Page 1

Nahlas Bear Grylls: Extrémne dobrodruzstvo ˇ

špeciálne vydanie zadarmo www. nahlas.sk

+

Futbalista Kaká: Medzi ˇ najlepsími

Skutocné ˇ príbehy Chcel som zmenu Túzila ˇ som, aby ma mal niekto rád

Másˇ to?

,

Veci, ktoré sa oplatí mat- >>s.24


Snažila som sa žiť dobre a slušne. Pochádzam z veriacej rodiny, no na strednej škole som začala pozorovať, že spolužiačky, ktoré žijú bez

som pocit, že je mu úplne jedno (ak vôbec je), či som dobrá alebo zlá. Začala som ho za tú ľahostajnosť nenávidieť, až som úplne prestala veriť, že je.

„V tej chvíli som túžila, aby som život mohla prežiť ešte raz. Ale každý má len jeden a ja som ten svoj poriadne zbabrala.“

Všetko sa mi zdalo nezmyselné a prázdne. Neustále som sa snažila naplniť to prázdno, ktoré ma zožieralo. Vtedy som prvýkrát siahla po heroíne. Na chvíľu mi skutočne bolo fajn. Netrvalo to dlho a tie hrozné pocity ničoty ma opäť ovládli. Pokúsila som sa o samovraždu. Prežila som to. Mala som za sebou tri pobyty na psychiatrii.

Boha, sa majú lepšie ako ja. Vyzerajú lepšie, lebo sa maľujú, môžu hovoriť, ako chcú, chodia na diskotéky a ja musím chodiť do kostola a žiť slušne kvôli nejakému Bohu, ktorého nepoznám, o ktorom ani celkom neviem, či je, len keby náhodou bol a ja by som nežila slušne, po smrti by som išla do pekla. Prišla vzbura a začala som skúšať, koľko si môžem dovoliť: jeden bozk, cigareta, rúž a make up, nejaké drogy, alkohol. Začala som spávať s chlapcami, prišla i marihuana. A Boh stále nič nehovoril. Mlčal. Mala

Asi po dvoch rokoch toho kolotoča som prišla na liečenie do jedného strediska. To, že je kresťanské, som nevedela, ináč by ma tam nikto nedostal. Stála som zoči-voči riaditeľovi, ktorý mi hovoril, že Ježiš ma miluje napriek tomu, aká som. Jeho slová som odmietala s tvrdením, že viera v Boha je len pre slabých jedincov, ktorí sa nevedia vyrovnať so životom a mňa sa to netýka. No

Ježiš začal neúnavne klopať na moje srdce cez úsmevy terapeutiek, prijatie a modlitby. To klopanie bolo také naliehavé a zároveň nežné, že som mu nemohla odolať, zrazu ma premohla láska, ktorú som cítila a ja som vedela, že Ježiš je živý. Odpoveď z mojej strany bolo vyznanie, že verím, že Ježiš zomrel za moje hriechy a pozvala som ho do svojho života. Toto rozhodnutie bolo pre mňa veľmi oslobodzujúce. Už som sa nemusela báť smrti a ani života. Ježiš sa mi stal najbližším priateľom. Chcela som, aby to takto ostalo navždy.

,-

Bud príde No boli veci, ktoré som milovala a nevedela som si bez nich predstaviť svoj život. Preto som po návrate domov začala robiť mnoho kompromisov, až som Ježišov hlas nakoniec prestala úplne počúvať. Vôbec som si neuvedo-


Nahlas / www.nahlas.sk / 3

,-

zázrak alebo smrt

SKUTOČNÝ

PRÍBEH


movala, že On ma neopustil, to ja som bola tá neverná. Riešila som to po svojom. Dávka heroínu opäť spravila svoje. Keď rodičia zistili, že opäť beriem drogy, postavili ma pred rozhodnutie prestať s tým alebo odísť z domu. Zbalila som si tých pár vecí a žila som na ulici. Často som nemala čo jesť, no priateľ, s ktorým som bývala v starej zarastenej záhrade, vyrábal pervitín, takže fetovať bolo vždy čo. No drogy ma už nemohli naplniť. Stále viac ma desila tma, ktorá ma obklopovala. Nenávidela som to, no ja som už o sebe nerozhodovala, droga rozhodovala za mňa. Uvedomila som si, že pre mňa už nie je cesty späť. Všetky možnosti zlyhali, nikto a nič ma už nezachráni, moja cesta vedie k pomalej smrti. Tak veľmi som túžila po láske a slušnom živote, no tieto myšlienky boli pre mňa len snom. Vedela som, že buď príde zázrak alebo smrť, už nebol pre mňa dôvod ďalej sa trápiť. Vtedy som povedala

v pokore Bohu všetko, ako som to práve cítila, vyznala som mu úprimne, ako veľmi ho ľúbim a túžim po ňom, no som slabá a hriešna a nedokážem sa už sama zmeniť. O necelých 24 hodín na to som bola práve s tým priateľom, ktorý vyrábal

pervitín. Sedeli sme spolu v malej kartónovej búdke, keď zrazu vybuchla jedna reakcia. Ja som vyskočila a on v reflexe nádobu s horľavinou odhodil na mňa a aj som začala horieť. Keďže plamene nešli uhasiť, chcel ma zahasiť vodou, no v zmätku zobral nesprávnu bandasku a do


Nahlas / www.nahlas.sk / 5

plameňov na mojom tele šplechol benzín. Muselo to vyzerať hrôzostrašne. V šoku utiekol a nechal ma tam celkom samú. Padla som na zem zožierajúcou bolesťou. Zrazu som vedela, že zomieram, je koniec a ja teraz predstúpim pred Boha. V tej chvíli som túžila, aby som život

mohla prežiť ešte raz. Ale každý má len jeden a ja som ten svoj poriadne zbabrala. Vtedy som si spomenula na Ježiša a na jeho kríž, začala som kričať, aby mi odpustil to, že som premrhala svoj život. Zrazu sa mi premietol film môjho života. Ježiš mi postupne ukazoval, ako ho on videl a ja som pochopila, aký On je čistý a svätý, no napriek tomu, nech som hovorila alebo robila čokoľvek, bol vždy celkom blízko pri mne, miloval ma, hovoril ku mne, no ja som ho nepočúvala. Fyzická bolesť ma stále oslabovala a trýznila, ale bolesť nad týmto poznaním bola silnejšia. Plakala som plačom bolesti, ktorý ma očisťoval. Vtedy som spoznala, že Ježiš mi odpustil. Zrazu som sa cítila byť čistá ako dieťa, moje srdce napĺňala láska, pokoj a radosť. Mala som pocit, akoby som celé tie roky bola oslepená, ale teraz boli moje oči otvorené. Vedela som, že som Bohom prijatá a od tejto chvíle či zomriem alebo budem žiť, patrím Ježišovi, celá a úplne so všetkým.

Neviem, koľko to celé trvalo, no priateľ sa vrátil a uhasil ma. Tridsať percent môjho tela zhorelo, bola som v nemocnici viac než päť týždňov a museli mi robiť mnoho plastických operácií, aby som vôbec mohla ďalej fungovať. Zázrak je, že moja tvár zostala úplne bez jazvy. „To klopanie bolo také naliehavé a zároveň nežné, že som mu nemohla odolať.“

Dnes prežívam pokoj som slobodná od vecí, ktorým som predtým podliehala. Milujem svoj život, i keď viem, že tým najkrajším okamihom môjho života bude, keď opäť uvidím Božiu tvár. Toto všetko, čo mám a čo som dostala, nebolo ani za moje skutky, ani za moje snaženie, bolo to z milosti a celkom zadarmo. Bohu stačilo, aby videl môj postoj, kedy som uznala, že za svoj život si zaslúžim večnú smrť a zachránil ma.


