Issuu on Google+

foto návraty

Obèasník (nie)len pre miništrantov

Odpustová slávnos Hrádok 2010

Odpustová slávnos Ruská Nová Ves 2010

Radi fotíte...pošlite nám svoje fotky na e-mail: min.spravodaj@szm.sk Fotky z farských slávností nájdete na www.minspravodaj.wz.cz, www.fara.solivar.sk

www.minspravodaj.wz.cz // min.spravodaj@szm.sk

3/2010/ roèník XI.


2

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

obsah

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

príbeh Dvaja priatelia zablúdili na púšti. Minula sa im voda a obaja cítili, že sa blíži ich koniec. Jeden z nich sa z posledných síl vyšplhal na pieskový kopec a uprel svoj poh¾ad dopredu. Nechcel veri vlastným oèiam. Pred ním bola oáza s prameòom. Obzrel sa na svojho priate¾a a plný obáv, že nebude dos vody pre oboch, zakrièal: „Choï ïalej, ja tu zostanem a zomriem. Hádam aspoò ty nájdeš vodu, zachrániš sa...“ Ten poslúchol, odišiel do púšte h¾ada vodu, ale èoskoro skonal. No prameò bol výdatný. Bolo v òom dos vody pre oboch. Obidvaja sa mohli zachráni.

Aj ten Boží prameò – radostná zves, evanjelium – vystaèí pre všetkých. Neboj sa k nemu pozva svojho priate¾a. Prúdi z neho veèný život

Odpust na Hrádku viac na strane 5

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

2/2009

Zdarma

zábava

Tak, a je to tu! Sv. omša sa zaèala. Slávnostný sprievod je už nachystaný, chlapci v¾avo, dievèatá vpravo. Celkom prví idú miništranti s krížom, za nimi pán kaplán Cyril s knihou v ruke Z nej sa èítali obidve èítania. Je tam zapísaný žalm a tiež evanjelium. Ako sa táto kniha volá?

rozhovor

Stretnutie miništrantov viac na strane 4

SPRAVODAJ 11 SPRAVODAJ

Tadeáš Benèo

miništrant: kostol Najsvätejšej Trojice Solivar

Tadeáš, ko¾ko rokov miništruješ? 6, Kto a priviedol k miništrovaniu?

Premiestni štyri zápalky a vytvoríš kríž

oco,

Adventné obdobie viac na strane 8

Smiali sa z teba kamaráti, že miništruješ? nie Chodíš na strednú školu, stíhaš chodi miništrova? áno len veèer,

Èasopis pre miništrantovroèník XI. -pripravil: Stanislav Rentka, Tomáš Kolárik (fotky) Neprešlo jazykovou úpravou. Nepredajné. E-mail: minspravodaj@szm.sk, , www.minspravodaj.wz.cz

Chcel si niekedy skonèi s miništrovaním? nie ale raz skonèím :D Èo znamená pre teba miništrovanie? By blízko pri Bohu A na záver: máš nejaký veselý zážitok z miništrovania? hej a nie jeden :D -rozhovor pripravil Stano Rentka-


SPRAVODAJ 10 SPRAVODAJ MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

3

Veselo

2/2009

Zdarma

Policajti majú skúšku z matematiky. Jeden z nich vraví: "Ja to asi nespravím". "Ale preèo?", pýta sa ho druhý "Vari nevieš sèitova a odèitova?" "Veï práve. Nechápem ako je to možné, že 57+2=0" "Veï to je jednoduché. Ja ti to vysvetlím. V autobuse cestuje pä ¾udí. Na zastávke sedem vystúpi, ko¾kí musia nastúpi, aby tam nikto nebol? Na jednej poradni kam chodím raz písala jedna, že jej blbol Windows a tak si teda nahrala úètovníctvo na disketu, naformátovala disk, nainštalovala Windows a nahrala naspä úètovníctvo. To je ale nešlo. Vraj, keï poklepe na ikonu úètovnístva, tak jej napíše, že program neexistuje. Nakoniec vyšlo najavo, že ona si na disketu skopírovala ikonu z plochy, vyskúšala funkènos z diskety a veselo sa pustila do formátovania...

