Page 1

NAMIESTO ÚVODU Ján Šimko ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC

3

Alena Vasiľová: Stretnutia so seniormi... Jozef Lapšanský: Nielen o šesťdesiatke Eva Balušíková: Októbrové čítanie Lea Szabóová - Iveta Kyselová: Hovorme o literatúre Janka Vargová: Cestoval stopom sedem rokov Ján Šimko: Oživené príbehy 2012 Tatiana Bachňáková: „Sme iní - sme tu, aby sme žili“ Eva Chmelárová: Žánre na hran(i)e? PRIZNAL SA... K ČÍTANIU

4 5 8 9 10 11 13 14

Martin Rausch - Ján Šimko: Prekonal nechuť k čítaniu... Z POLICE alebo TIP NA KNIHU

17

Ivana Tomčíková: Christopher Mc Dougall: Stvorení pre beh Alena Zavocka: Vernika Šikulová: Miesta v sieti Ján Šimko: M. Hvorecký: Naum / M. Benedetti: Smrť a iné prekvapenia KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ

18 18 19

Ľudmila Katová: Mestská knižnica Ajaccio KOŠICKÝ LITERÁRNY KLUB

21

Ľubica „Lju“ Mesárošová - Alena Zavocka: Ľubica „Lju“ Mesárošová Alena Zavocka: KOLIK na pláži Z NÁŠHO REGIÓNU

24 27

Tomáš Ondrejšík: Rukopisné diela Jána Zinnera Eva Chmelárová: Nórsky obhajca Slovákov na Ružíne VÝPOČTOVÁ TECHNIKA Ľudmila Katová: Digitalizácia audiovizuálnych dokumentov VŠIMLI SME SI... Renáta Korbová - Beáta Kalatovičová: O „prudko čitateľných knihách“ Alena Zavocka: Les jeux charmant... Mária Linerová: Od babičky na boľačky Iveta Majvitorová: Strašidelné čítanie v knižnici Otvorená knižnica 2013 / Blahoželanie do Prahy / Konflikty v knižnici / Bardejovská jubilantka

28 32 34 37 37 38 38 39


ISSN 1337-9356


NAMIESTO ÚVODU

Milé kolegyne, milí kolegovia, nenapíšem nič svetoborné, nič, čo by sa malo zapísať do dejín metafyzického vedenia... Vlastne chcem použiť to známe - ako ten čas letí... Páľavu slnka vystriedalo popoludňajšie pološero, čas žičiaci knihe. Teda aspoň u mňa je to tak a zaiste nie som výnimkou. (Teraz som si idealisticky predstavil rady čítaniadychtivých ľudí pred pultmi našich výpožičných miest.) Finišujeme s aktivitami naplánovanými v tomto roku, ktorý mierne postihlo šialenstvo zo strachu konca Mayského kalendára. V takýto čas, nie z obavy absolútneho konca, ale z klasicky striedajúceho sa dátumového medzníka, zvykneme bilancovať, no i plánovať. Z vlastnej skúsenosti viem, mám zažité, že toho nebolo málo. Nielen u nás, ale vo všetkých knižniciach, snažiacich sa o získanie si priazne čitateľa, verejnosti. A tuším, že tomu nebude inak ani v roku budúcom. Spomaľte v čase honby za pseudohodnotami, otraste sa z povinností všedných dní a prijmite niekoľké pozvania - na stretnutie s michalovskými seniormi; potraste rukou, či bez ostychu „objímte“ 60-ročnú Spišiačku; porozprávajte sa o literatúre v Rožňave; vypočujte výpoveď cestovateľa sediac v Trebišovskej knižnici; oživte zabudnuté príbehy; zájdite na netradičnú výstavu na Gemer; rozšírte vedomosti o nových žánroch. Zistite, kto sa priznal... k čítaniu, nechajte sa kolegiálne inšpirovať dobrými knihami a popritom pootvorte dvere knižnice na Korzike. Porozprávajte sa s mladou poetkou; sfúknite prach na knihách, nielen historickej hodnoty a osvojte si skúsenosť s digitálnym svetom... Ak okolnosti i mocnosti dožičia, dúfam, že sa necháte pozvať i nabudúce. Želáme príjemné sviatočné chvíle a veľa dobrého v roku 2013. Ján Šimko


ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Stretnutia so seniormi... Rok 2012 je Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, a práve preto sa aj Zemplínska knižnica G. Zvonického v Michalovciach snažila v priebehu roka podieľať na vytvorení priestoru a podmienok pre aktivizáciu občanov rôznych vekových generácií, ale aj občanov, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení a umožniť im vzájomné zbližovanie, pochopenie rolí v spoločnosti, ktoré majú vyústiť do vzájomnej spolupráce. Myslím si, že knižnica je tým vhodným priestorom s podmienkami pre spoluprácu generácií v našom meste a umožňuje podnety, návrhy potrieb spoločne riešiť a prehlbovať vplyv na zlepšenie kvality života obyvateľov mesta. Pri tejto príležitosti Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického pripravila niekoľko zaujímavých podujatí, ktoré svojim obsahom a prevedením zaujali viacero generácii. Hneď na začiatku roka od 31. januára do 16. februára 2012 bola v priestoroch knižnice sprístupnená unikátna putovná výstava Biblia včera, dnes a zajtra, ktorá predstavila Bibliu a jej posolstvo širokej verejnosti. Návštevníci mali možnosť prezrieť si viac ako 300 rôznych exponátov pre všetky vekové kategórie v bezmála 80 jazykoch. K zaujímavým exponátom patrili aj Melantrichove biblie, kancionál v reči černošského kmeňa Zulu, biblia v jazyku esperanto, vietnamčine, hebrejčiKNIHOVNÍK 2/2012

ne, v gréčtine, rómčtine, ručný prepis evanjelia podľa Marka na cigaretový papierik, vytvorený politickým väzňom, biblia v Braillovom písme, ale aj jedna z najmenších biblií na svete. Výstavu navštívilo približne 1 700 návštevníkov rôznych vekových skupín a jej využiteľnosť bola ozaj rôznorodá. Učitelia ju využívali počas hodín dejepisu, literatúry, etickej výchovy a katechéti na výučbu náboženskej výchovy. Staršiu generáciu skôr zaujali prednášky a besedy v podaní pána Petra Hamroziho, gestora tejto výstavy. Projekt bol realizovaný OS I4U v spolupráci s Maranatha o.s. a Zemplínskou knižnicou Gorazda Zvonického v Michalovciach. Súčasťou výstavy bola prezentácia 100 grafických reprodukcií rytín holandského maliara Rembrandta van Rijna. Najstaršou návštevníčkou výstavy bola 92-ročná pani Kačanovská z Michaloviec.

Ďalším zaujímavým podujatím, ktoré pripravila knižnica v spoluprá4


ci s Jednotou dôchodcov na Slovensku, mestskou organizáciou Michalovce, bolo stretnutie „skôr narodených“ s mladou generáciou na nultom ročníku súťaže „Literárne dni seniorov mesta Michalovce“. Išlo o „zbližovanie generácií“ prostredníctvom básnického slova, vlastnej tvorby a hudobného prednesu. V úvode vystúpili žiaci ZŠ T.J. Moussona s divadielkom „Keď raz budem starý“, žiačky II. ZŠ a študentky Gymnázia P. Horova. Svojou vlastnou tvorbou sa predstavila aj spevácka skupina Vánok. Podujatie sa konalo pod záštitou primátora mesta Michalovce, ktorý sa osobne zúčastnil otvorenia tejto súťaže. A do tretice sme v rámci mesiaca úcty k starším pripravili pre seniorov v Domove dôchodcov na Hollého ulici v Michalovciach kultúrnonáučné podujatie Venované Vám,

o Vás a s vami, do ktorého sa zapojili tri zariadenia: SKN v Levoči - jej pracovníci (p. Tabaková a p. Végh) oboznámili seniorov s možnosťami využitia digitálnej knižnice, konkrétne išlo o počúvanie a zapožičiavanie zvukových kníh; pracovníci Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach (p. Danko a p. Chrobáková) poskytli zaujímavé informácie ohľadom poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a na túto problematiku nadviazala ZKGZ, (lebo “Niet ničoho, čo by si ľudia tak veľmi cenili a tak málo chránili ako zdravie“) vystúpením ľudovej liečiteľky pani Milady Ivankovej, ktorá porozprávala prítomným o možnostiach využitia ľudovej medicíny. PhDr. Alena Vasiľová Zemplínska knižnica G. Zvonického, Michalovce

Nielen o šesťdesiatke „Končia sa jednoznačné dejiny, lebo sa nám znaky rozplynuli. Bojujeme o nový pakt medzi znakom a skutočnosťou. Lenže tie znaky – symboly odkazujú často veľmi ďaleko, kam nedovidíme, ale kde sme napriek tomu doma.“ Dušan Třeštík – český historik Obľúbený slogan „všetko je na webe...“ má síce svoju výpovednú hodnotu, vari aj platnosť, no v limitovanej miere. Ľudská komunikácia, dorozumievanie sa, občas i (ne)porozumenie podlieha kánonom univerbizácie - zostručňovania výpovedí v elektronickej korešpondencii. Webové stránky či portály percipienKNIHOVNÍK 2/2012

ta síce orientujú, podchvíľou môžbyť aj dezorientujú len v osnovných tézovitých rámcoch. Až návrat od súčasného nového paktu ku „kamenným“ klasickým zažltnutým papierovým prameňom, zdanlivo nezáživným sumarizujúcim správam, vyhodnoteniam a dokumentom, pomáha patrične spoznať, doceniť i 5


pochopiť hodnotu historiografických údajov, čo sa nepomestili do „komprimovaného“ elektronického prierezu dejín ustanovizne. Jubilujúca Spišská knižnica (1952 - 2012) si prehistorickú aj svoju vlastnú anabázu pripomenula 24. októbra 2012 na seminári Via bibliothecarum scepusiensis - cesty spišských knižníc. Ambíciou organizátorov komorného sympózia bolo vytvorenie žičlivej atmosféry, v ktorej sa ujme slovo múdre, poučné, objavné, lež práve tak slovo srdečné, úprimné. Renomovaný, aj medzinárodne rešpektovaný historik doc. PhDr. Ivan Chalupecký pútavo, plasticky sprítomnil medzičas stredovekého rozkvetu kultúry Spiša - knižničnú nevynímajúc. Súveké šľachtické rody považovali bohatú privátnu bibliotéku za vec cti, honoru i etikety. Spoločenskú prestíž si Thurzovci, Csákyovci a ďalšie dynastie tých čias, zvyšovali štedrým mecenášstvom: buď testamentárne alebo inak venovali svoje knižnice cirkvi, poprípade mestu. Bohuľúba tradícia síce pretrváva dodnes, lež v značne zredukovanej, priam miniatúrnej podobe, udržiavaná donátormi - solitérmi… Vysokoškolský pedagóg Pravoslávnej fakulty Prešovskej univerzity doc. PhDr. Štefan Pružinský, PhD. vo svojom exkurze A slovo sa tu stalo… Cyrilo-metodská zvesť sa skutkom naplnila, zhodnotil nadčasovosť i nadgeneračnú dimenziu dedičstva solúnskych bratov. Zástupca vedúceho Katedry histórie Filozofickej fakulty Katolíckej KNIHOVNÍK 2/2012

univerzity v Ružomberku Peter Zmátlo, PhD. upozornil na zložitosť, až dramatickosť spoločenských a najmä politických pomerov, v akých Spišská knižnica pred šesťdesiatimi rokmi vznikala. Načrtol viacero tém z dejín inštitúcie hodných bádania aj publikovania. Zriadenie historicky prvej spišskonovoveskej Mestskej knižnice roku 1925 vehementne podporoval vtedajší školský inšpektor Alojz Zbaviteľ. Jeho priezvisko sa - našťastie kultúry iglovskej - nestalo príslovečným nomen omen. Osvietený štátny úradník podporoval rozvoj kultúrnospoločenského života i diania v meste. Sedem úrodných rokov vzalo skazu v celosvetovej, na Slovensko aj Spiš obzvlášť tvrdo dopadajúcej kríze a Mestská knižnica doslova ľahla popolom počas 2. svetovej vojny.

