Rómovia vo verejných politikách 2014 - Odpočet druhého roku vlády

Page 1



NA ÚVOD

Pred viac ako dvoma rokmi zverejnila druhá vláda Roberta Fica svoje programové výhlásenie na najbližšie štyri roky svojho pôsobenia. Už v minuloročnom odpočte Rómovia vo verejných politikách sme však konštatovali, že vládny program sa zaoberá problematikou sociálne vylúčených rómskych komunít len málo a nie dostatočne konkrétne. Splnomocnenec vlády Peter Pollák neskôr predstavil vlastnú iniciatívu pod názvom Rómska reforma. Avšak tá nikdy nebola oficiálne prijatá vládou ako záväzný dokument. Platnou naďalej ostáva Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, schválená ešte predošlým kabinetom. O tej však nepočuť takmer vôbec. Napriek absencii jednoznačného programu vlády v oblasti inklúzie Rómov, jednotlivé rezorty či úrad splnomocnenca realizujú mnohé aktivity a opatrenia. Nedávno bol tiež zverejnený nový Atlas rómskych komunít, ktorý by sa mohol stať relevantným odrazovým mostíkom pri nastavovaní verejných politík v budúcnosti. Nadácia Milana Šimečku sa dlhodobo snaží monitorovať a hodnotiť „rómske“ verejné politiky. Sme totiž presvedčení, že rola občianskej spoločnosti pri kontrole exekutívy je nezastupiteľná, obzvlášť v súvislosti s „nepopulárnymi“ témami. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity pred pár dňami predstavil svoj vlastný odpočet, ktorý nájdete na webstránke jeho úradu. Publikáciu Rómovia vo verejných politikách považujeme za akýsi „tieňový“ odpočet. Aj vzhľadom na absenciu konkrétnych a odpočítavateľných vládnych záväzkov sme sa opäť rozhodli pripraviť ho ako mozaiku rôznych hodnotiacich prístupov. Na nasledujúcich stranách tak nájdete prehľad udalostí za uplynulých 12 mesiacov, číselnú anketu, ktorou odborníci „oznámkovali“ druhý rok vlády Roberta Fica, a taktiež aj názorovú anketu. Rozhodli sme sa tentokrát poskytnúť priestor aj splnomocnencovi Petrovi Pollákovi na zhodnotenie jeho dvojročného pôsobenia. Rozhovor s ním sme pripravili s denníkom SME. Do odpočtu prispeli svojimi komentármi aj viacerí aktivisti a aktivistky, ktorí v nich širšie reflektujú súčasný stav riešenia integrácie Rómov a Rómok do spoločnosti. Publikácia je ilustrovaná fotografiami zo série Spoločné dni Mantákov, Cigánov, Maďarov a Slovákov, ktorej autorom je Jakub Kratochvíl. Za jeden z najdôležitejších predpokladov vyspelej demokracie a kvalitnej tvorby verejných politík považujeme pluralitu názorov a dialóg. Veríme, že náš odpočet je príspevkom k prehlbovaniu takejto diskusie o riešení jednej z najzávažnejších tém našej krajiny.

1

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


PREHĽAD UDALOSTÍ

DRUHÝ ROK VLÁDY

Hmotná núdza, Moldava nad Bodvou, asistenti osvety zdravia, ombudsmanka, segregácia vo vzdelávaní, pripravovaný stavebný zákon, eurofondy. To sú témy, o ktorých sa asi najviac písalo v súvislosti s Rómami v uplynulom roku. V nasledujúcom článku prinášame prehľad najdôležitejších udalostí súvisiacich so situáciou vylúčených skupín Rómov a Rómok v kontexte programového vyhlásenia vlády a záväzkov, ku ktorým sa vláda prihlásila. Pri výbere udalostí sme sa zároveň snažili sústrediť všeobecnejšie aj na politiky inkluzívneho charakteru. Jún 2013 Návrh na zvýšenie počtu rómskych policajtov Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák navrhol zvýšenie počtu rómskych policajtov. Cieľom by malo byť účinnejšie predchádzanie konfliktom v komunitách. Pre vstup do Policajného zboru je potrebné splniť podmienky ako napríklad minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou a zvládnutie telesných a psychologických testov.1

Júl 2013 Návrh stavebného zákona Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR predstavilo návrh nového stavebného zákona. Jeho súčasťou boli aj zmeny týkajúce sa rómskych osád. Napríklad dodatočnej legalizácie stavby, pričom na získanie povolenia by mali majitelia čas do júla 2014. V prípade, že by povolenie v stanovenom čase nezískali, nepovolené stavby by boli zbúrané. Obci by vznikol nárok na odobratie pozemku a jeho predaj v dražbe. V prípade, že by sa stavba nezbúrala, hrozil by jej majiteľovi trest odňatia slobody.2 Návrh zákon vyvolal veľkú diskusiu. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a Úrad splnomocnenca pre rómske komunity vytvorili spoločnú pracovnú skupinu, ktorá sa mala zaoberať vysporiadaním pozemkov a stavieb v osadách. O rok neskôr, v júni 2014 predložilo ministerstvo na pripomienkovanie novú verziu zákona.3

2

Prešetrovanie policajného zásahu v Moldave nad Bodvou Ešte v júni 2013 bola v súvislosti so zásahom v Moldave nad Bodvou zriadená kontrolná komisia, ktorá mala zásah prešetriť. V júli oznámil minister vnútra Robert Kaliňák výsledky vyšetrovania. Ten bol ministerstvom označený ako štandardná pátracia akcia. Rezort vnútra neskôr priznal, že inšpekcia pri vyšetrovaní nevypočula poškodených, neuviedla ani mená policajtov, s ktorými inšpekcia hovorila. Dvojstranový dokument zhrnul výsledky kontroly do štyroch odstavcov. Správa neobsahovala informácie ako mená svedkov a policajtov, dôkazy, či postup pri vyšetrovaní. Na konci augusta vystúpil na rokovaní Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Hovoril o zisteniach jeho úradu v kauze Moldava nad Bodvou. Zdôraznil však, že jeho úrad nemá vyšetrovaciu kompetenciu. Obsahom jeho vystúpenia bolo prednesenie dvoch verzií incidentu – z pohľadu policajtov a z pohľadu poškodených. O incident v Moldave nad Bodvou sa zaujímalo aj OBSE, OSN, Rada Európy, Európska komisia či britský Ecomonist.4

August 2013 Ombudsmanka predložila parlamentu mimoriadnu správu Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová predložila Národnej rade Slovenskej republiky mimoriadnu správu, ktorá obsahovala závažné zistenia o porušovaní ľudských práv niektorými štátnymi inštitúciami. Tie sa dotýkali najmä dlhodobého porušovania základného práva na vzdelanie detí z chudobných rodín a postupu polície pri zásahu v Moldave nad Bodvou, pri ktorom bolo podľa jej správy porušené právo na nedotknuteľnosť obydlia. Do programu pléna parlamentu sa však správa nedostala, prerokoval ju len Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.5

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


PREHĽAD UDALOSTÍ

Asistenti osvety zdravia

September 2013 Vyhláška ministerstva zdravotníctva o sterilizácii pacientov

V septembri 2013 pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR návrh, ktorý ustanovuje podrobnosti o poskytnutí poučenia osobe pred sterilizáciou. Cieľom je zabezpečiť pacientovi dostatočné a zrozumiteľné informácie v jazyku, ktorému pacient rozumie. Písomný súhlas je preto podľa vyhlášky poskytovaný v štátnom jazyku, ako aj v jazykoch národnostných menšín a predchádza ho ústne poučenie. Vyhláška nadobudla platnosť 1. novembra 2013.6

Po obnovení programu zdravotných asistentov absolvovalo 120 účastníkov v júni a októbri 2013 školenie v rámci celoslovenského projektu Zdravé komunity, počas ktorého nadobudli teoretické vedomosti a praktické zručnosti pre každodennú prácu v rómskych komunitách. Školenia boli zamerané na informácie a praktickú činnosť asistentov a koordinátorov, získanie základných komunikačných zručností. Účastníci tiež získali základy biológie človeka, epidemiológie chorôb, sociálneho poradenstva v oblasti zdravotníctva. Vyškolení asistenti a koordinátori nadviazali spoluprácu s lekármi. V niektorých z osád prebehlo odovzdávanie pozvánok na očkovanie a preventívne prehliadky a uskutočnilo sa aj samotné očkovanie.12 Presun Úradu splnomocnenca pre rómske komunity

Správa Amnesty International o segregácii vo vzdelávaní Medzinárodná ogranigácia Amnesty International predstavila správu o stave segregácie detí na Slovensku. Správa nesie názov Nesplnené sľuby: Neschopnosť ukončiť segregáciu rómskych žiakov na Slovensku a zameriava sa na školy v Šarišských Michaľanoch a v Levoči. Podľa správy úrady dlhodobo zlyhávajú v snahe o integráciu, vláda je podľa nej nečinná a neschopná vysporiadať sa s nezákonným a diskriminačným postupom vytvárania oddelených tried. Rezort školstva kritiku odmietol, ministerstvo označilo tvrdenia za nepodložené.7

Ministerstvo vnútra navrhlo presunúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity na východné Slovensko. Úrad splnomocnenca má v súčasnosti šesť regionálnych kancelárií - v Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a Nitre. V Spišskej Novej Vsi je pripravených osem kancelárií, štyria pracovníci v meste aj pôsobia. Časť úradu mala ostať v Bratislave kvôli komunikácii s ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy.13

November 2013

Október 2013

Zmena pravidiel financovania kultúr národnostných menšín

Schválenie zákona o hmotnej núdzi Na konci októbra poslanci napriek intenzívnej kritike zo strany mimovládnych organizácii schválili nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi.8 Ten zavádza nové podmienky pre možnosť poberania dávky v hmotnej núdzi, najmä podmienenosť základnej dávky jej odpracovaním. Predpokladom je zapojenie obcí, úradov práce a koordinátorov. Obce sú tými, ktoré majú vytvoriť podmienky, aby poberateľom boli ponúknuté menšie obecné služby, pričom koordinátori majú asistentskú a kontrolnú úlohu. Poberatelia dávok majú po novom odpracovať 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti.9 Ak poberateľ ponúknutú prácu odmietne, základná dávka sa mu zníži o 61,60 eur. Zákon tiež upravil nárok na aktivačný príspevok, ktorý budú môcť ľudia získať po odpracovaní minimálne 64 hodín za mesiac. Osobitný príspevok dostanú dlhodobo nezamestnaní poberatelia, ktorí si našli prácu a ich príjem je aspoň vo výške minimálnej mesačnej mzdy. Takýto príspevok môžu poberať po dobu šiestich mesiacov. Prezident Ivan Gašparovič zákon vrátil z dôvodu rozporu s ústavou, podľa ktorej ma každý človek v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Parlament pripomienky odmietol a návrh opätovne schválil v novembri 2013.10 Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny (pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť) schválil nové pravidlá, podľa ktorých sa budú zo štátneho rozpočtu peniaze na kultúru národnostných menšín prideľovať. Po novom zaváži pri rozdeľovaní peňazí 50 percentami počet príslušníkov národnostnej menšiny, pre ktorých je národnostný jazyk materinským jazykom a 45 percentami počet príslušníkov národnostnej menšiny hlásiacich sa k národnostnej menšine. Pri výške dotácie bude dôležité aj to, či má národnostná menšina materskú krajinu.14 Novela kompetenčného zákona Začiatkom novembra nadobudla účinnosť novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Podľa nej bude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí koordinovať plnenie úloh v oblasti ľudských práv s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Novela čiastočne odstránila kompetenčné vákuum, ktoré vzniklo po zrušení postu podpredsedu vlády pre ľudské práva po voľbách v roku 2012.15

December 2013

Modulové školy

Prezident nepodpísal zákon o hmotnej núdzi

Na konci mesiaca otvorili nové modulové (tzv. kontajnerové) školy v Chminianskych Jakubovanoch a Jarovniciach. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity označil takéto riešenie za najrýchlejšie a najlacnejšie. Pracovníci škôl však naďalej vnímajú nedostatky, najmä v nevyhnutnosti dvojzmennej prevádzky škôl z dôvodu veľkého počtu žiakov. Ich počet je stále vyšší ako sú kapacity škôl, učitelia tak musia učiť v dopoludňajších aj poobedných hodinách.11

V novembri NR SR opätovne schválila zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Nebola zapracovaná ani jedna z pripomienok, ktoré parlamentu predložil prezident Ivan Gašparovič. Ten preto v decembri schválený zákon nepodpísal. Legislatívna norma je však aj napriek tomu účinná od 1. januára 2014. Opoziční poslanci napadli zákon na Ústavnom súde SR.16

3

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


PREHĽAD UDALOSTÍ

Výročná konferencia k horizontálnej priorite Marginalizované rómske komunity

Uskutočnila sa ďalšia výročná konferencia k horizontálnej priorite Marginalizované rómske komunity, ktorá je jednou zo štyroch horizontálnych priorít Národného strategického referenčného rámca 2007—2013. Hlavným cieľom konferencie bolo zhodnotenie efektívneho využívania financií zo štrukturálnych fondov Európskej únie zameraných na inklúziu marginalizovaných rómskych komunít. Ministerstvo vnútra uviedlo, že Slovensko využilo zo štrukturálnych fondov na inklúziu Rómov menej ako tretinu dostupných financií. Podľa účastníkov konferencie sa pod nedostatky podpísali nesprávne nastavenia spôsobu čerpania fondov, počiatočný časový sklz, obmedzené kompetencie Úradu splnomocnenca pre rómske komunity a tiež veľká administratívna náročnosť pre prijímateľov.17 Odporúčania pre lepšiu hospodársku a sociálnu integráciu Rómov Členské štáty Európskej únie sa zaviazali k realizácii súboru odporúčaní na lepšiu hospodársku a sociálnu integráciu Rómov, ktoré navrhla Európska komisia. Aj napriek tomu, že dokument nie je právne záväzný, je prvým právnym nástrojom EÚ na inklúziu Rómov. Členské štáty sa prijatím odporúčania Rady EÚ zaviazali k realizácii cielených opatrení zameraných na vyrovnanie rozdielov medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom, pričom dôraz je kladený na prístup k vzdelaniu, práci, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.18

Január 2014 Ombudsmanka predložila vláde dokument o policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová predložila vláde SR materiál, ktorý upozorňuje na možné porušenie základných práv a slobôd pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou. Dokument je výsledkom vyšetrovania jej úradu v tejto veci. Vo svojej správe odporučila ustanoviť orgán nezávislej vonkajšej kontroly policajnej činnosti v tých oblastiach, ktoré nepreskúmava prokuratúra. Tiež navrhla zabezpečovanie videozáznamov z policajných zásahov a monitorovanie policajných priestorov, v ktorých sú predvedené a zadržané osoby. Jej správa bola zaradená aj do programu pléna Národnej rady, no rozprava nebola otvorená. Na podnet opozície bola na konci januára zvolaná mimoriadna schôdza k postoju vlády SR k verejnej ochrankyni práv a jej zisteniam.19 Trestné konanie v prípade policajného zásahu v Moldave nad Bodvou

kritiky je uplatnenie dávky v hmotnej núdzi nie ako práva, ale ako sankcie vo forme jej odňatia. Tento zákon nariaďuje poberateľom sociálnych dávok pod hrozbou sankcie nútenú prácu. Podľa ombudskmanky predpísaný počet 32 hodín mesačne svojím rozsahom nekorešponduje s charakterom tzv. malých obecných služieb. Zákon tak vytvára priestor tak na priamu, ako aj nepriamu diskrimináciu.21

Február 2014 Výstavbu domov finančne podporil úrad splnomocnenca Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity poskytol financie v rámci Výzvy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb rómskych komunít v roku 2013 na program svojpomocnej výstavby domov pre príslušníkov rómskych komunít. V obciach Humenné, Veľká Lomnica a Breznica bola zahájená stavba troch domov, pričom obce poskytli pozemky, Úrad financie a stavebný materiál. Rodiny si domy postavia svojpomocne, s obcou budú mať nájomný vzťah. Obce sa zároveň zaviazali, že po dobu desiatich rokov budú domy udržiavať v dobrom technickom stave.22

Máj 2014 Nové volebné kódexy Parlament schválil nové volebné kódexy. Nové pravidlá sa dotkli aj starostov a primátorov obcí a miest. Tí budú musieť mať minimálne stredoškolské vzdelanie, teda maturitu alebo výučný list. Z diskusií vyplynulo, že funkcia starostu je výkonnou funkciou, v ktorej sa rozhoduje o verejných financiách, potrebné sú preto vedomosti o organizačnej a riadiacej práci a o finančnom hospodárení. Nové pravidlá majú platiť už v nasledujúcich komunálnych voľbách v novembri 2014. Opoziční poslanci napadli zákon na Ústavnom súde, ktorý ich podanie prijal.23

Jún 2014 Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí predložilo na pripomienkovanie konanie návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku, ktorá sa pripravuje už tretí rok. Ide o koncepčný dokument, ktorý mapuje dodržiavanie a ochranu ľudských práv na Slovensku. Zároveň má byť rámcom pre budúce verejné politiky.24

Júl 2014

Krajská prokuratúra v Prešove vydala príkaz na začatie trestného stíhania v prípade policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Dôvodom bolo podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody.20 Hmotná núdza na Ústavnom súde Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová podala podnet na Ústavný súd SR vo veci zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zákonu vyčíta okrem rozporov s Ústavou SR a ustanoveniami medzinárodných dohovorov i to, že zasahuje do dôstojnosti človeka odkázaného na sociálne dávky. Predmetom

4

Nový Atlas rómskych komunít Atlas rómskych komunít je výsledkom niekoľkoročnej spolupráce UNDP, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Združenia miest a obcí Slovenska a Prešovskej univerzity. Prvé zistenia boli zverejnené už v septembri 2013, finálna verzia vyšla v júli 2014.25

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


PREHĽAD UDALOSTÍ

Poznámky 1 http://aktualne.atlas.sk/pollakchce-viac-romskych-policajtov-kalinakvidi-problem-so-vzdelanim/slovensko/ spolocnost/ http://romovia.sme.sk/c/6852747/ pollak-chce-viac-romskych-policajtov. html