Do pekla sa dostane poèítaèový maniak. Po troch dòoch Lucifer volá na Boha: "Bože, ber si ho preè! Veï on už všetko porozbíjal, pozabíjal všetkých èertov, behá po pekle a krièí: "Kde je prechod do ïalšieho levelu?!"”

V Amerike zastaví na križovatke parádne Ferrari a ved¾a neho slovenská embéèka. Z Ferrari vykukne chlapík a hovorí: "Dobré! To si si robil sám?” Príde amerièan k novinovému stánku a pýta sa: - Do you speak english? Stánkar rozpaèito krúti hlavou a tak to amerièan ide skúsi inam. U ïalšieho stánku sa znova spýta: - Do you speak english? Druhý stánkar len neisto. - Ako prosím? A tak už celkom zúfalý príde k tretiemu stánku a nesmelo sa spýta: - Do you speak english? - Yes, I am speaking english very well. What can I do for you? - Marlboro, please

Vaše vtipy: poznáš dobrý vtip ? Pošli nám ho na e-mail: Asi pred týždòom, u nás v dedine min.spravodaj@szm.sk, alebo odovzdaj na sme mali omšu obetovanú za požiarnikov resp. miništrantskom stretnutí. hasièov.

mS Tv

2/2009

Zdarma

Priate¾u, nuž nevieme, ako si sa k tomuto materiálu èo práve èítaš dostal, ale vieme jedno: cesty Pánove sú nevyspytate¾né. Vnáraš sa do prvých riadkov a si zvedavý, èo je to za aktivitu? Nedôverèivo pozeráš, odkia¾ to spadlo? Nie, nekývni rukou, že máš už všetkého dos. Poèkaj, chceme a povzbudi, aby si prijal túto ponuku. Ktosi to tam u vás už predsa raz musí zaèa. Ako to myslíme? Nuž tak ako my, istotne aj ty vidíš, ako sa mladí ¾udia nudia, sedia hodiny a hodiny za poèítaèom, sú skleslí, niè ich nebaví, sú na smr unudení a vymýš¾ajú hlúposti. Èuduješ sa, že v kostole chlapcov stále ubúda... že dokonca aj tí, èo boli na prvé sväté prijímanie kostol obchádzajú. A možno medzi nich patrí aj tvoj mladší brat, bratanec, sused... Priate¾u, je èas povsta! Poveda dos! Je èas nieèo urobi pre mladých z tvojho prostredia. Ponúknu im nieèo zmysluplné.

Ja som èítal prosby, a ako dos skúsený som si ich pred omšou neèítal , rád èítam z fleku. Ako som stál, len tak zletma som si pozrel tretiu prosbu, a so širokým úsmevom a pred sebou plnou lavicou hasièov som preèítal: „Bože zapá¾ v celom svete horiace ohnisko svojej lásky".

Pán farár na náboženstve hovorí deom: - Každý deò by ste mali urobi aspoò jeden dobrý skutok. Kto urobil vèera nejaký dobrý skuto? Hlási sa Janko, tak hovorí: - Tak povedz Janko, aký dobrý skutok si vèera urobil ty? - Ja som bol vèera u tety a keï som odchádzal, teda bola ve¾mi šastná.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zaèíname už !

vtipy Pýta sa uèite¾ dejepisu: "Èo vieme o ¾uïoch, ktorí žili v stredoveku?" "Že už všetci dávno pomreli.”