Andrej:

Medzi lás

SKUTOČNÝ

PRÍBEH


Nahlas / www.nahlas.sk / 7

Celý príbeh sa začal, keď som mal približne 15 rokov. Môj otec dostal prácu ako obchodný partner svetoznámej spoločnosti a veľmi dobre zarábal. Peniaze však zmenili jeho charakter. Rodičia sa hádali, otec začal mamu psychicky vydierať a týrať. Mama upadla do depresií. S mamou sme v nedeľu chodili na omšu. Vedel som sa modliť, veril som, že Boh existuje. Moje srdce prahlo po láske a bolo veľmi zraniteľné, ak sa mu lásky nedostávalo. No vždy som sa zaľúbil do nesprávnej

večer som si uvedomil, že už nie je nikto, komu by som veril. Priatelia mi boli cudzí, s rodinou som nemal taký vzťah, aby som s nimi mohol rozoberať svoje problémy a pocity. Zhodnotil som svoj život asi takto: „Pozri sa na seba! Nemáš nič. Nikto ťa nechápe, nikto ťa nemá rád. A ty už tiež nevieš mať nikoho rád!“ Moje vnútro bolo spálené. Bol som príliš hrdý na samovraždu. Ponoril som sa do satanistickej hudby, agresie a zavrhol som lásku. Potláčal som v sebe všetky ušľachtilé pocity a napĺňal sa ne-

,-

kou a nenávistou baby. Pomaly som sa ponáral do depresie aj ja. Pamätám si, ako som sa bál každého nového dňa. Chodil som skormútený, nemal som chuť k ničomu. Strácal som priateľov a vôbec dôveru v človeka, v lásku. Napokon ma zradil aj človek, ktorého som mal najviac rád. Bola to rana do srdca. V ten

návisťou, ktorou som nahradil akúkoľvek lásku, našťastie okrem lásky k mojej mame a k sestre. V tomto stave som prišiel na VŠ. Všetko sa zdalo byť v poriadku, len v druhom semestri mi moja nenávisť začala prerastať cez hlavu. Uvedomil som, že ľudí na intráku mám veľmi

„Pomaly som sa ponáral do depresie. Bál som sa každého nového dňa.“

rád. Nenávisť vo mne však začala vyhrávať a ja som všetky dobré city obrátil na nenávisť voči nim. Mával som niečo ako záchvaty posadnutosti, keď sa mi zmenila tvár, bol som nepríčetný a zraňoval som svojich blízkych. Naučil som sa v tomto stave čo najskôr odísť preč. Uvedomoval som si, že som nebezpečný pre seba i pre okolie. Vždy, keď som vykonal niečo zlé a niekoho som priviedol k slzám, bol som spokojný. Ale len dovtedy, kým neopadol môj záchvat nenávisti. Potom prišla ľútosť a bolesť, ktorá opäť naštartovala nenávisť. Bolo to ako uzavretý kruh. Bál som sa toho, čo vykonám, čo mi prinesie deň. Trávil som čas sám, pretože sa ma ľudia stránili a ja som sa stránil ich, nechcel som im ublížiť.


V tom čase som sa nemodlil a na intráku som do kostola nechodil. Uvažoval som, čo bude. Vedel som, že ak sa niečo nestane, príde koniec. Chcel som ujsť niekam do samoty, kde by som bol v bezpečí sám pred sebou, pred nenávisťou.

„Necítil som žiadnu nenávisť, hnev. Ťažilo ma to ako žeravé uhlie v pľúcach toľké mesiace.“

na koži, chudol som. Bolo pred Veľkou Nocou a ja som sa dozvedel som sa, že na intráku bude spoveď. Ani neviem, čo to bolo, odkiaľ sa to vo mne vzalo, cítil som, že musím ísť na spoveď. Od tej poslednej to bol už rok. Rok, v ktorom som sa vzdal lásky a rozhodol sa pre nenávisť. Bol to boj. Jeden hlas mi vravel, aby som nešiel na spoveď, druhý aby som vyznal svoje hriechy a nenávisť. Na spovedi som mu rozprával o svojej posadnutosti a živote bez Boha. Kňaz ma postavil pred rozhodnutie. Povedal niečo v zmysle: „Tak toto bol tvoj život bez Ježiša. Daj mu šancu! Ale vedz, že to nesie so sebou aj následky a záväzok. Musíš sa vzdať nenávisti, začať odznovu, no tentoraz s Bohom.“

s plačom. Keď som z toho na druhý deň vytriezvel, prišla hlboká ľútosť a bolesť. V tej dobe som už začal mať z depresie aj fyzické problémy - mäkla mi sklovina, mal som bolesti žalúdka, ekzémy

Rozhodol som sa pre Ježiša a vzdal sa nenávisti. Všetko to pramenilo z hlbokej túžby môjho srdca. Nikdy nezabudnem na to, čo sa stalo potom. Všetko bolo iné. Necítil som žiadnu nenávisť, bolesť, hnev. Toho všet-

Mal som kamarátku, ktorá ma mala rada napriek tomu, čo som robil. Mal som ju rád a práve preto som mal pri nej najväčšie záchvaty nenávisti. Jedného dňa som jej pred všetkými v záchvate povedal veci, ktoré vôbec neboli pravda. Odišla

kého som bol plný, ťažilo ma to ako žeravé uhlie v pľúcach toľké mesiace. Zrazu to zmizlo. Dosiaľ nezažité teplo ma začalo napĺňať, akoby prenikalo každou jedinou bunkou môjho tela. Bolo to také silné, také úžasné, že som to nemohol zniesť. Padol som na kolená a modlil sa. Slzy radosti a odprosenia mi stekali po tvári. Bol som uzdravený, zbavený všetkého, čo ma dovtedy napĺňalo. Neostal som však prázdny. Mal som v sebe lásku a ten rozdiel sa nedá vyjadriť slovami. Vedel som, že môj život už nebude ako predtým. Odvtedy už ubehlo niekoľko rokov. Ešte mnohokrát sa ma opäť zmocnili záchvaty nenávisti, že som ublížil. Ale mal som Boha, ktorému som sa vždy prišiel vyznať. Asi rok potom mi jedna kamarátka povedala: „Ty si úplne iný chalan, akého som poznala pred rokom.“ Áno. Teraz mám nového priateľa Ježiša a nebojím sa, že by ma zradil ako tí ostatní. Už viem, čo znamená byť zachránený.


Nahlas / www.nahlas.sk / 9

-

- -

♥ = §

Zákon nepus�. Pravidlá treba dodržiavať. Je nejaká nádej?


