Page 1

QYS

ZIMA17 Rozhovor s riaditeľkou FFI Zitou Hosszúovou • Autori inscenácie Naked Soldier o LGBT kultúre a právach • Prvý dúhový prechod pre chodcov • Teplé historické okienko o homosexuálnej tlači v Československu • Queer aktivizmus u nás a v zahraničí • Nový check point na testovanie HIV • Kultúrne pozvánky


04 Riaditeľka FFI Zita Hosszúová: Dívame sa na filmy pre poznanie, že nie sme sami 12

Divadelníci Nils Wilkinson a Miguel Granja: Sloboda LGBTI ľudí je stále veľmi krehká

22 Holandský politik a DJ Pepijn Zwanenberg: Po dúhovom prechode musí prejsť každý, aj xenofób, aj homofób 28 Historické teplé okienko Jany Jablonickej Zezulovej: Hlas sexuální menšiny. Homosexuálna tlač v Československu v medzivojnovom obdob. 38 Predseda združenia Dom svetla Miloš Štefančík: Dobrovoľné testovanie na HIV sa podieľa najvyšším percentom na odhalení nových prípadov infekcie 44 O trans* právach a aktivizme s Trans*parent 49 Imperatív teplého aktivizmu 53 Dizajnér Albert Póda: Snažil som sa v reklame hľadať vlastnú intimitu, vlastnú každému človeku inak 58 Nová online výstava o Imrichovi Matyášovi – aktivistovi za odtrestnenie homosexuality v Československu 60 Divadlo NOMANTINELS inscenuje socialistické novinové články

MAGAZÍN QYS • ROČ. 2 • VYDANÉ 30.12.2017 • ŠTVRŤROČNÍK MAGAZÍN • ISSN 2453-9023 • EV 5428/16 • Č.4/2017

Vydavateľ: Nomantinels O.Z.,

Šéfredaktor: Andrej Kuruc

Realizované s finančnou

Višňová 5, 831 01 Bratislava

Redakčná rada: Veronika

podporou Ministerstva kultúry

IČO: 42182603

Valkovičová • Andrej Kuruc •

Slovenskej republiky

Kontakt: info@nomantinels.sk

Jana Jablonická Zezulová • Ria Gehrerová • Martin Macko Titulná fotografia: Simona Müllerová Tlač: Malografia Facebook: @MagazinQYS


TEPLÉ SLOVKO NA ÚVOD Hádam žiadne odvetvie kultúry ako

vzniklo pár dlhometrážnych filmov a

filmy nezobrazuje životy LGBT ľudí v

niekoľko krátkych filmov, pričom žiad-

takej miere a do najmenšieho detailu.

ny z nich nezaznamenal väčší úspech

Aj vďaka nim sme mnohí a mnohé z

či komerčný alebo umelecký. Preto si

komunity prežili samotu. Queer filmy

do Nového roku poprajme veľa nových

a teplé filmy sa po minulom roku,

slovenských teplých filmov a LGBT

kedy Oscara vyhrala dráma Moonlight

postáv v slovenských seriáloch.

so svojou kronikou detstva, adolescencie a dospelosti afro-amerického geja, stávajú mainstreamom a zdá

Andrej Kuruc

sa, že sa bez nich nezaobídu žiadne veľké filmové ceny. Dôkazom je aj tento ročník Zlatých glóbusov, kedy

3

je v hlavnej kategórii nominovaná romanca Call me by your name (Volaj ma tvojim menom) režiséra Luca Guadagniho a na hlavnú a vedľajšiu hereckú cenu sú navrhnutí Timothée Chalamet a Armie Hammer. Dvojica hercov v zajatí malebného talianskeho vidieka bravúrnym spôsobom rozohrala emóciami nabité sexuálne dospievanie a spalujúcu lásku bez zbytočných klišé v období 80 rokov, kedy bola homosexualita niečo, o čom sa nehovorí. Záujem o teplé filmy dokazujú aj naplnené kinosály počas každoročného Filmového festivalu Inakosti, a to nielen zo strany LGBTI ľudí, ale aj zo strany širokej verejnosti. Slovenský teplý film je však v tomto smere opäť na okraji. Za desaťročia

ZIMA17


QYS Text: Dominika Chrastová

Foto: archív FFi

ROZHOVOR OSOBNOSŤ

RIADITEĽKA FILMOVÉHO FESTIVALU INAKOSTI ZITA HOSSZÚOVÁ: DÍVAME SA NA FILMY PRE POZNANIE, ŽE NIE SME SAMI 4

Zita Hosszúová je vedúcou Kina Lumière, ktoré je hlavným dejiskom Filmového festivalu inakosti (FFi) v Bratislave. Ako sama hovorí, filmy vyberané do programu festivalu nie sú len pre LGBTI ľudí, ale pre všetkých, ktorí majú radi klubový film. FFi vznikol v roku 2007. Riaditeľkou FFi je od roku 2011. Okrem toho sa podieľa aj na prípravách Art Film Festu v Košiciach.


5

ZIMA17


QYS Ako Filmový festival inakosti vznikol?

a Richardovi Stankemu, ktorí verejným

Kto momentálne tvorí jeho organi-

spojením svojho mena s festivalom v

začný tím?

pozícii jeho patrónov vzbudili potreb-

Festival voľne nadväzuje na tradíciu gej

nú pozornosť médií a dôveru partne-

festivalov, ktoré ešte v 90. rokoch v rôz-

rov aj širšej verejnosti.

nych slovenských mestách organizoval

V súčasnosti je tím festivalu mierne

Štefan Vraštiak a ďalší jeho kolegovia

pozmenený, určite by za ostatné roky

a kolegyne. Pravdepodobne najsilnej-

nevznikol bez osobnej angažovanosti

šie obdobie zažíval tento festival v ob-

Jána Šajbana, Petra Štancela, Romana

dobí okolo roku 2001, keď sa na jeho

Samotného, Moniky Krajčiovej, Rada

dramaturgii a celkovom organizačnom

Hačundu, Martina Macka. Nie je veľa

zabezpečení podieľal režisér Róbert

príležitostí, kedy sa môžem týmto ľu-

Šveda a študenti Filmovej a televíznej

ďom verejne poďakovať, tak využívam

fakulty VŠMU.

aspoň tento priestor.

Následne sa však festival z mapy fil-

6

mových podujatí na Slovensku vytratil.

Kedy a kde sa festival najčastejšie

Tradíciu gej festivalu na Slovensku oži-

koná?

vili až v roku 2007 vtedajší lídri Inicia-

Pravidelne ho organizujeme v Brati-

tívy Inakosť – Ján Benec, Július Kolenič

slave, prevažne v októbrovom termí-

a Paľo Čavojský, ktorí festival nazvali

ne. Ďalšie mestá festivalu sa každý rok

jednoducho: Filmový festival inakosti

trochu líšia, závisí to od toho, s ktorými

(FFi). Prvé dva ročníky FFi sa realizova-

kinami alebo kultúrnymi centrami sa

li ako ozveny českého queer festivalu

nám podarí dohodnúť na termíne, ale

Mezipatra. V roku 2009 sa Jankovi Be-

aj od našich reálnych fyzických, orga-

necovi podarilo zostaviť tím dobrovoľ-

nizačných či finančných možností. Ten-

níkov, ktorý bol schopný pripraviť festi-

to rok sa FFi okrem Bratislavy konal v

val kompletne vo vlastnej réžii, vrátane

Banskej Bystrici (Záhrada), Liptovskom

výberu filmov. V tomto období som sa

Mikuláši (Diera do sveta), Žiline (Stani-

k festivalu dostala i ja. Nesmierne dob-

ca Žilina – Záriečie) a Nitre (Kinoklub

rú prácu vtedy odviedli okrem Beneca

Tatra). Všetko sú to miesta, ktoré sú k

aj Zuzka Kepplová, Monika Višniarová,

nám ústretové a aktívne sa o spoluprá-

Katka Tomaškovičová, Lenka Bokeso-

cu zaujímajú.

vá, Lenka Kalafutová, Alex Rutrle, Ladi Lukáčová, Roman Martinec, Marián

Aká je návštevnosť festivalu?

Molčan, Mariana Koláčková a ďalší.

Navštevuje ho okolo 3000 až 3500 di-

Veľká vďaka patrí i Zuzane Kronerovej

vákov, čo považujem za celkom sluš-


né číslo. Percentuálnu vyťaženosť sál

nančných prostriedkov, ktoré máme k

máme vyše 60 percent, teda najmä v

dispozícii, sú potom známe v priebehu

Bratislave. V ďalších mestách je náv-

jari. V lete vyberáme filmy, v septembri

števnosť slabšia, tam máme výrazné

a októbri chystáme sprievodné podu-

rezervy, na ktorých treba popracovať

jatia, prebieha propagácia a živelným

a nájsť spôsob, ako motivovať ľudí, aby

samospádom to vyvrcholí samotným

išli von, išli do kina, išli na teplý film.

festivalom.

Koľko filmov zvyčajne premietate?

Ktoré sprievodné podujatia boli tento

Podľa čoho ich vyberáte?

rok?

V hlavnom meste uvádzame väčšinou

Združenie TransFúzia opäť zorganizo-

okolo 30 filmov, resp. 30 dlhometráž-

valo Živú knižnicu transrodových ľudí.

nych snímok či blokov a projekcií je

Toto

zhruba 40. V ostatných mestách robí-

priestor na komunikáciu, interakciu a

me zvyčajne okolo 6 premietaní. Ko-

vymieňanie si skúseností. Považujem

stru festivalu od roku 2009 tvoria štyri

to za jedno z najdôležitejších poduja-

základné sekcie: Súčasný svetový teplý

tí FFi. S výrazným záujmom verejnosti

film, Teplé Česko-Slovensko, Zlatý fond

sa stretla i diskusia LGBT ľudia v cirkvi.

(LGBTI) kinematografie a Iné videnie.

Diskutujúcimi hosťami boli slovenský

Tieto kategórie sa nie vždy transparent-

evanjelický teológ Ondrej Prostredník,

ne pretavujú do sekcií daného ročníka,

český morálny teológ Jaroslav Lor-

ale stále fungujú ako interný progra-

man a člen European Network on Re-

movací rámec. Cieľom je teda priblížiť

ligion and Belief Florin Buhuceanu. V

súčasné dianie v queer kinematografii

priestoroch Kina Lumière mali stánok

vo svete, podchytiť slovenské a české

aj organizácie Amnesty International

produkcie, odhaliť niečo z dejín (nielen)

a GayChristians Slovakia. A samozrej-

LGBTI kinematografie a v neposled-

me, súčasťou sprievodných akcií sú aj

nom rade otvárať obzory zaradením

parties, či už v HCE na Vysokej, alebo v

provokatívnych či experimentálnych

Tepláreň café.

podujatie

dáva

návštevníkom

filmov a dokumentov. Túto jeseň prebiehal už 11. ročník fesKedy začínate s prípravami?

tivalu. Keď porovnáte jeho začiatky s

Vzhľadom na to, že v decembri a za-

dneškom, aké vidíte zmeny?

čiatkom januára majú mnohé grantové

Myslím, že sa v mnohých smeroch

programy uzávierky, prípravy začínajú

sprofesionalizoval a získal stabilnú po-

už v novembri. Informácie o objeme fi-

zíciu medzi festivalmi na Slovensku.