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

myšlienka

Ešte pochybuješ, èi máš ís do toho? Aj by si chcel nieèo robi, ale máš obavu, strach èi to zvládneš a ani nevieš ako na to? Skupina nadšencov, ktorým táto situácia tiež vadí si povedala, že skúsi pre nich pripravi projekt. Ale bez odvážlivcov ako si ty sa neuskutoèní. Ak si chlap na mieste, povieš áno a práve vstupuješ doò. Postupne sa dozvieš stále viac a viac. A že ide o dobrodružstvo, za to ti ruèíme.

www.minspravodaj.wz.cz

novinky

...vždy a všade

Aj náš projekt mS Tv t.j. miništrantskej televízie pokraèuje. Okrem videa z odpustovej slávnosti na S.Bani, prinášame aj prostredníctvom flash správ j dokument o odpustových slávnostiach v kaplnke sv. Róchusa na S.Bani a pri najstaršom kostole na území Prešova na Hrádku. Ak ste ešte neboli vo Viedni a nenavštívili ste ve¾kolepý Dóm sv. Štefana, tak si pozrite video dokument na našom video kanále. Adresa je: http://www.youtube.com/user/minspravodaj, alebo priamo cez stránku www.minspravodaj.wz.cz AK máte doma kameru ponúkame vám možnos sa pripoji a spolupracova na tomto projekte miništrantskej televízie. Viac informácií vám poskytne Stano Rentka (min.spravodaj@szm.sk)

Stretnutia miništrantov vo farnosti sú každý mesiac na fare. Presný termín je zverejnený v oznamoch -prevzaté-

aktivity a pozvánky pre miništrantov

17. 11.2010

november 2010

volley - ballový turnaj

stretnutie miništrantov fara -

miesto: CzŠ sv. Gorazda

miesto: fara

èas: bude upresnený (www.minspravodaj.wz.cz)

èas: bude upresnený (www.minspravodaj.wz.cz),Solivarský informátor

úèastníci: birmovanci, animátori, mládež, miništranti príïte podpori a povzbudzova team miništrantov

úèastníci: miništranti

Ak si chcete prihlási info: farský kostol: Tadeáš Benèo So¾ná Baòa: Patrik Seman alebo klikni na www.minspravodaj.wz.cz

27. november 2010 ples pre mládež miesto: Reštaurácia Šport èas: bude upresnený (www.minspravodaj.wz.cz) vstupné: do 3 € / info: Ján Goban, Ján Makara


4

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

èo sa deje vo svete

Stretnutie Benedikta XVI. s miništrantmi z celej Európy V rámci 10. európskej púte miništrantov v utorok 3. augusta 2010 prišli do Ríma na stretnutie s pápežom tisícky miništrantov zo 17 krajín Európy. Pú organizuje „Medzinárodné združenie miništrantov“ (CIM) a jej tohtoroèná téma je: „Pi z pravého prameòa”. Stretnutie sa zaèalo predpoludním slávením Eucharistie na rôznych miestach Ríma, vopred urèených pod¾a národností. Popoludní o 16.00 hod. sa mladí pútnici stretli na Námestí sv. Petra. Tu po hudobnom úvode sa o 17.00 hod. zaèala vigília, ktorá okrem iného obsahuje biblické èítania a spevy. Na námestí bola umiestnená aj bronzová socha sv. Tarzícia, patróna miništrantov, ktorej autorom je švajèiarsky umelec Bernhard Lang, ktorý – ako povedal - tiež bol v detstve miništrantom. Táto socha, vysoká 5 metrov a vážiaca 4 tony, neoslovuje len svojimi rozmermi, ale predovšetkým výrazom tváre, v ktorej sa zraèí sviežos, pokoj, veselos a vyrovnanos. V rukách, ktoré sú spojené vo výške srdca, ukrýva sv. Tarzícius nevidite¾ný poklad. Na veèernom kultúrno-duchovnom programe sa zúèastnilo 45000 úèastníkov púte z Nemecka, 3100 z Rakúska, okolo 1200 miništrantov z Maïarska, viac ako 1000 z Talianska, 800 zo Švajèiarska a viac ako 200 miništrantov prišlo zo Slovenska. Stretnutie sa ukonèilo modlitbou vešpier. Na konci si miništranti medzi sebou vymenili svoje šatky rôznych farieb pod¾a krajín, z ktorých pochádzajú. V druhý deò stretnutia, v stredu 4. augusta, sa títo mladí služobníci oltára zúèastnili na generálnej audiencii so Svätým Otcom. Po privítaní národných skupín predseda CIM, Mons. Martin Gächter, svätiaci biskup v Bazileji (Švajèiarsko), pozdravil pápeža a odovzdal mu bielu šatku na pamiatku púte. Po slovách Benedikta XVI. a jeho požehnaní miništranti Európy vzdali poctu pápežovi nemeckými piesòami so sprievodom orchestra z Hamburgu.

