Page 1

OBSAH Namiesto úvodu Klára Kernerová

3

Zo života knižníc Helena Miškufová: Literárne soiré s českými autormi Klára Kernerová: Rendez-vous s francúzskou literatúrou Eva Balušíková: Josef Čapek, maliar a spisovateľ Ján Šimko: Oživené príbehy 2011

4 6 8 10

Renáta Korbová: Stretnutie so spisovateľom Laura Dittel - Ján Šimko: Obnoviť zašlú slávu

11

Iveta Kyselová: Nový svet rozprávok, fantázie a dobrodružstiev Marta Skalková: Zážitkoterapia v detskej knižnici Slniečko Ľudmila Katová: Už viem, kam mám ísť Jozef Lapšanský: Kniha obohacuje myseľ a otvára srdce Ján Šimko: Ocenenie dobrovoľných knihovníkov kraja

12 14 15 16 19 20

Knižnice v zahraničí Štefan Kolivoško: Knižnica v krčme a čierne ovce

22

Regionálna bibliografia a biografistika Peter Anna: Barkóczyho palác

24

Zo spolkového života Kveta Čumová: Vianočné stretnutie spolkárov

26

Knihovnícke všeličo Slávnostné odhadenie tabúľ v Košiciach Komunitná knižnica Architektúra knižníc Štandardizácia regionálnych knižníc KSK

27 27 27 27


ISSN 1337-9356


NAMIESTO ÚVODU

V ostatnom čase sa dosť intenzívne v spoločnosti bedáka nad tým, že sa číta menej, že záujem o knihy upadá najmä medzi deťmi a mládežou. Aj pre knihovníkov je to príležitosť na zamyslenie, ako podporiť čítanie v knižniciach. Často som svedkom toho, že v knižnici sa uskutoční výborná beseda študentov so spisovateľom, ibaže po jej skončení nepribudnú žiadni noví čitatelia. Ak chceme vo verejných knižniciach získavať ľudí pre čítanie, je nevyhnutné, aby knihovníci mali dobrý prehľad v literatúre. Tej dnes vychádza neúrekom a sledovať už len slovenskú literatúru by vyžadovalo veľa času. Najlepšie by bolo mať nielen prehľad, ale aj vlastný čitateľský zážitok. No keďže aj knihovník je len človek, nie je v jeho silách prečítať všetko. O to viac je žiadúce literárne vzdelávanie knihovníkov. Tí sa vzdelávajú v rôznych oblastiach činnosti, čo samozrejme prináša svoje ovocie. Práca s počítačom nám nerobí problémy, vieme ako správne spracovávať dokumenty, prezentovať knižnicu, či zvládať konfliktné situácie. Iba o „ tovare“, s ktorým denne knihovníci pracujú, nemajú často elementárne poznatky. Som rada, že toto číslo Knihovníka je tak trochu literárne. Je tu niekoľko príspevkov, ktoré sa venujú autorom a knihám, a tak rozširujú vedomostný obzor knihovníkov. Samozrejme, ak si ich pozorne prečítate. Prínosom určite budú aj skúsenosti z realizácie projektov Karpatskej nadácie - Otvorená knižnica. Na podporených podujatiach vidno, že dôvtipu, vynachádzavosti a nápadom sa medze nekladú. A aj keď to problém čítania mladých nevyrieši, inovácia a invencia predsa len dokáže pritiahnuť do knižnice húfy návštevníkov. Verme, že aj budúcich čitateľov.

