Page 1

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

2

/4577/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 11. 1. 2014 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Interview: Stevan Lenhart, staronový šéfredaktor Vzletu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Slováci v Bijeljine sa vracajú ku koreňom

Kriváň na 7. mieste




Z obsahu

11. 1. 2014 | 2 /4577/

Uzávierka čísla: 8. 1. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Rozpočet menší o 15 % 6 Veľa drám a skratov, málo nádejí 7 Ďalšie nové kapitoly

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Predsa napreduje 13 Významné práce na cirkevných objektoch 14 Lepšie chutí, keď sa opáli na slame 19 Vianoce v Petrovillage

22 DETSKÝ KÚTIK

Členovia NRSNM naplno pracovali aj v predposledný deň roku 2013. Zasadnutie venovali voľbe riaditeľa NVU Hlas ľudu, Návrhu Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o národnostných radách a diskutovali aj o rozhodnutí o zrušení súdnej jednotky v Báčskom Petrovci. (s. 5) J. Pániková

22 Krásne obdobie želaní a darčekov

23 MOZAIKA 23 Skutočný raj na zemi 24 Či nám treba ešte učiteľov 28 Vlas

31 KULTÚRA

REPORTÁŽ: Tradičná zabíjačka v Lugu (s. 14 – 15) J. Bartoš

31 Vojvodinskí Slováci v Kanade 33 Časopis, ktorý odoláva gýču 35 Odteraz je vítané aj tlieskanie 38 Národný kalendár 2014 – mozaika nášho národného života

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Kriváň vykročil správnou nohou, ale... 47 Nováčikovia hrajú prím 48 Keď sa zbavili trémy... 50 Rozhodli penaltové rozstrely Autorka titulnej fotografie: jm

K veselej nálade na konci roka pravidelne prispievajú i tradičné vianočné, prednovoročné, Jánovské, Štefanské programy. Ten vianočný v Selenči (foto: Juraj Berédi) bol dokonca tentoraz i medzinárodný. (s. 34 – 37) A. Francistyová


Editoriál

Svetlo v žiarovke neznamená vždy pokrok

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

S

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

©Zabiamdeve/StockFreeImages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Prax vždy ukáže, ktoré zákonné predpisy sa ujali dobre, ktoré menej dobre a ktoré sa už vonkoncom neujali v spoločnosti.

vetlo v žiarovkách (čítajte: v hlavách) aktuálnych predstaviteľov srbskej vlády, ministerstiev a odborníkov zablikalo pri zvažovaní kladných a negatívnych stránok mnohých zákonov. Niektoré z nich už dostali potvrdenie v Národnom zhromaždení (napr. Zákon o rozpočtovom systéme), o niektorých sa verejne diskutovalo, ale ešte sa nedostali pred poslancov (napr. balík mediálnych zákonov). Do tretice: návrhy niektorých iných zákonných predpisov rozčertili syndikáty a pracujúci ľud vôbec (konkrétne: Zákon o práci). Práve v návrhu tohto zákona sa stanovuje zníženie výplaty počas dovolenky o takmer 40 percent, čo znamená, že oveľa menej ľudí bude finančne schopné cestovať za oddychom a psychickou očistou. Beztak sme aj doteraz dovolenkové peniažky zhŕňali niekoľko mesiacov vopred. Takmer spravidla dovolenky bývali skromné, poznačené stále prítomnou dilemou, či si vypiť kávu v kaviarni, alebo si ju uvariť na izbe. Niektorí sa však k hŕbke peňazí ani nedostali a zostali doma – pri lavóre, ako zvyknú žartovať. Návrh zmien a doplnkov zákona o práci zatína ešte hlbšie do živého (a do kosti): počas zdravotnej dovolenky sa plánuje z výplaty zrážať viac ako 40 percent. Zdá sa, že aj chorí budeme chodiť do práce, ak sa rozhodne v prospech zahlásených zmien. Je to meč s dvojitým ostrím a ten rúbe aj z fyzickej, psychickej a materiálnej strany – chorobou postihnutý organizmus sa stane ešte malátnejším. Pri takom nátlaku ľuďom na mnohých veciach čoraz menej záleží. Najmenej na nových predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa čoraz hlasnejšie oznamujú na marec. Tohto roku aj voľby do národnostných rád národnostných menšín budú nanajvýš aktuálne. Ani v tomto prípade nejde všetko ako po masle. Háčik je v tom, že mandát terajšieho zloženia väčšiny najvyšších zastupiteľských inštitúcií národnostných menšín vyprší v júni, a republikové inštancie voľby stanovili na október (?!). Akokoľvek, o termínoch organizovania jedných i druhých volieb, ktoré môžu a nemusia priniesť lepší zajtrajšok, rozhodujú iní... My sme sa rozhodli, že v novom roku budeme pokračovať v dobrej tradícii zverejňovania tzv. medailónikov na poslednej strane obálky Hlasu ľudu. Zmeníme len obsah – vlani sme predstavili dediny a mestá, v ktorých žijú a pôsobia Slováci, a v roku 2014 mienime prezentovať inštitúcie, ustanovizne, festivaly a podujatia Slovákov žijúcich v Srbsku. Aby sme nezabudli na našu bohatú klenotnicu kultúry v najširšom zmysle slova... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

 Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 2 /4577/

11. 1. 2014

3


Týždeň 

Z MÔJHO UHLA

Michal Ďuga

V

stúpili sme do nového roku plní sľubov, nádejí a elánu a odrazu sa stretávame s mnohými neznámymi, akoby nešlo o našu ekonomickú politiku, ale o nejaké matematické rovnice. A rozličné názory našich ekonomických expertov (bývalého a terajších ministrov) na túto problematiku ju ešte viac zahmlievajú. Je pravda, že schválené opatrenia, akými sú obmedzovanie platov vo verejnom sektore a zvýšenie daní o niečom rozhodnú, ale je otázne, či nejde iba o krátkodobé riešenia. Práve v tom zmysle sa treba pozerať aj na návrh nového zákona o práci, ktorý vyvolal veľké nepokoje syndikátnych organizácií. Totiž občania celkovú situáciu neposudzujú globálne, ale snažia sa vo všetkom tom nájsť predovšetkým seba, kúsok svojho sveta a chleba, ktorý im umožní nielen prežiť, ale predovšetkým dôstojne žiť. Veď si len spomeňme na tú nie tak dávno populárnu konštatáciu, že podľa priemeru žijeme veľmi dobre. O aké však priemery ide, o aké výpočty a kde je tam vlastne človek, ktorý sa ešte stále chápe a skloňuje nie ako nejaké štatistické číslo, ale ako ľudská bytosť, ktorá v sebe zahŕňa predovšetkým ľudskú dôstojnosť. Práve preto by sme sa museli viac zaoberať hľadaním tých správnych riešení a nie veci iba analyzovať. V našich obciach už schválili nové rozpočty, je pravda, že v nich často viac vyčnievali želania ako možnosti, ale teraz už pôjde o to, ako potrebné prostriedky zaobstarať, a potom aj o to – ako ich rozdeliť. No nesmie sa zabudnúť, že vonkoncom nie je nepodstatné, ako tie prostriedky budú rozdelené. Lebo práve v tom sa skrýva to bytostné – totiž každé rozhodnutie, každé opatrenie a každý uzáver musí počítať s potrebami aj toho najobyčajnejšieho človeka, lebo práve on, či už ako robotník, alebo občan je tou základnou jednotkou, na ktorej tento náš spoločenský, nech nepovieme ľudský svet, vonkoncom spočíva, čiže na ňom sa zakladá. Ak na to zabudneme, tak nám už nepomôže ani všetko bohatstvo tohto pozemského sveta. 

4

www.hl.rs

SEDEM DNÍ 

Anna Lazarevićová

Čas pre dvoch

B

ez ohľadu na všetky problémy, ktoré v najdlhšom mesiaci v roku trápia občanov Srbska, jedno svetielko začína blikať na konci tunelu. Jeho zdrojom je začiatok prístupových rokovaní s Európskou úniou stanovený na 21. január, ktorý šéfka rokovacieho tímu Tanja Miščevićová v interview pre NIN opísala ako „jednu peknú ceremóniu, schôdzu polhodinovú až štyridsaťpäťminútovú, s komisárom Fülem a baronesou Ashtonovou, kde z našej strany predseda vlády a prvý podpredseda ozrejmia stanoviská k princípom rokovaní“. Počas dní, mesiacov a rokov potom nasleduje významná hoci neľahká cesta, počas ktorej treba absolvovať spolu 35 kapitol a pripraviť sa na vstup do únie. Keď ide o výsledky tejto práce, často počuť tvrdenia, že eurointegrácia znamená stratu vlastnej identity národa či štátu, čo, samozrejme, nezodpovedá pravde. Najlepšie o tom svedčí u nás zatiaľ nedostatočne opakované motto Európskej únie „unity in diversity“. U nás to Vojvodina dávno pozná a úspešne propaguje ako „bohatstvo odlišností“. Fakt, že sme úspešne prekročili pomyselnú hranicu dvoch rokov, ešte neznamená, že sme sa v novom roku zbavili starej batožiny.

To sa predovšetkým vzťahuje na do omrzenia omieľanú tému predčasných volieb, o ktorej sa počas sviatkov vyjadrili hádam všetci, ktorých hlas na politickej scéne niečo znamená. Najhlasnejšie o nutnosti predčasných volieb hovoria predstavitelia Srbskej pokrokovej strany (SNS) ako najsilnejšej strany na srbskej politickej scéne. Predvolebný prach dodatočne rozvíril prezident Nikolić, ktorý vyhlásil, že Srbsko môže mať lepšiu vládu. Odpovedajúc na opakované otázky premiér Dačić sa vyjadril, že sa nebojí volieb, hoci nevidí dôvod, prečo by sa na voľby malo ísť. Ani opozičné strany, ktoré sa ich už podľa definície musia v každej chvíli a pri každej príležitosti dožadovať, predčasné voľby neodmietajú. Nikto však nemôže s istotou tvrdiť, čo by im táto previerka priniesla. S rozumným návrhom vystúpil minister Ljajić, keď vyhlásil, že konečne treba preseknúť a rozhodnúť buď – alebo, pretože konštantné predvolebné očakávanie zmenšuje reformnú kapacitu vlády. Najmenej o predčasných voľbách povedal ten, od ktorého rozhodnutie najväčšmi závisí. Možno preto, že namiesto prvého podpredsedu vlády a predsedu pokrokárov Vučića o voľbách hovorili iní, napríklad

ministerka Mihajlovićová a predseda Národného zhromaždenia Stefanović, obaja vysokí funkcionári SNS. A možno preto, že si Vučić podobne ako aj Dačić uvedomuje, že dôvodov na predčasné voľby nieto – okrem rastúcich pokrokárskych ambícií. Pre človeka, ktorý sa rozhodol popracovať na historickom menení Srbska, tieto prízemné ambície by iste nemali byť dostatočným dôvodom na vypísanie volieb. Opakované prieskumy verejnej mienky ukazujú, že by výsledky volieb nepriniesli žiadne prekvapenie. Podľa vysokého ratingu SNS sa dá predpokladať, že by vo voľbách mohla získať takmer nadpolovičnú väčšinu a – absolútnu moc. To, že by vládu utvorila s LDP, SPO alebo LSV ešte neznamená, že by vo vláde vládlo „bohatstvo rozličností“. Celkom iný prípad by bol, keby sa na politickej scéne utvorila aká-taká rovnováha. Netreba totiž zabúdať, že v demokracii nemôže byť len jeden, a to nevyhnutne nastoľuje otázku oživenia relevantnej opozície. Výber je logický, hoci v danej chvíli trochu pritiahnutý za vlasy, keď máme na zreteli aktuálnu situáciu v Demokratickej strane (DS). O tom Vesna Pešićová povedala: „Veľmi je dôležité zachovať DS ako druhú veľkú stranu, pretože by Srbsko malo smerovať k určitému druhu dvojstraníckeho systému. Nie je podstatné, kto to personálne vykoná, ale je životne dôležité stabilizovať DS.“ 

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VIDOSAVA DŽAGIĆOVÁ, PODPREDSEDNÍČKA HOSPODÁRSKEJ KOMORY SRBSKA

Hýbeme sa v správnom smere Oto Filip – Čo podnikať, aby sme sa zase neocitli v situácii, že sú zahraničné investície oveľa skromnejšie než môžu byť? – Rast zahraničných vkladov závisí od viacerých činiteľov, medziiným od vnútorných absorpčných kapacít, stavu infraštruktúry, kvality projektov. Známe je, že realizácia vážnych projektov, ktorých hodnota je veľká, trvá dlho. Pri nich je osobitne dôležitá príprava. Treba mať teda dobre pripravené

Informačno-politický týždenník

projekty vo forme, ktorá sa investorom pozdáva. Po tomto nasleduje nemenej významná fáza rokovaní a dohovorov, ako aj zvyšovania vnútorných technických a infraštruktúrnych kapacít. Nemám toľko na zreteli cesty, spoje, budovy, ale skôr adekvátne inštitúcie, poznatky, ľudí schopných zrealizovať tie veľké vklady. Zdá sa mi, že si čoraz viac uvedomujeme, čo je to, čo potrebujeme, a že sa hýbeme v tom smere. To sa vlastne nedá kúpiť, to vám nikto nedaruje, to si slovom sami musíte vybudovať, o to sa postarať.  • TÝŽDEŇ •


ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Rozpočet menší o 15 % Jasmina Pániková

V

ojvodina bude v tomto roku nakladať s rozpočtom vo výške 65,67 miliardy din., ktorý je o 15 % menší než minuloročný. Rozpočet schválili na poslednom minuloročnom zasadnutí 27. decembra. Pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman pripomenul, že Ústavný súd zatiaľ nerozhodol o  zhodnotení ústavnosti jednotlivých ustanovení Zákona

o rozpočtovom systéme, podľa ktorého vojvodinský rozpočet ani v tomto roku nebude v súlade so zákonom. „Amendementy, ktoré sme podali na rozpočet, neboli prijaté. Aj tohto roku bude pokrajinský rozpočet menší, než je to ústavom garantované,“ povedal Z. Radoman. Práve v ten deň prebiehalo aj konštitutívne zasadnutie pracovnej skupiny poverenej vypracovaním Zákona o financovaní Vojvodiny. Rezortný tajomník Radoman

vyjadril očakávanie, že zákon bude schválený už v prvej polovici t. r. a v prípade jeho nevypracovania vedenie pokrajiny ho, ako povedal, napíše a postúpi republikovému Zhromaždeniu na schválenie. Podľa predsedu vojvodinskej vlády Bojana Pajtića tohtoročný „úzko dimenzovaný“ rozpočet bude zameraný na oblasti existenčného významu. „Pre poľnohospodárstvo je určených 6,4 miliardy din., pokým je pre zdravotníctvo a sociálnu poli-

tiku určených 1,2 miliardy din., kde sme zdôraznili podporu umelého oplodnenia druhého a tretieho dieťaťa. Doposiaľ sme financovali insemináciu iba pre prvé dieťa, ale ak chceme, aby natalita vo Vojvodine prekonala mortalitu, musíme pristúpiť aj k takým rozhodnutiam. Pravdaže, aj naďalej budeme finančne podporovať každé narodené tretie dieťa na úrovni pokrajiny. Súčasne tá podpora vynáša 12-tisíc mesačne a platí do druhého roku dieťaťa, ale ak sa vďaka tomuto opatreniu zvýši počet detí, jestvuje možnosť, aby sme mesačnú pomoc predĺžili až do siedmeho roku dieťaťa,“ povedal B. Pajtić.

ZO ZASADNUTIA NRSNM

S novým rokom (staro)nové rozhodnutia J. Pániková

zbierajú v B. Petrovci (v obci, MSS a v cirkvi) a sklonku minulého roku a do akcie sa zapojila aj Národnostná rada sloven- cirkev v Starej Pazove. skej národnostnej menšiny Aj NRSNM vyzvala, aby uskutočnila zasadnutie, ktorého sa čím viac prostredí zahlavnými témami boli informácie pojilo a vyjadrilo svoj ohľadom Návrhu zákona o zme- nesúhlas proti zasahonách a doplnkoch Zákona o ná- vaniu do získaných práv. rodnostných radách národnostUrčité zmeny sa udiali ných menšín, zrušenie súdnej aj ohľadom Zákona o nájednotky v Báčskom Petrovci, ako rodnostných radách. aj voľba riaditeľa NVU Hlas ľudu. Od konca novembra S  novým rokom vstúpil do do začiatku decembra platnosti aj nový Zákon o sídlach prebiehali verejné roz- – Je to narúšanie našich získaných práv, – hovorí Pavel Marčok (druhý zľava) a obvodoch súdov a verejných pravy o Návrhu zákona obžalobcoch. Týmto zákonom o zmenách a doplnkoch Zákona venuje samotnému volebnému vinnosť vypísať voľby, dočasný zvýšili počet súdov a súdnych o  národnostných radách ná- procesu, od vytvorenia osobit- orgán môže fungovať ďalšie tri jednotiek, avšak ného voličského zoznamu, cez roky. V takom prípade, ako poveniektoré bez konvoľby, mandát rady, konštituo- dal Čáni, sa ten orgán v žiadnom Samuel Žiak, diplokrétneho zdôvodvanie rady, po predčasné voľby. prípade nemôže pomenovať ako movaný agronóm zo nenia zrušili. Od „Verejná rozprava sa skončila dočasný, keďže by bol na funkcii Silbaša, úradujúcim 1. januára t. r. bez 17. decembra, ale národnostné do konca mandátu. a neskoršie zvoleným súdnej jednotky Dočasné spravovacie orgány rady môžu aj naďalej cez koorriaditeľom NVU Hlas zostal aj Báčsky dináciu národnostných rád pri- budú aktuálne už v druhej poloľudu bol od 1. júla Petrovec. Z tohto 2009. Predtým pôsobil pomienkovať na podobu tohto vici tohto roku, keďže mandáty dôvodu Výbor pre ako redaktor v Slovenzákona,“ povedal L. Čáni. Jedna takmer všetkých národnostných úradné používaz problematických zložiek zákona rád vypršia v júni a nové voľby do skej redakcii Televízie nie jazyka a píssa vzťahuje aj na povinnosť or- národnostných rád, rozhodnutím Nový Sad a riaditeľ ma NRSNM for- Televízie Báčska Palanganizovania volieb po predčasne vlády Srbska, sa budú konať až moval občiansku ukončenom mandáte. Podľa zá- v októbri. ka. Druhý mandát na iniciatívu, ktorá kona volí sa dočasný orgán, ktorý Koncom minulého roka bol funkcii riaditeľa začal by, podľa predseriadi túto problematiku, ale nie vypísaný súbeh na riaditeľa NVU 1. januára t. r. du výboru Pavla je spresnené obdobie pôsobenia Hlas ľudu a rozhodnutím členov Marčoka, mala toho dočasného orgánu. Napr. ak NRSNM funkciu riaditeľa našej zozbierať 30-tisíc podpisov ob- rodnostných menšín. Tajomník by sa predčasne ukončil mandát ustanovizne aj naďalej bude čanov Srbska proti uvedenému NRSNM Ladislav Čáni povedal, že počas prvého mandátneho roku, vykonávať doterajší riaditeľ rozhodnutiu. Podpisy sa zatiaľ sa návrh zákona predovšetkým nakoľko ministerstvo nemá po- Samuel Žiak. 

N

• TÝŽDEŇ •

2 /4577/

11. 1. 2014

5


Týždeň SVETOVÉ ROVNOBEŽKY V ROKU 2013

Veľa drám a skratov, málo nádejí Oto Filip

G

lobálna politická scéna zostala aj v roku 2013 v podstate takou, akou bola aj dovtedy. Zase sa nič dôležité nezmenilo: krízy, nedorozumenia, zrážky, otrasy, tragédie... Obamu trápili reformy, rozpočet a vzťahy so spojencami, dôveru ktorých nahlodal nechutnou aférou s odpočúvaním, Čína sa nezmenila ani po výmene lídrov, v Kremli Putin naďalej vládne pevnou rukou, Európa je ďalej v kríze, kým sa v Sýrii Asad úporne drží pri moci. Terorizmus tiež dal vedieť o sebe: útokov so stovkami obetí bolo mnoho, no zvlášť napäté bolo v polovici septembra v nákupnom stredisku v Nairobi, kde teroristi zavraždili okolo sedemdesiat osôb. Pod drobnohľadom verejnosti neboli len drámy podobného druhu. Každý mesiac sa dialo i kadečo iné. V januári 2013 uplynulo dvadsať rokov vzniku Slovenskej republiky, Česi si za prezidenta zvolili Miloša Zemana, inauguráciu Baracka Obamu poznačilo heslo Viera v budúcnosť USA a na parlamentných voľbách v Izraeli vyhral úradujúci premiér Benjamín Netanjahu. Ani február, hoci mesiac najkratší, sa neobišiel bez noviniek. Mahmúd Ahmadínedžád pricestoval 5. 2. 2013 do Káhiry ako prvý iránsky prezident od islamskej revolúcie v roku 1979. Pápež Benedikt nečakane oznámil 16. februára rezignáciu a že v posledný deň februára končí. Novým pápežom sa 13. marca stal argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, ktorý si vybral meno František. Taliansko sa na sklonku februára ocitlo pred vážnou križovatkou pre parlamentné voľby, ktorými sa skončila úradnícka vláda Maria Montiho. Celoeurópske alebo skôr problémy Európskej únie spôsobili v Grécku generálny štrajk pre úspornú politiku vlády. Pre komplikácie po operácii rakoviny začiatkom marca vo veku 58 rokov zomrel prezident Venezuely Hugo Chávez. V Prahe sa Miloš Zeman 8. marca úradne stal po rade tretím českým prezidentom a prvým zvoleným v priamych voľbách. O týždeň neskoršie čínsky

6

www.hl.rs

parlament na výročnom plenárnom námestia Taksim, kde v okolí má O život prišlo takmer 1 500 ľudí, zasadnutí zvolil za prezidenta Si Ťin- vyrásť obchodné centrum. Európu, dráma v Sýrii sa začala rútiť v smere -pchinga. V druhej polovici tretieho najmä strednú, trápili záplavy, Gré- intervencie, aby 25. augusta vášne vlaňajšieho mesiaca Sýrčania si pri- kov skutočnosť, že im vláda zrušila utíchli, keď tento štát umožnil vyšetpomenuli druhé výročie povstania verejnoprávnu televíziu a rozhlas, renie chemických útokov zo strany proti režimu Baššára al-Asada. Počet kým Českú republiku korupčná afé- Spojených národov. September obetí zrážok stúpol za to obdobie ra, ktorá spôsobila pád vlády Petra prebiehal v znamení parlamentaž na sedemdesiattisíc, kým počet Nečasa, ktorý bol premiérom od ných volieb v Nemecku, na ktorých utečencov prevýšil milión. Vo Veľkej júna 2010. Na sklonku uvedeného presvedčivo zvíťazila Konzervatívna Británii za divných okolností vo veku mesiaca my sme sa však konečne únia CDU/CSU a doterajšia kance67 rokov zomrel ruský magnát Bo- dožili peknej správy: 28. 6. samit lárka Angela Merkelová, zosobnenie Európanky ris Berezovskij. Vrtochy bojujúcej za záklímy sa zvlášť tragicky prejavili v Rusku, kde chranu spoločnej si zima vyžiadala viac meny a Európskej ako tristo životov. Chroúnie. Nad ďalšími nologický pohľad na dvoma udalosštvrtý vlaňajší mesiac ťami jednou traprezrádza, že sa novým gédiou a jednou prezidentom Venezuely krízou bolo veľa po voľbách stal Chávediplomatických zov nástupca Maduro, a iných úvah. Pri v Taliansku na ďalšie talianskom ostrosedemročné obdobie ve Lampedusa zostal prezidentom stroskotala loď, Giorgio Napolitano. Do pričom zomrelo dejín v apríli vo veku 87 viac ako tristo afrokov odišla bývala britrických migrantov, ská premiérka Margaret Svetový štátnik: Nelson Mandela (foto: týždenník Vreme) väčšinou z Eritrey Thatcherová. Najväčšie a  Somálska. Na znepokojenie a celý rad úvah nad EÚ rozhodol o začatí prístupových vlaňajší október si Američania pracovnými podmienkami v Ázii rokovaní so Srbskom. spomínajú podľa odstávky vlády. spôsobil pád budovy s textilnými V  prvý júlový deň 2013 sa Spôsobilo to, že do práce nešlo celé závodmi v predmestí metropoly Chorvátsko stalo ďalším členom EÚ, dni viac ako milión ľudí, keďže reDhaka v Bangladeši. V troskách ako prvá krajina v histórii únie, ktorá publikáni pre výdavky na Obamovu zrúcanín prišlo o život 1 127 ľudí. do nej vstúpila sama. Indiu v júli zdravotnú starostlivosť zablokovali Najkrajší mesiac – máj, dal o sebe trápili povodne a zosuvy vyvolané rozpočet. V druhej polovici októbra vedieť aj cez viaceré mená sve- monzúnovými dažďami na severe, USA zase zapli vládu, no bolo jasné, tových politikov. Podľa časopisu ktoré si vyžiadali tisíce obetí. Veľmi že sa problém uvedeného druhu Forbes Angela Merkelová je naj- vrelo najmä v Egypte, kde 3. júla, opäť vynorí. mocnejšou, presnejšie najvplyv- po roku vládnutia, egyptská vláda Najhoršie však na tom boli Filinejšou ženou sveta. Šiesteho mája zosadila Mursiho z dovtedajšieho píny, ktoré v polovici októbra zavo veku 94 rokov zomrel sedem- trónu. V polovici augusta si protesty siahlo najsilnejšie zemetrasenie za násobný taliansky premiér Giulio v Egypte vyžiadali stovky mŕtvych. posledné dve desaťročia. O život Andreotti. Jún však bol diploma- Jedným z následkov drámy bolo prišli na tisíce ľudí, takmer 350-tisíc ticky oveľa viac rušný. Prvého júna rozhodnutie, aby prechodná vláda ľudí zostalo bez strechy nad hlavou. 2013 uplynulo šesťdesiat rokov, ako v ťažko skúšanej krajine pôsobila do Smútok iného druhu priniesol 5. Alžbeta II. zasadla na britský trón jari 2014. Celé leto sa svet zaoberal december, keď vo veku 95 rokov vo veku dvadsaťsedem rokov. Bol osudom bývalého spolupracov- zomrel Nelson Mandela, bývalý to i mesiac, v ktorom sa narodilo níka amerických tajných služieb juhoafrický prezident, dlhodobý prvé dieťa kráľovského páru Veľkej Edwarda Snowdena, ktorý sa po politický väzeň, neúnavný bojovník Británie princa Williama a vojvod- rôznych peripetiách ocitol v Rusku. proti rasizmu a za slobodu. Odišiel kyne Catherine. Štrnásteho júna sa V Moskve získal dočasný jedno- človek, ktorý tvrdil, že ak sa ľudia konali prezidentské voľby v Iráne, ročný azyl, pre ktorý Obama zrušil môžu naučiť nenávidieť, tak sa na ktorých prezidenta Mahmúda septembrové rozhovory s Putinom. môžu naučiť aj milovať. Práve toto Ahmadínedžáda vystriedal Hassan Rozpory dvoch super hráčov druhé potrebujeme omnoho viac Rúhání. Jún poznačili aj demonštrá- na svetovej scéne vystupňovali aj ako dnes v tomto komplikovanom, cie v Turecku proti plánom na pre- diania po 20. auguste, keď sýrska rozhádanom, nenávisťou prekypustavbu populárneho istanbulského opozícia hlásila chemické útoky. júcom svete.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Ďalšie nové kapitoly

S

rbsko opäť píše novú históriu. Aj to s výrazným označením európska. Aj ak v minulosti boli chvíle, keď sa zdalo, že v eurointegrácii nevidíme pre stromy les, čo je svojrázne a výstižné vyjadrenie pravdy, že sme buď niekedy museli o krok odstúpiť, aby sme získali lepší prehľad, alebo naopak, pristúpiť bližšie, aby sme zbadali detaily a získali správnu perspektívu, dnes sme našťastie takýchto potrieb, krokov a úvah vo veľkej miere zbavení. Jednoznačne sme nastúpili historicky potrebnú európsku cestu, ktorá je kľúčom k inakšiemu spôsobu žitia, k riešeniu mnohých kríz, problémov, obáv, čo nás ťažia. Je kompasom, ktorým sa hodno riadiť, tak v časoch pokojných, ako aj v tých krušných.

S cieľom ľahšie a cieľavedome kráčať po ňom treba neustále byť v strehu, vedieť a byť si vedomý toho, čo ktoré opatrenie znamená a nesie. Vzhľadom na význam integračných procesov ako reálnej dlhodobej stálice našej politiky Osožný zdroj poznatkov – jedno eurokompas Hlasu z informačných stredísk EÚ ľudu sa v  číslach pred nami vynasnaží objasniť, prípad- bilizačnej a asociačnej alebo aj inej ne poinformovať o celom rade otázok, dohody, o následkoch liberalizácie javov a vecí, s ktorými už začíname obchodu. Tém je ozaj more a je dobre, dennodenne žiť. Napríklad o dejinách že je tak. Znamená to, že sa máme, či Európskej únie, o najčastejších európ- skôr musíme hodne, oveľa rýchlejšie skych pojmoch, o rôznych politikách, meniť, ak si nárokujeme úspešne o európskych hodnotách, štandar- doháňať zmeškané. Je to vlastne predoch a príslušnostiach, o Európskej dovšetkým nutnosť a len v druhom únii ako našom najvýznamnejšom pláne prianie. zahraničnoobchodnom partnero(V budúcom čísle: vi, o európskej orientácii občanov Dôvody a začiatky) Srbska, o praktických dosahoch Sta-

PRIANIA konečne začínajú nadobúdať konkrétnu podobu. Aspoň v súvislosti so vznikom dlho oznamovaného, priam nadštandardne významného infraštruktúrneho projektu pre Vojvodinu, ktorým je cestný ťah Nový Sad – Ruma. Mal by byť financovaný buď z prajného úveru alebo z koncesie. Protokol o príprave projektu vzťahujúceho sa na budovanie rýchlocesty, ktorej súčasťou bude i tunel cez Fruškú horu a tri obchvaty – Petrovaradínu, Irigu a Rumy, podpísali 30. decembra 2013 vo vláde Srbska minister regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy, predseda vlády AP Vojvodiny, primátor Nového Sadu, predsedovia obcí Irig a Ruma, vedúci koridorov Srbska a VP Cesty Srbska. Siedmi partneri si týmto dokumentom jasne stanovili spoločné aktivity a povinnosti v tomto roku: od vypracovania ideového projektu, cez financovanie príprav technickej dokumentácie po založenie pracovnej skupiny, ktorá bude mať prvé povinnosti na starosti. Na snímke: pokrajinský premiér Bojan Pajtić a minister regionálneho rozvoja Igor Mirović. o. f. • TÝŽDEŇ •

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

Samotné dosiahnutie cieľa je najčastejšie len chvíľkovým, dočasným vzplanutím, ak nie je podložené

úpornou a dlhou cestou za novým a lepším. Lebo púť svätí výsledok. Európske zjednocovanie a rozširovanie, reformy, záujmy, východiská, hodnoty... sú vlastne živým organizmom a procesmi upriamenými v prvom rade na mieru potrieb súčasného občana, ktorý si praje a zaslúži žiť v lepšom a menej problémovom kontinente a svete než bol ten včerajší. Množstvo zmien a transformácií, východísk a ďalších kapitol hospodárskych, politických a vôbec spoločenských, zrejme nebude ľahko pochopiť bez potrebného vhlbovania sa do princípov ich fungovania, čoho predpokladom sú náležité vedomosti o nich. Ak je na jednej strane ťažiskom našej vnútornej ekonomickej politiky čelenie kríze a vyviaznutie z jej zložitých následkov, akým je najmä nezamestnanosť ako ten najväčší a najkomplikovanejší, tak je ťažiskom celkovej politiky domácej a zahraničnej eurointegrácia ako most spájajúci brehy minulosti s brehmi budúcnosti.

