Issuu on Google+


04

Keď Boh niekoho povoláva povolanie

06

Oblastné spoločenstvá čo robíme

11

Štedrá dlaň adopcia na diaľku

12

Janko Havlík - mučeník viery osobnosť

14

Na muške rozhovor

18

Očarujúca salón krásy

19

Prázdniny s Bohom leto

20

Rodina je dar zmm ekšn

22

O komunikácii, hraniciach, intimite a úcte svedectvo

28

Osobnosť na zamyslenie

30

Vezmite a pite z Eucharistie

32

Príbeh lásky komix

34

Z anjelskej lavice anjelikov kútik

38

Angličtina ako ju nepoznáte kurz angličtiny

39

Komu skutočne veríme? viera

40

Mama báseň

41

Pane, smädní sme po tebe očakávanie

42

Kto spieva, dvakrát sa modlí spev

45

Moja skúsenosť s Bohom zo života

46

Gary Chapman - 5 jazykov lásky knihy

48

Bokwa tanec

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra, IČO 37 860 399 • Internet: www.zmm.sk • Kontakt: Ing. Kristína Deáková• Telefón: 0904 344 744 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Ing. Kristína Deáková • Redakčná rada: sr. Bc. Mariana Kušnieriková, sr. Mgr. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Bc. Mária Berkešová, Ing. Daniel Hrenák, Bc. Hana Gvozdjáková, Simonka Trecaková, Michal Šutka, Vladimíra Martvoňová, Diana Pallaghy • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

02 | obsah


Úvodník Záujem o druhých je ovocie pravej lásky. Môže byť ťažký a bolestivý, ale má aj úžasné výhody. Vnáša do  života CHUŤ a FARBU a zavše v šťastných okamihoch pocit nesmiernej vďačnosti. Je v ňom závan RAJA.

Zdravím všetkých verných čitateľov Lúčov. Raz som bola v Hágoch navštíviť jednu známu. Zaujal ma nadpis na jedných dverách: LEHÁREŇ :-). No, a presne takéto dni sú pred nami. Super, nie??? Myslím, že si ich všetci plným právom zaslúžite. Môj príhovor som však začala myšlienkou, aké je pre nás osožné, ak máme záujem o druhých. Čo teda robiť v letných dňoch? Mať leháro alebo sa  zaujímať o  druhých? Včuľ buď múdry. Môžem Vám poradiť? Myslím si, že je potrebné aj jedno, aj druhé. Je našou povinnosťou dopriať si leháreň, zresetovať hlavy, zrelaxovať telo. Majte čas pre oddych, aby ste načerpali silu, energiu a lásku pre službu druhým. Nezabúdajte: miluj blížneho svojho ako seba samého. Ak nedopraješ oddych sebe, nebudeš mať silu ľúbiť druhých. No a potom taký odpočinutý/á,

zrelaxovaný/á šup-šup pomáhať tým, ktorí tvoju pomoc potrebujú. Myslím, že všetci túžime po tom, aby náš život bol príťažlivý, nebol fádny, ale aby „chutil“ nám aj ľuďom okolo nás. Toto však nedostaneme zadara, len tak ako nejaký bonus. Ak chceme, aby náš život bol príťažlivý, musíme makať, prekročiť hranice sebectva a ponúknuť svoju mladosť do služby pre druhých. V takýchto momentoch sa aj náš Boh usmeje, pozrie na  Zem a povie: „Len pre tento okamih stálo za to stvoriť svet“. Prosme Pannu Máriu, aby nám vyprosovala k tomu potrebné milosti. No, a  nakoniec prajem nám všetkým, aby sa  náš Boh usmieval celé leto.

sr. Mariana Kušnieriková úvod | 03


Keď Boh niekoho povoláva sr. Petra Jedličková, DKL

Možno ti padne ťažko veriť, že Boh povoláva teba osobne a čaká, že ho budeš milovať. Tvoja existencia je vzácna v jeho očiach. Keď ťa Boh volá, nepredpisuje ti, čo musíš splniť.

Možno ti padne ťažko veriť, že Boh povoláva teba osobne a čaká, že ho budeš milovať. Tvoja existencia je vzácna v jeho očiach. Keď ťa Boh volá, nepredpisuje ti, čo musíš splniť. Jeho povolanie je predovšetkým stretnutie. Dovoľ, aby ťa Kristus prijal a objavíš, ktorou cestou sa vydať. Boh ťa povoláva k slobode. Nerobí ťa pasívnym. Svojím Duchom Svätým Boh prebýva v tebe, ale nestavia sa na  tvoje miesto. Naopak, prebúdza netušenú energiu. Keď si mladý, možno máš strach a si pokúšaný nevybrať si, aby si nechal otvorené všetky možnosti. Ako však nájdeš naplnenie, ak zostaneš na križovatke? Prijmi, že je v tebe nenaplnené očakávanie, ba aj nevyriešené otázky. Zdôver sa v priezračnosti srdca. V Cirkvi sú ľudia, ktorí ťa vypočujú. Takéto doprevádzanie ti časom pomôže rozlíšiť, ako sa úplne darovať. V nasledovaní Krista nie sme sami. Sme nesení tajomstvom spoločenstva, ktorým je Cirkev. V nej sa naše áno stáva

chválou. Chválou, ktorá je možno váhavá, môže dokonca vychádzať z našej úbohosti, ale postupne sa stane prameňom radosti prýštiacim po celý život.

Minitest na rozpoznanie povolania 1. Pocítil si niekedy túžbu byť kňazom

alebo zasvätiť svoj život Bohu a naplnilo ťa to radosťou? 2. Chcel by si pracovať pre potreby Cirkvi? 3. Cítiš v sebe túžbu pomáhať ľuďom s ich problémami a ťažkosťami? 4. Veríš, že Boh povoláva hriešnikov? 5. Máš ťažkosti komunikovať s inými ľuďmi? 6. Myslíš, že kňazi, rehoľníci a zasvätené osoby sú šťastní ľudia? 7. Jednoducho, cítiš povolanie k zasvätenému životu? Ak si odpovedal aspoň na 5 otázok ÁNO, môže byť skutočnosťou, že Boh ťa povoláva k zasvätenému životu. Každý človek má osobné povolanie, jedinečné volanie od Boha, pre ktoré bol stvorený. Tento večný Boží plán pre život každého jednotlivca je špecifický – je to jeho najhlbšia túžba po tebe. Aby si mohol spoznať tvoje osobné povolanie, stať sa teda tým, ktorým ťa chce On mať, potrebuješ:

Stretnúť sa so živým Ježišom.

Vyhraď si čas, aby si sa stretával s Pánom 04 | povolanie


na sv. omši, pri adorácii, v modlitbových skupinkách, na duchovných cvičeniach, na obnovách. Dovoľ Pánovi, aby ťa naplnil svojou láskou, aby si mu mohol odpovedať darom tvojej lásky a celého života podľa Jeho plánu. Ak sa budeš s Pánom pravidelne stretávať, budeš pripravený na to, čo chce On od teba.

Ži v úplnom odovzdaní sa do Božej vôle. Ovocím stretnutia so ži-

vým Ježišom je dispozícia srdca, čo Matka Tereza volala „úplné odovzdanie sa“: „Chcem to, čo Ty chceš pre mňa, Pane. Iba mi to daj vedieť a ja to urobím...“ Mnohí si myslia, že poznať Božiu vôľu pre nich je najdôležitejší aspekt rozlišovania povolania, ale nie je tomu tak. Najdôležitejšie je žiť v postoji odovzdanosti Bohu, teda byť pripravený plniť Božiu vôľu vo  všetkom a v každom okamihu. K tomu máme príležitosť cvičiť sa každý deň: voliť si  vždy konanie dobra bez ohľadu na svoju náladu, na mienku okolia a reakcií – tým sa cvičíme, aby sme vedeli dať Bohu áno aj vo veľkých veciach, aj v otázke povolania.

počúvaním Pánovho volania vo svojom srdci: „Boh hovorí v tichu srdca“ (Matka Tereza). Modlitba pred Ježišom v Eucharistii a modlitba sv. ruženca sú privilegovanou cestou modlitby pri rozlišovaní tvojho povolania. Prečo? Lebo Ukrižovaný a Vzkriesený Pán ukrytý vo Sviatosti je Tým, ktorý nás volá a Panna Mária je Tou, ktorá nás učí a pomáha nám podľa svojho príkladu dávať Bohu vždy svoje ÁNO.

Nájdi si duchovného vodcu.

Je dôležité mať niekoho, s kým sa môžeš podeliť o tvoju skúsenosť, kto ti pomôže v rozlišovaní. Môže to byť kňaz, rehoľná sestra, rehoľník…

„Poď a uvidíš…“ - ak sa rozhodu-

Vyhraď si čas na dennú modlitbu a ticho. Aby si mohol žiť úpl-

ješ pre povolanie do kňazstva alebo rehoľného života, je dobré mať skúsenosť s komunitou, o ktorú sa zaujímaš. Dobrým znakom rozlišovania je, keď sa tam cítiš “doma“. Pán nám to dá pocítiť v hĺbke srdca, či to je naše miesto… Ovocím úplného odovzdania sa Bohu vo veľkodušnom odpovedaní na Božie volanie nasledovať ho s nerozdeleným srdcom, je radosť, vnútorný pokoj a prehlbujúca sa jednota s Bohom.

né odovzdanie sa, potrebuješ stráviť čas

povolanie | 05


Oblastné spoločenstvá Ave Mária, drahí čitatelia! V predchádzajúcom čísle Lúčov sme vám sľúbili, že si preklepneme všetky OS od východu až po západ. Preto vám prinášame informácie o činnosti jednotlivých miestnych spoločenstiev. Tentoraz sa nám predstaví OS Lendak.

Ľubica Naše stretnutia v Ľubici sú pravidelne každú sobotu o 14:30 hod u sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.

Na  týchto stretnutiach sa navzájom povzbudzujeme vo viere, modlitbe a v  konaní dobrých skutkov. Naše akcie: výlety, športové a spoločenské, karnevaly a zapájame sa i do aktivít farnosti, tiež do liturgie. V období pred Vianocami je krásny mariánsky sviatok 8. decembra - Nepoškvrnené počatie Panny Márie. V kostole sme mali pripravený program s deťmi. V mesiaci máj mávame akadémiu ku Dňu matiek a zároveň si uctievame našu mamu v nebi Pannu Máriu. Sestra Theodózia

Plavnica

Všetko sa to začalo niekedy v jeseni 2012. Sestrička Zbigniewa (ktorá v auguste pri06 | čo robíme

šla do našej farnosti) nás pozvala na oblastný deň spoločenstva ZMM, ktorý bol spojený s výletom na Spišský hrad, aby sme spoznali ZMM, ktoré doteraz v Plavnici neexistovalo. Neskôr nám sestrička povedala, že bude Vincolympiáda. Bolo to pre nás všetko nové, ale s kamarátkami sme sa začali učiť. Vytvorili sme 2. družstvá. Nečakane sa konala olympiáda práve v Plavnici. Z oblastného kola sme postúpili na regionálne do Košíc. Po skončení olympiády sestrička oznámila, že pozýva deti na stretnutia Združenie mariánskej mládeže. A tak sme sa s kamarátkami dohodli, že tam budeme chodiť. Prešiel celý október, november, december a prišiel január. V januári na Cirkevnom gymnáziu sv. Mikuláša v  Starej Ľubovni sa konal Karneval svätých. Bolo tam super, tancovali sme, spievali sme a každý bol prezlečený za nejakého svätého. Naďalej sme sa stretávali každý piatok. V  apríli to prišlo... To, na čo sme všetci čakali: 5. apríla 2013 nás všetkých mali


prijať do Anjelského spolku. Prišla sestrička Mariana a  páter Tomáš Brezáni. Každý sa tešil, ale niektorí boli aj nervózni. Po  sv. omši bol každý šťastný, dostali sme zázračnú medailu a mali sme pocit, že niekde patríme. Tak naša prvá dvanástka začala históriu ZMM v Plavnici a  veríme, že budeme v tom pekne pokračovať. Už dnes sa tešíme na letný tábor.

za čakateľov do ZMM. ZMM vnímame ako príležitosť zblížiť sa  s  Pannou Máriou, spoznať jej život, čnosti, príležitosť zasvätiť sa Panne Márii a príležitosť, ako si v tomto uponáhľanom svete nájsť čas na duchovno. Hoci bývame v jednej farnosti, tak sa dobre nepoznáme a vnímame toto naše združenie ako dobrú príležitosť sa navzájom spoznať. V mene celého nášho združenia ďakujeme sestričke Zbigniewe za to, že nám ukazuje cestu k Panne Márii. A taktiež pátrovi Tomášovi a sestričke Mariane, že sme sa stali oficiálnymi členmi ZMM, a tým mohli obsiahnuť milosti Panny Márie. A ešte jedno vďaka patrí nášmu duchovnému otcovi Ľubošovi Lipkovi za to, že nám umožňuje stretávať sa na fare. ZMM-áci z Plavča

Katka a Diana z Plavnice

Plaveč V našej farnosti sa po šiestich rokoch opäť obnovilo Združenie mariánskej mládeže. Stretávať sme sa začali v septembri 2012 vďaka sestre Zbigniewe, ktorá sa podujala na obnovení a opäť nám ukázala cestu k  Panne Márii. Je to už osem mesiacov, čo sa pravidelne stretávame a hoci nie vo  veľkom počte (20 osôb), ale s vierou, že sa úcta k našej Nebeskej matke v našej farnosti rozšíri. Od nášho znovu založenia sme sa v rámci nášho OS zúčastnili na  poznávacom výlete na Spišskom hrade, na Karnevale svätých a na krajskom kole Vincolympiády, na ktorej sa naši traja  členovia umiestnili na prvom mieste. Pár mesiacov nato bola naša farnosť svedkom milej slávnosti, pri ktorej bolo prijatých osem detí do Anjelského spolku a deväť

