Page 1

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

8

/4583/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 22. 2. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Ako cestujeme OBZORY

Úporný hľadač krásy Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Sviatok volejbalu v Pazove




Z obsahu

22. 2. 2014 | 8 /4583/

Uzávierka čísla: 19. 2. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Zmenou ústavy k stabilite štátu 6 Mám veľa energie a nápadov 7 Vstup – podmienky a ťažkosti 8 Voľby 2014

9 NAŠA TÉMA 9 Dostanú sa všade, dakde musia prestupovať 11 Šídska dopravná sága

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Zveľadiť zamestnávanie mladých 14 Aké zmeny vidieť v osade?

Misia OBSE, monitorujúca marcové predčasné parlamentné voľby, začala pôsobiť 13. februára v Belehrade. (s. 7) O. Filip

15 Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate 19 Voľakedajšie priadky po novom

22 DETSKÝ KÚTIK 22 O tom, ako medveď zostal bez chvosta

23 OBZORY 23 Odišiel k otcovi spať 24 Slováci (po druhýkrát) aj na Dunaji 28 „Moja adresa je cestovanie“

31 KULTÚRA

Aj tohto roku vo februári aradáčski vinohradníci a vinári ochutnávali a zvolili najlepšie vína. Víťazov za rok 2014 vyhlásili na tradičnom vinárskom bále. (s. 15) V. Hudec

32 Dômyselne k prísnejším vzťahom 33 Pribudla interaktívna tabuľa 36 Hasta luego, vášeň! 37 Učo Kopčok a jeho obmeny divadelného humoru

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Keď nehasia – športujú 47 Piaty pohár C. zvezdy zaradom 48 Tucet nových hráčov 49 Vrátil sa Lukić Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáč

Na tradičnom putovnom podujatí SVC Zima s knihou v stredu 12. februára v Kysáči v elektronickej podobe predstavili dlho očakávaný až 872-stranový zborník prác Kysáč 1773 – 2013. (s. 31) E. Šranková


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Súvislosti

V

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •



Cez víkend aj v pondelok sme oslávili Deň štátnosti a 15. február. Najdôležitejší celonárodný sviatok od roku 2001 a historický februárový dátum vyhlásený z úcty k spomienkam na dve dôležité udalosti tunajších dejín – začiatok l. srbského povstania proti Osmanskej ríši pred 210 rokmi a schválenie Sretenskej ústavy 15. februára 1835, považovaných za začiatok a symbol vzniku moderného srbského štátu.

čera bol Medzinárodný deň materinského jazyka. Miliardy obyvateľov modrej planéty komunikujú asi tromi tisícmi jazykov, z ktorých tri štvrtiny obyvateľov hovorí prvými sto jazykmi, kým sú tie malé nielen v druhom pláne, ale aj vo vážnom ohrození. Bez ohľadu na to, na ktorej svetovej rovnobežke je, každému je jeho reč najmilšia: nielen preto, že sa v nej najľahšie vyjadruje a sníva, ale i preto, že je prameňom posilnenia vlastnej a národnostnej identity, pretože je brzdou proti asimilácii, lebo je jednoducho jedinečná a naša… Včera, dnes a zajtra lídri strán nechali bokom bežné povinnosti. Postavili sa pred voličov, aby im znovu sľubovali to, čo sa im celé roky nedarí splniť. Hoci nie je natoľko pikantný ako kedysi – aj peňazí, aj času je menej – volebný folklór je skutočnosťou, s ktorou budeme žiť aspoň ešte mesiac či dva. Sľuby a odkazy, múdre a hlúpe reči, nie sú v tomto čase žiadnym novým objavom. Veď aj všetky táraniny sa dosť ľahko strávia, keď je pre väčšinu občanov súčasťou života tvrdá realita, bieda a neistota, nehovoriac o tom, že sme si na kráčanie v ústrety budúcnosti na tackavých nohách už dobre zvykli. Je tu aj otázka, či máme krátku alebo dlhú pamäť, či sa chceme učiť z minulých chýb, či radi hľadáme svojich spasiteľov a dáme za pravdu tomu, koho počuť najviac... V každom prípade rozhodnúť sa, komu uveriť, nemusí byť nápadne jednoduché, lebo sa správne rozhodnutia robia neľahko. Zvlášť vtedy, keď sa hlbšie začrie pod povrch istých dilem, keď sa aj mnohé súvislosti vynoria v ozajstnej podobe: napríklad tie medzi štátom, materinským jazykom, ochranou práv, tým, kde sme dnes alebo kam zajtra možno spejeme. Stačí pozrieť si dokument Vzťah predstaviteľov orgánov verejnej moci k diskriminácii v Srbsku. Asi každý piaty z domácich funkcionárov nevie, že je diskriminácia zakázaná zákonom, a myslí si aj to, že by sa dúhový pochod mal znemožniť aj za cenu použitia sily. Ešte indikatívnejšie je, že sa až polovica predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci nazdáva, že menšiny majú väčšie práva ako väčšina. Ide pritom o činiteľov, ktorí najčastejšie v náplni práce majú povinnosť dobre poznať Ústavu Srbska, tiež viaceré zákony, ktorých slovo by mali pretavovať do praxe. Ktože to varovne kričí: Prečo nás všetko ničí... Oto Filip

 Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 8 /4583/

22. 2. 2014

3


Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

J

e zrejmé, že od toho, či sa deti v škole cítia dobre, alebo nie, závisí ich ďalší vývoj a prospech. Preto súčasťou medzinárodného prieskumu (tzv. PISA testov), ktorého výsledky pred mesiacom zverejnila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), bolo okrem porovnávania matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti aj hľadanie odpovede na otázku, či sú žiaci v školách šťastní. Ide o jeden z najväčších a najdôležitejších medzinárodných výskumov, ktorý prebieha každé tri roky vo viac ako 60 krajinách. Do testu sa celosvetovo zapojí viac ako pol milióna žiakov vo veku 15 rokov. Ako dopadli naši žiaci? Na základe zverejnených výsledkov sa každý piaty školák zo Srbska v tomto testovaní priznal, že v škole nie je šťastný. Žiakom bolo v ponuke tvrdenie „Som v škole šťastný“ a každý to mohol zhodnotiť stupnicou od jeden do štyri. Z tých zvyšných 80 percent sa veľký počet žiakov rozhodol okrúžkovať „slabú“ dvojku. Zo všetkých krajín, ktoré účinkovali v tomto testovaní, naši žiaci sa ocitli na ďalekom 41. mieste. V regióne sme pritom šťastnejší od Slovincov, ale aj hodne nešťastnejší od Chorvátov, Albáncov, Čiernohorcov a aj žiakov na Slovensku. Trochu však znepokojuje skutočnosť, že ak sa k tomu pripočítajú aj vedomostné výsledky tohto testovania, vtedy zisťujeme, že sú naši žiaci takmer na dne tohto zoznamu. Sú tomu na vine mnohé príčiny. „Najväčšie úsilie treba vykonať, aby sa zmenilo to, čo sa učí, ako sa učí a aj vzťah s učiteľmi, aby sa žiaci presvedčili, že aj učenie môže byť vzrušujúce a zaujímavé,“ odkazuje prof. Dr. Aleksandar Baucal, člen PISA tímu v Srbsku. Všimne si to konečne aj niekto z kompetentných, aby sa konečne vykonali tie správne kroky na reforme školstva?!

4

www.hl.rs

SEDEM DNÍ 

Protestné zhromaždenia upozorňujú Anna Lazarevićová

K

eď ide o sviatky, v týždni za nami by sa našlo takmer pre každého niečo. Deň štátnosti Srbska sme oslavovali tri dni, ak rátame dni víkendu. Predtým zamilovaní oslávili svätého Valentína, milovníci vína svätého Trifuna. Na Kosove oslávili desiate výročie vyhlásenia nezávislého štátu, ale to je už o inom, nie o sviatkoch. Predvolebnú kampaň, ktorá sa dva týždne po vypísaní volieb začína rozbiehať, pokrokári začali konvenciou v Niši, socialisti v Novom Sade. Možno zaúradovala náhoda, možno to osud tak chcel, avšak práve tieto dve mestá v predchádzajúcich dňoch vyrazili na titulné strany denníkov. Je pravda, že z celkom iných dôvodov, nie volebných. V Niši občania protestovali proti násiliu na uliciach, zhrození nezmyselnou vraždou mladého študenta Vuka Stoiljkovića, kým protestné zhromaždenie v Novom Sade bolo upriamené proti súdnym rozhodnutiam, vďaka ktorým sa páchateľom najťažších trestných činov zmenšujú predtým uložené tresty. Jeden i druhý protest, tak v Niši, ako aj v Novom Sade, upozorňujú, že nielen fungovanie inštitúcií a vláda práva, ale ani rešpektovanie základných ľudských práv včítane práva na život u nás ešte stále nie sú samozrejmosťou. Nebolo by ani trochu nelogické, ani od veci,

keby sa táto téma začala skloňovať aj v aktuálnej predvolebnej kampani. O rešpektovaní zákonov a práci súdnych orgánov sa neplánovane na sviatok rokovalo v Národnom zhromaždení, na zasadnutí zvolanom s cieľom odňať poslaneckú imunitu Draganovi Tomićovi, ktorého zadržali z podozrenia, že sa dopustil malverzácií v Univerzal banke. Nikto z prítomných poslancov, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, nepopieral, že odňatie imunity treba vyhlasovať. Viacerí sa však spýtali, ako poslanec, ktorý sa odvolal na poslaneckú imunitu, mohol vôbec zakončiť za mrežami. Samozrejme, ide o procedúru, ale bez procedúry to jednoducho nejde. Akokoľvek, keď prišiel rad na hlasovanie o odňatí poslaneckej imunity poslancovi SNS, vyskytol sa problém s nedostatkom kvóra. Najväčšia opozičná Demokratická strana (DS) očakávane odmietla pomôcť koaličnej väčšine v zabezpečovaní chybujúcich hlasov. A potom – prekvapenie: chybujúce hlasy zabezpečili poslanci Novej demokratickej strany (NDS), čiže bývalí poslanci DS, ktorí prestúpili do strany Borisa Tadića. Ak nič iné, aspoň sa zviditeľnili, povedal by pragmatik, hoci o spôsobe by sa dalo diskutovať. V tých diskusiách by sa nedalo vyhnúť povedačkám, že ak svojho času Tadić pomohol pri formovaní SNS, teraz Vučić stojí pri vzniku NDS. Aj to je politika.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: LJUBO MAĆIĆ, PREDSEDA RADY ENERGETICKEJ AGENTÚRY SRBSKA

Zákon ako prvý rámec Oto Filip

– Ktoré sú základné energetické otázky, ktorým sa máme venovať v rámci prístupového procesu? – Čosi sme na tomto pláne už zdolali, no zostáva nám i hodne toho, na čom sa budeme musieť angažovať v ďalších fázach roko-

Informačno-politický týždenník

vaní. Sú to otázky ako je rozhraničenie, rozčlenenie monopolistov od nemonopolistov, regulovanie cien v tom smere, aby speli k trhovým, účinkovanie na regionálnom trhu, nástup našich firiem na širšom trhu, voľné kolovanie energií cez

Bije do očí, že ani mesiac pred voľbami nevidieť výrazné množstvo spotov, pútačov, plagátov, oznamov a iných marketingových výmyslov. Niektoré politické strany si dokonca ešte nezvolili ani volebné heslo. Väčšina tvrdí, že sa namiesto drahých reklamných spotov rozhodli za predvolebnú kampaň priamo v teréne, čiže za bezprostredné kontakty s občanmi. Možno len preto, že chcú ušetriť peniaze, ale možno aj preto, že kampaň od dverí ku dverám a od voliča k voličovi vyzerá spoľahlivejšie, presvedčivejšie. Asi im ešte nikto nepovedal, že občania z takého presviedčania vlastne nemajú bohvieakú radosť... Málokto ešte verí, že by výsledky predčasných parlamentných volieb 16. marca mohli priniesť nejaké prekvapenie. O volebnom víťazstve SNS takmer nikto nepochybuje, otázne je vraj len percento. Zato sa zoširoka hovorí o prípadných koaličných partneroch pokrokárov po voľbách, pričom sa len DS jasne vyjadrila v tom zmysle, že žiadna taká koalícia neprichádza do úvahy. Ostatní možnosť spolupráce nevylučujú, dokonca ani Liberálno-demokratická strana (LDP) a Zväz vojvodinských Maďarov (SVM), a to s takmer rovnakým zdôvodnením: bolo by to výlučne v záujme plnenia vlastnej politiky alebo s cieľom väčšieho vplyvu na politiku.  hranice. Pozornosť treba upriamiť aj na reformy, ktoré v našom plynárenstve nedosiahli tempo tých v elektroenergetickom úseku. Všetko to je dôležité a bude pozorne sledované úniou, ktorá už od začiatočnej fázy bude trvať na posunoch vpred. Zákon o energetike by mal byť tým základným rámcom, v ktorom sa uvedené opatrenia budú hýbať. Zostáva nám teda dopracovať sa k lehotám, ktoré budú aj reálne, aj realizovateľné. • TÝŽDEŇ •


Z VEREJNEJ ROZPRAVY V ZHROMAŽDENÍ APV

Zmenou ústavy k stabilite štátu Jasmina Pániková

„N

evyhnutná je zmena Ústavy Srbska a vypísanie mimoriadnych parlamentných volieb a konštituovanie novej vlády v prvom štvrťroku 2014 je ideálnou príležitosťou, aby sa formovalo zákonodarné teleso, ktoré po konštituovaní zorganizuje verejnú rozpravu o reforme súčasnej ústavy,“ poznamenal Vladimir Džamić, zástupca predsedu Výskumného fóra európskeho hnutia v Srbsku, ktoré vo štvrtok 13. februára v Zhromaždení AP Vojvodiny zorganizovalo verejnú rozpravu. Na tému Aká ústava je potrebná Srbsku? hovorili, okrem V. Džamića, predseda pokrajinského Zhromaždenia István Pásztor, docent na Právnickej fakulte Univerzity v Novom Sade Svetozar Čiplić, poslankyňa Demokratickej strany v Zhromaždení Srbska Teodora Vlahović a predstaviteľka Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Mirjana Jovanović-Tomić. „Proces vyjednávania s Európskou úniou by sa mal skončiť do

Záber z verejnej rozpravy

r. 2018, ale to nebude možné, pokým sa nezmenia niektoré časti ústavy, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na voľbu sudcov a integračnú klauzulu, ktorá nejestvuje. Práve integračná klauzula by umožnila priame aplikovanie práva Európskej únie na teritóriu Srbska,“ po-

znamenal V. Džamić a doložil, že na nevyhnutnosť zmeniť ústavu neraz poukázala aj Európska rada, najmä na jej nedôslednosť a nevyhnutnosť zladiť ju s európskymi štandardmi. Pripomenul, že záväzok zmeniť ústavu neobišiel ani naše susedné krajiny. Slovinsko

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

Solídne základy Oto Filip

T

akmer päťdesiat strán formátu A 4 obsahuje Správa o vlaňajšej činnosti Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Nič nezvyčajné, zauvažuje ktosi, veď aspoň dlhú správu nie je žiaden kumšt napísať. Mylný názor – uvedená súvaha je v podstate mimoriadne stručná, skoro že priam tézovitá, vzhľadom na nutnosť zachytiť celý rad aktivít, ktorými sa daný sekretariát vlani zamestnával. Tie siahali od hospodárstva a zamestnávania, cez dopravu, remeselníctvo a turizmus, po otázky rodovej rovnosti. Len subvencie pre zamestná• TÝŽDEŇ •

vanie umožnili zamestnať vlani viac než dvetisíc osôb. Podobný počet sa podľa všetkého dosiahne (očakávajú sa konečné výsledky) aj združovaním rozpočtových pokrajinských prostriedkov so 43 z celkových 45 vojvodinských lokálnych samospráv. Veľmi činná bola aj pokrajinská Sociálno-ekonomická rada, ktorá prvýkrát konkrétne účinkovala v prípravách pokrajinského rozpočtu na tento rok. Nezanedbateľne osožný význam má aj strategický dokument Program pre zlepšenie stavu v ekonomike, podnikateľstve a remeselníctve, vypracovaný na základe mnohých návrhov a sugescií ekonomických dejateľov. Komentujúc občasné narážky

Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin

na to, že Vojvodina upáda a že sa dostáva do úzadia hospodárskych výsledkov a tokov, rezortný tajomník Miroslav Vasin podotkol, že sú takéto tvrdenia v príkrom rozpore so skutočnosťou. Dokumentoval to údajom, že je hrubý produkt pokrajiny vyšší než republikový priemer a že je z 23 najvyvinutejších lokálnych samospráv v Srbsku ich trinásť vo Vojvodine, ktorá je na druhej pozícii v štáte keď ide o netto zárobky, export 8 /4583/

pred vstupom do únie dvakrát menilo ústavu, Chorvátsko raz a zmeny ústavy chystá aj Čierna Hora. Podľa neho kapitoly 23 a 24, ktoré sa týkajú súdnictva a základných práv, nebudú uzavreté, pokým sa nezmení ústavný rámec. Podľa Svetozara Čiplića jestvujú dva kľúčové problémy. „Prvým problémom je nedoriešená decentralizácia. Štát musí mať na celom svojom teritóriu autonómne pokrajiny, čo by mu zabezpečilo stabilitu, a druhým problémom je stabilita politického systému,“ povedal. V príhovore predseda pokrajinského Zhromaždenia István Pázstor poznamenal, že by sa nemali obviňovať tí, ktorí pracujú na tom, aby sa začalo so zmenou ústavy. Ako povedal, všetky politické strany, okrem jednej (Demokratická strana Srbska, pozn. aut.), podporujú zmenu ústavy a vedomé sú, že Srbsko v procese európskych integrácií v jednom momente bude musieť zmeniť ústavu.

a dovoz. Dokonca až 46 percent celkových investícií sa realizuje v našej pokrajine. Kladné výsledky si možno všimnúť aj v turizme: návštevníkov je viac o osemnásť, kým sa počet nocľahov zvýšil o 21 percent. Nemožno prehliadnuť ani výsledky dosiahnuté v zamestnávaní osôb s invaliditou, tie, ktoré sa vzťahujú na účinkovanie vo veľtrhových aktivitách, alebo aktivity na pláne rodovej rovnosti, ako je napr. Organické potraviny – šance pre všetkých, či Podnikateľská spätosť žien žijúcich vo vidieckych prostrediach. Uvedené a celý rad tu nespomenutých výsledkov sa javia ako solídny základ tohtoročnej činnosti, vlastne množstva naplánovaných aktivít uvedeného sekretariátu na rok 2014. Ten si, ako badať z uplynulej prezentácie, dáva záležať nielen na kvalite a kvantite výsledkov, ale aj na ich transparentnosti.

22. 2. 2014

5


Týždeň NAŠE INTERVIEW: VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ, ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA HLASU ĽUDU

Mám veľa energie a nápadov Oto Filip

P

atrí k predvoju, k mladej generácii novinárov, ktorá v jednej ruke má pero a v druhej notebook, ktorá si neláme jazyk s cudzími jazykmi, ku generácii vzdelanej, sebavedomej a ambicióznej. Z kádrového trojlístka vo vedení Hlasu ľudu – riaditeľ a dvaja šéfredaktori – Vladimíra Dorčová-Valtnerová nový mandát nastúpila prvá, no rozhovor s ňou prišiel v tomto cykle ako posledný. Lebo nerád len o plánoch, vravieva, keď o človekovi predovšetkým hovoria skutky. Za tento polrok sa ich nakopilo dosť, azda i prvých šéfredaktorských skúseností. – Vládne mienka, že každého človeka raz dobehne osud. Tým je v konkrétnom prípade novinárstvo, najmä Hlas ľudu… – Je to predovšetkým dané rodinou, tým, že celý život žijem v podstate s Hlasom ľudu. Otec celé desaťročia v ňom pôsobil ako novinár a redaktor. Vlastne všetci štyria členovia najužšieho rodinného kruhu sme ho nielen čítali, ale skutočne dýchali s naším týždenníkom. Môj život sa už potom akosi vyvíjal a uberal podľa toho, čo som najčastejšie mala pred sebou: a bol to Hlas ľudu, bolo to novinárstvo. Vyštudovala som slovenčinu, hlavne preto, že sa mi z rôznych dôvodov nepodarilo dostať sa na žurnalistiku na Slovensku. Novinárstvo už od útleho veku bolo vo mne: prispievala som do Detského kútika, potom do Vzletu, tiež do Hlasu ľudu. Známe je, ako sa to skončilo: zakotvila som pred necelým rokom v ňom ako novinárka, z čoho posledných pol roka aj ako šéfredaktorka. – Zrejme to nie je ľahké: skĺbiť povinnosti pracovné, plne sa venovať robote, predtým ukončiť fakultu a master štúdiá, pôsobiť spoločensky. Je dostatok síl na to? Ktorý je to prístav, do ktorého možno hodiť kotvy, keď človeka postihnú ťažkosti? – Povedala by som, ako aj niektorí ľudia v mojom okolí, že mám

6

www.hl.rs

veľa síl. Aj v tejto chvíli, keď som tehotná, mám strašne veľa energie, veľa nápadov, hoci je pravdou, že fyzicky nevládzem veľa robiť. No mám kopu ideí, myšlienok, úvah. Tých nikdy nechýba. Myslím si, že mám ozaj veľa síl. Asi to v mojom prípade súvisí s tým, že som veľmi dobre organizovaná. Viem si určiť priority, mám čas aj na robotu, aj na rodinu... Keď ide o prvé útočisko, tak je tým rodina:

manžel, syn a budúca dcérka, taktiež mama a sestra, ktoré s nimi delia to prvé miesto. Takým, nemenej významným útočiskom, je i vracanie sa v spomienkach k môjmu otcovi. – Aké je poslanie slovenského vojvodinského novinárstva dnes? – Je to potreba v prvom rade informovať, len je otázka, o čom. Čiže, určiť, nakoľko sa my ako slovenskí novinári v Srbsku, vo Vojvodine, máme venovať informovaniu, reportovaniu z rôznych udalostí, kultúrno-umeleckých a iných programov, a nakoľko sa nám treba upriamiť na problémy, s ktorými zápasia naši občania, nielen Slováci. Sme integrálnou časťou Srbska. No treba v prvom pláne sledovať, s čím zápasia naši občania, aké problémy trápia napríklad našich čitateľov. Nazdávam sa, že by v tejto súčasnej, modernej dobe, v slovenskom

Informačno-politický týždenník

novinárstve v 21. storočí, v oveľa väčšej miere malo byť zastúpené výskumné, tzv. investigatívne novinárstvo, najmä také, ktorým podávame problematiku z rôznych zorných uhlov. Treba sa nám aj vracať aj ku kritickému, no nie kritizujúcemu, ale na argumentoch založenému novinárstvu. – Od príchodu na funkciu, presnejšie od 19. októbra badať viaceré zmeny v obsahu a forme Hlasu ľudu. Napĺňajú vás tie zmeny potešením? – Pravdaže ma napĺňajú potešením. Zdá sa mi síce, že sa k niektorým z nich príliš pomaly dostávame. Len potom, keď si sadnem a pouvažujem nad tým, že niektoré zmeny sa musia najprv dobre premyslieť, potom dobre rozdýchať a predýchať predtým, ako ich prezentujeme čitateľom, si uvedomím, že to možno ani nejde rýchlejšie. V prvom rade mám na zreteli zmeny obsahové, napríklad tie v samotnom písaní našich novinárov, v ich prístupe k témam, v uprednostňovaní analytického a kritického postoja, v pátraní po rôznych informáciách a zdrojoch… – Hoci je pol roka dosť skromná doba na ucelené hodnotenia, čo však šéfredaktorku najviac potešilo a čo rozčarovalo z toho aspektu profesionálneho? – Potešila ma dobrá spolupráca s kolegami, redaktormi, novinármi, technickými redaktormi, jazykovými redaktorkami, potešila ma podpora starších kolegov v redakcii, potešil ma dobrý ohlas od čitateľov, keď našich autorov pochvália za konkrétny príspevok, lebo je proste iný. Zvlášť keď sa cez nás niektoré veci a okolnosti dozvedia po prvýkrát. Potešilo ma, že sa dá aj novinár zmeniť v tom profesionálnom zmysle slova, že môže napredovať. A to, čo ma rozčarovalo, sú najmä rôzne útoky, nátlaky na našu ustanovizeň a na náš týždenník, ktoré zrejme nie sú novšieho dáta. Na Hlas ľudu sa útočí celé roky. Nazdávam sa, že je aj iný spôsob poukázať možno na nejaké nedopatrenia, na to, ak v novinách chýbajú nejaké infor-

mácie. Najviac ma aj rozčarovali tie útoky. Asi žijeme v takej krajine, na takom území, aj v takej dobe, kde je na novinárov najľahšie iba útočiť. – Budúcnosť Hlasu ľudu je priam nepredstaviteľná bez symbiózy printového a internetového vydania? K obom máte blízko? – Mám veľmi blízko aj k tej printovej forme, tak isto k tej forme internetovej. Lebo je to budúcnosť, hoci to netreba chápať tak, že tlačené vydanie je minulosťou. Obidve sú našou aj súčasnosťou, aj budúcnosťou. Len treba vyvážiť obsahovú stránku dvoch rovnoprávnych médií, treba pestovať vzťah k obom – tak v rámci redakcie, ako aj smerom k čitateľom. Je to náročné poslanie, pretože naši čitatelia sú zväčša tradiční a starší, no je mi známe, že väčšina z nich tiež používa internet. Treba proste dobre odhadnúť, ako rýchlo postupovať v týchto veciach, vždy majúc na zreteli nutnosť, aby obe vydania boli na úrovni. Menšinové redakcie možno tieto veci robia ťažšie, pretože majú málo peňazí a málo možností na založenie osobitnej redakcie. Preto to bude musieť robiť integrovaná redakcia. Ako novinári budeme musieť oveľa viac pracovať: aj na sebe, aj na vydaniach, vždy aj stále. Dokonca aj kedysi tak bývalo. Spomínam si, že mi otec vravieval, že načim neustále pracovať na sebe: v oblastiach od jazyka po žánre či iné novinárske nástroje. Teda čítať, školiť sa… – Istý čas v redakcii z rodinných dôvodov nebudete pôsobiť. Ako mienite tráviť ten čas? – Budem sa tiež učiť, pracovať na sebe, budem zvládať úlohu matky nielen synovi, ale o taký pol druha mesiaca aj dcérke. Štvorčlenná rodina proste inak funguje ako trojčlenná. Pár mesiacov sa budem tomu učiť. Tie ďalšie sa budem snažiť vychutnávať čaro rodinného pokoja a príchod novej členky rodiny. Skutočne sa na to teším. • TÝŽDEŇ •


EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Keď ide o činitele spomaľujúce alebo komplikujúce začlenenie

sa do únie, už celý rad rokov je na prvom mieste politika stáleho podmieňovania, ktorú EÚ uplatňuje voči nám. Myslí si to 38 percent opýtaných. Je to okolo dvakrát viac než je tých, ktorí z pomalého tempa (prí)stupu obviňujú neschopné domáce vedenie. Ďalšími dôvodmi je nerealizovanie prebratých medzinárodných povinností, mentalita našich ľudí a neochota meniť sa, objektívne prekážky (rozsiahle reformy vo všetkých oblastiach), názory niektorých politikov, podstatou ktorých je, že únia nie je perspektívou, terajšia hospodárska a iná situácia v nej. Ako čas plynie, rastie i počet zástancov tézy, že problémy našich vzťahov s Prištinou treba riešiť aj bez ohľadu na Európsku úniu.

ÚRAD OBSE PRE DEMOKRATICKÉ INŠTITÚCIE A ĽUDSKÉ PRÁVA (ODIHR) MONITORUJE PRÍPRAVY A MARCOVÉ VOĽBY

Opatrenia a zistenia O. Filip

M

onitorovanie a pozorovanie volieb posilňuje dôveru v nich a ich výsledkov, zvlášť keď sú ich aktérmi nezaujatí predstavitelia medzinárodných organizácií a inštitúcií. Jedným z relevantných činiteľov v tomto zmysle je aj Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, ktorý – na základe pozvania nášho vedenia – 13. februára v Belehrade odštartoval obmedzenú pozorovateľskú misiu, týkajúcu sa predčasných parlamentných volieb 16. marca. V  čele misie je veľvyslanec Boris Frlec zo Slovinska. Na štvrtkovom stretnutí s novinármi v belehradskom mediálnom stredisku ozrejmil, na čo desať medzinárodných expertov v Belehrade a dvanásť dlhodobých pozorovateľov z devätnástich krajín, ktorí budú vo viacerých miestach Srbska, prednostne upriamia pozornosť: na to, či sa voľby budú konať v zhode so stanovami OBSE a inými medzinárodnými štandardmi, tiež v  súlade • TÝŽDEŇ •

s naším zákonodarstvom. Úlohou misie je zhodnotiť zákonodarný rámec a jeho uplatnenie, správanie sa aktérov kampane, oceniť činnosť volebnej administratívy a relevantných štátnych orgánov, zhodnotiť účasť národnostných menšín, sledovať problematiku volebných sporov a  kvalitu volebného spravodajstva médií. Už tradičnou zložkou monitoringu je i stretnutie s poprednými činiteľmi politických strán a s ich kandidátmi, so zástupcami justície, civilnej spoločnosti a médií. Svoje prvé, predbežné nálezy misia ODIHR zverejní deň po voľbách, kým konečnú verziu zistení, záverov a odporúčaní také dva mesiace po ukončení volebného procesu. Hoci misia 16. marca navštívi istý počet volebných miest, jej úlohou nie je systematicky sledovať proces hlasovania, počítať hlasy, ani sa angažovať na niektorých iných úlohách, ktorými sú predovšetkým poverené volebné komisie, vyzdvihuje veľvyslanec Boris Frlec. Lebo je misia predovšetkým na to, aby poskytla fundovanú odpoveď na základnú otázku: Boli voľby skutočne demokratické alebo nie.

INÝ NÁHĽAD

edna z pravidelných otázok kladených pri prieskume trendov a stupňa európskej orientácie našich občanov sa vzťahuje na podmienky týkajúce sa začiatku, alebo teraz už aj priebehu prístupových rokovaní. Takmer štyridsať percent opýtaných je názoru, že je prvým na súpiske Kosovo, realizácia Bruselskej dohody a naše zriekanie sa. Na druhom mieste je boj proti kriminalite a úplatkárstvu (6 percent), na treťom reforma súdnictva (4 percentá), na štvrtom všetky iné reformy (tri percentá). Najväčší počet opýtaných, ich presne polovica, uviedla, že nevie, o aké podmienky by šlo.

Ďuro Varga

Vstup – podmienky a ťažkosti J

Už posledné dva roky nerozhodných nieto pri odpovediach na ďalšiu otázku: Pozorujúc celkovo, akú reakciu vo vás spôsobuje existujúci obraz Európskej únie? Odpoveď veľmi pozitívnu a pozitívnu uprednostnilo 41 percent opýtaných. Ani pozitívnu, ani negatívnu označilo približne 29 percent opýtaných ako svoju. Rovnako toľko je i stúpencov odpovede, že ide o reakciu veľmi negatívnu a negatívnu. V júli 2013 bolo len 28 percent zástancov odpovede veľmi pozitívna, prípadne pozitívna Jedna z donácií Európskej únie – reakcia. prístroj na digitalizáciu knižných Členstvo v Európskej vydaní v novom Rektoráte Univerzity únii by pre nás bolo v Novom Sade osožnou záležitosťou – V decembri ich bolo azda najviac nazdáva sa štyridsaťštyri percent doteraz – sedemdesiat percent. Len respondentov. Necelých tridsať štrnásť percent respondentov sa percent si myslí, že by nebolo ani nazdáva, že sa s Prištinou netreba dobrou, ani zlou vecou, kým je dohovárať o riešení akýchkoľvek odporcov vstupu dvadsaťšesť perproblémov okrem statusu Kosova. cent. To, že nevie, prípadne nemá názor na túto otázku, sa vyjadrilo šestnásť (V budúcom čísle: Príčiny podpory) percent opýtaných.

8 /4583/

22. 2. 2014

7


Voľby 2014 Zatiaľ deväť kandidačných listín REPUBLIKOVÁ VOLEBNÁ KOMISIA POTVRDILA

Jasmina Pániková

P

o necelých dvoch rokoch, od posledných parlamentárnych volieb, srbskí voliči znovu pôjdu k hlasovacím urnám. Predčasné parlamentárne voľby prezident Tomislav Nikolić vypísal na 18. marca. V deň podpísania rozhodnutia o rozpustení Zhromaždenia a vypísania mimoriadnych volieb prezident Nikolić vyhlásil, že „vznikli podmienky na férové, demokratické a slobodné voľby, po ktorých občania Srbska istotne budú mať vládu, ktorá bude mať energiu, vôľu a entuziazmus a ktorá pocíti úľavu od problémov, ktoré doriešilo doterajšie zloženie vlády, ale aj zaťaženosť riešiť rad problémov, po ktoré sa bývalá vláda nedostala“. Ktoré politické strany, resp. koalície budú mať možnosť doriešiť, zatiaľ, nedoriešené? Podľa údajov Republikovej volebnej komisie (RIK) po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu zatiaľ je schválených deväť volebných listín. Ako prvú komisia vyhlásila listinu Aleksandar Vučić – Budúcnosť,

Informovať v súlade so zákonmi – poznamenali na konzultáciách pre médiá

Srbska (PUPS), Jednotné Srbsko (JS). Tretia na zozname je Demokratická strana Srbska (DSS) – Vojislav Koštunica. Štvrtá listina na mimoriadnych parlamentných voľbách bude listina Čedomir Jovanović – Liberálno-demokratická strana (LDP), Bosnianske demokratické spolo-

V roku 2012 RVK schválila 18 kandidačných listín. Koľko ich bude v tomto roku? (Foto: Tanjug)

v ktorú veríme – Srbská pokroková strana (SNS), Sociálnodemokratická strana Srbska (SDPS), Nové Srbsko (NS), Srbské hnutie obrody (SPO), Hnutie socialistov (PS). Druhou na zozname schválených listín je listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Strana zjednotených penzistov

8

www.hl.rs

čenstvo Sandžaku (BDZS), Sociálno-demokratická únia (SDU). Pod číslom päť sa nachádza listina Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor (SVM). Šiesta schválená je listina Srbská radikálna strana (SRS) – Dr. Vojislav Šešelj.

