára 2012 trénovali zverenci Ladislava Petroviča v

se 3. marca domáca Vojvodina Perlez porazila Sláviu 4 : 0 (na tomto zápase Kovačičania hrali bez hráčov mimo územia obce). Slávisti deň neskôr porazili v semifinále Pohára Srbska na území Obce Kovačica hostiteľskú Pobedu v Samoši 6 : 0. Domáca Vojvodina v druhom semifinálovom meraní síl porazila Spartak Debeljača minimálnym výsledkom 1 : 0. Finále Vojvodina – Slávia sa zohrá v Crepaji 11. marca. Začiatok zápasu je o 14. hodine a 30. minúte. Medzičasom v stredu 7. marca slávisti mali naplánovaný prvý prípravný zápas na domácej pôde. Za súpera si zvolili Radnički z Barandy. Prvé jarné kolo v Prvej juhobanátskej lige zohrajú Kovačičania 18. marca. Po poslednom jesennom kole je Slávia na siedmom mieste. Má dvanásť bodov menej od prvoumiestneného Radničkého Kovin a šesť bodov viac od predposledného Partizana z Uljmy. Aj medzi dorastencami je Radnički Kovin jesenným šampiónom. Slávia je ale v tejto konkurencii predposledná a zozbierala iba osem bodov. Ján Špringeľ

utbalový klub Slávia zostal Dragan Nikolovski z Jabuky. Z pabez opôr počas zimného pre- dinskej Doliny prišiel Boris Durstupového obdobia. Z klubu gala. Medzi slávistov sa vrátili aj odišli rodáci z Banátskeho No- Aleksander Strakúšek, Zlatko Bavého Sela: vynikajúci útočník koš a Erik Svetlík (Spartak DeBosnić a skvelý brankár Krivoku- beljača), Nikola Hudec (Vojvoća. Do padinskej Doliny prestúpil trojlístok výborných domácich futbalistov, Čerňoš a bratia Dudášovci. „Mienili sme, že s kvalitnými futbalistami v jesennej časti zabojujeme aj o najvyššiu priečku. Darilo sa nám v úvodných kolách, potom sme poľavili. Po prestupovej dobe sme viacej hráčov privítali, ako sme sa lúčili. Mám nádej, že slávisti zostanú aspoň v strede tabuľky. Vždy sa ale môže viac,“ nazdáva sa Renato Jovnáš, predseda FK Kovačičania s trénerom Ladislavom Petrovičom (stojí prvý zľava), na zaSlávia Kovačica. čiatku príprav na trávniku Slávie 28. februára 2012 Slávistický dres si od novej sezóny oblečú: talentovaný bran- dina Crepaja) a Nenad Stojanović kompletnej zostave. Na trávniku kár Damir Zeković zo Starčeva a (Unirea Uzdin). V Prvej juhoba- Slávie sa pre chladné počasie a vysoký obranca Milorad Vasić z nátskej lige budú pre Sláviu zno- sneh odštartovalo s prípravami Banátskeho Nového Sela. Do Slá- vu nastupovať i Ivan Chalupa, Ján iba 28. februára. vie sa vrátil aj znamenitý útočník Cicka, Ján Toman a Ondrej Ľavroš. V úvodnom prípravnom zápa-

F

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

47


ŠPORT

Behali aj po snehu utbalisti pivnickej Slávie ešte doteraz nemali také prípravy, ako tejto zimy. Podľa plánu vedenia klubu futbalisti sa mali prvýkrát stretnúť začiatkom februára, no snehová pokrývka na ihrisku priniesla veľké starosti. Mužstvo nemohlo trénovať ani v školskej telocvični v Pivnici, a preto sa hráči prvýkrát stretli 17. februára 2012 v športovej hale v Báčskom Maglići. Niekoľko dní neskoršie od snehu očistili menšiu časť ihriska Slávie, aby futbalisti mohli ľahšie trénovať. Tréner Michal Koruniak rozhodol, že tréningy budú trikrát v týždni: v utorok, piatok a sobotu. Pracuje sa vlastne vtedy, keď futbalisti môžu prísť. Pre pracovné či školské úväzky viacerí nemôžu pravidelne trénovať, čo robí trénerovi veľké starosti, lebo má k dispozícii desať až pätnásť futbalistov. Hráčske kádre sa od jesene nezmenili mnoho. V mužstve sú: Čobrda, Davidović, Vukašinović, Mrkonjić, Nišić, Žigmund, Nímet, Kotiv, Kirti, Santrač, Babić, bratia Đorđe a Rade Cimbaljevićovci, Pintír, Milec, Milić a Kalko. Sláviu