Bijacovce Históriu miestneho spoločenstva v Bijacovciach by sme mohli datovať už pred rokom 1994. Až po rok 1997 sa ZMM venovali sestričky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Po tomto roku udržiavala miestne spoločenstvo Janka Matvejová skôr na báze spevokolu. V roku 2004 však „Naše“ ZMM Bijacovčo robíme | 07


ce podstúpilo veľkú reorganizáciu vďaka vtedy ešte výpomocnému duchovnému farnosti Bijacovce, pátrovi Pavlovi Nogovi, CM, národnému direktorovi ZMM. Od tohto okamihu uplynulo už pár rokov a vďaka našej Nebeskej mamke stále fungujeme a figurujeme ako Združenie mariánskej mládeže Bijacovce. Za toto obdobie sa v našom spoločenstve vystriedalo množstvo mladých ľudí, ktorí priniesli do tejto komunity vždy niečo nové, nový oheň, iskru či zmysel, prečo

sa nevzdávať a stáť vždy po boku Panny Márie a jej Syna. Momentálne máme v Bijacovciach štyri skupinky, a to anjelikov, dve skupiny čakateľov a členov. Stretká anjelikov a čakateľov sa konajú každé dva týždne, ale niekedy aj podľa potreby každý týždeň. O anjelskú výchovu sa starajú Františka Šiškovičová a Majka Pavluvčíková. K anjelikom sa niekedy pripoja aj rómske deti, z čoho sa veľmi tešíme, no každopádne to nie je ľahká úloha zaujať ich, ale snažíme sa vynaložiť čo najviac úsilia, aby stretko malo dynamiku aj pre nich. Skupinky čakateľov vošli do obdobia puberty, čo prináša vždy veľmi vtipné poznámky a príhody. Korekciou, niekedy aj s použitím varechy v ruke, respektíve výchovou 08 | čo robíme

sa zaoberajú Katka Vaľková, Dominik Pivovarníček a  Dušan Pavluvčík. Skupinku členov tvoria nielen animátori spomenutých skupiniek, ale aj mladí, ktorí sa zaúčajú za animátorov a sú, samozrejme, nositeľmi modrej stuhy. Členov by sme mohli preto vnútorne diferencovať na tých, čo sa aktívne podieľajú na vedení skupiniek v ZMM Bijacovce, na mladších členov, budúcich animátorov, ale aj na   členov, ktorí majú zlú dochádzku, kvôli povinnostiam prichádzajúcim s vekom. Skupina členov sa snaží prostredníctvom animátorky Pauly Maliňákovej vždy riešiť aktuálne problémy života mladých ľudí v súčasnej spoločnosti. Všetky naše stretká sa začínajú modlitbou a navodením myšlienky preberanej témy. Raz za čas si zájdeme na kúpalisko, urobíme si opekačku, nejaký výlet alebo sa len tak v tichosti prechádzame a počúvame Boží hlas. V priebehu roka organizujeme rozličné aktivity pre deti a mládež, no zapájame sa aj do zbierok, či iných podujatí. Už sa stalo tradíciou, že sa u nás každý rok v lete koná športový deň ako taká rozlúčka s prázdninami. Deti si užijú veľa športových, ale aj rozumových aktivít, vybláznia sa a naberú duchovnú silu a energiu do nového školského roka. Po lete sa vždy stretneme a spoločne napečieme medovníčky na zbierku Boj


proti hladu, ktorú nasledovne aj realizujeme vo všetkých dedinách našej farnosti. Obdobu tejto zbierky uskutočňujeme každoročne aj na Vianoce, kedy chodíme koledovať. Taktiež v tomto sviatočnom období navštevujeme aj starých a chorých ľudí z nášho okolia. Podporujeme aj projekt Štedrá dlaň. Najviac zo všetkého sa ale rozprávame a  učíme rozprávať, pretože komunikácia je základom vzťahu človeka k človeku a  vďaka tomu sa máme v našom spoločenstve skutočne radi. Majka Pavluvčíková a Paula Maliňáková

Lendak Združenie mariánskej mládeže v Lendaku nie je ničím extra špecifické. Tak takto to asi najskôr nie je. Naše spoločenstvo je výnimočné mnohými vecami – počínajúc od lampy so šálom a tvárou, cez akcie s  veľtuctom detí, až po samotných nás. Nás, čo tvoríme naše spoločenstvo, naše priateľstvá a naše akcie. Každý sme niečím výnimočný, každý preferuje niečo iné a každý je v niečom výborný – či sa to už týka vecí ako breakdance, freestyle, karaoke alebo napodobňovania zaseknutých kôz, proste, našlo by sa toho veľa. Avšak jedno nás spája, a tým je naša Nebeská matka – Mária. Čo sa týka oficiálností, tak na stretkách by ste nás mohli zastihnúť od piatku až do nedele. Pracovná doba je rôzna, a to nasledovne: piatok 19:00 – 22:00, sobota 14:00 – 16:00, nedeľa 19:00 – 22:00 (všetky čísla sú len orientačné, niekedy by ste nás mohli zastihnúť aj v sobotu o dvadsiatej tretej). Starší sa stretávame na piatkovom stretku a nedeľňajšom večeradle a v sobotu robíme stretká pre deti. Téma odznie

na každom poriadnom detskom stretku, no musím povedať, že my starší si niekedy sami pre seba tému nespravíme, totiž téma sa často formuje sama. Stretká mávame pravidelne okrem výnimočných situácií. Na stretkách vo veľkej miere panuje priateľská a pohodová atmosféra, ktorá stúpa niekam ku hranici zábavy a radosti. Predsa, komu sa chce sedieť na nudnom a nezáživnom stretku? Na záver by som Vás rád pozval k nám, na naše stretká a k našim zvykom a tradíciám. Sme len jednoduché spoločenstvo z malebného kraja pod Tatrami, ktoré ponúka množstvo zážitkov a priateľov... „ako jeden tým, rozdať svetlo lásky ostatným“. Patrik Britaňák

Stará Ľubovňa Jedným zo spoločenstiev pre mladých, ktoré vo farnosti Stará Ľubovňa aktívne fungujú, je aj to naše ZMM, ktorého úlohou je rozširovať úctu k Nepoškvrnenému počatiu. Naším cieľom je vychovávať všetkých členov k životu z viery podľa vzoru Ježiša Krista v spolupráci s naším kaplánom Tomášom Pavlikovským či už v rodine, v škole alebo v práci. V súčasnej dobe spoločenstvo tvorí 50 ľudí, z  toho 40 detí a 10 animátorov, ktorí chcú spočo robíme | 09


znávať a nasledovať čnosti Panny Márie a  v  konečnom dôsledku, ktorí chcú žiť mariánsky ideál. Na budúci školský rok plánujeme rozšíriť ZMM do celej farnosti, aby sa tak mohli k nám pridať deti aj z iných škôl. Na samotných stretnutiach sa navzájom povzbudzujeme vo viere, v modlitbe a  v  apoštolskej horlivosti, a to formou rôznych tém. Súčasťou našich týždenných stretnutí sú, samozrejme, aj hry, ktorými sa naše priateľstvá viac utužujú a kde môžeme aspoň nachvíľu “vypnúť“. Počas stretka sa snažíme byť aj k re at ívni, a  preto medzi naše aktivity patrí aj tvorba ručne maľovaných plagátov s  obs a hom témy, ktor ú sme v  č as e stretka aktuálne preberali. Aby sme si  to  nenechali len pre seba, všetky tieto plagáty ostávajú v našej klubovni, v ktorej sa  stretávame a ktoré povesíme na nástenku, aby sme sa tak podelili so  svojimi zážitkami a nápadmi s ostatnými členmi ZMM. Veľkú radosť nám robia naši najmladší „prváčikovia“, ktorých počet sa  tento rok rozrástol na  18 nových “prváčikov“. Témou stretnutí u  tretiakov býva Desatoro Božích prikázaní a 7 hlavných hriechov, ktoré súvicia s ich prípravou na 1. sväté prijímanie, ktoré sa bude čoskoro konať.

10 | čo robíme

Staršia skupinka je dosť ťažkým “orieškom“. Hra ich už veľmi nebaví, a tak sa radi rozprávajú o vzťahoch, životných situáciách a pod. Ale vždy pri nejakých akciách s radosťou pomôžu. Čo sa týka vyhliadky do budúcnosti, už teraz sa tešíme na nových animátorov. Čo sa týka nás animátorov, aj my chceme duchovne “rásť“ a na to sú určené Animakurzy, po skončení ktorých len so slzami v očiach od šťastia radi spomíname. Snahou nás animátorov je rozvíjať naše združenie aj tým, že vytvárame a organizujeme rôzne aktivity pre deti, nielen zo  ZMM, ale pre všetky deti, ktoré sa  chcú zabaviť a  spoznať nových k a m a r á t o v. Medzi takéto aktivity patrí napríklad karneval svätých, kam deti musia prísť v  role nejakého svätého, ďalej tábory, Mariánske akadémie, športový deň spojený s opekačkou a podobne. Kto prejavil Panne Márii takú hlbokú dôveru a lásku, že jej zasvätil svoj život, kto ju prijal do svojho života, ako si to želal Pán Ježiš na kríži, ten človek má svoje srdce dobre strážené. Pevne veríme, že sa ZMM bude aj naďalej rozrastať a ďalej rozvíjať na česť a slávu našej Nebeskej Mamky. ZMM Stará Ľubovňa


Štedrá dlaň Naši drahí ZMM - áci! S radosťou vám oznamujeme, že naša adoptívna rodinka sa od 28. 6. 2013 rozrástla o ďalšieho nového člena. Je ním dievčatko z Ugandy. Spoločným úsilím jej môžeme pomôcť - či už formou finančnej pomoci alebo modlitby.

Meno: Vek: Miesto narodenia: Vzdelania: Rodičia

Otec: Matka: Súrodenci:

Eiyo Jacqueline 14 r. Patua Navštevuje Štátnu základnú školu Augustin Vuchiri (zomrel na maláriu v r. 2011) Lazea Rosa (zomrela na cirhuózu pečene v r. 2002) Endeanyia Grace (4 r.), Eimani Fiona (9 r.), Anzo Felix (10 r.)

Krajina: Uganda je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike. Má rozlohu 236 040 km² a žije tu 30 miliónov ľudí. Názov Ugandy je odvodený z názvu tradičného kráľovstva Buganda, ktorého súčasťou je južná časť krajiny vrátane hlavného mesta Kampala. Siroty na severe Ugandy neostávajú na ulici. Po smrti oboch rodičov si ich väčšinou rozdelia medzi seba ich príbuzní. Väčšinou ich však neberú ako vlastné, ale ako deti, ktoré zanechali príbuzní. Často ich využívajú na prácu a dievčatá na opatrovanie vlastných malých detí. O niektoré siroty sa starajú ich negramotní starí rodičia, ktorí vzdelanie nepovažujú za dôležité. Matky v Afrike väčšinou prejavujú lásku iba najmladšiemu dieťaťu, ktoré koja aj do ich dvoch rokov. Staršie deti, okolo šiesteho roku, musia vedieť ako zaobstarávať drevo, spraviť oheň, ako zametať dvor a nosiť vodu z rieky alebo studne, umývať riady. Záľuby: Rada chodí do školy. Jej naj-

obľúbenejšie predmety sú angličtina a matematika. Vo voľnom čase rada hráva loptové hry, z jedál má rada fazuľu. Doma pomáha pri varení a nosení vody. Rada sa hráva aj so súrodencami.

adopcia na dialku | 11


Janko Havlík - mučeník viery sr. Marianna Bucková Niekedy sa stáva, že väčšia rozvetvená rodina sa ani nepozná. Možno sa aj Vám stalo, že máte nejakého bratanca, ktorý žije v inej krajine a ešte ste ho naživo ani nestretli. Tak je to aj s naším Jankom Havlíkom, bratancom z našej duchovnej rodiny, ktorý žil v inom časovom pásme ako žijeme my a v celkom iných podmienkach.

Žil v čase nát, ktorý viedli otcovia lazaristi. po II. sveJanko smeroval ku kňazstvu. To bola jeho tovej vojne, veľká túžba, veľký sen. V Banskej Bystrikeď ľudia ci sa prihlásil do Misijnej spoločnosti sv. trpeli chuVincenta. Po maturite v roku 1949 začal dobou. noviciát. Prišla však tzv. Barbarská noc. Nemali čo V jednu noc - bolo to 3. mája 1950, vojjesť, nemali sko a milícia obkľúčili kláštor lazaristov si čo obliev  Banskej Bystrici a pátrov násilne odcť. Okrem vliekli pod hrozbou zastrelenia do tzv. toho v našej sústreďovacích táborov. Novicov odviezli krajine vlána stavbu Priehrady mládeže pri Púchodol komuve, kde boli do augusta 1950. nizmus. Potom si Janko aj iní spolubratia našli priĽudia sa museli tváriť, že sa majú dobre. vát v Nitre a pokračovali v štúdiu teológie Museli chodiť na povinné schôdze, do prtajne, po každodennom zamestnaní. Mlavomájových sprievodosť Janka Havlíka „Nereptať, nesťažovať sa. dov a museli sa tváriť sa čoskoro skončila radostne, ospevovať Veselého darcu miluje Pán. „ a rozplynul sa aj sen, vládu komunistickej že raz bude kňazom. strany. Kto bol veriaci, nemohol to prejaPrišiel október 1951. Privát, kde chalavovať vo verejnom živote – asi ako aj dnes. ni bývali, obkľúčila polícia. Vtrhli do ich Janko pochádzal z dedinky na Záhorí, bytu. Každý ktorá sa dnes volá Dubovce, ale vtedy sa  musel posa volala Vlčkovany. Narodil sa 12. februstaviť tvárou ára 1928 a tam chodil aj do ľudovej školy k  stene, ruky – päť tried. Tak to píše vo svojom životohore a  popise on sám: „Potom som chodil dve trielicajti robili dy do Holíča. Denne som dochádzal pešo domovú pre16 km. Potom som začal navštevovať Štáthliadku. Vzane gymnázium v Skalici. Každý deň som li im všetky chodil 36 km bicyklom. Keďže už vtedy knihy, rádio, bol môj zdravotný stav slabý, odišiel som z ktorého na Štátne gymnázium do Banskej Bystrice počúvali a býval som v Apoštolskej škole“ – interv y s i el an i e 12 | osobnosť


Vatikánskesifikačným ho rozhlastupňom „B“, su ... zopár čo znamenadrobností lo „schopný a  napokon pre stredne im zviazali ťažké práce“, ruky a vzali správa väzenaj ich. Z veského útvaru čera do rána v Ostrove sa zo študentov stali väzni. Vyšetrovačky nad Ohří ho určila na práce v najtvrdších boli ťažké. Bitka, šikanovanie, týranie ... podmienkach. Miesto reverendy dostal mali sa priznať, že robili špionáž pre Va„faráky“, gumáky, helmu a karbitku - ako tikán, že štvali proti ľudovodemokraticsvetlo do tmy podzemia. Z Janka, jemnékému zriadeniu v našej vlasti a podobne. ho, vysokého chlapca s  láskavým pohľaPočas štyroch mesiacov schudol Janko dom sa stal razič podzemných chodieb vo vyšetrovacej väzbe 20 kíl. Nepodaria hlbinný pumpár. lo sa im zlomiť ho. Zostal pevný svojmu Každodenná drina, nebezpečenstvo, presvedčeniu. Napokon bol súd, kde Ján o  hlade, vystavený rádioaktívnemu žiaHavlík ako zarytý nepriateľ ľudovodereniu… krutý bol osud chlapov väzňov mokratického zriadenia ... rozmnožoval v jáchymovských lágroch. Jankova dôvera na písacom stroji v Božiu dobrotu protištátne pes- „Šťastie je vďačnosť za každý slneč- a prozreteľnosť ničky a básničky ný papršlek, za každý kvet, za každý bola vždy opoako učebnú látku rou pre spoluokamžik života. Šťastie je zhoda pre celú skupiväzňov. Svojmu s vôľou božou!“ nu rozvratníkov. bratovi TonkoMárne sa bránil, že to, čo robili, nemožno vi, ktorý tam bol tiež, povedal: „Boh považovať za trestnú činnosť. „Môj koje veľký. Treba sa obzrieť, aby sme videnečný cieľ bol, že som sa chcel stať kňali veľkosť Boha. Nehľadaj ho len vtedy, zom… Riadil som sa podľa svedomia. keď ho budeš súrne potrebovať. Boh je Iné nemám čo dodať!“ Ich argumenty stály a je tu vždy! Nevtesnaj Boha len do nik nebral do úvahy. Sudca ich označil modlitieb alebo do sviatočnej nedele. Od za vlastizradcov a „V mene republiky Ján teba sa  bude vyžadovať prikázanie lásky Havlík sa odsudzuje na 14 rokov odňak Bohu a k blížnemu v súkromnom i vetia slobody, 10 000 Kč peňažný trest“,… rejnom živote. Ak to chceš dokázať, musíš „Neplačte, mamička! Chceli sme Pánovi tvojmu životu dať rozlet a váhu podporeobetovať obetu na oltári, teraz budeme nú modlitbami“. obetovať svoje životy.“ Janko sa vrátil z väzenia s podlomeným A nasledujúce roky boli skutočne veľmi zdravím. Na následky neľudských podťažkou obetou. Zo študenta túžiaceho mienok vo výkone trestu zomrel ako po  kňazstve, po misiách, sa stal baník 37-ročný. On sám sa stal hostiou, ktorú v  ťažkých, neľudských podmienkach. obetoval na slávu Božiu. S  podlomeným zdravím, označený klaosobnosť | 13


Na muške Di Salome 67. Číslo, ktoré nosí na hokejovom drese mladý ambiciózny rodák z Trenčína. Má rád komédie Charlieho Sheena a je hrdý na to, že sa mohol na tréningoch motať aj okolo Mariana Hossu. Ľavý krídelník je od sezóny 2012/2013 súčasťou mužstva KHL Avantgard Omsk. Na mušku som si tentokrát vzala najproduktívnejšieho strelca hokejových majstrovstiev sveta 2013 v Helsinkách, Tomáša Záborského.