Aj slovenskí miništranti sa stretli so Svätým Otcom

9

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

Táto sv. omša sa nazýva roráty, pretože týmito slovami zaèína introit (vstup) sv. omše (Rorate caeli = Rosu dajte nebesá). Krásny je aj dôvod slávenia pred svitaním, lebo v tmách pohanských bludov a v tmách dedièného hriechu zasvitla ¾udstvu spása, keï sa narodila „ranná hviezda“ - Panna Mária. Tretia adventná nede¾a – nazvaná pod¾a jej introitu ako nede¾a Gaudete (Radujte sa!) sa môže slávi v ružovom ornáte (ak nie je k dispozícii, je legitimné použi fialovú farbu). Je to na znak toho, že sa máme radova, lebo príchod Krista je už blízko. Do adventu spadá spomienka na sv. Mikuláša (6. 12.). Isto vieme, že sv. Mikuláš nie je americký „Santa Claus“, popíjajúci Coca-Colu, hoci preklad by aj sedel, a že nespúša darèeky dolu komínom. Sv. Mikuláš bol biskupom v meste Myre (Malá Ázia). Bol ve¾mi dobroèinný, chudobným dával tajne v noci do príbytkov svoje dary, aby nezbadali, kto je ich dobrodincom. Práve na tú pamiatku sa na deò sv. Mikuláša obdarovávame malými drobnosami. Liturgickou slávnosou v advente je Sviatok nepoškvrneného poèatia Panny Márie (8. 12.). Cirkev mám v tomto sviatku predkladá k neomylnej viere, že jedine blahoslavená Panna Mária bola zvláštnou milosou uchránená od dedièného hriechu. Krásne zvyky adventného èasu – ako je adventný veniec, so štyrmi svieèkami,

udalos symbolizujúce štyri adventné týždne, adventný kalendár a iné, je dobré odporúèa ako typický prvok pre toto obdobie. Týmto spôsobom sme dospeli v tomto krátkom exkurze do adventného obdobia k jeho koncu a k zaèiatku obdobia Vianoèného. Avšak o Štedrom dni – závere adventu a zároveò zaèiatku Vianoc, ako aj o celom Vianoènom období, jeho sviatkoch ako aj o názvoch vianoèných sv. omší si napíšeme až tesne pred Vianocami. zdroj: http://nizny.hrusov.rimkat.sk/view.php?cisloclanku= 2006121102

S¾uby miništrantov farnosti Prešov- Solivar

„Srdeène pozdravujem miništrantov zo Slovenska. Pod¾a príkladu svätého Tarzícia slúžte ve¾kodušne Ježišovi prítomnému v Eucharistii.“ Týmito slovami pozdravil Svätý Otec Benedikt XVI. miništrantov zo Slovenska, ktorí sa v stredu 4. augusta 2010 v rámci púte miništrantov zúèastnili na generálnej audiencii.

