Issuu on Google+


05 Posol Panny Márie ľudia ako my 08 10 14 20 22

Vzťahy na diaľku

on&ona

Vianočná Salónka google.sk Marián Kuffa rozhovor Prijatie do ZMM čo bolo? Zmysel Vianoc komix

24 Z anjelskej lavice IV anjelikov kútik 29 Vzácne Facebookové priateľstvá online 33 Advent v modernom svete očakávanie 34 Vianočná spomienočka príbeh 37 Vianoce Vianoce 40 Vianoce a očakávanie radosti Vianoce 41 Vianočný pozdrav pre ZMM vianočný odkazovač 42 Ján Košturiak: Úvahy na každý deň knihy 45 Roztlieskavačky tanec Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra, IČO 37 860 399 • Internet: www.zmm.sk • Kontakt: Ing. Kristína Deáková• Telefón: 0904 344 744 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Ing. Kristína Deáková • Redakčná rada: Jozef Šabo, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Bc. Mária Berkešová, Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Bc. Hana Gvozdjáková, Simonka Trecaková, Michal Šutka, Terka Šabíková, Baška Bittalová• ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

02 | obsah


Úvodník Milí priatelia! Opäť sa nám skončil jeden kalendárny rok. Dúfam, že viete aký. „No predsa 2012“, tak by ste odpovedali asi všetci. Ale to som nechcel počuť, to vie predsa každý. „Rok viery, rok spolupráce, rok zmien v ZMM“- možno by som počul aj takéto

čo moju vieru oslabilo, otriaslo. Verím v  Boha? Alebo sa učím denne v každej situácii aj veriť Bohu? Spolupráca – úžasná vec, aby si na všetko nebol sám. „Ponáhľame sa spolu ako

2012 = rok spolupráce

odpovede. Každý máte kus pravdy, lebo taký rok 2012 naozaj bol. Bol? Na to si musíme odpovedať každý sám za seba. Viera – obrovský dar, ktorý si dostal ako kompas na cestu životom. Podarilo sa mi v minulom roku rásť vo viere? Urobil som aspoň maličký krok vpred? Alebo nie-

jeden tím“ – aspoň v našej hymne. A ako to bolo naozaj? Dokázal som spolu pracovať? Alebo som chcel byť len spolu, bez práce? Alebo iba pracovať, bez spolu? Každý sám, aby sa mi dostalo uznania, aby som si niečo dokázal, aby som bol lepší, šikovnejší, obľúbenejší ako tí druhí? Tak veľmi potrebujeme jeden druhého. úvodník | 03


Bohatstvo je ukryté v každom z nás. Tak sa skúsme navzájom obohacovať! Zmena – celý život je jedna obrovská zmena, vo všetkom. Keby sme sa nemenili, znamenalo by to, že už nežijeme. Postrehol som aj ja v minulom roku zmenu? Bola k lepšiemu? A čo ZMM? Zmenilo sa niečo v mojom postoji, v mojom nadšení pre mladých, v mojej práci animátora, vedúceho, člena predsedníctva,…? Chce to zmenu, ak… Som unavený, nevládzem, neviem, ako ďalej. Dovoľme Bohu, aby nás menil. Aby použil to dobré v nás a ukázal, čo dokáže! Ale to musím chcieť a už to je zmena. Zabudol som pripomenúť jednu dôležitú charakteristiku minulého roka. Rok strachu, reklamy a obáv z konca sveta. Tak

taký rok 2012 isto nebol. Nič sa nestalo, svet sa nezrútil. Možno len tým, ktorí naleteli a mysleli si, že sú múdri. Hoci skončil rok s číslami 2 0 1 2, predsa len neskončili výzvy, ktoré nám ponúkal. Budem rád, ak sa pri nich aj v tomto novom roku zastavíme. Už teraz vieme povedať, že rok 2013, ktorý sme začali, je rokom viery, rokom 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, že je rokom misie v ZMM. A uvidíme, čoho všetkého ešte. To vie len Boh. O každom z nás, o všetkých našich mladých. Nech je pre nás hlavne rokom dôvery voči Bohu. Rokom túžby byť stále s ním. Rokom snahy byť aspoň o trocha lepší. Prajem všetkým požehnaný rok!

2013 = rok misie

04 | úvodník

P. Tomáš Brezáni, CM


Posol Panny Márie Baška Bittalová a Terka Šabíková Ján Didak (Juan Diego) Cuauhtlatoatzin (hovoriaci orol – ten, ktorý hovorí rečou orla), či Ioannes Didacus z pôvodného mena Jochanán, čo znamená Boh je milostivý, Bohom daný, milostivý Boží dar.

Svätý Ján Didak (Juan Diego) Cuauhtlatoatzin

Narodil sa približne v roku 1474 v osade Cuautitlan, neďaleko Mexico City. Bol horlivým kresťanom, čo sa prejavilo aj vtedy, keď sa mu ako 57-ročnému zjavila Panna Mária na kopci Tepeyac. Podľa

a zeme. Je mojím želaním, aby mi tu postavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu, chcem preukázať a venovať ľuďom. Ja som Vaša milostiplná matka, matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí ma ľúbia, ktorí ku mne volajú, ktorí majú ku mne dôveru.

„Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to?“

údajov to bolo 9. decembra 1531. Podľa životopisu začul spev a následne zazrel krásnu mladú ženu, ktorá na neho volala menom. Počas zjavenia k nemu Panna Mária prehovorila: „Mám ťa rada, môj drahý syn. Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých, Pána neba

Tu chcem vypočuť Váš plač, Vaše starosti, zmierniť a liečiť Vaše utrpenie, Vašu núdzu a Vaše nešťastie. Tu Vám budem utierať slzy. Bež teraz k biskupovi a povedz mu, čo si videl a počul.“ Po týchto slovách padol Juan k jej nohám a povedal: „Šľachetná Pani, idem splniť tvoje želanie.“ Tieto okolnosti biskupa presvedčili a na určenom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Za dva týždne na Tepeyacu postavili malú kaplnku, kam v slávnostnej procesii priniesli obraz Panny Márie, ktorý nebol namaľovaný ľudskou rukou, ale vznikol zázračne. Okrem tohto zjavenia mal však Juan aj ďalšie. Jeho strýko ťažko ochorel, čo ho úplne zdrvilo a dostal strach, či to prežije. Keď raz bežal do farského kostola po kňaza, po ceste sa mu zjavila Panna Mária a dala mu otázku: „Čo sa stalo, moje draľudia ako my | 05


Panna Mária ho ešte poslala na vrch, na ktorom normálne rástli len kaktusy a  snáď aj ležal sneh, nazbierať kvety, ktoré mali byť zjavením pre biskupa, nakoniec našiel a nazbieral krásne, voňajúce kastílske ruže. Keď išiel ukázať ruže biskupovi, na jeho plášti sa spolu s ružami zjavil zázračný obraz Panny Márie. Biskup jeho slovám uveril a dal postaviť chrám a poslal Juana aj s doprovodom znovu na Tepeyac, kde sa mu zjavila Panna Mária ešte štyrikrát.

hé dieťa?“. On jej vysvetlil, že sa ponáhľa do mesta po kňaza, pretože strýko je veľmi chorý. Panna Mária mu povedala: „Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá tvoju tvár a tvoje srdce zatemniť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej nemoci alebo nijakého trápenia, nijakej bolesti. Či nie som tu, tvoja matka? Nie si tu ty v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac ako to? Nenechaj sa kvôli chorobe tvojho strýčka znepokojiť, lebo on na túto chorobu nezomrie. Práve teraz v tomto okamihu je vyliečený.“ Po tomto zjavení Juanov strýko skutočne vyzdravel. 06 | ľudia ako my

Po dokončení chrámu sa oň Juan staral a stal sa kostolníkom a prichádzajúcim pútnikom rozprával svedectvá a  povzbudzoval ich. O chrám sa staral do konca života. Životnú silu naberal z Eucharistie.

Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. po návšteve Mexika v roku 2002. Juan bol pokorný, láskavý a starostlivý človek, nežil v prepychu a netrpel žiadnou vážnejšou chorobou, mal však výnimočný život. Panna Mária sa mu viackrát zjavovala a niektoré stretnutia boli ževraj dohodnuté. Nebol to len taký obyčajný Mexičan. Bol to muž, ktorý bol priateľom, synom a poslom Panny Márie!


Všetci môžeme byť poslami Panny Márie, aj samotného Boha, môžeme byť ich priateľmi, Božími deťmi... Je to na nás! My si môžeme vybrať, aj keď už nám titul Božie dieťa pridelený bol. Rozhodnutie byť Božím dieťaťom je tá najlepšia cesta životom. Toto rozhodnutie sľubuje bezhraničnú a neutíchajúcu lásku, pomoc a ochranu – úplne zadarmo, bez nejakých dlhov a splácania.

„Dieťa moje, Ty ma možno nepoznáš, ale Ja o tebe viem úplne všetko, viem o tom, kedy si sadáš a kedy vstávaš… Dobre poznám všetky tvoje cesty… Poznám dokonca aj počet vlasov na tvojej hlave… Stvoril som ťa na svoj obraz… Vo mne žiješ, hýbeš sa, proste si… Pretože si mojím potomkom… Poznal som ťa skôr, než si bol počatý… Vybral som si ťa, už keď som plánoval Stvorenie sveta… Tvoj život nie je omyl, pretože všetky tvoje dni sú zapísané v mojej knihe… Ustanovil som presný deň tvojho narodenia a tiež to, kde budeš žiť… To, ako som ťa stvoril, vzbudzuje bázeň… Utkal som ťa v lone tvojej matky… A priviedol na svet v deň tvojho narodenia… Tí, ktorí ma nepoznajú, si ma nesprávne vysvetľujú… Nie som chladný ani hnevlivý Boh, ale som dokonalým vyjadrením lásky… Túžim ťa zahrnúť svojou láskou… Jednoducho preto, že si mojím dieťaťom a Ja tvojím Otcom… Ponúkam ti viac, než by ti kedy mohol ponúknuť tvoj pozemský otec…

Lebo Ja som dokonalý Otec!“ ľudia ako my | 07


Vzťahy na diaľku Mária Berkešová Pri slovnom spojení „vzťah na diaľku“ mnohým z nás prejde mráz po chrbte. Možno osobná skúsenosť alebo skúsenosť niekoho, koho poznáme, nás núti pochybovať a kladie nám otázku: je vzťah na diaľku vôbec vzťahom?

Ja osobne prežívam vzťah na diaľku a musím sa priznať, že to nie je úplne jednoduché. Je to taký hravý mix čokolády, orieškov, hrozienok a želé. Ak chceme dané ingrediencie použiť pri príprave sladkého koláča, musíme spojiť chute: čokoláda nám poskytne sladkosť, ale aj istú horkosť, rovnako ako oriešky a hrozienka spolu so želé môžu byť občas kyslasté. Možno nám jednotlivé suroviny samé nechutia, no pri správne nakombinovanom pomere a pri správnej technologickej úprave prinášajú radosť, sladký koláč je na svete a my sme náramne spokojní.

08 | on & ona

Dôvera a úprimnosť sú piliermi vzťahu, ak spadnú oni, spolu s nimi sa zrúti aj vzťah ako domček z karát.