Tvoj prvý kontakt s hokejom? Mojej mamy brat, strýco hrával hokej, takže som sa prakticky okolo hokeja stále pohyboval. Stále som sledoval Duklu Trenčín a strýca a potom som chodil na verejné korčuľovanie a v prípravke, keď som mal 6 rokov, tak som začal korčuľovať a chytilo ma to, a tak hrávam dodnes. Mamin brat hráva hokej, ja s bratom hráme hokej, sme taká hokejová rodina.

Ako ťa brali na lade v Helsinkách fínski bývalí kolegovia? Dávali si na mňa pozor, trochu sme na  ľade a mimo ľadu posrandovali. Bolo to fakt pekné byť opäť vo Fínsku a stretnúť tam hráčov, s ktorými som hrával a proti ktorým som hrával, vrátili sa mi naspäť príjemné spomienky, ktoré som mal na  Fínsko a som veľmi rád, že som tam mohol byť.

Sledoval si v TV reprezentáciu? Áno. Ja som vždycky pozeral majstrovstvá, ja som bol zatiaľ vždy iba ako divák, nikdy predtým som na majstrovstvách nebol, takže toto bola pre mňa taká zmena. Vždy som si prepínal českú televíziu, slovenskú televíziu, ale mám radšej slovenské komentovanie, lebo Čechov sa dá pozerať, keď hrajú iné manšafty, ale keď hrajú CZ - SVK, tak si to pozriem na slovenskom, je tam cítiť to zaujatie, je lepšie počúvať komentátora, ktorý fandí Slovákom, než toho, čo fandí Čechom

Čo ti Tvoja debutová účasť v  slovenskej reprezentácii seniorov na MS dala a čo Ti vzala? Dala mi určite novú, obrovskú skúsenosť, zase niečo nové som vyskúšal. Bola to už vyššia reprezentácia. A určite mi zobrali veľa energie a síl, predsa len mohol som mať 7 týždňov voľno, takto som bol ešte stále v repre a bojovať, ale som rád, že som tam mohol byť, ale najviac mi vzala asi tú psychiku.

Tvoj zatiaľ najväčší životný úspech, nie len hokejový? Som hrozne rád, že som sa mohol v Amerike presadiť, že som mal podpísanú 3-ročnú zmluvu s klubom NHL, že som 14 | rozhovor


bol draftovaný New Yorkom Rangers, že som mohol reprezentovať svoju krajinu, že som si urobil dobré meno vo  Fínsku a  nestratil som sa ani v  Rusku, takže som zatiaľ spokojný s vývojom mojej kariéry a dúfam, že sa  budem stále zlepšovať.

Tvoj hokejový vzor? Wayne Gretzky a zo súčasných Marián Hossa. Wayne Gretzky preto, aký bol hokejista a Marián Hossa preto, aký je človek, preto, ako sa správa k fanúšikom a k ľuďom okolo seba, preto že nebol nikdy namyslený napriek tomu, čo dosiahol a aký je to veľký hráč je stále kamarátsky a pri zemi. Veľa hokejistov dokáže strašne rýchlo „vzlietnuť“ a pritom nedosiahli ani z ďaleka toľko, čo Marián, a preto je môj vzor, pretože aj mimo ľadu pôsobí ako človek. Párkrát sme spolu trénovali a som rád, keď sa môžem motať v jeho spoločnosti, lebo človek sa od neho má stále čo učiť. No, hej, keď som bol mladší, tak to  bolo vážne také, že som sa len motal a učil (smiech).

Sledoval si tohtoročné finále? (MS 2013 v hokeji) Nepozeral. Ja vôbec vo všeobecnosti švajčiarsky hokej nemôžem pozerať. Pre mňa to bolo tak neatraktívne finále. Prišiel

som domov, bol som rád, že som s rodinou, pozrel som si zápas o tretie miesto Fínov s Američanmi, lebo tam mám dosť kamarátov, ale Švédov so Švajčiarmi - to ma absolútne nelákalo si pozrieť.

Po tretinách musíte všetci v  rýchlosti reagovať redaktorom na to, čo sa dialo uplynulých 20 minút tretiny na ľade. Nám doma pri TV sa to zdajú byť jednoduché otázky, na ktoré existuje jasná odpoveď, napríklad ,, V čom bol problém?“ Tie otázky aj celkom chápem, napríklad aj ,,Čo bolo zlé?“. Môže byť tretina, v ktorej je veľa šancí, ale nepremenili sme ich, tak

odpoveď môže byť ,,No, bohužiaľ, nám to nepadlo, boli sme zlí v koncovke“ alebo ,,Súper nás zatlačil, nedostali sme sa z tretiny, hrali sme zlým systémom, preto sme sa nedostávali do šancí, a preto sme nedávali gól“, takže tých odpovedí môže byť strašne veľa. A ja keby som bol redaktor, tak by som bol tiež zvedavý v prípade, že rozhovor | 15


tím prehráva ,,Čo bolo zlé“ alebo ,,Kde bol problém?“ , ,,Čo treba napraviť?“, hráč na to môže povedať ,,Tretina bola dobrá, len musíme stále pokračovať vo svojej hre, dá sa to otočiť“ - je tam zlomok, minúta, dve možno na ten rozhovor, takže my toto chápeme. Ale čo nechápem a čo mi vadí, a to sa mi stalo akurát na týchto MS, prišiel za mnou redaktor, ani neviem ako sa  volá a teraz neviem, či bol Fín, Američan a  ani národnosť neviem, ale opýtal sa  ma po anglicky otázku po tom, čo ma Johnson, kapitán mužstva, krosčekoval, dostal 2 minúty a  redaktor sa ma pýta ,,Aký ste mali problém s  tým Johansonom?“ a ja mu vravím ,,Myslíte Johnsona?“ a on mi na to ,,No, to je jedno, ale aký ste mali problém?“, tak mu hovorím ,, No, tak Johnson a Johanson nie je jedno, lebo jeden je Švéd a druhý je Američan, a aký som mal problém? On ma kroščekoval, dostal 2 minúty trest a ja som nemal problém.“ Takže mňa skôr mrzí, že takíto ľudia dostanú akreditáciu na majstrovstvá a ani sa na zápas nesústredia. Pomýliť si Johnson a Johanson na takomto turnaji, to je jak, ja neviem...Žofia Mafia (smiech).

Vyhliadka do krátkej budúcnosti. Chystáš sa na ZOH 2014 v Soči? To bude otázka pre trénerov a pre generálnych manažérov, ale rád by som.

16 | rozhovor

Čo Ťa najviac motivuje? Ja som strašne cieľavedomý a chcem byť stále lepší a myslím, že tá moja motivácia je dokázať neprajníkom a tým, čo ma zatracovali, čo boli presvedčení o tom, že hokej nikdy hrať nebudem, že na to mám a aby na mňa boli rodičia hrdí, že niečo v živote dokážem.

Ako sa rieši v  tíme prehra, keď je ,,na oko“ zapríčinená konkrétnym hráčom? Nikdy to nie je len kvôli jednému členovi v tíme, tak isto ako brankár môže dostať lacný gól, útočník môže mať tutovú šancu, ktorú nepremení, tak je to taká istá chyba, s tým rozdielom, že na skóre to nie je tak vidieť a aj fanúšik na to zabudne, ale gól, ktorý dostane brankár, tak ten si každý pamätá. Bohužiaľ, je to tak, ale na druhej strane, keď sa darí a sú víťazstvá, tak brankári sú tiež ospevovaní. Keď je úspech, tak je to práve brankár, kto je slávny, keď je neúspech, tak väčšinou ľudia práve brankára ,,zarežú“, ale vždy, keď padne gól, tak sú na vine všetci, ktorí sú na ľade. Môže byť súboj v rohu, obranca môže prehrať ten súboj, potom útočník nahodí puk, brankár dostane ten gól, ale pred tým tomu mohlo predchádzať to, že obranca prehral súboj a ten hráč bol voľný a mohol ten puk nahodiť na bránu, možno keby ten obranca zabral, tak sa ten puk na bránu vôbec nedostane alebo ho


útočník možno stratí v strednom pásme, oni sa dostali do zóny a dali z toho gól. Bohužiaľ, brankár je ten posledný, kto to môže zachrániť a potom sa každý pozrie len na to, že brankár dostal gól, ale pritom 20 sekúnd dozadu mohol útočník stratiť puk na červenej čiare a oni išli dopredu a po 20 sekundách nám dali gól. A presne na toto sú tréneri, ktorí robia rozbory videa. Niekedy ani sám hráč nevie, príde na striedačku, myslí si, že aký pán, že spravil celoživotný výkon a potom mu to tréner ukáže na videu a uvidí, že urobil obrovskú chybu. Tá hra je strašne rýchla. Chvalabohu, teraz je tá technika tak vyvinutá, že sa dá cez video pozrieť...

A krúžkovať a fixkovať... V NORME! Veľa nie, veľa škodí (smiech).

Ako je to s Tvojím číslom 67, bolo ti pridelené alebo si si ho uhral alebo má nejaký špeciálny význam? Ja som mal 99, ale po tom, ako W. Gretzky skončil a oficiálne sa povedalo, že jeho číslo sa nemá používať, tak som ho zmenil na č. 69, ktoré som ale v Amerike nemohol používať, lebo by som bol za to bitý od bitkárov, tak som prišiel do New Yorku a keď som nemohol mať 69, ani 68, lebo to mal Jágr, tak som išiel o jedno nižšie na 67 a od kedy ho mám, tak sa mi naozaj darí.

oceniť, keď sa mužstvo snaží. Nebudem rozoberať tých ľudí, ktorí píšu škodoradostné príspevky na internet, a to podľa mňa fanúšikovia nie sú, ale vie to načertiť, ale vieš čo, aj takéto veci dokážu zomknúť kabínu a mužstvo dokáže hrať lepšie. A sú aj dvojtýždňoví fanúšikovia, a to vlastne tiež nie sú fanúšikovia, ale ľudia, ktorí si dajú návleky na späťáky, ale to neznamená, že je fanúšik, je to len na oko. Tí praví sa nepotrebujú ukazovať, tí praví boli vtedy na SNP-éčku.

Čo chceš odkázať čitateľom Lúčov a dnešným mladým ľuďom? Žite s elánom, žite svoju mladosť, každý bol mladý, ale vek rýchlo pribúda a treba myslieť aj do budúcnosti, predsa len ekonomická situácia nie je dobrá a treba sa  rozhodnúť, že keď niekto športuje a chce sa venovať športu, musí tvrdo drieť, aby sa tým športom dokázal uživiť, alebo keď niekto študuje, neflákať to a snažiť sa mať čo najviac vedomostí, lebo škola nie je len o známkach, ale o tom, koľko vedomostí teraz naberieš a koľko ich v budúcnosti dokážeš zúročiť v nejakom, napríklad biznise. Treba mať oči, uši otvorené a byť pozorný na svoje životné príležitosti a snažiť sa ich v živote využiť, aby sme to potom neľutovali, že príležitosť bola, ale nič sme neurobili.

Aká je „pýcha a pád“ slovenského fanúšika? Pre mňa je pravý slovenský fanúšik fanúšik, ktorý si pozrie zápasy doma, v krčme a príde aj na zápasy, a to je dobrý fanúšik, ktorý fandí v dobrom i v zlom a dokáže rozhovor | 17


Očarujúca Juliana Zaťková V žalmoch sa píše: „Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; On je tvoj Pán, skloň sa pred ním“. (Ž 45, 12) Dokážeš Bohu ďakovať za to, ako zázračne a nádherne ťa utvoril? Si krásna vo svojich očiach? Dokážeš sa na seba pozrieť cež Božiu optiku? Alebo kritizuješ Stvoriteľa, ktorý ťa tvoril s láskou za svoj veľký nos, krivé zuby, rovné či kučeravé vlasy...?

Aký krém používaš, aký lak na nechty, schudla si? Aká farba na vlasy sa ti viacej páči/hodí? Máš právo na takéto otázky, ale nedaj sa nimi ovládnuť. Na získanie krásy je potrebné hľadať iné prostriedky. Tu dokonale platí slovenské úslovie: „Čo z peknej misy, keď je prázdna?“ Neuspokoj sa s peknou glazúrou, dbaj o vnútro, pretože Pánov pohľad prenikne za maľovanú glazúru. Čo tam nájde?

Naplň srdce krásou a tvoja tvár bude žiariť.

V súčasnosti nám je podsúvaná umelá krása, krása photoshopu, kult tela. A tak iba ako prízraky chodíme a hladujeme. Hladujeme po kráse z bilboardov, po kráse, ktorou by sme sa zapáčili ľuďom. Tak to „živočíšna krása“ je poľutovaniahodne

zraniteľná a uvrhuje do zúfalstva neuspokojenosti a nenaplnenosti, pretože stačí nový módny hit, nová požiadavka tejto umelej spoločnosti a už je takáto krása minulosťou. Preto zostáva náš hlad taký veľký, dokonca rastie, pretože takáto krása nedokáže nasýtiť hlad srdca, túžbu. To dokáže iba Boh. A tak, dievča, slečna, žena, choď za svojím Bohom, zmier sa s Ním, povedz mu o všetkých svojich trápeniach... On počúva... Vtedy tvoje srdce nachádza naplnenie a ty sa premieňaš – zo škaredého káčatka na krásnu labuť. Či chceš alebo nechceš, máš tvár svojej duše. Naplň svoje srdce krásou a tvoja tvár bude žiariť. A preto, ak chceš byť krásna, zastav sa: minútu pred svojím zrkadlom, päť minút pred svojou dušou, pätnásť minút pred svojím Bohom.