všetky fotky nájdete na farskej stránke: www.solivar.fara.sk


8

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

liturgický rok

Adventné obdobie Mnohí kresania urèite vedia, že u nás, popri tzv. kalendárnom roku (obèianskom roku) – ktorý je rozdelený pod¾a pohybu našej Zeme okolo Slnka a je plne prispôsobený telesným potrebám a biorytmu èloveka, existuje aj tzv. liturgický rok. Ten je viac prispôsobený duši èloveka, lepšie povedané nadprirodzeným veciam, ktorých stredobodom je Ježiš Kristus. Cirkev posvätila celý rok spomienkami na to, èo Kristus urobil pre naše spasenie a to sám, ale aj skrze svojich anjelov a svätých. Každý jeden deò v roku je posvätený liturgickými úkonmi Božieho ¾udu, najmä však eucharistickou obetou (okrem Ve¾kého piatku) a liturgiou hodín. Podobne, ako kalendárny deò, tak aj liturgický deò trvá od polnoci do polnoci, avšak oslava nedele a slávnosti sa zaèína už veèer predchádzajúceho dòa (tzv. vigília). Podobne ako kalendárny alebo školský rok, aj liturgický má svoj zaèiatok. Nedávno sme slávili nede¾u Krista Krá¾a (34. nede¾a v období cez rok) a tým sme vstúpili do posledného týždòa liturgického roka. Ak sa pozrieme do katolíckeho kalendára, uvidíme, že nasleduje tzv. advent. A práve adventné obdobie je zaèiatkom liturgického roka. Jedným z významov adventného obdobia je skutoènos, že je èasom prípravy na slávnos Narodenia Pána, v ktorom sa pripomína prvý príchod Božieho Syna medzi ¾udí. Inak povedané, úlohou adventu nie je vytváranie stresu z behania po obchodoch a zháòania darèekov pod stromèek, ale štyri adventné nedele majú pripomína dobu 4000 rokov, v ktorej starozákonné ¾udstvo oèakávalo príchod Spasite¾a. Advent – zo slova „príchod“ - je prípravné obdobie na pripomenutie si prvého príchodu Spasite¾a, ale je aj èasom, kedy sa má ¾udská myse¾ zameriava aj na oèakávanie druhého Kristovho príchodu na konci vekov. Adventná doba sa zaèína prvými vešperami nedele (inak možno poveda v predveèer – t.j. v sobotu), ktorá pripadá na 30. novembra alebo mu je najbližšia (môže to by v rozmedzí od 27.11. - 3.12.) a konèí sa v predveèer slávnosti (t.j. na Štedrý veèer) Narodenia Pána (25. decembra). Nedele tohto obdobia sa nazývajú Prvá, Druhá, Tretia a Štvrtá. Ako už bolo spomenuté, poèas adventu si možno všimnú dve èasti: oèakávanie Krista na konci èias a príprava veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. 17. december je deò, ktorý je predelom a preto možno poveda, že dni od 17. do 24. decembra vèítane, sú bezprostredne zamerané prípravou na slávnos Narodenia Pána.

Oèakávanie druhého príchodu potvrdzujú aj modlitby prefácií, napr.: Prvá adventná: „Lebo pri svojom prvom príchode... splnil pradávne pris¾úbenia a otvoril nám cestu do veènej spásy, aby sme pri jeho … druhom príchode dostali pris¾úbený dar spásy, ktorý … bedlivo a túžobne oèakávame.“ Druhá adventná: „Jeho predpovedali všetci proroci, panenská matka ho … nosila pod srdcom, Ján ohlasoval jeho príchod a ukázal na neho … nám dáva milos, aby sme sa s radosou pripravovali na slávnos jeho narodenia, aby nás našiel bedli … jasa na jeho slávu.“ V advente sa èíta z Knihy proroka Izaiáša, ktorého texty predstavujú túžbu po oèakávanom Mesiášovi. V evanjeliách poèúvame od Lukáša a Matúša o udalostiach, ktoré predchádzali narodeniu Ježiša – predstavujú veriacim osobu P. Márie, osobu Jána Krstite¾a. Túžbu po Mesiášovi možno od 9. stor. charakterizujú tzv. „Ó antifóny“ (antiphonae maiores). Každá z nich zaèínala písmenom „Ó“. Ono vyjadrovalo tú preve¾kú túžbu: O Sapienta (Ó, múdros), O Adonai (Ó, Pane), O Radix (Ó, koreò), O Clavis David (Ó, k¾úè Dávidov), O Oriens (Ó, hviezda, èo vychádza), O Rex gentium (Ó, Krá¾ národov), O Emmanuel. Tieto antifóny možno vidie v breviároch pred Magnifikátom, ale aj ako alelujové verše v dòoch od 17. do 23. decembra. Skúsme si, pri liturgii naozaj vypoèu uvedené prefácie a antifóny a tak sa hlbšie ponori do tajomstiev slávenia sv. omše. Cirkev aj vonkajšími prejavmi chce poukáza na zvláštnos tohto obdobia. Je to predovšetkým pri liturgii používaním fialovej farby (okrem sviatku a 3. adventnej nedele), ktorá zostala ešte z dôb, kedy mal advent kajúci charakter, hoci nikdy sa nechápal v takom istom zmysle ako Ve¾ký pôst. Dnes, po Druhom Vat. koncile, preto nie je vôbec nutné v advente sa posti, hoci pôstnu disciplínu (piatky) treba zachova rovnako ako v období cez rok. Podobne ani Štedrý deò nie je dòom prísneho pôstu.(V minulosti bol, vïaka èomu sa nám zachoval zvyk jedenia ryby). Ak na deò nepripadá žiadny sviatok, v nedele sa vynecháva aj Glória – najbližšie zaznie na vigíliu Narodenia Pána – t.j. na Štedrý veèer alebo na „polnoènej“ sv. omši. Tiež sa v advente neodporúèajú kona svadobné veselice a iné huèné zábavy, aby sa veriaci celou dušou a èo najlepšie – napr. aj dobrou sv. spoveïou, pripravili na Kristov príchod. Poèas celého adventu (s výnimkou nedie¾) sa pred svitaním môže slávi sv. omša k úcte Panny Márie.