2 /4577/

11. 1. 2014

7


Týždeň Z KONCOROČNÝCH PREJAVOV

Akcenty a odkazy Oto Filip

S

me v dňoch, keď nám prichodí obzrieť sa za minuloročnými výsledkami, zhodnotiť klady a nedostatky roku za nami, ale aj pozrieť sa do budúcna. Aj posledná dekáda decembra bola ozaj vhodnou príležitosťou na to, zvlášť na pôde pokrajinskej vlády, ktorej činitelia viacerými akcentmi a odkazmi začali udávať tón spoločenskej a pracovnej náplni týchto dní a mesiacov pred nami. Prejavov bolo dosť, preto i takýto spôsob výberu niekoľkých zásadných myšlienok v nich. „Pokračujeme v zvyšovaní vkladov do poľnohospodárstva a na tieto účely plánujeme v pokrajinskom rozpočte na rok 2014 2,2 miliardy dinárov... Osobitne sme hrdí na to, že menej od troch percent týchto prostriedkov odchádza na administratívu a viac od 97 percent na rozvojové programy.“ Predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić na stretnutí s užívateľmi

podnetných poľnohospodárskych prostriedkov „Transparentnosť v nakladaní s prostriedkami je veľmi dôležitá preto, aby sme z európskych fondov zajtra mohli čerpať prostriedky na vlastné investície.“ Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Goran Ješić na uvedenom stretnutí

Písal sa 23. december – z (pred)novoročného stretnutia s novinármi

„V našom regióne sa využíva len štyri – päť percent obnoviteľných zdrojov energie. Je to veľmi malé percento v porovnaní s potenciálmi, ktoré máme. Lepšie využívanie týchto zdrojov závisí predovšetkým od lokálnych samospráv, ktoré majú vytvoriť svoj mikroenergetický systém.“ Pokrajinská tajomníčka pre energetiku Nataša Pavićevićová Bajićová v decembrovom rozhovore s novinármi

„Analyzujúc prierez toho, čo priniesol rok 2013 z aspektu sekretariátu, ktorý mám česť viesť, môžem kvitovať, že sme mali dobrú a kvalitnú spoluprácu so všetkými, s ktorými sme spolupracovali. Médiá veľmi korektne robili svoju prácu. To, čo je významné z našej strany, je, že sme sa snažili a boli úspešní v jednej z najpodstatnejších záležitostí, ktorou je to, že médiá pôsobili bez nátlakov.“ Pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie

KOMENTUJEME

(Ne)pchať hlavy do piesku Juraj Bartoš

V

Kódexe novinárov Srbska (Belehrad 2008), v II. časti (Nezávislosť od nátlakov) sa uvádza: „Novinár má čeliť každému nátlaku na slobodný výkon profesie, ako i každému tvaru cenzúry.“ Čo to tento tuto teraz tára-trepe? – zagága, dozaista, podaktorá trafená hus. Vari u nás, tu a teraz, sú dáke nátlaky? Vrana k vrane sadá, kacír si kacírov na pomoc volá; tobôž tých a takých, ktorí sa na svet nepozerajú ani cez ružové, ani cez matné okuliare… V prílohe Božić (Vianoce; 6. – 7. januára 2014) denníka Danas Zoran Kostić Cane, frontman jednej z našich najkvalitnejších rokových skupín Partibrejkers, o. i. konštatuje: „Odpor existuje. Odpor klamstvám, odpor voči kalkuláciám, voči zlým

8

www.hl.rs

mašinám…“ Cane si taktiež všíma: „Ľudia nemajú právo na mienku, sú obeťami vlastnej autocenzúry.“ Je len prirodzené, že o autocenzúre v médiách a o potrebe zbaviť sa jej neraz hovorila aj Anna Tomanová-Makanová (kedysi aj sama novinárka), teraz predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny; predtým aj pokrajinská tajomníčka pre informácie (slovom: tri v jednej). Na vlaňajšom stretnutí slovenských novinárov pôsobiacich v Srbsku prízvukovala: „Niekedy je ťažko napísať pravdu, byť kritický. Máme vlastné cenzúry; chceme počúvať iba pekné veci; kritika nás uráža.“ TomanováMakanová tiež skonštatovala, „že sa novinári boja jednoducho otvorene písať“. Nie všetci sa bojím(e) písať otvorene. Mnohí z nás ale

Informačno-politický týždenník

tŕpnu nad tým, že naše príspevky budú nemilosrdne vyMIŠKOvané; niekedy dokonca tak, že zmenia zmysel, že prídu o želané ostrie a že namiesto kritiky vyznejú ako chvála. Občas – to už je lepší prípad – skončia v zásuvke s nadpisom „neuverejniteľné“. Strach z prípadnej ujmy na vzácnom pokoji duše alebo, nebodaj, z možného úderu po beztak čoraz prázdnejších novinárskych peňaženkách má za následok zjavné manko kriticky ladených a analytických príspevkov aj v tlači, rozhlasových a televíznych vysielaniach, či na internetových portáloch „vojvodinskej Slovače“. Lebo plávať proti prúdu je vždy ťažšie, často i nebezpečnejšie. Lebo si drvivá väčšina našich novinárov volí lahodnejšiu cestu. S veľkou vervou sa usiluje pozitívne oceniť, pochváliť skutky (tak často

Slaviša Grujić na novoročnom stretnutí s novinármi „Keby som bol neslušný, opýtal by som sa, kto dostal plat za november. Keby som bol ešte neslušnejší, tak by som sa opýtal, či možno slušne žiť z toho platu. Slušnosť ale nakladá, aby sa pri príležitosti, akou je táto, nekládli takéto otázky.“ Publicista a novinár Mihal Ramač na novinárskej recepcii sa enormne líšiace od sľubov), „pohládzať po srsti“ našich ctených kormidelníkov, predovšetkým politikov, funkcionárov, vedúcich, ktorí neúnavne švitoria o krajšej budúcnosti v situácii, keď pociťujeme chladiace dno života, života pod dôstojnosť človeka v demokratickej a slobodnej spoločnosti. Nevdojak sa ako ozvena vracajú slová ATM: „Bez slobodných médií, bez vás, bez vašej profesionálnej činnosti ťažko zrýchlime proces reforiem, proces demokratizácie a modernizácie našej spoločnosti. Musíme byť objektívni, kritickí, lebo to je na dobro všetkých nás.“ V duchu tejto ozveny si kladiem(e) dve nenáročné otázky a ponúkam(e) dve (ne)možné odpovede: 1. Je naskutku účelové, aby jedna osoba sedela na troch stoličkách? Je dobré, ale len a len za predpokladu, že na kvalitné obsadenie všetkých (tu troch) stoličiek proste nie sú primerané odborné kapacity; 2. Je naskutku zdravé pchať hlavy do piesku? Je, ak ide o pštrosy neochotné siahnuť po Novinárskom kódexe.  • TÝŽDEŇ •


Ľudia a diania Schválili správy, plány a rozpočet na rok 2014 ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Anička Chalupová

N

a osemnástom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo 21. decembra 2013, výborníci prerokovali súhrnne 40 bodov. Stredobodom pozornosti na zasadnutí bola Správa o realizácii rozpočtu Obce Kovačica v období január – september 2013 a návrh rozpočtu na rok 2014. Podrobný pohľad na finančné trendy a plány prezentovala náčelníčka oddelenia pre financie Ljiljana Žarićová. Niektorí opoziční výborníci v rozprave povedali, že plán nového rozpočtu, podobne ako aj predchádzajúci, nebol dobre spracovaný, ani dôkladne analyzovaný. Niekto sa v ňom nenašiel a na rozpočtové peniaze nemusí ani tentoraz počítať. Hlavným bodom tejto debaty boli prostriedky z prenájmu poľnohospodárskej pôdy, ktoré sa, podľa slov niektorých opozičníkov, nikdy nezliali do obecnej pokladnice. Po uzavretí rozpravy zhromaždenie väčšinou hlasov schválilo rozpočet na rok

Na zasadnutí dvaja noví výborníci zložili prísahu 2014, na základe ktorého sa do obecnej pokladnice má vliať 696 miliónov dinárov. Osobitnú pozornosť výborníkov na zasadnutí vyvolala aj verifikácia mandátu nových výborníkov ZO, keďže doterajší Goran Bobić (DS) a Danijela Stefanovićová (DS) podali demisiu.

Novými výborníkmi sa stali Sorinel Spariosu a Mirjana Belićová, obaja z volebnej listiny Demokratická strana – Boris Tadić. V pokračovaní zasadnutia výborníci uvoľnili z funkcie člena Obecnej rady Dalibora Zebića a za nového člena zvolili Dejana Jovanovića z Debeljače. Po

schválení plánu generálnej regulácie sídliska Kovačica, ako aj Strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie plánu generálnej regulácie, po krátkom zdôvodnení Ing. Ivana Babku, vedúceho Oddelenia pre urbanizmus, bytovo-komunálne a inšpekčné práce, výborníci schválili aj plán podrobnej regulácie prívesného diaľkového vedenia 220 KV komplex Veternej elektrárne Alibunár na území Obce Kovačica. Na zasadnutí prerokovali a schválili rozhodnutie o radcovi pre ochranu pacientov a o zakladaní Rady pre zdravie Obce Kovačica. Po zdôvodnení návrhu výborníka Jána Husárika (Zelené jablko) o schválení Deklarácie o dôslednom uplatňovaní Zákona o geneticky modifikovaných rastlinách, výborníci okrem tohto návrhu súhlasili aj s rozhodnutím o formovaní odbornej komisie na prípravu ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy. Zhromaždenie uvoľnilo predsedu a jedného člena Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy a spoločenské uznania, ako aj jedného člena Rady pre financie a rozpočet a zvolilo nových členov. Záverom päťhodinovej schôdze ZO Kovačica výborníci krátko prerokovali a schválili plány a programy práce početných obecných ustanovizní a verejných podnikov.

OBEC STARÁ PAZOVA NOSITEĽ UZNANIA RTS A NALED

Promócia investícií a lokálneho rozvoja Anna Lešťanová

N

a slávnosti v budove Juhoslovanskej kinotéky v Belehrade vo štvrtok 26. decembra 2013 Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, prebral hodnotné uznanie Rádio-televízie Srbska (RTS) a Nacionálnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj (NALED) za promóciu investícií. • ĽUDIA A DIANIA •

Obci Stará Pazova sa uznanie dostalo za uskutočnené reformy lokálnej administratívy a uplatnenie nových modelov v práci, ktoré v značnej miere zveľadili kvalitu života v lokálnom spoločenstve a celkovú úroveň služieb k občanom. V uplynulom období Obec Stará Pazova prilákala početných investorov, nadviazala partnerské vzťahy s

hospodármi a podnikateľmi, a tým podnietila rozvoj lokálnej ekonomiky. „Ako predseda obce, ktorej jedným zo strategických cieľov je lákanie investorov, sľubujem, že budeme pokračovať v boji za vytvorenie ešte priaznivejších podmienok pre príchod zahraničných investorov, a tým vytvoríme lepšiu budúcnosť pre našich ob2 /4577/

Đorđe Radinović s hodnotným uznaním (foto: kabinet predsedu obce) čanov,“ povedal okrem iného pri tejto príležitosti predseda obce Radinović.

11. 1. 2014

9


Ľudia a diania ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

V pokladnici viac ako 3,1 miliardy dinárov

Anna Lešťanová

V

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 16. schôdzi, ktorá sa konala 23. decembra 2013, prerokovali 28 bodov rokovacieho programu. Medzi najdôležitejšími bodmi bolo schválenie návrhu rozhodnutia o rozpočte na rok 2014, ako i programy hospodárenia a finančné plány verejných podnikov Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, Čistoća, Vodovod a kanalizácia, RTV Stará Pazova a Obecná stavebná agentúra. Podľa slov Đorđa Radinovića, predsedu obce, obecný rozpočet na rok 2014 v hodnote 3 miliardy 106 miliónov 635-tisíc dinárov je vypracovaný na reálnych základoch a po prvý raz neobsahuje dotácie pre verejné podniky Čistoća a Vodovod a kanalizácia. Na základe ich doterajšej činnosti a

Nový člen Obecnej rady Pavel Girek zložil prísahu

zverením niektorých nových prác oba podniky sú v rovnakej situácii a majú rovnakú úlohu – výlučne svojou prácou opodstatniť vlastné jestvovanie.

loženému návrhu rozpočtu, zvlášť k tomu, že je nereálny a neuskutočniteľný, podali výborníci opozičnej Srbskej radikálnej strany.

O prevádzke na spracovanie priemyselného odpadu

Dejan Mitrović, výborník SRS, navrhol, aby rokovací program podľa súrneho postupu doplnili bodom o výstavbe prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu. Osobitne zdôraznil, že ide o nebezpečnú prevádzku, ktorá bude vplývať na zdravie ľudí a životné prostredie. Výstavba tejto prevádzky (pri ústrednej depónii vedľa autostrády Belehrad – Nový Sad) je zaradená do Územného plánu Obce Stará Pazova do roku 2025. Predseda obce povedal, že zatiaľ ešte nie je isté, či sa výstavba prevádzky, do ktorej EÚ vloží 35 miliónov eur, uskutoční práve na území Staropazovskej obce. Zároveň ubezpečoval prítomných, že niet miesta pre paniku a že ide o továreň, za ktorou stojí Európska komisia, čiže EÚ, a Ministerstvo pre ochranu životného prostredia.

Predseda Radinović tiež pripomenul, že vo verejných podnikoch badať i výrazný nadbytok zamestnaných. V rozprave najviac pripomienok k pred-

V mene obecného oddelenia pre financie návrh obecného rozpočtu na rok 2014 predostrel Branko Mazalica. Okrem bežných príjmov (z daní a

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Rozpočet reálny a udržateľný Elena Šranková

R

ozpočet mesta Nový Sad v roku 2014 bude v hodnote 21,3 miliardy dinárov. Bude nižší od vlaňajšieho o 12,2 percenta, rozhodli výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad na zasadnutí v piatok 20. decembra 2013. Znovu to bolo maratónske zasadnutie. S prestávkami trvalo 17 hodín a skončilo sa pred treťou hodinou po polnoci. V rámci 86 bodov rokovacieho programu výborníci okrem iného rozhodli o výstavbe pamätníka mladým obetiam tragédie v požiari v diskotéke Kontrast, tiež o založení nového VKP Zoohigijena a Veterina Novi Sad, ktoré sa má starať o túlavé psy a mačky. Keď ide o rozpočet Dejan Mandić, člen Mestskej rady poverený financiami, tvrdil, že je rozpočet reálny, uskutočniteľný a sociálne zodpoved-

10

www.hl.rs

ný. Subvencie verejným podnikom a ustanovizniam sú znížené o tretinu, v súlade s odporučením Ministerstva financií. Zníženie sa však vzťahuje iba na bežné subvencie, nie na kapitálne. Ako D. Mandić povedal, Mestská rada prihliadala na nevyhnutnosť kryť najpotrebnejšie bežné výdavky na fungovanie mesta s tým, že čím viac prostriedkov treba usmerniť na rozvoj a kapitálne projekty. Na platy zamestnaných vo verejných podnikoch sa z rozpočtu usmerní 18 percent, čiže o čosi nad 3,7 miliardy dinárov, kým na kapitálne výdavky je určených 5,5 miliardy dinárov. Výborníci z opozičných lavíc tvrdili, že je rozpočet nereálny a veľmi optimistický. Predstavitelia DS, LSV a SRS mienia, že zníženie subvencií privedie ku kolapsu jednotlivých podnikov, ktoré potom zvýšia cenu komunálnych služieb, nuž bremeno

Informačno-politický týždenník

padne na plecia občanov. Výborníci vládnucej väčšiny tvrdili, že sa rozpočet realizuje bez korekcie cien. D. Mandić súhlasil, že sú subvencie nízke, a povedal, že podniky musia šetriť. Člen Mestskej rady poverený hospodárstvom Goran Sečujski poznamenal, že mesto využíva všetky zdroje príjmov z EÚ, ako i to, že je v meste (oficiálne) 30 200 nezamestnaných. V súvislosti na zníženie nezamestnanosti má vplývať akčný plán zamestnávania a podporuje sa samozamestnávanie. Do rozpravy sa zapojil i primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a poznamenal, že je stav vo verejných podnikoch zlý, ale že opozícia kritizuje bez konštruktívnych návrhov. Podľa jeho slov opoziční výborníci mohli podať doplnky k rozpočtu. Obdobie, ktoré nasleduje, si podľa slov primátora vyžiada zníženie trov a riaditelia

transferových prostriedkov) najväčší prílev prostriedkov do rozpočtu sa očakáva z predaja pozemkov v novej priemyselnej zóne rozlohy 85 hektárov. Už začiatkom bežného roka, ako povedali na zasadnutí, v Staropazovskej obci sa očakáva príchod početných zahraničných investorov. V rozpočte na rok 2014 najviac prostriedkov plánujú vyčleniť na prácu Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova (1,2 miliardy dinárov). Na investície je plánovaných okolo 827 miliónov dinárov. Po sedemhodinovej rozprave výborníci všetky body rokovacieho programu schválili väčšinou hlasov. Na návrh predsedu obce namiesto Duška Koraća (DSS), ktorý podal demisiu, za nového člena Obecnej rady výborníci tajným hlasovaním zvolili Pavla Gireka (Pazovački pokret).  podnikov musia prebrať zodpovednosť. Aj on rozpočet zhodnotil ako udržateľný a reálny. Výborník Božidar Protić z radov DS odpovedal, že je úlohou opozície kritizovať a dodal, že ani DS, kým bola pri moci, neschválila doplnky opozície. DS navrhla, aby sa rozhodnutie o platení úhrady za kominárske služby zmenilo v tom zmysle, aby nebolo povinné. O tom sa viedla dlhá rozprava, ale návrh nakoniec odmietli. Zhromaždenie mesta schválilo programy investičných aktivít mestských verejných podnikov a ustanovizní na rok 2014, ako i programy práce VKP a ustanovizní. Rozprava sa viedla o programoch práce verejných a verejno-komunálnych podnikov, ktoré sú podľa slov opozície nereálne, a ako osobitne zdôraznili, prepísané z minulých rokov. Výborníci opozície opustili sálu pred samým koncom zasadnutia, čiže po rozprave o programoch práce ustanovizní z oblasti kultúry. Posledné body rokovacieho programu výborníci schválili bez rozpravy.  • ĽUDIA A DIANIA •


ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

O čosi viac peňazí ako vlani Katarína Gažová

Ú

stredným bodom 16. zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v pondelok 30. decembra 2013 bolo schválenie obecného rozpočtu na rok 2014. Na návrh výborníka Radomira Zotovića do rokovacieho programu zaradili i aktuálnu informáciu o  súdnej jednotke v Báčskom Petrovci. Po schválení zmien a doplnkov rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch nasledoval bod vzťahujúci sa na návrh obecného rozpočtu na rok 2014. Predseda obce Pavel Marčok poukázal na zvýšenie obecného rozpočtu v porovnaní s minulým rokom o takých 10 – 15 percent, čiže v sume 464 miliónov dinárov. V rámci možností navrhnutý rozpočet je rozvojový a aj sociálny. V diskusii výborník Karol Werle vyjadril mienku, že rozpočet nie je reálny a že to potvrdí už prvá oprava rozpočtu v nasledujúcom roku. Ťažká ekonomická situácia v štáte sa odzrkadlí aj v realizácii prostriedkov obecného rozpočtu

z vyšších úrovní moci. Na postup komasácie sa už niekoľko rokov míňa veľmi mnoho prostriedkov. Pre direkciu sa plánuje vyčleniť z obecného rozpočtu 79 miliónov dinárov a K. Werle podotkol, že sa azda z tých prostriedkov opra-

tieto prostriedky konkrétne rozdelené medzi štyrmi MS v obci. Záverom diskusie predseda obce vyzval výborníkov ZO, aby navrhnutý rozpočet schválili. Nasledovalo hlasovanie a väčšinou

hlasov rozpočet na rok 2014 bol schválený. Bez diskusie výborníci schválili program hospodárenia VP pre komunálne a bytové práce Progres B. Petrovec a tiež Komunalac Maglić, ktorý sa stal verejným podnikom, takže schválili jeho štatút. Nasledovalo uvoľnenie z funkcie predsedu a členov Komisie pre uskutočnenie postupu komasácie v Obci B. Petrovec a následne vymenovanie predsedu a členov tejto komisie. Zhromaždenie schválilo aj Lokálny akčný plán pre mladých Obce B. Petrovec na obdobie rokov 2014 – 2019 a správy o uskutočnených voľbách na členov rád MS Petrovec a Maglić. Pred výborníckymi otázkami rozoberali informáciu o súdnej jednotke v Petrovci. Náčelník obecnej správy Vladislav Tárnoci poukázal, že sa v obci pred rokom a pol začali aktivity, aby sa súdna jednotka v Petrovci zachovala. Toho času prebieha ľudová iniciatíva v súlade so zákonom o referende k doplneniu zákona o sieti súdov, na základe ktorého by táto súdna jednotka mohla fungovať. 

stĺpe číslo tri, čoho predpokladom bolo odstránenie betónových pozostatkov starého, bombami zbúraného mosta. Súčasťou tohto významného projektu pre Nový Sad, Vojvodinu a celkovú dopravnú infraštruktúru Srbska a tejto časti Európy je tak

samotný most, ako aj prístupové cesty, ktorých hodnota je niekoľko miliónov eur. Dní ubúda, robôt pribúda, takže sa aj opravný termín bude môcť dodržať len v prípade pokračovania pracovnej angažovanosti a tempa, ktoré poznačilo záver vlaňajšieho roku. 

notila, že je navrhnutý rozpočet v daných možnostiach reálny. Poukázala na to, že miestne spoločenstvá z územia obce nemajú samozdanenie, a preto základom ich financovania bude obecný rozpočet. Zaujímalo ju, ako budú

Výborníci báčskopetrovského parlamentu hlasujú o rozpočte na rok 2014 via veľmi zničené asfaltové cesty v obci. Kanalizácia v Báčskopetrovskej obci ako jeden kapitálny objekt podľa jeho slov musí už raz byť ukončená. Výborníčka Anna Boldocká-Ilićová v diskusii zhod-

NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Predsa napreduje Oto Filip Oneskorený štart, problémy s odstraňovaním následkov bombardovania z roku 1999 a splavnením Dunaja, zamotané vzťahy investorov a realizátorov prác, súdne spory staviteľov a Železníc Srbska... Celkom dosť dôvodov na to, aby nový Žeželjov most dnes nebol v prevádzke, čo znamená, že uplynú ešte mesiace, kým autá a vlaky nezačnú premávať. Pôvodne mal totiž byť dokončený do polovice novembra 2013. Aj keď sa počíta s viac ako ročným meškaním jeho uvedenia do plnej prevádzky, nemusí to byť pravdou. Vďaka dennej angažova• ĽUDIA A DIANIA •

nosti robotníkov Mostogradnje za posledných pár mesiacov dokončený je takmer celý oblúk z petrovaradínskej strany (na snímke), kým na novosadskej strane začali stavať druhý oblúk do výšky. V posledných decembrových a prvých januárových dňoch ďalším ťažiskom prác je budovanie základov nosného stĺpa na strede rieky, čo si tiež vyžiada niekoľko mesiacov úpornej roboty a lopoty. Pracovníci Mostogradnje, ktorá je v tejto chvíli jediným podrealizátorom prác španielsko-talianskeho konzorcia Azvi Tadei Horta Koslada, sa teda angažujú v troch smeroch: na malom a na veľkom oblúku, ako aj na riečnom

2 /4577/

11. 1. 2014

11


Ľudia a diania Z KonštituTÍVNEHO zasadnutiA rady ms Báčsky petrovec

neprihlasujú načas zmenu bydliska, takže vznikajú situácie, že ich v zoznamoch v uliciach, kde bývajú, nemožno nájsť. Osobitnou staťou je transkripcia našich mien a priezvisk, ktoré po konverzii do srbskej cyriliky, a potom zase do latinky, neraz bývajú skomolené. Po verifikácii mandátov členov Rady MS za prítomnosti 14 zo

zvolených 15 členov miestnej samosprávy prítomní pristúpili ku konštituovaniu RMS a voľbe jej vedenia – predsedu a zástupcu predsedu. Na post predsedu boli navrhnutí Ján Rybovič, Dr. Vladimír Sýkora a Daniel Spevák, ale iba Rybovič sa prijal kandidatúry. Na miesto zástupcu predsedu noví členovia RMS navrhli Jána Lačoka, Katarínu Arňašovú a Pavla Marčoka. Okrem Lačoka ostatní navrhnutí kandidatúru odmietli. Pri ustálení listiny zostali teda iba dve mená, po jedno na predsedu a jeho zástupcu a po tajnom hlasovaní títo kandidáti získali jednoznačnú dôveru. Obaja novozvolení čelní ľudia RMS Báčsky Petrovec sa za dôveru poďakovali a nový richtár inicioval zmenu dokumentov riadiacich prácu rady v tom zmysle, aby rada mala dvoch podpredsedov. Na záver zasadnutia sa poďakovali doterajšiemu predsedovi RMS Jánovi Brnovi, ktorý prvé zasadnutie zvolal a do voľby nového vedenia ho aj viedol. Nakoniec bolo počuť i návrh, aby sa do budúcna na zasadnutia RMS pozývali aj všetci výborníci obecného zhromaždenia z Petrovca. 

penzistom, študujúcej mládeži, – povedal okrem iného primátor Zreňaninu Mr. Ivan Bošnjak a oznámil zmenšenie lokálnej administratívy a šetrenie na každom kroku. Opozícia najviac poznámok vyslovila na účet položky, v ktorej je plánovaných 100 miliónov dinárov na výstavbu akvaparku, s konštatáciou, že je neprípustné z rozpočtových prostriedkov stavať akvapark vo chvíli, keď mnohé infraštruktúrne problémy nie sú riešené. Osobitne prízvukovali vleklý problém výstavby továrne na prečisťovanie vody. Pretože bol Štedrý deň, zasadnutie potom prerušili a v práci pokračovali 30. decembra. Riaditeľ VP Vodovod a kanalizácia Bojan Putić informoval výborníkov o rokovaniach s predstaviteľmi spoločnosti Wassertechnik o realizácii projektu továrne na prečisťovanie vody, v ktorých obidve strany konštatovali, že projekt je vo fáze zabezpečenia prostriedkov, resp. štátnych garancií. Predstavitelia nemeckej spoločnosti však požiadali

o odročenie rozhovorov o mesiac, aby medzičasom zaujali stanovisko v súvislosti s týmto projektom. Výborníci opozície, pravdaže, využili aj túto príležitosť, aby znovu kritizovali aktuálnu moc. Uviedli, že projekt je ohrozený, pýtali sa, či je už podaná žiadosť o štátne garancie alebo sa znovu bude meškať ako vlani, aké následky môže mesto očakávať v prípade zrušenia projektu a či jestvuje alternatívny plán na zásobovanie občanov pitnou vodou v takom prípade. Na otázky odpovedal predseda Zhromaždenia obce Radovan Bulajić, ktorý uviedol, že továreň bude stáť 89 miliónov eur a že sa mesto bez garancií vyšších orgánov moci nesmie toľko zadlžiť. Konštatoval tiež, že je zmluva plná protikladov a ako taká neuskutočniteľná, ale prisľúbil, že už v tomto roku tento problém prekonajú, čo však neznamená, že aj doriešia zásobovanie pitnou vodou. „Nie je otázne, či je továreň potrebná, ale základný problém sú peniaze,“ konštatoval na záver. 

Ryboviča za richtára Jaroslav Čiep

V

pondelok 23. decembra 2013 vypršala zákonná lehota a práve toho dňa sa konalo konštitutívne zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Predsedom RMS, teda petrovským richtárom sa stal lekár Ján Rybovič (1968), riaditeľ Domu zdravia Báčsky Petrovec, inak siedmy v poradí podľa počtu získaných hlasov. Zástupcom predsedu sa stal Ján Lačok (1969), hostinský, ktorý v nedávnych voľbách na členov RMS získal najväčší počet hlasov voličov. Vo voľbách sa inak zúčastnil len malý počet občanov – iba 11,21 %. Na zasadnutí najprv posúdili Správu o uskutočnených voľbách na členov RMS. Komisia okrem iného konštatovala určité nedopatrenia nielen pri jednotlivých voličoch, ale aj pri kandidátoch. Tak Ján Hansman a Ondrej Bovdiš,

Nové vedenie v Petrovci – predseda RMS Ján Rybovič (sprava) a  podpredseda Ján Lačok (vľavo) ktorí riadne odovzdali požadované tlačivá a prihlášku, vo voľbách nemohli hlasovať, lebo sa nenachádzali vo výpise z voličského zoznamu, na čo komisia pripomienkovala aj v republikových orgánoch. Ako v mene volebnej komisie prezentoval Svetoslav Majera, ani niektorí občania nedodržiavajú zákonné predpisy a

ZO ZREŇANINSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

O rozpočte na Štedrý deň Vladimír Hudec

Z

asadnutie Zhromaždenia mesta Zreňanin predseda Radovan Bulajić zvolal na 24. december, čiže na Štedrý deň podľa gregoriánskeho kalendára, čo primátor Ivan Bošnjak, ospravedlňujúc sa výborníkom, ktorí v ten deň oslavovali, zdôvodnil nutnosťou schváliť rozpočet v zákonnej lehote?! Pritom sa priam nanucuje otázka, či sa zasadnutie predsa nedalo uskutočniť pred alebo v období medzi Vianocami a Novým rokom, tak ako to urobili ostatné lokálne parlamenty v celej Vojvodine. Tým skôr, že lehota na schválenie obecného rozpočtu je posledný deň v roku. Na zasadnutí výbornícka väčšina najprv schválila opravný roz-

12

www.hl.rs

počet, tretí v roku 2013, ktorým sú príjmy stanovené na 4,7 miliardy dinárov, čiže o 11 percent menej než bolo plánované druhým opravným rozpočtom, a hneď potom schválila aj rozpočet na rok 2014. Týmto rozhodnutím je plánované, že sa v roku 2014 do mestskej pokladnice vleje 5,28 miliardy dinárov, z čoho až 56,6 percenta z daňových poplatkov. Výdavky sú stanovené v sume 6,07 miliardy dinárov, pričom sa plánuje aj použitie prostriedkov z pôžičiek a úverov. – Zabezpečíme nehatené fungovanie všetkých užívateľov rozpočtových prostriedkov. Zvlášť sme prihliadali na sociálnu dimenziu rozpočtu a v súlade s tým sme zväčšili položku na pomoc sociálne ohrozeným osobám, rodičkám,

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •


Z EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V STAREJ PAZOVE

Významné práce na cirkevných objektoch zí – milodarov. Presnú sumu výdavkov podajú na riadnom konvente. ajstarší slovenský evanjelický Prvá fáza rekonkostol v tejto časti Európy, štrukcie kostola ktorý sa nachádza v strev  Starej Pazove sa de Starej Pazovy, po dôkladnom teda začala realizoodstraňovaní vlahy koncom mivať koncom októbra nulého roka dostal novú omieta trvala takmer do Viaku. Základy budovy vystavané noc, takže bohoslužby, ešte roku 1771 nedokázali čeliť krsty a sobáše sa za nadmernému vlhku, ktoré vystuten čas konali na starej povalo vysoko na steny napriek fare. V druhej poloviniekoľkým pokusom o trvalé rieci roku sa z obecných šenie. Pred piatimi rokmi cirkeva zborových peňazí, ná správa rozhodla túto prácu ako aj z malého granzveriť odborníkom z Ústavu pre tu Veľvyslanectva ochranu pamätníkov Sriemu. Po Slovenskej republiky odborných konzultáciách sa im Pazovský kostol počas stavebných prác vbudovali podlahy na pomocou najsúčasnejšej techniky novej fare a dvere na podarilo aj tie najhrubšie steny na novej fare, keďže obec na slo- opravy kostola vyčlenili 417 600 farárskom byte v súlade s vynad základmi dôkladne izolovať. venský cirkevný zbor v obecnom dinárov a na omietku a nové okná hotoveným architektonickým Potom sa však muselo až štyri rozpočte zabezpečila 4 milióny 3,7 milióna dinárov. Z obecného projektom. Na starej fare vymenili roky čakať, aby aj tá posledná dinárov. Tieto práce sa začali dosť okná od ulice. skrytá tehla pod chórom dobre neskoro, lebo investícii musel Ako vidno, majstri vyschla. Konečne v apríli 2013 predchádzať súbeh na verejné pracovali na všetkých odborníci pomocou zvláštnych obstarávanie prostredníctvom objektoch pazovského inštrumentov potvrdili, že sú steny Direkcie pre výstavbu Obce Stará cirkevného zboru. Robilo nad izoláciou dostatočne suché. Pazova. sa od svitu do mraku. A „Po zákonom stanovenej lehote V spolupráci s vedením Obce Stará keď majstri ukončili prá(súbeh bol uzavretý 15. ce, cirkevníci sa dali do októbra) za vykonávarýchleho upratovania. teľa prác určili podnik Už nedeľné služby Božie MCS-Sistem, d. o. o. Zo v štvrtú adventnú nedeľu stanovenej sumy v hodsa konali v kostole, ako aj note tri a pol milióna koncert chóru Tília s oktedinárov v tomto roku tom Primavera, triom Máj sa so súhlasom presbya škôlkarmi. Štedrovečerterov vyčlenili prostriedné bohoslužby boli o to ky na novú omietku na krajšie, že vynovený kosbudove kostola po odtol bol plný cirkevníkov vlhčovaní, ako aj na nie- Zborový pokladník Pavel Malko pri a hostí. Okrem tradične ktoré záverečné práce reparovaných dverách na farskej prítomného popa Srđana na novej fare. Predtým chodbe Đurđevića zo Srbského z ušetrených cirkevných pravoslávneho cirkevnépeňazí sme vykonali dô- rozpočtu na novú faru zabezpečili ho zboru a starešinu Kostola sv. kladnú rekonštrukciu viac ako 4 milióny dinárov plus Iliju v Starej Pazove, na slávnoselektrickej siete. Projekt 505-tisíc dinárov na projekt. Vypra- ti 24. decembra sa zúčastnili kompletnej elektrifiká- covaný je aj projekt rekonštrukcie predstavitelia Obce Stará Pazova Pop SPC Srđan Đurđević a ev. farár Igor cie vypracovala Dipl. starej Hurbanovskej fary a vymea MS Stará Pazova. Pred oltárom Feldy pred oltárom Ing. Vierka Materáková, nené okná v hodnote 13 000 eur, vianočné sviatky zablahoželali: Pazova potom určili dynamiku ktorej firma aj ukončila kompletnú z čoho 10 000 eur je donácia Úradu Đorđe Radinović, predseda obce, stavbárskych a záverečných prác elektrifikáciu budovy,“ povedal pre Slovákov žijúcich v zahraničí Alexander Bako, podpredseda na kostole. Pretože rekonštruk- Ján Havran, dozorca pazovského z projektu rekonštrukcie tohto ZO Stará Pazova, Libuška Lakahistoricky významného objektu tošová, obecná náčelníčka pre cia kostola musí prebiehať vo cirkevného zboru. Podľa slov Pavla Malka, cirkev- pre potreby ÚA SEAVC v Srbsku. šport, mládež a kultúru, a Dr. viacerých fázach, investori spolu s cirkevnou správou rozhodli, že ného pokladníka, v roku 2013 Značnú sumu vyčlenil aj samotný Mišo Filip, predseda Rady MS zároveň vykonajú záverečné práce z obecného rozpočtu na projekt cirkevný zbor z ušetrených peňa- Stará Pazova. 

