Issuu on Google+

01/2014

News PANEUROPA

Magazín Paneurópskej únie na Slovensku

Iveta Radičová: Demokracia nie je tyrania väčšiny

Juraj Alner: Hľadáme hodnoty, ktoré nás spájajú


Editoriál Aj na Slovensku tvoríme novú Európu Paneurópska únia zažíva nový boom. Na naše podujatia chodia desiatky ľudí a spoluprácu sme rozbehli s množstvom nových partnerov. Aj preto sme prišli s mottom Spolu tvoríme novú Európu. Paneurópa je na Slovensku od roku 1990 a v kľúčových situáciách hrala vždy významnú úlohu. V čase mečiarizmu sme boli platformou pre slobodnú a kritickú diskusiu o stave spoločnosti a všemožne sme presadzovali integráciu Slovenska do NATO a EÚ. Dnes stojíme na prahu novej Európy. Európska únia má významné právomoci a je dôležité, aby neustále posilňovala svoj demokratický prvok. Aj preto organizujeme verejné diskusie na európske témy a ľuďom približujeme zložité procesy v únii. Veľká vďaka za členstvo Slovenska v EÚ patrí aj dlhoročnému generálnemu tajomníkovi Dr. Jurajovi Alnerovi, ktorého som v lete 2013 vystriedal vo funkcii, s plánom vybudovať z Paneurópskej únie modernú a otvorenú organizáciu, ktorá posilní dialóg o európskych témach. Juraj Alner zostáva „slovenským mužom Európy“, bez ktorého by sme nikdy nemohli povedať, Spolu tvoríme novú Európu. To však bude možné len za pomoci našich členov a kolegov z organizácií, ktorým osud Európy nie je ľahostajný. Tak priatelia, poprajme si šťastnú cestu, nech žije Paneurópa!

Adam Šebesta

Šéfredaktor, generálny tajomník Paneurópskej únie na Slovensku


OBSAH NEWS

esta) (Adam Šeb ? š Kovaľ) ašová) ie c ra k o m ndrea Sarv v EÚ (Tomá (A a á u k in s ť n 25 rokov de y e b v e mus na Slo kracia môž a klienteliz Naša demo ia c p ru o k erová) tnosť, xandra Koll le udzia) (A Transparen tí e d y únos ť? (Viktor K s é o n n d b ro o s á o in a z Med európsk prezident – Slovenský y dialóg) oš, Európsk jn a H v la s TÉMA anosť mladých ľudí (Miro Nezamestn

OR ROZHOV ovor nská - rozh

Lucia Žitňa zhovor brižová - ro a G a n a z u Z ká) RE nna Zábors KOMENTebÁuje hodnoty a solidaritu (A Európa potr

ENU ENGLISaHčićM- interview

Jakša Mulj lovakia emism in S Rise of Extr

O V EÚ bová) SLOVENSoKSR v Rade EÚ (Žofia Jaku tv

Predsedníc

SŤ OSOBNO – rozhovor

Juraj Alner vor ová – rozho ič d a R ta e Iv


© Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov a fotografií zverejnených v magazíne PANEUROPA News si v zastúpení vydavateľov vyhradzujú udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov a fotografií, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. Poznámka: Názory a postoje vyjadrené v článkoch nie sú oficiálnym stanoviskom Paneurópskej únie na Slovensku o.z. a Online magazín Paneurópskej únie na Slovenprípadná právna zodpovednosť je výlučsku o.z., ročník I., 2014, číslo 1, január 14 nou vecou jednotlivých autorov.

PANEUROPA News

Vydavateľ: Paneurópska únia na Slovensku o.z. Paneurópska únia na Slovensku o.z., Panská 19, 811 01 Bratislava, IČO: 360 619 21 Paneurópska únia na Slovensku je občianske združenie založené v roku 1990. PresadŠéfredaktor: Bc. Adam Šebesta zuje ideu európskej integrácie, hodnoty EuZástupca šéfredaktora: Bc. Zuzana Kováčová rópskej únie a vedie kritický dialóg o EÚ a členstve Slovenska v Európskej únii. Hlavný Redaktori: Bc. Andrea Sarvašová, Bc. Miroslav zmysel svojej činnosti vidí v spolupráci, na Hajnoš, Bc. Viktor Kudzia, Bc. Tomáš Kovaľ, podujatia pozýva predstaviteľov vládnych Bc. Alexandra Kollerová, Dagmar Hrubšová inštitúcií, zahraničných zastupiteľstiev, mimovládnych organizácií a širokú verejnosť. Grafické spracovanie: Miroslav Hajnoš V minulosti boli členmi Paneurópskeho hnutia aj Milan Hodža, Ján Figeľ, Juraj Stern či Anton Neuwirth. Predsedníčkou PaneuKontakt: Paneurópska únia na Slovensku o.z., rópskej únie je europoslankyňa Anna ZáPanská 19, 811 01 Bratislava, tel: 02/54433797 borská. email: paneuropa@paneuropa.sk Periodicita: občasník Cena: zadarmo


NEWS

DVADSAŤPÄŤ ROKOV DEMOKRACIE? Text: Adam Šebesta

S

lovensko a Poľsko hodnotili akademici a elita. Máme skutočnú demokraciu? Čo znamenajú nedávne výsledky volieb do VÚC? Bútora hovorí, že klientelizmus, korupcia a nedemokratické spôsoby zmýšľania sa stali každodennou súčasťou našich životov.

keď Slovensko prechádzalo štádiom hľadania nezávislosti a stálo na križovatke medzi autoritatívnym a demokratickým režimom. Druhé obdobie začalo v roku 1998 a trvá až do súčasnosti, kedy sa skonsolidovala demokracia, no aká je jej kvalita, zostáva otázne. „Neformálne normy a spôsoby správania a zmýšľania sa žiaľ nezmenili.“ Domnieva sa, že Slovensko sa staPoľský inštitút v Bratislave zorganizoval v novem- lo štátom nadnárodných korporácií a politici vymenili bri 2013 panelovú diskusiu na tému: Stav poľskej vyššie spoločenské ciele za privátne. a slovenskej spoločnosti po štvrťstoročí systémovej transformácie. Za slovenskú stranu diskutovali čest- Prof. Andrzej Rychard uviedol, že Poliaci sa ako proný prezident Inštitútu pre verejné otázky doc. Martin ducenti a konzumenti správajú aktívnejšie, než ako Bútora a z katedry politológie Filozofickej fakulty UK občania. Podľa neho je to pozitívny znak, ktorý je prof. Soňa Szomolányi. Na poľskej strane diskusného posunutím vývoja demokracie zo sféry politiky do panela vyjadrovali svoje názory prof. Jacek Kurczews- iných odvetví a aktivít spoločnosti. Ľudia otvorenie ki, vedúci Katedry sociológie a antropológie zvykov tvrdia, že nemajú radi politikov a preto sa v Poľsku a práva, Inštitút aplikovaných spoločenských vied rozmohol trend politikov vyhlasovať, že nie sú politikVaršavskej univerzity, a prof. Andrzej Rychard, ria- mi a nerobia politiku. Mnohokrát sa im kvôli tomuto diteľ Ústavu filozofie a sociológie Poľskej akadémie paradoxu podarilo mobilizovať občanov k aktivite vo vied. voľbách. Svoj príspevok do diskusie uzavrel aktuálnou témou pre Slovensko. Obáva sa rastúcej sily raDiskusiu moderoval Pavol Demeš z German Mar- dikálnych hnutí a navrhuje ich neprestajné monitorshall Fund of the United States v Bratislave. Konfer- ovanie, aby ich kroky boli predvídateľné a dosah na enciu otvoril svojim príspevkom Martin Bútora, ktorý občanov čo najmenší. označil prechod Slovenska na demokraciu za úspešný príbeh znovuobjavenia, napriek veľkému množstvu Prof.Kurczewski uviedol že s vývojom demokracie náročných prekážok, ktoré muselo na ceste za slo- nastala aj evolúcia v oblasti ľudských práv. Zároveň bodou prekonať. Súčasne ale vyjadril názor, že dnešná ale nevie presne odhadnúť, za akú cenu táto zmena demokracia sa môže javiť ako „poloplný, či polo- k lepšiemu nastala. „Moc sa preniesla do rúk práva a prázdny pohár“. Na jednej strane sa vytvorili inštitú- sudcov, no riešenia a výsledky ich práce sú občanom cie, ktoré spĺňajú demokratické kritéria, no na druhej vzdialené.“ strane je spoločnosť plná dezilúzie a nespokojnosti. „Klientelizmus, korupcia a nedemokratické spôsoby Szomolány označila za jeden z faktorov možného zmýšľania sa stali každodennou súčasťou našich živo- problému súčasnej demokracie absentujúcu účasť tov,“ dodal Bútora. občanov na verejnom živote. Spoločnosť je podľa nej rozdelená na štátnu a verejnú sféru. Prof. Rychard doSoňa Szomolányi rozdelila novodobé slovenské dejiny plnil, že pasivita občanov vo voľbách je často vedomím do dvoch období. Prvé určila na roky od 1992 do 1998, politickým rozhodnutím, keďže ľudia necítia


NAŠA DEMOKRACIA MÔŽE BYŤ INÁ Text: Andrea Sarvašová

S

demokraciou je to ako s láskou, ak ste v nej nemali šťastie, neznamená to, že iný nemôže dopadnúť lepšie – na konferencii v priestoroch Domu Európskej únie to povedala svetoznáma kubánska blogerka Yoani Sánchez. Jej slová potvrdil aj držiteľ Sacharovej ceny za rok 2010 Guillermo Fariñas.

22. novembra 2013 sa v priestoroch Domu Európskej únie konala diskusia s držiteľom Sacharovovej ceny Guillermom Fariñasom – kubánskym disidentom, psychológom a novinárom. Pozvanie prijala aj kubánska blogerka Yoani Sánchez, ktorú americký magazín Times v roku 2008 zaradil medzi 100 najvplyvnejších osôb sveta.

Medzi hosťami boli i europoslanci Boris Zala a Eduard Kukan. Debata sa niesla v duchu obdivu boja, ktorý na Kube zvádza za slobodu prejavu a myslenia Fariñas a Sánchez. Odpor voči kubánskej diktatúre je stále rovnako nebezpečný ako bol v minulosti, o to viac si ľudia cenia ich úsilie. Guillermo Fariñas uviedol, že dôležitým krokom k získaniu väčšieho počtu členov na stranu odboja, je v prvom rade predostretie sociálnych požiadaviek, až potom môžu prísť na rad politické témy. O tomto postupe a ďalšom zintenzívnení boja proti Castrovmu režimu rád vedie debaty s ostatnými disidentmi, napríklad aj z krajín bývalého východného bloku, čoho dôkazom je aj návšteva na Slovensku. Yoani Sánchez doplnila, že oslobodzovanie a novinári majú isť ruka v ruke, pretože média môžu nielen zviditeľniť odbojové hnutie, ale aj ochrániť jednotlivých členov. Obáva sa, že medzi mladými ľuďmi panuje

apatia. Riešenie motivácie mladých ľudí vidí v prezentácii historických faktov a hrôz, ktoré napáchali autoritatívne režimy. „Mladých ľudí musíme vzdelávať, minulosť sprítomňovať, aby sa nevytratila z povedomia ľudí myšlienka o demokracii.“ Poslanec Európskeho parlamentu a člen Európskej ľudovej frakcie Eduard Kukan apeloval na mladých ľudí, aby sa nebáli ukázať nespokojnosť a aby bojovali za svoje práva, hoci aj v demokratickej spoločnosti. Obáva sa, že nekonzistentnosť prístupu krajín Európskej únie ku Kube napomáha diktátorskému režimu na Kube. Zjednotenie krajín EÚ v tejto otázke vníma ako možnosť zmiernenia Castrovho režimu. Na otázku o budúcej podobe demokracie na Kube a možné obavy s príchodom mafie z USA či degradáciou hodnôt Sánchez reagovala pozitívnou víziou a nádejou. To, že v niektorých krajinách, kde došlo k prerodu zo socializmu na demokraciu, a v ktorých vládne medzi ľuďmi viac či menej negatívny postoj, neznamená, že na Kube nevznikne iná, lepšia demokracia. „To , že niekto nemal šťastie v láske neznamená, že ja pravú lásku nenájdem,“ dodala. Europoslanec Boris Zala navrhol dialóg medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a občianskym združením Človek v ohrození o lepšom sprístupnení liniek medzi Kubou a Slovenskom, napríklad v prípade uľahčenia príchodu disidentov na Slovensko. Podotkol, že na svete existuje stále mnoho krajín, ako napríklad v Afrike či východnej Európe, ktoré nevnímajú Kubu negatívne a revolúciu považujú za „vymenenie z koloniálnej nadvlády Západu“.


TEXT: TOMÁŠ KOVAĽ

JANUÁROVÝ PANEURÓPSKY ČAJ NA TÉM: osť,

P

n t n e r a p s u m z „Trans i l e ent i l k a a ú“ e v korupci a u k s n e v na Slo

aneurópska únia na Slovensku v spolupráci s Paneurópskou mládežou Slovenska dňa 09.01.2014 v priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave organizovala ďalšiu z pravidelných moderovaných diskusií pod označením „Paneurópsky čaj“, tento krát na tému „Transparentnosť, korupcia a klientelizmus na Slovensku a v EÚ“.

Hosťom diskusie bol Martin Daňo, investigatívny novinár a spoluzakladateľ medzinárodnej siete GINN/Global Investigative News Network, ktorá na Slovensku pôsobí hlavne v oblasti investigatívnej žurnalistiky a právnej ochrany novinárov a vydavateľov periodickej tlače a internetových médií. Martin Daňo žil niekoľko rokov v Paríži. Na podnet svojich priateľov a známych sa však vrátil späť na Slovensko, aby svojou prácou pomohol zlepšiť fungovanie verejnej správy a obhajoval práva občanov. Martin Daňo prezentoval svoje negatívne skúsenosti s aktivitami Finančnej správy SR. Za zmienku stojí napr. Daniel Čech, terajší generálny riaditeľ sekcie daní a ciel Finančnej správy SR. „Daniel Čech je generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej Finačného riaditeľstvo SR. Dňa 15.6. 2012 bol prijatý na miesto kontrolóra a iba o 7 dní neskôr sa z neho stal generálny riaditeľ. O niekoľko týždňov mu Finančná správa udelila aj vysokú colnícku hodnosť – plukovník.“ Pritom na otázku agentúry GINN, či na výkon jeho funkcie je potrebný tzv. Základný colný kurz a či ho absolvoval nevedel odpovedať. Martin Daňo má skúsenosti aj s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR – Ing. Jánom Počiatkom. Minister Počiatek verejne vyhlásil, že ak mu príde výzva, je kedykoľvek ochotný podstúpiť test na prítomnosť omamných a psychotropných látok v tele. Martin Daňo ho teda vyzval na podstúpenie transparentného drogového testu, no namiesto oznámenia termínu vykonania testu bolo Martinovi Daňovi doručené trestné oznámenie za ohováranie, ktoré vyšetruje Národná kriminálna agentúra, ktorá je špecializovaným útvarom Policajného zboru zameraným najmä na odhaľovanie, dokumentovanie a vyšetrovanie vybraných prípadov najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti páchanej organizovanými skupinami, zločineckými a teroristickými skupinami. Je teda Martin Daňo terorista? Záverom diskusie Martin Daňo skúsil odpovedať na otázku, či existuje nádej na zlepšenie situácie. Martin Daňo verí, že dnešná mladá generácia je o niečo lepšia, že sa poučila z chýb súčasnej generácie a bude bojovať za lepší život všetkých občanov.


Text: Alexandra Kollerová

Zvážte, kde prežilo dieťa väčšinu života.

Inak vás môžu obviniť z únosu. JUDr. Andrea Cisárová, riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, vysvetľovala na decembrovom Paneurópskom čaji, ako dochádza k medzinárodným únosom detí a ako štát pomáha obetiam. Cisárová tvrdí, že ľudia podceňujú výber partnerov z iných kultúr. Podujatie zorganizovala členka Paneurópskej mládeže a študentka práva Alexandra Kollerová.

Cisárová predstavila Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (Centrum), ktoré je rozpočtovou organizáciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaoberá sa troma veľkými oblasťami, ktoré rieši v rámci svojej pôsobnosti: vymáhanie výživného, adopcie a únosy. Všetky tri oblasti obsahujú tzv. medzinárodný prvok. „O únosoch alebo rodičovských únosoch hovoríme vtedy, keď jeden z rodičov neoprávnene premiestni alebo zadržiava dieťa v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa,“ vysvetlila Cisárová. Prečo ale rodičia svoje deti unášajú a ako to robia? „Nikto z partnerov si neuvedomuje, že kultúra toho druhého partnera môže byť úplne iná, a i tak sa rozhodnú, že budú spoločne kráčať životom,“ pripomenula Cisárová. Podľa štatistík sa najviac únosov odohráva v južanských krajinách v rámci Európskej únie ako Taliansko a Španielsko, ale aj v Rakúsku, Belgicku. Časté únosy zaznamenali aj v arabských a afrických

krajinách, či USA. Slovenky, ktoré sa rozhodnú pre život s partnerom zo zahraničia a následne s ním majú dieťa, majú pri partnerských problémoch tendenciu vracať sa do rodnej krajiny, tvrdí Cisárová. Tu však nastáva problém. Dieťa má väzby na krajinu, v ktorej bolo dosiaľ vychovávané. Zvyklo si tak na inú kultúru ako na Slovensku. Ďalší problém nastáva pri súhlase otca dieťaťa so sťahovaním rodiny. Vo väčšine prípadov otec s vysťahovaním nesúhlasí, čím eskaluje dlhodobý problém a manželia vedú spor o výchovu detí. Cisárová spomenula aj smutné prípady, kedy matky v snahe zachrániť vlastné dieťa, skončili súdne stíhané za únos a bol na nich vydaný medzinárodný zatykač. V ďalších prípadoch im pod hrozbou súdnych sankcií uložili povinnosť vrátiť dieťa otcovi, resp. vrátiť dieťa do jeho obvyklého miesta pobytu. Práve v týchto prípadoch zasahuje Centrum pre


medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré sa tieto problémy snaží riešiť formou právneho zastupovania a podávania právnych rád a informácií. Najdôležitejším dokumentom, o ktorý sa Centrum opiera, je Medzinárodný dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a mládeže. V niektorých prípadoch ide o veľmi závažné prípady, kedy právomoc konať nemá ani samotné Centrum a v tomto bode nastupuje diplomacia – tlak ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Cisárová komentovala aj nastavenie legislatívy v Slovenskej republike, ktorej chýba väčšia pružnosť a únosy nie je možné po právnej stránke riešiť dostatočne rýchlo. Cisárová dokonca upozornila na nesúlad slovenského práva s medzinárodnými záväzkami. „V súčasnom období sa začína rokovať o tom, ako nastaviť legislatívu tak, aby bola v súlade s medzinárodnou legislatívou.“ Otázky z publika sa dotkli aj tém, ktoré sú momentálne veľmi diskutované, napríklad otázka tzv. juvenilnej justície. „Je to pojem na ktorý je potrebné byť veľmi citlivý a opýtať sa, prečo vôbec k odobratiu dieťaťa prišlo. Z dokumentácie, ktorú mám k dispozícii vyplýva, že deti boli väčšinou odobraté pre nejaký problém, resp. ten problém na tom papieri bol vždy,“ uviedla Cisárová. Okrem faktických únosov detí, kedy dieťa unesie jeden z rodičov, nastávajú teda prípady, kedy je dieťa odobrané sociálnymi úradmi. „Treba povedať, že iný kraj, iný mrav. V niektorých krajinách je problém aj to, keď si o dvanástej na obed nevyzdvihnete z pred školy dieťa, ktoré má dvanásť rokov. Jednoducho je to tam nastavené tak, že matka alebo otec si musia nastaviť čas tak, aby dieťa vyzdvihli,“ upozornila v závere Cisárová.


