Page 1

Na úvod...

H

oci sa to nezdá, ale týmto číslom Lúčov začíname ich jubilejný, piaty ročník. Možno ste už Lúče dlhšie netrpezlivo očakávali a pýtali sa, kedy konečne vyjdú. Teraz ich držíte v ruke a myslím, že rýchlo zistíte, prečo ste na ne museli tak dlho čakať. Či sa to oplatilo, musíte posúdiť už sami. Vzhľad Lúčov prešiel radikálnou zmenou, dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem veľmi rada, ak dostanem aj nejakú spätnú väzbu, či už pozitívnu alebo negatívnu, prostriedkov na komunikáciu máme určite dosť. Tentokrát je to opäť dvojčíslo, takže je obsahovo

bohatšie, zlá správa však je, že najbližšie vyjde ďalšie číslo až v lete. Dôvodom sú moje tohtoročné bakalárske štátnice. Dovtedy vyhlasujem malý konkurz: tu napravo vidíte 5 ľudí, ktorí sa príprave Lúčov v rámci svojich možností venujú - vo svojom voľnom čase a zadarmo. Určite sa však aj spomedzi vás nájdu takí, ktorí by Lúčom mali čo dať. Netreba sa báť ponúknuť svoj talent. Ak cítite, že by vás práca v redakcii zaujímala, alebo viete o niekom, kto by sa chcel podieľať na ich výrobe, ozvite sa mi. Vítaná je každá, aj tá najmenšia pomoc. Už vopred sa teším na spoluprácu :) -Monička-

 3

lúče

 Lúče 1+2/2008

z redakcie

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kontaktná adresa: Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Monika Zbínová (Monička) • Redakčná rada: Peter Katrík (Katro), Mária Mazúrová (Maruška), Mária Cibičková (Fiona) • Distribúcia a predplatné: Erika Koyšová, Štúrova 9/9, 018 61 Beluša • Telefón: 0903 464 240 • Registrované na MK SR, registračné číslo 3164/2004 • ISSN 1336 - 7013 • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: P. ThDr. Stanislav Zontak, CM, PhD. provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.


Sv. anton mária pucci

Ľudia ako my

O

bdobie v dejinách, v ktorom sa Anton Mária Pucci narodil, rástol a vyvíjal svoju apoštolskú činnosť, bolo pohnuté a zmätené ako málokedy. Liberálne vzbúrenecké hnutia otriasali rôznymi štátmi Talianska. Dobytie cirkevného štátu v r. 1860 viedlo k rozkolu medzi pápežom a talianskym štátom, ktorý sa obsadením Ríma v r. 1870 ešte väčšmi prehĺbil. V r. 1866 okrem toho zrušili viac ako 200 náboženských spoločností a ich majetok skonfiškovali zväčša pre štátnu pokladnicu. Antiklerikalizmus podporoval napätý pomer medzi štátom a Cirkvou. Slobodomurárstvo slávilo svoju zlatú éru. Okrem toho tu boli aj anarchistické prúdy, socialistické hnutia - javy ovplyvnené nepredstaviteľne nízkou životnou úrovňou robotníkov a roľníkov. Predsa sa však našli popri ľahostajných skupinách aj sily, ktoré s najväčšou svedomitostou študovali sociálne problémy a hľadali vhodné prostriedky, ako priblížiť evanjelium širokým masám. K týmto patril aj Anton Pucci.

Ž

ivot Antona Pucciho navonok neobsahuje nič mimoriadne. Narodil sa 16. apríla 1819 v Poggiole, severne od Florencie,

4    Lúče 1+2/2008

v roľníckej rodine. Bol chudobný, ale verný náboženským zvyklostiam a obyčajom. Ako mladý chlapec musel spolu s ostatnými súrodencami pracovať na poli, v lesoch a gaštanových hájoch. Pán farár ho naučil čítať, písať, rátať a keď zbadal jeho rastúcu inteligenciu, naučil ho aj latinčinu a ostatnú gymnaziálnu látku.

N

apriek ťažkostiam, ktoré mal zo strany vlastného otca, vstúpil ako 18-ročný do materského kláštora servitov vo Florencii. Dňa 23. decembra 1837 prijal rehoľné rúcho a začal noviciát pod menom Anton Mária. Po absolvovaní štúdia v Monte Senariu koncom mája 1843 zložil slávnostný sľub a na jeseň toho istého roka ho vysvätili za kňaza. V auguste 1844 ho poslali ako vikára k farskému kostolu San Andrea do Viareggia pri Ligurskom mori, ktorého obyvatelia boli zväčša rybári a námorníci. V provinciálnej kapitule svojho rádu o tri roky neskoršie dostal hodnosť bakalára filozofie a teológie a v r. 1850 dokonca titul doktora teológie. Od r. 1848 bol už farárom pri kostole San Andrea vo Viareggiu a tam zostal až do smrti. Okrem toho bol 24 rokov priorom


J

eho duchovný život bol mimoriadne jednoduchý a čistý. Žil skutočne podľa ducha evanjelia. Bol mužom, ktorý zasvätil svoj život Bohu v reholi. V jeho prednáškach rehoľným bratom ako aj v káz-

ňách ľudu, okorenených duchom a citátmi Svätého písma ako základný motív zaznieva stále nasledovať pokorného, chudobného a ukrižovaného Krista. Tento rehoľník si osobitne vzal za cieľ nosiť kríž svojho Pána až do smrti. V tomto hlbokom poznaní a v láske k Ukrižovanému spočívajú aj pramene jeho nežnej

lásky k prebolestnej Božej Matke, ktorá trpela spolu so svojím synom ako príklad pre všetkých.

P

retože Anton Pucci žil vo svojom osobnom povolaní tak, že zo svojej Bohu obetovanej obety nič neubral, mohol byť tým ,,curatino santo“

 Lúče 1+2/2008

 5

„S ám krst ne stač í, aby ste sa st ali kre sť anm i. Na to je potrebné zachovávať B oži e zá kony a n a sl ed o va ť ukrižovaného Ježiša, leb o me no kr esťan po chádza od Krista a kresťanom j e ten, kto nasl eduj e J eži ša Kr i st a . “

tamojšieho rehoľného domu a potom 7 rokov provinciálom toskánskej provincie.


REHOĽA SLUŽOBNÍKOV PANNY MÁRIE (SERVITI) - táto rehoľa vznikla vo Florencii. Vyvinula sa z nábožného bratstva, v ktorom sa spájali skutky kajúcnosti s mariánskou úctou. Spočiatku prevládalo v reholi mníšske úsilie o odlúčenosť od svetského ruchu. Preto prví servíti odišli z Florencie do samoty na vrch Monte Senario. Neskôr sa však rehoľa prispôsobila rozličným potrebám a formám apoštolátu. Podobne ako iné reformné hnutia toho obdobia, aj serviti sa usilovali obnoviť svoj život a život iných pomocou evanjeliovej chudoby a dobročinnosti. Veľmi na nich pôsobil vplyv dvoch veľkých, krátko predtým založených rádov františkánov a dominikánov.

SLOBODOMURÁRSTVO - pôvodne organizácia spájajúca staviteľov, architektov, inžinierov, ktorých chránila pápežská bula aby mohli prekračovať hranice a odovzdávať si odborné znalosti. Postupne sa z nej stala sekta, ktorá sa odvoláva na náboženskú doktrínu nazývanú kabala. Hovorí sa v nej, že miesto Boha zaujme človek. Taký človek je považovaný za nového mesiáša, teda za niekoho, kto bol predurčený na to, aby prevzal politickú, hospodársku, duchovnú a morálnu moc nad ľuďmi.

– svätým farárikom – z Viareggia, ako ho všetci už za živa pomenovali. V pastoračnej práci ho viedla myšlienka ,,ukrižovaného Pána, ktorý aby všetkým dobre robil, chcel sa stať bratom všetkých, ktorý vzal na seba všetky ľudské biedy, umrel potupnou smrťou, pokrytý ranami a zaliaty krvou. V r. 1849 najprv založil Kongregáciu kresťanského poúčania detí a dospelých. Pre rybárskych synov, ktorí boli spolu so svojimi otcami na mori, zriadil Večernú školu pre deti a mladíkov na mori. V r. 1850 založil pre mládež alojziánsky zväz a v r. 6    Lúče 1+2/2008

1860 zbožnú Spoločnosť zmieru sv. Jozefa s cieľom udržať silnú katolícku vieru v rodinách a v kresťanskej spoločnosti. Tento systém organizácií mal, pravdaže, pomocnú hodnotu. Jasne to vysvetlil svojmu ľudu na druhú adventnú nedeľu v r. 1864. Pri tejto príležitosti povedal: ,,Neprichádzajte ku mne so svojimi krstnými listami. Ja ich nepotrebujem. Dôkazom o vašom krste, ktorý od vás očakávam, sú dobré skutky… Sám krst nestačí, aby ste sa stali kresťanmi. Na to je potrebné zachovávať Božie zákony a nasledovať ukrižovaného Ježiša, lebo meno kresťan pochádza od Krista a kresťanom je


L

áska k blížnemu, o ktorej ustavične kázal, sa prejavovala aj v jeho rozsiahlej starostlivosti o chorých,

chudobných a opustených. Počas epidémie cholery v rokoch 1854 – 1856 pracoval bez ohľadu na vlastnú osobu. Hovorieval: ,,Nemusíme dlho žiť. Dôležité je iba to, aby sme Bohom darovaný čas patrične využili a robili, čo Boh od nás požaduje“. Do rodín rozháraných spormi a zvadami prinášal pokoj. Z mimoriadnej lásky k deťom zriadil v lete 1856 na pobreží Viareggia detskú liečebňu. Sprvoti tam boli iba tri deti, ale v r. 1875 ich bolo už vyše tisíc. Popri jeho láskavosti, tichosti a ochote nesmieme zabúdať

ani na druhú stránku jeho charakteru. Keď to bolo nevyhnutné, Pucci vedel byť aj nanajvýš energický a veci pomeno-

val pravým menom. Z kazateľnice obhajoval pápeža proti antiklerikálnym a slobodomurárskym útokom, najmä vo vyhlásení Talianskeho kráľovstva a po obsadení Ríma.

A

nton Pucci zomrel vo Viareggiu 12. januára 1892. Mesto Viareggio bolo v rukách slobodomurárov a liberálov. Napriek tomu pri jeho pohrebe obec súhlasila s verejným pohrebom s odôvodnením: ,,Anton Mária Pucci ako človek sa veľmi zaslúžil

o kraj, odhliadnúc od toho, že bol katolicky kňaz, a treba ho považovať za stály príklad skutočných čností.“ V živote Antona Pucciho niet nič mimoriadne.

Nepreslávil sa ako farár z Arsu, neučinkoval za hranicami svojej farnosti, svojho mesta. Jeho svätosť pozostáva v tom, že ako rehoľník a farár žil v úzkom spojení s ukrižovaným Pánom deň po dni, pri každom skutku, v každom okamihu. Za svätého bol vyhlásený v r. 1962. podľa knihy Kamil Mečiar: Životy víťazov spracovala Vladka

 Lúče 1+2/2008

 7

„Ne mus íme d lho žiť. D ôlež ité je iba to, aby s me Bo hom darovaný čas patri čne využi l i a robi l i , čo B oh od ná s p o ža d u j e. “

ten, kto nasleduje Ježiša Krista“.


služba chudobným I.

spiritualita

D

rahí mladí priatelia! Keďže naše Združenie sa má rozvíjať najmä v štyroch oblastiach: vincentskej, mariánskej, cirkevnej a laickej, rozhodli sme sa tento rok zamerať obsah našej Spirituality práve na prvú oblasť, teda na rozvíjanie našej vincentskej charizmy, ktorá sa najviac prejavuje SLUŽBOU CHUDOBNÝM, pri čom sa myslí nielen na chudobu materiálnu, ale aj duchovnú, ktorá v dnešnej dobe prevyšuje hmotnú biedu.

D

nes by sme si viac povedali vo všeobecnosti o starostlivosti o druhého človeka, o tom, že je to naša prirodzená povinnosť ako kresťanov slúžiť druhým, zaujímať sa o nich a poukážeme si aj na príklad samotného Pána Ježiša, ktorý sa úplne rozdával v službe blížnym.

J

ednou z najzákladnejších povinností, na ktorú sv. Pavol upozorňoval kresťanov vo svojej dobe, bola povinnosť vzájomnej a opravdivej úcty. Pavol bol presvedčený, že kresťania sú členmi Kristovho tela (t. j. Cirkvi) takým istým spôsobom, ako sú v prípade ľudské-

8    Lúče 1+2/2008

ho tela jednotlivé jeho časti súčasťou celého tela. Musia si byť vzájomne tak blízki, tak sa potrebovať a byť natoľko časťou jeden druhého, ako sú si navzájom rozličné časti jedného tela. To, čo kresťanov navzájom spája a prehlbuje ich identitu ako členov


N

eschopnosť postarať sa, mať o ľudí záujem, svedčí viac než čokoľvek iné o neľudskosti ľudskej osoby. Je tomu tak preto, lebo starať a zaujímať sa o iných je vec tak dôležitá

pre ľudskú podstatu, že v skutočnosti sa môže dať medzi tieto dve veci znamienko rovnosti: byť človekom znamená byť schopný (po)starať sa, byť ľudskou osobou znamená mať o iných záujem. Postarať sa znamená prejaviť svoju ľudskosť. Nepostarať sa,

byť bez záujmu, znamená postaviť bariéru medzi seba a svoju vlastnú ľudskosť. Tým najpravejším menom človeka je STAROSTLIVOSŤ = SLUŽBA. Tragédiou samotného jadra ľudskej osobnosti však je,

 Lúče 1+2/2008

 9

„Naprie k našej v eľke j túžbe po láske považ ujeme takmer všetko za dôl eži tej ši e, ako j e l á s ka .“ (Er i c h Fr o mm)

Kristovho tela, je VZÁJOMNÁ STAROSTLIVOSŤ A SLUŽBA.


Ježiš je starostlivý o všetko, čo je na zemi: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.“ (Jn 10, 14-15) „Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!“ (Mt 6, 28-30) - pomáha ľuďom: „...a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých.“ (Sk 10, 38)

„Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.“ (Mt 14, 14)

„Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: ‚Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.‘“ (Mk 2, 5)

- uzdravuje ich: „On (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho...“ (Mt 8, 3)

že starostlivosť, ktorá nás robí naozaj autentickými a opravdivými ľuďmi, nám pripadá bremenom niekedy až tak ťažkým, že človek dá radšej prednosť tomu, že bude niečím iným, než tým, čím v skutočnosti má byť. Neochota a nezáujem o iných sú preto veľmi bežné. To je dôvod, prečo si Matka Tereza mohla dovoliť povedať, že najväčšou chorobou sveta nie je tuberkulóza alebo malomocenstvo, ale to, že sa cítime nechcení, nemilovaní a že máme pocit, že sa o nás nikto nezaujíma a nestará.

S

tarať sa jeden o druhého nebude však znamenať, že budeme jednoducho jeden voči druhému napríklad iba slušní alebo že si budeme ponúkať nejakú rutinnú pomoc. Ani to nebude znamenať, že

„Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.“ (Mt 8, 15) „On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: ‚Effeta,‘ čo znamená: ‚Otvor sa!‘“ (Mk 7, 33-34) „Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.“ (Lk 18, 15) 10    Lúče 1+2/2008

v istých obdobiach prichystáme pre takto odkázaných ľudí nejakú akciu alebo pozornosť. Napríklad kapustnica na Vianoce pre chudobných nestačí. Byť k dispozícii svojim priateľom len v čase, kedy to nám vyhovuje, nie je vyjadrením toho druhu vzájomnej starostlivosti, na ktorú upozorňuje sv. Pavol. Zbierať peniaze pre obete hladu v Afrike, avšak zostať v mlčaní voči nespravodlivým politickým štruktúram, ktoré sú príčinou hladu a utláčania vo svete, určite nebude stačiť, aby sme si splnili povinnosť ustarostenosti, ktorá sa žiada od kresťanov, ktorí to myslia s kresťanstvom vážne.

T

oto slovo v sebe obsahuje silný pocit a neodkladnú reakciu. Kresťanská starostlivosť si vo svojom najhlbšom zmysle vyžaduje


P

re Ježiša starostlivosť o sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorí sa vrátili zo svojej prvej misijnej

cesty, priniesla vzrušenie a príchuť úspechu. Starostlivosť o zástupy, ovce bez pastierov, ktoré mali na sebe mokvajúce vredy a ktorých správanie bolo často bláznivé, mu priniesla vyčerpanosť a často smútok. Starostlivosť o Máriu z Magdaly mu priniesla kritiku a klebety o jeho úsudkoch. Starostlivosť o Nikodéma mu priniesla frustráciu. Starostlivosť o Lazára, Martu a Máriu z Betánie mu priniesla priateľstvo. Starostlivosť o učeníkov, keď sa spoločne delili o poslednú večeru, vyústila do láskyplného vyjadrenia jeho lásky. Starostlivosť na jeho ceste na kalváriu mu priniesla drsný teror...

S

tarostlivosť nedovolí, aby sa utrpenie – či už v sebe alebo v iných – stalo prekážkou láske. Je to čnosť, ktorá umožňuje láske prekonať svoju prvú a najťažšiu prekážku, totiž ťarchu a nepohodlie. V tomto zmysle je starostlivosť čnosťou, ktorá sa najviac podobá na lásku. Samozrejme, starostlivosti môže byť aj priveľa. Tak ako pri každej čnosti, je dôležité zachovať mieru a mať silný cit pre rozlišo-

vanie. Kedy je starostlivosť láskou a nie obťažovaním druhého? Vtedy, keď tomu druhému dá slobodu našu starostlivosť prijať alebo ju odmietnuť. Keď človek, ktorý sa stará, sa nestará preto, lebo to sám potrebuje. Aj to je možné. Starostlivosť môže totiž v konečnom dôsledku robiť lepšie jemu samému, ako tomu druhému. Starostlivosťou o druhého si neuspokojujem vlastné potreby, ale potreby druhého. Iba vtedy je starostlivosť autentická. A preto starostlivosť ako prejav lásky bude vždy vecou obety. A ako taká nebude nikdy samozrejmá. Starostlivosť a záujem o druhého bude vždy skutkom heroizmu.

P

rvotní kresťania videli v Ježišovi model pre ľudskú starostlivosť. Takmer celá jeho aktívna služba bola zameraná na poskytovanie starostlivosti. Ježiš sa staral o všetkých ľudí, no zvlášť sa staral o utláčaných, o tých,

 Lúče 1+2/2008

 11

„ V š e t k o , č o r o b í m e , j e i b a k v a p k a v m o r i , a l e k e b y s m e t o n e r o b i l i , t á k v a p k a b y t a m c h ý b a l a . “ ( M a t k a Te r e z a )

zaangažovanosť a záväzok. Je to citový pohyb smerom k druhému, ktorý je pohybom aj úprimným, aj dôstojným. Nie je to pohyb len smerom k inému, je zároveň v prospech iného. Starostlivosť v biblickom zmysle nás nikdy nenechá nepohnutých. Starať sa znamená cítiť. Starať sa však nie vždy znamená cítiť sa dobre. Starostlivosť v nás bude vyvolávať celú škálu pocitov – niektoré príjemné, niektoré nepríjemné, ba niektoré dokonca až agonizujúce. Človek, ktorý sa stará, musí mať preto vybudovaný oporný systém, ktorý ho bude prevádzať cez obdobia kríz spôsobených nevďačnosťou ba i hrubozrnnosťou zo strany tých, ktorým pomáha. V tom nám najlepšie pomáha naša viera, ktorá nás neustále upozorňuje na podstatu. Ďalej naša modlitba, kde si v dialógu s Bohom riešime svoje frustrácie a čerpáme posilu. A tiež aj opora našich priateľov, ktorí majú rovnaké zameranie (napr. aj zo ZMM).


MATKA TEREZA - vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, odmalička túžila pomáhať tým najbiednejším a stále hľadala spôsob, ako to uskutočniť. V osemnástich odišla do kláštora loretánok v Dubline. V r. 1937 začala učiť v Indii na strednej škole a navštevovala chudobné predmestia, kde najskôr pomáhala len troškou jedla a pekným slovom. Počas cesty vlakom do Himalájí, počula Boží hlas: príkaz, aby odišla z rádu, žila s najbiednejšími a pomáhala im. Keď mala 38 rokov, rádový oblek definitívne vymenila za lacné bielo-modré sárí. Najskôr sa vyučila za zdravotnú sestru, o rok neskôr len s kúskom mydla a piatimi rupiami vo vrecku odchádza do Kalkaty a začína svoju misiu. Učí deti na ulici čítať a základom hygieny. Postupne sa k nej pridávajú ďalšie ženy a jej komunita sa rozrastá. V roku 1950 dostáva povolenie od Vatikánu založiť Rád misionárok lásky. Misionárky lásky v uliciach Kalkaty počas jej života pozbierali viac ako 75-tisíc ľudí, Okrem toho rozdávali jedlo, liečili a učili deti. Tisíce detí by sa bez nich nikdy neboli narodili, Matka Tereza odhovárala budúce matky od potratu a sama sa ujímala ich detí. V roku 1979 jej bola udelená Nobelova cena za mier. Banket na počesť udelenia ceny však odmietla - vraj nech radšej nakŕmia 400 indických detí. Matka Tereza nevstupovala ľuďom do svedomia a nepokúšala sa hľadať korene utrpenia. Iba slúžila. Nekonala žiadne zázraky, len jej dobrota bola veľmi veľká...

ktorí nemali nikoho, kto by sa o nich postaral. No nakoľko postoj starostlivosti bol u Ježiša tak veľmi súčasťou jeho osobnosti, dotkol sa vlastne celého stvorenia. Evanjelisti predstavujú Ježiša ako toho, na ktorom bola evidentná úctivá starostlivosť o všetko na zemi.

J

ežiš sa zahľadel na stráne vŕškov a všímal si pohyby prírody. Videl pastierov, ako sa starajú o svoje ovce, ako ich hľadajú, keď niektorá z nich zablúdi, ako ich volajú po mene a aký známy je hlas pastiera pre tieto zvieratá, že ho hneď rozpoznajú ako hlas svojho pastiera. Všimol si voly vytiahnuté a zachránené z cisterny v sobotu. Zapozeral sa na horizont a všimol si nasýtené vtáky, spievajúce od spokojnosti. Jeho oči boli často oslňované takmer žiariacimi kvetinovými poľami a mnohofarebnými lúkami jeho vlasti.

Č

okoľvek si všimol v tomto svete prírody, hovorilo k nemu o starostlivom Bohu, ktorý kŕmil vtáky a maľoval kvety. Zvieratá a rastliny používal, aby na ich príklade poukázal na starostlivosť 12    Lúče 1+2/2008

Božiu – starostlivosť, ktorá bola iba malým zlomkom starostlivosti, ktorú Boh preukazoval ľuďom.

P

re Ježiša bola starostlivosť o ľudí ďaleko dôležitejšia, ako zachovávanie príkazov o sobote. Jeho starostlivosť prelamovala bariéry rasy a náboženstva. Bola väčšia než samotný Zákon, a to jednoducho preto, lebo prejavy ľudskej lásky, ktorá stavala ľudí na nohy, boli základom a cieľom Zákona na prvom mieste. Nič na svete nesmelo a nesmie brániť potrebe (po)starať sa o iných a žiadne náboženské povinnosti nemôžu ospravedlniť človeka od kresťanskej povinnosti postarať sa o druhého: ani obeta; ani pôst; ani modlitba.