Klára Kernerová

Knihovník 2011/2

3


ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Literárne soiré s českými autormi Keď sa vo februári 2011 zatvorili dvere za činnosťou Českého centra v Košiciach, členovia krajanskej organizácie Slovensko-český klub v Slovenskej republike (SČK v SR) rozmýšľali, kde budú organizovať svoje ďalšie podujatia. Azda najjednoduchšia situácia bola v oblasti besied a autorského čítania českých spisovateľov. Cesta samozrejme viedla do Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, kde u riaditeľky PhDr. Kláry Kernerovej našli pochopenie a ústretovosť. A hudobný salónik sa vďaka pracovníčke knižnice premenil na literárnu kaviarničku. Už šiesty ročník týchto literárnych aktivít začal stretnutím s českou spisovateľkou Edou Kriseovou. Tá o sínusoidách života môže dlho rozprávať. Po štúdiu žurnalistky na Karlovej Univerzite v Prahe začala ako nádejná investigatívna novinárka pracovať v redakcii Mladého světa, neskôr v Literárnych novinách. Prišiel však šesťdesiaty ôsmy. Redakcia, kde pracovala, bola zrušená a ona – ako mnohí ďalší kolegovia – nesmela publikovať. Rozlúčila sa s novinárstvom a začala písať knihy, ktoré vydávala samizdatom alebo publikovala v zahraničí. Po roku 1989 bola hovorkyňou Občanského fóra a následne poradkyňou a riaditeľkou sekcie Sťažností a milostí prezidentskej kancelárie Václava Havla. Zážitkov z tohto obdobia má veľa, ale v tvorbe ich zatiaľ nevyužiknihovník 2011/2

la. Zato zistila, že politika nie je pre ňu to pravé orechové. Celé dlhé desaťročia túžila po tom, aby mohla cestovať. Tak si svoj sen začala plniť. Európske štáty, Amerika, štyrikrát India a z poslednej cesty vydala svoju najnovšiu knihu „Necestou slečny H. a dnešní Afrikou“. Je to v podstate literatúra faktu, hoci s fabulovaným príbehom, a tiež cestopis. Prelínajú sa tu dve časové roviny – jedna z konca 19. storočia a druhá súčasná. Ukážky z oboch častí knihy návštevníkom besedy Eda Kriseová prečítala. A tak okrem iných otázok padla aj tá, či autorka nakoniec hrob slečny Hlaváčkovej našla. Niektoré z 20 titulov Edy Kriseovej boli preložené do angličtiny a nemčiny. Hromnice 2011 je dátum, kedy sa končí posledný údaj denníka Ireny Obermannovej, v ktorom zachytáva svoje životné udalosti v období jedného roka. Práve vtedy s touto českou spisovateľkou začal SČK v SR dojednávať besedu a čítanie na september. Vtedy nikto netušil, že k 12 autorkiným titulom pribudne aj ten denníkový, ktorý vyvolá taký rozruch. Ani návštevníci hudobného salónika košickej Verejnej knižnice J. Bocatia, ktorý sa opäť premenil na literárnu kaviarničku, v septembri ešte Tajnú knihu prečítanú nemali a len zopár z nich vedelo o afére, ktorú kniha v Česku vyvolala. A tak boli samozrejme všetci zvedaví. Irena Obermannová je absolventkou scenáristky na pražskej FAMU, na4


písala niekoľko rozhlasových hier, spolupracovala na scenári televízneho seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, je autorkou námetu seriálu Ulica a od januára tohto roku vysiela Česká televízia 16 dielny seriál Život je ples, ku ktorému tiež napísala scenár. Z jej knižných titulov bola najúspešnejšia jej druhá próza Deník šílené manželky (1998), ktorá sa stala bestsellerom, vyšla aj v maďarčine, v poľštine, v nemčine a bola tiež sfilmovaná. V tejto aj ďalších knihách autorka predkladá čitateľovi svet ženy, ktorá má zväčša smutné skúsenosti s mužmi a reflektuje, často s horkým humorom, svoje postavenie v súčasnej českej spoločnosti. Je to svet medziľudských, predovšetkým partnerských vzťahov, ktorý oslovuje najmä čitateľky. K denníku Tajná kniha sa Irena Obermannová vyjadrila, že je to autorské spracovanie a nie literatúra faktu, pritom však kontakty s „Největším Čechem“ nepopierala. Naznačila, že je možný preklad, ale konkrétnosti zatiaľ neuviedla. Po tretíkrát vlani zamierili záujemcovia o literatúru z SČK v SR a košickej verejnosti do hudobného salónika VKJB na stretnutie so spisovateľkou Věrou Noskovou. Hoci táto autorka nie je na Slovensku veľmi známa, má na svojom konte 11 titulov. Za román „Bereme, co je“ bola nominovaná na cenu Magnesia Litera, za román „Obsazeno“ na Cenu Josefa Škvoreckého a za knižku poviedok „Ať si holky popláčou“ na Cenu Boženy Němcovej. Návštevníci literárneho odpoludnia sa dozvedeli viacej aj o jej novinárknihovník 2011/2

