Issuu on Google+


04

Keď Boh niekoho povoláva

07

Sociálny projekt Šlabikár

projekt zmm

09

Duchovná obnova v ZMM

zmm ekšn

10

Na muške

16

Ako si Boh našiel ku mne cestu svedectvo

18

Habemus papam cirkev

20

Oblastné spoločenstvá

22

Pôst sa týka aj Teba pôst

24

Ty si Ježiš?

26

Z anjelskej lavice V.

31

Angličtina ako ju nepoznáte

32

Hriešnik príbeh

34

Hrdzavým údolím báseň

35

Pane, smädní sme po tebe

36

V nádeji sme spasení na zamyslenie

38

Boh na lavici obžalovaných knihy

40

Hopák...alebo “battle” medzi Kozákmi tanec

42

ZMM podujatia v roku 2013 akcie

povolanie

rozhovor

čo robíme

komix anjelikov kútik kurz angličtiny

očakávanie

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra, IČO 37 860 399 • Internet: www.zmm.sk • Kontakt: Ing. Kristína Deáková• Telefón: 0904 344 744 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Ing. Kristína Deáková • Redakčná rada: sr. Bc. Mariana Kušnieriková, sr. Mgr. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Bc. Mária Berkešová, Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Bc. Hana Gvozdjáková, Simonka Trecaková, Michal Šutka, Vladimíra Martvoňová, Diana Pallaghy • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

02 | obsah


Úvodník Vstávameeeeee.... Určite sa čudujete tomu výkriku, no nielen medvede teraz vstávajú zo zimného spánku. Aj my sa po zime pomaly preberáme a prekonávame jarnú únavu, prvé slnečné lúče oživujú našu náladu a úsmevy na tvári. Stačí malá snežienka a každý sa určite zasmeje a má zrazu krajší deň. Jar je tak trochu zázračná. Život sa prebúdza všade okolo nás. Zvieratá privádzajú na svet svoje mláďatá, stromy pučia, kvety kvitnú. Toto všetko prináša radosť aj pre nás. Prichádzajú mnohé novinky do nášho života, veď už pár dní oslavujeme Nebeského Otca za dar nového pápeža Františka a ďakujeme za dar Benedikta XVI. Prichádza jednoducho jar, čas zmeny. Príroda nám síce prin á ša jar, no viem si predstaviť, koľkí z nás sa  trápia monitormi v škole, maturitami, kadejakými písomkami, povinnosťami v práci, záhradu treba rýľovať, doma upratovať, a  neviem čo ešte všetko čaká práve na naše ruky. Aj naše ZMM sa takto preberá a objavuje hromadu úloh, ktoré pred nami stoja, o  jednej z nich Vám na ďalších stranách čosi prezradí sr. Mariana. Na nás čakajú výzvy v Združení, ktoré potrebuje práve TEBA. Tvoj život, tvoje modliace sa ruky, tvoju námahu

a fantáziu i všetok elán, ktorý len môžeš dať. Asi si pomyslíte, že v čase jarnej únavy je to akosi priveľa roboty. No mám prekvapenie. NIE SI V TOM SÁM! Jar v prírode, prebúdzanie sa zvierat, mláďatá, slnečné lúče, snežienky aj úsmevy na našich tvárach ukazujú na jednu obrovskú udalosť celého sveta. Určite tušíte, o čom hovorím :D Prichádza VEĽKÁ NOC, jar nášho života. Pretože prichádza čas, keď Pán Ježiš výnimočným spôsobom stojí pri každom z nás, aby nášmu životu daroval nový rozmer a novú dy namiku. ON zomrel a vstal z mŕtvych, by sme my „mali život a aby sme ho mali hojnejšie.“ Aj tieto Lúče, ktoré práve otvárate Vám chcú darovať trochu svetla do všedných dní. Tak skúsme spoločne nielen čítať, prežívať úlohy a aktivity v našom Združení, ale najmä UDALOSŤ Veľkej noci, aby Pán Ježiš mohol oživiť naše srdce.

Tomáš Maro

úvod | 03


Keď Boh niekoho povoláva sr. Petra Jedličková, DKL Drahí mladí priatelia! Rada by som sa spolu s Vami zamyslela dnes už priamo nad znakmi povolania do konkrétneho stavu, ktorý Pán vybral pre niektorých, a to do stavu kňazského, rehoľného, do zasväteného života.

Ako sa dá spoznať, že Boh niekoho volá, aby ho nasledoval s nerozdeleným srdcom ako kňaz, rehoľník, rehoľníčka či zasvätená panna?

Ak Boh človeka k niečomu volá, dáva mu do srdca túžbu po tom, k čomu ho povoláva. V prvom rade je dôležité vedieť, že povolanie je tajomstvo. Boh zostupuje z neba, aby sa nám dotkol ramena, On nás zhodí na zem, ako to bolo v prípade sv. Pavla. Boh sa nám prihovára z horiaceho kra. On sa nám prihovára prostredníctvom znamení uprostred každodenných situácií, prostredníctvom neobyčajných životných udalostí, ktoré sú v  očiach iných úplne obyčajné. Ale v  srdci povolaného rozpália oheň, lebo vie, že sám Boh ho pozýva... Byť si istý, že Boh ma volá, je naozaj veľkým tajomstvom. Nie je možné určiť absolútne znaky na rozpoznávanie povolania, pretože každému z nás, ako je04 | povolanie

dinečnej bytosti, Boh zjavuje svoju vôľu osobne a  iným spôsobom. Pritom rešpektuje našu slobodnú vôľu, ktorú sme od neho dostali ako veľký dar. Jeho túžbou je, aby sme využili naše schopnosti a spoznali jeho volanie v našom živote. Niektorí teológovia a duchovní otcovia hovoria, že existujú aj prirodzené znaky, ktoré používa Boh ako prostriedky a nimi nám dáva spoznať svoje volanie. Ak spoznáš niektoré z nich v tvojom živote, môže to znamenať, že Boh ťa volá k  zasvätenému životu.

Prvý znak: Primeraná túžba Túžba je dôležitým zna kom p ovol a nia. Ak Boh človeka k niečomu volá, dáva mu do srdca túžbu po tom, k čomu ho povoláva. Pocítiť túžbu po niektorom povolaní môže byť prejavom Božieho volania. Táto túžba by mala vo mne vyvolávať spokojnosť, radosť

Primeraná túžba k povolaniu má vychádzať z vnútornej slobody a vôle.


a oduševnenie z toho, čo cítim vo svojom srdci a po čom túžim. Niektorí hovoria: „Idem do seminára alebo do kláštora, pretože cítim, že to je to, čo mám robiť vo svojom živote.“ Iní tam prichádzajú, lebo „Boh im to prikazuje.“ Niektorí sú presvedčení, že ak neurobia to, čo si myslia, že Boh od nich chce, budú nešťastní v živote. Primeraná túžba k povolaniu má však vychádzať z vnútornej slobody a vôle človeka. Kto sa  rozhodne zasvätiť Bohu svoj život bez tejto primeranej túžby, môže zostať nespokojný a smutný. Mal by si cítiť spontánnu príťažlivosť k povolaniu, pre ktoré sa rozhoduješ. To znamená, že pri tom cítiš slobodu a nie tlak zo strany Boha alebo nejakej osoby.

Motivácia duchovného povolania má základ vo viere. Druhý znak: Správna motivácia Človek by mal pri výbere povolania a rozhodovaní sa preň hľadať správne dôvody. Môžeš sa pýtať: Aký je môj záujem, čo

ma priťahuje alebo motivuje, prečo sa rozhodujem práve pre tento spôsob života? Autentické povolanie by malo mať pozitívne duchovné motivácie, ako napríklad – služba Bohu, ohlasovanie radostnej zvesti, šírenie Božieho kráľovstva... Motivácie každého duchovného povolania by mali mať svoj základ vo  viere. Pre duchovné povolanie sa nerozhodujem len preto, že sa  mi páči životný štýl spoločenstva alebo život v  seminári, ani nie preto, že ma priťahujú nejaké osoby v spoločenstve. To by nebol správny dôvod. Tvoja motivácia by ťa mala viesť k plnému prežívaniu evanjelia v spoločenstve, pre ktoré sa rozhoduješ.

Zasvätený život nie je útek zo sveta, ale prijatie seba samého. Tretí znak: Potrebná schopnosť Nie všetci, ktorí majú potrebnú túžbu a správnu motiváciu, majú aj potrebnú schopnosť pre duchovné povolanie. V seminároch a v komunitách zasväteného života stretávame ľudí s ich vlastnými charakteristikami, silami aj slabosťami. Kto chce vstúpiť do takéhoto spoločenstva, mal by byť flexibilným pre život v komunite ľudí rozličných pováh. Mal by mať schopnosť rozvíjať sa, rásť duchovne a akademicky. Mal by mať schopnosti potrebné pre život charizmy spoločenstva, pre ktoré sa rozhodol. Ak by si nemal povolanie | 05


spomenuté schopnosti, ty sám by si sa cítil zle v takom spoločenstve. Zasvätený život nemôže byť nikdy útekom zo sveta, ale je to prijatie seba samého, prijatie sveta a spoločnosti, v ktorej chceš žiť a ktorej chceš slúžiť. Samozrejme, že nie je jednoduché nájsť takéto miesto. Ale isté je, že keď ho objavíš, môžeš v ňom prežiť svoj život plnohodnotne a šťastne.

Rozhodnutie je na Tebe Každé dôležité životné rozhodnutie prináša so sebou strach, pochybnosti, nejasnosti. Ak ťa Boh volá k zasvätenému životu a ty chceš naozaj veľkodušne odpovedať na toto volanie, určite ti dá silu a milosť potrebnú na to, aby si mu mohol odpovedať. Povolanie nie je pozvanie k strachu a úzkosti, ale pozvanie k láske a k službe. Boh ťa túži vidieť a urobiť šťastným, aby si robil šťastnými tvojich bratov a sestry prostredníctvom radostného prežívania svojho povolania. Povolanie je len vecou Boha. Dôležitá je tvoja odpoveď.

Modlitby za správnu voľbu povolania V rozkvete mladosti prichádzam k tebe Pane. Chcem rozhodne kráčať chodníkom, ktorý si mi ty vyznačil, aby môj život bol naplnený. Nech ma neunaví horúčosť leta, ani mráz zimy. Nech moje kroky nezídu zo správnej cesty. Ty si môj spoločník na ceste, budeme kráčať spoločne a spolu sa budeme deliť o chlieb priateľstva. Naučíš ma, ako sa deliť o tento chlieb s mojimi bratmi. Posilni moju vôľu, aby som sa vedel vzoprieť vetru nezriadenosti a vždy ťa nasledoval v pravde a radosti. Amen. Pane Ježišu! Prosím ťa o svetlo, o múdrosť a silu, aby som si správne zvolil cestu môjho života. Nech sa môj život premení na pieseň spievanú na tvoju chválu. Amen.

06 | povolanie


Sociálny projekt Šlabikár sr. Mariana Kušnieriková, DKL „Nestačí milovať Pána Boha. Treba sa starať, aby HO milovali aj iní.“

Sv. Vincent de Paul

Ave Mária! Milí mladí priatelia! Určite ste už počuli o novom sociálnom ZMM projekte ŠLABIKÁR. Reagujeme na dve skutočnosti. Prvou je záverečný dokument Európskeho stretnutia rád ZMM v Neapole, kde sa ukázalo, že združenie v krajinách východnej Európy by malo viac rozvinúť vincentský rozmer a združenie v krajinách západnej Európy mariánsky rozmer. Tiež odpovedáme na Vaše reakcie, v ktorých hovoríte, že chudobní sú aj na Slovensku. Z vlastnej skúsenosti viem, že služba človeku nie je vôbec ľahká. Na to, aby ste sa zapojili do služby bezdomovcom, starčekom, väzňom atď., potrebujete doprevádzanie, buď nás sestričiek, pátrov alebo ľudí, ktorí sa v tejto službe angažujú.