J

ežiš prejavoval svoju starostlivosť o ľudí všetkými možnými spôsobmi. Trávil s nimi čas, čas so zástupmi odkázanými na pomoc a čas so svojimi najbližšími priateľmi. Chodieval na ich hostiny, viedol s ľuďmi rozhovory neskoro do noci, prechádzal sa po pšeničných poliach. Delil sa s nimi o svoje sny a vízie. Často pred tými, ktorí boli ochotní počúvať, vylieval


B

ol to Mesiáš, ktorý sa stotožnil s krvácajúcimi a chromými davmi. Jeho reč bola preplnená súcitom. Nikdy ľudí neobviňoval, ani neobžalovával. Ich hnisajúce rany ho neodpudzovali. Ich šialené správanie ho nevystrašovalo. Ich požiadavky ho neparalyzovali. Ich nevďačnosť ho nezastavila.

J

ežiš sa často dotýkal tých, ktorí k nemu prichádzali, aby ich uzdravil. Držal ich a dotýkal

plakal nad nimi. Angažovanosť Ježiša na životoch ľudí a cena, ktorú za to platil, zostávala stále čerstvá v mysliach jeho učeníkov. Bol človekom, ktorý tu bol pre iných úplne a dokonalým spôsobom. Ľudskú starostlivosť potlačil až úplne k jej limitom, ba ponad ne, a stálo ho to veľa. Prvotní kresťania na to spomínali. Vedeli, že svoju pamäť môžu udržovať živú iba vtedy, keď na seba prevezmú vo vzájomnom vzťahu jedného voči druhému to isté riziko, ktoré on vzal pre nich.

V

ieš sa postarať? Je pre teba starostlivosť o druhého dôležitá? Vieš

byť emocionálnou oporou človeku, ktorý trpí? Alebo v tej chvíli pred ním utekáš? Ako sa vyrovnávaš s nevďačnosťou tých, o ktorých sa staráš? Kde máš zdroj posily, osvieženia a novej energie? Vieš ľuďom dať slobodu pri prijímaní alebo odmietnutí tvojej starostlivosti o nich? Vieš sa stiahnuť do úzadia? Nie je ti starostlivosť o iných napĺňaním svojich vlastných potrieb? z rôznych prednášok o. Milana Bubáka pripravila sr. Petra Jedličková, DKL

sa ich. Diskutoval s nimi, učil ich,

 Lúče 1+2/2008

 13

„Ľudia sa zaujímajú o deti v Indii a Afrike, kde umierajú na podvýživu, hlad atď. Ale milióny iných umierajú z vôle vlastnej matky. A v tom je najväčšia prekážka mieru: lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa?“ (Matka Tereza)

svoje srdce. Uzavrel s nimi zväzky. Zvlášť si všímal masy, o ktoré sa nikto nestaral, a vychádzal k nim s odpustením a uzdravením znova a znova:


Moja zodpovednosť za úlohy a práce moja zo dpo práce (o vednosť za úlo hy a d 13 rok ov) lady do neba pok dobré skutky (7 - 13 rokov) mária a chu dobní (od 1 4 rok ov)

CIEĽ

svätý vincent a chudobní (od 14 rokov)

POMÔCKY

svedomitosť dôslednosť C I E Ľ ochota lístočky so situáciami

4-krát o službe

stretko

Ak je to možné, stretko uskutočníme v prírode, ak nie, len teoreticky: Sledujeme mravenisko - mravce sú stále v pohybe, každý niečo robí, všetko je zorganizované... Čo by sa stalo, keby niektorý odmietol pracovať - chaos, dezorientácia, nesplnená úloha, bol by “vypískaný”... Takže každý jeden je tam potrebný. A je veľmi dôležité, aby si každý dôkladne splnil, čo má. Rozdáme lístky so situáciami, ktoré si pripravia formou scénky. Na lístku je len predostretá situácia, ich úlohou je domyslieť a dotvoriť reakciu: a) mama 2x po sebe zabudne kúpiť otcovi noviny b) mama nestihne oprať dcére na diskotéku najobľúbenejšie rifle c) dcéra neurobí nákup, lebo sa zabudne s priateľkou d) syn sa nepripraví na skúšku, opakuje ročník, štúdium sa platí Každú situáciu spoločne rozoberieme. Ak si neplním svoje úlohy a povinnosti, narúšam vzťahy, komplikujem situácie, život. Skúsime nájsť príklady z vlastného života. Preto sa pokúsim na svoje povinnosti pozrieť ako na Bohom ponúknutú šancu a prejavenú dôveru - i od ľudí (rodičia, učitelia...) a budem sa snažiť o ich zodpovedné plnenie.

ZÁVER

14    Lúče 1+2/2008


CIEĽ

Zamyslieť sa nad tým, že iba skutky z lásky nám otvoria nebo. Pokúsiť sa motivovať deti ku konaniu každodenných skutkov z lásky.

POMÔCKY orechy vo vrecúšku (doma otvoríme orechy, vyberieme jadrá a vlepíme srdiečko s danou úlohou, ktorú bude mať dieťa splniť v daných dňoch, napr. poumývať riad, poliať kvety, povysávať, vyniesť kôš...). Porozprávame deťom legendu (hore) a povieme: „Deti, táto legenda nám chce povedať, že plody dobrých skutkov prináša iba láska. Je dôležité každý deň urobiť jeden dobrý skutok s veľkou láskou, ako veľa dobrých skutkov bez lásky.“

Z

omrel človek, ktorý sa sám pokladal za spravodlivého, preto s veľkou istotou kráčal k nebeskej bráne. So sebou niesol svoje dobré skutky v podobe orechov. Prišiel ku sv. Petrovi, a potom ich musel roztĺcť, aby Peter videl, aké majú jadrá. Človek rozbil prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty orech a každý bol prázdny, bez jadra. Tu mu sv. Peter povedal: „Ja nemám čas pri tebe stáť, len rozbíjaj a ak nájdeš jadro, potom môžeš zaklopať na bránu neba. Ale ak jadro nenájdeš, potom niet pre teba miesta v nebi. Ak tvoje orechy nemajú jadrá, potom v tieni nemali slnko lásky, ktoré by ohrialo tých, pre ktorých boli tieto dobré skutky urobené.“ Sv. Peter odišiel a človek rozbíjal svoje orechy, ale jadro nenašiel v žiadnom orechu. Jeho dobré skutky neboli robené ani z lásky k Pánu Bohu, ani z lásky k blížnemu. On ich robil len preto, aby ho ľudia chválili a o ňom rozprávali. Nerobil ich ani pre Boha ani pre blížneho, iba pre seba samého.

ZÁVER Potom rozdáme oriešky a každý si prečíta skutok, ktorý sa bude snažiť plniť s láskou v nasledujúcich dňoch.

Po tejto aktivite sa zahráme, zaspievame pieseň „S láskou zmeňme aspoň kúsok zeme“ a rozhodneme sa konať skutky lásky tým, ktorých máme radi, ale aj tým, ktorí nám nie sú až takí sympatickí.

„ Z a j t r a z m e n í m s v o j ž i v o t . V č e r a s o m t o c h c e l u r o b i ť d n e s . “ ( M a r k Tw a i n )

Dobré skutky - poklady do neba


Mária sa ponáhľala do hornatého kraja navštíviť Alžbetu, svoju príbuznú. Ažbeta počala až v starobe a Mária dobre vedela, že táto stará žena bude potrebovať pomoc.Tak sa vydala na dlhú cestu, ba priam sa ponáhľala pomáhať svojim blížnym. A robila to s veľkou radosťou. Pri stretnutí s Alžbetou sa jej srdce a celá jej bytosť s radosťou modlí: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ /Lk 1, 46 - 55/

Mária a chudobní CIEĽ

Spolu s mladými sa zamyslieť nad chudobou.

Modlitba a vhodná pieseň k téme.

ÚVOD

V súčasnosti každý túži ma hmotné veci a chce mať stále viac a viac a pritom zabúda na svoju dušu. Stáva sa tak chudobným Božej lásky. Stále mu čosi chýba a myslí si, že potrebuje mať niečo, čo ešte nemá a miesto hľadania 16    Lúče 1+2/2008


• Chudoba poslušnosti – Mária vždy robila všetko, čo jej prikázal Boh. Neodporovala mu. Mohla si povedať: „Veď som Matkou Božieho Syna, prečo by som mala žiť chudobne a pomáhať iným?“ Ale Mária s pokorou všetko počúva, prijíma a zachováva vo svojom srdci. Nám mladým to mnohokrát chýba. Všetko ohundreme.

Rozdeliť sa na 2 skupiny, vymyslieť ďalšie chudoby a prezentovať sa pred inou skupinou, porozprávať sa o chudobe rôzneho druhu. Kto má aký postoj k chudobným (napr. k bezdomovcom...)?

• Chudoba dôvery – Panna Mária vždy dôverovala Bohu. Vtedy, keď počala z Ducha Svätého (podľa vtedajšej doby ju mohli ukameňovať, keďže počala pred svadbou), keď Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, keď obetoval za nás svoj život.

Desiatok ruženca a poprosiť Pannu Máriu, aby nám pomáhala odstraňovať naše chudoby, aby sme vždy vedeli pomôcť tomu druhému bez toho, aby sme robili rozdiely.

AKTIVITA

ZÁVER

Podľa Máriiných čností by sme i ďalej mohli odvádzať rôzne chudoby.

• Chudoba srdca – znamená úplnú odovzdanosť do prozreteľnosti nebeského Otca. Je to úplná dôvera, že Boh sa stará o všetko.

 Lúče 1+2/2008

 17

„Božie kráľovstvo na zemi sa začalo vtedy, keď Mária vyriekla svoje „staň sa“.“ (sv. Edita Steinová)

Boha, či túžbe po ňom, vyhľadáva a túži po nových materiálnych veciach. A vtedy prichádza Mária cez naše srdcia a ruky. Tým, že si z nej berieme príklad, pozorujeme ju, jej život, jej čnosti, učíme sa od nej, ako máme my milovať a slúžiť iným. Mlčaním a láskou dokázala poslúžiť každému. Nikto od nej neodišiel bez pomoci... Pozerajúc sa na Máriu, aj my sa máme snažiť pomáhať všetkým tým, ktorí potrebujú pomoc. Panna Mária nám posiela na zem ľudí, ktorí sa starajú o týchto hlavne mladých ľudí, či už trpia chudobou materiálnou alebo duchovnou. Môžeme spomenúť napr. Matku Terezu alebo sestru Elvíru z Medžugoria – stará sa o narkomanov (tí sú chudobní duchom). Pomáha im, aby túžili po Bohu, po jeho láske (môžeš si o nich niečo preštudovať a potom o nich bližšie porozprávať). Uvedieme niektoré chudoby:


SVÄTÝ VINCENT DE PAUL sa narodil v chudobnej rodine v dedinke Pouy v juhozápadnom Francúzsku. Odmalička sa chcel stať kňazom a pomáhať svojej rodine. Bol vysvätený v r. 1600 ako 19-ročný. V roku 1605 sa Vincent pri jednej ceste po mori dostal do rúk mohamedánskych pirátov a ako zajatec strávil dva roky v Tunise. Na slobodu sa dostal dobrodružným útekom s odpadnutým kňazom, ktorého obrátil. Hlavná etapa jeho života sa však začala po jeho príchode do Paríža. Najskôr v r. 1610 dostal miesto kaplána – almužníka kráľovnej Margity de Valois. V tom čase stretol kardinála Petra de Bérulle, zakladateľa spoločenstiev Oratórií vo Francúzsku, ktorý mu v r. 1612 ponúkol vedenie vidieckej farnosti Clichy pri Paríži. Tu mal možnosť hlbšie poznať problémy kňazskej služby na francúzskom vidieku. Vincent si obľúbil drsných vidiečanov a oni si obľúbili jeho. Už po roku mu kardinál Bérulle naliehavo odporúčal, aby prevzal miesto duchovného vo vplyvnej rodine generála kráľovských galejí Gondiho. Mal byť vychovávateľom jeho synov a duchovným celej rodiny. Vincent iba nerád prijal službu v bohatej rodine, no usiloval sa využiť pre dobrú vec všetky možnosti, ktoré sa mu tam ponúkali. Jeho láskou však ostali chudobní, ktorým pomáhal v duchovnej i hmotnej biede. Osobitná príležitosť na to sa mu naskytla, keď sa roku 1617 stal farárom v Châtillon-lesDombes neďaleko Lyonu. Bol tam asi mesiac, keď medzi jeho farníkmi ochorela jedna chudobná rodina. Vincent na kázni vyzval farníkov, aby... (pokračovanie na str. 20)

S v. V i n c e n t a c h u d o b n í

CIEĽ

Priblížiť prácu sv. Vincenta de Paul, poukázať na to, že v každom blížnom je ukrytý sám Ježiš, nájsť možnosti, ako aj ja môžem pomôcť chudobným.

POMÔCKY

18    Lúče 1+2/2008

Sväté písmo, kniha Svätý Vincent de Paul – misionár (alebo iná kniha o sv. Vincentovi)


B

E

N

Ý CH A J U D E D I M O J B I K A R

Á K Ž R O

Š T I M L

Š O

V

TAJNIČKA: 1. Prvý hriech zo 7 hlavných hriechov 2. Ten, kto zradil Ježiša 3. Terajší pápež 4. Kto dostal na vrchu Sinaj 10 božích prikázaní? 5. Sviatosť, pri ktorej prijímame Ducha Svätého 6. Krstné meno Jána Pavla II. DISKUSIA: Čo je chudoba? Cítime sa chudobní? Kto je podľa vášho názoru chudobný? Stretli ste sa vo vašom živote

s chudobou? Aký máte názor na bezdomovcov? Môže byť chudobný aj ten, kto má milióny?

PRÍBEH:

Ž

ila raz istá pani, ktorá nič na svete tak nemilovala ako svoje psíča. Celým srdcom na ňom lipla. Psíča muselo byť vždy pri nej. Často sa s ním rozprávala ako s malým dieťaťom. Patrili mu tie najlepšie maškrty zo stola. V noci spával v jej posteli na hodvábnej poduške. edného dňa však psík ochorel, nemohol žrať a čoskoro zdochol v náručí svojej panej. Dáma prelievala horké slzy za svojím miláčikom a bola taká zúfalá, že aj ochorela. Myslela, že už zomrie od žiaľu. A to všetko pre jedného psa!

J

A

N

I

E

DISKUSIA O PRÍBEHU: Boh nás stvoril z lásky a pre lásku. Každý z nás má v sebe more, oceán lásky, no stáva sa, že našou láskou plytváme a dávame ju nie tým, ktorí ju najviac potrebujú. Tak, ako tá pani. Celú lásku venovala svojmu psovi. Ako sme čítali, často sa s ním rozprávala a keď zdochýnal, určite ho zahrňovala stovkami slov. Tie slová boli určite milé a povzbudzujúce, ale o koľko by možno tieto slová pomohli viac človeku? Neplytvajme teda svojou láskou, ktorá je v nás zasiata, ale rozdávajme ju ľuďom okolo. Tak, ako to robil sv. Vincent (ak mladí nevedia, kto to je, bolo by vhodné niečo povedať o jeho živote).

 Lúče 1+2/2008

 19

„Boh nechce naše vedomosti ani naše diela, ak mu nepatrí celé naše srdce.“ (Sv. Vincent de Paul)

P


(pokračovanie zo strany 18) ...pomohli ako môžu. Tí tak veľkodušne dpovedali na výzvu, že chorú rodinu doslova zasypali darmi. Vincent sa potešil, ale videl, že to je iba krátkodobé riešenie. Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka charitatívneho bratstva, ktoré by sa staralo o chudobných vo farnosti. Vincent získal pre túto službu viaceré ženy, ktoré boli združené vo farnostiach do bratstiev kresťanskej lásky, ktoré Vincent zakladal všade, kade prechádzal a čoskoro sa rozšírili na celé Francúzsko. V tom istom roku mal Vincent prvé ľudové misie v obci Folleville. Kázal s takým úspechom, že prizvaní kňazi nestačili spovedať. Z Châtillonles-Dombes sa Vincent vrátil naspäť k rodine Gondi. Pritom pokračoval v organizovaní charitatívnych bratstiev po dedinách. Neskôr sa mu podarilo založiť Bratstvá priamo v Paríži, kde sa ich členkami stali dámy z popredných rodín. Podarilo sa mu získať niekoľko horlivých kňazov, s ktorými sa už od roku 1618 začal venovať tzv. ľudovým misiám. Najvýznamnejšou inštitúciou, ktorú založil Vincent, bola Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, čo bolo na tú dobu pokrokové, pretože sestry neboli zatvorené v kláštoroch, ale vychádzali slúžiť chudobným do ich príbytkov. Založil ju spolu so sv. Lujzou de Marillac v roku 1633. Napriek ustavičnému telesnému a duševnému vypätiu sa Vincent de Paul dožil na tú dobu pomerne vysokého veku 79 rokov. Zomrel 27. septembra 1660. Vtedy už jeho duchovní synovia a dcéry pracovali vo všetkých častiach Francúzska a v mnohých iných krajinách.

DISKUSIA: Niekedy, keď vidíme bezdomovca, chorého alebo Róma, cítime

snažme sa odolávať a myslime na to, že aj Pán Ježiš bol

odpor. Ako to prekonať? Je nejaký recept?

Istý recept nám podáva aj Ježiš, keď hovorí: „Čokoľvek urobíte jednému z týchto maličkých, mne ste to urobili.“ (Mt 12, 46 – 50). Predovšetkým týmto heslom sa riadil celý svoj život sv. Vincent. Snažme sa aj my vidieť v každom človeku Krista a jeho tvár. Aj Vincent sa často stretával s tým, že ľudia, ktorým chcel pomôcť, boli suroví, zahrnuli ho nadávkami, našiel len posmech a nevďak. Aj teraz sa s tým často môžeme stretnúť. Toto správanie nás určite niekedy aj znechutí. No 20    Lúče 1+2/2008

hanobený, opľuvaný, nevinne odsúdený, ale nosil v sebe takú lásku, že aj napriek všetkému vytrval. (Mt 10, 25 – 33). Chudobný nemusí byť len ten, ktorý je v hmotnej núdzi, ale často v našom okolí stretávame ľudí, ktorí sú chudobní v duchu, v duši. Nemajú chuť žiť, sú smutní, nenachádzajú východisko zo situácie, a mnohí potom končia svoj život samovraždou. Vtedy nepotrebujú svoje milióny na kontách, ale potrebujú skôr slová povzbudenia. Potrebujú cítiť lásku, ktorej máme nadostač, tak ju skúsme rozdávať! V TV môžeme často vidieť


DISKUSIA: Ako môžeme pomôcť ako ZMM našej farnosti? (nápady)

Nezabudnime robiť všetko s láskou!

ZÁVER Namiesto modlitby si prečítajme Hymnus na lásku. Môžeme si tiež prečítať: Mt 6, 1 – 4; Mt 19, 21 – 22; Mt 25, 33 – 40. spracovala: Zuzana Černajová, Beluša

POZNÁMKA: Dobré je si na takéto stretko pozvať nejakého misionára, alebo človeka, ktorý sa priamo stretáva s chudobnými, aby porozprával svoje svedectvá.

„Nestačí mať lásku v srdci a na perách. Musí prejsť do činov, lebo až vtedy je dokonalá, keď v srdciach tých, ktorých milujeme, vzbudzuje lásku.“ (Sv. Vincent de Paul)

chudobné štáty Afriky a biedu v nich. Sme ďaleko a nemôžeme im pomôcť priamo. Existujú však rôzne zbierky, či už peňazí, hračiek, šatstva. Ak chceme pomáhať, ale nevieme sa zatiaľ na to odhodlať, tak predsa máme ešte jednu zbraň, ktorou môžeme pomôcť – MODLITBA.


nestrácam nádej...

na koberček

K

ňazom Misijnej spoločnosti je už skoro dvadsaťosem rokov, z toho pätnásť rokov pôsobil ako misionár v Paname. V júli 2004 bol zvolený za 23. nástupcu svätého Vincenta de Paul. Ústretový a vrúcny, šíriaci okolo seba pokoj, charizmatický a veselý, historicky poprvýkrát navštívil našu krajinu. O jeho pôsobení, zážitkoch, nádeji aj sklamaní, o mladých ľuďoch a Združení mariánskej mládeže (ZMM), o mariánskej úcte a o službe vám ponúkame exkluzívne interview. Generálny otec Vincentínskej rodiny vo svete:

G. GREGORY GAY, CM

22    Lúče 1+2/2008

Ako vnímate seba v pozícii generálneho otca?

M

yslím si, že jednou z príčin prečo som bol zvolený, je moja misionárska skúsenosť. Keď som bol misionárom v Paname, mal som určitú zodpovednosť. Veľa rokov som navštevoval dediny v rozličných častiach krajiny. Teraz ako generálny otec stále vnímam seba ako misionára, ale moja misia je omnoho väčšia. Navštevujem Vincentínsku rodinu po celom svete. V prvom rade mám zodpovednosť za Misijnú spoločnosť sv. Vincenta - kňazov a bratov v 84 krajinách sveta. Takže dúfam, že budem schopný navštíviť všetky krajiny až do roku 2010, kedy skončí moje funkčné obdobie. Doteraz som navštívil veľa, veľa krajín. V rovnakom čase taktiež navštevujem


Odkiaľ čerpáte silu pri tak náročnej a zodpovednej práci?

U

rčite, je to ťažká práca, ale som inšpirovaný ľuďmi. Sú to ľudia, ich viera, ich chcenie poznať hlbšie Božiu lásku a taktiež ich ľudské utrpenie. Je to túžba nie len zdieľať s nimi Božiu lásku, ale taktiež ich aj utešovať v trápeniach. Taktiež čerpám energiu od ľudí, s ktorými pracujem v Misijnej spoločnosti a taktiež od Boha, ktorý sa prihovára našim srdciam

aj dnes. Moje rána trávim v modlitbe približne od 5.30 do 7.00, takže môžem byť sám s Pánom. Odtiaľ čerpám energiu. Tiež ma povzbudzuje, keď navštevujem rôzne krajiny, rôzne vetvy Vincentínskej rodiny. Ich energia, ľudia, láska,

ktorú majú, práca, ktorú vykonávajú, slúžia - keď to všetko vidím, dáva mi to energiu a môžem ísť ďalej. Niektorí ľudia ťažko znášajú, keď musia cestovať, dlhé vzdialenosti, únavné

 Lúče 1+2/2008

 23

„Vždy som mal a stále mám nádej, že ak Združenie mariánskej mládeže pochádza od Boha, čo verím, že pochádza, potom bude trvať navždy.“

Dcéry kresťanskej lásky (vincentky) a ďalšie vetvy Vincentínskej rodiny. Prináša mi to obrovskú nádej.


cestovanie lietadlom, ale mňa to neotravuje. Zvyčajne sú moje návštevy preplnené mnohými aktivitami, pretože každý chce vidieť generálneho otca, každý chce, aby som videl aj ich prácu. Takže sa snažím navštíviť toľko miest, koľko len môžem. A namiesto toho, aby som bol unavený, som plný energie, pretože je dobré vidieť, koľko dobrých vecí sa deje, a odtiaľ prichádza moja sila. Ako môže ZMM pomôcť mladým ľuďom realizovať misionársku činnosť vo svete?

