a product message image
{' '} {' '}
Limited time offer
SAVE % on your upgrade

Page 1

svetové misie pápežské misijné diela

V Azerbajdžane chceme osloviť príkladom vlastného života 12 – 15

1/2020

Výzva pre Srí Lanku

32

V Azerbajdžane drží rodina spolu 16 – 17


pápežské misijné diela

DARUJTE 2 % z dane

Pápežským misijným dielam a podporte misie a misionárov

Názov: Pápežské misijné diela | Právna forma: Účelové zariadenie cirkví a náboženských spoločností | IČO: 30806976 | Sídlo: Lazaretská 32, 811 09 Bratislava

www.misijnediela.sk


Obsah Úvodník 3 Zo života PMD 4 – 6 DUCHOVNÁ KVAPKA Naozaj vstal z mŕtvych 7 MUČENÍCI MISIÍ Mučeníctvo je vzduch, z ktorého sa kresťania nadychujú 8 Z osudov mučeníkov misií 2019 9 TÉMA Azerbajdžan 10 – 11

Milí priatelia misií, témou nášho časopisu Svetové misie je vždy jedna z krajín sveta, ktorá je pre Slovensko a misie zaujímavá. Tentoraz je to Azerbajdžan – krajina, v ktorej je jediná farnosť a vedú ju saleziáni zo Slovenska na čele s biskupom Vladimírom Feketem. Okrem rozhovoru s ním nájdete na stránkach časopisu reportáž s rodinou, ktorá sa zrodila aj vďaka misijnej skúsenosti v Azerbajdžane, a mnohé iné zaujímavosti o tejto bývalej sovietskej republike granátového jablka. Katolícka cirkev v Azerbajdžane je veľmi malá, ale v spoločnosti je vnímaná pozitívne a ľudia vítajú stretnutia vo farnosti. Počas minulých mesiacov som náhodou stretol viacerých známych na rozličných miestach Slovenska – počas svätej omše v Pominovci, pri Reinerovej chate vo Vysokých Tatrách či v Bratislave. Boli to letmé stretnutia, ale veľmi ma potešili. Vždy, keď sa stretneme, dozvieme sa o sebe viac a sme si bližší. Naším základným spojivom je spoločná viera – kresťanstvo. Ďakujme za tento dar. Koľkí z nás by sa nepoznali, keby nás nespájala viera! „Kristus, živý chlieb, ktorý zostúpil z nebies, je jediný, ktorý môže zasýtiť ľudí vo všetkých časoch a na každom mieste zeme. A každý, kto sa rád sýti pri jeho stole, stane sa živým nástrojom jeho lásky, milosrdenstva a pokoja,“ povedal pápež Ján Pavol II., od narodenia ktorého uplynie v máji sto rokov. Eucharistia je pre nás prameňom každej lásky: lásky k Bohu, ľuďom, svetu, sebe samému; lásky priateľskej, manželskej, rodičovskej, kňazskej, rehoľnej – lásky realizovanej v každom povolaní a stave života. Ľudské priateľstvo nás posilňuje a vždy sa tešíme na stretnutie s človekom, ktorého máme radi. Už sme netrpezliví, kedy sa s ním stretneme, aby sme mu všetko povedali. On nás počúva, a to nielen ušami, ale srdcom. Adorácia je takouto chvíľou stretnutia s naším Pánom. Môžeme mu povedať všetko o svojej rodine, radostiach aj starostiach, o svojom stretku i svojich plánoch… Každý potrebuje ľudských priateľov a potrebujeme aj priateľstvo s Bohom. Krátka adorácia v kostole či vychádzka do prírody môžu byť stretnutiami s Bohom. Aj krátke stretnutie obohatí a poteší. Ivan Kňaze Autor je národný riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku

Rozhovor s biskupom Vladimírom Feketem 12 – 15 V Azerbajdžane drží rodina spolu 16 – 17 Krajina ohňa s kráľovskou minulosťou 18 – 19 Azerbajdžan v obrazoch 20 – 21 Azerbajdžan je nábožensky tolerantná krajina 22 – 23 PRÍBEH Príbeh Nathiho z misijného kalendára 24 – 25 INŠPIRÁCIE Ponuka PMD 26 – 27 Pozvánky 28 Krížovka 29 Azerbajdžanské recepty 30 – 31 Výzva pre Srí Lanku 7

svetové misie Svetové misie vydávajú dvakrát ročne Pápežské misijné diela na Slovensku, IČO: 30806976, dátum vydania: február 2020, ročník: 27. Zodpovedná redaktorka: Martina Grochálová. Zostavili: Ivan Kňaze, Štefan Kormančík. Dizajn: Jozef Mak. Sadzba: Viva Design s.r.o. Jazyková úprava: Jana Palkovičová. Foto na obálke: Shutterstock. Tlač: KO & KA, spol. s.r.o. ISSN 1336-1074, evidenčné číslo: EV3088/09. Nepredajné. Kontakt: Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, tel.: 02/5296 4916 (pracovné dni 9.00 – 17.00), e-mail: info@misijnediela.sk. Číslo účtu: IBAN SK65 3100 0000 0040 0025 6602

3


Výťažok tohtoročného Misijného plesu vo výške 2 350 eur podporí prácu slovenského misionára Jána Piataka v Bolívii. Snímka: archív PMD

Výťažok z plesu putoval do Bolívie V sobotu 4. januára 2020 sa v Košeci (okres Ilava) uskutočnil misijný ples. Podujatie, na ktoré prišlo 202 účastníkov, sa začalo svätou omšou vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a pokračovalo v miestnom dome kultúry, kde do tanca hrala hudobná skupina Melódia z Hradišťa. Výťažok z plesu 2 350 eur bol určený na podporu farnosti v Bolívii, v ktorej

pôsobí slovenský misionár Ján Piatak. „Po skončení obdobia dažďov by sme sa okrem pomoci konkrétnym ľuďom v ich duchovnej i hmotnej biede pustili do dokončenia dvoch kostolov, ktoré sú vo farnosti El Puente. Ďakujem vám za spomienku a podporu. Spolu s farníkmi sa za vás modlíme posvätný ruženec a za všetkých dobrodincov slúžievam svätú omšu,“

povedal vo svojom pozdrave účastníkom misionár Ján Piatak. Pápežské misijné diela na Slovensku vyjadrujú vďačnosť všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomohli ples zorganizovať, a aj všetkým účastníkom. Nasledujúci ročník misijného plesu sa uskutoční 2. januára 2021 v Košeci. Pozdrav pre účastníkov plesu od misionára Jána Piataka – IK –

Tvorivá Misijná nedeľa vo Vyšných Ružbachoch Farnosť goralskej a kúpeľnej obce Vyšné Ružbachy sa v nedeľu 20. októbra 2019 zapojila do celosvetovej aktivity Pápežských misijných diel. Seniori, skauti a  dobrovoľníci po prvýkrát pripravili kreatívny misijný stánok s rôznym misijným sortimentom ako napríklad sviece vo farbách kontinentov, ružence, lízanky, misijné časopisy a obrázky. V misijnom stánku nechýbali domáce tradičné vyšnoružbašské koláče, ktoré boli kreatívnym podporným produktom minuloročnej zbierky pre africkú Rwandu. – PMD – Vo Vyšných Ružbachoch pripravili na Misijnú nedeľu kreatívny misijný stánok. Snímka: archív PMD 4 | Zo života PMD


Omša ako vianočný dar Počas vianočných sviatkov prijali mnohí ľudia okrem hmotných darov aj duchovné dary v podobe odslúženia svätých omší v misijných krajinách. Darček vo forme vianočnej pohľadnice s úmyslom svätej omše pripravili Pápežské misijné diela a pred Viano-

cami rozposlali darcom, ktorí ho odovzdali obdarovaným pod vianočným stromčekom. Celkovo to bolo 7 938 svätých omší, z toho 44 gregoriánskych omší a 324 novén. Sväté omše na úmysel darcov odslúžia kňazi v  kňazských seminároch,

ktoré Pápežské misijné diela podporujú prostredníctvom adopcie seminaristov v Benine, Pobreží Slonoviny, Kongu, Kamerune, Burkine Faso, Togu a Čade. – RED –

Darček naviac priniesol pre misie vyše 65-tisíc eur V čase Vianoc pripravili Pápežské misijné diela na Slovensku kampaň Darček naviac. Jej cieľom bolo umožniť obyvateľom Slovenska podporiť misie v období Vianoc, keď pripravujú štedré dary pre svojich blízkych.

Kampaň prebiehala formou letákov, ktoré boli rozposielané do poštových schránok, a zaslaním misijného kalendára 2020.

Darcovia pomohli misijným projektom pre deti sumou 65 000 eur.

Zavítali ste do stánku PMD S misijným stánkom Pápežských misijných diel (PMD) sme tento rok zavítali na púte v Šaštíne, Rajeckej Lesnej a  na Butkove, ale aj na Národný pochod za život či do farnosti Poprad. – MF –

Návšteva rektora z Beninu Od 13. do 21. októbra bol na návšteve Slovenska rektor Kňazského seminára v Benine Ambroise Kinhoun. Prednášal na evanjelizačnej konferencii Emauzy pre kňazov, stretol sa so seminaristami v Bratislave a Košiciach. S podporovateľmi bohoslovcov cez adopciu sa stretol na pútnických miestach Butkov a  Gaboltov. Na Misijnú nedeľu predniesol kázeň v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Jeho podnetné kázne si môžete pozrieť na Youtube-kanáli PMD. – IK – Rektor Ambroise Kinhoun (v strede) sa v Gaboltove stretol s podporovateľmi beninských seminaristov. Snímka: archív PMD Zo života PMD | 5


Exkurzie v dome PMD V  roku 2019 otvorili Pápežské misijné diela na Slovensku (PMD) svoje dvere pre školy i priaznivcov misií. Do domu PMD na Lazaretskej 32 v Bratislave zavítali žiaci zo škôl v Banskej Bystrici, Štiavniku, Bratislave, Šali, Sládkovičove a Krompachoch. Spoločne s pracovníkmi PMD slávili svätú omšu, pozreli si film o Rwande, prezentáciu o PMD i exponáty z rôznych krajín sveta, ktoré PMD daroval kardinál Jozef Tomko, bývalý prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Od 4. do 6. novembra 2019 sa na PMD uskutočnil týždeň otvorených dverí, v rámci ktorého sa podávala etiópska káva a africký obed. – PMD –

Do domu PMD v Bratislave zavítali aj žiaci a učitelia zo základnej školy Spojová v Banskej Bystrici. Snímka: archív ZŠ Spojová

Film Dotknúť sa rán V dome Pápežských misijných diel na Slovensku v  Bratislave sa 9. októbra 2019 uskutočnila premiéra filmu o  slovenskom misionárovi v Rwande Vlastimilovi Chovancovi, RCJ, s názvom Dotknúť sa rán. Program sa začal svätou omšou, po ktorej nasledovala projekcia filmu a  občerstvenie s  rwandským

čajom. Na premiére sa zúčastnil aj režisér filmu Marek Poláček a kameraman Lukáš Straka. Film bol odvysielaný v  katolíckej televízii Lux a v mnohých farnostiach i školách na celom Slovensku. DVD s filmom si môžete objednať na e-mailovej adrese info@misijnediela.sk. – PMD –

Kongregácia pre evanjelizáciu národov má nového prefekta Pápež František vymenoval filipínskeho kardinála Luisa Antonia Tagleho (na snímke) za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Nahradil doterajšieho prefekta kardinála Fernanda Filoniho. V máji 2018

kardinál Luis Antonio Tagle navštívil Slovensko, keď pri 25. výročí Katolíckeho biblického diela vystúpil na slávnostnom podujatí v Ružomberku. – PMD –

Snímka: archív PMD

Návšteva vo farnosti Bánov Riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku Ivan Kňaze navštívil 16. novembra 2019 farnosť Bánov, rodisko sestry Veroniky Ráckovej, 6 | Zo života PMD

SSpS, ktorá v roku 2016 zahynula na dôsledky strelných zranení, keď sa v Južnom Sudáne usilovala zachrániť rodiacu matku. Po svätej omši nasle-

dovalo premietnutie filmu a návšteva misionárkinej rodnej sestry Pavly Ráckovej. – RED –