V  projekte ŠLABIKÁR nie je vôbec toto doprevádzanie potrebné. Úplne stačí Vaše otvorené srdce, dobrá vôľa a ochota pomôcť. Viete prečo? Lebo tí, ktorí čakajú na Vašu pomoc cez projekt ŠLABIKÁR, sú Vaši rovesníci, spolužiaci. Cieľom projektu ŠLABIKÁR je doučovanie detí zo sociálne slabších rodín, detí s  nízkym sebavedomím, detí, ktoré akýmkoľvek spôsobom trpia. A tu ste na rade Vy, milí ZMM-áci. My sestričky a pátri nemáme až taký dosah na Vašich spolužiakov, deti zo škôl, ktoré navštevujete. Stačí si zmapovať terén, nájsť dieťa, ktoré potrebuje Vašu pomoc. Presne tak to robili aj sv. Vincent a sv. Lujza. Prečesávali ulice Paríža, aby im neuniklo ani jediné dieťa, ktoré potrebuje ich pomoc. projekt zmm | 07


Viete, ako zdvihnete sebavedomie chudobnému dieťaťu, keď mu navrhnete svoju pomoc, napr. doučovať ho matiku? Určite stúpne v očiach spolužiakov, ktorí sa mu možno len vysmievajú, v očiach učiteľov, ak sa zlepší v danom predmete. Výzva zaznela! Je na tebe, čo s ňou urobíš. Počúvneš ju, alebo ostaneš hluchý? V združení prežívame tento rok ako rok MISIE. Možno práve teraz je ten čas. Malá rekapitulácia. Stačí zmapovať terén, nájsť dieťa, ktoré potrebuje tvoju pomoc a  potom začne záchrana duší pre nebo cez matiku, slovinu...

K projektu Šlabikár stačí otvorené srdce, dobrá vôľa a ochota pomôcť.

Ak by ste potrebovali akúkoľvek pomoc, napr. nakopnúť, dodať odvahu, poradiť, nech sa páči, my, ľudia v centre, sme Vám k dispozícii. Kontakt na nás máte na stránke zmm.sk. Teším sa na Vaše články, ako sa Vám darí apoštolovať cez projekt ŠLABIKÁR.

Maj súcit s trpiacimi. Potom bude pokoj tvojho srdca nekonečný. Vincent de Paul

08 | projekt zmm


Duchovná obnova v ZMM Milan Moško Čo bolo v mesiaci február iné?? Vedci vraj zistili, že žena povie za deň cca 24 000 slov a muž cca 12 500 a z toho väčšinu v robote. Ale to vôbec u mňa neplatí. Kto ma pozná, ten vie, že ja poviem za deň určite viac ako žena. A ja som sa vo februári zúčastnil veľmi príjemnej pôstnej duchovnej obnovy v Bošanoch, ktorej cieľom bolo silencium. Obnovu viedol otec Mgr. Branislav Dado, PhD. a  bola zameraná na veľkonočné tajomstvo. Boli úžasné prednášky, pri ktorých sme sa dozvedeli mnohé zaujímavé hlbšie tajomstvá Veľkej noci. A keďže ako správni kresťania veríme, že Ježiš po smti neodišiel do Indie, ani neprežil klinickú smrť, ale naozaj vstal z  mŕtvych, má toto tajomstvo pre nás hlboký zmysel. Jedným zo zaujímavých poznatkov pre mňa bolo, že som si doteraz nikdy nevšimol, že veľkonočné trojdnie je jedna liturgia – začína sa prežehnaním vo  štvrtok a končí sa až po-

žehnaním na bielu sobotu. Otec Dado je veľmi vzdelaný a inteligentný človek, ktorému nechýba humor. A  takíto ľudia mi hneď padnú do oka. V sobotu sme sa ur-

čitá skupinka vybrali aj von trošku pozrieť Bošany a Baťovu tehlovú architektúru a  tiež sme navštívili Dom sv. Kataríny Labouré, kde je teraz sr. Anna, ktorá bola na misiách na Haiti. Omše bývali v kostole, ktorý je hneď vedľa farského pastoračného centra (inak, tam sme bývali). Myslím si, že každý si  prišiel na  svoje počas tejto duchovnej obnovy a v silenciu sa pokúsil spojiť s Ježišom v hĺbke jeho veľkonočného tajomstva. Táto obnova mi veľmi pomohla, pretože sa osobne cítim ako znovuzrodený. Strávil som úžasný víkend s úžasnými ľuďmi a s Pánom. Čo môže byť lepšie? Takže, duchovnú obnovu odporúčam všetkým, ktorí chcú zažiť podobné a čarovné chvíle.

zmm ekšn | 09


Na muške Di Salome

Kto je v nebezpečenstve a kto sa naopak nemusí obávať? Ten kto je na muške, to má rozhodne spočítané a budete o ňom vedieť všetko. O tieto informácie sa postará nová rubrika rozhovorov pod hlavičkou Di Salome.

Prvý kto sa mi dostal na mušku bol Lukáš Latinák (28.2. 1977, Brezno). Živí sa tým, čo vyštudoval a baví ho to. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti mladej hereckej generácie na Slovensku. Nemá potrebu hrať veľké postavy. Je presvedčený, že človek má vždy možnosť vybrať si. Ak by bol vecou, chcel by byť vesmírnou raketou. Hral vo Filme ,,Pouta“, ktorý získal v r. 2011 českého Leva. Slovenský TV

divák ho môže poznať z Profesionálov, alebo improvizačnej Partičky, no činoherní gurmáni sa na neho prídu pozrieť priamo do divadla Astorka Korza´90. Keď má euforickú náladu pustí si niečo v Kubánskom rytme. O holuboch si myslí, že by sa mali riadiť pravidlom ,,čo nechcete aby robili Vám, nerobte ani vy im“. Reč je o citlivo ľudskom bezprostredne-príjemnom a vnímavom Lukášovi Latinákovi, ktorý je viac než len komik. 10 | rozhovor

Rodina Rodina je úzky okruh ľudí, v ktorej dostaneš všetky základné informácie. Ľudia, ktorým veríš. Hovorí sa že ,,rodinné teplo“, ale čo to je? To teplo je taká tá dôvera alebo tá schopnosť komunikovať, naučiť sa rozprávať, dotýkať, vychádzať aj s tými, s ktorými sa nedá. Ja som mal detstvo úplne že super. Ale potom prišla škola a tam sa to trošku pokašľalo. Vieš, zrazu máš dojem, že rodičia dostanú pocit, že ťa potrebujú vychovávať, a  to asi žiadnemu dieťaťu nie je až tak po srsti, aj keď u mňa to bolo asi tým, že ja som od malička na  všetko zabúdal. Vždy som bol taký rojko. Zasníval som sa, zamyslel, preto sa  asi tak starali. Rodina by mala byť to, čo ti dá hodnoty, pre tvoj ďalší vývoj a má ťa chrániť. Dieťa je krehké, nič nevie, všetko, čo mu dáš, sú prvé informácie, netreba mu všetko dookola vysvetľovať, niekedy stačí iba objať.

Mama ,,EŠTEŽE TIE MAMY MÁME“ :) - to je základné heslo. Áno. Aj ťa skontroluje, či si sa naučil na druhý deň, aj ti na druhý deň zabalí desiatu, aj ti dá po ušoch, keď si si zabudol prezuvky v škole, takže to je všetko v jednom. To, že sa o teba stará,


že ti perie, varí, že ťa umýva, češe, to ťa vtedy nezaujíma. To berieš tak normálne. Mama je veľké srdce, ten, kto povie.. ,,ja si nedám.“ Teraz som to zažil u sestry. Kúpil som jogurty, kúpil som ich 7 a  zistil som, že keďže je nás 8, tak jeden chýba. Ona bola prvá, ktorá povedala ,,ja si nedám“, lebo jednému z detí by nevyšlo. A to je to... mama je tá, ktorá prvá povie ,,ja si nedám“, keď sú v izbe 5 ľudia a sú len 4 jabĺčka ... je to obeta.

OTEC Otec by mala byť taká predĺžená ruka mamy, ktoré by si nemali protirečiť. Mal by byť aj povzbudením. Nemusí si každý otec za každú cenu presadzovať iba svoje. Sem - tam by sa mohol spýtať, že čo ten druhý chce, čo potrebuje, lebo niektorí otcovia si myslia, že treba svet ukázať len jeho očami a nijak inak to nebude fungovať, ale... funguje to aj inak.

PRIATEĽ Najväčšia láska, úplná dôvera, mám ich viacero. Kamaráti a priatelia to ja veľmi rozdeľujem. Niekedy ani v rodine nemusíš mať priateľa. Sú pre mňa ako bratia. Ako ďalší bratia, o ktorých sa to síce nikde nenapísalo a ani legislatívu tohto štátu na to vonkoncom nepotrebujem, ale sú moji. So spolužiakmi, s ktorými som vyrastal od 95-eho, s ktorými sme

sa stretli na VŠ, moji nepísaní bratia. Či je väčší priateľ alebo menší priateľ, to nie je podstatné, netreba to ani merať, ani vážiť, ale je okruh priateľov a  sú väčšinou spojení s  divadlom, a to je jedno či sú v  BA alebo niekde inde na  Zemi. Viem, že keď sa  s nimi stretnem a  je jedno, aký čas medzi tým uplynie,  v  tom vzťahu sa nič nemení. Viem, že tam niekde preskočila iskra, tam to ostalo a potom to len pokračuje, akoby si medzitým len bol preč, ale vzťah sa nezmenil. Je to úprimnosť za úprimnosť, aj keď niekedy nemusí byť príjemná.

