Page 1

nadácia milana šimečku október  2015

odpočet tretieho roku  vlády


na úvod

Od roku 1992 si svet pripomína 17. október ako Medziná­ rodný deň za odstránenie chudoby. Na Slovensku, zdá sa, nevenujeme tejto naliehavej téme náležitú pozornosť – či už vo verejných diskusiách, médiách alebo sociálnych politikách. Preto sme sa práve pri tejto príležitosti rozhodli publikovať viacero výstupov nášho projek­ tu Ako na chudobu? a prispieť tak k väčšej medializácii tém sociálnej núdze, solidarity a súdržnej spoločnosti. Jeden z nich je aj publikácia Rómovia vo ve­ rejných politikách, ktorú práve držíte v rukách. Náš „tieňový“ odpočet už tretí rok sleduje kroky druhej vlády Roberta Fica v oblasti integrácie Rómov a Ró­ mok do spoločnosti, tentokrát za obdobie od júla 2014 do júna 2015, snažiac sa zhodnotiť ich prínos. Na nasledujúcich stranách tak opäť nájdete prehľad udalostí a opatrení vlá­ dy týkajúcich sa integrácie Rómov a Rómok do spoločnosti za uplynulých 12 mesiacov. Bližšie sme sa znova pozreli na vybrané opatrenia prostredníctvom dvoch ankiet. V číselnej odborníci „oznámkovali“ tretí rok vlády Roberta Fica ako v škole. V názorovej ankete zas široký okruh odbornej verejnosti hodnotí najdôležitejšie opatrenia uplynulého roka a, vzhľadom na predvolebné obdo­ bie, ponúka aj námety budúcej vláde. Rozhodli sme sa opäť poskytnúť priestor aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity Petrovi Pollákovi na zhodno­ tenie jeho pôsobenia. V neposlednom rade, do odpočtu prispeli svojimi komentármi a názormi aj viacerí aktivisti a aktivistky, ktorí prostredníctvom nich reflektujú súčasný stav riešenia situácie Rómov a Rómok u nás. Cieľom publikácie Rómovia vo verejných politikách je totiž okrem samotného „odpočítavania“ toho, čo sa v rómskej téme na Slovensku spravilo, aj vytvárať platformu na iniciovanie ve­ rejnej diskusie a prezentovanie celého spektra názorov na riešenie tejto prob­ lematiky. Či už s nimi budete súhlasiť alebo nie, veríme, že vás čítanie našej publikácie nielen poteší, ale aj obohatí o nové informácie a myšlienky. Autorom fotografií použitých v publikácii je Tomáš Rafa, mladý umelec a aktivista, držiteľ Ceny Oskara Čepana za rok 2011.

1

odpočet tretieho roku  vlády


prehľad udalostí

Tretí rok vlády

Opäť vám na úvod nášho odpočtu prinášame prehľad najdôležitejších uda­ lostí súvisiacich so situáciou vylúčených skupín Rómov a Rómok v kontexte programového vyhlásenia Vlády SR. Na okraj však chceme dodať, že na zá­ klade monitoringu tlače a rôznych tematických webstránok je možné konšta­ tovať, že v uplynulom roku sa rómska téma akoby postupne vytratila z verej­ nej diskusie. Počet článkov v médiách i počet návrhov verejných politík súvi­ siacich s marginalizovanými rómskymi komunitami výrazne poklesol.

2

Rómovia vo verejných politikách


Júl 2014

1 http://www.sme.sk/

c/7262063 /nezamestnani-uzmusia-davky- odrobit-novinkapriniesla-chaos.html http://kosice.korzar.sme.sk/ c/7344867/davku-v-hmotnejnudzi-si-v-kosiciach-nemusiaodpracovat-vsetci.html

2 http://www.mecem.

sk/13995/o-malej-romskejreforme-na-pode-nr-sr

3 http://romovia.sme.sk

/c/7288847/pollak-obce-budupri-eurofondoch-povinnezamestnavat-romov.html

Zákon o hmotnej núdzi sa začal uplatňovať Od júla 2014 sa začal v praxi uplatňovať nový zá­ kon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý čiastočne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju. Po­ vinná práca sa môže dotýkať približne 100-tisíc ľudí, ktorí doteraz poberali dávku v hmotnej núdzi automaticky. Podľa zákona musia obce a mestá pripraviť podmienky na to, aby ľudia, ktorí pobera­ jú dávku v hmotnej núdzi, si ju mohli odpracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá, inak majú nárok na plnú výšku dávky. Ak odmietne poberateľ ponuku na zapojenie do drobných obec­ ných prác alebo dobrovoľníckej činnosti alebo z iných dôvodov neodpracuje 32 hodín mesačne, skráti sa jeho dávka o 61,60 eur. Zákon vyvolal množstvo pochybností, jednak zo strany ľudskoprávnej ochrany, ale aj zo strany samotnej realizácie. Reakcie starostov na zákon boli rôzne, viacerí nový mechanizmus vítali, iní ho zásadne odmietli. Z hľadiska konkrétnej imple­ mentácie sa v médiách objavovali sťažnosti na: ne­ pripravenosť a nedôslednosť inštitúcií, ktoré majú spolupracovať so samosprávami; na pracovné nasadenie koordinátorov z úradu práce, ktorí majú kontrolovať dochádzku a dohliadať na vykonáva­ nie obecných služieb; na meškanie zoznamu pobe­ rateľov dávky z úradu práce; na neinformovanosť poberateľov (v jednej obci starostu podozrievali, že si zákon vymyslel, aby museli pracovať zadarmo); na nedostatok pracovného náradia. Okrem toho niektorým mestám a obciam chýbajú na organizo­ vanie obecných prác finančné prostriedky a zákon im tak zvyšuje náklady.1

August 2014

Diagnostika detí ako nástroj segregácie

4 http://aktualne.atlas.sk/pri-

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová označila súčasnú prax v testovaní školskej spôsobilosti za diskriminačnú. Diagnostika, podľa nej, nezohľad­ ňuje špecifiká detí zo sociálne znevýhodneného či málopodnetného prostredia. Platí to najmä o de­ ťoch z rómskej komunity. Ombudsmanka tieto po­ chybnosti uviedla na základe výsledkov prieskumu, ktorý sa zaoberal súčasnou praxou v diagnostiko­ vaní školskej spôsobilosti.4 Ministerstvo školstva reagovalo na Dubovcovej vyhlásenia a priznalo, že nevie, koľko detí neprá­ vom zaradili do špeciálnych tried a škôl. Minister Peter Pellegrini zo Smeru však pripustil, že niekto­ ré školy robili z detí postihnutých, pretože na dieťa so zdravotným postihnutím dostáva škola 2,5-krát

testovani-skolskej-sposobilostisa-porusuju-prava-dietata-tvrdiombudsmanka/slovensko/ spolocnost/

5 http://romovia.sme.sk/

c/7346805/pellegrini-neviekolko-deti-chodi-do-specialnychskol-neopravnene.html

6  http://romovia.sme.sk/c/ 7341 912/niektore-skoly-oznacovali-detiako-postihnute-pre-peniazepriznal-minister.html?ref=avizocl

3

odpočet tretieho roku  vlády

„Malá“ rómska reforma SDKÚ-DS a vládny splnomocnenec pre rómske ko­ munity Peter Pollák spolu predložili sériu návrhov zákonov, ktoré obsahovali opatrenia na zvýšenie podpory pracujúcich rodín s nižším príjmom či zvýšenie rodičovského príspevku na 230 eur, ale len pre pracujúce rodiny. Novely mali zmeniť aj vyplácanie príspevku za školskú dochádzku. Ak by žiak mal viac ako sedem vymeškaných neospra­ vedlnených hodín mesačne, rodičia by však stratili nárok na tento príspevok. Rovnako nezamestnaní páchatelia priestupkov už nemali byť nepotresta­ teľní, ale trest by si odpracovali. Tresty za neplno­ letých páchateľov priestupkov by sa preniesli na rodičov. Balík obsahoval aj novelu stavebného zákona, podľa ktorej by malo dôjsť k rýchlemu od­ straňovaniu nových “čiernych” stavieb na cudzích pozemkoch. Parlament tieto návrhy nerpijal.2 Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní Splnomocnenenc Peter Pollák informoval o zá­ mere, aby spoločnosti uchádzajúce sa o verejné zákazky zamerané na marginalizované rómske komunity museli povinne využiť potenciál miest­ nej pracovnej sily. Kto sa bude chcieť uchádzať v obci s marginalizovanou rómskou komunitou napríklad o zákazku na výstavbu a rekonštrukciu materských škôl, komunitných centier, obydlí, do­ budovanie inžinierskych sietí, alebo zabezpečenie prístupu k úžitkovej a pitnej vode, by mal byť po­ vinný zamestnať miestnych dlhodobo nezamest­ naných Rómov. Ide o takzvané povinné uplatňo­ vanie so­ciálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. V súčasnosti sa s týmto modelom pilotne experi­ mentuje v niektorých programoch.3

vyšší normatív. Na otázku, koľko takýchto prípa­ dov zistili, však poskytlo ministerstvo iba údaje o škôlkach, v ktorých inšpekcia zistila pochybenie. Išlo len o tri prípady v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Ombudsmanka sa ale domnieva, že až každé desiate dieťa z 24 tisíc žiakov s diagnostikovaným ľahkým postihnutím je možno zaradené nespráv­ ne.5 Takéto dieťa sa, podľa Dubovcovej, dostáva do kruhu chudoby, lebo príde o možnosť získať ma­ turitné a vyššie vzdelanie, a teda aj lepšie platenú prácu. Jej úrad uskutočnil v máji prieskum v dvad­ siatke základných a špeciálnych škôl a v 22 peda­ gogicko-psychologických centrách, v ktorých sa deti testujú.6 Komunikačná stratégia Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komu­


prehľad udalostí

7 http://www.minv.sk/

?spravy_rk&sprava=komunikacnastrategia-ma-zmiernit-stereotypya-predsudky-voci-romskejpopulacii

September 2014

8 http://www.minv.sk/?spravy_

rk&sprava=projekt-mrk-2-sarozrastol-o-dalsich-50-asistentovucitela-v-skolkach-ich-budecelkovo-160

9 http://www.minv.sk/?spravy_ rk&sprava=predstavujemepriklady-dobrej-praxe-romskareforma-spravna-cesta-nakonferencii-v-bratislave

Október 2014 10 http://romovia.sme.sk/

c/7455684/romovia-ruinujurozpocet-uzivaju-si-davky-vsetkoje-to-mytus.html

4

nity ešte v roku 2013 finančne podporil projekt Na­ dácie otvoreneje spoločnosti Zmierňovanie stereo­ typov a predsudkov voči rómskej populácii: Vytvo­ renie komunikačnej stratégie a jej uplatnenie na vybraných profesiách prvého kontaktu vo vybra­ nom regióne SR. V auguste 2014 bola komunikač­ ná stratégie zverejnená.7 Jej cieľom je napomáhať integrácii Rómov do spoločnosti prostredníctvom dlhodobej verejnej edukačnej kampane. Stratégia obsahuje aj opis pozitívnych a negatívnych mýtov a predsudkov o rómskej komunite, návrh hodnôt a atribútov komunikácie, cieľových skupín a odpo­ rúčania ďalších krokov.

Ďalších 50 pedagogických asis­ tentov v škôlkach Materským školám zapojeným do národného pro­ jektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimár­ nom stupni školskej sústavy (MRK2) pribudli ďalší pedagogickí asistenti. Národný projekt realizuje Metodicko-pedagogické centrum v spolupráci s Úra­ dom splnomocnenca vlády pre rómske komunity (USVRK). Do projektu je zapojených 110 materských škôl v Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košic­ kom kraji. Celkovo sa týka až 5000 detí, z ktorých viac 2000 pochádza z rómskych komunít. Do projek­ tu sú formou osvetových programov začlenení aj ro­ dičia. V každej materskej škole pôsobil doteraz jeden pedagogický asistent, ich počet sa v školskom roku 2014/2015 navýšil o ďalších 50 na celkových 160.8 Konferencia k Rómskej reforme

Mýtus o sociálnych dávkach Analytici z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) takmer rok sledovali údaje zo So­ ciálnej poisťovne o tom, kto poberá sociálne dávky v dvadsiatich okresoch Slovenska, kde žije najviac Rómov. Svoje výsledky zhrnuli v štúdii a mediálnej kampani Rómsky mýtus. Cez konkrétne čísla sa snažili vyvrátiť tvrdenia aj mnohých politikov, že výdavky štátu na veľké rodiny sú zásadným prob­ lémom vo financovaní štátu. Zistili napríklad, že prídavky na dieťa poberajú najmä rodiny s jedným či dvomi deťmi a nie mnohopočetné rodiny. Počet žiadateľov o prídavky na dieťa je zasa v dvadsiatke sledovaných okresov iba o tri percentá vyšší ako v iných okresoch, kde žije menej Rómov. Okrem prídavkov na deti skúmali analytici aj dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostávajú ľudia pod

Koncom septembra zorganizoval Úrad splnomoc­ nenca vlády SR pre rómske komunity konferen­ ciu „Rómska reforma – Správna cesta – Príklady dobrej praxe“, kde prezentoval výsledky a realizo­ vané princípy a opatrenia, ktoré sú súčasťou Pol­ lákovej reformy. Tú po svojom nástupe do funkcie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v roku 2012 predstavil ako komplexnú systémo­ vú reformu, ktorá mala  obsahovať viac ako 90 opatrení v oblastiach vzdelávania, vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podporných politík. Všetky opatrenia však nik­ dy neboli zverejnené a samotná reforma nebola schválená Vládou SR ako oficiálny dokument. Súčasťou programu konferencie bolo prezen­ tovanie výsledkov v opatreniach týkajúcich sa vysporiadavania pozemkov pod rómskymi osada­ mi, svojpomocnej výstavby, výstavby a rekonštruk­ cie základných škôl, inovatívneho riešenia v oblasti zamestnanosti, misijnej práce a nového programo­ vého obdobia 2014 – 2020.9

hranicou chudoby. Analytici porovnávali rôzne vý­ davky štátu s tým, koľko peňazí dostávajú najchu­ dobnejšie rodiny na sociálnej pomoci. „Pri dáv­ kach v hmotnej núdzi pre všetky rodiny s päť a viac deťmi ročne vyplatí štát približne o desať miliónov eur menej, ako plánuje dať na Národný futbalový štadión,“ ilustruje jeden z autorov správy. Na jeho výstavbu vláda vyčlenila 27 miliónov eur.10

Rómovia vo verejných politikách


November 2014

11 http://www.scribd.com/

doc/247040248/In%C5%A1titutfinan%C4%8Dnej-politiky http://romovia.sme.sk /c/7501806/romov-zamestnatnechcu-potvrdil-experiment.html

Marec 2015

12 http://romovia.sme.sk

/c/7344562/predskolska-vychovaje-klucom-k-rieseniu-romskejproblematiky-tvrdi-pollak.html http://www.mecem.sk /14795/j-dubovcova-povinnamaterska-skola-pre-romskedeti-problem-nevyriesi

Experiment o diskriminácii Rómov na trhu práce Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek ne­ rómskeho etnika. Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Minister­ stvo financií SR. V rámci neho od júla do septem­ bra minulého roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch. Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamest­

Povinná predškolská výchova Začiatkom marca splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák navrhol zaviesť povinnú predškolskú prípravu pre rómske deti od troch rokov. „Dieťa tri roky pobudne v materskej škole a pripraví sa na vstup na základnú školu, na­ dobudne zručnosti a vedomosti,“ vysvetlil Pollák. Proti návrhu však vystúpila verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Podľa nej súčasný stav zapo­ jenia rómskych detí do predškolskej dochádzky ne­ pomôže zlepšiť zákonná povinnosť, ale vytvorenie takých podmienok v predškolskej príprave, ktoré budú rómskych rodičov motivovať, aby svoje deti chceli dať do škôlok. Navyše, zákonná povinnosť by podľa ombudsmanky mohla vyvolať u rodičov skôr vlnu odporu.12 Súd oslobodil policajtov v kau­ ze týrania chlapcov z Luníka IX

13 http://www.mecem.sk

V prípade policajnej šikany rómskych chlapcov súd koncom februára oslobodil obžalovaných po­ licajtov. Prípad sa stal v marci 2009 na policajnej stanici Košice–Juh. Policajti mali šiestich róm­ skych chlapcov nútiť vyzliecť sa donaha, fackovať sa navzájom a plniť ďalšie šikanujúce príkazy, zasahujúce do ich ľudskej dôstojnosti. Časť uvede­ ného konania bola nahrávaná na mobilný telefón a zostrihanú nahrávku následne zverejnil denník SME na internete. Podľa súdu nebolo jednoznačne dokázané, že sa skutok stal tak, ako bol obžalova­ ným kladený za vinu v obžalobe prokurátora. Tak­

Apríl 2015

Policajná akcia na východnom Slovensku

/14786/sud-oslobodil-policajtovv-kauze-tyrania-romskychchlapcov-z-lunika-ix http://www.teraz.sk /slovensko/pollak-rozsudokv-kauze-romskych-chla/124839clanok.html https://dennikn.sk/80091/ sikanovani-chlapci-z-videadospeli-ako-vyzera-ich-zivotv-lunickom-gete/

14 http://www.ta3.com/

clanok/1059184/starosta-vrbnicepolicajti-zbili-19-ludi-skoro-somdostal-aj-ja.html

5

Košickí krajskí policajti uskutočnili 2. apríla celo­ krajskú pátraciu akciu 100, na ktorej sa zúčastnilo 139 policajtov. Jednou z obcí bola Vrbnica, kde

odpočet tretieho roku  vlády

nanie mala typické slovenské mená, napríklad To­ máš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška. V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Kolo­ man Berky. Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, v prípade neró­ mov odpovedali zamestnávatelia 70 percentám záujemcov. Autori projektu z IFP upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite.11

tiež poukázal na údajné rozpory vo výpovediach chlapcov a ich zákonných zástupcov. Spomínanú videonahrávku súd odmietol ako nezákonný dô­ kaz, keď­že sa nepodarilo preukázať jej pôvod a nie je známy ani jej autor. Právna zástupkyňa poško­ dených Vanda Durbáková považuje rozhodnutie súdu za nezákonné. „Zdá sa, že slovenská justícia nedokáže zabezpečiť účinný prístup k spravodli­ vosti ani v tých najvypuklejších a najjednoznač­ nejších prípadoch krutého a neľudského zaobchá­ dzania v našej spoločnosti. Verím, že odvolací súd toto rozhodnutie na základe odvolania podaného prokurátorom zvráti a poškodení sa napokon ne­ budú musieť domáhať spravodlivosti až na Európ­ skom súde pre ľudské práva v Štrasburgu,“ uviedla Durbáková po pojednávaní. „Obrazový a zvukový záznam zachytávajúci incident je podľa môjho názoru dôkazom zákonným a nič nebránilo súdu ho na hlavnom pojednávaní vykonať,“ dodala. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák požiadal v prípade kauzy generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára o dohľad nad zabez­ pečením spravodlivosti. „Podobne ako prokurátor, ani ja sa nestotožňujem s postojom súdu, ktorý odmietol pripustiť ako dôkaz video usvedčujúce policajtov z ponižovania a týrania chlapcov,“ po­ vedal Pollák. Poukázal na to, že videozáznam zhotovili samotní policajti a pravdepodobne ho oni sami použili na propagáciu svojho konania. „Tým vlastne de iure deklarovali svoju vôľu sprístupniť a používať nahrávku,“ zdôraznil Pollák. Rozhod­ nutie Okresného súdu Košice II nie je právoplatné a prokurátor sa voči nemu odvolal.13

podľa starostu Jaroslava Tokára počas zásahu zbili približne 20 Rómov, z ktorých 15 neskôr vyhľadalo ošetrenie lekára. Starosta tvrdí, že policajti začali biť Rómov, ktorí práve zametali chodníky v rámci aktivačných prác. Krajský policajný riaditeľ vylú­ čil akýkoľvek brutálny zásah policajtov a ohradil


https://dennikn.sk/186847/ obmudsmanka-sa-pustila-dopolicajtov-zasah-vo-vrbnici-tikritiku-odmietaju/ http://spravy.pravda.sk/ domace/clanok/351413-tankopolicajny-zakrok-vo-vrbnici-sanesmie-zamiest-pod-koberec/

15 http://www.teraz.sk/slovensko /pollak-opat-ziada-nahravaniepolica/131520-clanok.html

16 http://www.sme.sk/

c/7826598/brusel-nas-vini-zosegregacie-vlada-argumentujeincestom.html http://www.teraz.sk/ zahranicie/ek-kritikadiskriminacia-romovia/132515clanok.html http://www.teraz.sk/ slovensko/r-kalinak-nemozemezatvarat-oci/139736-clanok.html http://www.sme.sk /c/7860253/vlada-spravila-vovyjadreni-o-romskych-detochchybu-tvrdi-dubovcova.html

17 https://dennikn.sk/98756/

skini-im-zabili-mamu-v-zilinena-nich-pluli-usli-belgicka/ ?ref=tit

18 http://romovia.sme.sk

/c/7754969/pamatnym-dnomromskeho-holokaustu-by-malbyt-2-august.html

Máj 2015

19 http://www.teraz.sk

/regiony/romovia-odkupili-15pozemkov-na-ktor/136842clanok.html http://romovia.sme.sk/ c/7888022/dokazu-peniazez-bruselu-zlegalizovat-byvaniev-osadach.html

6

sa proti tvrdeniu Rómov. Na tlačovej konferencii povedal, že k použitiu donucovacích prostriedkov nedošlo a vyhlásil, že je „zásadne proti tomu, aby bol zásah polície zneužívaný na politický boj“. Po­ lícia zásah obhajovala aj tým, že podobné zákroky sú bežnou súčasťou policajnej praxe. Policajný zákrok vyšetruje Inšpekcia Minister­ stva vnútra SR, ktorá v tejto súvislosti začala trest­ né stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová tvrdí, že zásah bol neprimeraný a na jeho nariadenie nebol dôvod. Polícia podľa om­ budsmanky porušila i základné práva a slobody obyvateľov obce, pretože im počas zásahu vstupo­ vala do príbytkov, hoci na to nebola oprávnená. Na mnohých obydliach v obci boli vyvalené dvere, aj keď polícia takýto postup popiera. Rezort vnútra závery verejnej ochrankyne práv odmieta a pova­ žuje ich za predčasné, lebo vyšetrovanie prípadu stále pokračuje.14 Rómsky splnomocnenec Peter Pollák predložil koncom apríla ministerstvu vnútra návrh novely zákona, ktorá ustanovuje povinné nahrávanie po­ licajných zásahov. Minister sa bráni tým, že zave­ denie kamier je finančne náročné. „Keď mi dodajú 20 miliónov eur, bude to hneď,“ uviedol Robert Kaliňák.15 EÚ prešetruje Slovensko pre dis­ krimináciu Rómov vo vzdelávaní Koncom apríla sa Slovensko spolu s inými európ­ skymi krajinami stalo terčom kritiky Európskej únie pre diskrimináciu rómskych komunít v oblasti vzdelávania. Európskej komisii napríklad prekáža vysoký pomer rómskych detí zapísaných v etnicky segregovaných triedach či v špeciálnych triedach. Vláda počty rómskych detí v špeciálnych školách