18 | salón krásy


Prázdniny s Bohom Zuzka Jančovičová

Čas prázdnin sa čoraz viac a viac blíži, školský rok sa poma ly chý li ku konc u a ani sa nestihneme spamätať z vysvedčení, z  výsledkov skúšok a pre  niekoho úspešného ukončenia strednej školy a  zloženia prvej skúšky dospelosti. Je to  tak, blíži sa  k nám čas dovoleniek, relaxu, oddychu od všetkých povinností a taktiež aj od práce, začnú sa dni takzvané prázdne, ale majú to byť naozaj len ako ich nazývame - prázdne dni, hoci ide o dni voľna, zábavy, nechýba nám v nich niekto? Určite sa nemýlim a dá mi veľa z Vás za  pravdu, že sa určite všetci nedočkavo tešíte, čo prinesie toto leto, aké zážitky

si  odnesiete do nového školského roka, do práce a čo vo Vás a vo Vašom vnútri po lete zostane. Ale počítame počas tohto času s tým, vďaka ktorému sme na tomto svete a môžeme prežívať aj tieto pekné chvíle? V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že Boh je stále medzi nami a  vie o  nás všetko, tak ho pozvime nech je s nami aj počas týchto pár dní voľna, hoci my budeme mať dovolenku, prázd-

niny, oddych, ale kedy má Boh oddych? Isto viete odpoveď - On nikdy nemá voľno, stále je tu s nami a stále nám odpúšťa,

aj keď my ho častokrát zraníme. Nechaj Ho vstúpiť do tvojho vnútra, nech si už kdekoľvek, veď On je vždy s nami a vždy drží nad nami ochrannú ruku, ktorá nás chráni, drží nás a pomáha v časoch zlých. Prajem Vám všetkým aj do týchto budúcich dní voľna veľa úsmevu na tvári, aby ste ho rozdávali všade tam, kde budete, užite si prázdniny čo najlepšie a využite ich na zregenerovanie do ďalšieho roka - či už študentského alebo aj toho pracovného, nezabudnite na to či už budete v mori, či rozletení po celom svete, všade je s nami Ten, ktorý nás miluje tou najväčšou láskou ako nás nikdy nikto nemiloval. Taktiež nezabúdajte aj na našu Nebeskú mamku, ktorá tiež nad Vami drží stráž. Užite si dni prázdnin plnými dúškami a dúfam, že v septembri budete plní elánu a množstva krásnych zážitkov, dúfam, že v nich sa nájdu aj zážitky s naším Pánom. K tomu všetkému Vám prajem ešte úspešné ukončenie roka a nezabudnite na BOHA . leto | 19


Rodina je dar Majka a Peťo Virgoví

Rodina je nádherným darom a veľkým požehnaním. Tento fakt si určite uvedomujú aj účastníci 4. ročníka Stretnutia rodín a manželov. A keď sa stretne viacero takýchto darov na jednom mieste, vznikne čosi krásne a obohacujúce. Presne také boli aj Manželáky 2013, tento rok sa konali 24. – 26. mája v Smižanoch. Všetko to začalo v piatok večer úvodnou scénkou a privítaním, po ktorom sa animátori ujali našich detí a venovali sa im až do nedele. Vymýšľali pre ne hry, kreslili, spievali, učili ich ukazovačky, hrali sa s hračkami, boli na výlete a pod. Vďaka nim sme sa mohli venovať naplno programu. Pozostával z prednášok, rozhovorov, modlitby a každodennej sv. omše.

V sobotu sme sa mohli obohatiť prednáškou pani psychologičky Mgr. Lucie Drábikovej PhD. Okrem iného zdôraznila, aký veľký význam má čas, ktorý manželia spolu trávia, aby sa ich vzťah mohol rozvíjať. Samozrejme to platí aj o vzťahu s deťmi. Upozornila, že je dôležitá nielen kvalita, ale i kvantita, čiže množstvo času, ktorý spolu trávime. Je dobré byť spolu napríklad pri bežných, každodenných veciach, domácich prácach, spoločnom jedle a pod. V druhej časti prednášky venovala priestor odpusteniu, ktoré je zásadné pre dobrý vzťah manželov, ale i pre vzťah k blížnym i k sebe samému. Po obede bol pre deti pripravený výlet a pre nás možnosť sv. spovede, rozhovo-

ru s pani psychologičkou, alebo sestrou Marianou, ba dokonca i masáž, ktorú nejeden unavený rodič ocenil. Následne nás čakala ďalšia prednáška a diskusia. Praktické rady nám odovzdali manželia Vaščákoví. Skúsenosti načerpali zo života s  dnes už  dospelými šiestimi deťmi, u ktorých už môžu vidieť výsledky ich rodičovského vedenia. Zdôraznili, že základom výchovy je príklad rodičov a 20 | zmm ekšn


dôslednosť pri dodržiavaní stanovených pravidiel. Dôležité sú i krúžky, práca a povinnosti, ktoré deťom zveríme. Vďaka nim sa učia zodpovednosti a nemajú čas myslieť na „vylomeniny“ . Sobotnou bodkou bola „veselica“ – večer plný súťaží, hier, smiechu a tanca. V nedeľu doobeda sme diskutovali o problémoch, ktoré trápia dnešné rodiny a spolu s pani psychologičkou a manželmi

Vaščákovými sme hľadali východiská. Vyvrcholením stretnutia bola nedeľná sv. omša, ktorej dôležitou súčasťou bolo obnovenie si manželských sľubov. Z našich malých „čertíkov“ sa stali bielučkí anjelici, ktorí počas sv. omše miništrovali alebo spievali rôzne ukazovačky. Odchádzali sme povzbudení a s novými priateľstvami. No keď si naša Majka začala doma pospevovať pieseň Moje malé svetielko, uvedomili sme si, že toto stretnutie nebolo povzbudením k láske a viere len pre nás dospelých, ale že bolo krôčikom k Bohu aj pre naše deti, hoci si to oni sami ešte neuvedomujú. Na záver krátke zhrnutie: 9 ZMM-áckych manželských párov, 20 detí, 11 animátorov zo ZMM, 1 sestra Mariana, 1 páter Tomáš, 1 pani psychologička a 1 skúsený

manželský pár – to je kombinácia, z ktorej možno vytvoriť úžasné spoločenstvo a stráviť spolu požehnaný čas. Samozrejme za predpokladu, že si to všetko vezme pod ochranný plášť Panna Mária. Ešte raz veľká vďaka patrí Pánu Bohu ale i ľuďom, ktorí Manželáky vytvárali: organizátorom, animátorom, sestričke, pátrovi, prednášajúcim a kuchárkam. Pán Boh zaplať aj každému manželskému páru. Práve príkladom ich rodinného života, v ktorom účinkujú neraz tri - štyri deti, tým, ako dokážu budovať vzájomné vzťahy i ako privádzajú k Bohu svoje deti, boli pre nás veľkým povzbudením a obohatením. Mohli sme sa tu zdieľať, poučiť sa, oddýchnuť si, pookriať a načerpať nových síl do ďalšieho zveľaďovania toho krásneho Božieho daru, ktorým je rodina.

zmm ekšn | 21


O komunikácii, hraniciach, intimite a úcte Iveta Kráľovičová Za obdobie ôsmich spoločných rokov sme prešli veľmi veľkú cestu, ktorá sa týka hlavne spoznávania seba samých. Túžila som po mužovi, ktorý ma bude chápať, stáť pri mne a pomôže mi rozvíjať samu seba, realizovať sny a ja pomôžem zase jemu realizovať jeho sny. Avšak naša spoločná cesta je aj tŕnistá. Prešla mnohými búrkami, sklamaniami, bolesťami a myslím si, že sme ju museli prejsť. Jedna z vecí, ktorá sa mi ukázala ako veľmi dôležitá, prečo sme dodnes spolu a čo zachránilo náš vzťah, bolo, že sme sa naučili komunikovať.

Keď sme boli zamilovaní, mala som dojem, že môj partner robí všetko, aby sa mi zapáčil. Urobil zo mňa rozmaznané dievčatko a až veľká bolesť, ktorú sme vo vzťahu prežili, mnohé búrky zvonku, ktoré náš vzťah chceli nabúrať, ho postupne začali očisťovať a ja som začala dozrievať. Uvedomila som si, že vzťah manželstva musí byť o zodpovednosti. A práve strach z toho, že manželstvo prináša so sebou veľkú zodpovednosť, ma trochu brzdil. V najväčších krízach, kedy som vedela, že ostávame spolu iba kvôli vernosti, keď sme k sebe nič necítili, som vníma-

22 | svedectvo

la vo  svojom manželovi Krista. Hovorila som si: ak ma tento človek miluje a je ochotný so mnou zostať po tom všetkom, tak to musí byť láska, ktorú máme od Boha, pretože ľudská láska nie je schopná ísť do takej krajnosti. Vtedy som cez lásku môjho muža prežila lásku Krista ku mne. Dnes chápem, že nie sme poslaní do vzťahu partnerského len preto, aby sme si v ňom užívali, ale že vzťah je obeta a bez nej nemôže byť zrelým vzťahom. A obeta znamená, že nielen prijmem nejakú katastrofu, ale že budem vedieť prijímať sklamanie každodenne a nebudem si  hneď hľadať iného partnera. Mnohí ľudia, ktorí sa odmietnu vydať, oženiť alebo mať deti, pretože to bolí, sú ľudia, ktorí nechcú zrieť. Môžem povedať, že hoci veľa z toho, čo som prežila v manželstve alebo vo vzťahu k dieťaťu, ma bolelo alebo ešte bolí, ma robí hlbším, citlivejším a vnímavejším človekom. A vzťah, ak je dobrý, nás zbavuje sebectva, ktorého máme vždy dosť.


Prvé roky nášho manželstva boli poznamenané mnohými problémami. Uvedomili sme si, že prvé zamilovanie pominulo a zrazu sme precitli. To, čo som na svojom drahom milovala prvý polrok, mi teraz strašne lezie na nervy a nevieme, čo s tým. A cesta, ako to meniť, bola ťažká práve preto, že môj manVzťah manželstva žel nevedel

musí byť o zodpovednosti.

bil?“ A keď som nedostala odpoveď, tak som vyvolala konflikt. Ja som z  rodiny, kde sme zvyknutí na „taliansku“ domácnosť. U nás sa problémy vykričia, búrka prehrmí a máme sa všetci zase radi. Ja som sa však nevzdala, hovorím si, že ak nebudeme o našich problémoch hovoriť a riešiť ich, tak nikam nedôjdeme. „Darmo ťa milujem,

Dobrý vzťah potrebuje hranice.

ak neviem prejaviť lásku tak, aby si to ty pochopil.“

komuA munikovať. s í m Žena by mala byť Muž by mal byť Pochádza z rodiny, povedať, že po naozaj srdcom, ten, ktorý rodiktorá nekomušiestich rokoch dušou rodiny, nu ochraňuje, nikuje o  problémanželstva je ktorá vytvára stará sa o ňu, moch. Veľa sa homôj manžel nazázemie. reprezentuje ju. vorí o tom, že muž miesto toho, aby sa uzavrie do svojho problému, do svojej sa uzavrel, schopný prísť a povedať mi: ulity a nevyjde z nej a zase žena, keď má „Vieš čo, toto ma na tebe hnevá, prečo problém, sa takto z a č n e správaš?“ o   ň o m a pod. Hranica a komunikáBudovať vzťah partr o z p r á Dnes je to cia je základ nerský na vzťahu vať. Možkomun i vzťahov. priateľov je veľmi no to je katívny dôležité. ženský fenomén, ale myslím si, že je to človek, aj otázka výchovy - ako sú omnoho otvorenejší aj voči slovenskí muži vychovávaní priateľom, aj voči ostatv rodinách. Ako sú zvyknutí Dieťa potrebuje ným. Človek, ktorý dokáže komunikovať so svojimi otláskavú matku a hovoriť o svojich pocitoch, cami i so  svojimi matkami. vníma intuitívne a tiež mi prísneho otca. Môj manžel nikdy dostatočne dáva hranice. Myslím si, nevedel komunikovať so svože dobrý vzťah potrebujimi rodičmi. A tu si myslím, že je kameň je hranice. Tak ako si ich musia uvedoúrazu. Nie je problém v tom, že muž nemovať deti voči rodičom, tak si hranice vie komunikovať za to, že je muž, ale že musia uvedomovať aj partneri voči sebe na  to  nie je zvyknutý. Ja keď som mala navzájom. Nikdy nesmieme kvôli lásproblém, vedela som prísť za ním a poveke k  tomu druhému a zo strachu, že ho dať: „Toto ma nahnevalo, prečo si to urostratíme, stratiť pojem hraníc. Ja viem, že svedectvo | 23


isté veci môžem, ale keď ich prekročím, tomu druhému ublížim a naopak. Čiže hranice a komunikácia je základ vzťahov. Toto sa snažíme uplatňovať aj vo vzťahu k nášmu dieťaťu. Učíme ho hraniciam, ale hraniciam s láskou. Zásada, raz pokarhaj a dvakrát pochváľ, je veľmi dôležitá, tak vo vzťahu k partnerovi, ako aj vo vzťahu k dieťaťu. Láskavá, ale rázna, jednoznačná a dôsledná výchova. Iná vec, ktorú považujem za rovnako dôležitú vo vzťahu, je naučiť sa hovoriť jazykom, ktorému ten druhý rozumie. Gary Chappman vydal knihu Päť jazykov lásky, kde dosť jasne túto myšlienku zdôrazňuje. Darmo ťa milujem, ak neviem prejaviť lásku tak, aby si to ty pochopil. Myslím, že na tom stroskotávajú mnohé vzťahy a nie iba partnerské, aj priateľské. Samozrejme vo vzťahoch k priateľom alebo známym to nie je až také závažné, ale ak ľudia vstupujú do blízkeho vzťahu a to myslím, že platí aj vo vzťahu k rodičom a o to viac vo vzťahu k partnerovi. Mali by sme sa naučiť srdcom vnímať toho druhého, čo potrebuje. Lebo keď potrebuje pohladenie a my mu varíme každý deň hutnú večeru a on pritom neve24 | svedectvo