ZIMA17

7


QYS

8


S financovaním sú rovnaké problémy

pociťujem vo svojom osobnom a ro-

ako pred desiatimi rokmi, ale tak je

dinnom živote znevýhodnenia, ktorým

to asi pri všetkých kultúrnych poduja-

musím čeliť. Bublina mojich bezpeč-

tiach. Čo sa týka príprav, tie boli pred

ných skupín a priateľov v rámci sociál-

desiatimi rokmi sprevádzané možno

nych médií, priestoru „tolerantnej Bra-

väčšou eufóriou a zanietením a asi aj

tislavy“, stopercentná podpora rodiny,

väčšou spontánnou pozornosťou mé-

priateľov či zamestnávateľa má svoje

dií. Všetci sme boli mladší, plní ideálov

trhliny, pretože legislatívne som stále

a verili sme, že teraz sa deje zmena, na

tak trochu občan druhej kategórie.

ktorej sa organizovaním teplého festivalu podieľame. Dnes som ja osobne v

Myslíte si, že sa to niekedy zmení?

tomto smere možno trošku skeptická.

Musíme veriť, že sa to zmení. Keby sme neverili, tak tu asi viacerí z nás nežijú. A

Z čoho pramení váš skepticizmus?

hlavne sa musíme na tej zmene všetci

Tento rok sme sa témou festivalu vráti-

podieľať, nikto ju nespraví za nás.

li ku coming outu, pričom sme si pred zhruba šiestimi rokmi hovorili, že ho už

Ako hodnotíte množstvo slovenských

necháme tak, už bolo dosť melodra-

filmov a projektov s LGBTI témou?

matických príbehov a rodinných vý-

V rámci festivalu sme uviedli snáď všet-

stupov, poďme oslavovať život a jeho

ky slovenské filmy, ktoré sa tejto témy

rozmanité podoby. Faktom však je, že

nejakým spôsobom dotýkali. V mno-

od roku 2007 sa slovenská spoločnosť

hých prípadoch išlo o veľmi zaujímavé

výrazne v akceptácii LGBTI osôb nepo-

snímky. Či už to bol Adáskov absolvent-

sunula, presnejšie, nezaznamenávame

ský coming out žúr Hana a jej bratia

posun, aký by sme si všetci priali. Co-

(2001), komorný film Anjeli (2012) Roba

ming out je pre jednotlivcov, komunitu

Švedu, krátkometrážna tvorba študen-

i celé Slovensko stále aktuálnou a dôle-

tov VŠMU. Napokon, aj divácky úspešný

žitou témou.

film Ja, Olga Hepnarová (2016) má lesbickú hlavnú postavu. Veľmi zaujímavý

Posunula sa slovenská spoločnosť vô-

je tiež projekt Emílie Ondriašovej s ná-

bec?

zvom IDentity. Tento web-seriál v krát-

Nedovolím si v nejakých širších súvis-

kych videách sleduje úspešných tep-

lostiach tento posun – neposun hod-

lých ľudí, odvracia však pozornosť od

notiť. Je však alarmujúce, že slovenská

sexuálnej orientácie či rodovej identity

legislatíva nepozná inštitút životného

a radšej ju upriamuje na komplexnosť a

partnerstva. Čím som staršia, tým viac

rôznorodosť našich existencií.

ZIMA17

9


QYS Ak sa pozrieme na televíznu obrazovku,

stavu HIV pozitívneho právnika – geja

v slovenských televíznych produkciách,

vo filme Philadelphia. To bol výrazný

predovšetkým v populárnych seriá-

prelom, menila sa optika nielen filmá-

loch, chýba reprezentácia teplých ľudí.

rov, ale aj širšej verejnosti. Zrazu prišiel

Výnimiek, ktoré potvrdzujú pravidlo, je

príbeh, v ktorom sa s teplou hlavnou

veľmi málo. Opäť dochádza k paradox-

postavou súcitilo a ktorej sa fandilo.

nej situácii – ako jednotlivcov nás to až tak netrápi, môžeme predsa prepnúť

V súčasnosti je pohľad na gejov v ki-

na český kanál alebo si na internete po-

nematografii aký?

zrieť britský, austrálsky, španielsky, ta-

Pozitívny, zosmiešňujúci, nejednoznač-

liansky či akýkoľvek iný seriál s teplými

ný, plnokrvný... Jednoducho rozma-

postavami. Ak však niečo nemá doma

nitý, a to je dobre. Súčasný svetový

reflexiu, stáva sa to neviditeľným a vzni-

klubový film má množstvo osobností,

ká dojem, že to neexistuje.

ktoré LGBTI skúsenosť originálnym spôsobom tematizujú v zaujímavých

10

Aj v rámci príprav festivalu ste určite

príbehoch. Spomeňme len tvorbu ka-

videli stovky queer filmov. Ako sa v

nadského režiséra Xaviera Dolana či

nich v priebehu rokov menil pohľad

konkrétne tituly – čilskú Fantastickú

na gejské a lesbické postavy?

ženu, americký Moonlight, venezuel-

Iniciatíva Inakosť organizuje tento rok

ské Zďaleka, francúzsky 120 tepov za

ešte jeden filmový projekt, ktorý sa

minútu alebo islandské Kamenné srd-

volá Queer film a kontext. V rámci neho

ce. Čo sa televíznej tvorby týka, osobne

premietame v podstate klasiky LGBTI

ma neuveriteľne baví, ako „heterorov-

kinematografie. V programe máme aj

nocenne“ pracuje s teplými postavami

dokument Zakázané plátno Ameriky z

americký seriál Orphan Black. V roz-

roku 1995. Zachytáva, ako sa v hollywo-

právaní nie je nič menej podstatné ako

odskej kinematografii od jej počiatkov

fakt, že jedna z hlavných postáv je les-

až po 90. roky menil spôsob zobra-

ba alebo gej.

zovania LGBTI ľudí na filmovom plátne; od vedľajších asexuálnych postáv,

Navštevujete aj zahraničné festivaly,

ktoré plnili iba komediálnu funkciu,

z ktorých čerpáte inšpiráciu pri orga-

cez zúfalcov a psychicky narušených

nizácii?

jednotlivcov, až po samotný vnútorný

Osobná skúsenosť s inými festivalmi je

svet či spoločenský život gejov a prvé

veľmi dôležitá. Viacerí kolegovia nav-

náznaky ich pozitívnych obrazov. V 90.

števujú Berlinale, LGBT festival v Londý-

rokoch získal Tom Hanks Oskara za po-

ne či Hamburgu. Veľa dobrých filmov


s gej témou sa premieta aj na festiva-

všade viac-menej vyriešená. My sme v

loch v Cannes, v Karlových Varoch či na

istom zmysle zmeškali vlak. Je to ako

košickom Art Film Feste. Keďže ide o

keby sme sa dostali do zvláštneho vá-

kvalitatívne výnimočné snímky, mno-

kua. Žijeme si dosť pohodlne na to, aby

hé z nich sa snažíme získať aj do nášho

sme v sebe hľadali potrebu a dostatoč-

festivalového programu. Samozrejme,

nú hnaciu silu bojovať o viac. Preto si

v súčasnosti veľmi zjednodušujú prí-

veľmi vážim prácu kolegov aktivistov

stup k filmom databázy ako Cinando

a kolegýň aktivistiek, čo denno-denne

a pomáha aj fakt, že za jedenásť rokov

vykonávajú mravčiu prácu, aby sme sa

sme si vybudovali korektné kontakty so

my všetci mali lepšie.

svetovými predajcami a sami nám ponúkajú filmy do programu.

Čo vás utvrdzuje v tom, že má zmysel organizovať tento festival?

Snažil sa niekedy niekto ohroziť exis-

Málokde platí veta „pozeráme sa na

tenciu festivalu?

filmy pre poznanie, že nie sme sami“

Isté skupiny ľudí vyčítali niektorým

až tak doslovne ako v prípade teplých

grantovým schémam, že podporujú

filmov a ich teplého publika. V istom

podujatia nášho typu, ale to vôbec nev-

zmysle mňa osobne počas puberty

nímam ako nejaké ohrozenie festivalu.

(nielen) teplé filmy zachránili.

Skôr máme problém získavať komerč-

Ak sa na každom premietaní nášho

ných partnerov. Dokonca sa stretáva-

festivalu nájde aspoň jeden divák, ale-

me aj s tým, že niekto festival podporí,

bo diváčka ktorému daný film niečo

ale nemá záujem o oficiálne uvedenie

dá, tak má stále zmysel festival robiť.

medzi partnermi.

Môže sa mu film aj nepáčiť, prípadne ho rozčúliť. Čokoľvek je lepšie ako letar-

A médiá sú ochotné figurovať medzi

gia a pasivita. A ja verím, že práve FFi je

partnermi?

príležitosťou na to, aby sme neboli ani

Pri médiách až taký výrazný problém

letargickí, ani pasívni.

nepociťujeme, pretože každá téma, ktorá je trošku provokatívna, im môže zvýšiť čítanosť. Teraz už však zverejňujú len povinné jazdy alebo základné informácie, keďže písať o LGBTI už dávno nie je veľmi kontroverzné. Jednak tá téma už nikoho až tak nezaujíma, a jednak v západnom svete je už takmer

ZIMA17

11


QYS Text: Peter Scherhaufer

Foto: Simona Müllerová

QUEER KULTÚRA NILS WILKINSON A MIGUEL GRANJA: SLOBODA LGBTI ĽUDÍ JE STÁLE VEĽMI KREHKÁ 12

V novembri sa v Bratislave uskutočnil už piaty ročník divadelného festivalu Drama Queer. S monodrámou Nahý vojak sa na ňom predstavil aj herec Nils Wilkinson žijúci v Nemecku s režisérom Miguelom Granjom, ktorý pochádza z Portugalska. Nahý vojak je divadelnou adaptáciu románu rakúskeho spisovateľa O. Belmana, v ktorej sa hlavný hrdina vyrovnáva so svojou homosexuálnou orientáciou. Román zároveň približuje teplý svet Viedne v 70. a 80. rokoch minulého storočia. S oboma tvorcami sme sa porozprávali nielen o divadle, ale aj o živote LGBTI ľudí.


13 Prečo ste sa rozhodli preklopiť Bel-

ľudí úplne niekde inde ako sú dnes. Je

manov román do podoby divadelnej

veľmi dôležité, aby sme si tú dobu pa-

hry?

mätali, aby sme si boli vedomí krehkos-

NILS: Keď som si prečítal knihu, prvé

ti našej slobody. Práva, ktoré komunita

čo mi napadlo bolo, že by výborne fun-

získala, by nikdy nemali byť brané ako

govala ako monológ. Súviselo to s tým,

samozrejmosť. Nikdy nevieme, kedy za

ako bol príbeh vyrozprávaný, ako aj s

ne budeme znovu musieť bojovať.

jeho nádherným jazykom. Navyše, veľmi som si chcel túto postavu, ktorá roz-

Hovoríš, že tvoje vlastné prežívanie

práva bez hanby a bez výčitiek, zahrať.

sa od postavy značne líšilo. Ako si k

Svoje vášne som vtedy prežíval úplne

nej teda v procese príprav hľadal ces-

inak ako hlavný hrdina, napriek tomu

tu?

som sa na neho dokázal veľmi dobre

NILS: Už od začiatku som tam cítil veľ-

napojiť po emocionálnej aj intelektuál-

mi silné spojenie. Od prvého prečítania

nej stránke.

románu až po začiatok skúšok uplynu-

MIGUEL: Mňa zaujala možnosť ponoriť

lo osem rokov a ja som medzitým túto

sa do obdobia, kedy boli práva LGBTI

200-stranovú knihu prečítal viackrát.