Odkupovanie pozemkov v róm­ skych osadách Ešte v roku 2014 sa spustili prvé pilotné projekty na vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách v niekoľkých obciach. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyhlásil, že do výzvy sa im prihlásili iba štyri odvážne obce. Prvé tri obce použili dotácie na vytvorenie aktuálnych geodetických plánov a servis s prípravou kúpnych zmlúv. Samotné pozemky si užívatelia domov budú musieť odkúpiť a až po uhradení plnej výšky ceny pozemku obec uskutoční prevod vlastníc­ kych práv na katastri nehnuteľností. V obci Tichý Potok v Prešovskom kraji zmluv­ ne odpredali pozemky siedmim rodinám. Po dvoch rokoch by mali mať Rómovia svoje záväzky

či triedach ospravedlňovala tvrdením, že medzi slovenskými Rómami je vyšší výskyt geneticky podmienených porúch, spôsobených častejším vý­ skytom incestu v rómskych rodinách. Mimovládne organizácie Európske centrum pre práva Rómov, Amnesty International a Nadácia otvorenej spoloč­ nosti vládu vyzvali, aby upustila od argumentova­ nia incestom pre ospravedlňovanie segregovaného vzdelávania rómskych detí na Slovensku. Podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej bol tento argu­ ment vlády škandalózny a chybný. Brusel dokonca Slovensku pohrozil súdom.16 Zásadný rozsudok v prípade vraždy rómskej matky Anastáziu Balážovú brutálne zabili v Žiline v noci z 19. na 20. augusta 2000. Po 15 rokoch vyniesol Ústavný súd zásadný verdikt – štát je povinný zaoberať sa odškodnením manžela a ôsmich detí. Doteraz to súdy odmietali a pozostalým priznali zatiaľ len po symbolických tisíc eur. Rodina po vražde matky zo strachu pred skínmi utiekla do Belgicka.17 Európsky parlament o genocíde Rómov Poslanci Európskeho parlamentu navrhli, aby sa 2. august stal Európskym dňom pamiatky róm­ skych obetí holokaustu. Tento pamätný deň by mal pripomínať genocídu Rómov počas druhej svetovej vojny. Európsky parlament oficiálne uznal genocí­ du Rómov a iné formy prenasledovania, napríklad deportácie a umiestňovanie v internačných tábo­ roch počas 2. svetovej vojny ako historický fakt. Poslanci zároveň vyzvali členské štáty, aby príklad Európskeho parlamentu nasledovali.18

splatené a stanú sa tak vlastníkmi pozemku pod svojím domom. V Čiernom Balogu obec vykú­ pila pozemky od súkromných vlastníkov, kde stáli rómske obydlia, za cenu 2,50 eura za meter štvorcový. Rómom ich predala za 5 eur za meter štvorcový, čo je bežná cena, za akú sa v dedine predávajú podobné typy pozemkov. Rómovia ich teraz po čiastkach splácajú. V obci je takto odkú­ pených 15 pozemkov. V Studienke pri Malackách už objednali znalecký posudok na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má v správe pozemky pod rómskou osadou a pripravujú zmluvy k ich odpredaju jednotlivým občanom. Z EU by malo Slovensko dostať v období 2014 – 2020 približne 7 miliónov eur na legalizáciu bývania Rómov. Za­ pojiť by sa malo až 150 lokalít, pre ktoré sú finanč­ né prostriedky vyčlenené.19

Rómovia vo verejných politikách


Jún 2015

20 http://www.teraz.sk/

slovensko/nrsr-poslanci-odobriliopatrenia-proti/143518-clanok. html

21 http://romovia.sme.sk

/c/7694012/lekarom-v-osadachpomaha-172-romskychasistentov.html http://www.teraz.sk/ slovensko/na-zdravotnychasistentov-pre-romske-k/138276clanok.html

22 http://spravy.pravda.sk/

domace/clanok/356514-ustavnysud-rozhodoval-o-ustavnostidavok-v-hmotnej-nudzi/

23 http://www.sme.sk/c/

7853411/ustavny-sud-odmietolombudsmanku-panuje-tamdoba-temna-odkazuje.html

Novela školského zákona Koncom júna schválili poslanci NR SR vládnu no­ velu školského zákona, ktorá obsahuje aj opatrenia proti segregácii rómskych žiakov v školách. Novela má zabrániť umiestňovaniu detí do špeciálnych tried či škôl na základe ich sociálneho znevýhod­ nenia. To sa doteraz zamieňalo so zdravotnými znevýhodneniami a tak v špeciálnych triedach končili aj deti, ktoré špeciálne výchovno-vzdelá­ vacie potreby objektívne nemali. Zmeny sa týkajú aj poskytovania príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Nakoľko sa zistilo, že bol častou motiváciou pre umiestňovanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) do špeciálnych škôl, aj keď to nemalo oporu v diagnostike, po novom ho dostanú iba žiaci zo SZP, ktorí budú zaradení v bežnej triede,“ vysvet­ lila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.20

Zdravotní asistenti V rómskych osadách pomáha lekárom a zdravotní­ kom už 172 asistentov osvety zdravia. Tí dohliada­ jú na zdravotný stav obyvateľov osád a pomáhajú lekárom a záchranárom. Za projektom stojí nezis­ ková organizácia Zdravé komunity. Asistent osve­ ty zdravia musí vedieť rómsky, a takisto dlhodobo žiť v danej lokalite. Do konca roka by sa ich počet mal zvýšiť na 300. Najviac asistentov v súčasnosti pracuje v okresoch Bardejov, Kežmarok, Vranov nad Topľou, Poprad a Spišská Nová Ves.21 Ústavný súd o hmotnej núdzi Ústavný súd rozhodol, že zákon o pomoci v hmot­ nej núdzi nie je v rozpore s Ústavou SR. Návrh na

7

odpočet tretieho roku  vlády

preskúmanie niektorých jeho ustanovení podali ešte koncom roka 2013 opoziční poslanci na čele s Jozefom Mihálom. Poslanci v oficiálnom po­ daní videli rozpor s ústavou v tom, že poberanie sociálnej dávky je viazané na výkon práce. Ide napríklad o vykonávanie menších prác pre obec, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchá­ dzanie mimoriadnej situácii v rozsahu 32 hodín mesačne. Podľa poslancov zo zákona vyplýva, že subjektom, ktorý rozhoduje o ponúknutí práce v stanovenom rozsahu je obec. Sporné paragrafy však nestanovujú povinnosť obce ponúknuť prácu všetkým poberateľom dávky a neustanovuje ani žiadne kritériá, na základe ktorých by mala obec rozhodovať o tom, komu prácu ponúkne. Podľa poslancov tak vznikol priestor pre svojvoľné roz­ hodovanie o ponuke práce, čoho dôsledkom môže byť diskriminácia. Ústavný súd argumentoval, že v rozpore s Ústavou nie je vyžadovanie aktívnej participácie osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce. Zákon o hmotnej núdzi prioritne po­ necháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (do­brovoľnícka činnosť) a až následne je dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke na výkon menších obecných služieb, ktoré mu budú ponúknuté.22 Zákon na Ústavnom súde napadla aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Jej návrhom sa však súd odmietol zaoberať.23


anketa

Odborníci by opäť dali vláde 3-

Už po tretí raz sme požiadali široký okruh odborníkov a odborníčok, aby zhod­ notili počínanie vlády Roberta Fica vo vzťahu k Rómom. Znova sme vybrali, podľa nás, desať najdôležitejších opatrení a udalostí a požiadali sme ľudí z teó­ rie i praxe, aby ich oznámkovali ako v škole od 1 do 5 (1 – výborne, 2 – chváliteb­ ne, 3 – dobre, 4 – dostatočne, 5 – nedostatočne). Ak na niektorú otázku účastníci ankety nechceli alebo nevedeli odpovedať, mohli ju preskočiť. Experti a expert­ ky udelili vláde Roberta Fica za tretí rok jej pôsobenia celkovú priemernú známku 3,53, teda v školskej terminológii 3 mínus. Ide teda prakticky o úpl­ ne rovnakú hodnotu ako v posledných dvoch rokoch, keď odborníci oznámko­ vali vládu na 3,62 a 3,54, preto možno konštatovať, že odborná verejnosť vní­ ma iba minimálny pokrok v riešení rómskej problematiky. Najlepšiu odozvu u odbornej verejnosti mala iniciatíva Inštitútu finančnej politiky moni­ torovať diskrimináciu Rómov v prístupe k zamestnaniu (priemerná známka 1,50) a prvé výsledky pilotného vysporiadavania pozemkov pod stavbami v rómskych osadách (2,50). Naopak, najväčšiu kritiku si me­ dzi respondentmi vyslúžila reakcia vlády na policajný zásah vo Vrbnici (4,86) a verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov za uplynulý rok v otázkach týkajúcich sa Rómov a Rómok (4,59). Priemerné známky od jednotlivých odborníkov a odborníčok za všetkých desať otázok sa pohybo­ vali v rozmedzí od 2,9 po 4,3. Všetkým respondentom a respondentkám ďakujeme za vyplnenie ankety a za ochotu podeliť sa o svoj názor.

8

Rómovia vo verejných politikách


anketa

3,53 9

odpočet tretieho roku  vlády


a

nketu vyplnilo 28 respondentov a respondentiek, ktorí a ktoré sa v tej či onej miere zaoberajú rómskou problemati­ kou (ich zoznam uvádzame v abecednom poradí):

Roman ČONKA (Romano Nevo Ľil), Stano DANIEL (Nadácia otvorenej spo­ ločnosti), Jana DUBOVCOVÁ (verejná ochrankyňa práv), Vanda DURBÁ­ KOVÁ (advokátka), Andrej FINDOR (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK), Elena GALLOVÁ KRIGLEROVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Robert HAAS (Rozhlas a televízia Slovenska), Tomáš HRUSTIČ (Ústav etnológie SAV), Rudolf CHMEL (Výbor NR SR pre ľudské práva a ná­ rodnostné menšiny), Ingrid KOSOVÁ (Quo Vadis), Zuza KUMANOVÁ (In Minorita), Jarmila LAJČÁKOVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Slávka MAČÁKOVÁ (ETP Slovensko), Jozef MIŠKOLCI (SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Alexander MUŠINKA (Ústav rómskych štú­ dií, Prešovská univerzita), Laco ORAVEC (Nadácia Milana Šimečku), Zuza­ na PÁLOŠOVÁ (metodička), Kálmán PETŐCZ (Helsinský výbor pre ľudské práva), Alica PETRASOVÁ (Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní), Miroslav POLLÁK (OZ Krásny Spiš), Vlado RAFAEL (eduRoma), Magdaléna ROTHOVÁ (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu), Rudolf SIVÝ (Zdravé komunity), Rado SLOBODA (Centrum komunitného organizovania), Ľubomíra SLUŠNÁ-FRANZ (Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín), Daniel ŠKOBLA (sociológ), Michal VAŠEČKA (Masarykova univer­ zita), Martin VAVRINČÍK (Komunitné centrum Dobšiná)

10

Rómovia vo verejných politikách


anketa

otázka

Priemerná známka

1.  Ako hodnotíte nastavenie obsahového za­ merania štrukturálnych fondov na programové obdobie 2014 – 2020 pre oblasť marginalizovaných rómskych komunít? Vláda na túto oblasť minulý rok vyčlenila 380 miliónov eur.

3,04

2.  Od júla 2014 sa začal v praxi uplatňovať nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý čiastočne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju. Ako hodnotíte implementáciu tohto opatrenia v praxi?

4,41

3.  Ako hodnotíte prvé výsledky pilotného vyspo­ riadavania pozemkov pod stavbami v rómskych osadách (Tichý Potok, Čierny Balog, Studienka)?

2,50

4.  Ako hodnotíte iniciatívu Inštitútu finanč­ nej po­litiky (MF SR) experimentálne zmonitoro­ vať dis­krimináciu Rómov a Rómok v prístupe k za­ mestnaniu?

1,50

5.  Ako hodnotíte reakciu vlády na policajný zásah v obci Vrbnica (okres Michalovce) z 2. apríla 2015?

4,86

6.  Ako hodnotíte doterajšie výsledky Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020? V uply­ nulom roku boli zverejnené dve oficiálne správy: Monitorovacia správa plnenia Stratégie a Externá evaluácia Stratégie.

4,00

7.  Ako hodnotíte proces prípravy nových ak­ čných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov na obdobie rokov 2016 – 2020?

2,67

8.  Ako hodnotíte pôsobenie Petra Polláka na po­ ste splnomocnenca vlády pre rómske komunity za uplynulých 12 mesiacov (od júla 2014 do júna 2015)?

3,37

9.  Ako hodnotíte verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov v uplynulých 12 mesiacoch v otáz­ kach týkajúcich sa Rómov a Rómok (od júla 2014 do júna 2015)?

4,59

10.  Ako hodnotíte úspešnosť plnenia Rómskej reformy – Správna cesta, ktorú pred tromi rokmi predstavili splnomocnenec Peter Pollák a minister vnútra Róbert Kaliňák ako základnú politiku vlády vo vzťahu k rómskym komunitám?

4,41

CELKOVÉ HODNOTENIE

11

odpočet tretieho roku  vlády

3,53


v

1. Poznámka Anketu sme realizovali v čase, keď ešte nebola známa presná suma pridelená zo štrukturálnych fondov na rómsku problemati­ ku (450 miliónov eur), preto je v otázke uvedená vtedy známa suma 380 miliónov.

2.

3.

12

tomto roku sme po prvýkrát pripravili pre respondentov an­kety aj stručné komentáre a odkazy na podrobnejšie in­ formácie, pretože nie všetci z nich sledujú rómsku proble­ matiku systematicky. Vysvetlivky sme sa snažili formulo­ vať čo najkomplexnejšie a najneutrálnejšie. Pre zaujíma­ vosť a transparentnosť uverejňujeme aj plné znenie týchto komentárov. Základným dokumentom pre nastavenie čerpania fondov EÚ v oblasti integrácie rómskych komunít v programovom období 2014 – 2020 je Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá ako koncepčný materiál definuje smerovanie verej­ ných politík v oblasti sociálneho začleňovania rómskych komunít. Hlavným programom má byť takzvaný balík základnej intervencie Take Away z operačného programu Ľudské zdroje určený pre 150 obcí s najvyššou mierou segregačného indexu (zjednodušeného indexu podrozvinutosti), v ktorých sa nachádzajú najchudobnejšie margi­ nalizované rómske komunity. Nárok na získanie

podpory budú mať tieto obce automaticky, bez sú­ ťaže – formou zapojenia sa do národného projektu. Take Away umožní obciam naďalej zamestnávať pomáhajúce profesie (asistent učiteľa, terénny so­ ciálny pracovník, pracovník komunitného centra, asistent zdravia, rómske občianske hliadky) bez vlastného kofinancovania. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity tiež proklamoval, že bude dbať na posilnenie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní pri realizácii projektov zameraných na regeneráciu sídiel, sociálnu infra­ štruktúru či podporu bývania pre obyvateľov vylú­ čených rómskych komunít.

Povinná práca sa môže dotýkať približne 100-tisíc ľudí, ktorí doteraz poberali dávku v hmotnej núdzi automaticky. Podľa zákona musia obce a mestá pripraviť podmienky, aby ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, si ju mohli odpracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá, inak majú naďalej nárok na plnú výšku dávky. Ak od­ mietne poberateľ ponuku na zapojenie do drob­ ných obecných prác alebo dobrovoľníckej činnosti alebo z iných dôvodov neodpracuje 32 hodín me­ sačne, skráti sa jeho dávka o 61,60 eur. Reakcie starostov na zákon boli rôzne, viacerí nový mecha­ nizmus vítali, iní ho zásadne odmietli. Z hľadiska

konkrétnej realizácie sa v médiách objavovali sťažnosti na: nepripravenosť a nedôslednosť inšti­ túcií, ktoré majú spolupracovať so samosprávami; na pracovné nasadenie koordinátorov z úradu prá­ ce, ktorí majú kontrolovať dochádzku a dohliadať na vykonávanie obecných služieb; na meškanie zoznamu poberateľov dávky z úradu práce; na ne­ informovanosť poberateľov (v jednej obci starostu podozrievali, že si zákon vymyslel, aby museli pracovať zadarmo); na nedostatok pracovného náradia. Okrem toho niektorým mestám a obciam chýbajú na organizovanie obecných prác finančné prostriedky a zákon im tak zvyšuje náklady.

Jednou z priorít splnomocnenca pre rómske ko­ munity Petra Polláka je vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách. V roku 2014 sa spustili pilot­ né projekty v niekoľkých obciach. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyhlá­ sil, že do výzvy sa im prihlásili iba štyri odvážne obce. Prvé tri obce použili dotácie na vytvorenie aktuálnych geodetických plánov a servis s prípra­ vou kúpnych zmlúv. Samotné pozemky si užívate­

Rómovia vo verejných politikách


anketa

4.

5.

13

lia domov budú musieť odkúpiť a až po uhradení plnej výšky ceny pozemku obec uskutoční prevod vlastníckych práv na katastri nehnuteľností. V obci Tichý Potok v Prešovskom kraji zmluvne odpredali pozemky siedmim rodinám. Po dvoch rokoch by mali mať Rómovia svoje záväzky splatené a stanú sa tak vlastníkmi pozemku pod svojím domom. V Čiernom Balogu obec vykúpila pozemky od sú­ kromných vlastníkov, kde stáli rómske obydlia, za cenu 2,50 eura za meter štvorcový. Rómom ich pre­dala za päť eur za meter štvorcový, čo je bežná cena, za akú sa v dedine predávajú podobné typy pozemkov. Rómovia ich teraz po čiastkach

splácajú. V obci je takto odkúpených 15 pozemkov. V Studienke pri Malackách už objednali znalecký po­sudok na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má v správe pozemky pod rómskou osadou a pri­ pravujú zmluvy k ich odpredaju jednotlivým obča­ nom. Najčastejšie sa táto téma skloňuje v súvislosti s Krásnohorským Podhradím, kde sa však vyspo­ riadať pozemky zatiaľ nepodarilo, avšak proces vyjednávania pokračuje. Z EU by malo Slovensko dostať približne 7 miliónov eur na legalizáciu bý­ vania Rómov. Zapojiť by sa malo až 150 lokalít, pre ktoré sú finančné prostriedky vyčlenené.

Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek ne­ rómskeho etnika. Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Minister­ stvo financií SR. V rámci neho od júla do septem­ bra minulého roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch. Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamest­ nanie mala typické slovenské mená, napríklad To­ máš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška. V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi

menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Kolo­ man Berky. Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, v prípade neró­ mov odpovedali zamestnávatelia 70 percentám záujemcov. Autori projektu z IFP upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite. Celú správu IFP si môžete prečí­ tať na http://www.scribd.com/doc/247040248/ In%C5%A1titut-finan%C4%8Dnej-politiky.

Košickí krajskí policajti uskutočnili 2. apríla celo­ krajskú pátraciu akciu 100, na ktorej sa zúčastnilo 139 policajtov. Jednou z obcí bola Vrbnica, kde podľa starostu Jaroslava Tokára počas zásahu zbili približne 20 Rómov, z ktorých 15 neskôr vyhľadalo ošetrenie lekára. Starosta tvrdí, že policajti začali biť Rómov, ktorí práve zametali chodníky v rámci aktivačných prác. Krajský policajný riaditeľ vylúčil akýkoľvek brutálny zásah policajtov a ohradil sa

proti tvrdeniu Rómov. Na tlačovej konferencii po­ vedal, že k použitiu donucovacích prostriedkov ne­ došlo a vyhlásil, že je „zásadne proti tomu, aby bol zásah polície zneužívaný na politický boj“. Polícia zásah obhajovala aj tým, že podobné zákroky sú bežnou súčasťou policajnej praxe. Policajný zákrok vyšetruje Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ve­

odpočet tretieho roku  vlády


anketa

rejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová tvrdí, že zásah bol neprimeraný a na jeho nariadenie nebol dôvod. Polícia podľa ombudsmanky porušila i zá­ kladné práva a slobody obyvateľov obce, pretože im počas zásahu vstupovala do príbytkov, hoci na to v tomto prípade nebola oprávnená. Na mnohých obydliach v obci boli aj vyvalené dvere, aj keď polícia taký postup popiera. Rezort vnútra závery verejnej ochrankyne práv odmieta a považuje ich

6.

7.

14

za predčasné, lebo vyšetrovanie prípadu stále pokračuje. Rómsky splnomocnenec Peter Pollák predložil koncom apríla ministerstvu vnútra návrh novely zákona, ktorá stanovuje povinné nahráva­ nie policajných zásahov. Minister sa bráni tým, že zavedenie kamier je finančne náročné. „Keď mi dodajú 20 miliónov eur, bude to hneď,“ uviedol Robert Kaliňák.