Informačno-politický týždenník

Pod číslom sedem je zaradená listina Zjednotené regióny Srbska (URS) – Mlađan Dinkić. Pod číslom osem sa nachádza listina S Demokratickou stranou pre demokratické Srbsko – Demokratická strana (DS), Nová strana, Demokratické spoločenstvo Chorvátov vo Vojvodine, Syndikát Sloga a Bohaté Srbsko. Zatiaľ posledná, deviata, schválená listina je listina hnutia Dveri – Boško Obradović. Deväť schválených listín začali rozbiehať predvolebnú kampaň. Médiá každodenne prenášajú dobre známe sľuby politických aktérov. Z Republikovej rádiodifúznej agentúry (RRA) pripomínajú, že médiá sú povinné informovať o predvolebných aktivitách podľa Zákona o rádiodifúzii, Zákona o reklame a smerniciach RRA. Pripomenuli to aj na nedávno zorganizovaných konzultáciách v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny v Novom Sade, ktoré zorganizovali Organizácia pre európsku bezpečnosť a spoluprácu – Misia v Srbsku, Tlačová rada a RRA. Zástupca predsedu rady RRA Goran Karadžić poznamenal, že médiá majú právo odmietnuť vysielať televízne spoty alebo hociktoré iné mediálne produkty, ktorými by sa narušili uvedené zákony, a takisto majú právo obrátiť sa o pomoc na adresu RRA v prípade politických alebo ekonomických nátlakov.

Osobitne bola zdôraznená povinnosť rešpektovania platených termínov, ktoré sú časovo vymedzené do 5 min. denne, ako aj 30-minútové vysielania, ktoré si politické strany môžu objednať iba raz počas predvolebnej kampane. Pravdaže, povinné je rovnomerné informovanie o všetkých politických stranách. Médiá, ktoré založili lokálne samosprávy, nemajú právo naplácať 5- a 30-minútové termíny. Nastoľuje sa otázka, kto bude kontrolovať nelegálne médiá, ktorých je v Srbsku 29 (26 rozhlasových staníc a 3 TV stanice), z čoho až 18 rozhlasových staníc pôsobí vo Vojvodine. V súvislosti s týmto problémom zástupca predsedu rady RRA Goran Karadžić vyhlásil, že RRA vyzvala volebné ústredia, aby nespolupracovali s nelegálnymi médiami. Zostáva vidieť, či budú rešpektovať túto výzvu alebo nie. Keď ide o tlačené médiá, tajomníčka Tlačovej rady Gordana Novakovićová apelovala na médiá, aby rešpektovali právo na odpoveď, ktorá sa v našich médiách často nedodržiava. Upozornila, aby médiá nezverejňovali nepravdivé a neoverené informácie. Podľa nej médiá sa musia vyhnúť skrytej reklame určitých politických strán, ktorá by mohla byť čitateľom prezentovaná ako informatívny text. Poznamenala, že je Tlačová rada poverená kontrolovať online vydania, ale nie aj sociálne siete. • VOĽBY 2014 •


Naša téma  Dostanú sa všade, dakde musia prestupovať D N AKO CESTUJEME

DOPRAVNÉ SPOJE BANÁTSKYCH OSÁD SO SVETOM

Juraj Bartoš

o práce, do školy; za povinnosťami alebo iba tak, pre vlastné potešenie na výlety... Cestujeme... Najčastejšie autobusom, zriedkavejšie vlakom, len občas alebo vôbec nie loďou či lietadlom. Cestujeme radi, natešení, zvedaví alebo nezainteresovaní nevoľky, nadurení. Cestujeme všelijako. Aj horšie bývalo a nehanili sme (príliš), takže ani teraz, keď cestujeme pomerne kultúrnejšie a pomalšie než predtým, nemienime chváliť. Čo starší, spomíname si na obdobie spred sotva dvoch desaťročí, na preplnené autobusy a k prasknutiu napchané vlaky, na cudzie lakte medzi vlastnými rebrami, na fučiacich a zúriacich sprievodcov, na hurhaj cestujúcich, medzi ktorými nechýbali ani kohúty či gunáre, pamätáme sa na letné peklá a zimné „ľady“ vo vozidlách, na prach a cigaretový dym, na potoky potu pútnikov prinútených často stáť na jednej nohe, pri troške šťastia nie na svojej, v blahej pamäti máme miliónové ceny lístkov v roku Páne 1993 (podstatne navýšené pri popoludňajších návratoch z práce, zo školy, z nemocnice...). Všetko to, všakáno už ani nie je pravda. Veď dnes je cestovanie hromadnou dopravou predsa len pohodlnejšie. Už je podstatne menej autobusov, ktoré premokajú, v ktorých sa v zime nevykuruje a v lete nechladí. Problémy však nikto definitívne nevymazal. Je azda normálne, že povedzme takí Padinčania, Samošania, Kovačičania a občania niektorých iných vojvodinských dedín sú priam odťatí od sídelného mesta Vojvodiny, že nemajú priame spojenie s Novým Sadom? Alebo že občania Hložian so sídlom Obce Báčsky Petrovec vzdialeným desať- – dvanásť kilometrov v sobotu a nedeľu nemajú žiaden spoj? Vari je prirodzené, že dnes, keď vlaky vo svete dosahujú rýchlosť 250 kilometrov za hodinu s cieľom švihnúť si dupľom rýchlejšie, sa u nás rútia rýchlosťou pomalších pretekajúcich cyklistov? Slovom, nech sa páči s nami, hromadnou dopravou do jednotlivých našich prostredí, už dávno dôstojných života človeka 21. storočia. Prajeme príjemnú cestu. 

• NAŠA TÉMA •

Vladimír Hudec

a otázku, aké majú dopravné spojenie so svetom, v miestnych spoločenstvách Jánošík, Aradáč a Biele Blato sme dostali odpoveď, že vcelku sú slušné, ale že by mohli byť aj omnoho lepšie. Tajomník MS Jánošík Janko Tomeček nás poinformoval, že linky, ktoré prepravujú žiakov do stredných škôl vo Vršci, sú prispôsobené ich potrebám. Autobusy odchádzajú ráno a z Vršca sa vracajú popoludní. Tieto spoje najčastejšie používajú aj iní občania. Problém je v tom, že sa žiaci, ktorí do školy chodia poobede, nemajú ako vrátiť. Preto si musia vo Vršci prenajať byt, čo nie zanedbateľné, ak sa má na zreteli, že Alibunárska obec žiakom z jej územia prostredníctvom obecného dopravného podniku na sto percent vyfinancuje mesačné lístky. Jánošíčania sa do Vršca môžu dostať aj autobusmi STUP Vršac, ale buď v Plandišti alebo Alibunári musia prestúpiť. Konečne Jánošík má slušný počet priamych autobusových liniek s Pančevom a Belehradom, čo zvlášť zodpovedá ženám, ktoré si v Belehrade na život zarábajú „bedinuvaním“. Najhoršie spojenie občania tejto osady majú so Zreňaninom a Novým Sadom. Aby sa tam dostali, Jánošíčania sa musia dostať najprv buď do Plandišta, Velikej Gredy alebo Hajdušice. Najčastejšie si volia Hajdušicu, lebo je to najlacnejší variant. Takto cestujú najmä žiaci a študenti, ktorí sa školia v Novom Sade a Zreňanine. Pravdaže, aj keď sa na víkendy vracajú domov, niekto musí prísť pre nich. Je síce pravda, že STUP Vršac sa pred niekoľkými rokmi pokúsil nadviazať linku Alibunár – Zreňanin, respektíve Alibunár – Nový Sad, cez Jánošík, ale to sa ukázalo ako úplne nerentabilné. Hajdušičania však so spojenia-

mi nemajú väčšie problémy. Najlepšie spojenia majú s Vršcom, ku ktorému aj najviac gravitujú, avšak z tejto osady sa bez problémov priamymi autobusovými linkami možno dostať aj do Zreňaninu a Nového Sadu a v priebehu dňa je možné vrátiť sa

je, že niektoré novozaložené podniky majú vlastnú prepravu robotníkov. Predseda MS Aradáč Nikola Josimov je vcelku spokojný s autobusovými spojeniami tejto dediny so svetom, hoci by, ako hovorí, vždy mohlo byť aj lepšie.

Mnohí využívajú cyklistickú dráhu medzi Zreňaninom a Aradáčom

domov. Trochu slabšie sú spojení s Pančevom a Belehradom. Tam sa síce tiež dostanú, ale musia prestúpiť v Plandišti. K dispozícii majú aj taxikára, ktorý na tejto relácii premáva každý deň. Biele Blato má priame autobusové spojenie iba so Zreňaninom. Dva autobusy premávajú v ranných hodinách, ďalší až o dvanástej a ďalšie dva popoludní, t. j. v predvečerných hodinách. Tajomník MS Biele Blato Zoltán Barna hovorí, že autobusové linky sú prispôsobené prevažne žiakom a robotníkom, aj keď napríklad robotníci, ktorí robia v druhej zmene v Zreňanine, sa nemajú ako vrátiť domov, lebo posledný autobus zo Zreňaninu do Bieleho Blata štartuje večer o ôsmej. Kvôli tomu do práce cestujú vlastnými autami alebo sa vyhýbajú zamestnaniam, kde sa pracuje v zmenách. Výhodou 8 /4583/

Autobusovú prepravu najviac používajú žiaci. Aradáčania sú však známi aj tým, že do mesta často odchádzajú na bicykloch, čiže využívajú novú cyklistickú dráhu. Treba dodať, že Zreňanin má dobré spojenie so všetkými väčšími mestami, predovšetkým s Belehradom, Novým Sadom, Vršcom, Kikindou a Pančevom. Mimochodom, tri autobusy na ceste zo Zreňaninu do sídelného mesta Vojvodiny odbočujú aj do Aradáča. Občania týchto dvoch osád však v značnej miere používajú aj služby taxikárov, tak tých, ktorí sa týmto zaoberajú legálne, ako aj tých nelegálnych, ktorí cestujúcich zavezú do mesta za cenu autobusového lístka. V bieloblatskom MS vyjadrili obavy, že nelojálna konkurencia prinúti prepravcov, aby pre nerentabilitu dodatočne zredukovali autobusové linky. 

22. 2. 2014

9


Naša téma INICIATÍVA OBCE STARÁ PAZOVA K AS ŽELEZNICE SRBSKA

Zladiť cestovný poriadok s potrebami cestujúcich Anna Lešťanová

v daných termínoch, keď je aj najviac cestujúcich. Ako sa dozvedáme z kabinetu predsedu obce, na tejto schôdzi sa čelní ľudia Železníc Srbska a Obce Stará Pazova stotožnili v názoroch, že sa musí nájsť najlepšie riešenie, aby cestovný poriadok v úplnosti prispôsobili potrebám cestujúcich a najmä žiakov, študentov, zamestnancov. Podľa slov

dôležité zabezpečiť dobrú dopravnú komunikáciu, čo je vlastne aj prvoradým ž dlhší čas sa obyvatelia Staropacieľom tejto iniciatívy. V súvislosti s týmzovskej obce zasadzujú za lepšiu to z Média strediska Železníc Srbska železničnú prepravu najmä na vydali oznámenie, že budú rozoberať relácii Stará Pazova – Belehrad. O tomto tento iniciatívny návrh Obce Stará sa viackrát hovorilo i na zasadnutiach Pazova, aby sa zväčšil počet odchodov lokálneho parlamentu pod bodom vlakov osobnej dopravy do Belehradu, výbornícke otázky a táto téma bola najmä v ranných a popoludňajších hov minulosti aj predmetom dinách. V oznámení sa ďalej rozhovorov predstaviteľov uvádza, že aj ich cieľom je, aby Obce Stará Pazova so zodpobolo čím viac vlakov na tejto vednými ľuďmi v podniku Žerelácii a aby sa stali vďaka leznice Srbska a Mesta Belehlacnejšej cene cestovného rad. Keďže sa nedopracovalo lístka najkonkurenčnejšími k uspokojujúcim riešeniam, prepravcami, zvlášť v lokálnej otázka železničnej prepravy doprave. „My sme v neustáje opäť aktualizovaná začiatlom kontakte s početnými kom roka. lokálnymi samosprávami, Predseda Obce Stará Pazoa to práve preto, aby sme va Đorđe Radinović v januári prepravu našich vlakov primal v Belehrade zasadnutie Za väčší počet vlakov ako doteraz, za lepšie spôsobili potrebám žiakov, cestovanie po železnici za prácou a do škôl a s Dragoljubom Simonovićom, študentov, zamestnancov. najmä vyšší komfort a pohodlie (fotografia bk generálnym riaditeľom AS newt) Ale Železnice Srbska sa musia Železníc Srbska. Ústrednou na trhu správať aj v súlade témou tohto rokovania bola iniciatíva Đ. Radinovića kvalitná, rýchla a bez- s hospodárením podniku. Preto sú staropazovskej lokálnej samosprávy, pečná preprava tak v cestnej, ako aj nám nevyhnutné aj subvencie lokálaby sa zväčšil počet odchodov vla- železničnej doprave je iba jedným z nych samospráv, aby sme uskutočnili kov osobnej dopravy do Belehradu, hlavných priorít v oblasti starostlivosti spoločné ciele v záujme občanov. Už najmä v ranných a popoludňajších o občanov a ich každodenných potrieb sme dosiahli prvé s dohody lokálnymi hodinách. Uskutočnením tohto návrhu tejto lokálnej samosprávy. Geografická samosprávami, aby subvencovali lokálby sa veľmi pomohlo občanom, ktorí poloha obce medzi dvomi veľkými nu železničnú prepravu. Očakávame, pre každodenné povinnosti cestujú mestami je výnimočná, a preto je veľmi že s takouto praxou budú pokračovať

U

DOPRAVA V KOVAČICKEJ OBCI

Súkromní prepravcovia zápasia so starými problémami Anička Chalupová

„K

eď človek prestane cestovať a sleduje odchody a návraty iných, vtedy si uvedomí význam cestovania,” povedal známy srbský spisovateľ Ivo Andrić. Už takmer polstoročie cestujú Padinčania a Kovačičania za prácou a inými povinnosťami do Belehradu. Skôr používali železničnú prepravu a toho času asi päťsto ľudí (z toho viac ako

10

www.hl.rs

polovica sú ženy) každodenne cestuje autobusmi. Začiatkom deväťdesiatych rokov v Kovačickej obci začali pôsobiť súkromní autobusoví prepravcovia a o niekoľko rokov neskoršie už podnikali aj majitelia mikrobusov a taxikári, ktorí zaviedli nepravidelné linky. Ján Šiška, súčasný mikrobusový prepravca, ktorý sa touto prácou zaoberá už 25 rokov, nám zmapoval a ozrejmil situáciu ohľadne hromadnej dopravy v Kovačici: − V súčasnosti je v našom meste

Informačno-politický týždenník

niekoľko súkromných autobusových a mikrobusových prepravcov, ktorí v posledných rokoch zápasia s početnými problémami. Okrem toho, že je ekonomická kríza a ľudia nemajú peniaze, súčiastky pre Ján Šiška autobusy a mikrobusy sú drahé, zápasíme aj s nekorektným správaním inšpektorov. Od mikrobuso-

v celom Srbsku,“ povedal Dragoljub Simonović. V časoch všeobecne známej ekonomickej krízy aj vedenie Staropazovskej obce, hoci sa stretáva s finančnými ťažkosťami, údajne vynaloží maximálne úsilie na to, aby v blízkej budúcnosti zo Starej Pazovy bolo čím viac odchodov vlakov do Belehradu. Beovoz teraz premáva od Starej Pazovy do Batajnice, kde cestujúci potom prestupujú do vlakov BG voz. Pre veľký počet cestujúcich nevyhnuté je teda zväčšiť kapacity prepravy a zladiť cestovný poriadok s potrebami cestujúcich. Ináč aktuálna cena železničnej prepravy na tejto relácii je priaznivá a konkurenčná. Každodenne do práce do Belehradu vlakom cestuje aj Pazovčanka Anna Horvátová. Pravidelne chodieva tým ranným vlakom, ktorý je v Pazove podľa cestovného poriadku o 5.57 hodine. Tento vlak má iba jednu lokomotívu a jeden vagón. Keďže prichádza zo susednej Inđije, vždy je plný cestujúcich, a miesta na sedenie nieto. Pani Horvátová do neho nastupuje na staropazovskej železničnej stanici s ešte 30 – 40 cestujúcimi. Obrovská tlačenica, vydýchaný vzduch, žiaľ, spôsobujú veľkú nervozitu medzi cestujúcimi, ktorá sa stupňuje na ďalšej zastávke – v Novej Pazove. Cestujúci do Belehradu potom v Batajnici prestupujú do vlaku BG voz, kde čakajú na odchod vlaku takých 15 – 20 minút. Rovnaká nepriaznivá situácia je aj keď sa Anna Horvátová z roboty vracia domov. Znovu z Belehradu cestuje do Batajnice a čaká na ďalšie železničné spojenie do Pazovy, ktoré je niekedy lepšie a niekedy horšie.  vých prepravcov totiž žiadajú zoznam cestujúcich, často im bez dôvodov zoberú registračné značky... V poslednom čase nezastávame priamo na autobusových zastávkach, ale 5 –10 metrov mimo nich, v snahe vyhnúť sa akémukoľvek problému. Majiteľ mikrobusu Ján Šiška je presvedčený, že Zákon o doprave neporušuje, a že sa majitelia autobusov (zvlášť pančevský podnik ATP), ktorí sa zaoberajú pravidelnou autobusovou prepravou, iba snažia likvidovať konkurenciu. – Každý deň z Padiny a Kovačice smerom do Pančeva a Belehradu premávajú aj pančevské autobusy ATP Pančevo, • NAŠA TÉMA •


Šídska dopravná sága Stanislav Stupavský

H

prosby občanov, aby vlaky premávali aspoň do Višnjićeva. Museli si zvyknúť na okyptený dopravný režim, takže teraz v spomenutých smeroch cestujú najčastejšie súkromnými autami alebo taxíkom. Železničné spojenie v minulosti, mohlo by sa povedať, fungovalo iba

boli zrušené, alebo dnes fungujú tým spôsobom, že v ich nákladoch participuje lokálna samospráva – z obecného rozpočtu. Pokiaľ ide o železničnú dopravu, veci sa predsa naposledy majú o čosi lepšie. Šíďania sa dnes železnicou môžu dostať aj priamo do Nového

ovoriť o problémoch hromadnej dopravy a prepravovaní občanov v Šídskej obci nie je možné bez ozrejmenia, aspoň niekoľkými vetami, ako to tuná klapalo kedysi. Mestá Šídskej obce, predovšetkým Šíd celé storočia patrili k tým mestám, v ktorých sa stretávajú a krížia významné cestné a železničné dopravné spoje. Donedávna Šíd platil za jeden z najväčších železničných uzlov, keďže sa tu, od železničnej trate Belehrad – Záhreb rozvetvovali aj dva železničné smery, ktoré viedli do Bijeljiny, čiže do Bosny a Hercegoviny, ako i do Vukováru a Osijeku, teda do Chorvátska. Žiaľ, po druhej svetovej vojne, Na fotografii je železničná stanica v Šíde v roku 1900 asi roku 1959, bola zrušená trať smerujúca do Vukováru medzi Šídom, Sriemskou Mitrovicou Sadu. Pred troma mesiacmi totiž a Osijeku a počas poslednej vojny, a Belehradom, keďže dlho na týchto obnovili priamu linku Šíd – Nový asi roku 1996, je zrušená aj linka reláciách premávali medzinárodné Sad, ktorá takmer dvadsať rokov do Bijeljiny. rýchliky. Linky, na ktorých premá- bola mimo prevádzky. Autobusová Práve zrušenie spojenia s Bijelj- vali osobné vlaky, boli zrušené, doprava a taxi služba sú dnes prakinou malo pre občanov viacerých nuž sa občania Gibarca, Bačiniec ticky jediným spojením pre občanov osád Šídskej obce drastické násled- a Kukujeviec tiež museli preorien- Erdevíka, Ľuby, Bingule, Berkasova, ky. Obyvateľom dediniek Adaševci, tovať na autobusovú dopravu, ktorá Bikić Dola, Sotu, Vašice, Iliniec, BaMorović a Višnjićevo zostala jedine fungovala relatívne dobre, až kým troviec a Jameny so strediskom autobusová linka, ktorou sa ráno sa aj tu neprejavili problémy vyplý- obce – Šídom. Autobusová doprava môžu dostať do Šídu a popoludní vajúce zo skutočnosti, že viaceré funguje predovšetkým preto, že zo Šídu do Višnjićeva. Márne boli linky sa stali nerentabilnými a buď autobusy prepravujú žiakov do škôl ktoré oberajú o cestujúcich našich súkromných prepravcov na domácej pôde. Radšej keby uviedli linku na relácii Pančevo – Kovačica – Zreňanin – Nový Sad. – Platia pre všetkých prepravcov rovnaké podmienky? – Autobusoví prepravcovia majú na minútku stanovené jazdné poriadky, podobne aj my organizujeme odchody našich vozidiel, keďže je však v mikrobusoch menej miest, najlepšie je prepravcom vopred zavolať a zistiť, či ešte má voľné miesto. Telefonicky je dokonca možné dohodnúť sa o tom, kam prepravca príde pre cestujúcich. My totiž odvážame ľudí priamo domov a ponúkame jazdu so skúsenými šoférmi, bezpečnosť v mikrobuse, klimatizačné zariadenie a rôzne iné výhody. – Aké sú ceny lístkov v mikrobuse? − Také isté, aké ich má pančevský ATP. • NAŠA TÉMA •

v Erdevíku, Šíde a Morovići a trovy participuje obecná samospráva z rozpočtu. Zatiaľ zostáva neriešiteľný problém vytvorenia podmienok na fungovanie medzimestskej, ako i mestskej autobusovej dopravy, keďže si táto záležitosť vyžaduje veľké finančné prostriedky. Autobusové stanice sú iba v Šíde a Erdevíku a je aj pomerne málo upravených autobusových zastávok, tak v Šíde, ako i vo všetkých dedinách tejto obce. Na druhej strane spojenie s väčšími mestami vo Vojvodine a Srbsku je na relatívne dobrej úrovni. Funguje medzinárodná autobusová a železničná doprava s Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, taktiež vnútorná, najmä na relácii Báčska Palanka, Nový Sad,  Sriemska Mitrovica a Belehrad. Na poslednom zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd výborníci rozoberali túto problematiku, ale k doriešeniu sa nedopracovali, takže obec do ďalšieho bude participovať náklady nerentabilných autobusových liniek. Keď ide o možné novinky v oblasti železničnej dopravy, hovorí sa o tom, že znovu bude funkčná železničná trať Šíd – Bijeljina, to však závisí od štátnych orgánov. Zatiaľ sú občania odľahlejších dediniek – Molovinu a Privinej Glavy – ponechaní na využívanie osobných áut, taxíkov, bicyklov alebo vlastných nôh.

Lístok na linke Padina – Belehrad stojí dvestoosemdesiat dinárov. Kým ešte fungovala železničná doprava, tak cena lístka v mikrobuse, ako i v autobuse bola rovnaká ako vo vlaku. V poslednom čase cítiť značný pokles počtu cestujúcich. Spomínam si, že raz v mojom autobuse, ktorý mal 53 sedadiel, bolo až 103 cestujúcich. Vtedy bolo málo prepravcov a zárobok bol výnimočný.

dobre informovaný, smerom do Zreňaninu a Nového Sadu v súčasnosti nepremáva žiadny mikrobus, ani autobus. Aj „šinobusy“ (osobné vlaky) poslednýkrát jazdili v tom smere pred takými štyrmi rokmi. Cestujúcich, najmä žiakov, svojimi súkromnými autami prepravujú rodičia. Cítiť pokles cestujúcich, zdá sa, že niektoré autobusové spoje celkom zanikajú. BEZ SPOJOV DO ZREŇANINU Zvažujúc neutešenú situA NOVÉHO SADU áciu Ján Šiška dodal, že by Cestujúci na mikrobusových prepravcov – Koncom deväťdesiatych čakajú mimo autobusových zastávok bolo ťažko prinavrátiť linky, rokov ste, okrem do Belehraktoré zaniknú, a obáva sa, že du, jazdili aj smerom do Zreňaninu zreňaninského mäsového kombinátu zanikne i terajšia, nepravidelná preBEK. Neskoršie, keď továreň zavreli, prava. O tomto by mali porozmýšľať a Nového Sadu. − Kým sme odvážali žiakov do tunajší robotníci zostali bez roboty kompetentné inšpekčné služby, ktoré škôl, zvyšné voľné miesta v autobuse a my bez cestujúcich, takže sa nám sa zamestnávajú problematikou hroa mikrobuse vždy zaplnili pracovníci už tá linka neoplatila. Nakoľko som madnej dopravy. 8 /4583/

22. 2. 2014

11


Naša téma HROMADNÁ DOPRAVA V OBCI BÁČSKY PETROVEC

Cestujeme len ako sa dá... Jaroslav Čiep

H

oci sa v Obci Báčsky Petrovec počet osobných automobilov za posledné dve-tri desaťročia niekoľkokrát znásobil, potreba po hromadnej preprave stále pretrváva. Potvrdil nám to aj vedúci autobusovej stanice v Báčskom Petrovci Jovica Ostojić v rozhovore o aktuálnej situácii v hromadnej autobusovej preprave na tomto území. V tejto nie až tak veľkej obci, kde hlavná dopravná tepna tiahne do Nového Sadu, sa v minulosti premleli viaceré dopravné spoločnosti, ale zotrval iba podnik Dunavprevoz z Báčskej Palanky a v zanedbateľnej miere Saobraćaj z Odžakov. – Ako často denne Dunavprevoz prepravuje cestujúcich z Petrovca do Nového Sadu?

Vedúci petrovskej časti Dunavprevozu Jovica Ostojić, keď treba, aj sám riadi autobus

– Preprava do Nového Sadu a späť v rámci pracovného dňa je roztriedená na 19 časových termínov. Cez víkend a počas sviatkov ten počet je o čosi zredukovaný. Niektoré termíny sú ladené pre žiakov a študentov. Z Petrovca máme prvý odchod o piatej hodine ráno a posledný večer o deviatej. Z Nového Sadu ideme najprv ráno o 6.20 a posledný návrat autobusa je o 22.20.

12

www.hl.rs

– Cenu lístkov zostavujete podľa ekonomických parametrov. Aké zľavy poskytujete cestujúcim a koľko je ich vlastne do mesiaca? – Žiaci, ktorí si kupujú mesačné lístky, majú zľavu 40 %, zamestnanci 20 %, pri spiatočnom lístku zľava je 20 %, a cena jednotlivého lístka pre žiakov, študentov a vojakov je Zub času zanechal stopy aj na budove autobusovej stanice v Petrovci nižšia o 30 %. S ces– Ako v tejto chvíli funguje tovnými linkami a cenou lístkov však veľké schodky, takže sme sa toho vzdali. petrovské oddelenie Dunasme konkurenční v jednotlivých vprevozu a s čím ako prepravobciach, čiže v tomto prípade – Tunajší cestujúci sa neraz covia najviac zápasíte? Zhromaždenie obce schvaľuje naše linky a ceny týkajúce sa sťažovali na opotrebované au– Kedysi sa v petrovskom odlokálnej prepravy. Presnejšie, tobusy. Ako je to v súčasnosti? delení konali aj opravy a údržba najprv my ako prepravcovia autobusov, v súčasnosti je to – Skutočne bývalo všelijako. Už určíme zľavnenú ekonomickú všetko v Báčskej Palanke. Nieosem rokov je Dunavprevoz súkcenu mesačných lístkov a romný podnik a zdá sa, že je teraz ktoré autobusy nocujú aj na tieto potom čiastočne subpetrovskej stanici kvôli efektívo štipku lepšie. V Petrovskej obci vencuje aj obec. Mesačne prepravíme zhruba 18 000 premávajú autobusy aspoň s moto- nosti, aby sme ráno boli čím skôr cestujúcich z územia Báčsko- rom Euro3 a vyrobené sú v rokoch pripravení na cestu. V poslednom petrovskej obce, pravdaže, v 1991 – 1995, kým v Palanke sú au- čase najväčším problémom je neobdobí školských prázdnin tobusy novšie, ba aj celkom nové. dostatok vodičov. Hoci sú ich a dovoleniek je ich menej, vte- Tie, ktoré premávajú na dlhších príjmy pomerne vysoké, azda im dy mávame približne 12 000 reláciách (do Belehradu a ďalej), menej vyhovuje pracovná sú aj o poznanie komfortnejšie. disciplína.  cestujúcich. – Hložany sú akoby odstrihnuté z tejto obce; napríklad v sobotu a nedeľu vôbec nemajú autobusové spojenie s Petrovcom... – Z Petrovca do Hložian autobus v pracovné dni odchádza o 6.00 h ráno a vracia sa o 11.20. Ďalší spoj je o 14.05, ten sa otočkou vracia o 14.40 a po príchode do Petrovca ešte raz zmeria cestu do Hložian a späť. Ráno Hložanci majú spoj do sídelného mesta obce o 6.45. Pravdou je, že majú výhodnejšie spoje aj na sever do Somboru, aj na juh do Nového Sadu a ďalej. Určitý čas sme na relácii Petrovec – Hložany experimentovali s väčším počtom liniek, mali sme

Informačno-politický týždenník

FOTOHÁDANKA: Je na fotografii úsvit alebo súmrak železničnej dopravy? J. B-š • NAŠA TÉMA •


Ľudia a diania Zveľadiť zamestnávanie mladých N ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

ajviac pozornosti na 17. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 14. februára výborníci venovali akčnému plánu zamestnávania a programu práce Zhromaždenia obce na rok 2014. Program na podnietenie rozvoja poľnohospodárstva v Obci Báčsky Petrovec ozrejmil náčelník Ján Jovankovič. Medziiným povedal, že ide o úvery, ktoré ponúkajú komerčné banky a ktoré obec subvencuje z rozpočtu už tretí rok zaradom. V rozpočte je v tomto roku plánovaných 4 milióny dinárov a obec podporí viac ako 100 úverov pre poľnohospodárov. V pokračovaní odznela informácia o akčnom pláne zamestnávania. Prostriedky na tieto účely v hodnote 3 milióny dinárov – ako vysvetlil

predseda obce Pavel Marčok – sú vyčlenené z obecného rozpočtu a budú zamerané na zveľadenie zamestnávania predovšetkým mladých ľudí. V informácii sa ďalej uvádza, že podľa sčítania z roku 2011 v Obci Báčsky Petrovec je 13 418 obyvateľov, z toho práceschopných je 9 269 občanov. Súhrnný počet zamestnaných občanov je 2 939 (údaje za rok 2013) a celkový počet nezamestnaných – prihlásených v Národnej službe pre zamestnávanie – je 908 občanov. V diskusii na túto tému odzneli poznámky, že sú tieto údaje nereálne. Bez diskusie výborníci ďalej schválili zmeny a doplnky rozhodnutia o určovaní úhrad za stavebné pozemky, čo nakladá Zákon o legalizácii objektov. V diskusii o programe práce Zhromaždenia obce výborník Karol Werle podal doplnok, aby sa registrovali objekty vo vlastníctve lokálnej sa-

mosprávy a aby sa v programe práce uviedlo, že o šesť mesiacov ZO má podať správu, čo je na tom pláne vykonané. Výborník Radomir Zotović podal pripomienku, že by výborníci mali častejšie dostávať informáciu o tom, čo sa zo schváleného ročného programu práce lokálneho parlamentu realizovalo. Podľa jeho mienky vlani sa z programu realizovalo iba 50 percent plánovaného. Program práce ZO spolu s doplnkom K. Werleho bol potom schválený. V pokračovaní zasadnutia výborníci z funkcie uvoľnili predchádzajúcu a hneď aj vymenovali novú obecnú volebnú komisiu. Takmer bez diskusie schválili i správu o práci a finančnú prácu Direkcie pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Obce Báčsky Petrovec za rok 2013, ktoré ozrejmil riaditeľ Ondrej Bovdiš. Schválili aj správu o práci

a plán práce ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići. V mene Rady pre rodovú rovnosť sa prihovorila predsedníčka Katarína Zorňanová, ktorá pripomenula, že sa už dva roky zasadzujú o to, aby sa do Obecnej rady dostala aspoň jedna, prípadne dve ženy. Informovala tiež, že člen obecnej Rady pre rodovú rovnosť Lazar Rodić vlani v lete absolvoval dvojtýždňovú edukáciu v Izraeli. Správu o minuloročnej práci Rady pre rodovú rovnosť výborníci schválili, ako aj Plán generálnej regulácie osady Maglić. Na záver zasadnutia z funkcie úradujúceho riaditeľa Informačného strediska Báčsky Petrovec uvoľnili Jána Černáka, ktorého následne vymenovali za riaditeľa tejto ustanovizne na nasledujúce štvorročné obdobie. Výbornícke otázky uvedené ako posledný bod februárovej schôdze lokálneho parlamentu neboli žiadne. 