V

prvom rade jedna z naliehavých žiadostí v ZMM je vincentínska dimenzia. A to znamená misionársky rozmer - slúžiť. Na úplnom začiatku sa neučíme len teóriu, čo to znamená modliť sa, čo to znamená slúžiť, ale túto modlitbu a službu s mariánskou mládežou praktizujeme. A myslím si, že je dôležité mať skúsenosť služby práve od úplného začiatku. Začnete doma, najskôr 24    Lúče 1+2/2008

vo svojej rodine, potom vo svojej farnosti, vo svojej krajine, kde sú miesta, na ktoré mariánska mládež môže ísť.

s nimi čas. Takže mladí boli veľmi povzbudení zo skúsenosti misie. Aj toto je jedna z úloh pre ZMM.

Spolupráca v Guatemale

Mladí evanjelizujú mladých

M

M

oja skúsenosť spolupráce so ZMM v Guatemale bola taká, že cez Veľký týždeň sme išli na vidiek a pracovali sme s vidiečanmi, s chudobnými ľuďmi. Dvaja alebo traja členovia mariánskej mládeže išli so mnou a strávili s tými ľuďmi Veľký týždeň. Ja som navštevoval každý deň inú dedinu a trávil

yslím si, že mariánska mládež má veľmi dôležitú úlohu evanjelizovať ostatných mladých ľudí. Pretože si navzájom rozumejú, sú si blízki vekovo, myšlienkami, skúsenosťami. A vplyv, ktorý mladý človek zo ZMM má, môže iných povzbudiť k evanjelizácii, slúžiť spolu s inými mladými ľuďmi.


Môže sa stať laik misionárom vo svete?

V ZMM sa rodia misionári

A

J

k sa ľuďom páči misijná skúsenosť, ak túžia po hlbšej skúsenosti služby a misie, a chcú toto vykonávať pravidelne, vo vincentínskej rodine máme takzvané MISEVI. Názov je zo španielčiny – Misioneros Seglares Vicencianos – a znamená Laickí vincentínski misionári. Oni môžu uskutočňovať túto úlohu mnohými spôsobmi. Stráviť dva alebo tri roky v službe na misii v iných krajinách alebo napríklad pracovať spolu s členmi Vincentínskej rodiny; kňazmi a spolubratmi Misijnej spoločnosti a s vincentkami. Alebo môžu byť súčasťou misijného tímu, veď napríklad aj tu na Slovensku a v Čechách majú vincentíni misijný tím. Takisto aj v iných krajinách majú kňazi vo svojich misijných tímoch okrem vincentiek aj laikov. Je to pre nich príležitosť dať seba samých, zapojiť sa do služby pre samotného Krista, evanjelizovať chudobných a zvlášť mládež.

ednou z najkrajších vecí na mariánskej mládeži je, že dávajú zrod misionárom. V tom zmysle, že ich povolanie byť misionárom prichádza zo Združenia mariánskej mládeže. Je to ako symbol. Povolanie byť misionárom je pestované tým, že patrím k mariánskej mládeži, stávam sa dospelým, aby som sa stal misionárom. Keď som opustil Vincentínsko-mariánsku mládež, stal som sa vincentským misionárom (v angličtine je medzinárodným názvom ZMM

Vincentian Marian Youth - doslovne Vincentínskomariánska mládež, pozn. autorky). Mária dala v určitom zmysle zrod Ježišovi. My všetci sme povinní dať zrod Ježišovi v našich životoch. Živíme Ježiša v našich srdciach, a potom sa s Ním zdieľame s ostatnými. Aké sú vaše skúsenosti s úctou k Panne Márii v iných krajinách?

Z

ačnem s mojou prvou skúsenosťou v Paname. Jedna z veľmi pôsobivých vecí: ľudia v Paname milujú Pannu Máriu. Myslím si, že je to preto, lebo v nej

„Jedna z naliehavých žiadostí v ZMM je vincentínska dimenzia. A to znamená - slúžiť.“

 Lúče 1+2/2008

 25


vidia, kto je. Je matka. Ona je samozrejme Ježišova matka, ale Ježiš ju dal za matku aj nám, keď zomieral na kríži. Hovoril s Jánom, svojím učeníkom: „Ján, to je tvoja matka,“ a potom sa pozrel na svoju matku a povedal: „Toto je tvoj syn“. A Ján

nasledovala Ježiša. Máriu chápu ako prvého učeníka, pretože práve ona je tá, ktorá povedala „áno“, a to dokonca predtým, ako sa Ježiš narodil. Takže je pre nás príklad v nasledovaní Ježiša. Misionár musí mať príklad, a tým je Ježiš, no tým je aj Mária, ako prvý

prekvapený v ázijských krajinách úctou k Božej matke, dokonca aj tých, ktorí nie sú kresťania. Moslimovia a hinduisti majú veľmi hlboký rešpekt k Márii. Možno pre to, že je spojená s ich vlastným náboženstvom. V Koráne vystupuje Mária

predstavuje nás všetkých. V Latinskej Amerike toto ľudia pochopili. Vzali si ju za svoju matku, ochraňujú ju. Ona vie, ako ich utíšiť v bolestiach, v trápeniach. Ďalší pohľad je, že Mária sa stala dôležitou aj na iných miestach, kde ju vidia ako ženu, ktorá prvá

učeník. Mária je známa na mnohých miestach ako „hviezda evanjelizácie“. Ona je tá, ktorá nás usmerňuje.

ako matka. Iní vidia Máriu ako boha. V každom prípade je to súčasť kultúry. Sú aj národy, ktoré zavrhli Máriu. Myslím, že hlavne tam, kde muži nevidia dôležitosť úlohy ženy. Nevidia Máriu ako matku, ako ženu, ako učeníka.

26    Lúče 1+2/2008

Prekvapenie v Ázii

T

oto isté vidím aj inde vo svete. Bol som veľmi


Panna Mária v komunistickej Číne

S

om prekvapený, aké postavenie má Mária v Číne. Nedávno som bol v Číne, kde ľudia veľmi mnoho trpia, podobne ako aj ľudia na Slovensku, ktoré zažilo komunizmus.

Stretol som tam niekoľko vincentiek, ktoré boli v „podzemnej“ tajnej cirkvi a jedna zo starých sestier mi dala ružence. To je jej apoštolát. Vyrábať ružence, rozširovať oddanosť a vernosť k jej požehnanej Matke.

„Stávame sa ľuďmi príliš zahľadenými do seba. Aby sme sa z toho dokázali vymaniť, je veľmi dôležité, aby vincentíni a vincentky pokračovali v podporovaní mladých ľudí.“

Trávim čas s mojou Matkou

V

inej situácii som prišiel k 92-ročnému staručkému kňazovi, ktorý nemohol chodiť. Videl som ho zvonku cez okno. Bol v posteli a modlil sa ruženec. Chceli sme ísť

dovnútra a vidieť ho, ale bol zamknutý v dome. Jeho neter sa o neho starala, odišla do práce, a tak zamkla s reťazou dvere. Povedal som si, že musíme ísť dovnútra. Pomocou skrutkovača sme sa dostali dnu a on sa modlil ruženec. Spýtal

som sa ho, čo tu celé dni robí, keď nemôže chodiť a on mi odpovedal: „Ja len trávim čas s mojou Matkou.“ To bolo nádherné. Tento človek strávil vo väzení mnoho rokov, potom ho poslali naspäť do dediny, a vo svojom dome, v záhrade, začal slúžiť sväté

 Lúče 1+2/2008

 27


omše. Postupne prichádzali aj ďalší ľudia. Keď som vošiel do jeho záhrady, stála tam veľká socha Panny Márie. Čínska vláda na to nikdy nič nepovedala. Tam som videl veľkú oddanosť Matke Božej. Cez Máriu pochopiť Boha

P

ovedal by som, že väčšinou na mojich cestách vidím uctievanie Márie viac pozitívne ako negatívne. Možno niekde nemajú taký vzťah modliť sa posvätný ruženec, ale pravdaže je mnoho spôsobov, ako ukázať vernosť Panne Márii. Pre nás ako katolíkov, myslím si, je rovnováha v tom, že máme Ježiša, ktorého verne nasledujeme a on je Syn Boží. Ale taktiež potrebujeme takzvaný ženský rozmer, možno spôsob, ako porozumieť Božiemu zľutovaniu, Božej blízkosti. Tomuto sa dá lepšie pochopiť skrze Máriu. Vieme, že ona nie je Boh, ale môže nám ukázať Božie zľutovanie a svoju materskú nežnosť. Prichádzajú aj ťažkosti ždy som mal a stále mám nádej, že ak Združenie mariánskej mlá-

V

28    Lúče 1+2/2008

deže pochádza od Boha, čo verím, že pochádza, potom bude trvať navždy. Máme samozrejme ťažkosti s mladými ľuďmi na niektorých miestach Európy, kde sa ich život sa stáva viac materialistickým. Mladí sa zaujímajú viac o seba, o to, čo oni chcú, majetok, bohatstvo. Niekedy majú tendenciu zabudnúť na Boha, zabudnúť na ostatných, dokonca zabúdajú ísť s ostatnými mladými ľuďmi a zažiť svoju vieru nanovo. Toto je zosvetštenie, sekularizácia. Ako hovorí aj pápež Benedikt XVI., cirkvi západnej Európy naozaj prechádzajú hlbokou krízou viery a toto prichádza aj do strednej a východnej Európy.

pokračovali v podporovaní mladých ľudí. V komunitách máme dobrých kňazov a dobré sestry, ktoré vedia ako sprevádzať mladých ľudí. A tam, kde ich máme, ja osobne sa domnievam, že ZMM na tých miestach pretrvá. Je tu niekoľko miest, kde kňazi a sestry cítia, že stratili kontakt s mladými ľuďmi, nedôverujú im, nechcú s nimi tráviť čas a toto nie je dobré. Kde sa to stalo, tam netrpí len mariánska mládež, ale taktiež trpia aj sestry vincentky. Pretože nikdy sa nemôžeme odrezať od mladých ľudí. V každom prípade, mladí ľudia sú energiou života, a tvoria cirkev dneška aj zajtrajška.

Ako vidíte budúcnosť spolupráce mariánskej mládeže so sestrami vincentkami?

Ako vnímate toto medzinárodné stretnutie?

V

krajinách, kde bol veľmi silný komunizmus, napríklad v susedných Čechách, je tendencia zničiť ľudský záujem jeden o druhého. Stávame sa spoločnosťou s ľuďmi príliš zahľadenými do seba. Aby sme sa z tohto dokázali vymaniť, myslím si, že je veľmi dôležité, aby vincentíni a vincentky

M

yslím, že stretnutie v týchto dňoch a jeho výsledky budú pozitívne. Najlepší z najlepších prišli, aby spoločne zdieľali myšlienky, objavovali našu medzinárodnosť, vzájomne sa podporovali, načerpali odtiaľto energiu, a aby ju potom mohli odovzdať každý vo svojej krajine. NESTRÁCAM NÁDEJ...!


ýc h čl

e n o v Z dr už e nia m ariá n

sk e j

mlá

de

že

eh

na

n ie

pre

k vš e t

special thanks to: Peťovi Štupákovi za elektronický záznam rozhovoru

Pripravili:

translation: Mária Mazúrová foto: Daniel Koyš

n

n

izá

c ii

G.

ga

Gr

or

eg

mk

o ry

Bl a h o ž e lá

G a y, CM

ku

B ož

ens

ie p

lo v

aS

Po stretnutí s generálnym otcom som sa cítila plná energie. Jeho povzbudivé slová mi neustále zaznievajú, keď potrebujem nádej. Nech aj vás sprevádzajú pri službe v ZMM jeho myšlienky a jeho pozdrav.

Eu

róp

sk e

ho s

tr e t n u

tia Z M M, Váš bra

v ät t vo s

om

Vi

n n ce

to

vi

 Lúče 1+2/2008

 29


VArím, varíš, varíme...

ENCUENTRO

Z

organizovať veľkú akciu je ako pripraviť slávnostnú rodinnú večeru. Na počiatku stojí vždy myšlienka niečo urobiť, urobiť to dobre, originálne a zaujímavo. Musíš si premyslieť, ako to urobíš, aby sa na nič nezabudlo a všetko bolo tip-top. Nachystáš si všetko, čo potrebuješ a postupne to začínaš spracovávať. Stojíš pri sporáku pol dňa, pomaly toho máš plné zuby, ale robíš to pre svojich najbližších, a tak predsa len všetko dokončíš tak, ako treba. Potom už stačí len prestrieť „strieborný servis“, zapáliť sviečky, pustiť Jemné melódie =) a tešiť sa z rozžiarených pohľadov svojej rodinky. Po hodine „parády“ je všetkému koniec. Všetci majú plné brušká, chvália tvoje kulinárske umenie a ty máš chuť takto variť každý druhý deň =).

A

j na začiatku II. medzinárodného stretnutia národných rád JMV Európy a Blízkeho východu (tak znie oficiálny názov tejto zatiaľ najväčšej megaakcie, ktorú slovenské ZMM pripravilo) bola myšlienka. Myšlienka, ktorú sme na začiatku nebrali ani veľmi vážne, postupne sa však

30    Lúče 1+2/2008

stávala čoraz reálnejšou. Musím však niečo upresniť – obsahovú stránku stretnutia mal na starosti medzinárodný sekretariát v Madride, slovenské ZMM zabezpečovalo „iba“ jeho logistiku. Osobnú záštitu nad priebehom stretnutia prevzal Ján Figeľ, významný európsky politik.

Z

ákladnými témami stretnutia boli úloha laika v Cirkvi a v Združení, zhrnutie vývoja JMV po dvoch rokoch od Generálneho zhromaždenia 2005 v Paríži a zhrnutie pripomienok ku Generálnemu zhromaždeniu 2010. Na stretnutí, ktoré sa konalo v dňoch 5. – 9. decembra 2007 v Agroinštitúte v Nitre, sa zúčastnilo 72 účastníkov zo 14 krajín, boli to predovšetkým zástupcovia jednotlivých národných rád spolu so svojimi sestrami koordinátorkami a národnými direktormi. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť vám ho z pohľadu účastníka slovenskej „výpravy“ :).

Z

vás, ktorí čítate tento článok, je len málo, takých, ktorí ste toto stretnutie prežili na vlastnej koži. A keďže sa hovorí, že raz vidieť je lepšie ako


čle dz.

me oru

z

výb

tor, irek ubd

oC

iná ná

dz.

rod

me

Ya

sm

in

a eC

jus

te

I

AIT ,H tka

J

rcía

en

ría

Ga

zid

S IEL

AN , ŠP KO

O

K ELS

Ma

s esú

pre

oru

ANI

, ŠP

rka

výb

áto

ilar

stokrát počuť, rozhodla som sa, že namiesto siahodlhých opisov vám radšej ponúknem viacej fotiek, aby ste mohli aspoň ZÚČASTNENÉ KRAJINY

e

ry

dz

ka

rdin

M

nis

hou

me

člen

koo

sr.

P aría

De

El K

N

edr

, CM

NO

ELA ZU

E VEN

KO

P. P

illo ast

BA , LI

EXI

M ka,

etic

que

nka

s lny erá gen

íč oľn

rov dob

Em

L ma

z ela ia V

SL

E OV

A ŠP

NS

NI

E

takto vidieť niečo z toho, čo sme videli my... a začiatok mi dovoľte predstaviť vám niektorých členov medzi-

N

S ČE

KO

K LS

O

F

N RA

TA

LI

KO

K ZS

S AN

Ľ PO

SK

O K RA

KO MA

Ú

národného sekretariátu a medzinárodného výboru, ktorí pripravovali obsahovú náplň tohto stretnutia a zúčastnené krajiny.

O E UR

T O SK

R ĎA

SK

CK

LI

N BA

O

N VI

O SL

O

ON U

SK

A KR

O PO

RT

A UG

RI

JIN

LS

 Lúče 1+2/2008

A A

KO

 31


Počas medzinárodného stretnutia sme využili voľný čas aj na to, aby sme zástupcov z jednotlivých krajín trošku vyspovedali. Urobili sme malý prieskum, v ktorom sme každej krajine položili 5 otázok. A tu sú odpovede... 1. ODKEDY FUNGUJE VO VAŠEJ KRAJINE JMV A KOĽKO MÁ V SÚČASNOSTI ČLENOV? TALIANSKO: Združenie existuje od roku 1886, členov je okolo 1200.

zasadnutie prípravných komisií v centre na Oravskej v Nitre

ČESKO: 16 rokov, okolo 145 členov v 7 skupinách. UKRAJINA: Najstaršia skupina začala fungovať v r. 1995. Je tu osem skupín, 11 členov, 123 čakateľov, 1 anjelik. Koľko je v Bielorusku, nemáme informácie. Ale sú tam asi tri skupiny, ktoré pracujú individuálne. Všetky skupiny zatiaľ nie sú spojené na národnej úrovni. SLOVINSKO: 10 rokov, 100 členov. SÝRIA: Od roku 1977 (30 rokov), teraz má okolo 200 členov v Damasku. PORTUGALSKO: JMV v Portugalsku má 23 rokov, máme okolo 500 členov. TURECKO: Zatiaľ u nás nie je JMV. Prosím vás, modlite sa aby sa stalo realitou aj u nás. LIBANON: JMV existuje v Libanone od roku 1848 a dnes má okolo 600-650 členov. FRANCÚZSKO: Od začiatku :), 400 členov.

privítanie chlebom a soľou

streda, 5. december 2007

U

ž od utorka začali prichádzať na Slovensko členovia jednotlivých delegácií. Medzi prvými prišli, samozrejme, medzinárodná prezidentka Yasmine Cajuste, generálny subdirektor P. Pedro Castillo, CM a členovia medzinárodného sekreta32    Lúče 1+2/2008

riátu. Absolvovali posledné prípravné rokovania o priebehu a zabezpečení stretnutia s naším vedením, prezreli si priestory Agroinštitútu a spolu s nami očakávali príchod ostatných účastníkov autobusom z Bratislavy. Po trošku zdĺhavej registrácii mali všetci čas na ubytovanie a vybalenie si vecí, nechýbala večera a prvým oficiálnym bodom programu bola svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol P. Juan José Gonzáles Gonzáles, národný direktor zo Španielska. Na začiatku omše mladí z jednotlivých krajín priniesli k oltáru zástavy svojich krajín, do ktorých sa v ten večer odel obetný stôl. Po omši sa všetci presunuli do kongresovej sály, kde sa mali odohrávať všetky spoločné pracovné zasadnutia. Účastníkov privítala


prinášanie národných zástav na oltár

medzinárodná prezidentka Yasmine, naša predsedníčka Katka, predstavil sa medzinárodný sekretariát a všetky delegácie. Deň sme ukončili spoločnou modlitbou v kaplnke pod taktovkou Turecka. Tým sa „oficiality“ skončili, no ak si myslíte, že o jedenástej už boli všetci v postieľke, tak sa mýlite. Nie že by sa nikomu nechcelo, ba práve naopak, hoci bol za nami len prvý deň, všetci sme boli riadne unavení. No bolo treba zhodnotiť uplynulý deň, upresniť program na ten ďalší a pripraviť všetky chýbajúce materiály. Preto zasadlo medzinárodné vedenie s tým naším slovenským (takto sa to opakovalo každý večer) a ešte do noci sa rokovalo.

úvodná svätá omša

úvodné privítanie Katky a Yasmine v kongresovej sále

nočné zasadnutie centrálnej komisie

 Lúče 1+2/2008

 33


štvrtok, 6. december 2007

2. NA ČO SA PREDOVŠETKÝM ZAMERIAVA ČINNOSŤ JMV VO VAŠEJ KRAJINE? TALIANSKO: Na evanjelizáciu –animácia 6 skupín, služba v domoch dôchodcov a starosť o chorých a starých. ČESKO: Stretávanie sa v skupinkách - tam modlitba, výtvarná činnosť, misijná činnosť, príprava na liturgiu, pomoc chudobným (predstavenia pre dôchodcov), letné tábory, animakurzy, duchovné obnovy, divadlo, zbierky pre chudobných

P

o všetkých úvodných ceremoniáloch sa mohlo vo štvrtok začať konečne pracovať. Ako správni ZMM-áci sme začali deň modlitbou, ktorú si pripravilo Poľsko a keďže sa na začiatku namáhavého dňa treba posilniť nielen duchovne, ale aj telesne, čakali nás bohaté raňajky. Prvým bodom konferencie bolo zistenie reality ZMM

vľavo:otec :otec národný ako sv. Mikuláš dole: sv. Mikuláš má krátky preslov :)

UKRAJINA: Na duchovný život, vincentínsku duchovnosť, službu chudobným, formáciu nových členov. SLOVINSKO: Mesačné stretnutia, duchovné cvičenia, letné tábory

LIBANON: JMV v Libanone sa stará o formáciu mladých, ktorí sa starajú o formáciu detí, služba je časťou našej formácie. FRANCÚZSKO: Formácia (duchovné cvičenia).

naše šarmantné prekladateľky - Katka a Kika

SÝRIA: Stretká (diskusie na rôzne témy), spoločenské aktivity (oslavy z rôznych príležitostí), projekty služby (ľudia, ktorí potrebujú akúkoľvek pomoc). PORTUGALSKO: Na národnej úrovni sú najdôležitejšími aktivitami formácia a služba.

v jednotlivých krajinách. Preto po prednáške sa všetci rozdelili do skupín podľa jednotlivých regiónov, kde sa táto téma rozoberala. Výsledky práce v skupinách boli prezentované počas spoločnej diskusie pod vedením Denise a sestry Marie Pilar. Po obede ešte práca na túto tému pokračovala a vyústila až do témy medzinárodnej reality JMV. Zo všetkých týchto

34    Lúče 1+2/2008


kultúrny program a tak obohatiť ostatných. Bolo zaujímavé vidieť naozaj pestrú paletu všetkého možného – spevu, tanca, scénok... Ku koncu programu sa „predstavila“ aj naša krajina a keďže bol v ten deň sviatok sv. Mikuláša, dovolili sme si pripraviť pre všetkých mikulášske prekvapenie. Prišiel aj naozajstný svätý Mikuláš spolu s anjelmi, prihovoril sa nám a každý dostal balí-

ček so sladkými dobrotami a s ovocím. Úplne nakoniec však dostalo priestor Portugalsko a pri východe z kongresovej sály nás milo prekvapilo nielen svojím spevavým vystúpením, ale aj „prezentáciou domácich výrobkov“ :) a nadelilo každému trošku z ich dobrého vínka. Musíte uznať, že na jeden deň toho bolo až-až, takže sme sa išli za to všetko ešte pekne poďakovať do kaplnky... vľavo: tanečnica z Turecka dole: pásmo francúzskeho národného direktora

vľavo: slovinský folklór dole: ukrajinský Michael Jackson

dole: práca v skupinách

pracovných záležitostí už boli všetci riadne vyšťavení a potrebovali trošku uvoľniť tempo. Preto ďalším bodom programu bola svätá omša, ktorú celebroval národný direktor Francúzska. Aby ste si nemysleli, že sa na tomto stretnutí len modlilo a pracovalo, hneď vás vyvediem z omylu. Po večeri totiž nasledoval folklórny večer – každá krajina mala za úlohu pripraviť si nejaký krátky

 Lúče 1+2/2008

 35


Denise, Maria Jesús a sr. Maria Pilar

Jarka Muchová ako sestra Katarína Labouré

TALIANSKO: Klady: rast a postupné dozrievanie mladých Zápory: nestálosť mladých v ich službe ČESKO: Klady: mladí túžia nájsť zmysel života, túžia po spoločenstve, sú tvoriví Zápory: strach zo záväzkov a zodpovednosti, ľahostajnosť, uzatvorenosť, zaneprázdnenosť, náklonnosť k ateizmu, slabá mariánska úcta

Marek Mucha ako anjel

3. AKÉ SÚ PODĽA VÁS KLADY A ZÁPORY PRÁCE S DNEŠNÝMI MLADÝMI?

UKRAJINA: Najväčší klad a pozitívum je účasť na zletoch, ktoré sa organizujú na Slovensku. Zápor: Mladí sa rozchádzajú na stredné, vysoké školy, a tak sa strácajú. SÝRIA: Klady: Že je v mladých život, pracujeme s nimi a veľa sa od nich učíme. Zápory: Je ťažké ich pritiahnuť a naučiť akceptovať spoločnú prácu.

cesta autobusom P. Pedro a sr. Maria Pilar

PORTUGALSKO: Klady: Šťastie. Zápory: Nedostatok zodpovedných ľudí. FRANCÚZSKO: Klady: V dnešenej dobe máme vieru. Zápory: Osobná nestabilita a materializmus. 36    Lúče 1+2/2008


hore: Yasmine a Maria Jesús - poslanie laika vľavo: P. Pedro a Štefan ako sv. Vincent v strede: jedna z miestností slúžiaca ako kaplnka dole: P. Pavol Vandžura, CM so sr. Margitou (Čechy)

piatok, 7. december 2007

V

pracovnom duchu sa niesol aj piatok. Po rannej omši celebrovanej portugalským národným direktorom, P. Álvarom Cunhom sa opäť začalo rokovať. Prvú prednášku o poslaní laika v ZMM mali pripravenú Yasmine, Denise a Maria Jesús. Po prednáške nasledovala práca v skupinách a celý blok vyvrcholil tesne pred obedom spoločnou diskusiou. Po obede a malej sieste boli pripravené dva „kurzy“ – jeden pre Egypt, Sýriu a východnú Európu, ktorý viedli Yasmine a sestra Maria Pilar, druhý kurz bol určený západnej Európe a Libanonu a mali ho pripravený Mária Jesús spolu s P. Pedrom. Aby naši

milí hostia videli aj to, ako pracuje naše slovenské ZMM, sa podvečer všetci presunuli do centra ZMM, ktoré ako všetci viete sídli tiež v Nitre, v provinciálnom dome sestier vincentiek. Tam si mohli pozrieť muzikálové predstavenie o zjavení Panny Márie sestre Kataríne Labouré v podaní nitrianskych ZMM-ákov. Všetkým sa veľmi páčilo, ba dokonca až tak, že si mnohí pýtali podklady, aby mohli niečo podobné pripraviť aj vo svojich krajinách. Prezreli si, samozrejme, aj priestory nášho sekretariátu. Po malom občerstvení a návrate na Agroinštitút sa opäť ešte trošku-trošičku pracovalo, trošku-trošičku modlilo a išlo sa búvať.