Niečo podobné zažívame aj vo vzťahu na diaľku. Na jednej strane stojí proti nám veľký nepriateľ, ktorým je diaľka, chýba nám fyzický kontakt, pohladenie, objatie, spoločné prechádzky, výlety, jednoducho, spoločne strávený čas. Na strane druhej, stráviť čas spoločne môžete aj vo vzťahu na diaľku. Využite moderné výdobytky techniky – internet, mail, Skype, telefón, hoci aj každý deň – ak máte možnosť, alebo sa vráťte do minulosti a drahej/ drahému pošlite list. Dôležité je rozprávať sa, hovoriť o všetkom, čo zažívate, čo Vás trápi, hovorte o svojich pocitoch, ale aj o každodenných radostiach, starostiach… Čo je však veľmi dôležité, dohodnite sa vždy na tom, kedy sa najbližšie uvidíte, je to veľmi dôležité najmä z hľadiska viery vo Váš vzťah.


Nezabudnite snívať a plánovať spoločnú budúcnosť, spoločné výlety a  stretnutia. Nikdy neriešte závažné problémy cez internet, ani nezakončujte hovor hádkou. A čo je asi najdôležitejšie vo všetkých druhoch vzťahu – nikdy nestraťte vieru a buďte k sebe úprimní. Dôvera a úprimnosť sú piliermi vzťahu, ak spadnú oni, spolu s nimi sa zrúti aj vzťah ako domček z karát. Keď svetlé dni pominú a Vy sa dostanete do fázy dennodennej rutiny, nikdy nezúfajte, pretože pokiaľ svojho priateľa/ priateľku skutočne milujete a je aj Božou vôľou, aby ste boli spolu, Boh Vám dá toľko odvahy, sily a milostí, aby ste v skúške vernosti obstáli. Ja osobne Vám prajem, aby ste vieru vo Vašu lásku nikdy nestratili.

Modlitba za správny výber životného partnera: Nebeský Otec, stretol /-la/ som človeka, ktorý ma potešuje svojou prítomnosťou. Je to ten, ktorého si mi určil do manželstva? Pomôž mi správne sa rozhodnúť. Daj, aby som sa nezameral /-la/ len na vonkajší výzor, na krásu tela, ale aby som pozoroval /-la/ skutočné hodnoty človeka. Ty vieš, že Ti chcem verne slúžiť, daj mi vybrať si toho /tú/, ktorý /-rá/ ma v tom podporí a spolu so mnou bude plniť Tvoju vôľu. Vieš, že moje srdce je hladné po láske a potrebuje sa o niekoho oprieť. Nakloň srdce človeka, ktorého si mi vybral, aby odpovedalo na moju samotu a mohlo ma milovať čistou a úprimnou láskou. Požehnávaj Pane našu lásku. Amen

on & ona | 09


Danka Stanovčáková O vianočnej salónke, o skutočnom dare Vianoc, ale aj o darovaní, sme sa porozprávali s rímskokatolíckym kňazom Jurajom Juricom, ktorý študoval v Ríme a momentálne pôsobí ako učiteľ kanonického práva a zároveň ako cirkevný sudca na Arcibiskupskom súde v Košiciach.

Vianočné salónky a iné vianočné ozdoby často zdobia naše vianočné stromčeky. Bez nich by sme si ani nevedeli predstaviť tieto sviatky. O. Juraj, máte radi sladké prekvapenia? A ako vyzerá vianočný Rím? Môžeme tam nájsť vianočné salónky alebo niečo iné, typické pre toto mesto?

Juraj Jurica Rím.-kat. kňaz košickej arcidiecézy. Vysvätený v roku 2002. Je vyučujúcim kánonického a civilného práva na Teologickej Fakulte KU, Metropolitným sudcom a členom presbyterskej rady košickej arcidiecézy. Spolupracuje s TV LUX a rádiom LUMEN. Svoje príspevky publikuje na http://jurica.sk/

Áno, mám rád aj sladkosti aj prekvapenia! Keď sa to spojí v sladké prekvapenie, tak je radosť dvojnásobná. Musím však povedať, že ako dieťa som sladkosti mal oveľa, oveľa radšej. Teraz si ich dám skôr na doplnenie energie ako kvôli chuti. Asi to už ide s vekom. Čo sa týka slávenia Vianoc na Slovensku a v zahraničí, tak z vlastnej skúsenosti môžem s radosťou povedať, že Vianoce na Slovensku sú jedny z najkrajších! Naše zvyky, koledy aj výzdoba vytvárajú niečo, čomu oprávnene hovoríme čaro Vianoc. Čo sa týka Ríma, tak ako v temer všetkých európskych mestách dominuje uliciam


vianočné osvetlenie a zhon. Vianočné stromčeky majú tak ako u nás. Dve veci sú však naozaj originálne. Sú to veľké jasličky na námestí Sv. Petra vo Vatikáne a betlehemy v príbytkoch Talianov. V žiadnej

„…Vianoce sú naozaj o darovaní a prvý, kto s tým začal, bol náš nebeský Otec, ktorý nám daroval svojho Syna.” talianskej domácnosti nemôže betlehem chýbať. Je to snáď pre to, že prvýkrát bol betlehem vytvorený práve v Taliansku v dedinke Greccio sv. Františkom. V jeho tvorbe sú súčasní Taliani naozaj veľmi vynachádzaví a originálni. V samotnom Ríme je vo vianočnom období dokonca niekoľko výstav betlehemov. Každá farnosť si robí vlastný betlehem a temer každý rok sa jedná o nové zobrazenie.

rý večer je naozaj štedrý. Dominuje mu veľká bábovka, ktorá sa volá panettone. Je jej niekoľko druhov, môže byť plnená krémom či čokoládou a dokáže byť naozaj veľmi chutná. Vzhľadom na to, že mám tri sestry, ktoré už teraz majú vlastné rodiny, Vianoce trávim striedavo u niektorej z nich spolu s našou mamou. Takže v posledných rokoch sa vraciam k osvedčenej kapustnici a kaprovi. Sú to vzácne momenty, ktoré nám dávajú príležitosť si uvedomiť, že Vianoce sú naozaj o darovaní a prvý, kto s tým začal, bol náš nebeský Otec, ktorý nám daroval svojho Syna. My sa tak snažíme túto Božiu štedrosť napodobňovať nielen hmotnými darmi, ale aj darovaním seba samých našim najbližším. Naši blížni, najblížnejší, sú práve v našej rodine. V živote milujeme a dávame natoľko, na koľko sme sami milovaní, obdarúvaní v našich rodinách.

Vianoce sú časom, kedy je rodina spolu pri štedrovečernom stole, pri stromčeku a vzájomne sa obdarováva. Ako sa slávili Vianoce u Vás doma, na čo si dodnes pamätáte, ako to bolo v Ríme a ako je to teraz, kde pôsobíte? U nás sme doma mávali vždy kapra, ktorý už 2-3 dni pred Štedrým večerom plával vo vani. Zemiakový šalát, množstvo koláčov a samozrejme kapustnica tiež nemohli chýbať. K tomu bobaľky. Spomienky na Štedrý večer sú najsilnejšie z detstva, ale teraz začínam romantiku Vianoc prežívať akoby opäť. V Ríme kapustnicu nemajú, ale stôl na Štedgoogle.sk | 11


Kedy sú podľa Vás Vianoce najkrajšími a čo je potrebné urobiť, aby sme ich naplno prežili aj v tomto Roku viery? Som presvedčený, že krása Vianoc záleží od otvorenosti náruče, s akou ich prijmeme. Adventná príprava cez liturgiu, dobrú sv. spoveď a akéhosi stíšenia sa, práve pre to, že je okolo nás toľko hluku, dokáže každého z nás urobiť citlivejšími

však posilňuje už dnes. Približovanie sa k Vianociam má v nás zobudiť vedomie, že netúžime ani tak po daroch, ako po Darcovi! Rásť v Roku viery znamená v prvom rade upevňovanie vzťahu s Bohom, ktorý sa stal človekom. Aký odkaz môže dať Svätá nazaretská rodina pre naše rodiny?

Je zjavné, že každá ľudská rodina je povolaná k  tomu, aby bola „svätou rodinou“, teda spoločenstvom svätých. Jasne o  tom hovoria aj dokumenty II. Vatikánskeho koncilu, ktorého 50. výročie začiatku sme si v októbri pripomenuli. Každý z nás je povolaný k svätosti. Ak sa o 12-ročnom Pánu Ježišovi v evanjeliu na tieto sviatky. Vo všetkých kresťanských píše, že bol poslušný svojim rodičom, krajinách kresťania samozrejme slávia bolo to pre to, že Mária a Jozef poslúchali narodenie Ježiška, aj keď všetci v posledBoha. Žili v láske k Bohu a k ľuďom. To ných rokoch skôr vidíme, že sme často najlepšie, čo môže každé dieťa dostať, sú pokúšaní sláviť narodenie Spasiteľa „bez práve milujúci rodičia. Oslávenca“. Vianoce sa prežívajú a oslaRodina je miesto, kde sa dieťa (a aj dospevujú v  našom vnútri. Mal pravdu jeden lý) učí milovať, deliť sa, žiť v spoločenstve. svätec, keď povedal: „Ježiško sa môže naNásledne potom v živote môže natoľko rodiť aj tisíckrát milovať, nakoľko bolo v Betleheme, milované, preukázať „Ježiško sa môže narodiť aj skutočné Viaštedrosť natoľko, na noce začnú, keď tisíckrát v Betleheme, skutočné koľko sa s veľkorysosVianoce začnú, keď sa narodí v ťou už stretlo. sa narodí v tvotvojom srdci“. jom srdci“. To, V tejto súvislosti mi čo je teda naozaj prichádza na um výveľmi dôležité, rok írskeho spisovateje vzbudiť si naozajstnú túžbu stretnúť sa ľa Flora McCarthyho – „Boh stvoril muža na Vianoce s Kristom. K Vianociam sa a ženu a vytvoril z nich rodinu, aby nám má človek približovať s nádejou, ktorá je už tu na Zemi dal pocítiť, ako sa raz budevlastne akási sila z budúcnosti, ktorá nás me mať v nebi.“ 12 | google.sk