KOVAČICKÁ TURISTICKÁ ORGANIZÁCIA NA VEĽTRHU V BRATISLAVE

tekvíc Jaroslava Praskáča, mladého carvingového majstra z Padiny, ktorý na tomto veľtrhu získal druhú cenu za svoje umelecké dielo Vtáky v kvetinovej záhrade. V rámci prezentácie na veľtrhu TOOK osobitne venovala pozornosť Idvorčanom a ich Múzeu Miristi zo Slovenska. Anička Chalupová hajla Pupina. Tohtoročný veľtrh redstavitelia Turistickej orga- v Bratislave, na ktoOd vzniku nizácie Obce Kovačica v čele s rom sa zúčastnilo obecnej Turisticúradujúcou riaditeľkou Ivanou 750 vystavovatekej organizácie Svetlíkovou sa prednedávnom vrátili ľov z 29 krajín, naKovačičania ani z úspešného bratislavského veľtrhu, vštívilo zhruba 75 jeden rok nechýktorý prebiehal od 30. januára do 000 návštevníkov bali na veľtrhu v 2. februára 2014. Svetlíková pove- z rôznych končín Na stánku TOOK sa pristavil aj veľvyslanec Srbska v Bratislave Šani hlavnom meste dala, že sa bratislavský veľtrh stal sveta. Mnohí z nich Dermaku (prvý sprava) Srbska. Tak aj v neodmysliteľnou súčastomto roku 27. prejavili veľký záujem o kova- a 28. februára budú mať vlastný ťou výročného plánu a čické insitné umenie, ponuku stánok na belehradskom veľtrhu programu práce TOOK. Turistického sídla Relax, ako cestovného ruchu, kde sa predstaví Kovačičania sa na bratiaj o skutočnosť, že si Slováci Galéria insitného umenia, Turistické slavskom veľtrhu predstamimo hraníc Slovenska, na sídlo Relax, Komplex Mihajla Pupina, vili po šiesty raz. Od roku Dolnej zemi, v mestečku in- Kreatornica, všetky spolky žien z 2009 sa TOOK pravidelne sity, akým je Kovačica, žiarlivo územia obce a iní predstavitelia zúčastňuje na tomto veľtrchránia a pestujú svoju tradí- tu žijúcich národnostných menšín. hu na stánku Turistickej ciu a obyčaje. Okrem obrazov Tohtoročné veľtrhy v Bratislave a v organizácie Vojvodiny.V a bodyartu v predvedení insit- Belehrade by mali prispieť k tomu, priebehu roka Kovačickú nej maliarky Zuzany Vereskej aby sa Kovačická obec stala ešte obec navštívi viac ako tisíc turistov, z toho takmer Padinčan Jaroslav Praskáč predstavil svoje návštevníci mali príležitosť ko- vyhľadávanejším turistickým strechať sa v kráse vyrezávaných diskom než doteraz.  jednu tretinu tvoria tu- carvingové výrobky a získal vysoké ocenenie

Čoraz úspešnejšie si razia cestu do sveta

P

• ĽUDIA A DIANIA •

8 /4583/

22. 2. 2014

13


Ľudia a diania ANKETA V KULPÍNE

Aké zmeny vidieť v osade? Katarína Gažová

a toľko som aj platila samozdane- triedky. Kým sme sakultúry, chodníky nie. Keď som bola mladá, Kulpín mozdanenie mali, mali sa vynovili. Bez saa poslednom zasadnutí bol najupravenejšia osada v obci. sme istotu, že predsa mozdanenia bude Rady Miestneho spoločen- Roky sa však do tejto osady málo môžeme aj sami niečo iste ťažšie. stva Kulpín sa hovorilo aj vkladalo. Predsa za posledný rok, urobiť pre dedinu. o plánoch hospodárenia na rok rok a pol, odkedy Mária Plachtin2014. Ako je však známe, od sme po miestnych Branislav ská, domáca: – Ponovembra minulého roku je sa- voľbách dostali Kuštra, štuzdáva sa mi, že sa mozdanenie v Kulpíne zrušené, nové vedenie MS, dent, predseurobilo niečo viditeľmiestna pokladnica bude teda cítiť nápravu. Vďaka da mládežníné na úprave centra prázdnejšia ako angažovakov: – Je mi Mária Plachtinská Kulpína. Zriadené je doteraz a bude sa niu vedenia naozaj ľúto, okolie ekologickej plniť hlavne z tej MS Kulpín že už nemáme samo- studne, vybudované parkovisko obecnej. Opýtali zdanenie v Kulpíne. pri Dome smútku a aj v Dome dedinský sme sa občanov, trh bol preVieme aj sami, čo to kultúry sa vykonali viditeľné čo si myslia o miestnený z bude znamenať pre úpravy. Samozrejme, že je popráci vedenia MS ulice do za- Branislav Kuštra našu dedinu. Bude zitívne, keď my občania vidíme, Kulpín a o situácii tvoreného menej prostriedkov a že sa upravuje a zveľaďuje naša so samozdanepriestoru, vybudovali aj bude sa menej dať urobiť. Tre- osada. Na kanalizácii sa tiež ním v osade. nové chodníky, upravili ba písať projekty, aby sme tak robilo a treba v tom smere pocentrum osady. Samo- získali aspoň časť prostriedkov. kračovať. Podľa mňa je škoda, že Katarína Zor- Katarína Zorňanová zdanenie nám bude chý- Za posledný polrok sa už v osade už nemáme samozdanenie, lebo ňanová, výborbať pri realizácii investícií menej robilo, ale predtým boli to predsa bolo v prospech nás níčka, predsedníčka Spolku žien: a dokonca aj pri projektoch, kde postavené nové autobusové všetkých a teraz sa už musíme – Bola som zamestnaná 35 rokov sa žiada vložiť aj vlastné pros- zastávky, upravený bol dom opierať na iné zdroje. 

N

Podnikatelia NA pracovných raňajkách

Zdaňovanie živnostníkov Jaroslav Čiep

V

o februári 2014 v Podnikateľskom a inovačnom stredisku v Báčskom Petrovci uviedli peknú novinku. Začali usporadúvať mesačné pracovné stretnutia miestnych podnikateľov s odborníkmi, ktorí im vysvetlia zmeny zákonov a podajú cenné informácie na uľahčenie činnosti. Prvé takéto podujatie nazvali podnikateľské raňajky a realizovali ho v zasadacej sieni centra v stredu ráno 12. februára. Nosnými témami prvého stretnutia bolo zdaňovanie živnostníkov a zlepšenie podmienok podnikania, na ktoré pozvali živnostníkov, podnikateľov, účtovníkov a podnikateľských konzultantov. Prítomným sa úvodom prihovorila zástupkyňa riaditeľa PIC Jana Radakovićová a o svojich skúsenostiach na danú tému hovorila Svetlana Kozićová, predsedníčka LEDA – organizácie účtovníkov a konzultantov

14

www.hl.rs

podmienkami vo Vojvodine musia platiť dvojnásobne vyššie dane ako podnikatelia na území centrálneho Srbska alebo v Belehrade. K tomu vo vojvodinských obciach nemajú žiadne zľavy, kým napr. v Belehrade majú 30-percentné, v Kragujevci 20-percentné atď. Ďalej vyzvala, aby sa k uvedenej iniciatíve pripojili aj miestni podnikatelia a účtovníci, a tak spoločne bojovali za lepšie podmienky podnikania. V rozhovore petrovskí podnikatelia a účtovníci hovorili o svojich skúsenostiach s daňovými úradmi a o lokálnych komunálnych poplatkoch.

 Konštruktívny dohovor na tzv. podnikateľských raňajkách

Srbska. Vysvetlila, že LEDA (Local Economy Development Advisors) je iniciatíva, ktorou mienia vplývať na legislatívne zmeny v súvislosti s Vyhláškou o paušálnom zdaňovaní. Túto iniciatívu podporilo aj veľvyslanectvo USA v Belehrade. Dopodrobna vysvetlila, v akej miere sa tejto organizácii poda-

Informačno-politický týždenník

rilo presadiť dôležité zmeny a čo plánujú do budúca. Týkalo sa to predovšetkým benevolentnej interpretácie daňových predpisov pre živnostníkov riaditeľmi lokálnych daňových úradov, čiže toho, že v súčasnosti podnikatelia v určitej oblasti s rovnakým počtom zamestnaných a podobnými pracovnými

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš

Akciu darcovstva krvi v Silbaši usporiadali vo štvrtok 13. februára v tamojšom Dome zdravia. Ochotu darovať krv prejavilo 35 osôb, z toho bolo 25 obyvateľov Silbaša a 10 obyvateľov Paragov. Keďže troch odmietli zo zdravotných dôvodov, krv tentoraz darovalo 32 darcov. R. K. • ĽUDIA A DIANIA •


VYHLÁSILI NAJLEPŠIE ARADÁČSKE VÍNA

Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate Vladimír Hudec

Báčsky Petrovec

kosili, aby sa cez vinohrad mohlo preinulý rok bol pre aradáčskych chádzať, – hovorí vinohradníkov nanajvýš úspešný. Vladimírov otec Hrozno dobre urodilo a bolo aj Samuel Ábelovský výnimočne kvalitné, k čomu prispelo a ochutnáva víno, nielen počasie, ale aj sami vinohrad- ktoré tejto skupinníci, ktorí svoje vinohrady znalecky ke, ktorá sčitovala ošetrovali. Navštívili sme ich a na tému známky degustávinohradov a vína sme si pohovorili torov, práve priniepráve keď ochutnávali a známkovali sol predseda detohtoročné červené vína. gustačnej komisie – Zjari sa to nezačalo dobre, lebo Janko Ábelovský. Pavel Viliačik (stojí s pohárom v ruke) vo svojom vinohrade uhostil účastníkov vlaňajšej aradáčskej často pršalo, takže sa vinohrady ne– Všetky akoby oberačky dali kultivovať a okopávať, ale len čo boli z  jedného sa počasie zlepšilo, vinohradníci ich suda, – konštatuje. pekne upravili, a potom do oberačky Známe je, že aradáčski vinohradníci 11 rosé a 22 červených vín. Po troch boli pekné zelené a zdravé. Každý dobrý sú skutočnými majstrami svojho remes- degustačných večierkoch absolútnym vinohradník vie, že od toho, ako ošetrí la. Aj vlani dopestovali kvalitné hroz- víťazom vo všetkých troch kategóriách no, z ktorého potom sa stal Albert Wichnal. Degustačná vyrobili chutné vína, komisia najvyššiu známku dala jeho takže nie je žiadnou bielemu vínu sauvignon, rosé frankovke frázou, keď povieme, a červenému merlotu. Iba trochu nižšie že degustačná komi- známky dostali biele vína Vladimíra sia to nemala ľahké Ábelovského a Janka Hrubíka, červené a že o voľbe najlepšie- z pivníc Janka Jánošíka a Janka Hrubíka ho aradáčskeho vína a rosé vína viacnásobných laureátov rozhodovali nuansy. Janka Hrubíka a Alberta Wichnala. Komisia hodnotiaca upravenosť viPotvrdil nám to aj nohradov v zložení Pavel Janiš (predJanko Ábelovský. – Ako predseda ko- seda), Pavel Labát ml. a Ján Jánošík ml. misie ochutnal som počas roka navštívila všetky vinohrady všetky, tak biele, ako a všímala si, v akom sú stave. Na zákAbsolútny víťaz Albert Wichnal (v strede) aj červené a rosé vína, lade toho rozhodla, že vlani vinohrad s kamarátmi a môžem povedať, najlepšie upravil Pavel Viliačik st., ktovinohrad, závisí kvalita hrozna a vína, že všetky sú výnimočne kvalitné. To rý dostal putovný pohár a diplom. – povedal nám Pavel Jančo. zasa znamená, že vinohradníci dob- Zároveň pochválila vinohrady Juraja – Asi mesiac na začiatku jari boli re ošetrili svoje vinohrady, lebo víno Čemana a Janka Hrubíka st. naozaj problémy, – súhlasí Vladimír sa začína vyrábať už vo vinohrade. Najlepšie aradáčske vína a najupraÁbelovský. – Neustále pršalo, tráva Ak zanedbáš vinohrad a dovolíš, aby venejší vinohrad vyhlásili a ceny laurástla a nedalo sa kopať. Keby sme zarástol burinou, alebo napr. zmeškáš reátom odovzdali na vinárskom bále, sa vtedy pustili okopávať, bolo by to s postrekovaním, vinič a hrozno ochorie ktorý spolok tradične organizuje 14. kontraproduktívne, lebo by veľké vy- a z chorého hrozna nemožno vyrobiť februára, v Deň sv. Valentína, čiže sv. parovanie zapríčinilo ochorenie viniča. dobré víno. Trifuna, ochrancu vinohradov. Tým sa – Keď prší, radšej trávu nechať tak. Na súťaži o najlepšie aradáčske víno skončil jeden a začal nový vinársky Dokonca boli roky, keď sme ju iba sa o tento titul uchádzalo 33 bielych, rok. 

POČASIE

22. – 28. 2. 2014

M

KRÁTKE SPRÁVY

Prednáška. Na prednáškovú aktivitu Strediska pre rozvoj vidieckej turistiky aktívne sa v tomto roku nadviazala Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec. V spolupráci s  novosadskou Poľnohospodárskou fakultou v stredu 12. februára zorganizovali prednášku na tému Turistika a poľnohospodárstvo. Školiteľkou pre majiteľov poľnohospodárskych domácností a iných záujemcov bola MSc. Dunja Demirovićová, PhD., študentka a asistentka – volontérka na Katedre agroturistiky a rozvoja vidieka, ktorá sa zamerala na vzťahy medzi poľnohospodárstvom a cestovným ruchom. Táto spriaznenosť dedinských domácností a turistiky v súčasnosti zaznamenáva veľkú expanziu vo svete, ale začína sa na tom pracovať aj u nás. Táto oblasť je veľkou šancou aj pre Báčskopetrovskú obec, ktorá má aj potenciály, aj tradície a urbánnemu turistovi zaťaženému rýchlym tempom života má čo ponúknuť. Podrobnejšie so záujemcami prebrala témy týkajúce sa rozhodovania a práce v agroturistike a toho, čo si to vyžaduje od jednotlivca a jeho rodiny.  J. Č.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 15˚

8˚ | 11˚

6˚ | 11˚

4˚ | 11˚

4˚ | 10˚

5˚ | 10˚

4˚ | 10˚

• ĽUDIA A DIANIA •

8 /4583/

22. 2. 2014

15


Ľudia a diania OSUDY

Len dopredu, pani Ruženka Juraj Bartoš

P

ristihli sme ju s metlou v rukách, keď dávala do poriadku podlahu vo veľkej svetlej sieni Kultúrno-osvetového spolku v Dobanovciach. Podchvíľou sa nám zazdalo, že priestranná sála sa nasýtila svetlom sálajúcim priamo z hlbokých očí tejto útlej, ale energickej ženy. Jej pokojný, zároveň prenikavý pohľad vám, povedali by ste, trieli priamo do duše, nuž sa nevyhnete otázke, kto si tu vlastne na koho hodlá posvietiť? Tak, reku, prihovárame sa, vy ste Ruženka Kohútová, rodená Vitízová...? – Aj áno, aj nie; úradne ma zapísali ako Ružanu. Náš vtedajší matrikár nepoznal meno Ruženka, hádam zle počul... Bolo to tak, že moji rodičia, ešte som nebola na svete, dostali list z Kanady. Maminej sesternici sa narodila dcéra – Ruženka. Moja mama povedala, že to je pekné meno, a keď som sa roku 1946 narodila, môj apa sa ani mamy nespýtali, hneď mi dali práve toto meno. Lebo sa mame páčilo. Meno je, napadne nám, ako ušité na jeho majiteľku. Vzápätí ulomíme ďalšiu halúzku zo stromu života rodiny Vitízovej. Ruženkin pradedo, zvieme, prišiel do Dobanoviec z Kysáča, kedysi roku 1887. Zasial semä, posadil strom, postavil dom; pustil hlboké, zdravé korene. – Otec, ja, a potom aj dcéra sme sa už narodili v Dobanovciach. Tu som vyrastala, tu som bola vydatá... Do spolku som chodievala rada, kedykoľvek sa niečo dialo, lebo... bývali aj obdobia, keď tu bývalo ticho. Prečo prichádzam? Lebo mám rada mladých ľudí, ľudí, ktorí sú ochotní zachovávať naše obyčaje, ktorí sa usilujú, aby sme boli a zostali tým, čím aj sme. Ako mladá som v spolku tancovala a teraz urobím všetko, čo môžem, upracem, ušijem, upečiem... – Prepáčte, povedali ste, že ste boli vydatá. Boli... Pohľad pani Ruženky zasmeruje kdesi za chrbát opytujúceho, ten priam pocíti, ako tájde tam... tam... odkiaľ sa každý raz, skôr či neskôr, nevráti... – Bola... Ale už dávno som vdova.

16

www.hl.rs

Môj muž zahynul, keď som mala dvadsaťsedem rokov. Rezké tempo reči hovoriacej náhle prepojí na nižšie obrátky, ako chodec, keď odrazu začne stúpať hore kopcom. – Manžel pracoval v prevádzke belehradského podniku Čelik v Do-

hovoriť o svojej rodine, hlas sa jej prestane chvieť a v očiach sa opäť rozhostí pokoj. – Žijem s  dcérou Annou. Má strednú poľnohospodársku školu a zamestnaná je na sile. Vnučka Marija (23) sa už vydala a tu sú i moji vnukovia Marko (24) a Petar

banovciach. Oného 15. apríla s kolegom, ako obyčajne, vykladali železo z vagónov. Tak ako obyčajne, keď bol Deň železničiarov, železničiari si aj onehdy vypili, posunovacou lokomotívou riadili neobozretne, sem-tam náhle trhli vagónmi, až sa odrazu ten, na ktorého schodoch stál môj muž, prevrátil a môj Janko zostal na mieste mŕtvy. Dvom sa životom chodí ľahšie. To vám najlepšie potvrdí každý, kto kráčal vo dvojici a odrazu zostal sám. Keď umrie stryná, bude iná; keď umrie strýk, nebude nik. Z mladej ženy Ruženky Kohútovej sa, ani čo by ste dlaňou o dlaň, stala vdova. Zostala sama. Vlastne so srdcom plným smútku za životným druhom a s malou dcérkou. Boh je otcom všetkých sirôt, a tak láska k dcére postupne vytláčala ťažký pocit samoty z matkinho srdca. Našťastie, čoskoro sa Ruženka Kohútová zamestnala v podniku, v ktorom dovtedy pracoval jej nešťastný manžel. Už predtým sa vyučila za predavačku, tiež za kuchárku, no a tak celé tri desaťročia „nepúšťala varechu z ruky“, až po odchod do dôchodku. Teraz je to už, povie s úľavou, podstatne ľahšie. Len čo začne

(19). Vnučka vyštudovala finančný manažment a žije v Čiernej Hore. Starší vnuk je aviomechanikom a mladší je majster, opravuje chla-

Informačno-politický týždenník

diace zariadenia, cestuje po celej Vojvodine. Dcéra sa rozviedla, takže sme deti vychovali samy. Nemali sme to v živote ľahké, ale nesťažujeme sa. Domáci rozpočet si do-

pĺňame tak, že pestujeme kvetiny; nimi zásobujeme kvetinárstva pri cintoríne na Bežaniji v Belehrade. Na žene stoja tri uhly domu, na mužovi štvrtý. Jednak je len ľahšie nahradiť jeden než tri uhly. Ruženku Kohútovú neopúšťa vzácna cnosť, prirodzená bojovnosť. Psí údel prijíma stoicky. Stále ju krášli mladý duch, vôľa do života a láska k blížnym i k všetkému, čo robí, čoho sa chytí. Sama zahrýza do inej, ošemetnej témy, a tak sa nám vidí, že si robí výčitky tam, kde nemajú miesto, teda neprávom: – V prvých štyroch ročníkoch základnej školy v Dobanovciach sme sa učili po slovensky a ostatné štyri po srbsky. Preto po slovensky nehovorím dobre; veď čo sa malé dieťa môže za tie štyri roky naučiť...? Moje vnúčence sú na tom ešte horšie. S dcérou sa síce doma rozprávame po slovensky, ale jej to ide ešte ťažšie, lebo sa narodila roku 1968, a keď chodila do školy, už tu nebola slovenská trieda. Vnukovia síce po slovensky rozumejú, ale hovoriť si netrúfajú. Zato celkom slušne ovládajú angličtinu a španielčinu... o  O o Človek je predsa len ako tráva. Nevie, kde a kedy zloží kosti. Starí sa poberajú, mladí ich predbehúvajú. Ruženka Kohútová na vlastnom chrbte vláči túto ťažkú horu bez reptania, bez vzlykotu nad vlastným osudom... Má na to jednoduchý „recept“. – Ak sa človek v živote neotáča späť, ak sa pozerá len dopredu, nič nie je ťažké, všetko sa ľahšie zvládne. Človek sa, aby mu nebolo ťažko, musí vedieť tešiť z malých vecí. Ja sa teším z každého malého kvietka. Keď prídem do spolku, teším sa, ak ušijem sukničku, teším sa, keď sa nám podarí urobiť niečo pekné a dobré. Najviac som sa predsa potešila, keď sa mi narodili vnúčence... Keď sa pominul manžel, pravdaže som žialila, ale zase som sa len pozerala dopredu. Tak je, veru, len dopredu a pevným krokom, pani Ruženka!  • ĽUDIA A DIANIA •


S RIADITEĽOM DOMU ZDRAVIA V BÁČSKOM PETROVCI

Akreditácia ako podnet na vyššiu kvalitu Katarína Gažová

V

decembri minulého roku Dom zdravia v Báčskom Petrovci dostal certifikát, ktorým je potvrdené, že ide o akreditovanú ustanovizeň. To znamená, že splnil stanovené podmienky a má ISO štandard, ktorý sa vyžaduje v celej Európskej únii. Bližšie o tom a o iných záležitostiach z práce ustanovizne sme sa dozvedeli v rozhovore s riaditeľom Dr. Jánom Rybovičom. Čo znamená akreditácia domu zdravia a ako ste sa k nej dostali? – Vzťahuje sa to predovšetkým na ochranu zdravia a práva pacientov v situácii, že niektorý lekár alebo sestra niečo chybí vo svojej práci, a na druhej strane zabezpečuje, aby aj personál domu zdravia bol chránený zdravotne alebo pred nejakými nedopatreniami. Všetky procedúry na to, ako liečiť chorobu, ako pristupovať k pacientovi a pod., všetko to máme napísané na papieri a musia sa toho dodržiavať všetci naši zamestnanci. Ide vlastne o to, aby sa maximálne zvýšila kvalita služieb pre pacientov a tiež aby zamestnanci vedeli sami seba chrániť. Dom zdravia

sa ešte pred dvomi rokmi prihlásil na konkurz, čiže projekt Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá ho prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva aj financovala, a dostali sme sa do užšieho výberu. Sčasti tento projekt podporila aj naša obec. Odvtedy sme začali na tom pracovať a dostali sme akreditáciu na tri roky. Zdôvodnenie komisie znelo, že nemáme patronátnu službu. Podujali ste sa aj na tento krok, zariadili ste fungovanie patronátnej služby? – V minulom roku sme zorganizovali aj túto službu; je to teda nová služba u nás. Predtým nám aj vo fonde aj na ministerstve tvrdili, že nemáme na to právo. No keď prišla spomínaná komisia, upozornila nás, že potrebujeme mať patronátnu službu. Ide o  preventívnu a paliatívnu službu, ktorá sa stará, aby sa predišlo rôznym ochoreniam tak u detí, ako aj u dospelých. Sestry z tejto služby navštevujú rodičky a novorodeniatka, chronicky chorých pacientov, ako aj školy a škôlky. V patronátnej službe máme tri sestry, aj keď naše potreby sú raz také, ale nemáme na to právo. Služba funguje veľmi dobre

Dr. Ján Rybovič

a na tieto potreby sme teraz dostali aj auto z Ministerstva zdravotníctva. Výsledky práce služby sú pozitívne. Nielenže zdravotné sestry chodia do terénu podľa inštrukcií lekárov, ale sa zjavujú aj vo verejnosti, kde majú rôzne promócie, napr. proti fajčeniu, o hypertenzii a tomu podobne. Na akom stupni je spolupráca s nemocnicou v Kamenici? – Podpísali sme dve zmluvy a pozdvihli spoluprácu na vyšší stupeň. Lekári z Kamenice chodia k nám vyšetrovať pacientov. Ďalej v prípade infarktu myokardu pacienti z našej obce majú vybavený príjem do nemocnice bez čakania. Nesmie sa teda stať, že budú tam v chodbe čakať tri – štyri hodiny, ako sa to

stávalo skôr, ale budú ihneď vyšetrení a usmernení na ďalšie liečenie. Ako je známe, v takom prípade je každá minútka vzácna. Výsledkom takej spolupráce iste prispejeme k záchrane životov našich občanov. V našej obci sa objavilo kožné ochorenie svrab. Aká je teraz situácia ohľadom tejto choroby? – Svrab čiže šuga sa u nás objavuje sporadicky. Naposledy sme ju mali v Kulpíne. Preto organizujeme riadne preventívne vyšetrenia školopovinných detí s cieľom predísť šíreniu choroby. Ide o chorobu, ktorá sa bežne dá liečiť a u nás sa, žiaľ, objavuje v sociálne slabších rodinách. Nakazené deti potom aspoň dva týždne nechodia do školy. Aká je situácia v zásobovaní liekmi a iným materiálom? – Liekmi sa zásobujeme prostredníctvom tendra. Problém je v tom, že lieky, ktoré objednáme, síce aj dostaneme, ale objednávku nemôžeme doplniť novými potrebnými liekmi. Spomenutý tender u nás trvá od októbra do júna. Sanitného materiálu zatiaľ máme nadostač, hoci sa môže stať, že už v septembri sa prejaví nedostatok niečoho ako sa stalo vlani, kým v októbri neprišiel nový tender. Teda v tomto ohľade situácia nie je práve najlepšia a rovnako to je aj v iných domoch zdravia, nielen u nás. Potom si pacienti musia chodiť po lieky do súkromných lekární, ktoré všetky potrebné lieky majú, lebo na rozdiel od nás nemusia robiť tendre a sú vo výhodnejšej situácii.

POUGÁR 

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Pozor, zákruta!

Á

no, vážení občania, ďalšia ukrutne krutá zákruta sa ozrutnou rýchlosťou rúti, blíži oproti nám, číha, hrozí, tu, hľa, presne dvadsaťdva metrov pred nami! Čo robiť, ako sa správať v osudovej chvíli? V tejto veci verím, verím, že i vy, vážení, veríte, ako že šoféri, ktorí sa k spomínanej zákrute valom valia, taktiež skalopevne veria, že tentoraz dozaista, spoločnými silami, ako• ĽUDIA A DIANIA •

žeinak, zdoláme hnusnú potvoru zákrutu, na ktorej HKZ spomenutí naši odvážni a dávno dobre známi a znamenití riadiči, ktorí aj teraz pevne zvierajú volanty záchranných vozidiel (v ktorých sa tiesnime v objatí obligátnej predzákrutovej tiesne), a veru nielen raz, temer prišli o prirodzenie, prirodzene, nie o svoje, lež o naše, o prirodzenie nás, radových pocestných. Iné nám teda, verím, že veríte, že veria, nezostáva, než plným viery a nádeje ako sám hrnčekvar, veriť, veriť a ešte raz veriť v úspešný

výsledok nového krkolomstva starých odvážnych vodičov. Áno, tak, veru tak, a nijako inak, priatelia; veriť, veriť a ešte raz a ešte veľa ráz veriť, veriť a len veriť treba! Veď akože inak, než s veľkou vierou v zázračné nadľudské schopnosti Našich Veľkých a Rozhľadených a Skúsených a Nebojácnych a Múúúúdrych Lodivodov bezpečne a rýchle dorazíme do vytúženého cieľa, v ktorom cieli na nás, s dokorán otvorenou náručou nedočkavo čaká, dočkať sa nás raz nevie, stará dobrá EÚ (Elementárna Úloha), ktorá EÚ nakladá, že, veruáno, civilizovať sa, milé sestry a milí bratia, prichodí, že prispôsobiť sa požiadavkám 8 /4583/

Pravidiel O Zákrutách súrne a nevyhnutne, veruže, bude treba. Nuž ale, vážení občania, o tom budeme tuho myslieť i tvrdo uvažovať, len čo si švihneme zvyšných 22 metrov, ktoré nás oddeľujú od Veľkej Chvíle. Nezabúdajme, vážení, že my, keď niečo veľmi, ale naskutku veľmi, to jest úplne a bez rezervy chceme, my to naozaj i dokážeme, akože sme už – a koľko razy/ráz – v súboji s nebezpečnými nástrahami aj dokázali. Zavrime teda smelo a pevne oči ako keď zavierame okná a vráta pred odchodom do postele, šliapnime na plyn, prežehnajme sa ako sa patrí, a... Pripravme sa na chvíľu precit(ani pis!)nutia. 

22. 2. 2014

17


Ľudia a diania K 100. VÝROČIU ÚMRTIA VLADIMÍRA HURBANA

Spomienka na významnú osobnosť Anna Lešťanová

Hurbana členovia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove v nedeľu 16. februára usporiadali pobožnosť pri Dome smútku a pri hrobke na mestskom cintoríne. Úctu Vladimírovi Hur-

S

taropazovskí Slováci si v roku 2014 pripomínajú tri významné výročia: 140 rokov od príchodu evanjelického farára Vladimíra Hurbana (1850 Z nedeľňajšej pobožnosti – 1914), syna Dr. pri Dome smútku… Jozefa Miloslava Hurbana do Starej Pazovy v roku sriemsko-slavón1874, ako aj 100 rokov od jeho skeho seniorátu úmrtia, tiež 130. výročie narodenia Evanjelickej a. v. Vladimíra Konštantína Hurbana cirkvi od peštian(1884 – 1950), evanjelického farára v skeho dištriktu, Starej Pazove a slovenského drama- pracoval na všeslotika známeho pod pseudonymom vanskej národnej a VHV (Vladimír Hurban Vladimírov). kultúrnej vzájomStaropazovský evanjelický farár nosti a podnecoVladimír Hurban (5. 5. 1850 Brezová val hospodársky na Slovensku – 11. 2. 1914 Stará a sociálny rozvoj Pazova) patrí k významným osob- v prostredí, v ktonostiam dolnozemských Slovákov v rom pôsobil. K 100. výročiu druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Zasadzoval sa o oddelenie úmrtia Vladimíra … a pri hrobke Vladimíra Hurbana

HLOŽIANSKA SLOVENKA KVITOVALA VLAŇAJŠIU ČINNOSŤ

Sú to proste šikovné ženy Juraj Bartoš

Z

ase raz nás ubezpečili v domnienke, že sa dozaista len málo spolkov a združení môže pochváliť tak rozkonárenými a úspešnými aktivitami, ako ony, členky Spolku žien Slovenka v Hložanoch. Starostlivo ich vyrátala pedantná predsedníčka SŽS Viera Miškovicová v správe o vlaňajšej činnosti, ktorú zo tridsať členiek, rovnako ako aj finančnú, prijalo bez diskusie, jednohlasne. „Keby bola väčšia pomoc lokálnej samosprávy, bolo by aj viac aktivít,“ povedala o. i. predsedníčka spolku, ktorý aj vlani usporiadal na desiatky podujatí: prednášok, výstav, dielní, zájazdov za kultúrnymi udalosťami, zapájal sa do úpravy dediny a spoločných podujatí v Hložanoch i mimo nich a neponosoval sa na skutočnosť, že osada zostala bez samozdanenia a spolky bez dôležitého zdroja príjmov. Lebo hložianske ženy sú proste šikovné, vedia nielen pekne vyšívať a tkať, dobre variť a upratovať, lež rovnako úspešné sú aj na pláne sebavzdelávania, v písaní receptárov, ale i projektov a v rozširovaní vlastnej činnosti o nové segmenty. Tak vlani prvý raz usporiadali podujatie pod názvom Zemiakové hody s predbežným

18

www.hl.rs

úmyslom vydať o pár rokov knihu receptov na jedlá zo zemiakov. Celkove na činnosť spolku v roku 2013 zabezpečili viac ako 380 000 din.; zvýšilo sa im temer 70 000, uviedla vo finančnej správe pokladníčka Zuzana Šranková. Bez ohľadu na nepriaznivú situáciu Slovenka v bežnom roku ráta s prílevom takmer 750 000 din. Minie ich na dobre zachodené aktivity, vrátane ďalšieho vydavateľského pokusu. Nová publikácia by mala obsahovať recepty na vypekané a vyprážané jedlá. Tradičné varenie kyslovky počas Dní Hložian obohatia o prípravu obľúbenej torty dobošky. Zhromaždenie prijalo demisiu členky Dozornej rady Zuzany Dudkovej „z osobných dôvodov“ a namiesto nej zvolili Annu Hataľovú. SŽS udelila ďakovné listiny za spoluprácu, respektíve za mimoriadne úspešnú činnosť v spolku novinárke Novosadského rozhlasu Jasminke Činčurákovej-Galambošovej, Anne Dobrenovej (z Nového Sadu), Márii Francistyovej a predsedníčke Viere Miškovicovej. Po príhovoroch hostí nasledoval kratší kultúrno-umelecký program v predvedení literárnej a speváckej skupiny SŽS. 

Informačno-politický týždenník

banovi vzdali početní pazovskí cirkevníci v čele so zborovým farárom Igorom Feldym. Na tomto nedeľňajšom spomienkovom stretnutí pán farár okrem iného ukázal prítomným Pazovčanom i pohrebnú kázeň, ktorú dávneho roku 1888 napísal Vladimír Hurban. O živote a diele Vladimíra Hurbana pri jeho hrobke hovorila Katarína Verešová, cirkevná archivárka. Podotkla, že za jeho úradovania cirkevný zbor duchovne a hmotne zosilnel a zasadzoval sa o hospodársky, komunálny a kultúrny rozvoj Starej Pazovy. V  príležitostnom programe zaspieval Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej a prednesom krásneho slova prispela Anna Malková.