 Lúče 1+2/2008

 37


myslím, že všetky tieto fotky už ďalší komentár nepotrebujú...:)

4. S AKÝMI PROBLÉMAMI BOJUJE JMV VO VAŠEJ KRAJINE? TALIANSKO: a) Slabá formácia animátorov b) Zdráhanie sa zo strany kňazov prijať združenie v ich farnosti c) Neschopnosť pritiahnuť nových mladých do združenia ČESKO: Málo aktívnych členov, zaneprázdnenosť sestry koordinátorky a otca lazaristu, ktorí nesú za českú SMM zodpovednosť, zatiaľ nevytvorená pevná štruktúra SMM UKRAJINA: Snažíme sa zjednotiť všetky skupiny. Jednotlivé skupiny nič o sebe nevedia. To isté zo strany sestier a lazaristov. SLOVINSKO: Samof˝tinancovanie, mladí nemajú záujem, nemáme predsedu. SÝRIA: Takmer všetky sociálne problémy: siroty, starí ľudia, chorí, chudobní, hendikepovaní... PORTUGALSKO: Obnova formačného procesu a nedostatok zodpovedných mladých. LIBANON: Ako v každej inej krajine, aj JMV v Libanone zápasí s materializmom a aktivizmom, skúša rozbehnúť svoj rytmus a obmienať svoje aktivity pre pritiahnutie mládeže dneška. FRANCÚZSKO: Nejednotnosť, tažko zangažovať mladých.

sobota, 8. december 2007

P

o talianskych ranných chválach a neodmysliteľných výdatných raňajkách sme sa pomaly, ale isto presunuli do nitrianskej katedrály, čiže „na hrad“, kde sme sa zúčastnili slávnostnej svätej omše, celebrovanej otcom biskupom Mariánom Chovancom. Po troch dňoch sme tomu, čo sa na omši hovorí, opäť rozumeli, a tak sme si ju (my, rozumej slovenská výprava) náležite vychutnali. Po tejto „paráde“ sme sa presunuli späť do priestorov Agroinštitútu, kde sa pokračovalo v pracovných rokovaniach. Bol to už posledný pracovný deň, a preto na záver ostali témy ako zhodnotenie vývoja od Generálneho zhromaždenia 2005 až po pripomienky ku Generálnemu zhromaždeniu 2010, ktoré viedli P. Pedro a Yas38    Lúče 1+2/2008

mine a ich slová sa prelínali s prácou v skupinách opäť podľa regiónov. Boli spomenuté tiež projekty služby a samofinancovania ZMM, čo mala na starosti Mária Jesús. Posledný večer patril Slovensku a slovenskému folklóru. Prišiel nám zaspievať a zatancovať folklórny súbor Fertuška, vystúpil harmonikár i pravý gajdoš v jednej osobe, nechýbal odzemok, slovenské bryndzové halušky a syrové korbáčiky, jednoducho pravá slovenská zábava ako má byť. Neverili by ste, ako sa nálada rozprúdila a ako tie „vážne“ tváre, ktoré hovorili počas rokovaní múdre veci, sa vedeli spolu zabaviť. A aká by to bola slovenská ZMM akcia, keby na nej chýbal „Belgičák“ a „Čivava“? Netancovali sme síce do rána, ale každý si to riadne užil, stačí sa pozrieť na fotky ;).


Lúče 1+2/2008

 39


vľavo: na záver stretnutia sa prišli pozrieť aj starí známi :) dole: príhovor generálneho otca

5. ČO BY STE CHCELI ODKÁZAŤ MLADÝM NA SLOVENSKU? TALIANSKO: Pokračovať byť zapálení charizmou združenia a dokázať odovzdávať ju medzi mladými, tak ako ste to robili počas týchto dní. ČESKO: Buďte verní svojmu poslaniu! UKRAJINA: Fandíme vám! Ste pre nás veľkým vzorom! Modlíme sa za vás, prosíme, nezabudnite na nás. SLOVINSKO: Buďte takí dobrí ku každému, ako ste boli dobrí ku nám. Ďakujeme za všetko a za vašu pohostinnosť. SÝRIA: Veľmi vás ľúbime, mali by sme sa snažiť vytvoriť lepší zajtrajšok. Vďaka!

hore: na recepciu sa všetci dali do gala :) dole: poďakovanie na záver sv. omše

PORTUGALSKO: Chceme vám poďakovať za všetko a nech vás Boh žehná! TURECKO: Dobré pokračovanie a ďakujeme. LIBANON: Podnecujeme vás v pokračovaní a vytrvalosti, pretože ZMM na Slovensku je teplo, ktoré zohrieva chlad viery. Ste SUPER! FRANCÚZSKO: Sme veľmi potešení, prežili sme tu krásne dni. Ste dobré ZMM :-)

nedeľa, 9. december 2007

N

edeľa bola posledným dňom nášho stretnutia. Už žiadne rokovania, už iba záver a lúčenie sa vo veľkom štýle. Veď posúďte sami. Po raňajkách sa všetci pobalili a naložili do

40    Lúče 1+2/2008

autobusu, ktorého predvoj tvorilo niekoľko áut, idúcich pripraviť návštevu našich hostí na provincialáte Misijnej spoločnosti v Bratislave. Už od soboty večera tam na nás „čakal“ generálny superior Vincentínskej rodiny, P. Gregory Gay, CM, ktorý prišiel


na Slovensko práve kvôli nášmu stretnutiu, aby sa aj on stretol s nami, a aby videl, ako ZMM vo svete funguje a napreduje. Preto s ním bolo naplánované pred svätou omšou aj krátke stretnutie, na ktorom mu zástupcovia jednotlivých krajín zreferovali o súčasnej

situácii u nich doma. Potom pre nás a pre všetkých, ktorí sa prišli pozrieť (kňazi, sestry, ZMM-áci, ale aj ľudia z farnosti), slávil svätú omšu a vo svojom príhovore nám povedal niekoľko povzbudivých slov. Po nej sa ešte odovzdávali malé pozornosti všetkým zúčastneným

s naším Marekom sa chcel fotiť skoro každý :)

hore: spoločná fotka „vedenia“ dole: nech žije ZMM!

krajinám a nasledovala recepcia v kaštieli sestier františkánok. Ňou sa celé stretnutie úplne skončilo, po nej sa už jednotlivé delegácie prepravovali na letisko a slovenská sekcia naspäť do Nitry, aby vrátila všetko do pôvodného stavu (= do poriadku).

 Lúče 1+2/2008

 41


Tak čo, páčilo sa? Zdali sa vám odpovede jednotlivých krajín podobné tomu, aká je situácia v slovenskom ZMM? Na jednej strane túžba venovať mladým svoj čas a energiu, na druhej strane ich neochota, nezáujem, nezodpovednosť... Myslím, že nás tieto riadky môžu povzbudiť v ťažkých časoch, keď si budeme myslieť, že už nemáme síl a že sa to neoplatí. JMV existuje vo svete už veľmi dlho na to, aby sme sa zrazu dali znechutiť a hodiť to všetko za hlavu. Nezabudnime, že toto združenie si priala Panna Mária, a preto by sme si mali vážiť, že doň patríme a snažiť sa ho udržať, snažiť sa budovať ho vlastnými rukami, svojimi talentmi, našou ochotou... Nezabúdajme však, že tu nie sme preto, aby sme len vytvorili nejaké celosvetové združenie a aby sme sa všetci vytešovali z toho, ako sme úžasne organizovaní. Podstata ZMM je niekde inde. Lebo toto združenie je tu preto, aby sme sa v ňom cítili dobre, aby sme s jeho pomocou spoznávali Boha, sami seba i druhých, aby sme rástli a rozvíjali sa, a aby sme v ňom všetci našli to svoje miesto. Nech aj v tomto novom ROKU SLUŽBY cítite radosť z toho, že patríte do ZMM, nech máte dosť sily na jeho spoluvytváranie a dosť lásky na rozdávanie všetkým, ktorí to potrebujú, vám zo srdca želá -Monička-

M

ožno ste po prečítaní tejto malej reportáže ostali trošku sklamaní – veď podľa programu to veľmi nevyzeralo ako nejaká superakcia. Nebol to veru náš Zlet, kam príde náš slovenský ZMM-ák načerpať, stretnúť sa so svojimi priateľmi, spoznať nových, obohatiť sa, naučiť sa nové veci, zabaviť sa... Skutočne to bolo hlavne o práci, aj keď nechýbala ani zábava. No toto stretnutie malo aj tak veľký význam pre nás, Slovákov (a to už nehovorím o tom medzinárodnom význame). Konečne sme naživo zažili to, že nie sme na svete len sami. Jasné, vieme, že patríme do celosvetovej organizácie, ktorá sa po zjavení Panny Márie z Francúzska rozšírila do mnohých kútov zeme. Ale je úplne iné prečítať si o tom na internete a okúsiť 42    Lúče 1+2/2008

to na vlastnej koži. Spoznať talianskych, španielskych, francúzskych či portugalských pátrov Tomášov, sestry Beáty, predsedníčky Katky – jednoducho ľudí, ktorí sú maximálne zapálení pre dielo ZMM, každý v tej svojej krajine. Zistiť, že majú podobné problémy, možnosť obohatiť sa tým, ako to robia „tí druhí“, vidieť ich horiace srdcia a pritom vedieť, že patríme do jednej veľkej rodiny, mať svojich „bráškov a segričky“ po celom svete...

P

rajem vám všetkým, aby ste to niekedy zažili. Hoci je s prípravou takejto akcie spojených možno trikrát viac problémov, starostí a námah ako nad takým Zletom (a to je už akcia!), je to ako s tou slávnostnou rodinnou večerou, ku ktorej som ju prirovnávala v začiatku môjho článku. Teda aj tu platí, že je to niečo, čo je robené zo srdca a pre niekoho, na kom nám záleží. Tým je naše medzinárodné združenie, ktoré vytvárame aj my. Ja, ty a aj ten najmenší anjelik, ktorý sa práve učí modliť Zdravas Mária. Buďme hrdí na organizáciu, do ktorej


sponzori, ktorí hmotne alebo finančne podporili túto akciu a samozrejme tí, ktorí to riadili z tých najvyšších postov – Pánu Bohu a Panne Márii za to, že sme opäť dokázali nemožné...

Ď T M

AKUJEME! HANK YOU! ERCI!

RA C I A S !

N

ský sekretariát a predsedníctvo, ktorí pripravovali všetko potrebné a podieľali sa na hladkom priebehu celej akcie, všetci externí spolupracovníci, ktorí dali do služby svoje schopnosti a prišli nám pomôcť (paparazzi Danko), naše super prekladateľky na čele s Barborkou, bez ktorých by bolo celé medzinárodné jeden veľký Babylon,

G

patríme. Máme byť predsa na čo... a záver sa tradične ďakuje a ani tento článok nebude výnimkou. Patrí sa predsa aspoň spomenúť tých, bez ktorých by to jednoducho nešlo: náš národný direktor, P. Tomáš, prostredníctvom ktorého prebiehala komunikácia medzi naším a medzinárodným sekretariátom, sloven-

  OR, POZ NA! E ZM

V predchádzajúcich riadkoch, kde som písala o medzinárodnom stretnutí v Nitre, bol často spomínaný P. Pedro Castillo, CM, generálny subdirektor JMV (VMY) vo svete (pre tých, ktorí nevedia, čo to znamená - je to vlastne medzinárodný direktor, čiže nemá na starosti len ZMM v jednej krajine, ale na celom svete). Otec Pedro bol už v tejto funkcii 6 rokov, ale od roku 2008 je na tomto poste zmena. Vystriedal ho niekto nám veľmi dobre známy.

Milí ZMM-áci, dovoľte mi predstaviť vám nového generálneho subdirektora JMV, ktorým sa stal P. PAVOL NOGA, CM!  Lúče 1+2/2008

 43


pôst - vojdi do svojej komôrky...

liturgický kalendár

T

ak ako sa v prírode striedajú ročné obdobia, aj Cirkev nám ponúka počas liturgického roka možnosť nahliadnuť v jednotlivých obdobiach do tajomstva Ježišovho života: Jeho počatia, narodenia, skrytého života, verejného účinkovania a napokon aj Jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. A práve vo februári a marci sa budeme intenzívnejšie pripravovať na prežívanie tajomstva Veľkej noci, tajomstva našej záchrany a spásy skrze Kristovu lásku ku každému človeku a zároveň budeme neustále počuť výzvu k obráteniu a k zmene zmýšľania. Preto sa spolu zamyslime nad významom a zmyslom samotného

44    Lúče 1+2/2008

pôstu, ktorý predchádza týmto sviatkom. Začnime skúsenosťou jedného kňaza: „Pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnil na súkromných duchovných cvičeniach. Robil som si ich u sestier trapistiek. Charakteristikou týchto duchovných cvičení bolo to, že ma v nich nikto nedoprevádzal, ani mi nikto


rozhodli stráviť svoj život alebo jeho časť na púšti. Ako mnohí spomínajú, najväčším utrpením pre nich – aspoň v začiatkoch – bolo to, že zrazu nikto nehodnotil ich náboženské úkony. Nikto ich nevidel. Nikto ich neevidoval. A nielen tie – žiadne. Zrazu im vyskočila do popredia otázka motivácie. A možno práve to bolo to najdôležitejšie,

čím sa potrebovali na púšti zaoberať. Možno tam neostali dožiť svoj život. Pravdu povediac, mnohí tam ani neostali, pretože na to nepomýšľali – nebolo to ich povolanie, ale možno si – keď odtiaľ odchádzali – uvedomili podstatu svojho snaženia či motiváciu, ktorá za všetkými ich životnými snaženiami, aktivitami, skutkami a činmi stála.“

M

nohí z nás sme zvyknutí žiť svoj život na javisku. Mnohí dokonca uprostred tohto javiska. Mnohým nám stačí

vedľajšia úloha, ale mnohí chceme hrať zrovna tú najhlavnejšiu úlohu; vo všetkom, čo robíme a čím sa zaoberáme. Hoci takýto postoj nie je v žiadnej oblasti užitočný – aspoň nie pre nás vnútorne, pretože človek, ktorý chce byť žiariacou hviezdou celý čas a stále, sa stane za chvíľu otravným a nepríjemným, predsa na rovine náboženskej je priamym nezmyslom. Žiaľ, možno práve preto, že v náboženstve a v duchovnom živote je takýto štýl nezmyslom, mnohí z nás ho práve tu najviac žijeme, a to často bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nečudujme sa preto, že Ježiš v evanjeliu na Popolcovú stredu ostro vystupuje proti náboženským praktikám vykonávaným z egocentrických dôvodov. To znamená pre to, aby ich videli ľudia, aby som ja stál pri ich vykonávaní na javisku, aby som bol osvetľovaný tými najsilnejšími reflektormi, aby som bol chválený.

 Lúče 1+2/2008

 45

„N ajväčším u trp ením bolo , ž e zraz u n ikto neh od notil ich náboženské úkony. Ni kto i ch nevi del . Ni kto i n eevi d o va l . “

nedával prednášky, ako je to zvykom. Bol som úplne sám. Navyše ešte k tejto samote prispelo, že som býval v drevenom domčeku, ktorý sa nachádzal na rozsiahlom pozemku sestier trapistiek ďaleko od mesta. Bolo tam viac takých domčekov, tie však boli od seba pomerne vzdialené. Dokonca ani stravu som nedostával od niekoho, kto by mi ju bol pripravil. Aj tú som si musel pripraviť sám z materiálu, ktorý som mal k dispozícii. Priznám sa vám, že hoci som sa na túto formu duchovných cvičení pôvodne tešil, bolo to utrpenie. Z mnohých dôvodov. Jedným bolo to, že som bol úplne sám: ja a Boh. Ďalej, nikto ma nekontroloval alebo nehodnotil. Nikto z ľudí ma síce nekritizoval – napríklad za to, že by som nebol prišiel na prednášky, alebo na ruženec, alebo na adoráciu počas duchovných cvičení, ale nikto ma ani nechválil – napríklad za to, ako som všetky veci absolvoval do písmena a ako som nikde nechýbal, ba dokonca ako som robil veci aj navyše. Pri celom tomto procese mi prišli na um skúsenosti mnohých duchovných otcov, ktorí sa


Môže sa ti stať, že jedno ráno práve tebe nevyjde slniečko, vtedy si namaľuj iné, daj mu svoj smiech a tento smiech nech sa z neho vznesie ako balón, nechaj ho letieť, zamávaj mu. Keď okolo teba ostatní mlčia, vyformuj si z nežnosti kľúčik a otvor sa. Keď ťa prikvačí samota, pomaľuj steny pestrými kvetmi, ktoré ťa okúzlia. Keď sa ťa chce zmocniť beznádej, rozprestri po oblohe dúhu. A keď ti smútok naženie vodu do očí, zhromaždi ju do jazera a schuti si v ňom zaplávaj. A keď sa ti v daktorý deň celkom nič nevydarí, daj si kvietok do vlasov. A keď tvoj sen ti poodhalí tvoje druhé ja, rozbehni sa tam, kde je ona a pozri sa jej priamo do očí. Dožič si každý deň štvrťhodinku ticha. Bez hudby, televízie, priateľa. Len tak budeš mať skutočnú šancu počuť Boha. Lebo v tom hluku, ktorý ťa obklopuje, mohol by Boh do zachrípnutia volať, a ťažko by si ho porozumel. Daj Bohu šancu, aby si ho vypočul. Modlitba sama nezmení okolitú skutočnosť, modlitba mení mňa a ja začínam meniť skutočnosť. Z knihy Elisabeth Zöller, Anne Kolloch: Haló, si tam? Som doma sám. Príď k nám!, ALFA KONTI 1994

V

čom je nebezpečenstvo tohto všetkého? V tom, že človek, ktorý takéto veci robí, ešte nemusí byť dobrým a obráteným človekom. Vo všetkých prípadoch ide o efekt, a nie o hĺbku, t. j. o srdce. Ježiš chce naše srdce, a nie naše skutky. Ak to tak v našom duchovnom živote nebude, teda ak nebudeme dávať Ježišovi na prvom mieste srdce namiesto skutkov, potom budeme nešťastní a frustrovaní, keď budeme sami s Bohom a keď naše skutky a zbožné

46    Lúče 1+2/2008

aktivity nebude nikto vidieť a hodnotiť.

B

enediktínska sestra Joan Chittister sa zamýšľa nad otázkou, prečo Ježiš vlastne tak veľmi nástojil na tom, aby sme modlitbu, dávanie almužny a pôst robili v najskrytejšom súkromí, tak, aby to nikto nevidel.

T

úto jeho požiadavku sa snažila dať si do súvisu s inými Ježišovými požiadavkami, ktorými nástojí na svedectve, napríklad: „Nech tak svieti vaše svetlo


U

pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16)

S

vedectvo je pre Ježiša veľmi kľúčové. Odpoveď však nachádza v tomto: Pre Ježiša nie sú kľúčové náboženské úkony. Pre Ježiša je kľúčovým obrátený človek. Náboženské úkony nás majú viesť k obráteniu. Sestra Chittister doslova hovorí: „Príklad, ktorým máme byť pre ľudí, spočíva v tom, čím sa staneme prostredníctvom toho, čo praktizujeme.“ Čiže inými slovami: pôst, modlitba, almužna a množstvo iným praktík nemajú cenu samy osebe. Sú to len prostriedky k stávaniu sa.

V

tomto zmysle ja osobne hodnotím aj otázku, či isté duchovné aktivity, ktoré sú obsahom môjho života, sú dobré, alebo nie sú dobré. Otázka, ktorú by som si mal permanentne klásť pri ich prehodnocova-

vediem tu príklad z kláštorného prostredia: predstavte si rehoľnú komunitu, kde sestry žijú nabitým denným poriadkom. Okrem svojej práce, ktorá zapĺňa väčšinu ich dňa, majú, samozrejme, spoločné stolovanie a predovšetkým modlitby – spoločné i súkromné. Sú komunity, ktoré sa modlia denne aj niekoľko hodín.

M

ôže sa však stať, že po týždňoch či mesiacoch takéhoto režimu tí ľudia (aj napriek tomu, že sa veľa modlia) môžu úplne „vyhorieť“. Ich vzťahy môžu vychladnúť, lebo na ich pestovanie nemajú času a ich osobná vnútorná vitalita sa tiež môže vypariť, lebo niet času na osviežujúce spontánne okamihy. A to napriek tomu, že v ich živote je veľa náboženských aktivít.