Vy, ako cirkevný sudca, často vidíte banálnosti, ale aj vážne dôvody, kedy sa manželstvo rozpadá. Poraďte mladým, ktorí sú vo vzťahoch a túžia si založiť rodinu, na čo nemajú zabúdať pri randení. Je radostné si uvedomiť, že najlepšie a najistejšie sa budú snúbenci jeden k druhému približovať vtedy, ak sa budú zároveň približovať k Bohu. On sám je prameňom všetkého ich dobra. Sv. Písmo jasne hovorí, že “ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“. Mladé páry určite cítia, že stavajú iba dom, ale chcú vytvoriť - domov! Teda nie iba zhluk tehál, ale spoločenstvo milujúcich sa ľudí. Vzájomná úcta a rešpekt má byť základom. Je teda ideálne, aby sa navzájom spoznávali v rôznych situáciách a často spolu komunikovali. Neobmedzovať ich stretnutia iba na zábavy, ale stretať sa aj pri aktivitách vo farnosti, štúdiu, práci. Dôležité je pozorovať, ako sa ten druhý správa vo vzťahu k iným, kde je často bezprostrednejší a jeho reakcie a postoje sú rôznorodejšie. Je dobré, ak sa snúbenci neboja spolu hovoriť aj o dôležitých témach, ako sú viera, spoločné deti, trávenie voľného času, vzťah k ich pôvodným rodinám, spoloč-

nosť. To sú otázky, na ktoré budú raz mať spoločné názory. Chlapec a dievča v kresťanskom páre vedia, že vedení Duchom Svätým ich Božia milosť radostne prevedie týmto obdobím ich života a nechá v ich životoch vyrásť niečo naozaj veľké! Aké prianie by ste chceli popriať všetkým ZMM-ákom k tohtoročným Vianociam:)? Najlepšie sa na Vianoce môžeme pripraviť práve spolu s Pannou Máriou. Nikto neočakával narodenie Spasiteľa tak túžobne ako ona – Jeho Matka! Cirkevní otcovia prvých storočí sa zhodnú na tom, že každá kresťanská duša má na svet priviesť Krista. Želám Vám, nech sú to najkrajšie Vianoce vo Vašom živote, lebo každý rok také môžu byť. Nech sa stretnú rodiny a ako sa na sv. omši modlíme, „nech Pán Boh k sebe privedie všetky svoje roztratené deti“ - nech sa zároveň Pánu Bohu splní Jeho sen o nás, aby sme Ho prijali do našich sŕdc. Potom sa už každý bude môcť tešiť na šťastné, požehnané a skutočnou veselosťou naplnené Vianoce.

google.sk | 13


Marián Kuffa Anežka Nebusová Pokora, úprimnosť a láska. Tieto tri slová perfektne vystihujú človeka s obrovským srdcom, dp. Mariána Kuffu. Napriek jeho zaneprázdnenosti si našiel na nás čas a zodpovedal na otázky našej šarmantnej reportérke Anežke Nebusovej. Prinášame Vám druhú časť rozhovoru…

1.

To, čo robíte, je v očiach nás mladých výnimočné, vieme, že silu čerpáte od Pána Boha. Povedzte nám, ako vstúpiť do takéhoto vzťahu s Bohom, aby sme sa aj my nebáli byť akční pre Božie kráľovstvo? Pán Ježiš chce, aby sme boli praktickí veriaci, nie len teoretickí. On nebol len teoretik, ale predovšetkým praktik. To, čo rozprával, aj robil. Matka nás učila, že vždy, keď nevieš niečo rozhodnúť, pomodli sa k Duchu Svätému a keď si v nebezpečenstve k Panne Márii. No, a ja som stále v nebezpečenstve alebo treba niečo rozhodnúť, tak som donútený, dotlačený, raz k Matke Božej, raz k Duchu Svätému. :) Takže, nemám v prirodzenosti tú nábožnosť, ale skôr som bol dotlačený nebezpečenstvom a nutnosťou rozhodovať. Tak mám vo veľkej úcte Božie milosrdenstvo. Obraz Božieho milosrdenstva tu máme v každej miestnosti, no a Pannu Máriu tak isto. Aj keď dakto pomáha pri tých bezdomovcoch, tak tam treba dávať pozor na jednu vec, lebo aj Božie milosrdenstvo má predsa svoje hranice, nekonečné. Ľudia 14 | rozhovor

niektorí: „Ako to má nekonečné hranice?“ – Áno. Buďte jednoduchí ako holubice a opatrní ako hady. Keď budete len jednoduchí bez opatrnosti, stanete sa naivkami a keď vás ešte niekto napomenie, stanete sa pyšným človekom. Dakto, kto


má skúsenosti a napomenie a ty nič, prerazíš mantinel a už si mimo. Keď budeš len opatrný bez jednoduchosti, staneš sa zbabelcom. Povieš: „Joj, vrahovi nejdem pomáhať, joj, prostitútke – to nie“. Jednoduchí ako holubice a opatrní ako hady, zľava jednoduchosť, sprava opatrnosť, a  tým smerom môžeš vykročiť a môžeš nasledovať Krista donekonečna. Mať milé

„A keď opakuješ skutky lásky, tak máš milé srdce, si milosrdný. Takíto ľudia sú potom nežní, príjemní, ale vždy užitoční pre našu spoločnosť.“ srdce znamená byť MILOSRDNÝ. Čo je to milé srdce? Opakuje skutky lásky. No a ako môžeš opakovať skutky lásky, keď nemáš lásku. No ako ju chceš nabrať, keď nemáš nádobu? A tá nádoba, do ktorej sa naberá láska, sa volá Pokora. A kedy si opravdivo pokorný? Ak svoje hriechy vidíš, priznáš a vyznáš. V tú ranu ťa napĺňa Duch Svätý a už máš nádobu pripravenú

a Boh ti ju naplní láskou. A láska je, ako to pekne Paľko Hudák hovorí, to sú 3 D-čka: dať druhému dobro. A keď opakuješ skutky lásky, tak máš milé srdce, si milosrdný. Takíto ľudia sú potom nežní, príjemní, ale vždy užitoční pre našu spoločnosť. Práve ste nám odpovedali na ďalšiu otázku, ktorá je: Napriek tomu, že ste rozbehli veľké diela, pri stretnutiach s  Vami stále vnímame jednoduchosť a  ľudskosť. Nemáte problém vystúpiť pred dav ľudí a predniesť super kázeň, ale ani obliecť si montérky a robiť s Vašimi ľuďmi. Mohli by ste poradiť naším mladým, ako ostať pokorným a skromným aj vtedy, keď niečo veľké dokážeme? Jeden z najväčších prejavov pokory je sv. spoveď. Základ je naučiť sa dobre spovedať, to znamená vyznať sa zo všetkých hriechov. Skúsený spovedník hneď zbadá, či má pyšného človeka alebo pokorného. Ak sa naučí vyznávať všetky hriechy, tak má srdce čisté. Srdce čisté nie je srdce prázdne, ale srdce čisté je srdce plné Boha. rozhovor | 15

2.


A potom všade, kde ideš, Boh ide s tebou, no a to je tajomstvom úspechu. To je požehnanie Božie, prítomnosť Božia. Boh miluje pokorných ľudí. Mne až tak nevadia tvoje hriechy, tvoje nedostatky, poklesky, ukáž mi tvoj softwarový program - ten je na srdci. Softwarový program, ten sa opravuje na kolenách. Kľakni, pokor sa pre Bohom, Boh miluje pokorných ľudí. Nebo je plné prúserárov, sú tam aj prostitútky, samozrejme, Magdaléna je tam, sú tam vrahovia, no Dávid zabil, Mojžiš zabil, nerváci, Mojžiš aký bol nervák, sú

tam zlodeji, tunelári – Matúš, Zachej. Nebo je plné prúserárov, len jeden jediný hriech tam nie je, a to je hnusná, prašivá pýcha. Boh sa pyšným protiví, pýcha peklom dýcha, pýcha predchádza pád. Pýcha je nezriadená túžba vyniknúť. Pokora je pravda. Byť pravdivý pred Bohom: áno som alkoholik, som narkoman, som gambler, ja zhreším s každou jednou babou, keď už nie telesne, tak aspoň v myšlienke, ja som zlodej, atď. To sú moji chlapci. Ak v pokore dvíhajú ruky, Boh je s nimi a Pán Boh miluje pokorných ľudí. Ste kňaz, ktorý je intenzívne vyhľadávaný nielen ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc duchovnú a telesnú, ale aj médiami. Ako si strážite svoje súkromie, čas na seba, na modlitbu. Zažili ste už syndróm vyhorenia? Mohli by ste dať radu našim mladým, ako „nevyhorieť“? No, vyhorí len človek zapálený. Len ten môže vyhorieť. Ten, kto nie je zapálený, taký zamestnanec, jemu nehrozí vyhorenie. Diabol je prefíkaný, on nás vyčerpá na dobrých veciach. Keď je dakto dobrý a snaží sa žiť podľa evanjelia, on vie, že ten nepôjde až tak do takých ťažkých hriechov, tak ho vysilí najprv na tých dobrých veciach a keď je vysilený, tak vtedy príde ten pokušiteľ. Potom čerpať naozaj ten vzťah z Pána Boha je dôležitý. Svätá omša, sv. prijímanie a modlitba, to sú takým zákla-

16 | rozhovor

3.


dom a toto si tak dosť strážim. Ráno máme vždy prvú sv. omšu, predtým ruženec, za tým ruženec, na obed ruženec a večer ruženec. Denne sa modlím 4 ružence, aj keď mám zhon, denne sa aj tak tie 4 ružence pomodlím. Pri sviatosti oltárnej sa snažíme byť, máme to aj v našich pravidlách, aspoň hodinu. No, je to ťažko celý deň pozliepať, ale dá sa to. Pretože sme skôr taká činná vetva ako kontemplatívna, ale toto musí tam byť. Ako idete bez jedla do lesa a poviete si, že nepotrebujete chleba. Prvý deň vydržím, druhý deň sa motáš a tretí deň ti sekera vypadne a poletíš dolu. Tak, ako potrebujeme chlieb, pokrm pre telo, tak potrebujeme aj pre dušu, „fitness“, aby sme nevyhoreli. Normálny muž nedvihne len tak 100 kg, ale keď pocvičí pol roka, tak on 100 kg dvihne. No a keď chce zdvihnúť 100 kg, tak čo musí spraviť? Denne cvičiť, najesť sa a potom relax. Preložme do duchovnej oblasti: zdvihnúť 100 kg činku znamená zvládnuť manželstvo, kňazstvo, otcovstvo, tak to je taká sto kilová činka. :) Tak musím cvičiť. Pokrm je najprv sv. omša, sv. prijímanie, modlitba, cvičenie - to sú dobré skutky, sebazápor, almužna, no a relax znamená, tam kde je ten látkový metabolizmus, kde to premieňam ten pokrm na svaly, to sa volá kontemplácia - modlitba. Tak vtedy sa stávame praktickými kresťanmi.