Tvoj vzor, Jožko Króner. Čím na Teba zapôsobil? Tak, že bol taký normálny. Na mňa pôsobil tak dobre, tak ľudsky . Obdivoval som ho v oscarovom ,,Obchod na Korze“ , čítal som jeho knihy, ako napríklad ,,Herec (nielen) na udici“ (a ďalšie) a  vždy som váhal, či to dať Zuzke Krónerovej aby mi to dala podpísať , lebo bola pedagogička, ale viedla iný ročník, a tak som váhal až som dováhal, lebo už to nebolo možné. A  v tých knižkách to je! Tam sú úplne normálne veci, prirodzené zážitky, to, čo človeka nadchne. Proste, sedí pri  rieke a už je to vybavené. A už sa má dobre a ešte to môže mať navyše nejaký ďalší efekt, ak bude niečo na tej udici. Hej... ak nie vlastný jazyk. Lebo jedna z tých príhod je, ako si prepichol jazyk háčikom a  niekto ho viezol na bicykli, spadol mu rozhovor | 11


teraz, pre túto chvíľu, ale s myšlienkou toho, že to, čo sa deje teraz, už zajtra bude minulosť a ak chcem dodržať nejaké pravidlo, tak stačí, keď ho dodržím dnes... stačí, keď ho dodržím dnes. Keď niečo Čo obnáša rola komika? chceš prestať robiť, nejaký zlozvyk, staČo Ti na nej prekáža a čo čí, keď to dnes neurobíš. Je dôležité určiť na nej považuješ zase si jasné pravidlá hry. Na tom javisku je za  osobnú výhodu? to perfektné v tom, že tam si ten svet vymýšľame, tam si ho tvoríme. Na to tam je Niekedy mi je to ľúto, že je to také zaškarežisér, aby povedal ,,poďme si spolu urotuľkované. Otázka týkajúca sa všeobecbiť zážitok. Spolu s Dostojevským, Shakeného pohľadu na mňa ,,no a ten Latinák, spearom, pozývam Vás k tomuto dielu.“ ten je taký srandovný a ten keď zabije Najskôr nám nechá slobodu, ale potom niečo a ešte keď aj tie oči vypúli, no honám začne stavať tovo!,“ ale je to mantinely, ,,dobre, milé v tom, že keď „Žite naplno, teraz, pre túto ale inak, dobre, ale stretávam ľudí na chíľu, ale s myšlienkou toho, viac, dobre, ale... ale, ulici, tak sa usmieale“ a tých ,,ale, ale, že to, čo sa deje teraz, už vajú, je to príjemné, ale“ je strašne veľa zajtra bude minulosť.“ ale má to aj opačný a  každý ich musí efekt, že si  myslia, mať. A mladí? Viem, že ty taký musíš byť už sa  im to  potom nechce počúvať, ale VŽDY, že ty si tu pre nich. Občas ľudia nesmie to byť niečo za niečo. A čo odponeberú to, že máš svoje súkromie, svorúčam mladým je byť zvedavý a cestovať. je súkromné nálady, súkromné emócie, Choďte von a pozrite sa, ako je to tam. to  tak funguje, keď si známy. Je to konečný výstup, ktorý sa ponúka divákovi, Dobrovoľníctvo: Vianočný napr. v televízii vyvoláva tento dojem, Bazár Chalaňov a ostatné ale musí tam byť dávka talentu, na niedobrovoľnícke akcie dobrovoľčom to musí stáť. Sú aj iné postavy, ktoré níckeho charakteru? hrám veľmi rád. z nosiča a utekal za bicyklom s napichnutým jazykom. Bolo to strašne smiešne a pritom vážne.

K čomu by mali byť vedení mladí ľudia? K zábradliu... (smiech) Buďte normálni, buďte slušní, nerobte druhým to, čo nechcete, aby robili oni Vám, a to je základ či je človek kresťan, moslim, hinduista alebo čo ja viem. To, čo nás učia staré matere ,,príď, slušne sa  pozdrav, keď máš zablatené topánky, netrep sa s nimi dnu!“ Žite naplno, 12 | rozhovor

Boli sme napríklad zakladať skalku pre  staré tetušky v BB, taká robota na 4 hodiny, potom s Kemkom také kopacie aktivity kopacieho charakteru. A čo sa  týka mojej osobnej pouličnej charity, tak napríklad raz som išiel k bezdomovcovi a nechcel som mu dať peniaze, tak mi povedal ,,tak daj aspoň gastráč“ (smiech). Jedného dňa sme sa ,,naštvali“ a povedali sme si, že dosť bolo všelijakých charít,


urobme si vlastnú, a tak vlastne vznikol Vianočný Bazár Chalaňov. Nebolo to len tak. Inšpirovali nás pražskí kamaráti Anna Geislerová, Peter Butko, Táňa Vilhelmová a ich Bazár z Mokré čtvrti. Vyberieme konkrétny projekt, kde sa zúčastní každý, kto nám prineie veci, ľudia čo si kupujú veci, takže tá komunita je dosť veľká, pridali sa ľudia, ktorí nám poskytli zadarmo vysielací čas v telke, zadarmo nám dali billboardy, zadarmo nám dajú priestory, zadarmo nám dajú tlač. My do toho dáme seba, čas a... čas, ten je najdôležitejší a nejaká ochota, chuť byť tam. No a cieľ sa mení každý rok.

Približne pred 20mi rokmi si bol sklár, v roku 2011 si vyhral najvyššie ocenenie v diváckej ankete OTO, a to absolútneho OTA za rok 2010. Ako je to s Tebou a chuťou kariéry? Si ambiciózny, s podrobne prepracovaným strategickým plánom úspešného herca? Toto je moja smola a možno že aj šťastie... neviem, ale nič som pre to nikdy nerobil (smiech), ani som si prihlášku nikde nedal do divadla po skončení školy. Spolužiaci

sa pýtali, že ,,kde ideš po škole? Do Astorky? Ja by som šiel do toho národného“ a ja že ,,čo ja viem, no však najprv si musíme niečo zahrať.“ Mne sa vždy páčila Astorka. Aj to,

že to bolo tak v pivnici, tá kaviareň, také niečo čudné, ale všetci tam boli vysmiati, spokojní, vtedy tie predstavenia mali svoju silu, a preto ma tam niečo intuitívne ťahalo. Staré štúdio S, keď tam hral ešte Satinský, Dančiak, doteraz na  to kolegovia spomínajú ako na divadelnú Mekku. To som si s obdivom chodil pozerať po škole Milana Mikulčíka, Barboru Bobulovú, na tých fotkách, keď boli štvrtáci a absolventi, že aké majú úžasné predstavenie a  uvažoval som, že či tu aj po  nás niečo zostane alebo prejdeme ako nejaký ročník, ktorý si nikto nevšimol, ktorozhovor | 13


zmätku ešte aj na otázku okoloidúceho ,,ty si jeho kamarát?“ reagoval, že ,,nie“. Je tam veľa smutných postáv a momentov.

Čaká nás konkláve. Ako berieš toto obdobie bez pastiera? Čo očakávaš? (otázka položená 11. 3. 2013) Verím, že príde taký pápež, ktorý bude odvážny a ktorý pomenuje veci. Ale je to ťažké. Ten tlak bude obrovský.

Boh. Kým je pre Teba?

rý si nikto nezapamätá. Niektorí si nájdu cestu, v  ktorej nemusia byť najlepší, ale môžu byť spokojní a ani herectvu sa nakoniec vôbec nevenujú. OTO nie je za ležanie na gauči, OTO je divácka cena a je o sympatii, nikomu som nekupoval kytice a nepozýval ho do  divadla ,,poďte sa pozrieť do divadla, aký som dobrý a dajte mi 4 body“ (smiech). Ale viem, že za veľa vďačím Profesionálom.

Keby si mal možnosť hrať v nejakých popredných divadelných pašiách a mal by si príležitosť vybrať si postavu, ktorá by to bola? Ak zvážiš, že má byť Tebe najbližšia? Mne sa páči Peter, ktorý odťal vojakovi ucho, „úplne normálne“, prvá prirodzená reakcia... odťal mu ucho, a to ho asi tiež len zle trafil, a vtedy sa Majster otočil, že ,,kľud, haloo... bez emócií!“ a  on v tom 14 | rozhovor

Stvoriteľ. Jediný, komu sa dá veriť. Ja si neviem predstaviť, že to celé je náhoda. Aj toto, že sme sa stretli, aj to, že si najprv bola v tom telefóne taká roztekaná a mne to prišlo také smiešne. Niekto mi zavolá a povie ,,to je omyl“ a ja ,,no tak to nebol omyl, tak sa poďme o tom porozprávať“ (smiech). Neverím, že náhody existujú. No fakt! Keď tak ležíš niekde, kde máš jazero, kopce, lúky, vtáky, stromy, ten les žije a pozeráš na to a vieš, že to sa nemohlo vymyslieť samé. Potrebujeme mať niekoho nad sebou. Chceme niekoho mať, s kým sa môžeme porozprávať, nechceme byť sami. Lebo my sme sami, aj keď sme v skupine... aj keď sme spolu. Každý príde nahý a sám na toto javisko bláznov.

Modlitba Je to také Sústredenie. Resumé. Zhodnotenie dňa. Za toto Ti ďakujem, za toto mi prepáč a o toto ťa prosím, Pane. Ale strašne málo sa modlím. Niekedy som sa  úplne pravidelne modlil a teraz, keď sa idem pomodliť, mám plnú hlavu, keď mi napadnú úplne iné veci, keď napadnú mi akurát úryvky z predstavenia, tak, keď


sa nemám sústrediť, tak to zabalím. Keby sa moje modlitby teraz v poslednom čase spojili, tak to je jedna dlhá modlitba pred jedlom. Ale mení sa. Niekedy som furt prosil a žiadal a nedostávalo sa a boli to  väčšinou materiálne veci a teraz som taký viac-menej spokojný, takže teraz ďakujem. Teraz prosím o taký pokoj.

V umeleckých kruhoch je status: veriaci, niekedy menej prijateľný. Bol si v situácii, kedy by si musel obhajovať svoju vieru? Asi ani nemusel, lebo ja som hneď ukázal karty. A keď ukážeš karty hneď, tak potom Ti nebude nikto nakúkať cez plece,

,,Ak ukážeš karty hneď, tak potom Ti nebude nikto nakúkať cez plece.“ že ,,ukáž, čo to tam máš?“, však ,,tu máš, pozri sa!“ a ja som hneď ukázal farbu, že som veriaci, a to je hotová vec. A ten, kto sa s tým nechcel vysporiadať, no tak sa  nevysporiadal. Ale áno. Je to taká záležitosť dosť háklivá v tom umeleckom živote. A  je to ťažké, lebo o to viac si ťa všímajú, kedy porušíš nejakú zásadu. V minulosti napríklad hercov exkomunikovali.

rozhovor | 15


Ako si Boh našiel ku mne cestu Ľudka

Téma Boh sa mojím životom prelína odmalička. Vlastne, neviem presne povedať, kedy som sa obrátila. Moja rodina bola tradične veriaca, nikdy neriešili Boha. Ja sama som Mu pozornosť nejako výrazne nevenovala. Ale nakoniec si On našiel ku mne predsa len cestu.

Teraz, v tomto bode môjho života, však môžem povedať, že On venoval pozornosť mne. Odmalička. Bola som dieťa introvert. Moji rodičia s tým chceli aspoň troška pohnúť, tak sa rozhodli, že ma zapoja do aktivít miestnej fary. Tak som chodila na spevokol, detské besiedky, neskôr mládež. Počúvala som o Bohu odmalička. Počas celej ZŠ som bola v kontakte s kresťanmi, ale to bolo všetko. Akurát čo mám jednu spomienku zo základnej školy. Veľmi rada som čítala. Jeden večer som si tak sadla a odniekiaľ som mala Gideonku, tak som si  v  nej začala listovať. A  vzadu bola modlitba o prijatí Ježiša Krista. Tak som ju prečítala a  pomodlila sa. Čakala som... a nič sa nestalo. Teda, v tej chvíli som si to myslela. A tak môj život plynul ďalej. Tiež si pamätám moje hrdinské pokusy prečítať si celú Bibliu, ktoré vždy skončili pri 1. knihe Mojžišovej. Po skončení ZŠ som z mládeže nejako mimovoľne odišla. Začala som viac riešiť školu, povinnosti 16 | svedectvo

a omnoho menej Boha. Bolo to také obdobie ticha s Bohom. Ale Jemu to neprekážalo, pretože On ďalej konal v mojom živote. V prvom ročníku na strednej škole som stretla dievča, ktoré sa stalo mojou najlepšou priateľkou. A zistila som, že je kresťanka. Úprimne veriace dievča. Neskôr mi povedala, že sa za  mňa celú strednú školu modlila. Bol to úžasný dar do môjho života. Rozprávali sme sa o Bohu. Ale nemôžem povedať, že by sa vo mne vo vzťahu k  Nemu niečo výrazne menilo. Táto dievčina ma zavolala na  jeden kresťanský kemp. V  tom čase sa  blízko Hanušoviec, kde som bývala, konávali každý rok kresťanské kempy Cirkvi bratskej, na ktoré chodili misionári z USA vyučovať angličtinu. S nadšením som šla. Američania vyučujúci angličtinu za pár korún, to sa neodmieta. Vyučovali z Biblie, najmä z Novej zmluvy. Čiže počas strednej školy ma Boh sprevádzal svojím slovom takýmto spôsobom. Odchytili si ma tam a modlili sa so mnou modlitbu prijatia. Evanjelium


som počula x-krát. Na kempy som chodila počas celej strednej školy. Boh pre mňa však stále ostával len nejakou témou. Veľa som sa venovala škole, chcela som byť fakt dobrá, môžem povedať, že sa mi to stalo bôžikom. A tak som skončila s vyznamenaním a štyrmi rokmi života, ktoré som strávila zahrabaná v knihách.