2 http://ekonomika.sme.sk/c/6873006/uzemne-konania-chce-ministerstvozrusit-cierne-stavby-maju-zmiznut.html http://romovia.sme.sk/c/6873694/buranie-v-osadach-rozputa-obciansku-vojnuvaruje-vajda.html http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=splnomocnenec-vlady-sr-pre-romskekomunity-peter-pollak-bude-rokovat-o-novom-stavebnom-zakone 3 https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=1&matEID=7427&langEID=1 4 https://www.scribd.com/doc/158485338/Sprava-o-kontrole-k-zasahu-vMoldave-nad-Bodvou http://romovia.sme.sk/c/6893651/kalinak-ukazal-spravu-k-zasahu-v-moldavenic-nevysvetlila.html http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/290027-tema-policajneho-zasahu-vmoldave-nad-bodvou-opaet-smeruje-do-parlamentu/ 5 http://www.vop.gov.sk/fi les/Mimoriadna%20sprava%20VOP.pdf http://romovia.sme.sk/c/6933613/ombudsmanka-stracame-drahocenny-cas-napomoc-detom.html 6

http://www.mecem.sk/1590/sterilizacie-informacie-budu-aj-v-jazyku-mensin

7 http://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2013/09/4121_Slovakia_CD_ Nesplnené-sľuby-2013.pdf http://www.aktuality.sk/clanok/235675/amnesty-international-nas-kritizuje-zasegregaciu-romov-na-skolach/ 8 http://www.upsvar.sk/buxus/docs/urady/GA/PvHN_c._417.pdf https://www.scribd.com/doc/154767732/Podporte-pripomienku-k-zakonu-ohmotnej-nudzi http://ekonomika.sme.sk/c/6901348/davka-v-hmotnej-nudzi-bude-zaodpracovanie-pomocnych-prac.html 9 http://www.teraz.sk/ekonomika/davku-v-hmotnej-nudzi-dostane-obcanp/62844-clanok.html 10 http://www.teraz.sk/ekonomika/nr-sr-olano-zakon-hmotna-nudzavyzva/65844-clanok.html 11 http://romovia.sme.sk/c/6893548/v-chminianskych-jakubovanoch-majunovu-kontajnerovu-skolu.html http://romovia.sme.sk/c/6912292/na-vychode-otvaraju-kontajnerove-skolyproblemy-ostavaju.html 12 http://romovia.sme.sk/c/6851426/asistenti-idu-do-romskych-osad-radit-ozdravi.html http://www.ppzzs.sk/sk/1-skolenie-asistentov-osvety-zdravia-skupiny-b-c

5

13 http://romovia.sme.sk/c/6964483/kalinak-chce-prestahovat-pollaka-na-spisaby-bol-blizsie-k-osadam.html http://romovia.sme.sk/c/6966436/na-vychod-by-sa-mala-stahovat-iba-casturadu-splnomocnenca.html 14 http://www.mecem.sk/1735/mensiny-vladny-vybor-meni-pravidlafi nancovania-kultury-mensin 15 http://www.mecem.sk/1688/nr-sr-rezort-diplomacie-bude-koordinovatludske-prava 16 http://www.teraz.sk/ekonomika/hmotna-nudza-davky-prezident/66481clanok.html http://www.teraz.sk/slovensko/zakon-hmotna-nudza-kalinak-zitnanska/66283clanok.html http://www.noviny.sk/c/slovensko/smer-je-pre-zakon-o-hmotnej-nudzipripraveni-menit-ustavu-tvrdi-kalinak 17 http://www.minv.sk/?vyrocna-konferencia-hp-mrk-2013 http://www.mecem.sk/1839/romovia-z-fondov-na-inkluziu-sme-nevycerpali-anitretinu-penazi 18 http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/staty-posilnili-pravnyramec-eu-pre-integraciu-romov-021823 19 http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-ombudsmanka-politika/69954-clanok. html http://romovia.sme.sk/c/7060078/dubovcovu-na-vlade-nenechali-hovorit-omoldave-od-fica-dostala-skolenie.html http://romovia.sme.sk/c/7084579/paska-navrhne-prestahovat-ombudsmankudo-kosic.html http://www.teraz.sk/slovensko/mimoriadna-schodza-k-ombudsmanke/71885clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1 20 http://www.ta3.com/clanok/1033528/prokuratura-prikazala-zacat-stihaniepre-policajny-zasah-v-moldave-nad-bodvou.html 21 http://www.teraz.sk/ekonomika/zakon-hmotna-nudza/70897-clanok.html http://www.vop.gov.sk/fi les/hmotna%20nudza_navrh_US.doc 22 http://romovia.sme.sk/c/7101827/pollakov-urad-spustil-vystavbu-domovstavat-si-ich-budu-najomcovia.html 23 http://romovia.sme.sk/c/7217872/smer-chce-pre-starostov-povinnestredoskolske-vzdelanie.html http://www.sme.sk/c/7376713/ustavny-sud-stopol-zakon-ze-starosta-musi-matstrednu-skolu.html 24 http://www.mzv.gov.sk/sk/ministerstvo/strategia_ludskych_prav-navrh_textu_ strategie http://www.mecem.sk/13930/ludskopravny-vybor-neprijal-uznesenie-k-strategiiochrany-prav 25 http://romovia.sme.sk/c/7106239/atlas-romskych-komunit-vyjde-v-marci. html http://www.employment.gov.sk/fi les/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialnesluzby/atlas_rom-kom.pdf

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ANKETA

HODNOTENIE VLÁDNYCH OPATRENÍ V OBLASTI POLITÍK ZAMERANÝCH NA RÓMOV Rovnako ako vlani sme sa obzreli za udalosťami a opatreniami druhého roka vlády Roberta Fica, ktoré sa týkali postavenia Rómov a Rómok na Slovensku. Vybrali sme z nich podľa nás desať najdôležitejších a požiadali sme odborníkov z teórie a praxe, aby zhodnotili ich prínos známkami ako v škole na škále od 1 do 5 (1 – veľmi pozitívne, 2 – skôr pozitívne, 3 – ani pozitívne, ani negatívne, 4 – skôr negatívne, 5 – veľmi negatívne). Experti a expertky udelili vláde Roberta Fica za jej druhý rok pôsobenia celkovú priemernú známku 3,54. Oproti prvému roku, v ktorom vládu odborníci ohodnotili známkou 3,62, ide teda o veľmi mierne zlepšenie. Najlepšiu odozvu u odbornej verejnosti malo vydanie nového Atlasu rómskych komunít (priemerná známka 2,08) a obnovenie programu Zdravé komunity (2,16). Na druhej strane, najviac kriticky vnímajú respondenti priebeh prešetrovania policajného zásahu v Moldave nad Bodvou a prístup vlády k aktivitám verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej (obidve 4,85). Priemerné známky od jednotlivých odborníkov a odborníčok za všetkých 10 otázok sa pohybovali v rozmedzí od 2,4 až po 4,3. Všetkým respondentom a respondentkám ďakujeme za vyplnenie ankety a za ochotu podeliť sa o svoj názor.

6

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


ANKETA

OTÁZKA

PRIEMERNÁ ZNÁMKA

1. Ako hodnotíte výšku sumy (300 miliónov EUR), ktorú vláda plánuje vyčleniť zo štrukturálnych fondov na programové obdobie 2014—2020 na oblasť marginalizovaných rómskych komunít? 1

2,67

2. Ako hodnotíte čiastočné podmienenie získania nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju (v zmysle prijatého zákona o hmotnej núdzi)?

4,49

3. Ako hodnotíte zámer vlády riešiť problém s personálnou kapacitou (viaczmennou prevádzkou) základných škôl výstavbou modulových (kontajnerových) škôl?

3,60

4. Ako hodnotíte implementáciu programu Zdravé komunity (asistenti zdravotnej osvety) po jeho obnovení v roku 2013?

2,16

5. Ako hodnotíte realizáciu projektu Investícia v rannom detstve – podpora sociálnej inovácie a integrácie Rómov (program Progress), ktorý realizuje Úrad splnomocnenca SR pre rómske komunity?

2,58

6. Ako hodnotíte prínos nového Atlasu rómskych komunít pre tvorbu a realizáciu verejných politík v budúcnosti?

2,08

7. Ako hodnotíte priebeh prešetrovania policajného zásahu v Moldave nad Bodvou?

4,85

8. Ako hodnotíte prístup vlády k zisteniam a odporúčaniam, ktoré predložila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová v uplynulých 12 mesiacoch?

4,85

9. Ako hodnotíte pôsobenie Petra Polláka na poste splnomocnenca vlády pre rómske komunity za uplynulých 12 mesiacov?

3,71

10. Ako hodnotíte verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov v uplynulých 12 mesiacoch v otázkach týkajúcich sa Rómov a Rómok?

4,40

3,54

CELKOVÉ HODNOTENIE

7

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ANKETA

Anketu vyplnilo spolu až 41 respondentov a respondentiek, ktorí a ktoré sa v tej či onej miere zaoberajú aj rómskou problematikou (uvádzame ich v abecednom poradí):

Juraj BUZALKA (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK), Roman ČONKA (Romano Nevo Ľil), Stanislav DANIEL (Nadácia otvorenej spoločnosti), Janka DEBRECÉNIOVÁ (Občan, demokracia a zodpovednosť), Vanda DURBÁKOVÁ (Poradňa pre občianske a ľudské práva), Michaela FARENZENOVÁ (SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Andrej FINDOR (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK), Lýdia GABČOVÁ (Rómsky inštitút), Elena GALLOVÁ KRIGLEROVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Oľga GYARFÁŠOVÁ (Inštitút pre verejné otázky, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK), Róbert HAAS (Rozhlas a televízia Slovenska), Marek HOJSÍK (Rómsky inštitút), Tomáš HRUSTIČ (Národný demokratický inštitút, Ústav etnológie SAV), Bruno KONEČNÝ (Združenie miest a obcí Slovenska), Ingrid KOSOVÁ (Quo Vadis), Jarmila LAJČÁKOVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Lenka MACHLIČOVÁ (Amnesty International Slovensko), Janette MAZINIOVÁ MOTLOVÁ (Iuventa – Slovenský inštitút mládeže), Grigorij MESEŽNIKOV (Inštitút pre verejné otázky), Alexander MUŠINKA (Prešovská univerzita), Yves Nicolas OGOU (Agentúra podporovaného zamestnávania Somotor), Laco ORAVEC (Nadácia Milana Šimečku), Klára ORGOVÁNOVÁ (Rómsky inštitút), Zuzana PÁLOŠOVÁ (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu), Kálmán PETŐCZ (Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku), Valentina PETRUS (Nadácia otvorenej spoločnosti), Oľga PIETRUCHOVÁ (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny), Vlado RAFAEL (eduRoma), Andrej SALNER (SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Rudolf SIVÝ (SME), Michal SLÁDEK (Člověk v tísni – pobočka Slovensko), Rado SLOBODA (Centrum komunitného organizovania), Ľubomíra SLUŠNÁ-FRANZ (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu), Michal SMETANKA (Regionálne rozvojové partnerstvo), Tímea STRÁNSKÁ (Člověk v tísni – pobočka Slovensko), Marek SZILVÁSI (Európske centrum pre práva Rómov), Daniel ŠKOBLA (UNDP), Braňo TICHÝ (Amnesty International), Zuzana TORDOVÁ (Fond sociálneho rozvoja), Martin VAVRINČÍK (ETP Slovensko), Helena WOLEKOVÁ (Socia – nadácia na podporu sociálnych zmien).

8

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


3,54 Poznámky 1 Anketu sme realizovali v čase, keď ešte nebola známa presná suma pridelená zo štrukturálnych fondov na rómsku problematiku (380 miliónov EUR), preto v otázke č. 1 je uvedená vtedy spomínaná suma 300 miliónov EUR.

9

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ANKETA

V snahe priniesť čo najpestrejšiu mozaiku pohľadov na prístup vlády k riešeniu situácie Rómov na Slovensku sme popri „známkovaní“ vlády položili dve otázky veľkej skupine predstaviteľov širšej odbornej verejnosti – poslancom parlamentu,1 rómskym i nerómskym aktivistom, či zástupcom verejnej správy i akademickej obce. Prvá otázka smerovala k zhodnoteniu počínania vlády v uplynulých dvanástich mesiacoch – či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. V odpovedi na druhú otázku mohli respondenti odporučiť vláde najužitočnejšie kroky, ktoré by podľa nich mali byť prioritou v oblasti začleňovania Rómov a Rómok na Slovensku do konca tohto volebného obdobia. Dvadsaťjeden oslovených nám odpovedalo, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Ich názory si môžete prečítať na nasledujúcich stranách (v abecednom poradí).

OTÁZKA 1.

OTÁZKA 2.

Ktorú aktivitu vlády za uplynulých 12 mesiacov považujete za najpodstatnejšiu v súvislosti s postavením Rómov a Rómok na Slovensku? Prečo?

AKÉ KONKRÉTNE OPATRENIE V TEJTO OBLASTI BY MALA VLÁDA DO KONCA VOLEBNÉHO OBDOBIA (MAREC 2016) URČITE ZREALIZOVAŤ?

10

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


ANKETA

ZUZANA BALÁŽOVÁ Rómske advokačné a výskumné stredisko

V súvislosti s postavením Rómov na Slovensku považujem za najdôležitejšiu a najnešťastnejšiu tému hmotnej núdze, ktorá len posilnila stereotypy o Rómoch a ich nevôli pracovať. Týmto zákonom akoby vláda hovorila verejnosti: „Teraz už tí leniví Rómovia budú pracovať, a ak nie, tak nedostanú ani euro!“ Je veľmi nebezpečné a neprijateľné v sociálnom štáte postaviť základnú sociálnu istotu v podobe dávky v hmotnej núdzi do pozície „odpracuj si – dostaneš“. Je veľmi nebezpečné spájať chudobu s etnicitou, keď to tak v skutočnosti vôbec nie je. Takéto zavádzanie spoločnosti a populistické kroky len prehlbujú priepasť medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou. VLÁDA BY MALA VIAC KONAŤ V OBLASTI POSILNENIA VZDELÁVANIA RÓMOV, PREDOVŠETKÝM ZADEFINOVAŤ SEGREGÁCIU A SEGREGAČNÉ KONANIE V ŠKOLSTVE. ĎALEJ BY MALA V RÁMCI DOČASNÝCH VYROVNÁVACÍCH OPATRENÍ MOTIVOVAŤ ZAMESTNÁVATEĽOV, ABY ZAMESTNALI RÓMOV, NAKOĽKO JE URČITE PRIJATEĽNEJŠIE PRACOVAŤ ZA 400 EUR AKO ZA 66 EUR. V ŠKOLSKOM ZÁKONE BY MAL BYŤ ZADEFINOVANÝ MODEL INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA, A TAKTIEŽ V RÁMCI PREDMETOV NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH.

OTTO BRIXI poslanec NR SR (Smer-SD) Jednoznačne považujem za veľmi prínosné vypracovanie Atlasu rómskych komunít na Slovensku, ktorý dal jasný socio-ekonomický pohľad na život Rómov. Pevne verím, že sa legislatívne opatrenia zabraňujúce ďalšiemu prehlbovaniu akejkoľvek segregácie Rómov a rómskych komunít budú od neho odvíjať. JEDNÝM Z OPATRENÍ, KTORÉ SÚ, PODĽA MŇA, NEVYHNUTNÉ NA POZITÍVNU INTEGRÁCIU AKÝCHKOĽVEK DLHODOBO NEZAMESTNANÝCH A SEGREGOVANÝCH SPOLOČENSTIEV, JE ZABEZPEČENIE MOTIVAČNEJ POVINNOSTI ODPRACOVANIA SI DÁVOK POVINNÝM ZABEZPEČENÍM PRÁCE NA ÚROVNI MIEST A OBCÍ, U TÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA (NEMUSIA TO BYŤ IBA RÓMOVIA), KTORÉ SÚ FYZICKY TAKÉTO ČINNOSTI SCHOPNÉ VYKONÁVAŤ. ĎALŠÍMI POZITÍVNYMI OPATRENIAMI JE VYTVORENIE DENNÝCH STACIONÁROV ALEBO MULTIFUNKČNÝCH KOMUNITNÝCH CENTIER, V KTORÝCH BY OKREM PASTORAČNEJ, EDUKAČNEJ A PRAKTICKEJ ČINNOSTÍ EXISTOVALI AJ MOŽNOSTI AKEJSI POLOINTERNÁTNEJ STAROSTLIVOSTI O DETI V PREDŠKOLSKOM, RESPEKTÍVE ŠKOLOPOVINNOM VEKU.

BÉLA BUGÁR poslanec NR SR (Most-Híd) Za ostatných 12 mesiacov vláda v súvislosti s postavením Rómov a Rómok na Slovensku nevyvinula prakticky žiadnu aktivitu, ktorú by som mohol hodnotiť pozitívne. Práve naopak. Vládnej strane sa, bohužiaľ, podarilo problematiku postavenia Rómov ešte viac zhoršiť. Okrem skôr pasívneho prístupu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, na ktorého sa vzniesla oprávnená vlna kritiky, obzvlášť negatívne zarezonovala kauza policajného zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. MOST-HÍD EŠTE 16. JANUÁRA 2014 PREDSTAVIL DOKUMENT S NÁZVOM POLITIKA RIEŠENIA CHUDOBY A RÓMSKA POLITIKA, KTORÝ JE V PORADÍ TREŤOU ČASŤOU STRATEGICKÉHO MATERIÁLU STRANY – OBČIANSKA VÍ-

11

ZIA 2016. V TOMTO DOKUMENTE NAVRHUJEME CELÝ RAD KOMPLEXNÝCH KROKOV, KTORÉ PREDSTAVUJÚ DLHODOBÚ STRATÉGIU NA ZVRÁTENIE SÚČASNÝCH NEPRIAZNIVÝCH TENDENCIÍ. NA PRÍKLADE ÚSPEŠNÝCH REGIONÁLNYCH INICIATÍV DEMONŠTRUJEME, ŽE CHUDOBA A RÓMSKA OTÁZKA SÚ NA SLOVENSKU RIEŠITEĽNÉ.

JANA DUBOVCOVÁ verejná ochrankyňa práv Podstatnú aktivitu vlády, ktorá by mala vplyv na postavenie Rómov a Rómok, som nezaregistrovala. ODSTRÁNIŤ DISKRIMINÁCIU VO VZDELÁVANÍ DETÍ.