DUCHOVNÁ KVAPKA

Naozaj vstal z mŕtvych Zo všetkých sviatkov v  Azerbajdžane sa najväčšej pozornosti teší Novruz Bayram, ktorý sa slávi vždy 21. marca. Už názov naznačuje, že ide o  sviatok nového roka. Nového roka podľa počítania uctievačov ohňa, ktorých tradícia je doteraz živá v ľudových zvykoch. Na tento sviatok sa ľudia pripravujú štyri týždne. Každý utorok je zasvätený jednému zo štyroch živlov  – ohňu, vode, zemi a  vzduchu. V  samotný deň sviatku sú na stole rôzne semená, vajíčka, orechy, zajačiky, klíčky – všetko, čo pripomína a symbolizuje rodiaci sa nový život. Za slávenie tohto sviatku Azerbajdžancov trochu kritizujú niektoré moslimské spoločenstvá, pretože ho považujú za pohanský. Raz som počul, ako istá Azerbajdžanka cudzin-

com vysvetľovala, že nejde o náboženský, ale ľudový sviatok. Dodala, že ako moslimka ho môže sláviť naplno, lebo touto národnou tradíciou oslavuje Boha, tvorcu všetkého živého. Čo oslavujeme my na Veľkú noc? Nie je pre mnohých z nás omnoho bližší zoroastrijský (uctievanie ohňa) význam tohto sviatku vyjadrený kraslicami, zajačikmi a klíčkami obilia? Nie je aj pre nás Veľká noc už iba národnou tradíciou, sviatkom jari? Uvedomujeme si, že neustála, cyklická obnova života nám nijako nepomôže, lebo nás nezbaví našej slabosti, hriešnosti a neodvratného údelu smrti? Že tento život je sám o sebe nedostatočný a nedáva zmysel? Ako hovorí sv. Pavol, ak Kristus nevstal z  mŕtvych, sme najúbohej-

ADOPTUJTE SI BOHOSLOVCA Adopcia zahŕňa modlitbu za konkrétneho prideleného seminaristu a finančnú podporu

mesačne 50 € ročne 600 € celé štúdium 2 400 €

Prihlásiť sa môžete na e-mailovej adrese: info@misijnediela.sk alebo telefonicky na čísle 02/529 64 916. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke: www.misijnediela.sk.

SVE

ÁHAŤ

P O MÔ ŽT

E

OM

Štefan Kormančík, SDB, misijný delegát Saleziánov dona Bosca

„Chcem sa poďakovať všetkým dobrodincom na Slovensku, ktorí na Pápežské misijné diela posielajú omšové milodary spolu so svojimi úmyslami na odslúženie svätej omše. Tieto milodary prichádzajú k nám do misií – je to spôsob, ako my misionári môžeme byť v kontakte s vami a modlíme sa za Slovensko, za ľudí a za ich konkrétne úmysly, čo je pre nás veľmi vzácne a dôležité. Prosíme vás, myslite aj vy na nás vo svojich modlitbách a osobných i spoločných krížoch, aby sme boli takto na diaľku spojení.“ Vlastimil Chovanec, RCJ, slovenský misionár v Rwande

V ZO

T

TREBUJE KŇ A PO

ší z ľudí. A nielen my. Celé ľudstvo by bez Krista bolo úbohým alebo až desivým experimentom slepej náhody. Ale Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja. Naozaj vstal! Smrť, kde je tvoje víťazstvo? V  Kristovi, Božom Synovi, ktorý nás vykúpil, sme už teraz vlastníkmi nového života. Budúcnosť to už iba ukáže. Preto nežijeme v strachu ani obavách. Ako nám pripomína sv. Ján, apoštol: vaša viera premáha svet. Nech je nám vzkriesený Kristus silou a radosťou na každý deň. A nenechajme si túto radosť iba pre seba. Podeľme sa o ňu aj s tými, čo žijú okolo nás.

OMŠOVÝ MILODAR – vzácny dar pre misie

MI

S IO N Á R O M

P

milodar na 1 svätú omšu 5 eur milodar na novénu, teda 9 svätých omší 45 eur milodar na gregoriánske omše, teda 30 svätých omší 150 eur

Formulár na zapísanie úmyslov svätých omší: www.misijnediela.sk, môžete si vyžiadať aj šek telefonicky na čísle 02/529 64 916 alebo zaslať sumu na číslo účtu: SK88 0900 0000 0051 4976 4503 (SLSP). Do poznámky napíšte svoju adresu alebo e-mail a počet intencií.

„Drahí rodičia, želám vám pokoj a dobro. Nazývam vás rodičmi, pretože u nás v Afrike a najmä v Benine nie sú rodičmi dieťaťa len otec a matka, ktorí ho priviedli na svet, ale i všetci tí, ktorí si želajú jeho šťastie a prinášajú na tento úmysel svoje obety. Viem, čo všetko robíte pre mňa a pre to, aby som sa z Božej milosti mohol stať dobrým a svätým kňazom Ježiša Krista. Nech vás za to Boh požehnáva!“ adoptovaný seminarista Dominique z Beninu


Mučeníctvo je vzduch, z ktorého sa kresťania nadychujú Podľa agentúry Fides spracoval Ivan Kňaze Ilustračné snímky: Lukáš Bjaloň

Na mučeníkov v misiách si od roku 1992 spomíname každý rok 24. marca, na výročie mučeníckej smrti salvádorského arcibiskupa Oscara Romera. V  roku 1980 ho ako 63-ročného zabili počas slávenia svätej omše v nemocničnej kaplnke na objednávku vlády členovia pravicovej eskadry smrti pre jeho verejné výzvy na ukončenie násilia v Salvádore. V roku 2019 bolo vo svete zabitých 29 misionárov. Obetujme za nich modlitbu posvätného ruženca alebo modlitbu krížovej cesty.

Minulý rok bolo vo svete zabitých 29 misionárov. Na Slovensku si osobitne spomíname na Danicu Olexovú a Emíliu Biháriovú, ktoré tragicky zahynuli pri leteckej a automobilovej nehode v Afrike. Podľa informácií tlačovej agentúry Fides bolo v roku 2019 vo svete zabitých 29 misionárov, konkrétne 18 kňazov, 1 diakon, 2 rehoľníci, 2 rehoľníčky a 6 laikov. Život mnohých misionárov vyhasol počas ozbrojených lúpeží a vlámaní v oblastiach poznamenaných morálnym úpadkom a  chýbajúcim rešpektom k autoritám alebo v dôsledku korupcie. 8 | Mučeníci misií

V predvečer Misijnej nedele 19. októbra 2019 počas Mimoriadneho misijného mesiaca bol v katedrále v talianskej Cremone blahorečený misionár z Pápežského inštitútu zahraničných misií Alfredo Cremonesi, ktorého zabili 7. februára 1953 z nenávisti ku katolíckej viere v Mjanmarsku, kde v misiách prežil 28 rokov. „Blahoslavený otec Cremonesi, krásna postava kňazského a nábo-

ženského života, vnímal svoju existenciu ako dar. Úplne sa odovzdal Bohu a evanjelizácii v misiách. Bol celkom odosobnený – svoj život daroval ľudu, s ktorým zdieľal chudobu. Vzdal sa všetkého, dokonca aj nevyhnutného minima,“ povedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Giovanni Angelo Becciu. K predbežnému ročnému zoznamu agentúry Fides je potrebné pridať dlhý zoznam tých, ktorých telá sa nikdy nenašli a nevie sa o nich. Vo všetkých kútoch sveta sú ľudia, ktorí trpia a platia svojím životom za svoju vieru v Ježiša Krista. Na Slovensku si osobitne spomíname na Danicu Olexovú a Emíliu Biháriovú, ktoré v roku 2019 tragicky zahynuli pri leteckej a automobilovej nehode v Afrike. „Mučenícka smrť je vzduch, ktorého sa kresťan a kresťanské spoločenstvo nadychuje. Stále budú medzi nami mučeníci. Je to znamenie, že kráčame po Ježišovej ceste!“ pápež František V rokoch 1980 až 2018 bolo zabitých 1 175 misionárov. Najviac v roku 1994, z toho 248 misionárov počas genocídy v Rwande.


Z osudov mučeníkov misií v roku 2019 Nicolas Ratodison sa stal obeťou brutálneho prepadnutia 9. februára 2019. Zomrel v nemocnici 14. februára na Madagaskare na následky ťažkého poranenia. Ako sám povedal v nemocnici, 9. februára o 18.30 mu banditi skrížili cestu, keď sa vracal na motocykli do Mahitsy. Je to malá dedinka približne 30 kilometrov od hlavného mesta Madagaskaru. Otec Ratodison sa po tom, ako bol zaniesť sväté prijímanie chorému, vracal do formačného centra Soanavela, kde pôsobil. Banditi ho zvalili na zem a kopali doňho. Nestihol im ujsť, pretože ho podpálili. Zasiahli ho aj do chrbtice. Pri tomto napadnutí bola na ceste zabitá ešte jedná osoba.

Toussaint Zoumadé 48-ročný kapucínsky kňaz africkej národnosti, bol zabitý v Kamerune, keď sa vracal k svojim bratom v Mbaibokoun v Čade. Navštívil diecézu Bouar na západe Stredoafrickej republiky, kde viedol formačné stretnutie pre miestnych kňazov. Na ceste do Čadu prechádzal cez Kamerun. V noci z 19. na 20. marca 2019 ho v Ngaoundéré na mieste, kde si chcel trocha oddýchnuť, prepadli neznámi ľudia a prebodli ho. Rehoľník pracoval aj pre Radio Siriri v diecéze Bouar, a zároveň skladal liturgické piesne.

Cecilio Pérez Cruz 35-ročný diecézny kňaz, bol zavraždený na fare v noci zo 17. na 18. mája 2019. Pôsobil ako farár v salvádorskej farnosti Saint Joseph de la Majada, asi 70 kilometrov od hlavného mesta San Salvador. Bol to jednoduchý, veselý a  dynamický človek, veľmi obľúbený u mladých ľudí, ktorým venoval všetku svoju energiu. Pochádzal z neďalekej oblasti Sabana San Juan Arriba, kde ho pred štyrmi rokmi takisto napadli. Mons. Constatino Barrera, biskup z Consonate, na druhý deň za prítomnosti stovky

Osud mučeníkov misií každý rok mapuje tlačová agentúra Fides. veriacich a desiatky kňazov odslúžil za zosnulého kňaza zádušnú svätú omšu. V oblasti sa rozmnožujú kriminálne skupiny, jeden kňaz tam bol zavraždený pred rokom.

Ines Nieves Sancho 77-ročná španielska rehoľníčka z komunity Sestier Ježišových, bola 22. mája 2019 brutálne zavraždená v dedine Nola na juhozápade Stredoafrickej republiky v prihraničnej oblasti s Kamerunom. Napriek svojmu pokročilému veku žila sama v Nole, kde desiatky rokov učila mladé dievčatá šiť. Z jednej z dielní, ktorá slúžila na výuku dievčat, bola odvlečená do svojej izby, kde ju zabili. Počas generálnej audiencie 22. mája o zavraždenej misionárke hovoril pápež František: „Dnes by som chcel spomenúť 77-ročnú sestru Ines, ktorá bola barbarským spôsobom zabitá v Stredoafrickej republike. Bola vychovávateľkou mladých chudobných dievčat, ktoré učila šiť. Ide o rehoľníčku, ktorá zasvätila svoj život Ježišovi a službe chudobným“.

Kazimierez Wojno

známy ako otec Casimir, 71-ročný farár v Sanktuáriu Notre Dame de la Santé v Brazílii, zomrel 21. septem-

bra 2019 vo večerných hodinách. Narodil sa v Poľsku a kňazom bol 46 rokov. Ako vyplynulo z  vyšetrovania polície, šesť mužov vošlo po poslednej sobotňajšej omši do kostola a zajalo kňaza i kostolníka, ktorému sa však podarilo utiecť. Otca Wojna našli neďaleko kostola mŕtveho, nohy, zápästia a hrdlo mal previazané kovovým káblom. Je smutné, že práve v tomto kostole už bolo spáchaných niekoľko násilných činov.