Stredoškolský profesor, zakladateľ i priekopník spišskonovoveského basketbalu Ján Jinda s manželkou (podnes vernou čitateľkou knižnice) v rokoch 1945 - 1951 oživovali, od základov nanovo vytvárali knižný fond a zhromaždili 1318 zväzkov knižničných informačných jednotiek. Väčšinu kníh nezištne venovali darcovia. 6


Pozornosť si nepochybne zasluhuje obšírna správa bývalej riaditeľky vtedajšej Okresnej knižnice v Spišskej Novej Vsi Anny Timkovej a najmä torzovité údaje o dvoch knihovníckych sympóziách: roku 1966 v Hrabušiciach a o tri roky neskôr v Mlynkoch - Dedinkách so zahraničnými účastníkmi z Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. V programe spišskonovoveského seminára dostali priestor mladí priatelia knižnice - jubilantky. Mím Matej Babej najprv v klaunovskom kostýme vystrúhal poklonu prítomným dámam, potom spestril podujatie malou spisovateľskou etudou. Študentka 3. ročníka Inštitútu slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií - Katedry knižničných a informačných štúdií Prešovskej univerzity Lucia Rušinová sa podelila o svoje zážitky a skúsenosti z trojmesačnej dobrovoľníckej letnej praxe. Nie tak dávno sa výsostne altruistická služba knižnici a čitateľom zdala možná jedine vo vyspelých európskych štátoch alebo v zámorí. „Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. ... nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.“ (2 Kor 9, 6 ). Pamätliví apoštolskej epištoly aj verní biblickému posolstvu, obohacujú fond pobočky knižnice na spišskonovoveskom sídlisku Mier vďační čitatelia darovanými, vskutku vzácnymi knihami - artefaktmi. Niekdajšia kolegyňa Katka Lesňáková sa na šesťdesiatiny svojej alma mater knižničnej rozpomenula v USA a obdarovala Spišskú knižni-

KNIHOVNÍK 2/2012

cu sumou 1 000 USD na nákup nových titulov. Skeptické prognózy psychológov a znalcov príbuzných vedných odvetví varujú pred vyrastaním pokolenia, ktoré preskočí jednu etapu percepčných procesov a vhupne rovnými nôžkami do kyber priestoru informačo-komunikačných technológií bez čo len letmo-skusmého dotyku s leporelom alebo klasickou rozprávkovou knižtičkou. Návštevou Materskej školy na ulici E. M. Šoltésovej v Spišskej Novej Vsi na sklonku septembra začali pracovníčky Oddelenia literatúry pre deti a mládež Spišskej knižnice svoje malé jesenné turné po deviatich materských školách na území mesta. Renáta Korbová s Beátou Kalatovičovou zdramatizovali čapkovskú predlohu o Psíčkovi a mačičke do aktuálneho časopriestoru sveta rozprávok, zvýrazneného maňuškami, hudbou a vtipnými dialógmi. Po divadelnej miniatúre nasleduje v každej škôlke beseda s vďačným detským publikom, prezeranie leporel, čítanie veršíkov, rozprávok. Výjazdový cyklus S leporelom ku škôlkárom svojou subtílnosťou nemohol poraziť počítačový marketing dravo prenikajúci už i do predškolských zariadení, ale v hľadaní nového paktu znakov pomenúvajúcich realitu, určite nebol márny. V starovekom Ríme dozaista nepoznali slovo internet, ale uznávali príslovie: „Pecunia imperare oportet, non servire. - Peniazom treba vládnuť, a nie im slúžiť.“ Takmer navlas rovnaké ciele i poslanie má projekt Bezpečný internet, ktorý 7


spoločne pripravili Cirkevné gymnázium Š. Mišíka a Spišská knižnica v Spišskej Novej Vsi. Odbornými garantmi sú profesorka informatiky a výchovná poradkyňa PaedDr. Marta Lazorová, PhD. a riaditeľ Spišskej knižnice PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Raz v mesiaci sa do konca októbra 2013 budú študenti stretávať s lektormi a v praktických ukážkach i diskusiách spoznávať prednosti aj úskalia nekonečného kyberpriestoru informačno-komunikačných technológií.

vírnej hry levočskej ZUŠ i Katolíckej univerzity v Ružomberku PaedDr. Miroslava Kopnického, PhD. profilujú do žánru komorných recitálov. Stvoriteľom nadaný aj obdarený regenschori Chrámu sv. Jakuba v Levoči, sprevádzaný riaditeľom knižnice, roztlieskal seniorské publikum októbrovou hudobnoslovnou kompozíciou Drahokamy letokruhov a šedín a novembrovodušičkovou Pietnou spomienkou žriedlom nádeje. Decembrové predvianočné rapsódie In silentio et spe adventus – V tichu a nádeji adventu odznejú 12. decembra v dvojpremiére - predpoludním v domove dôchodcov a podvečer v knižnici na predvianočnom stretnutí pracovníkov, verných čitateľov a priateľov.

Chvenie chce trochu priestoru. Staroba ho už nemá. Nemá kam uhnúť náporu. Do oblohy čnie nemá. Stojí a háda, kedy vylomí vietor jej krehký sťažeň. No nedesia ju Božie polomy. Len ľudská je jej bázeň. Milan Rúfus Literárne hodinky Spišskej knižnice, venované obyvateľom novoveského domova dôchodcov, sa vďaka altruizmu pedagóga organovej a kla-

PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Spišská knižnica, Spišská Nová ves

Októbrové čítanie Pre posledné tohtoročné literárnohudobné odpoludnie pod tradičným názvom „Už viem, čo budem čítať“, sme zvolili diela Vladimíra Párala a Jarmily Loukotkové. Vladimír Páral oslávil v auguste tohto roku svoje osemdesiatiny. Literárni kritici delia jeho knihy do niekoľkých celkov a síce na čiernu pentalógiu, bielu radu a vedecko-fantastickú prózu. Pre naše stretnutie sme vybrali jednu z jeho najznámejších kníh – Profesionálna žena s podtitulom Román pre každého. V anotácii k tejto kniKNIHOVNÍK 2/2012

he Alžbeta Chmelárová v rámci projektu 1000 dobrých kníh mimo iného napísala: „ Akoby všetky jeho diela, i toto mi tak trochu nastavuje krivé zrkadlo, v ktorom chtiac-nechtiac trochu vidím samú seba, a tým ma núti k určitým zmenám postoja k vlastnému osudu“. Z jeho fantastických próz sme zvoli ukážku z knihy Rómeo a Júlia 2300. Zdanlivo otrepaný shakespearovský príbeh tu dostáva iný rozmer. Láska mladého páru je podrobená v roku 2300 rôznym psychologickým a genetic8


kým testom, ktorých výsledok jednoznačne bráni spolunažívaniu tohto zamilovaného páru. Oni navzdory všetkým najmodernejším vedeckým poznatkom odolajú všetkým prekážkam. Po krátkej klavírnej skladbe sme účastníkov stretnutia pozvali na prechádzku historickým románom Jarmily Loukotkovej: Navzdor básnik spieva. Spomínaný román patrí k najúspešnejším historickým románom spisovateľky. Doteraz vyšiel v desiatich vydaniach, posledný v novembri minulého roku, štyri roky po smrti autorky. Ukážky z románu uviedli poslucháčov do rôznych období života francúzskeho búrliváka, tuláka, človeka neviazaného života, ale predovšetkým básnika Francoisa Villona, žijúceho v 15. storočí v Paríži a jeho okolí. Jeho priatelia boli bohatí šľachtici, ale i lupiči a šibeničníci. Jeho básne poznal celý Paríž, bol miláčikom žien a nepriateľom cirkvi. Jarmila Loukotková preložila celé básnické dielo Francoisa Villona a tak jeho poézia nemohla chýbať na našom stretnutí. Bolo zážitkom vypočuť si ich v brilantnom podaní Petra Vilhana. Jednotlivé ukážky poézie a prózy

vhodne spájali husľové skladby a improvizácie v pôsobivom prevedení Petra Orgována. Ukážky z románu striedavo čítali Helena Miškufová a Maria Kučerová. Zaujímavý popis stredovekých chudobných štvrtí, univerzitného prostredia i kráľovského dvora plného intríg, nerestí a popráv, ale i lásky, súcitu a tragédií prepletený veršami Francoisa Villona, vtiahne vnímavého čitateľa do deja takým spôsobom, že má problém knihu odložiť. Výber spisovateľov opäť ovplyvnila kniha 1000 dobrých kníh, vydaná Verejnou knižnicou Jána Bocatia v Košiciach. Príslušné anotácie prečítala riaditeľka knižnice Klára Kernerová, ktorej ako vždy patrilo úvodné i záverečné slovo. So stručnými životopismi Vladimíra Párala a Jarmily Loukotkovej oboznámila návštevníkov Eva Balušíková. O všetky tri literárno-hudobné odpoludnia v roku 2012 bol zo strany poslucháčov záujem, preto sme sa rozhodli v nich pokračovať i v nasledujúcom roku. Dovidenia v marci 2013. Eva Balušíková Český spolok v Košiciach

Hovorme o literatúre Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Centrom voľného času a Literárnym klubom Scriptum v Rožňave pripravila pre aktívnych aj začínajúcich autorov, pedagógov a verejnosť stretnutie s básnikom, redaktorom literárnej redakcie Slovenského rozKNIHOVNÍK 2/2012

hlasu a televízie Jánom Petríkom. Slovu písanému aj hovorenému sa prikladá vážnosť podľa situácie. Účastníci tohto stretnutia mali možnosť dozvedieť sa, ako s ním pracovať nielen teoreticky, ale i prakticky. Svoj pohľad na podujatie Hovory o

9


literatúre nám sprostredkovala jedna z jeho účastníčok: Po pracovných dňoch priniesli slnečné lúče 10. novembra 2012 príjemný víkend, ako stvorený na besedovanie s Jánom Petríkom, básnikom, dramatikom a redaktorom v jednej osobe. Takouto formou oddychu, teda prostredníctvom veľmi zaujímavej a interaktívnej prednášky strávený voľný čas, by neobohatil len telo, no tiež dušu. Hlavná téma bola zameraná na komunikáciu v literárnej tvorbe, takže by si na nej pochutnali tí, ktorí sa chcú dozvedieť viac o „tajoch“ literárnej reči, no tiež začínajúci autori, keďže sa hovorilo aj (umocnené grafickým znázorňovaním) o pravidlách funkčnosti lyrickej výpovede. Štýl prednášania pána Petríka bol veľmi sympatický a pútavý – odborný výklad dopĺňal vtipnými poznámkami, ktoré používal najmä v rámci príkladov, demonštrujúcich princípy literárneho jazyka. Tento spôsob sa samozrejme adekvátne odzrkadlil aj na atmosfére. Mne osobne sa najviac páčil jeho výrok použitý v kontexte funkčného písania poézie, v približnom znení- Niektorí autori píšu básne tak, akoby s nimi len masturbovali, no s básňami treba súložiť.

Autor má písať pre niekoho druhého, a nie len pre seba. Vo svojej prednáške sa dotkol aj kvality súčasnej literárnej tvorby, so zreteľom na prózu a to v kategóriách umeleckej a zábavnej. V rámci diskusie padla aj otázka, tykajúca sa žánru fantasy v slovenskej literatúre. Tiež sa diskutovalo o férovosti na súťaži Hviezdoslavov Kubín. Posledná časť besedy patrila rozboru literárnych textov členov rožňavského literárneho klubu Scriptum. Na „tvrdšiu“ kritiku sme boli pripravení, keďže sa ešte pred jeho začatím vyjadril, že „bude prísny ako Paľo Habera“. Samozrejme, že to bola kritika konštruktívna. Ja osobne som mu veľmi vďačná (a myslím, že aj ostatní členovia klubu) za pravdivé a poučné slová, ktorými hodnotil našu tvorbu. I keď toto stretnutie, čo sa počtu prítomných týka, bolo komornejšie, myslím si, že aj napriek tomu môže mať Ján Petrík pocit spokojnosti, keďže jeho prednáška bola veľmi plodná a atmosféra príjemná. Lea Szabóová Literárny klub SCRIPTUM Mgr. Iveta Kyselová Gemerská knižnica P. Dobšinského Rožňava

Cestoval stopom sedem rokov Celých sedem rokov putoval autostopom po Ázii a Austrálii netradičný cestovateľ Roman Vehovský. Po svojom návrate domov napísal knihy Cesta osudu a náhody a Cesta osudu a náhody - Návrat s podkovou. O KNIHOVNÍK 2/2012

svoje zážitky sa prišiel podeliť s čitateľmi do Zemplínskej knižnice v Trebišove 21. novembra 2012, kde sa okrem besedy predstavil aj svojou multimediálnou prezentáciou.

10


Táto beseda patrila určite medzi najzaujímavejšie akcie, pretože náš hosť Roman Vehovský toho na cestách zažil veľmi veľa, a tak mal rozhodne o čom rozprávať.