skej práci a prístupe k tvorbe. Na besede Nosková priblížila svoj životný príbeh, svoje korene, ktoré sú po matke – českej repatriantke z Viedne - v Strakoniciach a po otcovi v Ochtinej na Gemeri. Pre účastníkov boli zaujímavé aj autorkine názory a poznatky z oblasti emancipácie, kontaktov medzi mužom a ženou a ukážky z jej posledného titulu s názvom „Chraňme muže“. Taktiež názory V. Noskovej na pôsobenie cirkvi nie sú v konvenčnej rovine, pritom však – ako to potvrdila – rešpektuje vierovyznanie každého človeka. Spolu s Jiřím Grygarom stála pri zrode Českého klubu skeptikov Sysifos, čo je spolok ľudí s kritickým rozumom, ktorý aj niekoľko rokov viedla. Věra Nosková navyše obohatila besedu premietnutím krátkeho DVD, ktoré obsažne povedalo viac ako slová.

Besedy a autorské čítania prispievajú k poznaniu tvorby súčasných českých autorov, o ktorej nie sme vždy informovaní. V slovenských kníhkupectvách je síce česká literatúra zastúpená, ale tá od súčasných autorov pomenej. Prevládajú komerčne úspešnejšie knihy (kuchárky, životopisy, cestopisy apod.). Tak sú pre návštevníkov tieto už niekoľkoročné 5


literárne podujatia akousi literárnou akadémiou a praktickou orientáciou vo svete kníh. Okrem toho osobné stretnutia s českými spisovateľmi, ich rozprávania a názory otvárajú bránu k poznaniu českej súčasnosti. Na základe dobrých skúseností a za finančnej pomoci Úradu vlády SR - programu Kultúra národnostných menšín a Ministerstva zahraničných

vecí ČR, bude Slovensko-český klub v Slovenskej republike a Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach pokračovať aj naďalej v spolupráci pri organizovaní stretnutí s českými spisovateľmi. K spokojnosti a radosti čitateľov. Mgr. Helena Miškufová Slovensko-český klub v SR

Rendez-vous s francúzskou literatúrou Je všeobecne známe, že Košice sa v roku 2013 stanú Európskym hlavným mestom kultúry spolu s francúzskym mestom Marseille. Preto sa v meste už teraz organizujú rôzne kultúrne aktivity, ktorých cieľom je lepšie spoznať nielen rodné mesto románového Dantesa, alias grófa Monte Christa, ale aj francúzsku kultúru. Knihovníci Verejnej knižnice Jána Bocatia prispievajú k tomuto zámeru prostredníctvom literárnych akcií. Projekt Rendez-vous s francúzskou literatúrou bol jednou z foriem, ako poskytnúť knihovníkom, pedagógom a študentom poznatky o súčasnej francúzskej literatúre, ako aj estetický zážitok z francúzskej poézie. Podporilo ho Ministerstvo kultúry MK SR v rámci programu Európske hlavné mesto kultúry 2013 - Košice. Partnerom projektu bola Francúzska aliancia Košice. Obsahom konferencie bolo sprostredkovať účastníkom informácie o autoroch a dielach, ktoré boli do slovenčiny preložené v období rokov 2000-2011. Tejto úlohy sa úspešne knihovník 2011/2

zhostili renomované lektorky a zároveň prekladateľky. Doc. Zuzana Malinovská z Prešovskej univerzity v úvodnej prednáške priblížila trendy súčasnej francúzskej literatúry a zaujímavých autorov vrátane tých, ktorí neboli zatiaľ do slovenského jazyka preložení. PhDr. Vladimíra Komorovská formou hovorenej bibliografie predstavila knihy, ktoré vyšli na Slovensku z jej prekladateľskej dielne. Medzi prezentovanými autormi sa ocitla Laurence Cossé, nositeľka ceny Francúzskej akadémie, Philippe Claudel, nositeľ ceny francúzskej televízie, Yann Andréa, autor knihy o Marguerite Durasovej, či Éric Fayé so svojím románom a záhadnom spisovateľovi. Záver prednášky autorka venovala nositeľovi Nobelovej ceny J.M.G. Le Cléziovi a jeho knihe Diego a Frida. Ide o pozoruhodnú biografiu o legendárnom manželskom páre mexických maliarov na pozadí pohnutých politických udalostí. Zážitok z jej prezentácie umocňovala umelecká interpretácia jednotlivých ukážok v podaní herca Petra Vilhana. 6