S

amozrejme, nie je možné duchovne žiť a rásť bez modlitby, pôstu a dávania almužny. Lenže toto všetko sú len prostriedky k väčšiemu cieľu: k tomu, aby sme sa stávali ľuďmi prekypujúcimi životom, v ktorých životnej

vitalite je viditeľná sláva Božia.

A

toto vám, milí mladí priatelia, zo srdca želám: aby ste sa deň čo deň za pomoci duchovných praktík stávali čím ďalej, tým viac ľuďmi, ktorí prekypujú životom. To je zmysel každého duchovného rastu.

N

ech je tento pôst pre každého jedného z nás časom otázok a preverovaní; otázok typu: rastiem a zveľaďujem sa ako ľudská bytosť? Ak nie, v čom by som mohol urobiť nápravu?

Z

ároveň prosme Pána, aby sme boli schopní vchádzať často do komôrky svojho srdca a stretať sa tam so svojím Bohom a Pánom.

A

k budeme toto robiť, bude sa to určite odrážať aj navonok, ľudia budú pre nás chváliť nášho Nebeského Otca, ktorý bude pre nás jediným dôvodom pre konanie nášho dobra. sr. Petra Jedličková, DKL

 Lúče 1+2/2008

 47

„Príklad, ktorým máme byť pre ľudí, spočíva v tom, čím sa staneme prostredníctvom toho, čo praktizujeme.“

ní, by mala znieť: „Rastiem ešte duchovne, alebo som zaseknutý?“


Verím...

verím v Boha

R

úvod

ok 2008 je vyhlásený za Rok sv. apoštola Pavla. Vieme, ako sa on, horlivý prenasledovateľ kresťanov, stal odvážnym hlásateľom Krista. A to nielen pre veriacich, ale aj pre pohanov. Čo viedlo Pavla k jeho nadšenej práci? Čo bolo tým motívom, ktorý ho hnal, aby sa stal bláznom Evanjelia? Bola to jeho viera. Bol verný svojmu presvedčeniu ako prenasledovateľ, ale o to vernejší bol v ohlasovaní pravdy o tom, ktorému uveril ako Jeho svedok. Čo znamená veriť? Ako dať správne odpovede aj neveriacim spolužiakom, alebo kamarátom? Ako ich posilniť vo viere, ktorá sa často chápe tak veľmi povrchne? A ako svedčiť o tom, čo poriadne ani sám nepoznám? Trápia ťa podobné otázky? Tak potom si na správnej adre-

48    Lúče 1+2/2008

se. V tejto novej rubrike - Verím v Boha, na ktorú si práve natrafil, budeme spolu uvažovať o tom, čo je pre nás ako veriacich ľudí naozaj podstatné, o čo sa môžeme oprieť a na čom stavať svoj život. V pätnástich zamysleniach z knihy od Bruna Forte s názvom Malý úvod do viery budeme odhaľovať bohatstvo viery Cirkvi, v ktorej aj ty máš svoje nezastupiteľné miesto. Sv. Pavol sa stal vďaka svojej viere apoštolom národov a my sa aj na jeho príhovor môžeme stávať apoštolmi vo svojich rodinách, spoločenstvách, farnostiach a tam, kde nás Boh pošle. Vykročme teda na cestu spoznávania našej viery, aby sme o nej mohli svedčiť s radosťou a nadšením, ktoré patria k mladosti! Nedopusťme, aby naša viera zostarla a skostnatela, ale robme ju vždy príťažlivou pre seba a pre našich rovesníkov. Ale najskôr ju my sami musíme poznať. Tak smelo do toho!


P

odľa jednej pôsobivej stredovekej etymológie, veriť znamená - dať srdce, odovzdať ho bezpodmienečne do rúk Iného. Verí ten, kto sa dovolí stať väzňom neviditeľnej Božej lásky; kto dovolí byť posadnutý jeho dobrotou. Viera je odovzdanie, darovanie, zanechanie, a nie vlastníctvo, či istota. Pretože veriť neznamená odstrániť pohoršenie, vyhýbať sa nebezpečenstvu, napredovať v kľudnej jasnosti dňa. Veríme nie napriek pohoršeniam

V

eriť znamená niesť kríž spojený s Jeho nasledovaním. Teda nie ten pohodlný, ktorý si vysnívame ako za odmenu, ale ten ponižujúci a temný, ktorý nám je darovaný, aby sme mohli

 Lúče 1+2/2008

 49

pripravil. ho ti kto tomu, veriť musíš –

iadna moruša nás neposlúchla, žiaden vrch sa ani len trocha nepohol. Kde je teda viera na zemi? Je snáď v ľútostivom utrpení bezbranných, ktorí zomierajú prosiac Boha? Alebo je v náreku tých, čo sa ocitli v nespravodlivostiach a krutostiach svojich najbližších? Prečo to ticho Boha pred toľkým utrpením sveta? Je to nedostatok viery, alebo nezáujem Boha? Tvrdosť ľudského srdca, alebo tvrdosť srdca Boha? Prečo táto neznesiteľná absencia znamení? Prečo táto bolestná šetrnosť zázrakov? Tieto otázky by mohli pokračovať, a tak svedčiť o ťažkostiach s vierou,

reštaurácii

Ž

v

eru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto ta!« prejde. A nič vám nebude nemožné.“ /Mt 17,20/

jedlo

„V

T

ieto otázky však môžu pomôcť uvedomiť si, čo je viera a čo nie. Veriť neznamená predovšetkým súhlasiť s jasným dôkazom alebo projektom bez neznámych či konfliktov. Nepotrebujeme veriť niečomu, čo sa dá vlastniť a riadiť a to podľa našich vlastných istôt a potešení. Veriť znamená spoliehať sa na Niekoho, súhlasiť s povolaním Toho, ktorý pozýva, zveriť vlastný život do rúk Iného, ktorý chce byť jediným Pánom.

ako

poštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.“ /Lk 17, 5/

a nebezčenstvám, ale práve vďaka nim. Kto verí, kráča v tme, ale putuje k svetlu. Jeho poznanie je ako v pološere večera, a nie pri jase slnka /sv. Augustín, sv. Tomáš/. Veriť znamená stáť na kraji tmavej priepasti a počuť Hlas, ktorý volá: Hoď sa dolu, ja ťa chytím do svojich rúk / Kierkegaard/. A je to práve na pokraji tej priepasti, kde sa vyslovujú tie znepokojujúce otázky: A čo ak ma namiesto objímajúcich rúk, budú čakať len tvrdé skaly? A čo ak by namiesto tej tmy existovalo ešte niečo? Veriť znamená odolať a niesť ťažobu týchto alebo podobných otázok. Nedomáhať sa dôkazov, ale obetovať dôkazy lásky Neviditeľnému, ktorý nás pozýva milovať.

je

A

ktorá ťaží mnohé srdcia, čo musia zápasiť s háklivými otázkami svetových dejín pri neohrozenom vyznávaní viery.

Život

„Verím...


„na vlastnom tele dopĺňať to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“/Kol 1,24/ Verí ten, kto vyznáva lásku Boha aj napriek nejasnosti v láske; verí ten, kto dúfa napriek každej beznádeji; verí ten, kto akceptuje ukrižovať vlastné očakávania na Kristov kríž, a nie Krista na kríž vlastných očakávaní. K viere sa možno priblížiť s bázňou a chvením, odložiac aj svoju obuv ako Mojžiš /Ex 3,5/, ochotný spoznať Boha, ktorý nehovorí vo vetre, v ohni, alebo zemetrasení, ale v lahodnom vánku ako 50    Lúče 1+2/2008

k Eliášovi na svätom vrchu, ako to bolo, je a bude pre všetkých svätých a prorokov. /1Kr 19, 11-13/

T

akže veriť znamená stratiť všetko? Nemať viac istotu, nemať potomstvo ani vlasť? Znamená to vzdať sa každého znamenia a každej túžby po zázraku? Až tak žiarlivý je Boh voči veriacim v neho? Tak ničiaci je jeho oheň? Tak tmavá jeho noc? Také veľké je jeho ticho?

P

ovedať áno na tieto otázky by znamenalo upadnúť do podobného omylu, ako hľadať zna-

menia za každú cenu. Znamenalo by to zabudnúť na nežnosť a milosrdenstvo Boha. Je predsa vždy nejaký vrch Tábor, aby osvetlil našu cestu: najväčšie znamenie nám už bolo dané: Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý žije v znakoch svojej milosti a lásky zverených Jeho Cirkvi. V nich je darovaná posila putujúcim, aby ich udržala na ceste, útecha tým, ktorí sú v neistote, a jasná cesta pre tých, ktorí zblúdili. Tieto dary sú tu preto, aby nás posilňovali a živili. Nie aby nás zbavovali zápasov, ale aby nám v nich


D

osvedčovať svoju vieru neznamená dať vždy hotové odpovede, ale vzbudiť záujem o ne a vyrušiť v nečinnosti a kľude. Prijať pozvanie veriť neznamená vyriešiť všetky nejasnosti, ale priniesť ich k Bohu a niesť ich spolu s Ním.

Verím Pane, ale aj tak prosím: posilni moju vieru! Ty poznáš moje srdce. Ty vidíš strach, ktorý je vo mne, ak sa mám „bláznivo“ zveriť len Tebe. Ty vieš, aká silná je vo mne túžba riadiť sám svoj život, ktorá ma už veľa krát odviedla od Teba preč. A aj napriek tomu verím. Pred Tebou je moja túžba, aj moja slabosť. Túžby usmerňuj, slabosti pomáhaj niesť, a pomôž mi nechať v Tebe stroskotať každý môj sen, očakávanie a plán, aby som sa spoliehal iba na Teba a nie na seba, alebo na domnelé istoty sveta, ktorý sa pomíňa. Daj, aby som vedel s Tebou zápasiť, ale nedovoľ, aby som vyhrával. Pane, buď pánom môjho strachu a mojich očakávaní, mojich túžob a nádejí. Prosím, posilni moju vieru! Z knihy Bruno Forte: Piccola introduzione alla fede preložil P. Tomáš Brezáni, CM

 Lúče 1+2/2008

 51

Život je umením možného – viera ide ďalej.

dali silu. Nie aby uspávali naše svedomie, ale aby ho prebudili a povzbudzovali ku každodenným skutkom lásky, v ktorých sa neviditeľná Láska bude stávať viditeľnou a bude znamením pre tých, čo už nedokážu veriť v silu lásky.


V

tomto čase, keď sme s novou nádejou vykročili do ďalšieho roka, intenzívne sa zamýšľam nad udalosťami posledných dní, a tie mi dodávajú odvahu prihovoriť sa vám i takouto formou v presvedčení, že spoločne nájdeme odpoveď na výzvy priamo adresované od tohto sveta.

buďme jej nositeľmi!

a zostáva jedine láska,

ak nie je nádej

„N

ie je nádej, zostáva láska“ je mottom Spoločnosti pre mukopolysacharidózu. Čo môže ukrývať toto zvláštne a dosť zložité slovo, ktoré väčšina z nás ešte nikdy nepočula? Aj ja som sa s ním stretla po prvý krát, keď mi v jeden deň zazvonil telefón. V ušiach mi zostala nesmelá otázka: „Nedalo by sa vám nejakým spôsobom pomôcť?“ Mukopolysacharidóza je vrodená dedične podmienená choroba látkovej výmeny. Choroba je spôsobená chýbaním niektorého životne dôležitého enzýmu, ktorý rozkladá a odvádza z tela škodlivé látky. V organizme sa potom hromadia tieto produkty a usádzajú sa v bunkách životne dôležitých orgánov, ktoré poškodzujú a postupne 52    Lúče 1+2/2008

obmedzujú ich funkciu a vyvolávajú príznaky závažného ochorenia. Ťažkosti nastávajú u dieťaťa zväčša medzi tretím až šiestym rokom života, kedy sa začne zastavovať jeho vývoj, stáva sa veľmi nepokojné až nezvládnuteľne hyperaktívne, stráca potrebu spánku a postupne u neho dochádza k strate všetkých rozumových schopností. Choroba ďalej zasahuje pohybový aparát i hltací reflex. Postupne dieťa prestane reagovať na bežné podnety a umiera. V súčasnosti neexistuje žiadny liek, ako chorobu zastaviť, alebo aspoň spomaliť jej priebeh.

U

rčite sa vo vašej mysli právom vynorí otázka, ako tu obyčajný človek môže pomôcť. Veď ide o ťažkú diagnózu, ktorá patrí do rúk zdravotníckym odborníkom. Bola to aj moja námietka.

P

ani Jožka z Pruského je mladá mamička dvoch chlapcov postihnutých mukopolysacharidózou. Osemročný Dávid a jeho šesťročný braček Maťko sú v štádiu ťažkej hyperaktivity, čo spôsobuje nemalé ťažkosti ich mame, ktorá ich ani na okamih nemôže


M

ilí ZMMáci, nerada by som sa ďalej rozpisovala o tom, čo papier aj tak nedokáže zachytiť. Ostala mi už len skromná

prosba matky: „Najväčšou pomocou pre mňa by bolo, keby mi niekto bol ochotný aspoň raz v týždni na 2-3 hodinky postrážiť deti, kým si urobím nákup, vybavím úradné záležitosti, alebo odbehnem k lekárovi so svojimi zdravotnými ťažkosťami. Manžel prichádza z práce len na víkendy a rodina nie je schopná ma v tomto podržať.“

R

ok 2008, ako už iste viete, chceme v ZMM spoločne prežívať ako ROK SLUŽBY. Týmto vás chcem, drahá mládež, pozvať do vincentínskej spolupráce. Viacerí už máte osobnú skúsenosť zo služby

bezdomovcom, starým ľuďom, väzňom, ... Neponúka sa nám týmto spôsobom nový, širší rozmer služby? Ak áno, tak je to opäť prejav Božej dôvery. Verím vo vašu kreativitu, ktorá dokáže nájsť spôsoby ako reagovať na nové podnety služby. Sv. Vincent povedal, že „láska je vynaliezavá“, preto verím, že sa stretneme i v tejto službe, ktorá aj keď sa netají svojou náročnosťou, určite je prostriedkom zjavovania materinskej tváre Boha – Lásky. sr. Konzoláta, DKL

 Lúče 1+2/2008

 53

„S láskou je ľahši e všetko, čo j e pre rozum prí l i š ťa žké. “ (Ha t i f)

spustiť z očí. Prejavy chlapcov veľa krát presahujú fantáziu „normálnych“ ľudí a priam nútia pozerať sa na veci očami viery a nekonečne trpezlivej lásky. Chvíľami by sa vám zdalo, že tieto deti sú zlé, neposedné, všetko musia hrýzť, trhať a rozbiť. Ich vytrvalé kričanie a trieskanie vás môže vyvádzať z miery. Ale keď sa zahľadíte do Dávidkových očí, jednoducho pochopíte bezmocnosť dieťaťa voči príznakom tejto choroby.


N

aktuálne

spolieham sa na teba

a animák som nemala ísť kvôli skúške, no nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem a strávila som úžasný a nezabudnuteľný víkend v Šaci s pátrom Tomášom Brezánim, CM, s celou bandou animaspolužiakov, polovičatou kuchárkou Katuškou (lebo tam nemala svojho Peťa) a s mojou super trojkou (Lulu+Dominik+ja).

V

šetko sa to začalo tak, že som si plánovala skúšku preložiť, ale zistila som, že sa to nedá.

C

hcem sa podeliť s Vami o jednu udalosť zo skúšky. Nepodarilo sa mi spraviť skúšku na riadny termín, ani na opravné. A tak som si ten predmet preložila do ďalšieho ročníka. Prešiel prvý termín, a nič. Urobila som pre to všetko možné: doučovania, modlitby, dôvera, sebazaprenia...

P

rišiel druhý termín a z písomnej skúšky som išla s celkom dobrým pocitom, že som ju urobila. No výsledok na internete ukazoval jasne: FX. Už som z toho bola taká nešťastná, lebo som fakt nevedela, čo mám ešte pre to urobiť. Prosila som aj niektorých 54    Lúče 1+2/2008

Tak som sa rozhodla, že pôjdem aspoň zistiť, ako to na ústnej skúške chodí. Ako som prišla večer deň pred skúškou na „inťák“, jeden kamarát ma zlanáril na svätú omšu. „Veď aj tak sa do zajtra nenaučím všetky otázky,“ pomyslela som si. Bola som teda aj na omši (farár kázal o múdrej sove, ktorá si priznala, že nevie všetko a to mi pripomenulo Sokrata: „Viem, že nič neviem.“ - totálna deformácia :-) a večer, keď som sedela v beznádejnej situácii za ľudí o modlitby a sama som sa utiekala k nekonečnému Božiemu Milosrdenstvu.

A

prišiel posledný možný termín, ktorý som samozrejme využila. Buď spravím, alebo vyletím zo školy. Celú cestu som sa modlila a prosila Pána a všetkých svätých o pomoc.

N

o po písomnej skúške som nemala najlepší pocit. Nakoniec som išla za profesorom, aby mi dal nahliadnuť do predošlej písomky, lebo sa mi nezdá, že som to mala zle.

Z

istila som, že to bolo zle opravené a tak mi profesor zlepšil o dva stupene


som na skúšku pripravená na slová: „Uvidíme sa nabudúce.“ No v kútiku duše som verila, že vytiahnem 18. Moja ruka pomaly vnikla do obálky, v ktorej boli celkom pekné oranžové čísla. Vytiahla som číslo 3. „Do kelu,“ povedala som si, „som nahratá.“ Pomaly som si ju začala čítať a neverila som vlastným očiam. Bola to tá moja 18. otázka prezlečená do trojky (to je asi symbol našej trojky, nie Lulu aj Dominik?) a potom to išlo samo. Dostala som A, a to

známku. Nie je to úžasné?

Božieho Milosrdenstva.

T

L

R

ak Vás povzbudzujem, aby ste nadovšetko dôverovali a vkladali sa do

ebo ten, kto viac dôveruje, viac dostane. Týmto chcem poďakovať

som myslela, že z tej skúšky poletím, len sa za mnou zapráši.

V

ďaka vám všetkým z animáku, aj našim doma za modlitby, ale najväčšie ĎAKUJEM patrí nášmu Ockovi a Mamke, že pri mne stáli a Duchu Svätému, že nado mnou lietal. polieham sa na Teba, Pane, moja duša sa spolieha na Tvoje slovo.“ (Ž 130, 5)

„S

Anička všetkým, ktorí na mňa v modlitbách mysleli. Danka

 Lúče 1+2/2008

 55

Niekedy sa človek vyhovára na Božiu vôľu, aby zakryl nedostatok tej vlastnej.

stolom, môj pohľad padol na Sväté písmo. Bola som zvedavá, čo mi chce Pán Boh povedať. Otvorila som na jednej strane zo Skutkov apoštolov, kde sa nachádzalo veľa pojmov vzťahujúcich sa na jednu z 80 možných otázok. Boli to indície na 18. otázku. Tak som sa ju naučila a dúfala, že to vyjde. áno som vstala ako vyžuvaná žuvačka, môj žalúdok bol stiahnutý a nemohla som doňho nič vopchať (veď to všetci študenti poznáte). Dorazila


Modlitba sama nezmení okolitú skutočnosť, modlitba mení mňa a ja začínam meniť skutočnosť.

J

a mám tiež za sebou zaujímavé skúšky. Tento semester to boli iba 4, no z toho 3 tažké a z tých troch dve dvojsemestrálne. Naplánovala som si ich termíny v pomerne krátkom časovom rozpätí - chcela som to mať čím skôr za sebou, aby som sa mohla venovať ďalším veciam (školským i ZMM-áckym). Takže som si povedala, že riadne zapnem, nech to porobím všetko na prvýkrát.

N

ajťažšia skúška bola literatúra. Učila som sa na ňu asi týždeň, deň pred skúškou som bola hore celú noc, pretože som mala stále pocit, že z toho nič neviem. Ráno sa skúška mala začať o ôsmej. Prišli sme tam okolo pol ôsmej a čakali na spolužiakov. Zišlo sa nás tam len šesť, čo by nebol až taký problém. Horšie bolo, že neprišiel skúšajúci. Dokonca ani na sekretariáte katedry nikto nebol, kto by nám povedal, či máme čakať alebo čo sa

56    Lúče 1+2/2008

vlastne stalo. Až o desiatej sme sa doklopali sekretárke, ktorá nám povedala, že náš skúšajúci má nejaké problémy s autom a skúška bude až o dvanástej...

vedomosťami, alebo nám prilepšil preto, že sme museli tak dlho čakať. Hoci nezvyčajný, ale aj toto je spôsob, akým sa dejú zázraky.

T

Ď

eraz si predstavte, akí sme boli všetci vyčerpaní - boli sme pripravení, že tam o tej ôsmej vydáme zo seba všetko, ale čím čas plynul ďalej, tým viac sme boli takí unavení, že sme už nevedeli na nič poriadne spomenúť. Najhoršie bolo, že sme tú skúšku potrebovali spraviť práve v ten deň, pretože sme to mali rozplánované presne na deň a žiadny iný termín nám už nevyhovoval...

N

áš pán magister prišiel asi o pol dvanástej a síce sa nám ospravedlnil, že meškal, bolo to len zo slušnosti. Nakoniec nás tam ostalo už iba 5, pretože jedno dievča muselo ísť na ďalšiu skúšku... Hoci písomka nebola ľahká, spravili sme to všetci. Doteraz neviem, či sme si známky zaslúžili svojimi

alšia skúška začínala akoby podľa podobného scenára: po prebdenej noci mala skúška začínať o 9:30. Skúšajúca však ešte do desiatej sedela v kabinete a až potom vyšla von. No nešla skúšať nás (teraz nás bolo okolo 15), ale odišla do jednej učebne, kde písala písomku s nejakými študentmi z iného ročníka. Keď sme sa jej po skončení pýtali na tú našu skúšku, tak s nechápavým hla-


teraz išlo do tuhého. Ja som sa vtedy modlila ako asi ešte nikdy ;) pretože na prvú otázku z dvoch, ktoré som si vytiahla, som odpovedať vedela, ale odpoveď na druhú som len tipovala a vôbec som si ňou nebola istá. Tretí bol rozbor textu, takisto v pohode.

K

reto keď som išla na rad, vedela som, že ak sa ma spýta na tú druhú otázku, tak si môžem vymýšľať koľko chcem, ale keď jej nepoviem to, čo chce počuť, tak poletím. Začala som sypať všetko, čo som vedela k tej prvej. Vedela som reagovať na všetko, čo sa ma opýtala.

eď sme sa so spolužiačkou dostali dovnútra, pred nami odpovedali ešte 3 baby - obidve patrili k tým usilovnejším študentkám. Dve z nich to spravili, tá tretia nie. Prečo? Skúšajúca jej položila jednu otázku, na ktorú to dievča nevedelo odpovedať. A ona nie že by jej známku zhoršila (lebo dovtedy odpovedala výborne), ale vyhodila ju... O tejto docentke sme vedeli, že sa so študentmi nehrá (mali sme ju aj na seminároch), ale

P

A

zrazu povedala: „No dobre, poďme k tomu rozboru.“ Viete, čo to znamenalo? Že tú druhú otázku, ktorú som nevedela, sa ma vôbec nespýtala! Prečo, to vie už len Pánboh, ale ona ju skrátka vynechala. Rozborom textu som prešla ľahko a dostala som jednotku! Takže to bol ďalší zázrak, ktorý som zažila.