Johny Ramos 53-ročný kňaz, bol farárom vo farnosti Milosrdného Ježiša v štvrti Comumeros v meste Villavicencio v Kolumbii. Dňa 2. októbra 2019 našli jeho telo na fare, nohy a ruky mal zviazané. Pravdepodobne sa stal obeťou krádeže, keďže práve v tejto farnosti došlo v nedávnej dobe k niekoľkým krádežiam. Otca Johnyho udreli do hlavy a zadusili. Aj keď bol vo farnosti len štyri mesiace, veriaci ho mali veľmi radi. V oblasti Cauca prebiehajú roztržky medzi armádou, polovojenskými útvarmi a  partizánmi. Ide o  boj o kontrolu polí, na ktorých sa pestuje koka, pričom armáda kontroluje aj pôdu, kde by sa mohli vzhľadom na vhodné klimatické podmienky pestovať ďalšie drogy. Mučeníci misií | 9


AZERBAJDŽAN Azerbajdžan je krajinou, kde sa drvivá väčšina obyvateľstva považuje za moslimov. Náboženské znaky a prejavy sú však vo verejnom živote veľmi málo prítomné. Historické i kultúrne osobitosti viedli k tomu, že Azerbajdžan je dnes krajinou, kde vedľa seba v pokoji žijú príslušníci mnohých národností a náboženstiev. Vláda cieľavedome podporuje túto skutočnosť a usiluje sa aj v zahraničí predstaviť Azerbajdžan ako modernú a tolerantnú krajinu s umierneným islamom, ktorá môže byť príkladom i pre ostatných. Náboženstvo je oddelené od štátu, ale prezident i vláda cieľavedome podporujú tradičné náboženstvá ako silu, ktorá udržiava tradičné hodnoty a tým pozitívne prispieva k budovaniu občianskej spoločnosti. Hoci je prítomnosť Katolíckej cirkvi malá, v spoločnosti je vnímaná i prijímaná pozitívne. Vladimír Fekete

Staroveká kaukazská dedinka Chinalig sa nachádza v nadmorskej výške 2 350 metrov nad morom. Snímka: Shutterstock 10


11


Biskup Vladimír Fekete v redakcii azerbajdžanskej televízie ITV s redaktormi po skončení živého vstupu na Božie narodenie 25. decembra 2019.

V Azerbajdžane chceme osloviť príkladom vlastného života Ivan Kňaze, snímka: Jozef Pajerský, archív Vladimíra Feketeho

Hovorí, že povolanie misie v zahraničí nemal v krvi, no predsa sa stal biskupom v krajine, kde tvoria kresťania iba jedno percento populácie. Vladimír Fekete (64) sa v roku 2017 stal biskupom Apoštolskej prefektúry Azerbajdžanu, a zároveň prvým saleziánom zo Slovenska, ktorý bol menovaný na biskupskú hodnosť.


Stali ste sa saleziánom, hoci ste pôvodne vyštudovali matematiku a geológiu. Čo vás motivovalo, aby ste pôsobili v misiách? Povolanie do misií v  zahraničí som nikdy nemal. Ako salezián som sa však vždy cítil byť misionárom mladých. Okrem toho som bol presvedčený, že na Slovensku je dosť potrieb, pri riešení ktorých ako salezián a kňaz môžem byť užitočný. Keď ochorel predstavený misie v Baku don Ján Čapla a predstavení dlho nevedeli nájsť za neho náhradu, súhlasil som, že ho na niekoľko rokov zastúpim. Ukázalo sa však, že Božie plány boli iné ako tie moje – z prechodného riešenia sa stalo trvalé a zo mňa sa stal misionár. Ako ste v roku 2017 prijali skutočnosť, že sa stanete azerbajdžanským biskupom? Bol to pre mňa nečakaný dôsledok návštevy Svätého Otca Františka v  Azerbajdžane. Cirkev je tu v  začiatkoch a  zdalo sa mi, že niet potreby, aby tu bol miestny biskup. Na druhej strane bolo prianie pápeža vyjadrené veľmi jasne. Po celý život som sa snažil odpovedať pozitívne na Božie výzvy. A pretože som nenašiel solídny dôvod, pre ktorý by som mal túto ponuku odmietnuť, napokon som ju v duchu viery prijal. Váš biskupský erb vytvoril slovenský heraldik Marek Sobola. Ako si spomínate na túto spoluprácu a čo váš erb vyjadruje? Marek Sobola ma oslovil v roku 2016 s  ponukou vytvoriť erb našej apoštolskej prefektúry. Komunikovali sme iba e-mailom a  práca na erbe sa pretiahla temer na rok. Tesne po dokončení erbu prefektúry prišlo menovanie za biskupa a pán Sobola zareagoval opäť veľmi pohotovo s ponukou vytvoriť mi aj biskupský erb. Tentokrát sme to zvládli v priebehu dvoch mesiacov. Svojím biskupským erbom som chcel vyjadriť, že som slovenský salezián, ktorý má osobitnú úctu k Panne Márii a  bol menovaný za bisku-

pa v Azerbajdžane. Heraldicky je to v erbe vyjadrené viacerými symbolmi. Červená farba odkazuje nielen na farbu erbu Slovenskej republiky, ale je tiež jednou z farieb trikolóry Azerbajdžanu; trojvršie v spodnej časti erbu symbolizuje Tatry; biele ľalie sú symbolom Panny Márie; osemcípa hviezda je jedným z prvkov štátneho symbolu Azerbajdžanskej republiky. Motto v  stuhe Da mihi animas je prvou časťou vety „Da mihi animas cetera tolle!“ – „Daj mi duše a ostatné si ponechaj!“ Tento citát z Biblie (Gn 14, 21) don Bosco vybral ako motto pre rehoľu saleziánov, ktorú založil. Pripomínajú im ich hlavné poslanie – namáhať sa pre Boha v práci na záchrane nesmrteľných duší. Na tejto zemi nie je nič vznešenejšie a dôležitejšie ako získavať ľudské srdcia pre Boha a spolupracovať s ním na diele spásy.

V Baku stál veľmi pekný neogotický kostol, postavený na prelome 19. a 20. storočia, no na príkaz Stalina bol v roku 1931 zbúraný. Po príchode do Baku v roku 2000 sme na prízemí saleziánskeho domu v štvrti Genčlik zriadili kaplnku na verejné bohoslužby. Počas návštevy Jána Pavla II. v Baku v máji 2002 prezident republiky Hejdar Alijev podaroval Katolíckej cirkvi pozemok na výstavbu nového kostola. Lokalitou sme vtedy neboli nadšení, pretože to bolo v priemyselnej časti, takzvanom Čiernom meste. Kostol naprojektoval architekt Paolo Ruggiero z Talianska a v roku 2008 ho posvätil kardinál Tarcisio Bertone, štátny sekretár Svätej Stolice. Priemyselná zóna bola medzi tým odstránená, a tak sa teraz náš kostol nachádza na vstupe do Bieleho mesta, ktoré je práve vo výstavbe.

Vašu diecézu tvorí de facto jedna farnosť a nachádza sa v nej jediný kostol, ktorý má veľmi zaujímavý príbeh svojho vzniku. Môžete nám o ňom porozprávať?

Koľko kňazov pôsobí vo vašej diecéze? Sú to iba slovenskí saleziáni alebo aj iní kňazi? Máte miestnych kňazov?

Kým vznikne v Azerbajdžane diecéza, pretečie dolu Dunajom ešte veľa vody. Nateraz sme apoštolskou prefektúrou. Ak Pán Boh dá, raz budeme apoštolským vikariátom, prípadne apoštolskou administratúrou a až potom vznikne v Azerbajdžane katolícka diecéza.

Najväčšou duchovnou silou, o ktorú sa môžem oprieť, sú nateraz saleziáni: dvaja rehoľní bratia a štyria kňazi sú Slováci, farárom je salezián z Indie. Diecézni kňazi sú zatiaľ iba dvaja: Behbud Mustafaef, ktorý je prvým miestnym kňazom, a od jesene u nás účinkuje kňaz z bratislavskej arcidiecézy Jozef Pajerský. Spolu

Predstavitelia tradičných náboženstiev Azerbajdžanu na návšteve u patraiachu Bartolomea v Istanbule Zľava: Šejchulislám Allahšukur Pašazde, predstaviteľ moslimov Kaukazu; vladyka Aleksander Išein, arcibiskup Ruskej pravoslávnej cirkvi v Azerbajdžane; Milich Jevdaev, predstaviteľ Horských židov Azerbjdžanu; biskup Vladimír Fekete SDB, prefekt Apoštolskej prefektúry Katolíckej Cirkvi v Azerbajdžane. Rozhovor | 13


V sakristii Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Máre v Baku 11. februára 2018 po skončení obradov biskupskej vysviacky. Zľava provinciál Jozef Ižold, SDB;  Mons. Paolo Pezzi, arcibiskup Moskvy; Mons. Giuseppe Pasotto, biskup v Tbilisi;  Mons. Ludwig Schwarz, SDB, emeritný biskup Linza; Mons. Paul Richard Gallagher, arcibiskup a hlavný svätiteľ; biskup Vladimír Fekete; Mons. Savio Hon Tai Fai, SDB, arcibiskup, apoštolský nuncius v Grécku; Mons. Alois Kothgasser, SDB, emeritný biskup Salzburgu; Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup;   Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup; Mons. Enrico Dal Covolo, SDB, biskup, rektor Lateránskej univerzity v Ríme.

Poľský prezident Andrzej Duda počas svojej oficiálnej návštevy v Azerbajdžane 31.mája 2019 navštívil i katolícky Kostol Nepoškvrnenej v Baku. Na snímke vpravo v rozhovore s biskupom Vladimírom Feketem.

s nimi tu rozvíjajú svoju činnosť sestry Matky Terezy a sestry saleziánky.

a zapájajú sa do našich pastoračných, sociálnych a výchovných projektov. Okrem nich sme mali aj dobrovoľníkov zo zahraničia, ktorí u nás strávili jeden až tri mesiace. Býva to obyčajne počas letných mesiacov, kedy sa ako animátori a učitelia zapájajú do letných táborov, ktoré organizujeme pre deti a mládež.

Ako funguje vaša kňazská komunita? Okrem dona Behbuda, ktorý je momentálne v Ríme, žijeme nateraz všetci spoločne v saleziánskej komunite pri kostole. Spoločne sa modlíme i stravujeme a spoločne plánujeme svoj apoštolát. Náš prvý dom v  štvrti Genčlik potreboval dôkladnejšiu rekonštrukciu. Pustili sme sa do nej v lete a dúfam, že od jari v ňom budem môcť bývať so svojimi diecéznymi kňazmi a budem v ňom mať i svoj úrad. Ako vyzerá váš bežný deň? Začínam i končím ho spoločnými modlitbami so saleziánskou komunitou. Každý deň má svoj vlastný rytmus. Okrem administratívnych prác v úrade si dosť času vyžaduje aj moja účasť na rôznych stretnutiach, konferenciách a podujatiach – najmä v Azerbajdžane, ale i v zahraničí (každý rok ich je spolu okolo sto). Hneď potom je to čas, ktorý venujem osobným stretnutiam a rozhovorom 14 | Rozhovor

s ľuďmi. Či už sú to rehoľníci a rehoľnice, kňazi a veriaci, pracujúci cudzinci, utečenci alebo miestni obyvatelia, ktorí sa na Cirkev obracajú s tými najrozličnejšími potrebami. A pribúdajú i stretnutia s hosťami, pre ktorých sa posledné roky stáva Azerbajdžan zaujímavou destináciou. Ako najradšej trávite voľný čas? Veľa ho nie je. Som rád, ak sa mi podarí poobede spojiť modlitbu ruženca s prechádzkou po neďalekom pobreží mora, čosi zaujímavé si prečítať a prípadne i napísať. Pondelky sa usilujem prežiť spolu so saleziánmi na chate za mestom. A ak sa podarí, tak raz za rok v lete organizujeme týždenný poznávací pobyt a dovolenku v niektorom regióne Azerbajdžanu. Do Azerbajdžanu prichádzajú pravidelne aj slovenskí misijní dobrovoľníci. Čo je ich poslaním? Čo počas svojho pobytu robia a aký je to prínos pre vašu misiu? Už od počiatkov našej misie sa osvedčila prítomnosť jedného alebo viacerých dobrovoľníkov zo Slovenska. Prichádzajú k nám na celý rok