Renomovaná prekladateľka Dr. Eva Krššáková podrobne rozobrala fenomén Houllebecq. Ide o kontroverzného autora, prekladaného a čítaného na celom svete. Našej verejnosti nie je dostatočne známy, nakoľko jeho prvé preložené dielo, ktoré lektorka podrobne rozobrala, vyšlo až koncom októbra 2011 pod názvom Mapa a územie. Prehľad francúzskej literatúry na základe vlastných čitateľských zážitkov účastníkom sprostredkovala riaditeľka knižnice Klára Kernerová. Okrem známych spisovateľov, ktorých poznáme zo strednej školy, sa venovala najmä súčasným autorom, ktorí ju ako čitateľku zaujali: Laurent Binet, Nicolas d´Etienne d´Orves, Anna Gavalda, Anne Delaflotte Mehdevi. Práve posledná spomenutá autorka sa konferencie zúčastnila osobne a prezentácia jej knihy Knihárka z Bergeracu bola zlatým klincom programu. Spisovateľka predstavila knihu, čítala z nej ukážky vo francúzštine a následne sa tie isté ukážky čítali aj zo slovenského prekladu. Potom nasledovala beseda, počas ktorej jej prítomní kládli otázky, týkajúce sa tvorby a ďalších plánov. Zaujímavým faktom bola skutočnosť, že autorka písala novelu na základe vlastných skúsenosti z knihárskej práce. Prítomní i lektorky z Bratislavy vyjadrili organizátorom pochvalu za výbornú obsahovú úroveň pripravenej konferencie a ocenili fakt, že podujatie, venované prezentácii francúzskej literatúry je na Slovensku ojedinelé.

knihovník 2011/2

Účastníkmi boli riaditelia, knihovníci a študenti z Košického a Prešovského kraja. Druhou časťou projektu bola prezentácia francúzskej poézie a to formou literárno-hudobných večerov. Ich cieľom bolo priblížiť tvorbu básnikov, ktorí sú už vo verejnosti trochu zabudnutí. V literatúre sú známi pod názvom prekliati básnici – Les poetes maudits. Prvý poetický večer sa uskutočnil v spolupráci s Múzeom Vojtecha Löfflera a bol prezentáciou tvorby prekliatych básnikov - Charlesa Baudlaira, Paula Verlaina a Arthura Rimbauda, sprevádzanou klavírnou hudbou Frederica Chopina a Clauda Debussyho. Poézia a hudba, umocnená výtvarnými artefaktmi múzea, poskytla účastníkom silný emocionálny zážitok. Večera sa zúčastnilo cca 70 účastníkov. Druhý večer, venovaný tvorbe francúzskych básnikov, sa uskutočnil v hudobnom salóniku Verejnej knižnice Jána Bocatia v podobnom duchu. Recitáciu profesionálnych 7


hercov Dany Košickej a Petra Vilhana sprevádzala na klavíri opäť absolventka klavírnej hry na VŠMU Daniela Kačmárová. Trochu sme mali obavu o účasť, pretože bol predvianočný čas a poézia patrí k menšinovým žánrom. Ukázalo sa, že Košičania majú o poéziu záujem, pričom účastníci vyjadrili želanie, aby organizátori pokračovali v príprave podobných večerov poézie aj v budúcnosti. Verím, že projekt naplnil svoje ciele: - získať prehľad o súčasnej francúzskej literatúre a jej najčítanejších autoroch - zvýšiť záujem verejnosti o čítanie francúzskej beletrie

- poskytnúť návštevníkom silný emocionálny zážitok V súvislosti s EHMK Košice 2013 a jeho partnerským mestom Marseille je prezentácia francúzskej beletrie jednou z ciest ako spoznávať súčasné Francúzsko. Zároveň je to príležitosť pre knihovníkov i čitateľov rozšíriť si svoje vedomosti o tejto uznávanej národnej literatúre. Preto bude knižnica aj v nasledujúcom období pozývať na rendez-vous s belles lettres. PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia

Už viem, čo budem čítať - Josef Čapek, maliar a spisovateľ Pre posledné stretnutie priateľov dobrej knihy sme zvolili Josefa Čapka – maliara a spisovateľa. Pri vyslovení mena Josef Čapek si väčšina ľudí spomenie na Rozprávky a psíkovi a mačičke. Ale Josef Čapek okrem menovaných rozprávok napísal veľké množstvo noviel, próz, žurnalistických textov, výtvarných i teoretických esejí a výtvarných kritík. Ďalej to bola scénografická práca, karikatúry, ilustrácie a knižné obálky. Najviac ale J. Čapkovi záležalo na maliarskej práci. Presvedčiť sa o tom mohli návštevníci súbornej výstavy Čapkovho výtvarného diela v Prahe a Pardubiciach, ktorá prezentovala 709 výtvarných exponátov. Naše rozprávanie o J. Čapkovi a čítanie ukážok z jeho tvorby bolo doplnené premietaním kvalitných knihovník 2011/2

fotografií obrazov tohto nevšedného umelca i s jeho ponaučením pre prezeranie obrazov: „Nejprve třeba míti obrazu plné srdce, aby pak mohly býti plné oči“.

„Chlapec, který chtěl býti kolovrátkářem, hasičem, kapitánem, neb cestovatelem se špatně učil, i usou8


dili, že z něho nic nebude. Proto ho dali do továrny. Koval skoby, počítal, montoval stroje, tkal nekonečná pásma ubrousků a ručníků a nad kilometry vojenského cvilichu určeného pro Čínu se posleze roztoužil po přírodě, že utekl z fabriky a stal se malířem, což se mu doposud nevyplatilo“. Bratia Čapkovci : Predhovor autobiografický ku knihe Krakonošova zahrada, 1918. Tento krátky a výstižný životopis sme doplnili ďalšími údajmi z jeho života. Na Čapkovu tvorbu mal veľký vplyv pobyt v Paríži. Jednu z jeho expresívnych hláv – Hlava nevěstky – zvolil americký režisér Wilson ako predlohu na plagát pre hru Karla Čapka Vec Makropulos, ktorá je od minulého roku v repertoári Národného divadla v Prahe. Ako ťažko na neho doliehali udalosti I. svetovej vojny sa poslucháči dozvedeli z dopisu S.K. Neumannovi. Z počiatkov dvadsiatych rokov pochádza mimo iného aj Čapkov autoportrét Mr. Myself a dve prózy, prečítané na našom stretnutí. Próza Človek a zviera je zamyslením nad vzťahmi medzi ľuďmi a zvieratami. Tak ako dnes, aj v Čapkovej dobe sa vyrábali nekvalitné a rozsušujúce sa skrinky a náradie, ktoré nikdy neslúžili svojmu pôvodnému účelu. O tom všetkom sa píše v druhej prečítanej próze Buď práci česť ! Keď sa mu narodila dcéra Alena, jeho tvorba bola ovplyvnená touto radostnou udalosťou. J. Čapek si zamiloval Oravu, kde trávil s rodinou prázdniny a odtiaľ pochádza rad obrazov s oravskými motívmi. J. Čapek ťažko niesol poliknihovník 2011/2

tickú situáciu na konci tridsiatych rokov, ktorá neodvratne smerovala k vojne. Neutešená situácia ho viedla k maľovaniu obrazov so zachmúrenou oblohou ako je napr. Mrak i väčšia časť knihy Písané do mrakov. Hneď 1. septembra 1939, v deň vyhlásenia II. Svetovej vojny, bol J. Čapek zatknutý gestapom, uväznený na Pankráci, neskoršie internovaný v koncentračnom tábore Dachau a Buchenwald. Tu nakreslil súbor drobných kresieb a prekladal básne francúzskych autorov. V Saksenhausene napísal súbor básní, vydaných v roku 1946 pod titulom Básne z koncentračného tábora. Jeden tento vzácny výtlačok má aj Verejná knižnica J. Bocatia. Vo februári 1945 bol deportovaný do koncentračného tábora v Bergen-Belsene, kde v apríli, pár dní pred oslobodením tábora britskými jednotkami, podľahol týfusovej epidémii. Josef Čapek má symbolický hrob na Vyšehrade. Na koniec nášho literárneho stretnutia sme zaradili jeho najznámejšiu ilustrátorskú aj spisovateľskú tvorbu - tvorbu pre deti. O tom, že ilustrovať detské knihy nie je vôbec jednoduché, sa poslucháči dozvedeli z prózy O ilustrovaní detských knižiek. Z knižky Rozprávajme si deti sme vybrali rozprávanie O mytí. Návštevníci nášho podujatia videli 32 fotografií, obrazov a ilustrácií J. Čapka. Ani na tomto stretnutí nechýbala hudba a bol to opäť štvorručný klavír a improvizácia v podaní M. Kučerovej a R. Píša. Čítali : H. Miškufová, 9