JÁN FIGEĽ podpredseda NR SR (KDH) Rómska reforma, ktorú vláda realizuje v spolupráci so splnomocnencom, pánom Pollákom, nie je koncepčnou reformou. Skôr sa živelne pokúša o prefinancovanie zdrojov z EÚ, čo neznamená, že sa tu a tam nepodarí pomôcť niektorej skupine sociálne znevýhodnených na Slovensku. Rovnako je kontroverzný zákon, ktorý je momentálne na Ústavnom súde, podľa ktorého je práca trestom a nie príležitosťou na sebarealizáciu a finančné zabezpečenie seba a svojej rodiny. Pozitívne vnímam udržanie projektu osvetových zdravotníckych asistentov v segregovaných komunitách v spolupráci s lekármi a výstavbu škôl, prípadne školských zariadení tam, kde nedochádza k segregácii. SLOVENSKO V JANUÁRI 2012 SCHVÁLILO STRATÉGIU ZAČLENENIA RÓMOV DO ROKU 2020, KTORÁ BOLA V RÁMCI EÚ VYHODNOTENÁ AKO NAJLEPŠIA. OČAKÁVAME, ŽE SA KONEČNE ZAČNE PLNIŤ TENTO KONCEPČNÝ STRATEGICKÝ DOKUMENT A VLÁDA SO SPLNOMOCNENOM UPUSTÍ OD ŽIVELNÝCH AKTIVÍT.

IMRICH HOLEČKO predseda OZ Ľudia a perspektíva Za pozitívne považujem umožnenie dobrovoľníckej činnosti a zapojenie do aktivačných prác aj pre neziskové organizácie. Za negatívny považujem návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR realizovať za 1 milión EUR nezmyselné školenia - napríklad na tému ako efektívne využívať dávky v hmotnej núdzi a efektívne hospodáriť v rómskych rodinách. JE POTREBNÉ VYTVORIŤ DLHODOBÝ FUNKČNÝ SYSTÉM NA VYTVORENIE PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTI PRE NEZAMESTNANÝCH RÓMOV. ROVNAKO JE POTREBNÉ ZAMEDZIŤ VYKONÁVAŤ NEEFEKTÍVNE KRÁTKODOBÉ ŠKOLENIA PRE NEZAMESTNANÝCH PROSTREDNÍCTVOM ÚRADOV PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY.

MILAN HRABOVSKÝ Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK Z dôvodu zvyšovania poznatkov o Rómoch a ich živote a kultúre predovšetkým vypracovanie Atlasu rómskych komunít 2013 a pripomínanie Medzinárodného dňa Rómov a rómskeho holokaustu. Z dôvodu zapájania

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


Rómov do procesu integrácie hlavne projekty Investícia v rannom detstve – podpora sociálnej inovácie a integrácie Rómov, Rómske občianske hliadky v marginalizovaných rómskych komunitách a výstavbu modulových škôl vo vybraných obciach. AKO KONTEXT TEJTO ODPOVEDE BY SOM UVIEDOL ALARMUJÚCO NARASTAJÚCI NÁZOR, KTORÝ SOM ZACHYTIL V MNOHÝCH BLOGOCH, DISKUSIÁCH A PRÍSPEVKOCH, OBVIŇUJÚCI ZA PROBLÉMY, KTORÝM ČELIA RÓMOVIA, IBA RÓMOV. NAPRIEK MNOHÝM AKTIVITÁM A OPATRENIAM PROTI RASIZMU DOCHÁDZA K TOMU, ŽE SI V SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRESTÁVAME ROZUMIEŤ - ČO RASIZMUS SKUTOČNE JE A O ČO USILUJE. MOŽNO SA MÝLIM, ALE POSTUPNE AKOBY VÍŤAZILA MYŠLIENKA, ŽE ZA SVOJU ZLOŽITÚ SITUÁCIU SI MÔŽU IBA RÓMOVIA SAMOTNÍ. URČITE BY PRETO MOHLO MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR A MINISTERSTVO VNÚTRA SR PRIJAŤ JASNÝ, KONCEPČNÝ A VÝCHODISKOVÝ MATERIÁL, NA ZÁKLADE KTORÉHO BY SA SPUSTILO ROZSIAHLE VZDELÁVANIE NA ŠKOLÁCH V PROBLEMATIKE RASY, RASIZMU A ANTICIGÁNIZMU. O TOMTO VZDELÁVANÍ, KTORÉ JE V NIEKTORÝCH KRAJINÁCH EÚ ŠTANDARDOM, SA VŠAK NA SLOVENSKU EŠTE NEZAČALO ANI ROZPRÁVAŤ.

rómskym etnikom je veľké množstvo ľudí žijúcich v osadách v zlých materiálnych a sociálnych podmienkach. Preto sa tejto skupiny vždy dotýkajú predovšetkým zmeny zákonov v sociálnej oblasti. Keďže ich hlavným a väčšinovo výlučným legálnym príjmom sú rôzne sociálne dávky. Preto sa ich dotkla zmena zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá zavádza povinnosť odpracovať si sociálnu dávku. Zákon je však nedokonalý, pravdepodobne nie v súlade s ústavou a jeho uplatňovanie je problematické. Iné opatrenia v tejto oblasti vláda nepriniesla, aktívna bola len opozícia, najmä SDKÚ-DS, ale, žiaľ, neúspešne. MALA BY PRESADIŤ DO SOCIÁLNYCH ZÁKONOV MECHANIZMY, KTORÉ ZAVEDÚ POZITÍVNU MOTIVÁCIU VO VZŤAHU K SNAHE PRACOVAŤ V LEGÁLNOM ZAMESTNANÍ PODĽA SCHOPNOSTÍ A ZRUČNOSTÍ UCHÁDZAČOV O PRÁCU. SOCIÁLNE PRÍJMY NEMÔŽU BYŤ VO VÝŠKE BLÍZKEJ PRÍJMOM Z PRÁCE. TREBA APLIKOVAŤ V ZÁKONOCH ZÁSADU „PRACOVAŤ SA OPLATÍ.“ ŠTÁT MÁ VÝRAZNEJŠIE PODPOROVAŤ RODINY, V KTORÝCH ASPOŇ JEDEN Z JEJ ČLENOV PRACUJE. ROVNAKO TREBA PODPOROVAŤ AJ ŠTÚDIUM A VZDELÁVANIE, UŽ OD RANNÉHO DETSTVA. TENTO PRINCÍP JE MOŽNÉ ZAKOMPONOVAŤ DO MNOŽSTVA SOCIÁLNYCH ZÁKONOV. MNOHO INICIATÍV V TEJTO OBLASTI PREDLOŽILA SDKÚ-DS. ICH PRIJATÍM BY SA SOCIÁLNA SITUÁCIA V ZAOSTALÝCH RÓMSKYCH KOMUNITÁCH ZAČALA ZLEPŠOVAŤ A POZITÍVNE A VIDITEĽNÉ ZLEPŠENIE BY SA PREJAVILO V KRÁTKOM ČASE.

RUDOLF CHMEL

JOZEF MIKUŠ

poslanec NR SR (Most-Híd)

poslanec NR SR (SDKÚ-DS)

Prijatie zákona o hmotnej núdzi, ktorý podmienil základnú dávku v hmotnej núdzi (61,60 Eur) jej odpracovaním si na menších obecných prácach. Nedefinoval presne pojem menšie obecné práce, nie je jasné či sa bude týkať aj seniorov, invalidov a podobne, nie je určená maximálna výška odpracovaných hodín (uvedený je len minimálny počet 32 odpracovaných hodín). Nerozdeľuje základnú dávku v hmotnej núdzi, na ktorú by mal mať každý človek nárok podľa Ústavy SR – a na tú finančnú časť, ktorá aj doteraz patrila medzi tzv. aktivačné práce. Otázne je taktiež vyčlenenie 9 miliónov eur určených na tzv. koordinátorov, teda či nemohli byť tieto prostriedky lepšie využité. Ako momentálne ukazuje prax, tento zákon má reálne nedostatky, s ktorými si obce častokrát nevedia poradiť. STOTOŽŇUJEM SA S ODPORÚČANIAMI, KTORÉ UVIEDLA VEREJNÁ OCHRANKYŇA PRÁV V MIMORIADNEJ SPRÁVE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV O SKUTOČNOSTIACH NASVEDČUJÚCICH ZÁVAŽNÉMU PORUŠENIU ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD KONANÍM NIEKTORÝCH ORGÁNOV. TIE SA TÝKAJÚ VZDELÁVANIA ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI, OTÁZKY LIKVIDÁCIE NELEGÁLNYCH OBYDLÍ, VYKONANIE RELEVANTNÝCH KROKOV ZO STRANY MINISTERSTVA VNÚTRA NA ELIMINÁCIU TAKÝCH PRÍPADOV, AKO BOL POLICAJNÝ ZÁSAH V MOLDAVE NAD BODVOU (KAMEROVÉ ZÁZNAMY PRI ZÁSAHOCH, VYTVORENIE NEZÁVISLÝCH INŠPEKCIÍ A POD.). NAPOKON TAKTIEŽ ČO NAJSKORŠIE PRIJATIE CELOŠTÁTNEJ STRATÉGIE PODPORY A OCHRANY ĽUDSKÝCH PRÁV V SR S KONKRÉTNYMI AKČNÝMI PLÁNMI.

Za podstatnú aktivitu považujem výstavbu siete 54 komunitných centier pre Rómov na Slovensku. Na zlepšenie postavenia rómskeho etnika a všeobecne ľudí uviaznutých v zacyklenej chudobe na Slovensku je potrebné v prvom rade nájsť spoločný jazyk majoritnej spoločnosti a tejto komunity. Ide o obojstranný a dlhodobý proces. Z tohto dôvodu pokladám správne využívané komunitné centrá za spúšťač vzájomnej komunikácie – nevyhnutného predpokladu na zlepšenie stavu a udržanie správne nastaveného pohybu. VŠADE SA HOVORÍ NAJMÄ O PENIAZOCH A ICH SPRÁVNOM VYUŽITÍ, ČO PLATÍ HLAVNE PRE EUROFONDY V PROGRAMOVOM OBDOBÍ 2014— 2020. PENIAZE SÚ DÔLEŽITÉ. PODSTATNÉ VŠAK JE, ABY SA PO DLHÝCH ROKOCH NAŠA SPOLOČNOSŤ ROZHODLA, AKO CHCE NA RÓMSKU OTÁZKU PRIORITNE HĽADIEŤ – ČI Z HĽADISKA ETNICKÉHO ALEBO SOCIÁLNEHO. AK NEBUDE V TOMTO JASNO, BUDEME SA STÁLE STRETÁVAŤ SO ZMESOU OPATRENÍ Z OBOCH KOŠOV, KTORÉ SA BUDÚ PREKRÝVAŤ ČI DOKONCA NEGOVAŤ. POTREBUJEME JASNÝ PRÍSTUP S ČITATEĽNÝM HODNOTOVÝM SYSTÉMOM.

ANKETA

MIROSLAVA NOVODOMCOVÁ Slovenské národné stredisko pre ľudské práva — regionálna kancelária Banská Bystrica (KRÁTENÉ)

ĽUDOVÍT KANÍK poslanec NR SR (SDKÚ-DS) Rómov sa dotýkajú všetky zákony a rozhodnutia tak, ako každého iného občana SR. Nemyslím, že by bolo správne robiť osobitné opatrenia pre Rómov. To by sme potom mali robiť osobitné opatrenia aj pre iné etnické a národnostné menšiny a skupiny a to by určite nebolo správne. Medzi

12

V oblasti zamestnania pozitívne vnímame sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní, ktorý má potenciál byť uplatňovaný ako nástroj riešenia zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, rovnako posilňuje a využíva princíp osobnej zodpovednosti marginalizovaných komunít a tým vytvára most medzi majoritou a rómskou komunitou. Prínosom v oblasti vzdelávania je vytváranie priestorov na výučbu a odstraňovanie nedostatku kapacít na školách. Priblíženie škôl k Rómom práve v osadách má perspektívu

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


zvýšiť ich školskú dochádzku a úroveň vzdelanosti, ktorá je základným predpokladom plnohodnotného zapojenia sa do pracovného života v dospelosti. V OBLASTI VZDELÁVANIA JE DÔLEŽITÉ ZABEZPEČIŤ, ABY RÓMSKE DETI PRAVIDELNE NAVŠTEVOVALI ZÁKLADNÉ ŠKOLY A MALI ZVLÁDNUTÉ ASPOŇ ZÁKLADY SLOVENSKÉHO JAZYKA A MATEMATIKY. PRETO JE POTREBNE DO ŠKOLSKÉHO ZÁKONA ZARADIŤ MATERSKÚ ŠKOLU AKO INTEGRÁLNU SÚČASŤ SÚSTAVY ŠKÔL, ČÍM SA DOSIAHNE STABILITA A UCELENOSŤ ŠKOLSKÉHO SYSTÉMU A ZVÝŠI SA ZAŠKOLENOSŤ DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT V MATERSKÝCH ŠKOLÁCH. S TÝM SÚVISI AJ ROZŠÍRENIE SIETE PREDŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ PODĽA POTRIEB V OBCIACH S VYSOKOU KONCENTRÁCIOU RÓMSKYCH DETÍ. V OBLASTI BÝVANIA BY MALA VLÁDA PODPORIŤ SVOJPOMOCNÚ VÝSTAVBU BYTOV V RÓMSKYCH KOMUNITÁCH A MAJETKOVOPRÁVNE VYSPORIADANIE VLASTNÍCTVA POZEMKOV POD ČIERNYMI STAVBAMI V RÓMSKYCH OSADÁCH. TAKISTO JE DÔLEŽITÉ ZABEZPEČIŤ PRÍSTUP K PITNEJ VODE A ZVÝŠIŤ POVEDOMIE O VÝCHOVE K RODIČOVSTVU, REPRODUKČNÉMU ZDRAVIU, MATERSTVU A STAROSTLIVOSTI O DIEŤA. ANKETA

VILIAM NOVOTNÝ poslanec NR SR (SDKÚ-DS) Zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého musia ľudia poberajúci dávku v hmotnej núdzi odpracovať 32 hodín mesačne v rámci malých obecných služieb, aby mali nárok na dávku. Je to určite krok správnym smerom podmieňovať sociálne dávky aktivitou, aj keď s nesprávnou realizáciou. Je totižto sporné, či možno podmieňovať dávku v hmotnej núdzi prácou. Rieši to v súčasnosti aj Ústavný súd SR. AK BY SA VLÁDE PODARILO ZAVIESŤ POVINNÝ POSLEDNÝ ROČNÍK (PRÍPRAVKU) V MATERSKÝCH ŠKOLÁCH PRE DETI ZO ZNEVÝHODNENÉHO PROSTREDIA, POVAŽOVAL BY SOM TO ZA VEĽKÝ ÚSPECH.

LACO ORAVEC Nadácia Milana Šimečku Neospravedlnenie sa Rómom z Moldavy nad Bodvou a prijatie nového zákona o hmotnej núdzi. Tieto dve udalosti najlepšie ilustrujú „kvalitu“ demokracie, ktorú žijeme 25 rokov od Nežnej revolúcie. OPROSTIŤ SA POPULIZMU A STRANÍCTVA.

MICHAL PÁLENÍK

A NA ZLEPŠENIE CELKOVEJ SITUÁCIE MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT (ŠKÔLKY, UBYTOVANIE, VODA). BOHUŽIAĽ, VŠETKY TIETO KROKY NEMAJÚ DOSTATOČNÝ EFEKT, AK NEEXISTUJE REÁLNA ŠANCA NA NÁJDENIE SI AKO-TAK NORMÁLNEHO A HLAVNE FORMÁLNEHO ZAMESTNANIA. AK ABSENTUJE REÁLNA ŠANCA TOHO, ŽE SVOJOU SNAHOU SI ČLOVEK VIE ZLEPŠIŤ SVOJ ŽIVOT, DLHODOBÁ MOTIVÁCIA JE ČISTÁ UTÓPIA. Z TOHTO DÔVODU UŽ DLHODOBO NAVRHUJEME INKLUZÍVNE ZAMESTNÁVANIE AKO FORMU VYTVÁRANIA DOSTATKU NOVÝCH PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ.

ZUZANA PÁLOŠOVÁ Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín Nevnímame výrazné kroky z iniciatívy vlády smerujúce k posilneniu postavenia Rómov vo verejných politikách. Za dôležitý krok zo strany niektorých rezortov a vlády však považujeme podporu konkrétneho programu, v ktorom majú samotní Rómovia a Rómky možnosť pomáhať, riešiť a podnietiť efektívne a konštruktívne opatrenia na zlepšenie životnej situácie obyvateľov vylúčených lokalít. Považujeme to za veľký prejav dôvery s odkazom: „Ste schopní, riešte problémy z pozície partnerov.“ Zdravotní osvetári, obyvatelia osád a koordinátori v projekte Zdravé komunity tak mali možnosť spustiť v spolupráci so samosprávami (aj školami, lekármi a ďalšími) viacero aktivít vedúcich k zlepšeniu situácie v osadách. Za krátky čas dokázali, že cesta smerom von z chudoby znamená rovnocenne sa podieľať na riešení problémov a prinášať konštruktívne návrhy, ktoré nie je schopný prinášať nikto iný, kto nepozná podrobne život v osade. Každé dočasné vyrovnávacie opatrenie, ktorým je aj tento projekt, je efektívne v prípade, ak splní svoj cieľ, t.j. prestane byť potrebným. Pokladáme to za konečne prvý rozumný krok, ktorý kedy všeobecne vláda urobila a ktorý vedie k riešeniu a nie k systematizácii neefektívnych a nákladných opatrení, ktoré problémy len neúspešne zakrývajú a vedú k ešte väčšiemu prehĺbeniu chudoby a segregácie. Povestné „musí to prísť od nich samých“ dostalo konečne zelenú. ONEDLHO KONČÍ DEKÁDA ZAČLEŇOVANIA RÓMOV. RIEŠENIAMI POVERENÉ INŠTITÚCIE AKOBY STRATILI Z DOHĽADU CIEĽ A ZMYSEL STRATÉGIE, KU KTOREJ SA SLOVENSKO ZAVIAZALO. JE TU PRIESTOR A PROSTRIEDKY, ABY SME REALIZOVALI ÚČINNÉ DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA, KTORÉ ZLEPŠIA POSTAVENIE RÓMSKEJ MENŠINY A POSUNÚ JU NA ROVNAKÚ ŠTARTOVACIU ČIARU S PRÍSLUŠNÍKMI MAJORITY. VLÁDA BY MALA ZAVIESŤ OPATRENIA, PODĽA KTORÝCH DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA NEBUDÚ REALIZOVAŤ SUBJEKTY, KTORÉ V RIEŠENÍ DOTERAZ AKO CELOK ZLYHÁVALI A NECHALI NARÁSŤ PROBLÉMY DO EXTRÉMNYCH ROZMEROV, T.J. SAMOSPRÁVY. MALA BY PRESUNÚŤ KOMPETENCIE NA ORGANIZÁCIE A SUBJEKTY, KTORÝM SKUTOČNE IDE O RIEŠENIA S VÝSLEDKAMI A NIE O UDRŽANIE RÓMSKEJ PROBLEMATIKY AKO TÉMY, A O ZABEZPEČENIE PRACOVNÝCH POZÍCIÍ PRE NIEKOĽKO STOVIEK JEDNOTLIVCOV, KTORÝCH PRÁCA, AŽ NA PRESVEDČENÝCH JEDNOTLIVCOV, NIE JE EFEKTÍVNA. CIEĽOM DOČASNÝCH VYROVNÁVACÍCH OPATRENÍ NIE JE ICH SYSTEMATIZÁCIA, ALE RIEŠENIE – PRÁVE PRETO, ABY SYSTÉM NEZAŤAŽOVALI.