čeria, tak mesiac-dva bude s tým spokojný, ale po dvoch rokoch príde vyprázdnenie citovej nádrže a zrazu si  povie: ale veď ty pre mňa nič nerobíš, ja potrebujem, aby si ma pohladil a ty mi to nedávaš. Problémom je, že ľudia to vnímajú ako nevďačnosť. Zase tá komunikácia. Žena sa hanbí mužovi „otrieskávať“ o hlavu, že potrebuje kvetiny, darčeky, lebo si myslí, že muž by to mal automaticky vedieť. Ale muž to automaticky nevie. Sú muži, ktorí mali vzor u svojich otcov. Otec môjho manžela sa o všetko staral a tým pádom môj manžel to robí tiež. Prichystá kompletný obed, obriadi dieťa, pošle ma na kávu s  kamarátkou a napriek tomu mám niekedy pocit, že nie som dosť milovaná. Keby som mu to nepovedala, tak nepríde na to, že ja jednoducho potrebujem, aby mi slovami povedal, aká som úžasná, že ma ľúbi a dal mi nežnú pusu. Možno to dokonca predčí to, že je uprataný byt a navarená večera. Ja tiež robím isté veci, o ktorých si myslím, že sú dobré a napriek tomu jeho neuspokojujú. A tu by som chcela apelovať na jednu vec. Veľmi dôležitá - myslím si je pre muža otázka intímneho života. Nie je to síce najdôležitejšie, ale mnohé prob-


lémy, ktoré muži vnímajú ako veľké problémy, sa pri peknom intímnom živote, ktorý je o dávaní a prijímaní, eliminujú. Ja to môžem povedať ako vlastnú životnú skúsenosť. Keď máme pekný a intenzívny intímny život, tak aj tie najťažšie veci, ktoré sú, či už v práci, problémy s bývaním, s deťmi, nadobúdajú úplne inú tvár. Myslím, že muži takíto sú a netreba to podceňovať. Žena potrebuje viac nežných objatí a muž možno niečo iné a netreba sa  za to hanbiť a  veľmi si vážim, keď mi to muž vie vyjadriť. Dá sa v tom nájsť niečo, čo je prínosom pre oboch. A  tu by som zdôraznila, že je veľmi dôležité, aby dvaja boli v prvom rade priatelia a  až potom partneri pre sexuálny vzťah. Má zmysel, keď dvaja nezačnú spolu sexuálne žiť hneď od začiatku vzťahu a keď naozaj vydržia a isté veci si udržia až do manželstva. Zdržanlivosť v  sexuálnej oblasti pomáha ľuďom budovať si vnútorné priateľstvo. Muž zdržanlivosť potrebuje pestovať podľa môjho názoru z  jedného dôvodu: veľakrát sme zamilovaní a máme pocit, že to tak bude naveky, ale príde tehotenstvo, kedy žena má problém v sexuálnej oblasti, príde obdobie dojčenia, príde jedno dieťa, druhé dieťa a pokiaľ sa  muž nenaučil zdržanlivosti a ovládaniu v tejto oblasti predtým, má veľký problém. Má pocit, že je nemi-

lovaný a že je na vedľajšej koľaji. Môže to spôsobiť mnohé krízy v manželstve. Veľa kríz prichádza práve počas prvých rokov detí, čo je veľká chyba. Budovať vzťah partnerský na vzťahu priateľov je veľmi dôležité. Ďalším ohnivkom krízy bol fakt, že naša spoločnosť nie je celkom zvyknutá na  pracujúce a  zároveň vydaté ženy. Ja som po svadbe ešte doštudovávala - zlepšovala som si  kvalifikáciu. Vypočula som si mnohé pripomienky typu: ty si sa  už vydala, budeš mať dieťa a  ro dinu a tu končí náš záujem o  spoluprácu. A  dvere, ktoré mi boli otvorené v súvislosti napríklad s doktorátom alebo s  prácou, sa  začali zatvárať. Pocítila som nevýhodu toho, že som sa vydala z  lásky. Vari mi moje manželstvo rúca vonkajší život? Žena 21. storočia je postavená možno pred iné výzvy. Jej úlohou nie je pracovať na výkon a zastať úlohu muža. Žena, ktorá pestuje svoju zraniteľnosť a rozvíja svoj citový život a aplikuje ho aj v práci, môže byť pre svoje pracovné prostredie veľkým prínosom práve preto, že doňho vnáša svoju dušu. Nemusí nútene žiť len v rodine, ak to tak necíti. Najmä pokiaľ má pocit, že má aj poslanie v spoločnosti. svedectvo | 25


Veľakrát sa hovorí, že žena má byť tá tichá, pokorná, mierna, láskavá a že muž je ten, kto je hlava a kňaz rodiny, ten, ktorý rozhoduje, ktorý sa prejavuje navonok. Žena by mala byť naozaj srdcom, dušou rodiny, ktorá vytvára zázemie, je tým anjelom, ktorý všetko oživuje a dáva domu iskru. Muž by mal byť ten, ktorý rodinu ochraňuje, stará sa o ňu, reprezentuje ju. Tu je veľmi dôležitá úcta. Veľakrát sa stáva, že keď žena vidí, že muž mnohé veci nerobí dobre, prestane si ho vážiť a neprejavuje mu úctu. A to je chyba. Ja si veľmi uvedomujem, že prejavovať úctu manželovi, podporovať ho v  tom, čo robí, aj keď nie som vždy úplne presvedčená o  tom, že je to to najlepšie, je veľmi dôležité. Muž prirodzene potrebuje mať pocit, že má navrch. Nie preto, aby niekoho dirigoval, alebo aby niekomu vládol v  negatívnom slova zmysle, ale pretože muž je lovec a ochranca. Divoký muž, ktorý žil v staroveku alebo praveku, vedel uživiť rodinu práve preto, že bol silný. Dnešní muži sú vo svojej podstate rovnakí, ale starajú sa o rodinu v inom slova zmysle. Musia ju uživiť a zabezpečovať bežný chod rodiny. Preto je veľmi dôležité, aby žena bola krehkým elementom. Nie je problém, či žena zarobí viac alebo menej, ale je dôležité, aby prejavila mužovi úctu a potrebu sa o neho oprieť. Ja viem, že jedna z vecí, prečo sme prekonali 26 | svedectvo

naše mnohé krízy a prečo je náš vzťah teraz silný, je, že môj manžel vie, že my ho potrebujeme, že je nenahraditeľný. Imidž ženy, ktorý sa dnes pestuje, žena schopná všetkého, samostatná zárobkovo, pracovne, nám v mnohom komplikuje život. Muži strácajú svoju tvár, nevedia, kým vlastne sú a načo tu vlastne sú. Mne sa to tiež neraz stalo vo vzťahu, že sa ma manžel spýtal: „A vlastne, načo ma máš?“ Pri tomto som si uvedomila, že muž dneška je veľmi zmätený. Preto by som vždy chcel a, aby môj manžel vedel, že si  vážim jeho, jeho pr á c u, j eho starosť o rodinu. A je to jeden z jazykov lásky, keď muž cíti, že je potrebný a  keby ho nebolo, chýbalo by nám niečo veľmi zásadné. Učím aj syna, aby vedel, že tatkovi má prejavovať lásku, že je to jeho autorita. Dieťa potrebuje láskavú matku a prísneho otca, ktorý ho ľúbi, ale ktorý mu dáva aj hranice. Ja si uvedomujem, že náš syn má rád svojho otca aj preto, že vie byť prísny. Ja sa viem s ním viac pošalieť, ale keď ocko povie nie, pre syna je to nie. My ženy by sme mali byť múdre v tomto smere a viesť naše deti aj nás samé, aby sme boli v tomto podriadené svojim mužom. Sestra Veronika Jeruzalemská povedala na jednom stretnutí so snúbencami, že obraz tichej manželky, ktorá nič nepovie a patriarchálneho muža v  zásade nie je ani možný. Pretože nie-


kedy je muž tichý, pokojný a nevýbojný a má manželku, ktorá je veľmi energická, schopná a šikovná. To ale neznamená, že ženy tohto typu by sa mali zmeniť a mali zahodiť svoje dary od Pána, ale práve naopak. Mali by sa naučiť s tými darmi tak narábať, aby vedeli napriek všetkému svojmu mužovi prejaviť úctu. Ja si uvedomujem, že čím viac dokážem byť podriadená mužovi v  tejto sfére - hoci mám svoje predstavy a vízie - dávam manželovi priestor, aby sa on rozhodol, aby on zau-

jal k veci stanovisko, aby i on vychovával naše dieťa a vyjadroval sa ku všetkým veciam, aby som nerobila rozhodnutia bez neho. A potom on cíti a  prežíva svoju úlohu manžela a otca, ochrancu, lovca, ktorý tu je, aby nás skryl do svojho náručia, aby sme boli u neho v bezpečí. zdroj: Miriam – ženský kresťansky časopis www.miriam.sk

Modlitba k Svätej Rodine Ó, Ježišu, najláskavejší Spasiteľ, Ty si zostúpil z neba a osvietil si svet svojím učením a príkladom. Najväčšiu časť svojho pozemského života si strávil v chudobnom nazaretskom dome, poslušný svätému Jozefovi a Panne Márii. Tým si posvätil tú rodinu, ktorú majú mať za vzor všetky kresťanské rodiny. Prijmi milostivo pod svoju ochranu i našu rodinu, ktorá sa Ti teraz s dôverou obetuje a zasväcuje. Chráň ju a posilňuj ju neustále v bázni voči Tebe. Zachovávaj v nej obetavú lásku a domáci pokoj, aby sa takto vždy viac podobala svätému vzoru nazaretskej Rodiny, aby z našej rodiny nikto nezahynul, ale každý dosiahol večný život. Preblahoslavená Panna Mária, najláskavejšia Matka Ježiša Krista a naša Matka, dobrotivo nám vypros, aby Pán Ježiš láskavo prijal toto naše pokorné a dôveryplné zasvätenie a požehnával našu rodinu, zasvätenú Svätej rodine. Svätý Jozef, hlava Svätej rodiny, ochranca Ježiša a Márie, pomáhaj nám vo všetkých našich potrebách. Nauč nás v rodine spoločne sa modliť, svedomite pracovať, trpezlivo znášať ťažkosti a kríže a to všetko pre Boha a pre spásu našich duší. Takto máme nádej raz s Tebou a s Pannou Máriou v nebi večne chváliť svojho Božského Vykupiteľa, Ježiša Krista. Amen.

svedectvo | 27


Osobnosť Lucia Froncová V posledných dňoch počúvame v médiách o stále nových anketách, či už o najobľúbenejšiu celebritu, speváka, herca a  pod. Na obrazovkách sa hemžia tie isté známe tváre. Hviezdy, ktoré často vídať na  titulných stranách bulváru. Stáva

Osobnosti nemusíme hľadať len v televízii alebo vo svete celebrít. sa  pravidlom, že je skôr potrebné dobre sa zviditeľniť, aby ich ľudia uznávali a zapamätali si  ich a títo sa stávajú pre ľudí idolmi. Lenže potom tento vynútený záujem prekryje skutočné kvality ostatných ľudí, ktorí si svoju prácu robia lepšie, neafektovane, nie sú pošpinení škandálmi a neobjavujú sa tak často v médiách. Ako príklad uvediem moderátorov verejnoprávnej televízie, ktorých nevídame na žiadnych titulkoch časopisov a ktorí podávajú naozaj profesionálny výkon,

za čo ich ja obdivujem, ak uznáme, s akou konkurenciou komerčných médií musia bojovať. Avšak takéto osobnosti nemusíme hľadať len v  televízii alebo vo svete celebrít. Pravé osobnosti nachádzame aj v každodennom živote a vôbec sa nevie, že takí ľudia existujú, lebo nepotrebujú za svoju prácu uznanie, ani žiadne ocenenie. Je to napríklad lekár, ktorý denne zachraňuje ľudské životy, hasiči a pracovníci cestných komunikácií, ktorí vlastnoručne odhŕňali sneh z ciest, keď Slovensko zasiahla snehová kalamita, matka s malými deťmi, ktorá sa z nich snaží vychovať dobrých

„Každý môže byť veľkou osobnosťou, lebo každý môže slúžiť.“ ľudí, hoci nebývajú v najlepších podmienkach, kňazi a misionári, ktorí sa snažia vštepovať ľuďom základné morálne a kresťanské hodnoty a všetci ľudia, ktorí pomáhajú nezištne svojim blížnym, majú dobré srdce a nehanbia sa za svoju vieru. Každý z nás určite pozná minimálne jedného takého človeka vo svojom okolí. Ďalším dobrým príkladom pravej osobnosti sú apoštoli a svätci, ktorí svojím príkladom môžu obohatiť naše životy, len si stačí prečítať ich životopis. Určite každý z nich mal aj svoje chyby, ale všetkých spájalo to, že chceli žiť svoj život podľa

28 | na zamyslenie


príkladu Ježiša Krista. Najkrajším ľudským príkladom je Panna Mária, ktorá sa nebála odovzdať svoj život Bohu a  porodila nám Spasiteľa sveta, pri ktorom stála aj v najťažších chvíľach Jeho života, aj vo chvíli, keď videla umierať svojho syna na  dreve kríža a  nezanevrela na  vieru v  Boha, ale naopak, viedla príkladný život, zachovávala a  uskutočňovala Božie slovo vo  svojom srdci i  vo  svojom živote. Ale najväčšou Osobnosťou s veľkým O je sám Ježiš Kristus. On priniesol Božiu lásku, ktorú uskutočňoval vo vzťahu k  ľuďom. Mnohých uzdravil, mnohých priviedol k viere, miloval aj tých najväčších hriešnikov, dokonca aj tých, ktorí ho nechali pribiť na kríž. Ako je mnohokrát

ťažké pre nás odpustiť tým, ktorí nám ublížili hoci aj maličkosťou! On musel podstúpiť veľa trápenia a posmechu, až nakoniec položil svoj život za naše hriechy, lebo nás nesmierne miluje. Toto je podľa mňa OSOBNOSŤ. Skúsme sa aj my stať takými osobnosťami, pokornými srdcom, ochotnými pomôcť, plnými lásky k Bohu a k blížnym, ako boli Panna Mária, apoštoli, svätci a mučeníci, aby sme sa každú minútu nášho života svojimi myšlienkami, slovami a skutkami pripodobňovali dokonalému obrazu Ježiša Krista.

„Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Mt 5, 48

na zamyslenie | 29


Vezmite a pite Lucia Froncová

Keď som pred časom sedela v sakristii pred sv. omšou, náš hlohovecký pán kaplán Peter Belý si čítal evanjelium o premenení vína v Káne Galilejskej. Pán kaplán povedal: „ V Káne Galijelskej došlo víno. No, to sa v Hlohovci stať nemôže.“ Tento úsmevný zážitok mi dlho vŕtal v hlave a rozmýšľala som, ako sprostredkovať túto múdrosť od pána kaplána aj Vám. A rozhodla som sa napísať niečo o víne. Lebo naozaj, Hlohovec patrí medzi známe

„nápoj bohov“, starí Egypťania ho brali ako dar od boha Orizisa, Gréci si uctievali boha Dionýza. Dokonca i v Starom zákone je zopár zmienok o víne. V Žalme 104 sa píše: „Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka.“ Pán dal ľuďom víno, aby si v miernosti spríjemnili život. Ale nie každý vie požívať víno s  miernosťou a zabúda na jeho pôvodnú funkciu. Keď som si v Písme pozerala aj ďalšie citáty, našla som aj tento

vinárske kraje, čo si v máji uctievame aj pri púti k úcte sv. Urbana. A každý správny fraštáčan nepohrdne pohárom kvalitného vínka. Priznám sa, že po dlhých rokoch odmietania som si aj ja postupom času našla cestu k červenému vínu, lebo som zistila, že je to dobré na nízky tlak. Víno má svoje čaro. Už od nepamäti z čias staroveku sa vínu pripisoval prívlastok

zaujímavý z Knihy Sirachovca: „Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych.“ (noo, tie ženy mohol autor knihy aj vynechať :-)). A na inom mieste v tejto knihe: „Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo.“ Za výrobou vína stojí pot a ťažká práca ľudských rúk. I kňaz sa pri oltári modlí: Dobrorečíme Ti, Pane, Bože svetov, že sme z Tvojej štedrosti pri-

30 | z Eucharistie


jali toto víno, obetujeme ho Tebe ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom. Víno sa má stať duchovným nápojom. A práve tento honosný titul mu udelil Ježiš Kristus, keď pri poslednej večeri povedal: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás, i za všetkých, na odpustenie hriechov.“ Ježiš Kristus prirovnáva svoju predrahú krv k vínu. A my sme toho svedkami pri každej svätej

Alibernet, ktoré získavajú zlaté medaile a rôzne ocenenia. Najvyššie ocenenie predsa dostalo od samotného Spasiteľa sveta. Pri sv. omši sa stáva Jeho krvou a duchovným nápojom. Nie je to krásne ocenenie? Podľa mňa áno.

omši, kedy sa tajomným spôsobom zjavuje Ježiš Kristus na oltári.

a  vážme si krásne vinárske prostredie Hlohovca, kde sa vyrábajú dobré vína, ktoré slúžia všetkým na spestrenie života, ale nezabúdajme pri každom dúšku na to, že Ježiš Kristus nazval víno svojou krvou, ktorú vylial na kríži za nás, aby sme my z Jeho krvi čerpali posilu do každodenného života.