Katarína Verešová

N

• ĽUDIA A DIANIA •

2 /4577/

11. 1. 2014

13


Ľudia a diania NA ZABÍJAČKE U OTA KOLÁRA V LUGU

Lepšie chutí, keď sa opáli na slame

Opaľovačka je už zriedkavá; na zabíjačke u Kolárov sa jej nezriekajú

Juraj Bartoš

P

rišli sme práve tak ako sa svedčí: ani prví, ani poslední. Blahoželáme Ondrejovi Kolárovi, šnajderovi Otovi k meninám, ospravedlňujúc sa, že vláčime drevo do hory, čiže víno z Báčky do Sriemu. Víta nás srdečne, spolu s manželkou Erkou. Nezabudli na sľub spred jedenásť mesiacov: zavolali nás na

nie bombou!? Nie, nie… V rukách má fľašku vytvarovanú ako hruška. Záujemcom nalieva pálenky. Na malú rannú rozcvičku tela i umu. Koho tu ešte máme? Tu sú švagrovia pána domáceho: Rudo Hrubík a Štefan Hrubík so synom Emanuelom, tu je Erkin brat Samuel Hrubík, tiež Rudov kmotor Miroslav Bažík nechýba, pravdaže, ani zať Miroslav Bovdiš. Trochu neskôr príde aj Otov brat Samuel Kolár… Rezko hýbeme sánkami, lepníky s cesnakom chutia, mmmmm… o O o

O pol ôsmej vykročíme do krásneho slnečného rána. Reč na zakáľačkách nie je žiadna žabina. Zaraz krúži doOšípanú zaklali, prikryjú ju slamou, zapália… kola ako dobrý duch. Dvorom zabíjačku, akú už nevidieť často. sa rozkotúľa veselý džavot zabíjaGazdinka ponúka príchodiacich čov. To je láska! Taký krásny deň! kávou a čajom. Ich syn Miroslav sa Domáci sa musia mať veľmi radi. čímsi „vyhráža...” Panebože, vari len Jáááj, ale sa chcú! Ešte len brány

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zabíjači sa schádzajú, raňajky a občerstvenie je na stole a kypriče nepadali na ich zabíjačkách… Pekne je, lebo dnes je zabíjačka aj u jedného mládenca a ten má frajerku; tí sa chcú…! Smejeme sa, aj pán snehuliak – vyrástol včera na dvore z prvého snehu – sa smeje. Dva zavreté havkáče brešú na súhlas ostošesť. Ich prenikavé hlasy sa stlmia len čo zaznie kvíkanie skolenej ošípanej. Keď utíchne svinka, opäť sa ozvú psíky. Gazda prináša bal pšeničnej slamy, chlapi robia „vechtíky”, ukladajú ich na svinku (asi tak dvestokilovú), podpália... Šeptom sa

ozve ohník, zo slamy sa začína po neviditeľnom rebríku štverať dym vysoko dohora. Bude pekné počasie. Priezračný plameň oblizuje svinku zo všetkých strán. Vôňa kože sa vznáša nad dedinkou v údolí. Mieša sa s hlasmi zabíjačov… – Lepšie je na slame. Bude príjemnejšia vôňa. – A takto je aj čistejšie. – Stále opaľujete na slame? – Vždy. – Vravia ľudia, že sa rýchlejšie urobí, keď sa obára… – Jeden brav možno, ale keď zabíjate dva-tri… ani nie. – A potom… kožka má lepšiu chuť, keď sa opáli. – I mäso • ĽUDIA A DIANIA •


chutí lepšie. Brezákom z opálenej kožky sa tie druhé nevyrovnajú. – Aj škvarky, aj všetko je lepšie, keď sa opaľuje na slame. Ohník veselo praská, reč nestojí, chlapi sa hýbu, papekmi presúvajú slamu na neopálené partie mäsitej ošípanej. Metlami svinku ometú, prikladajú na ohník druhý raz… tretí raz. Čoskoro vytiahnu z chlieva aj druhú, menšiu ošípanú. Z tej sa tiež po chvíli kúdolí… Po štvrtom ohníku prvú polievajú; voda z hadice syčí ako gunár, zmýva popol; nožíky i rožky z plechu rýchle pracujú, strúhajú po koži. Tá zostáva krásna, vábivá ako žltý karas.

Dnes sa na sto percent nabehá, doberajú si hostiteľa švagrovia. Ten ale vie, že keď žartujú, tak sa im robota páči. Pritakáva s úsmevom a už vonku zažne ohníky pod kotly. V jednom sa uvaria kože, hlavy a vnútornosti. Na brezáky a májošky, čiže na tlačenky a jaternice. V druhom sa budú vyprážať (o)škvarky. Gazdinka v kuchyni varí o O o paprikáš na obed, Robota sa darí, ľudia robia i ale má sa aj okolo hovoria lahodne, s pôžitkom, s zabíjačov. Domáci? ohľadom. Nemračia sa, nehrom- Ten je v okamihu v žia, nevrieskajú. Žartujú, vtipku- „jatke” a nalieva z Slama zhorela, svinku treba omiesť jú... Veselá nálada sa vystupňuje hložianskeho čerlen čo Rudo Kolár začne podávať z veného. Treba spláchnuť tie uši a stroj treba merkovať, podmasťovať ako sa patrí, aby nezhrdzavel… No ružovej mištičky… Uhádnite – čo? tie kožky… tak, povie Oto švagrovi, toto je tvoj Mmmmhm! Lahôdka nad lahôdky! o O o pohárik? Nie; môj pohárik je doma, V obývačke na ale naliať mi môžeš aj do tvojho… poschodí... Panebo- Ej, beťári, beťári, musím i sebe naže! Čo to len stvára liať, lebo aj mne mozog „zhorí” z Boženka Bovdišová, vášho doberania. Ale takých vás rodená Kolárová? chcem! Veselých a robotných… Mäso je zomleté “zanikiaľ”. Kým Žeby sa práve dnes chystala niekam na sa ochladí, zabíjači sa naobedujú svadbu? Alebo vari chutného paprikáša a pustia sa ide stavať perníko- do najdôležitejšej roboty v roku, vú chalupu? Koľ- prípravy klobás. Pamajster Oto ko je tu…? Jeden, prízvukuje: Podbajte, ľudia, viete, dva… osem! Osem že nemáme radi štipľavé klobásy. druhov zákuskov a Odkiaľ máte papriku? – spýtame koláčov! Sedem, po- sa. Z Hložian horkú a z Kulpína opraví nás precízny „ljutu”! Tak? Tak. Hotová maškrta: uši upečené na slame O päť minút bude presne pol pamajster Oto: toto Chrumkavé svinské uši do kávova tu je Ondriš-torta, podľa receptu druhej. Prvá klobáska je nadiata, Rudo Hrubík ju ukladá do vahana. opekané na slame! z Hložian. Čoskoro zaškvrčí a V krajčírskej dielni, ktorá sa zazavonia na pekáraz pozmenila na mäsiareň, zaznie či. Hložiansky zať známa symfónia nožov a osly. Samko Hrubík a Chlapi makajú zručne. Za krátky ja balíme pinklíky čas svinky sú v kusoch! Majster Oto a lúčime sa s preochotne ponúka, žartuje: Jedzte kvapenou spoločkožku; je chutná, a na klobásy zonosťou. stane viac mäsa. Dvakrát ponúkať – Ale keď prvý raz nemusí. Slaná na slame upečená zase navštívite Lug, kožka sa priam topí v ústach. To je prídite ochutnať! ale slasť! Slová pána majVonku pri kláte poklepáva klastra Ondreja Ota divom po „barte“ Samuel Kolár, Kolára sú – ako Otov brat: dostal za úlohu „zriadiť Posolenej uhorenej kožke nemožno odolať vždy – úprimné, si hlavu…” Pod orechom pri masrdečné. Aj po Nolom stole umývajú črevá Snežana a Milina Hrubíkové. Neoziabli vám Vrátime sa do míheľu. Tam už na vom roku šteklia, ako dobiedzavá prsty? Ale kdeže, veď, aha, začínajú elektrickom stroji melú mäso. Pri- dilema: nemali by sme sa zase raz poletovať muchy. pomenú domácemu, že elektrický pobrať do Lugu?  • ĽUDIA A DIANIA •

2 /4577/

Selenča Školský projekt. V pondelok 23. decembra 2013 v Základnej škole Jána Kollára v Selenči prebiehal Jeden celkom obyčajný školský deň v rámci rovnomenného projektu. Finančné prostriedky na jeho realizáciu škola získala z Ekumenickej humanitárnej organizácie v Srbsku. Cieľom projektu je utužovať vzťahy medzi žiakmi, naučiť ich rešpektovať rozdiely medzi jednotlivcami, prispieť k zapájaniu žiakov rómskej národnosti do aktivít školy a zvýšiť povedomie o kultúrnych rozdieloch a tolerancii žiakov slovenskej a rómskej národnosti. O projekte a jeho význame pre školu sa zmienila riaditeľka školy PaedDr. Svetlana Zolňanová. x x x Darovali krv. Posledná vlaňajšia akcia dobrovoľného darcovstva krvi, ktorú spoločne zorganizovali Ústav pre transfúziu krvi z Nového Sadu a Miestna organizácia Červeného kríža, prebiehala 19. decembra 2013. Na výzvu organizátorov sa hlásilo 39 členov MOČK, dobrovoľných darcov krvi. Tajomník MOČK Štefan Tomšík privítal aj nových členov, ktorí prvýkrát darovali krv. Boli to Daniel Sľúka, Džesika Sovišová, Marína Šimoniová, Rastislav Lojdl, Fero Prokopec, Taňa Šimoniová a Katarína Ševčíková. J. B-di

Kysáč Vítanie Nového roka na námestiach je populárne všade vo svete. Kysáčania si ho nemôžu organizovať, lebo nemajú námestie, ale zato sa v Silvestrovskej noci zhromaždili v strede dediny pred budovou Miestneho spoločenstva. Spoločné vítanie Nového roka tu neorganizovali od roku 2006. A tak sa od desiatej večer do pol druhej po polnoci pri hudbe a prenose Rádia Kysáč spolu zabávalo 450 až 500 Kysáčanov. Nechýbalo varené víno a čaj s malým percentom rumu, čo zohrialo atmosféru a srdcia. Občanom šťastný nový rok v slovenčine a srbčine zablahoželal predseda RMS Ján Slávik a nechyboval ani polnočný ohňostroj z budovy Požiarnického domu. Incidentov nebolo, hoci nechýbali petardy a iné pyrotechnické pomôcky. Prostriedky na organizovanie tohto podujatia RMS zabezpečila vďaka sponzorom. Nový rok Kysáčania vítali väčšinou v kruhu rodiny, priateľov a príbuzných. V Slovenskom národnom dome, ako i v pohostinských objektoch sa tiež silvestrovalo. E. Š.

11. 1. 2014

15


Ľudia a diania JOZEF HRAŠKO Z VOJLOVICE

Prácou čelí chudobe V. Hudec

K

eď sme nedávno navštívili Vojlovicu, na priestore, kde skôr stáli domy, z ktorých sa občania pre znečistený vzduch museli vysťahovať, uvideli sme obraz neobvyklý pre urbánne prostredie, akým je Pančevo, resp. Vojlovica: črieda oviec na pasienku s mladým lesom, čiže ochranným zeleným pásmom v úzadí. Taký obraz bežne vidieť na svahoch Zlatiboru, ale ešte stále aj na niektorých miestach šírej banátskej roviny. Idylický obraz kazia len komíny neďalekej Dusikárne, z ktorých sa valí hustý žltý dym, a Rafinérie, z ktorých sa šíri nepríjemný pach. Ovečky však na okolie veľmi nedbajú a veselo behajú po ešte stále zelenom pasienku. Vedľa ich majiteľ Jozef Hraško v úlohe pastiera dáva pozor, aby nešli na cestu a neohrozili seba a dopravu, prípadne

aby nespásli kvety pred okolitými domami, a tak rozhnevali susedovcov. Na život si Jozef Hraško zarába v tunajšom bitúnku a chovom oviec sa zaoberá ako vedľajším zamestnaním na doplnenie skromného rodinného rozpočtu.

– V hľadaní možností, ako si dodatočne zarobiť, sa zrodila idea využiť tento priestor, ktorý roky nikto nepoužíval, ani nekosil. Vedel som, že ovce nie sú náročné zvieratá, že ich možno pomerne ľahko vychovať a z predaja jahniat čo-to zarobiť, – hovorí Hraško.

Všetko potrebné krmivo kupuje, lebo nevlastní pôdu, na ktorej by mohol pestovať obilniny, ale napriek tomu vraví, že sa táto práca oplatí. – Vlani som mal 10 oviec a 16 jahniat, ktoré som pred Veľkou nocou popredal. Dopyt bol skutočne veľký a keby som mal, predal by som raz toľko. Teraz mám 26 oviec a 10 jahniat, ale chcel by som tento počet ešte trochu zväčšiť. Veľkou výhodou pre mňa je, pravdaže, tento pasienok, ktorý používam zdarma a nateraz mi nikto nebráni, aby som tu pásol ovce. Aj susedovci sú hlavne zhovievaví voči Jozefovi a jeho ovciam. Vážia si predovšetkým jeho snahu zarobiť si na živobytie vlastnou prácou, vymaniť sa z chudoby. Trochu síce hromžia, keď nezbedné ovečky zabehnú na priedomia a spasú kvety, ale to sa nestáva často a nie je ani taký veľký hriech, aby sa nemohol odpustiť. 

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO DÝCHA EKONOMIKA (1)

Súvahy a prognózy Oto Filip

R

ok za nami sme dokázali prežiť, v tomto ale zostáva zažiť mnohé hospodárske opatrenia, ktoré by nás mali vymaniť zo začarovaného kruhu krízy a stagnácie. Tak ako v bežnom živote, aj pri pohľade na ekonomické saldá názory sa rôznia, najviac v závislosti od toho, kto pomery a výsledky hodnotí, taktiež z akej pozície sa toho ujal. Nezamestnanosť, zadlžovanie, skromný životný štandard sú jednou stranou vlaňajšej hospodárskej mince, tou druhou je zase rast výroby, stabilný kurz dinára, rekordne nízka inflácia. Záver je jasný: treba sa nám rýchlo meniť, siahať po reformách, využívať výhody, prispôsobovať hospodárske ovzdušie investorom tunajším a zahraničným. Predseda Hospodárskej komory Srbska Željko Sertić na nedávnom novoročnom stretnutí s novinármi

16

www.hl.rs

nazval toto obdobie prelomovým, podčiarkujúc pritom, že sa ďaleko nedostaneme, ak kroky správnym smerom budeme považovať za výlučnú záležitosť približne dvadsiatich členov vlády alebo 250 poslancov Národného zhromaždenia. Lepšie podmienky podnikania a spokojnosť investorov si žiadajú ráznu zmenu správania sa nás všetkých, tiež inakší vzťah verejného a súkromného úseku. Lebo je neprimerané a neprípustné, aby v tom prvom bolo 700 000 zamestnaných a v tom druhom, reálnom, ktorý prináša zisk, až o 200 000 ľudí menej. Súvaha reálneho stavu, ktorý je vhodným základom a odrazovým mostíkom pre nové prognózy na tento a ďalšie roky, vyplynula aj z exaktných údajov prezentovaných 30. decembra na pravidelnej koncoročnej tlačovej konferencii Republikového štatistického ústavu. Jeho prvá osobnosť prof. Dr. Dragan

Informačno-politický týždenník

Hrubý domáci produkt v stálych cenách v rokoch 2002 – 2013 (komparačným základom sú údaje z roku 2010)

Vukmirović, ako aj celý rad expertov poverených jednotlivými oblasťami, hovorili o základných indexoch ekonomických pohybov, tendenciách vývoja hrubého domáceho produktu, indexoch spotrebiteľských a iných cien, exporte a importe, najdôležitejších odvetviach, priemyselnej výrobe, obchodnom obrate, zahraničnoobchodnej tovarovej výmene,(ne) zamestnanosti a pracovnej sile, základných ukazovateľoch štandardu a chudoby... Treba však ísť radom. Základný, v krízových podmienkach povšimnutiahodný údaj, je rast hrubého domáceho produktu o 2,4 percenta v porovnaní s rokom 2012. Najviac

sa oň pričinilo poľnohospodárstvo, približne 22-percentným rastom objemu výroby. Aj priemyselná výroba stúpla o viac ako šesť percent, kým sú v negatívnych číslach segmenty, ako stavebníctvo, s takmer o tridsať percent skromnejším objemom výroby v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012, maloobchodný obrat, zamestnanosť... Pôdohospodárstvo, ktoré predvlani zápasilo s mnohými problémami a otrasmi, sa zrejme dokázalo vlani vymaniť z niektorých, čo priaznivo vplývalo na stabilitu cien, ako aj na spomalenie inflácie, tým aj na náš životný štandard. (V budúcom čísle: Trendy priemyselnej výroby) • ĽUDIA A DIANIA •


OBECNÁ ORGANIZÁCIA ČERVENÉHO KRÍŽA V PLANDIŠTI

Trochu inakšia od ostatných Vladimír Hudec

O

becná organizácia Červeného kríža v Plandišti sa okrem humanitárnymi akciami, s ktorými sa Červený kríž najčastejšie stotožňuje, zaoberá prácou s mladými, usporadúva edukačné dielne, organizuje mládežnícke tábory. Medzi jej aktivity patrí napríklad veselá družina dedov Mrázov, aktivistov ČK v oblekoch deda Mráza, ktorí navštevujú všetky osady a deťom delia sladkosti. K tomu už tradične na začiatku školského roka Červený kríž v spolupráci s políciou, požiarnikmi a službou prvej pomoci organizujú odchod prváčikov do prírody a cez hru ich upozorňujú na nebezpečenstvá v doprave, učia ich, ako sa správať v prípade požiaru, ako si môžu pomôcť, ak sa napríklad porežú, upália, alebo ak ich uštipne včela... Jednou z vydarených akcií sú aj športové stretnutia dobrovoľných darcov krvi, ktoré trvajú dva dni a vyrástli na opravdivé športové podujatie. Okrem toho aktivisti a volontéri ČK sú častými hosťami základných škôl, aby žiakov upozornili na nebezpečné choroby závislosti. To však nie sú klasické prednášky, ale dielne a rozhovory. ČK v Plandišti má viac ako

40 mladých edukovaných spolupracovníkov pre rôzne oblasti od dobrovoľného darcovstva krvi, cez donáciu orgánov, po nenásilné riešenie konfliktov. Až dvadsiati sú zapojení do promócie humánnych hodnôt, ktorú realizujú od roku 2010 s cieľom zmenšiť násilie medzi deťmi v základných školách.

níci, jedni druhých podnecujeme, navzájom sa inšpirujeme a pritom sa rodia rôzne idey, ktoré neskoršie realizujeme v praxi. Tak napríklad do prípravy scenára pre film, ktorý ČK Srbska nahrával medzi mladými z 15 organizácií ČK, sa zapojili aj naši mladí spolupracovníci, ktorí vymysleli jednu postavu, ktorá sa

Výcvik z prvej pomoci v mládežníckom stredisku v Hajdušici O týchto aktivitách nám rozprával tajomník Obecnej organizácie ČK v Plandišti Rade Mitrovski. Vaše aktivity sú naozaj originálne. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? – Pracujeme spolu, my dvaja zamestnaní v ČK a naši dobrovoľ-

neskoršie dostala do filmu, na čo sme všetci spolu veľmi hrdí. Vlani sa zrodila idea, aby mladí z tých 15 organizácií pripravili divadelné predstavenie s deťmi. V rámci toho projektu profesor v hajdušickej škole Boško Malenović napísal poviedku pod názvom Rozprávka

Rade Mitrovski z lesa a nacvičil ju s hajdušickými žiakmi. Predstavenie potom na republikovej súťaži získalo cenu za najlepšiu scénografiu, za najlepšie kostýmy a najlepší herecký výkon. Ide o príbeh, ktorý upozorňuje na násilie prostredníctvom elektronických médií, resp. na možné nebezpečenstvo z používania mobilných telefónov, a že treba veľmi dbať, komu poskytnete číslo svojho mobilu. Akú ozvenu majú také aktivity medzi mladými? – Myslím si, že sa nám darí vplývať na mladých. O tom vari najlepšie svedčí fakt, že máme čoraz viac mladých darcov krvi a medzi nimi sú viacerí, ktorí sa prihlásili darovať krv už v osemnástke. Okrem toho je tu aj veľký počet spolupracovníkov, ktorí aj po skončení fakulty zostávajú s nami. Vcelku pozorované, nemôžem povedať, že sme lepší od ostatných, ale sme predsa len trochu inakší.

POUGÁR 

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

D

áva sa na známosť známym a neznámym, že to, o čo som nestihol dedka Mráza poprosiť pred Novým rokom, som toť zabalil do zoznamu pekných prianí adresovaných dotyčnému tesne pred príchodom Novej hodiny, ktorá NH čo nevidieť nastúpi v noci na najbližší pondelok. Z obšírneho zoznamu pekných prianí & želaní, v záujme objektívneho a slobodného a atď. informovania tu a teraz citujem: „Dedko Mráz, prosím Ťa znovu a zas, prines tejto krajine veľa-veľa, veľmi-veľmi veľa alebo aj viac kominárov, ktorých kominárov, prirodzene, prenáramne potrebujeme na to, aby sme, zakaždým, keď ich postretneme, pokrútili zvyšnými gombíkmi – na šťastie, ktorého šťastia sa nám, ničomníkom • ĽUDIA A DIANIA •

ničomným a nevďačným máli, hoci nám z hrnca so šťastím už dávno a dávno Šťastie a Zdravie a Pokoj kypí a kypí a kypí plným prúdom... Daruj, prosím Ťa, dobrý dedko Mráz, dobrú pamäť našim politikom i funkcionárom, ktorí tak nezištne bdejú nad našou každým dňom a každou sekundou krajšou a krajšou a najmä šťastnejšou a šťastnejšou budúcnosťou. I striedmosti im pridaj toľko, koľko treba, aby – tak ako doteraz – poriadne zvážili sľuby, ktoré sľuby sľubne sľubujú nám obyčajným smrteľníkom, len čo otvoria zlatoúste ústa. Drahý deduško Mráz, nám radovým občanom, prosím Ťa, udeľ nevyhnutnú dávku amnézie, ktorá strata pamäti nás ochráni pred zúfalstvom z konzumácie všetkých vyslovených a nesplnených sľubov.”

Citoval by som vám ja tu, dobrí ľudkovia, z rozsiahlej listiny krásnych prianí ešte trochu viac než trochu, ibaže, vážení, nie je vylúčené, že nás ktosi odkiaľsi odpočúva a že ten ktosiodkiaľsi si povšimne vaše prípadné citrónové úsmevy, a že o nich poinformuje týchatýchktorýchtreba, a mňa potom bude mrzieť, že sa vám ujde to, čo sa vám ujsť nemusí… Radšej sa vám na záver dnešného bubnovania zdôverím s neuveriteľne peknou správou: nakoľko je mi známe, vraj ma navrhli na laureáta Nobelovej Ceny Za Pokoj Medzi Ľuďmi Dobrej Vôle. Aj keby to bola najobyčajnejšia novinárska kačica, teší ma Vaša Nevýslovná Podpora. Ďakujem.

2 /4577/

11. 1. 2014

17


Ľudia a diania KU KONCOROČNÝM SVIATKOM

Stromček pre celý Kulpín nov, ktorí im ochotne vyšli v ústrety. V spolupráci s Caffé Cassablanca zorganizovali úspešnú  predvianočSnehovú maškarnú nedeľu nú party, z ktorej 22. decemtiež získali určité bra za príjemprostriedky. Viacerí ného počasia občania k tomu damládežnícke rovali svoje ozdoby združenie Terra na skrášlenie stromusporiadalo večeka. rejné zdobenie Keď sa na stromvianočno- novočeku rozsvietili ročného stromfarebné svetielčeka. ka,  ihneď sa tu Na rozdiel od objavil i  dedko minulých rokov Mráz so svojou potohto roku sa mocníčkou vílou rozhodli zadováa cukríkmi, čo vyžiť päťmetrovú Dedko Mráz a víla pri vchode do umelú jedličku. miestností Terry rozdelili deťom cukríky volalo búrlivý potlesk prítomných. O  finančnú pomoc v akcii Nech Kulpínom zasvietia V miestnostiach Terry návštevníkom novoročné sviatky požiadali Kulpínča- akcie ponúkali teplé nápoje. 

Katarína Gažová

V

Krásny stromček je takmer vyzdobený, ešte len drobné úpravy...

ZO STREDISKA pre sociálnu prácu obce báčsky petrovec

Rodinka za zdravé fungovanie rodiny Jaroslav Čiep

P

od pomenovaním Rodinka sa skrýva manželská a rodinná poradňa, ktorú Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec realizuje od 1. júla roku 2012. Realizáciu projektu podporil Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu. Koordinátorka tejto poradne Biljana Drakulićová zoskupila tím odborníkov, ktorí svoje vedomosti a skúsenosti dali do služby ľudí, ktorí tento druh pomoci potrebujú. V neblahej situácii, v akej všetci žijeme, mnohí sa dostali do rôznych ťažkých situácií, ktoré nedokážu sami prekonať. Práve preto je pomoc tohto druhu vítaná a významná – aby sa ľahšie prekonali problémy v partnerských vzťahoch, rôzne manželské krízy a problémy s alkoholizmom, násilenstvom

18

www.hl.rs

v rodine, rôzne závislosti. Pomoc, ktorú v poradni poskytujú, je bezplatná a k tomu zaručujú tajnosť a dôvernosť rozhovoru.

Najčastejšie príčiny príchodu do poradne sú problémy emocionálne, partnerské, problémy vo fungovaní rodičov, rodinné krízy,

Informačno-politický týždenník

problémy dospievajúcich a prehodnocovanie osobných postojov a rozhodnutí. Odborníci uplatňujú metódy práce s jednotlivcom, párom alebo s celou rodinou. Najprv sa porozprávajú, vypočujú si problém a spoločne plánujú aktivity a úlohy, kde každý preberá zodpovednosť za svoju časť prevzatých povinností. Vo  štvr tok 19. decembra psychologička Biljana Drakulićová, Dr. Predrag Đurić a pedagogička Valéria Fabianová v  mene Rodinky oboznámili verejnosť, že poradňa bude aj

naďalej pokračovať v práci, lebo patronát nad projektom prevzala Báčskopetrovská obec. Svoje poradenské služby od septembra poskytujú na adrese Národnej revolúcie 7 v Báčskom Petrovci a termín si možno objednať predpoludním aj na tel. číslo 780057. Poradenské služby rozvrhli tak, že v utorok a vo štvrtok od 15. do 18. hodiny služby poskytujú psychologička, pedagogička a sociologička, v prvú stredu v mesiaci v rovnakom čase právnik a v prvý pondelok v mesiaci špecialista epidemiológie. Doteraz sa im o pomoc hlásilo 48 klientov a nepriamu pomoc poskytli 118 členom rodín. Ich prvoradým cieľom je predísť situácii, ktorá rozbije rodinu, tiež podporiť kapacity osôb a rodín, usmerniť ich, pomôcť prekonať úzkosti a krízové situácie a podporiť zdravé pôsobenie rodiny. • ĽUDIA A DIANIA •


NA ŠTEDRÝ VEČER V HAJDUŠICI

Konfirmandi spestrili slávnosť Vladimír Hudec

D

nes je už samozrejmosťou, že ku štedrovečerným a vianočným slávnostiam

klad v Jánošíku okrem cirkevných spevokolov vianočnú slávnosť spevom a recitáciami pravidelne spestrí aj mládež a konfirmandi. Tohto roku opravdivým osvieže-

prvýkrát. Úprimne, rovnako pre nás, ako aj pre deti to bola veľká skúška, už aj preto, že deti síce vedia po slovensky, no k srbčine majú omnoho bližšie, – hovorí Danica. – Najprv sme sa iba učili čítať text, poukazovali a upozorňovali na chyby, resp. korigovali výslovnosť. Žiadali sme ich dokonca,

že treba hovoriť po slovensky, a nie po srbsky. Námaha sa oplatila a deti celkom slušne zdolali text divadelnej predlohy a príjemne prekvapili prítomných, ktorí na Štedrý večer kostol naplnili do posledného miesta. Na záver sa veršíkmi predstavili aj tí najmladší, s ktorými pracovala katechétka Tatiana Németová. Všetko uvedené svedčí, že ani jazyková bariéra, ktorá je čoraz prítomnejšia, zvlášť medzi mladými v národnostne zmiešaných prostrediach, nie je neprekonateľná, ibaže s deťmi tre-

Hajdušickí konfirmandi sa predstavili dvoma piesňami

vo veľkých cirkevných zboroch patria aj primerané programy. V malých prostrediach, ako je napr. Hajdušica, sa však aj tieto slávnosti obmedzujú na obvyklé bohoslužby, ktoré prípadne svojím spevom obohatí spevokol a najmladší, ktorí pred oltárom pri stromčeku zvestujú narodenie Ježiša Krista. Aj na tomto pláne sa však veci začali meniť. Tak naprí-

ním štedrovečerných bohoslužieb v susednej Hajdušici bolo vystúpenie konfirmandov, ktorí zaspievali dve piesne, a potom aj zahrali divadielko s biblickou tematikou. Nacvičili ich katechétka Danica Vŕbová a hudobník Kristijan Omasta z Jánošíka. – K tomu nás podnietil pán farár Slađan Daniel Srdić a robili sme to

Súčasťou bohatého vianočného programu v Jánošíku bol aj Betlehem, ktorý pripravila evanjelická mládež

aby sa aspoň na skúškach medzi sebou nerozprávali po srbsky, na čo si postupne zvykli, takže sa začali aj navzájom upozorňovať,

Z PREZENTÁCIE ORIGINÁLNEHO ÚŽITKOVÉHO UMENIA

Vianoce v Petrovillage J. Čiep

A

ko jedno z najmladších v Obci Báčsky Petrovec občianske Združenie pre rozvoj vidieckej turistiky Petrovillage pôsobí od mája roku 2012 pri Stredisku pre zveľadenie Marína Speváková (v strede) víta návštevníkov podujatia vedomostí v rurálnej turistike. Jeho členovia za dva vlastne združili – prezentovanie domácností. Preto v Petrovci roky absolvovali viaceré dielne, a afirmovanie vidieckeho cestov- usporadúvali dni otvorených ktoré toto stredisko realizovalo ného ruchu a jeho potenciálov, dverí a predstavili sa na nejedtak v Petrovci, ako aj vo Vukovári zveľadenie služieb a obsahov nom veľtrhu. V sobotu 21. decembra 2013 v Chorvátsku. A potom petrovilla- vidieckej turistiky, ako i zlepgeovci už robili to, kvôli čomu sa šenie postavenia turistických v miestnostiach obecnej Turis• ĽUDIA A DIANIA •

2 /4577/

ba úporne a húževnate pracovať. V tom je hádam aj časť odpovede na čoraz častejšiu otázku, ako čeliť asimilácii.  tickej organizácie po druhýkrát usporiadali podujatie Vianoce v Petrovillage. Bola to ukážková a predajná výstava ručných prác členiek združenia, ktoré si záujemcovia mohli pozrieť, prípadne kúpiť v sobotu popoludní. Prítomných na výstave privítala doterajšia predsedníčka združenia Marína Speváková a spolu s členkou Vesnou Kolarskou vyjadrili nádej, že podujatia tohto druhu budú usporadúvať aj do budúcna. Návštevníkov zaujali rôzne výrobky vyrobené technikou dekupáže, obrazy malých formátov, metličky, éterické mydlá, šperky a iné originálne výrobky. O súčasných trendoch vo výrobe vianočných venčekov, aranžmánov a ozdôb sa slovom, ale aj prakticky s prítomnými rozdelili Zuzana Ožvátová a Daniela Krajčíková z kvetinárstva Flória.