Dnes je veľmi aktuálna téma novej evanjelizácie a potreby ohlasovania Krista v Európe, kde o ňom paradoxne mnohí ľudia nikdy nepočuli. Akým spôsobom sa usilujete o ohlasovanie v Azerbajdžane? Podľa miestnych zákonov akékoľvek náboženské spoločenstvá môžu pôsobiť len na štátom zaregistrovaných miestach a cudzinci nesmú v Azerbajdžane vykonávať náboženskú činnosť. Vďaka konkordátu medzi Vatikánom a Azerbajdžanom, ktorý bol podpísaný v roku 2011, môžeme vykonávať náboženskú činnosť v kostole a v našich dielach. Prichádzajú za nami ľudia, ktorí sa zaujímajú o kresťanstvo. Mnohí nástoja na tom, že chcú prijať krst, ale nie je pre nich jed-


noduché prejsť obdobím katechumenátu, ktoré trvá zvyčajne rok až dva. Keďže sme jedinou prítomnosťou Katolíckej cirkvi v krajine (apoštolský nuncius sídli v  Ankare a má okrem nás na starosti Turecko i Turkmenistan), médiá prichádzajú zvyčajne za mnou, ak sa niečo udeje v katolíckom svete. Za rok tu mám obyčajne viac vystúpení v  televízii a médiách, ako som ich mal na Slovensku za celý predchádzajúci život. A to je vždy príležitosť aj na citovanie evanjelia a na evanjelizáciu. Zažili ste aj nejaký oslovujúci príbeh osobného obrátenia? Naším cieľom nie je prozelytizmus, ale ako často opakuje Svätý Otec František, Katolícka cirkev sa šíri tým, že príklad života kresťanov je pre ľudí atraktívny do takej miery, že i oni chcú prijať takýto spôsob života. V tomto zmysle o záujemcov vstúpiť do Cirkvi u nás nie je núdza. Bohužiaľ, mnohým z nich chýba vytrvalosť, a tak je naším denným chlebíčkom – popri radosti zo záujmu nových a  nových ľudí poznať pravdu našej viery – i smútok za tými, ktorí sa v lepšom prípade vysťahovali do zahraničia alebo sme s nimi jednoducho stratili kontakt. Azerbajdžan je zaujímavým cieľom mnohých cestovateľov. Čo by ste odporučili navštíviť tým, ktorí by prišli do tejto krajiny? Prvou destináciou je hlavné mesto, kde sa snúbia prvky Orientu a Európy. Mne osobne sa páči Kaukaz, ktorý je však ťažšie dostupný ako naše Tatry. Posledné roky sa zjednodušila vízová povinnosť a objavuje sa stále viac ponúk i pre turistov. Okrem pamiatok a prírody však určite stojí za to všimnúť si aj mentalitu miestneho obyvateľstva, ktorá môže byť v mnohom inšpiráciou aj pre mládež v Európe. Napríklad v Azerbajdžane je ešte stále normálne, že v  dopravných prostriedkoch mladí automaticky uvoľňujú miesto ženám a starším ľuďom, na ulici nevidno opilcov ani prejavy vandalizmu a podobne.

Vladimír Fekete Narodil sa 11. augusta 1955 v Bratislave, pochádza z Chorvátskeho Grobu. Po štúdiu matematiky a geológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave tajne vstúpil do kongregácie Saleziánov dona Bosca a 15. februára 1975 zložil prvé rehoľné sľuby. Po tajných štúdiách teológie prijal kňazskú vysviacku 30. januára 1983 v Berlíne z rúk berlínskeho pomocného biskupa

Wolfganga Weidera. V rokoch 1999 až 2005 bol provinciálom saleziánov na Slovensku. Za hlavného predstaviteľa misie sui iuris v Azerbajdžane ho pápež Benedikt XVI. vymenoval 5. novembra 2009. Na apoštolskú prefektúru bola misia povýšená 4. augusta 2011 a Vladimír Fekete sa stal jej prvým apoštolským prefektom, ktorý priamo podlieha Svätej stolici vo Vatikáne.

Kol. autorov Choďte do celého sveta Rozhovory s piatimi slovenskými biskupmi pôsobiacimi v zahraničÍ Viac o živote biskupa Vladimíra Feketeho sa dozviete v knihe rozhovorov s piatimi slovenskými biskupmi pôsobiacimi v zahraničí. Publikácia predstavuje ich životné cesty pred rokom 1989 a po ňom, ich pôsobenie v zahraničí, ale aj ich pohľad na dnešnú slovenskú spoločnosť a Cirkev. Postoj Media, Bratislava 2018 Aké sú vaše vzťahy s moslimami či inými náboženstvami v Azerbajdžane? Máte nejaké spoločné aktivity? Od návštevy Jána Pavla  II. sa v  Azerbajdžane stretávajú predstavitelia, zastupujúci komunitu moslimov, židov, Ruskej pravoslávnej a Katolíckej cirkvi nielen na oficiálnych podujatiach a konferenciách, ale i na spoločných poradách a pri riešení problémov, ktoré prináša život. Spoločné projekty zatiaľ nemáme, ale často prijímame jednotlivcov alebo i skupiny veriacich iných vyznaní v  kostole alebo v  našich dielach. Usilujeme sa aj o kontakty s  protestantskými pastormi a  podarilo za nám zaregistrovať Azerbajdžanské biblické spoločenstvo, ktoré pomáha pri vydávaní a šírení Biblie. Azerbajdžan má bohatú i pohnutú históriu. Ovplyvňuje vašu prácu

a prítomnosť v krajine situácia v Náhornom Karabachu? Konflikt nemá podstatný vplyv na našu prácu. Jediný dôsledok je azda ten, že s Katolíckou cirkvou v Arménsku a s jeho obyvateľmi nemôžeme preň udržiavať také kontakty, aké máme napríklad s Gruzínskom. Ako môžu slovenskí veriaci podporiť vašu misiu? Predovšetkým svojimi modlitbami. So žiadosťou na finančnú podporu našich projektov sa obraciame najmä na Vatikán a  na nemecké organizácie Renovabis či Kirche in Not. Aj na Slovensku je však niekoľko rodín, ktoré finančne podporili naše výchovné centrum Meryem pre deti a mládež, ktoré vedie otec Martin Bonkalo. Iní zase trvalo podporujú nejaké dieťa v projekte Adopcie na diaľku, ktoré vedú sestry saleziánky. Rozhovor | 15


V Azerbajdžane drží rodina spolu Martina Grochálová, snímky: Lukáš Bjaloň

Azerbajdžan spojil aj manželov Zuzanu (41) a Aleksandra (33) Fyodorovovcov, ktorí v súčasnosti žijú v Bohuniciach neďaleko Ilavy a tešia sa zo svojich troch detí Viktórie (4), Alexeja (2) a Nataše (8 mesiacov). Pri šálke dobrého čierneho čaju a stole plnom azerbajdžanských dobrôt sa podelili o svoj príbeh s čitateľmi Svetových misií. Učiteľka Zuzana, za slobodna Švitelová, pôsobila v  rokoch 2007 až 2009 ako misijná dobrovoľníčka v azerbajdžanskej metropole Baku. „Misie boli môj sen od detstva. Raz mi kamarátka povedala, že sa chce stať misijnou dobrovoľníčkou a  ja som ju tam išla prihlásiť. Uvedomila som si, že by som mohla ísť aj ja. Doma som nemala nijaké záväzky a rodičia boli relatívne zdraví,“ spomína Zuzana. Napokon sa však všetko trochu skomplikovalo. Asi mesiac pred prípravným stretnutím si totiž zlomila nohu, čo bolo spojené s mno-

hými komplikáciami a odchod na misie nepripadal do úvahy. „V  ten rok som išla v  lete ako dobrovoľníčka na Ukrajinu, kde saleziánski dobrovoľníci organizujú letné tábory pre deti. A potom som začala ďalší prípravný ročník takisto v misijnej formácii dona Daniela Pravdu,“ hovorí Zuzana, ktorej odhodlanie nepovolilo ani napriek prekážkam. Hoci jej pôvodná predstava bola africká krajina, napokon sa 15. augusta 2007 vybrala do Azerbajdžanu s  ďalšou dobrovoľníčkou  Evou Habovštiakovou z Dolného Kubína-

-Kňažej a prežila tam dva najkrajšie roky svojho života. Vysielajúca organizácia bolo Savio, o. z. „Na začiatku to bol rozprávkový svet Tisíc a jednej noci, pripadalo mi to ako neuveriteľný nádherný sen. Baku dýchalo dávnou históriou, zachované monumenty a tiež novodobé prvky sa mi páčili. Prepravovali sme sa metrom a uháňajúcimi maršrutkami. To sú malé farebné autobusy, v ktorých vyhráva hlasná hudba a za volantom sedí akčný vodič, ktorý nerád šliape na brzdu. Jedna jazda ľubovoľnej dĺžky stála vždy jirmi gepig teda 20 centov. Potom som spoznala aj odvrátenú tvár krajiny, a to nesmiernu chudobu,“ opisuje prvé dojmy. Dobrovoľníci sa venovali najmä chudobným deťom. Mali malé doučovacie centrum, viedli projekt adopcie na diaľku, navštevovali chudobné rodiny. „Ľudia žili veľmi biedne a ťažko. Nevedela som si predstaviť, že je to možné v 21. storočí. No vedeli byť šťastní a deti mali v sebe toľko radosti a lásky! V nedeľu sme mali nedeľnú školu, v ktorej sme vyučovali katechizmus, cez leto sme organizovali tábory. Vďaka zázemiu, ktoré sme mali u Ľudmily Fransevny, kde sme bývali, a tiež vďaka výbornej spolupráci s komunitou saleziánov na čele s donom Jánom Čaplom, sa nám darilo vykonávať naplno svoju službu.“

Ľudia, ktorí žiarili Fyodorovovci sa usilujú spájať vo svojej rodine slovenskú i azerbajdžanskú kultúru. Zľava Zuzka s najmenšou Natašou, Viktória a Aleksander so synom Alexejom. 16 | Reportáž

Aleksandr pochádza z Baku z  pravoslávnej rodiny s  rusko-moldavskými koreňmi, ktorá však vieru veľmi nepraktizovala. Prostredníctvom kamarátov spoznal sloven-


ských saleziánov v Baku a začal ich misiu pravidelne navštevovať. „Raz za mnou prišiel otec Slávo Švihra a spýtal sa ma, či som katolík. Keď som mu povedal, že nie, čudoval sa, prečo sem chodím. Vysvetlil som mu, že tu mám kamarátov a  známych. Tak sa ma spýtal, či sa nechcem stať katolíkom a ja som povedal, že môžem,“ hovorí Aleksandr. Bolo to v roku 2009, keď končil vysokú školu a chystal sa na vojnu. A tak začal s hodinami katechizmu. „Chýbal už iba tento krok, lebo v srdci som už katolíkom bol. Kamarát, ktorý ma tam priviedol, prestal chodiť na stretnutia, pretože sa s niekým pohádal, bolo to preňho iba niečo ako záujmový krúžok. Pre mňa to znamenalo omnoho viac. Pamätám si, keď som prvý raz prišiel na faru a zbadal som kňaza Jozefa Mareka, zdalo sa mi, že žiari. Prvýkrát som stretol ľudí, ktorí takto žiarili a vychádzalo z nich svetlo, aké som nikdy nevidel u svojich známych,“ opisuje Aleksandr svoje prvé kroky viery. „Mnohí si v tom čase mysleli, že sa stanem kňazom alebo rehoľníkom. Jedna sestra Matky Terezy sa za to dokonca modlila,“ hovorí s úsmevom otec troch detí.