Inštitút zamestnanosti Výraznejšie pozitívnu aktivitu nevidím. Za dobré však považujem kontajnerové školy, pretože zvýšili dostupnosť vzdelania pre marginalizované rómske komunity (MRK). Pozitívne hodnotím aj postupné rušenie detašovaných pracovísk stredných škôl priamo v MRK. Pretože doterajší stav nenútil mladých ľudí aspoň na chvíľu opustiť svoje bydlisko. Opustenie lokality je prospešné, keďže vo svojej komunite si zamestnanie mladí Rómovia nenájdu. MALI BY TO BYŤ AKTIVITY NA VYMANENIE SA Z BLUDNÉHO KRUHU

13

EDITA PFUNDTNER poslankyňa NR SR (nezaradená) Otvorenie kontajnerovej školy v Jarovniciach. Vzdelávanie je totiž kľúčovou oblasťou pre zlepšenie situácie Rómov na Slovensku. MAJETKOVOPRÁVNE VYSPORIADANIE VLASTNÍCTVA POZEMKOV POD ČIERNYMI STAVBAMI AJ V RÓMSKYCH OSADÁCH.

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ANKETA

MIRO POLLÁK

bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Vláda pomaly nabrala kurz odklonu od tzv. Rómskej reformy, ktorá de facto neexistuje. Pomáha to vyjasniť reálnu činnosť Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a verejnosť nebude zbytočne zmätená. JASNÁ PRÍPRAVA TEJ ČASTI NOVÉHO PROGRAMOVACIEHO OBDOBIA EU 2014—2020, KTORÁ SA BUDE TÝKAŤ ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRE MARGINALIZOVANÉ RÓMSKE KOMUNITY.

PETER POLLÁK poslanec NR SR (OĽaNO) a splnomocnenec vlády pre rómske komunity (KRÁTENÉ, ODPOČET SPLNOMOCNENCA ZA ROK 2014 SI MÔŽETE PREČÍTAŤ NA http://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/galerie/ konferencia_3009_2014/odpocet_splnomocnenec_%202014_na_%20 zverejnenie%20_po_%20upravach.pdf)

Spomedzi krokov a aktivít v tomto volebnom období je ťažké vybrať jeden najvýznamnejší. Posun nastal vo viacerých kľúčových oblastiach. Ak by sme mali vybrať výsledky, ktoré majú pre budúcnosť v oblasti Rómskej problematiky najväčší význam, pravdepodobne by šlo o nasledovné: a) Získanie viac ako 300 miliónov EUR zo zdrojov EÚ na riešenie rómskej problematiky v novom programovom období. Ako jediná krajina v Únii sme získali takýto balíček, špecificky viazaný na riešenie tejto témy. Tieto zdroje nám dnes umožňujú mať oveľa ambicióznejšie ciele. Systém je zároveň nastavený tak, aby boli peniaze využité zmysluplnejšie než v minulosti. Vláda tak má reálnu príležitosť zaviesť riešenia nielen na papieri, ale aj do praxe. b) Schválenie zákona o hmotnej núdzi, ktorý zavádza väčšiu férovosť v sociálnom systéme a pôsobí motivačne, vzhľadom na to, že systém po novom rozlišuje medzi zodpovednými a nezodpovednými poberateľmi dávok. V PRVOM RADE OD VLÁDY SR OČAKÁVAME ZAVEDENIE AKTIVÍT A PILOTNÝCH PROJEKTOV ÚRADU SPLNOMOCNENCA VLÁDY PRE RÓMSKE KOMUNITY A ICH UPLATNENIE CELOSYSTÉMOVO, S DLHODOBÝM VÝHĽADOM A PODPOROU ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU AJ PO VYČERPANÍ ZDROJOV Z EURÓPSKEJ ÚNIE. TAKTIEŽ JE VEĽMI DÔLEŽITÉ SYSTÉMOVÉ KROKY UKOTVIŤ V LEGISLATÍVE EŠTE DO KONCA TOHTO VOLEBNÉHO OBDOBIA. PRIORITNE IDE O PRIJATIE ZÁKONOV O PREDŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ A V ZÁVISLOSTI OD VÝSLEDKOV PILOTNÝCH AKTIVÍT AJ V OBLASTI VYSPORIADANIA POZEMKOV.

DANIEL ŠKOBLA sociológ Za najpodstatnejšiu aktivitu, ale nie v zmysle zlepšenia podmienok – skôr naopak, považujem nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Zákon, ako niektorí experti a expertky varovali už pri jeho prijímaní, je v implementačnej praxi chaotický, neprehľadný, posilňuje arbitrárnosť rozohodovania tak úradov práce, ako aj samosprávy. U prijímateľov dávky v hmotnej núdzi vyvoláva pocit nespravodlivosti a zhoršuje medziľudské vzťahy na lokálnej úrovni. BOLO BY POTREBNÉ UHASIŤ PROBLÉMY, KTORÉ VZNIKAJÚ PRÁVE PRIJÍMANÍM NIEKTORÝCH, VO SVOJICH DÔSLEDKOCH NEKVALITNÝCH ZÁKONOV. JE POTREBNÉ TIEŽ PRÍSNE SLEDOVAŤ A NEDOPUSTIŤ DISKRI-

14

MINAČNÉ PRAKTIKY VO VZŤAHU K RÓMOM. TIE SA ČASTO SKRÝVAJÚ AJ ZA NIEKTORÉ NA PRVÝ POHĽAD NEUTRÁLNE PRAKTIKY. ZÁSADNÉ ZLEPŠENIE ŽIVOTNÝCH PODMIENOK MARGINALIZOVANÝCH RÓMOV JE POTREBNÉ RIEŠIŤ V SÚVISLOSTI SO ZLEPŠOVANÍM PARAMETROV ZAMESTNANOSTI, ČO JE PODMIENENÉ CELKOVOU MAKROEKONOMICKOU SITUÁCIOU SLOVENSKA A EÚ.

MAGDA VÁŠARYOVÁ poslankyňa NR SR (nezaradená) Ako čestná občianka Jelšavy, mesta, v ktorom je vysoký podiel občanov, ktorých považujeme za Rómov, som nezaregistrovala žiadnu „rómsku“ iniciatívu vlády, ktorá by sa premietla aj do života všetkých občanov Jelšavy. Boria sa stále s tými istými problémami – nezamestnanosťou, drobnou i väčšou kriminalitou, hlukom i špinou. Zaregistrovala som ale jeden fakt – rozčarovanie veľkej skupiny mimovládnych organizácií, ktorá pred dvomi rokmi s nadšením privítala veľkohubé reči ministra vnútra Róberta Kaliňáka, ktorý ohlasoval program vyriešenia „rómskeho problému.“ Uvedomila som si, že aj moji priatelia v MVO trpia na jednu zo zásadných chorôb politického života Slovenska – naivitu a príklon ku „konečným riešeniam“ nejakého problému, ktorý sa dá riešiť len každodennou „drobnou“ prácou. POKIAĽ AKÁKOĽVEK VLÁDA NEBUDE MAŤ SCHOPNOSŤ PODPORIŤ VRSTVU ŽIVNOSTNÍKOV A NEPRITIAHNE NA SLOVENSKO NOVÉ INVESTÍCIE, TEDA SUBJEKTY, KTORÉ VYTVORIA NOVÉ PRACOVNÉ MIESTA AJ PRE OBČANOV V REGIÓNOCH SLOVENSKA, Z KTORÝCH SA MUSIA ĽUDIA SŤAHOVAŤ, ABY NAŠLI PRÁCU, PRÍPADNE CHODIŤ NA TÝŽDŇOVKY AKO VOĽAKEDY, VŠETKY „RIEŠENIA“ – KRIMINALIZÁCIA CELÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA ALEBO JEDNOTLIVÉ „UDRŽOVACIE“ SOCIÁLNE PROGRAMY – SÚ LEN UPOKOJOVACÍMI LIEKMI PRE VEREJNOSŤ, BULVARIZOVANÚ MÉDIAMI PROTI RÓMOM. A TO, ČO VLÁDA ROBERTA FICA NESTIHLA ZA PRVÉ DVA ROKY, UŽ NESTIHNE – TO JE POUČENIE ZO VŠETKÝCH MINULÝCH VLÁD. NEMALA SKUTOČNÝ A REÁLNY PROGRAM PRE SKUPINU NEZAMESTNANÝCH A VYLÚČENÝCH OBYVATEĽOV SLOVENSKA A NEMÁ HO ANI TERAZ. AKURÁT UŽ AJ AKTIVISTI, KTORÍ TAK DÔLEŽITO VYSEDÁVALI U MINISTRA VNÚTRA, POCHOPILI, ŽE TADIAĽ CESTA NEVEDIE.

LUCIA ŽITŇANSKÁ poslankyňa NR SR (Most-Híd) Za dôležitý považujem krok dodatočného školenia terénnych zdravotných asistentov. Budú pomáhať v komunitách, ktoré sú podľa Atlasu rómskych komunít najkritickejšie. V pozitívnom svetle taktiež vnímam zvýšenie počtu školských asistentov, pretože vzdelanie považujem za jednu z priorít aj

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


Poznámky 1 Oslovili sme všetkých poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

ANKETA

v rámci obsahu 10 pilierov Rómskej reformy. Negatívom pre mňa ostáva postoj vlády k správam ombudsmanky Jany Dubovcovej. Ignorácia vlády smerom k zisteniam a správam, ktoré poskytuje verejná ochrankyňa práv je zásadným problémom v kontinuálnom riešení rómskej problematiky. Postup tvorby zákona o hmotnej núdzi a spôsob znižovania dlhodobého pasívneho zotrvávania ľudí v záchrannom systéme v hmotnej núdzi nepovažujem za vhodný a korektný, nakoľko paradoxne vzniká priestor na zneužívanie a diskrimináciu rómskej menšiny. V RÁMCI MOŽNOSTÍ PLNIŤ A KONTINUÁLNE REALIZOVAŤ BODY A ČASTI STRATÉGIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE INTEGRÁCIU RÓMOV DO ROKU 2020.

15

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ROZHOVOR

Rudolf Sivý (SME) a Michal Valach (Nadácia Milana Šimečku)

PETER POLLÁK: Som spokojný s tým, čo sme dokázali

Začiatkom októbra uplynuli dva roky od nástupu Petra Polláka do funkcie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Pri „odpočtovaní“ aktivít vlády za uplynulý rok sme sa preto rozhodli dať aj jemu priestor zhodnotiť svoje pôsobenie v úrade a predstaviť ďalšie smerovanie rómskej agendy, ako aj opatrenia pre programové obdobie EU 2014—2020. Rozhovor sa v spolupráci s denníkom SME uskutočnil 25. septembra 2014. Čo najdôležitejšie sa udialo v rómskych témach za uplynulých 12 mesiacov? Zmenilo sa to, že pred rokom sme všetky aktivity pripravovali, dnes môžeme vidieť v teréne, ako sa realizujú. Nerozprávame sa o plánoch, ale o konkrétnych výsledkoch.

Ktoré to sú? V Krásnohorskom Podhradí sme spustili pilotný projekt vysporiadania pozemkov, naštartovali sme svojpomocnú výstavbu domov, samovýstavbu, postavili sme modulové školy a zväčšili kapacity v predškolských zariadeniach, robíme výberové konania na rómske občianske hliadky, vytvorili sme 1400 pracovných miest pre Rómov na rôznych pozíciách, v teréne máme tritisíc ľudí, vidíme aj výsledky novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Zmenilo sa tým postavenie rómskej menšiny v spoločnosti alebo spolužitie s majoritou? Rómska problematika je beh na dlhé trate. Napätie medzi Rómami a nerómami sa posledných dvadsať rokov stupňovalo a dospeli sme do stavu, keď konflikt medzi oboma skupinami je najvýraznejší. Verím, že toto napätie už nebude eskalovať, ale postupne sa zmierňovať. Aj preto sme prijali novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aby sme motivovali ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce a zároveň sme zrušili priestupkovú imunitu.

Vráťme sa k vašej reforme. Ste spokojný s tým, čo ste dokázali presadiť? Áno, som. Oproti tomu, čo sa dialo v minulých rokoch. O aktivitách, ktoré sme naštartovali, sa dovtedy rozprávalo iba v treťom sektore. Otvorili sme témy na vládnej úrovni a pokrok je viditeľný. Nechcem povedať, či som sám so sebou spokojný, ani či úrad by mal byť spokojný so svojou prácou. Ale podaril sa nám viditeľný pokrok, máme výsledky a ovplyvňujeme politiku priamo v teréne.

Takže sa reforma naplní počas vášho funkčného obdobia? Už po príchode do funkcie som zdôrazňoval, že riešenie rómskej problematiky nie je postavené na nejakom cykle. Očakávať, že za štyri roky nebudeme mať rómsky problém, je naivná predstava. Dnes možno sadíme strom, ktorý vyrastie o desať rokov. Naším cieľom je ukázať Slovensku, že to, čo robíme, je správne.

Darí sa vám presviedčať ministerstvá a ostatných partnerov na spoluprácu? Nejde to ako po masle. Samozrejme, sú ministerstvá, kde je to veľmi dobré. Jedným z nich je ministerstvo školstva, kde v minulosti neboli ani ochotní hovoriť o zmenách pri špeciálnych školách a nedostatočných kapacitách škôl. Sú aj rezorty, kde to ide ťažšie.

V akom stave je Rómska reforma po dvoch rokoch od jej predstavenia? Sedem z desiatich pilierov sme začali, tri ostali nedotknuté. Zverejníme to podrobnejšie v našom odpočte. Som rád, že sa podarilo urobiť pokrok so špeciálnymi školami. Považujem to za najrevolučnejší projekt v oblasti vzdelávania.

16

Ovplyvňuje to aj fakt, že ste nominantom opozičnej strany? Je to dosť možné. Nie všetky ministerstvá to však takto vnímajú.

A rezort vnútra?

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


ROZHOVOR

Keďže nás zastrešuje, vždy ho o našich aktivitách informujeme. Zatiaľ sa nestalo, že by nejaké rozhodnutie ministerstvo zablokovalo. Neľutujete po dvoch rokoch, že ste túto funkciu prijali?

Z osobného pohľadu to ľutujem, pretože mám nedostatok voľného času, ktorý som mohol stráviť s rodinou. Čo sa týka vykonanej práce, zatiaľ nie.

desegregáciu detí zrejme nezačne.

Čím to je, že zvyčajne sa rôzne snahy integrovať rómske deti nedotiahnu do konca? Ľudia v teréne mi hovoria, že nikdy to neboli systémové zmeny. Bola to dobrá vôľa ľudí a mnohokrát títo ľudia rezignovali po atakoch rodičov z majority a lokálnych politikov. Preto je dôležité, aby tieto zmeny neboli na pleciach samosprávy, ale štátu.

Nedávno sa objavili špekulácie, že by ste mali odstúpiť. Zvažujete odchod?

Začiatkom minulého roka premiér Robert Fico hovoril o internátnych školách pre Rómov. Vy ste tu diskusiu otočili k tzv. kontajnerovým školám.

Na túto otázku vám teraz neviem odpovedať.

VZDELÁVANIE Aké sú vaše najväčšie úspechy v oblasti vzdelávania? Výrazne sme posunuli dopredu predškolské vzdelávanie. V 160 lokalitách máme projekty, kde sa kladie dôraz na predškolskú výchovu. Zmeny nastali aj pri spomínaných špeciálnych školách. S pomocou projektu PRINED, ktorý vnímam ako najrevolučnejší, sme presunuli pedagógov, psychológov, logopédov zo špeciálnych škôl do základných škôl. Po veľkej diskusii už aj rezort školstva pripúšťa, že nie všetky deti v špeciálnych školách tam patria. To je obrovský posun. Vstup ombudsmanky do tejto diskusie bol pre nás veľkou podporou a som rád, že to urobila.

Som rád, že už o internátnych školách pre rómske deti, s výnimkou hŕstky politikov, nepočujeme. Presvedčili sme popredných predstaviteľov krajiny, že existujú alternatívy. A nie sú to len modulové školy, ale aj celodenný výchovný systém a predškolské vzdelávanie. V tristo školách majú dnes rómske deti celodenný výchovný systém.

Kontajnerové školy stavajú aj niektoré obce pri Bratislave, kde nežije veľa Rómov. Necítite sa ako experimentálne laboratórium na systémové zmeny? Ak to tak ktokoľvek vníma, nemám s tým problém. Nikto už nemôže povedať, že takéto školy staviame Rómom za trest. V zahraničí sú bežné.

Pomohla tomu výmena ministrov v rezorte školstva. Výrazne k tomu prispel už bývalý štátny tajomník Štefan Chudoba. Pomohol presvedčiť ľudí na ministerstve, ktorí špeciálne školy obhajovali a tvrdili, že tam rómske deti patria. To bol kľúčový moment. S ministrom Dušanom Čaplovičom sme neboli veľmi v kontakte. Na všetkých ministerstvách sme v kontakte na úrovni štátnych tajomníkov.

Európska komisia vytkla v máji Slovensku, že vzdelávanie rómskych detí je závislé od peňazí z Bruselu. Súhlasíte? Áno, všetky projekty sú financované z eurofondov. Je na vláde, aby v budúcnosti našla aj iné zdroje, aby bežiace projekty mohli pokračovať.

Sme pripravení na to, aby sa Rómovia učili v školách v rómčine?