11. 1. 2014

19


Ľudia a diania

PREMIÉRA PRVÉHO CD. V nedeľu 29. decembra 2013 v evanjelickom kostole v Erdevíku slávnostne predstavili prvé V PIVNICI 26. decembra 2013 ulicami na motocykloch defilovali dedkovia cédečko cirkevného spevokolu. Za prítomnosti početných Mrázovia. V tento deň navštívili asi 20 rodín, deťom rozdali darčeky, porozprávali hostí a domácich, ktorých pozdravil Ján Vida, farár erdevícky, sa s nimi a fotografovali na pamiatku. ,,Robíme to kvôli našim deťom, ale aj kvôli predstavili dvanásť piesní, ktoré nahrali na CD. Vedúca spevoostatným spoluobčanom, aby sa u nás udialo niečo aj v zime. Je to malý dôkaz, kolu, ktorá aj realizovala tento projekt, je kantorka Lyduška že sú motorkári aktívni počas celého roka,“ vysvetlil organizátor akcie Drahoslav Kolárová a nositeľom projektu je erdevícky cirkevný zbor. Baďura z pivnického motorkárskeho klubu Mugger Riders. Túto úspešnú akciu usporiadali po druhýkrát.  St. S. K. Im.

 RETROSPEKTÍVA (14.) vo výbere Kataríny Gažovej ZO ŽIVOTA A PRÁCE NAŠICH PRACOVNÝCH KOLEKTÍVOV

Konopáreň „Pokrok“ v Pivnici – usilovný pracovný kolektív

K

to navštívil pivnickú konopáreň pred 3 – 4 rokami, teraz by zaiste zastal zadivený nad jej výzorom, lebo mnoho vecí sa v nej zmenilo. Predovšetkým, v minulých rokoch bola vybudovaná budova pre kancelárie podniku, ako aj pre jedáleň, ktorá slúži aj ako miestnosť pre schôdzky pracovného kolektívu a robotníckej rady. Kvetinové záhradky okolo nej pôsobia priam pôvabne a robotníci sú na ne hrdí. Veď, dosť dobrovoľnej práce venované bolo práve ich zriadeniu. Avšak nie sú to jediné zmeny, ktoré pozmenily výhľad okolia konopárne. Samá konopáreň bola renovovaná, a v nej boly inštalované zariadenia pre prečisťovanie vzduchu. Okrem toho aj hygienicko-technickej ochrane bola venovaná potrebná pozornosť. Všetky stroje

20

www.hl.rs

boly ohradené ochrannými prostriedkami, takže sú zranenia na práci teraz veľmi zriedkavé. Konopáreň mala v minulom roku asi 10-miliónový zisk a aj toho roku stále uskutočňuje výrobný plán. Kvalita jej výrobkov je na slušnej úrovni, takže hodnú časť odpredáva aj v zahraničí. Konopáreň si tohto roku zaistila dosť surovín a vykúpila ponad 350 vagónov konôp. Nebyť nesvedomitého a nedovoleného zvyšovania „nabíjania“ cien zo strany konopární v okolitých osadách, konopáreň „Pokrok“ v Pivnici by bola vykúpila omnoho viac konôp. Robotnícka rada konopárne pracuje usilovne, sotvaže v Pivnici jestvuje taká činná rada, a výsledky takej práce sú čoraz viditeľnejšie. Lebo rada zasahuje tam, kde je potrebné a okrem toho, dbá aj na kultúrne vzdelávanie svojich robotníkov. Tak prednedávnom kolektív utvoril svoju divadelnú odbočku, ktorá v tejto sezóne vystúpi s niekoľkými divadelnými predstaveniami. Aj športový život je tu zastúpený, a futbalové mužstvo konopárne

Informačno-politický týždenník

viackrát vystúpilo aj pred pivnickým obecenstvom. 

Plány do budúcnosti

P

racovný kolektív nechce zastať na doterajších výsledkoch práce. Tak napríklad už tohto roku začala konopáreň močiť svoje konope v močidlách, ktoré sa nachádzajú hneď v úzadí konopárne. Doteraz bolo vystavaných 9 močidiel z 10 plánovaných. Konopáreň v týchto dňoch dostala investičný úver vo výške 6 a pol miliónov dinárov, ktorý použije na zmodernizovanie svojej výroby, hlavne močenia konôp. Tak budú všetky močidlá – bazény vydláždené a zlepšený bude aj systém ich plnenia a prázdnenia vodou. Okrem toho už teraz sa začalo s výstavbou dvoch bazénov tzv. „prehrievačov“ vody, čím sa získa na kvalite močených konôp. Predvída sa aj vŕtanie jednej pumpy, aby sa zaistilo dosť vody pre močenie. Všetky tieto práce smerujú k zlepšeniu kvality

výroby a obľahčeniu práce. Terajšie močidlá umožňujú močenie konôp na omnoho ľahší spôsob, lebo sa konope kladú a vyberajú z močidiel na suchom.

Bazény „prehrievače“ poslúžia dobre aj pre občerstvenie robotníkov, lebo v nich bude voda čistá, a pravdepodobne budú dané pre kúpanie aj obyvateľov Pivnice až zatiaľ, kým sa v Pivnici nevybuduje prepotrebný bazén pre kúpanie. Robotníci konopárne majú aj teraz možnosť udržiavania čistoty, lebo sa po práci môžu občerstviť pod spŕškami konopárne, ktoré boly tiež nedávno vybudované. Okrem toho, konopáreň mieni svoju rokovaciu sieň, zateraz aj jedáleň, prešíriť, aby sa v nej mohli stretávať občania tzv. novej osady Pivnice, kde už doteraz bolo vybudované asi 100 obytných domov, na rôzne schôdzky a prednášky, lebo potreba za takou miestnosťou sa na novej osade už dávnejšie cíti. - š. (Z čísla 78 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 1. októbra 1955 v Báčskom Petrovci) • ĽUDIA A DIANIA •


ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ormisove nádeje a problémy v západnom Srieme Katarína Verešová

K

Bingule prišiel s veľkou nádejou, lebo tuná mal široké pole pôsobenia od Banoštoru na východe po Soľany na západe. Do rámcov matkocirkvi binguľsko-erdevíckej do roku 1907 patrili fílie: Banoštor, Grgurevci, Neštin, Vizić, Kuveždin, Kuzmin, Ľuba, Sot, Šíd a Soľany. Cirkevne a duchovne zaopatroval evanjelikov Slovákov a Nemcov. V roku 1907 binguľská cirkev počítala 1 829 duší, z čoho Binguľa mala 464 slovenských a 113 nemeckých veriacich, kým v Erdevíku

Ormisova sestra z Veľkej Revúcej Ľudmilu prosí: „Feďo také nehody s tými gazdinami má. I ja hovorím – ale nehnevaj sa mi – že Fedorovu škodu Ty už teraz musíš i za svoju škodu považovať a tak aby ste sa neutrácali s tými gazdinami, treba aby si čím skôr ta prišla!“ Po Ormisovom sobáši s Amáliou Fábryovou Binguľčania sa v roku 1899 na konvente rozhodli, že budú stavať nový kostol, lenže realizácia sa začala až vtedy, keď farár Ormis roku 1910 vyhlásil,

aždé mesto si v kolektívnej pamäti uschováva osobnosti, ktoré sa pričinili o jeho rozvoj. Občania Bingule si s úctou spomínajú na farára Fedora Ormisa (1871 – 1924) predovšetkým preto, že v tejto slovenskej osade pôsobil 27 rokov a že je pochovaný na miestnom slovenskom cintoríne. Fedor Ormis sa narodil 26. februára 1871 vo Veľkej Revúcej v Gemeri, kde jeho otec Samuel bol evanjelickým farárom a profesorom na prvom Slovenskom evanjelickom gymnáziu. Ľudovú školu vychodil v rodisku, nižšie gymnázium v Banskej Bystrici a vyššie gymnázium v Štiavnici. Teológiu skončil v Prešporku, dnešnej Bratislave. Po vysvätení za kňaza roku 1895 najprv pôsobil v Erlangene (Nemecko), a potom ako kaplán úradoval v Liptovskom sv. Mikuláši. Do Vojvodiny prišiel najprv do Báčskeho Petrovca za kaplána. Po uvoľnení kňazskej stanice do Bingule ho 23. septembra 1897 priviedol senior sriemsky Mikuláš Abaffy. Tuná pôsobil do svojej smrti 5. júla 1924. Bol ženatý s Amáliou, rod. Fábryovou, Farár Fedor Ormis s cirkevníkmi pred posviackou zvona v Binguli s ktorou mal dvoch synov, Jána Vladimíra a Fedora Samuela. Obaja mala 640 veriacich. Podmienky na že plánuje odísť na službu do synovia boli právnikmi na Sloven- prácu neboli však vôbec zariadené: Boľoviec. O takom jeho zámesku. Ján V. Ormis (1903 – 1993) mali tu starú faru, sotva reparovaný re sa zmienka nachádza nielen bol významným literárnym his- farský príbytok a v Binguli malú v cirkevnej zápisnici, ale aj v liste torikom a bibliografom. Pôsobil modlitebnicu, ktorú nevedeli za- seniora Mikuláša Abaffyho pav Literárnovednom ústave SAV opatriť ani chudobní Slováci, ani zovskému farárovi Vladimírovi a v Ústave slovenskej literatúry v Nemci. Podobne bolo aj vo fíliách. Hurbanovi z 28. januára 1910: „Či Konfliktov bolo veľa. „Farár Or- Ormis prijme Boľovce, neznám Bratislave. Mladší syn Fedor Ormis mis oboznámil konvent, že Nemci ešte pozitívne. Jestli má fíliu, tak (1906 – 1983) bol cirkevným hodnostárom evanjelickej a. v. cirkvi už viac ako tri mesiace vôbec prejde, lebo stratil v Binguli temer a dozorcom Západného dištriktu neprichádzajú do kostola počuť u všetkých cirkevníkov nielen ECAV. Pracoval na novej cirkevnej slovo Božie, takže je modlitebni- lásku, dôveru a autoritu – ale aj ústave. Počas druhej svetovej voj- ca prázdna ako v pracovný deň,“ úctu!“ V pokračovaní listu Abaffy ny účinkoval v protifašistickom uvádza sa v zápisnici zo 17. apríla spomínal možnosť úradovania odboji, ale za doby komunizmu 1898. Prvé súkromné rozčarovanie mladého Vladimíra Konštantína v ČSSR bol politicky prenasledo- Ormis zažil v Starej Pazove, keď mu Hurbana v erdevícko-binguľskej vaný, takže ako úradník pracoval v roku 1898 snúbenka Ľudmila cirkvi. V podstate Fedor Ormis pôsov banskobystrických vodárňach. Hurbanová, farárova dcéra, zrušila Mladý farár Fedor Ormis do zásnuby. V liste z 23. októbra 1898 biac v spoločnej západosriemskej • ĽUDIA A DIANIA •

2 /4577/

evanjelickej cirkvi roztrúsenej na ploche dlhej až 70 km narážal na rozličné súperenia medzi cirkevnými vedeniami vo fíliách. O tom svedčia kroniky osád. Navyše, po jeho príchode Erdevíčania si tiež naplánovali stavbu kostola a dokázali ju realizovať oveľa skôr ako Binguľčania, a to v roku 1902. Keďže sa pre početnosť zboru domáhali osamostatnenia, v roku 1910 Erdevíčania vystavali aj farskú budovu. O tom Jozef Mocko v článku Evanjelická cirkev a. v. v Erdevíku (monografia Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997) uvádza: „Podmienky boli prajné, iba na súhlas F. Ormisa sa čakalo takmer 10 rokov.“ Erdevícky zbor sa osamostatnil 28. decembra 1921 a po príchode Ladislava Zgútha Ormis s ním intenzívne spolupracoval, o čom svedčia zachované listy o spoločných odchodoch do Iloku. Výstavba binguľského kostola prebiehala v rokoch 1912 až 1915 za veľmi surových podmienok, a to tým skôr, že mnohí mladí cirkevníci boli odvedení na front. Posviacku kostola vykonali 21. novembra 1915. Po oslobodení nastali ďalšie problémy s úradným používaním slovenského jazyka. Rok 1923 pre Fedora Ormisa bol najťažší. Po odchode učiteľa Viliama Stolárika, s ktorým roky spolupracoval, stena starej školskej budovy sa zváľala, takže sa muselo vyučovať v modlitebnici. V tom istom roku bolo zakázané vyučovať v slovenskej reči, takže Fedor Ormis požiadal Ministerstvo školstva Kráľovstva SCHS o návrat slovenčiny do materských škôl. V liste z 26. januára 1924 seniorálnemu notárovi Samuelovi Babíkovi zo Starej Pazovy napísal: „Slovenskú našu školu tu v Binguli sme si obránili. Československý konzulát v Záhrebe odpísal, že zatvorenie slovenskej školy v Binguli neodporúčala ani jedna vrchnosť... Nuž, nezúfať, netratiť nádej!“ Napísal to pol roka pred smrťou. Umrel mladý v 53. roku života. Väčšina údajov je z cirkevných zápisníc Bingule a Erdevíka, ako aj z monografie Slováci v Binguli 1857 – 2007 autora Stanislava Stupavského a zo zborníka prác Slováci v Erdevíku 1860 – 1907 – 1997.

11. 1. 2014

21


Emília Faragová, Klára Filipová, 3. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

M

ka u J. Čmelí

, ZŠ hrdin

Ivan Páleš, 5. ročník, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

22

www.hl.rs

Krásne obdobie želaní a darčekov

ilí kamaráti, priniesol vám Ježiško alebo dedko Mráz všetko, čo ste si v špeciálnom liste želali? Veríme, že radostí bolo počas týchto vianočno-novoročných sviatkov dosť, aj napriek tomu, že možno niektoré želanie zo zoznamu zostalo len na papieri. Ale tie zoznamy prianí si môžete robiť aj naďalej. Ich splnenie mohlo prísť napríklad aj na sviatok Troch kráľov, a stále sú tu i meniny, narodeniny... A viete čo? Čo keby sme takto spoločne – výkresmi v našom Detskom kútiku – požiadali o snehovú nádielku Jeho Veličenstvo Január? Možno sa uľútostí a skrášli vám zimné prázdniny. Za pokus to stojí, však?!

5. a, ZŠ J. A. Nataša Králiková, íne lp Komenského v Ku

, 2. 2 arkéziová Viktória Š ove az v Starej P

2. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

Jana Kukučková,

Čmelíka 1. 2, ZŠ hrdinu J. Pazove ej ar St v

Miroslava Machová, 4. 1, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

A. Francistyová a J. Tomáš • DETSKÝ KÚTIK •


Mozaika

ROČNÍK XIII 11. januára 2014 ČÍSLO

174

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NÁRODNÝ PARK BRIJUNY

Skutočný raj na zemi

Z obsahu

Či nám treba ešte učiteľov?

str. 2 – 3

NA CESTÁCH Malebná Fažana, z ktorej sa prepravuje na Brijuny

Elena Šranková

O

vzniku Brijunov, alebo po srbsky Brionov, existuje zaujímavý príbeh. Údajne Boh chcel časť Zeme urobiť podľa vzoru Raja, a tak stvoril Istriu. Ale žiarlivý čert rozrezal vrecia, v ktorých anjeli niesli kamene, takže sa tisíce brál rozsypalo po Istrii. Smutní anjeli sa rozhodli pozostalé časti raja ochrániť morskými vlnami. Tak vznikli Brijuny.

Zvieratá si v safari parku užívajú uprostred krásnej prírody

Sú oproti malebnému mestečku Fažana, z ktorého sa možno loďkou previesť na Veli Brijun, na čo treba vyčleniť 200 kn, čiže okolo 3 000 dinárov. Možno si zvoliť i obchôdzku štrnástich ostrovov, z ktorých sú dva najväčšie Veľký Brijun a Malý Brijun, čo je tým lacnejším variantom. Brijuni v roku 1983 vyhlásili za národný park. Dodnes sú

obľúbenou turistickou destináciou, ktorú denne navštívia stovky turistov. V rámci obchôdzky národného parku, o čo sa starajú sprievodcovia ovládajúci štyri jazyky, možno medziiným pobudnúť v Biografickom múzeu venovanom niekdajšiemu juhoslovanskému prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi. Práve tu mal letnú rezidenciu, v ktorej prebiehali prijatia popredných svetových štátnikov, kráľov, najznámejších hercov, osobnosti z viac než šesťdesiat krajín. Dokladuje to výstava fotografií Tito na Brijunoch 1947 – 1979. Zaujímavá je aj prírodovedná zbierka preparovaných zvierat, ktoré Tito dostal, a ktoré žili v zoologickej záhrade alebo v safari parku na Brijunoch. Turistickým vláčikom možno prejsť cez safari park, vedľa archeologickej lokality civilného sídliska Byzantský kastrum, ktoré sčasti slúžilo na vojnové účely. Všade vôkol je veľkolepá príroda, spoj flóry a fauny, ktorú tvorí takmer 700 druhov rastlín a okolo 250 druhov vtáctva. Pravdaže, je tu i čistučká morská voda a panenské pobrežie, ktoré vďaka jemnej stredomorskej klíme má i liečivé účinky. Vláčik smeruje i vedľa rímskej rezidenciálnej vily v zálive Verige, a popri prístave, kde je gotický kostolík svätého Germana z 15. storočia. Sú v ňom vynovené fresky gotickej epochy, kým je do podlahy vbudovaná čierno-biela mozaika, presťahovaná z rímskej vily. Avšak Brijuny neobjavil Tito. V dávnom roku 1893 ich kúpil rakúsky priemyselník Paul Kupelwieser. Boli močaristé a bola tam i malária, nuž angažoval

Vlas

Stromoradie venované Robertovi Kochovi

Roberta Kocha, budúceho laureáta Nobelovej ceny, ktorý maláriu vykorenil. Pri obchôdzke Brijunov je preto zaujímavá prechádzka Kochovým kameňolomom, ale i stromoradím, ktoré je venované tomuto nemeckému bakteriológovi. Lákavá je i prechádzka nedávno sprístupnenou botanickou záhradou, kde je i olivový strom v úctyhodnom veku – až 3 000 rokov. Pravdaže, Brijuny ponúkajú ešte mnohé ďalšie osobitné programy, výlety. A možno si ich obzerať aj vo vlastnej réžii, a dokonca i letovať v tamojších hoteloch a vilách. Kto na to má. Turisti sa predsa najradšej rozhodujú za jednodennú návštevu tohto raja na zemi. 

Snehový zákusok

str. 6

str. 8


Mozaika VÝROČIA VLAŇAJŠIE, ÚVAHY TERAJŠIE

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Či nám treba ešte učiteľov? Annamária Boldocká Grbićová Úvaha prvá: Starý kov učiteľský... Takto sformulovaná syntagma v sebe skrýva „to niečo“, čo učiteľovi dnes, nehovorím, že chýba, to iste nie, ale mu doba to z neho vo veľkej miere uberá. Nikdy mu toto pomenovanie neprischne, nikdy sa totižto takýmto nestane. Veď prináleží mu byť učiteľom dneška, tohto rušného 21. storočia. Lebo tomuto šľachetnému povolaniu ku klasickým príznačnostiam prišíva dnes spoločnosť a svet iné konotácie a zákonitosti, hodnoty, kvality, záväzky a nie v poslednom rade – iných žiakov. A takéto „nástrahy“ mu nedovolia hlásiť sa k „šľachte“, akou učiteľ kedysi (či už pán alebo súdruh), bezpochyby, bol. Bez ohľadu na to, ako dôsledne a zodpovedne si všetko vykonáva a snaží sa byť v súlade s požia-

Učiteľský kolektív v roku 1953 – prvý školský rok učiteľa Jána Pavlisa (stojí prvý sprava); správcom vtedy bol Emil Spevák (sedí v strede)

telia,“... a potom vraj „len tí, čo to nechcú, nezakončia Pedagogickú“. A následne všetci už majú vyše hlavy „učiteľského ničnerobenia, iba štrajkovania“. Po rokoch vojnových a prelomových, demokratizácia a transformácia, ruka v ruke s konzumnou spoločnosťou, priniesla ďalší zmätok, vhodný na dekultivovanie, všeobecné zaprašovanie

a odľudštení. Takí nemilosrdní voči živlom, aj k slovu, ktoré je živlom najsilnejším. Všetko je dostupné a na dosah ruky: komercializácia, manipulácia vkusom, teror krásy a mladosti. Uniformnosť a povrchnosť. Storočie technologického a informatického rozvoja, alebo lepšie povedané jeho vrchol afirmuje novú hodnotu – rýchlosť,

Kolektív Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci roku 1984 s riaditeľom Pavlom Liptákom (sedí v strede, siedmy v poradí) a správcom Jánom Pavlisom (sedí prvý zľava); učiteľky Katarína Kopčoková (sedí druhá sprava) a Mária Pavlisová (sedí šiesta zľava)

davkami. Všetkým je už nad slnko jasné, čo je byť učiteľom dnes. Je diskreditovaný v takej miere, v akej je dokmásaná kultúra vcelku. Učiteľské povolanie je jedno z najdegradovanejších. S úctou stráca pomaly i sebaúctu. Dôstojne čelí aj všelijakým predsudkom, ktoré posledné desaťročia vládli o ňom. Bola to totižto úporná a systematická degradácia. Svojho času boli škatuľkovaní ako „partizánski uči-

24

prostotou. A v takomto ovzduší sa treba zdokonaľovať, približovať k svetovým školským parametrom! Ekonomická kríza je nič oproti krízam hodnotovým, ako prvým v rade. Rovnako tak ako je to s ostatnými klasickými hodnotami a ich výdobytkami v oblasti informovania a kultúry vôbec. A napokon, svet si nikdy predtým nebol bližšie a my ako ľudské jedince sme si nikdy neboli takí vzdialení

II

na ktorú sme, ruku na srdce, aj čakali, pretože dnes nám je všetko dostupné s minimálnou námahou. Z druhej strany propaganda rýchlosti, ktorej sme každodenne ponechaní napospas, hatí slobodu, ktorú si len zdanlivo užívame. Uháňame k svojim snom. A pritom uponáhľaní zisťujeme, že ani nevieme, prečo a za čím to vlastne utekáme. Možno i preto, aby sme dostali odpovede na tieto otázky.

Zmanipulovaní sme rýchlosťou udalostí, ktorá nám nedovolila užiť si či aj užívať okamih. V takejto novej konštelácii každá autorita v tej pozitívnej konotácii je akosi vyvrátená. Všetci chcú byť zrazu autority, neexistuje objektívny reálny kvalitatívny nadhľad. Lad a sklad. Aj tak sa dnes dá hovoriť o kríze učiteľského archetypu. O kríze autorít v tom pozitívnom zmysle. Okamihy s učiteľmi dnešní žiaci berú ako nutné zlo, stratu času. A nie je to žiaden naivný generačný nepokoj, prerastá to občas a priam v otvorenú nenávisť! Zruční „virtuálnomani“ predbiehajú dobu, a prikláňajú sa k pochybným hodnotám. Nereálni – nevedia si odhadnúť sily! Agresívni – a ich agresia sa rodí z neistoty a z nedostatku a svet im v tom núka rôzne vzory. A výnimky potvrdzujú pravidlo. A majú pravdu a práva! Ako rástli a mohutneli žiacke práva, tak súbežne s nimi rástli učiteľské „nepráva“. Nič žiakom, samozrejme, nie ani všetkým, im nie je posvätné a nevedia sa hanbiť. Nepotrebujú učiteľov! Rodičia sú obete vlastných detí, ale inštinktívne sa spolu s nimi stavajú proti učiteľom, ak treba, posúvajú aj do pozície lynču. Ironicky povedané, pýta sa tu inklúzia učiteľov do žiackeho korpusu. Avšak, keď raz časom kamsi dôjdeme, učitelia budú prví – a jediní na vine. Prečo? Treba sa tu vo všetkom vynájsť, nájsť správnu mieru. V osídlach tejto novej rýchlosti sme si začali uvedomovať pominuteľnosť; toho, že aj v tejto oblasti bolo ako nebude! Nemožno sa nehlásiť k novej dobe, ale zasa nemožno ani seba neprichytiť ako sa v spomienke dokážeme utúliť v slowmotion nežnom okamihu s našimi niekdajšími učiteľmi. My sme si vážili učiteľov, tie generácie žiakov v rozpätí rokov výroby 1970 až 1980, vychovávané ako poslední pionieri. Posledné generácie „slúžikov“(my sme ešte k starým rodičom išli slúžiť) a sluhovskej povahy. Vychutnávali sme si a fakt si užívali chvíle so svojimi učiteľmi na mastnej dlážke Feríkovej školy, keď školník Medveď už zakúril do pece a plechové hrnčeky hurtovali z kuchyne kuchárok Medveďovej a Bohušovej. A dodnes chlácholí ovzdušie okolo súdružky učiteľky Kataríny Kopčokovej, ktorá všetko vie najlepšie – a vo všetkom má


HLAS ĽUDU | 11. 1. 2014 • 2 /4577/ pravdu. Pravdivejšiu než rodičia! Jej dobrá schopnosť diagnostikovať v žiačikoch to, na čo majú, ako i to, na čo nemajú, trénovať to, k čomu inklinujú. Úvaha druhá: Ako zaucho odišlo zo školy do legendy Chýlil sa ku koncu prvý polrok školského roku 2013/2014 v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci. Keď oslávili dôstojne veľkolepé 150. výročie narodenia Jána Čajaka, Učiteľa. Poklonili sa pred jeho novoodhaleným pamätníkom v školskom areáli. Bol paradigmou učiteľov, ktorí po ňom prišli a učili dlhé obdobie v niekoľkých školách – už spomenutej Feríkovej, Hýlovej, Čajakovej, Pavelkovej, škole pri kostole, v Štátnej škole. V septembri roku 1983 sa výučba začala na jednom mieste, v tejto vtedy novej modernej škole. Tri desaťročia! Spomínam si živo na jej veľkolepé otvorenie, a na koktail v novej telocvični a slávnosť chvíle, ktorá ohúrila nás, jej budúcich piatačikov. Do konca školenia v nej sme boli pionieri, akoby tí z rovnomenného časopisu pre deti, ktorý je teraz znovu Zorničkou. Ešte sa namojveru všeličo vedelo! Uctievať si učiteľov, chcieť byť s nimi, zahanbiť sa pred nimi a ak oni tak zhodnotia, ver blahosklonne dostať i zaucho. Môj o rok starší spolužiak, toho času profesor v jednej základnej škole, berie svoje zaucho ako posvätné, ako znak. Najmä preto, že zabralo a bolo jedno z posledných, predtým než zauchá zo školy navždy odišli do legendy! Bol totižto piatakom a ako taký, hlasno, drzo a ničím vyvolaný zaprotestoval, že vedel viac od štvorky a bol lepší ako Mišo, ktorý dostal päťku. Súdruh učiteľ ho zavolal do kabinetu a nereálnu požiadavku, či drzosť, kvalifikoval zauchom. Urazený žiak vybehol zo školy hľadať spravodlivosť u rodičov. Ešte ani nedokončil príbeh o neprávosti, aká bola nad ním popáchaná, keď otec začal vyťahovať remeň z nohavíc a poriadne ho zmlátil. Otec z tohto príbehu zrejme bol z iného cesta zamiesený – ako rodič, ktorý vychováva, kým učiteľ vzdeláva. A tak sa jeho syn skrúšene vrátil do učebne osvietený. – Zaujímavé na tomto je, že už keď som sa naspäť do školy zahanbený vracal, uvedomil som si, že ide o súhru otec – učiteľ a že obaja

majú pravdu! Takto by som dnes – ako učiteľ a úprimne – i ako rodič chcel byť uctievaný! Aký oxymoron! – poznamenala som, keď mi v tejto súvislosti takto uzavrel svoj príbeh. Konštatujúc, že nemôže veriť ako sa – v dejinách relatívne krátkom tridsaťročnom časovom rozpätí tieto vzťahy /,,kto kosí a kto vodu nosí“/ obrátili naruby. Úvaha tretia: Renesancia „dobrého dňa“ Učiteľ Ján Pavlis si na tento príbeh nepamätá. Asi poň vtedy ani neprišiel, riešil sa bez toho, aby sám musel zaintervenovať.

základnej škole, ktorí už dvadsať rokov žijú zaslúžilý dôchodcovský život. A aj takto, vo zväzku, plnohodnotne prispievali ku škole. Keď hovorím o tejto učiteľskej dvojici, synekdochicky sa prihováram všetkým, aj tým z nižších, aj tým z vyšších ročníkov základnej, lebo sme si ich všetkých vážili a potrebovali. Boli postrach pre nás, zaujali učiteľský gard, a my sme k nim mali rešpekt, ba cítili aj strach. Báli sme sa práve do tej miery, ako bolo treba! Obaja sú pôvodom Laliťania z tej istej ulice, spolu sa hrávali. Učiteľ prišiel do Petrovca do školy ako desaťročný a hneď išiel do

Prváci – pionieri a ich vedúce v Škole v prírode v Subotici s učiteľkami Annou Mučajiovou a Máriou Pavlisovou (druhá zľava)

Bol vtedy v Základnej škole Jána Čajaka správcom už dlhšiu dobu a zastával túto funkciu najdlhšie, až osemnásť rokov. Z tejto funkcie odišiel i do dôchodku v roku 1995, keď si odkrojil plných štyridsať rokov zo školského chlebíka. Jána Pavlisa vnímam vo dvoch väzbách. Predovšetkým s riaditeľom školy Pavlom Liptákom. A potom je tu väzba s jeho vlastnou manželkou, učiteľkou Máriou. Správca Pavlis a riaditeľ Pavel Lipták. Paradigma dobrých zlatých čias. Paradigma ladu a skladu, poriadku, paradigma školy! Symbol starého učiteľského kovu. V tomto dvojitom ľudskom a učiteľskom symbole naozaj vidím všetkých učiteľov bez rozdielu. Učiteľa Jána Pavlisa kompletuje jeho manželka, učiteľka Mária Pavlisová. V petrovskej škole bolo kedysi veľa učiteľských – manželských dvojíc: Dankovci, Pavelkovci, Vitézovci, Ferkovci, Majerovci, Bendovci, Pavlisovci. Azda jedine Pavlisovci zostali nažive už ako jediný učiteľský manželský pár svojho času pôsobiaci v petrovskej

Vrbary „zbierať lopty za bránou“. Ako 17-ročný začal hrať futbal za prvé petrovské mužstvo, aby ako chýrečné ľavé krídlo v Mladosti zotrval do roku 1972, keď sa začala jeho trénerská púť. Od roku 1955 je učiteľom. Mária Pavlisová po krátkom úradníčení v lalitskom družstve a v pivnickej základnej škole sa roku 1960 zamestnala v Petrovci. Obaja učili v takmer všetkých petrovských školách. Najdlhšie – 11 rokov obaja pôsobili v Pavelkovej škole. – Do tej školy nikto nechcel ísť učiť, neviem prečo. My sme sa tam s manželom striedali plných 11 rokov. A malo to i výhodu – tak sme si mohli vychovať svojho syna i dvoch vnukov. A sama k tomu i generácie folkloristov. Pán učiteľ si dodnes živo spomína na svojich štvrtákov, ktorých učil v Štátnej škole. Boli to jeho prví žiaci. Polovicu tej triedy tvorili Benkovci. – Aj dnes, keď prejdem mostík cez Begej, pozerám na tie okná, za ktorými sedeli moji štvrtáci.