Text: Viktor Kudzia

Slovenský prezident – európska osobnosť? V predvolebnej debate sa stretli v Bratislave kandidáti na prezidenta SR poslankyňa Helena Mezenská a poslanec Peter Osuský. Bratislava 23. januára (SkolskyServis.sk) - V prvej verejnej predvolebnej debate usporiadanej Mladými priateľmi Európy (JEF Slovakia), Úniou európskych federalistov na Slovensku (UEF Slovakia) a Paneurópskou úniou na Slovensku (PEUS) sa v kaviarni v centre Bratislavy stretli kandidáti na prezidenta SR poslankyňa Helena Mezenská a poslanec Peter Osuský. Moderátori a zároveň aj organizátori podujatia Adam Šebesta a Norbert Kucharík orientovali diskusiu najmä na európske témy. Poslanec za SaS Peter Osuský sa na začiatku diskusie vyjadril, že členstvo Slovenska v EÚ považuje za historickú nevyhnutnosť. Vyzdvihol tiež európske študijné mobilitné programy ako napríklad Sokrates a Erasmus, ktoré sú podľa neho dôležité. No vyjadril sa o Európskej únii aj negatívne keď tvrdil, že európska byrokracia sa prehlbuje. Helena Mezenská by rada v budúcnosti prehodnotila, čo nám členstvo v EÚ prinieslo. Vyjadrila aj kritický pohľad na smerovanie únie. Podľa nej sa nenaplnili očakávania občanov o prekonaní regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách.

euro ako také, občanom Po diskusii dostali priepoškodilo. stor na otázky aj prítomní diváci, ktorí sa preziĎalej sa diskusia niesla v dentských kandidátov medzinárodnom duchu. pýtali najmä na riešenie Moderátori sa spýtali životnej úrovne, korupciu, kandidátov na ich vzťah ale aj aké vízie by mali ako k Turecku a jeho disku- potenciálni prezidenti. tovanému členstvu v EÚ. Poslankyňa Mezenská Helena Mezenská na otázsa k téme nevyjadrila a ku o korupcii jednému z považovala ju za neak- prítomných odpovedala: tuálnu. Peter Osuský rea- ,,Ak by sme na Slovensku goval slovami: ,,Neviem nemali takú veľkú kosi predstaviť, že krajina rupciu, akej momentálne ako Turecko by mala stáť čelíme, mali by sme zrepo boku vyspelých eu- jme dostatok financií na rópskych demokratických všetko“, čím debatu uzaPeter Osuský jej však krajín.“ vrela. oponoval, nemyslí si, že Ďalej sa vyjadrila k životnej úrovni občanov Slovenska. ,,Vnímam negatívne dopady eura na životnú úroveň občanov Slovenska. Niekedy ste si za 300 korún kúpili viac, než dnes za 10 eur.“ Z pohľadu platobného styku v rámci Európskej únie je podľa jej slov euro výhodné, ale prijatím eura zdraželi naše výrobky na trhu. ,,Myslím si, že by sa k tomu mala vyjadriť široká verejnosť“ dodala.


TéMA

Text: MIROSLAV HAJNOš

fórum: NEZAMESTNANÁ MLÁDEŽ 2.0 KOŠICE Trápi Vás nezamestnanosť mladých? Tri neziskové organizácie áno! Mladí Európania, o. z., Európsky dialóg perspektívneho postoja, o. z. a Erasmus Student Network Slovensko, o. z. sa rozhodli diskutovať a hľadať riešenia na celoeurópsky problém, ktorý sa týka nás všetkých. Spojili sa a pod záštitou medzinárodnej mládežníckej organizácie Young Democrats for Europe, dňa 10. decembra 2013 spoločne zorganizovali v Košiciach 2. ročník mládežnícko-občianského fóra, s názvom, Nezamestnanosť mladých. Účastníci sa pri bezplatnej registrácii mohli začleniť do jednej zo 6. skupín, ktorá ich najviac zaujímala. Od mladých ľudí bez zamestnania, ľudí so zamestnaním, študentov VŠ, študentov, ktorí absolvovali mobilitu v zahraničí, cez ľudí angažovaných v treťom sektore, až po mladých ľudí angažovaných v politike. Paleta bola naozaj pestrá, názorov ešte viac! Každá skupina mala svojho koordinátora,

ktorý diskusiu viedol, prezentoval výstupy z pracovnej skupiny a spracoval možné riešenia, ktoré budú posunuté na politickú úroveň. V panelovej diskusii boli zaujímaví hostia - Peter Vrábel - zakladateľ projektu AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, Anna Porochnavá, šéfka personálneho oddelenia, Oldrati Slovensko, s.r.o a PhDr. Eva Farkašovská, regionálna odborná riešiteľka Národneho projektu KomPrax pre Košický kraj. Okrem slovenských účastníkov nechýbali ani hostia z Francúzska, Poľska či Cypru. Vážna téma spojila skvelý tím ľudí, nadšencov pre zmenu, priniesla hodnotné výstupy, podčiarkla predvianočnú atmosféru a hlavne dala nádej. Prvým krokom k riešeniu problému je hovoriť o ňom!


Peter Vrábel

Mladí ľudia so zamestnaním #FNM02 Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach, odbor mechatronika. Aktuálne pôsobí ako projektový manažér národného rozvojového projektu AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech. Je externým doktorandom na Katedre konštruovania Strojníckej fakulty TUKE. Pôsobí ako delegát študentskej rady vysokých škôl. Zaoberá sa projektmi s cieľom vytvoriť pre študentov uspokojenie z práce, znásobené uplatnením výsledkov v podnikateľskej praxi.

Jaroslava Krutaková

Študenti VŠ, ktorí absolvovali mobilitu v zahraničí #FNM04 Vyštudovala Cestovný ruch na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa zúčastnila 6-mesačnej študijnej mobility v Girone, v Španielsku, ako aj 11-mesačnej pracovnej mobility v Steyri, v Rakúsku. Na Slovensku sa zároveň vrámci organizácie Erasmus Student Network starala o zahraničných študentov, ktorí prišli študovať tu. V súčasnosti pôsobí ako dobrovoľníčka v ESN na pozícii národnej SocialErasmus koordinátorky, s cieľom spájania zahraničných študentov s lokálnou komunitou spôsobom, ktorý obohatí obe strany.

Martin Angelovič Študenti VŠ #FNM03

Vyštudoval Prešovskú univerzitu odbor geografia, kde pokračoval v doktoradskom štúdiu. Počas štúdia sa zapájal do študentských aktivít, bol členom Akademického senátu Fakulty humanitných a prírodných vied a Akademického senátu Prešovskej univerzity a pôsobil tiež ako tajomník pre akademické záležitosti v Študentskej rade vysokých škôl. V súčastnosti pôsobí ako odborný asistent na katedre geografie.


Evka Daňková

Mladí ľudia angažovaní v treťom sektore #FNM05 Vyštudovala Tvorbu budov a prostredia na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Počas štúdia absolvovala Erasmus štúdium v Taliansku a po návrate sa aktívne venovala medzinárodnej študentskej neziskovej organizácii Erasmus Student Network, na lokálnej, a neskôr aj národnej úrovni, ako Národný Fundraiser ESN Slovensko.

Miroslav Remecky Mladí ľudia bez zamestnania #FNM01

Rodák z Michaloviec, ako 14-ročný opustil Slovensko a odcestoval žiť do USA. V zahraničí študoval a pôsobil 10 rokov, ako aktívny hojekový hráč-žiak, so sľubnou budúcnosťou. Po náhlom zvrate jeho profesionálnej a študijnej kariéry, sa opäť vrátil po rokoch na Slovensko. Ešte vždy bojuje s integráciou v domácich pomeroch, na Slovensku, kde v súčasnosti pôsobí ako tlmočník a projektový koordinátor.

Peter Kaščák

Mladí ľudia angažovaní v politike #FNM06 Peter Kaščak bol už počas štúdií na gymnázium Pavla Horova, podpredsedom školskej Žiackej rady. Po absolvovaní kurzu Projektového mamažmentu založil Mestský študentský parlament a spolu s priateľmi začal mládež v meste zastupovať na úrovni mesta. Rozbehol úspešné protidrogové, vzdelanostné projekty, školil rovesníkov projektový manažment. V štúdiu pokračoval na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Momentálne, po vstupe do politiky, pôsobí ako podpredseda Novej Generácie - SDKÚ DS, a pokračuje v práci s mládežou v novovzniknutom Mládežníckom zastupiteľstve mesta Michalovce.


Mladí ľudia bez zamestnania

Moderátor skupiny: Miroslav Remecky

Skupina nezamestnaných mladých ľudí, bola jednou z najpočetnejších skupín fóra. Ako mladého človeka, ktorý žil a študoval dlhodobo mimo Európy, ma zaujímalo, ako situáciu nezamestnanosti vnímajú mladí ľudia na Slovensku. Jednou z najdiskutovanejších otázok bola požiadavka praxe. Pozície vhodné pre vysokoškolských a namä stredoškolských absolvetnov, v súčasnosti poskytuje len málo zamestnávateľov, ak vôbec, a medzi štandardné požiadavky vybavenia uchádzača o voľné pracovné miesto patrí 1-3 ročná prax, v relevantnom odbore. /a najlepšie u konkurenta :-) Mladí ľudia bez práce vidia veľký priestor v zlepšení situácie spoločnosti, najmä v spolupráci štátneho sektoru so súkromným. Ide hlavne o prepojenie pracovného trhu, teda zamestnávateľov, s výchovno-vzdelanostným systémom. Poukázali na viaceré príklady zo zahraničia, kde je dnes bežnou praxou, že študent má už počas svojho štúdia na škole, možnosť získavať konkrétne pracovné návyky a prax u svojho budúceho zamestnávateľa. Tento spôsob, podľa mladých, prináša výhody všetkým stranám. Zamestnávateľ má možnosť konštruktívne zhodnotiť schopnosti a znalosti praktikanta, odstrániť prípadné nedostatky a vychovať si svojich budúcich zamestnancov podľa konkrétnych potrieb v praxi. Mladý človek sa tak už počas štúdia stretáva s pracovnou realitou, má možnosť spoznať ju, získať a osvojiť si pracovné návyky, zistí, čo sa od neho očakáva. Samotný školský systém, ktorý pripravuje budúce generácie na ďalší život a (ne)priamo tak rozhoduje, či vyprodukuje ďalší počet nezamestnaných a na súčasnom trhu neuplatniteľných pracovných síl, alebo bude v rebríčku top “produkcie” uplatneniaschopných šikovných mladých ľudí, má týmto spôsobom možnosť získať na cene, v očiach spoločnosti, študentov, ale i samotného profesionálneho rastu na trhu poskytovateľov kvalitného a efektívneho vzdelávania. Ďalším z diskutovaných problémov bola komunikácia. Šírenie informácií a propagácia o už existujúcich možnostiach pracovných výmenných programov, či priamych stážach u zamestnávateľov, je na veľmi veľmi zlej úrovni. Dospeli sme k záveru, že jedným z nemenej podstatných, ba priam kľúčových riešení žalostnej vedomostnej situácie je zvyšovanie povedomia medzi mladými ľuďmi, či už masmediálnou propagáciou ale i priamou konfrontáciou na konkrétnych príkladoch mladých ľudí, tak ako tomu bolo i na tomto fóre, v Košiciach.


Mladí ľudia, ktorí majú ťažkosti nájsť si prácu, považujú za veľmi potrebné, aby sa zamedzovalo ich izolácii v spoločnosti, naopak, vnímajú potrebu spájať sa, vymienať si skúsenosti a apelujú na zvyšovanie ich povedomia o existencii alternatívnych možností, metód, ciest, ako a prečo po skončení štúdia ihneď NEvycestovať do zahraničia, alebo v tom horšom prípade, prihlásiť sa na úrade práce a čakať, kým im niekto ponúkne ich vysnívané zamestnanie. V úplnom závere našej otvorenej diskusie sme dospeli k jadru samotného problému a ten vidíme v súčasnom školskom systéme. Začína to už základnou školskou dochádzkou, kde sa žiaci neučia preto, aby sa vzdelávali, skôr ide o to, akú známku uvidia rodičia a príbuzní, či už v žiackej knižke alebo na vysvedčení. Súčasný systém vzdelávania nepodnecuje žiakov k vlastnej tvorivosti, skôr ich núti k neefektívnemu memorizovaniu textov a syláb. Áno, dovolím si povedať, že problém nastáva v samotnom politickom systéme riadenia školstva, čiže na ministerstve školstva, ako aj v samotných učiteľoch, ktorí už akoby dávno zabudli, prečo sa nimi stali. Finančná podpora školstva a vzdelávania je neefektívna, veľký priestor zastáva korupcia, každý rok skúšamé tri nové metódy... Myslím si, a stretnutie s mladými ľuďmi z rôznych kútov a regiónov Slovenska, ma utvrdilo v tom, že začať treba tam, kde problémy vznikajú, i keď sa jedná o zložitejšiu a dlhú cestu. Z hľadiska efektívnosti a trvácnosti je však nevyhnutná. Umelá podpora vytvárania počtu pracovných miest môže len oddialiť, či dočasne utlmiť príznaky chorej spoločnosti, ak však budeme pokračovať v jej masovej produkcii, nikdy sa nevyliečime. Pre budúce generácie takto úmyselne a vedome pripravujeme horšiu budúcnosť! S týmto ako mladý človek, ktorý zdedil súčasné alarmujúce problémy v spoločnosti, na základe jej predcházajúcich rozhodnutí, nikdy nebudem môcť súhlasiť!

Mladí ľudia so zamestnaním Moderátor skupiny: Peter Vrábel

Vzhľadom na situáciu je potrebné si zadefinovať oblasti a faktory vplyvajúce na nezamestnanosť. V dnešnej dobe sa často zameriavame na zlepšenie profilu pre zamestnanie, ale je potrebné povedať že dnes by mal mladý človek byť prínosom a inováciou. Ináč povedané, mal by si miesto tvoriť sám, svojím prínosom. Naša skupina analyzovala situáciu z pohľadu zamestnaných a dospeli sme k nasledujúcim záverom:


1. Nezamestnaný, ktorí majú kompetencie na danú pracovnú pozíciu To znamená ľudia, ktorí spĺňajú základné ukazovatele výberu na danú pozíciu, ale zamestnanie nemajú a väčšinou ani nedostanú. V takomto prípade ide o niekoľko myslných názorov a poloprávd, preto je potrebné sa pozrieť na jadro. a. Vzdelanie na požadovanú pozíciu spĺňajú, ale majú len strohé a holé fakty, poučky a informácie. Absentuje poznanie problematiky z komerčného pohľadu a chýbajú informácie o najnovších poznatkoch v danej oblasti. Často krát je uchádzač o zamestnanie presvedčený o vedomostiach, ktorými disponuje, ale realita je iná a tu vzniká rozpor. b. Odbornosť na vykonávanie danej pozície. Absentuje odbornosť a hĺbka poznania resp. špecifiká danej cielenej oblasti výkonu práce. Uchádzači majú široký zaber a slabé detailné znalosti problematiky. Vysokoškolákom chýbajú konkrétne a nutné odborné znalosti , nastáva tu len povrchná odbornosť, ktorá sa prejavuje už pri malých problémoch. c. Zručnosti na danú pozíciu splňajú, ale množstvo odborníkov má problém so základnými komunikačnými nástrojmi. zručnosti anej problematiky. Často krát chýba komunikácia, zvládnutie riadenia a plánovania. Nie je možné prideliť na danú problematiku viacerých, nakoľko nevedia zvládať kolektívne riadenie. d. Skúsenosti, ktoré prezentujú ako prínosné, sú väčšinou zbytočné pre daný odbor resp. pre dané zamestnanie. Často krát nastáva problém, že majú chybné návyky a skreslené pohľady na vykonávanie pracovnej skúsenosti. Ak majú aj skúsenosti s danou problematikou, nechápu firemné procesy, či firemnú kultúru., 2. Nezamestnaný, ktorý nemajú kompetencie na danú pracovnú pozíciu Ide o skupinu ľudí, ktorý disponuju rekvalifikáciami, kurzami a častou výmenou zamestnania. Ide o skupinu ľudí ktorý si vyberajú pozíciu na ktorú nemajú spravne vzdelanie, sú neodborný nez zručností a skúsenosti v danej problematike. Vystupuje tu aj niekoľko dalšých faktorov ako sú: a. Socialny status – prostredie v ktorom vyrastajú a výchova (vplyv rodičov a okolia) b. Geografické hladisko – ide o miesto pobytu, a nutnosť zmeny regionú (vidiek a pod.) c. Prevzdelanosť – viacero škôl a nedodržanie kontinuality, viaceré školenia


d. Apatia – opatovné zlyhanie bez náznaku zmeny, vplyv okolia a soc. status regionu. 3. Potrebné kroky k náprave – riešenia Vzhľadom na to že sme mladí a nie sme dostatočne informovaný o možných faktoroch vplyvu, na nezamestnanosť predkladáme subjektívne názory a možnosti zmeny: a. Vzdelanie: je potrebné začať sledoať aktuálnosť odboru a perspektívny rast v odbore. Prehlbovať vzdelávanie nielen v rámci školských sylabou ale aj samoštúdiom a sledovaním nových svetových trendov v požadovanej oblasti. b. Odbornosť nadväzuje priamo na vzdelanie, systém školstva je konzervatívny a je potrebné si zvýšiť poznatky. Účelovo zamerané súťaže, trendy vo svetovom meradle, štu´diom zahraničných publikácií. c. Zručnosti je potrebné využiť možnosti už počas školy. Prax v podniku s ktorým škola spolupracuje. To by malo ovplivnovať aj výver školy. Zároveň sú tu dostupné nástroje absolventskej praxe. A firmy dnes vahľadávajú aj kreatívne riešenia a nápady mladých. d. Skúsenosti v danej problematike doma av zahraničí je potrebné intenzívnejšie využívať stáže. Školy ponúkajú rôzne možnosti vycestovania na stáž. Taktiež existujú aj firemné stáže pracovníkov.

Študenti VŠ

Moderátor skupiny: Martin Angelovič V našej skupine som pripravil workshop formou diskusie k vopred pripraveným otázkam. Postupne sme pri nich rozoberali problém a následne navrhli možnosti jeho riešenia. V nasledujúcom texte vám ponúkam prehľad práce, jednotlivých otázok, identifikáciu problémov a naše návrhy riešení. 1. Otázka: Prvá otázka bola výnimočná, nerozoberali sme ju na problém a riešenie, viedli sme iba čistú diskusiu na tému: Aké je postavenie školstva, predovšetkým vysokého, v našej spoločnosti (na území SR). Odpoveď: Postavenie školstva v spoločnosti na území SR nie je dobré! Nevenujeme mu dostatočnú pozornosť! Pritom vládne orgány deklarujú snahu o budovanie znalostnej ekonomiky, ale neprispôsobujú tomu svoje rozhodnutia. Každá, v súčasnej dobe vyspelá spoločnosť, začala svoj rozvoj investíciami do vedy a výskumu, (teda prevažne do vysokého školstva, ale aj do celého systému školstva), naša spoločnosť sa snaží zabezpečiť rozvoj prostredníctvom prilákania veľkých investícií, ktoré však nevyžadujú vysokoškolské


vzdelanie, ale iba manuálne zručnosti. Bez zabezpečenia výskumných aktivít, bude rozvoj nestály a bude silne poznamenaný fluktuáciami na trhu práce a investíciami do lacnej pracovnej sily. Riešenie: Navrhujeme preto pri zahraničných investíciách požadovať alokáciu vedeckovýskumných parkov a ich podporu, nie iba podporu výrobných hál. V tomto obore nájdu uplatnenie vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, čo zníži nezamestnanosť tejto skupiny a zvýši výkonnosť ekonomiky. IDENTIFIKOVANÉ PROBLÉMY: 1. Problém: Prijatie na VŠ, nerozlišovanie študentov podľa strednej školy. Napĺňanie normatív počtu a nie kvalita študentov! Riešenie: Ø Obrat ku kvalite – zmeniť aj formu vyučovania na nižších stupňoch, vedenie k samostatnej práci, sebapoznaniu a sebadisciplíne. Ø Znovuzavedenie prijímacích konaní na VŠ! (Prijímacie konanie nie na základe známok, ktoré už nie sú objektívnym faktorom. Prijímacie konanie formou SCIO testov – všeobecné predpoklady pre štúdium). Ø Zmenu normatív pri financovaní vysokoškolského štúdia – nefinancovať VŠ na základe počtu študentov, ale na základe pracovných pozícií potrebných na trhu práce (to je extrémne zložité presne určiť, ale aspoň kvalifikovaný odhad koľko profesíí budeme potrebovať za určité časové obdobie, by podľa nášho názoru bol možný) a podľa toho prispôsobiť počty študentov na jednotlivých odboroch. Zaplatiť aj nižšie počty študentov na katedre – ak potrebujeme iba dvoch politológov za rok, nech vyštudujú maximálne 4. 2. Problém: Uplatnenie študentov VŠ Otázka: Myslite si, že ste po absolvovaní VŠ pripravený do praxe? Odpoveď: Drvivá väčšina odpovedí znie NIE, zlé nastavenie odborov – neefektívnosť výuky – staré veci v literatúre, aj v profilových predmetoch. Zlá forma vyučovania: forma výučby je ako na strednej škole! Memorovanie a prednášky, absencia vlastného úsudku, či kreatívneho riešenia problému. Riešenie: Ø “Napasovanie” odborov pre prax – alebo duálny systém, kde si firmy vychovávajú svojich ľudí. Už to funguje na stredných školách – výučba toho, čo ti bude potrebné neskôr v praxi. Ø Vytvorenie spoločných škôl - stáže doma aj v zahraničí, zdokonalenie jazyka. Ø Semestrálne projekty – pre lepšie pochopenie predmetu, aj ako nástup pre prax, teda zmena výučby od memorovania k pochopeniu a riešeniu problémov.