M

usím povedať (keď už tu máme túto tému), že je veľmi smutné, aký je súčasný stav na vysokých školách. Neraz sa mi potvrdilo, že hlúpi majú

šťastie, a tí, ktorých štúdium naozaj baví a ktorí sa najviac snažia, mávajú problémy kvôli maličkostiam. Niekedy až také, že im hrozí vyhodenie zo školy (to sa mi stalo minulý rok...).

J

e smutné, keď sa študent poctivo pripraví na skúšku, ale stroskotá opäť na maličkosti - raz na tom, že skúšajúci nemá svoj deň, inokedy na tom, že si potrebuje niečo dokázať... Iste to poznáte sami.

P

reto všetkým študentom želám ani nie tak dobré známky ako dobrých profesorov, doktorov, docentov, inžinierov, ktorí nás pripravujú (možno) na naše budúce povolanie, aby neboli zákerní, ale ľudskí, veľa chuti do učenia (veď budúcnosť tohto sveta je v našich rukách:-) a veľa pomoci a ochrany zhora, pretože bez nej by sme ani s hlavou-chodiacou encyklopédiou nič nedokázali. -Monička-

 Lúče 1+2/2008

 57

Človeku sa ľahko hovorí, že Boh má úžasný plán pre jeho život, pokiaľ sa mu darí všetko čo si naplánoval.

som zahlásila: „Veď skúška začína až o jednej...“ Keďže bola taký typ, ktorému sa nepatrí odporovať, „sklapli sme“ a iba si nahnevane pošomrávali - teraz tu čakať až do jednej! Našťastie začala skúšať asi o jedenástej, ale už aj to bol sklz 1,5 hodiny.


07 20 .

ČO BOLO?

KAMPAŇ BOJ PROTI HLADU

10 8. 9. . 24

P

očas dvoch týždňov na prelome septembra a októbra bola celá Vincentínská rodina spojená spoločnou celoslovenskou zbierkou v rámci kampane Boj proti hladu, konkrétne na pomoc ľuďom na Haiti. Myslím, že neexistuje komunita, ktorá by sa do nej nezapojila aspoň modlitbami, ak už nie

58    Lúče 1+2/2008

samotným predávaním medovníkových srdiečok. Keďže aj nás oslovila bieda a núdza tejto krajiny, nezostali sme výnimkou a s radosťou sme sa zapojili do tejto akcie, aby sme aspoň takýmto gestom ochoty prispeli k zmierneniu chudoby v tejto oblasti sveta.


vali sme na večerné sväté omše a v nedeľu sme sa snažili byť účastní všetkých svätých omší vo farských kostoloch v meste či na sídliskách. Tu sme mali možnosť byť svedkami toho, aký vplyv majú slová kňaza na veriacich. Keď on sám bol zapálený pre túto vec a povzbudzoval aj ostatných prispieť k tomuto dielu pomoci, ľudia prejavovali oveľa viac dôvery a spolupatričnosti ako keď kňaz len v rámci oznamov spomenul túto zbierku ako každú inú. To sa odrazilo na finančnej podpore ako aj na postojoch veriacich pri vychádzaní z chrámu.

R

az nás jeden kňaz pozval aj do domova dôchodcov, kde sme boli svedkami napĺňania evanjelia o chudobnej vdove, ktorá vo vedo-

mí, že svoj milodar dáva Bohu, ktorý je hoden toho, aby sa mu dalo to najlepšie, „dala všetko, čo mala“ a nehľadela na to, koľko jej zostáva. Aké pravdivé je Božie slovo, že chudobný človek je častokrát ochotnejší podeliť sa o to málo, čo má, ako boháč, ktorému nič nechýba, a preto ani nevidí biedu tých, ktorí pri ňom žijú.

P

o „celodennom“ či „celovečernom“ predaji a oslovovaní ľudí sa mladí opäť vrátili k nám, kde už boli prichystané sestričky na svoj dvojtýždňový večerný program strávený pri prepočítavaní každodenného výťažku.

 Lúče 1+2/2008

 59

Najlepšou cestou k človeku je Boh – a najlepšou cestou k Bohu je človek.

K

eďže boli pozvané k predaju srdiečok všetky vetvy Vincentínskej rodiny, aj my sme oslovili najmä mladých zo ZMM a pri pečení a balení medovníkov nám zase pomohli členky SKL. Boli sme milo prekvapené počtom mladých, ktorí dva týždne vytrvalo oslovovali veriacich i neveriacich ľudí a neodradili ich od tohto apoštolátu ani negatívne reakcie, odmietnutie, hromženie, nepochopenie okoloidúcich... Centrom zbierky sa stal náš dom, kde si mladí prišli každý deň po pokladničky a po srdiečka a bolo im určené miesto predaja. Zamerali sme sa počas týždňa najmä na Hlavnú ulici, kadiaľ prejde denne množstvo ľudí, na veľkoobchody a supermarkety, chodie-


HAITI

je najchudobnejšia krajina z krajín latinskej Ameriky a jedna z najchudobnejších krajín na svete! Počet obyvateľov: 8.500.000 - 80 % ľudí hladuje 78 % ľudí nevie čítať a písať Náboženstvo: 80 % katolíkov - vysoká pôrodnosť, ale aj vysoká úmrtnosť detí v dôsledku podvýživy a bežných infekčných ochorení, ktoré sú liečiteľné Sociálna situácia: Za politickú krízu na Haiti platia deti; viac ako 1,2 milióna detí v tejto krajine mimoriadne ohrozených. Vzhľadom na gradáciu násilia je pre nich stále ťažšie navštevovať školu, vyhľadať pomoc lekára, nájsť prístrešie a stravu. Prudko sa znížila návštevnosť škôl kvôli nebezpečenstvám, ktoré hrozia na cestách aj v škole samotnej. Deti žijú v tejto krajine bez systému ochrany a v chronickej biede. Väčšina detí denne zápasí o prežitie. Tri zo štyroch detí sú ohrozené, obeťami násilia, vykorisťovania a zneužívania, bez prístupu k základným zdravotným či sociálnym službám. Každé piate dieťa na Haiti zomrie pred svojim piatym rokom na bežnú detskú chorobu, ktorej sa dalo predísť. Asi tisíc detí je zatiahnutých do ozbrojených gangov. Asi štvrtina všetkých detí na Haiti je podvyživených, každoročne sa narodí 5 tisíc bábätiek infikovaných AIDS a 200 tisíc detí kvôli tejto chorobe osirelo. Asi 12 tisíc detí na Haiti žije na ulici. (podľa UNICEFu)

Z

aznamenávali sme presnú sumu príspevku z každej farnosti, kam sme potom po ukončení zbierky poslali ďakovný list spolu aj s informáciou, na aké účely budú financie použité.

A

j pri tejto činnosti, ktorá nebola vždy zábavná, ale za to potrebná, sme mali peknú skúsenosť. Raz sme otvárali pokladničku, ktorá na hmotnosť bola veľmi ľahká, a tak sme nečakali, že v nej nájdeme nejaký veľký peňažný obnos. Navyše sa zbierka robila v jednej dedinke, ktorá je časťou Košíc, čo len potvrdzovalo naše očakávania o malom príspevku. Tak sme len rutinne otvorili pokladničku a aké bolo naše prekvapenie, keď sme tam našli 6 kusov päťtisícových bankoviek a dokonca jeden darca chcel byť natoľko skrytý očiam ostatných, že zabalil svoj príspevok do dvad-

60    Lúče 1+2/2008

saťkorunáčky. Určite raz tento človek bude počuť slová Písma: „A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“

J

edna naša sestrička, ktorá učí na základnej škole, tiež informovala o tejto zbierke svojich kolegov, ktorí hneď reagovali na túto výzvu a v rámci aktivít školských krúžkov sa zapojili pečením a balením srdiečok, ktoré potom šli predávať spolu so žiakmi do farského kostola, kde patrí aj ich škola. Samotné deti mali radosť a prejavovali nadšenie, že aj oni mohli prispieť k tejto zbierke a mohli tak pomôcť deťom na inom kontinente, aby sa mali aspoň o trochu lepšie ako doteraz.

P

ri tejto akcii sme si uvedomili, že sme mali možnosť hovoriť nielen o Haiti, ale sme približovali ľuďom aj charizmu sv. Vincenta, ktorá spája


A

Nebeský Otec sa skutočne dotýkal ľudských sŕdc, aby boli otvorené pre ľudskú biedu, a tak východné Slovensko

mohlo prispieť na Boj proti hladu konečnou sumou, ktorá presiahla 1 000 000 Sk.

D

EO GRATIAS! Nech dobrý Boh odmení štedrosť a veľkodušnosť každého darcu a nech aj prostredníctvom tejto pomoci ľudia na Haiti viac spoznajú a uveria v Božiu starostlivosť o každého človeka a Jeho nekonečnú lásku ku každému stvoreniu bez rozdielu, veď všetci sme deťmi jedného Otca. sestry košickej komunity DKL

A teraz už prenechávame slovo našim spolupracovníkom zo ZMM, ktorí sa s nami ochotne podelili so svojimi osobnými skúsenosťami...:

„D

obrý deň, pomôžte kúpou srdiečka ľuďom na Haiti...“, „Boj proti hladu...“ – tieto a podobné oslovenia zaznievali celým Slovenskom, nevynímajúc ani Hlavnú ulicu v Košiciach v čase od 24. septembra do 8. októbra. Mnohí chodci mali možnosť byť oslovení nami, dobrovoľníkmi, ktorí sme im ochotne poskytli základné informácie o tejto akcii, ktorá chce pomôcť najchudobnejšej krajine Latinskej Ameriky. Boli to pre nás dva požehnané týždne. Hanba, ostýchavosť museli ísť preč a odvaha a zápal pre dobrú vec vpred!

Keď sa o niečom rozpráva, hovorí človek – keď sa niečo deje, hovorí Boh.

veľkú Vincentskú rodinu na celom svete a ktorá je stále rovnako aktuálna v dnešnej dobe, ako bola aj v 17. storočí. Tiež sme opäť nanovo objavili, ako je potrebná každá vetva tejto rodiny a zakúsili sme silu spoločenstva, ktorá spočíva vo vzájomnej jednote, láske a opore. Pri tom všetkom však nesmieme zabudnúť na naše staršie a choré sestričky - na našich modliacich sa „Mojžišov“, ktorí držali ruky vystreté k nebu a prosili, aby Pán žehnal naše úsilie, veď bez jeho požehnania márne sú naše namáhania.


ORGANIZÁTORI:

ZDRUŽENIE MARIÁNSKEJ MLÁDEŽE

MISIJNÁ SPOLOČNOSŤ SV. VINCENTA DE PAUL

DCÉRY KRESŤANSKEJ LÁSKY SV. VINCENTA DE PAUL

SPOLOK SV. VINCENTA DE PAUL

S

akou spätnou väzbou sme sa stretli? Čo nás prekvapilo? Stretávali sme veľa mladých ľudí, ktorí boli ochotní prispieť. Dokonca tínedžeri jednotlivci aj skupinky ochotne obetovali svoje vreckové, čo bolo úžasné vidieť. Pred očami sa pri písaní vyfarbujú ich tváre ako z vreciek s úsmevom vyberajú mince a sú otvorení pre priateľský rozhovor. Spomínam si tiež na mamičku, ktorá kráča so svojou dvanásťročnou dcérou a desaťročným synom a chlapček ochotne ponúka svoje peniažky na údiv mamky, ktorá je týmto chlapčekovým gestom milo prekvapená. Prekvapilo nás, že niektorí okoloidúci nám vedeli povedať o krajine Haiti množstvo informácií napr. z politiky či o tajfúnoch,

SPOLKY KRESŤANSKEJ LÁSKY MEDIÁLNY PARTNER:

62    Lúče 1+2/2008

o ktorých sme zase nevedeli my. Starší ľudia, no nielen oni, boli trochu viac zdržanliví s kúpou srdiečka. Odrádzali ich dôvody ako napr.: „Dostanú sa vyzbierané peniaze naozaj na Haiti?“ alebo „Radšej by sme prispeli na chudobných tu na Slovensku...“ Spomínam si aj na otázku, ktorú nám položili: „ A vy tomu veríte, že sa táto zbierka dostane tam,


kde je určená?“ A naša okamžitá odpoveď: „Áno, veď túto akciu organizujú sestričky vincentky, ktorým nie je ľahostajná bieda ľudí ani tu v Košiciach, predovšetkým bieda ľudí bez domova, ktorým sa snažia pomáhať.“ Mnohých ľudí táto informácia aj prekvapila, lebo o sestričkách ešte nepočuli.

Kristína a Janka A tu je ešte jeden postreh od našej ZMM-áčky Zuzky: „Pre mňa to bola zase nová skúsenosť. Zo začiatku to bolo trochu ťažké. Ja som začínala pred METROM a tam práve vtedy vyberal

jeden pán peniaze na onkológiu. Občas prišli ľudia a vynadali mi, že či na každom kroku musíme zbierať peniaze. Zo začiatku som si to brala príliš k srdcu. Ale asi tak po hodine mi to už vôbec nevadilo. Veľa ľudí bralo naše oslovovanie ako otravovanie, ale napriek tomu neľutujem, že som sa na niečo takéto podujala. Mám novú skúsenosť do života a hlavné je, že to bolo na dobrú vec. Ak budem môcť, určite sa v budúcnosti do podobnej akcie zapojím.“ OC Košice

N

o popri pozitívnych ohlasoch a obdivuhodnej štedrosti sme sa stretli aj s veľmi negatívnou reakciou zo strany mladých ľudí – bol to pár chlapec-dievča. Šokovalo nás vyjadrenie dievčaťa, ktoré nám znie ešte aj teraz v ušiach: „Na čo pomáhať? Aspoň nás bude na svete menej...“

N

a konci tejto dvojtýždňovej akcie sa nám

 Lúče 1+2/2008

 63

Očakával som od Boha omnoho viac – ale pravda je, že Boh odomňa asi tiež...

trochu motal jazyk, dostavila sa aj únava, no napĺňala nás skúsenosť služby a to, že sme mohli mnohých ľudí, z ktorých väčšina nebola informovaná, vtiahnuť do tejto akcie. Nech Pán požehnáva toto dielo a všetkých ľudí, ktorých sa dotkla núdza chudobných na Haiti a aspoň podporou zbierky prejavili svoju solidaritu s nimi.


T

ČO BOLO?

živý betlehem v beluši

ak, ako sa každé Vianoce tešíme na sneh, vianočný stromček, vôňu štedrej večere a, samozrejme, aj na darčeky, u nás v Beluši sme sa tešili ešte na niečo iné, a to na živý Betlehem, do ktorého sa zapojili farníci z Beluše. Ponuku hrať Svätú rodinu

64    Lúče 1+2/2008

sme my, rodinka Černajová, spočiatku odmietli, hlavne kvôli malému Kristiánkovi a veľkým mrazom, no napokon sme po zvážení súhlasili a aj sme sa tešili.

„P

od palcom“ to mal všetko Jozef Doma-


P

a náš drobec malý Ježiško. Za celý čas sa ani len nepohol a ľudia si mysleli, že je to bábika :). Samozrejme, že nechýbali ani pastieri a zvieratká (koník, teliatko, psík, hrdličky a veľa ovečiek). Bolo to naozaj krásne a aj ľudí to veľmi oslovilo a boli nadšení.

V

eríme, že to nebolo poslednýkrát a že o rok sa opäť zopakujú takéto krásne jasličky – samozrejme, v inej zostave =). Zuzana Černajová, Beluša

 Lúče 1+2/2008

 65

„Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci.“ (Blaise Pascal)

nický, ktorý zohnal kostýmy a o zvieratká sa postaral Jozef Kukučka. o polnočnej svätej omši ľudia prichádzali do starej kaplnky sv. Anny pri kostole, kde to naozaj vyzeralo ako v pravých jasličkách. Ja s manželom sme boli Jozef a Mária


ČO BOLO?

neobyčajné koledovanie

D

ňa 26. 11. 2007 sa naše ZMM vo Visolajoch zúčastnilo návštevy ilavskej väznice spolu so sestričkami z Belušských Slatín. Hlavným programom bolo odohranie divadla, ktoré sme si sami vytvorili a nacvičili. Spočiatku boli naše pocity veľmi zmiešané, pretože sme sa tešili, ale zároveň aj báli. Boli sme veľmi zvedaví, ako to tam vyzerá. Prechádzali sme mnohými železnými bránami a schodmi, kým sme sa dostali do miestnosti, v ktorej sme odohrali predstavenie o zjavení Panny Márie svätej Kataríne Labouré. Viditeľné nadšenie prejavili nielen väzni, ale aj pán farár a prítomné rehoľné sestričky. Po našom vystúpení nám aj väzni predviedli svoje hudobné nadanie náboženskými piesňami. Popri otázkach, ktorými sme ich zasypávali, sme im rozdali Zázračné medaily. Oni nám dali tiež darčeky: knižky Básne z väzenia a čokoládky. O niečo neskôr sme sa presunuli do kaplnky na svätú omšu. Po svätej omši nám jeden väzeň predniesol veľmi pôsobivú báseň o Ježišovi. Jeho príklad obrátenia sa k Bohu na nás urobil 66    Lúče 1+2/2008

veľký dojem. Keď sme sa večer vracali, cítili sme sa veľmi unavení, ale zároveň sme boli radi, že sme mali takúto možnosť vidieť, ako viera v Boha dokáže pomôcť mnohým ľudom v ťažkých situáciách. Evka a Katka ZMM Visolaje

B

ola nedeľa, 23. decembra 2007, 7.45. Spolu s ďalšími deviatimi ľuďmi som stála pred bránou. Nad ňou vysoký múr, ostnatý drôt, malé zamrežované okná. Detektor kovov, niekoľko elektricky ovládaných brán a veľký dvor, na ktorý prenikali prvé lúče ranného slnka. V meste už mesiac a pol zúrili Vianoce, vo vnútri ich pripomínali len skromné vianočné stromčeky na tmavých chodbách. Kedysi kláštorné múry preniknuté modlitbami, dnes múry oddeľujúce “tých nebezpečných” od nás, „normálnych“ ľudí. Väzenie. Nemohli sme sa tváriť ako na exkurzii. My sme mali priniesť radosť. Priniesť vianočné posolstvo o tom, že na svet prišiel Spasiteľ. Áno, ten malý chlapček v chudobných jasličkách prišiel na svet, aby nás vykúpil z otroc-


Dve dievčatá zo Slovenského skautingu, Aďa a Majka, priniesli dokonca Betlehemské svetlo. A tak, keď sme znovu dostali občiansky, napadla mi otázka, či sme náhodou viac nedostali, ako dali. Nie sme náhodou niekedy aj my zatvorení vo vlastnej sebeckosti a či sa mnohokrát naša vlastná lenivosť a nechuť nestáva väzením

Božieho ducha v nás? V mene všetkých ďakujem duchovnému správcovi väznice, ktorý nás sprevádzal, sr. Konzolate i ostatným mladým, ktorí sa podujali na túto neľahkú úlohu - koledovať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave. Fiona

 Lúče 1+2/2008

 67

Vďaka Bohu za všetky zmeny – pripravujú nás na dobu, kedy bude všetko inak.

tva hriechu. Všetkých bez rozdielu! Možno len pár koledníckych veršov, vianočných piesní, milých slov či úprimných úsmevov. Možno len podanie ruky cez mreže počas sv. omše. Možno malý darček - ZMM kalendár s hlbokými myšlienkami. Neviem, čo tým odsúdeným zostane v pamäti, no mne toho zostalo veľmi veľa. Veď len vidieť na hrubých dverách ceduľku s menom, dátumom narodenia a nápisom “doživotie” vyvolá v človeku veľa pocitov. A o chvíľu počúvať, ako niektorí hrajú na bicích, na gitare a spievajú, len aby urobili nám a snáď trochu aj sebe radosť. Áno, určite mnohí z nich urobili hrozné činy, ale my nesmieme byť tí, ktorí ich odsúdia. Pretože súdiť ich môže len Boh. Možno sme v živote mali o kúsok viac šťastia, lásky, radosti. Ďakujme Bohu každý deň za to všetko, čo máme, čo sme dostali, za to všetko, čo však musíme aj ďalej dávať. My sme tu vo väznici dali to, čo sme sami dostali. Kúsok nádeje. Nádeje, ktorú už možno stratili. Nádeje, že je tu niekto, kto ich stále miluje a neopustil ich. Aj keď ich už svet odpísal, Boh nie.


ČO BOLO?

deň s bezdomovcami

T

ento rok je pre nás rokom služby. Sestry vincentky nám ponúkli možnosť, ako službu konkrétne realizovať. Počas zimných mesiacov je budova starých kasární na Kukučínovej ulici v Košiciach útočiskom pre bezdomovcov, kde môžeme pomôcť sestričkám pri vydávaní polievky, triedení šatstva alebo sa v poobedňajšej službe porozprávať s bezdomovcami, či iným spôsobom venovať čas týmto ľuďom. Vďaka Bohu sa nám podarilo urobiť skúšky skôr, a tak sme so sestrou využili zostávajúci voľný čas a vybrali sa do Košíc.

P

rišli sme do kasární a začali preberať šatstvo vhodné pre bezdomovcov. Pomáhali nám pri tom aj Laco a Lenka, ktorí tam bývajú. Popri práci sme sa s nimi porozprávali a zažartovali. Medzitým tam prišla Lucia, 22-ročné dievča, ktoré „nasadili na taxík“ pracovníci psychiatrie v Plešivci, kde sa liečila. Spočiatku sa všetkých bála, po čase sa upokojila. Každých 10 minút však plakala: „Ja chcem ísť na psychiatriu do Michaloviec, ja tu nechcem byť,“ alebo nám rozprávala: „Ja som

68    Lúče 1+2/2008

pribrala, musím schudnúť, lebo sa chcem parádiť.“ Mojej sestre povedala: „Máš pekný sveter....hm..... dáš mi ho?“ Potom som sa jej ja spýtala, koľko má rokov. Odvetila: „Mám 22 rokov. A ty koľko?“ Ja som jej odpovedala: „Mám 20.“ A ona na to: „Haha, ja som o rok staršia!“ A už sme sa všetci smiali. Okolo 13.00 sa do budovy nahrnula hŕba bezdomovcov, a to sme nemohli nezacítiť ani nepočuť. Po roztriedení šatstva dorazili sestričky s chutnou polievkou, a tak sme im začali podávať kapustnicu v jedálni na poschodí. Vydávanie obedov prebiehalo pod prísnym dohľadom sestričiek, ktoré si zapisovali údaje o zaplatení/nezaplatení polievky, samozrejme, za symbolickú cenu. Ja a moja sestra sme do pollitrových pohárov naberali polievku, a keď som k tomu pridala úsmev, chceli polievku len odo mňa =) Niektorí si prosili aj dupľu, iní prišli neskoro, preto sme im dali už len pečivo. Aspoň si zapamätajú: „Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.“ Jeden deduško, oblečený v pyžame a papučiach ako pacient v nemocnici, si po dojedení polievky šiel


a nie teraz!“ A opilec stíchol. Za ním prišla jedna pani, vypýtať si lieky na bolesť žlčníka, tie sa však v skrinke nenašli. Bezdôvodne spustila svoj prejav s vyberanými slovami a utvrdzovala nás, že si nevieme predstaviť, aké má kŕče. No nevyzerala na to, ako

opisovala svoju bolesť. Dve zlatučké tetušky, ktoré tam boli pomáhať podobne ako my, si nasadili rukavice a išli prebaliť ležiacu ženu, ktorá je nemobilná a trpí na silnú reumu. Medzitým chodili bezdomovci raz na kávu, raz na čaj alebo na pečivo. Vždy sa niečo dialo. Keď sme si konečne sadli, prišla k nám Lucia a začala plakať, že chce odísť na psychiatriu. Rozprávali sme sa s ňou a prezradila nám, že je vydatá, ale meno jej indického manžela nám neprezradila, lebo je to tajné. erím, že tých pár hodín, ktoré som tu strávila, bolo požehnaných a že Pán Boh mi tým chcel povedať, že si mám vážiť to, čo mám a iní nemajú. Že mám byť vďačná mojim rodičom za ich starostlivosť, za to, že mám svoju izbu, posteľ, teplo, čistú vodu, zubnú kefku... A zároveň mám vnímať, že sú medzi nami ľudia bez strechy nad hlavou a práve oni sú možnosťou, ako môžeme pomáhať, slúžiť a takto si dláždiť cestu do neba. Tým, ktorým sa zdajú zimné dni nudné a dlhé, odporúčam navštíviť Kukučínovu ulicu v Košiciach a o program máte postarané. Anička

V

 Lúče 1+2/2008

 69

„ C h u d o b u s m e s t v o r i l i m y, n i e B o h , j a a t y - n a š í m s e b e c t v o m . “ ( M a t k a Te r e z a )

doplniť zásoby pečiva. Mali ste ho vidieť - stareckým krokom odchádzal na izbu s dvoma rožkami v ponožke a žemľou pod pazuchou. Bol tam istý opitý chlap, ktorému sa neušla polievka a začal nám nadávať. Spomínal aj svoje deti. Ešteže tam bol Jožko, ktorý vie, ako na nich. Povedal mu: „Mysli na svoje deti vtedy, keď piješ v krčme


ANIMAKURZ V ŠACI

ČO BOLO?