F

TRÉNUJÚ AJ LALIŤANIA

Pravdaže, opäť zmeny... lalitskej Panónii je to už vari stála prax, že v každej polosezóne prichádza k veľkým zmenám v hráčskych kádroch. Podobne je to aj tejto zimy. Rady Panónie opustili Jovanović, Marjanović a Budimir Stojanović, ktorí sa vrátili do OFK Odžaci. Najlepší kanonier Bojan Stojanović prestúpil do radov jesenného vicemajstra MOL Sombor, ratkovského Radničkého. Obranca Bradić odteraz bude hájiť farby Zadrugara v Srbskom Miletići, Medić sa stal členom temerínskeho TSK a Kužić si opäť bude obliekať čiernobiely dres susedského Rusína, odkiaľ v lete prišiel do Lalite. Prakticky je to kostra tímu Panónie, ktorý v jeseň dosiahol premenlivé výsledky, keď v konkurencii štrnástich mužstiev obsadil siedme miesto. Z cezpoľných hráčov zostal iba Milisavljević.

V

48

18. marca 2012. Kondičná pripravenosť, ale aj súhra, sú otázne hádam pre všetky mužstvá. Preto by nebolo zle, aby súťažné orgány porozmýšľali o posunutí prvého jarného kola aspoň o týždeň neskoršie. Prvú skúšku Pivničania mali v

a že to bol prvý zápas v tomto roku. V prvom polčase hostia mali viac z hry, zdalo sa, že sú kondičopustil iba brankár Drobnjak. None lepšie pripravení. Vyzerá, že si váčikmi sú brankár Tankosić z Báčhráči Proletera precenili svoje skej Palanky, Fábry z Petrovca a možnosti a v druhom polčase celMarián Séč. kom odpadli. Mužstvo Slávie diktovalo tempo. V 64. min. Pintír dobre uvoľnil Kirtiho, ktorý z desiatich metrov vedľa vybiehajúceho brankára hostí loptu zaslal do siete – 1 : 0. Päť minút pred koncom zápasu sa po rohovom kope z ľavej strany pred bránou najlepšie vynašiel Milec, efektne hlavičkoval a lopta prekvapila hosťujúceho brankára – 2 : 0. Treba pripomenúť, že tréner Koruniak na tomto zápase mal k dispozícii Sneh v prípravách spôsobil veľké nepríjemnosti aj futbalistom pivnickej Slávie iba trinástich hráAby sa čím lepšie pripravilo, nedeľu, keď na svojom trávniku čov. mužstvo Slávie zohrá priateľské zá- prekonali mužstvo Proletera z SLÁVIA: Tankosić, Davidović, pasy, ktorých nebude toľko ako Ravného Sela 2 : 0 (0 : 0). V slneč- Milec, Santrač, Vukašinović, Koobvykle, lebo pokračovanie jarnej nom počasí obe mužstvá podali tiv, Fábry, Pintír, Kirti, Žigmund, časti majstrovstiev Novosadskej uspokojivý výkon, zvlášť keď Milić. Striedal Séč. oblastnej ligy je naplánované na máme na zreteli sťažené prípravy Ján Šuster

MEŠKAJÚ AJ PRÍPRAVY PIVNICKEJ SLÁVIE

Nové tváre v lalitskom mužstve sú Gužvanj a Komadina (Törekvés Svilojevo!?), Vuković (Dinamo Sonta), Stanković, Jovović, Tojić, Radosavljević (Zadrugar S. Miletić). Posledná štvorka sú vlastne bývalí dorastenci mužstva Miletićanov, ktoré v minulej majstrovskej sezóne v Oblastnej lige Sombor presvedčivo získalo titul majstra. Znova sa reaktivoval Nenad Krivokuća, po zranení sa na trávnik vrátil aj Nenad Živanov, ale vo vlaňajšom derby s Rusínom v Laliti tiež ťažšie zranený Živojin Lazić pravdepodobne povedal futbalu zbohom! Škoda, bol to jeden z najlepších a najtalentovanejších hráčov Panónie. Dobre je, že trénujú aj niektorí mladší domáci hráči, medzi nimi aj brankár Obradov, ktorý sa tak vybral po stopách svojho otca Marka.