V jednom zo svojich príhovorov citujete pieseň speváka Joža Ráža „chcem sa z teba napiť“. Už asi viete, kam smeruje naša otázka :) alebo skôr prosba o povzbudenie, ktorého nikdy nie je dosť. Ako byť tou studničkou, z ktorej sa môžu ostatní napiť čistej vody? To sa ma raz mladí pýtali: - Pán farár, čo poviete na tú pesničku ´Chcem sa z teba napiť´? Ja hovorím: – Super, len je tam pomiešaná žiadostivosť a láska. Ináč, keby to trošku upravíte, je to super. – Prečo? – No chcem sa z teba napiť a pôjdem tam, kde až tvoja duša pramení. – A kde pramení tvoja duša? – No v Bohu. Čiže, len v tom musíme najprv rozlíšiť žiadostivosť a lásku. Žiadostivosť a láska sú podobné ako vajce vajcu. Jedno je slepačie, druhé je slepačie, jedno je biele, druhé je biele, jedno je oválne, druhé je oválne, rovnako ťažké, rovnako veľké, ktoré chceš, to je jedno. To rozhovor | 17

4.


nie je jedno. Živé vajce a smradľavé vajce. Živé, keď zješ, to ťa posilní a smradľavé, to ťa otrávi. Taký rozdiel je medzi žiadostivosťou a láskou. Na prvý pohľad sú rovnaké, ale podľa obsahu spoznáme, že nie sú rovnaké. Ako rozoznáme, ktorá je ktorá? Taká narkomanka mi hovorí: „Ako mám rozoznať, ktorá je ktorá?“ – Veľmi jednoducho: žiadostivosť berie a láska dáva. Pozriem na svoje dievča, čo by som jej ešte nevzal? Pokoj duše, dobré meno, čistotu.

taký trošku neistý, lebo oni hľadali. Judáš, ten sa nepýtal, ten bol suverénny: urobte koridor, urobte uličku, tu si posadajte, urobte toto, tamto, ešte dobre, že tí sedliaci ma tu majú – to bol Judáš. On si myslel, že je nenahraditeľný. Pokorní ľudia sa pýtajú. Pýtaš sa vôbec v modlitbe? A kedy naposledy? Pokorný človek sa pýta, ak sa pýta, znamená to prejav pokory. Už ten postoj pred Bohom, pokorný postoj pred Bohom, už to je nádherné, by som pove-

Naopak, čo by som jej ešte mohol dať, ako ju obohatiť? Ak ťa tvoj kamarát obohacuje, voláme to láska. Ak ťa okráda, voláme to žiadostivosť. On to môže hocijako nazvať. To, že sa pýta čokoľvek, ako vytvoriť zo svojho srdca tú nádobu, už to je prejav pokory. Pyšní ľudia diktujú a pokorní sa pýtajú. Preto starozákonní muži, hoc boli veľkí prúserári, obsiahli milosť v  Bohu, lebo boli opravdivo pokorní. Ich život bol

dal podtlak, ako vysávač hneď, čo priťahuje Ducha Svätého. Pokorný sa pýta. Snaž sa byť pokorný. Svoje hriechy, keď vidíš, priznáš a keď vyznáš, si opravdivo pokorný. V tú ranu Duch Svätý ide do tvojho srdca. Začni sa pýtať, dobre sa začni spovedať a vytvoríš priestor pre Ducha Svätého. To ťa vtiahne ako do vysávača, to tak vcucne :) a už je to v tebe. Skade to on má? Skade to ona má? To Duch Svätý

18 | rozhovor


5.

A čo dávať? Lásku. Aby mlaje v nej, v ňom. A to dí ľudia sa naučili v dnešnej prečo, veď on nie je „Dávať seba a lásku. ťažkej konzumnej spoločtaký čnostný človek? Znamená to aj rozlišoAle je opravdivo vať, čo je to žiadostivosť, nosti v takom obrovskom pokušení, kde vám všetko pokorný, pokorná. čo je láska…” ponúkajú, aby ste sa naučili Pokora je ten kľúč dávať. Dávať, dávať a dávať. k čistému srdcu. Byť Dávať seba a lásku. Znamená to aj rozopravdivo pokorný, znamená byť pravlišovať, čo je to žiadostivosť, čo je láska divý pred Bohom. Ak budeme pravdiví a  potom dávať sám seba. Ponúknuť Ježipred Bohom, tak Boh miluje slabých ľudí, šovi sám seba, byť praktickými veriacimi. mimoriadne ich miluje. Ak svoju slabosť Keď sa naučíte dávať, každý chce človespojíš s pokorou a kde sa to spája? Vo spoka, ktorý dáva. Aj manželka a potom ho vedi. Ak sa naučíme dobre spovedať, to je chce naspäť aj dcérka, aj matka, aj spoločten kľúč k úspechu. nosť chce. Aj on predtým, keď ho nikto nechcel, bol naučený brať, teraz my ho naučíme dávať. Tak toto mladým ľuďom Čo by ste odkázali mladým zo Združeprajem. Aby boli z tých chlapcov správni nia mariánskej mládeže? chlapi, naozajstní chlapi a aby ženy, dievčatá neboli mužatky, lebo je to škaredé. Aby ste sa nedali pomýliť dnešnou dobou, To najkrajšie na žene je ženskosť. Keď je ktorá je konzumná. Lebo bezdomovec sa stal preto bezdomovcom, lebo sa naučil žena ženou, vtedy je nenormálne príťažlivá, vtedy sa stáva nenormálne príťažlivou brať. My ho tu učíme presný opak – dávať. pre toho chlapca. Ženy, uspokojte sa s tým, že ste ženami. Nebojte sa, že ste menejcenné ako muži. Nie ste. Hneď po Bohu nasleduje žena, Panna Mária, žiaden pápež, ani biskup. Buďte spokojné. Byť ženou, nie pyšnou, ale hrdou na to, že si žena. Ženy nech sú ženami, žiadne mužatky a  muži mužmi. Najkrajšie na žene je ženskosť a  muž nech si zachová svoju mužnosť. Vtedy vlastne spĺňame Boží plán. Lebo Boh nás tak stvoril.

rozhovor | 19


Prijatie do ZMM Lucia Froncová

Dňa 8.12.2012 sme slávili Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Tento sviatok je hlavným mariánskym sviatkom aj Združenia mariánskej mládeže, spoločenstva mladých, ktoré si tento rok pripomenulo 10 rokov od svojho vzniku v Hlohovci. A ako býva zvykom, v tento deň sa koná aj prijatie nových členov a čakateľov. Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy za čakateľov boli prijatí:

Dominik Pecho, Adriana Gabrišová, Katarína Radovská a Kristína Dědová, a za členku som bola prijatá ja, Lucia Froncová. Deň predtým zavítali do Hlohovca aj rehoľné sestry z Nitry, sestra Mariana a ses-

20 | čo bolo?

tra Žofia, aby sa stretli s tými, čo mali byť prijatí. Potom sme sa aj s našou vedúcou Monikou Hodálovou a sestričkami vybrali na pizzu, kde sme hrali hry a skvelo sme sa zabavili. Prišiel deň D. Všetci sme sa tešili, ale boli sme i trochu nervózni. Prijatie sa konalo počas sv. omše o 16.45, ktorú celebroval pán dekan Marek Jesenák. Všetky služby liturgie slova si rozdelili mladí zo ZMM a o hudobnú stránku sa postarali Jozef Púček a Ľubomír Petrek. Keďže sv. omša bola s platnosťou na druhú adventnú nedeľu, pán dekan sa vo svojej homílii zameral na prežívanie Adventu. Rozprával príbeh o otcovi, ktorý v rodine nadával a nedával si pozor, hoci mali malé dieťa,


a  až keď prvé slovo ich dieťaťa bola škaredá nadávka, zmenil svoje správanie. Aj Advent by mal byť časom premeny, kedy si pripomíname nielen Ježišove narodenie, ale i jeho druhý príchod. Aj v evanjeliu sme počuli, ako Ján Krstiteľ na púšti hovoril, aby sme vyrovnali Pánovi chodníky. Ide o náš duchovný život, aby sme duchovne prežívali Advent.

dobe sa nájdu mladí, ktorí sú ochotní nasledovať príklad Panny Márie. Po sv. omši nasledovalo slávnostné pohostenie v Mariánskej sále. Pán kaplán Róbert Vacula na úvod požehnal obetné dary a potom nasledovala prezentácia o ZMM, ktorú pripravila naša vedúca Monika. Veľmi dobre sme sa zabavili.

Po homílii nasledovalo samotné prijatie. My piati sme sa vybrali pred oltár, kde sme sa zasvätili Panne Márii a prijali sme medaile, čakatelia s bielou stužkou, ja s modrou. Po prosbách sme prinášali obetné dary, ktoré si tiež pripravili mladí. Omša potom pokračovala aj za účasti mnohých veriacich. Pri obrade prijímania tí, čo boli prijatí, prijímali pod obojím spôsobom. Potom ešte nasledoval príhovor pánovi dekanovi (ktorý aj tento rok padol na mňa) a potom aj pán dekan vyjadril svoju radosť z toho, že aj v dnešnej

Ďakujem pánovi dekanovi za slávnosť prijatia, aj Monike a ostatným členom, ktorí sa nám za celé tie roky venovali a  pripravili nám túto slávnosť. My, čo sme boli prijatí, sa budeme snažiť čo najlepšie nasledovať príklad Panny Márie a pomáhať duchovnému rastu nášho spoločenstva. Aby pod vedením našej Nebeskej Matky sme mohli aj my sami duchovne rásť a stávali sa čoraz lepšími kresťanmi aj ľuďmi.

čo bolo? | 21


Z anjelskej lavice IV Simonka Trecaková „Hurá, už je sneh, rozlieha sa smiech, deti kričia zvonček znie...“ spoznávate tieto slová, milí kamaráti? Verím tomu, že ani Vašim očkám neunikli zmeny, ktoré sa v posledných dňoch za oknami domov dejú a že zrazu je svet celý biely. Áno, prišla k nám ZIMA. A ako určite viete, v tomto období sa dá toho veľa zažiť. Pozývam Vás teraz trošku do tepla, aby som Vám porozprávala nejaké novinky z našej anjelskej školy. Tak čo? Idete?

Ako som už v úvode povedala, je tu krásny zimný čas. Vaše líčka sú už isto poriadne vyštípané od mrazu a na nose už určite pristáli nejaké tie kilečká snehových vločiek. No čo Vás asi najviac teší je to, že sú PRÁZDNINY :). Ach, ako dobre znie to slovko, že? Po skoro polročnom trápení máte trošku oddychu, ale čo je ešte dôležitejšie je to, že prežívate určite jedno z najkrajších období roka, a to Vianoce. Predpokladám, že každý z Vás vie, o čom tieto sviatky sú. Aj anjelici to vedia a aj preto sa tento rok rozhodli, že si to hore v nebi trošku oživia. Ich zvedavé očká zaleteli sem k nim na Zem a tu uvideli niečo, čo ich zaujalo. Čo to bolo? Čítajte a dozviete sa viac:

V nebi bol rušný deň. Anjelské chóry poctivo nacvičovali všetky možné nápevy a precvičovali svoje hlasivky. Veď na Zemi sa mala stať veľká udalosť. Mal sa narodiť Spasiteľ sveta. „Glória, in exelsis Deo“ všetci chýrni nebeskí speváci poctivo spievali. Iní ako len mohli v nebi upratovali, do čista leštili veľkú hviezdu, aby Panne Márii svietila na cestu a prali svoje rúcha, aby pri tom oznamovaní radostnej noviny ľuďom ich mali krásne biele. Nebeská škola sa počas tohto obdobia zatvorila a preto si aj naši kamaráti spokojne užívali prázdniny. Keď videli, čo všetko sa v nebi deje, chceli tiež pomôcť. Nevedeli však ako. Boli malí, a tak si pomysleli, že toho veľa asi neurobia. Vtedy však anjelik menom Vedko prišiel s myšlienkou, ktorá hneď rozžiarila ich tváričky. Povedal: „Minule som trošku skúmal v našej učebnici o človeku a všimol som si, že ľudia zvyknú mať na Vianoce doma veľký vyzdobený vianočný stromček. Navrhujem preto, aby sme si aj my takýto stromček postavili. Čo vy na to?“ Anjelici súhlasili a hneď sa rýchlym letom vybrali za ich pánom kotolníkom. Ním nebol nikto iný ako pestún Pána Ježiša, čiže svätý Jozef. Mal práve plné ruky práce, aby stihol všetku svoju robotu. Chystal sa totiž s Pannou Máriou na dlhú cestu. Preto anjelici neotáľali a hneď pána kotolníka poprosili: „Dobrý deň, pán kotolník“, začal anjelik Chrabrík „my vieme, že máte teraz veľa práce, ale mohli by ste pre nás niečo urobiť? Chceli by sme si tu v nebi postaviť vianočný stromček. Pomohli by ste nám nejaký nájsť?“ Pán kotolník sa usmial a súhlasne prikývol. Bol naozaj veľmi ochotný, ale skôr, než tak urobil, malých anjelikov ešte stihol 24 | anjelikov kútik


o niečo poprosiť: „Moji malí pomocníci, veľmi rád Vám s tým pomôžem, len potreboval by som od Vás jednu službu. Mám teraz trošku uponáhľaný deň a veľmi nestíham. Preto dokým nájdem ten správny vianočný stromček, chcem Vás poprosiť, aby ste mi odniesli do kuchyne tieto polienka. Sú pre pani kuchárku a súrne ich potrebuje. Pomôžete mi?“ Anjelikovia rýchlo polienka pozbierali, usmiali sa a odniesli ich hneď pani kuchárke. Keď vošli do kuchyne, všade to rozvoniavalo výbornou vôňou. Uprostred veľkej haly uvideli stáť obrovský hrniec a za ním pani kuchárku. Boli veľmi prekvapení, pretože túto osôbku ešte nevideli a zároveň ich zvedavé hlávky túžili zistiť, kto to vlastne je. Pani kuchárka spoznala ich túžbu, a tak im povedala: „Vítam Vás v nebeskej kuchyni. Však to tu rozvoniava perfektne? Priniesli ste mi polienka, ktoré potrebujem k vareniu a za to Vás odmena neminie. Vidím však, že ste trochu zo mňa zmätení, takže ak chcete, rada sa Vám trošku predstavím. Urobím to naozaj rada, ale ešte pred tým Vás chcem poprosiť, aby ste mi tie polienka poukladali tam pod sporák. Veľmi mi to uľahčí prácu. Ďakujem.“

Tak čo kamaráti, ste aj vy zvedaví na túto ďalšiu osôbku z nebeskej školy? Ak chcete, môžete teraz v tejto chvíli svojim kamarátom pomôcť. Myslím si, že sa tomu veľmi potešia. Pred Vašimi očkami teda ležia polienka, ktoré anjelici priniesli do kuchyne. Ako vidíte, nie všetky sú rovnaké. Skúste medzi nimi nájsť dve úplne zhodné polienka. Pod nimi nájdete jej meno a priezvisko.

Mária

Karolína

Lucia

Marillac

Labouré

Vicuňa

Lujza

Anna

Alexandrijská

Goretti

Meno pani kuchárky: sv. ................................. de .......................................... anjelikov kútik | 25


Tak čo, kamaráti, podarilo sa Vám to? Verím, že áno a tiež, že sa tešíte na nové dobrodružstvo, s touto úžasnou osobou. Počuli ste už o tejto pani kuchárke? Ak nie, tak počúvajte ďalej. Možno sa dozviete viac.

Anjelici sa veľmi zaradovali, keď zistili, ako sa volá ich pani kuchárka. Ako vždy, aj teraz boli veľmi zvedaví a začali sa vypytovať na jej život. Ona si samozrejme popri práci našla na nich čas a porozprávala im, aký mala ťažký život, ako prišla o manžela, ale aj o tom, že sa zoznámila so sv. Vincentom a spolu s ním založila jednu krásnu spoločnosť Dcér kresťanskej lásky. Bolo to veľmi príjemné rozprávanie. Čas rýchlo ubiehal, keď tu naraz zvonku začuli hlas: „Hej anjeličkovia, našiel som pre Vás ten vianočný stromček. Poďte si ho vyzdvihnúť!!!“ Vtedy si anjelici spomenuli, že ešte musia ísť za sv. Jozefom. Veď Vianoce tu budú čo nevidieť a stromček ešte nebol pripravený. Aj keď sa im nechcelo, museli sa s pani kuchárkou rozlúčiť. Tá sa na nich vôbec nehnevala. Na cestu im pripravila jeden plný košík medovníkových srdiečok a povedala im: „Moji drahí, verím, že viete, aké krásne obdobie je teraz pred nami. Ale skutočne viete, čo má tento sviatok pre každého jedného človeka znamenať?“ Anjeličkovia smutne pokrútili hlávkami na znak nesúhlasu. Pani kuchárka sa na nich usmiala a povedala im: „Perníčky, ktoré som Vám dala, skrývajú v sebe to malé tajomstvo, o ktoré sa chcem sa Vami dnes podeliť. Povešajte ich na vianočný stromček a to, čo v nich nájdete, potom povedzte všetkým deťom, s ktorými budete. Nech nikdy nezabudnú, o čom Vianoce skutočne sú.“ Anjeličkovia za darček pekne poďakovali a pani kuchárke sľúbili, že urobia tak, ako ich o to prosila. Rýchlo utekali za sv. Jozefom, ktorý ich už čakal s nádherným vianočným stromčekom. Vzali si ho a začali ho ozdobovať. Všetky medovníčky sa rozhodli naviazať na šnúrky a povešať ich na stromček. Lenže ako ich tak viazali, motúziky sa im akosi poplietli a oni stratili prehľad o tom, ktorý motúzik je spojený s daným perníčkom.


A toto je úloha pre Vás. Skúste rozpliesť jednotlivé motúziky a spojte dané číslo s jeho perníčkom. Pod perníčkami, ako vidíte, sú znova nejaké slová. Z nich potom poskladáte vetu, ktorá bude tým malým tajomstvom, ktoré pani kuchárka anjelikom nechala.

jediná

prišiel

nám

pravá

k

láska

Ježiš

Tajomstvo pani kuchárky:

1.

2.

3.

4.

-

5.

6.

7.

a anjelikov kútik | 27


Uffff, tak čo kamaráti? Zapotili ste sa poriadne? Musím uznať, že aj mne to dalo dosť práce. Anjeličkovia to teda poriadne zamotali, že? No, ale ak ste sa úspešne dopracovali až na koniec, tak Vám gratulujem, ste naozaj veľmi šikovní. Tajomstvo, ktoré ste odhalili, je myslím si tým najkrajším, čo naozaj so sebou Vianoce prinášajú. Skúsme preto anjelikom pomôcť. Nenechajme prácu o oznamovaní tejto radostnej zvesti len na nich. Ak sa s niekým dnes stretnete, skúste mu povedať túto radostnú zvesť. Veď o tom predsa Vianoce sú. 28 | anjelikov kútik

A ani sme sa nenazdali a je tu koniec nášho dobrodružstva a nielen to. Pomaličky je za nami náš prvý spoločný rok prežitý v triede anjelov. Tak čo, páčili sa Vám dobrodružstvá? Verím, že áno. Ďakujem Vám za to, že ste ma na tejto ceste sprevádzali a verím, že v novom roku sa uvidíme znova. Anjelikovia sa isto potešia, keď ich znova navštívite. A mne bude veľkou cťou Vás opäť sprevádzať. Preto na záver prajem Vám všetko len to najkrajšie do nového roku a príjemné prežitie zvyšku toho starého. Do skorého videnia, kamaráti…

Simonka


Vzácne Facebookové priateľstvá Vlaďka Martvoňová

Milí ZMM –áci! Keď som si prečítala odkaz od Kristínky, ktorý napísala na Facebooku do skupiny Lúče – redakčná rada, prvá moja myšlienka bola: Mňa sa to netýka, ja som Kristínke už poslala článok... Tak som na Kristínkin odkaz vôbec nereagovala. Keď som

mladých ľudí, ktorí napriek všetkým ťažkostiam naozaj veria Bohu a Panne Márii, čo v dnešnej dobe naozaj nie je ľahké. Ísť a kráčať pevne a odhodlane za svojím cieľom. Mnoho ľudí je takých, že chodia na svätú omšu, ale mimo kostola, žijú

však na Facebooku dostala od Kristínky mail, že mám aj ja niečo napísať, tak ma to veľmi potešilo z dôvodu toho, že je veľmi veľa mladých, ktorí chcú písať do Lúčov. Ja som už dôchodkyňa a za pár rokov už aj stará. :( Veľmi ma teší Váš záujem, drahí ZMM- áci! Je nádherné po rokoch pozorovať, ako sa veci menia, naše Lúče sú stále nové, iné, plné svojského pohľadu

akoby Boh vôbec neexistoval, čo je naozaj veľmi bolestivé. :( Preto Vás veľmi prosím, drahí ZMM- áci, vydržte, majte odvahu žiť pre lásku, nebojte sa, veď Boh je s nami a je nekonečná láska! Posolstvo a poslanie Lúčov sa nezmenilo, vďaka Bohu, ani dnes. Hoci Lúče sa menia, posolstvo Lúčov zostáva stále to isté. My sme mládež, čo kráča za cieľom jasným. Slúžiť je naším online | 29


poslaním. My sme mládež, čo znáša aj nástrahy zlých, Mária nás dvíha v náručí. Ja verím, že aj vďaka Lúčom. Tak, keď som vypla počítač, už som v duchu videla, čo asi budem písať do Lúčov. Priznám sa, že som oveľa radšej, keď môžem písať svoj vlastný článok, ako keď som prepisovala článok alebo niečo iné. Vtedy to bolo také veľmi monotónne. Písať presne iba to, čo napísal niekto iný. Trvalo mi to veľmi dlho a mala som veľmi veľa chýb. Keď som si musela dávať pozor na každú bodku a otáznik. Ale čo bude potom, keď už nebudem mať o čom písať? :) Drahí ZMM-áci! Mám takú otázku. Predpokladám, že väčšina z Vás ste na Facebooku. Ale aký je Váš osobný názor na Facebook? Pozitívny alebo negatívny? Ja viem, nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Facebook má svoje klady aj zápory. Ako v určitom zmysle celý internet. Akurát si myslím, že ohľadom Facebooku si musíme dávať oveľa väčší pozor, čo tam zverejníme. Podľa môjho názoru, Facebook až príliš zasahuje do súkromia. Pomaly už každý vie náš denný jedálniček. Niektorí ľudia si dajú do statusu vo vzťahu s tým a s tým, ale za chvíľu sa medzi nimi

30 | online

niečo pokašle, dajú si, že už sú nezadaní, potom ich rieši celý Facebook, ľutujú ich a potom sú tí ľudia zasa spolu a takto to ide stále dookola. Človek už ani nevie, kde je vlastne pravda. Niektorí ľudia sú vo vzťahu čisto len preto, aby boli vo vzťahu. A to je potom pre obidvoch utrpenie. Ja som si nedávno aktualizovala profilové fotky. Jeden chlapec, ktorého ani osobne nepoznám, mi na Facebooku napísal správu, že prečo som si ich zmenila. Či ma osvietil Duch Svätý. Rozumiete tomu? Normálne som zostala zaskočená. Pritom som predtým naozaj nemala na Facebooku nič neslušné. Písal mi preto, lebo má priateľku na vozíku a ja som veľmi dávno bola jej spolužiačka.