On svojou krvou zmyl hriechy celého sveta. Nápoj, ktorý my berieme ako samozrejmosť, On povýšil na duchovný nápoj. Kde sa na taký nápoj berú svetové značky ako Cabernet Sauvignon, či

Na záver ešte jeden citát z Písma: „Ja som vinič a vy ste ratolesti (Jn 15,5).“ Aj my buďme napojení na Boha ako ratolesti

z Eucharistie | 31


Z anjelskej lavice VI. Simonka Trecaková Ako sa máte??? Už si vo veľkom užívate teplé slnečné lúče??? Povyťahovali ste už bicykle a oprášili korčule??? Že nie??? Ako to??? Veď idú prázdniny??? Ááááách, ja som zabudlaaaa!!!! Veď vy teraz máte to najrušnejšie obdobie. Blíži sa koniec školského roku, čo??? Samá písomka, všade skúšanie a ešte k tomu kopec domácich úloh. Hotová nočná mora, však??? Teraz asi na bicykle ani zďaleka nemyslíte. Prepáčte mi, že som bola taká malá necitlivka. Tak viete čo, ako odškodné vám aspoň rozpoviem nejaké novinky z Univerzity anjelov.

Ak si dobre spomínate, minule som vám hovorila, že anjelici nám už za ten krátky čas učenia postúpili o niečo vyššie. Vo veľkom si vychutnávajú druhý ročník a nové objaviteľské predmety sa im nesmierne páčia. Sú radi, že teraz môžu tráviť trochu viac času na čerstvom vzduchu a učiť sa niečo nové na jednotlivých hodinách. Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕnnnn!!!! Ale práve začala ďalšia z nich. Tak poďme rýchlo, nech sa tiež niečo nové priučíme aj my. „Bol krásny slnečný deň. Na programe bola hodina Archeológie. Pán učiteľ poslal svojich žiačikov preskúmať nejaké zaujímavé archeologické nálezy, ktoré stáli za udalosťami našej spásy. Keď sa anjelici lepšie púšťali do skúmania kamenných dosiek, ktoré Mojžiš dostal od Pána Boha, naraz sa im v slnku zaligotalo na zemi niečo lesklé. „Čo to len môže byť?“ pýtali sa anjelici medzi sebou, keď zdvihli z hliny malý kovový pliešok. Zapozerali sa na neho lepšie a boli naozaj prekvapení z toho, čo na ňom uvideli. Na jednej strane toho pliešku sa  odrážal obraz ich pani zástupkyne a na druhej strane bolo veľa hviezd, srdcia, kríž a  veľké písmeno M. Tento maličký kúsok kovu ich nesmierne zaujal. Jeden po druhom si ho

34 | anjelikov kútik

Cŕŕŕŕ

ŕŕŕŕn

Cŕŕŕŕŕŕŕŕn ŕŕn ŕŕŕŕ ŕ ŕ C

začali obzerať a uznali, že sa im veľmi páči. Boli prekvapení, že niečo také sa našlo práve tu u nich a ešte k tomu na školskom pozemku. Ich zvedavé hlávky sa hneď pustili do uvažovania, odkiaľ sa asi nabral a čí vlastne je. Rozhodli sa teda, že jeho vlastníka nájdu, a tak sa vybrali na  veľký prieskum. Najskôr prišli k pánu trénerovi archanjelovi Michalovi, ale ten pliešok nebol jeho. Skočili aj za pani učiteľkou hudobnej výchovy sv. Cecíliou, či ho ona náhodou nestratila, ale nie - ani jej nepatril. Potom ešte skúsili zabehnúť za pánom učiteľom prírodopisu sv. Františkom. Možno ho náhodou stratil pri výučbe svojich verných žiačikov „škovránkov“, ale aj tento pokus bol neúspešný. Malý ligotavý pliešok nepatril ani jemu. Celí zronení sadli


si nakoniec na lavičku v parku, sklonili hlávky a len dumali a dumali, čo s týmto nečakaným „nálezom“ urobiť. Ako tak nečinne sedeli, všimol si ich triedny učiteľ Gabriel: „Čože tu tak smutne sedíte, moji milí? Archeológia vás už nebaví?“ spýtal sa ich. „Ach, pán učiteľ, jasné, že nás tento predmet zaujíma. Aj by sme sa mu venovali ďalej, ale pri skúmaní kamenných tabúľ sme našli jeden objav a nevieme si s ním dať rady. Tak sme z toho trošku smutní.“ povedal anjelik Vedko. A tak anjeličkovia ukázali pánu učiteľovi svoj objav a rozpovedali mu, ako úpenlivo hľadali vlastníka, ale nepodarilo sa  im ho nájsť. Pán učiteľ sa na  nich usmial a povedal: „Neverili by ste, no ja asi viem odkiaľ „toto čudo“ je. Dnes ráno prišla za mnou jedna rehoľná sestrička a pýtala sa ma, či som náhodou niekde nevidel malý zlatý prívesok. Omylom jej minule spadol, keď prinášala nápoje tu na nálezisko predchádzajúcim študentom. Viete čo, môžete jej ho zaniesť. Určite sa veľmi poteší...“ Anjelici naradostení rýchlo vystrelili z lavičky a už aj trielili za tou spomínanou sestričkou na miesto, kam ich poslal triedny učiteľ. Ako tak leteli, naraz ju v diaľke zbadali, ako práve kŕmi veľký kŕdeľ holubov. Čím viac sa k nej blížili, tým viac sa im zdala povedomá. A nemýlili sa!!! Bola to ich dobrá kamarátka – rehoľná sestrička Katarínka Labouré. Ako sa  len potešili, že ju znova vidia. Anjelikovia

pribehli k nej a jeden pred druhým sa  prekrikovali, aby jej povedali tú radostnú novinu, čo za objav našli na ich nálezisku. Keď to Katarínka počula, veľmi sa potešila: „Moji milí, našli ste moju medailu? Ach, ani neviete, aká som vám vďačná!!! Veľmi ste ma potešili!!!“ Anjelikovia teraz tomu trošku nechápali: „Prečo sa len z toho maličkého prívesku tak veľmi teší? Je naozaj až taký dôležitý?“ hovorili si medzi sebou. Katarínka si všimla, ako sa medzi sebou rozprávajú a láskavo sa  k nim prihovorila: „Vidím, že ste zvedaví, prečo má takáto možno nenápadná medaila pre mňa až takú veľkú cenu. Vedzte, že mám na to svoj dôvod. A rada vám o ňom niečo poviem. Vlastne, lepšie bude, keď vám to rovno ukážem.“ A tak ich Katarínka vzala so sebou. Leteli horami, dolami, až prišli do vzdialeného mesta – Paríža. Tu začínal ich nový prieskum. Ale samotné mesto ešte nebol koniec ich putovania. Katarínka mala pre nich prichystané niečo špeciálne – jedno malé miestečko ich nového bádania...

anjelikov kútik | 35


Tak čo, kamaráti??? Ste aj vy zvedaví, kam ich to dnes sestra Katarínka so sebou vzala??? Bude to skutočne zaujímavé miesto. Ako ste sa už dočítali, Katarínka svojich kamarátov zobrala až do parížskych ulíc. Ako v každom inom meste, aj tu popri ceste kamaráti natrafili na mnohých chudobných ľudí. Katarínka mala dobré srdce, a preto im hneď utekala pomôcť. Ani anjelici nechceli postávať, a tak sa rozhodli jej pomôcť. Pred sebou vidíte veľký hrniec písmenkovej polievky. Skúste túto polievku rozdeliť do jednotlivých misiek tak, pod akým znakom ich máte vyznačené. Potom ich uložte a zistíte, čo za miesto v Paríži ovplyvnilo Katarínkin život, a teda aj život našich kamarátov – anjelikov.

Ulica:

........................ ........................... ........................

Anjelikom sa na tomto mieste veľmi páčilo. Katarínka im tu vyrozprávala celý svoj príbeh. Povedala im, že ten pliešok čo našli, je Zázračná medaila, že ho dostala ako darček od Panny Márie a tiež, že bola poverená úlohou rozdávať ju a šíriť ďalej. Potom im ukázala stoličku, kde ich pani zástupkyňa sedela, keď ju prišla navštíviť, no a nakoniec im v plnej nádhere predstavila velikánsky oltár so sochou Panny Márie, ktorý je tam dodnes. Anjelikom sa jej rozprávanie veľmi páčilo. Boli takí uchvátení, že ani si nevšimli a už prišiel večer. Všade bola tma a trošku sa začali aj báť. Katarínka si všimla ich strach, ale milo sa na nich usmiala a povedala im: „Moji milí, nemusíte sa ničoho báť. Aj keď je Paríž taký veľký a možno sa zdá aj nebezpečný, pani zástupkyňa ma naučila jednu peknú modlitbičku, ktorú si vždy opakujem, keď mám z niečoho strach. A len čo si ju poviem, strach pominie, pretože viem, že už je pri mne ona sama. Ak chcete, rada vás ju naučím.“ Anjelikom sa táto myšlienka zapáčila a veľmi túžili sa túto modlitbu naučiť. A tak Katarínka začala s výučbou: „BEZ HRIECHU POČATÁ PANNA MÁRIA, ORODUJ ZA NÁS, KTORÍ SA K TEBE UTIEKAME!!!“ Opakovali si anjelici a sestrička z nich mala veľkú radosť. Naozaj ich strach čoskoro pominul. Výlet sa anjelikom naozaj veľmi páčil. No čo ich najviac zaujalo bol samotný 36 | anjelikov kútik


oltár, na ktorom videli ich pani zástupkyňu. „Ach, aká je tu len pekná...“ hovorili si anjelici medzi sebou. Vtedy si ich Katarínka vzala nabok a povedala: „Však je krásna, aj mne sa veľmi páči. A čo je ešte lepšie, to prisľúbenie, ktoré mi tu povedala, to je čosi úžasné.“ „Aké prisľúbenie?? Čo ti tu naša pani zástupkyňa povedala?? Povedz nám to, prosííím...“ naliehali anjeličkovia jeden cez druhého, až sa Katarínka nechala uprosíkať: „Tak, pani povedala, že tí, ktorí prídu k tomuto oltáru a budú nosiť zázračnú medailu, dostanú... (TAJNIČKA)“ ale naraz z neba na Katarínku zavolali, aby sa vrátila, pretože mala ešte nedokončenú prácu. No anjelikov nechcela nechať bez odkazu, a tak im navrhla, aby naň prišli z úlohy, ktorú im nechala a tú budú mať ako domácu úlohu pre tento predmet. Tú úlohu vidíte pred sebou, kamaráti. Spoznávate tento znak??? Je to symbol nášho združenia. A ako vidíte, pri jeho hviezdach sú rôzne obrázky. Každý z nich predstavuje jedno písmenko. Skúste ich nahradiť podľa pokynov, ktoré vidíte vedľa a zistíte, čo Panna Mária môže poskytnúť aj každému jednému z nás:

Tajnička:

1. .....................................

2. ..........................................

Uffff, zapotili ste sa??? Dúfam, že ste to zvládli. Tak, čo hovoríte, kamaráti, na ten sľub, ktorý nám každodenne Panna Mária dáva, ak sa k nej utiekame??? No nie je to úžasné??? Skúste si aj vy každý deň opakovať modlitbičku, ktorú Katarínka naučila anjelikov a uvidíte, že ani vy nezostanete bez darčekov, ktoré má pani zástupkyňa pre nás pripravené... Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕnnnnn!!!! (dnes je už zvonček zasa elektrický, veď sme opäť v škole). A zazvonil zvonec a nášho dobrodružstva a aj všetkých ostatných je....KONIEC??? To určite nie, kamaráti!!! Nebuďte smutní. Čoskoro som tu zas a aj s novou výpravou. Nepoviem však kam. Bude to prekvapenie. Ale už teraz sa na vás veľmi teším. Vidíme sa, kamaráti. Ahojtéééééééé !!!!! anjelikov kútik | 37


Angličtina ako ju nepoznáte Lucia Ondrejková

Milí moji ZMM-áci. Opäť som si pre Vás prichystala netradičnú angličtinu. V minulom čísle Lúčov sme sa spoločne naučili zopár užitočných slovíčok a dnes si posvietime na najznámejšie modlitby v angličtine. A nebudete to mať také jednoduché. Vašou úlohou bude do medzier doplniť slová, ktoré sa tam najviac hodia. Slovíčka, ktoré máte na výber, sú vypísané za modlitbou. A aby to bolo napínavejšie, tí z Vás, ktorí majú súťaživého ducha, môžu správne odpovede poslať do centra a tých najšikovnejších odmeníme zaujímavými cenami. V správnych odpovediach napíšte názov modlitby a slovíčka v poradí, v akom ste ich doplnili. V budúcom čísle nájdete taktiež aj správne odpovede. Táák... hor sa do modlenia!

The Hail Mary (Zdravas Mária)

Hail Mary, full of ______, the Lord is with thee. Blessed art thou among______, and blessed is the ______-of thy womb, Jesus. Holy Mary, Mother of God, pray for us ______ now, and at the hour of_______. Amen. (Slovíčka na doplnenie: sinners, women, death, grace, fruit)

The Our Father (Otče náš)

Our Father, Who art in________, Hallowed be Thy Name. Thy kingdom come, Thy will be done, on ________ as it is in heaven. Give us this day our daily_______. And forgive us our trespasses, as we ________those who trespass against us. And lead us not into________, but deliver us from_______. Amen. (Slovíčka na doplnenie: temptation, forgive, earth, bread, evil, heaven)

The Apostles´ Creed (Vyznanie viery)

I believe in God, the Father almighty,________ of heaven and earth, and in Jesus Christ, His only begotten Son, our Lord. Who was ________by the Holy Spirit, and born of the Virgin Mary. He ________under Pontius Pilate, was crucified, died and was_________. He descended into________. On the third say He ________again. He ascended into heaven and is ________at the right hand of God the Father________. He will come again to judge the living and the dead. I believe in the Holy ________, the Holy Catholic Church, the communion of saints, the forgiveness of_________, the resurrection of the body and life_________. Amen. (Slovíčka na doplnenie: Hell, sins, Creator, Spirit, suffered, rose, seated, everlasting, conceived, buried, Almighty )

38 | kurz angličtiny


Komu skutočne veríme? Mária Berkešová Možno ju nosíš aj ty. Nosí sa už totiž bežne... a všade. V obchode, v škole, dokonca aj v kostole nájdeš ľudí, ktorých zápästie ruky zdobí červená nitka. Na prvý pohľad nevinná vec, módny doplnok červenej farby, veď červená letí, tak prečo ju nenosiť? Je na tom vari niečo zlé?