P

o víkende v Šaci na animakurze, ktorý bol zameraný na to, čo s nami môže urobiť hriech (pošpiní nás až tak, že sa nám to nebude zdať ako špina a postupne skončíme celí v smradľavom bahne), som pochopila, že je potrebné v boji proti hriechu najprv pokľaknúť a povedať Ježišovi, čo nás trápi a čo zlé sme urobili. Vo všetkom ostanom nám už pomôže On, ak Mu budeme veriť.

P

ane, odpusť mi, že mám predsavzatia a neplním ich, že Ti dávam prednosť vtedy, keď niečo potrebujem a poďakovať zabúdam. Že mám túžbu po Tebe, ale nesnažím sa ju premeniť na skutočnosť. Že si Ťa občas vymením za iného bôžika – pohodlie, lenivosť, zábavu. Že sa Ti

70    Lúče 1+2/2008

zabúdam prihovárať ráno i večer, a ak nezabudnem, tak je to iba mechanický zvyk, nie osobný rozhovor. Že Ti nedôverujem, ale inokedy Ťa opovážlivo zneužívam, že som nesústredená na omšiach. Že nevidím v iných ľuďoch Tvoj obraz. Že sa správam sebecky, ak chcem vyniknúť a lenivo, ak sa mi nechce poslúchnuť prosbu sestry či rodičov (nakúpiť, dať psovi a mačke jesť, vyniesť smeti, umyť kúpeľňu...). Že túžim po veciach, ktoré nemám a závidím ľuďom, ktorí to majú (pekné oblečenie, radosť z maličkostí, pokoj v rodinnom kruhu), že občas klamem zo strachu, z túžby po zisku a uznaní. Že ohováram.


Že si občas nevážim samu seba alebo naopak, venujem sebe priveľa času a zháňam sa za pozemskými vecami, že je pre mňa niekedy príťažlivejšia krása tela ako duše. Že obetujem svoj čas aktivitám, ktoré sú nepodstatné. Že využívam výhovorky o tom, ako nechcem sklamať blízkych, no v skutočnosti sa nechcem sklamať v sebe. Že som občas márnotratná a nemám poriadok vo veciach – odpusť...


Ples 2007 v Jasenovom

“OFCE” rajec

ČO BOLO?

V

sobotu 17. novembra 2007 sa v malej dedinke pri Rajci (v Jasenovom) konal už druhý ples, pod vedením OC Rajec. Všetko sa začalo svätou omšou o 18. hodine v malom, ale zato nádhernom kostolíku v Jasenovom, ktorú celebroval P. Tomáš Brezáni, CM. Na tento prvý bod programu prišli všetci účastníci veľkolepého plesu. Dievčatá v nádherných róbach (v niektorých sa nedalo dýchať) a chlapci, ktorých sa už neodvažujem nazývať chlapcami, pretože v oblekoch vyzerali ako muži :). Po omši sme sa presunuli do nádherne vyzdobenej sály, ktorú sme vyzdobovali celý Boží deň ;). Pri vstupe stál pri dve-

72    Lúče 1+2/2008

rách mladý pár oblečený v krojoch, ktorý vítal hostí chlebom a soľou, pretože témou plesu bol folklór. Teda dúfame, že si to všetci návštevníci všimli :))).

A

potom to prišlo. Keď sa všetci usadili na svoje miesta, zhasli všetky svetlá. Teda nemyslite si, že nám vypadla elektrina. To bol len začiatok. Tri páry oblečené v krojoch prišli so sviečkami k pódiu, kde sa to všetko začalo. Ples nám symbolicky otvoril páter Tomáš zvonením na pravý kravský zvonec. A potom sa už začala zábava. Ľudovky striedali moderné tance a naopak. Len si nemyslite, že to je všetko z nášho plesu. Myslím, že hostia mohli mať aj kultúrny zážitok z našich scénok s folklórnou tematikou.


M

yslím, že hovorím za všetkých, keď poviem, že v nás vyburcovali príjemnú a perfektnú náladu. Takže všetci, ktorí ste sa na plese nemohli z akýchkoľvek príčin ukázať, dúfame, že už takú chybu tento rok neurobíte, a poctíte nás vašou prítomnosťou.

Vstup do ZMM v Rajci

K

de bolo, tam bolo, jedného dňa prišiel jeden deň. A bol to veľký deň, deň s veľkým D. V ďalekom OC-čku tam, kde si hovoria Ofce Rajec sa konal vstup. Bolo to 8. decembra 2007. Na sviatok nám tak známy. V tento deň vstúpili do rodinky členov ZMM traja výnimoční ľudia. Dve dievčatá a jeden chlapec.

D

o rodiny nás prijal P. Kristián, v kostole sv. Ladislava v Rajci. Pre nás to bol veľmi výnimočný deň. A takisto aj pre obyvateľov malého mestečka Rajec. Nekoná sa tu totiž každý deň taká významná udalosť. Uprostred omše, keď to ľudia najmenej čakali, sme predstúpili pred oltár a tam sa to stalo. Páter Kristián nám odovzdal nádherné modré stužky.

Po vstupe nových členov si obnovili svoje zasvätenie aj všetci prítomní ZMM-áci. Bol to nádherný zážitok, pretože pred oltár si kľaklo veľmi veľa mladých ľudí, čo bolo aj takým malým svedectvom pre ostatných mladých ľudí v Rajci.

J

a osobne som sa trochu obávala, čo si ľudia okolo budú myslieť. Či ma náhodou nebudú pokladať za rehoľnú sestričku. Ale P. Kristián to už na začiatku svätej omše patrične vysvetlil.

M

ôj vstup sa konečne vydaril až na tretíkrát. A o to to bolo krajšie. Do tretice všetko dobré :). Vyšlo to, preto by som sa chcela poďakovať Panne Márii za to, že ma nepustila zo svojich rúk a nedovolila, aby som sa od nej vzdialila. A ešte jedno veľké VĎAKA patrí všetkým tým, čo sa podieľali na zorganizovaní tejto veľkolepej udalosti. Za „Ofce“ Rajec píše Beátka

 Lúče 1+2/2008

 73

Viera zmení tvoj svet – pokiaľ svet nezmení tvoju vieru.

Cieľom scénok bolo poukázať na ľudové zvyky, napríklad na svätého Ondreja, svätú Luciu... Dúfame, že zábavným štýlom sa nám to aj podarilo. Takisto všetci tí, čo sa prišli pozrieť na ples, mohli vidieť naše mladé talenty. Dievčatá v krojoch nám pekne zaspievali, a takisto sa ani chlapci nedali zahanbiť. Preukázali sa mladé talenty v hre na gitaru či harmoniku. Tiež nám svoje hlasy ukázali chlapci z Oravy. Vskutku nádherný kultúrny zážitok! Ako to už na takých plesoch býva, ani na tom našom nesmela chýbať tombola. Snáď všetci tí, ktorí vyhrali, sú so svojimi cenami spokojní. Prvou cenou bola nádherná torta s logom ZMM, za ktorú naozaj veľmi ďakujeme. Počas celého plesu nám do taktu hrala skupina Projekt 112, takže chlapcom tiež veľmi pekne ďakujeme.


ČO BOLO?

silvester 2007 - ladce

S

ilvester je už odpradávna posledným dňom v roku. A keďže je posledný, treba ho osláviť. My sme rozhodli rozlúčiť sa so starým rokom a zároveň privítať ten nový vo veľkom štýle. Miestom našej oslavy sa stal Kultúrny dom v Ladcoch.

P

o mnohých týždňoch stretnutí a príprav prišiel deň D. V kultúrnom dome sa stretlo presne 83 mladých ľudí z Beluše, Ladiec, Tepličky, Rajca, Nemšovej, Trenčína a Oravy, aby spoločne privítali Nový rok.

V

šetko sme začali o 18.00 svätou omšou, ktorú celebroval náš páter Jožko Noga, CM. Po nej sme sa v dobrej nálade presunuli do ladeckého kulturáku, kde sme odštartovali našu zábavu. Mode-

74    Lúče 1+2/2008

rovania sa zhostil náš Peťo a pripravil nám naozaj bombové otvorenie... A potom sa tancovalo a tancovalo, až prišiel čas naplniť si brušká dobrou večerou, aby sme mali dostatok síl na všetko, čo nás ešte čakalo. Nechýbal samozrejme ani zábavný progrm v podobe dvoch scénok, Autoškoly a Popolušky, v podaní ZMM Beluša a ZMM Nemšová a taktiež Samko so svojou harmonikou doprevádzaný skvelým speváckym výkonom Oravákov. Po tomto kultúrnom spestrení sa

opäť zabávalo a tancovalo.

A

zrazu nám ručičky hodiniek ukazovali pol dvanástej, (pre tých čo majú iba digitálky 23.30=))). A to bol ten pravý čas „Čé“, aby sme spoločne naše kroky nasmerovali do kostola na


A krátku adoráciu, aby sme takto privítali prichádzajúci Nový rok. Po polnoci

nechýbali nekončiace sa gratulovačky, parádny ohňostroj a spoločný prípitok. A potom sme sa opäť posilnili, tentoraz pravou, polnočnou, silvestrovskou kapustnicou. A takto posilnení sme sa hneď vrhli na tombolu. Všetkým, ktorí v nej vyhrali, gratulujeme, a tým, čo nevyhrali, no... skúsite nabudúce...=) A čo nasledovalo potom? Potom sme sa opäť zabávali a tancovali… A dokedy? No až do skorého rána bieleho.

A keď sme si už povedali, že by aj stačilo, presunuli sme sa na základnú školu, kde bol pre všetkých pripravený nocľah.

aby som nezabudla, vďaka patrí všetkým, ktorí priložili ruku k tomuto dielu. Či už nám - OC Beluša, alebo ZMM Nemšovej za veľkú pomoc, či aj nášmu DJ-ovi Lukášovi Fialovi zo Žiliny, ktorý pomohol vytvoriť takú skvelú atmosféru.

P

A

B

A

o dvojhodinovom výdatnom spánku sme celú túto ekšn zavŕšili svätou omšou. A keď už sme nasýtili dušu, patrilo by sa nasýtiť aj telo (keďže raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa. odkou za všetkým bolo lúčenie sa na ladeckej stanici. A hoci nás potom čakalo ešte niekoľkoho-

samozrejme, našej Mamičke a Oteckovi, veď akoby to bez Nich vyzeralo? A v neposlednom rade všetkým, ktorí ste sa zúčastnili tejto akcie, lebo bez vás by to asi nemalo veľký zmysel... čo dodať? Jedine šťastný nový rok! Bezdedka

 Lúče 1+2/2008

 75

„Načo by človeku boli hoci všetky bohatstvá sveta, keby nemal priateľa, s ktorým by sa o ne delil?“ (Catharina E. Goetheová)

dinové upratovanie, mohli sme spoločne zhodnotiť: „Stálo to za to!“


ČO BOLO?

silvester 2007 - ukrajina

„P

rečo práve na Ukrajine?“ pýtalo sa ma mnoho ľudí. „Lebo sa mi tam zapáčilo v lete a tá krajina má svoje čaro,“ znela moja odpoveď na otázku, kde budem oslavovať Nový rok. Najprv som síce nevedela, kam pôjdem, no nakoniec som sa rozhodla dobre. Bolo nás tam šesť. Možno sa to zdá trochu málo, ale je to tak akurát. Cestovali sme 30. decembra. Mali sme menšie obavy, ako to bude prebiehať na hraniciach, ale všetko prebehlo hladko a stáli sme tam len veľmi krátko. Nevedeli sme, kedy presne nám idú autobusy naspäť, tak sme sa radšej spýtali na informáciách. Ale po odpovedi tety v okienku: „Jaky pridze taky pojdze,“ nám nebolo všetko jedno :). V Užhorode sme

76    Lúče 1+2/2008

počkali na P. Antona, ktorý po nás prišiel s veľkým bielym autom, zvítali sa s ním a hneď sa začala cesta do Perečína. Ešte sme sa zastavili v prvom katolíckom kostolíku v tejto oblasti, potom na výborný čaj a frčali ďalej. Keď som zbadala pastoračné centrum, kde sme boli ubytovaní, zalial ma zvláštny pocit. Veľmi som si to tam v lete obľúbila. Je to obrovská nová žltá budova, plne zariadená. Naše útulné izbičky boli na poschodí. Po večeri (tradičné ukrajinské pirohy plnené mletým mäsom – pilmene) sa šlo na krížovú cestu polo-postavenú na kopci nad Užhorodom. Ešte stále sa pracuje na jej dokončení. Na vrchole kopca je obrovský kríž, ktorý znázorňuje 12. zastavenie, kedy Pán Ježiš zomiera. Každý si mal pripraviť krátke zamyslenie k zadelenému zastaveniu. Bolo to veľmi pekné. A ešte k tomu aj krásny pohľad na mesto v noci. Po príchode späť už nasledoval nočný odpočinok. V pondelok ráno


Lúče 1+2/2008

 77

o d p o v e ď . n a č a s u v i a c B o h m á n e c h – s l o v a m i š e t r i

všetci ostali lepkaví od vína :). Po búrlivom oslavovaní nás už čakala naša postieľka. Prvý bod nasledujúceho dňa bola až omša o dvanástej, takže dovtedy každý robil to, čo uznal za vhodné. Napríklad spánok. Večer mali miestni mladí pripravený zábavný program a scénky, do ktorých samozrejme zapojili aj nás, hoci sme niekedy ani nevedeli, čo máme robiť. Posledný večer sme si nemohli nechať ujsť prechádzku večerným Perečínom. Ďalší deň skoro ráno nás páter viezol do Užhorodu na autobusovú stanicu, kde sme plní očakávania po zistených dopravných informáciách dúfali, že tam bude stáť autobus. A on tam naozaj bol :). Nesledovala rozlúčka a potom už späť na Slovensko. Na colnici sme sa našťastie opäť nezdržali dlho. Bolo nám trochu ľúto že sa to skončilo, ale veď nič nie je stratené a o rok si to môžeme zopakovať znova. Zuzana Andrejová

m o d l i t b e

a našťastie nikomu nezabehla kostička z ryby. Hoci sa nám s plným bruškom nechcelo, ale povinnosť je povinnosť. Čas po večeri sme strávili pripravovaním polnočnej adorácie. Bolo úžasné stráviť prvé sekundy nového roku pri Sviatosti. Bol to jeden z mojich najkrajších Silvestrov. Keď som začula prvé výbuchy ohňostroja, zmocnila sa ma eufória z nového roku. Ešte o hodinu som ju však mohla posunúť, keďže sme sa ocitli v inom časovom pásme, čo znamenalo, že je tu o hodinu posun, na Slovensku bolo vtedy ešte len jedenásť hodín. Čakala nás oslava nášho Nového roka, ktorú sme strávili v „rodinnom“ kruhu. Samozrejme, nechýbalo ani šampanské, ktoré namiesto toho silvestrovského „buuum“ neurobilo nič, z čoho bol smutný hlavne P. Anton. Keďže mu to nedalo, tak zatrepaním fľaše chcel všetko napraviť, no namiesto toho sme len

P r i

nás čakalo „duchovné“ dopoludnie. Deň sa začal rannou modlitbou v kostole a pokračoval raňajkami, ktoré pripravili naši dvaja bohatieri. Páter nám pripravil dve prednášky a kázeň o čnostiach sv. Vincenta. Medzi nimi bol aj čas na rozjímanie. Po omši nasledoval chutný slovenský obed – sáčková francúzska polievka a špagety. Poobede nás vzal P. Anatolij poobzerať si blízke kultúrne pamiatky: zrúcaniny Nevitzkého hradu, užhorodskú katedrálu, hrad a skanzen s ukážkami domčekov z každého okresu Východokarpatskej oblasti. Po návrate naspäť sme sa zapojili do už rozbehnutej prípravy kapustnice, pečenia ryby a zemiakového šalátu. Úlohy boli rozdelené, a tak nikto nemohol namietať. Keď bolo všetko hotové, prestrelo sa na stôl, každý sa pohodlne usadil a pustili sme sa do slávnostnej večere. Kapustnica bola vynikajúca


ČO BOLO?

silvester 2007 - bijacovce

A

by sme to mali komplet, tak pripájam aj ja článok o Silvestri, ktorý naša malá ale jedinečná osádka trávila v Bijacovciach. Nezišli sme sa úplne všetci naraz, pretože všetci sme mali ešte rôzne milé povinnosti, ako napr. ponavštevovať celú rodinu :), a tak sme sa všetci stretli až 29. decembra. Zakývali sme osádke animátorov, ktorá si tu pod vedením P. Vlada robila mini duchovnú obnovu a bijacovský seminár bol „náš“ :))).

P

opísať podrobne náš program nie je také ľahké, pretože sa naše dni niesli vo veľmi uvoľnenom duchu. Každý robil to, čo chcel – niektorí doháňali celoročný deficit v pozeraní filmov, ďalší deficit

78    Lúče 1+2/2008

v účtovníctve ;) a niekto sa už poctivo pripravoval na blížiace sa skúšky... Ale, samozrejme, mali sme aj spoločné aktivity. A tými bolo nielen spoločné stolovanie, ale napr. zimná prechádzka po bijacovských stráňach, počas ktorej sme si užili nielen ľadovú romantiku, ale aj kopec srandy. Ako to už na ZMM-podujatiach býva, našli sa aj nejaké duchovné aktivity, a to v podobe svätých omší – mohli sme si užiť ten luxus byť každý deň na svätej omši vždy niekde inde. A tak sme odskúšali teplotu jednotlivých kostolov – v Bijacovciach a oboch bijacovských filiálkach. Najlepšie z nášho testu vyšla seminárska kaplnka.


ponuke boli aj nejaké „kultúrne“ akcie – jasličková na tému slovenského folklóru v presvedčivom prevedení bijacovských mladých, no a pre tých najmenších boli pripravené na druhý deň rôzne hry a súťaže, tzv. Veselý Silvester. Ďalším bodom programu bola už tradičná návšteva chorých na Nový rok. Stačí trošku zaspievať, usmiať sa, doniesť malý darček a hneď sa dozviete, ako to bolo „za starých dobrých čias“... Najoriginálnejšie však boli asi naše spoločné obedy a večere, bohaté nielen na dobré jedlo, ale aj veľa zábavy – vďaka Marekovi sme sa cítili ako na biskupskom dvore ;).

toho nového roku len to najlepšie – rozmenené na drobné. Každý rok to isté, a predsa – za nič by som to nevymenila. Byť v týchto chvíľach s tými, na ktorých mi najviac záleží, stráviť s ľuďmi, ktorých mám najradšej, prvé a posledné chvíle roku... Preto

ďakujem všetkým, ktorí vytvárali tú skvelú atmosféru – Erika, všetci traja Dankovia, Dia, Marek, P. Tomáš a P. Jožko, za to, že som s nimi mohla byť a teším sa na ďalšie a ďalšie spoločne strávené chvíle... -Monička-

P

rechod do Nového roku sme strávili v kostole. To čarovné ticho, ktoré o polnoci preťal hlahol zvonov, som tu zažila už po niekoľkýkrát. Neodmysliteľné gratulácie, ktorými si prajeme do

 Lúče 1+2/2008

 79

„ Vä č š i n a ľ u d í s a d o m n i e v a , ž e l á s k a z n a m e n á b y ť m i l o v a n ý n a m i e s t o m i l o v a ť . “ ( E r i c h Fr o m m )

V


česká republika

ČO BOLO?

ván v b oční a rně kce -le sná

N

a Štědrý den v 15.30 při mši svaté se naše děti snažily zpřítomnit význam Vánoc. Měli jsme živou svatou rodinu s malým Ježíškem, kterému se přišli poklonit tři králové, nechyběli ani andělé. Všem se to moc líbilo a po mši se rozdávaly oříšky s myšlenkami, kterých děti vyrobily asi tisíc kusů pro celou farnost…

25. 12.

2007 na Boží hod vánoční jsme se z farností Brno-Lesná vydali na živý betlém do Tuřan: rodiče, děti, mladí, otec Pavel, sestry vincentky. Vyrazili jsme v 16.30 hodin tramvají, snažili jsme se dostat načas. Atmosféra byla nádherná, zářící světla, živé ovečky, oheň, pastýři. Herci měli moc hezké kostýmy a hráli divadlo kouzelně, vše měli výborně nacvičené a nechyběly ani koledy, krásný zpěv, který se vznášel v tomto pěkném pro-

80    Lúče 1+2/2008

středí. Bylo trochu zima, a tak hostitelé připravili pro zahřátí návštěvníků svařák a pro děti teplý čaj. Z divadla i kouzelného vánočního prostředí jsme si odnesli krásný zážitek. Nakonec jsme se zastavili v tuřanském kostele, kde jsme se pomodlili u jesliček a zazpívali koledy.

27. 12.

v 13.30 na svátek svatého Jana jsme se vydali s dětmi z farnosti Brno-Lesná navštívit brněnské betlémy. Bylo nás sedmnáct návštěvníků či betlémských koledníků. První zastávkou byl kostel svatého Tomáše, ale ten byl zavřený, tak jsme se vydali ke svatému Jaku-


prostředí betlémů, vánoční výzdobu v kostelích, které se nám všem moc líbily. a všichni si vesele zatancovali – rodiče, děti i mladí. Pak jsme se odebrali na děkovnou mši svatou, kterou jsme zakončili starý rok v našem duchovním centru v Brně na Lesné.

31. 12.

silvestrovský program začal ve 14. hodin adorací u svatostánku, kde jsme zpívali koledy, prosili, odprošovali a děkovali s dětmi. Pak se začali hry, vyrábění kytiček, masek, škrabošek, soutěžilo se v hádankách z Písma svatého atd. Vypukla zábava

2. 1.