M. Kučerová, E. Balušíková, R. Píš. Úvodné aj záverečné slovo patrilo ako vždy pani riaditeľke K. Kernerovej. Teší nás, že o naše literárnohudobné popoludnia je stále veľký

záujem a preto budeme pokračovať aj v roku 2012. Eva Balušíková Český spolok v Košiciach

Oživené príbehy 2011 Keď som pred časom v služobnej veci navštívil Bohdanovce, cítil som sa ako doma. Vrúcne prijatie, milí ľudia. A tak je to zakaždým. Preto som ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že pri vyhodnotení súťaže Oživené príbehy sa obdobne ako ja, budú cítiť všetci pozvaní. A nemýlil som sa. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach už po piatykrát vyhlásila regionálnu súťaž pod názvom Oživené príbehy, určenú mladým čitateľom obecných knižníc nášho okresu. Ich úlohou bolo písomné zachytenie príbehov minulosti, ktoré žijú v pamäti najstaršej generácie, formou spracovaného príbehu. Vyhodnotenie i ocenenie účastníkov súťaže sa koná spravidla v niektorej zúčastnenej knižnici - obci. 8 novembra 2011 o 10:00 hodine sa uskutočnilo v Kultúrnom dome v Bohdanovciach.

Bohdanovce, Seňa, Malá Ida, Čaňa a Kysak. Mladí čitatelia zozbierali a spracovali spolu osemnásť príbehov. V úvode stretnutia, mimochodom v krásne jesenne vyzdobenej sále, nás všetkých privítala pani starostka Marta Gamrátová. Nasledoval pestrý program pod taktovkou pedagógov a pána riaditeľa miestnej Základnej školy. Od úvahy, cez ľudový tanec, gitarové vystúpenie až po zábavnú paródiu rapu, za čo im patrí úprimné poďakovanie. Na rad prišla očakávaná chvíľa príhovoru riaditeľky našej knižnice PhDr. Kláry Kernerovej, ktorá vyhlásila víťazné príbehy. V tomto roku sa na treťom mieste umiestnila Monika Kuzmová zo Sene, na druhý stupienok pomyselných schodíkov víťazov sa postavila „domáca reprezentantka“ Kristína Šimčáková a prvenstvo so svojím príbehom Katika, získala Dianka Molitorisová z Veľkej Idy. Čestné uznanie za svoj príbeh - Ako sa babke na druhý svet nechcelo, získala Romana Horváthová z Valalík. Všetky ocenené prečítali svoje príbehy publiku, v ktorom okrem iných sedeli aj ich rovesníci - žiaci miestnej školy. V našej súťaži však nikdy nieto porazených, pretože všetky deti získali balíček drobností a účastnícky diplom. Uznanie si zaslúžia i neraz ne-

Do súťaže sa zapojilo osem knižníc Rozhanovce, Valaliky, Veľká Ida, knihovník 2011/2

10


povšimnutí knihovníci. A tak sme sa rozhodli za každoročné zapojenie sa do súťaže oceniť aj knižnicu zo Sene a Kysaku. Po oficiálnych slovách a oceneniach nasledovalo pohostenie, na ktorom sme si pochutnali aj na vynikajúcich „bohdanovských holubkoch“. Milé rozhovory prebiehali až do konca nášho stretnutia.