5

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

spravodajstvo

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

Bratislavské misie... poh¾adom Solivarèana Poèas uplynulých dní (16.10.2010 – 24.10.2010) prebiehali v Bratislave misie. Ich hlavným mottom bolo „Evanjelium nádeje nemôže sklama.“ Záštitu nad nimi prevzali primátor hlavného mesta Andrej Ïurkovský, bratislavský arcibiskup - metropolita Stanislav Zvolenský a bratislavský gréckokatolícky eparcha Peter Rusnák. Samotným misiám predchádzalo množstvo vystúpení a aktivít, ktoré mali pritiahnu ¾udí poèas misií. Misie sa konali v 21 farnostiach Bratislavy a jej pri¾ahlých èastí. Zaèiatok misií odštartovala slávnostná sv. omša, ktorá sa uskutoènila 15. októbra v Katedrále sv. Martina. V tejto katedrále bola aj na záver misií t.j. 24.10.2010 spoloèná svätá omša. Ja som osobne navštívil sväté omše v centre mesta. Poèas celého týždòa sa slúžili sväté omše, prièom každá mala tematické zameranie na istú problematiku ako napr. obrátenie, smr, život... Mòa osobne zaujala kázeò spojená so smrou a poslednými chví¾ami ¾udí na tomto svete. Z tejto kázne mi najviac zarezonovala veta: „Kajaj sa a rob pokánie, pretože už rastie strom, z ktorého bude urobená tvoja truhla!“ Je to trošku tvrdé, ale presne to vystihuje na akú chví¾u sme na tejto zemi. Okrem svätých omši sa konali aj stretnutia pre seniorov, lekárov a zdravotníkov, pracovníkov masmédií, pre manželské páry, stretnutie a beseda s podnikate¾mi, ale i program pre rozvedených. Myslím si, že tento týždeò si každý kto chcel prišiel na svoje. Avšak jedinou podmienkou bolo, že sa mu muselo chcie. :) -Lukáš Šalamon.-

Stretnutia miništrantov

Vo farskej sále sa 17. 10. 2010 konalo stretnutie miništrantov farnosti Prešov - Solivar. Na tomto stretnutí sa miništranti dohodli na novom systéme bodovania, boli informovaní o aktivitách pre miništrantov na nasledujúce obdobie.

Miništranti z farského kostola si rozdelili služby cez týždeò. Miništrantské stretnutie sa zakonèilo modlitbou. Takéto stretnutia budú každý mesiac.