Iskra preskočila na Slovensku Hoci sa Zuzana spoznala s Aleksandrom už počas svojho dobrovoľníckeho pobytu, ich vzťah sa začal omnoho neskôr. „Rok po návrate na Slovensko som šla do Baku na návštevu a opäť sme sa stretli. Potom sme si občas písali a  on zrazu, že chce prísť k nám,“ sumarizuje vývoj ich vzťahu Zuzka. Práve počas návštevy Slovenska preskočila rozhodujúca iskra a obaja začali rozmýšľať o niečom viac ako len o priateľstve. „Tri dni sme spolu chodili, a potom sme sa celý rok nevideli. Po jeho druhom príchode na Slovensko nám bolo jasné, že patríme k  sebe. Aleksandr ako správny muž začal plánovať, ako a kedy by sme sa mohli opäť vidieť, kedy prídem do Baku ja, aby som spoznala

Zuzka a Aleksander sa zoznámili v Baku, ale ich vzťah sa rozvinul omnoho neskôr na Slovensku. jeho rodinu, a kedy on na Slovensko natrvalo. Podľa príkladu už dvoch manželských párov dobrovoľníkov, ktorí našli svoju polovičku v  Baku, sme naplánovali civilný sobáš v Azerbajdžane a cirkevný na Slovensku.“ Pre obe rodiny to bol najskôr šok, ale napokon všetko dobre dopadlo. Zuzka a Saša, ako ich blízki volajú, sa stali manželmi v januári 2014 vo farskom kostole v Pruskom. Otázne bolo, kde sa usadiť. „Rozhodli sme sa, že zostaneme na Slovensku. Ja by som v Azerbajdžane nemala prácu, keďže som vyštudovala slovenčinu a katechetiku. Saša síce robil na letisku, ale nezarábal veľa. Nebolo preňho ľahké nechať v Baku mamu a starých rodičov, snažil sa im stále pomáhať,“ vysvetľuje Zuzana. Bývať zostali v dome Zuzaniných rodičov. „Dom sa dal rozdeliť, je dvojgeneračný, ale my sme to neurobili, žijeme tu spoločne,“ dodáva Saša. Práve to, ako žijú rodiny v Azerbajdžane, oslovilo Zuzanu najviac. „Rodina stojí vždy pri sebe, zastanú sa jeden druhého, obetujú sa. Deti napríklad opatrujú starých rodičov, nedávajú ich do domova dôchodcov, a to sa mi veľmi páči. Všetko má výhody aj nevýhody, záleží, čo si vyberieš,“ myslí si Zuzana.

Stret dvoch kultúr Aleksandrova integrácia na Slovensku bola spojená s mnohými ťažkosťami. Hoci vyštudoval telekomunikačný odbor na Vysokej škole technickej v Baku, na Slovensku mu diplom neuznali. Zamestnať sa chcel ako rušňovodič, ale nevzali ho, preto spočiatku, kým sa naučil po slovensky, iba brigádoval. Stabilnú prácu si napokon našiel v púchovských gumárňach, kde je spokojný a má tam dobrých kolegov. Manželia Fyodorovovci netvrdia, že život vo vzťahu dvoch rozličných kultúr je jednoduchý, no obaja sú otvorení spoznať myslenie toho druhého a pohnútky, ktoré ho vedú k  istému konaniu. „Niekedy je to náročné, ale každý vzťah je zložitý. Musím napríklad spoznávať niektoré veci, ktorými Saša prešiel, a zistiť, prečo takto rozmýšľa. Niekedy spoločne pozeráme ruské, ale aj slovenské a české filmy, aby sme sa lepšie chápali.“ Okolie prijalo Fyodorovovcov výborne a oni sa so svojimi priateľmi a známymi radi delia o recepty azerbajdžanskej kuchyne. Zuzka a Aleksander sú naďalej v kontakte s  dobrovoľníkmi, ktorí pôsobili v Azerbajdžane. Reportáž | 17


Krajina ohňa s kráľovskou minulosťou Štefan Kormančík

Oficiálny názov: Azerbajdžanská republika Hlavné mesto: Baku Počet obyvateľov: 10 098 505 Rozloha: 86 600 km2 Úradný jazyk: azerbajdžančina Náboženstvá: islam (95 %), kresťanstvo (1 %) Mena: azerbajdžanský manat

V jaskyni Azoch sa našli pozostatky predchodcu človeka spred 300-tisíc rokov. V Gobustane je zachovaných viac než 6 000 skalných kresieb z  obdobia od 30 000 do 5 000 rokov pred Kristom. Písomné správy o národoch žijúcich na tomto území z asýrskych tabuliek s klinovým písmom siahajú do obdobia 2 000 rokov pred Kristom. Súčasný názov krajiny Azerbajdžan sa vyvinul z  pôvodného Atropaténa, čo bol štátny útvar vytvorený Peržanmi po vojnách s Alexandrom Macedónskym, a patrili doň južné územia súčasného Azerbajdžanu. V tom istom období bolo na ostatnom území Albánske kráľovstvo, ktorému sa tiež hovorí Kaukazské Albánsko — aby sa odlíšilo od Albánska pri Jadrane. Zmieňuje sa o  ňom už Strabón vo svojom diele Geografia z 1. storočia pred Kristom. Oba tieto štáty tvorili mnohé národy. Na ich území bol najrozšírenejším náboženstvom zoroastrizmus — uctievanie ohňa. Jeho zakladateľ Zaratustra pochádzal z  týchto končín. Zoroastrizmus hovorí o boji dobra a zla a vyzýva k tomu, aby ľu18 | Téma

dia konali dobré skutky. Dôležité sú štyri živly sveta: oheň, voda, zem a vzduch. Doteraz najviac oslavovaný sviatok v Azerbajdžane — Novruz Bayram — má svoj pôvod v tomto náboženstve. Je to vlastne podľa ich počítania oslava príchodu nového roku a nového života, ktorá pripadá na 21. marca. Pri tejto oslave je zaujímavý obrad preskakovania ohňa, ktorý je nám na Slovensku veľmi blízky.

Kráľovstvo Levieho kráľa V štvrtom storočí sa Albánske kráľovstvo stalo kresťanským, o  čom svedčí mnoho zachovalých kostolov i  kláštorných komplexov, niektoré z nich pochádzajú až z  piateho storočia. Tieto bohaté architektonické pamiatky spolu s písomnými dokumentmi hovoria o  kresťanskom kráľovstve, trvajúcom niekoľko storočí. Od siedmeho storočia sa postupne stal na tomto území prevažujúcim a spoločným jazykom azerbajdžanský jazyk, ktorý patrí do skupiny tureckých jazykov. V siedmom storočí sa začal šíriť na územie Azerbajdžanu islam, ktorý sa stal prevládajúcim nábožen-

stvom s výnimkou územia Náhorného Karabachu, kde sa zachovalo kresťanstvo. K islamu sa v dnešnom Azerbajdžane hlási 95 percent obyvateľov. Vďaka spoločnej histórii s Iránom sú to väčšinou šiíti. Expanzívne boje v  tejto oblasti striedavo viedli Rímska aj Byzantská ríša, Peržania i Arabi, Turci a Mongoli, Rusi i Angličania. Vznikali a zanikali tu rôzne štátne zoskupenia a kráľovstvá. Niekedy samostatné, ale veľmi často v  závislosti od mocností, ktoré sa usilovali o vplyv na tomto území. Na pozadí týchto udalostí je veľkým národným hrdinom z 9. storočia Babek, ktorý viedol ľudové povstanie za zachovanie nezávislosti krajiny. Spomedzi pamiatok z mnohých kráľovstiev, ktoré sa zapísali do histórie, je dodnes možno v Baku navštíviť palác postavený v 15. storočí Širvanšachom — v preklade Levím kráľom. Kráľovstvo tejto dynastie pretrvalo niekoľko storočí. V roku 1828 si Azerbajdžan rozdelili cárske Rusko a Irán. Jeho južná časť pripadla Iránu a sever bol pripojený k Rusku.


Azerbajdžan leží na hranici Európy a Ázie, rozprestiera sa od Kaukazu po Kaspické more. Krajina má bohatú kultúru i históriu a podľa horiaceho plynu, ktorý na mnohých miestach prirodzene uniká zo zeme, ale aj podľa náboženstva uctievačov ohňa získala prívlastok krajina ohňa. Na severe hraničí s Ruskom, na juhu s Iránom, na západe s Arménskom, Tureckom a Gruzínskom.

V područí Stalina Veľký priemyselný rozvoj krajiny nastúpil s ťažbou ropy. V roku 1898 sa v  Azerbajdžane ťažila polovica svetovej ťažby ropy. V ťažbe a spracovaní ropy tam vtedy pracovalo viac než 60-tisíc robotníkov. Medzi nimi bol aj Stalin, ktorý prišiel agitovať za revolúciu, za čo bol aj vo väzení. Okrem priemyslu bolo v krajine z dávnych dôb prítomné aj pastierstvo, chovanie oviec, dobytka i koní a široko bolo rozvinuté aj poľnohospodárstvo. Pestovala sa tam bavlna, granátové jablká a prakticky všetky druhy ovocia. Vďaka hodvábnej ceste, ktorá prechádzala krajinou, sa tam rozšírila aj výroba a spracovanie hodvábu. Po zániku cárskeho Ruska 28. mája 1918 vznikol demokratický Azerbajdžan ako prvý demokratický štát v islamskom svete. Tento mladý štát však už v apríli 1920 podľahol Červenej armáde a bol pričlenený k Sovietskemu zväzu ako Azerbajdžanská sovietska socialistická republika. Napriek odporu a povstaniam vo viacerých mestách krajiny sa sovietska moc upevnila a rozšíri-

la aj do susedných krajín – Arménska a  Gruzínska. Komunizmus sa udomácnil v Azerbajdžane na sedemdesiat rokov. Počas tohto obdobia sa krajina naďalej priemyselne aj poľnohospodársky rozvíjala, no náboženská i politická sloboda boli potláčané. Ľudí naplno zasiahli Stalinove represie. Počas druhej svetovej vojny zahynulo 400-tisíc Azerbajdžancov.

Pohnuté deväťdesiate roky V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začala komunistická moc slabnúť a  nevládala vyriešiť mnohé napätia v  krajine, čo viedlo k  sformovaniu Národného frontu Azerbajdžanu, ktorý otvorene kritizoval neschopnosť komunistickej vlády. Počas demonštrácie 20. januára 1990 zasiahla Sovietska armáda a protest krvavo potlačila. To viedlo k vypuknutiu ešte väčších nepokojov, ktoré vyústili do vyhlásenia nezávislého Azerbajdžanu 30. augusta 1991. Ako prvé uznalo nezávislosť Azerbajdžanu Turecko. Začiatok mladého štátu sťažila vojna o  Náhorný Karabach. Nepokoje a krvavé konfrontácie sa začali tesne pred rozpadom Sovietskeho

zväzu, no koncom roka 1991 prepukli do otvoreného vojnového konfliktu. Vojna o Náhorný Karabach si vyžiadala mnoho obetí na životoch na oboch stranách, žiaľ, aj z radov civilných obyvateľov a detí. Tento konflikt je doteraz nevyriešený a milión presídlencov sa stále nemôže vrátiť do svojich domovov. Boje v Náhornom Karabachu spôsobovali obrovské napätia v novovzniknutej krajine, ako aj veľký ekonomický nedostatok. To viedlo k rýchlemu zrieknutiu sa funkcie prvých dvoch prezidentov. Až prezident Hejdar Alijev, ktorý bol zvolený 3. októbra 1993, dokázal zastaviť vojnu v  Náhornom Karabachu, a tak sa začal Azerbajdžan stabilizovať a rozvíjať. Vďaka tejto stabilite sa mohli vybudovať nový ropovod a plynovod, ktoré boli spustené v roku 2005 a 2006. Vytvorili sa tak podmienky na export ropy a krajina sa začala búrlivo rozvíjať. Okrem ropného priemyslu sa i naďalej rozvíja poľnohospodárstvo. Novým odvetvím je v súčasnosti napríklad pestovanie viniča a výroba vína. Štát sa zároveň aktívne snaží podporovať aj turizmus.

Téma | 19


Azerbajdžan v obrazoch Radoslav Schudich Snímky: Shutterstock

Prírodné scenérie Krajina je mimoriadne rozmanitá, rôznorodá, strieda sa v nej step, zelené a piesočné pláne. Hoci je veľmi veľa vecí silne centralizovaných v hlavnom meste Baku, regióny majú krásne prírodné scenérie, hory lesy a zeleň. Sú však neudržiavané a domáci obyvatelia ich len zriedka využívajú na turistiku, preto je niekedy problém nájsť správnu cestu na kopec a potom z kopca dole.

Večné ohne Azerbajdžan je bohatý na nerastné suroviny, predovšetkým ropu a zemný plyn. Na niektorých miestach je charakteristický úkaz večných ohňov, kde v dôsledku neustálej prítomnosti plynu ostáva oheň horieť po dlhú dobu, aj preto tam bol v dávnych dobách prítomný zoroastrizmus  – náboženstvo uctievačov ohňa. Ďalšou zaujímavosťou sú bahenné sopky. Sú to miesta v  prírode, kde neustále vyvierajú pramene studenej vody zmiešanej s bahnom.

Tradičná hudba Azerbajdžanská tradičná hudba predstavuje spojenie viacerých hudobných štýlov: ruský, arabský, turecký, iránsky. Hudba je z väčšej časti lyrická, melancholická a plačlivá. Je charakteristická širšou škálou tónov, poltónov, štvrťtónov, respektíve určitou mierou slobody tónu. Špecialitou je mugham, čo predstavuje mimotónovú osciláciu nástroja alebo hlasu pripomínajúcu nárek, je silne emotívne ladený.