Byť sedem rokov na cestách nie je určite jednoduché. V roku 2002 sa vybral pozemnou cestou z Indie až do Austrálie bez letenky, bez lístka. Stopom. Táto cesta nemala stanovený termín návratu, nechával sa unášať vetrom osudu a náhody, všetko bral ako výzvu. A o tom všetkom sa dozvie čitateľ aj z jeho kníh, ktoré sa od ostatných cestopisov líšia ako destináciami, tak aj časovým obdobím. Viac než o cestopis sa jedná o mozaiku nevšedných príbehov, stretnutí a zážitkov. Obe knihy sú bohato doplnené ojedinelými fotografiami autora. V prezentácii nám priblížil svoju cestu, na ktorej si vystačil len s tým, čo sa vošlo do ruksaku, s peniazmi, zarobenými na farmách alebo predajom svojich fotografií. Porozprával nám tiež o najkrajšom stope, desaťdennej plavbe jachtou po nádherných tropických ostrovoch Thajska a o netradičnom Vegetariánskom festivale v Phukete. Počas tohto zaujímavého večera v knižnici na všetkých prítomných dýchala exotika.

Roman Vehovský, cestovateľ: „Každý den byl nějakým překvapením. Ale pokud bych si měl vybrat perličky, na které se nezapomene, tak to byl třeba nádherný stop, kdy se mi podařilo stopnout rybáře a několik dní jsem se s nimi plavil podél indického pobřeží, podařilo se mi projet stopem poušť Gobi, když jsem byl na Srí Lance, seznámil jsem se s jedním veterinářem, se kterým jsem měl možnost vyjet do přírody ošetřovat nemocného divokého slona, když jsem byl 6. rok na cestě, stopl jsem jachtu, se kterou jsem cestou navštívil spousty nádherných tropických ostrovů."

Ing. Janka Vargová Zemplínska knižnica Trebišov

Oživené príbehy 2012 Niekedy nastanú situácie, keď sa matne rozpamätávame na udalosti dávno zažité, či už chcene alebo podvedome. Nech už sú akéhokoľvek rázu, musíme vynaložiť trocha úsilia, zamyslieť sa, pospájať isté asociácie a vyskladať matný obraz. O to viac, ak ide o veci, či udalosti zapadnuté pod vrstvou nových, silKNIHOVNÍK 2/2012

nejších obrazov. Tak ako vo vedomí jedinca, aj každá komunita má takéto „prachom novosti“ zapadnuté obrazy - príbehy. Už šiesty rok je Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach tým impulzom, ktorý pobáda mladých čitateľov obecných knižníc okresu Košice - okolie, aby prinášali súčasníkom príbehy z minulosti 11


hodné nášho povšimnutia. Veď aj samotný názov našej regionálnej li-

terárnej súťaže nesie v sebe jej podstatu - Oživené príbehy.

V tomto roku sa do tradičnej súťaže zapojilo deväť knižníc okresu Košice-okolie - Čaňa, Bohdanovce, Hrašovík, Jasov, Družstevná pri Hornáde, Rozhanovce, Seňa, Ruskov, Veľká Ida a celkovo bolo zozbieraných 14 príbehov z dávnej i mladšej minulosti. Stalo sa peknou tradíciou, že vyhlásenie výsledkov sa uskutočňuje v niektorej, príbehom zastúpenej, knižnice. Tento rok sme boli srdečne prijatí predstaviteľmi obce Veľká Ida. Stalo sa tak 22. novembra 2012 o 10:00 hodine v malej obradnej sieni tunajšieho kaštieľa, v ktorom sídli Obecný úrad i knižnica. Príjemnú atmosféru umocnenú plamienkami sviečok dotvárala nielen jesenná dekorácia, ale najmä prítomnosť srdečnosti tunajších pracovníkov na čele so starostom. V úvode, malými pisateľmi najviac očakávaného vyhlásenia výsledkov súťaže, privítal všetkých starosta obce MVDr. Július Beluscsák. Po jeho

slovách obohatených aj príbehom z vlastnej minulosti, vystúpil miestny spevácky súbor - Hagyományőrző csoportja (Strážcovia tradícií). Následne sa slova ujala riaditeľka Verejnej knižnice Jána Bocatia, PhDr. Klára Kernerová a pristúpila vari k najočakávanejšiemu aktu vyhláseniu víťazov. Tretie miesto získala Veronika Jaššová z Jasova so svojím príbehom pod názvom Kapusta osloboditeľov. Druhá pomyselná priečka na stupni víťazov patrila Veľkoidanskej žiačke Diane Molitorisovej, ktorá si ho zaslúžila príbehom pod názvom Svokrin jablčník. Prvé miesto putovalo opäť do Jasova. Bianka Jaššová ho získala za spracovanie príbehu pod názvom O krásnej Aničke a kapitánovi. Ale tak ako zakaždým, ani ostatné deti nezostali „porazenými“. Balíček i účastnícky diplom získali všetci. Ešte pred spoločnou fotografiou sme sa za veľkú pomoc pri zorganizovaní

KNIHOVNÍK 2/2012

12


tohto podujatia poďakovali tunajšej knihovníčke Márii Švarbalíkovej. Potom sme si už všetci pochutnali na pohostení, za ktoré patrí úprimná vďaka pracovníčkam miestneho obecného úradu. Príjemné stretnutie pokračovalo v priateľskom neformálnom diskutovaní medzi účastníkmi stretnutia. Týmto ročníkom sme prekročili hranicu 100 zozbieraných príbehov

za celé obdobie trvania súťaže. Dá sa teda povedať, že sme spojeným úsilím všetkých oživili kus regionálnej histórie a zotreli máličko z „prachu novosti“. To všetko v obyčajnej snahe vyskladnia matného obrazu zašlých čias pre poznanie odovzdané súčasníkom i tým budúcim. Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

„Sme iní - Sme tu, aby sme žili!“ V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme v mesiaci október sprístupnili pre širokú verejnosť výstavu netradičných fotografií o živote detí i dospelých s diagnózou spina bifida a hydrocefalus, ktorá trvala do 16.11.2012. Spina bifida a hydrocefalus sú postihnutiami na celý život. Takíto ľudia potrebujú permanentnú liečbu či chirurgické zákroky k zmierneniu dôsledkov tohto postihnutia a k zlepšeniu kvality života. Zvláštnou starostlivosťou a pozornosťou im môžeme pomôcť prekonávať problémy, získavať sebadôveru, zvládať život. 25. október bol na Valnom zhromaždení Medzinárodnej federácie pre spinu bifidu a hydrocefalus (International Federation for spina bifida and hydrocephalus - IF) v Guatemale v roku 2011 ustanovený za svetový deň spiny bifidy a hydrocefalu. Výstavou fotografií sme chceli priblížiť návštevníkom knižnice život ľudí s týmto zdravotným problémom. Hlavným zámerom bolo odovzdať svetu neliehavý odkaz, že aj deti s týmto telesným handicapom KNIHOVNÍK 2/2012

majú rovnaké ambície ako ich rovesníci. „S diagnózou spina bifida (rázštep chrbtice ) žije i paraolympijská víťazka v streľbe zo vzduchovej pušky ( Peking 2008) a držiteľka striebornej paraolympijskej medaily z Londýna 2012 Veronika Vadovičová,“ povedal zanietený člen Občianskeho združenia Slovenská spoločnosť pre spina bifida a/alebo hydrocefalus Marek Krajňák. Toto združenie je zatiaľ jediné svojho druhu na Slovensku. Iniciátorom jeho vzniku a jeho prvým dobrovoľníkom je detský chirurg MUDr. František Horn, PhD. Občianske združenie robí osvetu, týkajúcu sa spomínaných diagnóz, šíri pozitívny pohľad na ľudí, ktorí sú nimi postihnutí, vydáva informačné materiály, poskytuje alebo sprostredkováva poradenstvo od prenatálneho obdobia až po dospelý vek. Osobitný záujem venuje rodinám s novonarodeným dieťatkom so SB,H, ktorým sa snaží poskytnúť potrebné informácie, podporu a pomoc pri zorientovaní sa v neľahkej situácii. Významné miesto v ňom zohrávajú samotní rodičia, pre13


dovšetkým matky detí, ktoré si medzi sebou radia, pomáhajú a vítajú každú novinku. So svojimi pocitmi sa podelila aj pani Turčeková: „Ja ako matka dieťaťa so spinou bifidou a hydrocefalom som rada, že na Slovensku máme organizáciu, ktorá nám vie pomôcť. Vďaka silnej odbornej i ľudskej podpore, ktorú dáva občianske združenie Slovenská spoločnosť pre spina bifida a/alebo hydrocefalus slovenským rodinám žijúcim s dieťaťom s touto chorobou sa darí dávať týmto rodinám nádej v krajší zajtrajšok“. Výstava fotografií vznikla spontánne a sme radi, že nás Marek Krajňák, ktorý mimochodom žije v Rožňave, oslovil s požiadavkou na jej realizáciu v knižnici. Otvorenie sme riešili trochu netradične a to v priestore centrálnej požičovne, kde nič netušiaci návštevníci boli nenásilnou formou „vtiahnutí priamo do deja“. Výstava ukázala odhodlanie, odvahu a tvrdú prácu ľudí s touto chorobou; rodiny, lekárov a priateľov. Doplnil ju i informačný bulletin o zrealizovanom projekte s náz-

vom „Samostatne na kolesách“, ktorý finančne podporil Grantový program „Hodina deťom“ spravovaný Fondom pre deti Slovenska. Súčasťou bol tiež informačný leták pre budúce mamičky, ktoré by nemali zabúdať, akú dôležitú úlohu zohráva v tehotenstve kyselina listová. Všetci tí, ktorých upútala uskutočnená výstave alebo majú záujem dozvedieť sa niečo viac o činnosti Občianskeho združenia Slovenská spoločnosť pre spina bifida a/alebo hydrocefalus, môžu navštíviť webovú stránku www.sbah.sk. Tu okrem bližších informácii o združení objavia aj tieto inšpiratívne mottá: „Meníme strach z nepoznania na priateľstvo“, „Žiadne ciele nie sú príliš vysoké“ alebo „Hľadáme spoločnú cestu do radostnej budúcnosti“. A keď už sme pri budúcnosti ... Veríme, že budúci rok sa v knižnici stretneme opäť a že pozvanie prijme aj niekto z radov odborníkov. Tatiana Bachňáková Gemerská knižnica P. Dobšinského Rožňava

Žánre na hran(i)e? Nové technológie prinášajú aj nové trendy a umelecké formy, ktoré sa samozrejme týkajú aj literatúry. Čoraz častejšie sa na pultoch kníhkupectiev a policiach knižníc objavujú tituly, ktoré sú na hraniciach žánrov a subžánrov. Donedávna všetko, čo malo obrázky s textami sa automaticky považovalo za komiks a čítanie pre deti. V posledným rokoch však do literatúry čoraz častejšie pribúdaKNIHOVNÍK 2/2012

jú ku komiksom aj manga a objavuje sa termín grafický román. Mení sa ich obsah, forma a aj ich zameranie už nie je výhradne na deti a mládež, ale posúva sa smerom k dospelému čitateľovi. Keďže všetko, čo je na hrane, zvykne byť nejednoznačne definované, zamieňa sa a prelína, pokúsim sa o veľmi stručnú charakteristiku komiksu, manga a grafického románu (tú podrobnú 14


radšej nechám na literárnych teoretikov a genológov).

(napr. kreslená trilógia Alois Nebel Jaroslava Rudiša a Jaromíra 99). Často sa objavujú grafické romány ako adaptácie úspešných beststellerov (Súmrak Stephanie Meyerovej). Obyčajne majú knižný formát, sú na kvalitnom papieri s kvalitnou tlačou, ale žiaľ, často s veľmi nekvalitnou väzbou.