Zo svojich skúseností viem, že za všetkým hľadaj človeka. A tak za všetko patrí veľká vďaka pani starostke, nemenej kolegyni Anke Šimčákovej i všetkým Bohdanovčanom, ktorí sa pričinili o to, že sme sa cítili „ako doma“. Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

Stretnutie so spisovateľom Peter Karpinský, autor novej knihy pre deti Sedem dní v pivnici, prezentoval svoje dielko v Spišskej knižnici v Spišskej Novej Vsi dňa 24.11. 2011. Záujem o stretnutie s jubilujúcim autorom bol naozaj veľký, o čom svedčia dve v ten istý deň realizované besedy, na ktorých sa zúčastnilo spolu 140 detí zo základných škôl mesta i okolia.

stali aj my - dospeláci. Kniha o priateľstve a pomoci, o láske aj neláske a o všeličom inom sa zatiaľ u nás v knižnici neohriala, nestihla si vybrať miesto na polici, kde bude čakať na čítaniachtivých. Putuje z ruky do ruky, od čitateľa k čitateľovi. Popri tejto knihe nám pán Karpinský predstavil časopis ZIPS, ktorého je šéfredaktorom, no a potešila nás aj skutočnosť, že autor žijúci v našom meste, ktorý za svoju doterajšiu tvorbu získal veľa ocenení, je nositeľom ceny za víťaznú pôvodnú poviedku pre deti Cena dieťaťa 2011. Poviedka sa volá Adela, neopováž sa a všetci záujemcovia si ju môžu prečítať v knihe poviedok s rovnomenným názvom. Autor si odniesol z knižnice veľa kresbičiek a rozličných projektov, ktoré vytvorili deti a my ostatní pekné zážitky a dojmy z pútavého rozprávania pána Karpinského.

Autor nás opäť presvedčil o tom, že tak ako jeho dve predchádzajúce knihy, aj táto je plná fantázie. Kniha o prašiškriatkovi Celestínovi , ktorému sa stratili rodičia a ktorý ich náhlivo hľadá počas siedmich dní v pivnici a nebojí sa žiadnych prekážok, zaujala nielen detského čitateľa, ale mravné ponaučenie sme ňou do-

Knihovník 2011/2

Mgr. Renáta Korbová Spišská knižnica Spišská Nová Ves

11


Obnoviť zašlú slávu Karpatská nadácia v roku 2011 ponúkla možnosť knižniciam Prešovského a Košického samosprávneho kraja uchádzať sa o podporu v rámci grantového programu Otvorená knižnica. Zo 62 uchádzačov získalo možnosť realizácie svojich projektov 13 knižníc. V tejto súvislosti som položil zopár otázok riaditeľke Karpatskej nadácie PhDr. Laure Dittel.  Mohli by ste v krátkosti predstaviť Karpatskú nadáciu. Čo je jej hlavným poslaním?

vzájomného pochopenia potrieb neziskového a komerčného sektora.  Ak sa nemýlim, v tomto roku sa z nadácie stane, merané ľudským vekom, „dospelá“ slečna. Čo považujete za celý čas jej trvania za najväčší úspech?

 Karpatská nadácia je mimovládna nezisková organizácia, člen Fóra Donorov na Slovensku. Vznikla v roku 1994 a od svojho založenia poskytuje finančnú podporu, vzdelávanie a poradenstvo pre aktívnych ľudí a neziskové organizácie v záujme zlepšovania života na východnom Slovensku. Počas svojej existencie nadácia podporila stovky projektov sumou viac ako 1,5 milióna EUR prostredníctvom rôznych grantových programov. Poslaním Karpatskej nadácie je podpora východoslovenského regiónu v duchu rozvoja jeho tradičných hodnôt vzájomnej pomoci a rešpektovania kultúrnej a etnickej rozmanitosti. Pri podpore komunity Karpatská nadácia presadzuje princíp partnerstva a spolupráce rôznych sektorov spoločnosti. Miestne partnerstvá považuje za kľúčové pre udržateľný rozvoj nášho regiónu. Karpatská nadácia sa aktívne venuje téme spoločenskej zodpovednosti firiem a firemnej filantropii. Výsledkom partnerstiev Karpatskej nadácie a obchodných spoločností je spoločná podpora východoslovenskej komunity s pridanou hodnotou lepšieho