Pôvodne som už naň ani nemala ísť, šla som tam len kvôli sestre. V posledný deň môjho posledného kempu som tak sedela vonku a rozmýšľala nad svojím životom. Vtedy som povedala Bohu: „Prosím Ťa, príď už, pretože táto vnútorná prázdnota je hrozná“. Niečo v tom zmysle. A pobrala som sa na bohoslužbu, ktorá bola súčasťou kempu. Sadla som si, vypočula kázeň, Počas týchto štyroch rokov vo mne rástla z ktorej si nepamätám ani slovo. Kazateľ prázdnota. Viem veľmi dobre pochopiť, čo niečo povedal. A teraz sa pomodlime. to znamená, keď niekto povie, že sa stane V  tej chvíli som sa strašne rozplakala, vnútorne prázdnym. Na výšku som sa dovošiel do mňa Boh a  ja som na chvíľku stala do Nitry, čo bolo akýmsi malým zábola iba s Ním. Kým sa toto stalo, bola zra kom, pre tož e tam sekunda predsom prihlášku poslatým, kde som odrazu la po  termíne. Avšak, nechcela nič iné iba „Môžem sa zatúlať v živote, predĺžili možnosť Jeho. Tá sekunda nehoci nechcem, ale Boh ma sa  prihlásiť. Hneď bola zo  mňa. Bol to po  príchode na  VŠ dar. A tak som zažila nikdy nestratí.“ som v sebe akosi našBoha, aké to je - len la veľkú potrebu nájsť tak s Ním byť. kresťanov. Na intráku bola jedna nástenka, ktorá mi pár mesiacov vŕtala v hlave. Odvtedy sa vo mne niečo zmenilo. Potom VBH - Vysokoškolské biblické hnutie, som ani na okamih nezažila vnútornú skupinky pre kresťanov priamo na interprázdnotu. Až dodnes. A začala sa cesta. náte. Veľmi som tam chcela ísť, ale nie Vedela by som toho toľko napísať, aký je sama. Jedného dňa som dostala email On úžasný a nádherný, ako ma spreváod jedného dievčaťa, ktoré som nepoznadzal v mojom živote a viedol. Koľkokrát la, že ma tam radi uvidia. Sánka mi padla. pre mňa urobil osobný zázrak. Koľko vecí Neskôr som sa dozvedela, že niekto z vými dal. A koľkokrát som bola slepá a nevichodného Slovenska jej dal na mňa kondela to. Verím, že to, že si nás vysníval už takt, aby ma zavolala. Dodnes neviem kto. od života matky, je veľká pravda. A muTak som šla a bolo to najlepšie rozhodnusím povedať, že Jeho trpezlivosť je niečo tie v mojom živote. Stačilo by, aby dievča neskutočné. Ja sama by som nad sebou nenapísalo email a ktovie, akou cestou by zlomila palicu už veľakrát. Aj to mi ukasom šla. Po prvom ročníku na výške som zuje, že On ju neláme a že ani ja by som chodila medzi kresťanov, ale môj vzťah nemala. Dáva mi trpezlivosť. Jedno viem. s  Bohom, osobný vzťah bol na bode 0. Kdekoľvek skončím, nikdy si nedovolím A vnútorná prázdnota intenzívnela. povedať, že Boh nekoná a že nemiluje tento svet. Pretože ja sa môžem zatúlať Cez leto po 1. roku na výške som sa vyv živote, hoci nechcem, ale On ma nikdy brala na svoj posledný americký kemp. nestratí. svedectvo | 17


Habemus papam Vdp. Marek Mucha medzi špárami dáždnikov na komín zašumelo a  ozvalo sa: BIANCO!!! PANE BOŽE BIELY!!! DYM JE BIELY!!! Zvony na Bazilike sv. Petra svojím jedinečným mohutným zvukom oznámili, JE TO TU!

Zima, dážď... najradšej by človek ostal tam kdesi zašitý a nieto vyťahoval nohy do toho lejaku, aký v marci môžete poznať iba tu v Ríme. No predsa, snáď to vyjde, lebo zajtra je to pasé, povinnosti nepustia a ja ostanem bez toho zážiku... Toto sa už opakovať nebude, Rím píše dejiny a ja som v tomto kotli. Prihovorila sa mi jedna dievčina „Aj vy ste Slováci?“ a už sme na námestí pri slávnom „Slovenskom stĺpe“ (pre tých, čo to nevedia, na jednom menšom stĺpe pri obelisku je vyrytý slovenský znak od 60. rokov, kde sa stretávali Slováci... pozn. autora :-)) premočení i pod dáždnikmi tvorili malé Slovensko. Snáď nikdy toľko ľudí nesledovalo komín. Je to skoro ako vtip, no tento nám mal oznámiť čosi veľké. Zrazu to v mnohotisícovom dave v mĺkvom pohľade 18 | cirkev

Neviem, či to nazvať zimomriavky, pot, úžas alebo čo, ale bolo mi jedno dažďa, zimy, díval som sa  a  v  tom tichu som

si uvedomil, že som TU, kde prvýkrát uvidím nového pápeža. Čas prestal existovať, všetci sme boli svoji, rozdiely reči zanikli, začalo sa skandovať, tlieskať a z rôznych častí námestia ozývať VIVA IL PAPA! Nastúpila garda, vatikánska dychovka – všetci v slávnostných odevoch, ani som sinevšimol, ale v momente bol dážď preč... A potom to prišlo, na priečelí baziliky sa zasvietili svetlá a balkón zrazu ožil. Ako zhypnotizovaní sme pri najmenšom pohybe reagovali jasotom. ANNUNZIO VOBIS GAUDIUM MAGNUM HABEMUS PAPAM... Slová, ktoré som si toľkokrát pozeral na YouTube, mali


zrazu príchuť skutočnosti... GEORGIUM MARIUM BERGOGLIO... nastalo ticho... obzerali sme sa, či iní počuli lepšie... toto

som nečakal, kto? Pôvodom Talian z Argentíny... to je sen, pápež z Latinskej Ameriky... Zrazu som mal pred očami mojich argentínskych spolužiakov... A potom to prišlo, muž v bielom s úsmevom na  tvári, pohoďák, ktorý nás pozdravil „Dobrý večer...“ pápež, ktorý sa  poklonil, aby sme sa  za neho v  tichu modlili, ten, ktorý svojou „itaňolčinou“ povedal: „Povolali ma až z konca sve-

ta... pomodlime sa  spolu... a dovidenia zajtra...“ a v tom mi to došlo, toto nie je iba môj PAPA (pápež), ale aj môj PAPÀ (ocko). Dokonca má meno ako môj ocino vo večnosti - „FRANTIŠEK“. Prvý dojem bol ohromný, no to, čo nasledovalo v ďalších dňoch, ma zložilo.

Pápež, ktorý sa vrátil v buse s kardinálmi, ktorý bozkával ruky kardinálom, ktorý objímal hostí, ktorý si bol zaplatiť hotel, kde býval.... Reč, ktorou na mňa a nielen na  mňa prehovoril, bola zrozumiteľná všetkým. Pozri si jeho gestá, pohľad, úsmev, vypočuj si jeho jednoduché, tak pochopiteľné slová a vedz, že máme Pápeža – HABE MUS PAPAM.

Svätý Otec František - vlastným menom Jorge Mario Bergoglio - narodil sa 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine talianskych prisťahovalcov - sviatosť kňazstva prijal 13. decembra 1969 - 20. mája 1992 ho bl. Ján Pavol II. menoval za titulárneho biskupa Aucy a pomocného biskupa Buenos Aires - bol označovaný ako „kardinál chudoby“ - je v poradí 266. pápežom v dejinách katolíckej cirkvi, ktorého zvolilo konkláve 13. marca 2013 - ako prvé pozdravil veriacich vo Vatikáne: „Dobrý večer”! a z balkóna Baziliky svätého Petra sa pomodlil za Benedikta XVI. Potom predniesol svoje prvé požehnanie Urbi et Orbi. - meno si zvolil na počesť Sv. Františka z Assisi - vyznačuje sa skromnosťou, humorom, rozvážnosťou a úprimnosťou - je fanúšikom futbalu

cirkev | 19


Oblastné spoločenstvá Romana Kucejová a Zuzana Abrhanová

Ave Mária, milí čitatelia! Keďže mnohokrát ani nevieme, čo sa deje v jednotlivých „OS-kách“ od východu na západ a od západu na východ, rozhodli sme sa, že si postupne preklepneme naše životy a aktivity v spoločenstvách. Naše šarmantné vedúce Romča a Zuzka z OS Bratislava sa rozhodli, že sa predstavia ako prvé.

Miestne spoločenstvo Šenkvice Šenkvické spoločenstvo sa delí na dve skupiny, deti sa stretávajú každú druhú sobotu popoludní a veľkí sa stretávajú v nedeľu dopoludnia, medzi svätými omšami. Stretká začínajú modlitbou desiatku svätého ruženca, po ktorej pokračujeme diskusiou na danú tému. Deti majú stretká prispôsobené svojmu veku. Pravidelne organizujeme letné tábory pre deti, ktoré sa spolu s animátormi vybláznia, utužia priateľstvá a samozrejme, duchovne sa obnovia. Raz za čas nám urobí radosť nielen na duši, ale i na tele opekačka a aby sme po nich nemysleli len na naše bruchá, podnikáme aj rozličné púte. Nebeskú radosť si predstavujeme na karnevaloch svätých i jasličkových

pobožnostiach a naše ruky zamestnávame počas tvorivých dielní. Zúčastňujeme 20 | čo robíme

sa pobožností krížovej cesty, mariánsky rozmer posilňujeme aj predmodlievaním ruženca (najmä v októbri). Počas Vianoc chodia naše deti koledovať po farnosti. Vieme, že sme súčasťou niečoho väčšieho, preto sa zapájame aj do spoločných akcií ZMM ako Boj proti hladu či Štedrá dlaň.

Pri získavaní nových priaznivcov pre Pannu Máriu a svätého Vincenta máme malú výhodu, pretože sme v našej farnosti jediným mládežníckym a detským spoločenstvom. Nevýhodou je, že si musíme vystačiť bez prítomnosti sestričiek, ale zatiaľ to zvládame :-) Prednedávnom sme rozbehli stretká ZMM v susednom Vištuku. Pani katechétka, ktorá je duchovnou matkou vištuckých žiakov, rozbehla prípravy a krátko na to sme už kráčali v šľapajách svätého Vincenta, keď sme si urobili naše malé misie a na prvom stretku zoznámili decká s naším združením. Okrem toho sme si ako službu vo farnosti vzali za svoju prípravu birmovancov.