Pre komiks je typické spojenie kresby a textu, ktorý využíva techniku filmového strihu a narácie, pre texty je typické zvukomalebné znázornenie textu. Komiks sa zameriava predovšetkým na deti a mládež a najviac sa blíži thrilleru, hororu, scifi a fantasy Rozsahovo môže byť jeden strip (pásik) ako napr. Garfield seriál na pokračovanie vo forme prílohy v časopise alebo v samostatnom zošitovom vydaní (Spiderman, Batman, Rýchle Šípy...). Zaujímavosťou je, že sa zošitové prvé vydania komiksov dražia na svetových aukciách za ohromujúce sumy. V posledných rokoch sa začali vydávať komiksové adaptácie románov (napr. Exupéryho Malý princ v komiksovom stvárnení Joanna Sfara; Bradburyho Fahrenheit 451 Tima Hamiltona a pod.), ktoré už prekročili hranice komiksu smerom k románu a v súvislosti s takýmito dielami sa začína objavovať aj termín grafický román, kreslený román alebo komiks románovej dĺžky. Pre grafický román je typické, že má dvoch autorov – autora textu a ilustrácií a od klasického komiksu ho odlišuje aj absencia superhrdinu KNIHOVNÍK 2/2012

Manga - je japonský štýl komiksu (napr. Plačúci drak autorov Kazua Koike a Rjóiči Ikegami, ktorý vyšiel v češtine). Má však toľko odlišných znakov od komiksu, že je skôr osobitným žánrom. Na rozdiel od komiksu je pre manga charakteristické, že sa čítajú a listujú opačne - teda od konca knihy, sú čiernobiele, majú charakteristický tvar postáv (veľké oči, ostré črty tváre, malé ústa, výrazné účesy) a dominantné je znázorňovanie emócií a akcie. Manga má množstvo subžánrov podľa obsahu aj zamerania. Ako manga už okrem pôvodných japonských príbehov 15


vychádzajú aj príbehy Nového zákona aj Shakespearov Rómeo a Júlia. Komiks, grafický román aj manga sa stále vyvíjajú, vzájomne ovplyvňujú, prelínajú a prispôsobujú svojim čitateľom. Jedno dielo tak môže byť v priebehu roka vydané aj ako klasická kniha, audiokniha, e-book, film, komiks, manga, grafický román... Donedávna som považovala každý grafický román za „knihu pre lenivého čitateľa“ a príležitosť pre autora a vydavateľa zarobiť na aktuálnom módnom trende. O niektorých si to myslím dodnes, ale našťastie sú

KNIHOVNÍK 2/2012

aj výnimky, ktoré možno majú potenciál priviesť fanúšika komiksu aj k iným žánrom. Aj z tohto dôvodu je miešanie žánrov dobré. Kresba využíva hravosť a hravosť je istý druh zvedavosti, ktorá niekedy vedie k malým či veľkým objavom (možno aj v knižnici). Zdroje použitých ilustrácií (http://marianneelliott.com/2012/08/an-interview-with-batman/, J. Sfar: Malý princ)

Mgr. Eva Chmelárová Verejná knižnica Jána Bocatia

16


PRIZNAL SA... K ČÍTANIU Prekonal nechuť k čítaniu... Martina "Pyca" Rauscha poznáme najmä ako populárneho moderátora rôznych televíznych šou. Začínal ako hudobný redaktor v rádiu. Dnes pôsobí okrem iného ako hudobný dramaturg a participuje na rôznych projektoch, aj charitatívneho charakteru. V tomto roku dokonca zužitkoval svoje kulinárske skúsenosti a vydal zbierku vlastných receptov pod názvom Moje jedlo.  Čím je pre Vás čítanie?  V závislosti od samotnej knihy relaxom, vzdelávaním alebo dobrodružstvom.

koch som najčastejšie čítal knihy od Huraki Murakamiho. Máte akúkoľvek osobnú skúsenosť s knižnicami a ich službami?  Verejné knižnice som využíval najmä počas študentských čias. Dnes si knihy kupujem a po prečítaní ukladám ako spomienku do knižnice. K niektorým sa po čase rád vraciam, alebo ich požičiavam známym.  V nedávnom období ste si vyskúšali pozíciu autora publikácie. Ako vnímate takúto polohu v plejáde Vašich aktivít?  Je to pre mňa niečo celkom nové, ale zas na druhej strane, vydal som kuchársku knihu, takže je to celkom iná situácia ako keby som napísal román. Odjakživa milujem varenie a pokúsil som sa len zúročiť dlhoročné skúsenosti v kuchyni, doplnil fotografiami a komentárom, splnil som si tak sen.  Aký najsilnejší, či najzaujímavejší zážitok posledného obdobia Ste, z oblasti umenia vo všeobecnosti, zažili?  Najviac na mňa zapôsobí obyčajne kombinácia audio-vizuálna, preto sa mimoriadne teším na koncert mojej obľúbenej skupiny MUSE. Čakám naň už niekoľko rokov.

 Spýtam sa Vás obligátnu otázku z prostredia knihovníkov. Ktorá kniha je pre Vás tou naj, čo vo Vás zanechala výraznú stopu aj dlho po jej prečítaní? Poprípade, máte svojho obľúbeného autora?  Tak ako pri jedle, ani v knižnici nemám najobľúbenejší kúsok. Kedysi som prekonal nechuť k čítaniu, ktorú mi vštepila škola svojim „povinným čítaním“ tak, že som sa začal zbierať detektívky. Neskôr trochu filozofie a bizarných poviedok, dnes najradšej čítam kuchárske knihy, cestopisy a fikciu. V posledných ro-

Za odpovede ďakuje a veľa úspechov želá Ján Šimko KNIHOVNÍK 2/2012

17


Z POLICE... alebo TIP NA KNIHU Christopher McDougall: Stvorení pre beh Kniha Stvorení pre beh (Born To Run) prezentuje veľkolepé dobrodružstvo, preplnené množstvom bežeckých postáv, neuveriteľných atletických výkonov, overených vedeckých poznatkov a predovšetkým veľkej životnej inšpirácie. V úvode si jej autor Christopher McDougall položí triviálnu otázku: “Prečo ma bolí noha?”. Odpoveď sa vydáva hľadať do kmeňa najvytrvalejších bežcov na Zemi – k Tarahumarským Indiánom, žijúcim na úpätiach Medených kaňonov v Mexiku. Tí su schopní prebehnúť v priebehu dňa alebo dvoch desiatky míľ, udržiavajú si celožitotne pevné zdravie a zďaleka sa vyhýbajú modernej civilizácii.

Autora sprevádza svetom Tarahumarov záhadný samotár Caballo Blanco (Biely kôň), ktorý podrobne opisuje svet ultraatlétov, ich životné výzvy i ciele. V Medených kaňonoch zorganizuje 80-kilometrové bežecké preteky, v ktorých sa proti sebe postavia Tarahumarskí Indiáni a vycvičení Američania – samotný autor knihy, bosonohý čudák, mladá nádejná surfistka a iní. Kniha podáva jasný a priamy dôkaz toho, že behať môže každý, stačí sa odhodlať a začať. Motivuje k vytrvalosti, cieľavedomosti a láske k prírode. Mgr. Ivana Tomčíková Verejná knižnica Jána Bocatia

Veronika Šikulová: Miesta v sieti Miesta v sieti sú intímnym, pod kožu zachádzajúcim záznamom života jednej rodiny. Života, ktorý až s takmer dedičnou predispozíciou určuje neprajnosť osudu a snaha o jej prekonanie. Čeklís (neskôr premenovaný na Bernolákovo), Ilava a Modra, do ktorých je dej situovaný, sú miestami, kde žijú ľudia úzko spätí s prírodou, kde sa hodinky nastavujú podľa príchodov a odchodov vlakov, kde citové väzby bolia. Ženy sú osamelé, muži pijú a bijú svoje manželky, ktoré tiež nezriedka držia v rukách pohárik. Pomedzi starosti

KNIHOVNÍK 2/2012

a trápenia iba občas presvitne náznak radosti. Čitateľ pozoruje tento svet plný rôznorodých postáv, postavičiek, každodenných i nezvyčajných situácií akoby oknom vlaku, stanicu za stanicou (vlak je mimochodom jedným z najdôležitejších motívov celej knihy). Mnohokrát sú pospájané bez zjavnej príčinnej súvislosti. Pri niektorých sa zastaví dlhšie, iné iba preletí. Kniha je rozčlenená do tridsiatich troch kapitol, v ktorých tri generácie žien - babka (Jolana), dcéra (Alica) a vnučka (Verona) striedavo predstavujú každá svoj vlastný, oso18


bitý pohľad na prežívanú skutočnosť. Ich životné príbehy sa z časti odvíjajú samostatne, z časti splývajú. Jednotlivé kapitoly sa líšia atmosférou i ladením. Kým rozprávanie babky Jolany, vdovy, ktorá prišla o dvoch mužov, vyznieva nostalgicky, bolestne až trpko, jej dcéra Alica vnáša do románu humorné odľahčenie, bezproblémovosť a sviežosť. Verona zasa bez ostychu, s maximálnou úprimnosťou odhaľuje svoje frustrácie, pochybnosti, pocity nezaradenosti a samoty, ktoré občas zdôrazní expresívnym výrazom, prípad-

ne vulgarizmom alebo naopak zľahčí iróniou. Román Miesta v sieti sa nečíta ľahko, či už kvôli formálnej stránke alebo obsahovej náplni, a čitateľovi chvíľu (ale naozaj iba chvíľu) trvá, kým sa naladí na jeho tempo. Keď sa mu však podarí zorientovať v prvých kapitolách, do ďalších vchádza akoby prichádzal na miesta, ktoré pozná nielen cez okná uháňajúcich vlakov. Každá nová cesta mu pritom odkryje niečo, o čom doteraz netušil. Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

Michal Hvorecký: Naum Po románe súčasného slovenského spisovateľa Michala Hvoreckého som siahol, priznám sa, aj pre tajuplný názov. No nielen. Tvorba tohto spisovateľa patrí do kategórie mnou „čitateľných kníh“. Dielo hovorí o všetkom, čím žije človek v toku čias. O láske, ktorá je nesmrteľná a prepletie sa životom každého. V jeho riadkoch sa odráža holá ľudská existencia, nachádzanie zmyselností i strata často nemenných istôt. Vlastným štýlom odráža realitu dnešných i nedávno minulých dní, ktoré neraz vyvolajú úsmev i trpké súhlasné gesto súhlasu. Román je tak

trocha netradičný. Odohráva sa v jedenástich príbehoch, ktoré plynú v rôznom časopriestore, no majú spoločných hrdinov, ktorí sú spojení osudom alebo iba zhodou okolností. V knihe sa stretneme nielen s odľahlým vidiekom a jednoduchosťou všedných dní rázovitého kraja, bohom zabudnutým kúskom zeme s túlajúcimi sa medveďmi, ale aj s elitou intelektuálneho sveta. Na zadnom prebale knihy nájdete vetu: „Svet má zmysel len vtedy, keď je príbehom“. Vďaka Michalovi ho nachádzame aj my.

Mario Benedetti: Smrť a iné prekvapenia Mám rád literatúru španielsky píšucich autorov. Je v nej čosi, čo si ma zavše získa. S dielom tohto uruguajského spisovateľa som sa prvýKNIHOVNÍK 2/2012

krát stretol na jednej knižnej prezentácii, kde bol spomenutý len tak okrajovo. Onedlho sa mi zhodou náhod dostala do rúk táto kniha. Hoci jej 19


názov môže na niekoho pôsobiť morbídne, je o všetkom - o láske, hľadaní, úsmeve, smrti. Kniha obsahuje 32 poviedok. Pri ich čítaní sa mi neraz stalo, že na prvé čítanie banálne príbehy mali pre mňa tú najväčšiu silu. Benedetii dokáže aj z bežných dialógov vyťažiť pre čitateľa to najpodstatnejšie - ponúknuť mu nový pohľad na veci, v ktorých máme jasno. Medzi moje najobľúbenejšie poviedky, ktoré som si už po niekoľkýkrát prečítal, patria - Rekviem s hriankami, Vojna a mier, Zlosť sa už pominula, Len pre predmety.