III

Osobne ich vidím, v tejto novej, modernej škole, v raných či včasných 80. rokoch. Pravdou je, že to bolo socialistické obdobie, a všetko, čo s tým súvisí, obdobie dostatku a pokojného, pomalého vychutnávania života. Ale nešlo tu len o to. Teraz si uvedomujem, že nebol háčik iba v tom, vychovávalo sa tak, aby žiaci túžili po zdokonaľovaní a poznatkoch. Aby boli mravní. Učitelia boli autoritami, príkri, spravodliví a úsmevní. Poriadkumilovní. Blahoslovne karhajúci! Museli sme byť dobrí, a basta! Ako dobrý deň, ktoré sa malo vysloviť presne, jasno a hlasno a toto si aj myslieť. Dobro. Vo význame zdravím vás! – Pozdravovať sa dnes deti nevedia, zaniká nám dobrý deň, lamentuje v eseji Dr. Mária Myjavcová. A preto si učiteľ Pavlis vážne ako postučiteľskú dôchodcovskú misiu zvolil „ustrážiť“ a reafirmovať pekný zvyk a dobrý deň. Všetkým deťom sa pozdravuje. Spočiatku sa na neho iba nechápavo dívali, časom sa mu po jednom aj ony začali odzdravovať. Prišiel minule domov a vraví mi: Už sa mi nesmejú, traja sa mi pozdravili! Ako vie bolieť emotívna neintelegencia a emotívna nekultúra vcelku! Či nám treba ešte učiteľov? – aktuálna rečnícka otázka. Po už naštrbenej úcte k nim, ešte aby sme ich aj o tú sebaúctu obrali! A takíto, aby sa sebahodnotili! Učiteľ dnes musí začínať od začiatku, podobne ako pri mnohých začiatkoch stál Čajak. Treba sa nám prinavracať k čajakovským kanónom. K morálke. K priečkam. Vydržať. Vedieť, že veľkosť nie je súcno, ale prívlastok ducha. Ale tí, kteríž jiné vyučují, skvíti se budou jako blesk oblohy. Nový kov učiteľský majú tvoriť noví humanisti, stále veriaci v dobro a múdrosť, veční idealisti, presvedčení, že ľudstvo možno zlepšovať. Lebo inak, ešte trošku a už nebudú mať ani čo polepšovať. Lebo, ako viete, treba sa chcieť a dať zlepšiť. Ako to s tými najhoršími, nezbedníkmi pán učiteľ Pavlis dosiahol? – Poriadne som ich zahanbil, museli presne popísať, čo spáchali, niekedy aj to zopakovať. A sme pri hanbe! Asi tá bude kľúčová. Treba sa nám znovu naučiť vedieť hanbiť: Hanba zachráni svet. A učiteľov tiež! 

25


Mozaika SLOVÁCI V BIJELJINE

Vzpružila ich spomienka na predkov

REPORTÉRI

Evanjelický chrám Boží v Bijeljine

Juraj Bartoš

12 slovenských rodín, a to hneď z viacerých vojvodinských dedín: Pivnice, Kovačice, Ľuby, Bingule a Báčskeho Petrovca. Je skutočným paradoxom, že sa Slováci v tejto časti Balkánu začali vážnejšie organizovať potom, čo v dôsledku asimilácie temer úplne prišli o vlastnú identitu. Ani čo by

M

esto Bijeljina v bosenskej oblasti Semberiji je zaujímavé medziiným tým, že tu na relatívne malom priestore žijú veriaci viacerých konfesií. Najpočetnejší sú príslušníci Srbskej pravoslávnej cirkvi a Islamského cirkevného spoločenstva, menej je veriacich z radu Rímskokatolíckej cirkvi, Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a zopár menších cirkevných spoločenstiev. Ľudia sa však nedelia podľa toho, kto je „z ktorého hniezda“. Koncom 19. storočia Mila Stanojevićová (zľava) a Vieročka Gajićová začali do Semberije – hľadajúc lepšie podmienky im pohnútku mať sa navzájom na život – prichádzať aj evanje- bližšie k sebe priniesol vietor lickí Slováci. Roku 1885 sa vraj vojny, ktorá sa Bosnou a Hercedo Ljeljenče (ktorá je toho času govinou prehnala v poslednom jedným z miestnych spoločen- desaťročí 20. storočia. Boli sme stiev mesta Bijeljiny) prisťahovalo medzi nimi pri prvom výročí po-

26

IV

svätenia slovenského evanjelického kostola v Bijeljine 6. septembra 2010. Prvá osoba, ktorú sme oslovili, bola Mila Stanojevićová, kustódka Múzea Semberije v Bijeljine. Roku 2005 usporiadala vzácnu výstavu o Slovákoch. Juliana Šimonová Okrem iného nám o nich s nadšením Všetko, čo ľudia mali v pozostalosti, s radosťou mi poskytli. Roku povedala: – To je veľmi dobrý 2008 sme výstavu zopakovali a národ, veľmi poctivý, doplnili novými exponátmi. Bijeljinskí Slováci sa hneď po veľmi usilovný, veselý a ústretový. Prostred- prvej výstave začali cieľavedome níctvom tej výstavy organizovať, cestovať, navštevovlastne vykročili z ano- vať Slovákov v Binguli, Kovačici nymity. Uvedomili si, že a inde. Už roku 2006 si založili nie sú v tomto regióne Spolok Slovákov Juraja Jánošíka. sami, že príslušníci slo- Nie bez dôvodu. venského národa žijú aj neďaleko, v Srbsku a v CIRKEVNÝ ŽIVOT Chorvátsku, taktiež sú ďaleko NEPRESTÁVAL PULZOVAŤ od svojej pravlasti a držia spoVšetci Slováci, ktorí do Bijellu. Zozbierala som viac než 200 rodinných fotografií, rôznych jiny prišli z vojvodinských slodokumentov, osobných preuka- venských prostredí, objasňuje zov, ručných prác, výšiviek, Biblií... Mila Stanojevićová, obrábali


HLAS ĽUDU | 11. 1. 2014 • 2 /4577/ pôdu. Jedine Jozef Senohradský nikdy nemali, ako nemajú ani zakotvil v priemysle: roku 1902 v Republike srbskej, slovenské postavil tehelňu, najmodernej- školy, čo len urýchľovalo ich asišiu v Bijeljine a okolí. Najstaršia miláciu. Vo februári 2006 teda slovenská rodina v Bijeljine je postavili v Bijeljine hrádzu proti vraj Šimonová. Okrem nich žijú definitívnej duchovnej záhube: tu Grňovci, Juríkovci, Štefekovci, Čásarovci, Balážovci... Svojho času Šimonovci okrem pozemku na výstavbu budovy základnej školy v Ljeljenči dali aj peňažný príspevok. Kráľ Peter II. roku 1937 Michala Šimona vyznamenal a pozornosť si nesporne zasluhuje aj jeho manželka Juliana, spoluzakladateľka Priestorového spolku pre vzdelávanie dievčeniec. Podľa pani Stanojevićovej Slováci boli – a sú – dobrí ľudia, usilovní poľnohospodári, ovocinári a zeleninári, Kurátor Milan Grňa ktorí prinášali novinky do výroby. Presné údaje o aktuálnom stave založili Spolok Slovákov Juraja (počte, sociálnej, vzdelanostnej Jánošíka. O jeho cieľoch hovorí a inej štruktúre) bijeljinských Slo- predsedníčka Vieročka Gajićová. vákov neexistujú. Je však známe, – Najprv sme chceli zistiť, že slovenské rodiny sa miešali koľko nás tu vlastne je, a potom predovšetkým s nemeckými, tak- postaviť kostol. Keďže mienime že postupne prichádzali o vlastnú zachovať a pestovať slovenské identitu. tradície, naše obyčaje, slovenskú Lokálna samospráva má priaz- hudbu a folklór, napísali sme i nivý vzťah k národnostným men- projekt na obstaranie mužských šinám. Obec Bijeljina podporila a ženských krojov. Mesto Bijeljina výstavbu evanjelického chrámu. nám poskytlo prostriedky, kroVýdatnú pomoc poskytlo aj Veľ- je už máme, deti nacvičili prvé vyslanectvo Slovenskej republi- tance a majú za sebou i verejky v Sarajeve, v čele s vtedajším né debuty. Usporiadali sme aj veľvyslancom Miroslavom Moj- trojmesačný kurz slovenského žitom, ako i Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Stavba stála zhruba 76 000 konvertibilných mariek. Pôvodne evanjelickí Slováci z Bijeljiny odchádzali na bohoslužby do ev. chrámu v Novom Sele a do rímskokatolíckeho kostola v meste. Nový chrám s administratívnou budovou je srdcom náboženského národného a spoločenského, Šimonovci založili slovenský ev. cintorín prebúdzajúceho sa života bosnianskych Slovákov. Je zároveň jazyka. Viedla ho učiteľka slovenohnivkom v reťazi spolupráce BaH, činy v Erdevíku Ruženka Ďuríkorespektíve RS so Slovenskom. vá (tiež nacvičuje tance). Šli sme Keďže Slovákov vždy bolo všetci, deti od sedem rokov a boli v Bosne a Hercegovine málo, aj starší, veru i osemdesiatroč-

ní, až 22 sme úspešne ukončili školenie. JEDINÝ SLOVENSKÝ CINTORÍN

vedomý skutočnosti, že to život už raz tak zariadil... – Moji, dedo a babka, sú rodom z Ľuby a Erdevíka. Prišli roku 1891. Ja som sa narodil tu, roku 1946. Pracoval som v tehelni a už som na dôchodku. Ako jediný Slovák sobášil som sa v starej modlitebnici, tu som si dal tiež pokrstiť deti, dcéru a syna. Žiaľ, po slovensky neviem. Môj otec vedel, ale mama nevedela; bola Bulharka, takže sme doma hovorili po srbsky. Teraz sa pokúšam trochu učiť, ale už to ide ťažšie. Zistil som, že v Bijeljine je síce zaevidovaných 92 Slovákov, ale vskutku je ich iba 30; ostatní žijú v zmiešaných rodinách. Čo je to, čo nás spája, čo nás drží pokope? Je to istá vôľa, je to spomienka na našich predkov...

Nemohli sme nepovšimnúť si pani Julianu Šimonovú, narodenú roku 1930. Už prvé slová nasvedčujú jej pivnickému pôvodu: – Môj starý otec došel sem z Pivnice, keď môj otec mal jeden rok. To bolo roku 1895. Mama sa sem vydala a prišla až v roku 1918. Nechodila som do slovenskej školy, po slovensky som sa naučila doma. Starý otec bol nazarén. Mal troch synov a štyri dcéry. Dcéry boli tiež nazarénky, synovia nie. Keď sa nazaréni nemali kde pochovávať, dal na jednej časti nášho pozemku, aby sa pochovávala rodina Šimonovcov a nazaréni. Evanjelici sa pochovávali v Novom Sele, to je odtiaľto také tri kilometre. To bola nemecká evanjelická dedina. Tento náš cintorín je pri Agroobchodnom centre. Roku 1945, keď nemecké, t. j. evanjelické hroby v Novom Sele boli rozorané, obec dala toľko zeme, koľko môj starý otec, takže sa tu, v niekdajšom našom Ev. farárka Olina Kolárová či nazarénskom cinNeformálnym tmelom hŕstky toríne, odvtedy pochovávajú evanjelici. To je jediný slovenský bijeljinských Slovákov je šídska evanjelický cintorín v Republi- ev. farárka Olina Kolárová. Prike srbskej. Po roku 1945 sme chádza k nim vždy s radosťou, služby Božie začali odbavovať asi tak desaťkrát v roku odbaviť v Bijeljine, v súkromnom dome, služby Božie, tiež ak sa vyskytne ale úradujúca moc nám to ne- pohreb... Sobáše a krsty už dávno dovolila. Potom nám evanjelická nie sú „na rokovacom programe“ matkocirkev v Šíde, ako svojej po slovensky. Namiesto nášho fílii, kúpila starý dom, v ktorom záveru príspevok o bijeljinských sme si zriadili modlitebnicu. Tam Slovákoch končíme jej myšlienkou. sme sa schádzali, až kým sme si – Je zaujímavé, že na bohonepostavili náš malý, ale krásny služby chodia aj manželské chrám. páry, ktoré nevedia vôbec po Zoznámili sme sa aj s kurá- slovensky. Títo ľudia sú proste torom fílie zboru SEAVC v Šíde takí, že ich človek musí mať rád. Milanom Grňom... Hovoril s nami Lebo sú veľmi srdeční, priami a po srbsky, úprimne, bez okolkov, otvorení... 

V

27


Mozaika FEJTÓN NADE VOKUŠOVEJ

Vlas

C

hodenie po lekároch ne- človek, ale preverenie prístrobýva vždy príjemné, to jom, ktorý vás na dlhší čas primi zaiste každý z vás do- kuje k posteli, s tým, že nemôsvedčí. I keď som už neraz roz- žete pohnúť ani jednou rukou, mýšľala o tom, že človek vydrží ukázalo pravý opak. Neverili by pomerne veľa – často by si to ani ste, ako už po prvých piatich miv najbujnejšej fantázii nevedel nútach veľmi súrne potrebupredstaviť. Sú však našťastie aj jete aspoň jednu z horných také medicínske zákroky, ktoré končatín. V tú chvíľu vás zasa až také veľmi nepríjem- napríklad začne neznesiné nie sú a predsa nám môžu teľne svrbieť oko, nos či priniesť pohnuté chvíľky. To sa nejaké iné miesto na testalo pred časom aj mne. mene hlavy. Zažili ste už Musela som chodiť na lym- ten hrozný pocit, keď sa fodrenáže, čo znie síce hrozne, v takomto prípade neale v podstate ide o odstra- môžete ani trochu poňovanie opuchu na ruke. Je to škriabať?! Celý svet sa vlastne príjemná masáž jednak vám zúži na postihnuté prístrojom a jednak sestričkou. miesto, to sa stáva probTá prístrojová vyzerá asi tak, lémom číslo jedna, streže vám na obe ruky smerom od dobodom vesmíru, doháhrudníka navlečú ňa vás takmer asi poldruhametk šialenstvu rové hrubé a ťaža vy začínate ké rukávy vytvouvažovať o tom, Naďa Vokušová, ako ste sa vôbec rené z viacerých vrstiev, podobné publicistka a spiso- mohli tak malicherčasti skafandra. vateľka, vyštudovala ne rozčuľovať nad Nuž a z týchto Fakultu žurnalistiky na dvojkou z chovania rukávov vychá- Petrohradskej štátnej vášho syna či nad dza množstvo univerzite a na Sloven- krachom cestovnej trubičiek zapoje- sku pracovala vo viace- kancelárie, do ktoných na kompre- rých periodikách, naj- rej ste vložili svoje sor. Napúšťa- dlhšie v Nitrianskom celoročné úspory... ním a vypúšťa- hlase. V roku 1982 sa To však, ako som ním vzduchu na presťahovala do Pra- zistila, ešte zďalerôznych častiach hy a nastúpila do vy- ka nie je ten najhorrúk vzniká presne davateľstva Orbis ako ší prípad. Keď ma do smerovaná ma- redaktorka mesačníka prístroja vložili nasáž. Nič zvláštne, Československý svet, posledy a sestričnič dramatické. Ba určeného krajanom ka odišla do vednaopak, je to vec v zahraničí. V rokoch ľajšej miestnosti pokojná, upoko- 1988 – 94 pracovala masírovať ďalšiu jujúca, pre nie- ako pražská vyslaná re- pacientku, ležala koho až uspáva- daktorka časopisu Ži- som chvíľu celkom júca, tým skôr, že vot. Je spoluautorkou v pohode. Počúvala trvá dlho – hodi- niekoľkých kníh profi- som hudbu z rozhlanu a viac. Ibaže to lov a knihy fejtónov Bez su, a dokonca som by človek nemohol sukne a bez pasu alebo sa pokúšala relaxobyť človekom so ako rozbiť dúhu. Od jeho vať. V tom momente všetkými svojimi založenia v roku 1996 však mnou prebecivilizačnými po- bola celé roky predsed- hol blesk hroznéruchami a preťa- níčkou Slovensko-čes- ho poznania – kde ženiami, čo z väč- kého klubu. sa vzdal, tu sa vzal, šiny z nás urobilo ako sa zvykne houzlík nervov, tikov voriť v rozprávkach a fóbií. Vždy som bola presved- (a väčšinou je to zlé znamenie!), čená, že som pomerne pokojný v ústach som zacítila vlas. Nuž

28

VI

INÍ PÍŠU

a keď hovorím o hrôzach svrbiaceho miesta, ktoré si nemôžete poškriabať, vlas, ktorý si nemož-

no vybrať z úst, sa stane niečím ako bol votrelec v rovnomennom hororovom filme. Vlas mi uľpel na jazyku a všetky pokusy dostať ho odtiaľ docielili len jedno – posunul sa hlbšie do hrdla. Spočiatku v krku šteklil a ja som robila rôzne rafinované otáčavé pohyby hlavou v snahe zmeniť jeho smer. Nepodarilo sa. Vlas začal rásť. Namiesto šteklenia sa dostavilo celkom nepríjemné škriabanie. Začala som intenzívne kašľať, čo spôsobilo, že mi skutočne zaskočilo a takmer som sa, uväznená v polohe na chrbte, udusila. Situácia začala byť vskutku tristná. Čo však v takejto chvíli urobiť?! Zakričať na sestričku a keď príde, povedať jej, aby mi prstami vytiahla vlas z krku? To je hrozná predstava... Je ešte nejaká iná možnosť? Rozhodla som sa bojovať ďalej a svoj život nedať len tak ľahko. Pootočila som hlavu k obriemu rukávniku v snahe dosiahnuť na nejaký jeho okraj,

ktorý by som si potom nie jednoduchými pohybmi úst a jazyka nasúkala do krku v dobrej viere, že na ňom vlas zostane. No nič, niekedy si to skúste. Po tele mi tiekli potoky potu a časť tela sa mi podarilo otočiť tak neprirodzene, že som do svalu na chrbte dostala veľmi bolestivý kŕč. V jednej chvíli, po tom, čo som sa na nemocničnom lôžku krútila ako červík, som dokonca dostala úplne šialenú myšlienku pokúsiť sa vlas vybrať nohou, pretože dolné končatiny som mala voľné. Ukázalo sa však, že som precenila svoju ohybnosť a časy, keď som si dokázala strčiť palec od nohy do úst, sú už zjavne veľmi vzdialenou minulosťou (bude to zrejme tým, že tento cvik v neskoršom veku akosi stratil opodstatnenie...). Práve pri tomto pokuse ma seklo v krížoch, až som zúfalo vykríkla. Pribehla vydesená sestrička a našla ma prepotenú, rozstrapatenú, fialovú v tvári a s nohami vztýčenými nad hlavou. „Preboha, čo sa stalo!?“ doslova zaúpela. „Čo to robíte?!“ Bleskovo ma narovnala a ja som sa snažila chytiť dych. „Vlas,“ pridusene som zachrčala. Vyvalila na mňa oči a zjavne sa jej roztriasli ruky. „Upokojte sa, prosím, upokojte sa, všetko je v poriadku, vlasy máte na mieste, možno sa vám niečo snívalo...“ Neskôr som jej síce všetko vysvetlila, ale aj tak zakaždým, keď som na lymfodrenáž prišla, sa viditeľne znepokojila a chodila sa na mňa vari každých päť minút pozerať s chlácholivým úsmevom psychiatra...  (Zo zbierky Fejtóny – Slovenským perom pri Vltave autorov O. Feldekovej, N. Vokušovej, M. Vaneka a Ľ. Feldeka, ktorý roku 2008 vydal Slovenský literárny klub v Českej republike)


HLAS ĽUDU | 11. 1. 2014 • 2 /4577/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Príslovia

Silvestrovská noc: – Pane, dáte si ešte pohárik? – Ale nie, pokojne to nalejte do toho, čo mám na stole.

ľútostivo povie: – Ujo, keby ste to zvieratko tak nestískali, určite by nariekalo menej.

Manžel sa na Nový rok dotacká domov v ružovej nálade. Manželka ho víta: – No, pekne si sa doriadil, pekne, len čo je pravda... – Dušička moja, či som len rád, že sa ti konečne na mne niečo aj páči.

Pristúpi policajt k vodičke, ktorá zastala so svojím autom práve na prechode pre chodcov, a vraví jej pokojne: – Slečna, nemohli by ste, prosím, otvoriť dvere? – Otvoriť dvere? A načo? – Aby ľudia mohli prejsť cez vaše auto...

Na Nový rok oznamuje unavená hostiteľka hosťom: – Práve telefonovali, že u jedného z vás horí, ale robili ste taký hurhaj, že som nerozumela u koho. Peter láka svojho kamaráta: – Vstúp aj ty do nášho speváckeho krúžku. Je tam veselo. Hráme tam karty, popíjame pivo, alebo sa rozprávame... – A kedy potom spievate? – Cestou domov.

Stály úspech potrebuje len zbabelec. Švajčiarske príslovie

Kto nevie maľovať, musí miešať farby. Nemecké príslovie

Bežať po rovnom dokáže i slepá kobyla. České príslovie

Okolo močidla chodiac, nádche sa nevyhneš. Turecké príslovie

Ak chceš dobre veslovať, nesmieš robiť nič iné. Anglické príslovie

Keď počuješ zlé slovo, umy si uši. Kórejské príslovie

– Počul si, že náš hrobár vykopal živú ženu? – Počul. Len k tomu treba dodať, že do zadku, lebo mu bola neverná...

Malý chlapec pozoruje Škóta, ako hrá na gajdách. Po chvíli

Zrnká múdrosti

Výroky

Nenávisť je zastaraný hnev. Cicero

Vidíš veci a hovoríš: Prečo? Ale ja snívam o veciach nevídaných a hovorím: Prečo nie? George Bernard Shaw

Máme len slabé nádeje, ale jasné obavy. Paul Valéry

Dobrá sliepka i v žihľave vajce znesie. Slovenské príslovie

– Ak sa raz budem vydávať, tak si vezmem len chlapca, čo je vegetarián. – Aha, to aby sa nebál zahryznúť do kyslého jablka.

– Prečo chodia dve blondínky stále a všade spolu? – ??? – Lebo jedna nikdy nevie...

Čas je živiteľom všetkého dobrého. Shakespeare

Keby som mal, čo nemám, mohol by som, čo nemôžem. České príslovie

V nasledujúcich týždňoch nemôže byť žiadna kríza, môj diár je už plný. Henry Kissinger Technikám manažmentu sa prikladá príliš veľký význam, miesto toho, aby sa vedelo a videlo, čo sa vlastne deje. Henry Mintzberg

Citáty Ante barbam docere senes (lat.) Bez brady učiť starých. Povedal Peratus o mladých, ktorí by chceli byť učenejší než skúsenejší ľudia. xxx Amicus Platón, amicus Aristoteles, sed magis amica veritas (lat.) Priateľom mi je Platón, priateľom mi je Aristoteles, no najväčším priateľom mi je pravda. Čiže nestačí, ak nejaký názor podopierajú veľké mená, ale je potrebné, aby tento nebol v rozpore s pravdou. xxx Ex iure (lat.) Po práve Podľa práva, v súlade s právnymi normami.

VII

29


Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Snehový zákusok Recept poskytla Miluška Grňová z Kysáča

Suroviny: Na cesto: 3 vajcia,

Takto sa to podarí: Cesto:

S

Do penista vymiešame (dôležité je, aby to bolo týmto poradím) vajcia s cukrom a pridáme olej a kakao, ktoré dobre vymiešame. Pridáme múku, preosiaty kypriaci prášok a 1 a ½ šálky jogurtu / kyslého mlieka. Vypracujeme hladkú zmes bez hrudiek a potom pridáme zvyšný jogurt / kyslé mlieko. Dáme do rúry a pečieme spočiatku na 250 ºC, a potom znížime na 220 ºC a pečieme orientačne 20 minút. Iba keď sa cesto vychladí, rozrežeme ho na tri časti a každý plát natierame plnkou. Plnka: Dáme variť 6 dl mlieka s cukrom a vanilínovými cukrami. V 2 dl mlieka rozmiešame múku a zavaríme do vriaceho mlieka. Keď krém nadobudne želanú hustotu, zložíme ho zo sporáka a keď sa vychladne, pridáme dopenista vymiešaný margarín. Dobre zjednotíme. Vrch zákusku posypeme kokosom.  

UTERÁKY V SKRINI

Plné levanduľovej vône a citrusov

A

j po dlhšom čase si vaše uteráky v skrini zachovajú sviežu vôňu. Stačí, ak medzi ne vložíte vrecúško s arómou sušených citrusov či levandule. Čo potrebujeme: žltý a zelený filc, tenkú ozdobnú stuhu, nožnice, ihlu a niť, pevnú bavlnku, výkres, ceruzku, drobné koráliky alebo flitre, zmes sušených bylín Takto postupujeme: Na výkres nakreslíme ceruzkou citrón s dĺžkou približne 10 cm a šírkou 7 cm a vystrihneme. Maketu citróna priložíme na filc, ktorý najprv preložíme napoly a obkreslíme. Po vystrihnutí vzniknú dva citróny. Na jeden z nich prišijeme ozdobné koráliky alebo flitre.

1.

2.

Na pevnejšiu bavlnku navlečieme koráliky, ktoré budú tvoriť uško na zavesenie. Obe časti citrónov spojíme dohromady a zošijeme tak,

VIII

1.

Pohár vína proti hladu. Pred časom sa americkí vedci snažili zistiť, prečo sú Francúzi napriek výdatným jedlám chudší než napríklad Američania. Dopracovali sa k prekvapivému záveru: je to víno. Presnejšie povedané, jeden pohár vína pri obede a večeri. Pár hltov tohto moku pri jedle totiž spomalí príjem uhľohydrátov do krvi, aj trávenie bielkovín v žalúdku a redukuje tak prehnaný hlad. Podľa možnosti si voľte suché druhy vína.

2.

Figy potlačia chuť na sladké. Tieto sladké plody majú nízky glykemický index a sú bohaté na balastné látky, čo udržuje stabilnú hladinu cukru. Následkom je zníženie pocitu hladu, telo produkuje menej inzulínu, ktorý je zodpovedný za priberanie. Figy svojou sladkou chuťou dokážu skvelo nahradiť kalorickú sladkosť. Čerstvé plody vás nabijú energiou.

3.

Jahňacie mäso zvyšuje spaľovanie tukov. Jahňacie mäso obsahuje veľa karnitínu. Je to látka, ktorá urýchľuje látkovú premenu. Jahňacie mäso je známe aj ľahkou stráviteľnosťou, takže sa mu hovorí diétne mäso. Jeho vplyv ešte podporíte každodenným pohybom. aby ostal otvor na vloženie výplne. Ak nemáme šijací stroj, využijeme ozdobný slučkový steh.

3.

Cez otvor vložíme vysušené aromatické bylinky. Použiť môžeme čokoľvek, kôru zo sušených citrusových plodov, kvety z levandule, lupene ruží, škoricové drievka, ale aj sušenú medovku či mätu. Nakoniec zošijeme otvor, do ktorého nezabudneme vsunúť ozdobné uško z korálikov. Potom už stačí voňavé vrecúška previazať pomocou stuhy okolo uterákov.  

Mozaiku číslo 174 pripravil Oto Filip

30

Figy, víno a jahňacina podporujú spaľovanie tukov viatky sú už konečne za nami, a tak sa môžeme opäť pustiť do boja s prebytočnými kilami. Viete, ktoré potraviny prinútia vaše telo spaľovať tuky?

Foto: E. Šranková

3 šálky cukru, 2 dl oleja, 2 lyžice kakaa, 3 šálky múky, 1 kypriaci prášok, 3 šálky jogurtu alebo kyslého mlieka. Môžeme dať iba jogurt alebo iba kyslé mlieko. Avšak najlepšie je, keď dáme polovicu jogurtu a polovicu kyslého mlieka. Použijeme šálky 3 dl; Na plnku: 8 dl mlieka, 2 vanilínové cukre, 250 g cukru, 8 lyžíc múky, 250 g margarínu; Na ozdobu: kokos.

VERILI BY STE?

4.

Kefír spaľuje kalórie v noci. Kefír má výnimočne vysokú biologickú hodnotu. To znamená, že telo z tejto bielkoviny dokáže vytvoriť a zhodnotiť veľa bielkovinových stavebných prvkov. Vysokohodnotné bielkoviny potrebuje váš organizmus predovšetkým v noci, aby dokázal v spánku spáliť prebytočné kalórie. Bielkovinový mix aktivuje rastové hormóny, ktoré sú v tele najsilnejšie spaľovače tukov. Preto si pred uložením do postele doprajte pohár kefíru.  