ZIMA17


QYS Musel som ju totiž zredukovať do diva-

Myslíte si, že LGBTI komunita v zá-

delnej hry, ktorá by trvala hodinu. Od

padnej Európe už vyhrala svoj boj za

začiatku som chcel, aby bol môj herec-

uznanie a akceptáciu?

ký prejav minimalistický. Preto som sa

MIGUEL: Rozhodne nie, čomu nasved-

viac sústredil na rozprávanie príbehu a

čuje aj nástup krajnej pravice k moci vo

napätie v slovách než na detailnú prá-

viacerých európskych štátoch. Pravdu

cu s charakterom, ktorú divák bežne

povediac, žili sme už aj liberálnejšie

očakáva od herca. Tá už totiž bola ob-

časy. Napríklad aj v tradične „teplom“

siahnutá v jednotlivých situáciách v ro-

Kolíne nad Rýnom vám v niektorých

máne, a tým pádom aj v jeho adaptácii.

štvrtiach neodporučia, aby ste sa držali so svojím partnerom rovnakého

14

Hlavná postava žije život, v ktorom sa

pohlavia za ruky. A tým nemyslím len

na prvom mieste nachádza sex. Nie je

problematické výtržnícke štvrte. Naj-

to klišé?

dôležitejšou vecou je vzdelávanie, a

NILS: Je veľmi ťažké vytvoriť postavu

to už na základných školách. Učiť deti

geja bez pocitu, že určitým spôsobom

hodnotám

plní reprezentatívnu funkciu celej jed-

otvorenému zmýšľaniu. NILS: Uznanie

nej sociálnej skupiny. Pokiaľ sa divák

je veľmi široký pojem a boj zaň nekončí

rozhodne, že ho bude vnímať ako ne-

nikdy. Uznanie štátom pre jednu soci-

jaký prototyp, veľa s tým nenarobíte.

álnu skupinu automaticky neznamená,

Ale ak vytvoríte postavu, ktorá je ne-

že každý jej člen sa bude cítiť uznaným.

konformná a iritujúca, tak to potom

Filozofka Judith Butler povedala, že

veľmi pomáha rúcať stereotypy. A to

neexistuje uznanie bez útlaku. Man-

bol aj prípad našej hry. Keď sme ju hra-

želstvá homosexuálom síce umožňujú

li na Medzinárodnom divadelnom gay

operovať v určitom priestore, ale záro-

festivale v Dubline, noviny pozitívne

veň sú konfrontovaní s prevažujúcim

zhodnotili, že z hry nešiel žiadny pocit

presvedčením, že „správny život“ je len

úzkosti hrdinu z jeho inakosti ani nena-

ten monogamný a romantický vzťah v

pĺňal obraz vystrašeného a izolovaného

rámci nukleárnej rodiny. Cenou LGBTI

geja. Práve naopak, páčilo sa im, že mal

hnutí za sociálne uznanie bolo preto

v sebe aj kus arogancie. A to je dobré.

to, že diskusia o všetkých ostatných as-

slobody,

demokracie

a

pektoch, či už politického alebo erotického života, ktoré sú odlišné od majority, bola odložená bokom. Majorita vás totiž uznáva len vtedy, keď spĺňate jej predstavy o tom, ako žiť.


Čo by malo byť ďalším krokom?

ktorý kombinuje poéziu anglických

NILS: Ďalším krokom by malo byť zru-

básnikov Gerarda Manleyho Hopkinsa

šenie privilegovaného statusu cirkev-

a Charlesa Madgea. Skladby sú hotové

ných, ale aj svetských sobášov. Najbliž-

a ja hľadám formu, ako ich previesť na

šie k tomu je v súčasnosti Francúzsko,

javisku. Súbežne fungujem s hudob-

ktoré zaviedlo takzvaný Pakt občian-

nou skupinou Lelaina.

skej solidarity. Ide o to, aby práva a pri-

MIGUEL: Ja len doplním, že Bozk pa-

vilégia neboli viazané len na uzavretie

vúčej ženy bude mať premiéru v máji

partnerstva, ale aby ich mali všetci,

2018 v Dubline, kde otvorí Medzinárod-

ktorí sa milujú, spávajú alebo žijú spolu,

ný divadelný gay festival. Okrem toho

respektíve sa sami považujú za rodinu.

pomaly rozbieham prípravy inscenácie

Rovnako si myslím, že by mal vzniknúť

mojej hry Mäsožravec a na jar vyjde v

dialóg medzi moslimami a gejmi, pre-

Lisabone aj môj druhý nový román.

tože politici ich veľmi radi stavajú proti sebe, aby mobilizovali homosexuálov proti imigrantom. Reflektuje kultúra v Portugalsku či

15

Nemecku tému gejov dostatočne? MIGUEL: LGBTI témy nemajú v Portugalsku príliš silné zastúpenie v divadle. Zato v Nemecku je gej subkultúra silnejšia a aktívnejšia. Najmä preto, že tam táto téma už nie je nová. Nech je to však kdekoľvek na svete, je dôležité neprodukovať len ďalšie „gayshow“, ale včleniť LGBTI témy do iných umeleckých projektov. Aké umelecké projekty najbližšie chystáte? NILS: S Miguelom plánujeme divadelnú verziu románu Bozk pavúčej ženy od argentínskeho autora Manuela Puiga. Ja zároveň skladám hudbu pre rôzne básne, a práve dokončujem projekt,

ZIMA17


QYS Divadelný festival Drama Queer má za sebou svoj 5. ročník. V roku 2017 bola jeho hlavnou témou sloboda identít. Prinášame vám z neho fotoreportáž, ktorej autorkou je Simona Müllerová.

16


17

Švajčiarska performance Simone Aughterlony a Jen Rosenblit zaujala choreografickou básňou o spojení živého a neživého. Pikoškou je, že tanečníčky potrebovali na predstavenie metrák dreva a štyridsať bukových pňov.

ZIMA17


QYS

18

Otvorenie festivalu sa nieslo v kabaretnom duchu pod taktovkou Milana Zvadu.


19

Irvin Welsh vie čo treba robiť, keď chce človek schudnúť. Drastické chudnutie si užívajú v jeho inscenácii herečky Zuzana Stivínová a Pavla Beretová z divadla Meetfactory. Foto: Terézia Hlavínková

ZIMA17


QYS

20


21

Svetelnú show vykúzlilo predstavenie Black and White v podaní Jany Vrány. Prítomných hypnotizovali aj kúdole pary.

ZIMA17


QYS Text: Andrej Kuruc

Foto: https://www.ad.nl/

QUEER KULTÚRA PEPIJN ZWANENBERG: PO DÚHOVOM PRECHODE MUSÍ PREJSŤ KAŽDÝ, AJ XENOFÓB, AJ HOMOFÓB 22

Pepijn Zwanenberg je 48 ročný holandský politik a DJ, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie prvého stáleho dúhového prechodu pre chodcov na svete v Utrechte. V decembri navštívil Bratislavu v rámci Pecha Kucha Night a pri tej príležitosti sme sa porozprávali o jeho dúhovej rodine, práci politika a prečo sa venuje DJingu.


23

ZIMA17


QYS O tom ako sa stali dúhovou rodinou

byť párom a spraviť si dieťa, nepoužívať všetky tieto umelé spôsoby“, sťažuje sa

24

Pepijn má partnera Iva, s ktorým žije

Pepijn. Dodáva však, že by sa to mohlo

od roku 2000 v Utrechte na hausbo-

v blízkej budúcnosti zmeniť. Keďže

te. Nie sú zobratí, aj keď v Holandsku

je stále viac rôznych rodín, holandské

sú manželstvá dvoch gejov legálne.

Ministerstvo spravodlivosti vytvorilo

Vychovávajú spolu 2,5 ročnú dcérku

komisiu, ktorá uskutočnila v praxi

Katee. Oslovili svoju hetero kamarátku

výskum a nakoniec navrhla, že môže

Janet, ktorá nemala deti a nevedela, či

mať dieťa maximálne štyroch rodičov

chce vôbec chce. Nakoniec povedala

a dve rozdielne domácnosti. Minulý

áno. Katee žije v striedavej rodičovskej

rok mali v Holandsku voľby. Teraz majú

starostlivosti. Polovicu času je s matkou

novú vládu s dvomi kresťanskými

a polovicu času s Pepijnom a Ivom.

politickými stranami. Tieto strany stále

Každý týždeň majú spoločné večere a

tvrdia, že rodina je to najdôležitejšie

niekedy sa stretnú vonku na kávu alebo

a že treba chrániť deti. Stále sa však

pivo, sviatky trávia ako jedna rodina.

rozhodujú, či túto zmenu uzákonia,

Pepijn hovorí: „Máme dve rozdielne

pretože tento typ rodín im nevonia.

domácnosti, ale cítime sa ako jedna ro-

Vo vláde sú ale aj dve ďalšie strany,

dina, ktorá má spolu dieťa. Sme veľmi

ktoré sa zaviazali k dúhovému mem-

dobrý priatelia, ide to veľmi dobre“.

orandu. To bolo podpísané takmer

Zákonnými rodičmi dcérky sú Pepijn

všetkými stranami a po preskúmaní

a Janet, Ivo nie. V Holandsku môže

chcú úpravu rodičovstva zahrnúť do

mať dieťa maximálne dvoch rodičov.

novej legislatívy. Pepijn dúfa, že sa tak

Znamená to, že ak pôjde Ivo do

stane, lebo je to lepšie pre ochranu ich

Bruselu alebo Bratislavy s Katee, môžu

dieťa. „Teraz keď sa mne alebo Janet

ho podozrievať z únosu. Alebo ak by

niečo stane, môžu vziať dcéru preč od

chcel Ivo otvoriť pre ňu bankový účet,

Iva. Alebo si môže moja matka robiť

nemôže, pretože nie je jej otec.

nároky na pestúnstvo“. Pepijn ale tvrdí,

Pepijn to rozvíja: „Chceme všetky práva,

že sa spoločnosť mení. Tak, ako to bolo

ale tiež všetky povinnosti. Holandsko

predtým s gej manželstvami, ľudia

toho toleruje veľa, ale väčšina dúhové

stále požadujú svoje práva, čo je dobrá

rodiny nemá rada alebo ich neakcep-

vec. „Moja matka nebola tiež nadšená,

tuje. Rodina, kde dvaja muži vychová-

keď som jej povedal, že sa stane starou

vajú dieťa je aj u nás stále divná. Stále

mamou. A teraz sa hnevá, keď jej

sú tam nejaké predsudky. Ak sa chcete

aspoň raz za týždeň nepošlem obrázky

stať rodičom, hovoria vám, že musíte

vnučky“, usmieva sa.