vystriedal Dragana Miletića. Je zaujímavé, že tréner Vuković s Panóniou ešte nemá výhru, lebo v jeseň z piatich zápasov vyťažil iba dva body (nerozhodné výsledky s mužstvami Odžakov a Rusína 1 : 1 a tri prehry). V prvom prípravnom zápase Laliťania v nedeľu v Ruskom Kerestúre s domácim Rusínom hrali nerozhodne 1 : 1. Gól za hostí dal navrátilec do tímu Krivokuća. Tréner Vuković vystriedal až dvadsiatich hráčov. Dobre by bolo, keby stále mal k dispozícii aspoň približne toľký počet futbalistov, lebo Nový pokus o návrat k futbalu: Nesa v jeseň stávalo, že Panónad Živanov (Panónia Laliť) nia nemala náhradníkov práve vtedy, keď to bolo Prípravy Laliťanov sa začali 18. februára 2012 v telocvični ZŠ najpotrebnejšie. Ďalší zápas Panónia má na Nestora Žučného a iba prednedávnom futbalisti vyšli na tráv- programe v nedeľu v Selenči s nik. Trénerom Panónie zostal domácim Kriváňom. Miloje Vuković, ktorý po jesennej J. Pucovský prehre s Dinamom v Laliti (0 : 1) 10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


ŠPORT KONIEC PRÍPRAV VO VRBARE – TERAZ O BODY

Bola to generálka? MLADOSŤ – TEKSTILAC 0 : 3 (0 : 1) ko nám povedal tréner Mla- seň. V mužstve sa zjavil i nový stodosti Siniša Stanivuk, gene- pér, skúsený Mojić. rálka sa vydarila. Aj napriek prehre Domáci mali menej príležitosod mužstva, tí skórovať. Odktoré súťaží v žačania dobrýSrbskej lige – mi útokmi ohroskupina Vojvozovali brankára dina, hráči si Veselića, ktorý pravdepodobniekoľkokrát ne uvedomili, dobre zakročil. kde robili chyV 31. min. Tekby. Všetko trestilac viedol 1 : 0. ba urovnať Hráč s číslom 9 pred jarným na chrbte vyhoštartom 11. dil z pravej stramarca 2012 s Plné ruky práce: Dalibor Veselić ny zo sedla nievždy neprí- (Mladosť Petrovec) koľkých domájemnými Zmajevčanmi. cich zadákov a takmer z tzv. Zápas s Odžačanmi bol dyna- „mŕtveho uhla“ matoval Veselića. mický. Hralo sa rýchlo. Hostia mali Mladosť mala v útoku vysunutézvlášť v prvom polčase prevahu. ho nováčika Zorzića, ktorý skóroNeraz rýchlymi útokmi dobre pre- val, ale rozhodca pískal postavevýšili obranu domácich, ktorá hra- nie mimo hry. Dobrú šancu mal aj la v pozmenenej formácii ako v je- Pavlis.