Kultúra Vojvodinskí Slováci v Kanade Z NEVŠEDNEJ VÝSTAVY V KOVAČICI

Anička Chalupová

P

ňou Martina Rázusa V cudzine. Skôr než predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová slávnostne

Výstava zaujala pozornosť početných návštevníkov rvé januárové dni v novom roku v Kovačici poznačila vinšovačky v predne- autora v publicisticky a dokupútavá výstava se Anny Bagľašovej mentárne príťažlivom stvárnení fotografií a fotodoz Aradáča, Vladimíra uceleného a cenného mapovakumentov VojvodinHudeca z Hajdušice, nia života Slovákov, ktorí generáskí Slováci v Kanade Pavla Kríža z Jáno- ciami šíria a upevňujú v Kanade autora Ondreja Miháľa šíka, Dušana Kereša duch slovenskej vzájomnosti. Po (od roku 1968 žijúcez Padiny, Michala slávnostnom otvorení výstavy ho v Kanade), ktorá Marku z Vojlovice a hostia sa poprechádzali výstavbola nainštalovaná 1. Adama Markuša zo nou sieňou a nakoniec odišli k januára 2014 vo výZreňanina. V hudob- pomníku Dr. Janka Bulíka, kde v stavných priestoroch nom okienku vystúpili čele s predsedníčkou MSS MeleGalérie Babka v KovaMgA. Janko Siroma govou-Melichovou položili kvety. čici. Vernisáž sa uspoa Bc. Martin Beran, Počas výstavy v Kovačici, ktoriadala pri príležitosti ktorí predniesli nie- rá potrvá do 15. januára, náv117. výročia narodekoľko známych sveto- števníkom sú okrem výstavy nia prvého predsedu vých piesní. Nevystal dostupné aj štyri knižné tituly MSJ Dr. Janka Bulíka. ani príhovor autora Ondreja Miháľa: Vojvodinskí SloPublicista a fotograf publikácie a výstavy váci v Kanade, Náboženský život Ondrej Miháľ, rodák (prostredníctvom in- Slovákov v Kanade, Slovenský zo Silbaša, desaťročia ternetu), ktorý svoju folklór v Kanade a preklad posa neúnavne venuje Na začiatku príhovory organizátorov a hostí: (zľava) Katarína Melegová-Melichová, Pavel Baláž, Pavel prvú výstavu v Kova- viedok vojvodinského Slováka umeleckej a  dokuBabka, Michal Marko a Rastislav Surový čici usporiadal ešte v G. M. Petrovského, ktorý žil a mentačnej činnosti, ktorou faktograficky a emotívne otvorila výstavu, predsedovia roku 2004. Predsedníčka MSS pôsobil v Kanade, From Under prepája kultúru a duchovné deji- banátskych MOMS sa prihovo- Melegová-Melichová vo svo- the American Snowdrifts (Spod ny Slovákov žijúcich v Kanade so rili novoročnými vinšmi. Zazneli jej vďake zasa vyzdvihla prínos závejov amerických).  svojím rodiskom a Vojvodinou. cembrových miniatúr, tak Zverejnil to doteraz vo svojich MALÉ FORMÁTY V NOVOSADSKOM tých trojrozmerných čiže publikáciách, ktoré zaujali po- MALOM VÝTVARNOM SALÓNE priestorových, ako aj oveľa zornosť čitateľov nielen na Slopočetnejších, plošných, vensku, ale aj na Dolnej zemi. toto predsavzatie hlavV Galérii Babka v slávnostnom ne úspešne splnili. Diela duchu, ktorý ladil s obsahovým konkrétne a abstraktné, aspektom inšpirácie autorovej rôznych štýlov, rôznych publikácie a výstavy fotografií výtvarných tendencií, maa fotodokumentov, sa okrem sochy či grafiky, má liarov a sochárov rôznych organizátorov podujatia Pavla Oto Filip svojich milovníkov generácií prezentované na Baláža, predsedu Memoriálneho akmer celý december, presnejšie a zástancov. Veď sa tomto skupinovom podstrediska Dr. Janka Bulíka, a Pavla od 2. do 31. 12. 2013, Malý vý- neraz vedú spory ujatí sú možnože páčivé Babku, zakladateľa Nadácie Babtvarný salón v Novom Sade bol o tom, čo je väčším najviac preto, že poskytujú ka, prihovorili aj početní hostia. O možnosť porovnávať. Vývýstave sa zmienil najprv čestný hostiteľom zlomkov tvorby približne kumštom – vystihtvarné vkusy sú rozličné, predseda MSJ Rastislav Suro- dvadsiatich piatich autorov prezen- núť veľké (odkazy) vý, ktorý medziiným pochválil tujúcich práce malého formátu – od na malom priesto- Snežana Petrovićová: no dobre je, keď usporiasnahy MOMS a ich veľký záu- malieb, cez grafiky po skulptúry. re alebo maľovať Skryté izbové tajomstvo datelia myslia i na možnosť ponúknuť ich dosť na to, jem o prezentáciu Miháľových Prehliadka týchto diel rôznych au- klasicky, a tak dopublikácií, ktoré vystavujú na torov, štýlov a kvalít s mnohorakými sahovať potrebnú hĺbku autorom aby nik neoľutoval príchod a chvíle svetlo sveta príbehy Slovákov v výpoveďami a pestrým uchopením zaznamenaných a skúmaných vý- strávené v galérii. Bolo sa na čo (po) dívať, tak isto si aj z čoho vybrať. Kanade v dotykoch času dávnych tém bola prinajmenšom trefným sú- javov a pocitov? Keďže je zmyslom umenia vy- V duchu decembra, mesiaca súvadesaťročí. K slávnostnej chvíli časným prierezom tohto druhu tvorprispela aj Elena Surová bás- by, ktorý, ako aj veľkoplošné maľby, tvoriť niečo krásne, tvorcovia de- hového a sviatočného.

Práce páčivé a hravé

T

• KULTÚRA •

2 /4577/

11. 1. 2014

31


Kultúra DIVADELNÁ ČINNOSŤ ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

druhu v okolí. V tom roku Kovačica mala 30 stredoškolákov a 28 vysokoškolákov. Ja ako študent medicíny som bol prvým predsedom klubu a v tom istom roku som napísal drámu v troch dejstvách Kríza. Režíroval ju Jozef Farkaš a boli sme s ňou na zájazde v Jánošíku a v iných slovenských dedinách. – Bolo to asi veľmi úspešné obdobie v činnosti Klubu študujúcej mládeže... – Študujúca mládež Kovačice bola v tých rokoch veľmi činná. Vzorom nám bola Študujúca mládež v Belehrade (KOS Česko-slovenská obec), s ktorou sme mali veľmi peknú spoluprácu. Najrozvinutejšia bola literárna činnosť, ale vtedajšia mládež dosahovala pozoruhodné výsledky i v športe, na vedeckom, zábavnom a kultúrno-osvetovom poli. Bolo veľa ťažkostí a nedostatkov, no úspechy boli väčšie. Naše programy cez rozhlas prerástli do veselých večierkov. Pod „vedrami” sa každú ne-

činnosti Domu kultúry 3. októbra, do súboru V šírom poli hruška, do divadelnej sekcie. – Spomínate si možno na nejakú zaujímavú príhodu z tých čias, keď ste boli členom divadelnej sekcie? – Zážitkov z tých zájazdov s divadlom do slovenských dedín bolo mnoho. Pamätám sa, že sme sa raz na Jednotinom koči a s koňom vybrali hrať divadlo do Jánošíka. Mysleli sme si, že poznáme cestu do tejto našej slovenskej dediny, ale oklamali sme sa. Ako sme tak cestovali, zrazu sme sa ocitli v cintoríne. Nebolo nám viac ani do spevu, ani do žartu. Na tie príhody si vždy s láskou spomínam. – Na kovačickom javisku ste hrali v divadlách niekoľko rokov. Vtedy pretrvávali prevažne komédie. – Mienim, že to vtedy boli pre našich divákov rovnako zaujímavé a kvalitné divadelné predstavenia, ako teraz tieto súčasné, nové. Zdá sa mi, že vtedy vládol väčší záujem o komédie a romantické hry autora Ivana Stodolu, ale aj iných spisovateľov. Komédia divákov odpudila od každodenných starostí a umožnila im lepšie sa cítiť a

deľu zoskupovali veľké skupiny občanov, ktorí pozorne sledovali veselé programy pod vedením profesora Jozefa Farkaša. Keď sa v roku 1965 pokazila rozhlasová stanica, študenti sa zapojili do

zabaviť. Som veľmi rád, že je obnovená činnosť Klubu študujúcej mládeže a mám nádej, že vedenie znovu rozprúdi svoje aktivity aj na kultúrnom poli a divadelná sekcia zasa ožije.

Spomienky Dr. Jozefa Benku Anička Chalupová

P

o účasti stredoškolskej mládeže z Kovačice v brigáde Jánošík na pracovných akciách vo vtedajšej Juhoslávii (1951, 1952) najprv spontánne, neskôr organizovane si letné prázdniny

Dr. Jozef Benka

vyplnili prácou i na divadelnom, zábavnom poli a v športe. V roku 1952 počas prázdnin nacvičili divadelnú hru Ďurove meniny. Bola to prvá kolektívna aktivita kovačickej študujúcej mládeže a základ na budúcu prácu. V roku 1953 po návrate študentov zo škôl, najmä vtedajších žiakov Učiteľskej školy a Gymnázia v Báčskom Petrovci, nacvičili dve divadelné predstavenia: veselohru Ženské slzy autora Karla Augusta Görnera a Recept proti testinám, veselohru v jednom dejstve od Dona Manuela Joana Diane. S oboma vystúpili nielen v Kovačici, ale aj v Padine, Zreňanine, Aradáči, Kulpíne a v Báčskom Petrovci. „Kovačickí stredoškoláci plne pochopili zmysel a význam týchto veselohier. Hoci sú začiatočníkmi v divadelnom odbore, predsa sa im podarilo usilovnou hrou a svedomitou prácou veľmi dobre zdolať všetky základné prvky divadelného umenia. A keď k tomu dodáme skutočnosť, že režisérmi boli stredoškoláci Jozef Benka a Ján Sládeček, musíme povedať to,

32

www.hl.rs

že ich výkon úplne uspokojil a priam prekvapil petrovské obecenstvo. Výkon takej Anny Šifelovej v Ženských slzách alebo Pavla Ďuriša a Evy Cickovej v Recepte proti testinám bol na peknej umeleckej výške. Dekorácia javiska, kostýmy a masky boli veľmi slušné,” písalo sa vtedy (26. augusta 1953) v Hlase ľudu a na úvod rozhovoru nám úryvok z tohto textu citoval Dr. Jozef Benka. – Boli to v tých rokoch prvé dozvuky o činnosti kovačických študentov – divadelníkov? – Boli to naše začiatky a zverejnené články v Hlase ľudu boli veľkou vzpruhou do našej ďalšej práce. V roku 1954 sme to dokázali znovu, nacvičili sme Konopáreň, študenti prebrali prácu v miestnom rozhlase. Najbohatším rokom v aktivite študentov bol snáď rok 1955, nacvičili hru Prieberčivé dievča. Po prvýkrát bol pestro spracovaný dedinský humor, vtipná kritika sa

J. Benka v spoločnosti kovačických študentov (sedí šiesty sprava)

občanom zapáčila, radi ju počúvali cez „vedrá”, čiže rozhlas. O tri roky neskoršie, totiž 8. júla 1956, kovačickí stredoškoláci a vysokoškoláci si založili Klub študujúcej mládeže, prvý tohto

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


ROZHOVOR S REDAKTOROM ČASOPISU VZLET STEVANOM LENHARTOM

Časopis, ktorý odoláva gýču Jasmina Pániková

Č

asopis Vzlet je medzi slovenskou vojvodinskou mládežou populárny už 44 rokov. Práve tu si svoje perá začali cibriť mnohí poprední novinári a spisovatelia. Menila sa doba, koncepcia a redaktori. Súčasne funkciu zodpovedného redaktora vykonáva Stevan Lenhart. Toto je tvoje druhé mandátne obdobie. Spomínaš si, ako to bolo na začiatku? – Pred štyrmi rokmi som bol rád, že sa začínam naplno zaoberať niečím, čo ma skutočne zaujíma. Predtým som roky prispieval do Vzletu a bol som zoznámený s jeho všeobecnou koncepciou. K tomu som mal aj dobrých spolupracovníkov, takže ten začiatok ani nebol taký ťažký. Jediné, čo trochu skomplikovalo, bola časová tieseň, lebo som na prípravu „môjho“ prvého čísla mal menej než dva týždne. A tak som si hneď uvedomil, že umenie redaktorskej práce vo veľkej miere spočíva v adekvátnom plánovaní času. Ako vtedy vyzeral Vzlet a ktoré zmeny si najprv uviedol? – Tento časopis prechádzal rôznymi obmenami a  metamorfózami, ktoré boli podmienené spoločensko-politickými okolnosťami, ale aj osobnými afinitami redaktorov. V období, keď som mal začať pracovať ako redaktor, koncepcia Vzletu nebola celkom definovaná a mal určité prvky detského a ľudového časopisu. Výhodou bolo to, že v tom období náš časopis začal vychádzať na kvalitnom farebnom papieri, čo významne prispelo k  jeho modernej a atraktívnej vizuálnej podobe. S  grafickým redaktorom sme sa snažili upraviť dizajn, uviedli sme niekoľko nových pravidelných rubrík, začali sme zverejňovať recenzie z oblasti literatúry, hudby a videohier, nový komixový seriál William Henrich... • KULTÚRA •

Koľko je dnes mládežnícNakoľko sa Vzlet podobá, kych časopisov v srbčine a ako príp. odlišuje od nich? by si ohodnotil ich kvalitu? – Mladí ľudia prirodzene – Väčšina mládežníckych zdieľajú podobné záujmy bez časopisov zanikla v krízových ohľadu na národnostnú prísluš90. rokoch. Dnes jestvujú po- nosť, a preto je aj obsah tunajpulárne tínedžerské časopisy, ších mládežníckych časopisov ktoré hlavne sledujú komerčné sčasti podobný. Myslím si, že trendy masmediálnej kultúry v porovnaní s inými časopismi a ich obsah je vo veľkej miere zostavený z licencií príspevkov zahraničných časopisov. Predpokladám, že sú tieto časopisy do určitej miery zábavné, ale čitateľov zvykajú hlavne na konzumovanie mainstreamových, často gýčovitých obsahov, nie aj na tvorivé vyjadrovanie sa. Na strane druhej je niekoľko skutočne vynikajúcich časopisov, ktoré však nie sú vyslovene venované mládežníkom – je to napr. známy Politikin zabavnik a  možno trochu zabudnutý, no stále prítomný Neven. A ako by si ohodnotil mládežnícke časopisy v  menšinových jazykoch? Stevan Lenhart počas príhovoru na – Tieto časopisy minuloročnom tradičnom Stretnutí pod majú pomerne dlhú lipami (Foto: J. Strakúšeková) tradíciu a, pravdaže, určitú úroveň štandardnej kva- Vzlet trochu viac pozornosti lity. Ich redakcie sa snažia držať pravidelne venúva alternatívnej krok s  dobou a  uspokojovať hudbe, filmovému a komixovézáujmy moderného mladého mu umeniu. človeka a zároveň pôsobiť záVlani mali Vzlet a  Mak bavne a edukačne, čo v dnešnej spoločný projekt. Ako došlo dobe vôbec nie je jednoduché. k spolupráci? A predsa tieto časopisy aj naďa– Okrem podobných dejín lej existujú, čo má veľký význam a koncepcie Mak a Vzlet majú najmä pre zachovanie a zdoko- ešte niečo spoločné – obe renaľovanie sa v danom jazyku. dakcie sídlia v budove DnevniOkrem nášho Vzletu vychádza ka v Novom Sade. Prirodzene maďarský Képes Ifjúság, rusín- je, že sa redaktori občas stretnú sky Mak a rumunská Tinereţea a pohovoria si na rôzne témy, a najmladší medzi nimi chorvát- medzi ktorými bola aj realizásky Kužiš?!. cia spoločného projektu. So 2 /4577/

vtedajším redaktorom Maku Borisom Vargom sme sa rozhodli, že spolu vydáme CD, na ktorom prezentujeme autorskú tvorbu súčasných skupín a projektov zaoberajúcich sa rôznymi formami rockovej a elektronickej huby. A tak vo forme osobitných príloh v júni vyšlo CD s podnázvom Slovensko-rusínska hudobná kooperácia. Okrem toho, že sme chceli zmapovať aktuálny stav slovenskej a rusínskej hudby vo Vojvodine, tiež sme sa snažili byť príkladom tvorivej medzimenšinovej spolupráce. Plánujete aj v tomto roku nejaký projekt? – V tomto roku by sme chceli uskutočniť stretnutie redaktorov menšinových mládežníckych časopisov, na ktorom by sme mali diskutovať práve o  možnostiach spolupráce a  eventuálnej realizácii podobných projektov. V  období socializmu vyšlo niekoľko spoločných viacjazykových čísel mládežníckych časopisov a bolo by zaujímavé realizovať také spoločné číslo v dnešnej dobe. Také medzikultúrne projekty prispievajú k otváraniu sa našich, príliš uzavretých spoločenstiev a zároveň pôsobia edukačne, tvorivo a občerstvujúco. Ktorým smerom sa Vzlet bude uberať v nadchádzajúcich rokoch? – Určite budeme pokračovať s občasným uvádzaním noviniek, ale základnú koncepciu Vzletu ako spoločensko-zábavného časopisu pravdepodobne nebudeme meniť. Už v januárovom čísle naša najstaršia rubrika Rozlety dostane novú podobu, začne vychádzať ako štvorstranová literárno-výtvarná príloha. V rámci Rozletov odteraz bude možné čítať recenzie kníh a komiksov, výber zo súčasnej slovenskej poézie a rozhovory s renomovanými autormi. Budeme sa snažiť častejšie zverejňovať osobitné prílohy, či už v  podobe multimediálnych vydaní alebo vhodných darčekov pre čitateľov. A v snahe odpovedať na výzvy modernej doby zdokonaľovať aj webovú stránku www.vzlet.rs.

11. 1. 2014

33


Kultúra STARÁ PAZOVA

Vydarený program k Vianociam Anna Lešťanová

K

najväčším a najradostnejším sviatkom – Vianociam aktivisti staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka tradične pripravujú príležitostný program. Výnimkou nebol ani lanský rok a práve v prvý deň Vianoc – 25. decembra 2013 skvelý program v divadelnej sále predviedli členovia programových foriem, ktorí v minulom roku dosiahli pozoruhodné úspechy na početných Vydarená jednoaktovka Betlehem súťažiach, prehliadkach, festivaloch. klasického moderovania uvádzači Vianočný program sa začal zvlášt- programu – členovia FS Klasy spolu nou jednoaktovkou Betlehem v réžii s početnými účastníkmi koncertu doc. Miroslava Benku. Namiesto na javisku verne sprítomnili niek-

dajšie diania pred kostolom počas týchto sviatkov. Krásne vianočné piesne na koncerte zaspievali členovia Zmie-

šaného speváckeho zboru Tília a speváckej skupiny Primavera a osobitným príležitostným bodom sa predstavili aj škôlkari z poldenného pobytu, skupiny v slovenskom jazyku vychovávateľky Mirjany Mikľanovej. Príchod a život Slovákov do Pazovy vydarenými piesňami a tancami sprítomnili tak detské tanečné skupiny, ako aj aktivisti FS Klasy, za sprievodu slovenského ľudového orchestra SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Na vianočnom koncerte v Starej Pazove vystúpili aj členky speváckej skupiny Združenia pazovských žien a sólisti Anabela a Izabela Stošićové, Nataša Ćirkovićová a Darko Uheli. V prednese krásneho slova sa predstavila Ema Kočišová, kým piesne na fujare zahral Branislav Kováč. Koncert sa skončil spoločným vystúpením všetkých účastníkov programu, ktorí na potešenie obecenstva zaspievali známu pieseň Tichá noc. Vianočný program pripravili Miroslav Kožík a Zlatko Ruman.

Vianočný koncert V Šíde na Jána medzinárodný Stanislav Stupavský

Juraj Berédi

V

nedeľu 22. decembra 2013 v sieni Domu kultúry v Selenči odznel tradičný vianočný ekumenický koncert duchovných piesní pod názvom Pánovi spievame spolu. Koncert už tradične pre milovníkov zborového spevu a duchovných piesní zo Selenče a okolia organizuje Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka. Charakteristikou tohto koncertu bolo, že bol medzinárodný – zúčastnili sa na ňom aj hostia z Chorvátska. Okrem niekoľkých domácich zborov a hudobných zoskupení: Orchestrík Selenča, ktorý pôsobí v rámci Komorného zboru Zvony, zbor a orchester ZŠ J. Kollára Zvončeky, spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Ozvena, zbor Rímskokatolíckej cirkvi Ave Mária, Dychový orchester Dobrovoľného požiarnického spolku, Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka, vystúpili aj hostia: Mestský komorný zbor Neven z Báča, Zbor a orchester Matice slovenskej z Osijeku a spojený spevokol z Pivnice. Príležitostný koncert spestrili malí vinšovníci a moderovala ho Anna Margaréta Valentová. Podujatie finančne podporili Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Služba pre cirkvi a cirkevné spoločenstvá a sponzori. Aj tentoraz bol o koncert veľký záujem a sieň Domu kultúry bola vyplnená do posledného miesta. Určite najväčšia zásluha za to patrí PaedDr. Jurajovi Súdimu, ktorý okrem toho, že sa podieľal v organizácii koncertu, nacvičil až niekoľko zborov – účastníkov programu. Na záver všetci účastníci a diváci zaspievali piesne Tichá noc a Daj Boh šťastia tejto zemi. 

34

www.hl.rs

N

divadelníkov zo spolku a piesne sólistu Alena Feltána. Predseda spolku Štefan Farkaš vo svojom blahoželaní k novému roku sa obecenstvu prihovoril týmito slovami: „Krajšími symbolmi, akým je tento koncert slovenských

a záver roka už tradične a tentoraz po dvanástykrát bol v Slovenskom dome v Šíde usporiadaný kultúrno-umelecký program. Spoločne ho pripravili žiaci šídskych škôl, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu, deti, ktoré chodia na náboženstvo v rámci zboru SEAVC v Šíde a  členovia folklórnej a divadelnej sekcie SKUS Jednota. V  pestrom programe odzneli tance pre najmlad- Symbolický koniec roku osláv jubilea spolku ších, recitácie, s ktorými sa mladí Šíďania predstavili na detí a mládeže, sa nám nemohol skončiť Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov rok, v ktorom sme za sebou nechali prvé v Novom Sade, úryvok z detského šted- storočie pôsobenia nášho spolku. Jeho ďalrovečerného programu v kostole, piesne šiu činnosť odovzdávame tejto mladosti, v podaní cirkevného spevokolu a ženskej v ktorej vidíme záruku sľubnej budúcnosti speváckej skupiny SKUS Jednota, scénky slovenskosti na týchto priestoroch.“

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


vianočný chrámový koncert v petrovci

Odteraz je vítané aj tlieskanie Jaroslav Čiep

V

decembri 2012 po prvýkrát v petrovskom evanjelickom kostole usporiadali Vianočný koncert, ktorý bol nanajvýš vydarený, a tak aj na sklonku uplynulého roku – v nedeľu 29. decembra 2013 – pre početných priaznivcov zborového spevu a chrámovej hudby petrovský cirkevný zbor SEAVC usporiadal Vianočný chrámový koncert. Okrem domácich spevákov a hudobníkov vystúpili aj hostia zo zahraničia – z Česka a zo Slovenska. Už samotný vstup účastníkov do kostola so sviecami v ruke za sprievodu hudby z organa a trubkárov pri zhasnutých svetlách vyvolal pocit majestátnosti. Po príhovore zborového farára Vladislava Ivičiaka a krátkej modlitbe sa predstavil organista zo Slovenska Vladimír Kopáčik dvoma skladbami J. S. Bacha a prečítané bolo i Evanjelium o narodení Ježiša Krista. V petrovskom chráme poldruhahodinový program bol dynamický a rýchlo ubehol. Spevom

spontánne začali tlieskať, čo doteraz nebolo zvykom v petrovskom kostole. „Presbyterstvo nášho cirkevného zboru sa rozhodlo, že na službách Božích nebudeme tlieskať, ale na podujatiach, akým je i dnešné, tlieskanie je vítané...“, nadviazal na túto novinku v kostole farár Ivičiak. Spomienkový diplom na pamiatku z  osláv 240 rokov príchodu Slovákov do  Kysáča petrovskému cirkevnému zboru odovzdal Rastislav Surový. Jeho manželka Elena SuroČoraz aktívnejší trubkári petrovského evanjelického cirkevného zboru vá potom zarecitovala báseň. Bez kresťanskej a hudbou sa v rámci neho pred- orchester, ktorý sa rozrastá, v čele hymny Vianoc piesne Tichá noc stavili Komorný zbor Musica viva s trubkárom Miroslavom Poniča- sa neobišiel ani tento koncert. s klavírnym sprievodom Vladimíra nom, tiež zahral niekoľko skladieb. Na záver programu sa farár IviKováča pod taktovkou dirigentiek České vianočné koledy zaspieval čiak pomodlil za ukončenie roka Marieny Stankovićovej-Krivákovej hosť Martin Beran a na organe a poďakoval sa účinkujúcim. Pri a Anny Medveďovej, ako i miestny ho sprevádzal jeho kolega Janko odchode z koncertu prítomných cirkevný spevokol s kantorom Pav- Siroma, donedávna petrovský kan- zaujala i hra zboru trubkárov na lom Očovejim. Cirkevný dychový tor. Tie oslovili prítomných, ktorí ulici pred kostolom. 

V KOVAČICI

Prednovoročné koncertovanie Anička Chalupová

A

k si Kovačičania počas prednovoročných dní chceli oddýchnuť od predsviatočného zhonu, mohli ísť na niektoré z ponúkaných dvoch podujatí (dokonca aj na obidve). Vo štvrtok 26. decembra 2013 cirkevný zbor Kovačica II bol organizátorom 14. tradičného Štefanského koncertu. Po uvítacom prejave velebného pána farára Martina Bajzu milovníci duchovnej hudby v chráme Božom mali príležitosť vypočuť si prednes účastníkov koncertu. Na Štefanskom koncerte vystúpili • KULTÚRA •

mužský, zmiešaný a mládežnícky cirkevný spevokol pod taktovkou kantorky Anny Zlochovej, ženský cirkevný spevokol pod vedením učiteľa Jána Marku, mládežnícky orchester s vedúcim kantorom Jankom Dišpiterom a najmladších členov detskej besiedky s vedúcimi Zlatkou Dišpiterovou a Danielou Sućovou. V rámci tohto podujatia sa predstavili aj sólisti Zlatko Karlečík, Michaela Marková, Jarmila Hajková a členovia spevokolov. Nechýbal ani krásny prednes poézie a prózy, ktorý tiež okrial nejednu dušu. Pod patronátom Ministerstva kultúry a informovania Republiky

Jovan Kolundžija sa na svojom turné po Srbsku zastavil aj v Kovačici

Srbsko a v organizácii Centra krásneho umenia Gvarnerius koniec roka v Kovačici poznačil aj koncert srbského umelca, huslistu Jovana Kolundžiju, a klaviristky Nady Kolundžijovej. 2 /4577/

Na programe podujatia v nedeľu 29. decembra v sieni Domu kultúry 3. októbra boli najkrajšie skladby velikánov klasickej hudby: Bacha, Krajslera, Sen-Sansa, Masnea a Sarasatea.

11. 1. 2014

35


Kultúra Novoročná estráda v Kysáči

Populárny koncoročný program Elena Šranková

K

oncoročné a medzi Kysáčanmi veľmi populárne podujatie Novoročná estráda bola v sobotu 28. decembra 2013 vo veľkej sále KIS. Na nej minuloročnú činnosť prezentovali sekcie Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Vystúpili členovia speváckej, folklórnej a divadelnej sekcie a predstavili sa ochotníci všetkých vekových kategórií. Boli to dievčenská spevácka skupina ml. a detské folklórne súbory Mini krôčik, Krôčik, Slniečko a Vienok, tiež najmladší kisovci, sólisti. Keď ide o starších ochotníkov, o hudobné

Roztancovaní členovia súboru Mini krôčik

čísla sa postarali spevácke skupiny: dievčenská st., mužská a ženská, ako i sólisti, o tanečné body Folklórny súbor Vreteno a o humor členovia Ochotníckeho divadla KIS. Osviežením programu bolo vystúpenie fujaristov a Cigánsky tanec v predvedení členiek Vretena. Novoročné gratulácie divákom, ktorí sieň KIS vyplnili do posledného miesta, vyslovili Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS, Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva, a Anna Vozárová, výborníčka v Zhromaždení mesta Nový Sad. Diváci si z estrády odniesli nielen umelecké zážitky, ale i spomienku, vhodné darčeky získané v tombole, o ktoré sa postarali ochotní sponzori. 

HLOŽANY

Vydarený Prednovoročný večierok Juraj Bartoš

N

iekdajší Štefanský program Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch posledných zopár rokov usporadúva pod názvom Prednovoročný program. V nedeľu 29. decembra 2013 ho potleskom odmenilo naladené obecenstvo, ktoré dupkom naplnilo Dom kultúry. Prítomným pokojné novoročné sviatky a pohodu v kruhu najbližších zaželala predsedníčka MOMS Mária Bartošová-Korčoková: – Nový rok nech vám začne plynúť ako čistá voda zo studničky, plná zdravia, lásky, pokoja, a nech jej prameň nikdy nevyschne. Vstupujme doň s vierou, že bude lepší a krajší ako rok predchádzajúci. V mene MOMS a vo vlastnom mene vám želám veľa zdravia, šťastia, energie a chuti do života. Úvodom prevažne folklórne ladeného programu odzneli dve piesne miestneho evanjelického cirkevného spevokolu pod vedením kantora Rastislava Dudáša. Potom zarecitovali žiaci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina: Ester Greksová, Daniela Kukučková, Damjan Fekete, Kristína Šranková a Martina Dudášová, neskoršie i hložianska gymnazistka Monika Bažaľová. Ľudové pesničky

36

www.hl.rs

zaspievali: dievčenská skupina KOS Jednota, sólisti Ema Gažová, Katarína Dobríková, Anna Dudková, Marína Zahorcová, Vladimír Kriška, Anna Hašková, Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský, Jasna Makišová a Jana Uramová. Komický výstup predviedol Ondrej Stupavský Endy. Spevákov a tanečníkov KOS Jednota sprevádzali hudobníci Rastislav Struhár a Ivan Galamboš, o zvuk sa staral Šťastný nový rok 2014 Hložancom zaželala predsedníčka MOMS Mária Vlastimír Struhár. Na plynulý Bartošová-Korčoková; v prednovoročnom programe vystúpil chod programu dbala konfer- aj hložiansky cirkevný spevokol encierka Elena Vršková. Javisko upravili členky Spol- prichystali výstavu na poschodí podporilo Miestne spoločenstvo ku žien Slovenka, ktoré zároveň Domu kultúry. Realizáciu programu Hložany.

Na Štefana v Kulpíne bolo veselo Katarína Gažová

P

red plnou sieňou Domu kultúry vo štvrtok 26. decembra 2013 sa na tradičnom Štefanskom programe predstavili členovia KUS Zvolen Kulpín. Aj tentoraz v koncoročnom vystúpení prezentovali svoju celoročnú ochotnícku činnosť. Najprv javisko patrilo najmladším, ratolestiam z DFS Bažalička, ktoré

Informačno-politický týždenník

hravo tancovali, krásne spievali a recitovali. Zvolenovci na kulpínskom javisku privítali i hosťujúci súbor Krajan – Vojvodina. A obecenstvu žilky rozohrali i  starší tanečníci domáceho spolku, ktorí sa predstavili niekoľkými temperamentnými choreografiami. Samozrejme, nevystali ani žartovné divadelné scénky v podaní divadelnej sekcie KUS Zvolen Kulpín, na ktorých

sa obecenstvo dobre pobavilo. Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod vedením harmonikárov Ondreja Maglovského a Vladimíra Zimu. Námet, scenár a réžiu Štefanského programu mal na starosti Michal Čiliak a detský blok pripravili Michaela a Milina Čiliakové. Koncoročný program kulpínskych spolkárov moderovala Viera Dorčová-Babiaková. • KULTÚRA •


Vianočný koncert Čas radosti Aneta Lomenová

V

prvú nedeľu v novom roku, 5. januára, novosadskí Slováci usporiadali tradičný koncert v slovenskom evanjelickom chráme Božom pod názvom Čas radosti. Na koncerte, ktorý slávnostne otvoril velebný pán farár Vladimír Obšust, sa niekoľkými vianočnými piesňami predstavili Zmiešaný spevokol cirkevného zboru v Novom Sade, ktorý vedie Anna Crveniová, Zmiešaný komorný zbor Agapé cirkevného zboru v Novom Sade, ktorý odnedávna spravuje Milina Sklabinská, hrou na organe prispel aj Marek Stupavský a najmladší účastníci programu Ema a Viktor Ivanovičovci koledami umocnili čaro Vianoc. Úvodnú pieseň Tichá noc sprevádzali na husliach Tatiana Jašková a na fujare Ivan Slávik, niektoré piesne zboru Agapé na husliach T. Jašková a Ðorđe Petriško. Aj tohto roku na

koncerte zazneli príležitostné recitácie v prednese Anety Lomenovej, Vierky Marčokovej Cerovskej, Andrey Lomenovej a Jaroslava Boldockého. Záverečné slová s poďakovaním a

želaním všetkého dobrého v novom roku patrili koordinátorke cirkevných zborov Anne Brtkovej, ktorá zároveň vyzvala oba zbory k prednesu piesne Daj Boh šťastia.

Novosadský cirkevný zbor už rad rokov organizuje tento vianočný koncert až na sklonku Vianoc, a tak si novosadskí kresťania užívajú Vianoce aj po Novom roku. 