2008 začala tříkrálová koleda, v naší farnosti jsme měli 12 pokladniček a hodně skupin koledníků. Akci zahájil otec biskup Vojtěch, který sloužil mši svatou za koledníky a povzbudil je, aby tuto požehnanou akci a službu pro lidi v nouzi konali s láskou, pokorou a nedali se odradit neúspěchy a zklamáním. Děti byly dojaté štědrostí dárců a mnozí lidé byli vděční, že mohou pomoci těm, kteří to potřebují.

 Lúče 1+2/2008

 81

„Akú radosť má matka, keď sa na ňu jej dieťatko prvýkrát usmeje, takú radosť má Boh zakaždým, k e ď z n e b a v i d í h r i e š n i k a , a k o s a k n e m u z c e l é h o s v o j h o s r d c a o m d l í . “ ( F. M . D o s t o j e v s k i j )

bovi, kde jsme si u jesliček zazpívali koledy, zahráli na flétnu, pomodlili se a naše pouť pokračovala dále. Zastavili jsme se v kostele u minoritů, kde je také krásný a veliký betlém; přišli jsme právě včas, protože se tam připravovala poutní mše svatá, na kterou přišel otec biskup Posád, kterého jsme po cestě potkali. Další zástavka byla u svaté Máří Magdaleny, kde byla vystavená Svátost oltářní, společně jsme se poklonili svátostnému Spasiteli, opět zazpívali a putovali na Petrov, do katedrály, kde byla rovněž vystavená Svátost oltářní. Díky Bohu a Matičce Boží měli jsme radost, že jsme viděli nádherné


Akú silu majú dobré myšlienky? O tom by nám veľa vedel povedať aj sám sv. Vincent. Bol to práve on, ktorý povzbudzoval svojich spolubratov a sestry k obete, pravej láske a k skutkom milosrdenstva. Jeho povzbudenia sú tak aktuálne, že má čo povedať aj súčasnému človeku, žijúcemu v 21. storočí. Preto sme sa spolu s našou komunitou v Lošticiach po dvojročnej misijnoevanjelizačnej činnosti v diele duchovných obnov farnosti a ľudových misií v Čechách rozhodli vydať tieto jeho myšlienky v knihe pod názvom „Povzbuzení k milosrdenství“. Kto všetko priložil ruku k dielu, aby táto brožúrka uzrela svetlo sveta, to vie najlepšie sám Boh a ja im všetkým ďakujem. P. Stanislav Bindas, CM Pozn. red.: Kto by mal o túto knihu záujem, môže napísať ku nám do centra a my mu ju zoženieme ;). V Čechách je možné zakúpiť si ju priamo v predajniach Matice cyrilometodějskej.

pohádkový karneval


arneval se začal dne 27. ledna 2008 v 15 hod. přivítáním a hudbou s průvodem pohádkových bytostí, kterých bylo 50. Byl opravdu moc pěkný výběr kostýmů: princezny, princové, vodníci, čarodějnice, víly, no prostě z pohádek, které dětí zaujali, tak to krásně prezentovali, že to byla radost se podívat na hezké pohádkové prostředí, s výzdobou, která nemněla chybu a také atmosféra a radost dětí se nedá ničím nahradit, to musí člověk zažit, zvláště, když dostali odměnu v tombole, to bylo radostí a jásotu z vybraných hraček a cen, které se jím líbili…pak následovalo agapé, při kterém se děti a rodiče občerstvili a popovídali si…Věřím, že to bylo požehnané odpoledne a zůstane to srdcích těch, kteří to prožily… sr. Margita Grobarčíková, DKL

“Človek je ten, ktorý v sebe nosí vyššiu bytosť, ako je on sám.” (Antoine de Saint-Exupéry)

K


stalo sa

príbeh jednej lásky

+

„Až keď sme našli lásku, vieme, čo nám v živote chýbalo.“ (John Ruskin)

N

áš príbeh sa začal v Jasenovciach na chate saleziánov. Dlho som váhala, či mám ísť na duchovné cvičenia. Bolo pre mňa ťažké dokopať sa tam, nakoľko som sa dovtedy príliš nestarala o svoj duchovný život. Napokon som sa predsa len rozhodla ísť. Tam sme sa stretli. Pamätám si, ako sme v kaplnke čakali na spoveď, Peťo bol predo

mnou, no ochotne ma pustil pred seba, že on sa neponáhľa. To ešte netušil, že si robím poriadnu, x-ročnú generálku. Počas spovede som nevnímala čas. Keď som vyšla, všimla som si, že Peťo tam už nie je. S hrôzou som vtedy zistila, že som sa spovedala vyše dvoch hodín. On medzitým to čakanie vzdal a išiel ku druhému kňazovi.


P

odobne ako Katka, aj ja som dlho váhal, či na duchovné cvičenia ísť, alebo nie. Posledných 5 rokov som svoj duchovný život zanedbával, no v srdci ma stále trápila otázka povolania. Tak som si dal podmienku: pôjdem na ducháče a konečne sa rozhodnem, akou cestou sa vydám.

Veľmi dobre si pamätám na moment, keď som Katku prvýkrát uvidel. Na chatu som dorazil až v sobou dopoludnia. Prisadol som si v jedálni k ostatným a ona sedela oproti mne na druhom konci stola. Zaujala ma, v jej očiach bolo niečo môjmu srdcu veľmi blízke, niečo, čo som dobre

poznal, ale nevedel som odkiaľ. Keď som sa pýtal, čo s povolaním, v mojom srdci bolo teplo a pokoj. Nechápal som, čo sa stalo. Žiadne otázky: „Čím budem?“, „Kam pôjdem?“ - len úžasný pokoj. Keď sme sa lúčili, ani v mysli by mi nenapadlo, že by mohla byť raz mojou manželkou.

Z

ktoré ma viedlo k rozhodnutiu začať s tým teraz, pomôcť tam, kde som potrebná. Najskôr to bolo naše miestne spoločenstvo s mladými, ktorí boli ešte príliš mladí na to, aby sa sami dokázali viesť. Objavovala som krásu a podstatu združenia, začala som sa zapájať do jeho akcií, ktoré ma napĺňali.

Na jednej z nich (Kolín) som opäť stretla aj Peťa. Bol výraznou osobnosťou, všímala som si ho, ale moje dojmy boli zmiešané. Jeho obetavosť, ochota pomáhať, nezištná služba mi vraveli, že má šľachetné srdce, na druhej strane bol až priveľmi „múdry“. Všetko vedel, často poučoval, kritizoval, až ma to niekedy štvalo.

ducháčov sme sa vrátili každý do svojho sveta. Ja som sa začala čoraz viac angažovať v práci pre naše ZMM v Parchovanoch. Smrť Petra (ZMM-áka z mojej dediny), ducháče, to boli momenty, ktoré mi otvorili oči a srdce. Videla som svoje dovtedy prežité roky v ZMM, bez pokory, lásky, nezištnej služby, bez srdca. Kruté prebudenie,


K

atku mi len občas pripomínala pohľadnica z ducháčov, ktorú som mal pripnutú na nástenke: „Budem hľadať toho, ktorého

86    Lúče 1+2/2008

z tej duše milujem“ (Pies 3, 2). Prešlo skoro pol roka, kým sme sa my dvaja opäť stretli. Bolo to v Kolíne na Svetových dňoch mládeže.

Vtedy si pamätám, že som si kládol otázku, prečo si všímam Katku viac ako ostatné dievčatá. Ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť.


O dva mesiace neskôr, keď som bol na pracovnej dovolenke v Taliansku, vo svojom srdci som zistil šokujúce odhalenie. Páči sa mi, myslím na ňu častejšie, ako by som mal, rozbúchava sa mi pritom srdce. Kládol som si otázku, čo sa deje. Prepadol ma zvláštny pocit a kopec otázok, na ktoré neviem odpovedať. Vtedy som sa rozhodol urobiť odvážny krok. Napísal som jej, že ma zaujala, páči sa mi a rád by som ju viac spoznal.

T

á sms-ka ma veľmi prekvapila. Bola iná, akoby som čakala od chalana, ktorému sa páčim. Iná v tom, že nebola písaná hneď po tom, ako sme sa zoznámili, ale po dlhšom čase. Ubehlo dobrých pár akcií, na ktorých sme mali možnosť sa stretnúť. Až teraz si uvedomujem, že Peťo si ma počas tej doby vlastne všímal - ako sa správam, čo robím, aby vedel, akým človekom asi som. Odpísala som mu: „... neviem síce, čím som Ťa zaujala... jasné, že Ti dám šancu viac ma spoznať... “

„Láska sa nezakladá na pocite, že milujeme, ale na vôli chcieť milovať. Ak chceme milovať, tak milujeme. Ak chceme nadovšetko milovať, potom milujeme nadovšetko.“ (Charles de Foucault)

N

aše cesty sa opäť stretli v Jasenovciach, na ducháčoch pre rodičov. Vtedy som v kaplnke Ježišovi a Márii zveril svoju túžbu, ktorú mám v srdci, ak je to ich vôľa, pôjdem cestou manželstva. Začal sa pre mňa boj o jej srdce. Najdôležitejší moment nastal, keď som ju chcel pozvať na ples. Veľmi dlho som zbieral odvahu. Bolo to pre mňa asi najťažšie, čo som doposiaľ urobil. Keď prijala moju ponuku, neveril som vlastným ušiam. Vôbec som nedúfal, že prijme moje pozvanie. Moje srdce sa naplnilo veľkým šťastím. Od tejto chvíle som sa snažil stretávať s Katkou čím častejšie. Zväčša sa nám to darilo len na mariánskych akciách. Môžem povedať, že vďaka ZMM sme sa spoznávali a formovali.

Č

asto som Pánu Bohu vravela, aby mi dal spoznať, ktorý je ten pravý. Pri Peťovi som dostávala len kladné odpovede či znamenia, ktoré mi našepkávali: „Neboj sa otvoriť mu svoje srdce.“ Čas plynul, prišla zima, veľmi mrazivá a veterná, plná kalamít. V jeden takýto zimný večer ma Peťo pozval na ples. Neváhala som ani na chvíľu, nemala som dôvod odmietnuť pozvanie dobrého (i keď stále priveľmi „múdreho“) chalana. Odvtedy som ho začala spoznávať viac a viac, stretávali sme sa častejšie, aj mimo ZMM-áckych akcií. Začínala som chápať, prečo má sklony stále poučovať... bola to jeho profesionálna deformácia z práce. Sám si to priznal aj priznáva a čo sa mi na ňom páči, snaží sa s tým bojovať. A tak do môjho srdca vstúpila a rástla láska k Peťovi.

 Lúče 1+2/2008

 87


M

nohí sa nás pýtajú, kedy sme spolu začali chodiť, ako dlho sme spolu chodili, kým sme sa vzali. Neviem o žiadnom konkrétnom dni, ktorý by náhle spravil zlom medzi nami a my sme si zrazu vyznali lásku, dali si pusu a začali spolu chodiť držiac sa za ruky. Kamarátstvo na priateľstvo a chodenie sa menilo postupne. Bol to odraz našej lásky, ktorá nespadla z neba v plnom, 100%-nom balení a my sme ho hneď začali celé užívať. Najskôr to bolo malé semienko a my sme ho polievali a prihnojovali modlit-

bami, obetami, dobrými skutkami... Čím viac sme dávali, tým väčšia a silnejšia bola naša láska. Tak je tomu aj teraz, v manželstve. Čo si však veľmi dobre pamätám a nosím v srdci, je chvíľa, počas ktorej som si uvedomila, ako veľmi mi na Peťovi záleží, že ho mám radšej ako seba či ďalších mne blízkych ľudí. Bolo to v Chorvátsku na dovolenke. Začalo ho bolieť brucho, bolesť sa zintenzívňovala každou hodinou, až sme ho v noci nevládneho viezli do nemocnice a modlili sa, aby prežil. Zápal slepého čreva. Len aby nebolo neskoro... V nemocnici ho

hneď pripravili na operáciu a viezli na operačnú sálu. Chcela som, aby sa to jeho utrpenie radšej presunulo na mňa. Len som sa modlila a prosila: „Uzdrav ho, Pane, veď ho ľúbim!“ Vypočul ma. Peťo sa uzdravoval, domov cestoval spolu s nami. Mali sme zastávku v Medžugorí, kde sme pôvodne chceli stráviť viac dní, len Peťova choroba nás zdržala pri mori. Tam, za kostolom, pod veľkým krížom, z ktorého vyteká zvláštna tekutina, si so svojím čerstvo porezaným bruchom a vypätím posledných síl kľakol a požiadal ma o ruku.

„Ak človek niekoho ľúbi, jednoducho ho ľúbi, a keď už mu nemá čo dať, ešte stále mu dáva lásku.“ (George Orwell) „Milovať znamená hovoriť: Je nádherné, že existuješ.“ (Josef Pieper)

N

a púti v Gaboltove Duch Svätý vzbudil vo mne myšlienku, aby som ju požiadal o ruku. V momente mi napadlo, či to ešte nie je príliš skoro. No myšlienka sa mi páčila čím ďalej, tým viac. O dva týždne neskôr sme mali naplánovaný výlet na Festival mladých do Medžugorja. Zdalo sa mi to ako najvhodnejšia príležitosť požiadať Katku o ruku na takomto mieste pri našej Nebeskej matke. Starostlivo som si plánoval, ako to urobím. Ešte v deň odchodu som kupoval snubný prsteň. No Pán Boh mi tie moje plány trošku pozmenil. A hneď na začiatku vyskúšal našu lásku. To, čo som si tak vysníval, sa zmenilo na pokorné a v tej chvíli aj zázračné vyjadrenie mojich citov k nej. 88    Lúče 1+2/2008


V

edeli sme, že naše srdcia chcú patriť navždy k sebe, zdieľať radosti i strasti života, ktoré sa nám už začali. Vedeli sme, že spolu chceme v budúcnosti vytvoriť rodinu, ale o nejakom termíne svadby sme sa vtedy ešte nerozprávali. Dohodli sme sa však, že do nového roka 2007 vstúpi-

me s rozhodnutím, kedy sa vezmeme. V tomto roku, alebo v tom ďalšom, alebo nebodaj ešte neskôr? Po dlhých úvahách sme sa rozhodli pre jeseň 2007, konkrétne 6. október. Oznámili sme to rodine a kaplána Vlada zo Šace sme poprosili, aby nás pripravoval a samozrejme aj zosobášil.

„Aj keby sa človek všetkého nasýtil, lásky sa nenasýti.“ (Božena Němcová)

N

a tento náš veľký deň sme sa veľmi tešili. Obaja môžeme dnes povedať, že to bol ten najkrajší deň v našom doterajšom živote, ktorým sa začal náš už spoločný život. Ďakujeme Ježišovi a Márii, že vďaka ZMM sme sa mohli spoznať a objavovať krásu v našich srdciach. A vám, drahí ZMM-áci, prajeme, aby ste boli trpezliví a vytrvalí v hľadaní svojho životného povolania. Hľadajte Božiu vôľu a Boh vám ukáže plán, ktorý s vami má.

+

s láskou Katka a Peťo Čuroví

 Lúče 1+2/2008

 89


Mo

tt

tt o

Motto

Mo

stretnutie na velehrade 2008

v spojení s WYD Sydney 2008

pozvánka

stretnutie českej a slovenskej mládeže

VÁS E A N T ÚPI STANE T S Ď ZO CH, D O E MI E K „ T Ý DU BUDE K 1, 8) T Ä SV ILU A I“ (S S M DKA SVE

o

ZAK „ActIv TIV 8” IZU J SA !

Motto

V tomto roku sa uskutoční Stretnutie českej a slovenskej mládeže na Velehrade (ActIv8) v čase od 18.-20.júla 2008 priamo spojené so slávením XXIII. Svetových dní mládeže (SDM) v Sydney. Cieľom stretnutia je umožniť mladým z ČR a SR slávenie SDM a kvalitným programom prispieť k prijatiu a roznieteniu Ducha Svätého, duše evanjelizácie. Stretnutie bude prebiehať s požehnaním českých a slovenských otcov biskupov.

>pre bližšie info klikni na< www.activ8.sk 90    Lúče 1+2/2008


Čo ťa čaká na Velehrade: KO WO NCERT Y RKS HO A PY

Ť A PÚ I Š E P

PREDNÁ ŠKY A KA TECHÉZY (BISKUPI A OSOBNO ĎALŠIE STI CIRK VI)

Ubytovanie: stany Strava: vlastná (účastník si zaistí) Doprava: autobus/cena autobusu sa bude odvíjať od miesta odchodu, v týchto chvíľach vám nevieme presnejšie napísať, záleží od vášho záujmu, podľa toho sa aj cena upresní, takisto aj ostatné informácie, ktoré budete potrebovať/.

) T RA D S O EH S M LE VEL NO J E E T E Y – Y PR STN E DN AM NO ( S Y P R I L ÁV Í L I E S G VI ZO

Takže stačí už len vyplniť prihlášku a poslať ju do 15. apríla 2008 na adresu: Sekretariát ZMM, Oravská 10, 949 01 Nitra. K prihláške kontaktnej osoby pre skupinu ZMM je potrebné priložiť zoznam členov tejto skupiny s ich údajmi (meno, adresa, dátum narodenia).

PRIHLÁŠKA NA STRETNUTIE MLÁDEŽE VELEHRAD 2008 ZMM ................................... Kontaktná osoba: Meno a priezvisko:

Adresa:

Dátum narodenia:

 Lúče 1+2/2008

 91


11. februára sa slávi liturgická spomienka na Pannu Máriu Lurdskú. Od zjavenia Panny Márie v jaskyni Massabielle svätej Bernadette Soubiros tento rok uplynie 150 rokov. Pri tejto príležitosti od 8. decembra 2007 v Lurdoch prebieha jubilejný rok. Panna Mária pri zjavení v Lurdoch potvrdila, že je Nepoškvrnene počatá a vyzvala všetkých k obráteniu, k pokániu a k modlitbe posvätného ruženca. Priblížme si toto vzácne jubileum vo svojich spoločenstvách, zamyslime sa nad Máriiným odkazom, ktorý nám zanechala v Lurdoch, pripravme akadémiu... V rámci tohto Jubilea máme veľkú príležitosť napĺňať hlavný cieľ Združenia: šíriť úctu k Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do aktivitky v roku 2007 s názvom „Môj dar pre Pannu Máriu“. 8. decembra 2007 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme symbolicky odovzdali Nebeskej Matke tento náš 92    Lúče 1+2/2008

I N Ako každý rok i tento môžeme podporiť naše aktivity, teda činnosť ZMM dvomi percentami. Prikladáme tlačivá, ktoré by sme prosili rozmnožiť a rozdať všetkým priaznivcom ZMM. Tlačivá nájdete aj na našej stránke www.zmm.sk v sekcii Dokumenty. Vyplnené tlačivá prosíme odovzdať na daňovom úrade do 30. 4. 2008. Minulý rok sa nám takto nazbierala pekná suma v hodote 57 932,- Sk čo je o 16 009,-Sk viac ako v predošlom. Aj touto sumou sme vám mohli pomôcť pri organizovaní akcií ZMM. Ďakujeme.

2%

VYHODNOTENIE CELOROČNEJ AKTIVITY spoločný dar. Verím, že ju potešil a nám všetkým pomohol dostať sa bližšie k srdcu Márie i k srdcu jej Syna. Z kartičiek, ktoré ste nám poslali do centra, sme vylosovali tieto mená:

Západoslovenský kraj: Martin, Marek a Lukáš Mucha z Nitry, Jana Zavadanová z Hlohovca, Hana Belková zo Šenkvíc.


F O

Poslali sme vám informačné listy a tabuľku o členskej základni. Prosíme o vyplnenie týchto tlačív základného kolektívu a ich zaslanie spolu s členským príspevkom 50,– Sk za každého člena najneskôr do 31. marca 2008.

25. marec je Deň počatého dieťaťa. Symbolom tohto dňa je biela stužka. Biela ako nevinnosť, symbol úcty a oslavy života. Je to deň, kedy sa zamýšľame nad hodnotou ľudského života. Určite aj vy sa zapájate do tejto akcie nosením bielej stužky /v období od 18. do 25. marca/. Skúste osloviť aj ľudí vo vašom okolí. Vyzdvihnite jedinečnosť a dôstojnosť počatého dieťaťa, aby sa každé mohlo narodiť a vyjadrite svoje ÁNO PRE ŽIVOT. Viac na www.forumzivota.sk. Dostali ste informácie aj o Biblickej olympiáde 2008, ktorá prebehne za zmenených podmienok. Viac info najdete na www.zmm.sk. Tešíme sa na vašu účasť :-).

„MÔJ DAR PRE PANNU MÁRIU“ Stredoslovenský kraj: Ivana Eliášová, Kristína Nekorancová, Oľga Melicherová z Beluše, Viera Fúsková z Hlože, Ivana Djobeková zo Suchej Hory.

Východoslovenský kraj: Viera Halčinová z Lendaku, Anna Prosbová z Vojčíc, Simona Trecáková, Daniela a Jana Stanovčákové z Jasenoviec.

Verím, že vyžrebovaných, ale aj zúčastnených potešil náš darček. Ten „nebeský“ ktorý sľúbila Panna Mária všetkým, ktorí si aspoň raz vykonajú pobožnosť 5 prvých sobôt, si raz prevezmú z rúk Márie. Blahoželáme :).

 Lúče 1+2/2008

 93


h bratovra 2. ma nželk a Abr 3. patrón ro ahám botníkov a

ý 1. biblick

17

.s

op

ka

in

ak

5. Zebed ejovi syn ˇn e d e ovia sa v o h r í ˇ ký o olali Ján pr l v a ....  e l ie iš r p 8 4. v ožený m . o r r o t o k k2 na l 6. zviera, zame 008 je v roz ma le a z u r e Z raný J Ježiš do 7. die na... MM vcˇa, k 9. velkonocná ˇ chrámová svieca toré poda lo Je rom žišov 10. jede i šatk v kto ec , n zo sta t á u rozákon 11. št vätý Ot ných pr orokov sídli S ˇ dom 13. spolocný umuˇcení ˇ ˇ m o v o reholníkov/reholníc iš ž e um o J ba é evanjeli n a v stav ie p 14. v s . á 2 1 v o onˇav m á náp chrá domu á v o lnˇ do nina arok te kadi 15. b apodobe Nazare dla n ie v ako Már 16. prvá žena y n Pan 18. symbol cˇ tov istoty n a r t š i 20. prežil v útrobách velryby in nm ó r v pat vano žiš e o J . l il d S o 9 r l a 1 an mbo v ktorom s 22. sy 21. mesto, 24. oslavuje meniny 6. decembra 23. syn praotca Abraháma

Znenie tajničky posielajte na mailovú adresu luce@zmm.sk alebo na t. č. 0911 220 313. Nezabudnite uviesť svoje meno a adresu, pretože všetci, ktorí sa zapoja, budú zaradení do žrebovania o pekné ceny. NOVINKA: Do každého čísla vyberieme jednu zaujímavú osobnosť, ktorá sa postará o ceny pre konkrétnu súťaž. Ceny do súťaže v tomto čísle venuje náš národný direktor, P. Tomáš. 94    Lúče 1+2/2008

Lúče 1+2/2008  

Časopis Združenia mariánskej mládeže

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you