25
FOTO
Ďalším neželaným efektom je, že podnikateľ sa môže dostať na zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, vedený Národným inšpektorátom práce. Zoznam je verejne prístupný a nachádzajú sa v ňom údaje o obchodnom mene, mieste podnikania fyzickej osoby, sídle právnickej osoby, identifikačnom čísle, dátume zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátume nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Skutočnosť, že podnikateľ figuruje na takomto zoznam pôsobí nedôveryhodne jednak zo strany obchodných partnerov, odberateľov a zákazníkov, ako aj zo strany potenciálnych zamestnancov.
Novinky v právnej úprave nelegálneho zamestnávania Od 18. júna 2016 budú za nelegálne zamestnávanie zodpovední všetci podnikatelia (čiže nie len zamestnávatelia), bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní u ich dodávateľa vedeli alebo nie. Ak podnikateľ príjme službu alebo práce od dodávateľa, ktorý využíva prácu načierno, poruší tým zákon. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Bez dokazovania sa teda predpokladá, že odberateľ o porušení vedel, alebo vedieť mal (bez ohľadu nato, či naozaj vedel), a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Pôvodným zámerom zákonodarcu bolo ošetriť predovšetkým prípady cezhraničných dodávok prác, avšak zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa vzťahuje aj na tzv. vnútroštátne dodanie práce. De facto má tak novela dopad na všetkých podnikateľov, musí však ísť o cezhraničné poskytovanie služby alebo vnútroštátnu alebo cezhraničnú dodávku práce. Táto právna úprava sa neuplatní, ak odberateľom služby bude fyzická osoba – občan, teda nepodnikateľ. Poskytovateľ služby je síce povinný na požiadanie odberateľom - podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu bezodkladne poskytnúť doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im