3. Problém: Motivácia Otázka: Ako motivuje študentov škola? V čom? Odpoveď: Nijako a v ničom! Učitelia nie sú motivovaní, nakoľko nie sú hodnotení podľa úspechu študentov, ale podľa počtu študentov, ktorých odučili. Študenti nie sú motivovaní, lebo v škole nie sú kvôli vedomostiam, ale z rôznych iných dôvodov (spoločenské či ekonomické). Riešenie: Ø Motivácia – študentov Študent by mal byť motivovaný nie len sebamotiváciou ale aj motiváciou zo školy! Motivácia zo školy chýba! Nevedomosť o možnostiach uplatnenia sa! Prednášky pre študentov o možnostiach uplatnenia v odbore a vo vlastnej praxi. Zapojenie študentov do projektov – vytvoriť grantovú agentúru špeciálne pre projekty, kde sú zapojení aj študenti! Ø Motivácia - profesorov Pri profesoroch nie len lepší plat ale aj benefity pri dokázaní prepojení výučby a praxe. Benefit pri zapojení študentov do projektu aktuálne riešeného na VŠ pracovisku. (problém ako a kto to určí, že je to predmet spojený s praxou???) 4. Problém: Prax v odbore počas VŠ štúdia. Otázka: Viete si nájsť brigádu v odbore? Odpoveď: Veľmi málo, situácia je zlá, minimum odborov sa vie uplatniť popri škole. Riešenie: Ø Propagácia stáži, zlepšenie finančných podmienok pre školy, aj firmy – dnes je to veľmi úzky profil – málo ľudí má možnosť ísť na stáž. Toto by sa malo rozšíriť. Ø Zameranie štúdia a špecializácia v odbore – teda úzko sa špecializovať. 5. Problém: Príprava pre uplatnenie v praxi. Otázka: Čo je dôležité pre uplatnenie v praxi? Soft skills alebo hard skills? Odpoveď: Soft skills (danosti) sú veľmi dôležité a nikto ich neučí! Riešenie: Ø Upriamiť pozornosť na túto formu výuky – semestrálne projekty presne na túto tému! Ø Spojenie semestrálnych projektov spolu s grantmi – nemusí to byť formou finančnej odmeny, ale bolo by to veľmi vhodné pre spoznanie svojich soft skills (miesto v tíme, spoznanie vlastných schopností... ). To by mohlo výrazne napomôcť uplatneniu VŠ študentov v praxi.

Študenti VŠ, ktorí absolvovali mobilitu v zahraničí Moderátor skupiny: Jarka Krutaková


V našej skupine sme sa snažili identifikovať, akým spôsobom môže mobilita zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí. Identifikáciou výhod mobility sa nám podarilo špecifikovať, prečo sa podľa nás, mladým ľuďom, ktorí absolvovali mobilitu v zahraničí, hľadá ľahšie práca a prečo majú výhodu uplatnenia sa na pracovnom trhu. Zhodli sme sa na názore, že mobilita výrazne pozitívne ovplyvňuje budúce uplatnenie sa mladého človeka v pracovnom živote a preto sme si dovolili navrhnúť riešenia, ako spraviť z mobility ešte efektívnejší nástroj na pomoc k zamestnanosti. Účastníci diskusie svoju situáciu na trhu práce vidia celkom pozitívne, najmä vďaka tomu, že na sa na pracovný trh pozerajú nielen v rámci Slovenska, ale v rámci celej Európy resp. sveta. V prípade nenájdenia si práce na Slovensku, neváhajú hľadať prácu aj za hranicami. Výhodu okrem zaujímavého finančného ohodnotenia vidia v lepšej resp. rýchlejšej možnosti profesionalizácie, napr. v strojárenskom/technickom priemysle v Nemecku, pri špičkových technológiach, v oblasti práva, cestovného ruchu a v oblastiach, ktoré sú už teraz inde rozvinuté viac, ako na Slovensku. Mladí ľudia veria, že vďaka získaným skúsenostiam, kapitálu a kontaktom v zahraničí, budú viacerí povzbudení k tomu, aby sa vrátili na Slovensko, začali podnikať alebo iným spôsobom pomáhať Slovensku nadobudnutými skúsenosťami. Niektoré dôležité skúsenosti a zručnosti získali už študenti, počas študijnej mobility. Po absolvovaní mobility, študenti identifikovali rôzne oblasti, v ktorých sa zlepšili a ktoré im prinášajú istú výhodu na trhu práce. Medzi tieto oblasti a rozvinuté charakteristiky patria napríklad jazykové schopnosti, samostatnosť, nezávislosť, schopnosť jednoduchšie nadviazať spoločenský kontakt, lepšie komunikačné schopnosti a orientácia v medziľudských vzťahoch, pochopenie mentality viacerých kultúr, zvýšenie sebavedomia a schopnosti riešiť problémy a výzvy. Ako i spoznanie kultúry a fungovanie hosťovskej krajiny, uvedomenie si vlastných hodnôt a atribútov svojej kultúry, prehĺbenie vedomostí z oblasti štúdia, vytvorenie siete kontaktov/kamarátov po Európe. Jednou z veľkých výhod mobility práve v spojení s práco, považujeme to, že študentom otvorila dvere do novej krajiny a dodala im odvahu žiť a pracovať aj v zahraničí. Ďalším želaným efektom mobility je aktivizácia študentov. Študentom sa otvárajú ďalšie možnosti, snažia sa byť aktívnejší po návrate domov. Zapájajú sa do mimoškolských aktivít ako napr. ESN (Erasmus Student Network), vyhľadávajú informácie o ďalších mobilitách a výmenných programoch ako napr. Eras-


mus stáž, CEEPUS a podobne… Mobilita skutočne prináša mnoho príležitostí a možností rozvoja, ale mnokrát študenti nie všetky využívajú. Stáva sa, že sa študenti izolujú vo svojej vlastnej komunite aj počas pobytu na Erasme (Španieli so Španielmi a pod.), čím strácajú možnosť precvičiť si angličtinu resp. iné jazyky. Niektorí si vyberajú možnosť ľahšej cesty a zostávajú pri komunikácií v angličtine, aj napriek tomu, že v hosťovskom prostredí sa často používa aj iný jazyk. Mnohí študenti nemajú dostatok času preniknúť do lokálnej komunity, nájsť si stáž, prácu alebo si vybudovať kontakty v profesionálnej oblasti. Aby sa zintenzívnil pozitívny dopad mobility na študentov a na ich zamestnateľnosť, navrhujeme nasledovné riešenia: 1. Dlhodobé mobility – podpora mobilít na celý rok, lebo veríme, že týmto spôsobom študenti hlbšie preniknú do hosťovskej krajiny, lepšie sa integrujú a budú mať viac času myslieť aj na svoje profesionálne ciele a ich realizáciu 2. Prípravné semináre pred mobilitou – počas týchto seminárov by sa študentom predstavili všetky možnosti, ktoré im mobilita ponúka a spôsob ako ich využiť. Ponúkne im možnosť zamyslieť sa nad: • osobnými cieľmi, ktoré by si mali stanoviť pred mobilitou (zlepšenie sa v konkrétnom jazyku, získanie kontaktov s firmami z vlastnej oblasti štúdia, spoznanie hosťovskej krajiny do hĺbky, dôraz na spoznanie čo najviac iných kultúr a pod.) – po stanovení a uvedomení si svojich cieľov a hľadania možnosti ako ich naplniť, je pravdepodobnejšie, že ich vďaka mobilite skutočne naplní • kultúrnym šokom • vlastnými hodnotami a kultúrou • profesionálnym rozvojom (napr. účasť na Startup Weekende v hosťovskej krajine, účasť na networkingových eventoch ako pecha kucha, ... ) 3. Uvedomelý výber hosťovskej univerzity – je dobré, ak si študenti vyberú takú univerzitu, ktorá im ponúka to, čo im doma chýba, ako napr. • chýbajúca prax • nízka spolupráca škôl s firmami • prístup k laboratóriám, výskumu, materiálom na vzdelávanie • jazyková príprava • budovanie súkromných a profesionálnych kontaktov • iné... 4. Semináre po mobilite, na ktorých majú študenti možnosť detailne analyzovať dopad mobility na ich


osobný a profesionálny rozvoj s vytvorením plánov na ďalší rozvoj 5. Pridelenie mentorov študentom zo študentov so skúsenosťou z mobility, ESN a pod, ktorí by ich sprevádzali podporou pred, počas a po mobilite

Mladí ľudia angažovaní v treťom sektore

Moderátor skupiny: Evka Daňková

1. Osobnostný prínos 3. sektora pre aktivistu V tejto najväčšej skupine fóra Nezamestnanosť mladých, boli mladí ľudia, ktorí sa angažujú v treťom sektore veľkým prínosom. Zhodnotili všetky výhody, ktoré mladý človek nadobudne počas svojho pôsobenia v tejto sfére. Organizácia času, výborná komunikácia, tímové schopnosti, pro-aktívny postoj, vôľa vzdelávať sa a pomáhať, to je len časť z toho, čo je hlavným prínosom. Samozrejme, sebarealizácia, sebauplatnenie, pocit potrebnosti a výnimočnosti k tomu patrí tiež! Všetky tieto vlastnosti však potrebuje aj zamestnávateľ, aby mal zdravú firemnú kultúru a vhodné, aktívne prostredie. V prvom rade sú to všetko ľudia, ktorí dokážu ťahať, byť samostatným, ale aj lídrom, inovovať s novými nápadmi a byť novou inšpiráciou vo firme. 2. Uvedomujú si dnešní zamestnávatelia, čo človek so skúsenosťami v 3. sektore ponúka firme? Na túto otázku drvivá väčšina odpovedala nie. Mnoho krát pri výbere zamestnanca v Vami komunikuje personalista, ktorý nemá najmenšiu predstavu o tom, čo Vám dobrovoľníctvo dáva. Nerozumie, prečo to ľudia robia zadarmo a nevenujú tomu žiaden význam. Vyberajú si z kritérií, ktoré im presne predpísal zamestnávateľ a toto je zvyčajne mimo požiadaviek malej, strednej či veľkej spoločnosti. 3. Ako sa môže zamestnávateľ dozvedieť o výhodách potencionálneho zamestnanca, angažovaného v 3. sektore? Jediná efektívna cesta je práve prostredníctvom verejných diskusií, stretnutí, fór, na ktorom nesmú chýbať mladí ľudia, mladí ľudia angažovaných v 3. sektore, ale hlavne zamestnávatelia. Potrebujú vedieť, že to, čo tretí sektor robí, nie je len stretnutie pri káve, alebo organizácia nejakej party, či futbalového turnaja! Rozprávať sa s nimi, vidieť ich nadšenie z práce, počuť nové nápady. Mnohokrát sú to práve ľudia, ktorí sa vrátili zo zahraničia, vyskúšali nové možnosti, hovoria plynule cudzím jazykom. Práve tí, ktorí sa odlíšili od skupiny, alebo premenili svoj koníček na realitu.


Nie je to to, čo hľadá zamestnávateľ? Ľudí, ktorí robia niečo naviac? Ľudí, ktorí robia to čo ich napĺňa? Ľudí, ktorí dokážu vydať maximálny výkon mimo pracovného času? Ľudí, zapálených pre vec! Zhodnotili sme, že tretí sektor robí to, čo nerobí štát! Už si nevieme predstaviť štát, bez tejto barličky! Je tu toľko dier, že je našou morálnou povinnosťou zaplniť to. Vďaka bohu, za tak širokú škálu dobrovoľníckych organizácií! 4. V čom vidíte problém, že sa ták málo mladých ľudí angažuje v 3. sektore? Je to o dobe! Človek, ktorý žije celý život v stereotype doma, v škole, v práci, mnoho krát nepotrebuje nič naviac. A to je zásadný problém uchádzača o prácu. Nepotrebuje sa v práci rozdať, realizovať. Potrebuje mať stereotyp, dostávať pravidelne výplatu a pravidelne chodiť domov. Takto sme vyrastali. V stereotype! Práve tí rebeli, alebo aktivisti, ktorí už niečo skúsili, vedia, že to je minimum. V práci máte byť prínosom, aktivita má ísť od Vás. 5. Ako vníma Vašu angažovanosť Vaša rodina/priatelia/škola/práca? Je alarmujúce, že takmer väčšina týchto ľudí sa hlavne na začiatku stretla s negatívnym postojom v každom prostredí. “Priatelia nechápu, čo z toho mám a často krát mi hovoria, prečo s nimi netrávim toľko času, prečo s nimi nechodím tak často na pivo! Rodičia zase, prečo nevenujem tento čas radšej niečomu užitočnému, napríklad škole! V škole mi povedia, že je to skvelé čo robím, ale mal by som to robiť cez víkendy a naplno sa venovať škole!” Teda stereotypu! A zase sme na začiatku. Až keď sa Vaše dieťa ocitne v novinách, alebo urobí naozaj veľký úspech, až vtedy to dokáže spoločnosť akceptovať. Nie len spoločnosť, ale aj rodina. 6. Ako dokážu rešpektovať túto “prácu” zamestnávatelia, keď to v mnohých prípadoch nerešpektujú ani tí najbližší okolo nás? Slováci majú radi papier! Všetko čo je na papieri, platí! Známka, vysvedčenie, diplom, zmluva. Práve výstupy z takýchto fór sú cestou. Musíme to urobiť my, nikto iný to za nás nespraví! Teda zvýšenie aktívnosti, osveta a motivácia našich najbližších k ďalšej aktívnosti. Cestou môže byť aj oficiálna databáza dobrovoľníkov, kde by boli zhrnuté všetky ich výsledky. Alebo certifikát, ktorý by zamestnávatelia rešpektovali, že ste tou čiernou (či bielou?) ovcou spoločnosti. Dôležité je snažiť sa podchytiť už malé deti, zaviesť dobrovoľníctvo od základných škôl a naučiť ich, že je to rovnako dôležité ako si večer umyť zuby. Nemusíte to


robiť! Ale pozrite sa na ne o pár rokov… Budú mŕtve! A takúto spoločnosť nechceme. Cesta je zmena. Zmena je aktivita! Veľa krát si robíme srandu z amerických filmov či školstva. Ale vedeli ste, že na to, aby ste vyštudovali strednú školu, musíte absolvovať povinné hodiny dobrovoľníctva? O to viac hodín si ho užijete na vysokej škole. Hravá a nenútená forma medzi školou a prácou. Aj to je to, čo dáva tretí sektor! Angažovanosť sa, nie je zárukou práce. Je to zárukou spokojnosti spoločnosti a hľadania seba samého. Byť odlišným je IN! Nevieme, kedy to zamestnávatelia budú vnímať rovnako, ale stojí to za to! VY ste prínosom pre spoločnosť. Rovnako ako VY máte byť prínosom pre Vášho zamestnávateľa.

Mladí ľudia angažovaní v politike

Moderátor skupiny: Peter Kaščák V našej skupine mali zastúpenie, okrem slovenských mládežníckych organizácií, aj delegáti z Francúzska, Poľska a Cypru. Zahraniční hostia reprezentovali časť organizácie, ktorá celé podujatie v Košiciach zastrešovala na medzinárodnej pôde. Práve téme zamestnanosti mládeže sa venovali na európskej úrovni členovia Young Democrats for Europe, už počas novembrového pracovného víkendu v Paríži, ktorého sa zúčastnili aj francúzski vrcholoví politici európskeho kádra. Aj preto bola naša pracovná skupina do istej miery odlišnou. Po spoločnej diskusii a zhodnotení stavu nezamestnanosti, ich príčiny a možné riešenia v dotknutých krajinách, Myslíme si, že jedným z aktuálnych najväčších problémov mladých je, ich neschopnosť nájsť si prvú prácu, čo neskôr vyústi do dlhodobej nezamestnanosti. Ako mladí ľudia, ktorí sa snažia aktívne participovať v politike, sme presvedčení, že mladá generácia má v rukách kľúč k budúcej dynamike a prosperite Európskej únie. Preto si nemôžeme dovoliť, aby títo ľudia zostali bez práce. Práve mládežnícke organizácie, ktoré sú angažované v politike, musia vyvinúť väčšie úsilie na presadzovanie názorov a riešení, tak na národnej, ale aj európskej úrovni. Spolupráca s politikmi a tretím sektorom je zásadná. Po zhodnotení situácie v každej krajine, sme dospeli k záveru, že všade pretrváva nespokojnosť so zlým nastavením školského systému. Tak ako u nás, aj na Cypre, alebo v Poľsku, vysoké školy nezohľadňujú potreby


trhu a vytvárajú mnoho vysokoškolsky vzdelaných, nezamestnaných ľudí. Prevláda teoretické vzdelávanie, preto sme toho názoru, že je neodkladne nutné zaviesť do vzdelávacích procesov efektívnosť. Ďalším identifikovaným problémom je obrovská byrokracia pre mladých podnikateľov. Neexistuje žiadne chránené prostredie na podnikanie, ktoré by malo primeranejšie podmienky na začiatky podnikania mladého človeka bez praxe a pracovnej minulosti. Výrazným fenoménom je najmä to, že v krajinách EÚ stále pretrváva strach z ,,kradnutia práce” zahraničnými obyvateľmi, prisťahovalcami za prácou. Tieto trendy sú viditeľné najmä vo viac rozvinutých krajinách, s väčším pracovným trhom a výšším pracovným ohodnotením ako v domovských štátoch. Myslíme si, že prijatie legislatívnych opatrení na celoeurópskej úrovni v tomto smere, dokáže zabrániť viacerým škodám. Mladí ľudia si tiež myslia, že pracovným podmienkam nepomáha ani umelé vytváranie pracovných miest dotovaných štátom. Kupovaním času týmto spôsobom len odkladáme riešenia na ďalšiu dobu. Povinnosťou členských štátov by malo byť sprísnené a urýchlené zapracovávanie nariadení a doporúčaní Európskej komisie do svojich sociálnych. Ďalší priestor na realizáciu mládežníckych politických organizácií vidia mladí ľudia v prezentovaní politiky pre samotných mladých. Mnohé krajiny sa potýkajú s nezáujmom mládeže o politiku a veci verejné. Našou úlohou je im vysvetliť, že spoločne v politike dosiahneme viac a hlavne, že každý z nás nesie zodpovednosť nielen za seba, ale aj za svoje okolie. Politika sama o sebe nie je zlá a skorumpovaná. Je to nástroj náš všetkých na lepší a slušnejší život. Ak dokážeme angažovať čo najviac ľudí v politike a viac ľudí informovať, veríme, že všetci sa budeme mať lepšie a systém kontroly politiky bude o to dôslednejší. Je potrebné motivovať mládež k činnosti a nie k znechuteniu.