BEAR GRYLLS JE BRITSKÝ DOBRODRUH. ZNÁMY JE JEHO TELEVÍZNY SERIÁL MAN VS. WILD (ČLOVEK PROTI DIVOČINE). VEĽKÝM DOBRODRUŽSTVOM JEHO ŽIVOTA JE AJ JEHO VIERA. VÝSADKÁR Od otca sa naučil liezť a plaviť v skorom veku. Ako teenager získal čierny pás v karate a zapojil sa do skautingu. Po skončení školy slúžil 3 roky v zálohe britských špeciálnych vzdušných síl ako výsadkár. Dvakrát slúžil v severnej Afrike. V roku 1996 mal nehodu s padákom. Podľa chirurga o chlp unikol úplnému ochrnutiu a bolo otázne, či vôbec bude chodiť. Bol uvoľnený zo služby, nasledovali rehabilitácie a úsilie splniť si detský sen - vyliezť na Mount Everest. EXPEDÍCIE Everest: 16.5.1998 dosiahol ako najmladší Brit vo veku 23 rokov jeho vrchol 18 mesiacov po nehode. V roku 2000 viedol prvý tím, ktorý oboplával Britániu na osobnom

plavidle. Tiež vesloval 35 kilometrov vo vyrobenej vani po Temži. O 3 roky viedol prvú neasistovanú plavbu severným Atlantikom v stabilnom nafukovacom člne. V roku 2005 sa jeho tím pokúsil preletieť paramotorom nad Anjelskými vodopádmi vo Venezuele, ktoré sú najvyššie na svete. Po boku vzduchoplavca Alana Veala vytvoril svetový rekord za najvyššie konanú spoločenskú večeru v teplovzušnom balóne vo výške 7600 m. Spolu s Alom Hodgsonom, ktorý má amputované končatiny a Freddym „Vieru beriem ako skalu v mojom živote. Dáva mi pevnú oporu.“

aj ako motivačný rečník. Nafilmoval televíznu sériu pod názvom Man vs Wild, v ktorej je vhodený na nehostinné miesta a ukazuje divákom, ako prežiť. Lozí po útesoch, skáče padákom z vrtuľníka, zlieza ľadovce, beží cez horiaci les, brodí sa cez pereje, zliez

BEAR GRYLLS EXT DOB

MacDonaldom prekonali v roku 2008 Guinnessov rekord 1 hodinu 36 minút za najdlhší nepretržitý voľný pád v krytom priestore. MAN VS. WILD Bear Grylls vydal niekoľko kníh a občas pracuje


TRÉMNE BRODRUŽSTVO

Nahlas / www.nahlas.sk / 11

vodopády. Medzi „nechutnejšie“ kúsky patrí jedenie rôznych lezúcich zvieratiek a hmyzu alebo použitie zdochliny ovce ako spacáku. Program videlo viac než 1,2 miliardy ľudí. JEHO OPORA V máji 2009 sa najmladším vedúcim skautov v Británii. Viaceré jeho výkony zbierali peniaze pre charitatívne organizácie. Bear žije s manželkou Sharou na lodi na Temži v Londýne. Spolu sa tiež rohodli prejsť Alfa kurzom o základných veciach viery. Na otázku, nakoľko je pre neho kresťanská viera dôležitá, odpovedá: „Beriem ju ako skalu v mojom živote a trvalo mi veľa času, aby som sa to nebál povedať. Ale naučil som sa, že iba pyšný človek povie, že nič nepotrebuje. Viera mi dáva pevnú oporu a keď ju objavíme, život má opäť zmysel. Nijako to však život nerobí ľahším a stále zápasím so slušným podielom skúšok a pochybností, ale to je výsledkom pokusu prekročiť hranicu a žiť život naplno.


Lucka:

Túzila ˇ som po tom, aby ma mal niekto rád SKUTOČNÝ

PRÍBEH


Nahlas / www.nahlas.sk / 13

Vyrastala som v neveriacej rodine. Jedinou veriacou bola moja babička, tak som vieru vnímala ako niečo pre babičky. Fascinovala ma však jej obrovská obrázková Biblia. Keď som mala 14, babička zomrela, a pamätám si, ako sme sa so sesternicou naučili „Otče náš“, ktorý sme našli práve v tejto Biblii. Na strednej škole som sa začala zaujímať o duchovno. Vtedy nastal boom rôznych východných filozofií. Hoci som si kúpila rôzne knihy s rôznymi filozofiami, mnohé z nich som nikdy nečítala, len som ich mala uložené v poličke. Asi ako každé dievča v mojom veku, aj ja som veľmi túžila po vzťahu, po tom, aby ma niekto mal rád. Keď som prišla na výšku do Bratislavy, bola som vyľakaná, mala som strach z mnohých vecí a moje sebavedomie bolo veľmi nízke. Keď som si neskôr našla priateľa, bola som šťastná, že niekto o mňa prejavil záujem, že som aj ja niečím príťažlivá. Tento vzťah pritom vôbec

nespĺňal moje očakávania, no bola som ochotná vytrvať v ňom, vzdať sa svojej čistoty, klamať rodičov, chodiť v noci po baroch. Vo svojom srdci som však stále verila, že sa to raz zmení, že raz aj ja budem prežívať čistú lásku, že budem mať rodinu a budem šťastná. Nechcela som však počúvnuť svoj rozum, ktorý mi hovoril, že na to potrebujem tento vzťah skončiť. V škole som mala spolužiaka, na ktorom som videla, že jeho viera je iná, ako viera ľudí, ktorých som dovtedy stretala, že má veľmi jasné postoje a presvedčenia. On mi rozprával o Bohu, o tom, čo urobil Ježiš. Vtedy som ho veľmi nechcela počúvať, pretože to bolo veľmi nepohodlné a celý môj život by som musela zmeniť. Ale nejako v kútiku srdca som vedela, že má pravdu. Cestou na intrák som dostala do rúk malú Bibliu – čítala som si ju asi každý večer. Svedomie hrýzlo stále viac, ale nechcela som sa odpútať od starého spôsobu života.

Ďakujem Bohu, že to so mnou nikdy nevzdal, že som bola vždy pre neho dôležitá.

V spomínanom vzťahu som vytrvala vyše troch rokov – až keď si môj priateľ chcel dať do obývačky v „našom“ budúcom spoločnom byte biliardový stôl, som pochopila, že on so mnou svoj život neplánuje a moja túžba po rodine sa pri ňom nenaplní. Začala som si Bibliu viac čítať, aj som sa viac modlila, do svojho života som však Boha naplno nevpustila. Dostala som sa do ďalšieho vzťahu, ktorý na chvíľu zalepil dieru v mojom srdci. Cez môjho priateľa som sa zoznámila s ďalším aktívnym kresťanom, ktorý nás brával do kostola. Nikdy predtým som do kostola nechcela chodiť, keďže som ničomu nerozumela a pripadalo mi to len ako hodina telocviku. Krátko predtým,


ako sme sa s týmto priateľom rozišli, som videla film Umučenie Krista a pamätám si, ako som po ňom nedokázala rozprávať kvôli bolesti, ktorú som cítila vo svojom srdci. Veľmi sa ma dotýkalo, ako Kristus trpel a že takto trpel aj kvôli mne. Boh vo mne pracoval na plné obrátky...

o Bohu a ktorý ma zobral na modlitebné stretnutie jedného spoločenstva. Bolo tam niečo, čo ma tam ťahalo znovu a znovu. Tam ma pri jednej modlitbe zaplavila úžasná

Po rozchode som pochopila jednu dôležitú vec: žiadny muž nemôže zaplniť tú prázdnotu v mojom srdci, od toho je tu Boh. V Biblii som čítala: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ A to bola veta pre mňa. Začala som Boha hľadať celým svojím srdcom, Biblia pre mňa začala ožívať. Zrazu môj život naplnila radosť a prekypovala zo mňa von. V tom čase som vedela, že ešte stále po niečom túžim – chcela som niečo viac, ako len sa zúčastniť na omši a ísť domov.