Hudobné nástroje Tradičné hudobné nástroje sú tar podobný menšej gitare s telom tvaru mravca, saz podobný dlhšej gitare, kamanča akoby pradedko huslí, zurna – malá píšťalka s veľmi vysokým a prenikavým zvukom, balaban/duduk – flauta s hlbokým a veľmi lyrickým zvukom, používaná často vo filmoch po celom svete, bubon. 20 | V obrazoch


Mohutná výstavba Terajší vzhľad hlavného mesta Baku je silne poznačený modernizmom a veľmi rýchlou výstavbou prepychových budov, miestami to vyzerá ako v rozprávke, miestami ako na stavenisku.

Jazyky Zaujímavá je blízkosť azerbajdžanského a tureckého jazyka. Deti a mládež v Azerbajdžane často počúvajú modernú hudbu, sledujú filmy, seriály, televízne rozprávky a rôzne programy v  turečtine a  nemajú problém im rozumieť. Zaujímavosť: azerbajdžanská hviezda má osem, zatiaľ čo turecká päť cípov.

Tance Tradičné tance sú oproti slovenským menej párové, vo väčšine prípadov tancujú muži a ženy oddelene. Najobľúbenejší je štýl lezginka, čo predstavuje vysoko rytmický a energický tanec, kde jednotlivci rýchlo prepletajú nohami, často sa konajú tanečné súboje mládencov v tomto štýle.

Kresťanské chrámy Na území Azerbajdžanu bolo kresťanstvo prítomné už v prvých storočiach, aj keď v súčasnosti je funkčných len zopár pravoslávnych a jediný katolícky kostol. Bývalý chrám v  obci Kiš (teraz je to múzeum) približne z 11. storočia je opradený legendami a tradíciami siahajúcimi do prvých storočí kresťanstva. Počiatky kláštorného komplexu Sedem cirkví na severe krajiny v regióne Gach siahajú do štvrtého storočia a sú spojené s ríšou Kaukazská Albánia. V súčasnosti je to súbor múrov a ruín, ktoré ležia ladom v prírode. Historicky zaujímavá je informácia, že albánska cirkev z týchto území sa zúčastnila na prvých konciloch všeobecnej cirkvi.

V obrazoch | 21


Azerbajdžan je nábožensky tolerantná krajina Vladimír Fekete Snímky: Štefan Kormančík

Albánsky kostolík v obci Kiš, nazývaný sv. Elizeus alebo Kostol Matky Božej, pochádza z 12. storočia. Učeník Bartolomeja Elizeus pokračoval v evanjelizácii svojho národa a začiatkom štvrtého storočia ríša Kaukazských Albánov prijala kresťanstvo. Dodnes o tom svedčia ruiny kostolov a kláštorov rozosiate po kaukazských údoliach. V siedmom storočí na toto územie prenikol z juhu islam, ktorý sa tu postupne stal dominantným náboženstvom.

Katolicizmus šírili najmä cudzinci V priebehu histórie bolo viacero pokusov oživiť na tomto území Katolícku cirkev. V 14. storočí tam na prechodné obdobie vznikli františkánske kláštory a katolícke školy. K novej revitalizácii života Katolíckej cirkvi došlo v polovici 19. storočia, keď sa po poslednej rusko-perzskej vojne toto územie stalo súčasťou cárskeho Ruska. V tomto období do Azerbajdžanu prichádzalo čoraz viac cudzincov, medzi nimi i mnoho katolíkov. Popri Sibíri sa totiž aj Kaukaz stal miestom vyhnanstva a nútených prác pre ľudí odsúdených cárskym režimom – popri pravoslávnych to boli tisícky Poliakov a katolíkov z iných národností. 22 | Téma

Azerbajdžan je jednou z bývalých republík Sovietskeho zväzu a je považovaný za tradične moslimskú krajinu. Menej sa už vie tom, že pred vznikom islamu bolo na tomto území kresťanské kráľovstvo Kaukazských Albánov. Podľa tradície apoštol Bartolomej počas hlásania evanjelia v Perzii podstúpil mučenícku smrť v meste Albanopolis. Ruská pravoslávna cirkev stotožňuje toto mesto so súčasným Baku. Po začatí priemyselnej ťažby ropy prišli do Baku ďalší katolíci. Koncom 19. storočia vznikli katolícke komunity v Baku i Zakatale a počet katolíkov cudzincov dosiahol desaťtisíc. Komunity si napriek ťažkostiam zo strany cárskych úradov postupne budovali svoje kostoly i školy. Príchod boľševikov k moci na 70 rokov ochromil duchovný život všetkých náboženských komunít. Mešity i  kostoly boli zatvorené, mnohé z nich zbúrané. Posledný katolícky kňaz Štefan Demurov bol zatknutý príslušníkmi KGB (Štátnej tajnej bezpečnosti) a popravený začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia.

Slovenskí saleziáni v Azerbajdžane Nový začiatok Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane sa začal písať v júni 1997. Apoštolský administrátor Kaukazu Mons. Giuseppe Pasotto poslal z Tbilisi do Baku svojho kňaza Jerzyho Pilusa, ktorý dostal od úradov povolenie venovať sa zahraničným katolíkom. Otec Pilus usilovne pátral po farníkoch, ktorí prežili komunistické represálie, ako aj po ich potom-

koch. Postupne sa mu ich podarilo zhromaždiť okolo dvadsať, a tak mohla byť 2. apríla 1999 oficiálne zaregistrovaná komunita katolíkov Baku. Otec Pilus sa im venoval v prenajatom byte, kým pre cudzincov mával nedeľné sväté omše v priestoroch zahraničnej školy. Táto práca však bola nad sily jedného človeka. Kongregácia pre evanjelizáciu národov, ktorú v tom čase viedol kardinál Jozef Tomko, po rokovaniach s  generálnym predstaveným saleziánov donom Edmundom Vecchim v roku 2000 zverila misiu v Azerbajdžane slovenskej provincii Saleziánov dona Bosca. Predstaveným misie sa stal Daniel Pravda, SDB, ktorý pricestoval do Baku spolu s koadjútorom Mariánom Kališom. O niekoľko mesiacov sa k nim pridal Štefan Kormančík. Saleziáni začali oficiálne svoju činnosť na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 2000 v dome kúpenom v mestskej štvrti Genčlik. Na prízemí upravili priestor pre verejnú kaplnku a na poschodí vytvorili ubytovacie priestory. V októbri bol Azerbajdžan odčlenený od Tbilisi a Daniel Pravda bol meno-


Rázovitá vysokohorská dedinka Lahič je obľúbeným cestovateľským cieľom.

Aj mesto Šeki navštívia každý rok tisícky turistov z celého sveta. Na snímke dvor karaván saraj.

vaný za prvého miestneho ordinára novovzniknutej misie sui iuris. Mimoriadnym požehnaním pre budúcnosť misie bola návšteva Jána Pavla II. v Baku v máji 2002. Pri tejto príležitosti daroval prezident republiky Katolíckej cirkvi pozemok na stavbu nového chrámu. Kostol zasvätený Nepoškvrnenej Panne Márii posvätil v roku 2008 kardinál Tarcisio Bertone. Po podpísaní konkordátu medzi Svätou Stolicou a  Azerbajdžanom v roku 2011 bola misia sui iuris povýšená na apoštolskú prefektúru a direktor saleziánskej komunity bol menovaný za apoštolského prefekta v Azerbajdžane. V októbri 2016 navštívil Baku Svätý Otec František. Pol roka po svojej návšteve vysvätil vo Vatikáne prvého diecézneho kňaza z Azerbajdžanu a do roka menoval pre Azerbajdžan prvého katolíckeho biskupa.

periférii Baku, ktoré navštevuje vyše tristo detí. Medzi kresťanmi, židmi a moslimami vládnu dobré vzťahy. Do katolíckeho kostola sa prichádzajú modliť aj mnohé moslimské ženy, hlavne keď čakajú dieťa. V porovnaní s Ruskom tu má Katolícka cirkev nadštandardne dobré vzťahy aj s  Ruskou pravoslávnou cirkvou. Arcibiskup Alexander je pravidelným hosťom na veľkých sviatkoch katolíkov, tak ako je katolícky biskup pozývaný do katedrálneho chrámu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po dvadsiatich rokoch pôsobenia slovenských saleziánov tvorí Katolícku cirkev v Azerbajdžane len niekoľko stoviek miestnych katolíkov a niekoľko tisíc cudzincov, ktorí pracujú v krajine. Medzi desiatimi miliónmi obyvateľov je malým semiačkom. Katolíci sa však modlia, aby sa s Božou pomocou Cirkev v národe zakorenila. Aby tak ako horčičné semiačko z evanjelia mohla aj ona raz ako zdravý a silný strom poskytovať tieň a oporu všetkým, ktorí tam na Kaukaze hľadajú zmysel svojho života a oporu vo svojich námahách.

Dobré vzťahy medzi náboženstvami Z historických a kultúrnych dôvodov je islam v Azerbajdžane umiernený. Možno povedať, že za sedem-

desiat rokov prenasledovania zo strany boľševikov sa Azerbajdžanci dosť sekularizovali, no počas posledných 20-tich rokov náboženský život moslimov nanovo ožíva. Ak na záver sovietskeho obdobia bolo v celej krajine len 17 fungujúcich mešít, dnes ich je viac než dvetisíc. Už od začiatku nezávislosti hľadá vláda spôsoby, ako udržať dobré vzťahy medzi rôznymi etnikami a náboženstvami, aby Azerbajdžan zostal i v budúcnosti tolerantnou krajinou. V istom zmysle tu majú privilegované postavenie náboženstvá tradične prítomné na tomto území. Spolu s moslimami a židmi k nim patrí Ruská pravoslávna a  Rímskokatolícka cirkev. Katolícka cirkev popri liturgii už od začiatku pomáha aj v sociálnej sfére, vo výchove a vzdelávaní. Prvé roky mala v  hlavnom meste Baku tri miesta na výdaj jedla najchudobnejším, predovšetkým utečencom z  územia Náhorného Karabachu. Dnes sestry Matky Terezy vedú dom pre starých a zomierajúcich, sestry saleziánsky pracujú najmä s opustenými matkami s malými deťmi a saleziáni majú výchovné centrum na

Téma | 23


Príbeh Nathiho z misijného kalendára Františka Olexová, OSF; snímka: Danica Olexová

Na prvej strane kalendára Pápežských misijných diel na rok 2019 je fotografia 13-ročného chlapca Nathiho z juhoafrickej Misie sv. Jána v Barbertone. Fotografiu urobila moja neter Danica Olexová, ktorá zahynula v Etiópii 10. marca 2019 a ktorá viedla deti k umeleckým aktivitám. Nathi bol jedným z jej nadaných žiakov.


V to ráno, keď Nathi prišiel do Misie a do nášho centra pre chorých na HIV a aids, sme s  naším robotníkom Samom kontrolovali termíny aktivít v Kostole sv. Jána. Sam ma upozornil, že od vchodu do Misie kráča nejaká žena. Bola od nás ešte dosť ďaleko, ale videli sme, že kráča veľmi pomaly a v rukách nesie niečo, čo vyzeralo ako africký košík. Keď prišla k nám, videla som, že je to mladá žena v pokročilom štádiu aidsu, ktorej už nezostáva veľa času. Veľmi opatrne položila košík a usmievala sa na nás. V košíku bolo malé chlapčiatko, nie staršie ako mesiac, drobné a nesmierne podvyživené. Spinkalo. Bolo to zvláštne, lebo Afričanky obyčajne nosia deti na chrbte zavinuté do veľkého uteráka alebo kusu látky. Táto žena niesla svoje dieťa v košíku, lebo nemala dosť síl uviazať si ho na chrbát. Povedala nám, že je to jej synček Nkosinathi a spýtala sa, či ho u nás môže nechať, pretože nemajú kam ísť. Rodina ju pre jej chorobu vyhnala z domu. Tak som sa stretla s Nathim. Deti v centre skrátili jeho meno na túto verziu, a to mu ostalo. Jeho meno má krásny význam. Nkosinathi znamená Boh je s nami. Jeho mama vedela, že zomrie, a tak mu dala toto krásne meno. Matka o pár dní zomrela, a tak Nathi ostal v Centre. Chlapec prežil všetky možné ochorenia, a pretože bol HIV pozitívny, po čase začal užívať antiretrovirálne lieky. Vyrástol z neho pekný a veľmi šikovný chlapec. Za tie roky sa k nemu nikto neprihlásil, a tak sme si mysleli, že Nathi nikoho nemá. V rokoch 2015 a 2016 sme začali projekt, v  rámci ktorého sme sa usilovali nájsť aspoň nejakého príbuzného pre každé dieťa. Dostali sme mladého šikovného sociálneho pracovníka Fortune, ktorý sa pustil do hľadania s veľkou odvahou. A tak sme našli aj Nathiho rodinu – otca, dve sestry a brata, ktorí celý čas vedeli, že Nathi žije v  misii, ale nikdy ho nenavštívili. Keď sa s nimi prvý raz stretol, boli všetci nadšení, a tak sa rozhodli, že Nathi by sa mohol vrátiť domov. Mal už 12 rokov, a to v Južnej Afrike znamená dospelosť. Po dlhom zvažovaní sme sa nakoniec rozhodli poslať Nathiho k jeho otcovi.