Cieľom Monitorovacej správy Stratégie z februára 2014 bolo vyhodnotiť stav plnenia jednotlivých opatrení v sledovanom období a to za rok 2012 a 2013 na základe správ zodpovedných rezortov. Závery a potreby, ktoré podľa predkladateľov správy vyplynuli z monitorovania plnenia cieľov Stratégie môžete nájsť na https://lt.justice.gov.sk/ Attachment/vlastnymat.pdf?instEID=46&attEID =62685&docEID=351001&matEID=7002&lang EID=1&tStamp=20140205151940250. Podrobnú prílohu s názvom Monitorovacia tabuľku nájdete na https://lt.justice.gov.sk/ Attachment/priloha_ 1.pdf?instEID=-1&attEID= 62681&docEID= 351020&matEID=7002&langEID =1&tStamp= 20140213080152170. Monitorovacia správa Stra­ tégie za rok 2014 nebola doposiaľ uverejnená, napriek tomu, že podľa uznesenia z januára 2012 sa má správa predkladať na rokovania vlády každo­ ročne do 15. februára. Externé hodnotenie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 bolo realizované v období od októbra 2013 do apríla 2014 mimovládnymi organizáciami SGI – In­ štitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Škola do­ korán. Hodnotenie podporil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci dotačnej schémy v oblasti podpory tvorby strategických a rozvojových dokumentov. Dokument dopĺňa monitorovací proces realizovaný Úradom splno­ mocnenca vlády SR pre rómske komunity o pohľad externých aktérov – predstaviteľov a expertov róm­ skych a prorómskych mimovládnych organizácií. Cieľom evaluácie bolo priebežne vyhodnotiť napĺ­ ňanie a účinnosť Stratégie, posúdiť jej relevantnosť, odhadnúť, či je pravdepodobné, že sa naplnia oča­ kávané dopady a či uvedené dopady budú udržateľ­ né. Správu si môžete prečítať na http://www.minv. sk/?romske-komunity-uvod&subor=213699.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske ko­ munity zahájil koncom roka 2014 proces revízie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Súčasťou revízie je v prvej fáze aj tvorba 4 akčných plánov. V záujme zabezpečenia aktívnej participá­ cie a spolupráce všetkých relevantných subjektov

na revízii Stratégie a tvorbe akčných plánov bola vytvorená Poradná komisia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity a tiež Tematické pracovné skupiny (TPS) pre oblasti vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravie, ktorých činnosť koordinujú zástupcovia USVRK

Rómovia vo verejných politikách


anketa

8.

spoločne s prizvanými externými expertmi. K členstvu v TPS boli prizvaní zástupcovia zodpo­ vedných rezortov, zástupcovia samospráv, ako aj mimovládnych organizácií, ktorí sa venujú práci s marginalizovanými rómskymi komunitami v danej oblasti. Cieľom TPS bolo pripraviť návrh

aktualizovaného akčného plánu Stratégie pre danú oblasť na najbližšie 3 roky. V prvej polovici roka 2015 sa každá TPS stretla niekoľkokrát. Viac informácií o revízii Stratégie a zápisy zo stretnutí jednotlivých TPS môžete nájsť na http://www. minv.sk/?revizia_strategia.

Na webstránke Úradu splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity sa za uplynulý rok objavo­ vali najčastejšie tieto témy súvisiace s činnosťou splnomocnenca a jeho úradu (uvádzame v chro­ nologickom poradí bez určenia dôležitosti a frek­ vencie správ): pripomínanie rómskeho holokaustu, svojpomocná výstavba v rómskych osadách, pred­ školské vzdelávanie a nové materské školy, rómske občianske hliadky, projekty zamerané na vzdelá­ vanie MRK2, PRINED, PROGRESS, darova­nie krvi, ocenenie Roma Spirit, zverejnenie komuni­ kačnej stratégie, konferencia Príklady dobrej pra­

xe – Rómska reforma – Správna cesta, stáže pre rómskych študentov, komunitné centrá a národný projekt, mesačník Romane nevipena, aktualizácia Stratégie a akčných plánov, Konferencia o vzdelá­ vaní rómskych detí, kauza týrania rómskych detí z Luníka IX, Medzinárodný deň Rómov, policajný zásah vo Vrbnici, povinné nahrávanie policajných zásahov, vysporiadavanie pozemkov v rómskych osadách, konanie EU proti Slovensku pre nerov­ naký prístup k vzdelávaniu rómskych detí, nové programové obdobie EU 2014-2020 a programy pre Rómov.

9.

10.

15

Podľa monitoringu médií sa najčastejšie pred­ stavitelia Vlády SR v poslednom roku v súvislosti s Rómami vyjadrovali k týmto témam: reakcia na konanie Európskej komisie proti Slovensku za dis­ krimináciu Rómov v prístupe k vzdelaniu – incest a geneticky podmienené choroby, politická korekt­ nosť; policajný zásah vo Vrbnici; týranie rómskych chlapcov z Luníka IX; zlyhanie integrácie Rómov vo vzťahu k prijatiu utečencov; porovnanie zásahu proti neonacistom v Bratislave so zásahom v Mol­ dave nad Bodvou; bezpečnostná situácia v osa­ dách; slovenskí Rómovia v Bruseli.

Správna cesta – Rómska reforma bola Petrom Pol­ lákom po jeho nástupe do funkcie splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity v roku 2012 pred­ stavená ako komplexná systémová reforma, ktorá obsahuje viac ako 90 opatrení v oblastiach vzde­ lávania, vymožiteľnosti práva, bývania, sociál­ neho systému, zamestnania a podporných politík. Všetky opatrenia však nikdy neboli zverejnené a samotná reforma nebola schválená Vládou SR ako oficiálny dokument. Opatrenia sú zamerané na riešenie širokej problematiky skupín obyvateľ­ stva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa týkajú predovšetkým rizikových rodín, ktoré sú identifikované na základe kombi­ nácie nasledovných faktorov: vzdelanie rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť rodiny,

odpočet tretieho roku  vlády

záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. Medzi hlavné ciele reformy patrí naštartovanie pozitívnych sociálno-ekonomických zmien v živote občanov, ktorí sa nachádzajú v zlo­ žitej životnej situácii alebo sú ohrození extrémnou chudobou, zlepšenie občianskeho spolunažívania, či kvalitné vzdelanie a uplatniteľnosť detí a mláde­ že pochádzajúcej z nepodnetného sociálneho pro­ stredia na trhu práce. Ďalším z cieľov je zavedenie spravodlivejšieho systému vyplácania sociálnych dávok, ako aj zavedenie opatrení, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní ľudia nemali priestupkovú imunitu. Splnomocnenec sa opakovane vyjadril, že väčšinu zámerov Rómskej reformy sa poda­ rilo zrealizovať. Desať pilierov reformy nájdete na http://www.minv.sk/?10zasad_RR.


t

ak ako v predošlých odpočtoch sme sa okrem známkovania vybraných vládnych opatrení za uplynulé obdobie opýtali širšej skupiny predstaviteľov odbornej verejnosti – poslan­ cov parlamentu, rómskych i nerómskych aktivistov, zástup­ cov verejnej správy či akademickej obce – aj na všeobecnej­ šie hodnotenie vlády a ich návrhy. V prvej otázke sme dali respondentom komentovať pozitíva verejných politík vo vzťahu k zlepšeniu situácie Rómov a Rómok na Slovensku. Keďže nadchádzajúci rok sa budú konať parlamentné voľby, v odpovediach na druhú otázku respondenti navrhujú budú­ cej vláde priority, na ktoré by sa mala primárne zamerať. Na otázky nám odpovedalo 34 oslovených osobností, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Ich názory si môžete (v abe­cednom poradí) prečítať na nasledujúcich stranách.

I.

Ktorú aktivitu súčasnej vlá­ dy počas jej funkčného ob­ dobia považujete za najprí­ nosnejšiu v súvislosti s po­ stavením Rómov a Rómok na Slovensku? Prečo?

16

Rómovia vo verejných politikách

II.

Čo by mali byť hlavné prio­ rity budúcej vlády v tejto ob­ lasti?


ZUZANA BALÁŽOVÁ Rómske advokačné a výskumné stredisko Skalica

STANO DANIEL Nadácia otvorenej spoločnosti

JANA DUBOVCOVÁ verejná ochrankyňa práv

17

I. V oblasti vzdelávania sa začal realizovať národný projekt Prined. Filozofia inkluzívneho vzdelávania vychádza z myšlienky, že každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie bez ohľadu na jeho intelektuál­ ne, psychické, sociálne, ekonomické, jazykové či náboženské okolnosti. Každé dieťa je aktívnou sú­ časťou vzdelávacej inštitúcie a tento pocit prísluš­ nosti a dôležitosti je pre dieťa veľmi kľúčový v jeho socializácii. Tento projekt priniesol zúčastneným školám možnosť pracovať s odbornými zamestnan­ cami, ktorých prítomnosť na základných školách je napríklad vo Veľkej Británii samozrejmosťou. Vzdelávanie „nevzdelávateľných“rómskych detí je investíciou do budúcnosti celej spoločnosti a tento projekt ukázal, že sa to naozaj dá. Ostáva dúfať, že jeho evaluácia prinesie do systému vzdelávania zmeny, ktoré sú potrebné.

II. Zo systému vzdelávania by mali byť odstránené všetky špeciálne formy a programy, ktoré prehl­ bujú segregáciu, stereotypy a sociálne vylúčenie. Ďalším krokom by malo byť realizovanie, resp. pokračovanie tých programov a prístupov, ktoré majú pozitívne výsledky v praxi.

I. Myšlienka vysporiadania pozemkov pod rómskymi osadami. Nie už tak samotná realizácia.

II. Férovosť a prevencia zneužívania opatrení.

I. Počas funkčného obdobia súčasnej vlády som vo vzťahu k rómskej národnostnej menšine nezazna­ menala takú jej aktivitu, ktorá by priniesla reálnu pozitívnu zmenu v postavení Rómov a Rómok na Slovensku a v ich vnímaní väčšinovou spoločnos­ ťou. Naopak, zaznamenala som nezáujem vlády o zlepšenie postavenia rómskej menšiny, ktorý sa prejavil, podľa môjho názoru, napríklad v nerieše­ ní a neprijímaní opatrení vo vzťahu k polícii, keď opakovane neprimerane zasahovala v rómskych osadách a v tom, že neboli včas prijaté opatrenia na odstránenie diskriminácie detí v školskom vzdelávaní. Taktiež vo vládnom postupe a odôvod­ ňovaní opatrení v oblasti dávok v hmotnej núdzi.

II. Opatrenia na odstránenie diskriminácie v oblasti vzdelávania detí a opatrenia, ktorými vláda ciele­ ne podporí zamestnanosť Rómov a Rómok. Cieľa­ vedomé podporovanie pozitívneho nastavenia verejnej mienky väčšinovej spoločnosti vo vzťahu k všetkým menšinám.

odpočet tretieho roku  vlády


VANDA DURBÁKOVÁ advokátka

MIROSLAVA GAJDOŠOVÁ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

ELENA GALLOVÁ KRIGLEROVÁ Centrum pre výskum etnicity a kultúry

IMRICH HOLEČKO OZ Ľudia a perspektíva

18

I. Žiadna mi, žiaľ, nenapadá.

II. Dôsledné napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala, ako aj od­ porúčaní medzinárodných organizácii. Prijatie zodpovednosti za prípady porušovania ľudských práv, ako napríklad praktizovanie násilných a vy­ nútených sterilizácií rómskych žien, a prijatie účinného mechanizmu odškodnenia poškodených žien. Prijímanie opatrení na predchádzanie a od­ straňovanie segregácie a diskriminácie rómskych deti na školách. Zabezpečenie účinného vyšetro­ vania prípadov policajného násilia prostredníc­ tvom nezávislej inštitúcie. Zabezpečenie účinnej implementácie antidiskriminačnej legislatívy v praxi tak, aby poškodené osoby mali reálny prí­ stup k spravodlivosti.

I. Iba za oblasť mládeže, ktorou sa zaoberá Minis­ terstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, bola v roku 2013 vytvorená nová Stratégia pre mládež na roky 2014 – 2020, ktorá navrhuje priority v ob­ lasti sociálneho začlenenia, vzdelávania, zamest­ nanosti, práce s mládežou, zdravia, zdravého životného štýlu a podobne.

II. V oblasti mládeže by to malo byť prepojenie for­ málneho a neformálneho vzdelávania mládeže s nedostatkom príležitostí, rozvíjanie kompetencií mládeže a zabezpečenie podporných mechaniz­ mov pre deti a ich rodiny.

I. Za najdôležitejšie pozitívum považujem kvalitnú prácu na príprave akčných plánov v rámci plnenia Stratégie. Oceňujem participatívnosť a kvalitné odborné vedenie tohto procesu, počas ktorého sa, minimálne v oblasti vzdelávania, podarilo nadvia­ zať konštruktívny dialóg s relevantnými inštitúcia­ mi a navrhnúť tak kvalitné opatrenia, pri ktorých je možné sledovať progres a efektivitu ich napĺňania.

II. Dôsledná (priestorová) desegregácia škôl a po­ stupné rušenie špeciálnych škôl s cieľom vytvárať „školu pre všetkých“, pričom je nevyhnutné školám poskytnúť dostatočnú podporu a služby, aby vede­ li reagovať na potreby všetkých detí. Obnovenie komplexného prístupu v práci s marginalizovanými komunitami – jednotlivé opatrenia by nemali byť re­ alizované izolovane, ale v napojení na ďalšie oblasti (bývanie, sociálna práca, zdravotnícka asistencia, vzdelávanie a vytváranie podmienok na zamest­ návanie). Zároveň by financovanie jednotlivých programov pre obce malo byť podmienené vypraco­ vaním stratégie komplexného prístupu a monitoro­ vaním efektivity jeho napĺňania. Prijímanie dočas­ ných vyrovnávacích opatrení vo všetkých oblastiach, kde dochádza k znevýhodňovaniu Rómov.

I. Vytvorenie príležitosti vykonávať aktivačné práce formou dobrovoľníckej činnosti v neziskových or­ ganizáciách. Povinnosťou týchto organizácií je za­ merať sa na človeka, na jeho rast a skvalitnenie jeho života, čo väčšina z nich aj realizuje. Samospráva sa zameriava skôr na vytvorené hodnoty v rámci akti­ vačných prác. Preto je činnosť v neziskových orga­ nizáciách pre nezamestnaných väčším prínosom.

II. Výraznejšia podpora zamestnanosti znevýhodne­ ných rómskych občanov a zvyšovanie motivácie pracovať. Dôsledné vyžadovanie povinností, dô­ sledné dodržiavanie zákona, ale aj rovnakých práv a príležitostí.

Rómovia vo verejných politikách


RUDOLF CHMEL poslanec NR SR (MostHíd), predseda Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

INGRID KOSOVÁ Quo Vadis

JAKUB KRATOCHVÍL OZ Jablko

PATRIK KREBS Divadlo bez domova ZUZA KUMANOVÁ In Minorita

19

I. Zrejme sa viacerí zhodneme, že vyčlenenie finanč­ ných prostriedkov v rámci Operačného programu Ľudské zdroje, ako aj samotný balík Take Away sú pozitívnym signálom integrácie marginalizova­ ných skupín.

II. Hlavným cieľom musí byť napĺňanie všetkých cie­ ľov a prioritných osí, ktoré sú v operačnom progra­ me špecifikované. Je nutné, aby sa zabránilo takej policajnej brutalite ako v prípadoch v Moldave, Vrb­ nici či inde. Je nemysliteľné, aby bolo niečo podob­ né v 21. storočí v demokratickom štáte tolerované.

I. Národné projekty Take away, Zdravé komunity, Komunitné centrá, Terénna sociálna práca – pre­ tože zaručujú jednotné metodické vedenie i ko­ ordináciu aktivít, čím sa štandardizuje a teda aj zvyšuje kvalita poskytovaných služieb, ale najmä posilňuje kontinuita služieb a financií na štyri až sedem rokov.

II. Po ôsmich rokoch opakovania a vyvracania tých istých stereotypov o Rómoch som presvedčená, že žiadny politik či politička nezačne so systematic­ kými, dlhodobými a vysoko nákladnými opatre­ niami bez podpory a pochopenia verejnosti (voli­ čov). Aj preto vnímam narastajúce napätie a proti­ rómske nálady v krajine ako základnú bariéru roz­ voja rómskych komunít. Mojím odporúčaním je zamerať sa na prácu s médiami, boj s xenofóbiou, rasizmom a anticigánizmom, čo v súčasnosti s ob­ medzenými zdrojmi vykonávajú len mimovládky. S tým súvisí aj uplatňovanie a využívanie antidis­ kriminačného zákona v praxi, či uplatňovanie afir­ matívnej akcie vo všetkých oblastiach.

I. Môže to znieť paradoxne, ale aktivity pani Dubov­ covej a jej tímu, ktorými jej úrad upozorňuje na zlyhania či často zámerné porušenia ľudských práv inštitúciami, ktoré priamo spadajú pod súčasnú vládu.

II. Ak bude zloženie vlády také, ako v súčasnosti, tak radšej nech nerobia nič. No ak by náhodou bolo slušnejšie, malo by viac spolupracovať s malými regionálnymi organizáciami, ktoré ťažkostiam ko­ munít rozumejú. Spolu s nimi by mali identifikovať modely, ktoré za 25 rokov ako-tak fungovali a skú­ siť ich použiť plošne. Ale ako hovorí Peter Bálik, ono sa to zlepší, keď bude v jedenástke slovenskej futbalovej reprezentácie Róm.

I. Neviem.

II. Vzdelávanie, tréningy rómskych terénnych pra­ covníkov.

I. Vláda SR sa okrem zásahov policajtov v rómskych osadách nevyjadrovala. Zásahy hodnotila po­ zitívne, čím dala jasne najavo svoj vzťah k róm­ skym komunitám. Počiatočná iniciatíva ministra Kaliňáka sa vytratila, splnomocnenec Pollák je opozičný poslanec a to je cítiť i z prístupu vlády. Samostatnou kapitolou je programovanie na obdo­ bie 2014 – 2020, kde sa podarilo vyrokovať takmer 450 miliónov eur, ale podmienky nastavenia majú vážne nedostatky. Ak by došlo k použitiu zdrojov podľa schváleného modelu, hrozí riziko neadres­ ného a nevhodného použitia a zároveň sa výrazne zmení pozícia Úradu splnomocnenca vlády SR.

II. Dôsledná implementácia Stratégie SR pre integrá­ ciu Rómov do roku 2020. Pravidelné vyhodnoco­ vanie politík. Taktiež hospodárne a adresné použi­ tie zdrojov EÚ a revízia ich súčasného nastavenia.

odpočet tretieho roku  vlády


JARMILA LAJČÁKOVÁ Centrum pre výskum etnicity a kultúry

SLÁVKA MAČÁKOVÁ ETP Slovensko

JOZEF MIŠKOLCI SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

ALEXANDER MUŠINKA Ústav rómskych štúdií, Prešovská univerzita

20

I. Dovolím si uviesť dve. Jednu, ktorá má pravdepo­ dobne pomerne okamžitý efekt – udržanie a rozší­ renie programu Zdravé komunity. Program je prí­ kladom žiadúcej politiky dočasných vyrovnávacích opatrení v tom, že približuje zdravotnú starostli­ vosť marginalizovaným Rómom a vytvára pracov­ né miesta pre Rómov ako asistentov zdravotnej osvety. Druhou, ktorá môže mať dlhodobo pozitív­ ny dopad, je príprava nových a revidovaných akč­ ných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov. Dúfam, že aj po medzirezortnom pripomienkovom konaní budú obsahovať konkrétne úlohy.

II. Rozumne nastaviť výzvy štrukturálnych fondov, ako aj konkrétne politiky, t. j. konečne zreformo­ vať základné školstvo smerom k zvýšeniu jeho inkluzívnosti a aktívne podporiť desegregáciu (účasť škôl v národných programoch podmieniť záväzkom desegregovať). Zamerať sa na programy zamestnanosti, okrem iného prostredníctvom so­ ciálneho verejného obstarávania pri využívaní eu­ rofondov a súčasne zrušiť podmienenosť základnej dávky. Investovať do výkupu pozemkov, legali­ zácie existujúcich stavieb a prestupného bývania namiesto búrania obydlí.

I. Prípravu nových akčných plánov k Stratégii pre inte­ gráciu Rómov, pretože dáva nádej, že niektoré z ove­ rených a funkčných modelov integrácie v oblasti bývania a zamestnávania sa uplatnia v praxi. Tiež začiatok realizácie národného projektu Komunitné centrá, pretože poskytovanie komplexných, integro­ vaných sociálnych služieb a vzdelávania modelom „od kolísky po kariéru“ dáva obyvateľom z margina­ lizovaných rómskych komunít nádej do budúcnosti.

II. Legálna svojpomocná výstavba rodinných domov v osobnom vlastníctve a podpora individuálnych stavebníkov financovaná prostredníctvom mikro­ pôžičiek a sporenia v kombinácii s finančným vzdelávaním a poskytovaním terénnej sociálnej práce a odbornej pomoci stavebného koordinátora a stavebného dozoru pri výstavbe.

I. V júni 2015 boli predstavené legislatívne zmeny školského zákona, ktoré by údajne mali zabraňovať segregácii detí zo sociálne znevýhodneného pros­ tredia. Hoci si vôbec nemyslím, že nejakým výraz­ ným spôsobom sa týmito novelami zákona upraví nadmerné zastúpenie rómskych detí v špeciálnom školstve, rád by som ocenil aspoň jednu z týchto zmien. Štátnej školskej inšpekcii bolo konečne ex­ plicitne umožnené kontrolovať činnosť školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie a iných relevantných subjektov ovplyvňujúcich za­ raďovanie dieťaťa alebo žiaka či žiačky do konkrét­ nej formy vzdelávania a výchovy. Je síce otázne, ako k tejto úlohe bude inšpekcia pristupovať, tento krok však aspoň vysiela signál, že so súčasnými diagnostickými postupmi nie je všetko v poriadku.

II. Budúca vláda by si mala v oblasti vzdelávania stanoviť minimálne dve priority: prvou z nich je podpora bezplatného a kvalitného predprimár­ neho vzdelávania a prípravy pre všetky deti od troch rokov, resp. cielené odstraňovanie bariér pri vstupe do predprimárneho vzdelávania, ktoré zažívajú rómski rodičia detí v predškolskom veku. Druhou prioritou by mala byť personálna a mate­ riálna podpora hlavného vzdelávacieho prúdu, aby dokázal lepšie rozvíjať všetky deti, resp. navýšenie počtu odborných zamestnancov (špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, psychológov a asistentov) v bežných triedach. V prípade oboch týchto priorít je nutné dbať na vytváranie väčšej dôvery a spolupráce medzi vzdelávacími inštitú­ ciami a rómskymi rodičmi.

I. Proces legalizácie pozemkov, ďalej tzv. kontajne­ rové školy, terénna sociálna práca a projekt Zdravé komunity. Ide o nastavenie vhodnej organizačnej a materiálno-technickej bázy pre ďalšie aktivity v rámci tejto témy.

II. Jednoznačne zlepšenie postavenia Rómov na trhu práce. To sa dosiahne okrem iného aj stabilizáciou a systematizáciou už začatých aktivít – stabilizá­ ciou postavenia terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov, zdravotných asistentov a pod. Nie v rámci projektov, ale v rámci štátneho rozpočtu. Ďalej reálnou reformou vzdelávacieho systému, pokračovaním procesu legalizácie pozemkov. Najdôležitejšie je však prestať s prezentovaním Rómov iba ako problému, ale naopak poukázať na ich pozitíva alebo možné prínosy pre túto spoloč­ nosť – ich demystifikáciu prostredníctvom jasných údajov a čísel. Inými slovami zmeniť celú negati­ vistickú rétoriku tejto vlády voči Rómom.


