Page 14

mor: každá dedina má nejaké tie slávnosti alebo hody a keďže sa tu pestuje cibuľa vo veľkom tak práve ona je symbolom tých madunických. proste tradícia. ja ich ale nejak nepreciťujem takže viac vám nepoviem. treba prísť zažiť. mrv: tak ten sviatok sa nazýva cibuľové hody, alebo cibuľové slávnosti. vždy sú to nejaké predstavenia, koncerty a tak... a posledných asi päť rokov sa vždy nájdu dobravoľníci a snažia sa urobiť nejakú kokotinu z cibule, sochu alebo obraz a potom to posielajú do guinessovej knihy rekordov. kedy ste si prvý krát uvedomili, že máte talent? kedy nastal ten zlom a vy ste začali jazdiť aj mimo zaužívanej obecnej stoky? mor: keď prídem na to že nejaký mám, dám vedieť. hehe. ja som po čase začal jazdiť v piešťanoch a keď sa tam postavili nové prekážky chodievali sme aj tam. prvá súťaž, na ktorej som bol aj s braňom, bol és bus. v novom meste nad váhom prebehla kvalifikácia odkiaľ sa vybralo tridsať ľudí a išla sa tour po všetkých vtedy najlepších parkoch. spoznávaš ľudí, miesta, bavíš sa a skejtuješ celý deň. žiješ. mrv: podľa mňa tam moc talentu nebude – každý, kto tomu venuje toľko času, čo ja, sa to naučí. a zlom prišiel vtedy, keď začal jazdiť kámoš, ktorý chodil už na strednú školu do hlohovca, tak tam spoznal ľudí, čo jazdili v hlohovci a pamätám si, že keď som tam šiel prvý krát jazdiť, tak som to musel tajiť pred rodičmi, lebo som bol podľa nich primladý na to, aby som chodil niekde sám busom :D rozmýšľali ste niekedy nad tým, že prečo práve vy dvaja z tak malej dediny máte toľko talentu a patríte medzi slovenskú špičku? mor: nie. mrv: talent je na piču keď sa tomu nevenuješ. my sme sa tomu venovali, lebo nás to bavilo a preto si myslím, že sme sa dokázali vyjazdiť aj tu na dzedzine.

sketord number three  
sketord number three  

third issue of the only slovak skateboard magazine

Advertisement