ROZHOVOR


KTO JE LUCIA ŽITŇANSKÁ?

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Pôsobila ako podniková právnička so zameraním na obchodné právo. V roku 1995 získala titul PhD. a v roku 2001 habilitovala na docentku v odbore obchodné právo. V roku 2006 prešla na Ústav súkromného práva Paneurópskej vysokej školy. Medzi rokmi 2000 a 2001 pôsobila na ministerstve spravodlivosti v pracovnej skupine pre aproximáciu slovenského práva s právom Európskej únie. V roku 2002 začínala ako štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti. Od roku 2006 bola poslankyňou NRSR, neskôr ministerkou spravodlivosti. Momentálne je nezaradenou poslankyňou a vyučuje na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Od roku 2013 pôsobí ako rozhodkyňa na Viedenskom arbitrážnom súde.

LUCIA ŽITŇANSKÁ:

ŠTUDENTI SÚ PRE MŇA PARTNERMI V DEBATE Autori: Martin Kridla, Adam Šebesta


N

apriek rešpektu, ktorý vzbudzuje, má liberálne názory. Vie si predstaviť dekriminalizáciu marihuany a je otvorená alternatívnym spolužitiam ľudí. Medzi dnešnými absolventmi a jej generáciou nevidí rozdiel v kvalite. Tvrdí, že verejná funkcia sa nemá donekonečna tolerovať. Mohla z nej byť fyzička, ona sa však rozhodla pre právo. Pedagogička na PEVŠ, poslankyňa, a žena v politike, Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD. Kedy ste sa rozhodli pre štúdium práva? Pred maturitou. Nepatrila som medzi tých s vysnívanou profesiou. Netúžila som byť sudkyňou alebo advokátkou. Právo som vnímala ako užitočné a všeobecné vzdelanie, ktoré mi pomôže pri rozhodovaní o ďalšom životnom poslaní. Mala som rada matematiku, dokonca aj fyziku. Nebola za tým nejaká konkrétna pohnútka? Priznávam, neviem ponúknuť „sen“. Právo som vnímala pragmaticky ako štúdium, ktoré umožňuje odložiť rozhodnutie o kariére na neskôr. Čo by ste robili, ak by ste neskončili právo? Zvažovala som alternatívy ako matematika a fyzika. Pravdepodobne by som skončila v nejakom vedeckom ústave. Nie je náhoda, že už počas štúdia som rozmýšľala o neskoršom zotrvaní na škole a venovaní sa právnej vede a vyučovaniu. Pomáhalo vám v právnej kariére logické uvažovanie? Áno. Veľa ľudí si myslí, že na právo treba ísť vtedy, ak človek nevie matematiku. Ja si však myslím, že dobrí právnici majú hlavne logické uvažovanie a nejde len o memorovanie. Čím je PEVŠ pre vás výnimočná? Prečo ste sa rozhodli učiť u nás? Dlho som pôsobila na Právnickej fakulte UK. Prvotný impulz prejsť bol pre mňa v zameraní Fakulty

práva PEVŠ na európske právo, v ponuke zahraničných pedagógov a ambícii umožniť študentom dvojjazyčné ukončenie štúdia. Ambícia školy bola veľká, náročná a nebola plnohodnotne naplnená, hoci úvodný tlak bol citeľný a užitočný. Dvojjazyčnosť štúdia šla teraz mierne do úzadia. Pre tento prvok sa mi zdalo, že fakulta by mohla byť výrazne odlišná.

generácii.

Mali ste po doštudovaní obavu, že si nenájdete vytúženú prácu? Chcela som pokračovať na škole, no tam priestor nebol, takže som si hľadala prácu inde. Začínala som ako podniková právnička. Prešla som cez majetkovoprávne oddelenie jedného podniku, kde sme vykupovali pozemky pre vodné diela.,Neskôr som pôsobila na tej A váš prínos pre študentov? Ako istej pozícii v inom podniku a ako ste to vtedy vnímali? podniková právnička som zažila aj Roky som sa venovala obchodnému prelom rokov 1989 – 1990. právu. Moja ponuka bola teda práve v oblasti obchodného práva. Otvorila vám revolúcia dvere? Na Fakulte práva PEVŠ som určité Chcela som ísť učiť na školu. Začiobdobie viedla Ústav súkromného atkom 90. rokov časť kolegov práva. S kolegami sme ho dostali využila možnosť vycestovať a časť do slušnej podoby. prešla do advokácie. Priestor sa otvoril a išla som učiť. Pôvodne Čo sú pre vás študenti? Sú vaši som chcela vyučovať teóriu práva. priatelia? Mala som však pár rokov praxe ako Priatelia je intímne slovo pre veľmi podniková právnička, tak som sa malý okruh ľudí. Študenti sú pre rozhodla pre obchodné právo. mňa partnermi v debate. Tradičné predmety ako rétorika a Vnímate rivalitu medzi dvomi logika sú dnes v úzadí. Nie je to bratislavskými fakultami práva? na škodu? Vnímam rivalitu medzi šiestimi Podobný stav bol aj predtým. fakultami práva na Slovensku. Nepamätám si zásadný rozdiel. Ale Do budúcna je tento stav ťažko súhlasím s vami. Trénovanie arguudržateľný. Rivalita pre mňa nie je mentov a prejavu má svoj zmysel. problém, konkurencia vedie k lep- Podobne ako klinické vzdelávanie. ším výkonom. Problémom je počet Určite by pomohlo, ak by tieto právnických fakúlt, ktorý presahu- predmety boli povinnou súčasťou je kapacitu Slovenska. štúdia a študenti by boli rozdelení do malých skupín. Ak by ste sa dnes rozhodovali pre štúdium práva, ktorú fakultu by Čo môže zmeniť budúca generácia ste si vybrali? sudcov, advokátov a prokurátorOdporúčala by som našu fakul- ov? tu. V česko-slovenskom priestore Závisí od toho, aké jej dokážeme vnímam aj Brno veľmi vysoko. dať právne vzdelanie a etické cítenie. Platí, že naše dnešné problémy Čo chýba dnešným absolventom, začínajú na školách. keď ich porovnávate s vašou generáciou? Na PEVŠ prednášal predseda NaNevidím medzi nami zásadný jvyššieho súdu SR Štefan Hararozdiel. Odlišnosť je v obsahu, bin. Je chybou študentov, že mu keďže právo sa zmenilo. Do pro- po prednáške zatlieskali? gramu vstúpili nové prvky. Vznik- Včera sme sa rozprávali s Ivetou li právne kliniky prinášajúce iný Radičovou o stave spoločnosti. Akorozmer štúdia. Ďalej sú tu možnosti by si naša spoločnosť nedokázaštúdia v zahraničí - vycestovať na la ustrážiť hranice prijateľného pol roka cez Erazmus, a podobne. správania. Ak niekto vo vysokej Študenti môžu mať omnoho širší funkcii prekračuje určité hranice obzor a skúsenosti oproti mojej správania sa, spoločnosť by sa mala


kej funkcii so y v o v to k „Ak nie rčité hranice prekračuje u by , spoločnosť sa ia n a v rá sp je stať tváriť, že re p la a m sa to funkcia.“


prestať tváriť, že je to funkcia. Mala by to dať najavo. Napríklad televízie by mohli poskytnúť menší priestor v médiách. Spoločnosť by ich mala prestať vnímať ako vážnych hostí. Otázka znie, či takýchto ľudí vôbec pozvať na vysokú školu. Zhodou okolností to včera povedala Iveta Radičová: Študenti by sa mali zdvihnúť a odísť. Potom to bude spoločnosť, ktorá dá najavo, že uznáva nejaké hodnoty.

nia právnych služieb. Tie vníma nie len ako ad-hoc poskytovanie služieb, ale ako posolstvo v rámci právnického povolania. Podľa mojej mienky je to zakrývanie si očí pred realitou. Advokáti sa správajú tiež podnikateľsky. Majú stratégie, oslovujú klientov, jednoducho chcú prežiť. Dnes je to iné ako pred 20 rokmi. Z americkej perspektívy je to otvorenejšie. Väčší priestor informovania o činnostiach, väčšia konkurencia... Nájsť v tom rovnováhu je zložité. Nemyslím si však, že konkurencia škodí. Pomohlo by trochu viac uvoľniť hrádze, ktoré sú kladené na informácie pre klientov.

Etika v súdnictve – existuje vôbec? Etika v súdnictve samozrejme existuje. Každé naše správanie, nie len sudcov, ovplyvňujú nepísané normy. Právna etika by ale mala byť povinný predmet na právnických fakultách. Dnes je zväčša len Aký vplyv majú právnici, náš výberový, niekde povinne vo- právny systém a súdnictvo na liteľný. dnešný stav v Banskej Bystrici? Je Marián Kotleba ich výsledkom? Čo je teda etika? Všetci máme na to vplyv, celá Napriek tomu, že etika pôsobí ab- spoločnosť, a nepochybne aj politistraktne, je to veľmi praktická vec. O ci. Marián Kotleba bol mnohokrát etike by sme mohli písať filozofické vyšetrovaný a nič z toho neskončiknihy, ale etika nám hovorí, ako sa lo želaným záverom. Extrémne správať v konkrétnych situáciách. formálne posudzovanie skutkov Napríklad, ak je advokát manžel v trestnom práve nás dostalo do predsedníčky súdu, v malých dnešného stavu. Keď si spomemestách to vyvoláva otázky. Má niem na Kotlebov bilbord, kde potom výhodu klient, ktorého zas- bolo uvedené „nielen cigánskych tupuje manžel sudkyne? S týmto parazitov“, a následne v trestnom sa musíme vysporiadať. Písomné konaní slovíčko „nielen“ rozhodpravidlá na podobné situácie nik- lo, že nejde o trestný čin, tak to len dy nebudú. Môžeme to vyriešiť len potvrdzuje veľmi striktné formálne tým, že si budeme klásť podobné vnímanie trestného práva. Kotleotázky a odpovedať na ne. Etika nie ba je ale širší problém. Dokonca si je len sumár písaných pravidiel. Je myslím, že trestnoprávna rovina je to niečo, čo sa vyvíja. Ide o to, aby tá posledná, ktorá by mala dnešný na podobné otázky odpovedali aj stav riešiť. slovenské súdy. Je naša justícia nedotknuteľná? Je Minister Borec tvrdil, že väčšia správne, aby boli sudcovia nedotkonkurencia vo svete advokátov knuteľní? škodí. Je to naozaj tak? Nemyslím si to. Sudcovský stav Mám iný názor ako pán minis- vníma seba ako absolútne oddelený ter. Konkurencia môže smerovať od všetkých mocí. Tvrdí, že nikto k vyššej kvalite. Trh právnych by nemal do jeho práce vidieť a zaslužieb je špecifický informačnou sahovať. Zjednodušene povedané, asymetriou medzi advokátmi a ak majú byť sudcovia nezávisklientmi. Na funkčnú konkurenciu lí, musí byť všetko oddelené. Ja potrebujeme dobre informovaných s tým nesúhlasím. Nezávislosť je klientov, ktorí si môžu na základe predpoklad, aby sudca nestranne referencií vyberať. V tomto vidím rozhodoval. Chýba širšia diskusia problém na Slovensku. Slovenská o fungovaní justície, ako by sa mali advokátska komora sa drží stre- správať a ako by mali rozhodovať doeurópskeho modelu poskytova- ľudia v súdnej moci. A širšia disku-

sia o niektorých sporných rozhodnutiach by tiež pomohla. Tvrdím, že sudcovia nie sú nedotknuteľní. Každé ich rozhodnutie treba rešpektovať, ale keď sa nám nepáči, máme právo vysloviť svoj názor. Aké sú tri najväčšie problémy slovenskej justície? Z vonkajšieho pohľadu je to rýchlosť konania a nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí. Medzi vnútorné problémy patrí prehnaná uzatvorenosť celého systému, spôsob výberu sudcov, kedy osobnosť sudcu je absolútne kľúčová, a profesionalita výkonu sudcov, ktorá sa odvíja od kvalifikácie sudcov, ale aj od ich etiky. Prečo nemáme na Slovensku registrované partnerstvá? V Českej republike fungujú už niekoľko rokov. Majorita spoločnosti nechce, aby boli registrované partnerstvá schválené. Nastane v tejto veci posun? Skôr či neskôr, možno áno. Majoritné nastavenie a nálada spoločnosti je ale proti nim. Politické rozhodnutia prirodzene odrážajú pohľad slovenskej spoločnosti. Dominantná ľavicová strana nemá registrované partnerstvá ako svoju agendu, pritom ľavicové vlády aj vo veľmi konzervatívnych krajinách registrované partnerstvá presadili. Platí ale, že majorita spoločnosti to nepovažuje za problém a nie je tomu naklonená. Ak sa nezmení klíma spoločnosti, registrované partnerstvá zostanú témou minoritnej strany. Je to vec spoločenského vývoja a diskusie. A čo legalizácia marihuany? Nebolo by múdrejšie zdaniť jej predaj a legálne z nej profitovať? V tejto veci som opatrnejšia. Legalizáciu si neviem predstaviť, ale dekriminalizáciu áno. Žien nie je v politike veľa. Ako sa cítite v parlamente? (Dlhé ticho a smiech). Som zvyknutá sa pohybovať v mužskom prostredí, i keď nikdy som to takto špecificky nevnímala.


Nie je škoda, že vo volených funkciách je tak málo žien? Áno, možno by to viac spĺňalo kritéria reprezentatívnosti spoločnosti, ak by žien bolo v politike viac. Na druhej strane, tak ako muži, aj ženy sú rôzne. Ženy nie sú apriori garanciou lepších vlastností politikov (smiech). Skupinka žien teda nedospeje k dohode rýchlejšie ako skupina mužov? Toto určite neplatí. Tak isto neplatí, že ženy v politike držia spolu. Pravdou ale zostáva, že Slovensko je v tomto anomálne. V Nemecku je ministerkou obrany žena, matka siedmich detí. Pamätám si, ako som chodila na zasadnutia Rady ministrov, kde minimálne jedna tretina boli ženy. Klišé z minulosti, kedy bola v rámci vlády jedna žena – ministerka práce a sociálnych vecí, sa musí nabúrať. V zahraničí je vyššia účasť žien v politike bežná vec. Ste pedagogička, poslankyňa, advokátka, rozhodkyňa na arbitrážnom súde, ale aj členka rodiny. Ako to všetko zvládate? Zložito (povzdych). Ale advokáciu robím len veľmi okrajovo. A rozhodca je ad hoc rola. Sústavná práca je politika a škola. A zrejme ešte rodina. Nehovorím o rodine, ale o práci (smiech). Nie je u nás zvykom, že mama ide na ôsmu do roboty a o štvrtej si to „odcvakne“. Ani jedna moja činnosť nie je tohto typu. Pracujem veľa aj po večeroch. Školské veci sa dajú robiť i cez víkend – opravovanie písomiek a písanie skrípt. Stotožňujete sa s pojmom tradičná rodina? Rozumiem, čo sa tým myslí. Na druhej strane, spoločnosť sa vyvíja a prináša so sebou zmeny v spôsobe spolužitia ľudí. A nie každému vyhovuje úplne najtradičnejší model. Dnes už spoločnosť akceptuje aj spolužitie bez posvätenia manželským zväzkom. Máme rozvedené rodiny, na čo nikto nie je pyšný, no ak trpia vo vzťahu ľudia a deti, je lepšie vytvoriť nové prostredie.

ne ici majú hlav „Dobrí právn jde ovanie a ne ž a v u é k ic g lo rovanie.“ len o memo

Musíme akceptovať, že máme tradičné manželstvá a máme ľudí, ktorí spolu žijú a vychovávajú deti a cítia sa tak dobre. Máme ľudí, ktorí sami vychovávajú deti. Každý z nich si zaslúži rovnakú úctu a spravodlivosť. Ak sa máme všetci cítiť dobre, pýta si to aktívnu toleranciu ku všetkým spôsobom spolužitia. Budete aj o päť rokov medzi študentmi? Myslím si, že áno. (Úsmev).


Text: Adam Šebesta

Zuzana Gabrižová:

Nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu je aj zásluhou politických strán Nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) odráža kvalitu spoločenskej debaty o Európskej únii. Na diskusii organizovanej Paneurópskou úniou to povedala šéfredaktorka Eurctiv.sk Zuzana Gabrižová.

Takže ide o otázku legitimity.

Z hľadiska legitimity celej inštitúcie je problém, keď dochádza k politickému stretu medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom. Európsky parlament ide čím ďalej tým radšej to konfrontácie s členskými Slovensko malo vo voľbách do Európskeho parla- krajinami, aj s Európskou komisiou. Výrazným prípamentu už dvakrát za sebou najnižšiu volebnú účasť dom bola bitka o sedemročný rozpočet Európskej z celej Európskej únie. Kde je problém? únie, tam visel súhlas parlamentu vo vzduchu. Pri voľbách do Európskeho parlamentu musíte mať na pamäti, že nejde o klasický parlament v tom zmysle, Problém je to najmä v trialógu rokovaní Európskej že nemá právomoc legislatívnej iniciatívy. Implicitne komisie, Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Vždy áno, vždy môže apelovať a vyzývať Európsku komis- môže prísť Stály predseda Európskej rady a povedať: iu, aby legislatívny akt prijala, ale z povahy súčasného Dámy a páni, vy reprezentujete len „XY“ percent euusporiadania nemá právomoc legislatívnej iniciatívy. rópskej populácie, ktorá si dá tu námahu a príde vás voliť. Je to problém, najmä ak si uvedomíme, pred Aký je teda Európsky parlament? akými rozhodnutiami a zmenami stojí Európska únia. Pri porovnaní s Radou alebo Komisiou je Európsky Pri mnohých sa bude vyžadovať aj spolurozhodovanie parlament „zábavnejšia“ inštitúcia. Komisia je veľmi Európskeho parlamentu. Európsky parlament a Rada technokratická a náročná na sledovanie. Jej ľudia sú EÚ dnes fungujú akoby v systéme dvojkomorového do veľkej miery anonymní. Rada je úplná „vážnosť“, v parlamentu, kde Európsky parlament je jedna komora nej ide o komunikáciu národných záujmov a hľadanie a Rada EÚ druhá. kompromisov. Európsky parlament je veľmi pekná mentálna mapa Európy v politickom zmysle slova so všetkým dobrým ale aj zlým, čo si vieme v európskom politickom priestore predstaviť. Ide o veľmi živý organizmus, ktorý dáva veľkú energiu aj do vecí, ktoré nemajú legislatívnu povahu, napríklad nelegislatívne uznesenia k širokému spektru otázok. Jeho vplyv ale rastie a je jednoznačne väčší ako v minulých obdobiach. Prečo je ale volebná účasť stále nižšia? Je otázka, či máme považovať 17 až 19 percentnú účasť vo voľbách za problém, a čo je cieľom vyššej účasti. Vyššia účasť nie je samoúčelná mantra a musí mať vyšší zmysel. Môžeme uvažovať o tom, aká účasť by bola želaná, či je to napríklad magická hranica 50 percent oprávnených voličov. Alebo, či by to nemali byť aspoň tí, ktorí prišli a hodili lístok v referende o vstupe Slovenska do EÚ... Je dôležité o tom hovoriť kvôli otázke demokratickej legitimity. Či už jednotlivého mandátu poslanca Európskeho parlamentu alebo celého legislatívneho zboru. Nízka účasť je problematická z hľadiska legitimity jednotlivých mandátov, v niektorých prípadoch stačilo na jeho zisk 45 tisíc voličských hlasov. Neviem, či je to v päťmiliónovej krajine s jedným volebným obvodom úplne adekvátne.