KNIHOVNÍK 2/2012

„Prebehol očami po knižnici, po širokých chrbtoch kníh viazaných v koži. Aj to platilo len dovčera. Vždy, keď sa vracal z práce, keď mal tvár, ruky, šaty presiaknuté vôňou ulice, keď sa cítil ako v zajatí, vyprahnutý, neschopný vystáť ďalší nápor okolitého sveta, vždy stačila len prítomnosť týchto kníh, týchto svetov, ktoré striehli na jeho príchod, aby sa upokojil, zabudol na každodenné trápenie.“ (s.147) Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

20


KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Mestská knižnica Ajaccio Napriek bohatej histórii, nádhernej prírode a svojskej kultúre žije stredomorský ostrov Korzika v povedomí súčasníkov hlavne vďaka dvom skutočnostiam. Prvou je jej problematický vzťah s Francúzskom, ku ktorému geopoliticky patrí a z toho vyplývajúce dlhoročné snahy o získanie samostatnosti. Druhou je fakt, že sa tu v mestečku Ajaccio na západnom pobreží narodil Napoleon Bonaparte, hoci postoj samotných Korzičanov k svojmu najslávnejšiemu rodákovi nebol ani zďaleka vždy jednoznačný. Napoleonovou ambíciou v čase jeho najväčšej slávy bolo natrvalo získať Korziku pre Francúzsko a tak sa zaslúžil o pofrancúzštenie rodného ostrova viac ako ktokoľvek iný, no pre rozvoj korzického hospodárstva toho v skutočnosti urobil pomerne málo a netajil sa ani svojou nedôverou k domácim politikom a pomerom. V roku 1814, v čase Napoleonovej prvej definitívnej porážky, zhodili obyvatelia Ajaccia Napoelonovu sochu do mora a na severe ostrova vítali Korzičania britské vojenské oddiely s nadšením. Táto nenávisť však už dávno pominula a dnes badať stopy Napoleona a jeho rodiny na mnohých miestach, okrem iného i v súčasnej podobe Historickej knižnice Ajaccio. Táto knižnica bola v roku 1986 vyhlásená za historickú pamiatku a jej návšteva je neodmysliteľnou súčasťou prehliadky historického cenKNIHOVNÍK 2/2012

tra Ajaccia. Za jej zakladateľa je považovaný Napoleonov brat Lucien Bonaparte , ktorý v roku 1801 zhromaždil celkom 12 310 zväzkov kníh, zabavených počas Francúzskej revolúcie aristokratickým rodinám a cirkevným rádom. Roku 1868 bola zbierka po niekoľko desaťročí trvajúcom premiestňovaní uložená v novopostavenej budove Palais Fesh, kde sa nachádza i v súčasnosti. Kardinál Fesh, ďalšia významná osobnosť korzických dejín, bol nevlastným bratom Napoleonovej matky. Pre jeho rušný život je príznačné oscilovanie medzi cirkevnou a svetskou kariérou, keď načas opustil cirkev a po boku svojho výbojného synovca sa ako dôstojník zúčastnil na jednej z výprav do Talianska. Nakoniec sa však ku kňazskému rúchu vrátil, dosiahol hodnosť kardinála a v tejto funkcii ho Napoleon vymenoval za rímskeho veľvyslanca. Popri množstve pracovných povinností sa mu počas života podarilo nadobudnúť obsiahlu zbierku vzácnych obrazov a kníh, bez ktorých by sa dnes Ajaccio nemohlo hrdiť prívlastkom „pútnicke miesto milovníkov umenia“. V roku 1837 bolo na prianie kardinála Fesha za účelom uloženia jeho zbierok postavené Musée Fesh, do areálu ktorého bola o čosi neskôr umiestnená už spomínaná budova knižnice. „Pre potreby vzdelávania obyvateľov mesta Ajaccio“ odkázal kardinál knižnici 8 130 21


zväzkov kníh z oblasti umenia, histórie, teológie a vied a svoju rozsiahlu korešpondenciu. Veľká časť najstarších kníh historického fondu knižnice vrátane 29 inkunábul (väčšinou talianskeho pôvodu z rokov 1455 až 1500) a 200 rukopisov (17. a 18. storočie so zameraním na cirkevné dejiny, právo a teológiu) pochádza práve z odkazu kardinála Fesha. V rodinnej tradícii veľkorysého postoja k podpore vzdelania na Korzike pokračoval princ Roland Bonaparte - vnuk Luciena, veľký vzdelanec a bibliofil, ktorý vlastnil 100 000 zväzkov kníh a zamestnával dokonca súkromného knihovníka, istého p. Leandriho. V roku 1888 daroval knižnici 5 000 zväzkov z oblasti prírodných vied (medicína, botanika, chémia), histórie, geografie a klasickej literatúry. Súčasný rozsah historického knižného fondu je zhruba 47 000 zväzkov, pričom samostatné tematické celky tvorí Fond Corse (5 000 zväzkov) a Fond Napoléon (2 000 zväzkov a korešpodencia).

dve sochy levov. Tieto boli vymodelované podľa dvojice šeliem, umiestnených vedľa hrobky pápeža Clementa XIII v chráme Sv. Petra v Ríme. Samotná Salle patrimoniale (le patrimoine = dedičstvo) je 30 m dlhá, 9 m široká a 10 m vysoká a ponúka viacero architektonicky pôsobivých prvkov ako kožou potiahnuté stĺpy, týčiace sa až po strop, drevené schodištia a predovšetkým 18 m dlhý stôl. Nad galériou je pozdĺž sály umiestnených spolu 16 okien, ktoré boli v oku 2005 vybavené ochranným anti uv filtrom, čo svedčí o veľkom dôraze, kladenom na fyzickú ochranu fondov. Od roku 2003 tu prebieha proces konzervácie historických fondov, v rámci ktorého bolo zatiaľ „ošetrených“ 18 000 zväzkov. Prehliadka historického knižného dedičstva je bezplatná i pre nezaregistrovaných návštevníkov, teda turistov. Biliothéque Fesh je súčasťou veľmi moderne poňatej siete služieb Mestskej knižnice Ajaccio, ktorá pokrýva potreby skutočne všetkých kategórií obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta Korziky. Tvoria ju tri mediatéky, klasická knižnica vysunutá na perifériu mesta a niekoľko ďalších menších centier knižničných a informačných služieb, umiestnených na zaujímavých miestach ako je Domov dôchodcov Sainte Cecile, reedukačné centrá, väznica a v letných mesiacoch dokonca i dve prímestské pláže. Mediatéky sú pomerne mladého dáta, dnešnú podobu nadobudli v priebehu rokov 2003-2007 a svojim priestorovým i technickým vybavením spĺňajú kritériá prostre-

Priestor, ukrývajúci tieto knižné poklady, je naozaj impozantný. Vstup na široké schodisko, vedúce do knižnice na 1. poschodí, strážia KNIHOVNÍK 2/2012

22


dia, ideálneho na trávenie času pri rôznorodých aktivitách. Ich súčasťou sú napríklad i kinosály, v ktorých sa pravidelne premietajú detské, dokumentárne i celovečerné filmy. Celkový fond výpožičných pracovísk je 80 000 „nových“ kníh“, 160 titulov periodík, 7 000 DVD a 4 000 hudobných CD, pričom všetky tieto dokumenty sa požičiavajú absenčne a všetky služby sú bezplatné (registrácia, kopírovacie služby, internet, konzultačné služby pre historické i nové fondy ap.). Z informácií, ktoré mi poskytla internetová stránka knižnice je zjavné, že jedným z hlavných programových zámerov knižnice je práca s deťmi a mládežou. V rámci „nového“ fondu tvorí 38% detská literatúra, z celkového minuloročného počtu 9 800 čitateľov je 33% detí a nárast zastúpenia det-

KNIHOVNÍK 2/2012

ských čitateľov od roku 2004 je viac ako 140%. V modernom prostredí mediaték sú aktívne kluby detského čitateľa i diváka a každoročne sa tu koná množstvo „animations“ (l‘ animation = oživenie) rôzneho zamerania. Posledná číselná informácia je vzhľadom na predchádzajúce údaje zaujímavá najmä pri porovnaní s našou realitou – mestečko Ajaccio má zaokrúhlene 54 700 obyvateľov. Veru, záujem domácich o knižnicu a zároveň i mieru jej podielu na kultúrnom živote mesta môžeme francúzskym kolegom len závidieť. Na druhej strane diametrálne odlišné a priaznivejšie sú určite i podmienky (legislatívne i finančné), umožňujúce túto bohatú činnosť rozvíjať. Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

23


KOŠICKÝ LITERÁRNY KLUB Ľubica „Lju“ Mesárošová 22- ročná študentka psychológie na UPJŠ v Košiciach. Rýmovať začala ako 8-9 ročná, ale intenzívnejšie sa písaniu venuje posledných 5-6 rokov. V roku 2010 debutovala básnickou zbierkou Se/zóna pokušenia (vydavateľstvo HLADOHLAS Group), ktorá je zatiaľ jej jedinou vydanou knihou. Je pre ňu príznačný veľmi úprimný spôsob vyjadrenia a priamočiarosť, ktorá niekedy prekvapuje, priam šokuje. Autorka v knihe konfrontuje vonkajšiu a vnútornú skutočnosť. Ich kontrast zdôrazňuje striedaním nostalgických polôh a irónie, ktorá jej navyše pomáha získať nadhľad nad prežitou a precítenou skúsenosťou.  Je to už tak trochu klišéovitá otázka, ale bez nej akoby to ani nešlo. Tak sa ju opýtam príznačne hneď na začiatku: Aké boli Tvoje pisateľské začiatky?  Odpoveď na túto otázku bude zrejme tiež trocha klišé, ale ak si dobre spomínam, začala som si zapisovať svoje myšlienky ešte niekde na prvom stupni základnej školy. Veľmi ma bavila hra so slovami, skladala som vety tak, aby sa rýmovali, bol to taký môj novoobjavený svet a v ňom som sa ihneď našla. Mala som toho plnú hlavu, námety a rýmy sa mi zdali nevyčerpateľné. Ten pocit z toho, že niečo tvorím, bol skvelý a veľmi som neriešila, čo vlastne robím. Boli to také rýmovačky o kvetinkách, stromčekoch a zvieratkách, neskôr venovania pre tých, ktorých som mala najradšej. Mamka ich dostávala pravidelne. Nejaký „skvost“ z toho obdobia sa náhodou našiel prednedávnom u nás doma, bol na zdrape papiera a dosť ma pobavil. Potom nastal taký útlm, akosi nebolo o čom a prečo písať. Zmena nastala v puberte, prišla prvá KNIHOVNÍK 2/2012

naivná láska a sklamanie, kopec sentimentu, všetko si to pýtalo pero a papier. Čo iné človeka tak dobre nakopne? V tom čase sa ma ujala moja skvelá pani slovenčinárka, všemožne ma podporovala, som jej za veľa vďačná... a od vtedy to ide vlastne nepretržite ...  A tiež mi nedá neopýtať sa ďalšiu tradičnú otázku: Prečo vlastne píšeš?  A prečo nie? Myslím , že každý človek hľadá ten „svoj“ spôsob ako sa prejaviť, ten, ktorý je mu najbližší. Pre niekoho nie je tá potreba taká výrazná, pre niekoho áno. Ja veci vnímam a prežívam často veľmi intenzívne, potom to chcem reflektovať, podať ďalej... A keďže nemám hudobný alebo maliarsky talent, tak píšem. Čo mi ostáva? Nehanbím sa povedať, že je to aj istá forma mojej osobnej psychohygieny. Je to terapia a zároveň istý zvláštny druh zážitku. Dúfam, že nielen pre mňa, ale aj pre tých, ku ktorým sa moja tvorba dostane.

24


dým autorom šancu debutovať a ak básnikovi také niečo zaklope na dvere, nezvažuje to dlho.  Neobávala si sa, že také skoré vydanie knihy by mohlo Tvojej ďalšej tvorbe uškodiť?  Pravdu povediac, keď mala kniha uzrieť svetlo sveta, z jej vydania som sa tak tešila, že neostalo na nejaké vážne obavy o to, čo s ďalšou tvorbou. Ak som aj mala strach, tak skôr z toho, ako bude kniha prijatá. No nepopieram, že to môže mať dopad na to, čo vznikne neskôr, predsa len je to čierne na bielom, nedá sa to vziať späť. Ale riziko, že sa múza proste odmlčí, je tu stále. Ak by som sa riadila týmto, ku knihe by som sa neodhodlala a to by mi dnes bolo ľúto. Tvorivá kríza sa objavuje a keď má prísť, autor to asi veľmi neovplyvní. Tak celkovo nemám dôvod si myslieť, že Se/zóna pokušenia niečo pokazila, skôr naopak. Nemusí byť dokonalá, ale je to môj vtedajší obraz, niečo ako moje „prvorodené“. Dúfam, že ma práve naopak prinúti zlepšovať sa.  Študuješ psychológiu. Pomáha Ti toto štúdium lepšie pochopiť seba a tým pádom sa aj v básňach adekvátnejšie vyjadriť?  Viem, že očakávaná odpoveď asi je, že áno, ale zatiaľ som si u seba nevšimla, že by moje štúdium malo vplyv na to, čo píšem. Psychológia aj literatúra sú moje dve veľké lásky, baví ma oboje, ale iným spôsobom. Samozrejme, že štúdium mi pomáha vyznať sa v sebe aj v iných lepšie. Ak však chcem písať kvalitne, vyžaduje si to okrem toho aj niečo viac.