A

V NEDEĽU PAZOVČANIA ODŠTARTUJÚ V JARNÝCH MAJSTROVSTVÁCH

Prvá prekážka Stanišić nedeľu odštartujú jarné majstrovstvá Vojvodinskej ligy – západnej skupiny. V jeseň staropazovská Jednota obsadila tretie miesto, má o päť bodov menej od vedúceho sriemskomitrovického Radničkého a dva od novosadského Indexa. Fanúšikov Jednoty to neustarosťuje, lebo veria, že sa to môže dohoniť. Pazovské mužstvo odštartuje s posilami, ktoré svoju kvalitu potvrdili na nepočetných priateľských zápasoch pre nepriaznivé počasie. Iste, že najväčšia posila je supertalentovaný brankár Lazar Jovišić. V minulých rokoch krátko pobudol v Borci Čačak, potom v Najväčšia posila: Lazar Jovišić (Jednota zahraničí (Portugalsko, Bul- St. Pazova) harsko), a keďže sa mu nepodari- ný útočník Predrag Pejčinović, lo nájsť nový angažmán, do leta a ktorý kanonierske schopnosti pomožno aj dlhšie bude stáť pred tvrdil v mužstve Omladinac v Nobránou svojho materského klubu. vých Bánovciach. V kontrolných Posilou v útoku akiste bude stred- zápasoch v obrane sa vyzname-

V

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU

V druhom polčase došlo k zmenám v oboch celkoch. Hostia narýchlo dvoma gólmi zdolali náhradníka Lalića. Potom si pred bránu zastal aj Pavel Fejdi. Mladosť vo finiši viacej útočila. Šancu mal i Kokanović, ale zblízka netrafil sieť. Tak si hostia uchovali do konca čisté konto. Mladosť: Veselić, Pupavac, Kobilarov, Uzelac, Mojić, Rupar, Đorđević, Zbućnović, Zorzić, Sladojević, Pavlis. Striedali: Lalić, Fejdi, Stracinský, Jakuš, Kaňa, Jovanović, Radaković, Stanivuk, Kokanović. V stredu 29. februára Mladosť hosťovala v B. Jarku, kde s domácou menovkyňou remizovala 1 : 1. Vyrovnal Zorzić v 88. minúte. Program 16. kola: Budućnost – Bačka, Borac – Prvý máj, C. zvezda – Radnički, Jugović – Mladost (T), Mladosť (P) – Obilić, Sloga – Omladinac, Jednota – Stanišić, Index – Polet. Samuel Medveď nali Šuša (prišiel zo Starých Bánoviec), tiež mladý Zekanović (Donji Petrovci), Knežević (Zemun), Lukić (Dunav Staré Bánovce). Počíta sa aj so Žakulom (Železničar Belehrad) a ostatnými nováčikmi. Dve posledné skúšky Jednota mala so Sremcom z Vojky a mužstvom Kikindy, členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Oba zápasy zohrali na umelej tráve ihriska Národného domu futbalu, kde pazovskí futbalisti mali aj časť tréningov. Jednota porazila Sremac 3 : 1 a v nedeľu gólom Nenada Jovišića bola lepšia aj od Kikindy 1 : 0. Vzniká dojem, že sú hráči Jednoty kondične veľmi dobre pripravení, chýba lepšia súhra, ale v priebehu minulého týždňa tréner Zoran Rankov a jeho pomocník Zvonko Popović na tom veľa pracovali. Preto sa prvý zápas s mužstvom Stanišića v Pazove čaká s veľkým optimizmom. JEDNOTA: L. Jovišić, Lukić, Zekanović, Vujčić, Šuša, Žakula, Ogrizović, Knežević, Pejčinović, Kukolj, Naglić. Striedali: Vorkapić, Ljutovac, Guša, Igrač, Erceg, Šestović, Dukić, Šaponja, Manojlović. Bz-ý

TRI PRÍPRAVNÉ ZÁPASY ERDEVÍČANOV

Dosť, či málo na súhru? SLOGA – MAČVA (Š) 1 : 4 (1 : 3) Mužstvo erdevíckej Slogy skončilo prípravy na jarné majstrovstvá Vojvodinskej ligy – západnej skupiny. V treťom prípravnom zápase bez niekoľkých najlepších hráčov domáci prehrali s druhoumiestneným tímom Srbskej ligy – západnej skupiny zo Šabca. Chybou domácej obrany hostia sa ľahko ujali vedenia, ale čoskoro Kovačević vyrovnal. Potom sme videli ešte viacero pekných šancí pred oboma bránami. Šabčania boli predsa vynaliezavejší a vsietili ešte tri g��ly. SLOGA – MITROS (SM) 5 : 0 (0 : 0) V prvom polčase mužstvá akoby sa len zohrávali. Súperi založili iba niekoľko akcií bez žiadneho výsledku. Vykročením nových hráčov na trávnik Sloga získala prevahu, prinútila hosťa zo Sriemskej Mitrovice na obranu a strelci sa v úplnosti prejavili, keďže až päťkrát trafili sieť bezmocného brankára Vukovića. Dva góly dal Simeunović, raz sa presadili Vasić, S. Savić a Radovanović. SLOGA: Stajčić, Milošević, Miljković, Raičević, Čobanović, Vasić, Đorđević, Ivković, Simeunović, Kovačević, Jovanović. Hrali aj: D. Savić, S. Savić, Zec, Korać, Bojanić, Zoranović, Radovanović. Sloga zohrala prípravný zápas s Borcom z Martiniec (7 : 1 v prospech Erdevíčanov) na ihrisku Morjan v Binguli. K. Vig