Nastali nejaké zmeny po príchode Petra Pellegriniho do funkcie ministra školstva? Zatiaľ som sa s ním, ani s novým štátnym tajomníkom, nestretol. Poslali sme mu list so žiadosťou o stretnutie.

Ako vnímate situáciu na škole v Šarišských Michaľanoch, ktorú súd ako prvú na Slovensku odsúdil za segregáciu rómskych detí? Nastal veľký zvrat, škola má dvoch riaditeľov. Súčasný riaditeľ Jaroslav Valaštiak akoby otočil a zrazu sám pochybuje o zmenách. Je to asi dôsledok toho, že začal bojovať o svoje miesto. Som z toho smutný. V Šarišských Michaľanoch sme chceli ukázať Slovensku, ako sa to má robiť. Táto škola

17

Treba sa najskôr spýtať Rómov, či sú ochotní sa vzdelávať v rómskom jazyku. Rómska komunita je úplne odlišná napríklad od maďarskej menšiny. Ešte sme sa Rómov nepýtali, či chcú vzdelanie v materinskom jazyku. Rómovia na rozdiel od iných národnostných menšín nemajú vlastnú krajinu. Podľa mňa zatiaľ Slovensko pripravené na takúto výučbu nie je.

A aký je váš osobný názor? Moje deti sa naučili ako prvý jazyk rómčinu tak, ako ju naučili mňa rodičia. Je rozdiel medzi vzdelávaním v materinskom jazyku medzi rómskou a maďarskou menšinou. Dieťa z maďarskej komunity nájde so svojím materinským jazykom uplatnenie, rómske nie. Na druhej strane sme vyzvali všetky školy, aby vyučovali rómčinu. Ozvalo sa nám iba deväť z nich.

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ETNICKÉ ŠTATISTIKY

si budú stavať domy s takým odhodlaním a zapojí sa do toho celá rodina alebo budú pracovať aj v sobotu a nedeľu. Príkladom je obec Breznica pri Stropkove, kde si postavili veľmi kvalitné domy. Stavia sa aj vo Veľkej Lomnici a čoskoro sa zapojí mesto Humenné.

Tento rok bol rokom rómskych štatistík. Súhlasíte so zberom etnických dát? Určite áno, ale len v niektorých oblastiach a s mierou. Ak ideme riešiť problém, potrebujeme o ňom vedieť čo najviac.

Kedy to pomôže a kedy je to podľa vás problematické? Napríklad musíme vedieť, koľko rómskych detí máme v špeciálnych školách, koľko rómskych detí absolvovalo predškolskú výchovu a koľko z nich má kvalifi kované vzdelanie, či koľko Rómov je bez práce. Tieto údaje nám chýbajú.

A pri kriminalite? Na túto otázku sa ma mnohí pýtajú, ale v tejto oblasti to nie je podľa mňa dôležité.

Čo ukázal posledný Atlas rómskych komunít?

Veríte, že sa vám podarí vyriešiť problém čiernych stavieb na cudzích pozemkoch? S Európskou komisiou a ministerstvom dopravy sa nám podarilo vyrokovať výrazné ústupky pri riešení nelegálnych osád. Podmienkou pre finančnú podporu však je, že pôjde o stavby, nie chatrče. V prípade, že bude postavená čierna stavba na nelegálnom pozemku, nový stavebný zákon presne určí obci, čo má robiť.

Čo teda prinesie nový stavebný zákon? Stavebný zákon bude riešiť len stavby, nie chatrče. Slovensko nikdy nemalo skúsenosti s touto témou, aj preto si to chceme najskôr odskúšať v praxi. Pilotnou lokalitou bude Krásnohorské Podhradie, kde budeme konať na základe doteraz platnej legislatívy a jednoduchých pozemkových úprav. Majitelia pozemkov, na ktorých čierne stavby stoja, dostanú od Slovenského pozemkového fondu ponuku na iný pozemok v podobnej lokalite. Rómovia získajú pozemok, ale zaviažu sa na úrade práce, že sa im mesačne bude strhávať splátka za pozemok zo sociálnej dávky.

Slovenský pozemkový fond s týmto riešením súhlasil? Ešte v lete váhal?

Hlavne je urobený omnoho lepšie ako predchádzajúci a je presnejší. Ukázal, že väčšina Rómov nežije v osadách a väčšina Rómov netvorí rómsky „problém“, o ktorom sa na Slovensku toľko rozpráva.

Ako ste využili dáta z atlasu?

Je to výstup pracovnej skupiny, ktorej súčasťou bol aj Slovenský pozemkový fond.

Pracovná skupina na riešenie nelegálnych osád vznikla pred rokom v auguste. Netrvali tie rokovania trochu dlho?

Pre nás ide o východiskové údaje pri tvorbe všetkých politík. Na základe nich vieme nastaviť, koľko peňazí potrebujeme na riešenie rómskeho problému a kto ich potrebuje najviac.

Brusel v poslednej správe o zdraví rómskych komunít v Európe poznamenal, že váš úrad nezbiera dáta o zdravotnom stave ľudí v segregovaných rómskych lokalitách. Vyšlo niekoľko správ o zdraví v rómskych komunitách. Veľmi ma zaujala vlaňajšia správa odborníkov z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Bol to prvý výskum od pracovníkov akademickej obce, ktorí o rómskej problematike veľa nevedeli a vypracovali ho bez nároku na nejakú dotáciu. O to viac si ju cením. Takéto údaje potrebujeme.

Nie, už v máji sme udelili Krásnohorskému Podhradiu dotáciu. To, že sa na ministerstve pôdohospodárstva zmenil štátny tajomník, odštartovalo nové stretnutia, ale boli to iba prieťahy spojené s administratívou. Dohoda padla už začiatkom roka, no byrokratický proces trval dlhšie.

Ide aj o pozemok Mariána Kotlebu? Pilotný projekt sa týka všetkých sporných pozemkov v Krásnohorskom Podhradí. Nebudeme ho však do niečoho nútiť, môže si svoj pozemok ohradiť. Je pravdepodobné, že nie všetci vlastníci pozemkov v Krásnohorskom Podhradí budú s nami súhlasiť.

BÝVANIE

Čo ďalšie ste dokázali presadiť do návrhu nového stavebného zákona? Čo považujete za najväčší úspech v téme bývania?

Jednoznačne spustenie samovýstavby domov. Nečakal som, že Rómovia

18

Podarilo sa nám presadiť výnimku pre čierne stavby v rómskym osadách, aby ich legalizácia netrvala rok, ale dlhšie. Presadili sme, aby povinnosť legalizácie pozemkov pod nelegálnou osadou, ktorá nie je súčasťou územného plánu obce, začala platiť až vtedy, keď ju obec zaradí do tohto plánu.

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


ROZHOVOR

Donútili sme tak samosprávy, aby každá z nich počítala v územnom pláne s rómskou osadou. Prvý raz by mal byť v stavebnom zákone pojem segregačná stavba. Náš návrh je, aby po dokázaní, že stavba je segregačná, nemohla dostať stavebné povolenie.

Ako to bude definované? V Košiciach hovoria o múre parkoviska, v Ostrovanoch zas o športovom múre

útoku na mňa, vidím to pozitívne. Dostali sme päťtisíc ľudí zo sociálneho systému, ktorí robili načierno. Prinútili sme ľudí byť aktívnymi. Niektorí boli v tomto systéme päť až desať rokov a rezignovali na svoj život, rodinu a svoje okolie. Rodičov sme prinútili, aby ich deti začali chodiť do školy.

Kritici tohto zákona hovoria o nútenej práci. Nesúhlasím, že ide o nútenú prácu. Je to dávka podmienená prácou. V minulosti si niekto mesiac počkal a išiel po dávku, dnes to tak nie je. Tridsaťdva hodín práce nikoho nezabije.

Nerozdelilo to nezamestnaných na dve skupiny: jedna časť si dávku musí odpracovať, druhá nie?

Každý zákon sa dá obísť, chceli sme hlavne dostať tento paragraf do nového zákona.

Európska komisia si dala v lete podmienku, aby sa z eurofondov nemohli stavať sociálne byty v segregovaných lokalitách. Áno, mali sme so zástupcami Európskej komisie niekoľko stretnutí. Som rád, že som ich napokon presvedčil a budeme tieto peniaze môcť využiť aj v segregovaných osadách. Ak by ste sa spýtali Rómov z osád, či chcú bývať medzi majoritou a opustiť svoje príbytky, väčšina povie nie. Moji rodičia dodnes žijú v osade a nikdy by odtiaľ neodišli. Pýtal sa niekto Rómov, či chcú byť integrovaní? Neznamená to, že nebudeme vytvárať cesty na individuálnu integráciu.. Európska komisia v minulom rozpočtovom období spôsobila, že sme z eurofondov postavili vodovod po osadu, ale do osady už nie, pretože bola segregovaná. Niektoré podmienky Bruselu boli naivné.

Pri tejto téme sa nedá obísť otázka Lunika IX v Košiciach. Čo si myslíte o tom, že mesto odložilo plán zameraný na toto sídlisko až na rok 2015?

Už 90 percent obcí využíva tento zákon. V Jarovniciach nenájdete človeka, ktorý by nebol zapojený do tohto procesu. Dnes je ten stav výrazne lepší ako pred rokom, vidieť poriadok v uliciach, ľudí využívajú na výstavbu škôl a bytov.

Ako na novinku reagujú samosprávy a Rómovia? Niektoré obce prijali novelu veľmi rozhorčene, iné pozitívne. Každá zmena si vyžaduje aj angažovanie sa starostu. Obce s vyšším počtom rómskych obyvateľov však vidia túto zmenu kladne. Od Rómov som mal pozitívne reakcie, ale aj na mňa fyzicky zaútočil syn jedného z podnikateľov, ktorý zamestnáva ľudí nelegálne.

Kto prišiel s nápadom odpracovať si dávku v hmotnej núdzi? Bol to výsledok spoločných pracovných stretnutí s ministerstvom práce.

Nedáva tento zákon starostom do rúk mocenský nástroj na ovplyvňovanie volieb?

Stále čakáme, či mesto tam začne realizovať programy bytovej výstavby pre mladé rómske rodiny, z ktorých je aspoň jeden člen zamestnaný.

Prestížny francúzsky denník Le Monde označil v lete Lunik IX za najväčšie geto v Európe. Súhlasíte s týmto tvrdeným?

Aktivačné práce boli vždy predmetom obchodovania pred voľbami. Starosta za odmenu alebo za trest zobral aktivačné práce tým, ktorí ho volili alebo nie. Výhodou nášho návrhu je, že o tomto dnes rozhodujú úrady práce, a nie samospráva. Nedá sa to zneužiť na volebnú korupciu.

Nepoznám väčšie geto ako košický Lunik IX.

Je ten systém dobre nastavený?

PRÁCA & HMOTNÁ NÚDZA

Filozofia zákona je správna, verím, že sa ku koncu roka dostaneme aj k technickým nedostatkom, aby sme ich odstránili.

Považujete za efektívne a dôstojné, aby koordinátori týchto prác chodili na kontroly do niekoľkých obcí hromadnou dopravou alebo na bicykli, či čakali na zastávkach MHD?

Od januára platí novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá priniesla povinnosť si sociálnu dávku odpracovať. Ako hodnotíte jej účinnosť v praxi? Napriek tomu, že mi priniesla veľa nepriateľov a vyústilo to do osobného

Nie, to sú tie nedostatky, ktoré dúfam, že úrady práce v budúcnosti vyriešia.

19

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ZDRAVIE & RÓMOVIA

Všetci uchádzači o prácu v polícii, aj Rómovia, musia spĺňať kritériá na prijatie. Zhromažďujeme všetky žiadosti o prácu a osobne ich preberám so zástupcami polície.

Vnímajú Rómovia v osadách prácu polície ako službu alebo hrozbu?

V akom stave je projekt asistentov zdravia v osadách, ktorý ste vlani podporili? Dva roky nikto tento projekt nerealizoval. Potrebovali sme ho vyskúšať ako pilotný projekt, preto sme oslovili partnera, Platformu na podporu zdravia znevýhodnených skupín. Podarilo sa nám nájsť peniaze na ministerstve práce, aby to mohlo fungovať až do roku 2015. Iniciovali sme stretnutia, do konca budúceho roka to zaplatíme z eurofondov. Naším záujmom je, aby táto pozícia bola ukotvená v systéme. Som presvedčený, že ani jedna mimovládna organizácia udržateľnosť tohto projektu nezaručí.

Mnohokrát mi hovorili, že prácu polície nevnímajú ako službu. Neviem objektívne na túto otázku odpovedať.

Rozprávali ste sa osobne o razii v Moldave nad Bodvou s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom? Samozrejme, že sme o tom diskutovali.

Takže úrad splnomocnenca podporuje stále projekt Zdravé komunity?

Zhodli ste sa? Bol to osobný rozhovor, nebudem sa k tomu vyjadrovať.

Vždy ho podporoval. Tento projekt je financovaný z našej dotačnej schémy.

Prišli by ste na festival do osady v Moldave nad Bodvou?

Mal by sa z toho stať národný projekt? Našou ambíciou je, aby sa z toho stala normálna pracovná činnosť. S týmto programom sme prišli, vybojovali sme ho a nevidíme dôvod vzdať sa ho.

Na festivaly do osád chodím a nemal by som problém prísť ani do Moldavy nad Bodvou. Očakával by som, že veľké mimovládne organizácie nebudú robiť takéto akcie iba ako pripomienku policajného zásahu.

Ako hodnotíte aktivitu ombudsmanky Jany Dubovcovej v tejto kauze?

BEZPEČNOSŤ

Robí si svoju prácu. Slovensko má takú ombudsmanku, akú ešte nemalo.

Čo sa podarilo urobiť s bezpečnosťou za uplynulý rok?

EUROFONDY

Najväčším úspechom je novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ukázali sme, že ak niekto urobí priestupok, bude zaň pykať. Zobrali sme priestupkovú imunitu ľuďom v sociálnom systéme. Zaviedli sme rómske občianske hliadky. Rozpočet na túto aktivitu bol 10,5 milióna eur zo zdrojov nášho úradu a rezortu práce. Mal by zamestnať vyše štyristo ľudí. Zvýši sa bezpečnosť vnútri komunity aj smerom k majorite. Začali sme spolupracovať so samotným Policajným zborom pri výcviku policajných špecialistov.

Myslíte si, že máme dosť rómskych policajtov? Podľa mňa ich je málo, rómski policajní špecialisti majú svoje opodstatnenie. Potrebujeme však aj rómskych policajtov.

Čo sa podarilo vyrokovať s Bruselom pri eurofondoch na budúce obdobie? Mali sme náročné diskusie s Európskou komisiou. Museli sme ju presvedčiť, aby nám znovu začala dôverovať. Už v rokoch 2007 – 2013 bolo Slovensko jedinou krajinou v únii so špeciálnym balíkom pre Rómov. Napriek tomu, že sme neukázali výsledky, opäť ako jediná krajina v únii dostane zdroje na riešenie rómskej problematiky.

V čom je teda zmena? Privítal by minister vnútra Robert Kaliňák v Policajnom zbore viac Rómov? Niekoľkokrát sa vyjadril, že áno.

Prečo sa teda za dva roky nepodarilo výrazne zvýšiť ich počet?

20

Objavovali sa informácie, že z Bruselu dostaneme tristo miliónov eur. Dnes vieme, že to bude 380 miliónov eur. Ďalšou zmenou je, že o európskych peniazoch sa bude rozhodovať na jednom mieste, a nie na šiestich ministerstvách ako doteraz. Spravovať ich bude ministerstvo práce. Určili sme mantinely, na čo sa budú môcť eurofondy pre Rómov využiť, aby nebolo jednoduché ich zneužiť.

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


ROZHOVOR

Prečo dostaneme o 80 miliónov eur viac?

Inak ich donútiť nevieme, museli by sa zmeniť kompetencie samosprávy. Zvolili sme preto cestu motivácie.

Zvýšilo sa to v posledných týždňoch. Naše argumenty a nastavenie programov a politík presvedčili Európsku komisiu. Z dvesto v minulom období ideme na takmer štyristo.

NÁRODNÁ STRATÉGIA & RÓMSKA REFORMA

Kedy budú prvé výzvy? Akú spojitosť má Národná stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020, ku ktorej sa Slovensko pred dvoma rokmi zaviazalo, s Rómskou reformou Petra Polláka?

Pre rómsku problematiku má Slovensko prvý raz v histórii eurofondov multifunkčný operačný program. To znamená, že v ňom sú sústredné peniaze z Európskeho sociálneho fondu aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Napríklad budeme môcť cez jednu výzvu opraviť v obci školu aj v nej zamestnať asistentov učiteľa. Prvé výzvy by mali byť zverejnené začiatkom budúceho roka.

Použijete pri tom aj tzv. index segregácie, ktorý ukazuje obce s najťažšou situáciou? Áno, kľúčom k najhorším lokalitám sú údaje z Atlasu rómskych komunít. Ním sme definovali obce, ktoré najviac potrebujú pomoc. Vyšlo nám 150 krízových lokalít, kam eurofondy nasmerujeme. Pre ne sme vytvorili základný balík aktivít, ktorý zahŕňa profesie ako asistent učiteľa, zdravotný asistent, terénny sociálny pracovník.

Veľkú. Všetky aktivity, ktoré určuje stratégia, má aj reforma. Od sociálnej problematiky k ostatným oblastiam.

Takže nezabudli ste na stratégiu a plníte ju? Áno, plníme.

Prečo úrad splnomocnenca nekomunikuje smerom k verejnosti o stratégii, ale viac o reforme?

Zmení sa kontrola čerpania eurofondov pre Rómov?

Pretože sa nás na to nikto nepýtal. Každého zaujímala iba Rómska reforma. Hľadáme spôsob, ako nastaviť kontrolné mechanizmy. Mojou ambíciou je, aby toky financií z Európskej únie pre rómsku menšinu kontrolovali aj samotní Rómovia.

Spomínali ste, že Brusel bol v niektorých podmienkach k čerpaniu eurofondov naivný.

Ale s ňou ste predsa prišli vy. Neznamená, že by mali všetci zabudnúť na stratégiu. Úrad splnomocnenca berie vážne napĺňanie stratégie. Dokončujeme akčné plány a do konca roka by sme mali pokročiť aj v tejto oblasti.

Prečo teda ani po dvoch rokoch nemáte hotové akčné plány?

Boli príklady, keď Európska komisia postupovala pri tejto téme veľmi naivne. Išlo najmä o zákaz investície do segregovaných osád. Pri iných témach nás však prekvapili dobrými znalosťami problému.