 Aj napriek tomu, že si ešte veľmi mladá, svoj knižný debut už máš za sebou. Ako k tomu došlo?  No ak to zjednoduším, mala som šťastie. Neplánovala som vydať zbierku básní tak skoro. Pomýšľala som na to ako na možnosť, ktorú keď budem mať niekedy v budúcnosti, využijem ju... Ale tá možnosť prišla nečakane vďaka spisovateľovi a vydavateľovi Pavlovi „Hiraxovi“ Baričákovi a nemala som prečo povedať nie. Hiraxa som čítala a jeho knihy sa mi páčili, on zas sledoval a hodnotil moju tvorbu, ktorú som publikovala na internete. Nejakú dobu sme boli v kontakte. Rozhodol sa, že rozšíri ponuku vo svojom vydavateľstve o nové tituly a hlavne o poéziu. Bola som medzi prvými autormi, ktorých oslovil a dodnes sa cítim poctená, že si vybral moje „akože básne“. Uvedomujem si, že takú pomoc nemá každý, kto sa usiluje o prezentáciu alebo zviditeľnenie. Okolnosti umožnili Pavlovi dať mlaKNIHOVNÍK 2/2012

25


Ale poskytla si mi teraz zaujímavý námet skúsiť to skĺbiť dohromady.  Navštevuješ literárny klub KOLIK. V čom Ťa klub obohacuje?  Založiť takýto literárny klub bol podľa môjho názoru veľmi dobrý nápad a som rada, že sa zrealizoval a uchytil. Niečo také mi tu u nás v Košiciach dlhšiu dobu chýbalo. Na klube sa mi páči, že tam vládne neformálna atmosféra, ale skvelé je hlavne to, že máme spätnú väzbu osobne, z očí to očí a to je vždy iné ako na internete. Stretávame sa v ňom rôzni ľudia, ktorí píšu poéziu aj prózu, rozdielne žánre a štýly, ľudia odlišných vekových skupín. Snažíme

sa vzájomne posúvať, vysvetľovať, navrhovať... Vymeníme si názory a odnesieme si chválu aj kritiku. A tým, že sú tam aj ľudia skúsenejší, je to o to cennejšie. Ja stále zisťujem, koľko toho ešte neviem a chcem sa naučiť. Navyše, je to príjemne strávený čas a zábava. Napríklad mám rada, ak sa strhne polemika o tom, ako napísať alebo nenapísať dva konkrétne riadky a niekedy dosť búrlivá. Tomu by asi niekto „zvonku“ ťažko rozumel.

Reflexívna

Je príliš tma na rozhovory...

Láska nikdy nechodí sama... Má čajový obklad na čele a v kabelke prebdenú noc a šál.

Je prestreté ráno. Nad rozliatym chodníkom iskrí návrat ako oči opilcov. Na druhý deň prahneme po stisku časopriestoru do jamiek pod jazykom, kým ešte včera nás krívajúci osud vzal na rohy a do obliečok studených od nôh kladiem ešte odpor k relativizmu.

Zhovárala sa Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

Občas sedí na priedomí (strašne jej chýbaš), medzi prílivom a odlivom mimo všetkého sa pohybuješ nezrodený vo mne. Opriem si hlavu o tvoju hruď (úder ako kameňom) na poslednej hraničnej prehliadke jej zaväzujeme všetky oči.

KNIHOVNÍK 2/2012

26


KOLIK na pláži Keď sme ako literárny klub dostali ponuku predstaviť sa s hodinovým programom na pláži pred Auparkom, zostali sme dosť zmätení. Pravdu povediac veľmi sa nám do toho ísť nechcelo. Predstava spojenia poézie s priestorom nákupného centra sa nám totiž javila..., vlastne sa nejavila vôbec.

postavili v podvečer prvého prázdninového dňa na pódium, dúfajúc, že po nás nikto nehodí paradajkou, vajíčkom alebo inou pochutinou. Pekne oblečení a upravení, pre istotu. Aby, ak už nič iné, bol na nás aspoň príjemný pohľad. Možnej nezáživnosti sme sa snažili zabrániť aj prizvaním skupiny hudobníkov, ktorí by nášmu vystúpeniu pomohli dodať „šťavu“. Raz, dva, raz, dva... ešte skúška mikrofónu a ... A čuduj sa svete, ono to zabralo. Publikum bolo na naše prekvapenie pomerne početné. Všetky plážové lehátka boli obsadené. Okoloidúci sa pristavovali. Dokonca aj spomínané „čajočky“ v istej chvíli zložili malé pestrofarebné dáždniky vo svojich pohároch a so záujmom obrátili hlavy, niektoré aj stoličky, smerom k nám. Počúvali a tlieskali. Nakoniec nám neostávalo iné, len skonštatovať, že za istých okolností, keď leto intenzívne šteklí pod nosom a zajtra netreba skoro vstávať, si na počudovanie aj poézia a nákupné centrum môžu navzájom dobre padnúť.

S prózou to išlo ľahšie, ale aj v tomto prípade nebol obraz celkom jasný. Obávali sme sa, ako zareagujú „košické čajočky“, unavené z celodenného „shoppingovania“ a konečne oddychujúce pri mojite, na svoju možno prvú dávku veršov v živote. Aj napriek obavám z prijatia sme sa piati najodvážnejší členovia klubu

KNIHOVNÍK 2/2012

Mgr. Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia

27


Z NÁŠHO REGIÓNU Rukopisné diela Jána Zinnera Regionálne oddelenie Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach uchováva popri tlačených knihách aj zbierku starých rukopisov, ktoré pôvodne tvorili súčasť fondu knižnice bývalej Právnickej akadémie v Košiciach. Medzi viacerými zaujímavými titulmi sa nachádza aj päť knižných rukopisných diel, ktorých autorom bol Ján Baptista Zinner, profesor Právnickej akadémie v Košiciach a priateľ významnej postavy amerických dejín, Benjamina Franklina. O samotnom živote Jána Zinnera vieme len veľmi málo. Domáce biografické slovníky či lexikóny ho vôbec neregistrujú. Už slovník nemeckých spisovateľov z roku 1800 sa obmedzuje len na krátku poznámku: „Professor zu Kaschau in Ungarn“. O dátume a mieste narodenia sa však nezmieňuje.1 S istotou môžeme tvrdiť len toľko, že bol nemeckého pôvodu, katolíckeho vierovyznania a narodil sa na území habsburskej monarchie približne v polovici 18. storočia. Niektoré indície naznačujú, že to mohlo byť zrejme v Čechách alebo v Sliezsku. G. Závodszky predpokladá mestečko Slaný v Stredočeskom kraji.2 Toto tvrdenie čiastočne podporuje aj kronika Právnickej akadémie v Košiciach, ktorá uvádza, že bol kňazom pražskej arcidiecézy.3 Vysokoškolské štúdium absolvoval vo Viedni, kde spoznal viacerých predstaviteľov vtedajšieho KNIHOVNÍK 2/2012

politického i vedeckého života ako boli napr. Jozef Sonnenfels či Gottfried van Swieten. V roku 1778 už vystupuje ako predstavený cisárskokráľovskej akadémie v Budíne, kde pobudol až do roku 1780. Po vytvorení piatich právnických akadémii v Uhorsku roku 1777 (Győr, Košice, Trnava-Prešporok, Veľký Varadín a Záhreb) sa Košice stali novým pôsobiskom Jána Zinnera, kde na pôde právnickej akadémie - fakulty práv pôsobil vo funkcii profesora všeobecných dejín a štatistiky až do svojej smrti roku 1793.4 Zinner nadobudol počas štúdií široké spektrum poznatkov o aktuálnej politickej i spoločenskej situácii vo svete. Okrem nemčiny a latinčiny plynule hovoril francúzsky, taliansky a poľsky, neskôr aj anglicky. Keďže pôsobil v Košiciach určite mu nebola cudzia ani maďarčina či slovenčina. Popri učiteľskom povolaní a duchovnej činnosti v pozícii kňaza spišskej diecézy, sa veľmi intenzívne venoval štúdiu najnovších anglosaských dejín a štátoprávnych teórii. Svoju pozornosť upriamil predovšetkým na historický vývoj severoamerického kontinentu a na vznikajúce Spojené štáty americké. Bol síce podporovateľom reforiem Jozefa II. v Habsburskej monarchii, no zároveň kládol veľký dôraz na zachovanie a uplatňovanie uhorských stavovských práv. Svoj kladný postoj k inovatívnym myšlienkam 28


v oblasti hospodárstva a financií, vyjadril svojím členstvom vo Vlasteneckej spoločnosti v Hamburgu.5 Ján Zinner písal svoje diela prevažne v nemčine, menej v latinčine. Z roku 1781 pochádza jeho prvé dielo vydané tlačou a to dokonca v Košiciach v dielni J. Landerera. (Praelectio, quam Jos. de Sonnenfels...post mortem Mariae Theresiae prima habuit). Jedná sa o Zinnerov latinský preklad smútočného príhovoru k smrti Márie Terézie od Jozefa Sonnenfelsa. Zaujímavosťou je, že všetky doteraz známe práce Jána Zinnera vydané tlačou pochádzajú z rokov 1781 – 1793, teda z čias jeho košického pôsobenia. Väčšina jeho diel však bola vydaná mimo územia Uhorska, a to najmä vo Viedni. Knižničný katalóg Právnickej akadémie v Košiciach z roku 1914 eviduje celkovo 7 diel od Jána Zinnera. Z toho 5 knižných rukopisov a 2 tlačené knihy.6 Vo fondoch regionálneho oddelenia sa v súčasnosti nachádzajú len rukopisné práce. Z toho sú dve písané v nemčine a tri v latinčine. V prípade štyroch zväzkov možno bezpečne hovoriť o dobových rukopisoch, vyhotovených v rokoch 1781, 1782, 1783 a 1784. Jeden sa zachoval bez datovania, ale pravdepodobne pochádza tiež z druhej polovice 18. storočia. Z viacerých aspektov sú pozoruhodné dva rukopisy, o ktorých sa podrobne zmienime. Pojednávajú o dejinách severoamerického kontinentu s dôrazom na obdobie americkej vojny za nezávislosť.

KNIHOVNÍK 2/2012

Prvý z nich je latinský knižný rukopis pod názvom Notitia historica de coloniis Americae Septemtrionalis deducta ab eorum primordio ad nostra usque tempora [Historické záznamy o severoamerických kolóniách zložené od ich začiatkov až do našich čias], vyhotovený v roku 1783. Pravdepodobne sa jedná len o dobovú kópiu z uvedeného roku, ale podľa všetkého je to jeden z mála zachovaných exemplárov, vyhotovených buď samotným Zinnerom, alebo jeho súčasníkmi (poslucháčmi, resp. profesormi na Právnickej akadémii v Košiciach). Rukopis s rozmery 22,5x19,5 cm pozostáva zo 147 listov. Je rozdelený do troch častí, ktoré sú ďalej členené na kapitoly. V prvej časti sa autor venuje európskemu osídľovaniu Severnej Ameriky, počnúc zakladaním prvých španielskych osád na Floride a v Novom Mexiku v 16. storočí, až po francúzsku a anglickú kolonizáciu Kanady a východného pobrežia Atlantiku v 17. storočí. V ďalších kapitolách približuje proces zakladania jednotlivých provincií, život miestneho obyvateľstva a rozmach otrokárstva. Úvodná časť tiež pojednáva o vzájomnom súperení medzi Španielskom, Francúzskom, Holandskom a Anglickom, ktoré nakoniec prerastá do otvoreného konfliktu, známeho ako sedemročná vojna 29


(1756-1763). Druhá časť diela sa už podrobne venuje príčinám i samotnému priebehu vojenského konfliktu trinástich amerických kolónií s Veľkou Britániou a to až do uzavretia spojeneckej dohody s Francúzskom v roku 1778. Posledná tretia časť znázorňuje sled udalostí poslednej fázy bojov až do uzavretia parížskeho mieru v roku 1783. Ján Zinner pracoval na tejto práci niekoľko rokov. Postupne ju rozširoval, menil a dopĺňal novými poznatkami. Prvý známy údaj o nej nájdeme v jeho liste z 26. októbra 1778, ktorý adresoval samotnému americkému vyslancovi v Paríži, Benjaminovi Franklinovi. V liste prosí Franklina o materiál potrebný k dokončeniu diela a zároveň vyslovuje veľkú priazeň a sympatie k boju amerických kolónií voči britskej korune. Ako sám píše „Pane..., neviem Vám vyjadriť svoju radosť, ktorú pociťujem, keď čítam alebo počujem o Vašom pokroku v Amerike. Aby sa som sa priznal, tak Vás ako aj všetkých Vašich činiteľov novej republiky vnímam ako anjelov, ktorých zoslali nebesia, aby viedli a utešovali ľudstvo.“7 Z listu sa dozvedáme aj o ďalšej latinskej práci Zinnera De viris Illustribus Americae [O významných mužoch Ameriky], ktorá bola včlenená do diela Merkwürdige Briefe und Schriften der berühmtesten Generale in Amerika, nebst...Lebensbeschreibungen [Zaujímavé listy a písma slávnych generálov v Amerike a ich životopisy] a vydaná v Augsburgu v roku 1782. Toto tlačené dielo obsahuje dovedna 48 rôznych listov a dokumentov KNIHOVNÍK 2/2012