Pepijn hovorí tiež o tom, prečo sa

Dúhový prechod pre chodcov

nerozhodli pre adopciu. Spoločná adopcia detí v Holandsku je legálna,

Pepijn je samosprávnym politikom v

ale je to problematické. Jediná krajina,

Utrechte už takmer 12 rokov. Podľa

v ktorej je okrem Holandska možné

neho ide o multi-kultúralne mesto.

adoptovať dieťa pre pár rovnakého

Vraví, že „Utrecht je krajší ako Amster-

pohlavia, sú Spojené štáty americké, aj

dam. Máme krásne kanály, najväčšiu

to iba v niektorých štátoch. Ak si chce

univerzitu, školy zamerané na umenie,

pár adoptovať dieťa v USA, musia mať

veľké množstvo študentov. Je to veľmi

rodičia menej ako 40 rokov a náklady

vibrujúce mesto.“ Pepijnova politická

sú medzi 35,000 až 45,000 dolárov. V

strana tú má väčší vplyv ako v Am-

Holandsku adopcia nie je veľmi bežná.

sterdame. Utečenci tam nie sú žiaden

Je to pre holandský sociálny systém,

problém. Majú pre nich program a

ktorý umiestňuje deti skôr do náhrad-

kurzy, komunikujú so susedstvami.

ných rodín – to je najčastejšie v prípa-

Mladých sa snažia integrovať. Pepijn

doch, keď pochádzajú z problémových

patrí do ľavicovej strany zelených. Na

rodín alebo sú rodičia drogovo závislí.

túto stranu často útočia extrémne

A keď sa v rodine zlepší, môžu sa deti

pravicové strany, ktoré sa snažia oslovo-

vrátiť, čiže adopcia nie je najlepšia

vať LGBT ľudí argumentom, že keď do

možnosť, vysvetľuje Pepijn.

krajiny prídu moslimskí utečenci, tak

Aby Pepijn a Ivo vyriešili svoju súčasnú

im ublížia. Pepijn sa sťažuje, že tieto

rodičovskú situáciu, spísali medzi

strany majú stále rovnakú podporu,

sebou zmluvu. V nej sa tiež píše, že je

bez ohľadu na škandály.

pre nich ich dcéra prioritou. Je tam tiež

V rámci svojej práce sa venuje býva-

uvedené čo urobia keď sa pohádajú,

niu, prostrediu v meste a kultúrnemu

čo sa stane keď niekto zomrie, keď

dedičstvu. Vytvoril tiež dúhový pochod

dvaja ľudia zomrú, atď. Všetky možné

pre chodcov. Jeden taký videl v San

negatívne situácie sú zahrnuté v

Francisku počas Pride dňa. To ho

kontrakte. Píše sa tam tiež, že keď sa

inšpirovalo a tak keď bol v roku 2013

dostanú do hroznej hádky, mali by

Utrecht hosťovským mestom Pride

spolu komunikovať, inak musia ísť na

dňa, prišiel s návrhom namaľovať a

mediáciu. Snažia sa myslieť na všetky

zaviesť takýto prechod aj v ich meste.

veci, veľa párov to tak nerobí, pretože

„V meste máme veľmi dobrú LGBTIQ+

si myslia, že majú lásku, majú deti a

diverzity politiku, ale nemôžete ju vid-

zostanú spolu po zvyšok života. Ale to

ieť, nie je na uliciach. A preto som bol

tak nemusí byť, upozorňuje Pepijn.

presvedčený, že je dúhový prechod pre

ZIMA17

25


QYS chodcov super symbol. Po prechode

párov rovnakého pohlavia, takými, ako

musí prejsť každý, aj xenofób, aj ho-

sú vo Viedni. Svetlá dokážu vymeniť aj

mofób. Tiež musia prejsť cez dúhu, keď

v iných mestách, majú ich do zásoby.

sa chcú dostať na druhú stranu cesty“,

„Aj u vás by sme to vedeli“, podpichuje

vysvetľuje. A tak vznikol prvý perma-

Pepijn.

nentný dúhový prechod na svete. Bol otvorený 24. júna 2013 v centre mesta

Prečo ho baví dídžejing

v komerčnej oblasti. Existuje teda

26

už skoro 5 rokov. V súčasnosti majú

Pepijn ukončil divadelnú školu ako

v Holandsku už okolo 50 dúhových

divadelný scenárista. Toto zamestnanie

prechodov. Ako v Amsterdame, tak

však opustil, teraz sa venuje politike

aj v malých dedinkách. „Rozširuje sa

a je DJ. Hrá elektro hudbu, disco a

to po celej krajine“, teší sa Pepijn. „Je

punk. Začal robiť vlastný typ party,

dôležité ukázať, že každý je súčasťou

ktorá nazýva „Cruise Control“. Vždy

spoločnosti a myslím si, že je to fanta-

ho prekvapovalo, že v každom gej

stické. A vyzerá to dobre na ulici, je to

bare, do ktorého prišiel, či v Bratislave,

skvelá vec“. Pejpin si s dcérou spravil

Barcelone, alebo Amsterdame, všade

na prechode fotku. Miestne noviny ju

hrala rovnaká hudba. Celý čas Lady

vyhlásili za fotku roka a bol tiež nomi-

Gaga, všetky hudobné idoly. Takže si

novaný na osobnosť roka. . Bol dojatý:

povedal, že naozaj musí urobiť niečo

„Je to krásna fotka, je to fotka, o ktorej

iné. „Tak som začal s party, kde hráme

človek vedel, že raz príde. Je milé keď

hudbu, ktorú máme radi, väčší under-

aj mesto môže ukázať, že je mestom

gorund. Sme taký queer kolektív DJov.

ľudských práv, že je v meste symbol,

Hrali sme každý mesiac, teraz každé

každý po ňom chodí, je v strede nák-

dva mesiace a robíme dídžejing na fes-

upnej zóny. Takže každý po ňom musí

tivaloch“, vysvetľuje. Na party nezará-

prejsť“. Niektorí ľudia ho kritizovali, že

bajú žiadne peniaze, robia to zadarmo.

je ľahké namaľovať prechod v cen-

Pepijn si myslí, že sú party dobré aj z

tre, ale na predmestí by to neurobili.

politického hľadiska. Môžu pomôcť

Pepijn im však vždy odpovedá, že toto

ľuďom s rôznymi životnými štýlmi za-

je miesto, kam chodí každý, aj keď

padnúť. Spomína si: „Je to zábavné, pár

príde niekto z vidieka. Hovorí, že po

rokov dozadu som stretával ľudí, ktorí

tom prechode musia tiež chodiť zlí

mi hovorili, že Cruise Control zmenil

ľudia a to sa mu páči. Považuje to za

ich život. Mohli byť samými sebou, tak

anarchistické. V meste tiež inicioval

ako sa to sa to len dá“, dodáva.

spustenie semaforov s postavičkami

Pre Pepijna je táto práca s jeho prácou


pre mesto skvelou kombináciou. Väčšina ľudí v politike má oblek, vyzerajú ako keby pracovali v biznise. Raz sa ho jeden zo študentov, ktorý prišiel na radnicu, opýtal, prečo je jediný politik, ktorý vyzerá normálne.

27

Webová stránka: http://pepijnzwanenberg.nl/pepijnzwanenberg.nl/Welkom.html Facebook stránka party: https://www.facebook. com/cruisecontrol.utrecht/

ZIMA17


Text: Jana Jablonická-Zezulová

HISTORICKÉ OKIENKO JANY JABLONICKEJ ZEZULOVEJ

Foto: archív Inakosti, archív Jaromíra Břouška, archív Jana Seidla, sme.sk, Společnost pro queer paměť Praha

HLAS SEXUÁLNÍ MENŠINYHOMOSEXUÁLNA TLAČ V ČESKOSLOVENSKU V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ 28

QYS


Jste homosexuelní, zaplaťte nebo...!“

Píše sa v Hlase, liste pre sexuálnu refor-

Drzost nízkých individualit nezná mezí.

mu v roku 1936. V tom čase bola intimi-

V minulých dnech došlo k zatčení pětičlenné party, jež v Praze vytvořila vyděračskou společnost. Nejstarší z nich, 43-letý Antonín Lippert mající za sebou už 20 roků těžkého žaláře zorganisoval

ta medzi osobami rovnakého pohlavia trestná a trest mohol dosiahnuť od 1 do 5 rokov ťažkého žalára . V skutočnosti samotné tresty boli nižšie, pošramotená povesť však sprevádzala obete aj celý život. Kvôli mravnostným deliktom

falešné policejní komisařství. Lippert

ich už nikdy nezamestnali v štátnej či

představoval se jako detektiv Borko-

verejnej správe, stratili nárok na penzie

vec z pražského policejního ředitelství, ostatní jako detektivové. Samosebou, že se nejdříve vrhli na vydíraní homoerotů. Kolik jich měli ve „vyšetřování“ s napřaženou pravicí a se slovy „dejte“,

v prípade, ak patrili napríklad k vojnovým veteránom. Nemali nárok na sociálne dávky, a tak sa snažili prežiť rôzne, niekedy aj v kriminálnom prostredí. Nič dôstojné, nič perspektívne.

nedá se zjistit, jelikož poškození raději dají vyděrači poslední kabát, než by se

29

udáním individua vystavili nebezpečí podezírání. Jen § 129 umožňuje darebákům páchaní vyděračských zločinů. [...] Přesto však může se mnohému přihodit, že padne do spárů těchto bestií mezi lidmi. V takovém případě obavy stranou! Přijďte nejkratší cestou do redakce Hlasu; postaráme se o to, abychom darebáka učinili neškodným.“

ZIMA17


QYS Už v 20. rokoch minulého storočia sa skupina „osvietencov“ v Československu

snažila založiť spolok, ktorého

úlohou by bolo poukazovať na túto nespravodlivosť a dosiahnuť odtrestnenie homosexuality v spoločnosti. Žiaľ, úrady tento spolok nepovolili. Na začiatku 30. rokov tak prevezme na seba túto úlohu prvý tlačový orgán ľudí „sexuálnej menšiny“ – Hlas sexuální menšiny. S cieľom zrušiť nespravodlivý paragraf, ktorý ničí životy mnohým ľuďom, pretože sa stávajú ľahkou obeťou vydieračov a s cieľom odstraňovať predsudky o ľuďoch homosexuálnej orientácie uzrie svetlo sveta vizuálom nenápadný, ale o to viac burcujúci časopis, ktorého

30

snahou je zároveň okolo seba vytvoriť komunitu ľudí usilujúcich sa o reformu spoločnosti. Časopis zakladajú v roku 1931 dvaja bratia, František a Vojtěch Černí, ktorí s vydávaním začali aj preto, že ich „četní rozumní lidé“ presvedčili, že existenciu časopisu budú všestranne podporova, a to nielen v symbolickej, ale aj finančnej rovine. Veľmi silno si uvedomovali, že ak má časopis vychádzať so 14-dennou periodicitou a spracovávať podnety od množstva ľudí, bude si vyžadovať zapojenie redaktorov na plný úväzok.

Vojtěch Černý


31

Zdôvodnenie vydávania Hlasu

ZIMA17


QYS Hlas sa neprofiloval nijako špecificky, bol to spoločenský časopis s rubrikami tak politického, ako aj literárneho charakteru, vychádzali v ňom básne a poviedky, ale aj inzertná rubrika – veľmi podstatný prvok pre zoznamovanie sa, ale aj pre budúci potenciálny aktivizmus. Ak bolo totiž cieľom motivovať komunitu sa angažovať za svoje práva, najskôr sa ľudia niekde museli zoznámiť a stretávať. Tak Hlas reklamuje okrem produktov a živností aj rôzne reštauračné zariadenia, ktoré boli otvorené stretávaniu ľudí homosexuálnej orientácie, často aj preto, že samotný majiteľ, prevádzkar či čašník patrili ku komunite.