Niektoré obce nie sú otvorené rómskym hliadkam alebo iným projektom na podporu spolužitia. Existuje nejaký nástroj, aby sa tam nestavali ploty a múry a nerobili pochody? Už niekoľko rokov vidíme, že niektoré obce nechcú riešiť rómsku problematiku. Nastavili sme preto pri novom rozpočtovom období Európskej únie pravidlá tak, aby obce museli prijať našu hru. Aby sa dostali k eurofondom, musia splniť naše podmienky – mať komunitné centrum, terénnu sociálnu prácu, predškolské vzdelávanie. Ak to neurobia, budú mať dvere k dotáciám zatvorené.

Ak obce na vašu hru nepristúpia, neuškodí to najviac Rómom, ktorí tam žijú?

21

Nedá sa povedať, že nemáme. Niektoré sú kompletné, napríklad pre oblasť verejnej mienky, či finančnú gramotnosť. Som presvedčený, že stratégia aj Rómska reforma pokračujú.

Prvý monitoring stratégie bol vo februári, ste s ním spokojný? Nie som spokojný s napĺňaním stratégie. Nie je to však iba na pleciach môjho úradu, ale aj ostatných rezortov, ktoré sú za to zodpovedné. Začíname pripravovať akčné plány na ďalšie päťročné obdobie a do konca roka by sme mali dosiahnuť pokrok aj v tejto oblasti.

Čo plánujete okrem projektov? Ukončiť rokovania s Európskou komisiou s najlepším možným výsledkom. Ako som povedal, väčšina našich aktivít je financovaná z eurofondov.

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ROZHOVOR

Aká je vaša osobná výzva na budúci rok? To je ešte veľmi ďaleko, nerozmýšľam o tom.

Keby ste mohli oznámkovať ako v škole svoju prácu za uplynulý rok, akú známku by ste si dali? Nechám známkovanie aj hodnotenie na odborníkov a ľudí v lokalitách, kde sme realizovali aktivity.

Stretneme sa tu takto aj o rok? Je to príliš ďaleko, neuvažujem o tom.

Ďakujeme za rozhovor.

22

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


23

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


NÁZOR

Roman Čonka Romano Nevo Ľil

NIE ETNICKY, ALE OBČIANSKY

Riešenia rómskej problematiky sa neposúvajú dopredu. V ohrozených oblastiach veci stagnujú alebo sa zhoršujú. A tam, kde aj k nejakej pozitívnej zmene dochádza, nejde o systémové opatrenia, ale len o projektové. Vždy sa nejaká dotačná schéma nájde. Ani v roku 2014 však nikto z kompetentných neuvažuje nad tým, že rómska problematika sa dá riešiť aj inak. O tom ako sa k rómskej téme správne postaviť je napísaných veľa štúdií. V podstate každá vláda si zadefinuje vlastné riešenia. Rómska reforma od rómskeho poslanca Petra Polláka nestojí na nových výskumoch a dokumentoch, ktoré by mali odpovedať na súčasne postavenie Rómov a Rómok na Slovensku. A zároveň sa veľmi neopiera ani o dokumenty, ktoré už boli schválené predošlými vládami a úradníkmi. Peter Pollák si ide svojou vlastnou cestou. Pre mnohých nejasnou. Okrem jeho reformy tu máme ešte aj malé rómske reformy od Ľudovíta Kaníka. Začiatkom tohto roku sa pridalo aj KDH s vlastnými riešeniami, ktoré vznikajú na okrúhlych stoloch. Všetky reformy však majú spoločný menovateľ. Etnicitu. Možno je čas zamyslieť sa nad tým, že Rómovia nie sú len národnostnou skupinou, ale sú v prvom rade občanmi.

Nové byty sa postavili, Rómovia z tehlových bytov sa presťahovali do novostavieb. Všetci. Aj platiči, aj neplatiči. Mesto si tak vytvorilo nové geto a problém len odsunulo o pár ulíc ďalej. Čo však s opustenými bytmi s narušenou statikou v centre mesta? Riešenie sa našlo. Mesto na tieto domy pristavalo ešte dve poschodia, bytovky zrekonštruovalo a o narušenej statike už nikto nehovoril. Rómovia tam už predsa neboli. Časť zrekonštruovaných bytov si mesto nechalo, časť odpredalo za trhové ceny. Na Starej tehelni sa popritom z roka na rok kopili problémy, ktoré mesto riešilo deložáciami, kamerovým systémom, výstavbou múru… V čom je kľúčový problém? Mesto sa na túto komunitu stále pozerá len ako na Rómov.

Dva príklady z Prešova

Keď je Róm občanom

V treťom najväčšom meste na Slovensku žije približne 5-tisícová rómska komunita. Oficiálne je však v meste Rómov podstatne menej. Žijú prevažne v troch lokalitách - Stará tehelňa, Pod Hrádkom a na ulici Tarasa Ševčenka, no postupne sa okruh lokalít zužuje. Lokalitu Pod Hrádkom totiž mesto ruší, nakoľko bytové domy ohrozujú ich nájomníkov. Rómov mesto preto presunulo na Starú tehelňu, kde je 176 nájomných bytov. Neoficiálne sa však hovorí aj o inom dôvode, a síce že sa tu má rozšíriť mestský cintorín a vybudovať parkovisko.

Druhou rómskou lokalitou v Prešove bola ulica Tarasa Ševčenka. Opäť ide o staré tehlové byty, ktoré boli vo vlastníctve mesta. A opäť sú to byty, ktoré sú priamo v centre mesta a sú preto lukratívne. Mesto však začalo s odpredajom bytov do súkromného vlastníctva za zostatkovú hodnotu bytu a bolo šťastím, že medzi tieto byty zaradili aj spomínanú ulicu. Postupne si začali nájomcovia byty odkupovať a stávali sa ich vlastníkmi. S bytmi sa zároveň začalo postupne aj obchodovať. Boli rodiny, ktoré sa rozhodli odísť do zahraničia a byt predali za trhovú cenu. Zaujímavý je pritom fakt, že z lokality, kde žila prevažne rómska komunita, sa postupne stalo miesto, kde žijú Rómovia a nerómovia spolu. A nikto s tým nemá žiadny problém. Vznikli spoločenstvá vlastníkov bytov a nie v jednom bytovom dome sú domovníkmi samotní Rómovia. Keďže ide o tehlové byty zo 60.-tych rokov minulého storočia, je nutná ich rekonštrukcia. Kompletná. Od strechy, cez fasádu, po výmenu rozvodov. Ani to však problém nie je. Nikto nepotrebuje intervenciu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ľudia nepotrebujú žiadne „rómske“ dotácie. Správajú sa totiž trhovo. Ak chcú zhodnotiť svoj vlastný majetok, rekonštrukciu považujú za samozrejmosť. Spoločenstvá vlastníkov bytov si berú na plecia pôžičky a bytové domy sa postupne začínajú rekonštruovať. Obraz nevábnej ulice sa každým rokom mení k lepšiemu.

Keď je Róm (len) Rómom Lokalita Stará tehelňa vznikla ešte v roku 2000, kedy do nej mesto začalo sťahovať Rómov z ulíc Majakovského a Sabinovská. Bývali v centre mesta v starých tehlových bytovkách. Tie však podľa mesta Prešov mali narušenú statiku. Vraj. Bolo potrebné nájsť riešenie, kam s nimi. Na druhej strane, nikdy nie je na škodu, ak od štátu získate peniaze na výstavbu bytov pre Rómov a zákazku dostane firma blízka mestu. Veď peniaze sa zídu.

24

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


Jedno mesto – dva rozdielne prístupy Na konkrétnom príklade jedného mesta vidieť, aký je rozdiel, ak sa mesto k Rómom správa ako k Rómom, a inokedy zas ako k občanom. Kým v lokalite Stará tehelňa rieši mesto problémy a žiada od štátu peniaze „na Rómov“ (terénna sociálna práca, komunitné centrum, a pod.), pričom vyriešenie problému je v nedohľadne, v druhej lokalite Tarasa Ševčenka mesto už roky nemusí nič riešiť.

25


NÁZOR

Alexander Mušinka Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity

NIEKOĽKO POZNÁMOK K MOŽNOSTIAM VYUŽITIA NAJNOVŠIEHO ATLASU RÓMSKYCH KOMUNÍT NA SLOVENSKU

V roku 2014 bol ukončený jeden z najrozsiahlejších kvantitatívnych výskumov zameraných na situáciu Rómov na Slovensku pod názvom Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Bol realizovaný Rozvojovým programom OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom Rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (USVRK) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) v rámci širšej programovej spolupráce medzi UNDP a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Samotný zber údajov realizoval Ústav rómskych štúdií Prešovskej Univerzity v spolupráci s Krajským centrom pre rómske otázky (KCpRO) z Prešova a trval od septembra 2012 do septembra 2013. Výskum bol realizovaný tímom vyškolených anketárov a anketárok, ktorí mali skúsenosť s prácou v prostredí rómskych komunít a primárne pochádzali z akademickej obce, z mimovládnych organizácií alebo boli lokálnymi aktivistami, či predstaviteľmi štátnych inštitúcií. Celý projekt sa realizoval v 1070 mestách a obciach Slovenska, v ktorých sa na základe dostupných údajov a predchádzajúcich plošných výskumov predpokladala prítomnosť viac ako 30 ľudí, ktorých okolitá majorita (zastúpená miestnou samosprávou) vníma ako Rómov. Následne sa v týchto obciach realizoval detailný dotazníkový prieskum, ktorý obsahoval viac ako 500 otázok. Jedným z hlavných výstupov projektu bolo vypracovanie súhrnnej publikácie, ktorej autormi boli Alexander Mušinka, Daniel Škobla, Jakob Hurrle, Jaroslav Kling a Kvetoslava Matlovičová. Vydavateľom publikácie je bratislavská kancelária UNDP. V tejto chvíli je publikácia dostupná v elektronickej podobe.1 Ako je zrejmé z vyššie uvedených faktov, nie je v časových a personálnych možnostiach úzkeho autorského tímu kompletné spracovanie všetkých získaných údajov. Uvedená publikácia predstavuje základný (alebo úvodný) materiál, ktorý spracováva vybrané údaje z rozsiahleho výskumu Atlas 2013. Vzhľadom na bezproblémovú dostupnosť údajov na internete, nie je efektívne na tomto mieste predstavovať čitateľom výsledky Atlasu 2013. Rád by som však využil ponúknutý priestor na to, aby som čitateľov a potenciálnych používateľov Atlasu 2013 (opätovne) upozornil na niektoré podstatné charakteristiky výskumu. Týmto spôsobom by sme radi predišli množstvu chýb a dezinterpretáciám výsledkov a zistení Atlasu 2013, ktoré sa objavovali pri minulých výskumoch.

26

Keď hovoríme o Atlase 2013, je nevyhnutné uviesť niektoré základné informácie, ktoré sú s projektom a jeho výstupmi späté. V prvom rade je dôležité jasne deklarovať pre aké účely je určený a aké informácie naopak neobsahuje. Rovnako ako aj pri predošlých podobných výskumoch (napríklad Atlas rómskych komunít 2004, na ktorý sme nadväzovali)

bolo hlavným zámerom poskytnúť kompetentným inštitúciám (predovšetkým z prostredia štátnej správy a samosprávy), čo najpresnejšie kvantitatívne údaje o súčasnom stave a priestorovom rozmiestnení rómskych komunít na Slovensku, o ich infraštruktúrnej vybavenosti a o dostupnosti základných služieb. Získané údaje by mali uvedeným inštitúciám slúžiť na plánovanie štátnych, regionálnych a lokálnych politík smerujúcich k zlepšeniu postavenia Rómov v spoločnosti. Okrem spomenutých základných údajov sme zisťovali aj demografické údaje, informácie o bytovom fonde, (ne)zamestnanosti, podnikateľských aktivitách a pod. Všetky uvedené informácie sme zisťovali nielen vo vzťahu k rómskej komunite, ale aj za celú obec či mesto, aby bolo možné porovnať

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


NÁZOR

situáciu v rómskej komunite s celkovou situáciou v obci. Vzhľadom na použitú metodológiu musíme jednoznačne konštatovať, že pre výkon štátnej alebo regionálnej politiky sú možnosti použitia Atlasu 2013 do značnej miery limitované, keďže sa primárne opiera o kvalifikované odhady, ktoré sme získali priamo v mestách a obciach. V rámci výskumu sme nezisťovali žiadne osobné údaje (s výnimkou tých, ktoré sú všeobecne dostupné, ako napr. meno starostu obce alebo primátora mesta a pod.). Atlas 2013 preto v žiadnom prípade nie je možné vnímať ako sčítanie Rómov. Vzhľadom na charakter projektu neposkytuje Atlas 2013 priame informácie o sociálnom postavení rómskych komunít v jednotlivých mestách a obciach. Na takýto výskum by bolo nevyhnutné použiť inú metodiku. Aj napriek tomu získané údaje môžu naznačovať určité tendencie, s ktorými sa v teréne môžeme stretnúť. Uvedomovali si to aj autori spomínanej publikácie, v ktorej Jakob Hurrle a Jaroslav Kling v samostatnej kapitole naznačili interpretačné možnosti získaných údajov pri určovaní tzv. segregačného indexu. Segregačný index primárne vychádza z absencie základného infraštruktúrneho vybavenia, nevhodného bytového fondu alebo absencie služieb občianskej vybavenosti. Atlas 2013 nepracuje s deklarovanou etnicitou jednotlivcov, s ktorou pracuje napríklad Štatistický úrad SR pri pravidelných sčítaniach obyvateľov, domov a bytov. Metodika zvolená autormi Atlasu 2013 používa princíp tzv. pripísanej etnicity. To znamená, že pracuje s odhadmi počtu ľudí, ktorí sú ako Rómovia vnímaní okolím, a ku ktorým sa okolie na základe takéhoto vnímania správa (v pozitívnom či negatívnom význame). Uvedenú metodológiu legitimizuje prevaha pripisovania identity v realite. Členovia majority sa k ľuďom, ktorí sú identifi kovaní ako Rómovia, bežne správajú odlišne, a to bez ohľadu na to, ako sa konkrétny človek sám etnicky označuje či vníma. Vzhľadom na skutočnosť, že podobné komplexné výskumy so širokým záberom sa realizujú veľmi sporadicky, využili sme príležitosť, aby sme v rámci Atlasu 2013 zisťovali aj ďalšie informácie, ktoré využije skôr akademická obec alebo mimovládny sektor. K ich zberu sme pristúpili aj napriek obmedzenej výpovednej hodnote zhromaždených údajov. Môžu však slúžiť ako základné vstupné informácie pre následné, presnejšie odhady alebo (čo považujeme za ich primárnu úlohu) ako základná informačná databáza

27

pre kreovanie a dizajnovanie ďalších špecializovaných výskumov. Pod týmto typom údajov máme na mysli napríklad zisťovanie odhadov o pracovnej migrácii Rómov do zahraničia, ktoré je veľmi významne viazané na všeobecnú znalosť situácie v príslušných samosprávach. Nie je žiadnym tajomstvom, že počas výskumu sa anketári stretli so situáciou, kedy samosprávy mali veľmi kvalitné informácie o miestnej rómskej komunite, ale stretli sme sa aj so samosprávami, ktorých znalosti boli viac ako podpriemerné. Podobne to bolo pri zisťovaní informácií o projektových či kultúrnych aktivitách v obci, ktoré sa orientujú na rómsku komunitu. Vzhľadom na skutočnosť, že o projektových aktivitách obec nemusí byť informovaná a môžu ju vykonávať mnohí aktéri (od súkromných osôb, cez mimovládny sektor až po samotné obce či ich inštitúcie – napr. školy), záleží na ochote a schopnostiach samospráv, akými informáciami disponuje. V niektorých prípadoch je až zarážajúce, ako málo samosprávy vedia o prebiehajúcich alebo minulých aktivitách. „Projektová pamäť“ je niekedy veľmi krátka. Na záver, autori veria, že v dohľadnej dobe vyjdú ďalšie analytické materiály ako ucelené dátové súbory vychádzajúce z tohto projektu. pozri napríklad 1 http://www.unipo.sk/public/media/18210/Atlas_romskych_komunit_na_ Slovensku_2013.pdf

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


NÁZOR

Jarmila Lajčáková Centrum pre výskum etnicity a kultúry

DOČASNÉ VYROVNÁVACIE OPATRENIA — vytváranie príležitostí ako protiváha k politike represie

V roku 2003 som si ako čerstvá absolventka Právnickej fakulty Torontskej univerzity myslela, že s affirmative action, alebo po našom s dočasnými vyrovnávacími opatreniami (DVO), v prospech Rómov by politici na Slovensku nemali mať zásadný problém. Takéto opatrenia vyrovnávajú rozdelenie moci, prestíže a bohatstva v spoločnosti medzi etnickými alebo rasovými skupinami. Známym príkladom affirmative action je preferenčné, respektíve rasovo citlivé prijímanie afroamerických študentov na prestížne univerzity, a to najmä v odboroch, ako je právo či medicína. Za niekoľko desaťročí sa univerzitám podarilo postupne vybudovať strednú až vyššiu spoločenskú triedu z príslušníkov tejto marginalizovanej rasovej skupiny. Zastúpenie Afroameričanov tak nemení len podiel bohatstva či moci, ale takisto pomáha odstraňovať niektoré stereotypy spájané s touto rasou zastúpením príslušníkov a príslušníčok znevýhodnenej skupiny medzi vedcami, ekonómami či právnikmi. Aj keď situácia v USA zďaleka nie je optimálna, afirmatívne opatrenia pomerne výrazne prispeli k zníženiu nerovností medzi rasami.1 Napriek tomu, že som neverila na import západných modelov, myslela som si, že príklad affirmative action je zaujímavý model hodný nasledovania pri snahe o odstraňovanie bariér, ktorým Rómovia čelia pri vstupe do vzdelávacích inštitúcií či na trh práce. Ukázalo sa však, že sme potrebovali ďalších desať rokov, kým sa ako tak podarilo presadiť podobné ustanovenie v slovenských zákonoch. Ani dnes pritom neexistuje politik či politička, ktorý či ktorá by aktívne presadzovali vyrovnávacie opatrenia v prospech Rómov na národnej úrovni. Možno konkrétne výsledky existujúcich alebo vznikajúcich iniciatív zavádzania DVO svojimi výsledkami presvedčia verejných činiteľov, že ponúkajú dlhodobo solídnejšiu zmenu než nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi či občianske hliadky.