DEDKOVIA MRÁZOVIA NA ULICIACH PADINY. Na Vianoce 25. decembra 2013 predpoludním dvaja mladí dedkovia Mrázovia (Ivan Omasta a Martin Báj) na povoze ťahanom sobom spolu so svojím pohoničom a pomocníkmi uháňali ulicami Padiny a delili deťom balíky s rôznymi darčekmi a sladkosťami. Akciu organizovalo Miestne spoločenstvo Padina za podpory Strediska pre sociálnu prácu Obce Kovačica a za pomoci Turistickej organizácie Obce Kovačica, Verejného komunálneho podniku Padina, Domu kultúry Michala Babinku, Ženského spolku Padina a početných sponzorov. Na snímke: dedkovia Mrázovia s pomocníkmi pred začiatkom akcie.  A. Ch.

STARÁ PAZOVA

Hit roku 2013 Anna Lešťanová

S

lovenská ľudová pieseň V šírom poli dážď padá v interpretácii známej pazovskej speváčky Anny Verešovej sa stala hitom roku 2013 vďaka najväčšiemu počtu hlasov divákov v staropazovskej divadelnej sále na programe usporiadanom v nedeľu 29. decembra 2013 v organizácii RTV Stará Pazova. Ináč o titul melódie roku sa uchádzalo 12 • KULTÚRA •

piesní, ktoré získali post melódie mesiaca v uplynulom roku a na základe hlasov poslucháčov rozhlasového programu v slovenskej reči. Spevákov na spomenutom koncoročnom programe sprevádzal Pazovský ľudový orchester.

V uplynulých dvoch rokoch sa Pazovčanom najviac páčili piesne v interpretácii Anny Verešovej

Druhé miesto na tomto hudobnom podujatí získala pieseň Včera ma chcel jeden šuhaj pobozkať v interpretácii Ireny Topoľskej a na rebríčku troch najpopulárnejších slovenských ľudových piesní je aj pieseň Tie pazovské zvony 2 /4577/

v prednese Nataše Ćirkovićovej.

Odmeny najúspešnejším speváčkam odovzdal Jovica Gagrica, riaditeľ RTV Stará Pazova, a to obrazy, ktoré zabezpečili miestne spoločenstvá Vojka a Golubinci (z realizovaných výtvarných táborov), Združenie výtvarných umelcov Starej Pazovy a Združenie výtvarných umelcov Leonardo z Nových Bánoviec. V poradí 13. voľbu hitu roka moderovali Zdenka Kožíková, Jaroslava Klinková a Daniela Gorčićová. Na programe nevystala ani bohatá tombola, ktorú zabezpečili početní sponzori a v revuálnej časti dve víťazné piesne z voľby hitu roka 2012 zaspievali Anna Verešová a Michaela Kočišová. 

11. 1. 2014

37


Kultúra

Výročia v januári 2014

 RECENZIA

ËË 8. januára 1889 v Pivnici sa narodil Dr. Jozef Šuster, slovenský vojvodinský národno-kultúrny pracovník a lekár. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) ËË 11. januára 2009 v Bratislave umrel popredný slovenský básnik Milan Rúfus. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove. Tvorbu M. Rúfusa ovplyvnil symbolizmus, inšpirovala ho slovenská ľudová slovesnosť a diela viacerých slovenských maliarov. Okrem tvorby pre dospelých venoval sa i písaniu kníh pre deti a mládež, bol aj významným esejistom, ale i veľkým znalcom slovenskej vojvodinskej poézie. Diela M. Rúfusa, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej poézie, vyšli v 20 svetových jazykoch a napríklad jeho Modlitbičky stále vychádzajú na Slovensku v ohromných nákladoch. (5. výročie smrti) ËË 19. januára 1919 na Slovensku v Brodzanoch sa narodil slovenský básnik – nadrealista Vladimír Reisel. Zomrel v Bratislave 1. septembra 2007. (95. výročie narodenia) ËË 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši sa narodil slovenský spisovateľ, publicista a maliar, nositeľ titulu Národný umelec Janko Alexy. Zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave. (120. výročie narodenia) ËË 27. januára 1829 na Slovensku vo Vyšnom Skálniku sa narodil Ján Botto, jeden z najvynikajúcejších romantických – štúrovských básnikov, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. Zomrel v Banskej Bystrici 28. apríla 1881. (185. výročie narodenia) ËË 29. januára 1879 na Slovensku v Skalici sa narodil Jozef Hollý, slovenský dramatický spisovateľ a evanjelický farár. Jeho najčastejšie hrávané predstavenia sú napríklad i Márnotratný syn a Kubo. Zomrel v Moravskom Lieskovom 3. novembra 1912. (135. výročie narodenia) A. F.

38

www.hl.rs

Národný kalendár 2014 – mozaika nášho národného života Samuel Boldocký

S

lovo kalendár občas prebúdza vo mne clivo-hrejúce pocity, vlastne jeden z tých pocitov, „keď sa ti jednoducho plače a ani nevieš, čo ťa bolí, ani čo si stratil“, aký som po prvýkrát mal vtedy, keď som ako žiačik základnej školy, niekoľko rokov po smrti starého otca, na povale objavil staré kalendáre a v Poznámkach (ktoré vtedy bývali, spolu s porekadlami o počasí, pri jednotlivých mesiacoch) čítal: ... kukuricu sme posadili načas, pred Ďurom, ... prasačka sa nám nenabúkala, tak som prasce kúpil na jarmoku, dosť lacno, ... krava sa nám otelila 26., ... susedovi som pred Kračúnom vrátil tisícku... Odvtedy pretieklo Dunajom veľa vody, časy sa zmenili a ja si do kalendárových poznámok nič nezapisujem, takže si moji potomkovia nebudú môcť prečítať, či som niekomu bol dlžný a či som si dlhy splácal. Aj obsah, rozsah a grafická úprava kalendárov sa z roka na rok menili, i zostavovatelia a redaktori, avšak základná náplň kalendárov zostávala v podstate nezmenená – vždy boli i zostali aj zrkadlením doby a života – nášho, menšinového. Takú základnú náplň, ako dominantnú, nachádzame i v tohtoročnom bezmála 350-stranovom Národnom kalendári (ročník 93) na obyčajný rok 2014, ktorého zostavovateľom je Vladimír Valentík, členmi redakcie Mária Lučetincová, Ján Hlaváč a Michal Ďuga, a do neho prispelo viac ako 50 autorov. V kalendárovej časti v užšom zmysle je, pravda, zoznam dní s krstnými menami a vyznačenými sviatkami, usporiadaný podľa týždňov a mesiacov, a potom i doplnený rozličnými astronomickými údajmi o javoch, ktoré sa v tomto roku majú udiať. Mimochodom, v rámci jednotlivých mesiacov ani v tomto

Informačno-politický týždenník

ročníku nechýbajú v úvode spomenuté miesta pre poznámky používateľov a práve tieto vlastne majú určitý súvis s etymológiou slova kalendár. Totiž toto slovo pochádza z latinského slova calendae (u Rimanov prvý deň v mesiaci), ktorým sa označovala kniha, do ktorej si starí Rimania zapisovali údaje o daniach prijatých počas novu mesiaca. Prvá najrozsiahlejšia časť kalendára je mozaikovitá a zahrňuje rôznorodé texty. Začína sa troma

príspevkami všeobecnejšieho rázu: prehľadom dôležitých svetových udalostí z konca roku 2012 a v roku 2013, prehľadom činnosti NRSNM pri príležitosti 10. výročia jej založenia a kultúrnou mozaikou 2013. Potom nasledujú texty venované osobnostiam, ktoré v minulom roku navždy odišli z našich radov: jazykovedcovi a univerzitnému profesorovi Dr. Michalovi Týrovi, publicistovi, redaktorovi a literárnemu kritikovi Samuelovi Čemanovi a insitnému maliarovi Martinovi Markovi. V tejto prvej časti kalendára najpočetnejšie sú však texty venované jubileám, či výročiam (i tým nedožitým) a činnosti našich významných osobností: vedeckých pracovníkov, spisovateľov, umelcov, spoločenských

a kultúrnych dejateľov... a inštitúcií: Gymnázia v Petrovci, Galérie Zuzky Medveďovej, kovačického divadla, časopisu Rovina... Tieto príspevky sú rozličného razenia i tvarov a pohybujú sa v rozpätí od náročnejších textov v podobe spomienkových esejí, akými sú napr. tie o publicistovi, redaktorovi a kultúrnom dejateľovi Ivanovi Majerovi i Andrejovi Vrbackom, cez portrétovanie prostredníctvom spomienok bývalých študentov (k sedemdesiatke Dr. Michala Harpáňa), po príležitostne zverejnené básne našich jubilujúcich básnikov (V. Benková, V. Hronec, P. Mučaji), humoresku publicistu V. Dorču a primerané olejomaľby krajiniek k jednotlivým mesiacom v roku maliara I. Križana (o ktorého živote a diele sa tiež píše v kalendári). Do tejto časti sú zaradené aj texty historické a etnografické, avšak nechýbajú ani tie z každodenného života, ani Jazykové poučky a i. Nasledujúce rubriky: Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik a Kronika – sú vlastne už tradičné. Mimochodom rozsah Kroniky nášho národného života (70 strán) svedčí o tom, že naša menšina, aj napriek evidentnému ubúdaniu našej slovenskosti, v týchto končinách aj po bezmála 270 rokoch žije plným národným životom. Kalendár je náročne redigovaný (až na malé nedopatrenia, akým je napr. chybný údaj na str. 30, že Chorvátsko vstúpilo do EÚ r. 2012) a graficky i technicky náležite upravený, a texty ilustrované početnými i rôznorodými, ale predovšetkým primeranými fotografiami. Teda aj na podklade takéhoto stručného pohľadu môžeme uzavrieť, že i tento najnovší kalendár bude vzácnym kamienkom v celkovej bezmála 100-ročnej kalendárovej mozaike či kronike nášho národného života.  • KULTÚRA •


Z PREMIÉRY KNIHY ANDREJA HRIEŠIKA

Sláva šľachetným Anička Chalupová

M

vo svojej recenzii profesor Samuel Boldocký, literárny vedec a esejista. Slávnostná premiéra knihy DrSc. Andreja Hriešika Sláva šľachetným, ktorá v sebe stmeľuje nielen tri te-

úza zaklopala v uplynulom roku aj na okno doktora technických vied Andreja Hriešika, ktorému je poézia síce iba koníčkom, „ale ju chápe veľmi vážne súzvučne s myšlienkou, že: Poézia človekovi zbraň z ruky nevytrhne, ani z úst nevyberie kruté slová. Môže však zmnožovať dobro, rozširovať preň priestor. To môže a musí. Inak by bola zbytočnou (Z úvodu antológie J. Štrassera K. Wlachovského),” ako to zdôraznil Z ovzdušia na knižnej premiére v Kovačici

maticky rozdielne cykly: Rodisko v srdci, Láska víťazí a Na slávu ducha, ale aj jednotlivé básne, bola usporiadaná v posledný decembrový víkend v starom roku 2013. Posedenie s autorom, ako aj premiéru knižného vydania viedol velebný pán farár Martin Bajza, kým príhovor autorovi a jeho hosťom patril vznešenému pánovi Pavlovi Sklenárovi, seniorovi banátskemu. Úryvky z prezentovaného titulu Autor DrSc. Andrej Hriešik

NAMIESTO OSOBNÉHO PREUKAZU DrSc. Andrej Hriešik sa narodil v Kovačici, kde ukončil základnú školu a nižšie gymnázium. Strednú technickú školu absolvoval v Zreňanine. Neskoršie absolvoval Vysokú priemyselno-pedagogickú fakultu a v Rijeke, v Chorvátsku, Strojnícku fakultu. Postgraduálne trojročné štúdium z teórie konštruovania ukončil ako prvý v generácii na Univerzite v Ľubľane. Magisterskú prácu obhájil pred medzinárodnou porotou v roku 1976 a špecializáciu absolvoval v zahraničí. Viedol 14 vedeckých projektov, napísal šesť kníh pre študentov. Zodpovedná práca na technickom poli mu nedovoľovala venovať sa viac poézii, ktorá mu bola koníčkom. Už ako stredoškolák literárne tvoril a v posledných rokoch sa intenzívne zaoberá písaním básní. Vydal doposiaľ 7 zbierok básní, ktorými vyjadruje najmä nesúhlas so zanikaním mnohých tradičných duchovných a mravných hodnôt v súčasnom svete.

 LISTY ČITATEĽOV

Nečakaný darček

J

e Štedrý večer. Kovačica je pustá, všetci sú za štedrovečerným stolom. Iba v oknách a na domoch sa jagajú pestrofarebné svetielka. V tento svätý večer pri očakávaní narodenia Ježiša Krista nás spoluobčania (ne)príjemne prekvapili darčekmi zasunutými do poštových schránok alebo uličných dvier. Ide o kalendár a politický leták Slovenskej strany. Na Štedrý večer si všetci v kruhu rodiny prajú lásku, pokoj a mier v budúcom roku, a práve preto, že som Slovák, som sa rozho• KULTÚRA •

dol toto napísať, lebo sa hanbím za to, čo sa stáva práve v tento večer. Zrejme tí, čo to písali a distribuovali, nie sú nadostač poučení o význame Vianoc. Najsamprv by si mali uvedomiť, že takému letáku TU NIE JE ANI MIESTO, ANI ČAS. Zachovať svoju identitu je možné iba tak, ak si budeme ctiť a chrániť svoje sviatky a obyčaje pred zánikom.  Jeden z tisíc (Redakčne krátené a otitulkované. Autor známy redakcii.)

čítali Ján Husárik a profesorka Mária Kotvášová-Jonášová, kým v hudobnom okienku zaspievali ženský spevokol cirkevného zboru Kovačica I pod taktovkou kantorky Alžbety Hriešikovej, ženský spevokol cirkevného zboru Kovačica II pod vedením učiteľa Jána Marku a Mužský spevácky zbor Skala v čele s učiteľom hudby Pavlom Tomášom st. O básnickej zbierke sa v krátkych črtách zmienila a autorovi zagratulovala k jeho siedmemu knižnému vydaniu aj Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. Recenzie alebo impresie o básnickej zbierke písali aj spisovateľka Anna Dudášová a zborový farár Martin Bajza, z ktorých úryvky čítala profesorka Katarína Petríková-Lenhartová. Záverom podujatia sa prihovoril aj sám autor knihy, ktorý pozdravil hostí a poprial im všetko dobré v novom roku 2014.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. V piatok 20. decembra 2013 v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka bolo zasadnutie členov správy spolku. Spolkári pri tejto príležitosti schválili správy o realizovaných divadelných prehliadkach v roku 2013 – Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď a Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. Odzneli aj informácie o aktivitách v spolku – všetkých programových foriem, za ktorými je bohatý a úspešný rok, a hovorilo sa i o projektoch zaslaných do 2 /4577/

Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.  A. Lš. NOVÝ SAD. V sobotu 18. januára od 10. hodiny v E-Gymnáziu v Novom Sade (Radnička 20) bude otvorená výstava fotografií Alexandra Rybára. Výstava má humanitárny ráz, lebo príjmy zo vstupného a dobrovoľné príspevky budú venované Detskej dedinke v Sriemskej Kamenici. 

11. 1. 2014

A. F.

39


Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Anna Ištvánová 1955 – 2014 Podľa internetu

D

ňa 2. januára 2014 podľahla dlhej a ťažkej chorobe výnimočná osobnosť Slovákov v Maďarsku Anna Ištvánová. Bola úradujúcou predsedníčkou Čabianskej organizácie Slovákov a riaditeľkou Domu slovenskej kultúry – Regionálneho osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Anna Ištvánová pochádzala zo slovenskej rodiny, slovenskú základnú školu ukončila v rodnom Slovenskom Komlóši. Po maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe absolvovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní diplomu sa vrátila na Dolnú zem, do Békešskej Čaby, a odvtedy svojou komplexnou a mnohostrannou činnosťou plnila významné poslanie medzi Slovákmi v Maďarsku a na celej Dolnej zemi. Pracovať začala v Župnom osvetovom stredisku Bálinta Balassiho ako osvetová referentka. Popri za-

mestnaní sa naďalej vzdelávala, viedla Slovenský klub osvetového strediska a plnila viacero zodpovedných funkcií aj v spoločenskom živote. Zastávala viacero postov v štátnych a verejných inštitúciách Békešskej župy. Dlhé roky bola členkou predsedníctva a podpredsedníčkou Zväzu Slovákov v Maďarsku, zapojila sa do práce slovenských samospráv v Maďarsku a do činnosti občianskych organizácií. Dostala vysoké štátne vyznamenania Maďarskej republiky (Malá medaila Györgya Bessenyeiho, Za národnosť), Slovenskej republiky (Malá medaila sv. Gorazda a Cena ministra kultúry SR) a bola prvou laureátkou Ceny Ondreja Štefanka, ktorú od roku 2009 udeľujú každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom SR, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Česť jej pamiatke! Foto: A. F.

Náhrada a odmena Anna Horvátová

S

lová náhrada a odmena sú obidve spisovné. Spolu sú tu preto, aby sme ujasnili ich správny význam, lebo pod silným vplyvom srbčiny nie celkom chápeme, čo znamená, keď povieme, že napríklad na súťaži rybári dostali náhradu alebo že žiaci získali náhradu za skvelé výsledky. Náhrada v  spisovnej slovenčine má tieto významy: – vyrovnanie, zaplatenie, odčinenie škody, straty, odškodnenie: náhrada škody, peňažitá náhrada; dostať, pripísať ako náhradu; – kto alebo čo zastupuje, nahrádza; zastúpenie: poslať za seba náhradu; toto je náhrada kože... „Náhrada“ v zmysle odplata za istú činnosť, skvelé výsledky sa nevyskytuje. V slovenčine na označenie (hmotnej) odplaty za istú činnosť, službu ap. je slovo odmena: odmena za prácu nadčas; udeliť, vyplatiť pracovníkovi odmenu, dostať za odmenu počítač... Na vyjadrenie činnosti dávania odmien máme sloveso odmeniť

/ odmeňovať: odmeniť niekoho za usilovnosť, odmeniť súťažiacich vecnými cenami, odmeniť hercov potleskom, odmenené dielo... Keď sa chceme odvďačiť, odplatiť sa, vtedy použijeme zvratné sloveso odmeniť sa: odmenila sa mu úsmevom... Silný vplyv srbčiny aj tu spôsobil nedopatrenie, keďže tunajší Slováci sa akosi vyhýbajú spisovnému slovu odmena, radšej však siahnu za slovom „náhrada“, ktorým sa nevystihuje zmysel dávania odmien, resp. odmeňovania. Zase sa ukázalo ako nesprávne doslovné prekladanie slov zo srbčiny do slovenčiny, a tobôž nie z významovej stránky; najmä srbské slovo nagrada sa nemôže prekladať ako „náhrada“. Aby sme nevytvárali takéto nezmysly, v  slovenčine odmeňujme. Nahradiť možno škodu, stratený čas, alebo dosadiť niekoho, niečo za niekoho, niečo, zastúpiť, vystriedať: nahradiť chýbajúceho pracovníka, súčiastku, stroje nahradili ľudí. Ktorý sa dá nahradiť označujeme prídavným menom nahraditeľný.

Horský hotel PODJAVORNÍK ponúka zamestnanie na TPP na pracovné miesta:

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

• • • • • •

kuchár pomocný kuchár obsluha do reštaurácie obsluha do baru recepčná upratovačka / chyžná

Stručná charakteristika hotela: Ubytovacia kapacita hotela je 120 lôžok. Hotel disponuje niekoľkými malými, ale aj veľkými zasadacími miestnosťami s kapacitou cca 90 miest. Súčasťou hotela je reštaurácia a bar s bowlingom. Hotel je vybavený aj wellness zónou s bazénom, suchou saunou a vírivkou.

Informačno-politický týždenník

Miesto výkonu práce: Hotel PODJAVORNÍK, obec PAPRADNO, Okres Považská Bystrica, Slovensko Termín nástupu: 1. 2. 2014 Druh pracovného pomeru: plný úväzok Informácie o výberovom konaní Svoje životopisy posielajte do 19. 1. 2014. Predpokladaný termín ukončenia výberového konania 31. 1. 2014. Kontaktné údaje: Kontaktná osoba: Paula Kaňuk tel.: +421 948 967 771 e-mail: paula@hotelpodjavornik.sk www.hotelpodjavornik.sk • KULTÚRA • OZNAMY •


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, Ulica omladinska 24, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1282/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, Ulica omladinska 24, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32 v  súlade so Zákonom o  ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o  rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, Ulica omladinska 24, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a  postavená je trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a pre rozsah UMTS je štvorúseková. Na anténových nosičoch postavené sú panelové antény GSM 900 typu ARX906515L s azimutmi 20 °, 120 ° a 240 °, respektíve po úsekoch a pre GSM 1800 typu ARX186516L s azimutmi 20 °, 120 ° a  240 °, respektíve po úsekoch. Pre UMTS antény sú typu K742215 pre prvý a druhý úsek, pre tretí úsek K742219 a pre štvrtý úsek 741990 s azimutmi 20 °, 100 °, 170 ° a 255 °, respektíve po úsekoch. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a konfigurácia vysielača UMTS je 2 + 2 + 2 + 2. V  súlade so Zákonom o  odhade vplyvov na životné prostredie s  podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US a  98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, číslo správy 1810/13-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z  Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a  podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

DROBNé OZNAMy BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. POTREBNÍ pracovníci na prácu v Nemecku v  potravinárskom Kontakt: priemysle. 00491725321153. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a  ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia perkolácie 505 Kyslá rafinácia 2, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 7. februára 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 10. februára 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a  ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a  odstraňovanie zariadenia U  503/504 kyselinou Kyslá rafinácia 1, v  rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 7. februára 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 10. februára 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 13.00 h. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a  ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a  odstraňovanie zariadenia gudron, v  rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 7. februára 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 10. februára 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 14.00 h.

2 /4577/

11. 1. 2014

41


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

s

JÁN ŠKURÁŇ

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z  Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s  r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2383_05 NS_Nový _Sad_Sajlovo, v Ulici XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

27. 12. 1954 – 5. 9. 2008 z Kysáča

JÁNOM ABRAHÁMOM

28. 11. 1929 – 14. 12. 2013 z Báčskeho Petrovca

V deň Tvojich narodenín a menín s bôľom a  láskou v  srdci spomíname si na Teba a večný pokoj Ti prajeme. Na Teba nikdy nezabúdajú Tvoj otec Michal Škuráň a sestra Mária Agarská s rodinou

Ťažká choroba vytrhla nám dobrého, usilovného manžela a otca, na ktorého nezabudneme, pokiaľ žiť budeme.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. decembra 2013 nás navždy opustil

Manželka Anna a syn Ján

JÁN DIERČAN

SMUTNÁ SPOMIENKA

11. 3. 1980 – 23. 12. 2013 z Hložian

na nášho

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová generácia 1980

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Banatić 2, v Ulici Pariske komune číslo 29, v  Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4946, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MICHALA SUROVÉHO 16. 7. 1945 – 13. 1. 2012 – 13. 1. 2014 Dva smutné roky bez Teba, ale v našich srdciach a myšlienkach neustále s nami. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Vidovdansko naselje, na katastrálnej parcele číslo 1429, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZUZANU TOMÁŠOVÚ rod. Zlochovú 29. 5. 1934 – 16. 11. 2010

a

PAVLA TOMÁŠA

1. 10. 1927 – 7. 1. 2012

z Kovačice Na našu dobrú mamu a otca, na ich veľké srdce, šľachetnú dušu a skromnú povahu nikdy nezabudneme. Dcéra Mária a syn Pavel s rodinami • OZNAMY •


BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mamou, mamičkou a babkou

KATARÍNOU ČERVENOU

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

ONDREJOM KOTVÁŠOM 12. 1. 1927 – 14. 12. 2013 z Padiny

30. 1. 1928 – 22. 12. 2013 z Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Katarína s manželom Michalom, vnučka Tatiana s manželom Samuelom, vnuk Miroslav s manželkou Vesnou a pravnúčatá Ivan, Ivetka a Hanka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nedožité 50. narodeniny a meniny nášho priateľa

Nemohli sme Vás zachrániť pred smrťou, ale Vás zachránime pred zabudnutím. S láskou a úctou: syn Ondrej Kotváš s manželkou Máriou, vnučka Mária, vnučka Jarmila s manželom Pavlom a synčekom Andrejkom, vnuk Jaroslav s manželkou Snežanou a dcérkou Ivankou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nedožité 50. narodeniny a meniny nášho kmotra

VLADIMÍRA FUNTÍKA

VLADIMÍRA FUNTÍKA

15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

Život bez Teba nám je smutný, ale pekné spomienky a strávené chvíle s Tebou, keď sme spolu oslavovali, nám zostanú vo večnej pamiatke. Tvoji verní priatelia: kmotor Ján Mucha, Ján Kyseľa, Ján Legíň, Ján Menďan a Pavel Madacký z Kanady s rodinami

ROZLÚČKA

so svojím milovaným manželom a dobrým otcom

MILANOM BUKVIĆOM 13. 5. 1961 – 27. 12. 2013 z Báčskeho Petrovca

15. 1. 1964 – 5. 9. 2013 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: kmotor Ján Mucha s manželkou Blaženkou a krstné deti Aňa, Alexandra a Ariana-Jana

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s dobrým priateľom

MILANOM BUKVIĆOM z Báčskeho Petrovca

Sme hrdí, že si bol naším priateľom. Nikdy na Teba nezabudneme a Tvoju manželku a deti pevnejšie k srdcu privinieme.

Večne Ťa budeme milovať.

Zuzka a Jožko Tárnociovci a Ján a Milina Rybovičovci

Manželka Branka, dcéra Olivera a syn Marko

• OZNAMY •

2 /4577/

11. 1. 2014

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINY 2 Piatok 10. januára 19.30 5. časť zostrihu z DFF Zlatá brána v Kysáči (2007) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 12. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 14. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV pondelok – sobota 18.00 Denník sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a PALETY 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a PALETY piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z Vianočného koncertu z novosadského kostola, o významných kultúrnych udalostiach v minulom roku v Hajdušici, o jubileu staropazovskej knižnice, o založení jazdeckého klubu v Petrovci, o význame sviatku Troch kráľov. Dúhovka bude venovaná úctyhodnému životnému jubileu – osemdesiatinám Jána Struhára, hlásateľa, bývalého hlavného a zodpovedného redaktora Slovenskej redakcie TV Vojvodina.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Environsféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hospodárske horizonty, Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 10. januára – Príbeh o rytierovi Sobota 11. januára – Smrtonosný sľub Pondelok 13. januára – Dostaňte agenta Smarta Utorok 14. januára – Cesta pomsty Streda 15. januára – Priamy zásah Štvrtok 16. januára – Svadba a iné pohromy 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 12. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z vianočných programov 22.00 Film: Šťastie večnej lásky 24.00 Záver vysielania

Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

44

www.hl.rs

Utorok 14. januára 16.00 Štvorjazyčný CD kalendár na rok 2014 Sláva šľachetným Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 17. januára 16.00 Štefanský koncert v Kovačici Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec Piatok 17. januára od 16.00 Štefanský koncert v Kovačici, ktorý sa konal v kostole v druhú slávnosť vianočnú

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Z odovzdávania autorských výtlačkov CD kalendára na rok 2014, ktorý vydala Nadácia Babka

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 12. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Vojvodinskí Slováci v Kanade Starodávne svadobné zvyky a obyčaje

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TELEVÍZIA PANČEVO

Jarmila Bohušová a Rastislav Struhár v novoročnom programe TV Petrovec

streda 15. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia nedeľa 19. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO KOVAČICA

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

V tajničke je meno a priezvisko výtvarníčky narodenej 5. októbra 1930 v Nových Bánovciach pri St. Pazove. Zaoberá sa divadelnou a filmovou réžiou; je módnou návrhárkou. autorka: odraz od ANNA hladkej BIČIAplochy ROVÁ

1. časť tajn.

vpíšte RET

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

vpíšte KVÁ

krátka a dlhá samohl.

omrvina má dierky 2. časť tajn.

robila plán

solm. slabika elektrón

vyvolal úchvatný zážitok vodcaHunov

osob. zámeno osob. zámeno

pond ž. meno

vpíšte IVÁ opotrebovaná

sánky opyt. zámeno

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

ozdoba pletence pravosl. varením z vlasov chrámov upravila

spojka AS HL DU životné ĽU nadšenie

Stanislav (skr.) Taliansko

cudzokrajné zviera časť domu

augsb. vyznanie vpíšte AŠA

najlepší jednotlivci Alžbeta (domáce) zinok

solm. slabika dlhá samohl.

argón

prinášal alt

román Emila Zolu

druh papagája

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 VODOROVNE: ponovila, apo, ovad, nový, ada, ono, onam, varila, K, a, odi, no, lúčenie, A, nakrop, má, A, LO, Ra, a, div, oponenti, kadečo, E. TAJNIČKA: NOVÝ ROK

ampér

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu zo 14. decembra 2013 bolo: ADVENT. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA POLIAKOVÁ, Ul. M. Pupina č. 34, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

• RTV PANORÁMA •

2 /4577/

11. 1. 2014

45


Šport FUTBALISTI KRIVÁŇA ZIMUJÚ NA SIEDMOM MIESTE

Vykročili správnou nohou, ale... Juraj Pucovský

F

že to boli jediné body, ktoré Pivničania získali minulej jesene. Na hosťovanie do Kulpína selenčské mužstvo odcestovalo len s desiatimi hráčmi, v 60. min. domáci

utbalisti selenčského Kriváňa minulej jesene dosiahli takmer navlas rovnaký úspech ako pred rokom. Selenčania zaPENALTY kotvili na siedZa Kriváň jedinú odpískal rozhodca Vučković mom mieste z Báča v 1. kole a úspešne ju premenil Dalibor Medziobecnej Spasić. Proti Selenčanom rozhodcovia nariadili ligy Báčska Patri pokutové kopy. Strelci Budućnosti v Paralanka – prvá goch a B. hajduka boli presní, ale strelu Kulpíntrieda, kde zičana Chalupku brankár Krstić zneškodnil. movali aj v sezóne 2012/13. Rozdiel je len v tom, že vtedy viedli 4 : 0, ale hostia sa predsa získali 15 bodov a teraz majú na vyhli katastrofe, prehrali „len“ 5 : konte o jeden viac. 3. Na domácom zápase, s vtedy Do majstrovskej sezóny 2013/14 vedúcim mužstvom Hercegovca selenčskí futbalisti veru vykro- z Gajdobry, hráči Kriváňa hrali čili správnou nohou. HRALI DVE MUŽSTVÁ Najprv v V mužstve Kriváňa chladnom hralo 22 futbalistov, a daždivom dvanásti domáci nedeľnom a desiati cezpoľní. popoludní Všetkých 11 zápasov ťažko, ale zohral iba Dejan z a s l ú že n e Mučaji (na snímke). prekonali Nasledujú: Darko novogajPavlov a Medić (10 dobranský zápasov), Petković, tím Soko 2 Kutenič, Dalibor : 1. Víťazný Spasić a Dobrík (9), gól v 90. min. Damir Spasić (8), strelil DaliKrstić, Krížov, Jovović, bor Spasić Dalibor Mučaji (7), Stevanović (6), Alexy, Naď z penalty. Z (5), Lugumerski, Dejan Pavlov, Lipták (4), Zec, A. hosťovania Strehársky (3), Anđelić (2) a Malina jeden zápas. v Maglići sa Kriváň vrátil s plným ziskom, keďže sa jeho nervózne, viac mysleli na počífutbalisti postarali o výsledkový nanie rozhodcu Krnetu a nie na zvrat v druhom polčase. Po prvej to, ako prekonať súpera... To sa etape hry bolo 2 : 1 v prospech im veru vypomstilo, lebo zažili M aglića, na konci 3 : 4 za hostí! ČERVENÉ KARTY Dostali ich brankár Krstić, Darko Pavlov, Krížov a Do tretice kriváňovci tréner Jovović na zápase s Hercegovcom. Alen Strep o r a z i l i hársky bol vylúčený v Paragoch. báčskopalanský Stari grad 3 : 2 a zasadli fiasko – 0 : 4. Prehru zaplatili až na prvé miesto v tabuľke. štyrmi červenými kartami, ktoré Radosť trvala iba týždeň, lebo dostali Krstić, Darko Pavlov, Krížov mužstvo Kriváňa v 4. kole v Se- a tréner Jovović!? Štvrtá prehra v lenči rozdrvila pivnická Slávia slede prišla v Báčskej Palanke s (bolo až 0 : 3). Na konci sa zistilo, jesenným majstrom, mužstvom

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Futbalisti Kriváňa v jeseň najviac rozčarovali na domácich zápasoch so Sláviou a Hercegovcom

Krila Krajine, ktorý NIKTO AKO DALIBOR SPASIĆ si ľahko poradil – Najlepším strelcom 6 : 0, so znova len jesene je Dalibor Spadesiatimi hosťasić (pozri foto), ktorý mi. vsietil sedem gólov, Šnúru prehier Darko Pavlov trafil štykriváňovci prerikrát, Petković skórorušili na zápase val tri razy, po dva góly s Borcom z Obdali Dalibor Mučaji a rovca, ktorého Kutenič, raz sa medzi presvedčivo prestrelcov zapísal Dejan mohli 4 : 1. Zápas Mučaji, kým raz vlastv Paragoch, kde ného brankára prekozverenci Draganali jeden Maglićan a na Jovovića už jeden Despotovčan. niekoľko rokov Kuriozitou je, že najspravidla vyhrávalepší strelec Kriváňa li, mal ozaj čudný aj vlastný gól na vsietil priebeh. Napodiv zápase v Maglići. prekvapených hostí, domáci už v 18. min. mali presvedčivých 3 : 0, zaváňalo to 1. Krila Krajine 11 8 2 1 34 : 8 novou pohromou... No do polčasu 2. Kulpín 11 7 1 3 24 : 18 Dalibor Spasić a Dejan Mučaji 3. Borac 11 7 0 4 28 : 21 skorigovali výsledok a do konca Kutenič aj vyrovnal na 3 : 3. Na 4. Maglić 11 6 1 4 24 : 18 rozlúčke s domácim obecenstvom 5. Hercegovac 11 5 3 3 20 : 11 Kriváň ťažšie než sa čakalo vyhral 6. Bački hajduk 11 5 1 5 20 : 22 2 : 1 nad Bačkou z Despotova. Na 7. Kriváň 11 5 1 5 21 : 31 tomto zápase ťažšie zranenie utr8. Stari grad 11 4 2 5 21 : 15 pel náhradník Juraj Krížov, ktorý 9. Soko 11 4 2 5 8 : 11 na trávnik vykročil v 70. min. a o tri min. neskoršie si zlomil ruku! 10. Budućnost 11 3 2 6 17 : 28 Piatu jesennú prehru zažil Kriváň v 11. Bačka 11 3 1 7 11 : 22 Báčskom Novom Sele s domácim 12. Slávia 11 1 0 10 6 : 29 Báčskym hajdukom 2 : 0. 