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Prednáška. V pondelok 17. februára v Hasičskom dome v Selenči sa uskutočnila prednáška pre poľnohospodárov, ktorú organizoval podnik Agrogrňa. Tradične pred začiatkom nového výrobného cyklu chcú takto poľnohospodárom priblížiť nielen novinky v oblasti poľnohospodárstva, ale aj novinky v podniku týkajúce sa kooperantov a vzájomnej úspešnej spolupráce. Najprv sa prihovoril predstaviteľ podniku Ondrej Brňa. Potom prítomných pozdravila vedúca kooperácie v Selenči Ľudmila Strehárska. Stručne sa o ochrane rastlín zmienil Boško Borković a hovorili ešte aj Vladimir Tošić, Ján Brňa a Vladislav Nedić, výkonný riaditeľ podniku Agrogrňa.  J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •


KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Spoločná fotografia účastníkov podujatia

STARÁ PAZOVA

Voľakedajšie priadky po novom Anna Lešťanová

Č

lenky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v pondelok 17. februára usporiadali tradičné priadky. Keďže tento deň pre oslavu Dňa štátnosti bol dňom pracovného voľna, aj na priadkach v Starej Pazove bolo, zdá sa nám, oveľa slávnostnejšie. Pazovčanky si tentoraz na priadky pozvali aj hostky z troch osád, s ktorými rozvíjajú peknú a úspešnú spoluprácu. Tak sa na priadkach v Pazove zúčastnili členky Spolku žien pri MOMS v Báčskej Palanke, Oltárneho krúžku žien v Bo- Koštovku vína mal na starosti Zdenko Materák ľovciach a Aktívu žien v Silbaši. V mene hostiteliek na pondelkových priadkach ženám na kolovrate, pozdravila i Libuška Lakatošová, zdarnú prácu zaželali a hostky srdečne v tomto náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru prostredí privítali Anna Horvátová, predsedníčka Obce Stará Pazova. Členky Združenia pazovských žien aj tentoraz na úvod pripravili kratší poeticko-hudobný program. Okrem speváckej skupiny žien v prednese krásneho slova sa zúčastnili Anna Slamajová a Mária Záborská, ktorá prečítala vlastnú báseň. Tohto roku pazovské ženy v klube inštalovali aj výstavu ručných prác a slovenského ľudového odevu pod názvom Na priadkach… V druhej časti programu koštovku erdevíckeho vína rodiny Kubečkovej usporiadal Pazovčan Zdenko Materák, vínny rytier. Na priadkach vládla dobrá nálada, ženy sa bavili pri slovenskej Nachystané pochúťky boli aj pekné, aj chutné ľudovej hudbe a piesni a nechýbala Združenia pazovských žien, a Anna Lepšanovićová, ani bohatá ponuka tradičných staropazovských predsedníčka pazovského spolku. Usilovné ženy, jedál. Na stole okrem slaných a sladkých jedál ktoré v Klube VHV plietli, vyšívali, háčkovali, priadli bola aj tradičná varená kukurica s makom.  • ĽUDIA A DIANIA •

8 /4583/

Požiarnici. V sobotu 15. februára v miestnostiach Klubu poľnohospodárov výročné zasadnutie usporiadali dobrovoľníci zo Spolku petrovských požiarnikov. xxx O reštitúcii. V pondelok 17. februára vo veľkej sieni budovy Zhromaždenia obce sa uskutočnila verejná debata na tému reštitúcie. O návrate majetku pôvodným majiteľom početnému auditóriu z celej Vojvodiny odpovedali vedúci štátnej Agentúry pre reštitúciu, ako i Reštitučnej siete. xxx Spolok petrovských žien usporiadal výročné zhromaždenie v pondelok 17. februára v sieni Domu penzistov. Na zasadnutí privítali hostí, ozrejmili vlaňajšiu činnosť, schválili plán aktivít spolku na bežný rok a rozdelili ďakovné listiny za spoluprácu, z ktorých sa jedna dostala aj hlasľudovcom.  j. č-p

Hložany Dôchodcovia, súhrnne viac ako 100 členov Združenia penzistov a invalidov práce v Hložanoch sa stretlo na výročnom zhromaždení v nedeľu 16. februára. V správe o činnosti tajomníčka Zuzana Turóciová skonštatovala, že splnili plán práce na rok 2013. Podávajúc finančnú správu, pokladník Pavel Baďan skonštatoval, že invalidom práce vlani do pokladnice nakvapkalo 44 420 din. a zvýšilo sa 7 164, pokým príjmy penzistov boli 141 290 din. a zbudlo im 50 305. Okrem bežnej činnosti hložianskym dôchodcom sa vlani podarilo vydať brožúrku Dôchodcovské roky v Hložanoch (1983 – 2013)... k jubileu. Plán práce, ktorý tiež prijali jednohlasne, zakotvuje, že penzisti a invalidi práce sa aj v tomto roku budú venovať zásobovaniu svojich členov potravinami, tiež uhlím a drevom, mienia sa podieľať i na úprave osady a starať sa o menej majetných spoluobčanov. Keďže doterajší predseda penzistov Ondrej Lovás odstúpil (zo zdravotných dôvodov), namiesto neho zvolili Jána Hašku. J. B. 22. 2. 2014

19


Ľudia a diania V KOVAČICKEJ ORGANIZÁCII PENZISTOV

Aktívni a dobrodružní Anička Chalupová

„N

ičoho sa staroba nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti,“ týmto výrokom slávneho rímskeho filozofa Cicera akoby sa riadili aj kovačickí penzisti. Už roky táto organizácia v osade insity rozvíja čulú činnosť, ktorá sa neprejavuje iba v zásobovaní členov rôznymi výrobkami za zvýhodnených podmienok, ale aj v humanitárnej práci, organizovaní výletov, posedení a pod. – Zásobovanie penzistov uhlím a drevom a inými potrebami za výhodných podmienok je dlhoročná tradícia v našej organizácii, – hovorí zástupca predsedu Miestnej organizácie penzistov v Kovačici Juraj Lenhart. – Tohto roku je novinkou to, že penzisti môžu za tovar platiť na niekoľko

splátok iba cez PIO fond, teda nie tak, ako to fungovalo doteraz, keď dvakrát v mesiaci penzisti platili splátky za kúpený tovar priamo v MOP v Kovačici. Trošku to skomplikovalo veci, ale aj tak sa oplatí. K tomu všetky výrobky, ako sú napríklad rôzne potraviny, sú lacnejšie ako v maloobchode, platí sa najmenej na dve splátky, čo našim penzistom a najmä tým s nižšími penziami veľmi zodpovedá. Okrem týchto aktivít v uplynulom období sme usporiadali aj niekoľko humanitárnych akcií. Za podpory AP Vojvodiny sme našim sociálne ohrozeným členom rozdelili balíky s hygienickými výrobkami a potravinami. Pri príležitosti Medzinárodného dňa seniorov sme v našich miestnostiach usporiadali tradičné posedenie s našimi najstaršími členmi, – vysvetlil J. Lenhart.

Okrem veľkého počtu invalidov práce a penzistov poľnohospodárov toho času na zozname

členov Miestnej organizácie starobných penzistov je bezmála 480 členov. Najstarším členom je Michal Sampor narodený roku 1927 a najstaršou členkou je penzistka Katarína Glóziková narodená roku 1929. Zhromaždenie MOP kovačickí penzisti plánujú usporiadať koncom februára. – Tohto roku podobne ako aj vlani zorganizujeme niekoľko výletov a takisto nás očakávajú tradičné stretnutia s penzistami z Opova, Belehradu, Kikindy a Sriemskych Karloviec, s ktorými máme veľmi dobrú a peknú spoluprácu, – prezradil náš spolubesedník Juraj Lenhart. Niektoré z uvedených aktivít svedčia o tom, že kovačickí penzisti aj napriek svojmu veku chcú byť aktívni a svojmu prostrediu užitoční. 

Petrovskej obce, v Hložanoch, Kulpíne a v Maglići. V Hložanoch oslava začala slávnostnou akadémiou, na ktorej v mene oslavného výboru hovoril Andrej Kišgeci. Akadémia bola v sobotu večer 4. októbra a okrem prejavu na programe boli i priliehavé recitácie a spevy. Recitácie zarecitovali Mária Pagáčová a Zuzana Majtánová a spievali žiaci a žiačky základnej školy. Okrem toho v rámci akadémie bol i priliehavý rozhovor medzi tajomníkom miestnej organizácie Sväzu bojovníkov Michalom Fábrym a jedným z prvobojovníkov Jurajom Korčokom-Ujkom. Rozhovor sa vzťahoval na tunajšie partizánske akcie a vzbudil nemalý záujem u obecenstva. Po akadémii bol premietaný priliehavý film. Druhý deň osláv v Hložanoch mali večierok ľudových a zábavných piesní. Účinkovali mnohopočetní hložianski speváci a speváčky a doprevádzali ich na harmonike súdruhovia Ďurica a Báďonský. Ľudové piesne spievali: Ján Dudok, Anna Činčuráková,

Vladimír Dudok, Mária Búriková a Mária Krišková a zábavné piesne interprétovali: Mária Krišková, Anna Činčuráková, Ján Dudok, Ján Parkány, Milina Liptáková, Vladimír Dudok, Mária Búriková a Alžbeta Stupavská. Aj v Kulpíne sa zapojili do osláv „Kultúrnej jesene”, ktoré v tomto roku prebiehajú v znamení osláv 20. výročia našej revolúcie. V sobotu večer bola slávnostná Académia, na ktorej mala prejav tajomníčka mládežníckej organizácie Anna Zelenáková. V nedeľu základná škola a mládežnícka organizácia usporiadali spoločný kultúrno-umelecký večierok, v rámci ktorého najväčší záujem vzbudilo súťaženie „Ukáž, čo vieš”. Ináč Kulpín žije v slávnostnom ovzduší; dedina je okrášlená a vyčistená a cítiť slávnostnú náladu. Okrem toho Kulpínčania sa vo veľkom počte zúčastňujú i na podnikaniach v Petrovci. r. (Výber z Hlasu ľudu č. 81, ktoré vyšlo 18. októbra 1961 v Báčskom Petrovci)

Juraj Lenhart

 RETROSPEKTÍVA (20.) vo výbere Kataríny Gažovej Vydarený náukobeh šitia a strihu v Laliti

A

ko je už známe, naša najznámejšia továreň na výrobu šijacích strojov „Bagat” v celej krajine usporadúva odborné 17-dňové kurzy šitia a strihu. Jej somborská filiálka v uplynulom mesiaci zorganizovala takýto náukobeh aj v Laliti. Treba vyzdvihnúť, že záujem bol až prekvapujúco veľký. I keď sezóna poľných prác bola v plnom rozbehu, „Bagatov” náukobeh v Laliti v dňoch piateho až 22. októbra sústavne navštevovalo 52 prevažne mladších sedliackych žien a dospievajúcich dievčat. Je to najlepší dôkaz, že Laliťanky vo svojom prostredí s radosťou vítajú každú osožnú novinku, ktorá im umožňuje získať nové vedomosti. Náukobeh v Laliti pracoval v dvoch skupinách, predpoludním a popoludní po tri a pol hodiny každý deň. Veľmi dobre ho viedla krajčírka s odbornou prednáša-

20

www.hl.rs

teľskou skúškou. A desať nových „Bagatových” strojov jej pomohlo prakticky zdolať prebratú látku. Táto obsahovala dôkladné oboznámenie so strojom, ako aj podrobný výklad o strihu a šití všetkej bielizne, ženských a detských šiat, mužských košieľ a ostatných nevyhnutných vecí pre domácnosť. „Bagatov” náukobeh v Laliti všetky poslucháčky úspešne absolvovali, o čom dostali aj zodpovedajúce písomné diplomy. Rozprávali sme sa s nimi na záverečnej oslave a všetky tvrdia, že kurz bol výborne zorganizovaný a mimoriadne užitočný. Za dvetisíc dinárov sa vraj na ňom naučili celkom dobre vystrihnúť a ušiť všetko, čo im je potrebné. J. T.

Na začiatku „Kultúrnej jesene” v Hložanoch a Kulpíne

V

rámci obecných osláv „Kultúrnej jesene” v sobotu začali oslavy i v ostatných dedinách

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •


ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Školstvo katolíckych Čechov a Slovákov v Kráľovstve juhoslovanskom Katarína Verešová

N

Pretože Kráľovstvo SChS, resp. Juhoslávie zákonom zaručilo právo všetkých národov a národností školiť sa aj v materinskej reči (ak sa prihlásilo aspoň 10 detí, mohla sa

radcu Jinderku, ktorý z Čiech poslal niekoľkých učiteľov, ktorí začali pracovať v Bjelovare, Hercegovci a v Kaptole pri Požege: „Okrem nich máme konzulárnu školu v Belehrade,

a podklade archívnych dokladov v ÚA SEAVC so sídlom v Starej Pazove na stranách Hlasu ľudu sme sa zaoberali väčšinou zaujímavosťami z minulosti dolnozemských Slovákov evanjelikov, ako aj Slovákov katolíkov žijúcich v Selenči. Pretože sa Československý zväz v medzivojnovom období zaoberal okrem iného aj školstvom Čechov a Slovákov v Kráľovstve juhoslovanskom, zaujímavý je jeden článok Vojtu Režného, redaktora novín Československé listy, v ktorom písal o vtedajšom školení katolíckych detí. Vojta Režný (1893 – 1945) ako tajomník Československého zväzu a učiteľ Štátnej školy pre hluchoSlovenskí žiaci v Jelisavci (z archívu ZŠ Ivana Brníka) nemých v Záhrebe dobre poznal rozvoj školstva medzi Čechmi a otvoriť trieda), V. Režný v článku továrnickú v Ćupriji a Crvenke, tieto Slovákmi v medzivojnovom ob- pripomenul: „Národné oslobodenie dve navštevujú dietky zamestnandobí, lebo s Karlom Lilgem a inými zastihlo všetky naše osady: české a cov cukrovarov, koncernu Pražskej osvetovými pracovníkmi viedli tzv. slovenské katolícke nielen bez svo- úverovej banky.“ Maticu školskú. jich ľudových škôl, ale i bez každej V pokračovaní článku ozrejmil V Evanjelickom hlásniku (roč. V., júl národnej organizácie, bez vodcov a problémy s otvorením českých tried 1931, č. 7, s. 111 – 114) bol uverejne- bez vlastnej inteligencie, lebo mlá- od Mariboru a Ľubľany po Sarajevo ný Režného článok Školstvo našich dež, ktorá prichádzala z našich osád a Prijedor: „Pred vydaním školského katolíckych krajanov. V úvode spo- do stredných škôl, sa odnárodnila, zákona [roku 1929] mali sme českú menul, že kým Slováci evanjelici mali i keď nezabudla svoj materinský školu vo Fabiane, ďalej českú paralelsvoje cirkevné školy ku v Krušcici a vo Veľkom Stredišti v Báčke a Banáte, ako a neskoršie i v Belej Crkve, všetko aj obecné v Srieme, v Banáte.“ Režný vyslovil nádej, že katolíci vôbec nemali sa v tridsiatych rokoch minulého nijaké školy, ani slostoročia utvoria štátne ľudové venské ani české: školy s českým a slovenským vyu„Jedine v Banáte, v čovacím jazykom tam, kde neboli malej pohraničnej ešte otvorené. dedinke Fabiane „V tejto zachraňujúcej práci prišli [dnes Česko selo – sme i na katolícke slovenské osady Česka ves] mali pov Slavónsku, o ktorých sa vôbec ločeskú polomaďarnevedelo. V štatistike z roku 1910 skú školu s jedným Pohľadnica Daruváru boli zapísaní ako Chorváti. V okolí oddelením. České Osijeku počal medzi nimi so zdaosady a slovenské katolícke osady v jazyk... Prevrat sa stal najskorej medzi rom pracovať učiteľ Počinek. V tieto bývalom Chorvátsko-Slavonsku boli Čechmi okolo Daruvára. Hneď na to dni podala sa žiadosť, aby sa štátna úplne bez škôl, lebo katolícka cirkev nadviazali sa najužšie styky medzi škola (3 oddelenia) v Jelisavcoch pri bola štátnou cirkvou, bez miestnych Daruvárom a Záhrebom cestou no- Našinciach pretvorila na slovenskú, cirkevných zborov, ktoré by sa boli vín, osvetovou prácou, zakladaním hoci nižšie štátne úrady tvrdia, že si starali o školu. Ba práve katolícka kultúrnych spolkov, ba i politickou toho Slováci nežiadajú a oni sami cirkev ako chorvátska na rozdiel od akciou.“ považujú „slovački“ jazyk za taký, srbskej pravoslávnej našich krajanov Redaktor Režný informoval, že ktorý „nepatrí do školy“. V Nových jednoducho pohlcovala a svojim Ministerstvo osvety Československej Miľovciach pri Slatine tiež potrebuklérom pochorvášťovala.“ republiky poslalo do týchto krajov jeme slovenskú školu. Zaujímavé je, • ĽUDIA A DIANIA •

8 /4583/

že zo slovenskej inteligencie nikto nepomyslel na tieto slovenské osady katolícke. To potvrdzuje i prípad v Soľanoch pri Župani v Srieme, kde slovenská škola otvorená je na popud ing. Kohúta.“ Analyzujúc slovenské a české školstvo v Kráľovstve juhoslovanskom 7. apríla 1931 v Belehrade zasadalo Predsedníctvo Čsl. zväzu. V zápisnici sa uvádzajú problémy s otvorením nových slovenských a českých oddelení po vynesení školského zákona z roku 1929, ktorý nebol precízny: „Na naše školy i ďalej vymenúvajú sa učitelia, neznajúci nášho jazyka a naši učitelia na iné školy.“ Napriek tomu nový školský zákon zastihol v živote 125 slovenských tried v 28 osadách slovenských. V nich vyučuje 95 učiteľov s potrebnou národnou a jazykovou kvalifikáciou, 8 učiteľov s nedostatočnou kvalifikáciou a ostatní bez akejkoľvek kvalifikácie pre slovenské školy. V roku bolo potrebné otvoriť ešte 153 slovenských oddelení v 35 osadách s asi 7 110 žiakmi. V rámci toho v návrhoch Československého zväzu v Kráľovstve juhoslovanskom na usporiadanie českých a slovenských ľudových škôl definovali až 18 bodov. Medzi nimi aj to, že „od budúceho školského roku počnú sa prijímať do štátnych učiteľských škôl v Novom Sade a v Pakraci po 10, čiže po 7 kandidátov ročne“. V tomto dokumente je aj takého rozhodnutie: „Kvôli príprave čsl. kandiátov do štátnej učiteľskej školy v Pakraci znovu sa uvedú prednášky z čsl. jazyka, literatúry a histórie v štátnom gymnáziu v Daruváre pre žiakov čsl. Národnosti, a to aspoň 5 hodín týždenne.“ Dnes sa slovenský jazyk vyučuje fakultatívne v nasledujúcich chorvátskych mestách a osadách: Iloku, Radoši, Soľanoch, Jelisavci, Markovci, Našiciach, Josipovci, Jurjevci a Lipovljanoch – podľa prameňa z Wikipédie. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 v Chorvátsku žije 4 753 Slovákov. 

22. 2. 2014

21


Sára Sudická

Hana F erková

O tom, ď ako medve osta hv zostal bezoclskej ustanovizne Včielklia

va edšk teda aj ilustro maráti z Pr aši noví ka týchto dňoch spracovali, mto skvelým tý v  v Hložanoch vost. Vďaka ámu Medvedí ch žete spomenúť na zn rozprávku m ô to m o p si y, vy b ry liarom aj rybárovi es la kr ad la kr ým vi u o čn al rá šesťro hy n ke, kto krásne pstru refíkanej líš príhodu o  p rčivého medveďa, že vysekala dieru, strčila ôve nutom jazere , rýchlo ju vytiahla... oklamala d k, že v  zamrz ytila sama, a  to ta ď zacítila, že sa ryba ch vky aj medveď skúsil ke rá a , zp st ro vo í mal n ch tam V pokračova ryby, ale chvost, ktorý u ť m vi ý, lo lh o e d takt vraj parádn a  keď sa v tom čase ol, rz m ri p re jaze lo chvosta, v  ľadovom u niečo dotk m sa že urobiť, lebo o, mu zazdal ak nemal vš To . l.. či o tých čias prudko vysk sama  rozprávka: „Od lhých d aj h rí ako hovo o huňatýc de namiest íky.“  majú medve alé nenápadné chvost m n le chvostov  

N

Elizab

eta Cv

itková

Nina Mravíko vá Maša Galambošová

A. F. a J. S.

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •


Obzory

Z obsahu Dozrievanie do skutočnosti

str. 3

Úporný hľadač krásy

str. 4

Obrazný básnický svet Viery Benkovej

str. 7

Nový Sad 22. 2. 2014 Ročník XXXI Číslo 2/349

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

IN MEMORIAM ZA ŠTEFANOM BALÁKOM

Odišiel k otcovi spať Michal Ďuga

A

j tentoraz ma prekvapila smutná správa zo Slovenska. Totiž v Bratislave 18. januára tohto roku zomrel, vo veku nedožitých 70 rokov, básnik, spisovateľ, prekladateľ a publicista Štefan Balák, rodák z Lokce na Orave. Poznal som ho ešte počas štúdií v Bratislave, keď sme v tom ďalekom roku 1969 delili internátnu bunku na A bloku Študentského domova Ľudovíta Štúra na Mlynskej doline. Ako som sa dozvedel zo slovenskej tlače, je pochovaný na cintoríne vo svojom rodisku. Vraj vrátil sa spať k svojmu otcovi, ako o tom písal vo svojej básnickej zbierke Vysoké napätie (2007) v básni Chcem ísť k otcovi spať. Pravdepodobne sa tým iba splnilo jeho životné želanie, aby aspoň po smrti odpočíval vo svojom rodisku, lebo aj napriek tomu, že po štúdiách pôsobil stále v Bratislave, jeho básnické zbierky boli venované práve motívom jeho rodného oravského kraja. Štefan Balák sa narodil 11. mája 1944 v Lokci, Okres Námestovo, Žilinský kraj, kde ukončil aj základnú školu. V rokoch 1958 – 1962 študoval na Priemyselnej škole baníckej v Handlovej, potom dva roky na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici a od roku 1964 do roku 1970 študoval slovenčinu a srbochorvátčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pôsobil stále v Bratislave, kde pracoval najprv v Ústrednej knižnici SAV, v rokoch

1970 – 1973 v Hlavnej redakcii pre deti a mládež Slovenskej televízie, potom ako redaktor novín a časopisov: Príroda a spoločnosť (1973 – 1984), Družstevné noviny (1985 – 1986), Výstavba Bratislavy (1987 – 1989), Slovenský denník (1990 – 1991), Dopravár (1992 – 1995) a Slovenská republika (1996 – 1999). Štefan Balák do literatúry vstúpil koncom reformných šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď po prekonaní obdobia socrealistického schematizmu z päťdesiat ych rokov vrcholili v slovenskej básnickej tvorbe modernistické úsilia (spomeňme len Trnavskú skupinu a nástup Osamelých bežcov). Ako uvádza aj literárna kritika už v jeho debute, ale i v jeho ďalších zbierkach, možno zachytiť ozveny poetizmu a uvoľneného asociatívneho písania: Asociatívnosť voľného verša, výrazný a často aj hravý rým, úsilie o efektnú metaforu, civilnosť až hovorovosť vyjadrenia – to sú najcharakteristickejšie znaky jeho poetiky. Štefan Balák napísal 10 kníh poézie pre dospelých: Ohnisko (1968), Krúženie (1971), Milá na bielom koni (1982), Srdcom si svietim (1994), Krčmička v nebi (1996), Muškátové okná (2002), Čriepky z domoviny (2004), Vysoké napätie (2007), Hranatý kruh (2008) a Sedmopočetníci (2013). Okrem toho detským čitateľom venoval 19 publikácií: Spomeňme aspoň zbierku veršov Prázdninový kufor (1992), rozprávky a poviedky Babička v Babylónii a vietor Fíneus (1997), Stonožka (2006) a leporelá Benyho prvé

Vianoce, Obyvatelia mora, Maco Laco, Macík sedmispáčik, Jedlička a i. Okrem toho vydal Krátky slovník nárečia slovenského lokčianskeho (1997), Krátky slovník nárečia slovenského račianskeho (1997) a Krátky slovník nárečia slovenského veľkoripnianskeho (2004). Je tiež autorom sprievodcu Chorvátsko (1998). Prekladal z chorvátčiny, zo slovinčiny, z poľštiny, z ruštiny, z nemčiny a z češtiny. Štefan Balák odišiel navždy z tohto pozemského sveta. Odišiel do svojho vysnívaného sveta, ktorý si vytvoril vo svojich knižkách, do kruhu svojich najmilších. Neodišiel však bez stopy, lebo tie jeho knihy, ktoré

venoval nám a po sebe zanechal iba čitateľom, tak súčasným, ako aj tým budúcim, budú sa nám navždy prihovárať v jeho mene a sprítomňovať nám jeho osobnosť – Štefana Baláka ako básnika, spisovateľa, prekladateľa a publicistu. Zároveň navždy zotrvá aj v spomienkach nás všetkých, ktorí sme ho poznali, s nám sa kamarátili a prežívali tie rôznorodé pozemské dni a chvíle. A pravdu povediac, bolo nás, veruže, veľmi veľa, lebo si to jeho ochota a srdečnosť poctivo vyslúžila. Štefan, nech ti je ľahká rodná zem, nech sa ti dobre pri otcovi spí! ○

Štefan Balák

CHCEM ÍSŤ K OTCOVI SPAŤ

OD MORA VANIE VIETOR SLANÝ

Farebná jeseň ovocná kôstka novembrových vetrov, na cintoríne hostí hriešiky mojej mladosti.

Pri rozkošnej slečne slečne od vody, slnečné poludnie s vetrom prichodí. To, čo práve držím v dlani, je od mora vietor slaný...

V ruke držím nožík rybku, pri potôčku skáče šípku luna bezhlavo, vykrajuje popolavý hrob.

NÁVRAT

Smrť chce so mnou vykývať. Márnosť šedivá. Už cítim jej čerstvú vňať, chcem ísť k otcovi spať, nočné pradivá.

Kedyže sa rozvidní medzi nami? Podvečerný blesk ťahaný je kobylkami. Chcel by som byť kočom a v ňom prapradedkom a pri mne starí známi, nebeský koč ťahaný kobylkami, medzi starou lipou, dvorom, bratom, medzi vnúčatami prichystaný k návratom. (Zo zbierky Vysoké napätie)


D E J IN Y

22. 2. 2014 • 8 /4583/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (50)

Slováci (po druhýkrát) aj na Dunaji DrSc. Ján Babiak

24/II

V

osídlení kompaktného Uhorska Slováci prišli do jeho najjužnejších častí – na ľavé nábrežie Dunaja – aj po druhýkrát. Najprv zapĺňali jestvujúce neosídlené oblasti v osadách Futog, Begeč, Čéb (dnes Čelarevo) a Palanka a neskoršie prešli cez Dunaj aj do Sriemu. Palanka už pred príchodom Slovákov jestvovala ako duble-osada: v Starej Palanke žili Srbi a v novších časoch v štátnych snahách osadiť na tejto lokalite svoju národnosť prišli aj Nemci a založili Nemeckú Palanku. Ale ich spolunažívanie odjakživa nebolo v zhovievavej tolerancii. Aby protiklady zmiernili, na pomedzie srbsko-nemeckých protikladov bola nasťahovaná národnosť, cirkevnou orientáciou blízka Nemcom, ale národnostným presvedčením blízka Srbom – Slováci. Ťažko povedať, kedy prišli prví Slováci do Palanky. Písomné záznamy hovoria, že Slováci v roku 1792 prišli aj do Palanky1, keď ta prišlo asi 30 rodín z Nitrianskej stolice a usadili sa vedľa nemeckého a  srbského živlu, medzi Srbskou a Nemeckou Palankou. Hložianska matrika, ktorá si ako najbližšia od príchodu Slovákov do tejto osady zobrala nad nimi patronát, je plná dát o Slovákoch z Palanky. Šlo o mladých ľudí, čo nasvedčuje fakt, že je najviac dát o svadobných zápisoch. Už 1. marca 1792 bol sňatok Michala Mertela s Katarínou Galbavou, o rok sa sobášili Pavel Mertel a Elisabetha Sloboda, roku 1794 Juraj Barborák a Elisabetha Šesták, čiže Pavel Zatko a Mária Danková. Tie dáta z matriky pokrstených, ale aj pochovaných sú príznakom značnej početnosti Slovákov v  tej osade2. Potom sa k  Slovákom v  Palanke pripojili aj našinci z okolitých osád: z Petrovca, Hložian, Kysáča a Selenče. Slovákov v  Palanke však nebolo dosť na vlastné konsolidovanie. No časom sa zmohli samostatne pred štátom nastupovať, k čomu prispelo spolunažívanie s  Nemcami – evanjelikmi. Vybudovali si cirkevnú školu 1

– školu – modlitebnicu. Bolo to v roku 1822. Prví učitelia boli: Michal Klein, Ján Tyhoň, Juraj Turčáni a ďalší. Ako vidieť, učitelia sa často menili. Cirkevná organizácia bola až do roku 1857 pod patronátom hložianskej matkocirkvi. Roku 1835 si však vystavali farský byt a v polovici storočia kúpili najprv 180-funtový, a potom aj 425-funtový zvon. No potrvalo, kým sa cirkevne osamostatnili. Palanka sa matkocirkvou stala roku 1860. Hoci nemala zodpovedajúci cenzus na založenie cirkvi, bolo dosť nemeckých evanjelikov. Potvrdzuje to aj oficiálna štatistika, ktorá Slovákov v  Palanke eviduje od roku 1880, keď sa uvádza, že ich bolo 138. Aj ďalší súpis z roku 1890, keď ich bolo 170, potvrdzuje ich kontinuitu, ale aj nedostatok pre samostatné organizovanie. Aká bola pomoc evanjelických Nemcov Slovákom v  roku 1860, dá sa len predpokladať, ale je jasné, že k založeniu evanjelickej cirkvi prispeli viac než 2/3 počtovým príspevkom. Slováci svojím počtom mohli prispieť až potom, keď sa k  nej pripojili susedné osady v  sriemskom okolí. Za prvého kazateľa bol zvolený Gustáv Belohorský, ktorého toho istého roku vystriedal Šimon Beniač. A hoci ako matkocirkev palanská cirkev hneď pod svoje krídla prijala aj fílie Ilok, Ľubu a  Neštín, predsa hmotne nemohli obstáť. Aj kňazov mali akoby dočasne, lebo nechávali cirkev, keď sa vyskytla lepšia príležitosť. Tak bolo aj s učiteľmi. Do Číbu (Cséb, Bács-Cséb, DunaCséb, po nem. Tscheb, dnes Čelarevo) Slováci prišli ešte neskoršie. Niektoré tvrdenia historikov, že prví Slováci prišli v poslednom desaťročí 18. storočia, sa predsa zdajú byť správne, lebo prvé zápisy v hložianskej matrike datujú od roku 1795. Vtedy, 22. februára 1795, v  matrike pochovaných je evidovaná smrť Juraja Bartoša, 13-ročného chlapca, ktorý zomrel na tumor. Nešlo pritom o  veľký počet Slovákov. Ide však o príslušníkov kalvínskeho vierovyznania, protestantov, pre ktorých je príznačnejšia maďarská národná príslušnosť.

Sú predpoklady, že niektoré slovenské rodiny prišli do Palanky už v roku 1765, keď sa vybudovala tehelňa. Šlo o rodiny Albert, Hatala a Bek (podľa M. Sklabinská a K. Mosnáková: Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. ÚKVS, Nový Sad 2013, s. 40). 2 Matricula Ecclesia a. conf. Hloszanensis, Anno 1786 – 1801, baptismata, copulatorum et sapultum, Archív SEAVC v Hložanoch. 3 a nie 1903 ako to spomína S. Širka v cirkevnej publikácii z roku 1930, s. 35.

Zo Slovákov evanjelického vierovyznania prvá sa spomína rodina Vidová (Wida), ktorá 9. septembra 18033 krstila Máriu. Potom 3. októbra 1804 sa narodila Jo(h)ana, dcéra Andreja Koroša (Koross) a Terézie-Kláry Halasi (Halasy). A prírastky mali aj rodiny Janovicz, Dudok, Jurdal, Vida, Fábry, Párnický atď. V  matrike pochovaných bola 13. júna 1804 evidovaná smrť Márie Wiklovej, o rok neskoršie Elizabety Naďovej (Nagy) a Elizabety Hataľovej (Hatalya). V tom istom roku umrel aj Adam Janovic (Janovitz) a smutné prípady zaznamenali aj rodina Gajdošeková a  v  roku 1806 Jurdálová atď. Po tých rokoch záznamy slovenských rodín v hložianskej matrike už nie sú zriedkavé. Oficiálna štatistika však v  evidencii Slovákov v tejto osade mešká, lebo Slovákov uvádza až v rokoch 1880. Vtedy bolo 182 Slovákov a  ten počet potom v osade mierne rástol. D. J. Popović však tvrdí, že šlo o Slovákov katolíckeho vierovyznania, čo môže byť aj pravda, ale nie je vylúčená možnosť, že si Popović pomiešal katolícke vierovyznanie s tým protestantským kalvínskeho vierovyznania. Osada Číb bola konglomerát národnostného a konfesionálneho presvedčenia. Pre tie dôvody národnostná otázka Slovákov dlho nebola priaznivo riešená a väčšina detí navštevovala rímskokatolícku školu v osade, a len tí najhúževnatejší chodili do Hložian, kde vtedy vyučoval Juraj Struhárik. Medzi dvoma vojnami žilo tam asi 80 slovenských rodín, vlastne ako to Maliakovi uviedol pán Gašpar: „Je nás 80 párov, školopovinných dietok máme vyše 40, ale nemáme pri tunajšej škole slovenské oddelenia. No mohli mať už dávno slovenského učiteľa, lebo prosba dr. Mičátkom na našu žiadosť vyhotovená a  ministerstvu osvety v Belehrade predložená, bola priaznivo riešená, ale nebohý kňaz, preto, že sme sa tejto veci neobrátili naňho, znemožnil otvorenie slovenského oddelenia. Najhoršie je u nás to, že nemáme vlastnej modlitebnice, kam by sme sa v zimnom a daždivom

počasí mohli schádzať k nedeľným službám božím. Boli by sme si utvorili i  čitateľský spolok, a  časom svojím i miestnosť pre slovenského učiteľa a jeho školu; ale na to sme ešte dnes prislabí. Máme uhospodáreno 11.000 din. Ale to je málo na zakúpenie takého domu, ktorý by vyhovoval naším potrebám.“4 Slováci v  Begeči žili v ešte neprajnejších podmienkach, ako to bolo v Palanke. Kedy prišli, je ťažko povedať, ale asi to bolo po roku 1800, respektíve po roku 1810. Prvé záznamy v  hložianskej matrike o  Slovákoch v Begeči sú z roku 1816, presnejšie z  2. júna 1816, keď umrel 30-ročný Pavel Halaj (Halay). Aj v  nasledujúcom roku, 21. marca 1817, zomrelo decko Anna Škulec ako obeť zákernej epidémie – varioly. V tom istom roku však umrel aj 74-ročný Juraj Baran a 41-ročný Martin Bučík, a pritom sa 24. novembra narodila Anna, dcéra Juraja Stepanovica (Stepanovitz) a Evy Lazár5 a v roku 1818 radosť v rodine oslávili aj rodiny Bognár, Nemček, Pap, Ferko, Škulec, Chovan atď.6 Šlo o malý počet Slovákov, čo sa usadil na futockom panstve. V oficiálnych súpisoch sa Slováci v Begeči pred rokom 1880 nespomínajú. Aj tá malá hŕstka sa však cirkevne organizovala a  od roku 1818 sa stala fíliou hložianskej matkocirkvi. Takmer 100 rokov sa potom nič nezmenilo, ibaže v súpise z roku 1890 v Begeči evidovali už 145 Slovákov a v ďalších rokoch sa ich počet jemne zveľaďoval. Pre ten vzrast sa dalo predpokladať, že cirkev bude rásť najprv v tom materiálnom zmysle. Roku 1910 sa rozhodli na grunte darovanom od grófa Choteka vystavať modlitebnicu. Cirkevná vrchnosť im umožnila zbierať aj milodary po evanjelických zboroch a 25. mája 1913 báčsky konsenior a hložiansky farár Ján Dedinský, spolu s kulpínskym farárom Gustávom Klobušickým, modlitebnicu aj posvätili. V ďalších rokoch sa o cirkevné záležitosti staral Ján Dedinský. Od 1. októbra 1913 začal na škole pre slovenské deti pracovať katechéta – levíta Karol Lehotský, penzionovaný učiteľ lalitský, a robil neplné dva roky. Po ňom náboženstvo vyučovali Vladimír Podhradský a Juraj Miškovic, hložiansky učitelia7. Begečská entita sa dlho rokov, za pomoci Hložian, snažila pôsobiť ako malá hŕstka Slovákov. Nie však úspešne. Dnešné časy sú tomu svedkom. ○

J. Maliak: Správa o Slovákoch v Číbe. Náš život, Petrovec 1934, roč. 2, č. 2, s. 81 – 82. 5 Matricula Ecclesia a. conf. Hloszanensis, Anno 1801 – 1817, baptismata, copulatorum et sapultum, Archív SEAVC v Hložanoch. 6 Ibidem, kniha 3 (1818 – 1831) 7 Pozri aj S. Širka: Begeč. In: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom. Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec 1930, s. 35. 4


KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Dozrievanie do skutočnosti (Dalimír Hajko: Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2013. Edícia Iní o nás.) Anna Horvátová