Európsky parlament pritom naberá na sile a jeho hlas počuť stále viac. Smeruje to k získaniu zákonnej iniciatívy? Tendencia tam smeruje jednoznačne každou zmenou základných zmlúv. Rozširoval sa výpočet oblastí, ktoré spadajú do spolurozhodovania čiže riadneho legislatívneho postupu, pri ktorom má Európsky parlament rovnaké slovo ako členské štáty. Tento trend bude jednoznačne pokračovať. Je otázne, do akej miery sme bezprostredne pred ďalšou zmenou zmlúv. Z hľadiska rigidného rešpektovania zmlúv môže byť problémom aj to, že Európsky parlament svoje právomoci rozširuje de facto. Najmä ak nemá právomoc do niektorých vecí vstúpiť, ale má právomoc ich schváliť alebo odmietnuť. S týmto procesom musíme rátať.

Druhá rovina je, že kampaň do Európskeho parlamentu sa stále opakuje, vedie sa v národných témach. V kampani sa stále pracuje s národnou politickou personalistikou v zmysle „kto s kým áno, kto s kým nie“. Veľmi málo sa hovorí o tom, čo chceme robiť inak a ako to chceme v robiť jednotlivých otázkach.

Čo to znamená pre Slovensko? Ak máme hľadať príčiny nízkej volebnej účasti na Slovensku, nemôžeme to oddeliť od kvality spoločenskej diskusie o otázke, čo znamená a neznamená pre Slovensko, že je členom Európskej únie. A toho, ako sa týchto tém chopili politické strany.

Jednoznačne sa to tak dá povedať.

Možno je to dané aj tým, že doteraz to politické strany robili preto, že necítili v európskych voľbách takú komunikačný potenciál vo vzťahu k voličom. Nebola to pre nich atraktívna platforma, na ktorej by získavali politické body. Takže zásluhu na malej účasti v európskych voľbách majú aj politické strany na Slovensku.

Je to aj tým, že strany vynakladajú na kampaň málo peňazí? Nesledujem objem financií, ktoré strany vynakladajú na túto kampaň, fakt je ale ten, že ak strana vyhrá európske voľby, môže to síce deklaratórne využiť a Majú na svedomí nízku účasť aj samotné politické povedať: vyhrali sme voľby. S týmto volebným víťazstrany? stvom ale neprichádza ekonomická moc. A tu ten záujem veľmi prirodzene opadáva. Keď sa pozriete na volebnú kampaň v roku 2009 tak áno, volebné strany zostavili nejaké kandidátky za Druhý zásadný problém európskych volieb je, že veľmi netransparentných vnútrostraníckych procesov, nemajú žiadny vplyv na kreovanie exekutívy pri a tie ponúkli voličom na zváženie. Kampaň bola často prítomnosti jasných politických alternatív ďalšieho prenechaná na jednotlivých kandidátoch a „top“ ve- smerovania. Voliť do NRSR chodia ľudia najmä preto, denie strán do celého procesu príliš nevstupovalo. lebo chcú vidieť konkrétnu politickú silu, aby viedla krajinu. Zaujíma ich výsledok, ako sa to prenáša do exekutívnej rodiny. Toto samozrejme na európskej úrovni úplne absentuje. Existuje ale snaha priniesť Kto je Zuzana Gabrižová? zmenu. Šéfredaktorka najväčšieho portálu o európskych záležitostiach EurActiv.sk. Magisterské štúdium absolvovala na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore medzinárodné vzťahy a diplomacia. Od roku 2007 pôsobí v redakcii portálu EurActiv.sk, od roku 2011 na pozícii šéfredaktorky. Venuje sa výskumnej, projektovej a publicistickej práci spojenej najmä s témou európskej integrácie a volieb.

Ako? Tým, že európske politické strany nominujú do volieb svojho „top“ kandidáta, pričom od Európskej rady budú čakať, že tá za budúceho predsedu Komisie vyberie toho, koho strana získa v eurovoľbách najviac mandátov. Dá sa to považovať za také prvé federálne volebné cvičenie. Samozrejme je s tým spojených mnoho rizík, počnúc tým, že Európska rada nebude výber politických skupín rešpektovať až po riziko, že „politický“ predseda Komisie by dal vládam členských štátov zámienku na spochybnenie Komisie v jej základnej úlohe strážkyne záujmov spoločenstva. Z pohľadu občana, od roku 1979 odkedy začali voľby do Európskeho parlamentu, účasť stále klesá. Nechýbajú ľuďom výraznejšie prvky demokracie, transparentnosti a možno aj to, že Európsky parlament nemá takú silu ako majú národné parlamenty? Európsky parlament bol doteraz vždy akýmsi „tichým obrom“ v európskej politike. Ľudia ho majú v povedomí, ale nemobilizuje ich, nemá pre nich emocionálny


náboj, ktorý podľa je prítomný v národných voľbách. Samotný volebný akt na individuálnej úrovni je okrem Kampaň má však niekoľko fáz a pracuje s niekoľkými toho podľa mňa dosť iracionálny počin. formátmi, okrem klipov aj debaty volebných lídrov, snaha je vytvoriť multifunkčnú diskusiu. Všeobecný záujem o Európsku úniu podľa jedného z posledných prieskumov mierne narastá, najmä vo Čo sa dá očakávať od kandidátov na Slovensku – aké Veľkej Británii alebo Holandsku. V Česku, Poľsku a témy prinesú? Budú viac smerované národne ako euna Slovensku, naopak klesá. rópsky? Špecifickosť volieb do Európskeho parlamentu aj v Nie je za tým aj finančná kríza? Ide o krajiny, kde slovenskom kontexte je, že typické správanie voličov výrazne narástla nezamestnanosť a klesol hos- v národných voľbách môže ustúpiť do pozadia. Je to podársky rast. Nepripisujú ľudia tieto negatíva práve viac o jednotlivých kandidátoch a o tom, ako sa volič Európskej únii? dokáže identifikovať s víziou podoby Európskej únie, Odpoveďou sú dve protichodné teórie. Buď sa účasť ktorú prináša daný kandidát. zvýši, ale nie v pozitívnom slova zmysle, pretože tu bude len viac strán z politického okraja, alebo naopak, Európske voľby sú šancou pre menej známe strany letargia prerastie do klesajúcej neúčasti. osloviť špecifickú skupinu voličov. Na základe minulých volieb vieme, že strany sa pri zosŠpecifickosť Európskeho parlamentu je v tom, že v tavovaní kandidátok niekedy nestretli s pochopením ňom menej pociťujeme deliace línie. Sever – juh, bo- voličov – viacerí lídri kandidátok sa do EP nedostahatí – chudobní, západ – východ, pracovití – leniví. li. Preferenčné hlasy zohrali veľkú rolu, čo opäť potEurópsky parlament je inštitúcia, kde sa tieto rozdiely vrdzuje teóriu, že voliči sa správajú vo voľbách do EP pomerne úspešne stierajú, čo je jeho pozitívum. voľnejšie. Slováci, a vyplýva to aj z Eurobarometru, majú k parlamentnej inštitúcii veľmi ambivalentný postoj. Na druhej strane to, či máte alebo nemáte radi parlament, je podľa mňa v tomto kontexte celkom zbytočná otázka. Nemotivuje vás to ísť k voľbám.

Nebudú ľudia po voľbách do VÚC a prezidentských voľbách unavení? Určite budú. To, že niektoré krajiny západnej Európy majú vyššiu volebnú účasť je dané aj tým, že okrem iného majú povinnú volebnú účasť a na pravidelnej báze to spájajú s inými voľbami či plebiscitom. To sú Ďalší faktor, ktorý možno prispieva k účasti resp. faktory, ktoré účasť zvyšujú. neúčasti je, že nie vždy sa spájajú očakávania voličov s tým, čo je vôbec v Európskom parlamentne možné Nedá sa nižšia účasť voličov chápať ako záujem úza realizovateľné. Ľudia nevedia, či môže Parlament kej skupiny ľudí, ktorí majú väčší rozhľad? splniť ich očakávania. S tým sa ale do veľkej miery dá Tento argument pracuje s názorom, že voliť do EP chopracovať. dia tí informovanejší občania. Sociologické sondy ale tieto domnienky nepotvrdzujú. Väčšinou sú to tí istí Nie sú poslanci EP príčinou nízkej účasti? Je otázne, voliči, ktorí chodia aj k ostatným voľbám. Zaujímavý či je ich práca natoľko viditeľná v členských štátoch. úkaz je nízky počet mladých voličov. Trúfam si povedať, že väčšina ľudí na Slovensku by nevedela vymenovať svojich poslancov v EP, nie to Čo môžu kompetentné osoby spraviť pre to, aby sa ešte povedať, čo je ich náplň práce. účasť voličov zvýšila? Dôležité je osvojenie si európskeho politického diskurĽudia často nevedia vymenovať ani poslancov stra- zu na základnej báze. Snažiť sa voličom sprostredny, ktorú volili v národných voľbách. kovať realistické očakávania od poslancov EurópskeTerajšia informačná kampaň nesie heslá „Konaj- ho parlamentu. Vzdelávať voličov - ale to sa týka aj reaguj-rozhoduj“, aký efekt to môže mať na voličov? spoločnosti, médií... Hlasovanie o predĺžení materskej Prvá veľká inštitucionálna kampaň z 2009, ktorú za- dovolenky, ktorá je plne platená, odmietnutie dohody dali externej reklamnej agentúre, bola skôr mätúca. ACTA, schvaľovanie reformy spoločnej poľnohosKampaň chce predať to, že Európsky parlament je podárskej reformy, jadrová bezpečnosť, ochrana osobmiesto politického boja, ale zároveň , keďže ide o inšti- ných údajov, miera rigidnosti rozpočtových pravidiel tucionálnu kampaň nemôže do politického boja vstu- – každému, kto aspoň raz otvoril noviny by malo byť povať, môže len poskytnúť nejakú platformu pre tento jasné, že toto sú témy, ktoré do značnej miery zasahujú politický boj. Chcú poskytnúť voličom pocit, že na eu- do života aj na Slovensku. rópskych politikách veciach záleží. Tešíš sa na predvolebnú kampaň do EP? V angličtine viete vybrať chytľavé heslá slová, ale akonáhle sa to snažíte preklopiť do iného jazyka, strá- (Smiech). Veľmi. ca to silu.


KOMENTÁRE Text: Anna Záborská

Európa potrebuje hodnoty a solidaritu

Každým dňom sa približujeme k európskym voľbám. A zároveň vnímame aj neistotu, strach z budúcnosti, obavy a nádeje. Cítime, že prichádza moment zásadných rozhodnutí.

spoločné hodnoty, nemôže vzniknúť skutočná európska exekutíva. Môžeme mať spoločnú menu, ale bez spoločnej fiškálnej politiky nemôže takáto mena prežiť. A fiškálne transfery od bohatých regiónov k chudobným sú možné len tam, kde existuje pravá solEurópska výnimočnosť spočíva v bohatstve a rozman- idarita založená na zdieľaných hodnotách. itosti kultúr a tradícií, ktoré však spája určitý poriadok hodnôt. Paneurópa ako ideál je založená na týchto Preto je tak dôležité hovoriť o kresťanstve, viere, hodnotách, ktoré sú v prvom rade kresťanskými hod- výhrade vo svedomí a hodnotách. Nesmieme pripusnotami. Bez nich by myšlienka spojiť súperiace eu- tiť, aby relativizmus zničil náš sen o Európe. Musíme rópske národy do jedného celku mierovým spôsobom obhajovať hodnoty, ktoré držia Európu pohromade. bola čistým bláznovstvom. No zároveň musíme presvedčiť našich spoluobčanov, že na hodnotách záleží. Ukázať im, že niektoré hodPoslaním Paneurópskej únie je šíriť túto myšlienku. noty sú pre nich lepšie, ako iné. A že Európa, v ktorej Pretože inak sa zo stroja stratí duch, zdroj jeho energie, by chceli žiť, môže existovať len vtedy, ak bude z týchúčel, ktorý ho poháňa, a my budeme svedkami jeho to hodnôt vychádzať. úpadku. Autorka je predsedníčka Paneurópskej únie na Slovensku Môžeme mať spoločný trh, ale tam, kde neexistujú


ENGLISH MENU Text: Adam Šebesta

Muljačić: Europe is one family, but has many streams Croatia is the 28th member state of the European Union since July 2013. How does the Slovakia-Croatia cooperation look like? Where are the opportunities for further enhancement of our relations with the youngest EU member? Croatian ambassador says the EU has put down the psychological obstacle between Western countries and Croatia, and people do not have to go to Cote d’Azur, when they can go to Croatia. Slovakia was a strong supporter of Croatia during the negotiations with EU. What was behind the openness and sympathy towards Croatia? Croatia and Slovakia are in love with each other for a long time. It was not only the pragmatic reason present during the negotiations, but it is also based on the fact, that we shared common history under the same kingdoms for almost 1000 years and now we are once again together under the roof of European Union. Are there any other reasons? We share similar values and language. Croatian minority in Slovak republic and Slovak minority in Croatia is an excellent example how a minority can enhance cooperation

and relations between two tensions of the EU memberships, but that does not nations. mean we should stay calm How does the political and leave these countries cooperation look like on their own. Almost nowadays? Has the en- 1/4th of the negotiations try of Croatia to the EU were made with the help changed the relationship? of Slovakia and now it is Our relations were excel- our task to help Balkan lent and now they are even countries with their EU better, because we are in integration and we are dothe common family. We ing so. are exchanging our views on almost weekly basis, There are also many other showing a support to each forums, that help to enother. It is always good to hance our cooperation, for have friends even in the example the Danube commission. The main task is same family (Laughter). Slovakia is a member of now how to use the EuV4 and Croatia closely co- ropean funds. We have to operates with V4 and we use it in proper way and really appreciate Slovaki- that is another space for an participation in terms cooperation. of help of reintegration of western Balkan, not only Which spheres do you Bosnia and Herzegovina, find the most approachSerbia, Montenegro but able in terms of Slovak also Macedonia, into EU. and Croatian cooperaAlthough in next 10 years tion? there will be no more ex- In terms of internal mar-

ket, we are now in the same family. There are no customs barriers; borders are open – even though Croatia is still not a part of Shengen. But the fluctuation of people and goods is now absolutely free. Slovakia opened its market for Croatian workers and of course, it’s vice versa. I can see so many possibilities in fostering further cooperation between our two countries in any filed. Do you feel better after the entry of Croatia into EU when talking to colleagues in the Slovak government? No, Slovaks were always very friendly (Laughter). There are some administrative changes maybe, but personally no. What are the core fields of economic cooperation? There is a huge amount of


Slovak investors interested in Croatia. Port of Rijeka is important, also for US Steel – they transfer most of their goods trough this port. LNG terminal in island Krk is in my opinion a vital interest of Slovakia because of the diversification of the gas supply. And with the attendance of Croatia, there is a possibility for Poland to connect LNG terminals in between these two countries and not to be dependent only on the Russian gas. This project is becoming more real, though it would take a lot of money, around 700 – 800 million USD. Quatar is willing to invest, and we are of course looking for investors and users. Slovak entrepreneurs are investing on the coast in the field of tourism. Do you wish the EU to become more federal and open? You mentioned one family… In family there could be more streams (Laughter). Even in this sense Slovakia and Croatia closely cooperate, because even in the same family there is not always unity. We have, let’s say medium size countries and it is important for us not to lose our identity compared to huge countries with high number of It is much more transparent and secure. population that are members of EU. The decisions should not be made by the 2 or Do you like the design of Euros more than Kunas? 3 main member countries. I have been in the Netherlands during We can see how the highways were built the period of transition to Euro, and they in just a couple of years in Croatia. You had no sentiment for their national curshould be our role model when it comes rency. Money is money (Laughter). to building highways. How has the entry of Croatia into the The idea started in early 2000. We real- EU influenced real estate market? ly built an impressive network of high- The prices are falling down, also because ways although the shape of our country of the crisis. They have fallen down more is not ideal to connect. From North to the than 30% during the last three years. But South it is almost 1000 km of highways. I do not necessary see it as something Our constructors are experienced profes- bad, because the prices were really high, sionals in this field. They built highways and housing is now more affordable. even in former Yugoslavia and also in There is also a trend that almost 80% of the population have their own property, some Arabic countries. they do not rent very often, as it is usual in western countries. The EU memberHow realistic is the Euro for Croatia? It depends on the market and fulfillment ship could bring a new view on this. of the criteria. There are some advantages and also disadvantages of accepting How does the cooperation between Euro. Political structures are in favor of Croatia and Russia look like nowadays? changing the currency. The governor of I am not an expert in this field, but it the National bank said that accepting seems like we cannot find each other. euro should be done as soon as possible. The communication is in process and

Who is...

...H.E. J

H.E. Jakša Muljačić Slovak Republic. In Lichtenstein and th of Justice in the cas Genocide (Croatia v the International Co

In 1998-2003 he wo (Organization for t Minister and the H Zagreb. He was a a ment on Normalizat Yugoslavia. In 1995 the UN General Ass Arbitration in The H

Muljačić graduated public and private Zagreb. He attended Italian and French.


? ć i č a j l u M a Jakš

ć was born in Split in 1956. He is currently ambassador of Croatia in the n the past he served as ambassador in Confederation of Switzerland and he Netherlands. He was a co-agent for Croatia at the International Court se of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of vs. Yugoslavia), and Head of the Government Office for Cooperation with ourt of Justice and International Criminal Courts.

orked as Permanent Representative of the Republic of Croatian at OPCW the Prohibition of Chemical Weapons), before that he was the Assistant Head of International Law Section at the Ministry of Foreign Affairs in a Member of delegation of the Republic of Croatia to conclude the Agreetion of Relations between the Republic of Croatia and the Federal Republic 5-1996 he served as the representative of Croatia to the Sixth Committee of sembly in New York. Since 1999 he is member of the Permanent Court of Haag and from 1982 member of the bar in Croatia.

d the Law School in Zagreb and holds Master’s degree in international, law and international relations from the Faculty of Law, University of d the Diplomatic School in Osimo, Italy. Muljačić speaks fluently English, He is married and has one child.

then it suddenly stops and this cycle is repeating itself. It is strange, but that is how it looks like. Now it has changed a little with all our eastern neighbors. We lost the market of CEFTA there and it is a big loss because it was a huge market for us. Serbia is much more flexible than Bosnia and Herzegovina in the negotiations, but we try to make it work as well. You had the chance to join the EU in times, when other states did not get this chance because of crisis. What is your perception of the banking union and what are your interests in this new situation? There are no huge interests in this regard. We are preoccupied by our own crisis. We are participating in these reflections, but frankly, the EU is really a historical project – primarily a peace project. There are discussions whether it should be more federal or more unique but it has to be in some ways consensual. Even with the banking union. But I am optimistic. What do you think is the most profitable area for Slovakia in terms of investment in Croatia? Tourism. Croatia was behind the wall, but now things are changing in the minds of people. More tourists are coming to our coast from western countries. It is similar to High Tatras. People started to realize, that they do not have to pay that much as for example in Switzerland, and they can get the similar quality. You do not have to go to Cote d’Azur, when you can go to Croatia – prices are much lover and the sea is even more beautiful. It was just a psychological obstacle. Which places do you find the most beautiful in Croatia? The whole Adriatic! (Laughter). For Slovaks it is a six hour drive to reach the Northern Adriatic. But for me the Dalmatian coast is much more Mediterranean. I divide my holidays between Northern Adriatic and Dalmatia because my wife inherited a house in the Northern Adriatic, but my relatives live in Dalmatia (Laughter).


Text: Adam Šebesta

Neo-Nazi Slovakia

Why extremism is on the rise in the Eastern European country

The Washington Post does not mention Slovakia very often. Yet, in late November 2013, the whole world could read these disturbing words: “Neo-Nazi wins regional election in Slovakia.” Democracy has sorely lost in the Banska Bystrica region, which happened to be the place where the Slovak uprising against Nazi Germany began in 1944. Clearly, this is a historical paradox that seems to carry a wider context.