LACO ORAVEC Nadácia Milana Šimečku

MICHAL PÁLENÍK Inštitút zamestnanosti

ZUZANA PÁLOŠOVÁ metodička

KÁLMÁN PETŐCZ Helsinský výbor pre ľudské práva

21

I. Prípravu programov financovaných zo štrukturál­ nych fondov EÚ v období 2014 – 2020 zameraných na rómske marginalizované komunity a revíziu akčných plánov k Stratégii SR pre integráciu Ró­ mov do roku 2020. Najväčšie pozitívum vidím v pomerne odbornej diskusii k obom dokumentom a v participácii širokého okruhu zainteresovaných organizácii a jednotlivcov. Vďaka tomu možno as­ poň dúfať, že realizácia verejných politík vo vzťahu k vylúčeným Rómom nebude až takým fiaskom, ako v uplynulých rokoch.

II. Dôsledné plnenie „rómskej stratégie“, odbyrokra­ tizovanie národných projektov, väčšie zapojenie tretieho sektora do spolupráce s vládou a samo­ správami.

I. Nanešťastie, súčasná vláda nemala snahu a ani nezačala reálne zlepšovať podmienky marginali­ zovaných rómskych komunít. Opatrenia, ktoré sa realizovali, boli buď nárazové a krátkodobé (terén­ ni sociálni a zdravotní pracovníci), napĺňali práva dané ústavou (kontajnerové základné školy), prá­ cou neziskového sektora boli určené súdom (zní­ ženie segregácie v školách), boli prenesené z vlády na plecia iných (nájomné byty, zdravé komunity), alebo úplne absentovali (zamestnanosť).

II. Nech už sú aktivity v oblasti zlepšovania vzdelá­ vania, bývania či zdravia osôb najviac vzdialených od spoločnosti (na Slovensku najmä marginali­ zované rómske komunity) akokoľvek dobre na­ stavené a financované, ich efekt je viditeľne nižší, ak neexistuje reálna šanca na ako-tak normálne a hlavne formálne zamestnanie. Zároveň, v sú­ časnosti neexistuje jednoduchá možnosť ako pri realizácii zákazky (napr. obnovy hradov, stavby cyklochodníkov alebo výstavby nájomných do­ mov) zabezpečiť, aby väčšinu prác odpracovali osoby najviac vzdialené od trhu práce. Úlohou novej vlády musí byť legislatívne zabezpečiť, aby takáto možnosť existovala, bola administratívne nenáročná, transparentná a efektívna (inkluzívny trh) a dedikovať dostatočné finančné prostriedky, aby sa nielen zamestnali desaťtisíce súčasných dlhodobo nezamestnaných, ale aj viditeľne zlepšili podmienky ich života.

I. Nemôžem vyslovene pozitívne hodnotiť takmer žiadnu aktivitu. Oceňujem však niektoré snahy, ktoré naznačujú „správnu cestu“, aj keď s výhra­ dami. Predškolské vzdelávanie k nim určite patrí, hoci vo forme, v akej to riešila vláda, nie je dosta­ točným riešením. Podobne vnímam aj rómske občianske hliadky, ktorých právomoci sú diskuta­ bilné, rozhodne však ide o element, ktorý Rómom pomáha vo viacerých smeroch. Najpozitívnejšie hodnotím iniciatívu vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami, ktorej rozsah však zatiaľ tiež nie je dostatočný.

II. V prvom rade vymožiteľnosť občianskych práv pre Rómov. Tomu by však malo predchádzať zvýšenie ich životnej úrovne a spoločenského postavenia a to je, podľa môjho názoru, dosiahnuteľné jedi­ nou cestou – zamestnávaním Rómov. V súčasnosti vládne trend riešiť problémy Rómov prierezovo, teda vo všetkých oblastiach, čo však problémy len „kozmetikuje“ a dočasne odstráni alebo zmierni následky. Nie je však riešením. Chudobu je možné riešiť len prácou a zlepšenie ekonomického statusu jednotlivcov a rodín už bude mať prirodzene za ná­ sledok aj zlepšenie v ostatných oblastiach.

I. Konečne sa v praxi pristúpilo k vysporiadaniu pozemkov, i keď vo veľmi obmedzenej miere. Bez toho nie je možné efektívne využiť disponibilné zdroje na riešenie situácie priamo v marginalizo­ vaných osadách.

II. Akákoľvek vláda by mala vychádzať z predpokladu, že problematika začleňovania rómskych komunít je skutočne interdisciplinárna, komplexná otázka, ktorá sa dá uspokojivo riešiť len v úzkej koordinácii a spolupráci jednotlivých rezortov, samosprávy,

odpočet tretieho roku  vlády


mimovládnych organizácií a samotných dotknu­ tých. Zatiaľ aj pri zbežnom pohľade napríklad na pripravované národné projekty zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ sú na mieste isté po­ chybnosti, či túto nevyhnutnosť každý zodpoved­ ný subjekt chápe. Je tiež otázne, či je na koordiná­ ciu takejto úlohy vhodná funkcia splnomocnenca, ktorý je len poradným orgánom, a či práve rezort vnútra je najvhodnejším rezortom pre túto úlohu.

anketa

ALICA PETRASOVÁ Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní

MIROSLAV POLLÁK bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, OZ Krásny Spiš

VLADO RAFAEL eduRoma

MAGDALÉNA ROTHOVÁ Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu

RUDOLF SIVÝ Zdravé komunity

22

I. Národné projekty MRK 1 a Prined, pretože aspoň v náznakoch realizujú v školskej praxi inkluzívne vzdelávanie.

II. Vypracovať koncepciu a stratégiu inkluzívneho vzdelávania a zároveň explicitne podporovať in­ klúziu ako základný princíp vzdelávania vo všet­ kých školsko-politických opatreniach.

I. Vláda dala od tejto témy ruky preč. Pokúsila sa čias­ točne zaviesť princíp „nič nie je zadarmo“, ktorého výsledkom je chaos a poberatelia dávok rôznych kategórií. Vláda pokračovala v silovej a represívnej politike, čoho najlepším príkladom sú policajné zásahy v osadách a ich krytie a samotné preradenie rómskej témy pod silový rezort. Úrad splnomoc­ nenca kamufloval svoju činnosť tzv. Rómskou reformou, ktorá ani po 4 rokoch nie je pripravená. Vzhľadom na základné tézy reformy je to to najlep­ šie, čo sa jej mohlo stať. Úrad sa snažil strhávať na seba výkonnú moc a zabudol, že je koordinačným a poradným orgánom vlády a nedal na rokovanie vlády za celé obdobie žiadny materiál. Samotný splnomocnenec poňal činnosť v úrade ako perma­ nentnú štvorročnú volebnú kampaň, kvôli ktorej si urobil aj vlastné noviny za štátne peniaze. Najme­ nej škodlivý bol asi jeho výlet za Indiánmi.

II. Odhodlanie pristúpiť k riešeniam komplexne a hlavne odborne, nie improvizačne, náhodne a účelovo politicky. Presadiť a realizovať akčný plán práce s verejnosťou za účelom odstraňovania predsudkov a zlepšenia vzájomného spolužitia. Opraviť a poriadne nastaviť čerpanie financií zo štrukturálnych fondov pre obdobie do roku 2020. Taktiež dostať Úrad splnomocnenca preč spod silového rezortu Ministerstva vnútra SR a začleniť ho pod podpredsedu (alebo predsedu) vlády, pod ktorého bude spadať agenda ľudských práv.

I. Novelu antidiskriminačného zákona, ktorá od apríla 2013 umožňuje uplatňovať dočasné vyrov­ návacie opatrenia na rasovom, etnickom alebo národnostnom princípe.

II. Zásadná reforma školského systému.

I. Projekt Zdravé komunity. Poskytol prácu, vzde­ lanie, sociálne istoty a sprostredkoval zdravotnú starostlivosť priamo znevýhodneným občanom. Zamedzil šíreniu chorôb a umožnil včasnú identi­ fikáciu ohnísk ich výskytu. Sekundárnym efektom projektu je zvyšovanie sociálnych kompetencií jednotlivcov (asistentov osvety zdravia) prospeš­ ných pre nich osobne, pre komunitu a v neposled­ nom rade i celú spoločnosť.

II. Vzdelanie, zdravie a s tým priamo súvisiaca za­ mestnanosť, vysporiadanie pozemkov.

I. Vytváranie modulových škôl, ktoré poskytujú mož­ nosť kvalitnejšieho vzdelania pre deti zo segregova­ ných komunít v obciach, kde kapacita doterajších

II. Získať viac Rómov do radov štátnej polície a ar­ mády. Posilnenie oblasti vzdelávania v obciach s početnými marginalizovanými rómskymi ko­

Rómovia vo verejných politikách


anketa

škôl nie je postačujúca. Tento model postupne pre­ brali aj niektoré samosprávy v obciach, kde nežijú početné rómske komunity. Žiaľ, aj tento nápad ne­ bol vo všetkých lokalitách realizovaný dostatočne. RADO SLOBODA Centrum komunitného organizovania ĽUBOMÍRA SLUŠNÁFRANZ, Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín

DANIEL ŠKOBLA sociológ

ZUZANA ŠTEVULOVÁ Liga za ľudské práva

23

munitami a podpora tzv. sociálnych či obecných podnikov, ktoré by zamestnávali obyvateľov se­ gregovaných komunít. Zmena rétoriky vo vzťahu k rómskym komunitám. Vytvoriť tlak na obce, aby zabezpečili pitnú vodu a dodržiavanie základných hygienických štandardov v segregovaných komu­ nitách. Efektívne využívanie finančných zdrojov na integráciu marginalizovaných rómskych ko­ munít s dôrazným prihliadnutím na transparentné zamestnávanie osôb v rámci projektov z verejných zdrojov a zdrojov Európskej únie, a to najmä v ob­ ciach s vysokou mierou nezamestnanosti a v najza­ ostalejších obciach zaradených do tzv. Take away balíkov.

I. Za najprínosnejšie považujem nezrušenie Úradu splnomocnenca pre rómske komunity.

II. Odstránenie segregácie na základných školách.

I. Podporu projektu osvety zdravia v rómskych osa­ dách Zdravé komunity a prevzatie fungujúceho modelu založeného na skúsenostiach mimovlád­ nej organizácie. Projekt Zdravé komunity zvyšuje zamestnanosť ľudí z osád s prevažne základným vzdelaním, podporuje a motivuje ich v ďalšom vzdelávaní a preukázateľne zlepšuje zdravotný stav obyvateľov osád. Z 205 asistentov osvety zdra­ via pokračuje 29,9% v ďalšom vzdelávaní a 52,38% koordinátorov pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Projekt pokrýva 32 regiónov a 180 lokalít a spolupracuje na ňom 752 lekárov.

II. V oblasti zdravia zabezpečiť prístup ku kvalitnej pitnej aj úžitkovej vode pre každú domácnosť v osade a tiež dostupnosť využívania služieb zdra­ votnej starostlivosti.

I. Za najprínosnejšiu aktivitu sa dá pokladať prí­ prava na nové programové obdobie pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ. Tá spočívala v príprave operačných programov, špecificky operačného programu Ľudské zdroje, ktorý by mohol priniesť určité zlepšenie životných podmienok marginali­ zovanej rómskej populácie.

II. Za posledný rok je badateľná silnejšia tendencia vlády redefinovať problémy, ktorým čelia margi­ nalizované skupiny rómskej populácie a symbolic­ ky ich presunúť zo sociálno-ekonomickej a ľudsko­ právnej sféry do „bezpečnostnej“ oblasti. Toto je negatívna tendencia, ktorá zle analyzuje reálnu situáciu, zahmlieva skutočnú podstatu problémov a tým pádom znemožňuje nájsť riešenia, ktoré by zlepšili ich životné podmienky.

I. Nedokážem si spomenúť na žiadnu takúto aktivitu, ktorú by naša vláda v tomto smere vykonala.

II. Objektívne informovanie verejnosti o rómskych otázkach a budovanie pozitívneho vnímania. Úz­ kostlivé vyhýbanie sa vykresľovaniu Rómov a Ró­ mok ako neprispôsobivých príživníkov. Za dôležité tiež považujem riešenie bývania a investície do regiónov, kde bývajú vylúčené skupiny ľudí s cie­ ľom zlepšiť životnú úroveň celého regiónu.


HELENA TUŽINSKÁ Filozofická fakulta UK

MAGDALÉNA VÁŠÁRYOVÁ poslankyňa NR SR (nezaradená)

MICHAL VAŠEČKA Fakulta sociálnych štúdií, Masarykova univerzita

MARTIN VAVRINČÍK Komunitné centrum Dobšiná

24

I. Plánovanú podporu komunitnej infraštruktúry, prístup k pitnej vode a plánované inkluzívne vzde­ lávanie.

II. Realizácia komunitných projektov sa môže diať dvojakým spôsobom. Prvý a častý postup predsta­ vuje výkon paušálnych opatrení, zväčša končiaci sklamaním. Druhý, zriedkavý, no o to vzácnejší postup v pravom zmysle napĺňa význam slova „o-patriť“. „O“ ako okolo, v súvislostiach, prihlia­ dajúc na kontext každého jednotlivca i skupiny. „Patriť“ ako patriť niekam, byť spolupatričný, byť súčasťou. „Opatrenia“ tak môžu slúžiť vzájom­ nému načúvaniu, porozumeniu a nachádzaniu spoločných riešení. Opatrenia pre ľudí, ktorí majú pocit, že s Rómami k sebe nepatríme, sú rovnako dôležité. Za všetky spomeniem len možnosť učiť sa a vzdelávať tak, aby sa nelegitimizoval tento nebezpečne nepatričný pocit.

I. Za najprínosnejšiu považujem požiadavku, aby zákroky v rómskych osadách boli filmované, ako aj vytváranie tlaku na transparentné a zdoku­ mentované zákroky voči Rómom na policajných staniciach. Tento tlak však nevychádza zo strany súčasnej vlády, ale je dôsledkom tlaku verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej.

II. Spolu s Miestnym odborom Živeny v Pezinku štar­ tujeme projekt začleňovania dospelých rómskych žien z osád do štruktúr občianskeho združenia Živena. Teda projekt, ktorý má začiatok, ale nemá koniec. To je problémom každého projektu všet­ kých vlád i mimovládnych organizácií. Prioritou ďalšej vlády by mala byť spolupráca s matkami z osád, doplnená o program pracovných príleži­ tostí pre dospelých mužov. Takisto by sa vláda mala zamerať na dôsledné začleňovanie rómskych žiakov do normálnych základných škôl, ako aj špe­ ciálny program výchovy a aktivít pre tínedžerov mužského pohlavia z osád. Tieto štyri priority, aj keď nepopulárne, by konečne naštartovali, spolu s bojom proti úžere, zásadné zmeny v živote osady.

I. Projekt Zdravé komunity. Výsledky sú viditeľné, ľahko merateľné, majú presahy do všetkých ďal­ ších oblastí záujmu, mobilizujú rómske komunity, sú pozitívne vnímané tzv. majoritou, v porovnaní s inými projektmi sú relatívne lacné a riešia veľké problémy naakumulované z minulosti. Upozorňu­ jem, že som predsedom Dozornej rady Zdravých komunít, tým pádom je môj pohľad silne zaťažený mojou angažovanosťou.

II. Minimalizovať doterajšie diskriminačné alebo v nejakej forme stigmatizujúce politiky. Po eva­ luácii dotiahnuť a ideálne zrevidovať Take away balíčky. Budovať intenzívnejšie partnerstvá s tre­ tím sektorom a najmä pokračovať v menení rétori­ ky a prístupu vo verejnom priestore.

I. Pozitívne možno hodnotiť viaceré aktivity splno­ mocnenca v oblasti bývania, osobitne pilotné programy vysporiadania pozemkov a svojpomoc­ nej výstavby domov. Prínosom je taktiež čiastočné

II. Hlavnou prioritou by mala byť dôsledná imple­ mentácia Stratégie SR pre integráciu Rómov a jej revidovaných akčných plánov ako uplatnenie sys­ témového prístupu k tvorbe a implementácii ve­

Rómovia vo verejných politikách


anketa

AMÁLIA ZUPKOVÁ učiteľka

systematizovanie a najmä rozšírenie programu Zdravé komunity po rokoch jeho stagnácie a exis­ tenčných problémov. Pozitívom je i revidovanie akčných plánov Stratégie participatívnou formou s pomerne výrazným priestorom pre odbornú ve­ rejnosť.

rejných politik. Akčné plány predstavujú kvalitný odborný konsenzus a reflektujú reálne dostupné zdroje a možnosti pre najbližšie obdobie.

I. Žiadnu. Všetko sú umelo vytvorené projekty, ktoré okrem toho, že ľudí na nejakú dobu zamestnajú, nikam neposúvajú, nelepší sa ich životná úroveň, nebúrajú sa stereotypy.

II. Vzdelanie a zamestnanosť. Maximálne objektívna kontrola učiteľov, podpora zamestnania, zrušenie sociálnych dávok.

Poznámka Do názorovej ankety sme oslovili všetkých poslancov a všetky po­ slankyne Národnej rady Sloven­ skej republiky.

25

odpočet tretieho roku  vlády


rozhovor

26

Rómovia vo verejných politikách


rozhovor

m

inulý rok sme v spolupráci s denníkom SME pri­ niesli v odpočte Rómovia vo verejných politikách obsiahly rozhovor s Petrom Pollákom. Rozhod­ li sme sa poskytnúť mu po roku priestor opäť, aby zhodnotil činnosť vlády z pozície jej splno­ mocnenca pre rómske komunity.

nmš: Čo ako splnomocnenec považujete za najväčší úspech za posledný rok? PP: Podarilo sa nám na základe našej trojročnej práce presvedčiť Slovensko a Európsku komisiu, aby nové programové obdobie 2014 – 2020 obsahovalo opäť kapitolu Marginalizované rómske komunity. Toto nie je samozrejmosťou, pretože žiadna iná krajina nečerpá finančné prostriedky EÚ špeciálne na príslušní­ kov rómskych komunít. Príslušné inštitúcie sme presvedčili na základe aktivít, ktoré sme zrealizovali na konci programového obdobia 2007 – 2013. Išlo najmä o aktivity v predškolskom vzdelávaní, výstavbu školských zariadení, vysporiadavanie pozemkov, podporu komunitných centier, svojpomocnú výstav­ bu. Za posledný rok sa nám podarilo pilotne odskúšať aj sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní. Dnes máme reálnu skúsenosť v obciach, kde sa uplatnil. Pri projektoch zameraných na regeneráciu sídiel, sociálnu infraštruktúru a podporu bývania (financovaných prostredníctvom prioritnej osi 6) bude pri verejných obstarávaniach stavebných prác povinne vyžadovaná tzv. doložka pre plnenie zákazky, ktorá definuje rozsah zapojenia dlhodobo nezamestnaných (Rómov), pre ktorých takto chceme vytvoriť pra­ covné miesta. nmš: V minulom roku boli zverejnené dve správy (monitorovacia a evaluačná) o plnení Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Ako vnímate ich zistenia a závery? PP: Tieto hodnotenia priniesli informácie, že je potrebné pripraviť revízie akčných plánov. Dnes sú zistenia a odporúčania správ pre nás vodítkom pri tvorbe Revidovaných akčných plánov stratégie a tvorby inklu­ zívnych programov. nmš: Momentálne prebieha príprava nových akčných plánov k Stratégii. Čo od nich môžeme oča­ kávať? Ako prispejú k dôslednejšej realizácii Stratégie? PP: Nové akčné plány by mali zohľadňovať reálny stav v rómskych komunitách. Budú obsahovať konkrétnu zodpovednosť za jednotlivé aktivity a konkrétne finančné krytie. Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020 nebola taká podrobná a tieto položky neobsahovala. nmš: V uplynulom roku sa podarilo sfinalizovať návrh čerpania štrukturálnych fondov EÚ v sú­ vislosti s marginalizovanými rómskymi komunitami. Čo budú hlavné priority v tejto oblas­ ti? Myslíte si, že dokáže SR efektívnejšie využiť tieto zdroje ako v období 2007 – 13? PP: Hlavné priority Programového obdobia 2014 – 2020 korešpondujú s prioritami Rómskej reformy, ako aj so Stratégiou SR pre integráciu Rómov. Za najdôležitejšie považujem, že sa v tomto programovom období

27

odpočet tretieho roku  vlády


rozhovor

budú realizovať programy ako je Terénna sociálna práca, Program podpory vzdelávania detí v ranom det­ stve a Asistencia pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov. Ak 150 vybraných obcí, v ktorých je životná úroveň Rómov najhoršia, odmietne realizovať tieto programy, nebudú sa môcť uchádzať o podporu na tzv. investičné programy. Programové obdobie zamerané na inklúziu rómskych komunít sme nastavovali tak, aby finančná pomoc EÚ bola využitá hospodárnejšie a efektívnejšie ako v predchádzajúcom období. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bude nielen koordinátorom, ale aj prijímateľom finančnej pomoci z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP Ľudské zdroje – prioritnej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít na realizovanie národných projektov Take away, Komunitné centrá v mestách a obciach s prítomnosťou MRK a Monitorovanie a hodnotenie politík zameraných na sociál­ne začleňovanie marginalizovanej rómskej populácie. V nasledujúcich rokoch sa nebudú zo zdrojov EÚ podporovať drahé rekonštrukcie námestí, komposto­ viská a opravy škôl, ktoré navštevujú rómske deti. V minulosti sa síce opravila základná škola, ale chýbal v nej asistent učiteľa a školské výsledky rómskych detí boli nízke. Vybudovali sa kompostoviská, ale prá­ cu si na nich našlo len niekoľko dlhodobo nezamestnaných Rómov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity chce pri realizovaní národných projektov klásť dôraz na inkluzívne, rozvojové progra­ my overené praxou a pilotnými projektmi. Po prvýkrát plánujeme zabezpečiť, aby komunitní pracovníci, terénni sociálni pracovníci, asistenti učitelia, ktorí budú pôsobiť vo vybraných obciach v rámci národ­ ných projektov, vykonávali svoju činnosť pod jednotnou koordináciou ÚSVRK, vzájomne komunikovali o jednotlivých prípadoch a spolupracovali na nich.

nmš: Pred tromi rokmi ste spoločne s ďalšími politikmi predstavili takzvanú Rómsku reformu. Ako ste spokojní s jej plnením? Ako, podľa vás, pomohla zlepšiť postavenie Rómov na Slo­ vensku? PP: Rómska reforma sa realizuje. Podarilo sa nám otvoriť témy a začať pracovať na aktivitách, ktoré zostávali na vládnej úrovni nepovšimnuté – napríklad zastavenie zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl alebo aktivizáciu ľudí v hmotnej núdzi, vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami. Naštartovali sme projekty ako výstavba a rekonštrukcia základných škôl. Prvýkrát sme vyskúšali sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní ako účinný nástroj na zamestnávanie Rómov. Dnes aj na základe podnetov Úradu splnomocnenca pristúpilo ministerstvo školstva prostredníctvom poslaneckého návrhu k legislatívnym úpravám v školskom zákone. Tieto zmeny sa týkajú vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy nemôže byť sociálne znevýhodnené prostredie. Deti z takéhoto prostredia budú v triedach s ostat­ nými žiakmi. Toto považujem za víťazstvo, pretože týmito opatreniami zabraňujeme segregácii a zastaví­ me aj zaraďovanie detí do špeciálnych škôl.