„J

nanovo ustanoví nový metaforický hraničný bod poznania – musí nastúpiť jeho starší brat, aby pomocou Hermesovho umenia pomohol vysvetliť kam to mieril a kam sa vo svojom

posvätnom šialenstve dostal jeho mladší brat; čo mladší brat popácha – starší brat ratuje, čo mladší zapáli, starší hasí...“ (s. 111 a 112) Na toto Babiakovo filozofické rozjímanie, ktoré odporúčam prečítať si celé, ladí stať Michal Ďuga Mlčanie dôvery, v ktorej oslovujú najmä riadky, že Michal Ďuga nerezignuje na vnímanie každodennosti ako fenoménu, ktorý je mostom k čítaniu šifier ľudskej existencie, šifier, ktoré nie sú identické s  vnímanými javmi, ktoré predstavujú reč... Ten pohľad na všedné javy – každodennosť a mlčanie – Hajko trefne vystihol: „Každodennosť Michala Ďugu vymedzujú aj témy ako „smrť“, „dokonalosť“, „bytie“, „mlčanie“. Ich básnické stvárnenie je pre autora súčasťou trvalého úsilia človeka o popretie „táravosti“, práve toho prázdneho „tárania“, s  ktorým zápasili osvietení duchovia všetkých čias. (...) Pre Michala Ďugu je každodennosť nekonečným a  vytrvalým kmitaním medzi princípom jasnosti, poriadku, nádeje a lásky a princípom zatra-

tenia, smrti, niečoho temného v ľudskom živote.“ Aj mlčanie, ale špecifické, je príznačné pre tvorbu tohto básnika a  Hajko to takto vidí: „Mlčanie nie je u Michala Ďugu pasívnym tichom, nie je zabudnutím na prítomnosť; je pre básnika produktívnou činnosťou. Je permanentnou aktivitou, ktorá potláča márnosť a  prázdnotu a na druhej strane vyvoláva dôveru v možnosti znovu a znovu objavovať seba... (...) Ďugovo mlčanie a  sebaspytovanie je básnikovou odpoveďou na to hovorenie, rozprávanie, ktoré plynie stále rovnako, všade a vždy rovnako, a každým iným človekom rovnako; je odpoveďou na prázdne reči, na táranie, ktoré je také proste preto, lebo jediným jeho dôvodom je iba rozprávať, nie však niečo povedať, preto, lebo sám rozhovor tu veľmi často nie je prostriedkom dorozumievania medzi ľuďmi, nie je prostriedkom vzájomnej komunikácie, ale iba formálnym pravidlom, záväzkom spoločenského styku... (...) Pre Michala Ďugu má oveľa vyššiu hodnotu konštruktívne mlčanie, ktoré o niečom v konečnom dôsledku vypovedá, zmysluplné ticho naplnené očakávaním, ktoré je spojené s  meditatívnym sebaspytovaním a  pátraním vo svojich myšlienkach, hľadaním vo všedných veciach, vnútorným hodnotením svojich postojov, záujmov, vzťahov, ale v  neposlednom rade aj túžob a nádejí... Michal Ďuga si všíma viacej charakter poézie než jej prvotný význam a zmysel.“ Aj toto sú dôvody, prečo si Hajko posvietil na našich autorov a v jeho knižke im dal výsostné miesto. Založenie Edície Iní o  nás je naskutku opodstatnené. Potvrdzujú to aj tieto riadky: „Preto sme s otvoreným náručím prijali ponuku od slovenského esejistu a filozofa Dalimíra Hajku...“ ○

25/III

e nesporné, že vo svete sa podchvíľou – a teda aj teraz – deje nesčíselné množstvo vecí. Ak si niekto prisvojuje právo povedať, čo sa teraz deje vo svete, treba v tom vidieť istú sebairóniu. Ale pretože je nemožné priamo poznať úplnú skutočnosť, neostáva nám, len ju ľubovoľne vytvoriť a  predpokladať, že veci sa už len nejako vyvinú.“ Hoci tieto slová boli napísané celkom v inom kontexte, aj mne sa zdali celkom trefné na zobrazenie skutočnosti o nás, o našej všímavosti a nevšímavosti toho pod literárnym nebom dozretého. Sotva si prácu našich (čítaj slovenských vojvodinských) literátov povšimne literárna verejnosť, sem-tam sa jej tak len ledabolo venuje pozornosť. Či je to nevšímavosť alebo niečo iné, čo ľudia v sebe skrývajú?! Azda o to hodnotnejší je skutok slovenského filozofa, esejistu, kritika a  vydavateľa Dalimíra Hajku, ktorý nezostal ľahostajný voči tvorbe našich autorov, výsledkom čoho je knižočka Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna. O vydanie sa postaralo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, a  tým si posvietili na tvorbu Daniela Pixiadesa, Michala Ďugu, Viery Benkovej, Martina Prebudilu, Michala Bíreša, Zlatka Benku, Miroslavy Dudkovej, Miroslava Dudka; prináša to rovnomenná stať Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna (síce v samotnom obsahu je to príliš skomolené). Ďalej nasleduje článok O pohľade Michala Harpáňa na poéziu Michala Babinku a je veľmi vítaný v koncepcii tejto knihy. K ucelenosti publikácie prispievajú aj posudky nášho rodáka, Kulpínčana Michala Babiaka Načo je filozof v  chudorľavom čase? a  Etely

Farkašovej Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna Dalimíra Hajka. U  Babiaka oslovuje už prvá veta. Je výstižná. Je filozofická. Takým je i celý posudok, v ktorom výstižne podáva vzťah medzi filozofom a  poéziou a vôbec filozofa takto hodnotí: „Medzi filozofom a  poéziou vládne vzťah, ktorého podstatu by bolo možné hľadať v priestore tenkej hranice medzi sviatkom a sviatosťou. Filozof, ako málokto iný, si uvedomuje výnimočnosť básnického prehovoru, a  preto pristupuje k  nemu so zvýšenou dávkou rešpektu a úcty. A v tomto prístupe, v tomto odhodlaní osloviť poéziu, vstúpiť do dialógu s ňou, pohovoriť si a  vyspovedať sa s  ňou, sa zbiera a  kumuluje starobylá zmes doterajšej praxe a skúsenosti: je v tomto obcovaní s poéziou na jednej strane rozmer individuálneho, súkromného, privátneho duchovného zážitku, ktorý svoje paralely nachádza v  tichu kabinetu, mníšskej cely či pradávneho orákula, na strane druhej sa javí rozmer oslavy, ktorá prebieha v  kolektíve, v  obci – a  korešponduje s  dimenziou hodov, wagnerovskej vízie festivalu, básnickým turnajom, antických olympijských hier. (...) Medzi filozofom a  básnikom vládne vzťah, ktorého podstatu by bolo možno hľadať na metafyzickej hranici medzi dvomi bratmi: filozof je brat starší a tým pádom vecnejší, stálejší, zodpovednejší, systematickejší, spoľahlivejší, mladší brat je básnik: nestálejší, metaforický výmyselník, umelec, buď uzavretý introvert alebo bujarý extrovert, raz divný Janko, potom Villon, šašo, alebo chorý zo sveta. Filozof jazykom pojmov vysvetľuje to, čo básnik prežil a precítil vo svojich snoch a  víziách; keď básnik privedie svet do pomykova, keď svojou básňou najprv zneistí a následne


ROZHOVO R

22. 2. 2014 • 8 /4583/

SLOVO DALO SLOVO: JOZEF KLÁTIK, MALIAR, BÁSNIK, VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG

Úporný hľadač krásy jem, lebo vidím, že aj umenie, bez ohľadu na to, ako sa robí, má úpadky, ktorým sa nevyhne. Aj tí, eho duša je stále široká sťa čo len začínajú tvoriť, sa najprv vojvodinská rovina, hoci roky rázne rozbehnú, aby sa potom a vrásky už vážne brázdia potkli, dokonca spadli. Akoby tvár. Kto vlastne môže pozačali bežať nejaký maratón, no znať hybné sily, ženúce umelcov nestačí im dych: spadnú a najčask  novým a  iným métam, kto tejšie sa už nezodvihnú. Je dokáže načrieť hlbšie do to absurditou postihujúcou ich tvorivých letokruhov, všetkých umelcov, že práve v ktorých ani ráno nevie, čo dnes majú menej možností nesie noc, ani noc netuší, vystavovať, tiež menej pedo akého rána sa zobúdza. ňazí. A súčasne je nadbytok Osobnosť mnohorakých administratívy vo forme záujmov a záľub, úporný rôznych projektov, povohľadač krásy a šťastia, lení... Na tie sa trávi veľa pracant na pohľadanie – času a  keď sa nevydaria, slovom Jozef Klátik. Práve tak maliarom ubúda z chuti na dnešný deň oslavuje vôbec tvoriť. Autor si to 65. narodeniny. Dosť rovšetko u nás najčastejšie kov takých a onakých, no robí sám, na rozdiel od predovšetkým činorodých: západu. Tam také prípravy v tvorbe, v žurnalistike, na majú na starosti galeristi, akadémii. V istom rozhovokustódi, komisári výstav, re mi Viťo Hronec povedal: manažment. No je chy„Vieš, ja radšej píšem. No bou, že tamojší umelci počul som, že Joška, keď podliehajú trhu, páčivosti: prednáša, študenti priam cieľom je obraz za každú žerú...“ cenu predať, čo na kvaliRozprávali sme sa tu umenia iste nevplýva s  Jožkom dlho, no veľa pozitívne. toho zostalo nedopove– Ako je to s výstavami dané. Veď aj to je život: u nás? všetko, čo sa nedá zaradiť Mnohé výzvy, mnohé ciele: Jozef Klátik – Účinkoval som v uplydo rámcov a kategórií, do nulých rokoch viac-menej geometrických tvarov, ku ktorým Jozef má v tvorbe veľmi aj skúsenejším, aj múdrejším. Ak v podujatiach skupinových: každý blízko. Je toľko toho na vysvet- sa obzriem dozadu, zdá sa mi, že rok je ich zo pätnásť, čo v  prielenie a  brúsenie hrán, čoho by keby bola ekonomická situácia iná, mere znamená, že aspoň každý bolo načim aspoň ešte niekoľko tak by aj tento rozhovor mal inú mesiac moje práce kdesi vystanovinových strán, veľkého formá- náplň, iné ladenie. Ako aj všetci vujem: v Novom Sade, Belehrade, tu. Tu sú začiatky, podnecované iní, aj umelci sú pod vážnym (ná) Bratislave, Subotici, Gornjom učiteľom Takáčom na pazovskej tlakom doby, krízy, zmien nielen Milanovci, vo Vršci. Kedysi takýchto základnej škole, tu sú roky stredo- duchovných, ale podnecujúcich skupinových výstav bolo viac, aj školské v novosadskom Bogdanovi úvahy o lepších časoch, ktoré sú, tridsať za rok, čo znamená, že sa Šuputovi, tu sú časy bratislavské žiaľ, za nami. Boli lepšie z aspek- zúžil terén, ktorým sa hýbeme. a Vysoká škola výtvarných umení tu možností a  blízkosť majstrov, akými boli duchovnéAlbín Brunovský, Vincent Hložník, ho vyjadOrrest Dubay a  iní, tu sú roky rovania sa, hlasľudovské či vysokoškolské... mali inakšie, Úspechy a uznania, ale i otrasy, keď zaujímavejv ohni za jediný pondelkový večer šie čaro ako zmizlo pred niekoľkými rokmi pár tie dnešné. desaťročí tvorby, lásky, malieb, Bola aspoň kníh, spomienok. A z  každého väčšia sloboby mohla byť osobitná kapitola. da uvažovať, Život v bežných, štedrých a krutých rozmýšľať, podobách. Umenie ako východisko bolo menej a cieľ. Hľadanie ako cesta. Maľba nátlakov a a slovo ako objav. Porozumenie, klanov ako tolerancia, ľudskosť ako vzácne v  súčasnososobné vlastnosti. Knihy ako hl- ti. O slogane boká stopa v čase. Fotografia ako bude lepšie spôsob zastaviť ho alebo spomaliť. celkom vážÚlomky, z ktorých pozostáva život. ne pochybuČasť tvorby

Oto Filip

26/IV

J

Preto aj tento chabý pokus nazrieť do trinástej komnaty. – Uplynulo päť rokov od posledného jubilea. Priniesli tie akési nové poznanie, novú múdrosť? – Povedal by som, že sa s pribúdajúcimi rokmi človek stáva

Dané je to aj krízou, aj inými okolnosťami, napríklad tým, že ťažko preraziť rôzne hranice vôkol nás. Nie toľko naše, koľko európske. – Iný kraj, iný mrav... Pristavme sa pri hodnotách, ktoré si treba vážiť. Z tých ľudských, ktoré sú tie naj? A čo umelca dokáže rozčarovať, rozčúliť? – Vážim si na prvom mieste tvorivosť, poctivosť k  práci, boj o skutočné umenie. My sme jeho poslami, ľuďmi, ktorí sa majú v každej chvíli, na každom kroku ním zaoberať a chrániť ho. Umelec nemá právo mlčať. Má právo a povinnosť hovoriť, naozaj bojovať o to, aby najkvalitnejšie z  tvorby zostalo potomkom – predovšetkým ako ukážka kvality, svedectvo danej doby určené ďalším generáciám. Na strane druhej vie ma rozčarovať tvorivá nepoctivosť jednotlivých umelcov, najmä niekoľkých, ktorí sú síce v mladom veku, no ktorí sa pre politické zázemie dostali na rôzne riadiace funkcie v galériách a  múzeách. Kde namiesto toho, aby chránili umenie, sa dosť neodborne, priam  ľahtikársky stavajú k jeho potrebám a výzvam, rozhodujúc ad hoc na základe osobného názoru, či sa im čosi páči alebo nie, či výstavu povolia alebo zakážu. Keď si spomeniem na tých starších pánov, ktorí kedysi stáli v čele inštitúcií, nemožno si nevšimnúť, že ich znalosti, odbornosť, všeobecný prehľad a rozhľad boli omnoho väčšie. Celkovo sa i tvorba posudzovala inak, boli komisie, takže riaditeľ zostával vo všetkom akosi v druhom pláne. – Ako sa človek môže liečiť z toho všetkého vôkol neho, čo ho vie rozhodiť?


HLAS ĽUDU • OBZORY

kontrastov, psychológie záberu, celý rad iných prvkov. – Vlastnou tvorbou vaša dcéra Alena Klátiková už dokazuje, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Vplývali ste na jej voľbu? – Nie, výlučne šlo o jej voľbu. Trochu som aj bol preto rád, no na druhej strane ani nie, keďže si uvedomujem, čo všetko ju v živote čaká. Zatiaľ je to tak, že sa veľmi dobre, možno i  viac ako som sám dúfal, zapojila do tvorby a je rovnocenná s mnohými kolegami umelcami. Jej rozmýšľanie je veľmi zrelé, na jej dobu oveľa viac než som čakal, dokladom čoho sú aj jej práce, výplody. Síce dnes neviem, pokiaľ jej to vydrží. Zdá sa mi, že aj ona začala beh rýchlym tempom a že len čas ukáže, kam sa dostane, koľko chuti a sily bude mať zostať v tom, udržať si súčasné tempo. – Je to síce obligátna otázka, no sluší sa ju položiť: plány do nových dní... – Je ich dosť a  neviem, ako sa vyrovnám so všetkými. Pri uvedomení si, čo všetko mám urobiť, dakedy ma pochytia obavy, či to všetko zvládnem. Umelec každým dňom zisťuje nejaké iné a  nové možnosti, v  ktorých Z výstavy v rodisku by rád účinkoval, vyskúšal si ich. – Svedectvom tých návratov V prírode tie farby sú, no naše oko Okrem konkrétnej tvorby rád do doby niekdajšej sú aj rôzne ich nedokáže vidieť tak krištáľovo by som si posvietil na niektoré niekdajšie predmety, všeobecne čisto, ako sú na monitore digitál- klasické knižné diela, lebo veľmi označované pojmom retro... neho foťáka. Je to skreslenie, kto- neuznávam to, čo sa dnes píše. Ide Pokus o návrat ducha zašlých rým si vlastne seba podvádzame. o veľmi skromné pokroky, trvajúce, čias alebo zbieranie artefaktov? Študenti fotografie 1. a 2. ročníka obrazne povedané, pokiaľ sviečka – Je v  tom tak jedno, ako aj majú zákaz používať digitálne nevyhorí. Opantaní sme svetom, druhé. Niečo z  toho zbieram, fotoaparáty, lebo sa musia najprv v  ktorom sme. Preto i  názor, aj keď ide o veľké umenie, že aby som ho pousa všetko má nafotiť, zdigižil v  tvorbe. Keď talizovať, potom zastrčiť do ide o  vinylové, kútov a archívov... Chybuje teda dlhotrvajúkomunikácia, prípadne sa ce platne, možno zvádza na reláciu divák – mi pripomínajú počítač. Obávam sa, že sa časy, keď neboli nové umenie, pre takýto samozrejmosťou, postoj, nedostane na výkeď si ich kúpa slnie. A aby som čosi aj zo žiadala postúpiť svojho pohľadu uzavrel: obetu, keď sa mojím je tvoriť, a to je cesta, žilo pokojnejšie, na ktorej som a zostanem. v podstate krajšie Čas rozhodne, či sa maľba, než dnes. Na platgrafika, iné dielo... ako cieľ niach sme si kedostane k divákovi. Nie som dysi všímali všetopantaný tým, aby sa za ko: aj spevákov či každú cenu hneď dostala skupiny, aj kvalitu, k nemu. Ak osloví čo len jeaj dizajn, aj zvuk. diného z nich a bude mu Cédečká sú dnes čosi znamenať, nazdávam akosi samozrejsa, že to môže aj stačiť. mosťou, záležitosPodstatné je, aby to vyšlo ťou neosobnou, produktom, ktorý Vlani na oslavách 10. výročia NRSNM v Novom Sade zo mňa, aby som svoju tvorivú myšlienku prevtelil akoby vychádzal z továrenského bežiaceho pásu. naučiť robiť s analógnymi. Veľká do konkrétnej podoby – maľby, Ich zvuk je dosť neprirodzený, väčšina z  nich vám na štvrtom grafiky, básne, aby sa nestratila, syntetický. Je to prípad aj s digi- ročníku povie, že skutočnú tvori- ale zostala... Je to výzva, poslanie, tálnymi fotoaparátmi, u ktorých vosť umožňujú práve niekdajšie ktoré ma ako človeka a umelca je predimenzionovaná farebnosť. analógne zrkadlovky: pre aspekty napĺňa.

27/V

– V prvom rade útočiskom je tvorba. Samozrejme, aj rodina je tu. Všetky tie starosti, to, čo ho núti k  únikom, človek môže zvládnuť, zdolať tvorivou prácou. Bez ohľadu na to, koľko má rokov. Umelci spravidla tvoria do posledného výdychu, potiaľ, kým im to zdravie a sily dovolia. Samozrejme, ak svoju tvorbu chápu ako poslanie a posolstvo. – Na sklonku minulého storočia ste z Hlasu ľudu prestúpili na Akadémiu umenia v Novom Sade... – Už pätnásť rokov som v pedagogických vodách. Mám pôžitok z toho, že mladým talentovaným umelcom odovzdávam svoje skúsenosti, hoci mi je neraz potom ľúto, keď uvidím, že po vydarenom, úspešnom rozbehu niektorí z nich zostanú bez chuti, následne i zmiznú z výtvarnej scény. Pokiaľ je študent na akadémii, tak má veľkú chuť do tvorby, azda preto, že nevie, čo všetko ho ešte len čaká. Mne znamená to, že sa v spoločnosti študentov cítim ako ich rovnocenný bežec, že sa aj sám čosi učím od nich, že závany ich elánu cítim. Tí mladí mi akosi nedovolia hodiť flintu do žita. Jednoducho, keď vidíme tú ich energiu, aj my ich pedagógovia dostávame nový elán nútiaci nás ďalej tvoriť, maľovať... – Okrem štetca, je tu aj slovo, ako záležitosť citová a srdcová, fotografia, iné médiá... – Tie dva segmenty tvorby, maľba a  slovo, sa u  mňa istým spôsobom doplňujú. Keď neboli vhodné podmienky na maľbu, výrobu grafík, prikláňal som sa k slovu, k počítaču. Ešte keď som kedysi začínal v Hlase ľude v roku 1969, častým spoločníkom mi bol písací stroj, ktorému som sa zdôveroval so záchvevmi vlastnej duše. Život je aj prispôsobovanie, a to vplývalo i na moju tvorbu, jej námety. K fotografii mám vzťah ešte od čias strednej školy. Bola súčasťou mojej tvorby aj v  študentských časoch, tiež počas pôsobenia v Hlase ľudu, dokonca i dnes na akadémii. Snímku chápem ako zachytenie istej filozofickej záležitosti statickým okamihom. Ten sa či už vo vesmíre alebo v živote, už nikdy nevráti. Krása fotografie je, ale aj v tom, že sa k časom za nami možno vracať, znovu ich na chvíľku zažiť pohľadom na ňu. Na rozdiel od filmového záznamu, ktorý je rozptýlený, fotografia je oveľa magickejšia v tom, že je konkrétnejšia, nedovolí časovo ísť dopredu či dozadu, hore alebo dolu. Je statická, kým film by bez dynamickosti, deja, pohybu, vlastne ani nemal význam.

ROZHOVOR


ROZHOVO R

22. 2. 2014 • 8 /4583/

MARIO LIGUORI – CESTUJÚCI SPISOVATEĽ

„Moja adresa je cestovanie“ Vesna Kámaňová

28/VI

M

ario Liguori, publicista a spisovateľ, sa narodil roku 1976 v meste Sarno, v Taliansku. Skončil štúdium komparatívnych jazykov a kultúr na univerzite L‘Orientale v Neapole. Diplomové akademické štúdium – master ukončil na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Uverejnil cestopisnú prózu Snatrenja (Službeni glasnik, 2010) a zbierku krátkych próz Sedam jesenjih priča – Sette storie autunnali (Akademska knjiga, 2013), ktoré sú svojráznym amalgámom impresionistických prvkov a prvkov príznačných pre avantgardné prózy, či rôzne -izmy prvej polovice dvadsiateho storočia. Svoje prózy uverejňoval vo viacerých srbských a talianskych novinách a časopisoch: Danas, Blic, Politika, Oslobođenje, Eventi, Il Gazzettino Vesuviano... V rokoch 2007 až 2009 žil a pracoval vo Švédsku. V súčasnosti učí taliančinu na Filozofickej fakulte a na Akadémii umenia v Novom Sade. – Každý, kto má príležitosť rozprávať sa s vami, bezpochyby musí položiť nasledujúcu otázku: ako k tomu došlo, že tak dobre hovoríte po srbsky? – Som rád, že hovorím mnohými jazykmi. Často myslím na vetu z jedného filmu Sergia Leonea: „Je možné mať rád to, čo je neznáme, a to, v čo sa neverí?“ Samozrejme, že nie. – Ako sa zrodila vaša láska ku Vojvodine? – Iné národy si máme vážiť. „Tichosť o iných je smrť,“ tak hovoril jeden môj fúzatý profesor.

– Prečo zdôrazňujete, že mal fúzy? – Preto, lebo „mať fúzy“ po napolitánsky znamená byť múdry, schopný, skúsený. – Čo môže prinútiť južného Taliana, aby býval v Srbsku? – Nič. Mňa nikto neprinútil. Prišiel som celkom priateľsky, aby som s tunajšími ľuďmi spolupracoval. Zatiaľ sa táto spolupráca zdá byť dobrou.

s úctou voči sebe a voči svetu. Skutočný spisovateľ sa nespytuje, či je ozajstným spisovateľom preto, že chce iným ukázať, že je dôležitý. On má inakšie, dôležitejšie ciele a na písaní mu záleží už len preto, lebo sa bez písania vo svete nevie vynájsť. – Považujete aj seba za ozajstného spisovateľa? – Mám schopnosť literárne tvoriť v troch jazykoch: po napo-

– Nedávno ste zverejnili knihu Sedem jesenných príbehov... – Áno. Knihu tvorí sedem príbehov napísaných v taliančine a sedem v srbčine. Bola to fantastická skúsenosť: písať v dvoch jazykoch. Písanie je pre mňa prirodzeným procesom: tak ako rastú rastliny, rastie aj proces písania. Táto kniha hovorí o dramatickosti a nezmyselnosti života, o láske, ilúziách a snoch obyčajného človeka. Obsahuje aj záhadné fotografie, ktoré sú dielom výborných fotografov. – Aké má vlastnosti ozajstný spisovateľ? – Ozajstný spisovateľ píše pomaly, píše pre seba a pre svet

litánsky, taliansky a po srbsky. Pre mňa je to zázrakom, vzhľadom na môj pôvod. Som spokojný so svojím životom a nikomu nezávidím. Joyce je Joyce, Goethe je Goethe a ja som ja. Niektorí žijú v ilúziách, mysliac si, že sú veľkí. Každý človek je hrdinom jedinečnej epickej drámy. Ja som hlavným hrdinom vo vlastnej rozprávke. – Je pravda, že každý má rád to, čo mu chýba, a práve preto aj cestuje? – Keď som mal desať rokov, chýbal mi sneh, ktorý som neskôr našiel vo Vojvodine. Chýbal mi aj poriadok, ktorý som našiel v Škandinávsku. Na cestách

niektoré veci nájdeme, iné zasa stratíme. – Čo sa vám páči v krajinách, ktoré ste navštívili? – Vo Švédsku mi chýbalo polemizovanie, ale mal som rád občiansku slobodu. V Srbsku sa mi páči energia, ktorú majú ľudia, ale tú treba dobre usmerňovať, aby sa nestala prameňom zla. – Hovoríte mnohými jazykmi. Koľkými? – Niekomu je dôležitejšie používať vysávač, než poznať cudzí jazyk. Všetko v živote závisí od perspektív a cieľov. Som bilingvistom od narodenia, hovorím po taliansky a po napolitánsky. Počas štúdia som sa naučil srbský, anglický a slovinský jazyk. Hovorím aj po švédsky, lebo som vo Švédsku žil dva roky. – Čo viete o Slovákoch vo Vojvodine? – Keď som prišiel do Vojvodiny, istý profesor mi povedal: „Naši Slováci sú usilovní.“ Nikdy som si totiž nevšímal rozdiely medzi národmi preto, aby som povedal, že je ten národ superiórny alebo inferiórny. Chcem vážiť špecifiká a rozdiely vidím ako bohatstvo, vlastné, aj cudzie. Pokiaľ ide o Vojvodinu, mienim, že existuje vojvodinská identita. Ak existuje Vojvodina, potom musí existovať aj všetko vojvodinské. Môže to byť krajina, hudba, strava, mentalita. V tom zmysle Slováci a slovenský jazyk sú zložkou jednej krásnej rozprávky. – Často píšete o Prahe. Prečo práve o tomto meste? – Prahu som navštívil viackrát. To mesto zanechalo na mňa pevné stopy. Ak k tomu pridáme aj literárny, kultúrny a historický význam Prahy v Európe, ľahko pochopíme, že moja generácia bola istým spôsobom okúzlená týmto mestom. Veľmi si vážim aj literárne dielo Bohumila Hrabala a Milana Kunderu. – Ako ste si všimli, že vo Vodárenskej ulici sneh padá smerom od zeme k nebu? – V mojej literatúre je veľa takých efektov a očarení, kúziel. Nikde som ešte nevidel sneh tak pomaly padať...


KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Obrazný básnický svet Viery Benkovej (Viera Benková: Exlibris morušových listov. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2013) Samuel Boldocký „... žijeme vždy na priesečníku minulosti a prítomnosti: seba, iných ľudí, udalosti okolo nás vnímame cez siete spomienok a asociácií...“ (E. Farkašová)

N

1

prítomnosti: seba, iných ľudí, udalosti okolo seba vníma cez siete spomienok a asociácií. Na takomto kontexte spočíva aj štruktúra knihy, ktorá sa zakladá na význame (aj numerologickom i astrologickom) a symbolike čísla 4 (číslo vesmírneho poriadku,

štyroch svetových strán, štyroch ročných období, štyroch mesačných fáz a štyroch významných bodov v ročnom obehu slnka, bodu jarného a jesenného a dvoch slnovratov...) a čísla 12 (rok má 12 mesiacov, deň sa rozdeľuje na 12 hodín, 12 znamení v zverokruhu, dvanásť apoštolov, symbol poriadku v  priestore a čase a pod.). V súlade s uvedeným, básne sú v knihe zoradené do 4 cyklov: Metamorfózy, Čajová meditácia, Exlibris morušových listov a  Herbár zeme a  každý cyklus obsahuje 12 básní, čo sugeruje viacrozmerné významové konotácie, takže je priam nepochopiteľná chyba pri redigovaní knihy, totiž že sa tá istá báseň Clivé srdce nemotivovane, bez akéhokoľvek dôvodu, javí v dvoch cykloch. Práve tak ako štruktúrovanie knihy aj samotný jej názov

Exlibris morušových listov (teda morušové listy ako knižná značka) je symbolický s viacerými možnými významovými konotáciami a jednu z nich napríklad sugeruje báseň Morušový čaj veršami: ... v šeleste lístia čuť morušové priadky, / mladé, neúnavné, ale statočné tkáčky, / ktoré tkajú jemné batikové košieľky, / sťa v  bremene životného údelu / prihnuté k zemi ostarnuté matky... // čaj moruše arómou predkov napustený / pije sa rozmarne a  veľmi pomaly? / korenisto je ohnivý, ale jemne schladený, / sťa ľudia zemitej, slnečnej Panónie...“, ktorá symbolizuje autorkinu pripútanosť k svojim koreňom. (Mimochodom, v minulosti boli napr. i Petrovec i petrovský chotár vysadené morušami a v jednom období po 2. svetovej vojne Petrovčania priam masovo pestovali húsenice priadky morušovej1 kvôli ich hodvábnym kuklám / kokón = zámotok/.) Túto najnovšiu zbierku básní V. Benkovej, výraznejšie ako predchádzajúce, charakterizujú rôznorodé básnické obrazy (najčastejšie prírody), s príznačnou navrstvenosťou metafor (najmä metaforických epitet), personifikácií a básnických prirovnaní, ktoré sú spravidla subjektívne a symbolické, v súlade s jej náladami i  sentimentmi. Sú teda poväčšine projekciou stavu duše lyrického subjektu – autorkiným básnickým svetom. V  takýchto súvislostiach ilustrácie, grafiky výtvarnej umelkyne Vesny Opavskej sú vlastne komplementárnou vizuálnou zložkou týchto básní, v ktorých autorka aj v úctyhodnom veku s  mladistvým zanietením pokračuje vo svojom sliedení za novými cestičkami k sebe a ku básni.

Ide o priadku morušovú (latinsky: Bombyx mori – „hodvábny motýľ“), ktorá (vlastne jej húsenica) vytvára hodvábne vlákno. Dospelá priadka žije približne tri dni, počas ktorých znesie okolo 300 vajíčok. Z vajíčok sa najprv liahnu húsenice, ktoré sa živia morušovými listami a keď dosiahnu asi 30-násobok pôvodnej dĺžky, zakuklia sa do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí, zamotáva a vytvorí kuklu (kokón = zámotok). Jeden kokón môže obsahovať 730 až 915 metrov dlhé hodvábne nite.

29/VII

aša popredná a tvorivá poetka, spisovateľka Viera Benková, ktorá sa v tomto roku dožíva vzácneho životného jubilea, svoju tvorivosť prejavila aj v minulom ruku, keď či už ako autorka alebo zostavovateľka mala podiel pri vzniku až 4 kníh. Urobila výber meditatívno-psychologických poviedok pre knihu Kafa sa Bahom čaj sa Šopenom, ktorú v  srbčine vydalo SVC, napísala knihu beletrizovaných historicko-publicistických textov Perličky minulosti (vo vydaní Matice slovenskej v Srbsku), zostavila antológiu Plášť bohyne (tiež vo vydaní MSS), ktorá je, obrazne povedané, mozaikou básnického sveta 23 slovenských poetiek (zo Slovenska, z Maďarska, z Rumunska a zo Srbska) druhej polovice 20. a prvej polovice 21. storočia, a je v slovenskej literatúre nielen prvolezecká, ale i, vo viacerých súvislostiach, jedinečná a snáď i podnetne provokatívna. Napísala i novú knihu vlastnej poézie Exlibris morušových listov, ktorú vydalo SVC. (Mimochodom, jednotlivé básne z  tejto knihy boli už uverejnené časopisecky a  prakticky celý prvý cyklus a  polovica druhého boli už aj knižne publikované v srbskom preklade v  spoločnej zbierke básní E. Farkašovej a V. Benkovej U zatišju sna / V zátiší sna – Nový Sad : Prometej, 2012.)

Zbierka básní Exlibris morušových listov sa vcelku nadväzuje na jej predchádzajúcu tvorbu, najmä tú novšiu a nachádzame v nej i príznaky jej poetiky, ktoré majú, podmienečne povedané, univerzálne východiská a motívy, i tie, ktoré rezultujú z jej načúvania toho, čo jej našepkáva génius loci a  vyplývajú z jej intimity, citového vnútra a nažitého, takže básne v  tejto knihe môžeme označiť i  ako „poetiku vnútornej skúsenosti“. Totiž autorský lyrický subjekt knihy vychádza z  konkrétnych vlastných citových zážitkov, spoznaní i nálad, a potom, často vo forme mimovoľných asociácií, prechádza na meditácie o prejavoch a nemých odkazoch živého i  neživého sveta a sveta historického i mýtického, vyjadrujúc tak vlastné postoje k iným, a materiálnemu i metafyzickému, ale i k sebe, vo forme znovuprežívania zažitého, tušiac, že vecný svet, príroda, udalosti a javy, ktoré sa naoko vidia byť nesúvislými, sú vlastne určitým spôsobom späté a akoby dokazovali, že je na svete všetko navzájom prepojené. Podnety na takéto meditácie, rozjímania, sebaskúmania a samovravy majú široké spektrum a pohybujú sa v rozpätí od tých bežných, každodenných, po podnety duševné a filozofické, a sú vlastne dvojsmerné: z vnútra k životnej realite alebo opačne, od životnej reality do vnútra s príznačnou rôznorodosťou básnických motívov a foriem básnickej výpovede, ale aj, v nezanedbateľnej časti týchto básní, poznačené ženskou senzibilitou: ženskou akceptáciou, intuíciou a  citovosťou. V takýchto súvislostiach autorský lyrický subjekt skutočne, v súlade s mottom tohto príspevku, akoby žil na priesečníku minulosti a


V ÝS TAV Y

22. 2. 2014 • 8 /4583/

Mestské kontrasty

AUTORSKÁ VÝSTAVA FOTOREPORTÉRA DARKA KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

krajinárska, konkrétne mestská tematika? – Je to dané skôr okolnosťami, než akýmsi úmyslom: veľmi rád cestujem, prechádzam sa, hýbem. A pritom sa vyhýbam štúdiovým záberom. V terénoch som ako doma. To, čo ma zaujme, snažím sa priblížiť ľuďom cez zábery v denníku, kde pôsobím, v iných médiách, s ktorými spolupracujem, prostredníctvom výstav, prípadne inými spôsobmi. – Fotoreportéra ťažko opýtať o plánoch, keď často nevie ani kde sa ocitne popoludní alebo zajtra. Ale predsa sú nejaké rámce na najbližšie mesiace... – Ako som už spomínal, je tu plán pobudnúť v ďalších mestách zbrataných s Novým Sadom. V niektorých z nich som DOZETA V GALÉRII už bol, do iných sa len mám vydať. Cestoval som dosť, takže Temešvár viac-menej mám prichystaný a dúfam, že ho zrealizujem počas roka. – S Nižnim Novgorodom sme začali, môžeme s ním i skončiť. Čo najviac utkvelo počas pobytu v ňom? – Mal som to šťastie, že moskutočnosť, že som tam bol, tiež jimi hostiteľmi boli kolegovia fakt, že je Nižnij Novgorod mesto fotoreportéri, osoby s rovnazbratané s Novým Sadom. Je cel- kými afinitami, s ktorými som kom logické, že som sa rozhodol skutočne bol na rovnakej vlnoukázať spoluobčanom, ako sa žije vej dĺžke. Oduševnilo ma, keď v ňom. V Nižnom som vystavoval sme nasadli do troch áut a odišli 10. februára 2011, i táto výstava do neďalekej, idylickej dedinky, odštartovala 10. februára. Nešlo akú som doposiaľ v živote nevio zámer, ale o zhodu náhod, ktorú del. Vysvetlili mi, že ide o jednu zo zachovalých dedín, kam ruskí maliari chodia čerpať inšpiráciu. Tam som si tiež dobre dobil batérie. V dobrej spomienke mi zostalo i to, že sa ľuDarko Dozet pri svojich obľúbených záberoch dia snažia žiť normálsom si uvedomil len po pozretí ne, čo pre časy niekdajšieho si podkladov výstavy. Dúfam, že ZSSR nebolo príznačné. Vtedy budem mať príležitosť navštíviť akoby absolútne všetko bolo aj iné mestá zbratané s Novým podriadené práci, práci, len a len Sadom. Jedno z nich je v Číne, práci. Posledné dve desaťročia meno mu ťažko vysloviť, no veľmi badať, že sa ľudia oveľa viac ma láka navštíviť ho. zaujímajú o kultúru, umenie, – Znamená to, že dominant- hudbu..., že sa snažia žiť tak ako nú pozíciu v tvorbe získava všetci iní...