R

egional elections are generally not popular among Slovaks (with a 20 % voter turnout on average). People do not see the significance of the regional government and the artificial division of Slovakia into eight regions, which took place in 1996. However, with Marian Kotleba (former chairman of the banned neo-Nazi party) winning the elections in the central region of Slovakia, the rise of extremism has become a day to day reality. It brings a legitimate question:

what are the grounds for such a “huge blow for democracy”? Perhaps the first possible answer to this question is the widespread poverty, present in all regions of the country. Slovakia has just celebrated 24 years of democracy. The Velvet Revolution brought hope, but political elites were unable to fulfill expectations of the

people. Currently, the national unemployment rate has reached 14 %, and among the young generation, more than 30 %. More than 60 % of employees earn a monthly income that is lower than 745 USD, whereas the European Union average is 2700 USD. The constant promises of politicians for a better life are draining out, being replaced by simple extremists’ solutions. Second, the “Roma issue” has been unresolved since the establishment of a sovereign Slovak Republic in 1993. Racism is present in all parts of society. Slovakia needs more effort and organized policies in order to enhance the current status of its marginalized Roma minority. The constant criticism from EU institutions and human rights authorities lacks real action from Slovak politicians. By contrast, the Roma issue is often misused as an assurance of a considerable


package of votes. Therefore, the government has to improve enforcement of human rights protection and create a complex policy regarding the Roma minority. Third, young people are leaving the country. It is estimated that more than 2 million Slovaks live and work abroad, and the numbers are not declining. Recent data show almost 400,000 Slovaks live in the Czech Republic, and around one hundred thousand Slovaks live in Canada or the UK. The numbers also include the “brains of Slovakia,” young people who are studying abroad (none of the Slovak universities reaches the TOP 500). Unfortunately, our elite students mostly refuse to return home. Only a vast reform of the Slovak education system could bring change and oppose the rising extremism. To conclude, the message in the Washington Post was brief: six paragraphs, including a copyright statement. But the importance for Slovakia remains fundamental. If we want to get rid of extremism, we do need to reduce poverty, start working on the Roma issue, and motivate young people to live in their country. America is a perfect example to follow, with experience, functional justice, and human rights protection. Slovakia is a young country, and has to understand that there is no shame in learning from older democracies. Perhaps that is how we can avoid the following news:

”A Slovak neo-Nazi whose party says NATO is a terrorist organization and wants the country to abandon Europe’s common currency has won a regional election.”


SLOVENSKO V EÚ

návrhu prebehlo hladko, a aby sa dosiahol spoločný kompromis.

Text: Žofia Jakubová

Príprava predsedníctva SR v Rade ministrov

Druhy formácií: ● Rada pre všeobecné záležitosti; ● Rada pre zahraničné veci; ● Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci; ● Rada pre hospodárske a finančné záležitosti; ● Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa; ● Rada pre konkurencieschopnosť; ● Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku; ● Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov; ● Rada pre životné prostredie; ● Rada pre vzdelávanie, mládež a kultúru. Rada je na najvyššej úrovni tvorená ministrami. Okrem tohto stupňa v rámci tejto inštitúcie funguje aj tzv. COREPER (pozn. aut. z francúzskeho Comité des représentants permanents ¬ Výbor stálych predstaviteľov). Tak ako z názvu vyplýva, členmi COREPERu sú zástupcovia členských štátov, t.j. Veľvyslanci členských štátov pri EÚ. COREPER sa dá považovať za predstupeň Rady. Prerokúva a pripravuje rokovania ministrov o konkrétnych legislatívnych a nelegislatívnych návrhoch.

Každých šesť mesiacov sa jedna z členských krajín EÚ ujme predsedníckej stoličky v Rade, v jednom pilieri legislatívneho a rozpočtového orgánu EÚ. Slovenskú republiku táto úloha čaká v druhom polroku roku 2016, t.j. obdobie júl – december. Napriek tomu, že sa tento termín zdá relatívne vzdialený, jeho prípravy začali už v roku 2011, keďže ide o prvé predsedanie SR v tejto inštitúcii. Koordinátorom príprav je Ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí SR (MZVaEZ). Pre tento účel bol na ministerstve zriadený odbor pre prípravu predsedníctva SR v Rade. Okrem COREPERu existujú aj tzv. pracovné skupiny Pozrieme sa spoločne bližšie na to, čo znamená táto (working groups, working parties), ktoré sú špecializované na konkrétnu oblasť. Členmi sú úradníci minpredsednícka funkcia. isterstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Počet Rada je jedným z hlavných orgánov EÚ a zároveň je pracovných skupín nie je malý, je to spolu vyše dvessúčasťou legislatívneho trojuholníka, ktorý tvorí spo- to skupín a podskupín. Napríklad v rámci Rady pre lu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom. poľnohospodárstvo a rybolov existuje 28 pracovných Na základe návrhu legislatívneho aktu predloženého skupín. V pracovnej skupine venujúcej sa živočíšnym Komisiou, Rada a Parlament rozhodujú o prijatí tohto produktom existuje niekoľko podskupín venujúcich aktu. Ak jeden z týchto orgánov pripravovaný návrh sa tomu konkrétnemu výrobku, t.j. včelárstvu a zamietne, napr. nové nariadenie alebo smernica medu, vajciam a hydine a pod. Čiže predsedanie Rade znamená aj predsedať každej skupine a podskupine, nemôžu byť prijaté a stať sa súčasťou práva EÚ. čo si vyžaduje odborníkov v danej sfére. Rada je orgánom reprezentujúcim národné exekutívy, ktorá je tvorená jednotlivými ministrami. S ohľadom na prerokovávanú problematiku sa stretávajú vecne príslušní ministri. To znamená, že minister pôdohospodárstva príde na zasadnutie týkajúce sa napr. návrhu o druhu poľnohospodárskych postrekov a minister financií danej krajiny príde na zasadnutie týkajúce sa ekonomickej stability a vízie pre Európu. Týchto formácií existuje 10 a každá má svojho predsedu. Úlohou predsedníckej krajiny je predsedať týmto formáciám, okrem jednej, ktorou je Rada pre zahraničné veci, keďže tej trvalo predsedá vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, barónka Catherine Ashton. Hlavným poslaním predsedu Rady je zabezpečiť, aby rokovanie o

Stanovisko SR v Rade prezentované jednotlivými ministrami je výsledkom práce všetkých týchto stupňov na národnej úrovni. Pred rokovaním v Rade musia ministri získať mandát od Národnej Rady SR, konkrétne od výboru NRSR pre európske záležitosti. Stanovisko SR odobrené národným legislatívnym orgánom SR nemôže byť svojvoľne pozmenený ministrom, ale naopak je v Rade presadzované. To znamená, že SR má a využíva svoje právo participovať a vyjadrovať sa v Rade. Keďže rozhodnutia Rady, teda ministrov, sú predmetom dlhých a náročných rokovaní národných expertov a zástupcov ministerstiev, je nesprávne zjednodušovať prácu tejto inštitúcie tvrdením, že EÚ a Brusel niečo „rozhodol niečo za nás“. Sme trvalou a reálnou súčasťou celého procesu a nič z toho sa nedeje bez nášho vedomia a našej prítomnosti.


Príprava predsedníctva si vyžaduje veľké prípravy. Rozdelenie tejto prípravy na základe programu prípravy schváleného vládou v lete 2012 sa skladá z 3 fáz: ● iniciačná fáza (2012 -¬ 2013) ¬ vytvorenie administratívnych štruktúr a koordinačných mechanizmov, príprava vzdelávacích procesov a pod. ● prípravná fáza (2014 ¬ 2015) ¬

bezprostredná realizácia prípravy ● realizačná fáza (2016 ¬ 2017) výkon predsedníctva v Rade EÚ spojený s vyhodnotením Slovenská republika sa na svoje predsedníctvo musí dôkladne pripraviť. Bude to prvýkrát kedy sa stane predsedníckou krajinou v 9 formáciách Rady a vo vyše 200 pracovných skupinách a podskupinách. To si vyžaduje nielen fi-

nančné pokrytie predsedníctva, ale aj personálne kapacity. Mnohí dnešní experti, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach jednotlivých pracovných skupín sa stanú predsedami týchto skupín, keďže sú zbehlí v agende v tej ktorej oblasti. Napriek tomu bude potrebné dočasne zvýšiť kapacity MZVaEZ, ako aj iných rezortov. Okrem zvýšenia stavov bude potrebné preškoliť a dovzdelať slovenských


reprezentantov v cudzích jazykoch, najmä v angličtine na odbornej úrovni. Okrem toho MZVaEZ pripravuje aj kurzy tzv. soft skills. Ide o kurzy odborného vystupovania, vedenia rokovaní a komunikácie. Rovnako sa zainteresovaným dostane aj inštitucionálno¬-procedurálnej prípravy pre lepšie zorientovanie sa v rozhodovacích mechanizmoch a v štruktúre denno¬denného fungovania Rady.

preberá približne 80% agendy od predchádzajúcich predsedníctiev, približne 15% práce tvoria nepredvídané udalosti a novým návrhom a iniciatívam zostáva relatívne malý priestor, približne 5% predsedníckej agendy. Predsedníctvo je tiež príležitosťou pre danú krajinu prezentovať sa v očiach iných členských krajín. SR pripravuje množstvo rokovaní na našom území, ako aj neformálnych ministerských stretnutí. Bude to príležitosť na priblíženie našej krajiny ostatným 27 členom EÚ (pozn. aut. Chorvátsko vstúpilo do EÚ 1. júla 2013). Samotné predsedníctvo je však dostatočnou prezentáciou našej krajiny na európskej úrovni a je nutné sa naň riadne a včas pripraviť. A to je práca pre celú štátnu správu, hlavne ministerstvá a našich zástupcov v orgánoch Rady v Bruseli, ale aj pre širšiu laickú a odbornú verejnosť. Je to tiež šanca pre nás, pre mladých Európanov.

Obdobie predsedníctva trvá 6 mesiacov. Táto doba je relatívne krátka a hoci by sa to tak možno mohlo zdať, nejde o príležitosť presadzovať národné záujmy. Naopak, predsednícke štáty by sa mali snažiť o presadzovanie kontinuity a funkčnosti v rámci Rady. To súvisí aj s takzvaným predsedníckym triom, ktoré tvoria 3 po sebe idúce predsednícke krajiny. V našom prípade to bude Holandsko (január - júl 2016) a Malta (január - júl 2017). Predsednícke trio a spolupráca krajín existuje preto, aby sa pokračovalo v už rozbehnutých legislatívnych projektoch, keďže návrh, schvaľovanie a prijatie jedného legislatívneho aktu trvá priemerne Autorka je podpredsedníčka Paneurópskej únie na Slovenjeden a pol roka. Takže každá predsednícka krajina sku. Momentálne pôsobí v Štrasburgu.


OSOBNOSŤ Hľadáme hodnoty, ktoré nás spájajú

Juraj Alner:

Text: Dagmar Hrubšová Adam Šebesta Štát nie je bohom daný večný útvar, mení sa podľa politickej situácie. Vstup do únie nie je cieľ, ale štart dlhej cesty. Potrebujeme sa zaoberať aj otázkou, na čom spočíva naša jednota. Tvrdí to spoluzakladateľ slovenskej pobočky Paneurópskej únie, novinár a publicista Juraj Alner.

Ktoré osobnosti tam patrili? Vieme, že tu boli jednotlivci, ktorí mali paneurópske kontakty. Najvýznamnejším z nich bol politik Milan Hodža. No o predvojnových organizáciách ako takých sa nám nepodarilo nájsť informácie. To ešte čaká na historika, ktorý sa bude touto témou zaoberať.

Čo si majú ľudia predstaviť pod pojmom Paneurópa? Ako sa Hodža angažoval v Paneurópskej únii? Grécke pan znamená „všetko“, označuje celistvosť. Tak ako Hodža sa predovšetkým zaoz 19. storočia poznáme pojem beral otázkou spoločného stre“panslavizmus”, teda úsilie o doeurópskeho priestoru. Najskôr zjednotenie slovanských národov, možnosťou reformovať monardnešný „paneuropeizmus“ je ces- chiu, potom budovaním vzťahov. tou k zjednoteniu Európy. Samoz- Vedel, že prioritou zjednocovarejme, na úplne iných princípoch. nia je agrárna otázka. Tá hrá úlohu doteraz. Počas druhej svetovej Ako ste sa dostali do Paneurópskej vojny spolupracoval v americkúnie? om exile s Richardom Coudenhove-Kalergim. Zzačiatkom roku 1990. Kolega novinár ma pozval na stretnutie, na Aký človek bol zakladateľ Paneuktorom sa ustanovila Paneuróps- rópskej únie, gróf Richard Couka únia na Slovensku. Iniciátormi denhove Kalergi? Aké mal poliboli nemeckí Paneurópania, ktorí tické názory? nás priviedli k tomu, aby sme obnovili slovenskú organizáciu. Pred Už jeho meno je pozoruhodné. druhou svetovou vojnou tu Pan- Rod Coudenhove je známy od 13. európska únia mala svoju skupinu storočia, pochádzal z Nizozemska. priaznivcov. Kalergiovia sú byzantským rodom

a súvisia s cisárskou dynastiou. Oba rody sa spojili sobášom Richardových starých rodičov. Otec diplomat sa oženil s Japonkou, sídlom rodiny bol Ronsperg, po česky Poběžovice, obec na česko-bavorských hraniciach. Po zániku monarchie sa Richard stal občanom Československa. Mal aj osobné kontakty s prezidentom Masarykom. To všetko ho predurčovalo, aby sa stal Európanom. Stranícko-politicky sa neangažoval. Len všeobecne: Dával prednosť „liberálnej“ Európe pred „konzervatívnym“ Ruskom. Tieto pojmy sa úplne nekryjú s ich dnešnou politickou definíciou. Takže bol liberál ? Liberál v tom ponímaní, aké bolo v 20., 30. rokoch. Definovať tieto stranícke prúdy je z historického hľadiska pomerne ťažké. Obsah pojmu liberál, konzervatívec a demokrat sa vyvíjal. Paneurópa mala vždy snahu pohybovať sa nad týmto všetkým. V čom spočívali hlavné myšlienky Paneurópskeho hnutia? Najmä na záchrane Európy v dvoch bodoch: zabrániť hroziacej druhej svetovej vojne a posilniť


Európu ekonomicky, čo sa dalo len intenzívnou spoluprácou. Boli to Habsburgovci, ktorí nielen sympatizovali, ale aj spolupracovali s Kalegrim na myšlienke zjednotenej Európy. Ako vyzerala ich spolupráca ? Otto von Habsburg, pred pádom monarchie následník cisárskeho trónu, sa celý svoj dlhý aktívny život venoval európskej integrácii. Keď Coudenhove-Kalergi vydal 1923 svoju slávnu knihu Pan-Europa, Otto mal jedenásť rokov. Zblížili sa počas druhej svetovej vojny. Keď zakladateľ hnutia Kalergi v roku 1972 zomrel, Otto sa stal jeho prirodzeným nástupcom. Akým iným spôsobom okrem účasti na diskusiách prispela Paneurópa k naštartovaniu integračného procesu? Mala vplyv aj na politické elity v kľúčových štátoch Západu? Krátko po svojom vzniku sa k jej myšlienkam prihlásili najmä intelektuálne elity celej Európy. Verím, že slávne mená ako Heinrich a Thomas Mann, Stefan Zweig, Rilke, Werfel, Freud hovoria niečo aj dnešnej mladej generácii. Ale spolupracovali aj politické elity. Napríklad predsedom rakúskeho Paneurópskeho hnutia sa stal spolkový kancelár Seipel, podpredsedom bol vicekancelár Renner, medzinárodným čestným prezidentom sa stal francúzsky minister zahraničia Aristide Briand... Každý si uvedomoval, že Coudenhove-Kalergi má pravdu aspoň v jednom: ak sa nezblíži Francúzsko s Nemeckom, dôjde k ďalšej vojne. Ako teda reagoval Kalergi na druhú svetovú vojnu? Po druhej svetovej vojne sa Coudenhove-Kalergi vyjadril veľmi skepticky: “Víťazom vojny bol nacionalizmus a komunizmus.” Paneurópske hnutie sa orientovalo predovšetkým na oslobodenie národov spod komunistickej nadvlády a na zjednocovanie demokratických štátov. A čo obdobie nežnej revolúcie? Akú rolu zohrali rakúski a nemeckí Paneurópania pri páde železnej opony? Dôležitý krok urobil Otto von Habsburg. V roku 1979 sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu, dovtedy to bol skôr diskusný klub, ktorý vyjadroval názory, no nemal kompetencie. Už na prvom zasadnutí navrhol a úspešne presadil myšlienku, ktorú nazval princípom „prázdnej stoličky“. Bola to jedna zo stoličiek v zasadacej sieni Európskeho parlamentu, rezervovaná pre všetky európske národy, ktoré nie sú slobodné, ale patria do Európy. Po páde komunistického režimu sa mali do Európy vrátiť. Na tomto princípe potom spočívala celá východná

Čo spája Európanov? Čo majú spoločné napríklad Portugalci s Poliakmi? Áno, našou víziou je federácia. Pravdaže iná, než sú známe modely federatívnych štátov. K tomu sa treba dopracovať.


politika Paneurópskej únie. Treba spomenúť 19. august 1989: na rakúsko-maďarských hraniciach sa konal paneurópsky piknik, pri ktorom Paneurópania prestrihli po prvý raz ostnatý drôt a otvorili železnú oponu. Bol to výsledok diplomatickej aktvity Otta von Habsburga v Budapešti. Drôty strihala osobne jeho dcéra Walburga.

podujatia, aby sme sa zorientovali. Prvé mesiace nám nemeckí kolegovia dávali aj finančný príspevok. Za tie peniaze sme mohli vydávať malý časopis a cestovať na podujatia do zahraničia. Nemali sme kanceláriu ani sekretára. Keď nám po niekoľkých mesiacoch „štartovné“ stopli, museli sme namáhavo hľadať sponzorov.

Ako sa angažovala Paneurópska Deväťdesiate roky sú späté aj s únia po roku 1989? vládou Vladimíra Mečiara. Ako sa k Mečiarovi postavila PaneurópsV čase rozpadu Sovietskeho zväzu ka únia? rakúski a nemeckí Paneurópania intenzívne kontaktovali opozičných Do straníckych aktivít sme priapolitikov v týchto krajinách a pra- mo nevstupovali. Pozývali sme covali na tom, aby sa vytvorili pod- politikov, analytikov a diplomamienky pre rýchlu integráciu. Mys- tov, ktorí sa k situácií vyjadrovali lím si ale, že myšlienka rýchleho kriticky. Vychádzali sme z toho, procesu integrácie nebola najlepšia, že hlavným cieľom je integrovať mnohé krajiny na to neboli prip- Slovensko do Európy a že kroky, ravené. ktoré robí vláda, sú jeho opakom. S kritickým politickým názorom sme Ktoré krajiny máte na mys- sa neskrývali. Ja osobne som vtedy li? pracoval ako politický komentátor v novinách, ale aj v rozhlase a Ako príklad uvediem takzvanú televízii. Nemeckú demokratickú republiku. Zo dňa na deň sa pripojila k Spolk- Odrazilo sa obdobie vstupu Slovovej republike a ekonomicky úplne enska do Európskej únie aj na skolabovala. Najskôr bolo potrebné počte členov Paneurópy? Hlásilo vytvoriť podmienky pre integráciu. sa k nej viac ľudí ? Paneurópa ale vždy zastávala názor, že integráciu je potrebné ro- Záujem mierne opadol. Týkalo biť čo najrýchlejšie. sa to aj sponzorov, ktorí zastávali názor, že „veď už členmi únie sme, Kto z Paneurópy sa v tom období tak načo je nám Paneurópa“. Náš snažil kontaktovať ľudí na Slov- názor bol ale opačný - nedošli sme ensku? ešte do cieľa, len sa nám podarilo dostať na štart. Bolo nás veľmi málo. Okrem mňa Aké priority ste presadzovali po to bol napríklad novinár Alexander vstupe Slovenska do Európskej Karšay, ktorý má pôvodne oslovil. únie? Karšay bol prvým tajomníkom, krátko nato však tragicky zahynul. Pokračovať v ďalšom rozširovaní Zakladajúcim členom bol aj spiso- Európskej únie. Aby sa krajiny vateľ Anton Hykisch, dlhoročný západného Balkánu dostali čo napodpredseda. jskôr do EÚ, aby sa pre krajiny ako Albánsko, Ukrajina a Bielorusko Na začiatku 90. rokov sa začala for- vytvorili predpoklady pre budúmovať Paneurópa na Slovensku. cu integráciu. Zároveň sme chceli Ako vyzerali jej počiatky, akým stanoviť nejakú víziu európskeho aktivitám ste sa venovali ? vývoja. Zúčastňovali sme sa najmä zasad- Zmenili ste názor na rýchlosť innutí v Nemecku a Rakúsku, tegrácie? navštevovali sme medzinárodné


Mnohí Paneurópania boli a sú členmi Európskeho parlamentu. Náš predseda Ján Figeľ bol hlavným vyjednávačom o vstupe SR do EÚ a neskôr prvým slovenským komisárom. Niektorí z nás boli aktívnymi členmi Slovenského národného konventu. Mali sme teda možnosť ovplyvňovať integračné procesy. Otázky rýchlosti rozširovania majú komplikované súvislosti a nemožno generálne na ne odpovedať.