32

Z politických článkov rezonujú hlavne tie tzv. burcujúce, teda články, ktoré sa čitateľov a čitateľky snažili presvedčiť či motivovať, aby sa pripojili k skupine „menšinárov“ a sami priložili ruku k cieľom, ktoré si Hlas vytýčil. Že to nebude ľahké, ukázala rýchlo samotná prax vychádzania časopisu od jeho prvých začiatkov. Časopis sa snažil neustále vykryť nedostatok zdrojov, v každom čísle vyzýval „homoerotov“, aby prispeli na vydávanie časopisu a aj takto sa zaslúžili o „spoločnú vec“. Redakcia napríklad vynaložila značné množstvo finančných prostriedkov, aby mohla časopis zasielať v uzavretej obálke, teda diskrétne, na rozdiel od oveľa lacnejšieho odoslania časopisu bežnou formou

Imrich Matyáš


Reklama v Hlase

(teda ako každé iné noviny) do schrán-

bitím, ani §-om 241 nášho trestného zá-

ky.

kona nebolo možné nijako vykántriť a ututlať. Pokročilá veda teda zistila, že u

Redakcia zároveň zasielala časopis za-

homosexuálneho založenia sa jedná o

darmo tým, u ktorých sa snažila získať

prirodzenosť, nijak a nikdy nezmeniteľ-

podporu pre zrušenie paragrafu – a to

ný stav a čo je dôležité – toto pohlavné

poslancom, ministerstvám, význam-

založenie a činy nikomu na svete nie sú

ným osobnostiam, policajným i sud-

škodlivé. Čo teda má sa tu trestať a za

covským organizáciám. Imrich Matyáš

čo sa má tak kruto zaobchádzať s čest-

(1896 – 1974), poverený vedením sloven-

nými ľuďmi? Normálny rozum a zdravá

skej redakcie Hlasu, napríklad zasielal

logika vyvodzovala z poznatkov vedy

časopis aj lekárskym autoritám z ob-

ten uzáver, že je krutou nespravodli-

lasti psychiatrie a etablujúcej sa sexu-

vosťou týchto ľudí s takýmto neškod-

ológie na Slovensku, právnikom, tiež

ným sexuálnym založením deklasovať,

súdom a niektorým sudcom a iným

nimi pohŕdať, považovať ich za menej-

vedeckým autoritám. Činil tak s cieľom,

cenných a druhoradých občanov tejto

aby ich argumenty uvedené v článkoch

vlasti.“

presvedčili a sami pri rôznych odborných diskusiách prispeli k vnímaniu

Či úrady alebo autority na Hlas reago-

homosexuality ako prirodzeného sta-

vali a akým spôsobom, dnes povedať

vu, „ktorý nijakým spôsobom inkvizič-

s určitosťou nevieme. Matyáš však na-

ným, ani väzením, ani uprosovaním, ani

príklad sám vo svojich denníkoch a

ZIMA17

33


QYS prácach uviedol, že sa mu podarilo na svoju stranu získať nestora psychiatrie a neurológie na Slovensku, Karola Matulaya alebo právnika Vojtecha Hudeca, ktorý sa na právnickom zjazde k reforme československej legislatívy vyjadril za odtrestnenie homosexuality. Slová a argumenty Hudecovho právneho textu veľmi nápadne pripomínajú Matyášove formulácie. Nakoniec, boli kolegovia na úrade sociálneho zabezpečenia, kde Matyáš pracoval. Hlas sa podľa slov svojich vydavateľov z finančných a iných ťažkostí nevedel dostať a tak sa jeho zakladatelia, bratia Černí rozhodnú vydávanie časopi-

34

su ukončiť. Ešte predtým sa napríklad snažili získať podporu pre Hlas na rôznych komunitných zábavách, kde sa stretávala homosexuálna klientela, a vybrať čiastku, ktorá dočasne podporila ďalšie vydávanie. V roku 1932 však s touto činnosťou nadobro končia a úsilie bratov Černých na seba preberá iná redakcia, ktorá sa nevedela zmieriť s tým, že by časopis skončil a tým boli ohrozené snahy o emancipáciu homosexuality v Československu. O Vojtěchovi Černom však ešte budeme počuť. V roku 1932 teda Hlas pokračuje pod názvom Nový hlas pod vedením redakcie v zložení Jiří Karásek ze Lvovic (1871 – 1951), známy český básnik a spi-

Jana Mattuschová (hore) a Štefan Kostelníček (dole)


sovateľ, ktorý zároveň pre vtedajšiu ko-

možno dosíci jen spolupráci s normál-

munitu predstavoval veľký vzor a žijúcu

ními lidmi – jsme proto proti isolova-

legendu, ďalej František Čeřovský (1881

nosti homosexuálních.“ Nový hlas dal

– 1962), právnik a advokát, ktorý sám ku

po prevzatí moci nacistami v Nemecku

komunite nepatril, angažoval sa však

roku 1933 priestor aj článkom v nemec-

za jej práva až do konca svojho života a

kom jazyku v samostatnej prílohe, keď-

do tretice Eduard Weingart, čo bol lite-

že po zákaze homosexuálnej tlače bol

rárny pseudonym pražskej úradníčky,

Hlas jediným periodikom tohto druhu

Jany Mattuschovej.

na svete.

Nový hlas nadviazal na svojho pred-

Z dôvodu slabého odoberania časopi-

chodcu („nekompromisnost a pevnost

su zo strany čitateľov však aj Nový hlas

v hájení zájmů našich lidí a jejich práv

v roku 1934 končí, „neboť je příliš těch,

na život a prosté lidské štěstí“) , zároveň

kdo mají smysl pouze pro tělesnou

bolo jeho ambíciou zvýšiť kvalitu prí-

stránku homosexuality, za níž dychtí

spevkov a nestať sa miestom, kde by sa

po ulicích, mnozí se obávali, že by je

riešili osobné spory. Narážal tak zjavne

poštovní doručování časopisu mohlo

na spory Vojtěcha Černého a jeho štýl

zdiskreditovati (jak mnoho bylo však

riadenia redakcie, čo u mnohých vyvo-

těch, jimž odběr časopisu mohl jen po-

lávalo nechuť sa angažovať v prospech

lepšit důvodně pošramocenou pověst),

svojich práv. V novoročnom príspevku

nebyly spokojeny dělné třídy vědecký-

v roku 1933 sa jeden z členov redakcie

mi články a lidé vyššího vzdělání čte-

prihovára za to, že „“Nový Hlas“ nebude

ním populárním. Nebylo prostě možno

časopisem prokletých lásek, nýbrž lidí,

v omezeném rozsahu vyhovět všem.“

kteří pozvolna dosahují uznání lidské společnosti a usilují o úplné své zrovno-

V roku 1936 sa však opäť vracia na scé-

právnění před společností i před záko-

nu jeho pôvodný zakladateľ, Vojtěch

nem.“

Černý (1893 – 1938) a obnoví vydávanie časopisu pod názvom Hlas. List pro

Je nutné uviesť, že časť redakcie časopi-

sexuální reformu. Historickému výsku-

su sa vyhranila aj proti tým homosexu-

mu je, žiaľ, k dispozícii len prvé číslo z

álom, ktorí prekračovali rodové normy

októbra 1936, ostatné čísla, ktoré po-

alebo sa správali tak, že tým poškodzo-

stupne vyšli v rokoch 1936 a 1937 sa v

vali iných homosexuálov v očiach ve-

evidencii Národnej knižnice Českej re-

rejnosti, ako aj sťažovali emancipačné

publiky už nenachádzajú a naposledy

úsilie „hlasistov“. „Uznání společnosti

boli k dispozícii pred rokom 1993. Kam

ZIMA17

35


QYS zmizli, či a za akým účelom ich niekto odcudzil, nie je známe. Je fakt, že sa doteraz nikde nenašli a považujú sa tak za stratené. V prvom čísle obnoveného vydávania Hlasu prevažujú opäť články nabádavého charakteru, aby sa ľudia prihlásili k obhajobe svojich práv a za zrušenie protihomosexuálneho zákona, vyskytuje sa tam aj článok o perzekúcii homosexuálov v nacistickom Nemecku. Redakcia časopisu v ďalších číslach časopisu uvažovala o tom, že by ho rozdelila na dva tituly, jeden viac odbornejšieho charakteru a zameraný na politické a vedecké autority, a druhý viac komunitného charakteru zameraný na samotných homosexuálov. Tento zámer však už naplnený nebol a

36

časopis svoju činnosť v roku 1937 opäť ukončuje, hlavne kvôli ekonomickým dôvodom. Za pozornosť ešte stojí zmienka o brnenskom časopise Kamarád. Časopis věnovaný zájmům přátelství uznaným vědou a kulturními státy, ktorý založil Štefan Leonard Kostelníček (1900 – 1949), slovenský maliar v roku 1932 v Brne. V archívoch sa zachovalo len jedno číslo, a teda nie je isté, či bolo napriek veľkým ambíciám vydavateľa zároveň posledné alebo ich vyšlo viac, Predná strana Hlasu z roku 1936 (hore) a Obálka Kamaráda (dole)

len sa nedochovali. Tento brnenský časopis si vytýčil rovnaké ciele ako jeho pražský „starší brat“ Hlas, teda snažiť sa o zrušenie trestného zákona, od-


straňovať predsudky o homosexualite

ka nemu rozhodli angažovať, dnes už

smerom k verejnosti a motivovať ľudí

zistiť nevieme. Nechajme snahy Hlasu

z komunity, aby sa angažovali, rovnako

hodnotiť jedného z najpovolanejších,

ako pomáhať týmto ľuďom vo forme

zápalistého osvetového pracovníka Im-

právneho a lekárskeho poradenstva.

richa Matyáša: „Veru sme boli malý po-

Časopis deklaroval, že nechce byť kon-

čet, ktorí sme sa takmer výhradne len

kurenciou pražskému Hlasu, ale na-

duševnými zbraňami vedy a humanity

opak spoločné úsilie zosilniť, preto aj

v prospech homoerotov exponovali.

vyzýval čitateľov, aby odoberali oba ča-

[…] Ten malý počet mužov a žien, ktorí

sopisy. Rôzne náznaky však nasvedčujú

sa predsa postavili do bojovného šíku,

tomu, že pražská redakcia to vnímala

čestne obstáli a tým sa zaslúžili o spra-

ako trieštenie síl a zdrojov a Hlas po-

vodlivosť a pokrok. Im patrí tiež úcta a

važovala za jediný časopis svojho dru-

nehynúca vďaka, o ktorú – ako ich po-

hu v Československu. Aj do Kamaráda,

znám – nestoja.“

rovnako ako v prípade všetkých verzií Hlasu, prispieval svojimi článkami slovenský úradník, Imrich Matyáš.