Poviem Vám otvorene, veľakrát som rozmýšľala, že Facebook zruším úplne. Lebo mnoho ľudí si ma pridalo alebo ešte stále pridáva len preto, aby mali na Facebooku čo najväčšie číslo priateľov, čo sa týka počtu. Odkliknú mi, že sa im páči to alebo ono. Ale keď sa stretneme, zistím, že už sme vlastne úplne cudzí ľudia, že si vlastne vôbec nemáme čo povedať. Je veľmi ľahké niečo označiť ´Páči sa mi to´ alebo niekoho si pridať do priateľov, keď nás to

Ja by som vetu trošku pozmenila. Existuješ iba na Facebooku? Ale nie je to, vďaka Bohu, celkom tak. Mám na Facebooku aj pre mňa veľmi vzácnych ľudí, ktorí obohatili a stále obohacujú môj život. Mnoho z nich je práve zo ZMM. :) Kvôli nim Facebook rušiť nejdem, lebo na mnohých z nich mám, žiaľ, iba facebookový kontakt a keby som ho zrušila, nevedela by som už o nich nič, a to by bola veľká škoda… :( Pán Boh mi dal milosť spoznať takých-

nič nestojí. Ja som si mnoho takýchto takzvaných priateľov vymazala. Ešteže skutočné priateľstvo nevznikne jediným kliknutým na Facebooku. Rodí sa a postupne celý život dozrieva. Keby skutočné priateľstvo vznikalo len jedným kliknutím na Facebooku, ako rýchlo by toto priateľstvo začalo, tak rýchlo by aj skončilo. Ktovie, koľko skutočných priateľov by nám vlastne zostalo… Určite ste už počuli vetu ´Nie si na Facebooku? Neexistuješ.´ Táto veta odznela aj v niektorom čísle našich Lúčov.

to ľudí, napríklad najskôr cez Facebook a  potom osobne. Aj moje prispievanie do Lúčov začalo tak, že som najskôr štyri roky písala klasické e-maily našej bývalej koordinátorke ZMM, sestričke Beátke. Na sestričku Beátku mi dala kontakt zasa sestrička Veronika Hanáková, ktorá dlhé roky pôsobila v Dolnom Kubíne. Pamätám sa, že keď som od sestričky dostala prvý mail, myslela si, že som sa pomýlila. Prvýkrát sme sa osobne stretli po štyroch rokoch na Zlete v Trenčíne. Teraz je sesonline | 31


trička už dlhšie blízko nás, na Orave v Lokci. Posledne sme sa videli, keď bola v našej obci s  mladými predávať medovníkové srdiečka v rámci akcie Boj proti hladu. Naše stretnutia sú pre mňa tak vzácne a nádherné, že mne vždy od dojatia stisne srdce a slzy sa mi tlačia do očí.

„ako jedna veľká rodina”

Čo sa týka Facebooku, tak cezeň som najskôr spoznala pátra Kristiána, Martina Koleniča a potom na našich táboroch pre inak obdarovaných aj iných vzácnych ľudí s veľkým srdcom. Oni sú obrovskou oporou pre mňa a ja sa podľa svojich možností snažím byť oporou pre nich. Nevoláme si, nepíšeme len vtedy, keď niečo potrebujeme, ale aj vtedy, keď chceme o sebe naozaj vedieť, ako sa máme, a to je najkrajšie! :) Čo ma tento rok veľmi potešilo? Každý rok ma veľmi teší náš ZMM tábor. Teší ma, keď sa dostanem na ZMM akcie, kde sme všetci ako jedna veľká rodina, chválime Pána, ako aj na rôzne iné akcie, kde stretávam priateľov, môžem si s nimi naozaj z celého srdca a z plného hrdla zaspievať. Čerpám tak obrovskú silu kráčať ďalej! Alebo skôr lietať. Ako povedala moja kamoška. Ty nemôžeš chodiť, Ty môžeš lietať. No nie je to úžasné?! :) Takýmto vzpružením pre mňa bolo, keď ma Maťko Kolenič, na Facebooku nazval svojou kolegyňou. Je fajn, keď občas počujeme, že aj najmenšia pomoc môže mať veľký zmysel. Tiež milujem žalmy a spev 32 | online

všeobecne. Keď som si mohla zaspievať s Maťkom žalmy a so všetkými gospelové a iné pesničky, bolo to pre mňa veľkým darom! :)Priznám sa, že keď som dlho doma, nemôžem vydržať sama so sebou a odnesú si to moji najbližší. To ma veľmi bolí… :( Ale každý deň môžeme začínať stále odznova a oveľa lepšie! :) Tak prečo to neskúsiť? :) Tak čo? Facebook - áno alebo nie? Ja Vám zo srdca želám pravých priateľov aj na Facebooku. Avšak, nie kvantitu, ale kvalitu. Takých, kde priateľstvo bude pre Vás vzájomnou oporou, posilou a požehnaním! :)

Blížia sa Vianoce. Tak nám všetkým prajem Vianoce v duši celý rok, celý život! :) Dovoľ nám nabrať si zo štedrosti Tvojej lásky, dovoľ nám Ťa načerpať do všetkých dní, ktoré nám nadelíš! :)


Advent v modernom svete Zuzana Jančovičová Určite ste si už stihli všimnúť, že sa nám začalo obdobie Adventu, čiže nastáva čas stíchnuť a pripraviť sa dôkladne na príchod toho, ktorý nás nekonečne miluje po celý náš život.

Kto je ten, koho by sme mali tak túžobne očakávať? Pre niekoho je to malé dieťa zabalené v plienkach alebo, ako zvyknú hovorievať malé deti, malý Ježiško, ktorý príde na tento svet z lásky k nám, aby naplnil tento svet láskou, pretože On sám je plný dobroty a lásky voči nám ľuďom. Veď narodí sa Boží syn, ktorý nás tak nekonečne miluje a je ochotný preto, aby nám pripravil život večný, prežiť potupnú smrť na kríži. Ale ako máme správne privítať malé Jezuliatko? Isto ste postrehli viacerí a dáte mi za pravdu, že mesiac október ani poriadne neskončil a už sa zo všetkých možných strán na nás valila reklama, že sa blížia najkrajšie sviatky roka. V televízii začali

vianočné ponuky, v rádiách vianočné piesne. Má to byť skutočne tak? Dokážeme sa vôbec tešiť na tie sviatky, ktoré by mali byť plné radosti, pokoja, teda, ako mnohí vravia, mali by byť najkrajšími sviatkami roka? Začínajú postupne dni plné zhonu, každý sa za niečím naháňa, niekto nakupuje vianočné darčeky, iný zháňa čo najvýhodnejšie zľavy. Ale kedy myslíme na seba a na našu prípravu pred Vianocami? Treba sa aj nad týmto zamyslieť, moji drahí ZMM-áci, neutekajme s  dobou, ale pozastavme sa nad tým všetkým, či je to správne prežívať takto už spomínaný Advent. Ako som už v úvode spomenula, Advent má byť čas prípravy. Tak aj my venujme tejto príprave čo najviac času, aby sme naše srdce dôkladne pripravili na príchod tak pre nás vznešeného a veľmi milujúceho nášho Pána, Ježiša Krista. Skúsme sa každý deň na pár chvíľ stíšiť a rozjímať nad tým, ako aj ja vo svojom vnútri očakávam to vytúžené dieťa tak potrebné pre tento svet. Nech Vám v tom pomôže aj dôkladná vianočná spoveď, aby ste si prichystali čisté srdce pre toho, ktorý k nám príde v tom malom dieťati narodenom v chudobnej maštaľke v Betleheme. Prežite vianočné sviatky plné pokoja v kruhu svojich najbližších a tých, ktorých máte skutočne radi a nezabudnite pri tom aj na našu nebeskú mamku Pannu Máriu a do nového roka vykročte tou správnou nohou.

očakávanie | 33


Vianočná spomienočka Františka Šiškovičová

V očarujúcej zasneženej krajinke, v malebnej, no neveľkej dedinke, v starom skromnom domčeku žilo asi desaťročné dievčatko so svojou rodinkou. Keďže bol čas Adventu, všetci ľudia sa pripravovali na vianočné sviatky. V dedinke sa šírila vôňa čerstvo upečených medovníčkov a zelených jedličiek. Na uliciach sa jagal bielučký sneh, vianočné ozdoby a natešené očká detí. Všade bolo počuť ich radostný smiech. Doma sa zakrádali k napečeným cukrovinkám a tu i tam sa im aj nejakú z nich podarilo potajomky zjesť. Snažili sa vypátrať ukryté darčeky, aby sa v škole mohli

34 | príbeh

pochváliť, čo dostanú pod stromček. Deti sa doslova predbehovali, kto dostane viac darčekov, kto má lepšie koláčiky a krajší vianočný stromček. Iba jedny oči boli iné. Boli to oči tohto asi desaťročného dievčatka. Jej pohľad nebol upriamený na myšlienku o darčekoch, ktoré dostane. Nebol ani naplnený šibalstvom pri pátraní po koláčikoch. Vedela totiž, že tento rok je iný ako ostatné. Že tento rok nedostane darčeky a že tento rok by zbytočne hľadala koláčiky. Dievčatko v škole len sedelo, počúvalo veselé príbehy spolužiakov a tešilo sa


z krásy, o ktorej hovoria. No keď sa vracalo domov, jej oči sa naplnili smútkom, že tieto príbehy o krásnych Vianociach nie sú aj jej príbehom. Vošla dnu do chladného domčeka a utekala sa zohriať k  piecke. Pozrela sa okolo seba a  videla len jedinú izbičku. V  rohu bola kôpka matracov, ktoré každý večer rozkladali na zem, aby sa rodičia, stará mama a deväť detí mohlo vyspať. Zatiaľ, čo sa dievčatko zohrievalo, mamička varila na piecke riedku polievku, otecko prinášal drevo a starká háčkovala záclonku. Rodičia však smutní neboli, hoci mali omnoho väčšie trápenie. Trápenie, že si nemôžu dovoliť dať deťom to, čo ostatní rodičia môžu. Napriek tomu všetkému bol na ich tvári srdečný úsmev. Taký, aký mali na tvárach aj ostatní ľudia, ba priam ešte krajší, pretože siahal až do vnútra srdca. Dievčatko sa čudovalo, a tak sa spýtalo rodičov, ako to, že sa tak radujú, hoci nemajú nič a nebudú môcť oslavovať tak, ako iné rodiny. Vtedy si rodičia zavolali aj ostatné deti, otvorili veľkú knihu a prečítali príbeh. Príbeh o tom, ako sa narodilo malé dieťa v chudobnej maštaľke, zabalené v plienočkách a uložené v jasličkách. Povedali tiež, že toto dieťatko sa narodí aj tieto Vianoce a keď ho budú čakať, príde aj k nim a bude ich darom. Darom väčším a vzácnejším ako všetky ukryté darčeky spolužiakov, pretože s dieťaťom k nim príde láska. Aj keď tento príbeh dievčatko počulo mnohokrát, tentoraz sa mu vryl do srdca. Deti sa začali tešiť a pripravovali