Často používam bonmot, že Európska únia je telom integrácie a Paneurópa jej dušou. Je to, samozrejme, mierne nadsadené. Chceme spoločne s rozličnými európskymi inštitúciami pracovať najmä na hodnotovom systéme, na duchovnej dimenzii. To vyjadruje pojem “Európa hodnôt”. Potrebujeme ekonomickú integráciu, spoločnú menovú a bezpečnostnú politiku na zmluvnom základe. Ale chceme aj smerovať k nejakému Čo dnes prezentuje Paneurópska spoločnému cieľu. Privádza nás to únia? Ako vníma myšlienku fed- k otázke: Čo spája Európanov? Čo eralizácie Európy? majú spoločné napríklad Portugal-

ci s Poliakmi? Áno, našou víziou je federácia. Pravdaže iná, než sú známe modely federatívnych štátov. K tomu sa treba dopracovať. Ako teda vnímate otázku hlbšej integrácie, ktorá speje k federácii? Tvrdíme, že štát nie je nejaký „bohom daný večný útvar“. Analyzujeme, či je výhodné smerovanie typu „viac Európy“ na úkor určitého oslabovania štátov. Znakom toho je napríklad schengenský priestor, v ktorom je výrazne oslabená funkcia štátnych hraníc. Alebo menová únia, ktorá je prvkom federalizácie. Ak chceme hovoriť o jednotnej Eu-


rópe, musíme vedieť, v čom je jed- voličov a nie oboznamovať sa s svojom úsilí. Moji mladí nástupconotná. Aj to je úloha Paneurópy. princípmi práce v EP. via pokračujú v budovaní otvorenej a modernej organizácie, zameranej Do Európskeho parlamentu sa pri menili sa odvtedy pomery medzi na široké spektrum tém. Prichádzaprvých voľbách dostali aj poslan- politikmi? jú s novými myšlienkami a projekci, ktorí nemali veľa skúseností s tami, čo je veľmi dôležité. Budúceurópskymi témami. Pomohli ste Iste. Onedlho uplynie desať rokov nosť patrí mladej generácii. My od nášho členstva v únii. Už nepa- sme našu úlohu skončili. Môžeme im zorientovať sa? tríme k novým členom. pomáhať a radiť, ak o to budú Ešte pred voľbami do Európskeho stáť. Ale iniciatíva je v ich rukách. parlamentu sme diskutovali o tom, Čo by ste si priali, aby Paneuróps- Mimochodom: Richard Coudenže kandidátov do EP je potrebné ka únia znamenala a dokázala v hove-Kalergi napísal v roku 1923, pripraviť. Ponúkli sme konzultácie budúcnosti? teda pred 90 rokmi, vo svojej knis európskymi poslancami - Panhe Pan-Európa: Vyzývam mládež európanmi, ale záujem bol malý. Moja najskromnejšia túžba je, aby Európy, aby uskutočnila toto dielo! Mysleli si, že ich prioritou je cho- mladí ľudia, ktorí do Paneurópskej Túto výzvu opätujem. diť po Slovensku a získavať hlasy únie nedávno vstúpili, vytrvali vo

Kto je Juraj Alner?

roku stredoškolský učiteľ, od Pôvodným povolaním l , z politických dôvodov ma ár vin no y áln ion es of pr 1963 ane v 50. rokoch a opakov zákaz pôsobiť verejne už spovembri 1989 a po ňom v období 1970-1989. V no m. utí m protikomunistickým hn ký nts de štu so l va co ra lup tom ktorom denníka Čas, po Od roku 1990 bol šéfreda dnej obrody. V roku 1990 ro Ná m ro to ntá me ko ä najm rej ku úniu na Slovensku, kto spoluzakladal Paneuróps ku bol do roku 2013. V ro generálnym tajomníkom ch ky sekciu Asociácie európs 1993 založil slovenskú ým -2003 bol jej medzinárodn novinárov, v období 2002 aOkrem iných bol spolupr . om ník jom ta m lny rá gene Wort. ndard a Luxemburger covníkom novín Der Sta rom rópskych štátoch, je auto Prednášal v mnohých eu viacerých kníh.


Text: Adam Šebesta, Miroslav Hajnoš

Iveta Radičová:

Demokracia nie je tyrania väčšiny Európsku úniu vníma ako priestor na rozvoj ľudskej dôstojnosti, no k byrokracii sa stavia kriticky. Korupcia sa zákonom nedá zakázať a Slovensko je polarizované národne, kresťansky a sociálne. Pri spomienke na pád vlády ju zaleje hnev a smútok. No aspoň má čas variť guláš na záhrade. Ochrankyňa práv menšín, sociologička a expremiérka prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. Ako hodnotíte účasť občanov na rozhodovacích procesoch v EÚ? Je Európska občianska iniciatíva účinným nástrojom na presadzovanie názorov občanov? Patríme ku krajinám s relatívne najvyššou dôverou a podporou integrácie v EÚ. Napriek tomu máme najnižšiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Môžeme to porovnať aj s účasťou na iných typoch volieb – napríklad voľby do VÚC alebo komunálne voľby. Relatívne vysoká účasť je iba v parlamentných voľbách. Inštitút decentralizácie moci do samospráv je na Slovensku mladý, aj preto občania bežne nereflektujú rozdiel medzi centralizovaným a decentralizovaným. Čím to je? Nesprávnym riadením týchto orgánov? Spravovaním verejných vecí. To platí aj o štruktúrach a inštitúciách EÚ. Ľudia poznajú skôr kompetencie centrálnych inštitúcií, než tých decentralizovaných. Keď sa rozprávate so študentmi na univerzitách, treba začať výkladom o európskych inštitúciách, lebo študenti ich nepoznajú.

interpretuje pôsobenie „Bruselu“ ako nadriadenej, nadnárodnej nezávislej inštitúcie, ktorá čosi diktuje národným štátom. Nie je to pravda. Sú voľby do Európskeho parlamentu dostatočnou zárukou priamej demokracie v EÚ? Kompetencia Európskeho parlamentu je občanom nejasná. Keď sa im však objasní a ľudia pochopia, aká je procedúra rozhodovania v rámci európskych inštitúcií a aká je kompetencia parlamentu, stále ich to nemusí povzbudiť do vyššej účasti v priamych voľbách do parlamentu. Dopad rozhodnutí je totiž ťažko uchopiteľný v každodennej realite. Napríklad osoby komisárov sú viac menej neznáme a politika na Slovensku je viac o osobnostiach ako o riešeniach.

Čo z fungovania EÚ sa najviac dostáva k ľuďom? V médiách majú najväčší priestor summity premiérov. Fungovanie EÚ je funkciou, výslednicou rozhodnutia Kde sú teda najväčšie nedostatky v demokratickom vlád, národných parlamentov a následne pôsobenie mechanizme EÚ? premiérov a európskych poslancov. Často krát sa však Keď uvažujem o EÚ, vždy sa mi vybavia dve roviny


Iveta Radičová je významná sociologička a jedna z najznámejších osobností slovenskej politiky. Študovala na Katedre sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2005 získala profesúru. Pôsobila vo viacerých exekutívnych funkciách, ako riaditeľka Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a ako predsedníčka vlády Slovenskej republiky. Do politického života vstúpila v roku 1990 ako členka Verejnosti proti násiliu. V novembri 2006 sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Stranu opustila v máji 2012. Je autorkou množstva publikácií. Medzinárodné uznanie získala aj členstvom vo viacerých vedeckých radách a organizáciách ako napríklad Oxford Society alebo New York Academy of Sciences. Plynule komunikuje v anglickom, ruskom, nemeckom a poľskom jazyku. Vyučuje na Paneurópskej vysokej škole a Univerzite Komenského v Bratislave.

Kto je Iveta Radičová?

a potom štyri vsuvky z geopolitického hľadiska. Jedna rovina sa týka témy hodnôt EÚ – myslím si, že EÚ je príkladom pre to, čo môžeme nazvať civilizačným modernizačným rozvojom. Ide o obrovský krok vpred pre garantovanie ľudskej dôstojnosti, niet silnejšej inštitúcie na garanciu ľudských práv a niet silnejšej inštitúcie na garanciu všetkých práv – občianskych, sociálnych, kultúrnych, ekonomických a politických. Podpora spoločnej snahy presadzovať tieto hodnoty v nedemokratických krajinách a ukážka pozitívneho príkladu je rovina, pre ktorú musíme využiť všetky dostupné mechanizmy. A druhá rovina? Je tu aj rovina presadzovania – inštitucionálno-procedurálno-byrokratická – pri ktorej patrím k veľkým kritikom EÚ. Ide o návrhy na rozhodnutia, ktoré sú „technicitou“ a nemajú zásadný charakter. Pritom ale vážne zasahujú do spôsobu života tej ktorej krajiny. Pozornosť sa často venuje návrhom, ktoré by inštitú-

cie únie navrhovať nemali, sú výsostne záležitosťou územnej správy, a vytvára sa tak negatívny imidž únie. Veľmi kriticky vnímam schopnosť akcie EÚ – cez konštrukciu kompetencií a inštitúcií je skoro nemožné dospieť k rýchlemu rozhodnutiu, a pritom je potrebné konať. Dobrým príkladom je aj neskorá reakcia únie na hospodársku krízu. Rozpor medzi komisármi na začiatku krízy spôsobil, že EÚ a Eurozóna nevedeli dospieť na nie zanedbateľné obdobie k spoločnému rozhodnutiu. Ako zabezpečiť, keď sa štáty na niečom dohodnú, že musí platiť vymáhateľnosť práva a plnenie dohôd? Stojí za úvahu sa pýtať, či po vzniku Európskej rady je počet komisárov zodpovedajúci realite a či sa nezamyslieť nad zmenou podporných štruktúr pri rozhodovacom procese. Je rozumné cestovanie medzi Bruselom, Štrasburgom a Luxemburskom, je rozumné také delenie zákonodarnej moci, ako je dnes zadefinované? Ne-


mali by sme sa nad celou konštrukciou EÚ zamyslieť Ako kazí krajinu business sféra? v jej základoch? Privátny sektor máme chránený množstvom zákonov. Nie sú problémom aj veľké rozdiely medzi krajina- Verejný sektor nie je pred tlakom súkromného sektomi? ra na verejné zdroje skoro vôbec chránený. Iniciatíva otvoreného vládnutia je iniciatívou ochrany verejného V EÚ vnímam geopolitické rozdelenie okolo troch osí sektora a demokratického vládnutia pred korupčným – sociálno-ekonomickej (krajiny, ktoré dodržiavajú tlakom súkromného sektora. Úplne to isté platí aj na maastrichtské kritéria a nie sú v balíku problémových Európsku úniu. Provokatívne pôsobí aj systém odani z hľadiska deficitu a dlhu) a čiary, ktorá vedie meňovania, keď sa v kríze borí s finančnými problémamedzi severom a juhom. Druhá os je konsolidácia mi dvadsaťjeden krajín a zmrazujú sa platy. Občania demokracie a rozdelenie na východ a západ. A potom sú ale svedkovia boja úradníkov EÚ za vyššie platy. ešte priesečníková – malé verzus veľké vlády – silný Horšie PR nepoznám. To spôsobuje aj negatívny postoj verzus slabý štát – a tým pádom aj rôzna optika na to, k byrokracii a štruktúram. Treba sa vrátiť k princípom ako by mala štruktúra EÚ fungovať. otvoreného vládnutia, k novým technológiám, prestať sedieť v kanceláriách, nech tie tisíce úradníkov sú v To neznie ako jednoduchý systém. Čo však chýba EÚ, „teréne“, tam, kde majú byť. ak chce byť viac transparentná? Máte konkrétnu skúsenosť? Mohli by ste sa spýtať, čo chýba vládam, ak chcú byť viac transparentné? Transparentnosť je vážny prob- Byrokracii EÚ zodpovedajú aj aktivity, ktoré nesú lém vládnutia v súčasnosti. Nie náhodou vznikla ce- názov „Európsky dialóg“ (pozn. red. verejná diskusia losvetová iniciatíva „Otvoreného vládnutia“. Slovens- organizovaná v Košiciach 5. októbra 2013). Pardon, ko patrilo do prvej tridsiatky v rámci tejto iniciatívy. ale to boli monológy, s dialógom to malo pramálo Ide o potrebu vyriešiť problém postupného presako- spoločné. Ak bude teraz Komisia namietať, že som dovania neviditeľnej politiky oligarchickej demokracie stala pozvánku do Košíc, tak ich srdečne pozdravudo viditeľnej politiky demokraticky zvolených štruk- jem, ale celý prenos tohto podujatia som si mohla túr. Musíme sa zamyslieť nad spôsobom ochrany vere- rovnako pozrieť v televízii. Nepotrebujem tam sedieť jného sektora a demokratických vlád pred korupčným ako divák, aby som vytvorila imidž plurality a disprávaním súkromného sektora. alógu. Nebudem hrať takéto hry. Buď urobím panel, kde posadím vážnych oponentov, v tomto prípade si

EÚ je príkladom pre to, čo môžeme nazvať civilizačným modernizačným rozvojom. Ide o obrovský krok vpred pre garantovanie ľudskej dôstojnosti, niet silnejšej inštitúcie na garanciu ľudských práv a niet silnejšej inštitúcie na garanciu všetkých práv – občianskych, sociálnych, kultúrnych, ekonomických a politických.


myslím, že niet vážnejšieho na politickej scéne, ako je pán Sulík, veď na tom padla vláda, a vediem vážny dialóg. Ale toto je kamufláž. Je to netransparentné. Nikde som nepočula vyjadrenie, koľko to stálo. Videla som platenú inzerciu v médiách, vysielanie v TV, zorganizované to bolo v Košiciach... Za veľa peňazí sa dostavil negatívny efekt. Vypla som to. Bol to škandál. EÚ potrebuje skôr pozitívnu PR. Koho som sa tam mala na niečo opýtať? Máme množstvo odborníkov na tému európskej identity a inštitucionalizácie a máme čo riešiť... Tvrdíte, že súkromný sektor korumpuje verejný. Nechcite mi povedať, že je to naopak. Súkromný sektor má záujem na verejných zdrojoch. Urobte si analýzu, koľko domáceho kapitálu na Slovensku, ak by ste im odstrihli verejné zdroje a zákazky, zo dňa na deň skončí. V spoločnosti sa vytvára dojem, že verejný sektor vie skrotiť súkromný sektor so svojimi neúprosnými trhovými pravidlami. Keď otvoríte TREND, nájdete tam anketu ľudí z privátnej sféry, ktorí sa k chodu štátu vyjadrujú prevažne negatívne.

lo obviňovanie, že bez toho, aby som nedal 10%, nedostanem zákazku, a aby na strane verejného sektora nebolo tvrdenie, že podnikatelia si idú nohy dolámať, komu koľko dajú, aby dostali zákazku. Ako sa dá s korupciou bojovať? Prijali sme prvých dvanásť zákonov na koncept otvoreného vládnutia, a treba pokračovať. To neznamená, že nebude korupcia. Zlodeja nezlikvidujete tým, že prijmete zákon zakazujúci kradnúť. To máme v Desatore a nefunguje to. Potrebujeme systém, ktorý zabezpečí, že po čine príde trest a sankcia. Vznikne precedens, že takýto čin nie je normálny a nebude premlčaný. Ak to zúčastnení urobia, tak si spolu posedia v inej a nepohodlnej miestnosti – ide o precedens trestu a sankcie. Organizácie okamžite zareagujú a nie, že sa minister musí doprosovať, aby bola otvorená kauza emisií, lebo to naozaj nebolo v poriadku. A mnohé ďalšie, naposledy prepustenie neonacistov v Nitre. Už som kadečo zažila, ale toto je silná káva. Na tlačovej konferencii Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku prezentovali štatistiku vnímania Eura. Vyplynula z nej, že na Slovensku ľudia vnímajú Euro, v oveľa väčšej miere než iné krajiny, ako symbol únie a integrácie. Prečo?

Beriem tento pohľad, lebo z neho vyplýva spoločný menovateľ – obidva sektory sa snažia navzájom ob- Neviem, podľa akých dát prišli k tomuto záveru, prekviniť, že kto sa koho snaží uplácať. Máme tu systémovú vapuje ma to. Euro sme prijali päť rokov po vstupe do chybu. Treba nastaviť systém tak, aby sa neobjavova- EÚ, v krátkom časovom rozpätí. Tieto dva momen-


ty, vstup a prijatie Eura, akoby súviseli s momentom prvotného rozhodnutia orientovať sa na EÚ. Druhá Dzurindova vláda už pri vstupe do EÚ pripravovala Slovensko na Euro. Prvé prípravy na jeho prijatie začali okamžite po vstupe, išlo o trvalý proces, bez pauzy. Stotožnili sa s tým pravicová a neskôr aj ľavicová vláda. Euro sa našim občanom prirodzene spája s Európskou úniou. Budúci rok budeme oslavovať 10 rokov vstupu Slovenska do EÚ. Ako by ste toto obdobie zhodnotili z pozície občana, politika a proeurópskeho lídra? Keď sa pozriete na príbeh Slovenska, boli sme čierna diera Európy, odsunutí v prístupových rozhovoroch. Vyzeralo to tak, že všetci naši susedia sa posunú v civilizačnom rozvoji, len my nie. Táto desivá správa prestala byť pravdou v roku 2004. Boli s tým však spojené vysoké náklady – uťahovanie opaskov, veľmi ťažké reformy, ale Slovensko si aj získalo rešpekt, keď ho označovali za „európskeho tigra“. Je to dôkaz toho, čoho sú občania schopní, ako sa vedia zmobilizovať. Hoci referendum bolo úspešné len o chlp, vďaka tomu, že existovala zhoda naprieč politickým spektrom. Dospelo sa k nej postupne, cez prijímanie nových regulatívov v oblasti sociálnej politiky, na ktoré je slovenská spoločnosť nesmierne citlivá, nových regulatívov, ktoré sa dotýkajú hodnôt rodiny a kresťanstva, a regulatívov, ktoré sa týkali posilňovania kultúry a identity. To boli momenty, ktoré začali ľudí presviedčať, že to prináša viac výhod ako nevýhod. V takejto viere bolo prijaté aj Euro, na ktoré si neuveriteľne hladko zvykla slovenská spoločnosť a to aj vďaka veľmi dobrej príprave na prechod na novú menu. Ako spomínate na prijatie Eura?

postoja u občanov je ale viditeľná vo výsledku volieb. Má 6 % zástancov. Proeurópske riešenia, spoločné riešenia, majú v parlamente väčšinu. Pamätám si váš posledný prejav ako premiérky. Ako by ste s odstupom, v jednej vete, zhrnuli vaše pocity po prejave a hlasovaní o vyslovení dôvery vláde? Keby som v tom momente mohla byť spontánna, čo si človek v tej funkcii nemôže dovoliť, tak sa rozplačem. Ale svet nemá slzy rád, nemohla som si ich dovoliť. Tak som smútok vymenila za hnev, ktorý bol pravdivý. Nebol to hnev na niekoho konkrétneho, bol to hnev na to, že sme nedotiahli štvorročné volebné obdobie, že sme nedokázali preklenúť stranícke rozdiely a povzniesť sa. Politika je o vzájomnej dohode, teda o kompromise. A ten koaliční partneri odmietli. Sulík a viacerí tvrdili, že išlo o kľúčovú vec. Zásadnosť rozhodnutia tkvela v našej budúcej pozícií v rámci eurozóny a vzťahu k ďalším partnerom. Mechanizmus, podčiarkujem dočasný finančný mechanizmus, ktorý už pomaly končil, sme schválili v auguste v roku 2010. Dodnes je pre mňa ťažko uveriteľné, že isté zmeny v rámci dočasného mechanizmu, ktorý bol o pár hodín schválený a o pár týždňov históriou, mali viesť k pádu vlády. Tieto pocity sa v ničom nezmenili ani vtedy, ani dnes. A poviem na rovinu, keďže som týždeň bojovala s vysokou horúčkou a chrípkou, vedela som, že ju aspoň vyležím. Vráťme sa do Bruselu. Aká panuje nálada za zatvorenými dverami Európskej rady?