37

V rokoch 1931 – 1937 vychádzal s prestávkami časopis, ktorý nemá v Československu obdobu. Odvážny, burcujúci, moderný. S rubrikami politickými, aj

Literatúra a zdroje:

literárnymi, sem tam sloganmi a rekla-

Hlas. List pro sexuální reformu, číslo 1, 1936. Dos-

mami, ako aj krátkymi fejtónmi. Mnohí jeho autori a autorky písali pod pseudonymom a skratkami, čo len poukazuje na to, ako bolo v tomto období ťažké sa prihlásiť k svojej orientácii či verejne sa zasadzovať za práva tak deklasovanej a ponižovanej skupiny ľudí, akou boli ľudia inej sexuálnej orientácie. Ako oni sami na Hlas reagovali, ako v nich

tupný online tu: https://www.queerpamet.cz/soubor/ hlas-rocnik-1936 Kamarád. Časopis věnovaný zájmům přátelství uznaným vědou a kulturními státy, číslo 1, 1932. Dostupný online tu: https://www.queerpamet.cz/ soubor/kamarad-1932 Matyáš, Imrich: Pohlavný život vo svetle vedy s kritikou určitých §-ov trestného zákona. VI. Diel. Rukopis. Seidl, Jan: Od žaláře k oltáři. Emancipace homosexuality v českých zemích od roku 1867 do současnosti. Brno : Host, 2012. Lishaugen, Roar; Seidl, Jan: Generace Hlasu. Česká

rezonoval, koľkým z nich dal nádej a

meziválečná homoerotická literatura a její tvůrci.

podporu, koľkí z nich ho čítali potajom-

In: Putna, Martin C. a kol.: Homosexualita v dějinách

ky, koľkí z nich vďaka nemu spoznali svoju lásku, koľkí z nich sa práve vďa-

české kultury. Praha : Academia, 2011, s. 209 –280. Viac o Matyášovi a jeho aktivitách tu: http://matyas.sk/

ZIMA17


QYS Text: Andrej Kuruc

38

Foto: súkromný archív

QUEER VEDA MILOŠ ŠTEFANČÍK: DOBROVOĽNÉ TESTOVANIE NA HIV SA PODIEĽA NAJVYŠŠÍM PERCENTOM NA ODHALENÍ NOVÝCH PRÍPADOV INFEKCIE

1. decembra bol Medzinárodný deň boja proti HIV/AIDS. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s Milošom Štefančíkom, ktorý je predsedom OZ Dom svetla Slovensko.


39

ZIMA17


QYS Ako ste sa dostali k problematike pre-

Využili sme overené skúsenosti zo za-

vencie HIV?

hraničia a začali ich praktikovať v Slo-

Problematike HIV sa venujem od roku

venských reáliách.

2009. Dostal som sa k nej v České spo-

40

lečnosti AIDS pomoc, kde som riadil

Aké služby poskytuje vaša organizá-

projekt financovaný z EÚ zameraný na

cia a pre koho sú určené?

diskrimináciu HIV pozitívnych ľudí na

Naše aktivity môžeme rozdeliť do

trhu práce. K OZ Dom svetla Slovensko

dvoch skupín. Zameriavame sa na HIV

som sa dostal v roku 2015, kedy som

komunitu a preventívne aktivity urče-

sa stal jeho členom a bol som zvolený

né verejnosti. V rámci komunity orga-

za jeho predsedu. Za tú dobu sme sa

nizujeme komunitné stretnutia, pora-

snažili priniesť programy, ktoré sa v za-

denstvo, sprostredkovanie najnovších

hraničí osvedčili. Nejde len o akcie pre

informácií zo sveta, spoluprácu v rámci

ľudí žijúcich s HIV napríklad komunit-

pacientskych organizácií a pod. Veľmi

né stretnutia alebo svetlo pre AIDS ako

dôležitou časťou našej práce sú ale

pripomienka obetí tejto choroby, ale aj

programy zamerané na prevenciu šíre-

o aktivity zamerané na prevenciu pre

nia HIV. Bohužiaľ žiadne národné akti-

verejnosť napríklad preventívna elek-

vity a preventívne programy neexistujú

trička, Webinár o HIV pre študentov

a preto sa snažíme problematiku HIV

alebo mobilné testovanie na protilátky

prinášať verejnosti my. Zameriavame

HIV.

sa na prednášky na školách, besedy, diskusie, osvetové aktivity na verejnosti

Od kedy funguje organizácia Dom

alebo testovanie na HIV. Každá jedna

Svetla? Kedy a ako začala pôsobiť na

hodina venovaná prevencii nám vytvá-

Slovensku?

ra možnosť pôsobiť na cieľové skupiny

Občianske združenie DOM SVETLA

a v ideálnom prípade zachrániť jednot-

SLOVENSKO je pacientska organizácia

livcov pred nákazou HIV.

a vznikla v roku 2012. Zameriavame sa na odstránenie stigmatizácie ľudí HIV+,

Aké mýty stále panujú o ochorení

ich obhajobu a pomoc pri presadzo-

HIV/AIDS a aké sú súčasné fakty?

vaní ich ľudských práv. Naším posla-

Základné mýty spájané s HIV sú, že je to

ním je pôsobiť v oblasti prevencie HIV/

choroba homosexuálov a netýka sa os-

AIDS. Zaznamenali sme nárast aktivít

tatnej populácie. Veľká časť spoločnos-

od roku 2015, kedy sme sa zapojili do

ti nepozná rozdiel medzi HIV a AIDS.

viacerých medzinárodných projektov s

Generácia súčasných štyridsiatnikov a

partnermi v Česku, Poľsku a Nemecku.

starších je zasiahnutá veľkými kampa-


ňami, ktoré prebehli na konci 80-tych

po 50-ke.

rokov. Do všeobecného povedomia sa vrylo, že HIV je smrteľné ochorenie

Na čo si treba dávať pozor v rámci pre-

s prognózou dožitia pár rokov. Ďalšie

vencie, aby sme sa nenakazili?

mýty sú spojené s cestami prenosu HIV.

Je potrebne dávať dôraz na individuál-

V žiadnom prípade sa nemožno naka-

nu osobnú ochranu. Každý jednotlivec

ziť HIV klasickým spoločenským sty-

zodpovedá za svoje zdravie. Predstava,

kom, spoločným požívaním uterákov,

že nás bude chrániť náhodný sexuálny

pohárov, sauny, bazénu, uštipnutím ko-

partner alebo partnerka, ktorých dô-

márom a pod..

verne nepoznáme, je fikcia. Pre väčšinu populácie je najčastejšia cesta prenosu

V čom zlyháva zdravotnícka pomoc

HIV nechráneným pohlavným stykom.

pre pacientov a pacientky s HIV?

Ďalšie cesty sú z matky na dieťa, infiko-

Slovenské zdravotníctvo zlyháva na

vanou krvou alebo zdieľaním nesteril-

jednotlivcoch. HIV pozitívni pacien-

ných ihiel pri injekčnom užívaní drog,

ti musia zo zákona informovať lekára

pripadne pri tetovaní, piercingu a pod..

pred zákrokom o svojej diagnóze, často

Štatisticky ale prevláda nechránený

sa tak stretávajú s diskrimináciou – od-

pohlavný styk.

41

mietnutím ošetrenia. Veľmi často sa to stáva u stomatológov. Ich argumentá-

Otvorili ste nový Check point v Brati-

cia, že nie sú technicky pripravení na

slave, kde je a na čo slúži, ako sa tam

HIV+ pacientov je virtuálna. Denne ich

dostať, ohlásiť?

ordináciou prejde množstvo pacien-

Pri návštevách u partnerov v zahraničí

tov, ktorí o svojej infekčnej chorobe ani

sa často rieši dostupnosť testovania na

nevedia a sú ošetrení bez problémov.

HIV v spoločnosti. Trend niekoľkých de-

Týmto neodborným prístupom vytvá-

saťročí v Európskom priestore vrátane

rajú atmosféru strachu a stigmatizácie,

krajín Balkánu je snaha sprostredkovať

ktorý v konečnom dôsledku vyvoláva u

testovanie na HIV pomocou nezisko-

ľudí obavu ísť sa otestovať na infekčné

vého sektora. Vlády si už dávno uve-

choroby. Aj preto musíme predpokla-

domili, že cestou štátnych organizácií

dať, že aj k nám dorazí trend zistenia

nevedia osloviť komunity, ktoré sú vo

nových prípadov HIV v pokročilom

vyššom riziku nákazy HIV. Dobrovoľné

štádiu infekcie alebo počiatočných štá-

testovanie na HIV sa podieľa najvyšším

diách AIDS, ktorý môžeme sledovať v

percentom na odhalení nových prípa-

Európe a napr. aj u našich západných

dov infekcie. To nás viedlo k myšlienke

susedov v ČR. Často sa týka populácie

vytvoriť Checkpoint HIV i na Slovensku.

ZIMA17


QYS

42


Bohužiaľ sa tak nestalo s prispením štátu. Jedná sa o najväčší projekt našej organizácie od jej vzniku. Check point sídli v Ružinove na Babuškovej 2. Od nového roka bude v prevádzke každý pracovný piatok od 16-19 hodiny. Nie je potrebné sa na test objednávať. Odporúčame sa ale pripraviť na testovanie vyplnením predtestového dotazníka, ktorý nájdete na našich stránkach www.domsvetlaslovensko.sk. Jeho cieľom je stanoviť správny čas na test, aby sme predošli falošnému negatívnemu výsledku. Test by sa mal realizovať po uplynutí min. 3 mesiacov od rizika.

43

Online sprievodca predtestového poradenstva

domsvetla.sk

ZIMA17


QYS Text: Veronika Valkovičová

O TRANS* PRÁVACH A AKTIVIZME S TRANS*PARENT

Foto: súkromný archív

QUEER AKTIVIZMUS

44

Organizácia Trans*parent vznikla pred 2 rokmi so zámerom presadzovať práva a pozitívne spoločenské zmeny v prospech trans žien, trans mužov a genderqueer ľudí v Českej republike. Ich ciele sú jasné – presadzovať pochopenie a prijatie trans* osôb na spoločenskej a legislatívnej úrovni.


45

ZIMA17


QYS

46

V sychravú septembrovú stredu som

krajiny spoločné a čo nie. Naša situácia

sa vydala na konferenciu o rodových a

je podobná. LGBTI aktivizmus má prob-

queer štúdiách na Viedenskú univerzi-

lémy ako v Česku, tak aj na Slovensku.

tu. Čakala som, že stretnem mnohých

Financií je málo, každý však robí čo

kolegov a kolegyne z akadémie, moje

môže, lebo je to dôležité. Dnes o nič

nadšenie sa však naplnilo až keď som

menej ako včera. Mnoho neziskových

stretla množstvo LGBTI aktivistov a

organizácií na Slovensku, ktoré sa ve-

aktivistiek zo strednej a východnej Eu-

nujú ľudským právam i LGBTI právam

rópy. O niečo väčšia bola moja radosť,

zažíva krízu. Je to aj vďaka komplikova-

keď som v preplnenej konferenčnej

nej politickej situácii, konzervatívnym

miestnosti

politikom a političkám, a pravdaže aj

naplnenej

angličtinou,

nemčinou a ruštinou, začula češtinu.

vďaka nedostatku financií na komplex-

Tak som sa s nimi pustila do reči. Boli

né a dlhodobé projekty.

to kolegovia z Trans*parent z Prahy.

Spýtala som sa ich, ako sa vlastne do-

Organizácia Trans*parent vznikla pred

stali k trans* aktivizmu. Ich prvotným

2 rokmi so zámerom presadzovať prá-

zámerom bolo nájsť miesto, kde sa

va a pozitívne spoločenské zmeny v

budú stretávať, zdieľať svoje starosti a

prospech trans žien, trans mužov a

radosti. To je pre nich najdôležitejšie,

genderqueer ľudí v Českej republike.

mať komunitu, ktorá o sebe vie a má

Ich ciele sú jasné – presadzovať pocho-

medzi sebou pozitívne väzby. Preto je

penie a prijatie trans* osôb na spolo-

hlavnou náplňou ich práce organizovať

čenskej a legislatívnej úrovni. V rámci

podporné skupiny. Niečo ako máme

svojich síl organizujú workshopy, kon-

my na Slovensku, povedali mi. Na ich

ferencie, podporné skupiny, či vedú

podporné skupiny však postupne za-

blog o trans* právach.