Nižnij Novgorod – kormidlo Ruska Oto Filip

A

30/VIII

ni keby termín úmyselne ladil, azda by mu tak všetko nevyšlo: presne tri roky po výstave o Kosove, ktorú mal v Nižnom Novgorode, fotoreportér Darko Dozet novosadským milovníkom fotografie prezentoval zábery, ktoré vtedy nafotil vo štvrtom podľa počtu obyvateľov ruskom meste. Niekdajší fotoreportér Dnevnika, agentúry Tanjug, dnes spoločnosti Večernje novosti, žiak, nasledovník a spolupracovník staršieho kolegu Jaroslava Papa, zakladateľ a predseda Fotoasoci-

Dedinka na pohľadanie

ácie Vojvodiny, je zrejme v plnom tvorivom rozbehu. Dokladom toho sú desiatky výstav na krížoch našich a cudzích, stovky záberov hovoriacich jasnou a premyslenou reportérskou rečou. Veď krása je aj v jednoduchosti. V ten pondelkový večer si na jeho najnovšej vernisáži dalo záležať zo dvesto milovníkov Dozetovej tvorby. Preto sa oplatilo počkať deň, chvíle, keď sa utriasli prvé dojmy. – Prečo práve Nižnij Novgorod? – Všetko je navzájom späté: keby som mal výstavu v nejakom inom meste, včera by ono bolo prezentované. Využil som

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.


Kultúra Predstavili zborník v elektronickej podobe ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Elena Šranková

T

radičné podujatie Zima s knihou, ktoré Slovenské v yd av a t e ľ s k é centrum v  Kysáči realizovalo v spolupráci so Spolkom kysáčskych žien, malo tri segmenty. V  prvej časti večierka, na ktorý prišlo zo 30 milovníkov kníh, Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, predstavil knihy, ktoré vyšli vlani v tomto vydavateľstve. Povedal, že minulý rok patril k najproduktívnejším odkedy jestvuje organizovaná vydavateľská činnosť Slovákov na týchto priestoroch od roku 1920: vyšlo totiž 24 kníh a vyjdú ešte tri s minuloročným vročením. V druhej časti viac pozornosti venovali poetke Viere Benkovej, ktorá bola na večierku prítomná, a jej zbierke básní Exlibris morušových listov. Spisovateľka Benková sa prítomným prihovorila v jej vždy zaujímavom manieri a prečítala básne zo spomenutej zbierky. Riaditeľ Valentík na dôvažok informoval, že Benkovej prvá zbierka básní Májový ošiaľ vyšla v roku 1964, čo znamená, že okrem životného jubilea si pripomína i polstoročie knižného publikovania. Na záver stretnutia s knihami v Kysáči predstavili Zborník prác Kysáč 1773 – 2013 v elektronickej podobe. Táto publikácia, ako povedali na stredajšom večierku, je v tlači a čoskoro vyjde v tvrdej väzbe na 872 stranách, v náklade 1 000 exemplárov. Tejto knihe plánujú zvýšenú pozornosť venovať i pred širším inorečovým auditóriom, a to už začiatkom marca na Salóne • KULTÚRA •

kníh v Novom Sade. Riaditeľ SVC povedal, že veľmi neodstupovali od toho, čo si pred takými 12 rokmi zaplánovali. Väčšina textov je napísaná vtedy, pričom sú

niektoré aktualizované, lebo ich autori doplnili údajmi z posledného obdobia. V tejto knihe sú vraj vzácne informácie, z ktorých sa dá čerpať pri nejakých ďalších

výskumoch. Všetci autori totiž písali na zvolenú tému prvý raz a zdalo sa im, že všetko, čo vedia, je dôležité. Knižka je preto nad očakávanie rozsiahla. Z dejín Kysáča je až niekoľko textov, i keď podľa slov V. Valentíka práve dejiny boli základnou brzdou, že kniha nevyšla pred desiatimi rokmi. Poznatky vzťahujúce sa na sťahovanie do Kysáča sa posunuli v tom smere, že tradičnú konštatáciu o Jurajovi Vardžíkovi ako o prvom Kysáčanovi spresnili, čiže zistili, že prvým prisťahovalcom do tejto dediny bol Michal Vardžík. Na ujasnenie toho, že autori v niektorých príspevkoch majú iné mienky, riaditeľ SVC povedal, že je to v zborníku prác možné. Kniha má ináč sedem kapitol a je ilustrovaná zaujímavými fotografiami. 

V ÚSTRETY MEDZINÁRODNÉMU DŇU MATERINSKÉHO JAZYKA. Hlavný organizátor doterajších príležitostných akcií v Kovačici (Medzinárodný deň materinského jazyka UNESCO vyhlásilo roku 2000, v Srbsku sa oslavuje od roku 2001) Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka, 10. februára t. r. v stredisku UNESCO v Paríži (na snímke) usporiadal výstavu obrazov insitných maliarov z tohto prostredia. Tohtoročné príležitostné ústredné oslavy zaplánovali na piatok 21. februára v Galérii Babka. Na začiatok (o 12. hodine) sú avizované slávnostné otvorenia výstavy Panónske miniatúry a samostatnej výstavy insitného maliara z Kovačice Pavla Hajku. V Turistickom sídle Relax (o 14. hodine) je naplánovaný okrúhly stôl na tému Oblasť intelektuálnych práv v kontexte ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva. Na samom začiatku akcie sa prečíta posolstvo Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky UNESCO.  A. Ch. 8 /4583/

22. 2. 2014

31


Kultúra SLOVENČINA V BÁČSKEJ PALANKE

Dômyselne k prísnejším vzťahom Elena Šranková

S

lovenčinu s prvkami národnej kultúry v troch základných školách v Báčskej Palanke učí profesorka slovenčiny Mária Šulcová. Výučba v každej z nich má svoju osobitosť. Ako je organizovaná výučba slovenčiny v báčskopalanských školách? – Výučba v každej z troch škôl je osobitnou rozprávkou. V ZŠ svätého Sávu mám 35 žiakov. Z  toho 6 prvákov, s  ktorými veľmi pekne robíme hovorové cvičenia a  ľudové rozprávky v rámci osobitnej skupiny, keď majú vyučovanie predpoludním. Keď sú v škole popoludní, tak sú spolu s ďalšími žiakmi nižších ročníkov, ktorí im prezentujú, čo sa už naučili. Štvrtákom dávam úlohu učiteľa, čo sa im páči. Riaditeľkou školy je Snežana Fodorová a podmienky výučby slovenčiny sú lepšie než doteraz. V ZŠ Desanky Maksimovićovej mám 24 žiakov a  sú medzi nimi i  Neslováci. Tu učím i občiansku výchovu a náboženstvo, aby som mala plný pracovný úväzok. V ZŠ hrdinu Pinkiho, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním detí s  poruchami vo vývoji, mám 6 žiakov, všetci sú vo vyšších ročníkoch a cestujú z Pivnice, Selenče a Silbaša. Slovenčinu vedia, lebo chodili do slovenských škôl, a učia sa ju ako materinský jazyk. V tejto škole tiež učím i náboženstvo. Ktorým aktivitám sa so žiakmi venujete mimo výučby? – Teraz sa so 6 žiakmi chystáme na obecnú recitačnú súťaž, ktorá bude v polovici marca. Vlani sa Nina Ramićová, teraz stredoškoláčka, a Ivana Karanovićová dostali na regionálnu súťaž, a Nina potom i na pokrajinskú. Na recitačných súťažiach, aj

32

www.hl.rs

na tých, čo organizuje Novosadský rozhlas, dosahujeme pekné výsledky a získali sme viaceré ceny. Dobrými recitátormi boli Juraj a Ivan Belániovci, Marína Babiaková, Michal Belička. V čom sa podobá a v čom líši výučba slovenčiny v báčskopalanských školách? – Aby žiakom učenie slovenčiny bolo zaujímavé, vždy treba niečo vymyslieť, lebo čakajú, že

robíme nástenky. Z príležitosti Mikuláša a Lucky sme sa zapojili do programu v škole v Čelareve. Navštívili sme aj slovenské školy v Hložanoch a Selenči a aktívne sme účinkovali na hodinách slovenčiny. Ako žiaci, ktorí sa zapíšu na slovenčinu, ovládajú jazyk? – Je málo detí, ktoré ovládajú slovenčinu, lebo doma sa nerozprávajú po slovensky, väčši-

Mária Šulcová pri nástenke ku Dňu svätého Valentína

sa niečo bude diať. V škole sv. Sávu napríklad spolupracujeme so školskou knižnicou, žiaci súťažia s literárnymi prácami a výkresmi a mnohí už dostali odmeny. Z príležitosti Dňa materinského jazyka prezentujú niečo z naučeného, zarecitujú básne, zaspievajú piesne, urobíme si kvíz, získajú tak knižné a iné odmeny, a tak si zapamätajú tento deň. Účinkujeme i v srbských programoch, hlavne na Dni školy. Vtedy sa spravidla predstavia úspešní recitátori, ktorí na súťažiach dosiahli pozoruhodné výsledky, a prichystáme i skupinové výstupy. V ZŠ Desanky Maksimovićovej je veľká vstupná hala, nuž tu

Informačno-politický týždenník

nou ani tam, kde rodiča a starí rodičia vedia po slovensky. Dobre je však, že ich zapíšu na hodiny slovenčiny, dokonca aj Neslováci. Sú síce takí, i keď málopočetní, ktorým sa napríklad v  štvrtom ročníku zdá, že sa dieťa málo naučilo po slovensky, a uvažujú, či v tom treba pokračovať. Ale nakoniec vytrvajú. Mnohí z mojich žiakov sa dokonca vyškolili, zamestnali, a zostali na Slovensku, a preto som sa trochu obávala, či vôbec budem mať žiakov? Sú skutočne rôzne prípady. V ZŠ svätého Sávu napríklad mám skupinku žiakov, ktorých nezapísali na hodiny slovenčiny hneď na začiatku školského roku. Avšak

robím aj s nimi, a mám nádej, že sa na rok zapíšu. Akým spôsobom možno žiakom, čo chodia na hodiny slovenčiny, vštepiť lásku k tomuto jazyku? – Snažím sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Navštevujeme iné školy, aby sa žiaci navzájom zoznámili. Robíme si darčeky, často i spoločné dielne, potom si žiaci jedni druhým zasielajú výkresy. Skutočne sa všeličo musí robiť, aby ich to zaujalo. V  Slovenskom dome chystáme príležitostné programy a v spolupráci s cirkvou sme mali vianočné a  veľkonočné programy. Koncoročné programy tiež chystáme. Takým bol i program Jazyk ako bohatstvo, čaro a  komunikácia, najprv v  škole, a  potom i v  Slovenskom dome. Boli tu nielen žiaci z troch škôl, ale aj rodičia, starí rodičia a súrodenci. V škole D. Maksimovićovej, kde máme slovenské knihy, im hovorím, aby ich čítali, a tým starším, aby sledovali aj tlač. Snažím sa, aby prispievali do školských časopisov. Z príležitosti Dňa cudzích jazykov sme urobili povšimnutú prezentáciu slovenskej tlače. Informujem ich, kedy môžu sledovať vysielania po slovensky. Pripomínam, že treba mať slovenčinu v  srdci a podnecujem ich k tomu, aby s  rodičmi a  starými rodičmi komunikovali po slovensky. Žiakom nižších ročníkov ukazujem vzorné písanky starších žiakov a oni si ich s oduševnením obzerajú. Dáva to výsledky, lebo som si všimla, že si žiaci, čo navštevujú hodiny slovenčiny, navzájom pomáhajú mimo hodín, majú k sebe prísnejší vzťah, a to ma teší.  • KULTÚRA •


STRETNUTIE OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV V PIVNICI

Ukážková hodina, súvahy a plány Vladislava Lovásová

Z

ákladná škola 15. októbra v Pivnici bola v pondelok 10. februára hostiteľkou 42 pedagogickým pracovníkom, profesorom slovenčiny a triednej výučby z viacerých slovenských vojvodinských škôl. Stredobodom tohto stretnutia bola ukážková hodina zo slovenčiny, ktorú mala na starosti profesorka slovenčiny Vesna Kámaňová. Novými, zaujímavými metódami poukázala na možnosti upevňovania učiva z literatúry. V  rámci tohto odborného stretnutia prebiehalo aj zasadnutie Aktívu učiteľov slovenčiny. Po príhovore predsedníčky aktívu Márie Andrášikovej prezentovaný bol zborník výtvarných a literárnych prác žiakov pivnickej základnej školy pod názvom Sniť s otvorenými očami (Sanjari otvo-

renih očiju). Slova sa ujala aj predstaviteľka Ústavu pre vydávanie učebníc Mariena Korošová, ktorá hovorila o záverečných skúškach, konkrétne o zbierke úloh zo slovenského jazyka a literatúry. Kolegovia využili túto príležitosť aj na pravidelné zhromaždenie Asociácie slovenských pedagógov, kde sa oboznámili s prácou asociácie v roku 2013 a s programom práce na rok 2014. Podané boli i návrhy na ďalšie tvorivé

stretnutia a témy, ktorými by sa tak Aktív učiteľov slovenčiny, ako aj ASP mohli zaoberať. Všetky materiály môžete vyhľadať na webovej stránke www. aus.org.rs. Toto kreatívne, za-

ujímavé a nanajvýš užitočné stretnutie zorganizovali Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Asociácia slovenských pedagógov a škola hostiteľka – ZŠ 15. októbra v Pivnici. 

STARÁ PAZOVA

Pribudla interaktívna tabuľa Anna Lešťanová

V

nedávnom rozhovore s Jankom Havranom, riaditeľom staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, sme sa dozvedeli o početných novinkách v tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni. Realizáciou ďalšej hodnotnej donácie Rotary klubu Clasiss Košice do školy sa dostala finančná účelová pomoc v hodnote 3 865 eur. Z týchto prostriedkov bola kúpená interaktívna tabuľa, inštalovaná wifi internetová sieť do školy, pribudlo ďalších 31 nových stoličiek (teraz sú v celej ustanovizni kompletne vymenené), dva počítače a laptop, elektrický klavír a prístroj na vytváranie svetelných efektov, ktorý sa využije napríklad počas divadelných predstavení. Interaktívna tabuľa je moderná učebná pomôcka a  podľa • KULTÚRA •

slov pána riaditeľa hoci predstavuje veľké nóvum v škole, už na samotnom začiatku jej použitia veľmi pomáha žiakom pri osvojovaní nových vedomostí. Najnovšie v každej učebni majú inštalovaný počítač s internetom, čo tiež prispieva k lepšej a kvalitnejšej výučbe. Začiatkom

februára v škole vyšlo ďalšie 11. číslo Oázy a aj tentoraz v tomto žiackom časopise členovia redakcie pripravili mnoho zaujímavých tém a zaradili ich do početných rubrík: Naša tvorba, Výtvarný kútik, Škola v prírode, Poučky zo slovenčiny... Ani tohto roku v Deň sv. Valentína, v piatok 8 /4583/

14. februára, v škole nevystal príležitostný program. Bol ďalším dôkazom, že sa pazovskí žiaci radi zúčastňujú vo výtvarných a literárnych súbehoch usporiadaných v rámci školy. „Žiaci našej školy sa už teraz aktívne zapájajú do školských a obecných súťaží,“ doložil riaditeľ Havran s nádejou, že dosiahnu iba tie najlepšie výsledky. Táto pazovská základná škola je hostiteľkou až piatich obecných školských súťaží. Ináč vďaka iniciatíve a pomoci rodičov od prvého polroka školského roku 2013/2014 v škole je inštalovaný videodozor a s ôsmimi kamerami je kryté okolie školy, školský dvor a chodby v samotnej budove. Žiaci tejto školy so svojimi učiteľmi pre tohtoročnú prehliadku detskej divadelnej tvorby 3 x Ď pripravujú až dve divadelné predstavenia.

22. 2. 2014

33


Kultúra

V SELENČI

Na veselú nôtu Juraj Berédi

V

celovečernom kultúrno-umeleckom programe v nedeľu 16. februára účinkovali všetky sekcie KUS Jána Kollára. Na úvod

programu predseda Rastislav Rybársky krátko ozrejmil dejiny a činnosť spolku a vyzdvihol údaj, že spolok pretrváva od roku 1947. Vo svojom vývoji menil meno, ale základ jestvovania nikdy, dokonca

sa stával iba bohatší o rôzne sekcie, ktoré pribúdali v súlade s dobou. V nedeľňajšom programe účinkovali členovia tanečnej, hudobnej, speváckej a divadelnej sekcie. Tanečníci sa predstavili ľudovými tancami, speváci svojimi piesňami vrátili Selenčanov do obdobia rokov 1980 až 1990, keď v Selenči prebiehala Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu, v

V PADINSKEJ KNIŽNICI

Trampoty s láskou Ankica Nemogová-Kadancová

P

www.hl.rs

Záhradné etudy Viera Benková

Včera sa prebudená jarná záhrada

adinská pobočka Obecnej knižnice Kovačica ku Dňu zamilovaných pripravila večierok humoru a hudby. Z lásky prvý odchádza úsmev. Láska často blúdi, kým ty spíš... – takto sa návštevníkom prihovárali členovia literárnej sekcie padinskej knižnice: Anna Kukučková, Anička Strehovská, Elenka Ďurišová, Vesna Hudecová, Debora Pavelová, Želimír Kukučka, Janko Hološ, Vlastimír Povolný, Vladimír Vestek a Miroslav Halabrín. O príjemnú hudbu sa postaral Vladimír Halaj. Tak mladým, ako i starším padinským umelcom inšpiráciou boli zbierky Milovana Vitezovića, Miroslava Damaja a Hudba so slovami Andreja Špeťka. Literáti splnili svoju Práve jeden z tých, ako sa sám predúlohu a vyplnili srdcia poslucháčov krásnymi citmi. Teda tak, ako sa v ten stavil, ,,životne skúsenejší“ – Janko večer 14. februára na celom svete Hološ ukončil večierok výrokom: Láska oslavoval Deň svätého Valentína, aj v má štyri kapitoly: Hudba bez slov, Hudba Padine to voňalo láskou. Na večierku so slovami, Slová bez hudby a Bez slov, sa spomínali i mladosť, vernosť, ale i bez hudby. Radíme vám zavrieť túto knihu na konci druhej kapitoly...  nevera a skúsenosť.

34

rámci ktorej bol i koncert lyrických piesní. Dvanásť skladieb odmenených autorov zaspievali osvedčení selenčskí speváci za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod vedením Valentína Michala Grňu. Skúsení divadelníci sa predstavili humoristickými scénkami inšpirovanými každodenným životom. Program vyvolal veľký záujem a sieň Domu kultúry bola vyplnená do posledného miesta. Obecenstvo účastníkov posmeľovalo a odmenilo búrlivým potleskom. Diváci sa už tešia na novú divadelnú premiéru svojich ochotníkov, ktorú predseda spolku avizoval už počas veľkonočných sviatkov. Realizáciu februárového programu pomohli Miestne spoločenstvo, Slovan Progres, Zdravo Organic, Združenie pre zachovanie kultúry, tradícií a umenia Selenča, Komorný zbor Zvony, Miestny odbor MSS a Základná škola Jána Kollára.

Informačno-politický týždenník

zvukomalebne jemne rozozvučala: slnečná ruka zaroseného rána, sťa kúzelný čarodej, majster Vivaldi, zvonivé sonáty z kvetov vyludzovala... Do perlivého dňa pridali sa i farby neba, raz boli marhuľovo zamatové až ružové, po chvíli zelené na modrosivo sfarbené, podvečer už mali iné farebné odtiene; majstrovsky s nimi hrali kvety ruží, sťa majster Bach na kostolnom organe; raz to bol svietivý jas rosy v svetelnom zrkadle, inokedy úsmev slnka v dotyku hravého lúča na ruži... Záhrada sa naplno oddala tejto jarnej zvonkohre, ako keď Bach, Scarlatti a Vivaldi majú hudobné soiré a vedno prehrávajú i zabudnuté skladby Handlove...

(Z rukopisu zbierky Herbár zeme) • KULTÚRA •


MONOGRAFICKÁ KNIHA

O začiatkoch nášho divadelníctva Jaroslav Čiep

„O

dlomená vetva nepustí korene a peň vyschne, keď mu vetvy olámeš,“ týmto citátom Gustáva Maršalla Petrovského, ktorú využil aj Andrej Mráz v knihe Odlomená vetva z roku 1939, sa začína kniha, ktorú na začiatku roku 2014, ale s  vročením 2013, vydala Matica slovenská v Srbsku ako 5. zväzok edície Matičné portréty. Ide o tematickú publikáciu režiséra Jána Čániho pod názvom Pátos národných prísah (divadelná sezóna 1848 – 1918) a s nadtitulom Začiatky slovenského vojvodinského divadelníctva. V úvode knihy autor potenciálnemu čitateľovi naznačuje, že k téme – od začiatkov slovenského vojvodinského divadelníctva – pri zostavovaní

knihy postupuje zmapovaním divadelných aktivít a zhromažďovaním myšlienok o divadelnom umení osobností, ktoré

pôsobili na území dnešnej Vojvodiny a v  období tesne po revolúcii 1848 – 1849 až po rok 1918. Už z tohto vidno, že autorov zámer bolo zmapovať to, čo sme na poli divadelníctva

dokázali v rámci niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, aj pri literárnych divadelných predlohách, ako aj pri praktickom stvárnení divadelných hier na doskách, ktoré svet znamenajú. Ide o mapovanie všetkého toho, čo môžeme označiť ako slovenské divadelníctvo na Dolnej zemi, presnejšie v  jej vojvodinskej časti. Preto Čáni začína s Jozefom Podhradským a  jeho Holubym a Šulekom, ako i jeho percepciu u štúrovskej generácie. Čáni objasňuje aj pozadie vzniku ďalších divadelných hier, dané spoločenské pomery a state pomerne bohato ilustruje aj úryvkami z uvedených divadelných predlôh. Kniha o začiatkoch nášho divadelníctva je rozdelená do pia-

tich častí. Okrem jadrného úvodu, krátkej tretej časti nazvanej Krédo a záverečného prehľadu literatúry, jadro monografickej knihy tvorí Kalendárium, čiže oporné časové medzníky významné pre spracovanú tému. Medzi ne sa zaraďuje aj 27. augusta 1866, keď bolo uvedené prvé divadelné predstavenie v Petrovci a kde sa začína dlhá a bohatá divadelná tradícia Slovákov v Srbsku. V knihe sú pomerne navrstvene spracované osobnosti, ktoré poznačili túto oblasť a nechýbajú ani početné fotografie a ilustrácie. Okrem o Podhradskom v knihe sa v osobitných kapitolách píše aj o Abaffymu, Kutlíkovi, Martišovi, Petrovskom, Čajakovcoch, Hurbanovcoch, Mrázovi a ďalších. Čáni knihu napísal populárno-náučným štýlom a je ďalšou v rade kníh, ktoré dotvárajú bohatú mozaiku tunajších dejín, predovšetkým naše divadelné snahy v skúmanom období. 

K PROJEKTU KRITICKÁ MASA V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE

Grafika na hrane Oto Filip

K

ritická masa sa nemusí skloňovať len v súvislosti s  cyklistami. Iná, skôr inakšia Kritická masa sídlila od 3. do 15. februára v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade, konkrétne ako názov projektu a výstavy grafických listov štyridsiatich štyroch autorov z rozličných svetadielov. Vznikla z iniciatívy amerického umelca Nathaniela Sterna, profesora umenia na Univerzite Viskonsin, ktorý zhromaždil viac ako štyridsať renomovaných autorov na základe dvoch zväzkov napísaných jedným zo známych britských kritikov grafiky, ako aj na základe výzvy adresovanej • KULTÚRA •

Helena Horálková a jej práca Bez názvu

každému z nich. Práve okolnosť, že ide o umel-

cov z rôznych končín sveta s rozličnými záujmami a zá8 /4583/

ľubami, mimoriadne spestrila mapu s názvom Kritická masa. Cítiť z nej, že ide o výraznú rozličnosť poetík, inakšie postoje a prax, dokonca aj o veľmi sa odlišujúce grafické techniky, ktorými diela uzreli svetlo sveta: od drevorytín až po najmodernejšie technologické tlačiarenské procesy. Osobitnou kvalitou výstavy je, že sú jej aktérmi umelci s viacerými uznaniami a prestížnymi oceneniami na medzinárodnej grafickej scéne, napríklad Alicia Candiani, Chiara Giorgetti, Michael Schneider, Suzuki Michiko, Anne Heyvaert... Skutočne si ich zaslúžili, dokladom čoho sú aj ich exponáty na nedávnom novosadskom podujatí.

22. 2. 2014

35


Kultúra ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ HRY V SOČI trvajú do 23. februára a iba deň po ich slávnostnom otvorení, teda 7. februára, v staropazovskom pravoslávnom Kostole svätého Iliju bola vernisáž fotografií (na snímke) o tomto olympijskom ruskom meste. Na fotografiách sú zvečnené veľkolepé objekty, ktoré v Soči stavali aj srbskí stavbári. Túto nevšednú výstavu, ktorou sa kúsok športového sviatku z olympijského mesta preniesol i do Starej Pazovy, slávnostne otvoril prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie Valentin Kolyasev. V príležitostnom programe sa zúčastnili členovia FS Dukat zo Starej Pazovy a žiaci Gymnázia Branka Radičevića. Podľa slov pravoslávneho farára Srđana Đurđevića už v marci sa uskutočnia aj Dni ruského filmu v Starej Pazove. A. lš.

RECENZIA

Hasta luego, vášeň! (Po petrovskej premiére filmu Montevideo, vidimo se!)

Annamária Boldocká-Grbićová

R

ežisérska ambícia Dragana Bjelogrlića priniesla veľa toho dobrého, predovšetkým veľký úspech. Podarilo sa mu za pomoci ďalších dvoch spoluscenáristov Ranka Božića a Dimitrija Vojnova vyrozprávať príbeh o tom, ako sa futbal od svojich naivných začiatkov stal takým nehoráznym biznisom, akým ho dnes poznáme. A so všetkým tým škaredým, čo ho sprevádza. Samozrejme, aj za pomoci celkom vhodného a premysleného hereckého obsadenia mladej generácie hercov: Miloša Bikovića, Petra Strugara, Viktora Savića, ale i ich starších kolegov: Srđana Todorovića, Nikolu Đurička, Vojina Ćetkovića, Srđana Timarova. Ak prvá časť filmu bola o dospievaní, jej pokračovanie sleduje zrelosť a prelomové rozhodnutia. A tak tu sledujeme, vďaka zápletke futbalistov s manažérom Hotchkinsom (Armand Assante), prirodzenú nadstavbu príbehu. Pokračovanie ságy o pionieroch futbalu na našich priestoroch využíva vysoké produkčné a postprodukčné štandardy a tým posúva hranice štandardného srbského filmu. Jasne

36

www.hl.rs

vidieť, na čo sú strovené peniaze. I keď sme nemali príležitosť užiť si autentické obrazy z Uruguaju, tvorcovia sa pousilovali, aby nám ich čím vernejšie dotvorili vďaka náhradným „pľacom” Španielska,

Talianska a budvanského pobrežia. Pracovalo sa veľmi dôkladne na fotografii, farbách a využívali sa i špeciálne efekty – zriedka videné formáty á la Hollywood, za čo treba vďačiť Nebojšovi Rogićovi. Podarilo sa mu napríklad celý futbalový štadión vyplniť neexistujúcimi divákmi. Všetky finty hráčov na terénoch – driblingy, kopy – a celková atmosféra na štadióne prvého Mondialu v Uruguaji 1930, vzťahy medzi postavami, tréningy a vôbec celkový ten pestrý mužský svet, pripravený jednotne, náruživo dosiahnuť svoj sen, zrežírované sú celkom slušne. Avšak nie až tak dokonale sú riešené tie scény, v ktorých sa dodatoč-

Informačno-politický týždenník

ne prehlbuje charakterizácia a psychológia postáv, a ktorými sa rozširuje prvoplánový športový príbeh. Tieto melodramatické, dramatické a tóny frašky v druhej časti filmu uberajú z koherentnosti. Napríklad, romantický románik, ktorý Tirke prežíva s Dolores (Elena Martinez), je nevyhnutný, avšak nemal vyústiť v hotový ľúbostný western, aký sme sledovali vo vyvrcholení ich lásky, keď jej brat osadník Kiko (Francisco Vera) a jeho „koprendosi” väznia Tirkeho. I keď je postava babičky Hulie (Concha Hidalgo z Matadoru) jedna z najduchaplnejších, dodatočne pridáva bremeno už navrstveným podtextom príbehu. Rovnako tak je prepatetizovaná scéna, keď nerozhodný Moša (Petar Strugar) hrá futbal v kolónii lepróznych (ako v Ben Hurovi), kým premýšľa, či je mravné zostať alebo sa vrátiť. Na druhej strane postava Paka (Branko Đurić) dodáva šťavu a na momenty sviežosťou humoru sama unáša film. Rovnako tak sympatie divákov zožínajú archetypálne postavy vedenia reprezentácie. Prvý v rade fantasta a rojko, tréner juhoslovanského výberového

mužstva Boško Simonović, šídsky architekt, futbalový nadšenec, po troške karikatúrne stvárnený Boža Dunster (Nebojša Ilić). Armand Assante je zasa najväčším rozčarovaním, nielen z exotickej posádky zahraničných hosťujúcich hercov. Svojím preafektovaným stvárnením pokušiteľa – prapôvodného futbalového priekupníka, na momenty vypadol z filmu. Tak ako parenteticky vypustili širší príbeh o zostarnutom Stanojovi, ktorého výstižne s nostalgiou v oku „žil” Đuza Stojiljković, akoby vediac, že mu ide o poslednú rolu vo filme, celkom tak nepotrebne elipticky vsunuli Dragana Bjelogrlića, ktorý sa na samotnom konci prejavil. Takúto samoľúbosť herca si režisér Bjelogrlić nesmel dovoliť! Skvelá hudba Roberta Magniffica dodáva na atmosfére, najmä jedinečná Luz Casal, ktorej interpretácia materializuje vášeň (a na nej Almodovar staval prakticky celé Vysoké podpätky) je nedostatočne využitá v klubovej scéne. Je to film nostalgie. Film o veľkej vášni. O poctivosti a o ideáloch, ktoré zostali tam, na prvom Mondiáli v Montevideu. O tom, že čestná prehra je hodnotnejšia od nečestnej výhry. Že zanietenie a zápal v tom, čo robíme, má váhu. Ľudskosť v prvom rade. Preto ako diváčka kvitujem, že film oslovil najmladšiu generáciu divákov a nevytýkam mu, že v tomto vzdelával.  • KULTÚRA •