49


ŠPORT SNEMOVALI KYSÁČSKI POĽOVNÍCI

Šetrili a dobre hospodárili nedeľu 4. marca 2012 snemovali poľovníci, členovia najstaršieho spolku Bažant v Kysáči, ktorý je založený roku 1900. Schôdzu úspešne viedol predseda Karol Ujheli. Z celkove 37 členov prišlo 24 lovcov a približne toľko bolo aj pozvaných hostí. Správy o činnosti podali tajomník Ján Demrovský a revírnik Ján Mojžiš. Kysáčski poľovníci boli aktívni počas celého roka. Zorganizovali niekoľko pracovných akcií na úprave loveckého domu a jeho okolia. Pracovali aj v revíri,

V

opravovali a stavali rozhľadne na odstrel, rebriny a miesta na chov diviny. Ináč počas tohtoročnej treskúcej zimy kysáčski lovci do revíru vyviezli 1,5 tony zrnovín na prikrmovanie diviny. Poľovníci v Kysáči úspešne uskutočnili plánovaný odstrel. Odstrelili

Medzi poľovníkmi boli aj predstavitelia takmer všetkých kysáčskych organizácií

PS Bažant hospodáril dobre, šetrilo sa v každom úseku práce a vlaňajší rok skončil so suficitom, skonštatoval predseda Dozornej rady Vladimír Filko. Účastníci v diskusii vyzdvihli, že aj ďalej tak treba pracovať. V budúcnosti poľovníkom iste nebude ľahko, lebo lov nie je lacná záľuba. Členské na tento rok je 10 000 dinárov, v budúcich rokoch bude iste aj zvýšené, lebo Pracovné predsedníctvo: M. Karde- nový Zákon o lolis, O. Hriva, J. Demrovský, K. Ujheli vstve RS zaväzuje (stojí), V. Filko, J. Mojžiš (zľava) spolok, aby zamestnal troch dvoch srncov, sedem strážcov na vlastný účet!? Aj sŕn, 142 zajacov, 81 ostatné výdavky pre úspešné bažantov, 35 prepelíc, pôsobenie sa pravdepodobne 7 líšok... Dve líšky za- zvýšia. slali na analýzu, kde Po skončení schôdze si všetci zistili, že nemali bes- spoločne posedeli, srňací guláš, notu. Z lovnej turisti- ktorý uvaril známy kuchár Pavel Koky Bažant zarobil 46 váč vychutnávali, dobré domáce 562 dinárov a 924 červené vínečko popíjali... Jedni eur. Kúpili a odcho- rozprávali, druhí počúvali (ne)uvevali 226 bažantích ku- riteľné lovecké príbehy a mnohí sa riatok, ktoré potom až v noci domov vrátili. vypustili do vlastného revíru. Pavel Pálik

V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH. To vám potvrdí každý z viac než dvadsať prevažne bývalých futbalistov a aktuálnych vedúcich hložianskeho Futbalového klubu Budúcnosť, ktorí v sobotu 18. februára 2012, len čo poľavila snehová kalamita, zobrali lopaty do rúk a poď ho – k futbalovému stánku. Tam sa, v krásnom slnečnom dni, akoby dva týždne v kuse nezúrila ľadová zima, s chuťou dali do odhŕnania snehu z pekného nového multifunkčného ihriska. Samozrejme, že si trávnik po skončení práce, pri ktorej si poriadne ponaťahovali svaly, zaraz aj vyskúšali. O pár dní neskoršie poslúžil aj hráčom mužstva seniorov, ktorí s ohľadom na výšku snehu prvý tréning v nedeľu 12. februára (a niekoľko nasledujúcich tiež) absolvovali v športovej hale v Čelareve. Niet pochýb o tom, že na umelej tráve čoskoro bude hurhaj takmer od rána do neskorého večera. Nech je! Aj za cenu, že v hložianskych krčmičkách klesne počet osadenstva. Veď dnes každý vie, že pohyb chráni zdravie. J. B-š