Božia láska. Cítila som, ako som prijatá a veľmi milovaná samým Bohom.

Potom som nastúpila do novej práce a tam som stretla muža, s ktorým sme sa často rozprávali

Rok, ktorý nasledoval, bol pre mňa ako skutočne nový život: začala som chodiť na prípravu na

„Po rozchode som pochopila jednu dôležitú vec: žiadny muž nemôže zaplniť tú prázdnotu v mojom srdci, od toho je tu Boh.“

krst, chodila som na kurz základov kresťana, na modlitebné stretnutia – bola som veľmi smädná po Bohu. Dokonca mi Boh dal aj to „pridané“ – začala som chodiť s tým mužom z práce. Keď som potom bola pokrstená, cítila som všetku tú špinu z môjho života zmytú úžasnou Božou milosťou. V ten istý rok ma môj milý aj požiadal o ruku! Aké skvelé! Boh ma odvtedy oslobodil od mnohých vecí a stále na mne pracuje – postupne ma oslobodzuje od strachu z neznámeho, z vystupovania pred ľuďmi (nikdy by som nebola povedala, že budem niekedy tlmočiť a práve tým som sa živila niekoľko rokov), zo strachu o budúcnosť – už viem, že v tom nie som sama, že Ježiš je pri mne. Viem, že každá situácia v mojom živote má svoj význam a že Boh je nad všetkým. Uvedomujem si, že všetko, čo v živote mám, je darom od Boha. Ďakujem Bohu, že to so mnou nikdy nevzdal, že som bola vždy pre neho dôležitá.


Nahlas / www.nahlas.sk / 15

-

♥ - - = 

Hlavne buď pozi�vny. Ignoruj bolesť okolo seba. Je nejaká nádej?


Prečo Boh dovolí, aby existovalo zlo, keď je schopný ho zastaviť? Sue Stottmeisterová behala v parku v mestečku Rockville, v štáte Maryland v USA, ako to mala vo zvyku vždy predtým, než išla vyzdvihnúť deti zo školy. V ten deň však svoj beh nedokončila. Namiesto toho na ňu niekto zaútočil a brutálne ju dobil. Keď ju našla polícia, už päť hodín ležala v snehu. Zomrela pri prevoze do nemocnice, zanechajúc za sebou smútiacu rodinu a otrasené spoločenstvo. Kedykoľvek sa niečo podobné stane, ľudia si kladú otázky: Prečo Boh dovolí, aby existovalo zlo, keď je schopný ho zastaviť? Je to otázka, ktorá v mnohých vyvolala pochybnosti o existencii Boha, jeho dobroty a moci.

Otázka zla natoľko trápila novinára Lee Strobela, že sa rozhodol uskutočniť výskum a napísať knihu, aby odpovedal na túto a ďalšie ťažké otázky o Bohu. Strobel bol ateistom, keď sa rozhodol skúmať historické dôkazy za a proti existencii Boha. Jeho cesta však viedla k obráteniu a nadobudnutiu živej viery v Krista. Lee však stále bojoval s otázkami, ktoré akoby nemali žiadne logické vysvetlenie - ako napríklad prečo by milujúci Boh dovolil niekomu zavraždiť oddanú matku akou bola Sue Stottmeisterová. V snahe pokúsiť sa odpovedať na otázku zla sa Lee rozhodol urobiť rozhovor s kresťanským filozofom Petrom Kreeftom z Bostonskej univerzity. Kreeft ponúkol Strobelovi náuku o tom, prečo existuje vo svete zlo. Ľudská rasa by totiž nemohla užívať oboje - slobodnú vôľu a zároveň svet bez hriechu. „Keď sa raz Boh rozhodol

PRE BOH

DOPÚŠ ZLO


Nahlas / www.nahlas.sk / 17

stvoriť ľudské bytosti so slobodnou vôľou“, vraví Kreeft, „ostalo to už len na nich, či spáchajú hriech alebo nie. Boh vytvoril „možnosť zla“, ale sú to ľudia, ktorí tento predpoklad zrealizovali.“

ČO

?

ŠŤA

Kreeft potom ponúkol Strobelovi druhé vysvetlenie existencie zla. Uviedol, že Boh možno toleruje krátkodobé zlo, aby pre nás dosiahol dlhodobé dobro, ktoré my však zatiaľ nevidíme. Predstavte si, povedal, medveďa uviaznutého v pasci a poľovníka, ktorý sa ho pokúša vyslobodiť. Poľovníkovi sa nedarí získať si medveďovu dôveru, a tak nemá na výber a musí mu pomôcť uspávacími strelami z pištole. Vydesený medveď si myslí, že poľovník ho chce zabiť. Nechápe, že on to robí zo súcitu. „Verím, že Boh pre nás niekedy robí to isté“, vraví Kreeft, „a my nechápeme, prečo to robí, práve tak ako ten medveď nedokázal porozumieť dôvodom

poľovníka.“ Jednoducho musíme Bohu dôverovať. Nakoniec, uzatvára Kreeft, ľudia neutečú pred dôsledkami zla, ktoré vykonali, aj keď to tak možno vyzerá. Raz s nimi Boh urobí zúčtovanie, a tí, ktorí konali zlo, budú za utrpenie, ktoré spôsobili, potrestaní. Medzitým musíme pamätať na to, že Boh plače s plačúcimi - a že Jeho vlastný syn poznal smútok a nešťastie. A že nám pomôže pretrpieť agóniu zla vo svete. Kniha Kauza viera od Lee Strobela približuje, že Boh vie dať to, čo potrebujeme, a to aj uprostred veľkého utrpenia (knihu možno kúpiť na www.ver.sk). Ako napísala Corrie ten Boom o svojom pobyte v nacistickom koncentračnom tábore: „Akokoľvek hlboká je temnota, v ktorej sme, Boh je ešte hlbšie.“ Chuck Colson Zdroj: BreakPoint. Šírené so súhlasom.


MALÝ SKEPTIK Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač a ďalší bol malý skeptik. Malý pochybovač sa pýta: Veríte vlastne v život po pôrode? Malý veriaci: Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká. Malý skeptik: Blbosť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode? Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme

pobehovať a jesť ústami. Malý skeptik: To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šnúra je už teraz príliš krátka. Malý veriaci: Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak. Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný. Malý veriaci: Aj keď tak presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode,

V BRUŠKU TEHOTNEJ ŽENY BOLI RAZ TRI EMBRYÁ... v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará. Malý skeptik: Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je? Malý veriaci: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať. Malý skeptik: Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať. Malý veriaci: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju počuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom! Prevzaté z YOU 3/2002


Nahlas / www.nahlas.sk / 19

-

♥ + - = ?

Je vôbec niekto, kto ma berie, nech prežívam čokoľvek? Je nejaká nádej?