amerických, anglických i francúzskych veliteľov z ich krátkymi biografickými popismi. Úvodné slovo vydavateľa tejto knihy k autorovej práci nám okrem iného (osobné stretnutie J. Zinnera s B. Franklinom v Paríži) prezrádza, že Zinner zamýšľal vydať aj druhý zväzok, teda v našom prípade vyššie opísaný rukopis „Notitia historica de coloniis...“.8 Potom, čo 3. septembra 1783 parížsky mier oficiálne ukončil americkú vojnu za nezávislosť, sa Ján Zinner znova obrátil listom na Benjamina Franklina. Tentoraz ho prosil o odborné posúdenie dokončenej práce a v prípade akceptácie aj o doručenie žiadosti americkému kongresu o jej knižné vydanie na území amerických kolónií.9 Reakciu Franklina sa zatiaľ ozrejmiť nepodarilo, no s istotu môžeme potvrdiť, že práca sa do tlače nakoniec nedostala. István Gál predpokladal, že obe latinské práce „Notitia historica de coloniis...“ a „De viris Illustribus Americae“ sa včlenili do tlačou vydaného diela „Merkwürdige Briefe und Schriften...“ z roku 1782.10 S týmto názorom však nemožno úplne súhlasiť. Rukopisná práca „Notitia historica de coloniis...“ je totiž po obsahovej stránke úplne odlišná od tlačeného diela, ktoré je skôr edíciou listinných prameňov, než monografickým spracovaním dejín konkrétnej krajiny či historickej udalosti. Interpretáciu I. Gála neskôr prevzala aj Anna Katona, odvolávajúc sa na skutočnosť, že obe latinské práce sú nezvestné.11 Nakoniec teda môžeme konštatovať, že latinský rukopis „Notitia historica de coloniis...“ nie 30


je nezvestný, ale dochoval sa minimálne po jednom exemplári vo fonde Regionálneho oddelenia Verejnej Knižnice Jána Bocatia v Košiciach, o čom vyššie spomínaní autori zrejme nevedeli. Druhý rukopis z fondu regionálneho oddelenia bol napísaný v roku 1784 v nemeckom jazyku pod názvom Versuch einer Kriegsgeschichte der Verbundenen Staaten von Nordamerika welche auf original Briefen und Schriften gegründet [Pokus o vojenské dejiny Spojených štátov severoamerických zostavené na originálnych listoch a písomnostiach]. Podľa titulného listu malo dielo pozostávať z dvoch častí. Samotný exemplár však obsahuje len jednu. Je členený do 5 hlavných kapitol a 107 podkapitol. Rozsah rukopisu je 535 strán. Z chronologického hľadiska zahŕňa obdobie od počiatkov zakladania trinástich amerických kolónií, až po vyhlásenie americkej nezávislosti 4. júla 1776. Časť textu je zaujímavá predovšetkým tým, že korešponduje s niektorými pasážami vyššie spomenutého diela „Merkwürdige Briefe und Schriften...“, vydaného v tlači o dva roky skôr. Nejedná sa však o jednoduchú kópiu, pretože text obsahuje viaceré odchýlky. Niektoré kapitoly sú nekompletné, inde sú zas doplnené o nové údaje, ktoré v tlačenom vydaní

chýbajú. Kým napríklad v prípade biografického opisu Georgea Washingtona obsahuje rukopis menej než polovicu textu tlačenej publikácie, tak kapitoly zamerané na všeobecnú charakteristiku vzniku jednotlivých amerických kolónií obsahuje iba rukopisné spracovanie. Autorstvo rukopisu možno pripisovať samotnému Jánovi Zinnerovi, ktorý sa pokúšal vypracovať nové, respektíve rozsiahlejšie vydanie svojho diela. Keďže obsah textu nezahŕňa celé obdobie americkej vojny za nezávislosť, možno predpokladať, že udalosti po roku 1776 mali byť zahrnuté v druhej časti práce, ktorú sme však ešte neobjavili. Pre doplnenie uvádzame na záver zoznam zvyšných troch rukopisných diel Jána Zinnera: 1. Ius Publicum Hungariae. In Acad. Reg. Cassoviensis. 1781. 126 fol. 23,5x18,5 cm, viaz. 2. Abhandlung von europäischen Käyserthumern . Kaschau 1782. 108 s. 19x12 cm, viaz. 3. Praecipua praelia secundi belli Punici. In Academia Cassoviensis. [druhá pol. XVIII. stor.]. 30 fol. (obr. príloha 6 fol.), 23,2x19,5 cm, viaz. Mgr. Tomáš Ondrejšík Verejná knižnica Jána Bocatia

1

Das gelehrte Teutschland oder Lexikon der jetzt lebenden teutschen Schriftsteller. Angefangen von Georg Christoph Hamberger. Achter Band. Lemgo : im Verlage der Meyerschen Buchhandlung, 1800, s. 704 – 705. 2 ZÁVODSZKY, G.: Zinner János, az angol alkotmány első hazai ismertetője. In: Magyar Könyvszemle, roč. 103, 1987, č. 1, s. 14. Autor štúdie vo svojom tvrdení o rodisku Jána Zinnera vychádza z jeho diela Empfindungen eines Schlanners über die abgeschafte Leibengeschaft, ktoré vyšlo vo Viedni v roku 1782. Meno Schlann (Schlan) v titule diela, je nemecký ekvivalent názvu českého mestečka Slaný. Zinner v ňom píše o dejinách poddanstva v Čechách a o jeho zrušení výlučne v prvej osobe množného čísla.

KNIHOVNÍK 2/2012

31


3

Acta academiae regiae Cassoviensis, s. 70. Rukopis z rokov 1777 až 1814 sa nachádza vo fonde Regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Keďže písaním kroniky akadémie boli poverený profesori histórie, časť rukopisu z rokov 1780 až 1792 písal samotný Ján Zinner. 4 Acta academiae regiae..., s. 124. 5 Vlastenecká spoločnosť v Hamburgu (Patriotische Gesellschaft) vznikla v roku 1765. Spoločnosť si kládla za svoju úlohu podnecovať a šíriť progresívne metódy vo všetkých oblastiach spoločenského života. Medzi iným sa zaslúžila napr. o udomácnenie pestovania zemiakov, či o prvé využitie bleskozvodu v Hamburgu. 6 A kassai kir. állami jogakadémia könyvtárának szakkatalógusa. Sajtó alá rendezte Dr. Kiss Albert. Kassa : „Szent Erzsébet“- Ny., 1914, s. 297, 443 – 444. 7 SPARKS, J.: The Works of Benjamin Franklin. Vol. VIII. Philadelphia : Childs & Peterson, 1840, s. 303 – 304. Maďarský preklad listiny: GÁL István: Zinner János kassai professzor, Benjamin Franklin barátja és amerikai függetlenségi dokumentum-gyűjteménye 1782-böl. In: Irodalmi Szemle , roč. , 1970. č. 10, s. 938-942. 8 Merkwürdige Briefe und Schriften der berühmtesten Generale in Amerika, nebst derselben beygefügten Lebensbeschreibungen. Herausgegeben von Johann Zinner. Augsburg : Eberhard Kletts, 1782, 352 s. 9 List z 23.9.1783 je dostupný na : http://franklinpapers.org/franklin/framedVolumes.jsp?vol=40&page=385 10 GÁL I.: Zinner János kassai professzor, Benjamin Franklin barátja és amerikai függetlenségi dokumentumgyűjteménye 1782-böl. In: Irodalmi Szemle , roč. 13, 1970. č. 10, s. 940. 11 KATONA, A.: The Hungarian image of Benjamin Franklin. In: Canadian-American Review of Hungarian studies, roč. 4, 1977, č. 1, s. 43.

Nórsky obhajca Slovákov na Ružíne viditeľného miesta, kam na tabuľu dopadol jeden z nich). Pri čítaní ma zaskočila informácia „...najvýznamnejší medzinárodný obhajca práv Slovákov v dobách národnostného útlaku“. Dozvedám sa tiež, že pamätník pôvodne navrhoval už v roku 1930 architekt Dušan Jurkovič (1868-1947), ale jeho návrh, ktorý je vyobrazený nad textom, sa však nezrealizoval. Pavučinové praskliny celého skla umocňujú kontrast krehkého skla a kameňov, dodávajú pamätníku symbolické čaro a vytvárajú v tichu navôkol neurčité napätie. V túre pokračujem s vedomím, že sa musím dozvedieť viac. Čo má tento nórsky nositeľ Nobelovej ceny za literatúru spoločné so Slovenskom? Encyklopaedia Beliana, monografia Dušan Samuel Jurkovič a Google poskytujú informácie, že B. Bjørnson síce na Slovensku nikdy nebol, ale zasadzoval sa o získanie štátnej samostatnosti a vystúpil na obranu sociálne a národnostne utláčaných národov (Fínov, Rusínov, Slovákov).

Pri túre na Sivec okolo Ružínskej priehrady ma prekvapil pamätník Bjørnstjerne Bjørnsonovi (18321910), ktorý tvorí veľká sklenená tabuľa so stručnými údajmi o Bjørnsonovom živote. Čítanie textu na pamätníku komplikuje skutočnosť, že sklenená tabuľa je popraskaná (to, že nešlo o zámer architekta je zjavné z množstva popadaných kameňov pri pamätníku a zo zreteľne KNIHOVNÍK 2/2012

32


Veľký význam sa pripisuje jeho vystúpeniu na mierovom kongrese v Mníchove v roku 1907 proti predstaviteľovi pomadarčovania Slovákov v Uhorsku grófovi Albertovi Aponimu (minister kultúry a výučby, ktorý v roku 1907 zaviedol zákony o povinnom vyučovaní v maďarčine aj na základných školách, čo bolo jedným z vrcholov snáh o asimiláciu nemaďarských národov v Uhorsku). Autorom pamätného miesta, ktoré bolo odhalené 28. októbra 2010 pri príležitosti 100 výročia od smrti tohto nositeľa Nobelovej ceny (1905), je ateliér Dušana Buráka. Pamätník je umiestnený pod skalnou stenou, ktorá má pripomínať pôvodný zámer Dušana Jurkoviča z roku 1930 - vytesať Bjornsonovo meno na bralo v Demänovskej doline. Bjørnsonovo

KNIHOVNÍK 2/2012

priezvisko na sklenenej platni je akousi projekciou spisovateľovho mena na skalu v pozadí. Z pamätníku sa podľa pôvodného návrhu dokončila len prvá etapa – pamätnú tabuľu by mala dopĺňať drevená lávka. Tento nedokončený pamätník nepostaveného pamätníka mi nielen pripomenul tohto veľkého nórskeho spisovateľa, ale predovšetkým vzbudil môj záujem aj o jeho politické aktivity a jeho spojitosť so Slovenskom. Mrzí ma trocha, že pamätník ostáva nedokončený a tak nejako bokom, čím vyjadrená vďaka ostáva premlčaná, zabudnutá. Mgr. Eva Chmelárová Verejná knižnica Jána Bocatia

33


VÝPOČTOVÁ TECHNIKA Digitalizácia audiovizuálnych dokumentov Naša knižnica patrí k malému počtu kultúrno-vzdelávacích inštitúcií, ktorým sa napriek technologickému pokroku podarilo zachovať vo veľmi dobrom fyzickom stave rozsiahlu zbierku gramoplatní. Pred dvomi rokmi ju dokonca obohatil veľmi hodnotný dar miestneho zberateľa v podobe 2000 gramoplatní, z ktorých 90% tvorili operné komplety. V súčasnosti tvorí našu zbierku zhruba 15 000 gramoplatní a v tomto množstve sa samozrejme nachádzajú i veľmi vzácne tituly a raritné nahrávky, v mnohých prípadoch na CD zatiaľ nedostupné. Mnohí si iste pamätáme, že produkcia vydavateľstiev Opus, Supraphon a Panton zahŕňala v minulosti okrem hudobných titulov i rôzne hudobno-slovné a výlučne hovorené nahrávky – básnické a herecké profily, dramatizácie divadelných hier, rôzne výbery zo slovenskej a českej poézie ap. Na myšlienku digitalizácie nás priviedla snaha o využitie tohto zvukového materiálu pri príprave podujatí, zameraných na literatúru a literárnu výchovu, čo si vyžadovalo nie len samotnú zmenu formátu, ale i ďalšie spracovávanie zvuku. Pre potreby digitalizácie sme zakúpili program ADOBE AUDITION, ktorý sa v našich podmienkach osvedčil a máme s ním veľmi dobré skúsenosti. Adobe Audtion je profesionálny nástroj na nahrávanie, úpravu, strihanie a mixovanie zvuku, ktorý v celom rozsahu svojich funkcií KNIHOVNÍK 2/2012

umožňuje tvorivú prácu so zvukom t.j. tvorbu zvukových koláží, aranžovanie a komponovanie hudby, vytváranie hudobného pozadia k obrázkovým slidom alebo videu ap. V našich podmienkach využívame predovšetkým tú časť možností programu, ktorú potrebujeme na samotný prepis analógového záznamu do digitálnej podoby, jeho základné úpravy (odstránenie praskania a šumov) a strihanie pre potreby jednotlivých podujatí resp. prezentácií. V roku 2009 sme začali s digitalizáciou hovorených titulov, pričom kritériom výberu nahrávok na spracovanie boli okrem požiadaviek našich pracovníkov i učebné osnovy slovenského jazyka a literatúry na základných a stredných školách. Z doteraz zdigitalizovaných titulov môžeme spomenúť slovenskú poéziu pre deti (Ľ. Podjavorinská, M. Rázusová-Martáková, M. Rúfus, M. Válek, Ľ. Feldek, K. Bendová), antológiu 5. storočí slovenskej poézie, básne P. O. Hviezdoslava (Krvavé sonety, Hájnikova žena, výber z lyriky), A. Sládkoviča (Detvan, Marína), J. Kráľa , I. Kraska, J. Smreka, M. Válka a výber z antickej literatúry. Podobným spôsobom t.j. výberovo, s prihliadnutím na požiadavky, ktoré vyplývajú z činnosti knižnice, digitalizujeme i hudobné tituly. Vzhľadom na to, že naše Hudobné oddelenie je priestorovo i náplňou práce úzko prepojené so Študovňou regionálnej literatúry, uvažujeme i o budovaní fondu re34


gionálnych audiovizuálnych dokumentov, čo si bude vyžadovať digitalizáciu starších zvukových záznamov z oblasti regionálneho folklóru a tvorby regionálnych autorov.