50

10. 3. 2012

10 /4481/

HLAS ĽUDU


Futbalisti padinskej Doliny (v modro-červených tričkách) musia na jar hrať omnoho lepšie ako v jeseň, lebo sú v pásme ohrozenom zostupom (Foto: J. B.)

Z jesenného zápasu Mladosť (P) – Mladost (T) 1 : 1 vo Vrbare. Petrovčania po prvej etape skončili v strede tabuľky Vojvodinskej ligy – západnej skupiny... (Foto: J. P.)

LOPTY SA KONEČNE KOTÚĽAJÚ NA TRÁVNIKOCH

Futbalové predjarie očasie napokon začalo žičiť futbalistom. Tuhé mrazy, hrubá snehová vrstva a silné zimné vetry tejto zimy väčšine klubov znemožňovali normálne prípravy na jarnú majstrovskú odvetu. Platí to hlavne pre mužstvá z nižších futbalových líg, ktoré nemajú podmienky (čítaj: peniaze), aby si dožičili športové sústredenie v teplých krajoch. Kým trvala treskúca zima, kluby sa museli vynachádzať ako vedeli. Každý ten futbalový kolektív, ktorý mal na to podmienky, prípravy začal v športových halách, prípadne v školských telocvičniach. Keď zima konečne koncom februára uľavila, sneh a ľad sa na trávnikoch stopili a aj denné teploty sa z veľkého mínusu dostávajú už do plusu, teplé slnečné lúče vylákali futbalistov na trávniky. Veď títo sa na nich najlepšie cítia. Futbalové predjarie bude pre mnohé mužstvá krátke, lebo treba dohoniť zameškané v prípravách. Vzťahuje sa to

P

tak na získavanie kondície, ale ešte viac na súhru tímov, ktorá sa môže dosiahnuť iba v prípravných zápasoch. Tieto sú potrebné aj na to, aby tréneri mohli vyskúšať nováčikov, lebo týmto neraz treba viac času, aby sa prispôsobili hernej situácii a novým spoluhráčom, medzi ktorých prišli. Mnohé mužstvá na dolaďovanie formy mali k dispozícii už iba dni končiaceho sa týždňa. Padinská Dolina, staropazovská Jednota, petrovská Mladosť, erdevícka Sloga... už v dňoch tohto víkendu odštartujú v bojoch o jarné body. Futbalisti, vedenia a fanúšikovia týchto klubov sú iste zvedaví, ako sa im bude dariť v prvých jarných majstrovských zápasoch. Zatiaľ mužstvá z nižších súťaží, ktorým sa majstrovstvá začnú neskoršie, budú mať ešte zopár voľných termínov na priateľské zápasy, aby sa čím lepšie pripravili na úspešnú jar.

Kulpínčania (modré tričká) sa ako navrátilci do MOL Báčska Palanka – prvej triedy v jeseň nezahanbili. Zbadáme, čo im prinesie jar... (Foto: J. P.)

J. Pucovský

Jambrich (s loptou) a jeho spoluhráči z FK Tatra už zabudli na sneh a teraz hrajú zápasy v oveľa priaznivejších podmienkach (Snímka: P. P.)

Selenčský Kriváň (belasé dresy) v priateľskom zápase s novosadskou Vojvodinou by chcel mať úspešnejšiu jar od jesene (Foto: J. P.)

Laliťania jeseň výborne začali, ale zle skončili! Fanúšikov Panónie zaujíma, ako sa v odvete rozbehnú A. Popović, Terek, Farkaš (v prúžkovaných dresoch zľava). (Snímka: J. P.)



Hlas10 2012