28

Rómovia vo verejných politikách


rozhovor nmš: Z reformy boli napokon predstavené opatrenia len pre dve oblasti – vzdelávanie a vymožiteľ­ nosť práva. V oblasti vzdelávanie ste sa v reforme zaviazali riešiť napríklad aj povinnú pred­ školskú výchovu, prázdninovú prevádzku materských a základných škôl, predĺženie povin­ nej školskej dochádzky, zaraďovanie detí s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl, zrušenie suchej stravy na ZŠ. Prečo sa tieto návrhy nepresadili? PP: Časť týchto aktivít sa realizuje v rámci národného projektu inkluzívnej edukácie – Prined. Do tohto projektu je zapojených 7000 rómskych detí a vďaka nemu majú základné školy k dispozícii inkluzívne tímy pozostávajúce z pedagogických zamestnancov a odborníkov ako sú psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný, resp. sociálny pedagóg, ktorí pracujú s deťmi nielen v školách, ale aj v teréne. Bol podporený aj ďalší národný projekt, ktorého cieľom je zapojenie detí do predprimárneho vzdelávania – národný projekt MRK 2. Jeho súčasťou je 3000 rómskych detí, ktoré dostali šancu na lepšiu budúcnosť. Zlepšená spolupráca rodičov so vzdelávacími zariadeniami, vyšší počet detí z MRK navštevujúcich predškolské zariadenia, zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky detí a mládeže z MRK sú ciele, ktoré chceme dosiahnuť v rámci napĺňania operačného programu Ľudské zdroje – priorit­ nej osi Integrácia marginalizovaných rómskych komunít. nmš: V posledných mesiacoch sa výraznejšie spomínala téma vysporiadania pozemkov v róm­ skych osadách. Úspešne sa to však podarilo len v niekoľkých obciach, pričom pred tromi rokmi to bola jedna z vašich priorít. Prečo sa nepodarilo zlegalizovať pozemky vo väčšom rozsahu? Ako by mal tento program pokračovať? PP: Slovensko sa výrazne pohlo aj v tejto téme. Máme prvé lokality, v ktorých sa podarilo vysporiadať vlast­ nícke vzťahy v rómskych osadách – v obciach Čierny Balog, Tichý Potok, Studienka. Pripravili sme pred­ poklady na vysporiadanie pozemkov aj v ďalších obciach. Podmienky na vysporiadanie vlastníckych vzťahov na pozemkoch, kde sú rómske komunity, sú nastavené v programe zameranom na asistenciu pre vysporiadavanie a legalizáciu pozemkov, ktorý je súčasťou národného programu Take away – Komplexná podpora pre integráciu obyvateľov MRK. nmš: Experti v ankete pre náš odpočet najnegatívnejšie hodnotili reakciu vlády na policajný zá­ sah vo Vrbnici, ako aj verejné vyjadrovanie vládnych predstaviteľov o Rómoch. Ako vnímate vy výroky ministrov vo vzťahu k rómskym témam? Ktoré z nich vás najviac sklamali? PP: Dotkla sa ma argumentácia vlády v odpovedi na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčíta nad­ merné množstvo rómskych detí v špeciálnych školách. Vláda v správe pre EK uviedla, že postihnutie u rómskych detí je spôsobené incestom, a preto sú častejšie zaraďované do špeciálnych škôl. Po tomto vyjadrení akoby bolo všetko úsilie, vysvetľovanie a dobré príklady počas posledných 20 rokov márne. nmš: Neľutujete po troch rokoch vo funkcii splnomocnenca pre rómske komunity, že ste túto pozí­ ciu – ako opozičný poslanec – prijali? PP: Naopak, výčitky by som mal, keby som túto funkciu neprijal. Považoval by som to za zbavenie sa zodpo­ vednosti. Rómska téma je pre mňa osobnou, nie kariérnou témou. Keď hnutie OĽaNO dostalo ponuku riešiť túto tému, prijal som ju. Chcel som, aby sa problémom ľudí v rómskych komunitách dostala potreb­ ná pozornosť. Je to pre mňa možnosť ako ovplyvniť túto tému vo väčšom rozmere a pomôcť ľuďom v róm­ skych osadách. nmš: Ďakujeme za rozhovor.

29

odpočet tretieho roku  vlády


ná zo ry

30

Rómovia vo verejných politikách


názor

Zuza Kumanová Miroslav Pollák

31

Niekoľko poznámok k programové­ mu ob­dobiu Eú na roky 2014 – 2020 vo vzťahu k marginali­ zovaným róm­ skym komuni­ tám

odpočet tretieho roku  vlády


názor

zo

32

zverejnenia Rámca Eú pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 sa dalo tušiť, že Európska únia bude mať záujem v programovom období 2014 – 2020 zacieliť použitie európskych fondov na integráciu Rómov. Slovenská republi­ ka pripravila a v roku 2012 schválila Stratégiu SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá bola na medzinárodnej úrovni hodnotená veľmi kladne. Okrem definovania globálnych a čiastkových cieľov, adopcie Revidovaného národného akčného plánu Dekády začlenenia rómskej populácie 2005 – 2015 na roky 2011 – 2014 stanovila aj základné strategické (destigmatizáciu, desegregáciu a de­ getoizáciu) a implemetačné princípy. Na týchto východiskách sa zhodla odborná verejnosť, rómski aktivisti aj zástupcovia neziskových organizácií. Rešpektovaním definovaných princípov by mala byť dosiahnutá adresná pomoc dotknutým margi­ nalizovaným rómskym komunitám. Počas negociácií s Európskou komisiou Sloven­ ská republika dohodla, že zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít bude reali­ zované prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje. Ten bol definitívne zo strany európ­ skych inštitúcií schválený v decembri 2014 a cel­ kový objem plánovaných finančných prostriedkov určených na integráciu je viac ako 450 miliónov eur. Treba vyzdvihnúť výšku alokovanej sumy, ale práve vzhľadom k nej musia byť inštitúcie zodpo­ vedné za ich použitie veľmi obozretné. Chyby v na­ stavení a neadresné použitie týchto zdrojov by sa mohlo nielenže minúť účelu, ale dokonca upevniť negatívne stereotypy voči Rómom samotným.

K čerpaniu finančných prostriedkov v rámci operačného programu Ľudské zdroje dôjde na zá­ klade dvoch prioritných osí: č. 5 – Integrácia mar­ ginalizovaných rómskych komunít v objeme 163,5 milióna eur a č. 6 – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych ko­ munít v objeme 286,6 milióna eur. Pravdepodobne aj v ďalších prioritách a operačných programoch by mohol byť priestor pre prijímateľov a žiadateľov, ktorých cieľovou skupinou budú príslušníci mar­ ginalizovaných rómskych komunít a ich potreby. Avšak doterajšia prax a prevažne rezervovaný a podozrievavý postoj slovenskej väčšinovej spo­ ločnosti voči rómskej menšine (a o to viac voči marginalizovaným rómskym komunitám), vy­ voláva oprávnené obavy o reálne využitie týchto ďalších možností. Poruke je totiž vždy ľahko obhá­ jiteľná výhovorka o špeciálne vytvorených operač­ ných osiach 5 a 6 v rámci operačného programu. Ten stanovuje, že prioritná os č. 5 sa bude reali­ zovať vo vybraných 150 obciach iba prostred­níc­ tvom národných projektov vo forme tzv. „take away“ balíka, za ktorým sa skrývajú činnosti ako te­ rénna sociálna práca, zdravotní asistenti, podpo­ra predprimárneho vzdelávania, podpora legalizácie pozem­kov či podpora činnosti komunitných centier. Pred pár mesiacmi Ministerstvo vnútra SR na svojej webovej stránke1 zverejnilo Zoznam obcí – zjednodušený index pásma podrozvinutosti s vyzna­ čeným zoznamom 150 obcí, ktoré budú oprávnené sa do národných projektov zapojiť. Dá sa predpo­ kladať, že zoznam vytvoril Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Rómovia vo verejných politikách


názor

1 http://www.minv.sk/?

operacny-program-ludskezdroje-2014-2020

33

Naša prvá výhrada smeruje k samotnému zjed­ nodušenému indexu pásma podrozvinutosti. Ten síce budí dojem exaktnosti, opak je však pravdou. Zostavovatelia napríklad vychádzali z hypotézy, že čím je väčšia priemerná veľkosť domácností v osíd­ lení, tým horšia je aj socio-ekonomická situácia rodín. Pozabudli však na skutočnosť, že v lokali­ tách môže byť na jedno popisné číslo prihlásených niekoľko rodín, ktoré majú vlastné bývanie, ale nevysporiadané vlastnícke vzťahy, a teda stano­ vená hypotéza nie je všeobecne použiteľná. V sta­ novenom zozname absentujú lokality, ktoré aj bez „exaktných indexov“ vykazujú vysokú mieru marginalizácie. Napríklad Lomnička, obec s vyso­ kou mierou sociálnej deprivácie a 100% rómskym obyvateľstvom, sa do zoznamu nedostala, rovnako ako Jurské, Vrbnica, Moldava nad Bodvou, Prešov a ďalšie. Zjednodušený index pásma podrozvi­ nutosti sa odvoláva na Atlas rómskych komunít 2013, ak by však zostavovatelia zoznamu zobrali do úvahy kombináciu viacerých kritérií podchyte­ ných v atlase, dostali by relevantný transparentný zoznam komunít, kam by mali smerovať európske zdroje.   Ďalšia výhrada sa týka výlučného použitia zdrojov v prioritnej osi č. 5 – Integrácia margina­ lizovaných rómskych komunít v objeme 163,5 mil. eur na národné projekty. Tie síce na jednej strane ponúkajú zjednodušenú administráciu, na druhej strane ale neumožňujú zohľadniť regionálne, lo­ kálne či subetnické špecifiká. Dôsledok výlučného použitia zdrojov na národné projekty je, že vo

odpočet tretieho roku  vlády

všetkých zapojených obciach sa bude robiť všetko rovnako – uniformne, bez toho, aby sa zohľadnili miestne špecifiká. Vzhľadom k tomu, že situácia v rómskych komunitách je rôznorodá, zúžiť imple­ mentáciu iba na národné projekty sa môže ukázať ako krátkozraké. Namiesto skvalitnenia adminis­ trácie dopytovo-orientovaných projektov sa budú realizovať národné projekty, ktoré neumožnia vytvárať priestor pre inovatívne prístupy a nebu­ dú zohľadňovať lokálne rozdiely. Takýto prístup popiera implementačné princípy zadefinované v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Realizátorom národných projektov z prioritnej osi č. 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít bude Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, doteraz vnímaný ako poradný orgán vlády SR. Po viac ako 15 rokoch existencie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske ko­ munity to bude teda aj zmena jeho pozície. Iba čas ukáže, či dobrým smerom. O realizácii prioritnej osi č. 6 – Technická vyba­ venosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít v objeme 286,6 miliónov eur za­ tiaľ nie sú verejne dostupné informácie. Nie je isté, ktoré obce budú mať možnosť sa uchádzať o pod­ poru ani o aký typ projektov alebo podpory pôjde.  Operačný program Ľudské zdroje bol schválený, ale k čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedoš­ lo. Zjavné chyby v nastavovaní by pri troche dobrej vôle bolo stále možné napraviť a vylepšiť tak návrh čerpania finančných prostriedkov pre marginalizo­ vané rómske komunity v rokoch 2014 – 2020.


Majetkovo-právny vzťah k pozemkom

34

Rómovia vo verejných politikách


názor

Alexander Mušinka, PhD. Ústav rómskych štúdií, Prešovská univerzita v Prešove

35

odpočet tretieho roku  vlády


j

ednou z nosných aktivít Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Polláka je aj majetko­ vo-právne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rómske obydlia. V laickej verejnosti i médiách dominuje presvedčenie, že rómske obydlia (primárne tie v rómskych osadách) sa na­ chádzajú na majetkovo-právne nevysporiadaných pozemkoch, ktoré patria predovšetkým príslušní­ kom majority. Uvedené presvedčenie dopĺňa pred­ stava, že si Rómovia nevysporiadané pozemky svojvoľne prisvojili  a postavili si na nich nelegálne obydlia, čím došlo k porušeniu zákonov Slovenskej republiky a k porušeniu práv majiteľov pozemkov pod rómskymi obydliami. Podobne ako pri ďalších témach spájaných s Rómami, aj v tomto prípade existuje obrovský rozdiel medzi prezentovaným obrazom a skutočnosťou a aj táto téma je zaťažená veľkým množstvom poloprávd, mýtov, stereoty­ pov a výmyslov.

Skôr ako prejdem ku konkrétnym číslam a pod­ loženým informáciám, chcem zdôrazniť, že majet­ kovo-právne vysporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádzajú rómske obydlia, je skutočne jednou z veľmi dôležitých otázok a kompetentné orgány by jej mali venovať primeranú pozornosť. Zároveň však musím jednoznačne povedať, že situácia v tomto smere je výrazne lepšia ako jej mediálny obraz a laické predstavy. Nedávno vydaný Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 sa zaoberal aj touto diskutovanou otázkou. Použitá metodika v rámci atlasu umožnila zistiť majetkovo-právny vzťah k pozemkom iba v  prípadoch, kedy Rómovia v príslušnej obci bývajú koncentrovane: v osíd­ leniach vo vnútri miest a obcí (najčastejšie sú to ulice, štvrte a pod.), v osídleniach na okraji miest a obcí alebo v segregovaných osídleniach. Iba na

36

takto urbanisticky presne vymedzených územiach bolo možné v rámci uvedeného výskumu zisťovať majetkovo-právny vzťah Rómov k pozemkom. V prípade Rómov, ktorí žijú v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom – a tých je až 46,5% (viac ako 187 tisíc) zo všetkých Rómov na Sloven­ sku – uvedené zisťovanie nebolo možné. Avšak vzhľadom na charakter skupiny Rómov žijúcich v rozptyle i na základe vyjadrení predstaviteľov samospráv, je možné s vysokou pravdepodobnos­ ťou tvrdiť, že pozemky, na ktorých títo Rómovia žijú, sú v drvivej väčšine majetkovo-právne vy­ sporiadané. Zvyšných 53,5% Rómov na Slovensku býva v koncentrovaných osídleniach, pričom v osídleniach vo vnúti miest a obcí býva 11,5% všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 46 tisíc), v osídleniach na okraji miest a obcí 23,6% všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 95 tisíc) a v segrego­ vaných osídleniach iba 18,5% všetkých Rómov na Slovensku (viac ako 73 tisíc). Ak budeme sledovať jednotlivé osídlenia, v kto­ rých Rómovia žijú koncentrovane, tak percen­ tuálne sú najčastejšími majiteľmi pozemkov, na ktorých sú postavené obydlia, samotní Rómovia. Celkovo sa jedná o 35% všetkých pozemkov. Práve na pozemkoch vlastnených Rómami sú postavené predovšetkým legálne individuálne stavby (muro­ vané domy alebo drevenice). Percentuálny podiel Rómami vlastnených pozemkov takmer presne ko­ reluje s celkovým počtom ľudí žijúcich v legálnych murovaných domoch a dreveniciach, t. j. v takých, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností. Legál­ ne domy a drevenice obýva 33,5% všetkých Rómov bývajúcich v koncentrovaných osídleniach. Druhým najščastejším vlastníkom pozemkov v takýchto osídleniach sú obce, v ktorých katastri sa konkrétne osídlenia nachádzajú. Obce vlastnia 31% pozemkov vo všetkých osídleniach. Na uvede­ ných pozemkoch sú veľmi často postavené obec­ né byty alebo v poslednom období dominujúce nájomné byty nižšieho štandardu. Práve v týchto obecných domoch a bytoch býva celkovo 29,4% všetkých Rómov, ktorí bývajú v osídleniach. Na základe spomenutých zistení môžeme konštatovať, že dve tretiny pozemkov, na ktorých sú koncentrované rómske osídlenia, je možné považovať za majetkovo-právne vysporiadané alebo ľahko vysporiadateľné. Zostávajúca jedna tretina pozemkov je vlastnícky rozdelená nasle­ dovne: iba približne 20% pozemkov v osídleniach obývaných Rómami patrí známym vlastníkom bývajúcim mimo osídlení (najčastejšie členom ma­ jority); približne 5% pozemkov patrí neznámym vlastníkom; zostávajúcich približne 9% pozemkov vlastnia iní vlastníci ako napríklad cirkev, Sloven­ ský pozemkový fond (SPF), štátne inštitúcie, práv­ nické osoby a pod. Keď hovoríme o majetkovo-právnom vysporia­ daní pozemkov, t. j. o ich (ne)legalite, musíme si uvedomiť niekoľko ďalších rovín tejto problema­

Rómovia vo verejných politikách


názor

1  Dostupné na adrese:

http://www.saske.sk/cas/ archiv/4-2002/jurova-st.html

2  Viac k tomu je možné nájsť

v publikácii (ed.) Alexander Mu­ šinka (2012) (Ne)legálne osady. Možnosti samospráv a mecha­ nizmy vysporiadania pozemkov v pro­stredí rómskych osídlení. Prešov, Prešovská univerzita, 2012. 200 str. ISBN 978-80-5550532-9. Dostupné na adrese: http://www.unipo.sk /public/ media/17060/%28ed%29 Musinka%20-%20%28Ne%29 legalne%20osady.pdf

3  Meno tejto obce poznáme,

avšak z dôvodu, že táto skutoč­ nosť nebola doposiaľ nikde publi­ kovaná, neuvádzame.

4  Bližšie pozri článok: Rómovia

odkúpili 15 pozemkov, na ktorých mali nelegálne obydlia. Dostupný na adrese: http://www.teraz. sk/regiony/romovia-odkupili15-pozemkov-na-ktor/136842clanok.html

5  Bližšie pozri knihu Alexander

Mušinka (2012) Podarilo sa. Príklady úspešných aktivít na úrovni samospráv smerujúcich k zlepšeniu situácie Rómov. Prešov, Prešovská univerzita, 2012. 216 str. ISBN 978-80-555-0531-2. Dostupné na adrese: http://www. unipo.sk/public/media/17060/ Musinka%20-%20Podarilo%20 sa%20-%20SJ.pdf

37

tiky. V prvom rade je nevyhnutné brať do úvahy historický kontext. Drvivá väčšina súčasných róm­ skych osídlení nevznikla svojvoľne v posledných rokoch, ale je výsledkom procesov, ktoré začali ešte v hlbokej minulosti. Minimálne časť rómskych osídlení vznikla ešte pred vznikom prvej Česko­ slovenskej republiky (t. j. pred  rokom 1918), ďalšia časť počas vojnového Slovenského štátu, kedy boli mnohí Rómovia presunutí z pôvodných osídlení na odľahlé miesta, kde po druhej svetovej vojne už zo­ stali. Pravdepodobne najväčšia časť osídlení vznik­ la po roku 1948, kedy bývalý režim vyčlenil miesto a pozemky na bývanie Rómov, no túto skutočnosť už pozabudol zaniesť do katastrálnych máp. La­ pidárne povedané, väčšina osídlení vznikla ako výsledok legálnych akcií mocenských štruktúr (t. j. štátu) v príslušnej dobe, čo vo svojej práci Historic­ ký vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“)1 de­ tailne objasňuje historička Anna Jurová, ktorá sa dlhodobo venuje dejinám Rómov. Ďalšiu rovinu skúmaného problému vystihuje otázka, či má štát aktívne vstupovať do legalizač­ ného procesu? Podľa nášho názoru jednoznačne áno. Ako sme pred chvíľou uviedli, v mnohých prí­ padoch to bol práve štát, ktorý (ne)legálnu situáciu zapríčinil. Koniec koncov v  súčasnom slovenskom právnom poriadku už jeden podobný precedens existuje. Ide o zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní po­ zemkov v zriadených záhradkových osadách a vy­ poriadaní vlastníctva k nim, kedy právne nastala veľmi podobná situácia ako v prípade rómskych osídlení.2 Aktuálnou sa v legalizačnom procese stáva aj otázka ceny pozemkov. Za akú by si ich mali Rómovia odkupovať? Mala by vychádzať z ceny pozemkov v čase presídlenia Rómov? Mala by to byť cena trhová, t. j. vychádzať zo súčasných cien v danej lokalite? Pokiaľ áno, čo to znamená? Mala by sa odvíjať od ceny bežnej v danej obci alebo od ceny bežnej v rómskom osídlení? Alebo

by sa cena mala odvíjať iba od administratívnych nákladov, ktoré obec vynaložila na vysporiadanie pozemkov? Podobných otázok by sme mohli nájsť mnoho a mnoho je aj príkladov ilustrujúcich jednotlivé prípady. Napríklad v jednej z obcí3 popradského okresu vysporiadali pozemky pod rómskymi obyd­ liami bezplatne. Samospráva ako dôvod uviedla, že obydlia boli v obci už v medzivojnovom období a majitelia pozemkov sa museli s Rómami dohod­ núť na vyrovnaní už vtedy, inak by ich na nich ne­ nechali bývať. V jednej z obcí, kde USVRK pilotne overuje legalizáciu (Čierny Balog) sa rozhodli, že pozemky budú predávať so 100%-ným ziskom. Od súkromných vlastníkov samospráva pozemky vykúpila za 2,50€, no Rómom boli predané za 5€ s odvolaním sa na trhovú cenu v obci.4 Otázne je, nakoľko bol postup samosprávy etický. Pokiaľ boli pôvodní vlastníci ochotní predať pozemky za 2,50€, tak potom to je trhová cena a znevýhodnení sú Rómovia. Pokiaľ je však trhová cena skutočne 5€, znevýhodnení boli súkromní vlastníci. Opačný prístup zvolili napríklad v obci Ostrovany. Obec tu pozemky pod osídlením najskôr vymenila s cirkvou, aby ich následne ponúkla na predaj Ró­ mom. Cena pozemkov vychádzala zo znaleckého posudku a bola navýšená o administratívne nákla­ dy obce. Výsledná cena bola približne o polovicu nižšia ako cena podobných pozemkov v iných čas­ tiach obce.5 Bez ohľadu na mieru a etiku jednotlivých prí­ stupov som presvedčený, že legalizácia pozemkov zmysel má a predstavuje jeden z primárnych krokov k stabilizácii a následnej integrácii Rómov do širšej spoločnosti. Majetkovo-právne vyspo­ riadanie pozemkov je totiž prvým krokom, ktorý následne umožňuje dodatočnú legalizáciu alebo výstavbu domov, inžinierskych sietí, infraštruk­ túry a pod. v príslušných osídleniach, čím sa zvýši celková životná úroveň ľudí tam žijúcich.