6

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

Sv. Sv. Martin Martin zz Tours Tours

Sviatok: 11. november 4. storoèie Význam mena: zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi (lat.), prenesene bojovný Emblém: vojenský pl᚝, žobrák, hus; zobrazuje sa ako rímsky jazdec na koni alebo ako biskup Patrón vojakov, jazdcov, kováèov, zbrojárov, tkáèov, garbiarov, krajèírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásate¾ov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov, èistièov, uteèencov, väzòov, pastierov, d e b n á r o v, v i n o h r a d n í k o v, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov El Greco: Martin a žobrákSv. Martin sa narodil v meste Szombathely vo východnom Maïarsku okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec mal vysokú hodnos vo vojsku, bol tribúnom (plukovníkom). Rodièia sa presahovali do Pavie v severnom Taliansku. Neboli síce pokrstení, ale ve¾mi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosou a tvrdosou. Malý Martin bez vedomia rodièov zaèal chodi na stretnutia katechumenov (tých, èo sa pripravujú na krst). Keï mal pätnás rokov, mal by pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáèilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (Francúzsko). Martin sa však nepokazil. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voèi svojmu sluhovi, aj voèi chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keï stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe niè, a tak mu dal polovicu svojho pl᚝a. Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou pl᚝a, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneï na druhý deò sa dal Martin v meste pokrsti. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsatri rokov.

kto to bol?

Po èase odišiel z vojska, utiahol sa do samoty. Nejaký èas potom poèúval biskupa sv. Hilára v Poitiers (západná Galia) a potom odišiel za svojimi rodièmi, ktorí sa medzitým presahovali spä do Martinovho rodného mesta. Martinova matka sa stala tiež kresankou. Otec neopustil pohanské zvyky až do smrti. Martin sa stal neúnavným bojovníkom proti bludu ariánov. Tí ho však za to vyhnali z mesta. Chcel ís za Hilárom, no toho tiež stihol podobný osud. A tak sa nakoniec ocitol až na malom ostrove Galinaria oproti Janovu, kde osamote žil. Zaèiatkom roka 360 sa Hilár vrátil z vyhnanstva, Martin sa rozhodol ís za ním. Hilár ho chcel vysväti za kòaza, no Martin sa necítil hodný. Usadil sa radšej v meste Piktavium v Galii, kde žil v prvom galskom kláštore spolu s nieko¾kými mužmi.

V roku 371 sa uprázdnil biskupský stolec v meste Tours. ¼udia si žiadali, aby bol biskupom práve Martin. On samozrejme nechcel. No násilím ho vyviedli z jeho úkrytu, ktorý mal medzi husami, ktoré ho svojím gagotom prezradili. Kvôli tomu sa niekedy vyobrazuje s husou. 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Za svoje sídlo si zvolil miesto asi dva kilometre od mesta Tours pri rieke Loire, kde vystaval drevený kláštor. Žil tam aj s asi osemdesiatimi uèeníkmi. Niè nevlastnili, žili ve¾mi skromne. Martin zriedka opúšal samotu, ale vedel rázne zakroèi, keï bolo treba. Keï dal cisárov brat Valens upáli osemdesiat katolíckych kòazov, Martin sa vybral za cisárom Valentiniánom, aby ho napomenul. Valentinián si ho potom èasto volal ako poradcu na svoj dvor. Martin mal ve¾a zásluh aj na obrátení mnohých pohanov, ktorých bolo v okolí Tours ve¾mi ve¾a. Po zvyšok svojho života zostal skromným, poníženým, spával na holej zemi. Zomrel 8.novembra 397. Jeho telo pochovali 11.novembra na cintoríne za mestom Tours. Na tom mieste teraz stojí ve¾ký chrám, ktorý je mu zasvätený. www.knazi.sk

7

MINIŠTRANTSKÝ MINIŠTRANTSKÝ

2/2009

SPRAVODAJ SPRAVODAJ

Roèník: X.