„Cítil som sa ako nula. Pre mnohých ľudí som bol len feťák a díler.“

Martin:

Chcel

SKUTOČNÝ

PRÍBEH


Nahlas / www.nahlas.sk / 21

Vyrastal som na sídlisku v Nových Zámkoch. Moji rodičia neboli veriaci. Kvôli starkej som začal chodiť na náboženstvo a do kostola. Bolo to viac nasilu ako dobrovoľne. No neskôr som začal niektorým veciam veriť, uvedomoval som si, že „tam hore“ asi niekto naozaj bude, že tu bol nejaký Ježiš, ale nevedel som pochopiť, ani uveriť tomu, že by mohol vstať z mŕtvych. Keď som bol siedmak na ZŠ, prestúpil som

ako ma vidia oni. K tomu mi nepridala ani moja chudá postava, vyrážkami posiate čelo a staromódny účes do boku s obrovskou kučeravou vlnou. Cítil som sa ako nula. Nepreháňam. Keď som kráčal po chodbách školy, robili si zo mňa srandu aj mladší žiaci. Viete, čo bol najväčší paradox? Že som bol najrýchlejší na škole. Trénoval som atletiku a na konte som mal mnoho rekordov. Prakticky som zlepšoval už len ten svoj, lebo som

som zmenu vďaka vynikajúcim športovým výkonom do športovej triedy a tu sa začala formovať moja hodnota a to, ako som videl sám seba. Ako rodina sme to veľakrát nemali ľahké, museli sme si peniaze požičiavať. Bolo pre mňa dosť pokorujúce nosiť celý rok jedny nohavice, alebo striedať tri uštrikované pulóvre, hlavne v triede plnej „frajerov“ so značkovými vecami, ktorí mi dali patrične pocítiť,

na škole nemal konkurenta. Ale aj napriek tomu som uveril tomu, že som nikto. Pamätám si jeden konkrétny moment, keď som ráno stál pred zrkadlom pripravený ísť do školy a pri pohľade na seba som sa strašne rozplakal. Mysľou mi prebehlo: „Prečo nie som ako T.L. (jeden z najobľúbenejších chalanov triedy)? Tento moment presne vystihol to, aká bola moja sebahodnota.

Potom som nastúpil na strednú. Vedel som, že tu začína pre každého niečo nové a tak som sa rozhodol, že sa posnažím zapadnúť do kolektívu. Prvýkrát som vyskúšal alkohol a začali ma brať medzi seba. A o to mi išlo. Keď som mal 15, prišiel som prvýkrát do styku s marihuanou. Zrazu som bol niekto. Moja smola bola v tom, že sa mi to zapáčilo a začal som ju fajčiť. Najprv len občas a asi po pol roku som ju už fajčil denne. Keď som mal 16, už som ju pestoval a začal som ju aj predávať. Neskôr som skúsil hašiš, nakoniec prišlo LSD. Môj život bol naplno ovládnutý drogou a závislosťou. Takýmto životným štýlom som žil 5 rokov. Moje vzťahy s rodičmi aj súrodencami sa úplne rozpadli, neustále hádky, klamstvá, ... Mal som kopu dlhov, pár vecí skončilo v záložni. A popri tom som ešte stále chodil do kostola. Asi po piatich rokoch som začal viac rozmýšľať o tom, čo žijem. Uvedomil som si, že moje sny a túž-


by boli kedysi úplne iné. Pre mnohých ľudí som bol len feťák a díler. A tak som zatúžil po zmene. Rozhodol som sa, že s drogou úplne prestanem. Od pondelka, od Nového roku, od narodenín. Nebolo šance. Až raz...

niečo povedať. Povedal, aby zapli svetlá v hale, že nám chce vidieť do očí. A vtedy ma až zježilo, lebo som cítil, že sa niečo bude diať. Aj sa dialo. Povedal nám, že sem neprišli len kvôli spevu. Že ich sem za nami niekto poslal a chce

Na ten deň nikdy nezabudnem. Bol som na námestí, len som tak sedel a snažil som sa vyvetrať si myšlienky. Vtom som si na druhej strane námestia všimol, že sa stavia akési pódium. Jeden chalan mi povedal, že sa tam chystá koncert a bude tam aj nejaký raper z Ameriky. Oči sa mi rozžiarili, lebo rap som miloval. A tak som zostal. Vystupovalo tam viac Američanov, spievali a tancovali. Program bol celkom super a na ďalší deň mali vystupovať v miestnej hale. Pripravil som sa, že ten večer si dobre užijem a poriadne som sa nahúlil. Prišiel som do haly, kde bolo asi 300 mladých z celého mesta. Tancovalo sa, rapovalo a mne sa to páčilo. Zrazu ten raper zobral mikrofón a povedal, že nám chce

Tie slová smerovali priamo ku mne. Cítil som sa taký „ľahký“ a viem, že sa vo mne niečo zmenilo.

nám o ňom niečo povedať. Povedal nám, že ten niekto nás pozná dokonale. Pozná to, čo žijeme, pozná naše problémy. Že ten niekto sa volá Ježiš a dnes nám ponúka nový začiatok, že je pripravený zabudnúť na všetku špinu,

ktorú sme zažili. Ako som tam tak sedel, nevnímal som nikoho okolo seba. Cítil som, že som tam len ja, ten raper a Boh. Tie slová smerovali priamo ku mne. Akoby niekto odkryl moje falošné ja. Dnes viem, že to bol Ježiš osobne a podal mi svoju prebodnutú ruku. Potom sa ten muž modlil tak, ako som nikdy nikoho nepočul modliť sa. Bolo to osobné. Povedal, že túto akciu organizovala miestna skupina kresťanov a že sme tam vítaní. Keď som odtiaľ odchádzal, niečo vo mne bolo iné. Cítil som sa taký „ľahký“ a viem, že sa vo mne niečo zmenilo. Začal som chodiť do tej skupiny, kde som spoznal ľudí, ktorí mi pomohli pochopiť, čo je to skutočný životmeniaci vzťah s Ježišom. Po nejakom čase prestala závislosť na drogách, moje vzťahy sa začali dávať do poriadku. Boh mi dal pochopiť, aký som pre neho vzácny, že som výnimočný a že aj za môj život bola zaplatená vysoká cena. Som mu za to veľmi vďačný a nikdy by som to nemenil.


Nahlas / www.nahlas.sk / 23

-

Je nádej. Jej meno je Ježiš.

>

Už to mám. Môžem začať už dnes.

o

>

)

+ - =


PEARL HARBOR

ˇ KAZDÝ TO VIE

Keď Japonci v 2. svetovej vojne zničili Pearl Harbor, dlho sa hovorilo o tom, že to nikto nemohol predpokladať, ani tušiť. Len nedávno vyšlo najavo, že Briti mali medzi Nemcami veľmi kvalitného utajeného špióna, ktorého nechali vycestovať aj do USA a on sa snažil Američanov varovať pred týmto útokom. Oni mu však nedôverovali, pretože si mysleli, že pracuje aj pre Nemcov. A tak ich ani nenapadlo varovať námorníkov na Pearl Harbor. Nič netušiaci námorníci si spokojne žili, až kým nenadišiel ich koniec.