Školskí inšpek­ tori začali od­ haľovať segre­ gáciu. Bude to stačiť?

38

Rómovia vo verejných politikách


názor

Vlado RAFAEL eduRoma

od

39

novembra 2013 iniciujeme pravidelné pracovné stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Štátnej škol­ skej inšpekcie k riešeniu problému segregácie róm­ skych detí v slovenských školách. Spoluprácu s in­ špektormi sme postavili na prípade školy v Šariš­ ských Michaľanoch, ktorú Krajský súd v Prešove v októbri 2012 odsúdil za segregáciu rómskych detí. So školou spolupracujeme od februára 2013 pri na­ pĺňaní rozsudku. Po vyše dva a pol roku môžeme konštatovať, že škola v Šarišských Michaľanoch rozsudok naplnila a v rámci svojich objektívnych možností rómskych žiakov už nesegreguje. Jedným z našich predsavzatí vo februári 2013 bolo, že prípad odsúdenej školy musí postupne meniť aj postoj štátnych inštitúcií k problému segregácie. Spolu s inšpektormi sme preto vypra­ covali návrh metodiky, ktorá im má pomôcť odha­ ľovať diskriminačné praktiky v školskom prostredí. V júni 2015 inšpektori za pomoci prvého návrhu postupov prešetrili 3 školy na východnom Sloven­ sku v ktorých, podľa záverečných zistení, došlo naozaj k porušeniu zákazu diskriminácie a segre­ gácie rómskych žiakov. Podľa oficiálnych správ sa jedná o Základnú školu s materskou školou v Bar­ dejove, Základnú školu Slavošovce a Základnú škola Košice-Šaca. Priznám sa, že ma prekvapilo nedávne po­ zvanie zo strany hlavnej školskej inšpektorky do tímu odborníkov, ktorí majú v priebehu septem­ bra a októbra 2015 prešetriť ďalšie podozrenia z diskriminácie rómskych detí. Túto výzvu som

odpočet tretieho roku  vlády

napokon prijal, keďže ide zároveň aj o testovanie už spomínanej metodiky priamo v školskej praxi. O ktoré školy sa tentokrát jedná, ešte prezradiť ne­ môžem. Môžem však poznamenať, že v prostredí Štátnej školskej inšpekcie sa v súčasnosti formuje tím špecialistov, ktorí sa problému diskriminácie rómskych žiakov, ako aj problému dodržiavania ľudských práv v školách na Slovensku budú v na­ sledujúcich rokoch podrobne venovať. Zmena postoja zo strany školskej inšpekcie pri­ náša po 25 rokoch jasnú správu do škôl, aby v na­ sledujúcom období začali cielene budovať novú úroveň medziľudských vzťahov medzi rôznymi skupinami detí. Postupy pri odhaľovaní diskri­ minácie zo strany inšpektorov však môžu časom vniesť jasnejší postoj aj do hodnotovej neutrality vzdelávacieho systému, na ktorú som v odpočte Nadácie Milana Šimečku v minulosti upozorňoval, a ktorú aj naďalej považujem za jeden z hlavných problémov porevolučného vývoja slovenského školstva. Súčasne však tvrdím, že monitorovať dis­ krimináciu v školách nestačí. Inšpektori môžu postupne disponovať zruč­ nosťou vedieť problém odhaliť i odvahou ho jasne pomenovať. Tým sa logicky začína aj jeho riešenie. Diskriminácia rómskych detí má však mnohé príčiny, ktoré vychádzajú priamo zo samotnej povahy vzdelávacieho systému a jeho legislatívy. V nasledujúcom období je preto nevyhnutné, aby sa stredo­bodom pozornosti mimovládnych organi­ zácií stalo samotné Ministerstvo školstva.


názor

Martin Vavrinčík1

40

Rómske deti do škôlok. A povinne?!

Rómovia vo verejných politikách


d 1  Martin Vavrinčík bol v mi­

nulosti riaditeľom odboru pre sociálne vylúčené spoločenstvá na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR a programovým riaditeľom ETP Slovensko. V sú­ časnosti pôsobí ako vedúci komu­ nitného centra Dobšiná.

2  Pre zjednodušenie sú pojmy

rómske deti a deti zo sociálne zne­ výhodneného prostredia použí­ vané s rovnakým významom. Na mysli mám deti z málopodnetné­ ho prostredia sociálne vylúčených lokalít, v ktorých na Slovensku žijú prevažne Rómovia (margina­ lizované rómske komunity).

3  Genetické predispozície pone­

chajme nateraz stranou, keďže sú v celkovom obraze jednak viac­ -menej nemenné, ale taktiež keď­ že obvykle nedochádza ani k do­ siahnutiu ich limitu a sú pre naše potreby nateraz zanedbateľné.

4  Kompetencie ako zrakové

a slu­chové vnímanie a pamäť, jemná motorika, schopnosť kon­ centrácie, sebauvedomenie, seba­ kontrola, abstraktné myslenie, atď.

5  Dôležitého nielen ako nástroja

komunikácie, ale najmä myslenia a to osobitne pre budovanie jeho abstraktnej úrovne.

6  Obzvlášť povzbudivé sú v tom­

to smere individuálne príklady dobrého prospievania rómskych detí v zahraničných školských sys­ témoch (Veľká Británia), ktoré sú pripravené omnoho viac ako naše školstvo pracovať s inako­sťou a hendikepmi spôsobenými málo­ podnetným prostredím. Faktom zostáva, že medializované prípa­ dy sú individuálne, rigidné dáta, alebo výskum v tomto sme­re nie je známy a zvyčajne do zahraničia odchádzajú motivovanejšie rodi­ ny (teda spravidla z lepších pod­

41

iskusia o problematike vzdelávania rómskych detí2 na Slovensku sa obvykle pohybuje prevažne okolo tém nedostatočne citlivej a presnej diagnostiky a psychologického testovania detí, ich nesprávne­ ho zaraďovania do prúdu špeciálneho vzdelávania, nultých ročníkov a modulových škôl, nedostatoč­ nej inkluzívnosti, či iných prejavov diskriminácie rómskych detí v našom školstve. Vo všetkých prí­ padoch ide nepochybne o dôležité otázky hodné pozornosti a diskusie. Zároveň sú však, podľa môj­ ho názoru, do veľkej miery viac dôsledkom ako príčinou nepriaznivej – a objektívne zhoršujúcej sa – situácie vo vzdelávaní detí z vylúčených lokalít. Domnievam sa, že kľúčovým momentom je málopodnetné prostredie takýchto lokalít, ktoré spravidla neposkytuje vhodné podmienky pre zdravý a priaznivý vývin detí nielen po fyzickej, ale najmä kognitívnej, emočnej a sociálnej stránke. Považujem preto za najvyššiu prioritu verejných politik v tejto oblasti hľadať systémové spôsoby kompenzácie týchto deficitov. Pokúsim sa ponúk­ nuť svoj pohľad na to, prečo riešenie vidím poten­ ciálne v zavedení povinnej predškolskej prípravy detí zo sociálne málopodnetného prostredia. Skutočnosť, že Ministerstvo školstva SR začalo v poslednom období zdôrazňovať rozdiely medzi zaostávaním detí, ktoré je výsledkom detstva v ne­ vyhovujúcich podmienkach (sociálne podmienené zaostávanie) a mentálnym postihnutím, ktoré má biologický pôvod, je treba privítať. Umožňuje to aspoň čiastočne vyjasniť si pojmy a posunúť od­ borný diskurz v téme o kus ďalej. Tento rozdiel však mení veľmi málo na rezul­ táte danom existujúcimi poznatkami kognitívnej psychológie – dieťa zaostávajúce v šiestich rokoch vo vývine o viac ako rok či dva (alebo aj viac, ako je bežné v najproblematickejších lokalitách) tento deficit už s najväčšou pravdepodobnosťou bez špe­ ciálnej asistencie nikdy nedobehne. A to takmer úplne bez ohľadu na to, či je zaostávanie spôsobe­ né biologickou poruchou (mentálnym postihnu­ tím) vyskytujúcou sa od narodenia, či v neskoršom veku, alebo je „len“ výsledkom málopodnetného prostredia, v ktorom dieťa vyrastalo. Úroveň vývinu akejkoľvek zručnosti dieťaťa je v prevažnej miere výsledkom charakteru a inten­ zity podnetov, ktorým bolo vystavené.3 Ba čo viac – rôzne zručnosti a kompetencie majú rôzne vhodné obdobia vývinu (tzv. teória okien príležitostí alebo senzitívnych období rozvoja dieťaťa). Ich rozvíja­ nie mimo tohto obdobia, samozrejme, nie je ne­ možné, ale je výrazne zložitejšie a menej efektívne. Správne podnety v pravý čas vývinu sú kľúčové pre rozvoj dieťaťa a jeho schopností. Obvykle sa diskusia pri otázkach zvládnutia školských požiadaviek rómskych detí sústreďuje na ich nedostatočné hygienické návyky a absenciu sebaobslužných činností a sebakontroly („veľ­ mi živé deti, príliš hravé“), nerozvinutú jemnú motoriku („ani ceruzku nevedia držať“) alebo

odpočet tretieho roku  vlády

nerozvinutú reč, či už všeobecne alebo vo vzťahu k vyučovaciemu slovenskému jazyku. Ide však len o viditeľnú špičku ľadovca – väčšina existujúcich deficitov spôsobených vývinom v málopodnetnom prostredí nie je badateľná na prvý pohľad. Vyššie uvedené hendikepy sa obvykle darí v priebehu (opakovaných) prvých ročníkov školskej dochádz­ ky viac či menej úspešne prekonať a deti, síce one­ skorene, ale zvládnu základné zručnosti potrebné na fungovanie v školskom prostredí. To však neve­ die k ich dlhodobej úspešnosti v školskom prostre­ dí a v procesoch učenia všeobecne. Podstata je totiž práve vo všeobecnej kognitív­ nej pripravenosti a úrovni4 – posadiť do prvého roč­ níka dieťa zaostávajúce, povedzme, o rok znamená posadiť tam de facto 5-ročné dieťa, ktoré ešte nemá vybudovaný aparát, aby užitočne a efektívne spracovalo podnety, ktoré vyučovanie prináša (po­ núka). Na dôvažok, na takéto dieťa nie je pripra­ vený ani školský systém. Pedagógovia, kurikulum aj spôsob výučby sú nastavené na úroveň vývinu týchto zručností u bežného 6-ročného dieťaťa. Koniec koncov, bolo by v absolútnom rozpore s tým, čo o detskom vývine vieme, ak by dieťa vyrastajúce v podmienkach vylúčenej komuni­ ty – teda prevažne nielen bez hračky, ale aj s veľmi obmedzenými možnosťami hier (ako hlavného nástroja učenia detí), v neštruktúrovanom pros­ tredí a bez cieleného sprostredkovania podnetov a rozvoja reči5 dosiahlo v 6 rokoch úroveň dieťaťa vyrastajúceho v štandardných podmienkach, kto­ ré nielen uvedené podmienky pre rozvoj ponúkajú, ale obvykle taktiež cielene stimulujú. Za mimoriadne výstižné považujem v tomto smere používanie termínu inakpodnetné prostredie, ktorý poukazuje na skutočnosť, že deti v sociálne vylúčených lokalitách podnetom vystavené sú, avšak iného charakteru a v inej štruktúre a súvis­ lostiach, ako tie v štandardnom prostredí. Ako vraví známa a skôr smutná anekdota, 6-ročné rómske dieťa z osady síce možno nevie čítať, ale nemá alergie, vie nanosiť drevo a vodu, založiť oheň a uvariť polievku. Akurát ide o zručnosti, ktoré mu v našom vzdelávacom systéme (a koniec koncov spoločnosti ako takej) pomôžu uspieť len minimálne. Samozrejme, vyššie uvedené neznamená, že neexistujú okolnosti, za ktorých sa konkrétnemu dieťaťu (alebo aj stovkám) nepodarí tento deficit vďaka rôznym okolnostiam prekonať a dosiahnuť úroveň svojich rovesníkov.6 V každom prípade ide však skôr o individuálne výnimky, ako o systema­ tizovateľné príklady riešenia problému v dohľad­ nej dobe. Zároveň, nie je možné spochybniť, že mnohé z detí sedia v špeciálnych triedach alebo školách zbytočne a ich potenciálom sa premrháva, takpo­ vediac, za priamej asistencie školského systému, či už ide o výsledok zlyhania diagnostiky, krivých motivácii zainteresovaných subjektov, či len nedo­


mienok), ktoré nie sú dobrou re­ prezentatívnou vzorkou situácie v osadách. Diametrálne odlišné nastavenie nášho školstva by bolo síce nepochybne výrazne nápo­ mocné a téma jeho inkluzívnosti je z dlhodobého hľadiska pravde­ podobne kľúčovou. Veľká Británia však svoj systém reformovala

statku kapacít bežných škôl a / alebo neuvedome­ lého rozhodnutia rodičov. Avšak aj najodvážnejšie odhady hovoria o približne 11% takýchto detí (viď správa verejnej ochrankyne práv).7 S istotou však rovnako môžeme hovoriť o veľ­ mi vysokom (pravdepodobne x­násobne vyššom) percente detí, ktoré povinnú školskú dochádzku absolvujú síce v hlavnom prúde základného vzde­ lávania, ale s veľkými ťažkosťami pri osvojení základných kompetencií ako čítanie a písanie a mnohé výrazne skôr, ako v štandardnom devia­ tom ročníku po viacnásobnom opakovaní nižších ročníkov. O týchto deťoch a najmä ich životných šanciach hovoríme zvyčajne omnoho menej. Aj keby sme zmenili všetky školy na superinklu­ zívne, zabezpečili najlepšiu kultúrne relevantnú diagnostiku školskej zrelosti detí a nadobro zo škôl odstránili rasovú segregáciu, nezmenila by sa jed­

približne posledných 30 rokov v úplne inej spoločenskej atmo­ sfére, zatiaľ čo u nás sme sa zatiaľ dostali len do bodu, v ktorom mnohí kompetentní už pochopili, že používať v diskurze čo najviac čarovné slovíčko inklúzia je pros­ te správne. (Ako nedávno zaznelo v neformálnom rozhovore z úst nemenovanej pracovníčky štátnej školskej správy: „Samozrejme inklúzia je dôležitá. Ale cigánske deti s našimi, preboha??“). Je výborné, že sme sa začali problé­ mom inkluzívnosti zaoberať, ale komplexná zmena je behom na dlhú trať, po ktorej sa zatiaľ skôr plazíme.

na základná vec – deti z rómskych osád by vo veku 6 rokov spravidla neboli v dôsledku chýbajúcich podnetov dostatočne zrelé a pripravené na vzdelá­ vanie na základnej škole.8 Riešenie problému ich vzdelávania, vrátane mnohých v úvode spomenu­ tých problémov, teda musíme prioritne hľadať ešte dávno pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Ak sa kľúčová časť vývinu dieťaťa odo­ hrá vo veku do 6 rokov, sústrediť sa na to, čo sa deje na základnej škole, je skrátka neskoro. Riešením je, podľa môjho názoru, sústrediť sa na dramatické zvýšenie zaškolenosti detí z málo­ podnetného prostredia, ktoré by mohlo nahradiť alebo aspoň čiastočne kompenzovať chýbajúce podnety z domáceho prostredia. Z praktického hľadiska sa núkajú dve základné možnosti – výrazne posilňovať kapacity škôlok v dotknutých lokalitách a vytvárať ďalšie objektív­

náZor

42

ne možnosti (doprava, hygiena, oblečenie, strava, rodinná podpora, sociálna práca), aby rodičia mohli dobrovoľne svoje deti do týchto zariadení umiestňovať vo výrazne vyšších počtoch, ako to môžu robiť dnes. Druhý prístup, ku ktorému sa nateraz opatrne prikláňam i ja, ponúka riešenie spočívajúce v za­ vedení povinného predškolského vzdelávania pre všetky deti z málopodnetného prostredia9 od 3 rokov.10 Pokúsim sa stručne predstaviť najzásad­ nejšie argumenty, pre ktoré sa mi javí tento variant ako perspektívne efektívnejší. Ak Deklarácia práv dieťaťa zaručuje každému dieťaťu právo na priaznivý vývoj a vzdelanie, a ga­ rantom tohto práva je štát, je, podľa môjho názoru, legitímne a obhájiteľné, ak štát vykonáva kroky smerujúce k naplneniu tohto práva, aj keď to môže znamenať čiastočné obmedzenie iných práv dieťa­ ťa, prípadne rodičovských práv. Napokon, povinná školská dochádzka je iným naplnením toho istého princípu. Ak vyššie uvedené právo má každé dieťa, ne­ môže jeho naplnenie závisieť od miestnych pod­ mienok, ochoty a motivácie jeho rodičov, priprave­ nosti samosprávy a podobne. Poskytnutie podmie­ nok a podnetov, ktoré sú predpokladom budúceho priaznivého vývoja – a teda napĺňania základných práv dieťaťa – sa stáva imperatívom, v právnom jazyku povinnosťou. Iste, mnohé štúdie poukazujú na skutočnosť, že veľká časť rodičov je pripravená využiť možnosti predškolského vzdelávania a že mimoriadne nízka zaškolenosť rómskych detí je výsledkom najmä neexistujúcich kapacít, prípadne rezistencie za­ riadení, teda inštitucionálneho rasizmu. Domnie­ vam sa, že pri zabezpečení všetkých súvisiacich podmienok na plnenie predškolskej dochádzky to zároveň znamená, že týmto rodičom takáto zákonná povinnosť nemôže nijako prekážať alebo byť na ujmu a je len v súlade s ich vlastnou vôľou a presvedčením. Predškolské vzdelávanie nie je a nemá byť trest. Na druhej strane, deti v najproblémovejších lo­ kalitách sa ťažko môžu spoľahnúť na pripravenosť ich rodičov reagovať na ponuku predškolského vzdelávania založenú na dobrovoľnom princí­ pe. Aj v tomto smere máme pomerne relevantnú skúsenosť z existujúcich možností predškolského vzdelávania vo formálnej alebo neformálnej (napr. komunitné centrá) podobe. Časť obyvateľov vy­ lúčených lokalít rezignovalo a nemá o nič záujem. Práve deti týchto rodičov pritom zväčša žijú doma v podmienkach, ktoré nie sú predpokladom ich priaznivého vývinu a predškolské vzdelávanie (aj s teplom, stravou a zabezpečením základných po­ trieb aspoň po určitý čas dňa) potrebujú najviac. Pre mňa najsilnejším argumentom pre povinný formát je však v slovenských podmienkach otázka spolupráce participácie samospráv a ich záujmu o riešenie. Nie je dôvod myslieť si, že predškolské

rómovia vo verejných politikách


názor

7 http://www.vop.gov.sk/

files/Sprava%20VOP%20 FINALNA%20VERZIA.pdf

8  Pokiaľ teda nemáme v úmysle

plošné znížiť normu pre školskú zrelosť, čo sa de facto rovná zave­ deniu povinného predškolského vzdelávania, akurát odohrávajú­ ceho sa na základnej škole.

9  Definícia málopodnetné­

ho prostredia, teda okruhu subjektov podliehajúcich tejto povinnosti, je pomerne technic­ kou otázkou, ktorej nevenujem v tomto článku širšiu pozor­ nosť. Vychádzať je však možné z upravenej definície okruhu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia využívanej už dnes v školskom systéme v niekoľkých aspektoch. Systém by mohol pre optimálne fungovanie obsahovať aj možnosť preukázania toho, že napriek splneniu definičných kritérií konkrétne dieťa nemusí povinnosti podliehať – na zákla­ de psychologického vyšetrenia by bolo možné potvrdiť, že jeho vývin prebieha v domácom pro­ stredí štandardne a predškolské vzdelávanie nie je nutné.

10  Tri roky sú obvykle vek, kedy je dieťa dostatočne samostatné a pripravené na odpútanie od matky a socializovanie v kolek­ tíve. V tomto veku sa deti štan­ dardne tiež prijímajú do pred­ školských zariadení.

11  Nepriamo diskriminujúce sú

opatrenia, ktoré navonok nenesú známky explicitnej diskriminácie niektorej skupiny obyvateľov, ale majú výrazne odlišný negatívny dopad na určitú skupinu v po­ rovnaní so zvyškom spoločnosti (sú teda diskriminačné svojimi účinkami).