Pozadie príbehu dočasných vyrovnávacích opatrení na Slovensku Príbeh DVO na Slovensku začal pomerne optimisticky. V roku 2003 sa nám podarilo s pracovným tímom bývalej splnomocnenkyne Kláry Orgovánovej pripraviť vládnu stratégiu s názvom Základné tézy v integrácii rómskych komunít. Tá jasne pomenovala, že časť rómskej menšiny má odlišné šance získať vzdelanie, bývanie či prácu z dôvodu svojej etnicity i chudoby. Do-

28

časné vyrovnávacie opatrenia mali byť nástrojom na vyrovnanie ich šancí. Išlo napríklad o rómskych asistentov učiteľov, podporné programy pre rómskych študentov na stredných a vysokých pedagogických školách, vytváranie pracovných miest pre Rómov a množstvo ďalších, ako napríklad prioritné riešenie dostupnosti pitnej vody v osadách. Ďalším optimistickým signálom bolo schválenie ustanovenia umožňujúceho prijímanie vyrovnávacích opatrení aj na etnickom základe v antidiskriminačnom zákone v roku 2004. Naše nadšenie žiaľ čoskoro vychladlo. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic presvedčil vládu, že ustanovenie je zrejme protiústavné a treba ho dať preskúmať na Ústavnom súde. Obzvlášť absurdne vyznieva toto podanie rok po tom, ako vláda prijala stratégiu založenú na takejto politike. Väčšinový nález Ústavného súdu z roku 2005, ktorý sídli pár kilometrov od najväčšieho stredoeurópskeho rómskeho geta, nemilo prekvapil. Nielen neochotou prihliadnuť k sociálnej realite na Slovensku, ale aj neschopnosťou ponúknuť vnútorne konzistentný právny výklad. Podľa Ústavného sudu síce dočasné vyrovnávacie opatrenia ako také protiústavné byť nemusia, ale nedokonalo naformulované ustanovenie antidiskriminačného zákona áno.2 Nález súdu neodradil niektorých aktérov od toho, aby sa pokúšali prekonávať bariéry napríklad v prístupe k zamestnaniu, ktoré súviseli s etnicitou či chudobou. Jedným z príkladov je už desaťročný program Rovnosť príležitostí spoločnosti US Steel Košice.3 Nález však nanešťastie slúžil aj ako zámienka pre niektorých tvorcov politík na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, aby neprijímali opatrenia na etnickom základe. Napríklad z rómskeho asistenta učiteľa sa postupne stal len asistent učiteľa. Jasné vymedzenie v antidiskriminačnom zákone a konkrétne odporúčania by pritom mohli napomôcť pri tvorbe politík, ktoré by smerovali aj k odstraňovaniu viacnásobného znevýhodnenia založeného napríklad na rodovom, etnickom a sociálnom základe. Po niekoľkých neúspešných a pomerne rozpačitých pokusoch sa napokon odboru rodovej rovnosti na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny podarilo presadiť nové znenie ustanovenia §8a zákona. Zákon tak s účinnosťou od 1. apríla 2013 pripúšťa ako rozdielne zaobchádzanie aj prijímanie DVO na etnickom základe.4 Medzi DVO možno zaradiť cielenú propagáciu určitých pracovných či vzdelávacích pozícií, prípravných kurzov či špeciálnych školení, ale za určitých okolností aj preferenčné zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu či vzdelaniu. Od účinnosti zákona som však nezaznamenala masívnejšiu podporu tohto nástroja zo strany tvorcov politík. Možno aj preto, že nie všetci celkom rozumejú, o aké opatrenia ide alebo by mohlo ísť. Či preto, že za DVO neexistuje žiadna politická sila, ktorá by sa ich snažila vniesť do praxe.

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


NÁZOR

Noví aktéri na scéne V Centre pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) sme sa rozhodli využiť príležitosť, ktorú priniesla novela antidiskriminačného zákona. Našou ambíciou bolo vytvoriť príručku, ktorá by uľahčila rôznym subjektom prijímanie takýchto opatrení. Ponúkli sme preto partnerstvo gestorovi zákona Ministerstvu spravodlivosti SR.5 To súhlasilo a v rámci pracovnej skupiny, ktorú sme vytvorili, momentálne finalizujeme prípravu takejto príručky. Súčasne sa nám podarilo dohodnúť s Ekonomickou univerzitou v Bratislave (EUBA) a Trnavským samosprávnym krajom (TTSK) na zavádzaní takýchto opatrení do praxe. Po ročnej príprave,6 množstve rozhovorov, fokusových skupín a konzultácií sme pre týchto aktérov pripravili strategické plány, ktorých implementáciu v aktuálnom školskom roku zahajujeme. Spoločným cieľom týchto plánov je narušiť nepriaznivé vzdelávacie dráhy rómskych študentov. Tie sú totiž, nielen na úrovni základnej školy, až príliš často determinované očakávaniami o tom, na čo rómske deti majú a nemajú. Z nášho mapovania sa ukazuje, že deti len málokedy študujú to, čo by ich zaujímalo. Na „vybrané“ stredné školy sa hlásia aj preto, že ich tam možno finančne motivovaní poradcovia základných škôl odporúčajú. Podobne je to aj so štúdiom sociálnej práce na provinčných vysokých školách s nízkymi možnosťami uplatniť sa na trhu práce. Rómski študenti sa na ne hlásia, lebo tam „chodia“ všetci ich kamaráti. Vysoké školy ako Ekonomická univerzita v Bratislave sa im možno zdajú fi nančne, ale aj inak nedostupné. Strategické plány, ktoré predstavíme na jesennej konferencii k tejto téme, majú za cieľ pozitívne motivovať študentov na základných a stredných školách, aby sa hlásili na kvalitnejšie školy s lepšími vyhliadkami na trhu práce. Práve možnosti, aké ponúka DVO v oblasti prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu, teda cielená propagácia určitých škôl a odborov, poskytovanie bezplatných kurzov či preferenčné zamestnávanie na určitých pozíciách, sú atraktívne na dosahovanie solídnejšej a dlhodobej zmeny pri odstraňovaní nerovností v postavení Rómov na Slovensku. Ani EUBA, ani TTSK nemajú dostatočný priestor, aby samostatne takúto zmenu dosiahli a už vôbec nie v krátkom čase. Čo však môžu spoločne s množstvom ďalších aktérov, najmä mimovládnymi organizáciami, ale aj súkromnými spoločnosťami dosiahnuť, je ponúknuť prístup, ktorý bude alternatívou voči tomu, ktorý predstavuje takzvaná Rómska reforma. DVO sú založené na uznaní nerovností a potrebe vytvárania príležitostí. Nie na trestaní chudoby a životných stratégií, ktoré marginalizovaní Rómovia môžu len veľmi ťažko ovplyvniť.

29

Poznámky 1 Pozri k téme napríklad WILLIAM G. BOWEN and DEREK BOK (1998): The Shape of the River: Long-Term Consequences of Considering Race in College and University Admissions, New Jersey: Princeton University Press. 2 Pozri argumentáciu v JARMILA LAJČÁKOVÁ: Dočasné vyrovnávacie opatrenia: Medzinárodný a ústavný rámec s návrhom legislatívnej úpravy, Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2007 3 Pozri k programu na http://www.usske.sk/corpinfo/vision-s.htm 4 Pozri zákon č. 365/2004 Z.z. o zásade rovnakého zaobchádzania (antidiskriminačný zákon) v platnom znení. 5 Vďaka fi nančnej podpore OSI Think Tank Fund nášho projektu Slovakia: A Country for All, a Civil Society Alternative to Securitization, Populism and Extremism. 6 Vďaka fi nančnej podpore EEA Grants spravovaných nadáciou Otvorenej spoločnosti nášho projektu Presadzovanie rovnosti príležitosti pre Rómov a Rómky prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


NÁZOR

Štefan Ivanco Poradňa pre občianske a ľudské práva

JE MOŽNÉ DOSIAHNUŤ LEPŠIE VZDELANIE PRE RÓMSKE DETI NA SÚDE?

Chance for Children Foundation je neveľká mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v Maďarsku. Pracuje v nej niekoľko zanietených ľudí, ktorí už mnoho rokov venujú pozornosť problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Za lepšie vzdelanie rómskych detí nebojujú v dlhých diskusiách so štátnymi úradníkmi či predstaviteľmi samospráv, ktoré končia často bezvýsledne. Svoju prácu robia predovšetkým v súdnych sieňach. Ich prístup k veci je čisto pragmatický. Štátne inštitúcie a samosprávy dlhodobo neprijímajú účinné opatrenia na zabezpečenie rovného prístupu rómskych detí k vzdelaniu. Ignorujú ich diskrimináciu a svojou nečinnosťou porušujú zákon. V takomto prípade musia zakročiť súdy, ktoré by svojimi rozhodnutiami mali vyvinúť potrebný tlak smerom, aby príslušné zodpovedné inštitúcie konali a nezákonný stav odstránili. CFCF v ostatných rokoch podala na maďarské súdy viacero žalôb, v ktorých namietala pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní a ktoré boli namierené voči školám, samosprávam či ministerstvu. Niektoré z právoplatných rozhodnutí ukázali, že súdy svojimi zákonnými rozhodnutiami môžu pomôcť rómskym deťom k lepšiemu vzdelaniu, aj keď dopracovať sa k výsledku nie je jednoduché a zostáva v tomto smere ešte viacero nezodpovedaných otázok. Keďže problém segregácie a nerovného prístupu rómskych detí k vzdelaniu je veľmi aktuálny vo viacerých krajinách – CFCF sa minulý rok rozhodla svoje doterajšie skúsenosti s právnym riešením prípadov v tejto oblasti spísať do manuálu. K jeho konečnej podobe prispela malým dielom aj Poradňa pre občianske a ľudské práva. Text bol následne preložený do niekoľkých jazykov, vrátane češtiny pod názvom Manuál boja proti segregácii rómskych detí v predškolskom a základom vzdelávaní: od šetrenia k rozhodovaniu. Podtitul v názve manuálu môže budiť dojem, že ide o nanajvýš právnické čítanie pre mimovládne organizácie, ktoré majú ambíciu riešiť prípady segregácie vo vzdelávaní súdnou cestou. Nie je to však celkom tak. Manuál na vyše sto stranách zhromažďuje veľké množstvo rozličných poznatkov, argumentov a pokrokových myšlienok, ktoré sa týkajú segregácie rómskych detí vo vzdelávaní v našom regióne a ktoré by mohli napomôcť k jej potláčaniu. Manuál vysvetľuje, prečo je segregácia pre rómske deti aj pre celú spoločnosť škodlivá, venuje sa definícii segregácie rómskych detí v právnej i sociologickej rovine a približuje, ako ju s ohľadom na platné právne predpisy identifikovať. Pozornosť venuje aj otázke preukazovania segregácie rómskych detí, pri ktorom hrá podstatnú úlohu zber etnických dát. Nasleduje prehľad doterajších judikátov v tejto oblasti z krajín nášho regiónu, ktorý ilustruje, aké rôzne podoby môže mať segregácia rómskych detí v našich končinách a ako sa ju žalované strany snažia obhajovať. Záverečné kapitoly okrem iného navrhujú niektoré desegregačné opatrenia, ktoré by mali zodpovedné inštitúcie prijímať, a ktoré by mohli viesť k pozitívnej zmene. Ak by som mal vybrať niekoho, pre koho by mohol byť tento manuál obzvlášť užitočný, bola by to nepochybne Štátna školská inšpekcia. Tá z hľadiska identifi kácie a preukazovania segregácie a nerovného prístupu rómskych detí k vzdelaniu tápe a svojou nečinnosťou v tejto oblasti len konzervuje nepriaznivú situáciu na mnohých slovenských školách. Manuál by jej mohol pomôcť sa v danej problematike lepšie zorientovať a skvalitniť jej

30

inšpekčnú činnosť. Medzi ďalších možných čitateľov by mohli patriť aj rôzni tvorcovia školskej politiky v štátnej správe či riaditelia škôl. Možno trocha prekvapí, že autorky manuálu nikde bližšie nevysvetľujú, ako môže byť súdne riešenie prípadov segregácie rómskych detí vo vzdelávaní vlastne prínosné a v čom naopak spočívajú jeho obmedzenia. Viaceré už dosiahnuté právoplatné rozhodnutia domácich a medzinárodných súdov, kvalitná antidiskriminačná legislatíva aj existujúca miera nezávislosti súdnictva, dávajú relatívne dobré šance uspieť v segregačných súdnych konaniach. Samotné mimovládne organizácie môžu zároveň v takýchto prípadoch podávať na súd takzvané verejné žaloby. Pozitívne súdne rozhodnutie môže dať mnohým argumentom väčšiu váhu vo vzťahu k rôznym inštitúciám, môže ozrejmiť niektoré súvislosti nezákonného konania, vyzdvihnúť niektoré riešenia, mobilizovať rómskych rodičov a podobne. Problémom však zostáva reálne napĺňanie súdnych rozhodnutí zo strany zodpovedných inštitúcií. Verejná podpora pre riešenie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní je nízka a volení predstavitelia sa zdráhajú prijímať nepopulárne opatrenia, ktoré z desegregačných rozsudkov spravidla vyplývajú. V lepšom prípade robia len čiastkové a povrchné kroky, ktoré situácii dostatočne nepomáhajú. Zdá sa, že niekedy ani celkom nevedia, ako majú konkrétnu situáciu naozaj účinne riešiť. Preto je jednou z aktuálnych výziev právneho riešenia segregačných prípadov snaha dosiahnuť, aby boli súdy vo svojich rozhodnutiach čo najviac konkrétne a adresné, a aby jasne stanovili potrebné opatrenia na odstránenie segregácie a určili, kto presne ich má zaviesť. Primárna zodpovednosť za situáciu rómskych detí na školách leží na štátnych inštitúciách, no na jej účinné riešenie je nepochybne potrebné dlhodobé a synergické úsilie viacerých strán, vrátane samospráv a škôl. Zabezpečiť rovný prístup rómskych detí k vzdelaniu je jednoducho zložitá úloha a to musia súdy vo svojich rozhodnutiach, aj žalobcovia vo svojich žalobách, brať do úvahy. Autorky manuálu z CFCF by si istotne priali, aby ich manuál v ideálnom prípade slúžil len ako užitočný podnet na dlhé a plodné diskusie so štátnymi úradníkmi či predstaviteľmi samospráv, ktoré by viedli k účinnému odstraňovaniu segregácie. Situácia v regióne žiaľ nenasvedčuje, že by to šlo tak hladko. V súčasnosti sa na súdoch naokolo naďalej rieši viacero prípadov segregácie a nerovného prístupu rómskych detí k vzdelaniu a určite nebudú posledné. Uvidíme, ako súdy dokážu v tejto oblasti napokon zamiešať karty prispieť k možnej spoločenskej zmene. Hodnotenie ponecháme na neskôr. CFCF je v Maďarsku naďalej veľmi aktívna a bude zaujímavé ich právnu činnosť sledovať aj naďalej. Je viac než pravdepodobné, že k slovu sa dostanú aj súdy na Slovensku. Poznámky KEGYE, A., MORTEANU, C.- E . (2013). Manuál boja proti segregácii rómskych detí v predškolskom a základnom vzdelávaní: od šetrenia k rozhodovaniu. Nadácia Šanca deťom, Budapešť. Manuál je v elektronickej podobe v českom jazyku dostupný na: http://poradnaprava.sk/wp-content/uploads/2014/02/PDF-1-MB.pdf

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


NÁZOR

31

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


NÁZOR

Stanislav Daniel Nadácia otvorenej spoločnosti

TŔNISTOU CESTOU POLITIKY K ZAČLENENIU

Relatívne často diskutovanou otázkou v súvislosti s riešením problémov Rómov je participácia rómskej menšiny. Absenciu Rómov pri hľadaní riešení potom ospravedlňujeme neschopnosťou rómskych komunít zvoliť si svojich zástupcov. Najčastejšie sa dokonca požaduje jeden zástupca za všetkých, akýsi mýtický vajda. V účasti Rómov na verejnom živote nám potom bráni fakt, že vajdov jednoducho nemáme. Tradičné formy organizácie rómskych komunít už nefungujú a na nové sme si ešte nezvykli. Rómske politické strany zostávajú na percentách, ktoré im neumožňujú vstup do vysokej politiky a Rómom kandidujúcim za väčšinové strany sa nedarí vo výraznejších počtoch uspieť. Prvou témou na zamyslenie je prirodzene vôľa samotných Rómov zúčastňovať sa na verejnom dianí, na politickom spravovaní spoločnosti. Psychológ Eldar Shafir a ekonóm Sendhil Mullainathan1 spolupracovali na výskume ľudského správania a jeho zmien po tom, čo sa ľudia ocitnú v nedostatku. V ich experimentoch sa zameriavajú na nedostatok času, materiálny nedostatok, či iné chýbajúce zdroje. Shafir a Mullainathan zistili a experimentálne overili, že keď zažívame nedostatok, mení sa naše myslenie. Obmedzujeme sa len na daný problém a navyše jeho riešenie hľadáme bez zapojenia kreativity. Podobné „tunelové videnie“ zažívajú mnohí Rómovia žijúci v extrémnej chudobe. Podľa výskumov je relatívnou chudobou ohrozených takmer 90% rómskej populácie.2 Každodenným cieľom je potom zabezpečenie základnej obživy, tepla, vody. Na premýšľanie o vzdialenejšej budúcnosti a snení o zlepšení vlastnej životnej situácie nezostáva čas ani energia. Odraz tejto skutočnosti môžeme vidieť aj v občianskej angažovanosti, záujme o politiku, či výbere podporovaných politických strán, politikov či političiek. Osobitný význam môže tento poznatok zohrávať pri snahe pochopiť motiváciu ľudí k občianskej angažovanosti a účasti na politike. Nezriedkavou spoločnou charakteristikou obyvateľov takzvaných rómskych osád je spomínanie na staré dobré časy pred rokom 1989. Bez hlbšieho bádania by sme mohli mať pocit, že komunizmus bol k Rómom naozaj ústretový. Pravdou je, že v rámci presídľovania a búrania rómskych osád nadobudlo mnoho rómskych rodín byty a domy, čo bolo tŕňom v oku väčšinového spoločenstva. Napríklad v roku 1988 „Národné výbory zlikvidovali 14 osád, čím sa ich počet znížil na 278. Riadne byty získalo 2 055 rómskych rodín, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamenalo zvýšenie o 141 rodín.“3 Ak by sme hodnotili postoj systému k Rómom iba z pohľadu nižších úrovní Maslowovej pyramídy potrieb, môžeme povedať, že bývalý režim bol naozaj ústretový.