Miestne spoločenstvo Bratislava V Bratislave máme štyri spoločenstvá. Tri z nich sú v Prievoze (anjelici, čakatelia a členovia) a štvrté, „vysunuté pracovisko“, máme v UPC – Mlynskej doline (miesto, ktoré všetci vysokoškoláci dôverne poznajú pod menom „intráky“). Prievozské stretká sa konajú raz do mesiaca, no niektorí animátori vypomáhajú na dvoch alebo aj všetkých troch stretkách, takže

sa   vidia častejšie. Stretká obyčajne začínajú modlitbou a pokračujú v duchu témy, ktorú si pripravili animátori alebo sestrička. Niektorí z našich animátorov, podobne ako Šenkvičania, pomáhajú s prípravou birmovancov vo farnosti. V UPC sa veci majú trochu inak – tam sa wštudujúci ZMM-áci z celého Slovenska pod vedením dnes už legendárneho Kuba Kováča stretávajú každý týždeň, spájajú sa so ZMM-ákmi v modlitbe Svätého ruženca a preberajú rozličné témy.

na trošku zložitejšie duchovné témy. Tých vedie diakon – lazarista Jožko Kudla, pre mnohých dôverne známy sprievodca Madridom. Naši animátori robia okrem táborov v  priebehu roka aj dve ďalšie veľké akcie – karnevaly pre deti plné farieb, hier a  veselých masiek a tradičnú Katarínsku zábavu, ktorá sa v ostatnom roku blysla témou „oldies“, moderátorom Sajfom a živou kapelou. Animátori tiež pomáhajú vo farnosti počas detských svätých omší a zabávajú deti počas farského dňa, ktorý sa pred pár rokmi ujal ako nová tradícia v prievozskej farnosti. Mnohí naši ZMM-áci sa tiež aktívne zapájajú v mládežníckej kapele Eleos, ktorá sprevádza „piatkové päťky“ a niektorí z nich sa venujú deťom v detskom zbore Bonitas – budúcej generácie hudobníkov v Prievoze. Všetky spoločenstvá sa každý rok na Veľký piatok spájajú a ako jedna veľká rodina spoločne absolvujú krížovú cestu na pútnickom mieste Marianka.

Okrem našich oficiálnych stretiek máme aj jedno „neoficiálne“, na ktorom sa stretávajú ZMM-áci, ktorí už študujú na výške, sú z prievozskej farnosti a majú chuť čo robíme | 21


Pôst sa týka aj Teba! Zuzka Jančovičová Ako už isto tušíte z názvu môjho článku, dni súženia, trápenia, ale očakávajme to týchto pár riadkov pre Vás, ZMM-áci, by radostné Aleluja, ktoré príde a ukáže nám, som chcela venovať Pôstu a práve preako Kristus zvíťazil nad zlým a premohol smrť a vstal z mŕtvych, biehajúcemu pôstnemu obdobiu. Ako chápete Kristus nás tak veľmi a tak nám zaručil večný žiVy pôstne obdobie a čo miloval, že prežil pre vot v nebi. Kristus nás tak nás veľké trápenia, veľmi miloval, že prežil pre pre Vás vlastne znamená súženia a bolesti. nás veľké trápenia, súžepôst? Má pre nás pôst ešte nia a bolesti. Veď pozrime aj v dnešnej dobe v našich sa  na obrazy Veľkého týžsrdciach ten pravý význam, ktorý by mal mať? dňa. Bol pre nás a pre naše

Radujeme sa, lebo vďaka Nemu máme večný život. Pre niekoho znamená veľa, pre niekoho, bohužiaľ, nič. Ale skúsme sa  pozastaviť nad tým, čo by mal znamenať a ako by sme mali správne prežívať ten pravý pôst aj po tej duchovnej stránke. Hlavne pre nás kresťanov je veľmi dôležité prežívať pôst tak naozaj opravdivo.

V nikom inom niet takej lásky, aká je v Bohu.

neprávosti odsúdený a zradil ho jeden z  jeho milovaných učeníkov; On nereptal, prijal to s veľkou obetou, lebo bol ochotný plniť Božiu vôľu. Vzal na seba naše viny a  niesol ich počas krížovej cesty až na vrch, až na tú samotnú Vstal z mŕtvych a tým Golgotu, kde ho ukrutne nám ukázal, že aj my, pribili na  kríž a prebodli keď zomrieme, bude- mu srdce a  zomrel za nás me žiť naveky. Mali by sme sa snažiť trovšetkých, nie za niektorých chu stíšiť a porozmýšľať alebo, ako by v dnešnej nad tým, čo nám vlastne dobe povedali mnohí, prináša. Pozastavme sa nad jeho skutočza  vyvolených ľudí, ale zomrel pre všetným významom a nielen povrchne, ale kých ľudí, obetoval sa aj za tých, čo ho nenaozaj ho prežime do tej skutočnej hĺbky. návidia, čo mu ublížili a čo ho ani nechcú Prežívajme toto obdobie očakávaním, že poznať. To je ten pravý dôvod pôstu a jeho príde niečo nové a krásne, aj keď nastanú vyvrcholenie je Ježišova potupná smrť 22 | pôst


na kríži. Ale my netrúchlime, ale naopak, radujme sa z toho, že vďaka nemu máme večný život. Hoci Ježiš Kristus zomrel na kríži, ale čo nastalo v to osudné ráno? Kameň od hrobu bol odvalený a Ježiša nebolo. Vstal z mŕtvych a tým nám ukázal, že aj my, keď zomrieme, budeme žiť naveky a dosiahneme večný život. Aj keď je to veľmi ťažká cesta, vytrvajme a buďme statoční a nebojme sa  odolávať pokušeniu diabla, aby sme dosiahli tak pre nás vytúžený večný život s Ježišom Kristom a naším večným Otcom. Nezabudnite aj počas Veľkého týždňa prežívať do hĺbky svojej duše to utrpenie a samotné vykúpenie, aby ste skutočne pochopili, aký veľký dar sme dostali. Vezmime si príklad od samotného Krista, lebo ten nám ukázal, že treba bojovať aj v ťažkých život-

ných situáciách. Veď ako musel On trpieť pre nás, podstúpiť potupnú smrť, ale aj napriek tomu s  láskou odpustil na  kríži lotrovi. Aj v tomto obraze vidíme jeho dokonalú a veľkú lásku k nám, hoci sme hriešni, ale On nás aj napriek tomu volá k sebe a nekonečne nás miluje ako svoje deti. V nikom inom niet takej lásky, aká je v Bohu. Povzbudzujem Vás k tomu, moji drahí priatelia, nebojte sa  a prežívajte tieto tajomstvá nášho vykúpenia vo svojom srdci a vyprosujte si od Boha tú milosť, aby vložil do Vás tú dokonalú lásku, ktorá jeho samotného priviedla na  kríž. Vyprosujem pre Vás všetkých požehnané pôstne dni a  prajem prekrásne prežitie veľkonočných sviatkov, tých najvzácnejších sviatkov pre našu dušu, ale aj pre nás samotných.

Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Ján Pavol II.

pôst | 23


Z anjelskej lavice V. Simonka Trecaková Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ....Ach, tá nešťastná škola!!! Predpokladám, že isto Vám stále nedá spávať. Neustále domáce úlohy, samé písomky a nové látky v škole. Normálne Vás ľutujem, ale zasa viem to pochopiť. Tiež ešte prežívam niečo podobné. No, ak mi to dovolíte, ako malé odškodné Vás dnes znovu zoberiem so sebou. Nechajte trochu bokom zošity a poďte sa so mnou pozrieť na NAŠE MIESTO. Isto Vám nemusím hovoriť, kam máme namierené. Predpokladám, že sami to už viete. Tak teda rýchlo, nech nezmeškáme úvodný zvonček. Dúfam, že sa tešíte rovnako ako ja.

Ahojtéééééé, kamaráti!!! Ani neviete, akú mi to robí radosť znovu Vás pozdraviť. Dlho sme sa nevideli, však? Musíte mi porozprávať, čo všetko sa Vám prihodilo. Veď od nášho posledného stretnutia sa toľko toho udialo... Nový rok je v plnom prúde, za oknami sa sneh už pomaličky úplne rozpustil, tričká a hračky, ktoré ste dostali pod vianočný stromček sú už obnosené a mierne poškodené a dokonca je za Vami aj prvé polročné vysvedčenie. Aj keď sa to ešte možno zdá priskoro, aj keď vonku ešte stále pofukuje studený vietor, pozývam Vás dnes znova na menšiu prechádzku. Pridáte sa??? Keď sme sa naposledy videli, priala som Vám všetko najlepšie do tohto roku a zároveň Vám sľúbila, že na našej „Univerzite anjelov“ sa dobrodružstvá neskončili a je tu ešte čo objavovať. Tento svoj záväzok voči Vám dnes plním. VITAJTE NA NOVOM PRIESKUME!!! Anjelici v poslednej dobe zažili nejaké tie novoty. Vďaka úlohám, ktoré ste im celý minulý rok pomáhali plniť, tak dostali na konci roka od pána riaditeľa – Nebeského Otca - vynikajúce vysvedčenia a mohli postúpiť už do druhého ročníka. (U nich školský rok prebieha trochu inak. Oni totiž končia spolu so starým rokom). Teraz to budú mať o niečo iné. Minulý rok sa snažili načerpať predovšetkým nejaké vedomosti. Tento ročník budú mať zameraný skôr na prácu v teréne. Všetci učitelia ich budú vyučovať cez všelijaké praktické cvičenia. Veď ani im sa nechce stále sedieť nad knihami. Takže v  najbližšej dobe sa trošku prevetráme, čo Vy na  to??? Ale už rýchlo poďme, začína sa prvá hodina...

Vitajte v novom školsko-anjelskom roku 26 | anjelikov kútik


ŕŕŕŕn

Cŕŕŕŕŕŕŕŕn

C

ŕn

ŕŕŕn

ŕŕŕ ŕ ŕ ŕ ŕ

Cŕŕŕ ŕŕ

A je odzvonené!!! Anjelikom sa začal nový školský rok a s ním spojené nové vyučovanie. Ich triedny učiteľ archanjel Gabriel vošiel ráno do triedy. Pekne ich privítal a oznámil im všetko, čo ich v tomto školskom roku čaká:

Cŕŕŕŕ

„Moji drahí žiačikovia. Som rád, že Vás znova po prázdninách vidím. Dúfam, že ste si poriadne oddýchli. Tento rok bude niečím veľmi výnimočný. Nazývame ho aj „rok praxe“. Počas neho budete väčšinou pracovať vonku.“ Anjelici zostali trošku prekvapení, ale pán učiteľ im všetko vysvetlil. „Počas minulého roku som si všimol, že ste boli veľmi šikovní. Vaši páni učitelia a ich pomocníci, dokonca aj tí, ktorých ste mali možnosť spoznať, o Vás hovorili samé chvály. Poprosili ma preto, či by Vás tento rok nemohli vyučovať oni. Chceli by Vám cez svoje hodiny

viac priblížiť niektoré miesta, ktoré boli pre nich tak veľmi dôležité a ktoré budú isto dôležité aj pre Vás. Samozrejme, potrebujú vedieť, či im na to dáte svoj súhlas. Tak čo, chcete sa zúčastniť praktického ročníka???“ spýtal sa ich. Keď to anjelici začuli, nezaváhali ani minútu a hneď s  veľkou radosťou pánu učiteľovi súhlasne odpovedali. Anjel Gabriel sa zaradoval a na malú chvíľku sa vytratil z triedy. Anjeličkovia zostali mierne prekvapení, že ich takto natešených nechal zrazu len tak samých. No mal na to svoj dôvod. O pár minút sa vrátil aj s návštevou – a to konkrétne s pani zástupkyňou. (Myslím si, že Vám ju nemusím predstavovať. Určite viete, kto to je. Mali ste možnosť spoznať ju minulý rok, ale ak Vám to náhodou uniklo, je to Panna Mária). Triedny učiteľ oznámil pani zástupkyni radostnú novinu o horlivých žiačikoch a tá sa veľmi potešila. Preto, aby nestrácali drahocenný čas, hneď ich vzala so sebou na prvé stanovisko.