Červená nitka nie je ani zďaleka taká nevinná. Dôvod jej nosenia je totiž jasný: je to nástroj v boji proti urieknutiu, proti zlým pohľadom, ktoré by mohli uškodiť. V podstate je to veľmi jednoduché. Dám si červenú šnúrku a negatívna energia sa  odo mňa odrazí, mám pocit istoty, že sa mi nemôže nič stať, odoženie odo mňa choroby, prináša mi šťastie… nesmiem si ju však dať dole… ak by som to urobila, začne ma bolieť hlava, niekto ma uhranie pohľadom a pod. Prvou mediálnou propagátorkou červenej nitky sa stala Madonna, ktorá ju verejne nosí už niekoľko rokov. Niektorí ľudia nosenie červenej nitky odvodzujú od starého náboženstva zvaného „kabala“. Toto učenie pochádza z  Izraela a volá sa kabbalah. Podľa neho je „práve červený náramok symbolom ochrany pred negatívnou energiou, zlými pohľadmi – uhrančivými – tzv. diabolskými očami. V  bode, kde sa náramok zväzuje, sa  zachytáva energia prúdiaca do tela“. Zaujímavé však je, že ortodoxní Židia sa  od  Kabaly plne dištancujú, nakoľko Kabala, ako súčasť židovskej mystiky sa  študovala s rešpektom a pod dozorom prísnych náboženských predpisov (mohli ju študovať len ženatí muži nad 40 rokov, vzdelaní vo všetkých apektoch

judaizmu). Dnešné učenie “kabaly“ teda predstavuje skôr marketingový ťah, spôsob ako zúfalo hľadajúcim a unudeným celebritám ponúknuť novú cestu a zmysel života (za 500 dolárov – toľko totiž stojí počiatočný kurz Kabaly). Nech je už pôvod červenej nitky náboženský, alebo čisto marketingový, pohľad cirkvi je jasný. Nosenie amuletov, ktorým prisudzujeme istú moc, je hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu. Tým, že sa spoliehame vo svojich ťažkostiach na inú moc ako na Boha a využívame rôzne alternatívne prostriedky, sa veľmi rýchlo môžeme vzdialiť od Boha, prísť o vnútorný pokoj a vyrovnanosť. A my ZMM – áci by sme nemali zabúdať ani na to, že máme v rukách zbraň s mocou väčšou než 1000 červených nitiek...je ňou Zázračná medaila, dostali sme ju ako dar od samotnej Panny Mária s prísľubom hojných milostí pre toho kto ju nosí. A čo dodať na záver? Snáď len jedno. Diabol nespí. Ani v dnešnej dobe. A čo je najhoršie, jeho pôsobenie už nie je také viditeľné. Je skrytý a používa rôzne prostriedky na to, aby nás zmanipuloval a vzdialil od Boha...a jedným z nich je aj nosenie amuletov a červenej nitky. Je len na nás ako sa rozhodneme a na ktorú stranu váh sa postavíme. (Zdroj: internet) viera | 39


Mama Milan Moško Bolo raz dievča jedno nikdy, keď bola malá, som ju nepoznal, no teraz na mne vidno, že by som za ňu aj život dal.

Možno som vtedy mame niečo vzácne dal, možno ukrýva to vo svojom srdci, keď som to prvýkrát povedal, možno cez deň a možno v noci.

Keď bola malá veru nepoznal som ju, ale i ona detstvo prežívala, ale keď ja dieťa bol som vtedy spoznal som ju a ja hneď vedel som, že ma rada mala.

To slovo, ktoré prvé bolo to slovo, pri ktorom objala ma, lebo práve to jej to vzácne možno dalo, to prvé slovo bolo mama.

Aj keď veľakrát som jej ublížil a v jej srdci vznikla jama a keď od malého dieťaťa som sa odlíšil, stále ju mám rád, veď je to moja mama.

A keď neskôr vyrástol som, keď mladým som sa stal a možno ešte nepochopil som, že pre mamu som milovaný ostal.

Keď prvýkrát na tomto svete som moje oči otvoril, bol som ako motýľ na krásnom kvete, keď som sa mojej mame narodil.

A aj keď možno ublížil som jej, teraz však vie, že nie je sama, lebo vždy, keď bude treba, budem pri nej, veď je to moja mama.

40 | báseň


Pane, smädní sme po Tebe Jozef Uhrík V minulom článku som písal o hlade a smäde po Bohu nás veriacich. Tento článok bude nadväzovať na predošlý článok. Bude však z opačného pohľadu. Z pohľadu neveriacich na nás veriacich. Ich nezodpovedané otázky, ktoré nám často kladú. Niektoré otázky dokážu človeka prekvapiť. Na niektoré neveriacim ani nevieme odpovedať.

Popritom sú to ľudia, ktorí Boha túžia poznať viac, túžia sa dozvedieť o ňom práve od nás veriacich. Pýtajú sa a my by sme im mali odpovedať. Mne sa stala podobná príhoda, ktorá ma zaskočila. Som veselý človek, ktorý svojím spevom aj evanjelizuje a rozdáva radosť navôkol. A takto v jeden deň cestou z práce, keď som si pospevoval pieseň, v ktorej znejú tieto slová „Nie si však sám v tom, čo dnes prežívaš, aj samotný Boh v tvojej koži bol...“ sa ma jedno okoloidúce dieťa opýtalo „A ty tomu veríš?“. Ja som pohotovo odpovedal „Áno, až natoľko tomu verím, že o tom aj spievam“. Dieťa rozmýšľalo nad mojou odpoveďou a o chvíľu na to padla ďalšia otázka „A to všetci veriaci sú takí šťastní ako ty?“. Ja som len v krátkosti odpovedal „Kto žije s Bohom, je šťastný, pretože Boh chce, aby sme všetci boli šťastní a ja som natoľko šťastný, že tú radosť šírim všade naokolo.“ To dieťa mi položilo ešte poslednú otázku „Kde mám hľadať Boha?“ Snažil som sa jednoducho odpovedať

a povedal som tomu dieťaťu toto: „Boh si ťa už našiel, On je všade vôkol nás. Aj keď ho nevidíš, môžeš počúvať Jeho hlas a  vnímať Jeho prítomnosť.“. Aj keď prv než som toto povedal, mi napadla nejaká iná odpoveď, jednoduchšia, ale tú som nepovedal. Znela by - „V kostole“. Neviem, či tieto moje odpovede tomu dieťaťu pomohli. Mne sa však prvýkrát niečo takéto stalo, že by sa niekto pri mne len tak pristavil a začal mi klásť otázky týkajúce sa Boha. Po tomto zážitku, spievam, svedčím spevom ešte hlasnejšie. Nech to ľudia počujú. Nech počujú odpovede na svoje otázky. Ja sám som sa však sebe čudoval, že aké odpovede som dával tomu dieťaťu. Cestou domov som rozmýšľal a hovoril si „Som to vôbec ja?“. Týmto krátkym dialógom a zážitkom som chcel poukázať na to, že niektorí neveriaci Boha neodmietajú, ale tak, ako to zaznelo z úst dieťaťa, oni Boha hľadajú.

očakávanie | 41


Kto spieva, dvakrát sa modlí Vlaďka Martvoňová Drahí ZMM-áci! Určite si pamätáte na toto motto svätého Augustína. Keďže spev je moja najobľúbenejšia činnosť, veľmi rada by som sa  k  nemu ešte vrátila (aj keď relatívne často píšem o spievaní a pravdepodobne stále o  tom istom). Spev je pre mňa tak nádherný, tak kúzelný a čarovný, že v ňom dokážem nájsť vždy niečo, čo ma nanovo uchváti, prinúti sa tak viac zamyslieť nad  sebou, nad svojím životom a naplní obrovskou túžbou chváliť Boha, celou svojou dušou a bytosťou, za všetky jeho diela, za všetku lásku, ktorú mi prejavil, ako ma nesie cez problémy života a vedie cestou svojich prisľúbení. Aj keď som ZMM-áčka už veľmi veľa rokov, ešte nikdy sa mi samej nepodarilo pomodliť sa celý ruženec. Hanbím

42 | spev

sa  za  to, ale myslím, že som stále tak vnútorne sama pre seba neobjavila krásu tejto modlitby. Tak naozaj celým srdcom sa modlím desiatok posvätného ruženca, buď vo veľmi ťažkých chvíľach za niekoho, za niečo, alebo s radosťou ako vďaku za vyslyšanú prosbu. Ale väčšinou sa za-

Spev a modlitba spolu veľmi úzko súvisia. čnem modliť desiatok posvätného ruženca a za chvíľu mi myšlienky blúdia kde-kade. (Však to  poznáme všetci...). Tak ho len rýchlo odrapocem, aby som ho mala čím skôr za  sebou alebo som taká unavená, že zaspím. Tak si poviem: „Má takáto moja modlitba vôbec zmysel a je toto vôbec modlitba?“. A takto to ide dookola. Nedokážem, neviem sa nejako tak naozaj vnútorne stíšiť. (Príliš sa bojím, čo všetko, by som vo svojom vnútri objavila. Bojím sa, či by som si aj ja tak vo svojom vnútri sama nepovedala ako farizeji, keď k nim hovoril Pán Ježiš: ,,Tvrdá je to reč“). Drahí moji, čo Vy a posvätný ruženec? Koľkokrát denne dokážeme druhému povedať „ľúbim Ťa, mám Ťa rád“, bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili alebo nám napadlo počítať to a nejako zvlášť sa nad tým zamyslieť. Prečo je však modlitba posvätného ruženca taká ťažká? Myslím, že je to tak preto, že keď modlitbu posvätného ruženca človek bez rozmyslu odrapoce ako naučenú riekanku a vôbec sa nezamýšľa nad jej obsahom, je to naozaj


veľmi únavné, 50-krát za sebou opakovať dookola to isté (ak sa modlíte celý posvätný ruženec). Pritom je to tak nádherná, úžasná modlitba, keď sa tak nad tým spolu zamyslíme. Zdravas Mária, milosti plná, Pán s Tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš. (ak mi vedúca dovolí, nad modlitbou posvätného ruženca, by som sa s Vami veľmi rada zamyslela v niektorom ďalšom článku.) Určite si kladiete otázku: „Prečo ona tak zoširoka opisuje modlitbu posvätného ruženca, keď reč mala byť o  speve?“ Hneď sa k tomu dostanem. Spev a modlitba spolu veľmi úzko súvisia. Keby ste sa ma opýtali, aký mám vzťah k  spevu, to by som Vám vedela napísať celé litánie. Ja a daná alebo určená modlitba je pre mňa naozaj veľmi ťažká. Preto sa oveľa radšej modlím vlastnými slovami. Veď modlitba je a má byť osobný rozhovor človeka s Bohom. Dieťaťa s naším nebeským Otcom. Ale spev pre mňa znamená všetko! Je to pre mňa najkrajší a najhlbší spôsob, ako sa priblížim k môjmu nebeskému Otcovi a naozaj cítim jeho blízkosť. Vtedy naozaj cítim, že keď Bohu dovolím takto sa ku mne priblížiť, s najväčšou láskou ma zoberie do svojho náručia, objíma ma a lieči všetky moje bolesti. Aj keď nespievam pekne a dobre, spievam si naozaj kde môžem, pre Pána Boha a pre radosť. Najlepšie sa  mi spieva v kúpeľni

(je tam výborná akustika). Pred časom mi moji inak obdarovaní priatelia Dušan Sotoniak a Michal Kurčina z Dolného Kubína pri našich telefonických rozhovoroch hovorili, ako sa  dostali do mládežníckeho zboru, keďže vedeli, ako veľmi rada spievam a že spev je pre mňa srdcovkou. Z  ich hlasov sršala radosť a  spokojnosť. Mne to nedalo a na internete som si našla Mládežnícky zbor Dolný Kubín a napísala som mail vedúcemu, Martinovi Farbákovi. Martin bol pre mňa úplne cudzí, neznámy človek. Obyčajne nikomu neznámemu nepíše. Ale toto som jednoducho musela urobiť ako poďakovanie za chlapcov a  v  určitom zmysle aj za  seba. Vnútorne som to tak cítila a  dnes môžem povedať, že naozaj vôbec neľutujem, že som Martinovi napísala. Môj mail bol o všetkom. O tom, ako milujem spev, ale nemám kde cvičiť a realizovať sa, lebo na to, žiaľ, nie je možnosť a priestor. Že keby bol, určite by som ho naplno využila a nebrala to ako samozrejmosť. Že si naozaj veľmi vážim, že Dušana a Michala zobrali medzi seba, lebo nie každý by toto urobil. Tí, ktorí poznajú môj štýl písania mailov vedia, že ja píšem “veľmi krátke maily.“ Martin mi odpísal a poviem Vám, že to  bol naozaj jeden z najkrajších mailov, aký som kedy dostala. Určitý čas sme si písali maispev | 43


ly, neskôr také povzbudivé SMS v podobe nádherných žalmov a  citátov zo Svätého písma. Potom sme sa  mali možnosť zoznámiť aj osobne. Osobne sa  poznáme veľmi málo. Skôr cez tie maily a SMS-ky. Ale ja Martina vnímam tak, že je to úžas-

Keď radi spievate, ale nespievate dobre, Bohu to istotne nevadí. ný mladý človek, ktorý svoju vieru naozaj aj žije. Je z neho cítiť úžasnú radosť, pokoj a pokoru. To mi myslím, že určite dosvedčia aj Duško a Miško. Však chlapci? Martin dokonale pochopil krásny citát: ,,Starajúc sa o šťastie iných, nachádzame svoje vlastné“. Určite je pre chlapcov zbor obrovským požehnaním a povzbudením. Duško a Miško sú zasa obrovským požehnaním a povzbudením pre celý mládežnícky zbor! Keďže ja nemám možnosť ísť do spevokolu, tak si spievam, kde sa dá. Kedysi som sa veľmi hanbila spievať v kostole alebo zo sakristie, keď spievali mládežníci a speváci, čo si o mne budú ľudia myslieť. Bolo mi veľmi nepríjemne, keď deti po mne pozerali s otvorenými ústami. Dnes mi to je úplne jedno a  spievam hlasno a z celej duše. Uvedomila som si, že keď sa veci nedajú zmeniť a sú také, aké sú, je dôležité naučiť sa na ne hľadieť vždy z tej lepšej 44 | spev

a svetlejšej stránky. Z toho, čo máme vyťažiť, vytĺcť vybiť to najlepšie a najkrajšie, čo sa len dá. Nie je to vôbec ľahké. Dokonca niekedy je to  preťažké a  častokrát sa to zdá nemožné. No keď sa  nám to nakoniec predsa len podarí, o to väčšiu radosť z toho budeme mať, a o to vzácnejšie to pre nás bude! A na koniec, drahí ZMM-áci, či už máte hlbší vzťah k Bohu a našej Nebeskej maminke cez modlitbu posvätného ruženca či cez spev alebo sa len tak s nimi rozprávate, všetko robte naozaj z hĺbky svojej duše a  zo  svojho osobného presvedčenia. Lebo len láska má cenu. Na lásku je iba jeden liek - milovať ešte väčšmi. A keď radi spievate, ale nespievate dobre alebo neviete spievať, Bohu to istotne nevadí. Svätý Augustín povedal: „Kto spieva, dvakrát sa modlí“. Menší brat Milan zo Spoločnosti paulínok v Čechách zasa hovorí: ,,Kto spieva, dvakrát sa modlí a kto spieva falošne, modlí sa trikrát“. Tak teda chváľme Pána ako najlepšie vieme.