32

Počiatky občianskej angažovanosti Obdobie pred rokom 1989 bolo podľa politológa Michala Šebestu charakteristické dogmatickou snahou o popretie rómskej identity. „Rómovia sa nestali a ani sa nemohli stať subjektom vlastnej spoločensko-kultúrnej integrácie, väčšinou zostávali pasívnym objektom pod ochrannou rukou socialistického štátu.“4 Rómovia neboli vnímaní ako národnostná menšina, ale ako sociálna skupina. V uvoľnenej atmosfére režimu v polovici 60. rokov sa aj medzi rómskou inteligenciou začalo hovoriť intenzívnejšie o potrebe občianskej organizácie. Dňa 30. mája 1969 vznikol Zväz Cigánov-Rómov s cieľom rovnoprávneho a bezkonfliktného spolužitia majority a rómskeho obyvateľstva. Organizácia mala záujem o zachovanie rómskej etnickej identity a vyjadrovala nechuť podriadiť sa štátom riadenej asimilácii.5 Ustanovujúci snem Zväzu sa uskutočnil 30. augusta 1969 v Brne a zúčastnilo sa na ňom 200 delegátov. Zasadnutie otvoril Antonín Daniel a prvý prejav prečítal JUDr. Tomáš Holomek,6 ktorý kritizoval štátnu politiku voči Rómom.7 V čase normalizácie, v roku 1973, bol Zväz Cigánov-Rómov nútene zrušený. Na takmer 20 rokov sa tým ukončili akékoľvek snahy Rómov o občiansku angažovanosť. Hoci postoj štátu k Rómom bol jednou z tém Charty 77,8 výraznejšie zapojenie Rómov samotných do iniciatívy nie je verejne známe.

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


NÁZOR

Spoločenské zmeny po roku 1989 Pád režimu v roku 1989 a súvisiace politické zmeny vo vtedajšom Československu spustili aktivizáciu aj medzi Rómami. Do volieb v roku 1990 išli viacerí Rómovia a Rómky na kandidátkach Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu a zaznamenali historický úspech. Do Federálneho zhromaždenia sa dostala Klára Samková a Gejza Adam. Do Českej národnej rady Dezider Balog, Zdeněk Guži, Ondřej Giňa, Karel Holomek a Milan Tatár. Do Slovenskej národnej rady sa dostala Anna Koptová. Ďalším Rómom v ČNR bol aj znovuzvolený Ladislav Body za komunistickú stranu. Do Slovenskej národnej rady taktiež zasadli Vincent Danihel a Karol Seman z postkomunistickej Strany demokratickej ľavice.9 Bez pochýb možno hovoriť o najvýraznejšom politickom úspechu Rómov v Československu i v nástupníckej samostatnej Slovenskej republike. Po skončení funkčného obdobia vymenovaných poslankýň a poslancov začalo obdobie zápasu o moc a snahy Rómov dostať sa na volené pozície. Výraznými sa stali snahy o zjednotenie Rómov do etnicky orientovaných politických strán a hnutí. Rómskym stranám sa zatiaľ nepodarilo mobilizovať masy, čomu zodpovedajú výsledky doterajších volieb. Na úrovni národných volieb sa rómske politické subjekty tradične pohybujú hlboko pod hranicou piatich percent potrebných na vstup do parlamentu. V parlamentných voľbách 2012 napríklad Strana rómskej únie na Slovensku získala 0,11% hlasov, čo predstavovalo 2.891 voličov.10 Napriek tomu z pohľadu rómskej národnostnej menšiny boli práve tieto voľby zaujímavé tým, že v nich bol zvolený prvý rómsky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky – Peter Pollák.11

(Ne)úprimný záujem o Rómov Peter Pollák sa dostal do parlamentu na kandidátnej listine nerómskej strany, tak ako to skúšali mnohí Rómovia a Rómky. Sám Pollák to skúšal predtým za Most-Híd, pričom ešte dávnejšie kandidoval v regionálnych voľbách aj za Slobodné fórum. Okrem týchto strán bolo v minulosti možné Rómov nájsť napríklad na kandidátkach strán a hnutí takmer celého politického spektra.12 Nikomu sa však doteraz nepodarilo dostať do parlamentu pomocou preferenčných hlasov. Tu treba poznamenať, že ani Pollák by sa vďaka preferenčným krúžkom do parlamentu nedostal nebyť jeho umiestnenia vysoko na kandidátnej listine. Politické strany a hnutia, ktoré nájdu pre Rómov miesta medzi svojimi kandidátmi, zväčša nemávajú dlhodobý záujem o podporu daného kandidáta či kandidátky. Aj tí vyššie umiestnení (a nezvolení) po voľbách často nepokračujú v politickej kariére a v spolupráci so stranou či hnutím. Istou iróniou je, že hnutie, ktoré Polláka nominovalo a dalo mu historicky najvyššie miesto pre Róma na kandidátke nerómskej strany, malo v predchádzajúcom období v programe internátne školy pre rómske deti a o Rómoch sa vyjadrovalo nie veľmi lichotivo. V tomto kontexte možno za paradoxnú označiť spoluprácu Rómov so Slovenskou národnou stranou Jána Slotu.13 V Česku mala byť do poslednej chvíle líderkou kandidátky do eurovolieb za hnutie Úsvit Klára Samková, spomínaná už vyššie. Hnutie postavilo

33

svoju politiku na xenofóbnych a protirómskych názoroch. Predseda hnutia Tomio Okamura dokonca pred eurovoľbami vyhlasoval, že Samková nemá ani „kvapku cigánskej krvi.“14 Vo všeobecnosti platí, že Rómovia sú na kandidačných listinách väčšinových strán na základe svojich schopností a šancí osloviť voličov, ktorých by inak strana asi nezískala. Nie však preto, že by sa strana úprimne chcela venovať národnostnej politike. Politické subjekty pred zvolením ako aj po zvolení vnímajú Rómov ako sociálnu skupinu, často s negatívnymi charakteristikami a problémami, ktoré je potrebné riešiť. Rómovia nie sú vnímaní ako národnostná menšina s kultúrnymi, jazykovými a inými právami. V takomto vnímaní potom Rómovia nie sú etnickou skupinou, či uznanou národnostnou menšinou, ale tým, čo sa v anglickej literatúre nazýva etnotrieda (ethnoclass) – etnickou komunitou, ktorá je skôr sociálnou skupinou. Podľa autorov teórie, Gurra a Harffovej,15 sú príslušníci etnotriedy nerovnomerne koncentrovaní v niektorých povolaniach alebo blízko sociálneho a ekonomického dna. Takéto ponímanie sa do istej miery stáva aj súčasťou etnickej identity Rómov. Peter Vermeersch opisuje vo svojej analýze z roku 2003 niekoľko prípadov, keď samotní rómski politici v Česku a na Slovensku vyhlasovali, že etnická či kultúrna identita je menej dôležitá a presadzovali riešenie chudoby a nezamestnanosti bez etnického zamerania.16

Inštitucionálne zastúpenie Istou mierou kompenzácie slabého politického zastúpenia je pre Rómov inštitucionálne zastúpenie, napríklad ustanovenie splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Tento inštitút je v očiach mnohých vnímaný ako zásadný, no pravdou zostáva, že jeho pozícia nikdy nebola príliš silná a nie je tomu tak ani v súčasnosti, keď je na tejto pozícii poslanec parlamentu Peter Pollák. Ten podobne ako aj jeho predchodcovia a predchodkyne neustále čelí výzvam na jeho odvolanie zo strany rómskych aktivistov za nedostatočné obhajovanie práv rómskej menšiny.17 Zaujímavým konceptom zastúpenia Rómov v samospráve je inštitucionalizácia funkcie tradičného vajdu. Najďalej v tomto smere zašli v obci Krásnohorské Podhradie, kde sa funkcia vajdu tradične volí deň po komunálnych voľbách. Ľudovít Gunár bol takto zvolený už tretí raz a hoci voľby sa konajú vždy len veľmi krátko (od 9:00 do 12:00), majú vysokú účasť. Spomedzi 445 zapísaných voličov s trvalým bydliskom v rómskej osade sa volieb zúčastnilo 249 osôb (56%).18 Pravdou zostáva, že účasť Rómov na správe vecí verejných je nízka, pričom pre úspech integračných snáh je potrebný presný opak. Rada Európy a Európska komisia vydali v roku 2010 brožúru 10 spoločných základných princípov pre začleňovanie Rómov, kde zosumarizovali predpoklady pre úspešné projekty. Desiatym z nich je práve aktívna spoluúčasť Rómov, pričom publikácia zdôrazňuje potrebu zapojenia vo všetkých fázach procesov.

Čakanie na národného vajdu Nádej pre budúcu reprezentáciu v národnej politike svitá v podobe stále sa zvyšujúceho počtu zvolených rómskych starostov a obecných poslancov. V komunálnych voľbách 2010 bolo zvolených 28 rómskych starostov a 1 róm-

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


ska starostka. Okrem nich do obecných zastupiteľstiev taktiež zasadlo asi 330 zvolených Rómov a Rómok.19 V lokálnej politike sa teda Rómom relatívne darí, navyše tieto čísla a ich stúpajúci trend naznačujú, že zvolení Rómovia vedia obhájiť svoju pozíciu. Rómski kandidáti a kandidátky vedia svojich ľudí na lokálnej úrovni zorganizovať. Na regionálnej a národnej úrovni sme zatiaľ rómskeho vajdu či phuri daj (starú mamu) nenašli. Rómovia sa na volené pozície stále dostávajú veľmi ťažko a keď aj uspejú, očakávajú od nich voliči nerealisticky výsledky ihneď. V nadväznosti potom často bývajú terčami ostrej kritiky. Podozrenia z korupcie, rodinkárstva, či ničnerobenia – na to všetko musí byť politik pripravený už deň po voľbách. Fenomén aktívnej účasti Rómov v politike ako volených (a zvolených) zástupcov a zástupkýň má tú špecifickú vlastnosť, že je pre začlenenie Rómov tak nástrojom ako i indikátorom úspechu. Ako platí, že Rómovia sa musia podieľať na politickom spravovaní vecí verejných, aby boli úspešne začlenení, tak platí aj opak. Rómovia musia byť úspešne začlenení, aby sa mohli podieľať na politickom dianí. Uzatvorený kruh má možnosť narušiť len intervencia zvonku. Tá môže mať systémovú podobu v dočasných vyrovnávacích opatreniach, zavedení kvót a pod. V nesystémovej podobe sa potom môže objavovať vo forme podpory jednotlivých kandidátov a kandidátok bez nutnosti predchádzajúcich zásluh v strane. Produktom takéhoto experimentu bola v máji roku 2014 aj kandidatúra autora tohto textu do Európskeho parlamentu. Zástancovia tradičných foriem vytvárania kandidačných listín sa vyjadrujú o takomto zrýchlenom procese spravidla negatívne, bez ohľadu na osobu kandidáta. Ten jednoducho nemá vytvorené siete pre politickú mobilizáciu a počas krátkeho obdobia kampane musí voličov a voličky nielen informovať o sebe, ale často aj vykonávať osvetu okolo volieb. Navyše ešte presvedčiť o kvalitách konkrétneho kandidáta, či kandidátky, a zabezpečiť, aby motivácia do volieb nevyprchala. Podľa povolebných analýz bola najväčšou bariérou pre autora tohto textu krátkosť času, v ktorej nedokázal uskutočniť všetky spomenuté fázy kampane. Účasť v týchto voľbách bola tesne nad 13%, pričom medzi Rómami mohla byť výrazne nižšia. Autor ako rómsky kandidát s najväčšou šancou dostať sa do Európskeho parlamentu získal niečo nad 1700 hlasov, čo je pri prepočte na účasť vo voľbách do Národnej rady SR výsledok podobný zisku Petra Polláka. Zásadnou informáciou však je, že ani u Polláka ani u Daniela nezohrávali kľúčovú rolu rómske hlasy a to napriek tomu, že práve na nich obaja zakladali svoje kampane. Hoci Rómovia vedia, že bez politických zmien a bez aktívneho prístupu štátu k tzv. rómskej problematike sa ich situácia (národnostná aj socio-ekonomická) zásadne nezmení, nedôvera v schopnosť rómskeho politika uskutočniť akúkoľvek zmenu je silnejšia. Nezostáva teda nič iné než súhlasiť s kritikmi rýchlych politických kariér. Aby sa Rómovia posunuli v politike ďalej, musia začať politicky fungovať v lokálnych a regionálnych štruktúrach. Bez očakávania rýchlych výsledkov v národnej politike sa musia rómske ženy a muži zapojiť do rozhodovania vo svojich obciach, aby postupne prešli do regionálnych, národných a medzinárodných štruktúr. Aspoň jednou dobrou správou teda je, že počet rómskych poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev u nás stále rastie. NÁZOR

34

Poznámky 1 MULLAINATHAN, S., SHAFIR, E.: Scarcity: Why having too little means so much. Times Books, 2013. 2 UNDP: Roma Data, 2011. <http://www.eurasia.undp.org/content/rbec/en/home/ourwork/ povertyreduction/roma-in-central-and-southeast-europe/roma-data/> 3 ŠEBESTA, M.: Rómovia a sociálne inžinierstvo. História, Revue o dejinách spoločnosti. <http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2003sebesta5> 4 Ibid. 5 KUMANOVÁ et al.: Multi-kulti na školách (Rómovia). Nadácia Milana Šimečku, 2006. <http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fi leadmin/user_upload/dokumenty/ priru__ka_3kapitolaA4.pdf> 6 Portrét JUDr. Tomáša Holomka: KUMANOVÁ et al.: Multi-kulti na školách (Rómovia), s. 89. 7 BENČÁKOVÁ, H.: Krajský výbor Svazu Cikánů – Romů v Brně v letech 1969 – 1973. Historický ústav, Masarykova univerzita v Brne, 2008. <http://is.muni.cz/th/179000/ff_b/> 8 KUMANOVÁ et al.: Multi-kulti na školách (Rómovia). 9 PEČÍNKA, P.: Romská občanská iniciativa v České republice. Central European Political Studies Review, 2003. <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=170> 10 Štatistický úrad SR: Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany. Voľby do NRSR 2012. <http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm> 11 Štatistický úrad SR: Zvolení poslanci do Národnej rady Slovenskej republiky. Voľby do NRSR 2012. <http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm> 12 Pre úplnosť možno uviesť, že aj autor tohto článku v roku 2014 kandidoval do Európskeho parlamentu za nerómske hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. 13 Ministrovi výstavby radí Ladislav Fízik. Denník SME, 17. januára 2007. <http://www.sme.sk/c/3099705/ministrovi-vystavby-radi-ladislav-fizik.html> 14 Okamura napsal o své kandidátce, že nemá ani kapku cikánské krve. DNES, 7. apríla 2014. <http://zpravy.idnes.cz/okamura-napsal-o-samkove-ze-nema-ani-kapkucikanske-krve-pje-/domaci.aspx?c=A140407_123340_domaci_kop> 15 GURR, T. - HARFF, B.: Ethnic Conflict in World Politics. Boulder, Oxford: Wesview Press, 1994, s. 23. 16 VERMEERSCH, P.: Ethnic minority identity and movement politics: The case of the Roma in the Czech Republic and Slovakia. Ethnic and Racial Studies, Vol. 26, No. 5, September 2003, <https://lirias.kuleuven.be/bitstream/123456789/300348/2/> s. 891 17 Rómska únia žiada odvolať Polláka, opäť chcú protestovať. Denník SME, 11. augusta 2014. <http://romovia.sme.sk/c/7327654/romska-unia-ziada-odvolat-pollaka-opatchcu-protestovat.html> 18 Vajdom opäť Ľudovít Gunár. InfoRožňava, 15. februára 2011. <http://www.inforoznava.sk/vsetky-clanky/vajdom-opat-ludovit-gunar> 19 HRUSTIČ, T.: Rómovia v samosprávach nie sú pre Slovensko hrozbou. Nadácia Milana Šimečku, Multikulti.sk, <http://www.multikulti.sk/ine/romovia_v_ samospravach_nie_su_pre_slovensko_hrozbou.html>

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


NÁZOR

35

ODPOČET DRUHÉHO ROKU VLÁDY


TIRÁŽ

Rómovia vo verejných politikách Odpočet druhého roku vlády

vydala: Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 811 03 Bratislava editor: Michal Valach tím programu Inklúzia: Zuza Bošeľová, Mária Chudíková, Lenka Kissová, Ester Lomová programový riaditeľ: Laco Oravec fotografie: Jakub Kratochvíl (www.jablko.sk) dizajn a grafická úprava: Matúš Hnát kontakt: nms@nadaciams.sk © 2014 Texty neprešli jazykovou korektúrou. Za spolupráca ďakujeme denníku SME a všetkým autorom článkov a prispievateľom do ankety. Publikácia vychádza v rámci projektu Ako na chudobu?, ktorý bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien. Tlač publikácie podporilo Veľvyslanectvo USA.

36

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH



INKLÚZIA je nový pojem. Vo všeobecnosti sa o nej dosť hovorí, avšak málokto vie, čo tento termín znamená a čo všetko zahŕňa. Považujeme preto za užitočné viesť o inklúzii a jej obsahu verejnú diskusiu. Rovnako považujeme za potrebné hovoriť o chudobe a sociálnom vylúčení, témach, ktoré sú často nesprávne interpretované. V rámci projektu Ako na chudobu? zrealizujeme prieskum verejnej mienky o chudobe, sociálnom vylúčení a Rómoch. Taktiež pripravujeme sériu odborných aj populárno-náučných článkov, publikácií a podujatí, ktorými chceme prispieť k pochopeniu stavu, príčin a dôsledkov chudoby a sociálneho vylúčenia a k osvojeniu si významu a prínosu inklúzie pre nás všetkých. V neposlednom rade sa pokúsime inklúziu aj merať. Overená metodológia skúmania inkluzívnosti inštitúcií, samosprávy či štátnej správy otvára nové možnosti v oblasti identifikácie výziev aj dobrej praxe a presadzovania inkluzívnych politík. A napokon, budeme tiež monitorovať verejné politiky s dopadom na Rómov, sociálne vylúčenie a inklúziu na Slovensku.

RÓMOVIA VO VEREJNÝCH POLITIKÁCH


Millions discover their favorite reads on issuu every month.

Give your content the digital home it deserves. Get it to any device in seconds.