Obèaník (nie)len pre miništrantov

Zdarma

èo je to? Kalich Liturgická nádoba, používaná hlavne pri slávení eucharistie na premieòanie vína na Kristovu krv a na jej distribúciu veriacim. Pán ježiš pri poslednej veèeri použil pohár, ktorého forma sa dnes dá iba zhruba predpoklada - odtia¾ legenda o svätom grále. Forma i materiál kalicha sa v histórii menili. Dnes sa na kalich vzahujú predpisy, ktoré hovoria o trvalom urèení na Božský kult (kalich sa žehná liturgickým obradom buï v omši, alebo - ak sa inak nedá - mimo omše) a predpisy týkajúce sa materiálu: má sa zhotovova zo vzácneho a trvalého materiálu, ak je to kov menej vzácny ako zlato, má sa aspoò vovnútri pozláti. Èo do formy sa na kalich vzahujú aj predpisy konferencie biskupov, ak také sú.

Korporál (l. corporale) Malá štvorhranná šatka, ktorá sa kladie pod kalich a paténu, alebo pod monštranciu. Zvyèajne sa zhotovuje z ¾anu, ale aj z bavlny a novšie i z umelých vlákien. V minulosti býval na okrajoch èasto bohato zdobený.

Kostol Posvätná budova, urèená trvalým spôsobom na verejný Božský kult. Veriaci majú právo zúèastni sa v každom kostole verejnej bohoslužby (pod¾a noriem práva). Vstup do kostola poèas posvätných slávení je slobodný a bezplatný. Iné je to v poloverejných a súkromných kaplnkách. -zdroj: Christ-net.sk-

miništrantská univerzita . . katechizmus.. 827 „Kým Kristus, ,svätý, nevinný a nepoškvrnený‘,(1425-1429) nepoznal hriech, ale prišiel jedine preto, aby odèinil hriechy ¾udu, Cirkev zahàòa vo svojom lone hriešnikov, je svätá a zároveò stále potrebuje oèisovanie, ustaviène kráèa cestou pokánia a obnovy.“ (821) Všetci èlenovia Cirkvi, vrátane jej služobníkov, musia uznáva, že sú hriešnikmi. Vo všetkých je ešte pomiešaný – a to až do skonèenia èias – kúko¾ hriechu s dobrým semenom evanjelia. Cirkev teda zhromažïuje hriešnikov, ku ktorým už prišla Kristova spása, ale sú ešte stále na ceste posväcovania: Cirkev „je teda svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa; ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätos. Preto trpí a robí pokánie za tieto hriechy, z ktorých má však moc vyslobodzova svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svätého.“ 980 Pokrstený sa teda môže zmieri s Bohom(1422-1484) a s Cirkvou sviatosou pokánia: „Cirkevní Otcovia právom nazvali pokánie ,akýmsi namáhavým krstom‘, Táto sviatos pokánia je však taká potrebná na spásu pre tých, èo po krste padli, ako je potrebný sám krst pre tých, èo ešte nie sú znovuzrodení.“ 981 Kristus po svojom zmàtvychvstaní poslal apoštolov, aby v jeho mene hlásali „všetkým národom, poènúc od Jeruzalema,… pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,47). Apoštoli a ich nástupcovia vykonávajú túto „službu zmierenia“ (2Kor 5,18) nielen tým, že ohlasujú ¾uïom Božie odpustenie, ktoré nám zaslúžil Kristus,(1444) vyzývajúc ich, aby sa obrátili a verili, ale aj tým, že im krstom ude¾ujú odpustenie hriechov a že ich zmierujú s Bohom a s Cirkvou vïaka moci k¾úèov, ktorú dostali od Krista: Cirkev „dostala k¾úèe od nebeského krá¾ovstva,(553) aby sa v nej skrze Kristovu krv, pôsobením Ducha Svätého, odpúšali hriechy. V tejto Cirkvi opä ožíva duša, ktorá bola màtva následkom hriechov, aby žila s Kristom, ktorého milosou sme boli spasení.“


miništrantský spravodaj 3_2011