Stále existujú hlasy, že prijatie eura bola chyba.

Veľmi pracovná a korektná, občas aj s emóciami. Iste, keď sa mal grécky premiér vrátiť s plánom, čo všetko musí doma presadiť, aby dostal finančnú pomoc, alebo keď slovinský premiér prišiel s tým, že musí spustiť reformy, a neprešli mu v referende a padla mu vláda, tak nejde o jednoduché veci. Platí zásada, že by nemali padať národné vlády pre európske riešenia, ale toto boli národné riešenia. Európske riešenie stojí a padá na tom, že si doma všetci urobia poriadok. Boli to ťažké rokovania, v noci som mala horúce telefonáty s ministrom financií. Bola som to ja, ktorá na hodinu a pol nadránom zablokovala celý summit, pretože som odmietla potvrdiť ďalšie navyšovanie. A ani som nepotvrdila.

Keď je problém, začnete pochybovať, či by nebolo lepšie bez Eura. Aj takáto pochybnosť je úplne namieste, napokon, na takejto pochybnosti padla aj moja vláda, na rozdielnom vnímaní dopadov spoločných riešení krízy. Traja koaliční partneri interpretovali dopady spoločných riešení ako jedinú spoločnú cestu, nie práve najšťastnejšiu, ale jedinú možnú v danej situácii, kým oponenti hovorili, že je to cesta do záhuby, treba z toho „vyskočiť“ a robiť to úplne inak. Podpora tohto

Hľadajte riešenia dvadsiatim ôsmim príbehom, keď viete, že sedemnásť si potrebuje zachraňovať bankový sektor a spoločnú menu. A do akej miery sa týkajú opatrenia eurozóny zvyšných jedenástich, ako do nich majú byť angažovaní, do akej miery majú dať od toho ruky preč, je vždy otázka. Jedným som si absolútne istá: s mamutími, gigantickými a nadnárodnými finančnými kolosmi si národné vlády jednotlivo neporadia. To je ako keď do rybníka proti žralokovi pustíte

Okrem pár politikov málokto vedel, že sme euro prijímali už v čase krízy. Nevstúpili sme do časov konjunktúry, ale do krízových časov. Práve tento fakt – kríza – veľmi zatriasol spoločnosťou. Prirodzene vzniká možnosť krátkodobej interpretácie, že prijatie eura sa rovná kríze. Čo nie je pravda. Prijímali sme ho v čase, keď kríza bežala na plné obrátky, padli Lehman Brothers, zaviedlo sa šrotovné... Prevládala ale viera v slová vtedajšieho premiéra, že nás sa kríza nedotkne. A dotkla.


kapra. Aká bola nálada vo vašom tíme v Bruseli? Máme stálu misiu v Bruseli a chcela by som im vysloviť opakované poďakovanie za neuveriteľnú prácu, špeciálne pánovi veľvyslancovi Korčokovi a celému jeho tímu. Klobúk dolu. Je to tím ľudí, ktorí sú kompetentní a pripravení. Sú špičkoví a vysoko profesionálni. A tento tím úzko komunikoval s koordinátorom pre európske veci na Slovensku, čo je minister zahraničných veci. Počas krízy mali dominantné slovo hlavne financie, preto sme koordinovali politiku medzi ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom financií a premiérom, prípadne s rezortami, ktorých sa týkali prijaté opatrenia. Dovolím si povedať, že na európske záležitosti máme špičkovo pripravených odborníkov.

iné krajiny, ktoré sú v transformácii a tvoria politickú scénu, nemajú štandardnú politickú stranu. Potrebujete na to desaťročia. A keď sa pozriete na Slovensko, my máme dve etapy. Aké?

Z prvej dekády zostalo na parlamentnej politickej scéne len KDH. Zvyšok sú novotvary. Máme úplnú diskontinuitu na politickej scéne. A mnohé novotvary majú veľmi ďaleko od toho, čo môžete nazvať štandardnou politickou stranou. K tomu máme etnické politické strany, aby to nebolo jednoduché, a potom ešte niečo, čo sa tvári, že nie je politickou stranou. A to už vôbec neviem, kam mám zaradiť. Medzi socialistami, liberálmi a konzervatívcami sú hodnotové rozdiely a vždy budú. Ponúkajú iné riešenia. V spoločnosti má ísť o súťaž riešení a minimálne cez ústavný zákon má byť podpísaná spoločenská dohoda o hodnotových záklaAko premiérka ste mali aj vlastný tím asistentov, doch charakteru štátu. A my ju uzavretú nemáme. Nie ktorí vám pomáhali. Ako prežívali stretnutia v náhodou máme jedenásťkrát novelizovanú ústavu. To, čo je v ústave, stále vyvoláva otázky, diskusie, nie Bruseli? je v tom úplná zhoda, čoho dôkazom sú aj podania a Existuje nesprávna vedomosť, že úrad vlády je kabinet rozhodovania Ústavného súdu SR. premiéra. Nie je. Náš úrad vlády bol postavený ako inštitúcia, ktorej dali rôzne kompetencie, od fondu na Cyrilo-metodský odkaz nie je dostatočný. drogové závislosti, cez švajčiarske fondy, nórske fondy, splnomocnencov, podpredsedu vlády pre menšiny Napríklad už prvá veta, „My, národ Slovenský, a my, a ľudské práva. Nie je to štandardný úrad premiéra. občania Slovenskej republiky.“ A hneď tu máte dva Keď si pozriete štruktúru, je definovaný ako ústredný hodnotové svety. orgán štátnej správy, čiže vedúci úradu vlády nepodlieha premiérovi, je menovaný vládou. To, čo má k dis- Prečo je nástup ľavicových strán v Čechách taký pozícií premiér, je kancelária premiéra, tlačové odd- výrazný? Vážne si myslíte, že u nás je pomer medzi elenie, čo je pre celú vládu, protokol a vládnu agendu, ľavicou a pravicou jedna k jednej? ale opakujem, pre celú vládu. A preto to naši premiéri Samozrejme, že je. Pozrite sa na to rozloženie. Ak riešia tímom poradcov. stotožňujete pravicu s konzervativizmom, tak potom to samozrejme nie je jedna k jednej. Sú tu aj Aké je ich úloha? iné odnože, liberáli, neoliberáli a neokonzervatívci. Poradcovia sprostredkúvajú a komunikujú medzi Charakterizovala by som to výrokom, že vždy mali premiérom a jednotlivými rezortmi, aby to nemuseli bližšie socialisti ku konzervatívcom, ako liberáli ku robiť vždy samotní premiéri. Raz za týždeň som mala konzervatívcom. V niektorých otázkach nachádzame stretnutie medzi štyrmi očami s každým ministrom, spoločnú reč veľmi ťažko. Vždy v čase krízy sa otázale ostatné pracovné náležitosti už riešil môj tím v spo- ky bezpečnosti a istôt stávajú dôležitejšími ako otázky lupráci s jednotlivými rezortmi. Úrad vlády by podľa a garancia základných slobôd a sebaurčenia. Otázky mňa potreboval zásadnú zmenu, premenu na kabi- slobôd a demokracie sú vždy odsunuté do ústrania. net premiéra. Šesťsto zamestnancov? Bolo to pre mňa Sociálne istoty sú primárne agendou ľavicových strán. prekvapenie, čo všetko má v kompetencii úrad vlády. Zredukovali sme počet o stodvadsať ľudí. Úrad vlády A čo ďalšie delenie spoločnosti? je všetko, len nie kabinet premiéra. Naša spoločnosť, a zvlášť slovenská, je historicky rozštiepená. Je rozštiepená pozdĺž osi národnej, Má pravica na Slovensku budúcnosť? kresťanskej a sociálnej. S touto agendou sa snažia poliSamozrejme, štandardná pravica je na Slovensku tické strany vyjsť v ústrety nastaveniu populácie, preto nevyhnutná pre vyváženosť. Spoločnosť je rozdelená je tu sústavný konflikt a boj: pro-life versus pro-choice, jedna k jednej, vidieť to vo voľbách, keď má raz pravi- otáčanie sa k „East“ alebo „West“, autoritatívny sysca o štyri kreslá viac a potom je to naopak. Problém je, tém verzus občiansky princíp... Delenie je tu stále, a je že nemáme štandardnú ľavicovú stranu a štandardnú to delenie konfliktom. Na týchto deleniach vyrastajú pravicovú stranu. Tento proces nás ešte len čaká. Ani politické novotvary, ktoré sú obrazom týchto štiepení.


Mnohí ľudia vás volili, pretože vás vnímali ako osobu so sociálnym cítením. Nie ste viac ľavicovo orientovaná než pravicovo? A pritom ste povedali, že ste liberál. Sociálne cítenie a solidarita sú kresťanský koncept. Vznikol v kresťanstve, tam je jeho prapôvod a jeho definovanie v zmysle vytvorenia systémovej pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Patrím k zástancom tradičného kresťanského chápania solidarity. Aj ho razím a vždy budem. To, že si konzervatívci nechali ukradnúť tento koncept odborármi, je ich problém. Otto von Bismarck si to zariadil, ten si ho vzal späť. Zaviedol celý systém sociálneho poistenia a začal realizovať tento koncept systémovo a na štátnej úrovni. Takže pardon, prosím, to je štandardný a tradičný kresťanský koncept. Ako vnímate vývoj ľudských práv na Slovensku? Čo reprezentuje osemdesiattisíc ľudí na pochode v Košiciach a čo niekoľko sto na Dúhovom pochode v Bratislave? Mám desivý zážitok z jednej prednášky, kde sme diskutovali o porušovaní ľudských práv a hovorili sme o Holokauste a študentka mi hovorí: Viete čo, ale to nebolo toľko ľudí. Veď každý vie, že keď išli do tých koncentrákov, keď ich počítali podľa počtu topánok, tak jedny mali na nohách a druhé niesli v rukách, takže ich bola len polovica. To je citát študentky vysokej školy. Počet nie je podstatný. To nie je žiaden argument a rozprávanie o tom, že sedemdesiattisíc alebo stotisíc, alebo sto... Je to protest, je to prejav nejakých hodnôt v spoločnosti, ktoré, bez ohľadu na to, či sú menšinové alebo väčšinové, majú v demokracii mať svoje zastúpenie. Jedny aj druhé. Demokracia nie je tyrania väčšiny, ale ochrana menšiny. Bez ohľadu na počty, či tam je stotisíc a tam sto, každá z týchto skupín má mať miesto na tejto zemi. Takto to vnímam. Odporúčate mladým ľuďom zapájať sa do politiky? Mám dve odpovede. Mladých ľudí mám veľmi rada, takže hovorím, nerobte to. A mám druhú odpoveď: aj seba mám rada, takže hovorím, robte s tým dačo! (Smiech.) Nezamestnanosť mladých ľudí dosahuje v niektorých krajinách až 5060 %. Aký dopad to bude mať o niekoľko rokov, nie je to fenomén, ktorý môže mať obrovské následky pre Európu? Život je ako stolička, ktorá má mať tri nohy, aby bola pevná. Rodinu, prácu a voľný čas. Ak niektorá noha chýba, tak koncentrujete všetku energiu do tých ostatných. Nedajbože, že nie je ani jedna z nich. To je úplná katastrofa. Ale úplnosť bytia je v týchto troch sférach života. Zmyslom života je existencia s inými a pre iných. Ak ten zmysel nemôžete a nemáte šancu realizovať, že pre niekoho niečo produkujete a on pre vás, aj vo sfére práce, tak vaše bytie začína byť nekomunitné, osamelé až depresívne. So všetkými dôsledkami, ktoré to prináša. A ľudia na Slovensku? Slovensko má od prvých okamihov permanentný problém s nezamestnanosťou. Súvisí to s tvorbou nových pracovných miest. Nové pracovné miesta sa nevytvárajú tak, že si vybavíte v tendri peniaze a na rok alebo dva niekoho zamestnáte. Potrebujete dobré podnikateľské prostredie, fungujúce súdnictvo, vymáhateľnosť práva, dobrý zákonník práce a motivo-


Keby som v tom momente mohla byť spontánna, čo si človek v tej funkcii nemôže dovoliť, tak sa rozplačem. Ale svet nemá slzy rád, nemohla som si ich dovoliť. Tak som smútok vymenila za hnev, ktorý bol pravdivý. Nebol to hnev na niekoho konkrétneho, bol to hnev na to, že sme nedotiahli štvorročné volebné obdobie, že sme nedokázali preklenúť stranícke rozdiely a povzniesť sa. Politika je o vzájomnej dohode, teda o kompromise. A ten koaliční partneri odmietli.


vanú spotrebu. Motivovať spotrebu znamená, že nebudeme zvyšovať dane, ale necháme občanom vyšší čistý príjem. V tom je jeden zo zásadných hodnotových rozdielov medzi ľavicou a pravicou. A do toho sa tu niekto s nami hrá a opíja nás rožkom, podsúva podvod v štatistike. Od júna ľudia, ktorí sú na dobrovoľných a obecných prácach, čo sú typicky disponibilní nezamestnaní, prestali byť evidovaní ako nezamestnaní a vláda tvrdí, že sa znížila nezamestnanosť. Je to podvod. Bola by som prvá, ktorá by sa tešila, keby sa znížila nezamestnanosť. Ale neznižuje sa.

absolventskú prax ponúka sektor, ktorý by mohol vytvárať nové pracovné miesta. Nechala som na stole vypracovaných asi sedem projektov zamestnávania mladých ľudí. Boli sme inšpirovaní rakúskym modelom, aj sa začína realizovať, čo je práve spolupráca s firmami. Intenzívne sme sa nezamestnanosti mladých venovali aj v spolupráci s Európskou úniou. Nemám ani najmenšiu pochybnosť o tom, že treba pomôcť. Štát ale nevie priamo vytvoriť pracovné miesta, vie iba stimulovať podmienky na ich vytvorenie. Bojím sa tej hroznej dočasnosti.

Aký je teda súčasný stav?

Predpokladám, že sledujete politickú situáciu na Slovensku a zrejme ste zachytili aj rokovanie o odvolávaní premiéra Fica. Pozná ešte slovenská politika slušnosť? Po urážkach a agresivite z úst premiéra, ktoré som si musela vypočuť na svoju adresu v prezidentskej kampani, alebo počas celej noci môjho odvolávania, sa k tejto otázke už ani nemusím vyjadrovať. Keď som to z jeho úst zniesla ja , tak si myslím, že mal ukázať, že nie je slaboch a mal to uniesť. Nemôže očakávať, že voči nemu sa budú správať inak, ako sa on správa voči iným. Nemôže len čakať, že mu každý nastaví líce, musí byť pripravený aj na spätný úder. Z mojich úst jedinú urážku nepočul, aj napriek tomu, čo tam odznelo. Ani som sa urazená nezdvihla, lebo si myslím, že odvolávanie je tak vážna vec, že premiér si má vypočuť poslancov. Ak je časť z nich absolútne nevychovaná, na čele s predsedom SMER-SD, je to ich vizitka. Invektíva vypovedá o charaktere jej autora, nie o adresátovi.

Manipulácia so štatistikou. Ak ideme rátať ľudí, čo pracujú 2-3 hodiny pre obecný úrad ako zamestnaných, tak by sme mali aj predchádzajúce štatistiky prepočítať a aj tie hodnoty budú nižšie. Ale to je podvod, volebný podvod, a spoločnosti sa to vypomstí. Vyvstáva otázka, komu dať prednosť na trhu práce – či staršieho pošlete do dôchodku, aby uvoľnil miesto mladému, ale stále pracujete s tým istým počtom pracovných miest. Jediné účinné riešenie je stimulovať podmienky na vytvorenie nových pracovných miest. Z dielne sociálnych demokratov prišla Záruka pre mladých – ak si mladý človek nenájde prácu do štyroch mesiacov po ukončení štúdia, tak mu štát nájde stáž alebo mu umožní študovať. Je to účinný nástroj pre boj s nezamestnanosťou? Nepoznám tento koncept. Mali sme inštitút absolventskej praxe, tento projekt fungoval dobre, kým naň boli finančné zdroje. Jednak to riešilo problém so zručnosťami niektorých študentov na vstup do praxe, a získali tým istý čas na to, aby hľadali iné zamestnanie, ktoré by im vyhovovalo. Javí sa mi to skôr ako analógia absolventskej praxe, kde riešenie na štyri mesiace, vybavené štátom, nesie menšiu šancu na ďalšie uplatnenie, ako keď

Aký je premiér Fico súper? V čom? (Smiech). Nerobím kliky. Moja odpoveď je: V čom s ním mám súťažiť? Ja s ním totiž súťažím v hodnotách. A máme iný štýl politiky, neuznávam politiku založenú na obraze nepriateľa. Neuznávam politiku založenú na polarizovaní spoločnosti. Čo sa týka obsahu aj formy, je to iný svet.


Ide o potrebu vyriešiť problém nevipostupného presakovania j diteľnej politiky oligarchicke litiky demokracie do viditeľnej po uktúr. demokraticky zvolených štr ôsMusíme sa zamyslieť nad sp ktora obom ochrany verejného se koa demokratických vlád pred ného rupčným správaním súkrom sektora.

Čo si myslíte o dnešných kandidátoch na prezidenta? Kandidovať znamená prejav odvahy a veľké riziko, pretože kandidát vstupuje do súťaže so svojou sebadôverou. Volič má možnosť výberu, široká ponuka odráža rozloženie postojov voličov. Ako by mal vyzerať budúci prezident a premiér? Premiéra si zvolili občania a rešpektujem ich voľbu. Stále viac si myslím, že by rozhodovanie malo byť primárne o etike v politike. Odbornosť je dôležitá, ale viete ju doplniť tímami, nemôžete byť polyhistor. Nosné a základné je mať charakter, čistý štít, pokoru a slušnosť. Platí pre prezidenta niečo iné? Prezident by mal byť prirodzenou autoritou, mediátorom konfliktov, ochrancom ústavnosti, spravodlivosti, smerovania spoločnosti a človekom, ktorý ponúka dlhodobú víziu. Politické strany musia ponúkať riešenia na štyri roky, prezident preklenuje viaceré volebné obdobia a neskladá účty za nesplnenie vládneho programu. Stráži napĺňanie dlhodobej vízie smerovania Slovenska. A to by mal prezident dokázať. Michal Havran napísal, že ohlásite prezidentskú kandidatúru 17. novembra 2013. Nestalo sa tak. Neľutujete tento krok? Kandidovala som v roku 2009 a prehrala s pánom Gašparovičom. Neuvažovala som vôbec o zopakovaní si prezidentským volieb. Aké sú vaše momentálne aktivity? Prednášam v rôznych kútoch sveta, robím expertné analýzy, a konečne som mala čas na to, že sme v sobotu na mojej záhrade varili kotlíkový guláš (smiech). Tešíte sa na Slovensko o dvadsať rokov? Ako hovorila moja starká, ak dožijeme (úsmev)... Treba vedieť žiť aj chvíľou, ktorú práve žijete. Nie len myslieť na to, čo urobíte zajtra, lebo potom to nikdy neurobíte. Otočím vašu otázku, pokúsim sa tých dvadsať rokov prežiť tak, aby som mala len príjemné spomienky.


News PANEUROPA

Magazín Paneurópskej únie na Slovensku


PANEUROPA NEWS 01/2014