dovanie spoločnej databázy by následne vyvolalo potrebu stanoviť aspoň základné pravidlá, týkajúce sa formátu a spôsobu evidencie zdigitalizovaných dokumentov (pokiaľ dôjde k napáleniu záznamu na CD mali by sme tento nosič evidovať ako záložnú kópiu originálneho dokumentu alebo ako samostatnú knižničnú jednotku?). Ideálne by bolo, keby mohlo v budúcnosti dochádzať i k výmene zvukových záznamov medzi jednotlivými knižnicami resp. medzi knižnicami a inými inštitúciami, ktoré digitalizujú a archivujú zvukové záznamy (Hudobné centrum, Hudobný fond ap.). V takomto prípade by bolo nevyhnutné stanoviť podmienky samotnej výmeny ale i spôsobu ďalšieho využívania záznamov, keďže naša práca už dlho naráža na bariéru autorských zákonov. V našej knižnici využívame zdigitalizované dokumenty takmer výlučne pri príprave kolektívnych podujatí (prezentácie, odborné prednášky a školenia, hodiny umeleckej výchovy ap.)a v prípade vzácnych hudobných titulov sú tieto k dispozícii na individuálny posluch. V poslednom období sa nám pomerne jednoduchým a finančne nenáročným spôsobom podarilo vyriešiť i digitalizáciu starších videozáznamov, vďaka čomu sme pristúpili k budovaniu digitálneho videoarchívu knižnice (staršie videozáznamy z rôznych podujatí, televízne relácie a šoty ap.). Na záver môjho príspevku by som sa vrátila k podstate digitalizácie. Ak povieme digitalizácia, väčšinou ju chápeme len ako samotný prepis z jedného formátu do druhé-

Čo sa týka technicko-formálnej stránky digitalizácie, zdigitalizované záznamy ukladáme na veľkokapacitný externý disk v bezstratovom formáte Wav, určenom na digitálne archivovanie zvuku v počítačoch. Uložené súbory sú spracované spôsobom, ktorý po napálení záznamu na CD zabezpečuje nosiču bežný používateľský štandard t.j. rozdelenia záznamu na tracky a indexy resp. záložky (v prípade väčších hudobných celkov ako napr. operné dejstvo ap.), vytlačenie etikety a textovej dokumentácie ap. Digitalizovanie zvukových záznamov je časovo náročná práca vyžadujúca precíznosť, čo ma neustále privádza v úvahám o tom, akú môže mať v našich podmienkach budúcnosť. Za predpokladu, že sa v nasledujúcich rokoch zapojí do digitalizácie viacero knižníc, bude pravdepodobne potrebné uvažovať o vytvorení akejsi centrálnej databázy zdigitalizovaných dokumentov, aby zbytočne nedochádzalo k duplicitnej práci. BuKNIHOVNÍK 2/2012

35


ho, zodpovedajúceho technologickým požiadavkám doby i archivácie. Práca vo verejných knižniciach však prináša i potrebu ďalšieho spracovávania tohto zvukového resp. zvukovo-obrazového materiálu tak, aby bol zmysluplne využívaný a netvoril len nehybnú archívnu položku. V tomto zmysle ja osobne chápem di-

KNIHOVNÍK 2/2012

gitalizáciu trochu širšie ako aktívnu prácu s digitálnymi dokumentmi rôzneho charakteru, ktoré sa môžu stať pútavým doplnkom dnes často používaných prezentácií i iných podujatí. Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia

36


VŠIMLI SME SI... O „prudko čitateľných knihách“ Knihovníčky, ktoré v dňoch 22.23. novembra 2012 merali cestu do Košíc na medzinárodný odborný seminár - Motivačné aktivity s detským čitateľom - Ako zaujať nástročných, nám určite dajú za pravdu, ak napíšeme, oplatilo sa prísť. Charizmatickí prednášajúci, množstvo námetov - ako a čím zaujať dnešnú mládež, zaujímavé tituly zo slovenskej i svetovej produkcie, spojené s ukážkami z kníh, ktoré sú parafrázujúc pána Hujdiča „prudko čitateľné“. Prezentácia činnosti poľskej knižnice, ale aj poznámkami zapísané stránky, spokojné úsmevy, predsavzatia - to si určite musím prečítať, tento titul doplniť do fondu. No i výmena skúseností - toto všetko charakterizovalo prvý deň medziná-

rodného odborného seminára, ktorý zorganizovala Knižnica pre mládež mesta Košice. Ďakujeme knižnici a všetkým kolegynkám, ktoré sa pričinili o to, že sme sa mohli zúčastniť tohto veľmi zaujímavého a podnetného podujatia a stráviť ho v príjemnej atmosfére užitočným spôsobom. Priam “nasávať“ kvantum informácií, z ktorých mnohé využijeme, aplikujúc ich v rámci našich knižničných aktivít. Ostáva už len vysloviť želanie, aby takýchto podujatí, s tak pozitívnou spätnou väzbou, bolo čo najviac. Mgr. Renáta Korbová Beáta Kalatovičová Spišská knižnica

Les jeux charmants... Málokto vie, že rodným mestom známeho slovenského básnika, textára a publicistu Jána Štrassera sú Košice. Na tejto skutočnosti nie je nič mimoriadne. Zvláštne však je, že jeho čitatelia doposiaľ nemali príležitosť stretnúť sa s ním v Košiciach na literárnej besede alebo autorskom čítaní. O to výnimočnejší bol poetický večer, ktorý pod názvom Les jeux charmants... večer slova a hudby s Jánom Štrasserom pripravila Verejná knižnica Jána Bocatia. Ján Štrasser sa predstavil predovšetkým ako básnik. Prvá časť tohto literárneho večera patrila umeleckej interpretácii Štrasserových básní a muzikálových piesní v podaní hercov Petra Vilhana a Petra Orgována. Niektoré jeho verše odzneli aj vo francúzskom preklade. Druhá časť stretnutia patrila besede s autorom a otázkam čitateľov. Mgr. Alena Zavocka

KNIHOVNÍK 2/2012

37


Od babičky na boľačky Keď sa pominú letné dni a znenazdajky prichádza chladnejší október, len tíško hľadíme okolo seba, čo sa to deje v prírode. Tá začne hýriť najkrajšími farbami – zlatožltá, červená, hnedá, pomaly sa vytráca zelená a nahrádza ju obyčajná šedá. Príroda očakáva príchod zimy.

V nich sa nájdu najkrajšie prežité roky, ale aj vážne, ba smutné obdobia. Život však ide ďalej. Dňa 23. októbra 2012 sa v priestoroch Zemplínskej knižnice v Trebišove stretli návštevníci na prednáške a besede na tému „Od babičky na boľačky“. Prednášala RNDr. Eva Sitášová z Východoslovenského múzea v Košiciach. V príspevku sa venovala liečivým bylinkám a ich využiteľnosti v domácom prostredí. Milé stretnutie sme spestrili komorným posedením pri bylinkovom čaji pri príležitosti Mesiaca úcty k starším ako súčasti našich aktivít v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami.

Tak nejako sa i človeku míňa rôčik za rôčkom, až nastáva jeseň života. Je to čas na spomínanie a spomienky sú pestré ako tá príroda v jeseni.

Bc. Mária Linerová Zemplínska knižnica, Trebišov

Strašidelné čítanie v knižnici : Zubami – nechtami Halloween je nezvyčajným sviatkom jesene, ktorý sa do Európy dostal z Ameriky, ale v skutočnosti má pôvod v Írsku. Je to jeden z keltských pohanských sviatkov, pri ktorom sa vraj duše mŕtvych vracajú do svojich domovov. Je sprevádzaný magickosťou, ohňami, besnením duchov a bosoriek, vyrábaním masiek, vyrezávaním tekvičiek a strašením. 30. októbra 2012 sa v knižnici stretlo 25 detských čitateľov zo ZŠ Jovsa, aby tu prežilo svoj “strašidelný deň“, spojený s čítaním príbehov, z ktorých v žilách tuhne krv. Hrôzostrašné príbehy boli plné duchov, upírov a postáv, ktoré sa na zem vracajú z KNIHOVNÍK 2/2012

druhého sveta, aby otriasli každodenným životom hlavných hrdinov. Veľká kniha strachu a hrôzostrašné poviedky z pera mladých českých autorov - Zubami-nechtami, deťom ponúkli priestor nielen na oživenie fantázie a precvičenie mozgových závitov, ale v neposlednej rade aj pôžitok z čítania. Súčasťou podujatia bola aj tvorivá literárna dielňa, v ktorej si mladí autori vyskúšali svoju fantáziu, kreativitu a svoje ilustračné schopnosti vytváraním príbehov, z ktorých naskakujú zimomriavky. Mgr. Iveta Majvitorová Zemplínska knižnica G. Zvonického Michalovce 38


Otvorená knižnica 2013 Aj na budúci rok budú môcť knižnice východu realizovať svoje projektové zámery vďaka programu Otvorená knižnica, ktorý financuje Nadačný fond Skupiny VSE spravovaný Karpatskou nadáciou. Poslaním programu je posilniť pôvodnú funkciu verejných a školských knižníc na východnom Slovensku a zmeniť ich na otvorený komunitný priestor s ponukou atraktívnych služieb pre rôzne cieľové skupiny s dôrazom na mladú generáciu. Uzávierka prijímania projektov bola stanovená na 10. december 2012. Výsledky hodnotenia grantovej komisie budú známe do 1. marca 2013. Veľa šťastia! Zdroj: www.karpatskanadacia.sk

Blahoželanie do Prahy Pani Zlate Houškovej, vedúcej oddelenia vzdelávania Knihovníckeho inštitútu Národnej knižnice ČR, úprimne blahoželáme k získaniu titulu Žena regiónu 2012 - región Praha. Zdroj:/www.zenaregionu.cz

Konflikty v knižnici Knihovnícky seminár pod názvom Konflikty v knižnici zorganizovala v dňoch 17. a 18. októbra 2012 Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave. Témy seminára boli pestré – interpersonálne konflikty, mobbing na pracovisku, jednanie s problematickými typmi klientov, poruchy správania duševne chorých pacientov vo verejných priestoroch. Knižnica seminár realizovala aj vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR. Zdroj: http://kniznica-rv.sk

Bardejovská jubilantka 25. októbra 2012 si seminárom Bardejov a literatúra pripomenula Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove svoje okrúhle 60. výročie založenia. Seminár, ktorý sa uskutočnil v Poľsko-slovenskom dome, prebiehal pod záštitou predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Knižnici, kolegyniam želáme veľa úspechov na poli práce s knihou i čitateľom. Zdroj: http://www.gutgesel.sk

KNIHOVNÍK 2/2012

39


Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk Vopred ďakujeme

ISSN: Evid. č. MKSR: Ročník: Číslo: Vydala:

1337-9356 3621/09 34/ 2012 2 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

Adresa: Kontakty: Zodpovedná redaktorka: Redakčná rada:

Hlavná 48, 042 61 Košice 055/6223291, www.vkjb.sk, e-mail: vkjb@vkjb.sk PhDr. Klára Kernerová Ján Šimko (výkonný redaktor), Ľudmila Katová, Mgr. Alena Zavocka, Mgr. Ivana Tomčíková Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou

Profile for metodika kosice

Knihovnik 2/2012  

Casopis Verejnej knižnice Jána Bocatia

Knihovnik 2/2012  

Casopis Verejnej knižnice Jána Bocatia

Profile for metodika
Advertisement