43

vzdelávanie detí z vylúčených lokalít by bolo priori­ tou drvivej väčšiny samospráv – tak ako väčšina ne­ preukazuje iniciatívu pri riešení ktoréhokoľvek as­ pektu problému sociálneho vylúčenia. Povinný cha­ rakter predškolského vzdelávania by v skutočnosti v oveľa väčšej miere mal pôsobiť na zriaďovateľov zariadení, ako na samotných rodičov – čo samozrej­ me znamená zo strany štátu realizovať mimoriadne investície na vytvorenie technických, personálnych a odborných kapacít a súvisiacich podmienok pre samosprávy. Obávam sa, že iný prístup znamená neustále točenie sa v kruhu toho, prečo sa to v tej­ -ktorej lokalite nedá a vlastne ani neoplatí, lebo „oni aj tak o vzdelanie záujem nemajú“. Relevantnou otázkou je, nepochybne, segre­ gačný aspekt „špeciálneho“ predškolského vzde­ lávania pre deti z málopodnetného prostredia – pravdepodobne by vznikali nielen rómske triedy, ale rovno celé rómske škôlky, čo ťažko označiť za žiadúci jav z hľadiska dlhodobého sociálneho začleňovania. Cieľom predškolského vzdelávania by však bolo postaviť deti vo veku 6 rokov na (pri­ bližne) rovnakú štartovaciu čiaru pri nástupe do základnej školy (prípadne už vo vyšších ročníkoch materských škôl), čo by výrazne napomohlo presa­ dzovaniu inkluzívneho modelu vzdelávania. Segregovanie rómskych detí na základe ich výkonnosti a prospechu, nulté ročníky, špeciálne triedy – to všetko by bolo vo výraznej menšej miere zdôvodniteľné objektívne odlišnou výkonnostnou úrovňou detí, ako je tomu dnes. O to jednoduchšie by bolo odhaľovať akúkoľvek diskrimináciu zalo­ ženú na čisto etnickom základe a uplatňovať inklu­ zívne a desegregačné princípy. V každom prípade by však, aj pri zohľadnení uvedeného „segregačné­ ho rizika“ v predškolskom vzdelávaní, zavedením povinného predškolského vzdelávania nemala byť situácia horšia ako dnes, kedy reálne diskriminácii a segregácii deti čelia, akurát vo vyššom veku. Za najväčšiu slabinu povinného charakteru predškolského vzdelávania považujem potenciál­ ne stigmatizujúci efekt a vnímanie takéhoto kroku slovenskou spoločnosťou – zavedenie novej povin­ nosti vzťahujúcej sa len na istú skupinu obyvateľov, ktorej výraznú väčšinu by tvorili Rómovia, môže aj pri tých najlepších úmysloch vytvárať vo „vedo­ mí spoločnosti“ dramatické škody z dlhodobého hľadiska. Aj keď takto formulované opatrenie nie je podľa mňa arbitrárne, je proporčné a zdôvodni­ teľné napĺňaním najlepšieho záujmu dieťaťa, môže potenciálne predstavovať učebnicový príklad ne­ priamej diskriminácie.11 Existuje nepochybne mnoho ďalších silných argumentov pre uprednostnenie dobrovoľného modelu a je možno užitočné uplatniť najprv túto filozofiu a zhodnotiť jej výsledky a efektívnosť pred prípadným zavedením nových povinností a radikálnou reformou predškolského vzdeláva­ nia. Domnievam sa, že táto otázka by mala byť predmetom ďalšej odbornej diskusie a analýz, a to

odpočet tretieho roku  vlády

vrátane zhodnotenia zahraničných skúseností (Maďarsko), respektíve zváženia alternatívnych, menej represívnych a paternalistických možností dosiahnutia tých istých cieľov (napríklad kombiná­ cia dobrovoľnej účasti v kombinácii so zavedením individuálnych opatrení sociálnoprávnej ochrany detí spočívajúcich v nariadení povinného pred­ školského vzdelávania v individuálne odôvodne­ ných prípadoch). Úprimne, v súčasnosti pravdepodobne nemá­ me jasnú a jednoznačnú odpoveď ani na otázku, či 3 roky predškolskej prípravy v podmienkach slovenských materských škôl postačujú na plošnú kompenzáciu deficitov spôsobených vývinom v málopodnetnom prostredí a naplnenie základ­ ných predpokladov na ich vzdelávanie v bežnom školstve vo veku od 6 rokov, alebo či by k tomuto kroku bolo nutné pridať ďalšie (napr. akceleračné programy zamerané špecificky na kompenzáciu vývinových deficitov, alebo nadväzujúce progra­ my v prvých ročníkoch základnej školy) pre do­ siahnutie tohto cieľa.

Avšak skutočnosť, že o nesmiernom význame predškolského vzdelávania pre vzdelanie róm­ skych detí už však vyše 25 rokov hlavne rozprá­ vame a s výnimkou jedného národného projektu pre 150 škôlok a nedávno ohlásenom programe zvyšovania kapacít škôlok (aj to určenom najmä na kompenzáciu nedostatočných kapacít pre strednú triedu) je výbornou ilustráciou toho, ako u nás „riešime rómsky problém“. O veľa veciach len dis­ kutujeme, hľadáme riešenia, ale ani v tých oblas­ tiach, kde máme širšiu zhodu (?), nie sme schopní spraviť takmer nič. Snáď sa čoskoro dočkáme. Teda, najmä deti.


Na rovných šanciach pri zís­ kavaní kvalitného vzdelania záleží

44

Rómovia vo verejných politikách


názor Jarmila Lajčáková Centrum pre výskum etnicity a kultúry

45

odpočet tretieho roku  vlády


t

Projekt Presadzovanie rovnosti príležitostí pre Rómov a Rómky prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení bol podporený sumou 85.000 EUR z Fondu pre mimovládne orga­ nizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spoločnos­ ti – Open Society Foundation. Cieľom projektu je v spolupráci s vybranou univerzitou a jedným samosprávnym krajom pripraviť a implementovať schémy dočas­ ných vyrovnávacích opatrení.

46

ento rok v septembri nastúpili na Ekonomickú uni­ verzitu v Bratislave štyria rómski študenti (pres­ nejšie dve študentky a dvaja študenti), ktorých sme podporili v programe Aj ty máš šancu! Dvaja z nich budú študovať na Fakulte podnikového manažmentu a dvaja na Fakulte hospodárskej in­ formatiky. Ďalších desať študentov, s ktorými sme pracovali počas ich deviateho ročníka základnej školy, zmenilo svoj pôvodný zámer zapísať sa na dvojročnú odbornú školu len preto, aby dokončili povinnú školskú dochádzku. Rozhodli sa ísť na stredné odborné školy, ktoré ponúkajú možnosť ukončiť štúdium  maturitou. Napokon štyri žiačky uspeli na prijímacích skúškach na gymnázium, ob­ chodnú akadémiu a strednú zdravotnícku školu. Všetci títo mladí ľudia začínajú študovať na ško­ lách, na ktoré – ako nám prezradili – by nemali pred rokom odvahu sa ani len prihlásiť. Toto je kon­ krétny výsledok projektu, ktorým sme vyrovnávali príležitosti získať kvalitné vzdelanie. Alebo inými slovami „dávali život“ ustanoveniu antidiskrimi­ načného zákona (AZ) o dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Spolupracovali sme pri tom s Ekonomickou univerzitou v Bratislave (EUBA) a Trnavským samosprávnym krajom (TTSK). Prečo sú šance rómskych štu­ dentov získať kvalitné vzdelanie nerovné? O téme stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže toho veľa napísané nebolo. Nepochybne, vzhľadom na obmedzené ľudské aj finančné zdroje je najefektívnejšie zamerať sa a pracovať s deťmi ešte pred tým, ako nastúpia na základnú školu ale­ bo počas nej. Čo však, ak strácame niekde neskôr aj deti, ktoré dostali podporu a uspeli na základnej škole? Teda nepodporujeme plne ich jedinečný talent a ambície. Čo ak prechod na strednú školu znamená pre niektorých ešte väčší prepad na okraj spoločnosti? Naše kvalitatívne zisťovanie v TTSK, ktorý zďaleka nepatrí medzi najnáročnejšie regióny, tie­ to domnienky, žiaľ, potvrdilo. Zistili sme, že vzde­ lávací systém aj na úrovni stredných škôl, resp. prechodu zo základnej školy prenáša pomerne vy­ soké bremeno podpory pri vzdelávaní na rodičov a rodinu. V prostredí, kde rodičia nemajú potrebné vzdelanostné zázemie a / alebo každý deň bojujú o prežitie, je takýto predpoklad vysoko rizikový. Školský systém neeliminuje toto riziko napríklad intenzívnejšou prácou s deťmi a rodinou. Naopak, systematickejšia práca s rómskymi žiakmi z vy­ lúčených lokalít chýba. Dochádza aj k tomu, že výchovní poradcovia podporujú rómskych žiakov vo výbere strednej školy na základe stereotypných predpokladov o tom, „na čo majú“. Dokonca, pod­ ľa vyjadrení niektorých respondentov, niektorí výchovní poradcovia sú nenáležite motivovaní najmä súkromnými školami k tomu, aby odporú­

čali rómske deti na takéto školy bez ohľadu na ich ambície a schopnosti. Podľa skúsenosti opýtaných pedagógov, väčšina rómskych žiakov dokončí po­ vinnú školskú dochádzku na stredných odborných školách v dvojročných odboroch, ktoré sú „umelo“ vytvorené pre deti, ktoré majú problém dokončiť si povinnú školskú dochádzku v základnej škole alebo majú špeciálne potreby. Tieto odbory pritom ponúkajú len minimálne šance uplatniť sa na trhu práce. Inými slovami, spôsob vzdelávania (väčši­ nou) nepodporuje talenty a ambície rómskych deti, najmä tých z vylúčeného prostredia tak, aby získa­ li kvalitné vzdelanie a mali možnosť v živote robiť to, čo ich baví. Čo s tým? Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nástrojom na nápravu nerovnakých šancí na vzdelanie, ktoré vyplývajú z príslušnosti k znevýhodnenej sku­ pine. Majú za cieľ podnietiť záujem o vzdelanie, poskytnúť informácie alebo odborne pripraviť do školy. Naším cieľom bolo nájsť spôsob, ako pro­ stredníctvom DVO narušiť zaraďovanie, a aj do určitej miery sebazaraďovanie rómskych detí do určitých typov škôl. Pôvodne sme si mysleli, že sa nám to podarí len v spolupráci s TTSK. Mýlili sme sa. TTSK môže pozitívne motivovať niektoré kvalitné školy, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, v tom, aby sa snažili získať rómskych študentov. To však nestačí. Je potrebné pracovať so všetkými dôležitými aktérmi, najlepšie v konkrét­ nej lokalite. Vybrali sme si mesto Skalica. Spolu s učiteľmi, výchovnými poradcami, zamestnancami mesta, ako aj rodičmi sme pripravili lokálny plán podpory rómskych študentov práve pri prechode na strednú školu. Centrum pre výskum etnicity a kultúry tak v rámci svojich úloh realizovalo v školskom roku 2014/15 návštevy stredných škôl s rómskymi de­ viatakmi, poskytlo im kariérne poradenstvo, reali­ zovalo tréningy s učiteľmi a výchovnými poradca­ mi. Súčasne sme pracovali s rodinami, s ktorými sme diskutovali o možnostiach vzdelávania pre ich deti a poskytovali informácie o alternatívach, ktoré ich deti majú. Nami prijaté DVO tak fakticky nahrádzali prácu iných aktérov (napr. školy) alebo ju doslova „naprávali“. Našou výhodou bolo i to, že aktivity v tejto lokalite viedla Zuzana Balážová, ktorá pozná prostredie a tiež sa jej podarilo získať dôveru detí aj rodičov, s ktorými pracovala. Pozití­ vom tiež je, že sama je Rómka a hovorí po rómsky, čo je pri diskusii o  dôverných rodinných témach výhodou. Konkrétnym výsledkom boli zmeny vo výbere stredných škôl, zlepšenie komunikácie medzi ro­ dičmi a základnou školou a, dúfajme, aj zlepšenie kapacít výchovných poradcov pri práci s deťmi zo znevýhodneného prostredia. DVO je dočasný ná­ stroj, ktorý môžu využívať tak mimovládne orga­

Rómovia vo verejných politikách


názor

nizácie, ako aj školy či mestá. K významnejšiemu posunu je však potrebné, aby základné školy začali dbať o intenzívnejšiu, citlivú a pritom spravodlivú podporu študentov z marginalizovaného prostre­ dia. DVO, ktoré by mohlo iniciovať ministerstvo školstva, by mohlo spočívať vo finančných nástro­ joch, napríklad formou prospechových štipendií. Tie by motivovali rómskych žiakov, aby sa usilovali dostať na stredné školy, ktoré poskytujú aspoň troj­ ročné štúdium a dokončiť ich. Ideálne maturitou.

vimeo.com/138974188.

1  Video je dostupné na: https://

Program Aj ty máš šancu!

47

V rámci projektu sme sa zamerali aj na vyrovnáva­ nie príležitosti pri vstupe na vysokú školu, konkrét­ ne na Ekonomickú univerzitu. O tom, na aké vy­ soké školy smerujú rómski študenti, vieme veľmi málo. Z mapovania medzi rómskymi vysokoško­ lákmi sme zistili, že veľa z nich sa hlási na so­ciálnu prácu. Ako nám jeden z nich vysvetlil: „Podľa mňa to je spojené s tým, že keďže sociálna práca je za­ meraná na Rómov, tak väčšinou si nejako logicky vydedukujú, že toto je to, čo je pre Róma.“ Takéto zaraďovanie, podľa našich informácií, nie je pod­ porované na stredných školách. Avšak, zrejme tiež absentuje podpora, ktorá by smerovala k narušo­ vaniu sebazaraďovania u mladých ľudí, ktorí sa chcú uplatniť v iných oblastiach. Práve v  programe Aj ty máš šancu! sme sa spo­ lu s Ekonomickou univerzitou pokúsili ho narušiť a podporiť uchádzačov v štúdiu ekonomickým smerov. Pred spustením programu sme sa celý školský rok venovali jeho príprave. Pýtali sme sa rómskych aj nerómskych študentov, učiteľov, ako aj tvorcov podobného programu na Stredoeuróp­ skej univerzite v Budapešti, ako program pripraviť a tiež, ako ho účinne odkomunikovať rómskym študentom aj širšej verejnosti. Súčasne sme sa sna­ žili, aby stratégia brala do úvahy kontext a mož­ nosti samotnej EUBA. Stratégia prešla na jar 2014 schvaľovaním na úrovni vedenia univerzity, ako aj kolégia rektora. Diskutovali sme o nej s viacerými učiteľmi, ako aj študentmi. A na jeseň 2014 sme program spustili. Jeho podstatou bola bezplatná príprava na prijímacie skúšky, asistencia pri podá­ vaní prihlášok, získaní ubytovania a zorientovaní sa na univerzite a v meste. Do programu sa mo­ hol prihlásiť akýkoľvek študent, ktorý pociťoval príslušnosť k rómskej menšine. Pri vyhľadávaní záujemcov sme spolupracovali s Rómskym vzdelá­ vacím fondom a rómskymi mládežníckymi orga­ nizáciami. Informácie o EUBA, ako aj o programe sme šírili aj besedami na stredných školách, kde študujú rómski študenti, ako aj prostredníctvom zdieľania propagačného videa.1 Do programu napokon nastúpilo 5 rómskych študentov. Jeden musel program zo zdravotných dôvodov predčasne ukončiť. Keďže väčšina štu­ dentov bola z východného Slovenska, bolo by pre nich náročné navštevovať štandardné prípravné

odpočet tretieho roku  vlády

kurzy cez týždeň alebo v sobotu dopoludnia, ktoré ponúka Bratislavská Business School na EUBA. Súčasne sme však za miesto prípravných kurzov chceli ponechať Bratislavu aj preto, aby sme ich motivovali uchádzať sa o štúdium práve na brati­ slavských fakultách. V hlavnom meste im môžeme poskytnúť promptnejšiu pomoc aj počas samot­ ného štúdia. Súčasne majú väčšiu šancu nájsť si brigádu vo svojom odbore. Preto sme im napláno­ vali samostatnú víkendovú prípravu z matematiky, anglického jazyka a ekonómie. Všetci účastníci programu v júni 2015 úspešne absolvovali prijíma­ cie skúšky. Tvorili, takpovediac, „ideálnu cieľovú skupinu“ pre takýto program. Bez podpory by pri­ jímacie skúšky pravdepodobne nespravili. Súčasne mali potenciál, aby prijímačky zvládli, rovnako aj samotné štúdium. Pri realizácií programu sme zistili, že pre úspech programu je kvalitná príprava na prijíma­ cie pohovory veľmi dôležitá. Avšak rovnako dôleži­ tá je individuálna podpora študentov. To znamená: individuálna komunikácia, odprevadenie zo sta­ nice na internát, ako aj rozhovory s rodičmi, ktorí sa obávali svoje deti pustiť ďaleko od domova. Ako nám jedna študentka uviedla v záverečnom hod­ notení: „Takáto podpora je pre mňa dôležitá. Keď cestujem niekam, kde to nepoznám, cítim sa stratená. Ale takto, keď mi boli poskytnuté informácie týkajúce sa dopravy a podobne, tak som sa cítila istejšie v cu­ dzom meste.“ Prečo treba príležitosti na zís­ kanie kvalitného vzdelania vy­ rovnávať? Posun pri prekonávaní takýchto etnických ne­ rovností na Slovensku je podmienený presunom časti moci, peňazí a prestíže na rómsku menšinu. Programy, ktoré smerujú k vytváraniu strednej či vyššej triedy vzdelaných profesionálov z radov Ró­ mov, tieto ciele napĺňajú. Naša podpora vyrovnáva príležitosti, ale zároveň predpokladá, že každý na sebe musí zapracovať. Kurzy z matematiky boli síce bezplatné, ale náročné. Rovnako museli všetci splniť presne tie isté podmienky pri vstupe na Eko­ nomickú univerzitu ako akýkoľvek iný uchádzač. Myslíme si, že len takýmto prístupom môžu účast­ níci nášho programu neskôr konkurovať na trhu práce a obsadiť prestížne pracovné pozície. Od na­ šich študentov neočakávame, že budú po skončení štúdia pracovať v rómskej téme. Naopak, myslíme si, že prispejú k jej riešeniu v iných sektoroch tým, že sa z nich stanú napríklad úspešní manažéri alebo bankári a pomôžu rúcať stereotypy u svojich nerómskych kolegov. K výraznejšiemu posunu, sa­ mozrejme, dôjde iba za predpokladu, že časom sa stane program masívnejší a podobnú podporu prij­ mú aj ďalšie kvalitné vzdelávacie inštitúcie. Preto ponúkame naše skúsenosti a pomoc každému, kto sa na takéto programy odhodlá.


názor

Róbert Chovanculiak INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Minimálna mzda ako nepriateľ Rómov


d

49

iskriminácia vylúčených skupín je vo všeobecnosti negatívny fenomén, ktorý sa nepodarilo vykoreniť pravdepodobne ešte v žiadnej spoločnosti. Sloven­ sko nie je výnimkou. V rámci našej spoločnosti patrí medzi najviac diskrimináciou ohrozenú sku­ pinu rómske etnikum. V tomto texte sa sústredíme na trh práce. Vo všeobecnosti na ňom existujú dva zdroje diskri­ minácie. Prvým zdrojom diskriminácie sú subjek­ tívne predsudky. To znamená, že ľudia, ktorí sú za iných okolností rovnakí – rovnako produktívni zamestnanci – nečelia rovnakému prístupu pri do­ pyte po ich práci. Inak povedané, existuje diskri­ minovaná skupina, ktorá je rovnako produktívna ako nediskriminovaná, ale zamestnávatelia sa k nej chovajú ako keby bola menej produktívna. Takáto diskriminácia je však za určitých podmie­nok neudržateľná a môže pretrvať na kon­ kurenčnom trhu len krátkodobo. Zamestnávateľ so subjektívnymi predsudkami je totižto za svoju diskrimináciu finančne penalizovaný. Musí platiť za zamestnancov z majoritnej spoločnosti viac ako jeho kolegovia bez predsudkov, ktorí budú ochotní za­mestnávať Rómov za nižšiu mzdu. V horizon­ te ro­kov tak bude existovať tendencia na zotrvanie na trhu predovšetkým u zamestnávateľov bez dis­ kriminácie. Druhým zdrojom diskriminácie je tzv. štatistická diskriminácia. Zamestnávateľ pri prijímaní ľudí do práce potrebuje vedieť určité informácie o poten­ ciálnych zamestnancoch, aby dokázal posúdiť ich produktivitu. Získavanie týchto informácií je však nákladné. Zamestnávateľ sa preto môže rozhod­ núť využiť informačné skratky a využiť informácie o priemerných charakteristikách skupiny, do ktorej potenciálny zamestnanec patrí. Takýto zamestná­ vateľ sa potom môže dopustiť (štatistickej) diskrimi­ nácie, aj keď nemá žiadne subjektívne predsudky. Za predpokladu dostatočnej konkurencie na trhu práce, predstavuje odstraňovanie aj tohto typu diskriminácie ziskovú príležitosť pre zamest­ návateľa. Ten môže totiž lepším procesom najíma­ nia než jeho konkurenti dokázať odhaliť skutočnú produktivitu potenciálneho zamestnanca z diskri­ minovanej skupiny a tak získať lepších zamestnan­ cov a za nižšiu cenu ako konkurencia. To však neznamená, že vyššie dva opísané spô­ soby potláčania diskriminácie fungujú v realite dokonalo. To, čo existuje, je len ekonomizovaná tendencia na znižovanie diskriminácie. Táto ten­ dencia bude o to väčšia, o čo menej bude narúšaná trhová konkurencia a o čo menšia bude nezamest­ nanosť. Na tomto mieste by sme však chceli pre­ skúmať, či k tejto tendencii môže pomôcť aj zave­ denie minimálnej mzdy (ako niektorí tvrdia) alebo naopak pôjde skôr o kontraproduktívne opatrenie. Najskôr si v krátkosti opíšeme kontext vzniku minimálnej mzdy. Aj napriek tomu, že minimálna mzda je väčšinou obhajovaná ako nástroj pomoci chudobným a diskriminovaným, jej historický vý­