Prečo to spomínam? Pripadá mi to ako dobrá paralela so životom. Každý vie, že raz určite zomrie a každý vie, že ho to môže prekvapiť kedykoľvek. A predsa to ignorujeme, nič o tom netušíme, podceňujeme to, alebo tomu do hĺbky nerozumieme, alebo sa to snažíme vytesniť z mysle. Mnohí s dobrým pocitom vyhlasujeme, že Ježiš je náš Spasiteľ. Spasiteľ znamená ZÁCHRANCA. Ale od čoho nás má zachrániť, keď sa tvárime, že všetko je „v

PODCENENÉ RIZIKO Sú ľudia, ktorí o riziku vedia, ale ho podceňujú. V dokumente o záplavách som videl, ako sa starý manželský pár rozhodol odmietnuť evakuáciu, pretože sa báli, že im niekto vykradne domček. Obaja zahynuli vo vodách prívalovej vlny.

Od čoho nás má zachrániť, keď sa tvárime, že všetko je „v pohode“ a my sme vlastne skvelí ľudia?

pohode“ a my sme vlastne skvelí ľudia? Zdá sa, že aj ľudia, ktorí sú od neho ďaleko, chcú od neho pomoc iba vtedy, ak niečo potrebujú. To je ako prísť k doktorovi, ktorý zistí, že

nám začína rásť nejaký nádor a treba ho vyrezať a my budeme tvrdošijne trvať na tom, že chceme iba lieky proti bolesti hlavy, či proti nádche.

Másˇ ZACHRÁNENÝ TOPIACI SA V biblickej reči „spása“ znamená vytrhnutie z veľkého nebezpečenstva, ktoré sa nijako nedá odvrátiť a prevyšuje nás; z ktorého si sami nemôžeme pomôcť. Dalo by sa to vyjadriť obrazom topiaceho sa, ktorý je zachránený niekým, kto ho už pod hladinou zachytil za vlasy, vytiahol ho a doplavil na breh. Viem si predstaviť, aký by bol každý z nás vďačný, keby bol na mieste toho zachráneného, ako by často na to myslel a hovoril o tom ostatným.


Nahlas / www.nahlas.sk / 25

to?

Veci, ktoré, sa oplatí mat, -, ˇ ked ide o zivot SÁM SA Z TOHO NEDOSTANESˇ To, z čoho nás môže a chce zachrániť Ježiš Kristus, je však oveľa väčšie nebezpečenstvo ako utopenie. Chce nás vyslobodiť z večnej záhuby, večného odlúčenia od milujúceho Boha a tým od večného trápenia. To je najväčšie nebezpečenstvo tvojho života, ktoré je oveľa väčšie a reálnejšie, než si

myslíš, alebo si dokážeš pripustiť. Hriechy ťa od Boha vzďaľujú (myslím, že nemá význam diskutovať o tom, či ich máme alebo nie, pretože som si istý, že každý z nás o tých svojich zákernostiach, špinavostiach, prestúpeniach a pádoch veľmi dobre vie) a ty sa nemôžeš dostať do Božej blízkosti. Biblia hovorí, že nikto nedokáže vykúpiť svoju dušu, a preto vieš, že sa z toho sám nedostaneš.


ˇ ˇ JE ZÁCHRANCA JEZIS

ˇ CAS ˇ NAJVHODNEJSÍ Bob Gass píše: „Jeden profesor v Anglicku má na náhrobnom kameni napísané: ‚Čakal som to, ale nie už teraz.‘ Možno sa nad tým pousmejete, ale otázka neznie: ‚Je smrť blízko?‘, ale: ‚Budeš pripravený, keď príde?‘ Nechcem vás strašiť smrťou. Možno aj teba niečo priviedlo do bodu, keď si sa zamýšľal nad životom alebo nejakými zmenami. Stále však čakáš na vhodnejší čas. Záchrana je pre tých, ktorí sa chcú nechať zachrániť. Nechaj sa zachrániť, lebo dnes je najvhodnejší čas, aký budeš mať.“

Boh nás veľmi, skutočne veľmi ľúbi a záleží mu na nás. My sami si ničíme vzťah s ním a on namiesto toho, aby sa od nás odvrátil, sa k nám vo svojom milosrdenstve skláňa. Nemohli sme si pomôcť sami, a tobôž napraviť tento vzťah. On, aby nás vytrhol zo záhuby, posiela nám ZÁCHRANCU! Ježiša Krista, svojho syna, to najcennejšie čo má - toho sa kvôli nám zrieka. On chce našu záchranu, veď sám hovoril, že neprišiel na tento svet, aby ho súdil, ale aby ho spasil. Naozaj niet nikoho iného, kto by nás spasil. AKO NÁS ZACHRÁNIL? Nie silou, násilím, svalmi, zbraňami, či spolu so silnými bojovníkmi. On nie je taký a navyše nebezpečenstvo, ktoré nám hrozilo, bolo oveľa väčšie ako to, ktoré sa dá odvrátiť takými prostriedkami. Zvíťazil láskou a obetou. Prišiel

na tento svet, aby nám povedal o Bohu Otcovi, ktorý je v nebi a aby bol k nám najbližšie, ako sa len dá. Bol Boh i človek zároveň, no ponížil sa a nechal sa nespravodlivo obviniť a odsúdiť. Nechal sa za nás pribiť na kríž a zostal na ňom napriek bolesti a utrpeniu, hoci mohol z neho zostúpiť. Dokonca ho k tomu aj s výsmechom vyzývali. Zostal na kríži aj preto, lebo mu za to stojíme. Osobne si myslím, že keď zomieral, mal pred sebou Tvoju tvár


Nahlas / www.nahlas.sk / 27

MÁSˇ TO? MÁSˇ ZÁCHRANU? SI ZACHRÁNENÝ? Na to, aby si to mal, aby sa všetko to, čo urobil, vzťahovalo na teba, musíš niečo urobiť, pretože sa to nestane automaticky. Potrebuješ sa nechať zachrániť. Ako sa to robí? Uznaj, že nie si o.k. a potrebuješ záchranu. Pripusti si a vyznaj, že

i tvár každého z nás. A jeho láska k nám mu nedovolila zostúpiť. ZOMREL! V strašnom utrpení. Pochovali ho do hrobu, ale on na tretí deň vstal z mŕtvych. Zničil moc hriechu a smrti. Potupil a odzbrojil diabla, ktorý nás sužoval a utláčal. Potom vystúpil na nebesia k svojmu Otcovi. Stále má dôkaz toho, že iba On je ten, ktorý ťa zachraňuje. Sú to jeho prebodnuté ruky i nohy a bok. Tie rany si nechal, aby sme vedeli, ako mu na nás záleží a ako po nás túži.

si hriešny a hrešíš. Uver svojmu Záchrancovi, že ťa môže a chce zachrániť, že naozaj za teba zomrel na kríži, pretože ťa miluje. Nechaj sa preniknúť dojatím nad tým čo všetko pre teba urobil a robí. Popros ho, aby ťa zachránil, odpustil ti a viedol tvoj život. Môžeš to urobiť teraz napríklad aj týmito slovami: „Ježiš, viem že som hriešny a že ťa potrebujem. Verím, že si zomrel za moje hriechy. Prosím odpusť mi. Príď teraz do môjho života ako môj záchranca. Daj mi nový život. Chcem ho žiť s tebou.“


Prečo máme

bolesť v srdci?