anjelikov kútik | 27


Anjelici začali putovať. Najprv s touto peknou pani trielili cez jednu veľkú záhradu plnú pestrofarebných kvetov, potom prešli krátkym chodníkom, okolo ktorého prúdila malá riečka, ale to ešte stále nebol koniec ich putovania. Ako tak kráčali (teda vlastne leteli), po čase ich už krídelká aj trošku rozboleli, a tak ju poprosili, či by si mohli na chvíľu oddýchnuť. Pani zástupkyňa privolila, ale

aby nesedeli nadarmo, k malým anjelikom sa  prihovorila: „Moji milí, ani neviete, aká som rada, že ste sa odhodlali na túto púť. Ste naozaj veľmi smelí. Viete, tento rok, ako ste už počuli, bude skôr taký objaviteľský. Vašou hlavnou úlohou bude robiť kompletný prieskum daného terénu a s ním bude spojené objavovanie nových vecí, o ktorých ste ešte nepočuli. Skôr však, ako tam dorazíme, mali by ste aspoň vedieť, kam to vlastne máme namierené. To Vám za Vašu odvahu teraz poviem. Ale aby sa Vám lepšie rozmýšľalo, posilnite sa trošku, nech Vaše hlávky aj vaše krídelká načerpajú novú energiu.“ Nebeská Pani sa na nich usmiala a z malého vačku vytiahla CUKRÍKY, CHLEBÍČKY, OVOCIE a aj nejaký ten DŽÚS. Anjeličkovia sa s chuťou do toho pustili a skoro ani jeden z nich potom nezostal slabý.

Tááááááák, a zrazu sme sa ocitli pri prvej našej úlohe. Myslím si, že na začiatok sa snáď veľmi nebudete trápiť. Ako ste počuli, Panna Mária sa o svojich zverencov stále stará veľmi dobre. Veď rovnako dobre sa preto dokáže postarať aj o nás. Pred Vašimi očkami je už rozložený veľký piknikový obrus plný rôznych druhov jedla. Vašou úlohou je vybrať spomedzi nich tie, na ktorých si anjeličkovia pochutili, teda tie, ktoré im priniesla Panna Mária (ako pomôcka Vám môže poslúžiť prečítaný text a tiež, že je to hlavné mesto Izraela). Z písmen, ktoré pri nich sú, poskladáte mesto, do ktorého sa anjeličkovia spolu s pani zástupkyňou vybrali a ktoré je prvým miestom ich prieskumu.

E

A

Z J

P

D

M G 28 | anjelikov kútik

S

R

L

E

I U


Hmmm, mňam...Anjelikom táto desiata náramne chutila. Dokonca, keď sa dozvedeli, kam majú namierené, ich krídelká zosilneli ešte viac. Rýchlo vstali a už aj utekali za pani zástupkyňou. O to viac sa na toto miesto tešili, pretože ešte o ňom nepočuli. Takí boli zvedaví. Čas rýchlo ubiehal a malým anjelikom sa  táto prechádzka už zdala akási dlhá, keď v  tom pani zástupkyňa zakričala: „A  sme tu!!!“. Anjelici sa rýchlo za ňou rozbehli, no len čo tam prišli, zostali v miernom šoku. Pani zástupkyňa ich totiž zaviedla na jednu veľmi vyprahnutú pustatinu. Nebolo tam skoro žiadne stebielko trávy. Všade bolo veľa skál a jeden veľmi dlhý chodník, ktorý nemal konca. Pozdĺž neho uvideli veľké množstvo značiek, ktoré sa ťahali až na koniec. Boli z toho trošku smutní, ale Nebeská Pani sa na nich usmiala a milo im povedala: „Tak, milí bádatelia, nebuďte smutní. Dorazili sme ešte len do prvého cieľa našej cesty. Prvý hovorím preto, pretože ten druhý a oveľa dôležitejší cieľ sa nachádza na druhej strane tohto chodníka. Nepoviem Vám, čo na ňom uvidíte. Na to musíte prísť už sami. Isté však je, že na jeho konci zistíte, čo so sebou táto krajina priniesla. Na ceste, ako vidíte, sú značky. Spolu je ich štrnásť. Už ste sa o nich trošku učili na hodine Symboliky. Skúste ich pomenovať a to, čo Vám po ich vylúštení vyjde, bude dnes prvým objavom Vášho začínajúceho roka. Tak teda, veľa šťastia, moji milí.“ No tak čo, kamaráti??? Ako sa Vám zatiaľ pozdáva naše dobrodružstvo? Vydáte sa aj Vy na cestu s anjelikmi? Ak je Vaša odpoveď áno, tak si myslím, že sa je na čo tešiť. Ako už vidíte, tu je ten spomínaný chodník. Sú na ňom aj tie značky, presne ako povedala pani zástupkyňa. Verím, že viete prečo je tých značiek štrnásť. Veď aj s tým je spojený čas, ktorý teraz celá Cirkev prežíva. Skúste dané zastávky pomenovať podľa symbolov, ktoré sú na nich zobrazené. Pri každej značke je aj písmenko. Potom všetky písmenká poukladajte podľa číslic uvedených dole a uvidíte, aký objav mohli anjelici zistiť na prvej dobrodružnej výprave – teda, čo nasledovalo po tejto ťažkej ceste.

anjelikov kútik | 29


Po veľkom smútku prišla veľká radosť – nastalo ......................... ............... Aleluja!!!!

Tak čo, kamaráti? Podarilo sa Vám prejsť touto cestou? Verím, že ste anjelikom pomohli. Aj oni sú Vám isto zo srdiečka vďační. Nepochybujem, že ste šikovní a že pre Vás nebol problém pomenovať jednotlivé značky. A čo hovoríte na tento objav??? No nie je to úžasné??? Pán Ježiš nám svojou smrťou priniesol VEČNÝ ŽIVOT S NÍM!!! A to je, myslím si, ten najkrajší cieľ, aký môžeme dosiahnuť. Ináč, viete, v ktorý deň si toto najviac pripomíname??? Spýtajte sa na to svojich rodičov a skúste odteraz tento deň prežívať s väčšou vďakou a láskou k Pánu Ježišovi. On na to určite nezabudne a raz sa Vám za to isto poďakuje.

e sa, veď sm e jt u d u č Ne ie značí je enie, čo? n n e o n v o z v d z o o ne ot Čo však t šku zvlášt . o e r t m s e e d n j á D jte sa... ažko n ť ling!!!! o b li n e li le n li ť. Takže, i li a s le v li a A o li k . v li e i a li č c j li b n n li o o o k zv Cilili , je ešte čo . lektrický a ocitli na lo e v i o č u t n á z p a a e o s t d e me m v príro fakt, že sm ružstva. Ak sa Vá !!! Čoskoro sa vidí dobrod ARÁTI o M h é A v r K , p A c I onie ETOVAN C O Je to len k D ľ a i t za

30 | anjelikov kútik


Angličtina ako ju nepoznáte Lucia Ondrejková

Milí moji ZMM – áci! Poznáte to známe porekadlo: „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom?“ Ja som sa rozhodla v duchu tohto hesla ponúknuť vám taký ZMM – ácky kurz angličtiny. Rada by som Vám predstavila slovíčka z kresťanskej alebo mariánskej tematiky, ktoré možno budeme potrebovať pri návšteve zahraničia alebo keď zahraničie navštívi nás Čo dodať? S chuťou do „speakovania“. Kostol – church Kríž – cross Kresťan - Christian Svätá omša - Holy Mass Oltár - altar Kňaz – priest Kaplán - chaplain Biskup - bishop Pápež – pope V mene Otca i Syna i Ducha Svätého In the name of the Father and of the Son and of the Holy Spirit.

Sakristia – adytum/sacristy Kostolník - sexton Spoveď – confession Požehnanie - blessing Pochválený buď Ježiš Kristus – Praised be Jesus Christ Naveky! Amen – Forever! Amen. Kázeň – homily/sermon Kazateľnica – pulpit Evanjelium – gospel Ruženec – rosary Modlitba - prayer

K učeniu sa cudzích jazykov patria aj domáce úlohy, a preto Vám dám jednu aj ja. Do nasledujúcich viet doplňte to anglické slovo, ktoré sa najviac hodí. Samozrejme, dopĺňajte iba tie, ktoré sme sa spolu naučili. 1. The man who is the representative of Jesus Christ in this world is... (človek, ktorý je zástupcom Ježiša Krista na zemi je..) 2. The sign of the Christianity is... (Znak kresťanstva je ) 3. The place where Christians meet to celebrate Holy Mass is... (Miesto, na ktorom sa kresťania stretávajú, aby oslavovali svätú omšu je...) – 4. The sacrament by which God forgives us our sins is ... (Sviatosť, prostredníctvom ktorej nám Boh odpúšťa hriechy je...) – 5. The God’s word which we hear also in a church is called... (Božie slovo, ktoré počúvame aj v kostole, nazývame...) – 6. The prayer to the Holy Mother is... (Modlitba ku Panne Márii je..) – 7. The way how we can talk with God is... (Spôsob, akým sa môžeme rozprávať s Bohom je...) – kurz angličtiny | 31


Hriešnik Vlaďka Martvoňová V dnešnej uponáhľanej dobe plnej ľudskej zloby a nevľúdnosti už človek prestáva veriť na zázraky. No tie sa predsa dejú. Niekedy sú to maličkosti, inokedy skutočné divy, ktoré nás prinútia zamyslieť sa nad svojím životom .

Cez výkladnú skriňu nášho obchodu Sv.  Anny som často pozorovala muža, ktorý sa bezcieľne potuloval námestím. Videla som ho aj pred rokmi, ale vtedy bol plný sily a energie mal na rozdávanie. Dnes bol pohľad naňho skľučujúci. Až ma pichalo pri srdci. Chodil ako kôpka nešťastia, akoby z neho vyprchala aj posledná kvapka života. Má predsa krásnu manželku a dve zdravé dcérky. Kládla som si  otázku, čo môže zo životaschopného muža urobiť takú trosku? Veľakrát som mala nutkanie, že ho zavolám do našej predajne, ponúknem mu čaj a vypočujem si jeho životný príbeh. No nikdy som nenabrala odvahu. Zrejme bola moja túžba pomôcť mu taká silná, že ho jedného dňa priviedla do našej predajne. Takmer som spadla z nôh, keď som ho zbadala stáť rovno predo mnou. Hľadel na mňa smutnými očami a ja som sa zmohla iba na otázku, čím mu môžem pomôcť. „Niečím, čo mi dá silu prežiť tento život lepšie,“ odvetil ticho a stále zo mňa nespúšťal oči. „Viete, prišiel som 32 | príbeh

o prácu a už nevládzem takto ďalej žiť.“ Prezradil svoje veľké trápenie, ktoré ho už dlhšiu dobu sužovalo. Najskôr som mu navrhla knihy s duchovnou tematikou, v ktorých by mohol nájsť riešenia na svoje problémy. Len ich vzal do rúk, prelistoval a bez vysvetlenia mi ich podal späť. Začínala som mať pochybnosti, či mu budem vedieť s jeho trápením pomôcť. A  vtedy mi napadlo, že mu ukážem krásny obraz s názvom Hriešnik. Keď ho zbadal, uprene sa naňho zadíval a bol ako omámený. Po chvíli sa ma opýtal, čo mi ten obraz hovorí. „Mám pocit, akoby sa mi prostredníctvom toho obrazu, prihováral sám Ježiš a vraví, aby som všetky starosti a trápenia prenechala jemu. Dáva mi pocit istoty, že keď padnem na samé dno, pomôže mi vstať, len musím veriť,“ vyhŕklo zo mňa. V mužových očiach som zazrela slzy, rýchlo som odvrátila zrak, aby som ho nepriviedla do rozpakov. Vzal obraz, zaplatil zaň, poďakoval sa a odišiel. Potom sa dlhšiu dobu u nás neukázal a  nevidela som ho ani na námestí, kde sa  často bezcieľne potuloval. Ale nedáv-


no k nám prišla zákazníčka, v ktorej som hneď spoznala jeho manželku. Usmievavá pani kráčala rovno ku mne, hoci sme boli v obchode aj s kolegyňou. Na rukách niesla rozkošné dieťatko a bola veľmi šťastná. „Prišla som sa Vám poďakovať,“ povedala a ja som nedokázala skryť prekvapenie. „Vy ste predsa tá pani, ktorá predala môjmu manželovi obraz Hrieš-

nik, však?“ Opýtala sa a ja som len mlčky pritakala. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako sa osud nešťastného muža môže zvrtnúť z jedného dňa na druhý, vraj vďaka tomu obrazu! Zachránil im manželstvo a  mužovi zmenil život od základov. Našiel si prácu a pred polrokom sa im narodilo tretie dieťa. Vytúžený syn. A vraj že sa zázraky nedejú...

Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. 1 Jn 1,9

príbeh | 33


Hrdzavým údolím Milan Moško

Hrdzavým údolím Išiel som pridlho jedinou cestou, keď v diaľke zazrel som prekrásne mesto. Pôjdem ja ta spýtať sa na cestu, kde by som našiel prekrásnu nevestu. Idem do mestečka, do jeho stredu stretol som starečka starého veru. Toho sa spýtam, ten bude vedieť , kam sa ja vydám k neveste letieť. Hľadám ja nevestu, čo nemá trémy, ukážte cestu, ak ste však nemí, pochopím gestu. Neskôr mi šepotom prezradil, čo on vie, vraj je tam za kopcom hrdzavé údolie. Ak hľadáš nevestu, jedno ti poradím, nedaj sa na cestu hrdzavým údolím. To údolie hrdza tam obmína neraz tam zalkali chlapec i dievčina. K takýmto témam ďakujem za radu na hrdzu nemám najmenšiu náladu. Tak som sa vybral cestičkou zo zlata radu k srdcu som zobral hrdza ma nečaká. Išiel som pomaly nemal som na náhlo bol som však zúfalý zlato sa míňalo. Išiel som dlhú cestu sám a sám a moju nevestu stále však nepoznám. Samota zabíja i v malom teste pravda to odveká, ja som však na zlatej ceste nestretol človeka.

34 | báseň

Keby však človeka nebolo by toho, no okrem kopčeka som nestretol ničoho. Od samoty už akokoľvek by bola vytiekla mi slza, išiel by som s kýmkoľvek aj keby to bola samotná hrdza. Keď som sa priblížil hovorím oči si otvor, veď sa mi naskytol inakší obzor. Klamal mi stareček ja malý drobec neni to kopeček -ozrutný kopec To je ten kopec, čo o ňom viem to je ten kopec čo skrýva to údolie. Hrdzavé údolie, hrdzavé oblohy nikto tam nepovie aké má príbehy. Niekto si pomyslí, že som stál na zlate ja som si pripadal akoby na blate. Vydal som sa po zlej ja ceste tam nieto chýru o neveste. Už nech je ako chce tú cestu už nezvolím pôjdem ja radšej hrdzavým údolím.


Pane, smädní sme po Tebe Jozef Uhrík

K tomuto článku ma inšpirovali životy veľa mladých ľudí, ktorí svoju vieru prežívajú hlboko a sú smädní po Bohu. Ich smäd je vidieť viac než u nás, ktorí sme veriaci odmalička a základy viery máme vštepené už od výchovy v rodine.

Prečo je to tak? Títo mladí ľudia, ktorým nebolo dané to, čo nám, to hľadajú mimo svojej rodiny. Hľadajú to v rôznych spoločenstvách, kde sa žije viac duchovne ako v ich rodinách, v ktorých sa k viere nevychovávalo. Ich hlad po Bohu a ich vlastné odhodlanie žiť duchovne a byť veriacimi ich poháňa stále vpred. Napriek tomu, že v rodine vychovávaní k viere príliš neboli. Je to niečo nádherné, keď sa mladí ľudia rozhodnú ísť vlastnou cestou viery a hľadajú príležitosti, ako nájsť to, čo mali získať v rodinách. Ich odhodlanie získať stratené je natoľko silné, že sú viac aktívni než my, ktorí sme mali vieru odovzdanú od Boha cez rodičov. Mal som možnosť spoznať viacero ľudí, ktorí presne toto zažili vo svojich rodinách a k viere, teda aj k  obráteniu a  prežívaniu viery, im pomohli ich veriaci priatelia, spoločenstvá, ale aj akcie, kde je viacero mladých ľudí, ako napríklad na  ZMM-áckych akciách, Godzone Tour, On je živý, Festival Lumen a veľa iných, kde sa mladí ľudia môžu stretávať a posilňovať svojho ducha, silu viery a spoznávať viacero veriacich s podobnými životnými príbehmi.

Ako sa smäd po Bohu prejavuje u týchto ľudí? Jednoduchými a pritom užitočnými činmi, ako je dobrovoľníctvo na rôznych stretnutiach veriacej mládeže, chodením na stretká ZMM a iných spoločenstiev, ��časť na chválach, ale samozrejme, na  tých ľuďoch je aj v ich súkromnom živote vidieť, že túžia po Bohu, túžia Ho viac poznať. Z takýchto mladých ľudí by sme si mali brať príklad, pretože ich prežívanie viery je silné, je to túžba, hlad a smäd, ktorý máme stále. A taká je skutočná viera z  vlastného presvedčenia. Hlad a smäd po  Bohu, ktorý pociťuje každý z nás a každý inak. Pane, smädní sme po Tebe.

očakávanie | 35


V nádeji sme spasení Lucia Froncová Keď si večer zapíname správy alebo čítame noviny, zväčša prvé, čomu sa venujú, sú významné, veľakrát tragické udalosti alebo niečo, čo sa týka existenčných otázok človeka. Určite sa nás tieto správy dotknú a nenechajú nás chladnými. Niečo podobné počúvame aj v „správach“ Biblie. Tieto dni si pripomíname zavŕšenie Ježišovho diela spásy. Táto téma o to viac zasahuje ľudí, ktorí sú utrápení, zlomení, hľadajú Boha a myslia si, že všetko je zlé

a život už nemá zmysel. Takíto ľudia potrebujú nádej, že raz to bude dobré a je treba vytrvať a veriť. Pekným príkladom je príbeh starozákonného muža Jóba, ktorého vieru Boh odskúšal tak, že mu vzal všetko, na čom mu v živote záležalo, ale on sa podvolil Božej vôli a Boh ho za  to  požehnal ešte viac. Sám Ježiš nám ide príkladom. Jedno ráno sa dostanem na námestie a vidím zástup ľudí. Vidím aj známu „celebritu“ Ježiša, ktorého toľko ľudí obdivovalo, 36 | na zamyslenie

počula som o Jeho zázrakoch a ktorý tam mlčky stojí a počúva obvinenia, ktoré sú

„Znášal som bolesť a potupu aj za Tvoje hriechy.“ voči Nemu vznesené. V blízkom novinovom stánku je na titulkoch novín písané: „Zrada! Ježiš odsúdený na trest smrti! Zločinec či svätec?“ Pomyslím si: „Veď aj ja sa trápim. Moje utrpenie nemá východisko.“ Priblížim sa k davu dosť blízko, aby som videla Ježišovi do tváre. Vidím ho, ako trpí pod údermi biča, ktoré sa mu krvavo zarezávajú do chrbta. Neskôr vidím, ako mu na hlavu kladú tŕňovú korunu a smejú sa mu. Pomyslím si: „Tiež to má ťažké. Všetko sa mu pokazilo. Aj mne. Aj mňa opustili a som len na  smiech.“ Súcítim s ním, trpíme obaja. Keď Ježiš dvíha kríž, pozrie sa na mňa a  hovorí mi: „ Robím to aj pre Teba.“ Nechápem. Kráčam v zástupe a nasledujem Ježišove kroky ku Kalvárii. Vidím, ako padá, ako nevládze. Ani ja už nevládzem, ťaží ma bolesť v mojom srdci, nespravodlivosť vo  svete, aj moje hriechy. Dorazili sme. Už nemám taký dobrý výhľad. Počujem len pravidelné údery klincov, také pravidelné, ako tlkot môjho srdca. Pomyslím si: „On si to  nezaslúži, neurobil predsa nič zlé. Kde je Boh, keď zabíjajú niekoho, kto hlása Jeho meno? Kde je Boh, keď ho aj ja potrebujem?“ Kríž sa dvíha zo zeme a obloha sa zaťahuje. Nastala tma a ticho. Ježiš visí na kríži, okolo Neho len zopár blízkych


ľudí. Vedľa Neho sú ďalší dvaja ukrižovaní. Jeden kričí: „Zachráň sa! Veď máš tú moc.“ Druhý: „Ježišu, verím Ti, zachráň mi dušu.“ Zasa nechápem. Počujem Ježišov hlas. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Ako môže odpustiť tým, čo ho zabili? To by som ja nevedela. Potom zomrel. Divadlo skončilo. Ježiša pochovali a ja som odišla domov. Televízie po celom svete informujú o smrti Ježiša, ktorého považovali za Mesiáša. Uvedomujem si, že moje utrpenie sa nedá porovnať s tým, čo zažil Ježiš. Na  tretí deň v novinovom stánku vidím noviny s neuveriteľnými titulkami: Ježiš žije! Porazil smrť. On je naozaj Boží Syn! Niečo vo mne sa pohlo. Ježiš žije! Neviem prečo, ale cítim radosť. Ako je to ale možné? Keď som sa  vrátila domov, skoro som omdlela. Pred dverami stojí Ježiš. Vraví mi: „Pustíš ma ďalej?“ Prikývnem. Pozerám na Jeho rany a neviem zo seba vydať ani slovo. Ani som nemusela. On totiž vedel, čo si  myslím. Povedal mi: „Neboj sa. Každé utrpenie má svoj zmysel. Tak, ako malo to moje, má aj Tvoje. Ja som zomrel, aby si mohla žiť Ty, aj celý svet. Znášal som bolesť a potupu aj za Tvoje hriechy. Tvoje utrpenie bolo aj mojím utrpením. Ja som dobrovoľne zomrel, aby som dal svetu nádej. Tak sa už nesťažuj, že je všetko zlé a uver v Božieho Syna. Pustíš ma ďalej? Ale už nie do Tvojho bytu, ale do Tvojho srdca. Nechaj ma, nech ho naplním láskou a už navždy budem s Tebou a môžeš sa na mňa

spoľahnúť, aj keď Ťa všetci opustia a budeš trpieť. Ja už som to najhoršie za Teba odtrpel. Prinášam Ti nádej na lepší život. Na život so mnou! Čo povieš? Prijímaš?“ Oči sa mi zaliali slzami, kľakla som si a  povedala: „Áno, Pane! Pretvor moje srdce podľa Tvojho.“ Odvtedy zakaždým, keď sa trápim, spomeniem si na  Ježiša a  na Jeho utrpenie, ktoré podstúpil aj kvôli mne a každá bolesť a každý problém sa zdá byť len maličkosťou. Tento príbeh je síce len mojou fikciou, ale chcem poukázať na to, aby sme v týchto dňoch, kedy prežívame pôstne obdobie, mu odovzdali svoje problémy a utrpenia, aby ich vtedy, keď premôže smrť, premenil na radosť a lásku. Hovorí sa, že nádej zomiera posledná. Ježiš nám dal nádej, ktorá už nezomrie, nádej na život v  Jeho blízkosti, nádej na večný život. Hoci je to ťažké, nech nás neznechutia a nezlomia každodenné starosti a  problémy, lebo za mrakmi je vždy slnko a tým naším slnkom je zmŕt-

„Každé utrpenie má svoj zmysel.“ vychvstalý Kristus, ktorý sa skvie a volá k sebe všetkých, ktorí chcú začať nový život s Ním a otvoriť mu brány svojich sŕdc, aby bol našou nevyčerpateľnou nádejou. Povedzme mu svoje „áno“. Ako píše sv. Pavol Rimanom: „V nádeji sme spasení“. A našou nádejou je JEŽIŠ KRISTUS! na zamyslenie | 37


C. S. Lewis: Boh na lavici obžalovaných Daniel Hrenák Čo ti napadlo ako prvé, keď si si prečítal nadpis tohto článku? Keďže si pravidelný čitateľ tejto rubriky, určite to blo v zmysle „Veď Clive Staple Lewis už v Lúčoch mal recenzovanú nejakú knihu o rozvode a nebi...“. Áno, je to tak. Veľmi dobrý postreh a Chrabromilu udeľujem päť bodov.