K 110. VÝROČIU DIVADELNÍCTVA V KULPÍNE

Učo Kopčok a jeho obmeny divadelného humoru Katarína Gažová

V

dávnom roku 1965 ako nádejný učiteľ slovenčiny do Kulpína prišiel Ján Kopčok-Učo. V tej dobe učiteľovanie zahŕňalo zároveň aj aktívne zapájanie sa do práce na kultúrnom poli dediny. Hoci bol pôvodom z blízkeho Petrovca, po nástupe na pracovisko do Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne sa presťahoval do Kulpína, aby tu mohol naplno pôsobiť ako učiteľ a kultúrny dejateľ. Ako ste sa dostali k divadlu v Kulpíne, resp. aké boli začiatky? – Spolu s kolegyňou Zdenkou Mitićovou sme boli najmladší v učiteľskom kolektíve, a tak nás ihneď usmernili pracovať na kultúrnom poli. Nemali sme v tom skúsenosť, a preto sme chodili na rôzne kurzy. Pamätám si, že som bol na kurze v Novom Sade, kde nás skúsení prednášatelia učili, ako máme pracovať s textom, s divadelnými hrami a podobne. Zaujímavé je aj to, že sme boli aj na školení v Ravnom Sele, kde sme sa učili rôzne tance. Po takej príprave sme sa pustili do práce. Kolegyňa Zdenka režírovala hru Ďurove meniny a mňa prehovorili, aby som hral rolu Sládkoviča. A bol to vlastne môj vstupný krok do divadelníctva. Aké programy ste usporadúvali v škole? – Vtedy to boli predovšetkým programy tzv. recitály, a texty boli aj v slovenčine, aj v srbčine; boli to recitácie a do nich vsunuté piesne, tance. Zamerané boli na vlastenectvo a usporadúvali sa príležitostne k 29. novembru – Dňu republiky, k 22. decembru – Dňu JĽA, k 1. máju. Pamätám si, že som pre žiacke besiedky v škole pripravoval texty pre krátke skeče. Vtedy riaditeľom školy bol Šumanović, ktorý moju snahu ako mladého učiteľa vedel oceniť. Po ňom na riaditeľské miesto nastú• KULTÚRA •

pil Miroslav Pucovský a v dohovore s ním sme spracovali tému sťahovania Slovákov. Mal som hodne materiálu z tej oblasti, tak básne, ako aj piesne, tak som

starších, takže sme už pôsobili aj v rámci Zvolenu. Potom už od roku 1972 bol spolok Zvolen registrovaný a začali sme tam intenzívnejšie pracovať. Prvý taký program bol pomenovaný Tri vrecia zemiakov. Spomínam si potom na komédiu jednoaktovku Starý zaľúbenec, kde už začal hrať aj Michal Vida. Najväčší úspech sme mali s Göllnerovou Uličkou, s ktorou sme na divadelnej prehliadke v Starej Pazove boli zaradení medzi štyri najlepšie predstavenia. Tu hrali Michal Vida, Ján Čelovský-Zeky, Anna Selsk á, Tvorivý nevyčerpateľný duch: Ján Kopčok-Učo Marka Čelovská si dnes vychutnáva dôchodcovské dni (Filipová), Zuzka Chlipcová (Ušiasa podujal urobiť so žiakmi ko- ková), Ján Chalupka, Ján Čapeľa, lážový program a pomenoval Samuel Zima a ďalší. Snažil som sa som ho Keď sa Slovák ta do sveta vyberať tradičnejšie hry z obyčajpoberal. Bola tu spracovaná téma ného sedliackeho života; zväčša sťahovania Slovákov nielen na komédie, čo sa obecenstvu poDolnú zem, ale aj do iných štátov. zdávalo. Divadlá sme nacvičovali Neskoršie som ho zlepšil v podob- v Dome kultúry, kde vtedy neboli nom programe pod názvom Vo najvhodnejšie podmienky. Aj čítavíchriciach žitia. Riaditeľ Pucovský cie skúšky sme mali v obliekarni, pochválil moje úsilie a odvtedy ale neprekážalo nám to, lebo chuť som mal na starosti programy do roboty bola veľká. Vtedy sme v kulpínskej škole. Zožali sme ešte nemali tento spolkový dom, úspech a vystupovali sme aj v lebo tam vtedy bola knižnica. iných prostrediach. Pochvalne sa Ktoré divadelné hry nasledoo náplni zmienil aj Dr. Ján Kmeť. vali potom? – Bola to hra Zlomená pýcha Na javisku tam bolo spolu aj 50 hercov, tanečníkov, sólových spe- s tematikou tiež z dedinského vákov, spevácke skupiny. života z obdobia Slovenského Kedy ste sa zapojili do práce národného povstania. Vtedy sa spolku Zvolen? už ako herec zapojil aj Vladislav – V roku 1971 sa znovu akti- Medovarský, lebo už mal skúsevoval Kultúrno-umelecký spolok nosti ako recitátor. Spomínam si Zvolen v Kulpíne. Aj mládežnícka aj na jednoaktovku Marka Twena organizácia rozprúdila činnosť. Hromobitie. V mojej réžii v zákA potom sme do spomenutého ladnej škole celovečerné divadlá kolážového programu zapojili aj boli detské hry Včielka Bzučalka, 8 /4583/

Bicykel, ktorý som neskoršie prepracoval na hru Moped, s ktorou sme hosťovali aj v Starej Pazove na prehliadke 3 x Ď. S radosťou si spomínam aj na japonskú divadelnú hru Keď miznú biele krvinky, kde sme si spolu so žiakmi a mládežníkmi zahrali aj ja a moja manželka Emília. S touto hrou sme vystupovali aj na prehliadke v Petrovci. Potom som už mal viac povinností ako predseda spolku Zvolen, nacvičoval som spevácku skupinu a spevácky zbor, a preto nacvičovanie divadelnej hry Pesnička pre princeznú úspešne dokončil Miško Babiak, ktorý sa už vtedy začal venovať aj réžii divadla. Moja autorská hra, čiže taká opereta vo veršoch bola aj Rozprávka o zvieratách. Spolupráca spolku a základnej školy sa aj na divadelnom poli prelínala. Poslednou mojou celovečernou hrou so žiakmi základnej školy boli Čertoviny, ktorú som režíroval v roku osláv 100-ročnice divadla v Kulpíne. Končí sa slovami: Stretneme sa o sto rokov. Ako ste prichádzali po divadelné texty? – Nebolo to ľahko, lebo sme mali málo textov v ponuke. Práve preto som odišiel do Bratislavy, vyhľadal divadelné predlohy, a potom sme si z toho vyberali. Písal som aj autorské texty a hlavne divadelné scénky zaradené do programov. Spomeniem niektoré: Ako budeme tancovať, tak sa budeme mať, Lastovičky a vrabce, Škola pre budúcich manželov, V kráľovstve drakov Babrákov, Škola budúcnosti, Chrípka, Emancipácia, Dobrá gazdiná, KTV-kulpínska televízia a iné. Všetky tieto scénky boli ladené humorne, aby sa obecenstvo pobavilo a zasmialo. Vždy som sa snažil, aby aj hudba bola v divadle zastúpená aspoň na takých 40 percent. Mňa osobne zaujíma tá čisto ľudová hudba. Snažím sa, aby som práve tie menej známe piesne znotoval, zapísal texty a urobil z toho knižku.

22. 2. 2014

37


Kultúra V ZDRUŽENÍ VÝTVARNÝCH UMELCOV SMÄD A V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Bez vetra sa ani lístok nepohne Anička Chalupová

K

oncom uplynulého roku do verejnosti sa dostala informácia, že sa v Združení výtvarných umelcov Smäd v Padine dejú zmeny. Ako to hovoria naši starí, „bokom, bokom a dozvieš sa”, preto sme aj my zaklopali na dvere združenia a opýtali sa, čo sa v združení deje? – Nič zvláštne sa nedeje, chystáme sa pomaly na výročnú schôdzu, bilancujeme vlaňajšiu činnosť združenia, – povedal podpredseda ZVU Smäd v Riaditeľka Galérie insitného umenia Padine Andrej Tomek. – Toto Mária Raspírová združenie je založené 21. októbra – Nemali sme schôdzu pred kon2010 a z roka na rok členov pribúda, com roka, takže som o tom inforokrem Padinčanov sú tu aj umelci movaný od našich členov. Predseda zo susednej Kovačice, Opova a združenia J. Husárik poslal štyrom širšie. V súčasnosti je tu dokopy tri- maliarom (Martinovi Papovi, Anne dsať členov, ktorí svojou činnosťou Kotvášovej, Jurajovi Lavrošovi a Pavprispievajú k realizácii programu lovi Povolnému-Juhásovi) písomné a plánov tohto združenia. V čele oznámenie, že sú (z niekoľkých neozdruženia je Mgr. art. Ján Husárik, podstatnených dôvodov, ako napr. ktorý prednedávnom podal demisiu nečinnosť členov a pod.) vylúčení na miesto predsedu združenia, lebo zo združenia. Keďže sa predtým na je zaťažený inými prácami a nemá túto tému nerokovalo aj s ostatnými času naplno sa venovať aktivitám v členmi, žiadne zasadnutie nebolo, združení. Keďže sa nám od začiatku to rozhodnutie bez úradnej pečiatky nového roku nepodarilo usporiadať združenia je neplatné. schôdzu, totiž zhromaždiť členstvo, Predseda združenia Mgr. art. Ján pán Husárik aj naďalej vedie toto Husárik (ináč aj člen Galérie insitnézdruženie. ho umenia) sa o tom vyjadril takto: Povráva sa, že sú na sklonku sta– Namiesto toho, aby ZVU Smäd rého roku zo združenia vylúčení nadviazalo nejaké partnerské vzťaniekoľkí členovia maliari… hy, spoluprácu s Galériou insitného

umenia v Kovačici, spomínaní štyria maliari sa tajne, bez vedomia ostatných členov združenia, stali aj členmi GIU. Myslím si, že by sme všetci spoločne mali o takých veciach rokovať jasne a hlasne a nie tajne. Potrebné je poradiť sa jeden s druhým... Máme fungovať ako jedna rodina, pomáhať si jeden druhému. Insitní maliari Anna Kotvášová, Martin Pap, Pavel Povolný-Juhás a Juraj Lavroš sú z takého rozhodnutia predsedu združenia rozčarovaní,

maliarok z Kovačice rozhodnutím umeleckej rady sú prijatí aj noví členia z Padiny Pavel Ľavroš, Juraj Lavroš, Anna Kotvášová, Martin Pap a Pavel Povolný-Juhás. Hrdí sme na to, že do našej galérie pribúdajú ďalší kvalitní maliari, ktorí môžu byť členmi aj rôznych iných galérií. Napríklad insitní maliari Eva Husáriková, Alžbeta Čížiková, Ján Bačúr, Zuzana Vereská, Desa Petrovová-Morarová a ďalší sú členmi aj Múzea insitného umenia v Jagodine, taktiež sú členmi mnohých maliarskych združení na Slovensku, v Rumunsku a pod. Pravidelne sa zúčastňujú na rôznych maliarskych táboroch, čo len prispieva ku kvalite každého maliara. Okrem toho v našich radoch sú maliari z Padiny, s ktorými pekne spolupracujeme a budeme aj naďalej spolupracovať. Naša galéria vystavuje obrazy padinských maliarov a naši maliari majú výstavy v Padine. Z toho, čo sa stalo v Predseda Združenia výtvarných Združení výtvarných umelcov umelcov Smäd Mgr. art. Ján Husárik Smäd v Padine, som nepríjemne nepríjemne prekvapení a nechceli prekvapená a myslím si, že mienka, sa o tom každý osobitne vyjadriť. čiže rozhodnutie jedného predsedu Prekvapené je aj vedenie Galérie nemôže predstavovať stanovisko insitného umenia v Kovačici v čele všetkých maliarov – členov toho s riaditeľkou Máriou Raspírovou… združenia a treba sa takým veciam v – Naposledy, teda koncom uply- budúcnosti vyhýbať, – uzavrela túto nulého roka do našej veľkej rodiny dosť nemilú záležitosť riaditeľka GIU insitného umenia okrem dvoch M. Raspírová.

„K príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ Anna Horvátová

S

lová „k príkladu“, „naprímer“, „naprosto“ sú, žiaľ, ďalšie prešľapy príznačné pre naše slovenské vojvodinské nárečie. Prvými dvoma chceme vyjadriť to, čo sa v spisovnej slovenčine vyjadruje časticou napríklad, ktorej skratka je napr. a nie „npr.“, ako my to máme vo zvyku mylne písať. Význam tejto častice nie je nejako sporný; častica uvádza neúplný výpočet

38

www.hl.rs

príkladov alebo iba jeden príklad (čiarka pred ním sa píše len pri voľnom priradení): Akostné prídavné mená sú napr.: malý, dobrý, príjemný ap.; Teraz napríklad by som tak rada čítala. (Jégé) A môže sa pritrafiť, že chlapec napríklad umrie. (Tim.) Lístie niektorých stromov, napr. dubov a bukov, v jeseni žltne. Viac znepokojuje taký nesprávny preklad, ako napríklad „naprímer“ – pochádza zo srbského naprimer a ďalšia nenáležitosť „k príkladu“. Ak však chceme poukázať, že nám je niekto vzor konania, vtedy ale použijeme takéto

Informačno-politický týždenník

konštrukcie: konať podľa príkladu niekoho; slúžiť niekomu ako príklad, slúžiť niekomu za príklad; prechádzať, byť dobrým príkladom. Okrem toho, že sa nám srbčina mieša do nárečia a že si svoj materinský jazyk viac zaznávame, ako uznávame, občas sa stane, že sa aj bohemizmy vtisnú do nášho jazyka, ako napríklad slovo „naprosto“, ktoré slovník hodnotí ako príslovku českú, knižnú, ktorej sa treba strániť; ako náhrada sa v slovníku uvádzajú tieto slová: celkom, úplne, naskrze, vonkoncom. • KULTÚRA •


Kultúra KULPÍNSKI VINÁRI SUMOVALI VLAŇAJŠIU ČINNOSŤ

Tradícia a skúsenosť vedno Katarína Gažová

N

a Deň svätého Valentína a Deň svätého Trifuna, ochrancu vinohradníkov v piatok 14. februára kulpínsky Spolok vinohradníkov a vinárov usporiadal výročné zasadnutie v Poľovníckom dome. Po zasadnutí nasledovala tanečná zábava venovaná aj sviatku zamilovaných, aj vinárov. Predseda združenia Michal Dovičin privítal hostí a členov spolku a tajomník Radoslav Kolarski podal správu o vlaňajšej aktivite a plán práce na tento rok. Ako uviedol, minulý rok podobne ako aj roky predtým sa spolkári zúčastnili na veľtrhu vína v Temeríne, kde vystavovali trinásť vzoriek, z ktorých tri vína získali zlatú medailu. Už tradičné podujatie Veľká noc v Kulpíne združenie vinárov usporiadalo vlani vo Veľkonočnú

nedeľu na sklonku marca. Združenie pre svojich členov zorganizovalo i spoločný výlet, počas ktorého navštívili vinohrady a vínne pivnice vo Vršci. Bola to pre nich veľmi pekná a osožná skúsenosť a na výročnej schôdzi navrhli aj tohto roku zorganizovať podobný zájazd na niektoré iné miesto. V minulom roku vinohrady členov spolku priniesli bohatú Z výročnej schôdze kulpínskych vinárov úrodu, ale s menlivou kvalitou hrozna, čo zasa vplývalo aj nejšie podujatie v organizácii spolku na kvalitu vína. Najviac ťažkostí mali usporiadajú v nedeľu 20. apríla. členovia spolku vinárov s prečisťova- Plánujú organizovať aj odborné ním a uskladňovaním mladého vína. prednášky z oblasti vinohradníctva Na tento rok si združenie naplá- a výroby vína. V diskusii prítomní hovorili o práci novalo podobné aktivity ako vlani. združenia, výrobe vína, plánoch na Veľká noc v Kulpíne ako najvýznamtento rok. Zdôraznili pritom čoraz

väčšiu popularitu medzinárodného podujatia Veľká noc v Kulpíne. K tomu uviedli, že spolkári dostali pozvanie, aby sa spolu s Turistickou organizáciou Obce B. Petrovec zúčastnili na Medzinárodnom veľtrhu turistiky v Belehrade a predstavili tam svoje výrobky. 

POVOLANIA U NÁS

Mnoho záujmov, málo výsledkov Oto Filip

K

edysi všetko bolo omnoho jednoduchšie: v továrňach robili robotníci, v úradoch úradníci, v školách učitelia, na roliach poľnohospodári... Nová doba priniesla aj nové potreby a úmerne tomu rástol aj zoznam povolaní a profesií. Teraz je len kategórií profesií približne štyridsať. Pritom každá z nich má od niekoľko po pár desiatok povolaní. V ich počte nezaostávame za inými vo svete. Potvrdzuje to aj štatistika, ktorá koncom januára zverejnila v poradí 14. zväzok výsledkov sčítania obyvateľstva. Z mnohých zaujímavých údajov sa možno dozvedieť, že z ekonomicky aktívnych osôb najviac možno zaradiť do dvoch kategórií. Prvou sú inžinieri, odborní spolupracovníci a technici (16,2 percenta), druhou osoby zaoberajúce sa službami a obchodovaním (16,1 percenta). Keď • KULTÚRA •

Jedno z tzv. jednoduchších povolaní

ide o rodový aspekt, priam extrémne výraznú prevahu mužov si možno všimnúť vo vojenských povolaniach, kde je pomer až 94,9 k 5,1 percenta. Mužov je viac aj na vedúcich funkciách, medzi poľnohospodármi, remeselníkmi, montérmi, vodičmi... Viac žien

ako mužov je v skupinách odborníci a umelci, inžinieri a technici, administratívni pracovníci, služby a obchod, ako aj tzv. jednoduché povolania. Vo Vojvodine je 607 334 ekonomicky aktívnych obyvateľov, z čoho sa najviac zaoberá ob8 /4583/

chodovaním a službami:103 828 alebo približne sedemnásť percent. Na druhom mieste sú inžinieri, technici a odborní spolupracovníci (94 494), na treťom remeselníci a podobné povolania (91 005), na štvrtom experti a umelci (80 377)... V pokrajine je aj 15 302 vedúcich, funkcionárov a zákonodarcov a 47 000 administratívnych pracovníkov. Celkovo je v Srbsku 2 304 628 hospodársky aktívnych osôb, z ktorých je najviac inžinierov, odborných spolupracovníkov a technikov (372 300), ako aj ľudí zaoberajúcich sa službami a obchodovaním (372 058). Expertov a umelcov je 340 703, remeselníkov a osôb s podobnými povolaniami 312 667. Už aj takýto letmý pohľad naznačuje dosť: nielen keď ide o štruktúru ekonomiky, ale aj keď ide o trendy vzdelávania, prípadne o otázky rodovej rovnosti. To sú však iné témy a dilemy.

22. 2. 2014

39


Kultúra • Oznamy V ÚSTRETY MONOGRAFII O VOJLOVICI

Prvá výskumná výprava Alena Gajanová

V

ojlovicu v uplynulých dňoch navštívil výskumný tím z Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Počas tejto prvej návštevy traja odborníci sa spoznávali s týmto prímestským prostredím, v ktorom žijú Slováci. Výsledkom ich práce by malo byť vzácne dielo – monografia Kultúrne tradície Slovákov vo Vojlovici, ktorú čitatelia môžu očakávať v nasledujúcom roku. Okrem toho sa plánuje nahrať dokumentárny film na túto tému.

Prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., vedúci výskumu, vyjadril potešenie a prekvapenie z  výsledkov tohto trojdňového pobytu a  zdôraznil, že k spolupráci medzi spomenutou katedrou a  Vojlovičanmi prišlo vďaka Mgr. Branislavovi Kulíkovi, vojlovickému farárovi. Doc. PhDr. Borisa Michalíka najviac zaujímali dejiny,  aktivity spolkov, styky s  inými slovenskými dolnozemskými osadami a vplyv okolitých neslovenských prostredí na kultúru vo Vojlovici kedysi a  dnes. Najkrajšiu časť výskumu vo Vojlovici mal na starosti PhDr. Roman Zima, PhD., ktorý fotografo-

Dôraz na zásobovaní členov

V

piatok 14. februára Miestna organizácia starobných penzistov v Pivnici mala výročné zasadnutie, na ktorom sa zúčastnilo viac ako sto starobných penzistov. Úvodom minútkou ticha vzdali poctu vlani zosnulým členom združenia. Na zasadnutí sa zúčastnili aj hostia, medzi nimi predseda Obecného výboru starobných penzistov v Báčskej Palanke Dragan Mihajlović. Správu o minuloročnej činnosti združenia starobných penzistov podal predseda Aleksandar Bikicki. Najväčšiu pozornosť venovali zásobovaniu členov rôznymi výrobkami za zvýhodnené ceny, čiže na splátky. Prevažne ide o  zásobovanie drevom a uhlím, ako aj potravinami. I keď si penzisti mysleli, že minulý rok bude pre nich lepší, sklamali sa, lebo život penzistov je stále na hranici existencie. Jedine je dobré to, že penzie riadne prichádzajú dvakrát do mesiaca. V správe sa ďalej hovorí, že pre členov zorganizovali výlet do Subotice a na Palić, zábavu ku Dňu žien,  ako aj zábavu na úrovni obce, ktorá sa uskutočnila v Pivnici, a na ktorej sa zúčast-

40

www.hl.rs

val a nahrával každodenný život Vojlovičanov. Viac ako 3 000 fotografií urobil na zakáľačke, pohrebe, divadelnej skúške, fotografoval i  portréty, krajinky a  podobne.

SNEMOVALI PIVNICKÍ PENZISTI

Ján Šuster

Na návšteve u etnografky Anny Kuchárikovej (foto: Branislav Kulík)

nilo l30 predstaviteľov starobných penzistov zo Silbaša, Gajdobry, Novej Gajdobry, Báčskej Palanky, Obrovca, Tovariševa, Neštinu a Rumenky. Kritické slová adresovali vedeniu Obecného výboru v súvislosti s tým, že v minulom roku na bezplatný oddych z Báčskopalanskej obce odišlo 100 penzistov, medzi nimi z Pivnice iba jeden, hoci miestny výbor v Pivnici má viac ako 300 členov a patrí medzi najpočetnejšie v obci. Finančnú správu podal pokladník Stevan Ćosić, ktorý povedal, že združenie nakladalo s prostriedkami v sume 173-tisíc din., že výdavky boli 162-tisíc din. a že v pokladnici zostalo 12-tisíc din. Keďže si všetci penzisti nevyplatili svoje dlhy, zostal dlh v sume 485-tisíc dinárov. Preto na zasadnutí prečítali pravidlá pre budúce splácanie dlhu za ohrev, aby sa vyhli podobným situáciám. Účastníci zasadnutia nastolili otázku týkajúcu sa všetkých občanov Pivnice, ktorá sa vzťahuje na jedinú možnosť platenia účtov na pošte, kde vznikajú veľké rady. Predstaviteľ Intesa banky Srđan Knežević sľúbil, že sa pokúsia tento problém riešiť.

Informačno-politický týždenník

Pri výskume hosťom zo Slovenska pomohli členovia cirkevného zboru, MOMS a SKOS Detvan. Ďalšiu návštevu zostavovateľov monografie Vojlovičania očakávajú koncom marca.

CHÝRNIK

PADINA. Tradičné zábavno-labužnícke podujatie Víno, hudba, klobásy v organizácii MOMS Padina bude po 20-krát v sobotu 22. februára v

reštaurácii Hole v Padine. Do tanca bude bude hrať známa selenčská hudobná skupina Maks. A. Ch.

Združenie pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča VYPISUJE SÚBEH NA ÚČASŤ NA 34. ROČNÍKU FESTIVALU SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY ZLATÝ KĽÚČ 2014 Podmienky: – festival Zlatý kľúč je súťažného charakteru; – súbeh je vypísaný na žáner tanečných piesní; – na súbeh je potrebné zaslať doteraz nezverejnené skladby vo forme demonahrávky s notovým zápisom s doteraz nepublikovaným textom; – záväzne uviesť meno, priezvisko, adresu, telefón a e-mail autora skladby a autora textu; – samostatné texty nebudú prijaté; – skladby hodnotí výberová komisia; – zoznam vybratých skladieb sa sprístupní verejnosti v oznamovacích prostriedkoch; – komisia má vyhradené právo skladby korigovať a pripraviť na verejné predvedenie; – skladby prijaté na súbeh, ktoré budú predvedené na koncerte, sú majetkom festivalu; – skladby, texty, ako i speváci majú nárok na finančnú úhradu za svoje autorstvo a výkon; – nekompletné prihlášky sa nebudú rozoberať; – nezverejnené skladby sa nevracajú. Výbor Festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč si vyhradzuje autorské právo prvého zverejnenia zaslaných skladieb. Doteraz nezverejnené skladby možno zaslať najneskoršie do 1. mája 2014 na adresu: Združenie Selenča Pre festival Zlatý kľúč 2014 Ul. maršala Tita 124 21 425 Selenča Predseda organizačného výboru Jozef Gašparovský (mobil: 063 10 44 390) Bližšie informácie môžete získať na Facebooku: Zlatý kľúč (od Ondreja Pavčoka)

• KULTÚRA • OZNAMY •


Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila naša drahá

na

ELENA ŠIPICKÁ

ANNU HAŠKOVÚ

rod. Jašová 13. 5. 1930 – 16. 2. 2013 – 2014 z Kovačice

rod. Madackú 1939 – 1984 – 2014 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

NA ZVÝŠENIE POTENCIE VIAGRA 4 x 100 mg = 1 200,00 CIALIS 4 x 20 mg = 1 200,00 LEVITRA 4 x 20 mg = 1 300,00 Diskrécia zaručená, dodávka a postexpresovou zásielkou.

osobne

Telefón: 063/710-60-42

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v Báčskopetrovskej obci a širšie; tel.: 063/7167382. TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; tel.: 063/8238767.

Všetko zmizne. Ale stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce zostanú navždy. Hrdí sme na to, že sme Ťa mali. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na sestru a švagra

MÁRIU JURÍKOVÚ

a JÁNA JURÍKA rod. Pekárovú 25. 6. 1929 – 25. 8. 2008 18. 5. 1932 – 13. 2. 2013 z Kulpína Roky sa míňajú. S láskou si na nich spomíname. Rodina Labátová

Výzva

Si kreatívny? Navrhni koncepciu tohtoročnej divadelnej prehliadky pre deti 3 x Ď a staň sa riaditeľom tohto podujatia! Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov divadelnej prehliadky pre deti vyzýva všetkých kreatívnych a inovatívnych odborníkov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu, ktorou skvalitnia a pozdvihnú na vyššiu úroveň festival 3 x Ď. Slováci v Srbsku už dvadsať rokov každoročne usporadúvajú prehliadku detských divadelných predstavení s cieľom podnecovať divadelnú tvorivosť u detí a prispievať tak k zachovaniu slovenského jazyka. Zmysel detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď spočíva v podpore, rozvíjaní a afirmovaní detskej divadelnej tvorby, v prezentovaní celoročnej práce divadelných sekcií v základných školách, v ponuke kvalitného kultúrneho programu, významného nielen pre Slovákov, ale i pre iné národy a národnosti žijúce na týchto priestranstvách, v prispievaní k profilovaniu slovenských vojvodinských hercov, kultivovaniu spisovnej slovenčiny a v ponuke kvalitných umeleckých obsahov pre deti. V roku 2014 sa prehliadka 3 x Ď bude konať na sklonku školského roku. Jej zakladatelia a spoluorganizátori si vytýčili za cieľ usporiadať rad zaujímavých ústredných a sprievodných bodov, ktoré prispejú, aby tieto detské divadelné hody rástli tak do kvality, ako i do počtu účastníkov a návštevníkov. Záujemcovia o post tohtoročného umeleckého riaditeľa prehliadky majú na adresu ÚKVS zaslať návrh plánu, ktorý bude obsahovať: koncepciu prehliadky, návrh na sprievodné podujatia a návrh tímu, ktorý bude zapojený do realizácie prehliadky. Originálna, jedinečná koncepcia má priniesť kvalitný, nový rozmer tomuto celomenšinovému divadelnému podujatiu. Cieľom tejto výzvy je vytvoriť rovnosť šancí, ktorá bude mať za následok zvýšenie kvalitatívnej úrovne, rozvíjanie, zveľadenie a ďalšie afirmovanie slovenských vojvodinských divadelných predstavení, utvorenie nových kvalitných kultúrnych obsahov, ktoré prehliadka prinesie, zveľadenie slovenského vojvodinského divadelníctva a rozvíjanie verbálnej a neverbálnej komunikácie. Návrhy bude hodnotiť Organizačno-správna rada prehliadky, ktorú tvoria: Ján Makan, Miroslav Fábry, Alexander Bako, Anna Lepšanovićová a Libuša Lakatošová. Návrhy treba zaslať najneskôr do 1. marca 2014 na adresu office@slovackizavod.org.rs.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. februára 2014 je tomu šesť rokov, čo nie je s nami drahý

MÁRIO OPAVSKÝ 23. 5. 1978 – 22. 2. 2008 – 22. 2. 2014 zo Starej Pazovy Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale vždy zostane v našich srdciach. Tvoji najmilší

8 /4583/

22. 2. 2014

41


Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

na

POSLEDNÝ POZDRAV

a

MÁRII SPEVÁKOVEJ

SMUTNÁ SPOMIENKA

manželke, matke a babke

POSLEDNÝ POZDRAV mame

EVE HRÍBOVEJ rod. Strakovej 10. 8. 1943 – 7. 2. 2014 z Vojlovice rodom z Padiny

ŠTEFANA POLÁKA

Vieme, že bôľ a prázdno, ktoré za Tebou zostalo, nikdy nezmiznú. Ale vieme, že teraz máme strážneho anjela, akým si bola Ty, aj pokiaľ si bola s nami, anjel náš!

1929 – 1996 – 2014

JULIANU POLÁKOVÚ rod. Tótovú 1938 – 2014

z Pivnice

Manžel Jozef, dcéra Eva, syn Vladislav, zať Želko, nevesta Tijana, vnúčatá Marko, Kristína a Tatjana

S láskou a úctou si na Vás spomína syn Štefan s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MÁRII SPEVÁKOVEJ

rod. Zorňanovej 1951 – 2014 z B. Petrovca

rod. Zorňanovej 1951 – 2014 z Petrovca Na Teba si navždy budú spomínať

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú

synovia Jaroslav a Ondrej

manžel a synovia

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a starkého

na brata

PAĽA PETRÁKA 23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 – 2014 z Boľoviec

JÁNA DANKU

ONDREJA

ANNU

a

1915 – 1989 – 2014

rod. Kopčokovú 1920 – 2004 – 2014

JOVANKOVIČOVCOV z Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomínajú a trvalú spomienku zachovávajú Vaši najmilší

Predobré srdce na svete sme mali, ktoré vedelo nás milovať, keby sme láskou zobudiť ho chceli, neozve sa nám viackrát, zmĺklo, stíchlo, išlo už spať... Navždy si na Teba spomínať budú:

EDUARDA GLAZNHARTA

1. 1. 1933 – 2. 7. 2001 – 2014

a

KATARÍNU GLAZNHARTOVÚ

rod. Snidovú 2. 11. 1935 – 21. 2. 2012 – 2014

z Báčskeho Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomínajú a tichú a trvalú spomienku zachovávajú dcéry Evica Hricová a Katarína Speváková so svojimi rodinami

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tých, ktorých milujeme, neumierajú, ale žijú v našich srdciach a spomienkach.

manželka Verona, dcéry Anna Petráková-Petrovićová a Verona Ábelovská-Petráková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

1954 – 2006 – 2014 z Petrovca

Sestra Anna s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA nenahraditeľného manžela

JOZEFA ŠIRKU

26. 7. 1948 – 21. 2. 2004 – 2014

na mojich najmilších svokrovcov

otca

MÁRIU a JOZEFA ŠIRKOVCOV

ŠTEFANA KUCHÁRIKA

1928 – 2000 – 2014 1924 – 2005 – 2014

15. 11. 1933 – 21. 2. 1999 – 2014

z Kovačice „Aj tam ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica ma uchopila.“ (Ž 139, 10) Zarmútená manželka, dcéra a nevesta Anna Širková • OZNAMY •


BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dva smutné roky bez Teba.

PAVEL ŠEPŠI

10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 – 2014 z Hložian Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Zarmútení rodičia a sestra Anna s rodinou

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustil

PAVEL ŠEPŠI

10. 10. 1965 – 18. 2. 2012 – 2014 z Hložian

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Anna a synovia Stanislav a Ján

SPOMIENKA

Dňa 21. februára 2014 uplynulo 15 ťažkých rokov, čo sme navždy stratili nášho milovaného syna, brata a ujka

PAVLA MAGLOVSKÉHO

25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2014 z Kysáča Milovaní nikdy neumierajú, lebo žijú v našich spomienkach. Trvalú spomienku na Jeho dobrotu si zachovávajú rodičia Mária a Pavel a sestra Mária s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 21. februára 2014 uplynulo 15 ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš synovec a bratranec

PAĽKO MAGLOVSKÝ

25. 5. 1964 – 21. 2. 1999 – 2014 z Kysáča Trvalú spomienku na Jeho dobrotu si zachovávajú: tetka Zuzka Berediová a bratranci Paľko a Vladko s rodinami zo Selenče • OZNAMY •

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na milovanú manželku

ŽOFIU POVOLNÚ rod. Marešovú 8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 – 2014 z Padiny

MÁRIA KULÍKOVÁ

Ťažký je život bez Teba. Tvoj manžel Ján Povolný

25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 – 22. 2. 2014 z Kysáča Keď mama odišla si, v srdci mi zostal smútok a chlad. V tom šírom svete zostalo mi na Teba iba spomínať. S láskou a úctou dcéra Elenka

SPOMIENKA

na našu dobrú mamu

ZUZANU TURČANOVÚ

SPOMIENKA

rod. Drieňovskú 1924 – 1994 – 2014 z Báčskeho Petrovca

MÁRIA KULÍKOVÁ 25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 – 22. 2. 2014 z Kysáča

Dcéra Zuzana s manželom a rodinou

SPOMIENKA

Zamĺkli ústa matkine, prestali sa pery smiať. Zostalo nám, drahá mama, na Teba len spomínať.

Uplynulo 20 rokov, čo nás opustila milovaná mama, svokra a starká

ZUZANA TURČANOVÁ

Trvalú spomienku si zachovávajú:

rod. Drieňovská 1924 – 1994 – 2014 z Báčskeho Petrovca

syn Rastislav, nevesta Anka a vnúčatá Ján a Andrea

Milovali sme Ťa, Ty si milovala nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

SPOMIENKA

Dcéra Anna s rodinou

MÁRIA KULÍKOVÁ

SPOMIENKA

25. 10. 1951 – 22. 2. 2013 – 22. 2. 2014 z Kysáča

Je tomu 20 rokov od smrti mojej mamy

ZUZANY TURČANOVEJ 1924 – 1994 – 2014

S láskou a úctou si trvalú spomienku zachovávajú: syn Juraj, vnukovia Ján a Juraj s manželkou Milinkou a pravnúčence Marienka a Igor

Spi ticho, tichučko, veď dosnívala si života sen. Odišla si cestou bez návratu, odišla si tam, kde je pokoj a láska len. S úctou si spomínajú:

8 /4583/

Jarka, Kuľo a Milan, Danka a Vladimír a rodiny Vitézová, Hajeková a Brnová 22. 2. 2014

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. februára 19.30 4. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2006) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 23. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 25. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 21. februára – Allan Quarter Main a stratené mesto zlata Sobota 22. februára – 39 schodov Pondelok 24. februára – Bozk motýľa Utorok 25. februára – Jediný Streda 26. februára – Muž v ohni Štvrtok 27. februára – Neodolateľná 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

44

www.hl.rs

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Fotodokumentárna výstava Divadelné predstavenie Ženba a vydaj Utorok 25. februára 16.00 Výročná schôdza Spolku žien v Padine Tanečná škola v Kovačici V ústrety čajovému večierku Čo nového v našom spoločenskom živote Piatok 28. februára 16.00 Slovenský film: Organ Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 23. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Batman a Robin 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV Týždeň prinesie príspevky o tom, ako Staropazovčania riešia problém s podnikom na recyklovanie, radu o tom, ako sa zbaviť nadváhy, o aktuálnej situácii v pivnickej základnej škole, o rekonštrukcii Spomienkového domu Martina Jonáša v Kovačici, o reštitúcii, o plánoch erdevíckeho SKOS-u, novinky z lovu a z poľnohospodárstva o orezávaní ovocných stromov. Dúhovka reprízovo ponúkne divákom dvojlístok portrétov akademických grafikov Vladimíra Kardelisa, ktorý tohto roku oslavuje sedemdesiatiny, a Michala Kiráľa, ktorého narodenie a úmrtie si pripomíname vo februári.