Sociálna pracovníčka to odobrila a povedala, že chlapec môže žiť s otcom. Z centra odišiel v decembri 2018. Začiatkom roka 2019 sme sa dozvedeli, že Nathi zle vyzerá, no sociálna pracovníčka nás upokojila, že je všetko v poriadku. Istú sobotu v júni prišiel Nathi do misie. Už to nebol ten veselý chlapec plný života, ale znova ten istý úbožiačik ako pred rokmi. Len teraz ho nesprevádzala jeho mama. Nathi nám porozprával svoj smutný príbeh. Jeho otec, ktorý mal novú rodinu, ho nevzal k sebe, ale ho zveril jeho 16-ročnej sestre. Lenže ona už mala svoje malé dieťa, a tak veľmi nedbala o Nathiho. Sám si musel variť pap (kukuričnú kašu) a veľmi jednotvárnu stravu, na ktorú jeho organizmus nebol zvyknutý. Po čase sa jeho vírus HIV zobudil a začal neplechu. Otec priniesol potraviny vždy iba na začiatku mesiaca, a tak Nathi jedol v škole jedno jedlo, pretože štát zásobuje jedlom všetky základné aj stredné školy, lebo veľa mladých ľudí s HIV a aidsom umieralo na nedostatok jedla. Nathi išiel za sociálnou pracovníčkou, ktorej bol pridelený a poprosil ju, či by sa nemohol vrátiť do Misie sv. Jána. Nedovolila mu to, lebo si vraj musí zvyknúť na nový spôsob života. A tak Nathi trpel, začal kradnúť jedlo, kde sa dalo. „Na nič som nemyslel iba na jedlo a na to, aby som naplnil svoj žalúdok. Modlil som sa, aby mi Pán dal niečo jesť. A raz ma aj vypočul. Stará susedka, ktorá mala malý stánok s ovocím, ma zavolala a dala mi misku papu.“ Oblasť, kde Nathi žil, sa nachádza v horách a je veľmi chudobná. Končil sa polrok, v škole písali polročné písomky. Nathi už dva dni nič nejedol, lebo jeho sestra Zama sa podelila o jeho jedlo s kamarátkami. V to ráno, keď sa to stalo, bol taký hladný, že nemyslel na nič iné, iba na to, kedy dostanú v škole jedlo. Učiteľka im povedala, že až po napísaní písomky z jazyka siswati. Nathi bol zúfalý. Jeho žalúdok pálil ako oheň, nemohol sa ani sústrediť. Učiteľka ho poslala po papiere k riaditeľovi a na ceste do triedy Nathi odpadol. Celá trieda si však myslela, že sa chcel uliať z písomky. Dali ho do izby pre chorých, ktorá zvykne byť v

každej škole, lebo veľa mladých ľudí má HIV alebo aids a často sa stáva, že odpadnú. A tam Nathi podľa svojich slov prežil niečo nádherné. Opísal to takto: „Bol som v krásnej záhrade, kde boli kvety, aké som nikdy predtým nevidel. Všetko tam krásne voňalo a počul som smiech. Bola to Danica jej smiech, tak som jej povedal: Danica, si tu? Cítil som, že sa ma s veľkou láskou dotýkajú mnohé ruky, bol som konečne šťastný, necítil som nijakú bolesť a ani ten hrozný hlad. Zobudil ma spolužiak, ktorého poslala riaditeľka, aby som išiel domov. Bolo už poobede okolo tretej, bol som ako omámený a kamarát mi musel pomôcť kráčať. Keď som prišiel domov, videl som, že Zama sa zľakla, keď ma videla. Dokonca mi ponúkla aj jedlo, no už som nebol hladný, chcel som iba znova spať v tej krásnej záhrade. Podľa Zamy som spal dva dni, no ja si nič nepamätám. Vedel som že som vymeškal tri písomky a že na polroku prepadnem, no nič ma už netrápilo. Keď som sa zobudil, vedel som, že musím ísť do misie, inak zomriem. Neviem, kde som bol, ale myslím si, že som bol v Božej záhrade, a hoci som nejedol už niekoľko dní, ten hrozný pocit hladu som už nemal. Sľúbil som Pánovi, že odteraz chcem, aby bol prvý v mojom živote a že hneď ako prídem do misie, požiadam Gogo, aby som mohol prijať Ježiša do svojho srdca. Nemal som peniaze, a tak som sa do misie vybral peši, bolo to asi 20 kilometrov. Prišiel som tam, keď sa končila svätá omša. Povedal som Gogo, ako všetci volajú sestru Anece, že sa musím vrátiť do misie, inak umriem. V ten večer som zjedol dve večere v malom centre a potom ma sestra Denise poslala k sestre Františke, kde som zjedol ďalšie dve večere. Teraz sa spolu s ďalšími tromi deťmi pripravujem na prvé sväté prijímanie. Beriem to inak, lebo máme s Ježišom tajomstvo krásnej záhrady. Ja Nkosinathi, Boh s nami, chcem každého, kto bude čítať môj príbeh, povzbudiť, že Ježiš nás nikdy, nikdy neopustí a vždy nájde spôsob, ako nám pomôcť. Len mu musíme veriť a milovať ho.“ Autorka pôsobila 25 rokov v  Misii sv. Jána v Barbertone. Príbeh | 25


DVD 3 filmy Pápežských misijných diel

Ruženec, ktorý pomáha

Malý misionár 2020/2021 Brožúrka Malý misionár s rozmerom A6 obsahuje texty a 43 samolepiek s obrázkom na jednotlivé nedele a  prikázané sviatky liturgického roka od septembra 2020 do júna 2021. Slovníček si bude možné objednať cez webovú stránku www.misijnediela.sk do 15. júla 2020.

veľký slovenský (päť desiatkov vo farbách: biela, modrá, červená) veľký misijný (päť desiatkov vo farbách: červená, biela, modrá, zelená, žltá) malý misijný (jeden desiatok) 1. Dotknúť sa rán (Rwanda) 2. Nádej z Beninu 3. Zem spravodlivého ľudu (Burkina Faso)

Papierová skladacia pokladnička na milodary pre PMD

Konverzačné karty Božie karty

Určené pre kresťanské spoločenstvá na formáciu pre evanjelizáciu. Séria otázok pomáha prehlbovať vzťah k Ježišovi v spoločenstvách. Sú určené aj pre skupinky birmovancov.

Pokec

Určené pre spoločenstvá alebo rodiny. Hra pomáha pri rozhovoroch aj na otvorené otázky.

OBEJDNÁVKA Záväzne si objednávam:

Ruženec veľký slovenský Ruženec veľký misijný Ruženec desiatkový misijný DVD 3 filmy PMD

Misijná pokladnička Karty Pokec Božie karty Misijný manifest

ks ks ks ks

ks ks ks ks

Krížová cesta mučeníkov misií Paulína Jaricotová

ks ks

Objednané predmety budú zaslané so šekom na dobrovoľný príspevok pre misie. Objednávky cez formulár: wwww.misijnediela.sk v kolónke OBCHOD alebo prostredníctvom e-mailu info@misijnediela.sk alebo poštou vypísaním objednávky na adresu: Pápežské misijné diela, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava

Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74 , 814 99 Bratislava, tel.: 02/52964916, e-mail: info@misijnediela.sk

Objednané materiály pošlite na adresu:

▫ ÁNO ▫ NIE

Meno a priezvisko: Adresa: Obec/mesto: 26 | Ponuka PMD

PSČ:

▫ ÁNO ▫ NIE

Súhlasím, aby moje osobné údaje: meno, priezvisko, adresa, PSČ, telefón boli poskytnuté prepravcovi za účelom distribúcie objednaného tovaru. V prípade odmietnutia udelenia súhlasu beriem na vedomie, že tovar si môžem prevziať výlučne osobne v národnej kancelárii Pápežských misijných diel. Súhlasím so spracúvaním osobných údajov za účelom zasielania newsletterov, informácií o novinkách a iných listových a elektronických zásielkach na moju vyššie uvedenú e-mailovú adresu.

▫ ÁNO ▫ NIE

Vyhlasujem, že mám vek viac ako 16 rokov; beriem na vedomie, že vek pod 16 rokov neumožňuje objednanie tovaru osobám mladším ako 16 rokov.


Martina Grochálová Krížová cesta mučeníkov misií a svedkov viery

Viktor Jakubov Paulína Jaricotová

B. Meuser, J. Hartl, K. Wallner Misijný manifest Tézy pre comeback Cirkvi

Jednotlivé zastavenia krížovej cesty približujú životné osudy ľudí, ktorí sa v 20. a 21. storočí vložili do služby chudobným alebo sa postavili proti autoritárskym režimom a za tragických okolností prišli o život. Okrem známych tvárí ako Oscar Romero či brat Roger z Taizé nechýbajú medzi nimi štyri osobnosti zo Slovenska – sestra Veronika Rácková, páter Ján Hermanovský, rozvojová pracovníčka Danica Olexová a etnologička Emília Bihariová.

Francúzka Paulína Jaricotová, ktorá žila na prelome 18. a 19. storočia, je zakladateľkou najväčšieho hnutia, ktoré pomáha misiám. Jej dielo je také veľké, že ho Cirkev povýšila na pápežské a dnes je známe pod názvom Pápežské misijné diela. Brožúrka približuje jej životný osud i inšpirácie na misijné poslanie každého z nás, litánie k Pauline Jaricotovej, ako aj modlitby, ktoré napísala, či modlitby za misionárov.

Misijný manifest vznikol ako iniciatíva katolíckych mládežníckych spoločenstiev, komunít a hnutí Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Túžbou jej aktérov je posilniť vieru a misijný zápal kresťanov v Európe, ktorá sa stáva misijným územím. Publikácia zachytáva desať téz, ktoré rozvíjajú programový dokument pápeža Františka Evangelii gaudium a aplikuje ich na aktuálnu situáciu kresťanov v nemecky hovoriacich krajinách.

Spolok svätého Vojtecha Trnava 2019

Spolok svätého Vojtecha Trnava 2019

Pápežské misijné diela Bratislava 2020

Desať téz Misijného manifestu Téza 1

Téza 5

Téza 8

Ženie nás túžba, aby sa ľudia obrátili k Ježišovi Kristovi.

Veríme, že naša misia bude taká mocná, ako sú naše modlitby.

Chceme misionárčiť, nie indoktrinárčiť.

Téza 2

Téza 6

Téza 9

Chceme, aby sa misie stali prioritou číslo jeden.

Téza 3 Sme presvedčení, že šance nikdy neboli väčšie ako teraz.

Téza 4 Oslovíme všetkých ľudí vo svojich krajinách a nebudeme robiť nijaké rozdiely (ako ich nerobil ani Ježiš).

Ďakujeme všetkým kresťanom mimo Katolíckej cirkvi, ktorí sa už dnes obetavo venujú misijnej činnosti, krstia a privádzajú ľudí k Ježišovi.

Téza 7

Potrebujeme „demokratizáciu“ misie.

Téza 10 Musíme sa obrátiť a nájsť radosť evanjelia, aby sme iných mohli priviesť k Ježišovi.