Moja skúsenosť s Bohom Katarína Božiková Boh sa túži dať spoznať každému človeku. Je však veľmi taktný a vždy rešpektuje našu slobodnú vôľu. Vytrvalo čaká na súhlas a pozvanie človeka, aby mohol vstúpiť do jeho života. Nikdy nikoho do ničoho nenúti. Preto je už len rozhodnutie na nás, či mu dovolíme vstúpiť do nášho života. Ja som sa rozhodla pre Neho. Môžem povedať, že už od malička som bola vedená k viere. S mojimi starými rodičmi, maminou a súrodencami som chodievala každú nedeľu a v prikázané sviatky na sväté omše a moja starká ma naučila modliť sa. Osobne som nikdy nepatrila medzi tie dievčatá, ktoré by vyhľadávali bary, diskotéky, alkohol, atď. Skôr som svoje miesto hľadala medzi kresťanmi. Pravdu povediac, všetko sa to začalo, keď náš pán farár do filiálky pozval kňazov na sväté misie. Vtedy som sa dostala do spoločenstva mariánskej mládeže, kde som spoznala veľa nových mladých ľudí, ktorých keby som vymenovala, tak by to bolo asi na dlhšie, zažila som rôzne kresťanské akcie a začala som sa na svet pozerať inak. Toto spoločenstvo sa mi stalo mojou druhou rodinou. Potom prišla na rad vysoká škola v Trnave. Priznám sa, že som sa obávala nového prostredia. Čo bude? Do akej partie sa  dostanem? Prijmú ma medzi seba? a pod. Čo sa týkalo mládežníckeho života, cítila som sa tu veľmi sama a akosi som pociťovala, že sa vzďaľujem od Boha. Asi ako to na každej škole býva, prešla som si stresmi, skúškami, ale Ty si ma napriek všetkému neopustil a s Tvojou pomocou som zvládla tri roky štúdia. Magisterské

štúdium som si musela dokončiť na inej škole, čo ma priviedlo do Nitry. V Nitre som sa zoznámila so spolužiačkou, ktorá mi rozprávala o Univerzitnom pastoračnom centre. Avšak až mládežnícka omša všetko zmenila. Po omši bol čas na oznamy, pri ktorých mladí informujú o  činnosti UPC a najmä akciách na nasledujúci týždeň ako napr. čajovice, filmovice, prednášky, adorácie a pod. Dostala som sa do tohto spoločenstva mladých, kde som sa zoznámila so skvelými ľuďmi. Náš život je ovplyvňovaný aj partiou, do akej sa dostaneme. Preto by sme si mali vybrať tu správnu. A ja ďakujem za tú, ktorú dovolil Pán spoznať mne a za každých nových ľudí, ktorých mi každodenne postaví do cesty. Preto môžem povedať, že práve Boh je ten, ktorý zázračne viedol a stále vedie môj život. On sa o mňa staral, mal pre mňa plán a celý príliv požehnania v mojom živote. A preto prežiť skúsenosť s neviditeľným Bohom je moment, ktorý mení človeku život od základov a nie je nič vzrušujúcejšieho a úžasnejšieho na tomto svete ako stretnúť sa so živým Bohom, ktorý je reálnejší ako my sami. Preto Vám dám radu na záver: skúste dať Bohu šancu a nikdy to neoľutujete! :) zo života | 45


Gary Chapman: 5 jazykov lásky Daniel Hrenák “Pred svadbou si všetci predstavujeme manželstvo a spoločný život ako najväčšie blaho... Len ťažko sa dá veriť niečomu inému, keď je človek zamilovaný.”

To tvrdí Gary Chapman. Súhlasiť s ním alebo nie? Na to si teraz každý z nás vnútorne odpovie (chvíľka ticha). Na základe nášho záveru budeme teraz pokračovať v čítaní. A aký má byť ten záver? Osobný. Rovnako ako táto kniha. Či už ste zažili vo svojom vzťahu problémy, aktuálne ich prežívate alebo sa ich chcete vyvarovať pri  svojom vysnenom partnerovi, je to kniha pre Vás. Odvažujem sa  povedať, že to platí aj v  prípade, ak Vaše životné cesty nesmerujú do manželstva. Máme ale tejto knihe veriť? Nestojí za ňou len nejaká reklamná agentúra, ktorá bude propagovať svoje zázračné nápoje lásky alebo predávať zámky na bicykle, ktoré pripnutím na most pri západe slnka spoja duše a osudy mladých zaľúbencov až po záverečné titulky, či aspoň pokiaľ budú pukance? Garyho Chapmana nepoznám, nanešťastie, osobne, ale internet o ňom hovorí, že je šťastne ženatý už 45 rokov, z toho 35 rokov pôsobí ako pastor baptistickej cirkvi a manželský poradca, okrem tejto knihy napísal niekoľko ďalších bestsellerov a veľa cestuje po svete, kde stretáva ďalšie a ďalšie dvojice a poskytuje im svoje rady a postrehy. Gary nepíše poučkovito alebo nudne, ale vychádza zo skúseností, ktoré získal svo46 | knihy

jou dlhoročnou praxou. Preto ani číslo 5 v názve nie je pokusom o marketingovú kampaň v štýle “iba 5 vecí (dní, pohybov, činností) a Váš manžel (kamarát, pes, modrý dinosaurus) bude naveky šťastný (Vám daruje milión, Vás možno nezje)”. Päť jazykov lásky je jednoducho päť možností, ako sa priblížiť k ľúbenej osobe. “Každý z nás túži po  šťastnom a naplnenom manželstve, a predsa mávame pocit, akoby ten druhý hovoril iným jazykom.” Každý z nás rozumie najlepšie svojmu materinskému jazyku, hoci sa dokáže pravdepodobne dohovoriť aj ďalšími cudzími jazykmi, ako sú napríklad čeština alebo mandarínska čínština. Aby sme ale zvládli ďalšie, musíme tomu venovať trocha úsilia. Rovnako to je aj s  jazykmi lásky. Každý z nás rozumie a dokáže hovoriť perfektne aspoň jedným. Ostatné sa ale s menšou alebo väčšou obetou dajú naučiť. Gery Chapman identifikoval tieto láskyplné vyjadrenia citov: Slová uistenia, Pozornosť, Prijímanie darov, Skutky služby a Fyzický dotyk. Čo si predstavíte pod jednotlivými názvami, to tie názvy aj skutočne znamenajú (super, že?). Keď si  pod  slovami uistenia predstavíte pochvalu za upratanú izbu, úprimnú radosť


pri vysvedčení “so samými” alebo ešte väčšiu, pri zlepšení z trojky na jednotku, predstavujete si správne. Človek občas potrebuje počuť pekné slovo na svoju adresu a niektorým to podvedome lichotí až do  takej miery, že ak od svojej polovičky nepočúvajú dostatočne často uistenie o ich kvalitách a schopnostiach, myslia si, že sa láska vytráca. Racionálna láska, láska, ktorá vychádza z  vôle... je ten druh lásky, ku ktorej nás mudrci vždy vyzývali. Rovnako to môže platiť aj pri venovaní

Hodnota daru sa nevyjadruje peniazmi, ale úprimnosťou a citom. pozornosti vo forme rozhovorov pri káve alebo v divadle alebo spoločné trávenie času pri prechádzke. A to, že niekto berie ako prejav lásky časté darčeky? „Mamonár!“, pomyslíme si, ale opak môže byť pravdou. Nemusí ísť nevyhnutne o zlaté hodinky s vodotryskom alebo kilo čokolády. Obyčajne takých ľudí poteší i ručne vyrobené papierové prianie alebo kytica lúčnych kvetín. Hodnota daru sa nevyjadruje peniazmi, ale úprimnosťou a citom, ktorý je v ňom skrytý. Láska je rozhodnutie. A hociktorý z dvoch partnerov môže tento proces začať už dnes.

Dobre, povieme si, ale naše mladícke zaľúbenie už pominulo a nefunguje to medzi nami tak, ako kedysi. Tak načo predlžovať agóniu nejakou dodatočnou snahou? Láska nie je o hormónoch. Tie sú súčasťou zaľúbenia. Láska je rozhodnutie. Rozhodnutie ľúbiť sa dnes a zajtra a pozajtra a stále. A to už nemusí ísť automaticky. Treba sa občas premôcť a spraviť niečo, čo sa nám nechce, ale vieme, že to bude ocenené. Logicky by mala teraz nasledovať otázka: “A ako sa dozviem, aký je partnerov jazyk lásky?” Najjednoduchšie je spýtať sa ho. Ale ak sa poznáte už dlhšiu dobu, určite viete, čo ho poteší viac a čo menej. Vykúzli mu úsmev na tvári ak zaňho umyjete riad, alebo je radšej keď ho získate vo vlasoch? Získate si ho skôr tým, že pôjdete spolu do divadla, alebo preferuje spoločný rozhovor, hoc aj pri pohári čistej vody? Stačí si odpovedať na pár jednoduchých otázok a viete, ktorým smerom sa máte vydať za krajším spoločným nažívaním. Keď je pre Vás nejaká činnosť neprirodzená, o to väčšie je vyjadrenie Vašej lásky. Môj záverečný verdikt znie: Je úžasná a odporúčam prečítať si ju bez ohľadu na to, v ktorej fáze sa váš vzťah nachádza (žiaden vzťah je tiež jednou z fáz).

knihy | 47


Bokwa... alebo keď Vám písmenká a číslice v škole nestačia Hanka Gvozdjaková Ľudská kreativita je naozaj obrovitánska... presviedčame sa o tom každý deň - či už vidíme nejaké jej pozitívne, negatívne alebo i celkom vtipné výsledky. Kreativita je veľmi dôležitá i pri tanci a v tomto čísle Lúčov si priblížime práve človiečika, ktorý vymyslel niečo nové a môžeme skonštatovať, že i kreatívne, nakoľko Bokwa sa postupne stáva takým fenoménom, ako napríklad Zumba alebo Pilates.

A čo to teda tá Bokwa je? Slovo Bokwa vzniklo spojením dvoch slov - ´bo´ = juhoafrický druh boxu, a ´kwa´ = tradičný juhoafrický tanec (úplný názov kwaito). Južná Afrika? Áno, áno... Bokwa čerpá práve z tejto geografickej oblasti, lebo jej autorom je Paul Mavi, ktorý, čuduj sa svete, pochádza práve odtiaľ :-). Za vznikom tohto druhu fitnes cvičenia však nestojí rovnaká náhoda, ako to bolo v prípade Zumby. Paul nebol taký zábudlivec ako Beto. Jeho snahou bolo spojiť jeho juhoafrické korene s tým, čo sa počúva v „západných krajinách“. A preto sa rozhodol vytvoriť taký ´všehovšudy´ mix a podmaniť si ním celý svet... celkom ako Alexander Veľký... až na to, že ten na to nešiel tancom a cvičením . Bokwa sa zakladá na tom, že každý sa naučí písať písmenká a číslice. Nie však pe48 | tanec

rom či ceruzkou, ale vytvárať ich svojím vlastným telom. Môžete sa teda pohybovať v tvare jednotky, písmena ´l´ či ´k´. Ako sa vlastne tieto písmenká a  číslice tancujú sa naučíte na samotných hodinách Bokwy. Toto cvičenie nie je založené na choreografiách, ako to bežne býva. Všetko sa točí len okolo písmeniek a číslic a inštruktor vždy ukazuje, aké písmeno či číslica nasleduje, čiže je to veľmi spontánne. Cvičením, alebo skôr tancovaním


v  štýle Bokwa, si zlepšíte svoju kondičku, zhodíte prebytočné kilečká a keďže je to kardio cvičenie, tak i Vaše srdiečko Vám bude biť nielen v štýle Bokwa, ale hlavne môžete vylepšiť jeho stav. Bokwa je dokonca prvým fitnes programom, ktorý používa americkú posunkovú reč, takže jej hodiny môžu navštevovať i sluchovo

postihnutí či nedoslýchaví. Žiaľ, netuším, či existuje nejaký rozdiel medzi písmenkami a číslicami slovenskej a americkej posunkovej reči, ale myslím, že v  tomto by si mali byť buď veľmi podobné alebo identické... verím, že by to aj tak nemalo spôsobovať nijaký problém. Prvýkrát som sa o Bokwe dozvedela práve z Facebooku, kde toto cvičenie začalo ponúkať fitnes centrum, ktoré na Slovensku navštevujem. Keď sa teda vrátim z Londýna domov, určite sa chystám dať Bokwe šancu – veď život je zmena. Ak si myslíte, že nemáte hudobný sluch alebo ste tanečné drevo, nehádžte flintu do žita, jednoduchosť a nenáročnosť tohto cvičenia si  Vás jednoducho získa – aspoň tak to tvrdí Paul.... Pozrite si zopár videí na YouTube a nechajte sa zlákať Bokwou i Vy, možno to bude práve to pravé orechové pre Vás ;)

tanec | 49


Dopravná akadémia v Trenčíne

Poskytuje možnosť štúdia v nasledujúcich odboroch: 6355 M služby v cestovnom ruchu 3759 K komerčný pracovník v doprave - absolvent pripravujúci sa na výkon povolania v oblasti: logistiky v doprave 3767 M dopravná akadémia 3916 M životné prostredie - nové 6405 K pracovník marketingu - absolvent pripravujúci sa na výkon povolania v oblasti: cestovného ruchu

Dopravná akadémia v Trenčíne má moderný školský areál. Zabezpečuje komplexný výchovno - vzdelávací proces, ubytovanie, stravovanie, možnosti kultúrneho a športového vyžitia. 50 | ponuka


- zabezpečuje teoretické a praktické vyučovanie - zabezpečuje výchovu mimo vyučovania - poskytuje ubytovanie v školskom internáte - súčasťou školy je školská jedáleň - zabezpečuje štúdium a špecializované kurzy pre fyzické a právnické osoby - poskytuje ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach - škola je členom medzinárodných vzdelávacích inštitúcií EÚ - organizuje spoločenské, kultúrne a športové podujatia - prenajíma nehnuteľnosti spojené s inými než základnými službami, plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí zrieďovateľ

Dopravná akadémia, Školská 66, 912 50 Trenčín tel. č. 032-2855 203, fax. 0322855 666 e-mail: skola.trenčin.at.dopravnaakademia.sk ponuka | 51



Lúče 2/2013