odpočet tretieho roku  vlády

voj mal iný priebeh. Prvá plošná minimálna mzda v USA bola zavedená v roku 1931 (Davis-Bacon Act) s explicitným zámerom zabrániť afroameric­ kým pracujúcim v konkurencii bielym pracujúcim na federálnych stavebných projektoch. Bieli totiž boli členmi odborov a poberali oveľa vyššie mzdy, než za aké boli ochotní pracovať černosi z juhu. Takéto zneužitie skutočných dopadov minimál­ nej mzdy sa však nespája len s USA. V roku 1925 bol prijatý zákon o minimálnej mzde v kanadskej provincii Britská Kolumbia so zámerom a aj sku­ točným efektom odstrániť japonských imigran­ tov z trhu práce v drevárskom priemysle. Rovnako minimálna mzda v Austrálii mala za úlohu chrániť životný štandard bielych obyvateľov pred „fareb­ nou“ konkurenciou. Išlo predovšetkým o Číňa­ nov, ktorí boli ochotní pracovať za výrazne menej ako domáci obyvatelia. Obdobný príbeh stojí za minimálnou mzdou aj v Južnej Afrike, kde počas apartheidu bieli zamestnanci v odboroch lobovali, aby bola minimálna mzda aplikovaná na všetky rasy a tak de facto vylúčili čiernych zamestnancov z trhu práce. Dnes je tento pôvodný historický zámer potvr­ dený aj najnovšími empirickými štúdiami, ktoré sle­ dujú priamo vplyv minimálnej mzdy na zamestna­ nosť diskriminovaných menšín v USA. Všetky z nich zistili negatívny efekt na zamestnanosť mladých Afroameričanov. (Burkhauser et al, 2000; Neumark and Wacher, 2007; Even and Macpherson, 2011). Pozrime sa teraz, aké dopady bude mať politika minimálnej mzdy na dva vyššie opísané zdroje dis­ kriminácie a tendencie, ktoré vytvára na trhu práce. Ako píšeme v úvode, na konkurenčnom trhu v dlhom období bude existovať tendencia na vylú­ čenie diskriminujúcich zamestnávateľov so sub­ jektívnymi predsudkami z trhu práce. Takíto za­ mestnávatelia by totiž sami seba penalizovali vyš­ šími nákladmi. Tento záver však neplatí v prípade, ak na trhu práce existuje minimálna mzda. Preto­ že tá prikazuje pracovať za minimálnu, arbitrárne stanovenú mzdu a tým zabraňuje potenciálnym zamestnancom konkurovať si na základe mzdovej sadzby. Ak mzdy nie sú obmedzované minimál­ nou mzdou, tak tí, ktorí sú diskriminovaní, môžu ponúkať svoju prácu za nižšiu mzdu. To však robiť nemôžu, ak je výška minimálnej mzda stanovená zákonom. Následkom toho zamestnávatelia, ktorí chcú zamestnať diskriminovaných zamestnancov, nemajú výhodu a nebudú vytláčať zamestnávate­ ľov so subjektívnymi predsudkami. Výsledkom je stav, kedy je mzdová diskriminá­ cia (teraz nemožná do úrovne minimálnej mzdy) nahradená diskrimináciou v zamestnávaní. Teda diskriminovaná skupina už síce nezarába menej, ale je nezamestnaná (efekt, ktorého sme svedkami na Slovensku). Je zaujímavou skutočnosťou, že výsledky aplikácie minimálnej mzdy na trhu práce so šta­ tistickou diskrimináciou sú v zásade rovnaké ako


názor

na trhu práce so subjektívnymi predsudkami. Mi­ nimálna mzda znova povedie k rozdielu v zamest­ nanosti medzi jednotlivcami z diskriminovanej a nediskriminovanej skupiny. Aj keď mechanizmus, ktorým minimálna mzda v tomto prípade prinesie negatívne účinky, je tro­ chu iný. Nezamestnanosť diskriminovanej skupiny nebude výsledkom odstránenia nákladov z dis­ kriminujúcich zamestnávateľov, ale výsledkom zabrzdenia procesu signalizácie relatívnej produk­ tivity zo strany diskriminovaných zamestnancov a procesu učenia sa na strane zamestnávateľov. Minimálna mzda znemožňuje diskriminova­ ným zamestnancom získať hodnotné pracovné skúsenosti, formálne a neformálne kontakty, atď. (pomocou ochoty pracovať za nižšiu mzdu ako ich

kolegovia z nediskriminovanej skupiny), ktorými by mohli signalizovať svoju skutočnú relatívnu produktivitu. Zamestnávatelia následne nemôžu v procese učenia sa lepšie identifikovať relatív­ nu produktivitu potenciálnych zamestnancov aj v rámci štatisticky diskriminovanej skupiny. Tento proces je totižto zabrzdený minimálnou mzdou. Následne tak budú zamestnávatelia viac spoliehať na nepresné informácie ohľadom členstva v neja­ kej vylúčenej skupine a menej na presnejšie infor­ mácie ohľadom individuálnej produktivity. Vidíme tak, že negatívne dopady minimálnej mzdy na diskriminovanú skupinu sú nezávisle od toho, o aký typ diskriminácie ide. INESS v roku 2015 vykonal prieskum medzi 100 malými zamestnávateľmi, v ktorom im klá­ dol otázky ohľadom ich skúsenosti a názorov na zamestnávania Rómov. Prieskum potvrdil prítom­ nosť pomerne silnej diskriminácie. Vyše 60% za­ mestnávateľov si myslí, že je nákladnejšie zamest­

50

nať Róma ako človeka z majoritnej spoločnosti. Obdobne približne 59% zamestnávateľov si myslí, že ich zamestnanci nechcú pracovať s Rómami. Na druhej strane je zo štatistických odhadov zrejmé, že na Slovensku existuje problém s dlho­ dobou nezamestnanosťou Rómov. Iba 15 – 17% Rómov je zamestnaných (pričom v majoritnej spo­ ločnosti je tento podiel až 60%). Na základe analýzy rôznych zdrojov diskriminá­ cie, efektov minimálnej mzdy a ich vzájomnej inter­ akcie sme sa pokúsili ukázať, že podiel na tejto roz­ siahlej a dlhodobej nezamestnanosti Rómov nesie aj minimálna mzda. To neznamená, že obmedzenie vplyvu minimálnej mzdy na trhu práce je dostatoč­ nou podmienkou vyriešenia dlhodobej nezamest­ nanosti Rómov. Chceli by sme však zdôrazniť, že za dnešných okolnosti ide o podmienku nutnú. Problém je o to naliehavejší, ak si uvedomíme, že negatívny vplyv minimálnej mzdy na zamest­ nanosť Rómov by existoval dokonca aj bez prítom­ nosti akejkoľvek diskriminácie. Rómovia so svojím relatívne nízkym ľudským kapitálom sú totiž po­ tenciálnymi zamestnancami predovšetkým nízko­ kapitalizovaných a vysokokonkurenčných odvetví s relatívne nízkymi ziskovými maržami, kde sa distribúcia miezd pohybuje práve v blízkosti mini­ málnej mzdy (napr. stavebníctvo a maloobchod). Minimálna mzda tak negatívne zasahuje túto vylúčenú skupinu v oveľa väčšej miere ako zvyšnú populáciu. Navyše Rómovia žijú predovšetkým v chudobnejších východných oblastiach SR. Čo ich znova robí zraniteľnejšími voči minimálnej mzde. Napríklad v bratislavskom kraji tvorila minimálna mzda v roku 2014 len 37,13% z mediánovej mzdy, zatiaľ čo v prešovskom kraji to bolo až 54,32%. Verejná politika má, samozrejme, aj ďalšie možnosti, ako pomôcť znížiť diskrimináciu a ne­ zamestnanosť u vylúčených skupín (okrem zruše­ nia či nezvyšovania minimálnej mzdy). Väčšina ekonomických modelov diskriminácie sa zhoduje na jednej veci – čím viac je trh práce konkurenčný, tým menej diskriminácie dokáže pretrvať v spo­ ločnosti. Vláda preto môže pomôcť aj prijatím po­ litiky, ktorá zlepšuje konkurenciu na trhoch, resp. zabraňuje umelým prekážkam vstupu na ne. Negatívne vplýva na dlhodobú nezamestnanosť aj daňová a odvodová politika, ktorá vráža daňový klin medzi dopyt a ponuku práce predovšetkým u nízkopríjmových obyvateľoch (kam patria aj Ró­ movia). A nakoniec, nemenej dôležité je zamerať sa aj na zvyšovanie ľudského kapitálu Rómov.

Rómovia vo verejných politikách


názor

Zuza Kumanová In Minorita

51

Občianska participácia rómskych žien

odpočet tretieho roku  vlády


z

Projekt Občianska participácia rómskych žien realizuje občian­ ske združenie In Minorita. Pod­ porený bol sumou 68 772,- EUR z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014 prostredníctvom Fondu pre mimovládne organizá­ cie a Ministerstvom práce, sociál­ nych vecí a rodiny SR. Správcom fondu je Nadácia otvorenej spo­ ločnosti – Open Society Founda­ tion. Cieľom projektu je posilne­ nie zraniteľných skupín.

52

vykneme hovoriť, že rómske ženy sú vystavené viacnásobnému znevýhodneniu. Často spútané tradíciou nemajú také príležitosti ako ich vrstov­ níčky z nerómskeho prostredia. S prekážkami sa stretávajú od detstva, chodiť na strednú školu je pre dievčatá z marginalizovaných rómskych komunít často nepredstaviteľné. Rodičia sa boja pustiť svoje dcéry na stredné školy, často je to aj otázka peňazí. Nerovnováha je aj v normách správania sa v rodinnom a manželskom živote, od manželiek sa očakáva podriadenie mužovi a svokre. Aj rozhodovanie o domácom rozpočte je obmedzené. Miera tolerancie k domácemu násiliu je podľa výskumov v rómskych komunitách vyššia ako u majority. Napriek tomu, alebo práve preto mnohé ženy majú potrebu iniciovať zmeny vo svojich komuni­ tách, podieľať sa na „drobných“ aktivitách, doučo­ vať, nacvičovať, stretávať sa… Veľa žien si uvedo­ muje, že vymanenie sa zo začarovaného kruhu chu­ doby je možné iba zmenou na tej najnižšej úrovni. V roku 2013 občianske združenie In Minorita pripravilo projekt s názvom Občianska partici­ pácia rómskych žien, ktorého cieľom je podpora lokálneho aktivizmu. To sa deje prostredníctvom neformálneho vzdelávania, tvorby komunitných plánov, podpory aktivít priamo v lokalitách a for­ movania miestnych akčných skupín. Cieľom je podporovať neformálne organizovanie sa róm­ skych žien vo vybraných obciach. Aktivity sa realizujú v šiestich lokalitách, z toho v štyroch na východnom Slovensku v okolí Košíc (Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce a Rankovce) a v dvoch na západnom Slovensku v okolí Nitry (Mojmírovce a Zbehy). Vopred sme nestanovili formu a obsah aktivít, ale načúvali sme potrebám komunít. To sa ukázalo ako zaujímavé i prospešné. A tak na­ príklad Ildikó z Vtáčkoviec zaujala ženy cvičením zumby a kalanetiky. Niekomu sa to môže zdať ďaleko od občianskej participácie, ale v mestách aj na dedinách si ženy z majority môžu zájsť do fitness alebo do telocvične, v rómskych osadách je

to nepredstaviteľné. Iste, okrem toho sa ženy vzde­ lávajú, diskutujú. Naučili sa pravidelne si nájsť čas pre seba. Marcelka z Varhaňoviec je veľmi zručná, snažila sa ženy naučiť, ako za málo peňazí vyro­ biť dekorácie a skrášliť domov. Z odpadu, plastov a papiera, vyrábali nádherné a funkčné drobnosti. Veľmi dôležitá bola aj práca s deťmi a podpora voľ­ nočasových aktivít, napríklad aj prostredníctvom skautskej skupiny. Lucia s Amálkou z Rankoviec pomáhajú vo farskej škôlke, vysvetľovali ženám, aké dôležité je pripraviť deti na vstup do školy, nacvičovali s deťmi besiedky, spoluorganizovali brigády a bazár s oblečením. Nie všetko išlo ľahko. Napríklad v Mojmírovciach, kde Danka s Betkou pracujú niekoľko rokov, je viditeľný regres v sociál­ nej oblasti. Ešte pred desiatimi rokmi bola miera zamestnanosti podstatne vyššia a aj ženy boli za­ mestnávané. Dlhodobá nezamestnanosť priniesla okrem sociálnych problémov aj istú rezignáciu, nezáujem o dianie okolo seba a letargiu. Prelomiť tento stav je veľmi ťažké a vyžaduje si citlivý prí­ stup a empatiu. Žiaľ, v tom najdôležitejšom, nájsť si prácu, sme im pomôcť nedokázali. Toho, čo ženy v komunitách robili bolo veľmi veľa, za 20 mesiacov odpracovali viac ako 6000 dobrovoľníckych hodín na „drobných“, ale veľmi dôležitých a potrebných aktivitách. To všetko je súčasťou zmeny, ktorá v komunitách môže nastať iba vtedy, ak Rómovia nebudú pasívni a budú sú­ časťou všetkých procesov. Ženy zapojené do projektu obetovali víkendy, aby sa vzdelávali, aby sa dozvedeli niečo viac z ko­ munálnej politiky, o projektovom manažmente, rodovej rovnosti či vlastnej kultúre a histórii. Spo­ znali mnoho nových ľudí a zažili mnoho nových situácií. Dostali priestor vyjadriť svoj názor. Za dva roky pravidelnej práce, vychádzajúcej z potrieb komunít sa sformovali skupinky žien, ktoré majú potrebu na sebe pracovať, vzdelávať sa a hlavne meniť svoje okolie. Iste to nie je všeliek na zlepšenie postavenia Rómov, ale je to zárodok postupnej zmeny zdola.

Rómovia vo verejných politikách


názor

Ondřej Poduška Národný demokratický inštitút

Nezabúdajme na malé kroky


aj

54

keď je publikácia, ktorú práve čítate, venovaná naj­ mä hodnoteniu vzťahu politiky a politikov a róm­ skej menšiny na Slovensku, rád by som sa aspoň na malom priestore venoval témam, ktorých sa politické programy, sľuby a činy skôr nedotýkajú. V minuloročnom vydaní tohto odpočtu sa novinár Roman Čonka zaoberal témou rozlišovania etnic­ kého a občianskeho princípu na príklade vzťahu mesta Prešov k miestnym rómskym lokalitám. Pokúsim sa naň čiastočne nadviazať a v nasledujú­ cich riadkoch sa budem sústrediť na príklady, keď skupiny profilované najmä na etnickom základe vykonávajú činnosť smerujúcu k obnove a rozvoju občianskeho prvku v lokálnych spoločenstvách. Teda zjednodušene, chcem tento text venovať tým Rómom a Rómkam, ktorí a ktoré obetujú svoj voľ­ ný čas a energiu na zlepšovanie malých čiastočiek životov ľudí vo svojich lokalitách. Občianska angažovanosť je prístup, po kto­ rom sa často volá a sú doň vkladané nádeje na postupné zlepšovanie celkovej kultúry života slo­ venskej spoločnosti. Všeobecne sa predpokladá, že potreba občiansky sa angažovať sa objavuje predovšetkým v prostredí uspokojených základ­ ných životných potrieb, medzi ľuďmi, ktorí nemajú problém s obživou, sú zamestnaní a náležite ohod­ notení, neriešia ťažkosti s bývaním. Vtedy totiž vzniká priestor rozhliadnuť sa okolo seba, rozmýš­ ľať o tom, čo ja ako občan, sused, človek môžem urobiť, aby sa nielen mne žilo v mojej obci lepšie. Upratujú sa skládky, natierajú lavičky, zakladajú sa komunitné záhrady a organizujú sa verejné podu­ jatia. No potreba prispievať k zmene vo vlastnom okolí sa čoraz častejšie objavuje aj v prostredí, kde sa ľudia boria s každodennými problémami, ktoré bežnému Slovákovi zo strednej triedy ani na um neprídu. Teší ma, že sa minimálne posledných päť

rokov môžem stretávať s Rómami, ktorým nie je ľahostajná podoba ich obce alebo úroveň vzdela­ nia ich detí a ktorí vedia, že aj oni sami môžu byť hýbateľmi zmien. A čoraz lepšie aj vedia, ako na to. Lokálne iniciatívy sa často vo svojom počiatku stretávajú s nezáujmom a nepochopením miest­ nych autorít, ale ukazuje sa, že vytrvalosť a zanie­ tenie pomáhajú tieto prvotné prekážky prekonať. Starostovia či vedenie miestnych škôl si spočiatku nevedia predstaviť, že by načúvanie ľuďom, ktorí za nimi prichádzajú s konkrétnym plánom a ocho­ tou dobrovoľnícky sa na ňom podieľať, mohlo mať reálny vplyv na riešenie problému. Prax ale uka­ zuje, že dlhodobý a nenásilný tlak na zástupcov miestnych inštitúcií vedie k prelomeniu bariéry nedôvery a postupnému získavaniu podpory – sprvu symbolickej a inštitucionálnej, postupne aj finančnej. V niektorých prípadoch sa miestne ak­ tivistické skupiny stali dokonca až neformálnymi konzultantmi vedenia obce, ktoré s nimi diskutuje o príprave nových opatrení. Takéto postavenie umožňuje aktivistom nesústreďovať sa iba na rie­ šenie následkov minulých rozhodnutí, ale reálne ovplyvňovať rozvoj svojej obce a obmedzovať vznik nových problémov. Teda zdá sa, že v nie­ ktorých menších obciach sa rómskym aktivistom darí relatívne rýchlo dosahovať úspechy, o ktoré sa skúsenejší a profesionálnejší aktivisti vo väčších mestách usilujú aj dlhé roky. Poďme ku konkrétnym príkladom. Keď si sku­ pina mladých Rómov v Petrovej v bardejovskom okrese uvedomila, že deti nastupujúce do miestnej základnej školy sú výrazne hendikepované nezna­ losťou slovenčiny, dospeli k presvedčeniu, že nie je možné čakať, až kým k rovnakému poznatku príde aj vláda, miestna samospráva alebo vedenie školy. Záujem niečo zmeniť sa postupne vykryšta­ lizoval do konkrétneho nápadu dobrovoľníckeho doučovacieho krúžku, v ktorom by malé rómske

Rómovia vo verejných politikách


deti mali možnosť dohnať učivo, ktoré často nie sú schopné pre slabú znalosť jazyka pochopiť v bežnom vyučovaní. Vďaka podpore neziskovej organizácie Člověk v tísni sa dvaja členovia sku­ piny zúčastnili na vzdelávacom kurze pedagogic­ kej metódy Grunnlaget, vyvinutej v Nórsku na zlepšenie vzdelávacích výsledkov detí zo sociálne znevýhodneného pro­stredia. K získaniu dôvery vedenia školy pomohli aj certifikáty z tohto a iných kurzov a na jar 2015 sa po niekoľkých mesiacoch príprav podarilo rozbehnúť doučovanie pre nultý a prvý ročník zamerané na slovenčinu a matema­ tiku. Reakcie učiteľov boli na konci školského roka pozitívne. U detí zúčastňujúcich sa doučovania boli viditeľné pokroky v komunikácii aj vo vedo­ mostiach. Od zimy 2015 bude doučovanie pokračo­ vať v rozšírenej podobe pre nultý až druhý ročník. Skupina získala prísľub finančnej podpory starost­ ky obce a usiluje sa o trvalé zavedenie doučovania do programu miestnej školy a plánovaného komu­ nitného centra. V Kecerovciach v okrese Košice-okolie sa okolo pracovníkov komunitného centra pred asi 8 rokmi sformovala skupina stredoškolákov so záujmom aktívne ovplyvňovať život v obci. Za ten čas sa členovia skupiny síce viackrát obmenili, ale základná myšlienka ich činnosti zostáva zachova­ ná. Popri zriadení neformálneho mládežníckeho klubu vedeného samotnými členmi skupiny na báze peer (rovesníckych) stretnutí sa mladí ľudia čoraz aktívnejšie zapájajú aj do verejného života v obci. Skúsenosti získané zo školení a tréningov sa im úspešne darí prepájať s potrebami komu­ nity. Napríklad v roku 2014, počas rekonštrukcie chodníkov skupina úspešne lobovala na miestnom zastupiteľstve a u starostu obce za vybudovanie dvoch priechodov pre chodcov v centre Kecero­ viec. Vďaka častým kontaktom so starostom je dnes možné povedať, že mladí ľudia z tejto nefor­

55

odpočet tretieho roku  vlády

málnej skupiny sa stali jeho poradcami v témach týkajúcich sa života mládeže v obci. Posledným príkladom je tohtoročná snaha obyvateľov rómskej osady v Markušovciach (okres Spišská Nová Ves) o dôsledné vyriešenie prob­ lémov s čiernou skládkou. Tá sa azda niekoľko desaťročí hromadila „vďaka“ správaniu sa samot­ ných obyvateľov osady priamo uprostred hlavnej komunikačnej tepny v lokalite. Aj v súvislosti so zvolením nového starostu v minulých voľbách, miestneho Róma, vznikol priestor na úspešný tlak zo strany lokálnych aktivistov na vedenie obce smerujúci k odstráneniu skládky a riešeniu prob­ lémov s odvozom odpadu. Pravidelná účasť na zasadnutiach zastupiteľstva a vytrvalé presadzo­ vanie potreby riešiť problematický odpad prináša tento rok úspechy. Vďaka možnosti zamestnať väčší počet nezamestnaných v rámci podporných vládnych programov sa obci podarilo vyviezť už viac ako 300 ton odpadu na oficiálnu skládku. Niekoľkomesačné upratovanie v osade malo, zdá sa, pozitívny efekt aj na jej obyvateľov. Viacerí z nich sa usilujú o zavedenie pravidelného zberu odpadu a podarilo sa im presvedčiť zastupiteľstvo aspoň k  provizórnej inštalácii veľkoobjemových kontajnerov. V pláne je aj verejná kampaň vysvet­ ľujúca dopady čiernych skládok na zdravie. Pre obyvateľov osady v Markušovciach sa tento rok stal komunálny odpad témou. Svedčí o tom aj plán na zriadenie dobrovoľných hliadok kontrolujúcich nakladanie s odpadom, čo je jeden z ďalších cieľov miestnych aktivistov. Určite by ste aj vy našli vo svojom okolí po­ dobné príklady. Komunitný aktivizmus, dúfam, prestáva byť nepochopiteľnou teóriou a udomác­ ňuje sa aj v tých menej očakávaných lokalitách. Napokon, majorita si nejakým spôsobom zvykla hovoriť o Rómoch ako o komunite. Možno sme na ceste k tomu, aby sa v niektorých obciach táto komunita (znovu)vytvorila.


tiráž

Rómovia vo verejných politikách

odpočet tretieho roku  vlády

vydala: Nadácia Milana Šimečku, Panenská 4, 811 03 Bratislava editor: Michal Valach tím programu Inklúzia: Zuza Bošeľová, Mária Chudíková, Lenka Kissová, Ester Lomová, Stano Lukáč programový riaditeľ: Laco Oravec fotografie: Tomáš Rafa (www.your-art.sk) dizajn a grafická úprava: Matúš Hnát kontakt: nms@nadaciams.sk © 2015 Texty neprešli jazykovou korektúrou. Za spolupráca ďakujeme všetkým autorom článkov a prispievateľom do ankety. Publikácia vychádza v rámci projektu Ako na chudobu?, ktorý bol podporený Islandom, Lich­ tenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Progra­ mu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia na podporu sociál­ nych zmien.

56

Rómovia vo verejných politikách


3,62 — 2013 3,54 — 2014

3,53

2015

Profile for Nadácia Milana Šimečku

Rómovia vo verejných politikách 2015 - Odpočet tretieho roku vlády  

Od roku 1992 si svet pripomína 17. október ako Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Na Slovensku, zdá sa, nevenujeme tejto naliehavej té...

Rómovia vo verejných politikách 2015 - Odpočet tretieho roku vlády  

Od roku 1992 si svet pripomína 17. október ako Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Na Slovensku, zdá sa, nevenujeme tejto naliehavej té...

Advertisement