22
LEGISLATÍVA
Paralelný dovoz tovaru a jeho riziká Šedý dovoz napríklad z Ázie alebo USA bez súhlasu majiteľa ochrannej známky je neoprávnený a môže mať pre predávajúceho vážne právne dôsledky. MGR. VERONIKA BALINTOVÁ I JUDR. ING. DUŠAN TOMKA Dušan Tomka
Paralelný, inak nazývaný aj šedý dovoz tovaru sa uskutočňuje mimo oficiálneho distribučného systému. V praxi to znamená, že takto dovezený tovar sa nepredáva v krajine, pre ktorú bol pôvodne výrobcom určený, ale v inej a s výrazne nižšou cenou, než je odporúčaná cena v krajine predaja. Obchodníci pri šedom dovoze tovaru využívajú odlišnosti národných ekonomík, predovšetkým kurzové hodnoty cudzích mien, rozdielnosť daňových predpisov a správanie spotrebiteľov jednotlivých krajín. Šedý dovoz predstavuje import tovarov určených na predaj v inej krajine ako je Slovenská republika na jej územie zahraničnými, ale takisto aj slovenskými predajcami.
Kedy je paralelný dovoz legálny? Legálnosť šedého dovozu z právneho hľadiska úzko súvisí s ochrannými známkami ako označeniami, ktoré sa nachádzajú na tovare. Práve značka tovaru zvyšuje dopyt, pričom obchodníci hľadajú cestu, ako „značkový“ tovar čo najlacnejšie nakúpiť a následne s čo najvyšším ziskom predať. Podľa zákona číslo 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov („Zákon o ochranných známkach“), právo používať ochrannú známku prislúcha len jej majiteľovi; iné osoby tak môžu urobiť iba s jeho súhlasom. Používaním ochrannej známky sa rozumie aj jej umiestnenie na tovare alebo jeho obale a vo všeobecnosti by teda malo platiť, že na vývoz/predaj do inej krajiny, sa vyžaduje súhlas majiteľa príslušnej ochrannej známky. Toto všeobecné pravidlo sa však z dôvodu európskej legislatívy neuplatňuje
univerzálne a za určitých podmienok možno tovar doviezť aj bez súhlasu majiteľa ochrannej známky. Pri dovoze tovarov chránených ochrannou známkou do krajín, do ktorých na to nedal majiteľ ochrannej známky súhlas, je z hľadiska zákonnosti určujúce, či ide o krajinu Európskeho hospodárskeho priestoru („EHP“) a či sa tovar už nachádza na trhu niektorého z členských štátov alebo ide o inú, tzv. tretiu krajinu. Ak majiteľ ochrannej známky/jej oprávnený používateľ už uviedol označený tovar na trh EHP, jeho právo kontrolovať pohyb takéhoto tovaru v rámci EHP zaniká a nie je oprávnený zakázať tretím osobám jej používanie na tovaroch, ktoré boli s ochrannou známkou už uvedené (ním alebo s jeho súhlasom) na trh v štáte EHP. Dôvodom je, že územie členských štátov Európskej únie tvorí priestor voľného obehu tovaru a uplatňuje sa v ňom tzv. princíp komunitárneho vyčerpania práv na vnútornom trhu. To v praxi znamená, že právo majiteľa ochrannej známky kontrolovať pohyb výrobkov chránených jeho ochrannou známkou zaniká prvým uvedením výrobku na trh ktoréhokoľvek členského štátu EHP. Situácia je však iná v prípade paralelného dovozu z tretích krajín do krajín EHP. Šedý dovoz napríklad z Ázie alebo USA bez súhlasu majiteľa ochrannej známky je neoprávnený a môže mať pre predávajúceho vážne právne dôsledky. Podľa Zákona o ochranných známkach sa majiteľ/oprávnený používateľ ochrannej známky môže
proti nezákonnému šedému dovozu z tretích krajín brániť tak, že si v súdnom konaní vyžiada informácie týkajúce sa pôvodu a distribučných sietí tovarov alebo okolností ich uvedenia na trh a (na ich podklade) požiada o ich stiahnutie z trhu alebo zničenie. Poškodený obchodník má taktiež nárok na náhradu nemajetkovej/majetkovej ujmy v peniazoch. Súčasne, slovenský zákonodarca zakladá aj trestnoprávnu zodpovednosť nelegálnych šedých obchodníkov; postihuje neoprávnený šedý dovoz skutkovou podstatou trestného činu porušovania práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu (zákon číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov). Majitelia ochranných známok/ výrobcovia prijímajú rôzne preventívne opatrenia zabraňujúce šedému dovozu (napr. obmedzenie aktivácie SIM karty mobilných telefónov, tzv. regionálny zámok SIM karty, ktorá môže byť v mobilnom telefóne prvýkrát aktivovaná len v regióne, pre ktorý bol mobilný telefón vyrobený); tie však nesmú byť v rozpore s právom hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o dovážaný tovar (bez ohľadu na to, či je opatrený ochrannou známkou), colné orgány prepustia na trh v Slovenskej republike/v rámci územia EHP len výrobok, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom. Dôvodom na pozastavenie prepustenia výrobku do voľného obehu/na slovenský trh môže byť napr. zistenie, že tovar môže ohroziť život, zdravie alebo životné prostredie, dovážané