sa na Vianoce s očakávaním tohto dieťaťa. Na Štedrý deň im už vôbec nebolo smutno z toho, že pod stromčekom si nenašli darčeky a pomáhali mamke pripraviť skromnú štedrovečernú hostinu. Keď bolo šesť hodín, pomodlili sa, prečítali si ešte raz príbeh o dieťatku menom Ježiš a pustili sa do jedla. Ako tak jedli, zrazu im niekto zaklopal na okno. Rodičia vstali a šli otvoriť. Dievčatko a ostatné deti netrpezlivo čakali, čo sa deje a kto môže klopať na okno v takýto deň a takúto hodinu. Počuli, ako sa dvere stále otvárajú a zatvárajú, otvárajú a zatvárajú a znova otvárajú. Snažili sa nazerať cez okná, no nevideli nič, len bielu snehovú tmu. Zrazu sa dvere poslednýkrát zavreli a už sa viac neotvorili. O malú chvíľku rodičia otvorili dvere do kuchyne a povedali, že tu bol nejaký cudzinec. Deti stále nechápavo hľadeli, čo sa príbeh | 35


stalo. Rodičia stáli vo dverách so slzami na krajíčku očí a po chvíli znova povedali, že tu bol nejaký cudzinec… a že im niečo priniesol. Vtom sa rodičia ustúpili z dverí a deti za nimi zbadali hŕbu škatúľ, ozdobených i neozdobených, ľahkých i  ťažkých, malých i veľkých. Deti začali skákať a kričať od radosti. Potom si posadali s rodičmi okolo vianočného stromčeka, spoločne rozbaľovali darček za darčekom

a  delili si hračky, perá, pastelky, knižky, dokonca aj hrnce a kuchynské riady. Ešte ani nestihli všetko rozbaliť a už bol akurát čas pobrať sa na polnočnú svätú omšu. A naozaj bolo čo oslavovať a za čo ďakovať. Takto si tieto Vianoce zapamätalo dnes už dospelé dievča, takto tieto Vianoce zostali v mojich spomienkach a v mojom srdci. Z darčekov sa toho už nezachovalo veľa a nikdy som sa ani nedozvedela, kto bol ten cudzinec, ktorý klopal na naše okno. Nie sú dôležité darčeky, ani koláče a ani vyzdobený dom. Jedinou dôležitou prípravou na Vianoce je otvorené a čisté srdce. Srdce, kde sa môže narodiť Spasiteľ, Kristus Pán. A keď príde toto malé dieťa, požehnáva a dáva, aj keď samé nemá nič. A nakoniec, len jedna vec z Vianoc zostane navždy. Je to láska. Láska, ktorú keď očakávame, skutočne príde.

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

(Lk 2, 14)

36 | príbeh


Vianoce Katarína Baranovičová a Jozef Púček

Zdravím Vás všetkých, milí priatelia ZMM-áci. :) Verím, že všetci sa tešíte na Vianoce. Určite budú pre každého niečím výnimočné :)

rozumie niektorý alebo niektoré z nasledujúcich významov:

Niečo takéto píšeme po prvýkrát a keď máme pravdu povedať, moc nás nenapadá, o čom tak písať. Hmmm, no o čom by sme Vám tak mohli písať? Čo by mohlo byť takou dobrou témou? Hej, hej, už vieme. Veď keď sme na začiatku spomenuli Vianoce, tak prečo práve im sa nevenovať? Skúsme sa teda pri tomto čítaní zamyslieť nad tým, čo sú to Vianoce a pre koho sú. Keď sme slovo Vianoce napísali do Googlu, tak nám našlo:

sviatok len v údajný deň (vtelenia a) narodenia Ježiša Krista, t.j. sviatok 25. decembra (do 4. storočia po Kr. sa narodenie Krista oslavovalo 6. januára), prípadne vrátane (najmä večera) 24. decembra; synonymá sú Narodenie Ježiša Krista, Narodenie Pána, slávnosť Narodenia Pána, sviatok Narodenia Pána, Božie narodenie, sviatok Božieho narodenia, Prvý sviatok vianočný, zastarano Boží hod, Svätá noc;

Vianoce alebo vianočné sviatky sú najmä (a pôvodne len) kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v  rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Presnejšie sa Vianocami

sviatok od večera 24. decembra (Štedrý večer) do 27. decembra alebo len do 26. decembra; (predsviatok Narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra (odovzdanie sviatku)

Vianoce | 37


Vianoce boli zavedené v 4. stor. po Kr. namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu (okolo 22. decembra), …

oslavovať a popritom zabúdajú na pravé čaro Vianoc a hlavne zabúdajú na pravého Oslávenca.

Dobre, ale dosť bolo týchto poučiek. ViaPresuňme sa teraz spoločne do našich noce si aj tak každý vysvetlí po svojom, myšlienok, skúsme si spomenúť na svoje podľa svojich tranajkrajšie narodenidícií… Ale pre nás ny, ktorých súčasťou kresťanov by mali boli párty, priatelia, byť vyvrcholením Pre koho Vianoce sú? darčeky… Adventu, ktorý je Na koho počesť sa slávia? prípravou na JežiMožno sa nám niešov príchod, ktokedy zdá slávenie rého narodenie cez Vianoc ako starý ne slávime. zvyk, no pretváranie Vianoc na moderné gýčové sviatky Možno by sa teraz už hodil koniec, ale nie je celkom ono. Ak chceme Vianoce podľa nás by to bolo priskoro, lebo ešte zobrať z  modernejšej stránky a zakomlen všetko vlastne začína, lebo zatiaľ tu asi ponovať ich do modernej sféry, nie sú nebolo toho veľa zaujímavého na čítanie, tou najsprávnejšou cestou práve reklamy, ale veríme, že nič teda nie je stratené. komerčnosť, vynechávanie krásnych vianočných zvykov, najdrahšie darčeky, kvaPrejdime teda teraz k tomu, pre koho sú litné jedlo a súťaže vo výzdobe. – je to dobrá otázka, že? Teda, ešte sme ju nepoložili: Pre koho Vianoce sú? Na koho počesť sa slávia? No pre koho, poviem Vám, že v tejto dobe mám problém s tým identifikovaním na čiu počesť vlastne sú. Ale pre nás ľudí Božích by to nemal byť zas až tak veľký problém. Prečo to ale spomínam, prečo sa toľko pýtam? Lebo mám vo svojich myšlienkach slovo materializmus, ktoré dosť hýbe dnešnými ľuďmi, a to aj mladšími aj staršími. No ak by ste to náhodou sami nevideli, tak si to môžete povšimnúť v prístupe ľudí k druhým, samotný prístup možno nie je zlý, ale to, čo z neho vyplýva, podáva nesprávny efekt Vianoc. Znamená to, že ľudia chcú dávať mnoho, že chcú veľa 38 | Vianoce


Prajeme Vám požehnané vianočné sviatky, nielen také obyčajné, ale naplno prežité s novonarodeným Ježišom vo Vašich srdciach .

Toto všetko nemá nič spoločné s Oslávencom. Aká by bola pre Vás oslava narodenín, ak by na Vašej narodeninovej párty boli všetci Vaši blízki okrem Vás? Predstavte si, že by ste išli po meste a na billboardoch by boli nápisy s Vašimi blížiacimi sa narodeninami. V televízii by firmy lákali na zľavy vďaka Vašim narodeninám. Ale čo by to znamenalo pre Vás? Dalo by to niečo Vám? Okrem toho by Vaše narodeniny vôbec neboli oslavované u Vás doma, ale niekde úplne inde. A my toto všetko využívame, nie že by to bolo zlé, ale skúsme si uvedomiť to, že centrum diania je priamo v nás a v našich kostoloch, v ktorých je všetko pripravené alebo sa pripravuje na príchod priamo do našich sŕdc. Nezabúdajme na to, lebo doba tohto sveta je silná, ale myslime na to, že Pán dá viac ako tento svet dáva. Veď koľko ľudí z Vášho okolia chodí na Vianoce do kostola? Pre koľkých z nás sú

Vianoce naozaj o Ježišovi? A to množstvo darčekov, ktoré dostávame… Nemal by byť obdarený práve Oslávenec? Nemal by byť oslávený práve Ježiš? Aký dar dávame jemu? Ak chceme modernosť vdýchnuť aj do Vianoc, možno by sme mali skúsiť inú cestu… Spievajme Ježišovi moderné radostné piesne, pripravujme sa na jeho príchod modernou cestou, odstraňujme hriechy zo svojho srdca a spravme jeho narodeninovú párty modernou, spievajme, radujme sa z jeho príchodu. Ukážme Ježišovi naše moderné oslavy. Nech robíme na Vianoce čokoľvek, robme to pre Neho! Obdarujme ho našou úprimnou radosťou z jeho príchodu a  prežívajme Vianoce v našich srdciach skutočne s Ním.

„Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý, Boh“. – Izaiáš

Vianoce | 39


Vianoce a očakávanie radosti Jozef Uhrík Advent je časom čakania na príchod Pána. Je to čas aj odriekania si obľúbených činností, čas stíšenia sa, čas pokánia a čas očakávania radosti. Je to čas, kedy sa tešíme na príchod Pána a On sa teší z nás. Po Advente nastáva nádherné obdobie - vianočné sviatky, ktoré sa oslavujú tradične v rodinnom kruhu.

Cez tieto vianočné sviatky nastáva v rodinách harmónia a pokoj, láska prúdi každým smerom a znejú úsmevy na tvárach ľudí aj v ich srdciach. V čase Vianoc sú ľudia k sebe vľúdnejší a ústretovejší. Mali by sme si navzájom odpúšťať chyby, odpúšťať aj nepriateľom tak, ako to robil aj Ježiš. Preto z nepriateľov treba urobiť priate-

Vianoce, čas kedy rozvoniava perníkové korenie, nádherná vôňa kapustnice, kapor a zemiakový šalát. Aj toto patrí k  Vianociam. Som človek, ktorý má rád tradície. Vianoce sa však postupne stávajú viac komerčnými a „svetskými“ sviatkami. Vytráca sa z nich to pravé, pretože obchodné domy majú Vianoce už takmer

ľov, aj keď to vôbec nie je ľahké. Veď Ježiš Kristus prišiel na tento svet preto, lebo nás miluje nekonečnou láskou. Aj On mal nepriateľov, no len takých, čo jeho pokladali za nepriateľa, ale On ich miloval a odpúšťal im. Pán aj nám odkazuje: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12,31). A jeho Lásku v tomto čase (a nielen v tomto čase, ale aj po celý rok) by sme mali medzi sebou šíriť ďalej.

v septembri a predbiehajú dobu. Síce darčeky samozrejme nie je dobré kupovať na poslednú chvíľu. Ale to, čo nám dal Ježiš Kristus svojim konaním tu na Zemi svojím zrodením, v obchodoch nezískame. Je to Láska. Ešte som nevidel v obchodnom dome predávať Lásku. Dar, ktorý je najvzácnejší pre každého. Urobiť radosť sa dá aj nehmotne, slovami „Mám ťa rád“ alebo „Milujem ťa“ :)

40 | Vianoce


Vianočný pozdrav pre ZMM Juraj Zlocha

Ave Mária! Všetkých Vás dnes pozdravujem. Chcem využiť tento čas, priestor a možnosti k tomu, aby som poprial a v modlitbách vyprosoval nám všetkým (celému ZMM) plnohodnotné prežívanie vianočných sviatkov. Veľmi cítim a vnímam, že pravý zmysel a význam Vianoc tomuto svetu akosi uniká. Často si dostatočne neuvedomujeme, že aj tieto sviatky majú byť pre nás pripomienkou veľkého Božieho plánu pre tento svet. Každý náš nádych, každý okamih nášho života je večne zapísaný v Božom srdci.

lovali byť hodnými tohto vyvolenia a aby sme si dennodenne mohli uvedomovať jeho hodnotu a dôležitosť pre náš život. Povedali sme nebeskej Mamičke svoje rozhodné: „Áno“. Chcem dnes prosiť Pána aj za vytrvalosť v tomto našom rozhodnutí. Prosím aj za to, aby sme dokázali byť oporou pre tých, ktorí sa toto vzácne rozhodnutie chystajú urobiť.