TV OBCE KOVAČICA

Dr. Katarína Berédiová sa zmienila o zdravotnej službe v Selenči

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko kulpínskeho rodáka (1835 – 1915), hajdušického evanjelického kňaza. Bol dopisovateľom Slovenských novín a autorom cestopisov a historických textov. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

1. časť tajn.

2. časť tajn.

písmeno vkopnutie koniec gréckej symbolická dlhá lopty do Taliansko modlitby abecedy logika samohl. brány

životné prostredie dlhá samohl. vpíšte ÁA

srbský spisovateľ Kapor

meter ktorá nie je rovná

nelegálne N foneticky papagáj

starorímske vojenské teleso S HLA DU ĽU

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 26. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 2. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Dobrý deň, kolážová relácia, uvedie príspevok z detského maškarného plesu, ktorý sa každoročne usporadúva v Pančeve vo februári. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte NAS takisto

Aranđelovac oblasť v Rakúsku oslávenie

vpíšte PI obvod

natieral lakom

spojka

okrem iného (skr.) vpíšte OSMA

speváčka M. Zdravkovićová alt

kus dreva kameň na ostrenie kosy argón Oleg Lomonosov

vpíšte BMA

vpíšte KÁO halo (srb.)

Novi Kneževac morský živočích

volt solmiz. slabika

povolala

elektrón

alumíniová fólia

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 VODOROVNE: jedlička, ako, diel, rr, Lenka, mama, IS, inovať, N, l, NIS, po, asociál, apa, nad, obo, socha, Nolit, tr, ev, vojak, náboje, a TAJNIČKA: JARMILA SABOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 1. februára 2014 bolo: JAROSLAV REZNÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JANO ZORŇAN, Ul. Janka Čmelíka č. 68, 25 234 LALIŤ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

8 /4583/

22. 2. 2014

45


Šport Keď nehasia – športujú V V DOBROVOĽNOM HASIČSKOM SPOLKU V SELENČI

Juraj Berédi

Dobrovoľnom hasičskom spolku v Selenči je aj počas zimy rušno. Nejde o boj s požiarmi, ale o športové aktivity. DHS v Selenči v minulom roku pre svojich členov zorganizoval súťaž v stolnom tenise. Bolo to len tak na pobavenie a proste chceli v spolku vidieť, aký bude záujem požiarnikov o účasť v tejto športovej súťaži. Keďže vlani zistili, že jestvuje záujem medzi členmi spolku, v polovici januára toho

roku súťaž znovu zorganizovali, a prihlásilo sa sedemnásť účastníkov. Podmienkou na účasť bolo členstvo v DHS Selenča. Po asi mesačnom hraní stolného tenisu súťaž sa skončila vyhlásením víťazov a udelením primeraných odmien tým najlepším. Víťazom sa stal Miroslav Molnár, ktorý získal veľký putovný pohár hasičského spolku, ale aj menší pohár do trvalého vlastníctva. Na druhom mieste je Michal Vrabčeniak a ako tretí skončil Zlatko Nosál, ktorí dostali medaily.

V TURISTICKOM SÍDLE RELAX V KOVAČICI

Hasiči si prajú, aby sa súťaž stala tradičnou a aby každoročne hrali stolný tenis v zimných mesiacoch. Počas súťaže zistili však aj menšie nedopatrenia, ktoré sa budú snažiť odstrániť v prospech lepšej organizácie budúcich turnajov. Tohtoročný víťaz Miroslav Molnár je žiakom ôsmej triedy Základnej školy Jána Kollára v Selenči, a taktiež aktívnym členom STK Selenča. Celuloidová loptička mu veru učarila a už štyri roky sa naplno venuje tomuto atraktívnemu športu.

Miroslav Molnár, prvá raketa selenčských hasičov 2014

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Pláva 2 481 žiakov Šponja spokojnejší od Bulatovića Anička Chalupová

Vidač, riaditeľ TS Relax Branislav Milićev a riaditelia základných chopnosť plávať u človeka škôl a gymnázia. K tomuto rozpredstavuje zvládnutie jedné- hodnutiu lokálneho vedenia a k ho zo živlov, ktoré ho obklo- podpísaniu zmluvy došlo v dôpujú. Dejiny často ocenili znalosť sledku predbežných rozhovorov plávania. Iste nie náhodou v antike s pedagógmi a rodičmi, ako aj evidencii lekárskych zoznamov, ktoré boli nevyhnutným predpokladom pôsobenia na všetkých žiakov, nielen pre tých s chybným držaním tela. „V týchto vekových obdobiach prevencia má významné miesto hlavne pre ďalší László Vidač, Branislav Milićev (stoja zľava) telesný rozvoj a Jarmila Ćendićová (sedí) po slávnostnom mladých ľudí,” podpísaní zmluvy o nápravnom a rekreačnom zdôraznila meplávaní žiakov dziiným Jarmila platilo: „Nevie písať, ani plávať“ Ćendićová, náčelníčka pre spoloako synonymum nevzdelanosti. čenské činnosti v obecnom úrade Začiatkom februára 2014 v Tu- v Kovačici. Do konca kalendárneho roka, ristickom sídle Relax v Kovačici podpísali zmluvu o nápravnom okrem júla a augusta, žiaci rozdea rekreačnom plávaní pre 2 178 lení do niekoľkých skupín (počtom žiakov všetkých základných škôl 50 až 70 žiakov) budú zdarma, Kovačickej obce a 303 žiakov pod dozorom odborníkov, proGymnázia Mihajla Pupina v Ko- fesionálnych trénerov plávania vačici. Zmluvu podpísali zástupca a profesorov telesnej výchovy, predsedu Obce Kovačica László využívať bazény Relaxu.

S

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TATRA – SLÁVIA 2 : 0 (2 : 0)

Pavel Pálik

nezaujímavý zápas. Hralo sa hlavne v strede ihriska, takže šancí prakticky red asi 150 divákmi futbalisti ani nebolo, ale diváci predsa spokojTatry prevýšili hostí z Pivnice. ní opustili ihrisko. Tréner domácich V 11. min. Vuković dlhou prihráv- Vladimir Šponja môže byť spokojkou uvoľnil Alargića, tento presne nejší od svojho kolegu Dragoljuba prihral Goranovi Grijakovi, ktorý Bulatovića. z asi desiatich metrov strelil vedúci TATRA: Kyseľa, Ćupina, Srnka, Đaković, Stevanović, Cvetić, Martinko, V. Ožvát, Alargić, G. Grijak, Vuković. Hrali aj: Dejan Munjaz, Kohút, Daneček, Jambrich, Krstić, M. Grijak, Malešev, Budík. SLÁVIA: Kašiković, Žigmund, Séč, Panić, Pintír, Nímet, Milec, Vlasto Kuchta, Čolović, Kotiv, Kalajdžija. Striedali: Vladimír Kuchta, Bulatović, Baláž, Kozarev. Duel Stevanovića a Žigmunda (zľava) V sobotu 15. februára sleduje brankár Kyseľa Tatra v Kysáči prehrala gól. V 33. min. šestnásťročný Michal s novosadským Kabelom 0 : 2, keď Martinko prenikol stredom ihriska, oba góly v druhom polčase vsietil prihral G. Grijakovi a tento už vtedy Hađinac. stanovil konečný výsledok zápasu. V sobotu 22. februára Tatra zorMohli domáci do konca polčasu ešte ganizuje tradičný Maškarný ples. aspoň dvakrát zvýšiť náskok, no to Predpoludním o 9. hodine bude na sa im nepodarilo. ihrisku pracovná akcia sadby viac V druhej časti sme sledovali slabý, ako dvadsať dubových sadeníc.

P

• ŠPORT •


VOLEJBALOVÝ SVIATOK V STAREJ PAZOVE

Piaty pohár C. zvezdy zaradom Matej Bzovský

D

o análov staropazovského športu bude zlatými písmenami zapísaná priam nevídaná a prvotriedna športová udalosť: finálový turnaj o Pohár Srbska volejbalistiek, na ktorom minulý víkend hrali viacnásobné šampiónky Crvena zvezda, vedúce družstvo Superligy Partizan Vizura z Belehradu, veľmi dobré družstvo Tent z Obrenovca a hostiteľská Jednota. Organizátori tejto nekaždodennej prehliadky volejbalu vynaložili obrovské úsilie, aby v staropazovskej športovej hale za účasti viac ako 1 000 divákov všetko fungovalo na

Pohár z ruky do ruky: Júlia Milovits a Aleksandar Boričić

výbornú a bez akýchkoľvek pripomienok. O to sa zvlášť pričinili vedúci činitelia VK Jednota v čele s agilným a neúnavným predsedom Bogdanom Mamuzićom, Volejbalový zväz Srbska a k vrcholovej organizácii turnaja prispela aj mestská správa, početní sponzori, športoví nadšenci a viaceré služby, ktoré sa starali o poriadok počas zápasov. Zvláštne ovzdušie vládlo na preplnených tribúnach, kde sa okrem milovníkov volejba• ŠPORT •

Volejbalistky C. zvezdy v Starej Pazove získali sedemnástu trofej v pohárovej súťaži

lu na opačných stranách ocitli aj fanúšikovia belehradských červeno-bielych a čierno-bielych. K tejto nezabudnuteľnej športovej udalosti prispela aj Rádio-televízia Srbska 1, ktorá širšej verejnosti umožnila sledovať kvalitný volejbal a najmä vzrušujúce finále medzi C. zvezdou a Partizanom. Staropazovské volejbalistky, členky našej najvyššej súťaže, si zmerali sily so silným družstvom Partizan

Vizura a výkonom neSLOVO BORIČIĆA NA ZÁVER sklamali. V prvom sete Predseda Volejbalového zväzu Srbska mali úspech na dosah Aleksandar Boričić po skončení finálovéruky, ale v  neurčitom ho turnaja v Starej Pazove vyhlásil: „Naša finiši predsa prehrali 28 žiadosť bola, aby volejbalistky zahrali : 30. Po náskoku Belehnajlepšie v tejto chvíli, aby predviedli radčaniek 0 : 2 výborný svoju kvalitu a umožnili milovníkom výkon v treťom sete privolejbalu sledovať zaujímavé zápasy. niesol úspech družstvu Poďakúvam sa organizátorom turnaja, Jednoty. V poslednom Obci Stará Pazova a VK Jednota, ktorý sete však domáce volejmá bohatú tradíciu, lebo sa im vďaka balistky nemali nadostač vynaloženému veľkému úsiliu podarilo síl, a tak prehrali zápas zabezpečiť najlepšie podmienky pre výsledkom 1 : 3. V druvšetkých účastníkov súťaže o Pohár hom semifinálovom Srbska. Rok 2014, v ktorom oslávime zápase Crvena 90 rokov volejbalu v Srbsku, je iste zvezda porazivýznamný pre rozvoj a úspech tohto la Tent z  Obrešportu u nás, lebo ženská volejbalová novca tiež 3 : 1. reprezentácia sa zúčastní na svetovom Finálový zápas Grand Prix a na Majstrovstvách sveta večných súpev Taliansku. Nech toto finále Pohára riek z Belehradu Srbska bude iba prvým stupienkom priniesol opravk úspechu srbského volejbalu v orgadivý volejbalonizačnom a športovom zmysle.“ vý pôžitok, ktorý trval vyše dvoch hodín. Vyhrali dievčatá 90. výročia volejbalu v Srbsku, v červeno-bielych trič- pred sobotňajšími zápasmi a po kách 3 : 2 a priniesli veľkú štátnej hymne v mene Zhroradosť svojim početným maždenia Obce Stará Pazova priaznivcom. Bol to piaty a všetkých Pazovčanov, sa pritriumf C. zvezdy o Pohár hovorila náčelníčka pre šport Srbska zaradom a se- a kultúru Libuška Lakatošová. demnásta trofej v tejto Po skončení tejto prekrásnej súťaži, ktorá sa dostala volejbalovej udalosti v Starej do vitrín „červeno-bie- Pazove domáci športoví snaživci dostali pochvaly najvyšších lych“ volejbalistiek. Na tomto veľ kom športových činiteľov v Srbsku a nekaždodennom špor- za to, že potvrdili schopnosť tovom podujatí, ktoré zorganizovať aj takéto vrcholové Partizan sa tentoraz musel uspokojiť s druhým miestom prebiehalo aj v znamení športové podujatia.  8 /4583/

22. 2. 2014

47


Šport DOLINA POKRAČUJE V PRÍPRAVÁCH

Kovačevića a Uroša Momića. Dolinu potom v Sutjeske uhostilo druhoumiestnené mužstvo toľko zostalo aj z doterajšej zostavy. Oblastnej ligy Zreňanin. Ide o preverených futbalistov, ktorí Domáci Radnički dobre hrali v početných kluboch v Srbsku čelil hosťom z  Padiny a dokázal, že sa právom a za hranicami. Na posledných štyroch príprav- uchádza o postup do Vojných zápasoch bolo jasné, že treba vodinskej ligy. Väčšia kvastále pracovať na získavaní kondície lita mužstva Padinčanov a súhre mužstva. Nedostatky sa naj- sa predsa prejavila, nuž Obranca Doliny Karadžić (18) zastal do viac videli na zápase v Novom Sade, výhra nebola otázna – 1 : cesty domácemu útočníkovi 4. Dva góly dal Nikola Kokde Dolina prehrala s vojvodinským vačević, po jednom Pavel ligistom Indexom 1 : 0. Hrboľaté ihristrebné. Slnečné počasie a výborné ko v ŠS Vujadina Boškova vo Veterniku Čížik a Milan Mirosavljev. ihrisko podnietili hráčov, aby zohrali nemôže byť ospravedlnením za slabý zaujímavý zápas. DONJI SREM – DOLINA 1 : 1 (0 : 0) výkon prvoligistu. Jediný gól vsietil Domáci útočníci Mijić a Lukić mali Dolina si zmerala sily s ešte jedným Pavel Čížik, keď po nedorozumení šance, ale Pustinjaković zachránil členom Jelen Superligy. V Pećinciach s brankárom Jevtićom poslal loptu na štadióne Suvača bola vítaným svoju sieť. Nikitović sa tiež márne do vlastnej siete. Zápas s Banatom zo Zreňanina hosťom. Domácim to bola generál- pokúsil ohroziť bránu Padinčanov. hrali v Banátskom Dvore a priniesol ka pred prvým jarným hosťovaním Dolina sa mohla ujať vedenia v 38. priemernú hru. Dolina ukázala viac, v Novom Sade a zápasom s Vojvo- min. Dobrić prihral Kovačevićovi, zaslúžene vyhrala 2 : 0 gólmi Nikolu dinou, z ktorého sú im body prepo- ktorý nebol nadostač rýchly a loptu mu odňal Bukorac. V druhom polčase tréneri vymenili dosť hráčov. Náhradníci zahrali konkrétne a premyslene. Domáci sa ujali vedenia gólom Sinđića v 48. min. Neskoršie diváci pozdravili prekrásny gól Jovanovića, ktorý volejom prvom polčase, v poPo solídnych výko- prekonal Belića. DONJI SREM: Belić, Božović (Lakračovaní Jednota noch v minulých prímala iniciatívu, ale pravných zápasoch kičević), Nikitović (Sinđić), Lakićbez výsledku. Šance táto skúška iste usta- -Pešić, Kuzmanović (Veselinović), zmarili Erceg a Janrostila Staropazovčanov Bukorac, Zec (Janković), Lukić (Gojuz... V 72. min. hostia a zvlášť nezodpovedný vedarica), Damjanović (Marčeta), dali gól po voľnom prístup k hre, ktorý sa Košutić (Čordašić), Mijić. DOLINA: Pustinjaković, Baškope. Druhýkrát sa nesmie opakovať. sieť Jednoty vlnila po JEDNOTA: Mijato- tovanov, Memović, Kostić, Čížik, ľahostajnom zákroku vić, Bosanac, Marko- Dobrić, Vejnović, N. Kovačević, obrany, ktorá v tejto vić, Šuša, Stegnjajić, Cvetković, Advigov, Milivojev. časti urobila niekoľko Krivošija, Guša, Gačić, Striedali: Jevtić, Mirosavljev, Marchýb. Lepšie motiMilaković, Stanković, ković, Matić, Đušić, Jovanović, vovaní hráči Sremca Srećković. Strieda- Spaskovski, Karadžić, Momić. Po stredajšom zápase s kovačickou uzavreli výsledok po Susedovci lepší: Marko li: Bojić, Šestović, spomalenej reakcii Mijatović, brankár FK Erceg, Avramović, Sláviou Dolina v nedeľu bude mať generálku s mužstvom BSK z Borče. domácich zadákov. Jednota Janjuz, Tatalović. 

Tucet nových hráčov Ján Bokor Foto: P. Rohárik

P

odľa programu práce trénera Zorana Govedaricu futbalisti Doliny dva týždne pobudli v Turistickom sídle Relax v Kovačici, kde mali mimoriadne dobré podmienky na prípravy. Po namáhavých tréningoch, ktoré boli dva až tri razy počas dňa, futbalisti mali aj výlety do okolitých miest, kde hrali prípravné zápasy. Ani vedenie nespalo, vykonalo rozhovory s početnými hráčmi, spomedzi ktorých si zvolili tých, čo im najviac vyhovujú. Športový riaditeľ Dragan Lukić a predseda Miroslav Kováč sú spokojní s výsledkami v prestupovom termíne. V Doline je tucet nových hráčov,

NEÚSPECH NA USTAROSTENIE

Pazovčania sa zahanbili JEDNOTA – SREMAC 0 : 3 (0 : 0) Matej Bzovský

Ď

alšiu skúšku pred pokračovaním majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – západnej skupiny, zverenci trénera Milana Vujasina mali so susedmi z Vojky, ktorí sa značne posilnili a rátajú s vysokým umiestnením v Sriemskej lige, čo by im umožnilo postup medzi vojvodinských ligistov. Ľahostajne hrajúci hráči Jednoty rozčarovali výkonom nielen svojich fanúšikov, ale aj trénera Vujasina, ktorý ich počas zápasu márne podporoval, no nič nepomohlo. Susedia hrali obetavo, s chuťou a po vyrovnanom

AJ VO ŠTVRTOM PRÍPRAVNOM ZÁPASE VÝHRA

Črtajú sa kontúry tímu MLADOSŤ – JEDINSTVO 4 : 1 (2 : 1)

Samuel Medveď

P

ekná februárová sobota žičila petrovským a rumenským futbalistom, aby vo Vrbare zohrali pekný futbalový zápas. Bolo to už štvrté prípravné stretnutie Mladosti. Nový tréner Šaraba má

48

www.hl.rs

už určité predstavy o tom, ako by malo vyzerať prvé mužstvo. Vykonal určitú selekciu po príchode niektorých hráčov, počítal i s Igorom Stojimirovićom, ktorý je na Slovensku. Milan Đukić sa vrátil do Maglića, odišli Aljoša Zorić a Vrgović, zostal Bubulj, prišiel z

Informačno-politický týždenník

deronjského Omladinca Laliťan, brankár Pavlíni… Tréner dal šancu aj niektorým mladším hráčom. V zápase s Rumenkou bolo vidno, že Petrovčania hrajú omnoho rýchlejšie, dynamickejšie a bojovnejšie. Mladosť už v samom úvode viedla gólmi Fejdiho a Zbućnovića.

Do konca polčasu Rumenčania gólom Mekterovića znížili vedenie domácich. Druhý polčas Mladosť viac útočila. Prejavil sa rýchly Ivan Fejdi, keď najprv dobre uvoľnil robustného, presného strelca Zbućnovića, a potom aj sám po sólovom úniku dosiahol svoj druhý gól na zápase. MLADOSŤ: Leňa (Pavlíni), Haška (Đukanović), Jakuš, Fábry (Pucovský), Babiak, Peťkovský, Severíni, Trišić (Anušiak), Zbućnović, Pavlis, Fejdi (Cerovský). • ŠPORT •


HLOŽANY

S výhľadmi na vysnívanú športovú halu Juraj Bartoš

P

resne pred mesiacom vedenie Futbalového klubu Budúcnosť v Hložanoch, na výročnom zhromaždení 22. januára, oboznámilo členov a fanúšikov s plánmi na rok 2014. Nikto už dávnejšie nenastolil donedávna omieľanú frázu: nech hrajú naši (teda hložianski) chlapci. Všetci si ale povzdychli, keď predseda Ondrej Korčok oznámil, že cieľom posilnenia mužstva pred jarnou časťou majstrovstiev v Novosadskej oblastnej lige je nielen zachrániť sa, obstáť v tejto súťaži, ale aj prebojovať sa do stredu tabuľky a o rok – o dva postúpiť ešte vyššie. Mnohým sa v hlavách mihla myšlienka, že na to Budúcnosť bude potrebovať ešte viac peňazí a lepšie podmienky. Preto ďalšie, vari aj hlasnejšie povzdychy zazneli, keď predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Bohuš o. i. povedal, že – bez ohľadu na ťažkú ekonomic-

kú situáciu – Miestne spoločne využívať žiaci spoločenstvo a klub a futbalisti Budúcnospracujú na vytvorení ti. Celková investícia podmienok a zadovási vyžiada približne 60 žení prostriedkov na miliónov dinárov. Prv výstavbu športovej haly než sa začnú práce, trea novej tribúny. ba vraj vyhotoviť nový Je totiž známe, že regulačný plán dediny, základná škola v Hlona čo, podľa slov richžanoch už dávnejšie tára, RMS už vyčlenila má najneúčelovejšiu prostriedky. Keďže by, telocvičňu v obci, že Stará tribúna by čoskoro mala ustúpiť miesto novej ako povedal, v druhej Petrovčania, Maglića- športovej hale polovici bežného roka nia a Kulpínčania, tak mohlo byť hotové aj športovci, ako aj ostatní občania miestneho richtára, že čoskoro bude stavebné povolenie, ihneď potom zaujímajúci sa o rekreáciu, majú nasledovať vypracovanie projektu by bolo možné začať aj s výstavbou nové športové haly, zatiaľ čo hlo- budúcej športovej haly. prepotrebného objektu, ktorý, vraj, ak Nová hala by mala byť umiestnená nedokončia do konca tohto roka, tak žianski žiaci, športovci a rekreanti sa tiesnia v neadekvátnej telocvični. medzi školskou budovou a futba- to urobia v prvej polovici roku 2015. Mnohí už viackrát tŕpli nad infor- lovým ihriskom, čo znamená, že Je to jedno, či to bude do konca tohto máciami prichádzajúcimi z Rady starú tribúnu bude treba zbúrať. alebo nasledujúceho roka, len nech MS Hložany, že telocvičňa sa bude Ako povedal predseda Bohuš, vnú- sa konečne dožijeme novej krytej rozširovať (namiesto toho, aby sa torná časť haly bude patriť škole, tribúny a naši hráči lepších podmieuvažovalo o výstavbe novej športovej zatiaľ čo vonkajšiu bude tvoriť nová nok, uvažujú početní fanúšikovia haly). Preto s potešením prijali slová tribúna, pričom prezliekarne budú Budúcnosti. 

NOVÉ SÚBOJE HLOŽANCOV A ČELAREVČANOV

Vrátil sa Lukić BUDÚCNOSŤ – ČSK PIVARA II 2 : 2 (0 : 0) Ján Murtin Foto: J. Pucovský

F

utbalisti Budúcnosti zohrali ďalšie dva zápasy s druhým mužstvom ČSK Pivara. Vo štvrtok doma vo vzrušujúcom zápase a po bezgólovom prvom polčase, v druhých 45 minútach

Hložanci predviedli to, čo sa od nich očakáva. Hrali rýchlo, do šírky a vytvárali si šance, po ktorých sa dvakrát presadil M. Kobilarov. Prvý gól vsietil po centri neúnavného Hataľu v 54. min. Druhý dal z jedenástky po hrubom faule nad navrátilcom do mužstva Lukićom.

Šance N. Kobilarova, Lukića a Mandića zostali nevyužité. V samom finiši hostia potrestali chyby zadákov Budúcnosti a dvakrát matovali bezmocného Zeljkovića. BUDÚCNOSŤ: Čipkár, Latinović, Mandić, Hataľa, Radević, Ardalić, Đekić, N. Kobilarov, Leđanac, Trivunović, Sivčević. Striedali: Zeljković, M. Kobilarov, Batinić, Bučík, Lukić, Obradović. ČSK PIVARA II – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 1) `Hosťom sa okrem niekoľko

striel Lukića z voľných kopov v druhom polčase nepodarilo ohroziť domácu bránu. Na opačnej strane Čipkár bol úspešnejší v dvoch dueloch zoči-voči s domácim strelcom Matićom, takže má najväčší podiel na remíze Budúcnosti. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić, M. Kobilarov, Radević, Ardalić, N. Kobilarov, Trivunović, Obradović, Sivčević, Leđanac. Hrali aj: Čipkár, Lukić, Hataľa, Bučík, Horvát, Mandić, Latinović, Pupovac.

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Petrovčanom sa nedarilo STK MLADOSŤ – STK EGYSÉG 2 : 4 Samuel Medveď

V Znova v drese Budúcnosti: Dragan Lukić (vpravo) • ŠPORT •

3. kole Petrovčania narazili na silné mužstvo z Nového Sadu. Zápas bol napínavý, zvlášť partie Pavla Turana, ktorý mal súboj s Vujićom už v hrsti, no na konci prehral 3 : 2. Výsledky: Turan – Todorović 2 : 3, Bažík – Vujić 0 : 3, Lomen – Stanić 3 : 0, Lomen / Turan – Todorović / Vujić 3 : 0, Turan – Vujić 2 : 3, Lomen – Todorović 0 : 3.

STK ROHAM – STK MLADOSŤ 4 : 1 V odročenom zápase 2. kola, ktorý sa pre zlé poveternostné podmienky hrať nemohol, STK Mladosť predminulý štvrtok hosťoval v Novej Crnji, kde bojoval o body so silným priamym konkurentom o záchranu v lige. S celkom STK Roham vždy bolo ťažko. Aj minulej jesene, keď v Petrovci domáci prehrávali 0 : 2, no na konci výsledok vyvrátili a bolo 4 : 2. Fanatický Cvetković a domáci 8 /4583/

Novocrnjančania si nedovolili prekvapenie, hoci sa Petrovčania pred zápasom dobre pripravili. Hovoria, že im v Banáte chýbala aj štipka šťastia. Takto teraz majú rovnaký počet bodov, ale STK Roham má lepšie skóre získaných partií. Výsledky: Soti – Lomen 3 : 1, Lučić – Turan 3 : 2, Cvetković – Šramka 3 : 1, Lučić / Cvetković – Lomen / Turan 2 : 3, Soti – Turan 3 : 1. 

22. 2. 2014

49


Šport VÝSTAVA O STARÝCH DUNAJSKÝCH RYBÁROCH

Keď rieka nebola skúpa, ani slepá Oto Filip

S

iete, udice, vážky, najkrajšie úlovky, člny, diplomy… Všetko to možno objaviť na výstave Dunajskí alasi, ktorú 4. februára 2014 otvorili v Historickom múzeu Srbska v Belehrade. Ide Sumec veľký takmer ako čln predovšetkým o názorný pohľad na osud a žitie niekdajších z populárneho Hemingwayovho rybárov z Dorćolu, žijúcich koncom románu Starec a more. Žili v časoch, keď príroda bola devätnásteho, prípadne v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia. o poznanie menej zamordovaná Bolo ich dosť a najlepší medzi nimi ako dnes, keď rieky neboli skúpe sa vyznačovali skutočným maj- a akoby slepé, keď každý dobrý strovstvom, za ktoré by sa nemuseli rybár musel poznať názvy obrovskej hanbiť ani pred starcom Santiagom väčšiny z 202 vtedajších druhov

dunajských rýb, keď sa v mnohých kaviarničkách na brehoch Dunaja predávalo, kupovalo a najmä rozprávalo. A bolo aj o čom: o sumcovi, ktorí celé hodiny vliekol čln sem i tam, o morune, pri ktorej sa s potešením vyfotil aj Mika Alas… Koľko veľrýb, skutočných a pomyselných,

Kedysi to bol bežný úlovok

Takto sa oddychovalo pri Slankamene

Pred viac ako storočím: bratia Bogdanovićovci a Mika Alas

Sieť plná, zárobok dobrý

50

www.hl.rs

toľko aj vzrušujúcich príbehov a nádejí, lebo kto vie, možnože práve zajtra… Vyše dvesto exponátov: snímok, náradí, výtvarných diel… umožňujú návštevníkovi vrátiť sa do začiatkov zlatej éry nášho rybárstva, druhej polovice 19. storočia, keď sme konečne začali chytať ryby modernej-

šími udicami a technikami, keď sa rybárstvo stalo odvetvím zákonom regulovaným a podobným iným, keď sa naň školilo, alebo sa ním zaoberali aj príslušníci tzv. hornej vrstvy, akým bola belehradská rodina Bogdanovićovcov. Vcelku, časy iné, nenapodobiteľné. A preto je dobre, že i takéto výstavy sú.

Čaro rieky Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


Opaľovanie brava na zabíjačke

ZO 17. SRIEMSKEJ ZAKÁĽAČKY A KLOBASIÁDY

Rekord neprekonali, ale sa pekne zabavili Stanislav Stupavský

O

rganizátorom 17. Sriemskej zakáľačky a klobasiády SKUS Jednota v Šíde ani tohto roku počasie nežičilo. Podujatie prebiehalo v sobotu 8. a v nedeľu 9. februára na priestore vedľa športovej siene, v športovej sieni a v miestnostiach Slovenského domu. Z pozvaných neprišli hostia zo Slovenska, ale zato do Šídu pricestovali hostia z dvoch miest zo Slovinska, z Celja, a zo Sevnicov, tiež hostia z Chorvátska a Maďarska. Novinkou v programe boli dvaja moderátori – Nemanja Radivojšić z domáceho SKUS Jednota a Dragan Paroški z Turije, ktorý prezentoval Turijskú klobasiádu. V daždivom počasí tohtoročnú klobasiádu otvoril predseda Zhromaždenia obce Dr. Branislav Mauković. Samozrejme, široko-ďaleko bolo cítiť vôňu sviežich oškvarkov, ktoré v katlankách vyprážali na šiestich miestach, ako aj vôňu čerstvej klobásy, ktorú vyprážali na ešte viacerých miestach. Nechýbalo ani návštevníkov, zhromaždilo sa asi 2

000 občanov, ktorí si prišli pochutnať na zabíjačkových pochúťkach a zároveň zistiť, či niekto prekoná Guinnessov rekord v rýchlom spracovaní brava. Družstvo z Turije v Šíde ukázalo, ako sa opaľuje brav na slame. Skupina účastníkov zo slovinského mesta Sevnice predstavila túto techniku slovinským spôsobom. Druhé slovinské družstvo z Celja sa zapojilo priamo do súťaže v rýchlom spracovaní brava, ale sa snažilo robiť čím krajšie a kvalitnejšie, a nie čím rýchlejšie. Najväčší záujem vládol o prekonávanie Guinnessovho rekordu. Aj tohto roku zvíťazilo družstvo Agropapuk z Kukujeviec, ktoré rozobralo brava za 5 minút 43 sekúnd. Druhé miesto obsadilo družstvo Mesara Janjić, ktorá zdolala úlohu za 5 minút a 47 sekúnd. Čas merala a robotu hodnotila porota v zložení Zvonko Majer, Rastislav Struhár a Lazar Bošnjaković. Víťazom v rýchlom jedení klobás sa stal Milan Lazić zo Šídu, ktorý 750 gramov pražených klobás zjedol za 4 minúty 16 sekúnd. Absolútny

Záujem o klobásy neklesá

Milan Lazić, víťaz súťaže v rýchlom jedení klobás

Porota hodnotila rýchlosť a kvalitu práce

šampión v tejto disciplíne Dušan níci dostali primerané dary od Kulačanin tentoraz obsadil štvrté organizátora a šídskej Turistickej miesto. V súťaži o najkvalitnejšiu organizácie. V kultúrno-umeleckom čerstvú klobásu zvíťazilo družstvo programe účinkovali členovia srbMesara Janjić zo Šídu. Počas celého ského KUS z Kukujeviec a rusínskeho dňa občania si mohli objednať KUS Đuru Kiša zo Šídu. zabíjačkový obed, ktorý pripravoTejto sriemskej vali a  podávali pyramíde sa v  Slovenskom nevyrovnajú ani dome. tie egyptské Druhý deň bol venovaný údeným klobásam a súťaži o najkvalitnejšiu a najlepšie vyúdenú klobásu. Súťažilo 35 klobás a porota za najkvalitnejšiu klobásu vyhlásila klobásu Predraga Lemajića zo Šídu. Víťazi a  najúspešnejší účast-


Aradáčske govličky a meškárky, 2010

Otvárací protokol, 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

V aradáčskom šírom poli

Pazovčania, 2010

Najmladšie kultúrne podujatie vojvodinských Slovákov Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli vlani prebiehal šiestykrát. Iniciátorom a organizátorom podujatia je Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči a nezištne mu v tom po tieto roky pomáhali všetky aradáčske spolky a združenia. Organizátori sa pri zrode festivalu viedli ideou zhromaždiť v Aradáči ochotníkov viacerých generácií, aby si spolu pripomínali a prežívali ľudové zvyky a obyčaje. K založeniu takého podujatia ich podnietila aj skutočnosť, že sa v slovenských vojvodinských súboroch v poslednom čase čoraz častejšie tancujú štylizované tance, ktoré podľa ich mienky nemožno zaradiť do toho istého „súdka“ spolu s pôvodnými. Dokonca uvažovali aj o návrhu, aby boli dva osobitné festivaly – jeden pre štylizované a druhý pre pôvodné tance a obyčaje. To by malo podnietiť súbory, aby sa venovali obom žánrom, a tak obohatili slovenskú vojvodinskú folklórnu scénu. Táto idea však vo folklórnej verejnosti nepadla na úrodnú pôdu. PodAradáčania, 2012 pora národnostných inštitúcií síce nevystala, ale festival predsa nie je zaradený medzi celomenšinové podujatia s osobitným významom, z čoho organizátori boli trochu sklamaní. To však neprekážalo, aby húževnatou prácou a svornosťou pokračovali v organizácii podujatia, na ktorom sa z roka na rok zúčastňuje viac ako 600 Krajanovci, účastníkov tak z Vojvodiny, ako aj zo zahraničia – Chorvátska, Slovenska, 2009 Mexika. Festival má aj svoje sprievodné podujatia – výstavy ručných prác, starožitností a starých fotografií, ktoré pripravujú členky nielen aradáčskeho spolku, ale i ženských spolkov z iných slovenských vojvodinských osád. Vladimír Hudec

Boľovčania, 2010 Jánošíčania, 2012

Kovačičania, 2009

Defile, 2009

Hlas 08 2014  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you