26 22 21 19 18 16 16 14 14 11 10 3

• ŠPORT •


v jesennej časti. Zaiste v najväčšej agónii je tím z „najsladšej dediny“, ako sa to voľakedy hovorilo o Crvenke. Mužstvo po vypadnutí z Vojvodinskej ligy – západnej skupiny, rapídne upáda a hrozí mu nebezpečenstvo, že sa ocitne v najnižšej súťaži. Crvenčania v jeseň vyhrali len dvakrát doma, nad Stanišićom 4 : 1 a deronjským Omladincom 3 : 0. Oveľa trápnejšie od bodového manka je skutočnosť, že na klub takmer všetci zabudli. O tom hovorí aj skutočnosť, že sa nedávno nevydarila schôdza zhromaždenia FK Crvenka, lebo takmer nikto z najvyššieho orgánu klubu neprišiel. Tento kedysi známy a silný futbalový kolektív je ponechaný napospas jednotlivcom, ktorí ho v srdci nosia. Tých 37 000 dinárov mesačne, ktoré v jeseň dostávali od Obecného športového zväzu v Kule, veru nepostačí na činnosť, a preto o všetko ostatné vytrvalci z FK Crvenka museli drankať od

V OBLASTNEJ FUTBALOVEJ LIGE SOMBOR

Nováčikovia hrajú prím J. Pucovský

P

ri pohľade do zoznamu členov Oblastnej ligy Sombor, ktorí odštartovali súťaž v sezóne 2013/2014, málo bolo tých futbalových znalcov v severozápadnej Báčke, čo mohli predvídať takýto epilóg jesene. Mnohí si totiž mysleli, že bude hrať prím jedno z ôsmich mužstiev, ktoré sa v minulosti vyskúšali v silnejšom, pokrajinskom, ba aj vyššom futbalovom stupni. Pravda, medzi nimi najzvučnejšie Kanonier lídra Ivan Moguš (najvyšší vo výskoku) strieľa mená sú Crvenka, dlhoročný dru- jeden z dvoch svojich gólov na zápase Odžaci – Kordun 3 : 0 holigista a svojho času aj člen Prvej ligy v SFR Juhoslávii, a apatinská Svilojeve vybojoval postup. Som- v Stapare. Tu sa hádam aj končí Mladost, ktorá hrala aj v Prvej lige borčania dokázali, že majú silné zoznam mužstiev, ktoré na konci mužstvo a či vydržia, nevieme. Dva majstrovstiev môžu skončiť na Srbska a Čiernej Hory. Nestalo sa tak, futbalová ka- body menej od Odžačanov má na prvých dvoch miestach, keďže je ravána sa pobrala takmer práve treťom mieste apanaopak. Titul jesenného majstra tinská Mladost, ktorá 413 GÓLOV získalo mužstvo Odžakov, kto- pred takým desaťroFutbalisti všetkých šestnástich klubov si zaslúžili pochvaly, lebo ani jeden zo 120 ré ako nováčik zoskupilo najviac čím na svojom krás- zápasov nie je prerušený. Diváci na nich videli úhrnne 413 gólov, z ktorých 263 vsietili bodov. Druhý odžacký klub za nom štadióne vítala domáci a 150 hostia. Najviac gólov (35) bolo v 3. kole a siete sa najmenej vlnili v 14. kole, podpory podnikateľa Milojka Erića Partizan, C. zvezdu, iba dvadsať ráz. Hostitelia si vybojovali 65 víťazstiev, 37- krát sa tešili hostia, kým sa 18 vytvoril silné mužstvo, v ktorom Vojvodinu, Hajduka, zápasov skončilo nerozhodne. Najväčší výsledok bol na zápase 3. kola Odžaci – Sloga hrajú niekdajší brankár kulské- Sutjesku, Zetu, Buduć- Čonoplja 9 : 0. Odžačania prekonali Deronjčanov 8 : 0, ŽAK – Crvenka 8 : 0, Hajduk – ho Hajduka Kronić, bývalí hráči nost... Apatínčania už Graničar 8 : 2, Graničar – Odžaci 0 : 6, Crvenka – Mladost 1 : 6... mestského rivala Tekstilca Đorović druhú sezónu s cel(hral aj vo Vojvodine, Hajduku, kom mladým tímom Zalaegerségu, prilepskej Pobede, živoria v tomto stupni, hoci teraz medzi nimi rozdiel iba šesť bodov. ľudí, čo chceli pomôcť. Preto klub V strede tabuľky sú Omladinac dosiaľ ešte nezanikol!? V podobnej apatínskej Mladosti, Novom Sade, majú peknú príležitosť postúpiť aspoň do Vojvodinskej ligy. z Bukovca, Borac z Báčskeho Grač- situácii je aj posledný FK Stanišić, somborskom Radničkom), Kuveljić, Mužstvo Zadrugara zo Srbského ca, Polet z Karavukova, Kordun ktorý tiež po mnohých rokoch Radaković, Prelić, Stojanović, Báčan Vučković, Laliťania bratia Bojan a Miletića, posilnené Farkašom a z Kljajićeva, ktorí veru pamätajú vypadol z Vojvodinskej ligy a teraz Dražen Veselinovićovci, Hrnčiar, Hardim z kerestúrskeho Rusína aj krajšie futbalové dni. Graničar sa zmieta v starostiach o vlastnú z Gakova je de- budúcnosť.  Kerestúrčan Čizmar, siaty, hoci začal vždy nebezpeční Zec a 15 12 1 2 58 : 12 37 jeseň veľmi zle a 1. Odžaci Moguš..., prehral len dva po štyroch kolách 2. ŽAK 15 11 3 1 37 : 7 36 zápasy. V 4. kole Odžabol posledný bez 3. Mladost čanov síce deklasoval 15 11 2 2 43 : 5 35 bodov a gólovým ŽAK v Sombore 6 : 0 a v 4. Zadrugar 15 10 2 3 30 : 16 32 pomerom 3 : 18! 13. kole prehrali aj v Sta5. Hajduk 15 10 1 4 26 : 21 31 Podobne je to aj s pare 2 : 1. Jedinú remízu tímom BSK z Báč- 6. Omladinac(B) 15 9 2 4 32 : 24 29 dosiahli s Borcom v B. 15 8 2 5 27 : 21 26 skeho Brestovca. 7. Borac Gračci 1 : 1. Odžačania Deronjský Omla- 8. Polet 15 6 4 5 20 : 20 22 pod vedením trénera dinac, v ktorom 9. Kordun Sašu Spasojčevića, niek15 5 2 8 18 : 28 17 hrajú aj Laliťania, dajšieho hráča kulského 10. Graničar 15 5 1 9 30 : 47 16 brankár Pavlíni Hajduka, na jar majú 11. BSK 15 4 1 10 18 : 32 13 a Živanov, na jar veľké plány, mienia sa 12. Kula 15 2 5 8 18 : 33 11 bude tiež húževešte posilniť a zostať na Stredopoliar Bojan Veselinović (červený dres) na nato bojovať o 13. Omladinac(D) 15 3 2 10 11 : 33 11 prvom mieste! zápase Borac – Odžaci 1 : 1 záchranu. Na druhom stupienku 14. Sloga 15 2 4 9 13 : 33 10 S výsledkami sa nemôžu pos bodom menej je druhý nováčik, zakotvilo na štvrtej priečke. Piaty je 15. Crvenka 15 2 2 11 16 : 40 8 somborský ŽAK, ktorý si v posled- Hajduk, ktorý bol tvrdým orieškom chváliť ani Sloga z Čonoplje, Crven16. Stanišić 15 2 2 11 16 : 41 8 nom kole sezóny 2012/2013 v pre všetkých súperov, najmä doma ka a Stanišić, tri najslabšie mužstvá • ŠPORT •

2 /4577/

11. 1. 2014

47


Šport PRVÉ MEDZINÁRODNÉ SKÚSENOSTI PIVNICKEJ FŠ SLÁVIA V NOVEJ DUBNICI

Keď sa zbavili trémy...

Vladimír Brňa Snímky: Miroslav Česko a Miroslav Blažek

Č

lenovia Futbalovej školy pivnického FK Slávia sa zúčastnili na 7. ročníku Medzinárodného Mikulášskeho turnaja prípraviek, ktorý prebiehal v sobotu 7. decembra 2013 v športovej hale Základnej školy Janka Kráľa v meste Nová Dubnica na Slovensku. Toto vydarené podujatie pre nádejných futbalistov zorganizoval tamojší

Odmenení Pivničania: Dalibor Brňa a Miško Blažek (zľava)

MFK Nová Dubnica pod patró- kopaní penált), keďže sa zápas nom primátora mesta. Na turnaji skončil nerozhodne 0 : 0. Presní sa zúčastnilo osem mladučkých zo značky pokutového kopu boli celkov: Lokomotíva Trnava, Dukla Mirko Salčák a Boris Badinský. Banská Bystrica, Inter Bratisla- Pivničania najlepší výkon podali va, FKS Nemšová a MFK Dubnica zo Slovenska, Nesyt Hodonín, Elseremo Brumov z Českej republiky a pivnická Slávia zo Srbska. Na silne obsadenom turnaji, kde hral každý s každým, Pivničania sa nezahanbili, aj keď to bola ich prvá účasť na takomto športovom podujatí. Mladí pivnickí futbalisti utŕžili minimálne prehry s celkami FSK Nemšová Na pamiatku s hostiteľmi turnaja 0 : 1, s hostiteľským tímom MFK Nová Dubnica 0 : 1, v zápase s celkom Nesyt Hodos mužstvom Elseremo Brumov nín a vyhrali 2 : 1, gólmi Róberta 0 : 1 a trnavskou Lokomotívou Valihoru. Pod trénerskou taktov0 : 1. Dukla z Banskej Bystrice, kou Miroslava Česka v mužstve ktorá zároveň zvíťazila na turnaji, pivnickej FŠ Slávia, ktorá v Novej prekonala Pivničanov 3 : 0. Po zdo- Dubnici obsadila 7. miesto hrali: lanej tréme a neistoty v úvodných Dalibor Brňa, Róbert Valihora, zápasoch a najmä po zlepšení Miško Blažek, Mirko a Mário účinnosti v útoku najmladší slávisti Salčákovci, Dalibor Zabunov, v závere turnaja podali omnoho Daniel Séč, Daniel Beláni, Ivan lepšie výkony. Vďaka tomu zdolali Milec, Boris Badinský, Filip najprv bratislavský Inter 2 : 1 (po Šagát.

Organizátori turnaja zabezpečili ceny pre tri prvoumiestnené mužstvá, najlepšieho hráča, strelca, brankára a všetci účastníci dostali diplom. Cena za najlepšieho brankára sa dostala do rúk Pivničana Dalibora Brňu. V každom celku odmenili aj najužitočnejšieho hráča, a v radoch Slávie si túto cenu vyslúžil Miško Blažek. Na záver vyhodnotenia turnaja Mikuláš udelil všetkým účastníkom mikulášske balíčky. Všetci účastníci sa uzhodli na tom, že treba pokračovať v takýchto podujatiach, a tak prispieť k správnemu rozvoju dospievajúcich futbalistov. Pivnická výprava si z Novej Dubnice priniesla vzácne skúsenosti a krásne spomienky z pobytu v luxusnom hoteli, návštevy plaveckého bazéna a športovej haly. Mladučkých pivnických futbalistov nadovšetko potešila družba so slovenskými a českými rovesníkmi. Futbalová škola Slávia ďakuje všetkým podnikom, jednotlivcom a najmä rodičom, ktorí akokoľvek prispeli k realizácii tohto nezabudnuteľného zájazdu. 

V PETROVCI turnaj priateľstva 2013 v malom futbale

Rozhodli penaltové rozstrely Jaroslav Čiep

V

mene Mládežníckeho združenia E.Y.B.L. v Báčskom Petrovci trojlístok koordinátorov Igor Kaňa, Pavel Koruniak a Branislav Merník v polovici decembra vyzvali aktívnych športovcov a rekreantov z Obce Báčsky Petrovec, aby sa prihlásili na prvý obecný turnaj v malom futbale. Pomenovali ho Turnaj priateľstva 2013. Ozvena bola priaznivá, a tak v dňoch 25. až 29. decembra 2013 v hale Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci svoje futbalové zručnosti na palubovke predviedlo 12 celkov. Každý tím počítal 8 hráčov a o primát najlepších na turnaji sa uchádzali celky Corinthians, Čepsi, Čikago, Diskont nápojov Pelin, Everton, Ivančić a synovia, Pekáreň Benini – Caffé Viktorija, Polícia, Schalke 04, Triaška, Turbo opanci a Unknown. Celky súťažili vo dvoch skupinách a v nedeľu poobede rozohrávali po štyri najlepšie umiestnené celky z oboch

48

www.hl.rs

skupín. V premenej zaujímavý stávke pred bol aj finálový zápas semifinálovýdvoch petrovských mi zápasmi celkov, Corinthians a pred zápasmi a Benini. Po nerozo umiestnenie hodnom výsledku 1 na turnaji na : 1 na penalty vyhrali parketoch recorinthiansovci. Najvuálne zápasy lepším celkom udelili zohrali aj pioaj primerané poháre. nieri a kohútiOkrem toho vyhlásili ky FK Mladosť. O primát na turnaji mužstvá tvrdo bojovali a víťazi aj najlepších jednotAby im tento sa tešili iba po kopaní penált livcov na turnaji: najturnaj zostal lepším hráčom bol v pamiatke, organizátori pre nich zabezpečili Igor Kaňa, najúspešnejším brankárom Igor aj novoročné balíky. Ivančić a najlepším strelcom Gojko Santrač. Semifinálové zápasy zohrali tímy Corinthians Pohár za férovú hru dostal celok Čikago. Kurios Pelinom a Benini s Evertonom. Na záver tur- zitou je, že vekový rozdiel medzi najmladším naja o tretie miesto bojovali dva celky z Maglića futbalistom na turnaji Andrejom Babiakom (16 – Everton a Pelin. Po nerozhodnom výsledku rokov) a najstarším Jánom Chlpkom je presne 4 : 4 na penalty vyhrali evertonovci. O nič 40 rokov. 

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


STK MLADOSŤ V ROKU 2013

Nečakaný návrat do Druhej ligy Samuel Medveď

vedenie hostí a na konci bol výsledok 4 : 2. Potom sa s Egységom, etrovským stolným tenistom Spartakom II, Báčskou Topolou sa usmiala šťastena v minu- a Čelarevom nedalo nič urobiť. lom roku v máji, keď sa do- Prišiel zápas so somborským ŽAKzvedeli, že v baráži v Pančeve -om. Somborčania oslabených o postup do Prvej stolnotenisovej Petrovčanov (na zápas nemohli ligy sa Temerínčanom podarilo odísť Lomen, Šramka a Zaborský), prebojovať do najvyššej súťaže. privítali v Stapare. Zápas sa skončil Tak sa uvoľnilo jedno miesto v výsledkom 4 : 3 v prospech ŽAK-u, Druhej stolnotenisovej lige – sku- ale súboj bol veľmi napínavý, dopina Vojvodina a STK Mladosť sa máci akoby podcenili petrovskú po dvoch rokoch znova dostal zostavu, takže hostia na začiatku do vyššieho, silnejšieho stupňa viedli 2 : 0, potom aj 3 : 1... súťaže. V posledných dvoch jesenných V druhej lige nebolo ľahko. Sú zápasoch STK Mladosť poľahky Mužstvo STK Mladosť, ktoré hralo v jesennej časti majstrovstiev tam silné celky, ktoré síce Pet- zdolal na hosťovaní STK Čoka, rovčania poznajú. Mnohé z nich a potom doma tesne výsledkom 4 (1 – 2) a Kaňa 2 partie (2 prehry). celkom. Treba spomenúť aj účasť : 3 aj STK Uni- V štvorhre z 9 partií bilancia je 5 Pavla Turana v Bečeji na troch rea Uzdin. Na víťazstiev a 4 prehry. turnajoch Kolenica kup. Bola konci prvej V  minulom roku petrovskí stol- to medzinárodná súťaž, kde sa časti súťaže ní tenisti boli aktívni aj na rôznych v kategórii veteránov a v absoPetrovčania turnajoch tak doma, ako i v zahra- lútnej kategórii zúčastnilo viac zakotvili na ničí. Už takmer pred rokom Pavel ako 180 stolných tenistov a Turan 6 . p r i e č k e Turan bol ako reprezentant Srbska bol v celkovom hodnotení tretí. so šiestimi na turnaji veteránov v slovinskom Na sklonku minulého roku Turan bodmi, s tro- Kamniku, kde spolu s Belehrad- a Kaňa na Memoriáli Tibora Mesma výhrami čanom Miloševićom v štvorhre zárosa v Báčskej Topole získali až a   š i e s t i m i obsadili prvé miesto. Potom Turan tri medaily. V kategórii jednotlivp r e h r a m i , bol aj v macedónskom Skopje, cov Turan bol prvý a Kaňa tretí, a  skóre par- kde na medzinárodnom turnaji kým v štvorhre táto petrovská tií je 19 : 29. obsadil piate miesto. dvojica obsadila prvé miesto. Na zápasoch Určite veľkú pozornosť vzbudil Ako je to už tradíciou pred Vianastúpili: Tu- turnaj v Sarajeve, v júni minulého nocami, 21. – 22. decembra 2013 ran 14 partií roku, ktorý sa konal pri príležitosti mladí petrovskí hráči pod vede(8 výhier a 6 40. výročia Majstrovstiev sveta ním Ľudovíta Kaňu účinkovali na prehier), Lo- (STENS), ktoré prebiehali v tom- Jolla súťaži v Novom Sade. Okrem men 11 partií to meste roku 1973. Na ňom sa toho boli aj na turnajoch v BáčOdovzdávanie odmien po slávnosťovom turnaji (4 – 7), Šram- zúčastnili Ľ. Kaňa a P. Turan, ktorý skej Palanke, Čelareve a Báčskej majú aj cezpoľných hráčov, o čom ka 5 partií (1 – 4), Záborský 2 bol v kategórii veteránov šiesty. Topole. uvažovali minulého leta aj v STK partie (2 prehry), Bažík 3 partie V auguste v Stapare na MemoriMladosť, ale ponuky nieáli Necu Stokanova Tabuľka Druhej stolnoteniktorých stolných tenistov hrali aj Petrovčania: sovej ligy – skupina Vojvodina z iných prostredí neprijali. Bažík, Šramka, Kaňa po jesennej časti majstrovstiev Hrali známi domáci hráči: (dostali sa medzi 8 Turan, Lomen, Šramka, Zánajlepších), ako aj borský, Bažík a do súťažTuran, ktorý v dvoch 1. Spartak II 8 : 1 16 ného mužstva sa po čase kategóriách (jednot- 2. Egység 7 : 2 14 zapojil aj Ľudovít Kaňa. livci a absolútna) bol 3. ŽAK 6 : 3 12 Na štarte sa „muselo“ tretí. 4. B. Topola 6 : 3 12 prehrať v Zmajeve. Potom Po prvýkrát v deji- 5. Zmajevo 6 : 3 12 prišiel tvrdý zápas s dranách stolného tenisu vým súperom STK Roham, Petrovčania boli aj 6. Čelarevo 5 : 4 10 7. Mladosť 3 : 6 6 v  ktorom Petrovčania aj na Slovensku. 6 napriek tomu, že úporní A to v Dunajskej 8. Unirea 3 : 6 Novocrnjančania v čele Strede, kde 20. sep- 9. Roham 2 : 7 4 s Cvetkovićom viedli 2 : 0, tembra 2013 hrali 10. Čoka 0 : 9 0 získali body, keďže obrátili Petrovčan Ľudovít Kaňa v Sarajeve so silným domácim

P

• ŠPORT •

2 /4577/

11. 1. 2014

49


Šport z Klubu silových športov Skala v Báčskom Petrovci

Siláci sa silili v silovom trojboji Jaroslav Čiep

Ú

spešnú pretekársku sezónu členovia Klubu silových športov Skala v Báčskom Petrovci uzavreli v sobotu a v nedeľu 21. a 22. decembra 2013. V športovej hale vedľa Základnej školy Jána Čajaka prebiehala medzinárodná súťaž v silovom trojboji. Šlo o otvorenú pohárovú súťaž Srbska a podľa slov organizátorov bolo to azda najvydarenejšie podujatie tohto typu v krajinách bývalej Juhoslávie, kde si sily zmeralo zo 100 súťažiacich nielen z našej krajiny, ale aj z okolitých štátov. Preteky prebiehali podľa zachodenej praxe, podľa medzinárodných štandardov a pod Mŕtvy ťah Miroslava Ďuriša patrónom Powerliftingového zväzu Srbska.

Aj rozhodcovia mali licencie pre medzinárodné súťaže. Power Lifting (silový trojboj) zahŕňa súťaž v drepe, tlaku na lavičke a v mŕtvom ťahu. Ako štvrtá súťaž sa počítajú všetky tri disciplíny spolu. V sobotu kulturisti súťažili bez výstroja a v nedeľu v tých istých kategóriách, ale so špeciálnym výstrojom. Súťažili muži i ženy. Mnohí pretekári prekonali vlastné rekordy a výsledky jednotlivých zdvihov napovedajú, že padli aj štátne rekordy. Keď ide o domácich silákov, súťažilo zo dvadsať súťažiacich v rozličných vekových a váhových kategóriách a spoločne dobre reprezentovali nielen klub, ale aj petrovské prostredie. Takmer vo všetkých disciplínach boli medzi najúspešnejšími.

AKTIVITY VK KULPÍN NA ROZHRANÍ DVOCH ROKOV

Turnaje ako dobrá prax Katarína Gažová

P

o úspešnom ukončení jesennej časti majstrovstiev sa činnosť volejbalistov Kulpína neskončila. V stredu 18. decembra 2013 na domácom ihrisku v telocvični Základnej školy Jána Amosa Komenského privítali hosťujúce mužstvo sponzora Map Soft z Belehradu. Prvá zostava VK Kulpín a Map Soft zohrali priateľský zápas, na ktorom obecenstvo sledovalo

veľmi peknú hru. Po skončení zápasu predstavitelia Map Softu, ako je to už praxou tretí rok zaradom, odovzdali Volejbalovému klubu Kulpín finančnú podporu na prácu v hodnote 50-tisíc dinárov. Prostriedky využijú na kúpu dresov pre hráčov. Po zápase nasledovalo spoločné posedenie predstaviPo priateľskom zápase VK Kulpín s Map Softom z Belehradu

Dievčenská žiacka volejbalová skupina s trénerom Ondrejom Dudášom na Medzinárodnom turnaji pre mladšie kategórie v novosadskom ŠPS Vojvodina

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

teľov vedenia VK Kulpín, hráčov a hostí. Ani týmto stretnutím sa vlaňajšia aktivita VK Kulpín neskončila. V sobotu 21. decembra 2013 v Kulpíne zorganizovali volejbalový turnaj mužstiev južnej Báčky. Na turnaji hrali Merkur z Báčskej Palanky, Partizan z Báča, VK Maglić a hostitelia. Toto pekné volejbalové stretnutie v Kulpíne trvalo celé popoludnie a hralo každé zo spomenutých mužstiev s každým. Ihneď po novoročných sviatkoch sa žiacke juniorské skupiny z Kulpína zúčastnili na Novoročnom festivale volejbalu – medzinárodnom turnaji pre

mladšie kategórie, ktorý prebiehal minulý víkend od 3. do 5. januára 2014 v Novom Sade. Najprv v piatok 3. januára hrali v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina a v ostatných dňoch turnaja aj na iných športových ihriskách v meste. Dievčenská zostava z Kulpína hrala pod vedením hráča prvého mužstva VK Kulpín a trénera Ondreja Dudáša a chlapčenskú mal na starosti dlhoročný volejbalový tréner a profesor telesnej výchovy kulpínskej školy Ján Lačok. Účasť na tomto medzinárodnom volejbalovom turnaji v každom prípade bola užitočná skúsenosť pre mladé sily VK Kulpín. • ŠPORT •


Nimi sme sa hrdili Tréner Ranko Žeravica a reprezentačný celok v rokoch sedemdesiatych

Z VÝSTAVY NECH ŽIJE ŽIVOT – POLČAS DRUHÝ, V ZNAMENÍ BASKETBALU

Veľká éra Oto Filip

T

o pútavé podujatie pokračovalo síce trochu neskoršie než sa pôvodne plánovalo, no od polovice decembra je našťastie opäť aktuálne. Druhý polčas výstavy s námetom pekného života v rokoch 1950 až 1990 pomenovanej Nech žije život vyštartoval do verejnosti 19. decembra 2013 v strede Belehradu, v priestoroch niekdajšej Elektrotehny, v Ulici kniežaťa Mihaila číslo 14, aby ako i ten prvý prebiehajúci v júni a júli 2013 od začiatku prilákal tisíce návštevníkov. Buď súčasníkov vtedajšej doby, buď tých mladších, zvedavých na roky, keď Juhoslávia bola aj v európskych meradlách podľa nejedného kritéria ukážkovou krajinou. A pritom netreba mať na mysli len jej prírodné krásy, viaceré hospodárske výsledky, jedinečný politický systém či svojskú zahraničnopolitickú orientáciu. Mnohým je možno dnes divné, že sme vtedy aj v kolektívnych športoch boli mnohým na planéte obávaným súperom: v basketbale, vodnom póle, hádzanej… Preto usporiadatelia výstavy trafili klinec po hlavičke, keď v jej druhej časti dali dôraz na veľkú éru nášho basketbalu. Vo výstavných vitrínach sú zábery zakladateľov a popredných osobností tohto nášho športu, ako je Vilmos Loczi, Ladislav Demšar, Aleksandar Gec, Srđan Kalember, Aleksandar Nikolić, tak isto jeho dejiská: Malý Kalemegdan, hala Jazine, ihrisko gymnázia v Karlovci, hala Tivoli. Sú tam aj momenty z nezabudnuteľných zápasov Najvyššie uznanie našej reprezentácie z Majstrovstiev na Majstrovstvách sveta v Ľubľane sveta v roku 1970 v 1970

Pohár získaný na Majstrovstvách sveta v Argentíne v roku 1990 Ľubľane, z majstrovstiev Európy u nás v roku 1975, z tých v Belgicku v roku 1977, Damir Šolman ako aj fotky so stručnými biografiami a Dragan Kićanović ozajstných supertalentov, akými boli Korać, Daneu, Ćosić, Kićanović, Delibašić, Slavnić, Dalipagić, Dražen Petrović... Vyvíjali sa pod trénerskými taktovkami Nikolića, Žeravicu, Novosela, Ivkovića... Boli sme na nich hrdí, celkom oprávnene. Nielen na basketbalistov, ako aj na štvorlístok futbalových veľkoklubov, na hádzanárov z roku 1972, na lyžiara Bojana Križaja, na kajakára Matiju Ljubeka, na pästiara Matu Parlova… No napriek všetkým týmto veľkým menám, rokom 1970 až 1990 náš basketbal dominoval. Jeden z hlavných usporiadateľov a autor projektu Živko Maletković mu dal názov Deväť statočných. Tento segment podujatia, aktérmi ktorého sú naši hráči, tréneri a reprezentačné celky, ktoré nás dostali na výslnie svetového basketbalu, Olympijské mužstvo na stretnutí zrealizoval v spolupráci s Basketbalovým s prezidentom Titom a hodiny, ktoré zväzom Srbska. Na výstave sa po prvýprezident daroval Draženovi Dalipagićovi krát ocitli aj viaceré poháre získané v najťažšej konkurencii, medziiným aj ten z Ľubľany, či z Manily, ktorý sme si vybojovali o pár desaťročí neskoršie. Usporiadatelia môžu byť radi, že im akcia na prelome dvoch rokov opäť vyšla, návštevníci sa zase tešiť z toho, že sa podívali na časy iné a inakšie, zanechávajúce trvalé stopy v mnohých srdciach a spoNaša reprezentácia v roku 1973 mienkach. 


NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny

Z elektorského zhromaždenia – 18. 1. 2003 Nový Sad

Nový Sad jún 2003

Jedenásť rokov existencie, 29 členov v čele s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou, štyri základné oblasti pôsobenia, takmer šesťdesiat zasadnutí v dvoch mandátoch, voľby tretieho zloženia práve v tomto roku... Z telegraficky stručného obrazu zastupiteľského orgánu našej menšiny, prostredníctvom ktorého ako jej príslušníci uplatňujeme svoje práva na menšinovú samosprávu v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma, zďaleka nemožno vyvodiť, čo všetko podnikal a na čom sa i dnes činí s cieľom realizovať naše individuálne a kolektívne práva, no jasné je, že by – bez neho – tie boli oveľa užšie než sú dnes. Posilňujúc národné povedomie, udržujúc si identitu a tradície, chrániac získané práva, spolupracujúc s orgánmi štátnej správy, s inštitúciami u nás i na Slovensku, financujúc mnohé aktivity, preberajúc zakladateľské a riadiace práva, vypracujúc stratégie budúceho smerovania v oblastiach dôležitých pre národnú identitu, realizujúc množstvo projektov, aktivít, školení a dielní, prvý celomenšinový orgán kultúrnej autonómie Slovákov v Srbsku sa v rokoch za nami výrazne etabloval ako nezastupiteľný segment našej súčasnosti, tiež ako jeden z nosných pilierov budúcnosti. Je to mimoriadne zodpovedné poslanie, nielen pre našu menšinu, ale aj pre celú multietnickú a demokratickú spoločnosť, ktorej sme zložkou.

Z otvorenia miestností, Nový Sad november 2004

Oto Filip Snímky: Archív Hlasu ľudu

Báčsky Petrovec jún 2006 Symboly NRSNM

10. výročie – Nový Sad august 2013

Pozornosť školským otázkam

Hlas 02 2014  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you