čalo chodiť stále viac a viac ľudí. Aby sa

V tú chladnú stredu som sa zoznámila

všetci cítili pohodlne, musia mať dnes

s Viktorom, ktorý pracuje ako preklada-

už dve skupiny – všeobecnú a „pre za-

teľ na voľnej nohe a s Dorianom, ktorý

čiatočníkov“ (pre základné otázky a

pochádza zo Slovenska. Trans* aktiviz-

odpovede). Ich známe tiež organizujú

mus vnímajú ako dôležitú súčasť svoj-

pohybové a umelecké workshopy pre

ho života. Napriek tomu by sa ním ne-

LGBTI tínedžerov a tínedžerky, ktoré sú

uživili a musia tak robiť aj iné veci. Áno,

veľmi úspešné. Spolu s českou lekár-

máme veľa spoločného.

kou (sexuologičkou) zároveň pracujú

Pozvala som ich na cigaretu, ktorú od-

so skupinou trans* detí vo veku od 6 do

mietli, lebo žijú zdravo. Hneď sme sa

12 rokov, ktoré navštevujú jej ordináciu.

však začali baviť o tom, čo majú naše

Nájsť si však spoločnú reč s touto lekár-


kou nebolo ľahké, tak ako iné veci, aj toto vyžadovalo veľa práce a budovanie spoločnej dôvery. Z podporných skupín sa ďalej pohli k rôznym vzdelávacím a advokačným aktivitám. Bolo to aj vďaka dopytu okolia. Nedávno sa im napríklad stalo, že ich oslovila škola, ktorú navštevuje trans* dieťa. V takej situácii sú pripravení vycestovať do školy a vzdelávať školský personál, deti, či rodičov o tom, ako s dieťaťom komunikovať a ako sa mu venovať. Veľa tiež pracujú s médiami a záleží im na tom, akým spôsobom české médiá vykresľujú trans* ľudí. Vzdelávať vo veciach jazyka a toho, akým spôsobom autenticky hovoriť o trans* ľuďoch však často potrebujú aj aktivisti a aktivistky z ľudsko-právneho sektora. A potom som sa spýtala akým spôsobom sa venujú politickému lobbyingu. Začali sa smiať. Vraj to na začiatku nechceli robiť, ale potom sa inak nedalo. V procese ich oslovila medzinárodná organizácia TGEU (Transgender Europe), ktorá ich pozvala, aby sa stali partnerskou advokačnou organizáciou. Jednou z prvých politických aktivít, ktorým sa venovali, bola práca v pracovnej skupine pre práva trans* ľudí Výboru pre sexuálne menšiny pod Úradom vlády Českej republiky. Tak ako na Slovensku, aj Trans*parent v Čechách

Veríme, že rodová rozmanitosť je neoddeliteľnou súčasťou každej spoločnosti a ako taká si zaslúži podporu, ochranu a uznanie. Veríme v právo na sebaurčenie, odmietame exotizáciu, patologizáciu a radenie transrodových identít medzi duševné poruchy. Veríme, že trans* ľudia majú právo na život bez násilia, stigmatizácie, diskriminácie a nerovného zaobchádzania v osobnom, pracovnom i spoločenskom živote.

vedú kampaň za zrušenie povinnej sterilizácie trans* ľudí v procese tranzície. Spor s matrikami, ktoré takéto opatre-

ZIMA17

47


QYS nie vyžadujú pre byrokratický prepis

nej depatologizácii trans* ľudí. Z celé-

rodu, sa rozhodli viesť súdnou cestou.

ho procesu majú však aj trochu obavu,

Veď v apríli 2017 rozhodol Európsky

keďže sú tu stále otázky toho, aký nový

súd pre ľudské práva, že ide o poru-

pojem bude zavedený a akým spôso-

šenie práv trans* ľudí. V 20 krajinách,

bom bude klasifikovaný.

kde túto praktiku stále vyžadujú, si to

Organizácii Trans*parent a mnohým

ale nemyslia. Vysvetlili mi, že pre trans*

iným LGBTI advokačným organizáciám

ľudí je v tomto kontexte veľmi dôleži-

v Českej republike i na Slovensku želá-

tá kvalita zdravotnej starostlivosti, tam

me v roku 2018 veľa úspechov a o niečo

stále narážajú na množstvo problémov.

lepší rok, ako bol ten 2017!

Od ceny starostlivosti až po jej úplnú nedostupnosť, či byrokratické bariéry. Problematické je tiež to, že je lekárom a lekárkam v mnohých veciach ponechaná sloboda a nie sú postihnuteľní. Tvrdia síce, že dodržujú nejaké štandardy, ale v podstate je práca s trans* ľuďmi

48

ponechaná len na ich vlastné uváženie, ktoré môže byť problematické, či dokonca traumatizujúce. Viktora a Doriana som sa na záver spýtala na čo sa chce Trans*parent zamerať v roku 2018 a na čo sa tešia. Povedali mi, že tak ako aj na Slovensku, je dôležité nájsť spoločnú reč v komunite. V niektorých veciach sa s ostatnými trans* ľuďmi z komunity rozchádzajú, chceli by teda v budúcom roku investovať viac energie do spoločných debát a hľadania spoločných ciest. A na čo sa tešia v roku 2018? Šíri sa informácia, že Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO) v budúcom roku plánuje vylúčiť „transgenderizmus“ zo zoznamu mentálnych porúch, čo bude podľa nich významným krokom ku postup-

Webstránka a možnosť podpory


Text: Martin Macko

QUEER AKTIVIZMUS IMPERATÍV TEPLÉHO AKTIVIZMU

San Franciský radný Harvey Milk (1930-

álnym založením nechvália, ale ani ho

1978) vyzval dav na „Gay Freedom Day“

netaja.“

v 1978, aby sa vyoutovali: „Raz a na-

Väčšina LGBT ľudí však pod vplyvom

vždy odstráňte mýty, zničte klamstvá a

odsudzovania spoločnosti pociťovala

skreslenia. Pre vaše dobro. Pre ich dob-

hanbu a chýbalo jej aj vnútorne pre-

ro.“ Milkova úvaha bola jednoduchá:

svedčenie o vlastnej hodnote rovno-

keď si ľudia uvedomia, že ich priatelia,

cennej ostatným. Komunita v USA bola

príbuzní a susedia sú teplí, bude pre

a u nás stále je rozdelená v tom, čo od

nich oveľa ťažšie uvažovať o americ-

väčšinovej spoločnosti požadovať. Nie-

kých gejoch a lesbách ako o „iných“ a

ktorým stačilo, aby spoločnosť igno-

základy bigotnosti sa rozpadnú. V na-

rovala alebo tolerovala ich správanie,

šom prostredí už o pár desaťročí skôr

bez ohľadu na to či ho považovala za

vyjadril podobné presvedčenie Imrich

nemorálne alebo nie, v záujme hodnôt

Matyáš (1896-1974), ktorý zdôraznil pri-

ako sloboda alebo ochrana súkromia.

rodzený a nevtieravý spôsob vyouto-

„S kým spím alebo čo sa deje za dve-

vania sa: „Nech sú hrdí! Ale sa nemajú

rami môjho bytu, nemá čo koho zaují-

vystatovať so svojím homosexuálnym

mať,“ zvyknú hovoriť. Iní trvali na tom,

založením. Nech sa správajú tak ako

že ich správanie je morálne, že sú si rov-

„normálni“. Tí sa so svojím heterosexu-

ní v právach a dôstojnosti s ostatnými

49

ZIMA17


QYS Poznáte Vy osobne nejakých gejov alebo lesby? (FOCUS, jún 2016)

žiadneho/žiadnu - 60,6% jedného/jednu - 15,8% dvoch/dve - 11,5% troch/tri - 2,6% štyroch/štyri a viac - 5% nevie - 4,6%

50

a teda majú mať prístup k inštitúciám

ale keď menšinu zasiahne kríza, hrozí

ako manželstvo, ktoré sa z princípu

že väčšina ju miesto pomoci bude igno-

uzatvárajú verejne. Tieto rozdielne prí-

rovať. A kríza prišla v 80.-tych rokoch v

stupy u nás v súčasnosti vyjadruje aj

podobe AIDS. Akákoľvek iná epidémia

zaradenie registrovaných partnerstiev

by vyvolala oveľa razantnejšiu reakciu

v programoch politických strán: v kapi-

vlády a oveľa koncentrovanejšie úsi-

tole Osobné slobody strany Sloboda a

lie zastaviť umieranie. Nečinnosť bola

Solidarita a v kapitole Súdržná spoloč-

dokázateľne

nosť strany Progresívne Slovensko.

ťou voči homosexualite. Existenciálna

V USA to bola spočiatku skôr sloboda

hrozba podnietila vznik efektívnych a

ako rovnosť, ktorú najmä najpočetnej-

pretrvávajúcich foriem aktivizmu, kto-

šia časť komunity – gejovia – vyznávala.

ré budú navždy súčasťou pamäte LGBT

Vznikali súkromné zóny slobody mimo

komunity. Zmenu priorít najlepšie vy-

dosahu väčšiny: za dverami bytov, klu-

stihuje burcujúce heslo organizácie

bov, barov, sáun, či geta (Gay Village).

ACT UP Ticho = Smrť. Byť rovnocennou

Väčšina sa ich naučila so zapchaným

súčasťou spoločnosti alebo ak chcete

nosom tolerovať. Rizikom tohto prí-

byť zahrnutí do spoločenskej zmluvy a

stupu je, že neexistuje solidarita a sú-

tým sa vzdať časti svojho súkromia, je

držnosť medzi väčšinou a menšinou. V

skutočne otázkou života a smrti.

dobrých časoch to nemusí až tak vadiť,

Výskumy verejnej mienky hovoria jed-

spôsobená

nevraživos-


Aká je vaša osobná skúsenosť s gejmi alebo lesbami, ktoré poznáte? ( FOCUS, jún 2016)

Pozitívna a neutrálna - 84,8% Negatívna - 7,6% Nevie - 7,6%

noznačne. Hlavným dôvodom, prečo

sa chceli vziať alebo mať túto možnosť.

väčšina začala akceptovať LGBTI ľudí

Dospeli preto k záveru, že to pre nich

ako rovnoprávnu súčasť spoločnosti

nie je dôležité. Organizácia Freedom

v USA a vo väčšine krajín Európy, je že

to Marry preto musela doplniť Milkov

osobne spoznali LGBTI ľudí vo svojich

imperatív: buď vyoutovaný/á a rozprá-

rodinách, na pracoviskách, v školách,

vaj sa so svojimi známymi o tom prečo

v susedstve, v cirkevných spoločen-

je pre teba manželstvo alebo iná aktu-

stvách, v športových tímoch a pod.