Nech je ZMM v roku 2013 spoločenstvom živej viery, aktívnou súčasťou Cirkvi a obrazom večnej materinskej lásky pre tento svet.

Dostali sme od našej nebeskej Mamulienky privilégium byť Jej vyvolenými deťmi, ktoré si osobitne Ona sama privinula k srdcu. Niektorých z nás toto veľké a vzácne privilégium ešte len čaká. Skrze nebeskú Mamulienku sme sa stali vyvolenými, ako VIP pre Boží plán. Panna Mária prechádza davom ľudí z celého sveta, aby si našla práve nás. Prechádza naprieč celou Zemou, aby nás mohla previesť nespočetným davom a my tak môžeme stáť vpredu spolu s Ňou ako Jej vyvolené deti. Modlím sa dnes za nás všetkých, aby sme sa vytrvalo usivianočný odkazovač | 41


Ján Košturiak: Úvahy na každý deň Diana Pallaghyová a Daniel Hrenák Zamyslenia a otázky o manažmente, podnikaní a živote. Tak znie podtitul. Predstavil som presný názov publikácie, ale ja si dovolím ho upraviť podľa dojmu, ktorý vo mne zanechal: “Ako zlepšiť manažment svojho života”. Téma ako stvorená pre novoročné obdobie, spojené s predsavzatiami a zásadnými životnými rozhodnutiami, téma, pri ktorej nejeden z nás sklopí zrak, téma, ktorú skoro vždy zničí naša slabá “pevná” vôľa :)

Môj prológ bol pútavý, ale slušnosť káže najskôr predstaviť rečníka – autora. V  tomto prípade je to, pre väčšinu asi neznámy, Ján Košturiak. Prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Vyštudoval odbor strojárska technológia na Vysokej škole dopravy a  spojov v Žiline. Dnes pôsobí ako vy-

sokoškolský profesor, okrem iného hrdo plní funkciu otca, verí Bohu, podniká v oblasti poradenstva a „koučingu“ podnikateľov a manažérov a okrem iného je aj autorom viacerých kníh. To je to, čo na Vás vybehne hneď v prvých sekundách po stlačení Enteru s jeho menom zadaným v Google, ale podstatné je, že všetky

„Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a peniaze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekologickými ranami.” tieto informácie sú dostupné z prvej ruky – priamo od neho na jeho blogoch a príspevkoch na webových portáloch. Viete, Ján Košturiak je iný ako ostatní. Nie je ten ukážkový autor kresťanskej literatúry, ktorý píše o veľkých vnuknutiach či nevysvetliteľných úkazoch. Ako sám hovorí: „V mojom živote neboli veľké a zlomové udalosti, horiaci ker alebo hromový hlas zhora”. V jeho písaní je ale 42 | knihy


badať niečo, s čím som sa už dlho nestretol. A to je skúsenosť, v ktorej jasne vidieť slová zakladajúce sa na reálnom príbehu. Určite presvedčil o tom, že vie, čo píše. Je rozdiel medzi písaním a písaním. Košturiak píše priamo, zrozumiteľne a kvalitne. Čo znamená kvalitne? Kus textu, ktorý ti nielen niečo dá, ale zároveň ti niečo iné vezme. Volajme to zámena. Literárny

lienku alebo inšpiráciu zabalenú vo vetách. Ponúka nám viac… a viac a viac. Aktívnu spoluprácu pri formovaní vlastného názoru.

barter. Jeden názor dobrovoľne vymeníš za predošlý a svoju víziu za pohľad toho skúsenejšieho.

témy, autorove myslenie je kompaktné skôr s myslením obligátneho kariérne cieľavedomého človeka a slová ako inovácia, efektivita, six sigma sú práve to, čomu by v tomto prípade veriaci ľud mimoriadne nerozumel. To ale nič nemení na duchovnom rozmere, ktorý táto kniha v sebe nesie. Viera v knihe nie je síce prezentovaná ako nástroj na dosiahnutie výborných podnikateľských výsledkov, ale ak čítate knihu s povedomím o autorovom živote a postoji, jeho myšlienky v stranách tejto knihy pochopíte v inej súvislosti a prípadne zameníte svoj starý názor za nový.

Texty v knihe Úvahy na každý deň sú (prekvapivo) úvahami určenými na každý deň. Krátke, nazvem to “kázne”, určené pre majiteľov firiem, manažérov, team leadrov, zamestnancov, študentov... Skrátka, pre každého, kto má chuť nechať sa motivovať a inšpirovať nielen finančným ohodnotením od šéfa či tučným prospechovým štipkom. Zamyslenia nie sú dlhé. Na hodnote im ale pridávajú záverečné otázky. Autor nám totiž nedáva len myš-

V tejto knihe nájdete kázne pre ľudí zo sveta manažmentu, preto netreba čakať niečo podobné tomu, čo počúvame v kostoloch. Iné publikum si vyžaduje iné

knihy | 43


Čas, vzťahy, vzájomné rešpektovanie, životné šťastie, optimálne rozloženie záťaže, koordinácia pracovných činností… oblasti, s ktorými sa stretávame dennodenne: v rodine, v škole, v práci. Niekedy sa to môže nazývať úplne inak, no idea za tými činnosťami je rovnaká. Ak Úvahy na každý deň čítate s týmto, obohatí Vás, aj keď práve nesedíte v kancelárii a nezodpovedáte za prácu celého teamu zamestnancov. Na portáli mojpribeh.sk uverejnil Ján Košturiak svoju kresťanskú skúsenosť, kde hovorí: „Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a peniaze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekologickými ranami.”

Ján Košturiak

Kniha sa ku mne dostala vo forme darčeka od Dianky. Je už po Vianociach, svetlá zhasli, koledy dohrali, no podobnými darčekmi s myšlienkami vo vnútri určite nič nepokazíte po celý rok. Za seba vám preto Úvahy na každý deň od Jána Košturiaka odporúčam.

44 | knihy


Roztlieskavačky Hana Gvozdjáková Ich povolaním je rozprúdiť atmošku… ich cieľom je vyburcovať hráčov k najlepšiemu výkonu a publikum k povzbudzovaniu… ich miestom je športová hala… ich terčom sú ich súperi… úspech športového družstva je aj v ich rukách – baby z tímu roztlieskavačiek :)

Presne tak, v tomto čísle Lúčov si povieme čo-to o roztlieskavačkách. Vedeli ste o tom, že prvými roztlieskavačkami boli vlastne roztlieskavači , teda muži? Mňa to dosť prekvapilo, pretože tento druh „tanca“ alebo možno i športu, mám stereotypne spojený práve s nežnejším pohlavím. Pravda je však taká, že pôvodne bolo všetko inak... Všetko sa začalo v USA v roku 1898 (teda pred 114 rokmi), kedy sa študent Johnny Campbell stal vedúcim skupiny, ktorá

mala povzbudzovať univerzitný tím hrajúci americký futbal. Zaujímavosťou bolo, že túto skupinu tvorilo dokopy šesť členov, z ktorých všetci boli muži. V tomto čase však „povzbudzovači” nepredvádzali nejaké tanečné kreácie, ako je tomu teraz, ich úlohou bolo iba opakovať viaceré pokriky, ktorými povzbudzovali svoj tím. Ženy sa k povzbudzovaniu (z angličtiny ´cheerleading´) dostali až v roku 1907 a počas a po druhej svetovej vojne začali roztlieskavaniu úplne dominovať.

tanec | 45


Terajšia podoba roztlieskavania je kombináciou gymnastiky, tanca, akrobacie a  vytvárania rôznych figúr. Každý tím má svoj špecifický dres, ktorý tvorí zväčša krátka sukňa a nejaké tričko. Výbavou “čírlíderiek” bývajú aj brmbolce, používané od roku 1965, a sem - tam sa používa i trampolína či megafón. Súčasťou roztlieskavacích tímov bývajú i muži, ktorí

maximálnej výšky sa môžu figúry vytvárať. Urobili tak po tom, ako sa v roku 2006 jedno dievča pri páde veľmi ťažko zranilo. Roztlieskavanie je fenomén a hlavne v amerických školách majú roztlieskavačky špeciálne postavenie. Teda, tak nám to aspoň naznačujú filmy z produkcie spoza veľkej mláky. Zvyčajne popisujú roztlieskavačky ako namyslené a veľmi pekné

pomáhajú hlavne pri vytváraní figúr či „vyhadzovaní“ roztlieskavačiek do vzduchu, aby tak mohli predviesť nejaký akrobatický kúsok.

dievčatá, ktoré nesršia veľkou dávkou inteligencie. To všetko je však stereotyp, ktorému netreba vždy veriť. Ja si myslím, že po zhliadnutí profesionálnych “čírlíderiek” si mienku vieme vytvoriť všetci: podľa mňa si zaslúžia obdiv, pretože mnohé choreografie sú skutočne komplikované a obťažné a vyžadujú si veľmi veľa trénovania.

Popularita roztlieskavania začala prudko stúpať v 60-tych rokoch minulého storočia a o 20 rokov neskôr sa postupne začalo roztlieskavanie dostávať do takej formy, v akej ho poznáme dnes. V súčasnosti sa  koná i viacero súťaží, kde je naozaj možné vidieť náročné zostavy, za ktorými sa určite skrýva kopec námahy. Roztlieskavanie sa práve zakomponovaním akrobacie stalo dosť nebezpečným a v Spojených štátoch dokonca Národná asociácia roztlieskavačiek rozhodla o tom, do akej 46 | tanec

PS: Chcela by som všetkým čitateľom Lúčov zaželať požehnané a pokojné vianočné sviatky a aby bol nasledujúci rok rokom plným úspešných nielen tanečných krokov :)


Láska nikdy nezanikne. Vianočný stromček uschne, koláče sa pojedia, umyté okná sa zašpinia, vianočné koledy utíchnu, ale Dar Lásky zostáva… Hlavní sponzori Združenia mariánskej mládeže v roku 2012: Mesto Nitra

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

CK Awertour

ALFARENT spol. s r.o.

Konferencia sv. Cecílie Tatrabanka a.s. Ing. Anton Barcík

DKL Paríž Dopravná akadémia v Trenčíne

prispievatelia 2% CUREL, spol. s r.o. o. biskup Štefan Vrablec Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul všetci Bohu známi darcovia

Spoločnosť dcér kresťanskej lásky

Vďaka za pomoc, všetko dobré a krásne, čo ste pre naše Združenie urobili v roku 2012. Nech Vám v novom roku nikdy nechýba ten najvzácnejší dar, ktorým je Láska. Požehnaný Nový rok 2013! poďakovanie | 47



Lúče 4-2012