Kresťania veria v Božiu lásku. Veria v to, že sa ľudia neocitli na tomto svete náhodou, ale Boh ich chcel a stvoril ich s jasným zámerom a túžbou. Stvoril ich, aby im mohol byť blízko, aby mohli prežívať jeho priateľstvo a záujem, silu a pomoc, ochranu a lásku, súcit a odpustenie a aby mohli prísť do neba. Sme utvorení na to, aby sme prežívali, že sme milovaní, že nás má niekto rád a chce nás. Že je tu niekto, kto nás úplne chápe a rozumie nám. Toto tak veľmi potrebuje naše srdce a ak to nedostáva, tak prežíva bolesť. Čím menej prijatia a chápania dostáva, tým je bolesť väčšia. Bolesť vychádza na povrch v rôznych podobách: ako sklamanie, rezignácia, rebélia, utiahnutosť, predvádzanie sa, strach, hanba, agresivita, pocit menejcennosti, porovnávanie sa s druhými, hnev atď.

Prečo to však nedostávame, ani keď v to veríme? Pretože to očakávame od ľudí okolo nás. Ľudia nám to ale nedokážu dať v takej miere, ako by sme to očakávali, či potrebovali, aj keď sa ako budú snažiť. Preto je naša bolesť taká častá a opakujúca sa. Sklamaní potom nedokážeme prijať samých seba a stále niečo hľadáme. Hľadáme našu hodnotu v niečom mimo nás. Snažíme sa zaujať druhých, aby si nás všimli, ocenili nás, mali nás radi. Naše srdce má ale stále bolesť. Liek na túto bolesť existuje. Existuje zahojenie. Príď k Bohu. Ako? Úplne jednoducho. Oslov ho, prehovor k nemu, popros ho, aby prišiel do tvojho života. Tak ako to cítiš. Povedz mu o tom. Tvoje srdce je stvorené, aby bolo naplnené jeho láskou, pochopením, prijatím. A u neho sa to stane. Je to pravda, je to

Nahlas / www.nahlas.sk / 29

skutočnosť. Uvidíš. Skús to. Nič za to nedáš. Je však jedna brána, ktorou budeš musieť vojsť, aby si sa s Ním stretol a tou je odpustenie. Odpusť druhým za to, čo ti urobili, ako ti ublížili, ako ti nevenovali pozornosť, keď si to potreboval, odpusť im keď ťa neocenili a nepovzbudili, keď si urobil niečo dobré, odpusť im, keď ťa bili, hnevali sa, atď. Odpusť sám sebe a odpusť Bohu, lebo je možné, že sa na neho hneváš, že to všetko dopustil, aby sa ti stalo. Nakoniec popros ty Boha, aby ti odpustil tvoj hnev, tvoju rebéliu, tvoje krádeže, klamstvá, hnevy, kritiku, posudzovanie, atď. Potom choď a vezmi si, čo ti patrí už od stvorenia sveta, choď a vrhni sa mu do náručia, lebo už dlho na teba čakal, aby si ťa mohol silno objať. Choď a bolesť v tvojom srdci sa rozplynie navždy. Mário Tomášik, Soňa Jančíková


BRAZÍLSKY FUTBALISTA KAKÁ MÁ AJ NAPRIEK SVOJMU MLADÉMU VEKU NA KONTE UŽ NIEKOĽKO ÚSPECHOV, MEDZI NAJVÝZNAMNEJŠIE PATRÍ TITUL MAJSTRA SVETA Z ROKU 2002, VÍŤAZSTVO V LIGE MAJSTROV V SEZÓNE 2006/2007 A ZISK ZLATEJ LOPTY V ROKU 2007. JE POKLADANÝ ZA JEDNÉHO Z NAJLEPŠÍCH FUTBALISTOV SVETA. Všetko mohlo byť úplne inak, na prahu dospelosti totiž utrpel po skoku do bazéna vážne zranenie. Osudným sa mu stalo skĺznutie do bazéna, keď sa po malej šmykľavke pustil hlavou napred. Vtedy osemnásťročný Kaká si zlomil krčný stavec. Sprvu ani lekári nevedeli odhadnúť, či si nepoškodil miechu a neostane pripútaný na vozíček. Ukázalo sa, že mal obrovské šťastie. „Trvalo mi dva mesiace, kým som sa zotavil. Boli to najdôležitejšie dni v mojom živote, lebo som pochopil, že dovtedy som bral život trochu povrchne,“ spomína. Pomáhala mu najmä chuť vyzdravieť a silná viera. Po roku mohol opäť hrať futbal a o pár mesiacov neskôr sa stal hráčom brazílskeho národného mužstva.

V r. 2003 prijal ponuku talianskeho AC Miláno a ihneď sa stal miláčikom domáceho publika. V júni 2009 podpísal šesťročnú zmluvu so španielskym veľkoklubom Real Madrid. Prestupová čiastka bola 65 miliónov eur. Tento športovec i ďaleko od domova zostal verný svojej brazílskej láske, ktorú spoznal ešte v devätnástich. „Zoznámili nás rodičia, môj otec poznal jej mamu. Hneď pri prvom stretnutí som vedel, že je to dievča, ktoré som hľadal,“ spomína. „Už vtedy som myslel na sobáš. Keďže som odišiel do Talianska a ona bola príliš mladá, museli sme počkať.“ Ich vzťah prešiel aj touto skúškou a v roku 2005 Kaká a Caroline Celico spojili svoje životy v manželskom zväzku. Spolu majú syna Lucu.

Kaká je veľkým vzorom pre milióny mladých chlapcov na celom svete. Má bleskovú rýchlosť na ihrisku. Je členom klubu Kristovi Atléti a zo svojho platu prispieva aj na humanitárne ciele. V roku 2004 sa stal najmladším humanitárnym veľvyslancom OSN v boji proti hla-

Futbalist

MEDZI du. So svojou manželkou navštevujú cirkev. V kostole v Brazílii dokonca vystavil trofej pre najlepšieho hráča sveta v roku 2007.


Nahlas / www.nahlas.sk / 31

PROFIL/KAKÁ Celé meno Ricardo Izecson dos Santos Leite Prezývka V Brazílii sa „Kaka“ používa ako skratka pre Ricarda Narodený 22. 4.1982 Pozícia ofenzívny stredopoliar Kluby 2009- Real Madrid

ta Kaká:

NAJLEPŠÍMI Za svoj úspech verejne ďakuje Ježišovi Kristovi, a vôbec sa za to nehanbí. Dokonca na tričku nosí nápis: Patrím Ježišovi.

2003-2009 AC Miláno 1999-2003 São Paulo FC Futbalová charakteristika fantastické futbalové myslenie, prehľad v hre, výborná prihrávka, výborná strela zo strednej vzdialenosti, výborný exekútor priamych kopov, takmer neomylne premieňa aj pokutové kopy


FUNGUJE TO! KAŽDÝ CHCE NIEČO, ČO MU NAOZAJ POMÁHA A JE PROSPEŠNÉ


Nahlas / www.nahlas.sk / 33

Je len pár ľudí na svete, ktorí by si kúpili nefungujúci vysávač, alebo auto, ktoré je len nefunkčnou maketou. Len málokto by užíval liek, ktorý by mu lekár predpísal, ale povedal by mu, že mu vôbec nepomôže. Len málo neveriacich uverí v Pána Ježiša, keď im povieme, že ak uveria, tak potom majú dodržiavať určitú morálku a určité náboženské úkony a keď sa bude moc snažiť a bude mať šťastie, tak sa dostane do neba. Ale v bežnom živote im to nejak nepomôže. Čo bolo a je také prítažlivé na viere v Ježiša? To, že je to niečo skutočné, niečo čo naozaj funguje, niečo čo veľmi pomáha človeku žiť a zvládať život. Ktoré prináša nádej na večný život. Kresťanstvo, ktoré funguje je príťažlivé a to ľudia chcú. Každý predsa chce niečo, čo mu naozaj pomáha a je prospešné.