álna vec dôležitá. A zároveň rozbehla

Ukázalo sa aj, že nie vždy stačí len ten-

kampaň založenú na osobných príbe-

to samotný fakt. Šokujúci výsledok re-

hoch „Prečo na manželstve záleží“.

ferenda v Kalifornii v roku 2008 (bolo

Ak sa pýtame ako dosiahnuť zmenu

v mnohom predobrazom referenda v

postojov väčšiny k LGBT ľuďom na Slo-

roku 2015 u nás), v ktorom tesná väč-

vensku, tak je to tiež jednoznačne ich

šina zakázala manželstvo pre páry

väčšou viditeľnosťou. Podľa reprezen-

rovnakého pohlavia, bol predmetom

tatívneho prieskumu agentúry Focus

mnohých výskumov. Časť z ľudí hlasu-

pre Iniciatívu Inakosť z júna 2016 iba

júcich za zákaz poznala osobne gejov

35 % ľudí na Slovensku osobne pozná

a lesby a keď sa ich výskumníci pýtali,

nejakého geja alebo lesbu. Aj po viac

prečo hlasovali proti nim, vysvitlo, že

ako 26 rokoch demokracie a rozvoja

títo s nimi nikdy nehovorili o tom, že by

občianskej spoločnosti takmer dve tre-

ZIMA17

51


QYS tiny ľudí na Slovensku nepoznajú alebo nevedia o žiadnom gejovi alebo lesbe v ich okolí. Rovnaký prieskum potvrdil dôležitosť osobnej skúsenosti pre zlepšenie postavenia LGBT ľudí na Slovensku, keď iba 7,6 % ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s gejmi a lesbami uviedlo, že bola negatívna (6,3 % skôr negatívna a len 1,3 % veľmi negatívna). Zmenu prinášajú mladí ľudia, z ktorých už takmer 60 % osobne pozná gejov a lesby. Platforma Životné partnerstvo má ambíciu viesť dlhodobú kampaň založenú na osobných príbehoch, ktorá bude len na toľko efektívna, koľko ľudí z komu-

52

nity sa do nej zapojí svojím príbehom alebo ju inak podporí. Na záver si pripomeňme slová Imricha Matyáša z pred vyše polstoročia: „Súdržnosť a vzájomné pomáhanie vo všetkých ťažkostiach nech je krédom všetkých homosexuálnych. Vždy a všade nech vystupujú sebavedome. Na ich tvári nech sa zrkadlí sebavedomie, istota a vedomie svojej čestnosti a pocitu o dobre vykonanej práci pre spoločnosť.“


Text: Simona Müllerová

Foto: Jakub Svoboda

QUEER KULTÚRA DIZAJNÉR ALBERT PÓDA: SNAŽIL SOM SA V REKLAME HĽADAŤ VLASTNÚ INTIMITU, VLASTNÚ KAŽDÉMU ČLOVEKU INAK

53

Albert Póda je súčasťou New aliens agentúry, o ktorých sme predtým už písali a venuje sa textilnému dizajnu, experimentuje s materiálom a vo svojej práci hovorí o LGBT problematike.

ZIMA17


QYS

54


55

ZIMA17


QYS Máš nejaký opakujúci sa motív vo

Viem, že si vyrobil masku z citrónovej

svojich návrhoch?

kôry a materiál mi pripomína kožu. Ako

V poslednej dobe sa zameriavam na

vegánstvo súvisí s dobrým pocitom?

prírodné materiály. Myslím si, že slow

Pre mňa je to osobné. Môj otec je po-

fashion je potrebná, ale nejde len o

ľovník a dennodenne som vídaval na

appel na odpady. Väčšinou sa autori

dvore mŕtve zvieratá, snažím sa si ten

sústredia na odpad. Upozorňovanie len

pohľad kompenzovať tým, že nejem

na tento jeden, veľmi konkrétny prob-

mäso a živočíšne výrobky, rovnako hľa-

lém, sa mi nezdá to najdôležitejšie. Je

dám náhradu živočíšneho materiálu.

to komplexnejšie. Premeniť odpad tak,

56

že mu vnútime hodnotu novokúpené-

Čo si myslíš o fast fashion, ktorá sa v

ho predmetu, je podľa mňa nezmysel.

súčasnosti tiež zameriava na neživo-

Ja obhajujem myšlienku, že keď niečo

číšnu výrobu, z prírodných materiá-

urobím z odpadu, stále to bude mať

lov so zárukou, že to, čo si kúpiš, ne-

túto podobu a práve tým to upúta.

škodí prírode?

Bude to mat čaro práve preto a nie pre

Fast fashion nie je jeden smer a ani

nejakú obsesiu z luxusu. Mojím motí-

nejde o spoločný zámer. Myslím si, že

vom je jedine zachovanie pravej tváre

sa umelé pre nás stalo prirodzeným.

vecí.

To platí pre materiál, ktorý používame. Nemôžem sa tváriť, že si žijeme v ba-

Ako je to s tvojimi maskami? Pravá

vlnke. Pri výrobe čerpáme z rôznych

tvár s maskou?

zdrojov, na to, aby sme nakoniec niečo

Mojou prvou inšpiráciou boli ľudia, kto-

zhotovili. Myslím, že sme adaptovaní na

rí používajú pleťové masky. V poslednej

umelosť. Je to pre nás to, bez čoho by

dobe je okolo toho veľká explózia a tak

sme už nevedeli žiť.

som sa ľudí pýtal prečo to tak je. Akoby všetci vedeli, že maska nie je účinným

Ako sa vieme dostať naspäť k rituálu a

produktom na problémovú pleť, skôr je

čo tento rituál pre nás znamená?

to pre nich rituál masku nasadiť a zmyť.

Rituál nie je akt, ktorý je nutne verejný.

Zaujalo ma to a začal som vyrábať ve-

Vychádzal som z toho, že je to intímny

gánske masky.

zážitok, skúšal som na sebe každú z masiek, čo som vyrobil a objavoval čo je na nej pre mňa osobne vzácne, čo cítim. Nakoniec som sa nesnažil vytvárať podmienky pre rituál, lebo rituálom sa stáva práve vlastná skúsenosť a chvíľa


v súvislosti s maskou, resp. materiálom. Dá sa nejako manifestovať tento pocit? Áno, reklamou, ktorá je scénickým dielom, čo nevzniká programovo, ale z potreby niečo vyjadriť. Rovnako som nabúraval predpojatú predstavu krásy, pretože aj to, čo nevyzerá vábne, nám môže pomôcť. Pri výrobe mojich vlastných pleťových masiek som premýšľal práve nad tým. Nikto sa na teba nepozerá keď si ju doma nasadíš, ide o tvoj dobrý pocit. Preto som sa snažil v reklame hľadať vlastnú intimitu, vlastnú každému človeku inak. Aká je odozva na tvoje projekty?

57

Častokrát to ľudia nevedia hodnotiť, povedia len, že ich to niečím veľmi púta. To je práve to, čo ma teší, lebo tak sa tvorí rituál.

ZIMA17


QYS

58

NOVÁ ONLINE VÝSTAVA O IMRICHOVI MATYÁŠOVI – AKTIVISTOVI ZA ODTRESTNENIE HOMOSEXUALITY V ČESKOSLOVENSKU

Tlačová správa Iniciatíva Inakost

QUEER KULTÚRA

Iniciatíva Inakosť spustila online výsta-

TI ľudí v slovenskej spoločnosti bola

vu o Imrichovi Matyášovi na stránke

aj historická skúsenosť s trestaním a

www.matyas.sk.

zachytáva

perzekúciou homosexuálnych ľudí zo

život a aktivity Bratislavčana Imricha

strany štátu. „Je preto dôležité vedieť,

Matyáša (1896-1974), ktorý sa celých 40

že k odtrestneniu homosexuality u nás

rokov svojho života snažil o to, aby sa

začiatkom 60. rokov minulého storo-

homosexuálnym ľuďom navrátila ich

čia nedošlo len na základe vedeckého

dôstojnosť.

pokroku alebo úsilia homosexuálnych

Výstava

hnutí v zahraničí, ale že aj tu minimálne Jednou z príčin pretrvávajúcich pred-

od čias prvej Československej republi-

sudkov a nerovného postavenia LGB-

ky existovala táto komunita, hlásiaca sa


o svoje základné práva,“ hovorí riaditeľ

ku, ktorá je takisto šľachetná, aká je ta-

Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

kzvaná „normálna láska.““, napísal.

Autorkou výstavy je Jana Jablonická

Samotný Matyáš počas svojho života

Zezulová, ktorá sa historickému výsku-

zažil mnoho útrap a dehonestácie. Vý-

mu Imricha Matyáša venuje od objavu

sluchy na polícii, nedôstojné zaobchá-

jeho denníkov v roku 2012. Jeho denní-

dzanie s ním, ktoré trvalo niekoľko ro-

ky nám odkrývajú dobu perzekúcie ho-

kov, ako aj ďalšie negatívne skúsenosti

mosexuálov, ukážky z ich každodenné-

z osvetovej činnosti mohli človeka do-

ho života, snahy prvých priekopníkov,

viesť k zatrpknutosti a uzatvoreniu sa

ale aj úvahy plné argumentov, ako je

pred svetom. „Aj keď sa kvôli tomu mu-

možné, že sa nová republika ešte neza-

sel často cítiť osamotený a nepochope-

radila ku kultúrnym štátom, čiže tým,

ný, nevzdával sa. Skutočný vzor občian-

ktoré homosexualitu netrestali. „Už dve

skej angažovanosti. Od čias Matyáša sa

tretiny ľudstva homosexuálnych pred

veľa vecí zmenilo, ľudia sú viac otvo-

zákonom zrovnoprávnili a v praxi sa do-

renejší a mnohí sa neboja prihlásiť k

kázalo, že tým záujem štátu nijak, teda

svojej homosexualite. Nakoniec k tomu

rozhodne poškodený nebol. No nebolo

vyzýval celý život a platí to dodnes. Pre-

to teda ani k škode celku ani jednotliv-

tože podľa neho len taký život, život v

covi a – čoho sa i dnešní potentáti stra-

pravde je život šťastný,“ uzatvára Jana

chujú – žiadna demoralizácia nenastala

Jablonická Zezulová.

ani počet homosexuálnych nevzrástol. ... U homosexuality sa teda jedná: o lás-

ZIMA17

59


QYS divadlo Nomantinels

Foto: Radovan Dranga

POZVÁNKA QUEER KULTÚRA DIVADLO NOMANTINELS INSCENUJE SOCIALISTICKÉ NOVINOVÉ ČLÁNKY 60

Divadlo NOMANTINELS vo svojej novej inscenácii O nás / O nich ponúka divákom dokumentárny exkurz do nášho premýšľania o teplých ľuďoch.


61

ZIMA17


QYS

62


63

ZIMA17


QYS Štyria mladí herci a herečky stvárňujú socialistické novinové články zo zbierky aktivistu Jána Majerského, ktorý ich zbieral od roku 1959 a konfrontujú ich s dnešnými názormi a vnímaním LGBT komunity súčasnou slovenskou spoločnosťou. V článkoch majú diváci možnosť stretnúť sa napríklad s radami v dobových poradniach, prípadom pražskej transrodovej ženy alebo reportážou o neslávnej návšteve beatnického básnika Allena Ginsberga v Československu. V inscenácii pod režijným vedením Daši Krištofovičovej a Jána Tomandla hrajú štyria mladí herci a herečky, ne-

64

dávni absolventi VŠMU Zuzana Haverda, Michaela Halcinová, Miroslav Mihálek a Jozef Štupák. K inscenácii vyšiel aj bulletin od historičky Jany Jablonickej Zezulovej s ilustráciami Viktorórie Szabovej, ktorý sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo narodiť sa ako gej alebo lesba v roku 1896, kedy Slovensko bolo ešte súčasťou Rakúsko - Uhorska. Inscenácia sa uvádza pravidelne v Štúdiu 12 na Jakubovom nám. 12 pod gesciou Divadelného ústavu. Vznikla vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR a Fondu na podporu umenia


65

ZIMA17

Qys magazín • Zima17  
Qys magazín • Zima17  
Advertisement