V treťom čísle Lúčov v roku 2010 (to je už doba!) som písal o knihe Veľký rozvod. Ak si nepamätáš, o čom presne to bolo, pohľadaj v domácom archíve alebo na webe zmm.sk. Len v skratke pripomeniem, že je autorom aj kníh o Narnii, ktoré sú teraz známejšie vďaka filmovému spracovaniu a od 15 rokov bol neveriacim. Až v 33 rokoch sa „kopajúc a kričiac stal kresťanom”.

silných myšlienok a napokon kvôli popisu, ktorý mi túto predstavu iba potvrdil. Veď posúď: „ ... moderný človek je sudcom, Boh je na lavici obžalovaných. Človek je zhovievavý a ak Boh môže rozumne zdôvodniť, že dovoľuje vojnu, chudobu a choroby, je pripravený to vypočuť, dokonca Boha sprostiť viny. Dôležitá je ale výmena úloh - človek ako sudca a Boh ako obžalovaný.” No a kniha napokon nebola iba o tom. Ale žiaden súvislý dej, žiadne hlavné postavy, žiadna zápletka. Nebola to beletria, ale, pozor: zbierka esejí. Sklamanie? Pre  mňa v prvom momente určite. Ale, ako je uvedené v jednej z esejí: „Všetko, čo nie je večné, je z hľadiska večnosti zastaralé.” Nedáva to tu zmysel, však? A pritom je to hlboká myšlienka. Asi tak som to vzal a ponoril som sa do písmen, viet a myšlienok.

Clive Staples Lewis No a teraz k samotnej knihe. Priznám sa, že som ju kupoval z troch dôvodov. Kvôli autorovi, pretože viem, že všetko od neho je v súlade s mojimi čitateľskými chúťkami, kvôli názvu, pretože som si pod ním predstavil jednoduchý Lewisov dej plný 38 | knihy

Takto som sa postupne dostal cez všetky témy, ktorým sa autor venuje, ako napríklad: vzťah náboženstva a vedy, svätenie žien za kňažky v anglikánskej cirkvi, obhajoba zázrakov v kresťanskom svete a celú radu ďalších teologických a spoločenských tém.


Lewis veľa publikoval a tieto eseje sú iba výber počas obdobia asi 20 rokov. A je to veru poznať. Zo začiatku písal na mňa príliš odborne a nahustene, neboli to články, ktoré sa dajú jednoducho pochopiť. Postupom času ale písal viac a viac „čtivo”, takže bol prínos jednotlivých zamyslení aj pre mňa vyšší. Každý sa proste vyvíja. Keďže autor má za sebou ateistickú minulosť, často sa konfrontuje s názormi, ktoré mal počas tej doby. „Zachádzame s Bohom ako polícia s obvineným; čokoľvek vykoná, môže byť použité proti nemu.” A práve to je ten element, ktorý dáva jednotlivým vetám váhu. Keď porovná-

Na internete som si pohľadal jeho posledné interview, ktoré bolo zamerané hlavne na jeho tvorbu. Keďže som chcel použiť na záver článku jeho slová, vybral som tie, ktoré patrili medzi jeho posledné verejné a ktoré tomu dajú peknú bodku. Je to odpoveď na otázku, aká bude podľa neho budúcnosť ľudstva: „Svet môže skončiť v nasledujúcich 10 minútach. Medzitým ale budeme pokračovať v našich povinnostiach. Je úžasné, keď sa v tom okamihu budeme správať ako Božie deti: žiť každý deň ako by bol náš posledný, ale plánovať tak, akoby náš svet trval stovky rokov.”

„Zachádzame s Bohom ako polícia s obvineným; čokoľvek vykoná, môže byť použité proti nemu.” va a akoby ateistovi vysvetľuje existenciu zázrakov konfrontovaním Svätého písma a vedy, nepredstavuje si iba akože ateistu sediaceho pred ním. On to vysvetľuje sebe. Sám seba a svoje svedomie presviedča o tom, že je správne, v čo verí.

knihy | 39


Hopák... alebo „battle” medzi Kozákmi Hanka Gvozdjaková V minulých číslach som sa venovala hlavne tancom, ktoré sú populárne a vznikli „na západe“. Dnes si „zájdeme na výlet“ k našim východným susedom, teda na Ukrajinu. V tomto čísle by som Vám rada priblížila tanec, ktorý sa volá hopák, po ukrajinsky гопак.

Hopák je ukrajinský ľudový tanec a je naozaj cool. Veru, poviem Vám, na Ukrajine som bola dvakrát, no ani raz som nemala možnosť ho zhliadnuť na vlastné oči. Našťastie sa tomu v dnešnej modernej dobe dá ľahko pomôcť a stačí si naťukať ´hopak´ na YouTube a tam sa Vám hneď ponúkne viacero videí s týmto unikátnym tancom. Čo je na ňom práve také unikátne? Už len jeho pôvod je veľmi zaujímavý. Vznikol v 16. storočí ako vyslovene mužský tanec medzi Kozákmi žijúcimi v mes-

te Záporožie na juhovýchode Ukrajiny a postupne sa rozšíril i do iných oblastí, pretože bol jednoducho čarovný. Keďže sa stal veľkou hitovkou, postupne sa zmenila i jeho forma – už to nebol len tanec pre mužov, ale začal sa tancovať v pároch a na západe Ukrajiny sa tancuje do kruhu. Hopák by sme s použitím moderného jazyka mohli definovať ako „battle“ medzi mužmi. Hopák je totiž improvizovaný tanec, i keď dnešné súbory ho majú dobre nacvičený. Ide v ňom o predvedenie čo najlepších skokov, drepov a iných krkolomných figúr a akrobatických kúskov vo vzduchu či na zemi, a to naozaj v najrôznejších podobách. Názov tohto tanca pochádza zo slova гопати (čítaj hopaty), čo vo voľnom preklade znamená skákať a dupať nohami. Ženy v tomto tanci robia také mini krôčiky, rôzne úklonky

40 | tanec


Tento tanec je fyzicky veľmi náročný, a preto ho väčšina súborov zaraďuje na koniec vystúpenia. Ani sa im nedivím, stačilo mi pozrieť si dve videá a sánka bola hneď dole. To, čo tam predvádzali tí tanečníci bolo ohromné, naozaj Vám odporúčam zájsť si na internet a pozrieť si aspoň jedno video, možno i  Vy zostanete v  nemom úžase, čo všetko človek dokáže. do strán a otočky, nosia pri tom červené čižmy, krásne vyšívané kroje a na hlavách majú vence s dlhými farebnými stužkami. Muži majú oblečené buď červené alebo modré nohavice na štýl Aladin a vyšívanú košeľu, ktorá sa volá Вишиванка, vyšívanka.

Zaujímavosťou je, že tento tanec tancujú i  niektoré naše folklórne súbory. Hopák sa dokonca objavil i vo viacerých operách a baletoch. Nuž, milí čitatelia, ak sa i na Vás nalepilo po zime zopár kíl a chceli by ste sa ich zbaviť, praktizovaním hopáku každý deň sa Vám to zaručene podarí ;)

tanec | 41


ZMM podujatia v roku 2013 Názov podujatia a dátum

Kontakt na zodpovednú osobu

Tvorivé dielne: 29.6.2013 Vincolympiáda obl. kolo: október Vincolympiáda reg. kolo: október

kristina.deakova@gmail.com

OS Bratislava

Katarínska zábava: 23.11.2013

romca.kucejova@gmail.com

OS Hlohovec

Tábor pre telesne znevýhodnených: 22.-26.7.2013 Víkendový tábor „Efeta“: júl Duchovná obnova : august Bodka za prázdninami: august

luckaondrejkova@gmail.com

Johny Fest - Dubovce: 29.-30.6.2013

zmm@zmm.sk

Letný tábor (Nemšová): 1.7.2013 Letný tábor Zlatovce: 12.-23.7.2013

adamcovajana@gmail.com

OS Levice

OS Beluša

OS Rajec

Letný tábor: 15.-19.7.2013 Športový deň: 16.8.2013 Športový deň: 23.8.2013 Tvorivé dielne: 21.9.2013 Duchovná obnova: 8.-10.11.2013 Púť Stred (Staré Hory): 7.9.2013

42 | akcie

mariannalednicka@gmail.com

monikalednicka@gmail.com


Názov podujatia a dátum

OS Dolný Kubín

OS Lendak

OS Košice

OS Humenné

Tvorivé dielne: 6.5.2013 Oblastné stretnutie I.: 21.6.2013 Palacinkovica: 22.6.2013 Vítanie prázdnin: 30.6.2013 Spoznaj krásy Slovenska: 6.7.2013 Tábor Habovka: 10.-17.8.2013 Opekačka: 25.8.2013 Oblastné stretnutie II.: 27.10.2013

Športový deň Bijacovce: júl/august Tábor pre animátorov: júl/august Čas plný hier a zábavy – tábor: august Športový deň s Máriou a s úsmevom: sept./október Spoločný spoznávací výlet: sept./október Vincolympiáda obl. kolo: november Vincolympiáda reg. kolo: november Deň spoločenstva: 8.5.2013 FCB (fajne ci budze): 31.7.2013 Letný tábor – mladší: 5.-9.8.2013 Letný tábor – starší: 10. - 14.8.2013 Vincolympiáda obl. kolo: 26.10.2013 Vincolympiáda reg. kolo: 16.11.2013 Prameň: 2.7.2013 Letný tábor I.: 8.-12.7.2013 Letný tábor II.: 13.-17.7.2013 ZMM Tour: 23.-24.8.2013 Duchovné cvičenia: 6.8.2013 Športový deň: 31.8.2013 Púť Východ (Gaboltov): 19.-21.7.2013

Kontakt na zodpovednú osobu

cubinekova.daniela@gmail.com

93majka39@azet.sk

trenjana@gmail.com

tomash.zippo171@gmail.com

silviazdrazilova@gmail.com

akcie | 43



Lúče 1/2013