Prečo sa neveriacim zdá, že kresťanstvo nefunguje? Pretože sa kresťania až príliž často uspokoja so zvykovým kresťanstvom. No zvykové kresťanstvo (aj keď má v sebe veľa dobrého a úctu-vzbudujúceho, mnohokrát veľa vernosti a obety) nemá takú silu, aby evanjelizovalo, dotklo sa hľadajúcich, či neveriacich, aby už z diaľky bolo vidieť jeho premieňajúcu silu. To, čo tak veľmi priťahuje ľudí na kresťanstve a mení ich, je v prvom rade Božia láska a Božia prítomnosť. K tej sa dostanú vtedy, ak otvoria svoje srdcia. Svoje srdcia otvoria vtedy, ak im niekto povie zrozumiteľným spôsobom pravdu o tom, ako ich Boh miluje a ako veľmi trpel Pán Ježiš za ich hriechy. A to z lásky. Ak otvoria svoje srdcia pre Ježišovu lásku a odpustenie, tak sa stane, že Ježiš veľmi jasne a „viditeľne“ vstúpi do ich životov a začnú

s ním mať naozajstný vzťah. Zrazu uvidia, že kresťanstvo to nie je len morálka, predpisy, súbor právd, ale, že je to predovšetkým primknutie sa, priblíženie sa k Ježišovi. Budeš vnímať jeho veľkosť, majestát, všemocnosť, ale i to, že chce byť s tebou priateľ. Blízky priateľ. Ten, ktorý ti rozumie, chápe ťa, pozná ťa, odpúšťa ti. Tým ďalším sú vypočuté modlitby. Keď ostatní vidia, že keď sa kresťania modlia, tak sa dejú veci, potom sami túžia viac spoznať Boha a tiež mať s ním taký vzťah a zažívať vypočutie svojích modlitieb. Ďalším je to, ako vyzerá život kresťanov. Či sú ľudia nádeje, či najozaj do ich životov prichádza milosť zhora, ktorá im dáva silu prekonávať problémy, mať radosť, silu niesť svoj kríž, schopnosť rozoznávať kam ich Boh vedie. Chceš byť aj ty takým kresťanom?


VTIPY Rodičia majú dvojičky. Jedno riadneho pesimistu a druhé veľkého optimistu. Na narodeniny ich chcú vyskúšať. Pesimistovi vykúpia obchod z hračkami a optimistovi dovezú do izby fúru konského hnoja. Z izby pesimistu sa ozýva plač: „Toľko darčekov, všetci mi budú závidieť, hračky sa budú kaziť a bateriek koľko ide do nich.“ Z izby optimistu sa ozýva smiech. Keď prídu do izby, optimista sa prehŕňa v hnojí a vraví: „Toľko hnoja, tu musí byť niekde koník.“    Na Záhorí v miestnom rozhlase upozorňujú obyvateľov na miestnu slávnosť: „Občaná očúvajte. Ak bé pršať, oslava nebé. Ak nebé pršať, oslava bé. Opakujem. Ak bé, tak nebé, ak nebé, tak bé.“    Zídu sa všetky zvieratká z džungle a lev hovorí: „Pôjdeme na výlet.“ „Pôjdeme na výlet“, zopakuje žaba. „Zbaľte si veľa jedla a pitia.“ – hovorí lev. „Zbaľte si veľa jedla a pitia“, opakuje žaba. Lev sa už nahnevá a vraví:

„To zelené zviera s veľkou papuľou nikam nepôjde!“ A žaba na to: „Chudák krokodíl, a ten sa táááák tešil!“    Starenka nastúpi na autobus a hovorí: „Jeden lístok prosím.“ Vodič sa jej pýta: „Kam chcete lístok teta?“ „Sem, do ruky.“ „Ale kam cestujete?“ „Ja idem na svadbu.“ Naštvaný vodič sa jej nervózne pýta: „Ale babka, kde bude tá svadba?“ „Keď bude pekne, tak vonku, keď bude zima, tak vnútri.“    Sekretárka sa potkne na prahu a vyleje trochu kávy. - To by som vedel aj ja, - podpichne ju šéf. - Samozrejme, šéfe, odpovedala bez mihnutia oka sekretárka. - Keď ste už videli, ako sa to robí.    Chuck Norris zamkne šuflík tak rýchlo, že do neho stihne hodiť kľúče.    Na pohovore: „No, vzhľadom k tomu, že

nemáte žiadne odborné vzdelanie, žiadate pomerne vysoký plat.“ „Pravdaže“ - vraví uchádzač, - „viete si vôbec predstaviť aké ťažké je pracovať, keď nemáte ani poňatia o tom, čo robíte?“    Príde puberťák k holičovi s veľmi mastnými vlasmi. Holič sa pýta: „Tak čo mladý, ostriháme alebo vymeníme olej?“    Malé dievčatko sedí na kolenách deduškovi, ktorý jej číta rozprávku. Čas od času vzhliadne od knižky a natiahne ruku, aby sa dotkla jeho vráskavej tváre. Potom si siahne na svoju tvár a potom zasa na deduškovu. Nakoniec povie: „Dedo, stvoril ťa Boh?“ „Áno, zlatíčko,“ odpovie dedko. „Boh ma stvoril pred mnohými rokmi.“ „Aha,“ povie dievčatko a potom sa pýta ďalej: „Dedo, mňa tiež stvoril Boh?“ „Áno, samozrejme,“ odpovie dedko. „Boh ťa stvoril celkom nedávno.“ Dievčatko sa znova dotkne oboch tvárí a poznamená: „Bohu to ide čím ďalej, tým lepšie, že?“


Povzbudí. Buduje. Inspiruje. ˇ Uzˇ viac ako 12 rokov. V Nahlase nájdete príbehy, témy, rozhovory, pravidelné rubriky. Vychádza 8-krát do roka spolu s prílohou biblických zamyslení na každý deň SLOVO NADNES.

 www.nahlas.sk Prelistuj si aktuálne číslo. Sleduj bunusy.

Sme na Facebooku! Staň sa fanúšikom!

Objednajte si Nahlas pohodlne na www.nahlas.sk alebo na 02/ 5557 1397 Vydavateľ

Partneri špeciálneho vydania

Spoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na www.mar�ndom.sk e-mail: infocentrum@mar�ndom.sk adresa: Infocentrum, Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37 / tel.: 02/55571397

ZKSM / www.zksm.sk eSPé / Sliač / www.spolocenstvosp.sk Eliáš / Nová Dubnica / www.elijah.sk Južania / Trenčín / filoeduard@gmail.com Spoločenstvo v Púchove / cosinove@gmail.com

Nahlas Špeciálne vydanie / Nepredajné / Redakcia Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37 / tel.: 02/55571397 / nahlas@mar�ndom.sk / www.nahlas.sk / Reg. číslo MK SR EV 3085/09 / ISSN 1337-9771 / Ilustr. foto SXC, iStockphoto, Georgios Wollbrecht/SXC, internet / Tlač D&D Interna�onal Slovakia / © Nahlas 2010

Nahlas specialne vydanie  

Prelistujte si specialne vydanie Nahlasu!

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you