Musíme nanovo objaviť obsah viery, jasne a s  odvahou ju ohlasovať, či je to „vhod alebo nevhod“ (porov. 2 Tim 4, 2). Ponuka PMD | 27


Krížová cesta na vrchu Butkov Srdečne vás pozývame na krížovú cestu mučeníkov misií a svedkov viery, ktorá sa uskutoční na Kvetnú nedeľu 5. apríla 2020 na novom pútnickom mieste Butkov (okres Ilava). Pobožnosť sa začne o 14.00 hod. Stretneme sa pri prvom zastavení krížovej cesty. Snímka: archív PMD

Program Misijnej púte detí

8.00 – 9.00 prezentácia 9.00 – 10.00 úvodné stretnutie, nácvik piesní na svätú omšu 10.00 svätá omša

Misijná púť detí 2020 Pápežské misijné diela, eRko a Farnosť Rajecká Lesná pozývajú koledníkov Dobrej noviny, ale aj ostatné deti spoločne s kňazmi 16. mája 2020 na púť detí do Rajeckej Lesnej. Obetným darom bude

Snímka: archív PMD konzerva pre charitu v Žiline, misijný koláč bude príležitosťou pomôcť konkrétnej farnosti v Afrike. Prihláška a bližšie informácie budú zverejnené začiatkom apríla na webovej stránke www.erko.sk.

11.00 – 15.00 putovanie, katechéza v skupinkách, workshopy 15.00 misijný ruženec za jednotlivé kontinenty

Misijná nedeľa 2020 Misijnú nedeľu budeme sláviť 18. októbra 2020. Hlavnou myšlienkou nedele bude citát z Knihy proroka Izaiáša: „Tu som, pošli mňa“ (Iz 6, 8).

28 | Pozvánky


Krížovka

s úryvkom misijnej modlitby pápeža Františka v tajničke

VODOROVNE: A. 1. PRVÁ ČASŤ TAJNIČKY – 2. Mojžišov brat – povel záprahu – antický bájkar. – 3. Zvada fanúšikov – tam (lat.) – Anton. – 4. Ženské meno – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí – mužský hlas. – 5. Zvyk – internetový prehliadač (skr.) – nízky ostrov. – 6. Skutok – Šimon, syn Jonášov (čes.) – antická hosťovská miestnosť. – 7. Spojka – samárium – hliník – Local Area Network – 8. Zvratné zámeno – PIATA ČASŤ TAJNIČKY – citoslovce. – 9. Teba – neidentifikovaný lietajúci objekt – cesta (tal.) – jestvuješ. – 10. TRETIA ČASŤ TAJNIČKY. ZVISLE: A. DRUHÁ ČASŤ TAJNIČKY – dusík. – B. Dravý vták (čes.) – ženské meno gréckeho pôvodu – uložiť k vybaveným spisom. – C. Nápoj – jedinečné (lat.) alebo zn. žalúdočného likéru – D. Osob. zámeno – Španielsko (skr.) – súhlas (tal.) – cit. prekvapenia. – E. Zmenším pôvodné množstvo – pokrop rosou. – F. Vyprážaný kúsok cesta – nárek prasaťa. – G. Pera (čes.) – veslo (angl.) – 55 (rím.) – iniciály slovinského prozaika (1844 – 1881). – H. Maďarské mesto – obyvateľ južnej Európy. – I. Tisíc kg – meno severských kráľov – predložka. – J. Urán – ŠTVRTÁ ČASŤ TAJNIČKY – 999 (rím.).

A 1

B

C

D

E

F

G

H

I

J

M

2 3 4 5 6 7 8 9

POMÔCKY: IE, VIA Autor krížovky: M. Martin. Tajnička krížovky v minulom čísle znela: Dva brehy rieky. Knihu Nasledovanie Krista, ktorú venovalo vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha, získavajú: Jana H. z Čiernych Kľačian, Rudolf M. z Koškoviec a Mária V. z Bratislavy. Výhercom srdečne blahoželáme!

10

Správne znenie tajničky pošlite do 30. júna 2020 poštou na adresu: Pápežské misijné diela, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, alebo e-mailom na: info@misijnediela. sk, do predmetu uveďte heslo Krížovka. Súťaž bude ukončená 31. augusta 2020. Piati vyžrebovaní výhercovia získajú knihu Choďte do celého sveta, ktorú venovalo vydavateľstvo Postoj Media. Do žrebovania budú zaradené iba tie správne odpovede, na ktorých bude uvedená kompletná poštová adresa odosielateľa. Vaše osobné údaje budú v redakcii vydavateľa Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, po skončení súťaže do 30 dní zlikvidované v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 zo dňa 27. 4. 2016 o ochrane osobných údajov (GDPR). Do súťaže sa môže prihlásiť iba osoba staršia ako 16 rokov. Zapojením sa do súťaže a odoslaním správnej odpovede na adresu Pápežské misijné diela, Lazaretská 32, P. O. Box 74, 814 99 Bratislava, alebo e-mailom na info@misijnediela.sk udeľujete súhlas so spracovaním vašich osobných údajov za účelom účasti v súťaži a s podmienkami súťaže (zaslanie odmeny, respektíve kontaktovanie z dôvodu výhry).

Krížovka | 29


Tipy z azerbajdžanskej kuchyne Martina Grochálová

„Nepoznáte chuť svojich úst,“ povie Aleksandr Fyodorov, keď hovoríme o niektorých jedlách slovenskej kuchyne. Privyknúť si na ňu nebolo preňho jednoduché. Doma bol zvyknutý predovšetkým na jahňacinu, veľa zeleniny a čerstvých zelených vňatí z trhu, čo mu na Slovensku chýba. Naučil sa však jesť kapustnicu, zemiakové placky, parenú knedľu či bryndzové halušky. Fyodorovovci sa usilujú variť slovensko-azerbajdžansky a najväčšia pochvala pre Zuzku je tá, keď Aleksandr povie: „Vonia to tu ako doma.“ Ponúkame niekoľko ich receptov a tipov.

Cviklový šalát

Buračný šalát, ako ho volajú v Azerbajdžane, si našiel obľubu nielen u Fyodorovovcov, ale aj v širokom okruhu ich priateľov a známych. Chutí dokonca aj tým, ktorí nemajú radi červenú repu. Potrebujeme: 3 stredne veľké uvarené cvikly 3 strúčiky cesnaku 1 kyslú smotanu 3 lyžice majonézy soľ (ak je cvikla sladká, treba viac soli) čierne mleté korenie mleté vlašské orechy

Uvarenú cviklu nastrúhame najemno spolu s cesnakom, pridáme smotanu, majonézu, osolíme a okoreníme, zamiešame a nakoniec posypeme mletými orechmi. Šalát sa podáva k mäsu alebo sa je iba s chlebom. Fyodorovovci ho zvyknú podávať ako jednohubky s vlašským orechom navrchu. V Azerbajdžane sa servíruje ako studené predjedlo.

Baklažánová pochúťka Baklažán je v Azerbajdžane veľmi obľúbená zelenina, ktorá sa pripravuje na rozličné spôsoby. Potrebujeme: 1 baklažán cesnak majonézu soľ

30

Baklažán nakrájame na tenké plátky, osolíme a necháme „vypotiť“. Jednotlivé plátky ogrilujeme a potrieme majonézou s cesnakom. Buď každý plátok zrolujeme a podávame ako jednohubky, alebo plátky s majonézou vrstvíme na seba. Podávame priamo z chladničky ako predjedlo alebo prílohu ku grilovanému mäsu.


Baklažánový sous Toto zeleninové jedlo pripomína francúzske ratatouille a Zuzka ho vie podľa Alexandra pripraviť vynikajúco. Potrebujeme: 1 baklažán pol kila zemiakov 1 cibuľu 3 zelené papriky pasírované paradajky 2 strúčiky cesnaku feferónka, celé čierne korenie bobkový list

Na oleji opražíme 5 guličiek celého čierneho korenia, tri bobkové listy, pridáme nakrájanú cibuľu a papriky nakrájané na kolieska. Mierne podusíme a pridáme nakrájané zemiaky. Mierne osolíme a podlejeme vodou. Baklažán nakrájame na kocky, nasolíme a necháme „vypotiť“. Keď sú zemiaky napoly uvarené, pridáme k nim baklažán, pasírované paradajky, cesnak nakrájaný na plátky, feforónku a necháme dovariť. Sous sa podáva ako hlavné jedlo a zvyčajne sa je s chlebom. Môže sa konzumovať aj studený.

Varenje Varenje pripomína náš kompót, je však omnoho sladšie a podáva sa výlučne ako dezert k čaju. Týmto spôsobom sa môžu konzervovať biele čerešne, figy, jahody, maliny, drienky, melónové šupky, ružové lupene, zelené vlašské orechy či višne. Potrebujeme: 1 kg cukru na 1 kg ovocia

Ovocie zasypeme cukrom a dáme zavariť na miernom ohni. Potom odstavíme. Na ďalší deň ho opäť dáme variť na miernom ohni a následne odstavíme. Na tretí deň mierne varíme ovocie pol hodiny. Potom naložíme do sklených pohárov a zavrieme. Po vychladnutí obrátime hore dnom.

VEDELI STE, ŽE V AZERBAJDŽANE... • sa konzumuje celá byľ cesnaku ešte skôr, ako narastú jeho cibuľky? Čerstvé bylinky a zelené vňate sa využívajú v kuchyni vo veľkých množstvách celoročne, najmä kôpor, zelená cibuľka, petržlenová vňať (koreň vôbec nepoznajú), koriander, estragon, kirsalat (ostrý druh žeruchy), mäta, červená bazalka. • okrem kapusty zvyknú nakladať do slaného nálevu aj mrkvu, cviklu, baklažán, uhorky, huby, cesnak či zelené paradajky? Náš sladko-kyslý variant by ste hľadali zbytočne.

• rastú bežne stromy hurmikaki? Toto exotické ovocie pripomínajúce nezrelú paradajku je mimoriadne chutné a zdravé, najmä po prvom mraze. • granátové jablko je tým sladšie, čím je zvonku belšie? Narezať treba na štvrtiny iba jeho vrchnú kôru, roztvoriť a povyberať šťavnaté bobuľky. • citrónová šťava sa do čaju nikdy nevytláča? Použije sa plátok citróna spolu s kôrou, aby sa odkryla ďalšia škála chutí.


DARUJME SRÍ LANKE MISIJNÝ DOM VEĽKONOČNÁ VÝZVA NA POMOC SRÍ LANKE

Bomba nezničila ich vieru – posilnila ju Srí Lanka, ázijská krajina v tvare slzy, prežíva v posledných desaťročiach plač. Dlhé roky ju sužovala občianska vojna, v roku 2004 postihla krajinu ničivá vlna cunami a minulú Veľkú noc ju zasiahli teroristické útoky. Jedným z dotknutých chrámov bol Kostol sv. Šebastiána v Negombe neďaleko hlavného mesta Kolombo. Rok po teroristických útokoch prosíme dobrodincov o  finančnú podporu  na výstavbu misijného domu pri Kostole svätého Šebastiána v Negombe. Dom bude slúžiť aj ako pastoračné centrum pre kňazov a pútnikov. V Kostole svätého Šebastiána v Negombe zomrelo po samovražednom

bombovom útoku na minuloročnú Veľkonočnú nedeľu 115 ľudí. Krv a zvyšky tiel boli po stenách celého kostola. Chrám sa stal po tomto hroznom čine doslova pútnickým miestom. Zámerom teroristov bolo vyvolať strach a nepokoje. Srí Lanka je budhistickou krajinou, v ktorej je náboženská sloboda. Katolícka cirkev so 7 percentami veriacich sa stala po teroristických útokoch ešte silnejšou. Po dvoch mesiacoch bol kostol obnovený a veriaci ho každodenne zapĺňajú na svätých omšiach. Ľudia prijímajú od kňazov eucharistické požehnanie a  prosia o modlitbu príhovoru. Krv mučeníkov sa na tomto mieste skutočne stáva semenom nových kresťanov. Socha vzkrieseného Krista, ktorá bola vpre-

Možnosť podpory misijného domu trvá do 31. mája 2020. Svoje finančné príspevky môžete posielať na číslo účtu

SK88 0900 0000 0051 4976 4503 (SLSP), variabilný symbol 115. Do poznámky uveďte svoju adresu alebo e-mail.

du v kostole, zostala neporušená, ale bola pokropená ľudskou krvou. Prejavme svoju solidaritu finančným príspevkom na stavbu misijného domu. Na jeho výstavbu je potrebná celková suma 95 000 eur. 

Ďakujeme za vašu solidaritu a podporu.

Profile for PMD

Svetové misie 01/2020  

Svetové misie 01/2020  

Advertisement