Knihovník 2011/2

 Áno, Karpatská nadácia pomaly dovŕši 18. rok svojho života, keďže bola zaregistrovaná v novembri 1994. Keď zvážime neľahkú situáciu, v ktorej sa organizácie tretieho sektora na Slovensku nachádzajú vo všeobecnosti, za úspech možno považovať už to, že Nadácia stále úspešne funguje a darí sa jej. Za obdobie svojej existencie sa vypracovala na dôležitého poskytovateľa finančnej pomoci pre aktívnych ľudí, neziskové organizácie a miestne samosprávy v regióne a v posledných rokoch podporuje aj aktivity škôl rôzneho stupňa. Sme hrdí na to, že sme sa stali spoľahlivým partnerom pre podnikateľské subjekty na východnom Slovensku, ktoré spolupracujú s nami pri realizácii našich snáh pri rozvoji regiónu. Za úspech považujeme aj fakt, že sme významným hráčom na medzinárodnom poli. Nadácia sa aktívne zapája do cezhraničných projektov v rámci Karpatského regiónu aj vďaka svojmu členstvu v Medzinárodnej sieti Karpat11


skej nadácie. Súčasne sme realizátorom aj partnerom projektov na európskej úrovni.

negatívne. Domnievame sa však, že tak ako je rôznorodosť dôležitá v iných oblastiach, aj tu by mali existovať alternatívy a možnosť vybrať si. Mladý človek je formovateľný a často veľmi ovplyvniteľný. Pokiaľ nemá inú alternatívu, ostáva pri tej najviditeľnejšej. Cieľom programu bolo obnoviť „zašlú slávu“ miestnych verejných knižníc, prilákať do priestorov knižníc hlavne mladého čitateľa a takýmto spôsobom vrátiť mladú generáciu ku knihám a k čítaniu všeobecne. V dnešnej dobe to bola veľká výzva, ale domnievam sa, že sa nám podarilo naplniť cieľ a podporiť zmysluplné projekty aj v komunitách, kde je aktivít vo všeobecnosti menej.

 Prostredníctvom grantovej výzvy ste dali šancu aj knižniciam na východe Slovenska. Zapájali sa aj v minulosti knižnice do Vašich programov, spolupracovali ste s nimi už predtým?  Grantový program Otvorená knižnica je novým programom a prvým svojho druhu v našej histórii, ktorý sa zameriava výlučne na pomoc knižniciam na východnom Slovensku. Sme radi, že sa nám podarilo program vyhlásiť, zrealizovať a pomôcť tak knižniciam, ktoré patria dlhodobo k inštitúciám, boriacim sa s finančnými problémami.

 Jednotlivé knižnice ukončili svoje aktivity. Naplnili z Vášho pohľadu – Karpatskej nadácie i donora Nadačného fondu VSE, Vaše očakávania?  Do programu prišlo veľké množstvo dobrých nápadov a projektov, spracovaných na požadovanej úrovni. Hodnotiaca komisia programu mala pomerne ťažkú úlohu pri výbere projektov, ktorým bola udelená podpora. Z pohľadu Karpatskej nadácie sa ciele programu podarilo naplniť a naše očakávania sú tým pádom plne uspokojené. Osobitnú radosť máme z projektov obcí, kde je knižnica často jediným miestom (okrem miestneho pohostinstva), kde je umožnené miestnym ľuďom stretávať sa, dotknúť sa kultúry či zažiť niečo zaujímavé. V takýchto prípa-

 V dobe, ktorá nepraje „neziskovým subjektom“, akými z hľadiska ekonomického knižnice nespochybniteľne sú, ste prišli s možnosťou ich podpory. U mňa samého sa objavila otázka: Prečo?  Ľudia v dnešnej dobe žijú viac virtuálne ako reálne. Deti a mladí ľudia trávia často viac času za počítačom ako s reálnymi priateľmi, ich samovzdelávanie sa často zužuje na informácie, ktoré poskytuje internet. Nič nie je čierno-biele a tento fakt samozrejme nemožno chápať iba Knihovník 2011/2

13


doch sa podarilo naplniť očakávanie, že sa knižnice stanú komunitnými centrami, kam ľudia radi prídu a možno sa stanú miestom samoorganizovania sa miestnych skupín. Firemný partner Karpatskej nadácie (VSE a.s.) na príprave programu intenzívne participoval a rovnako ako

Nadácia aj VSE je s výsledkami programu spokojná. Ďakujem za rozhovor a želám veľa ďalších úspešných programov, trebárs aj za účasti knižníc! Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

Nový svet rozprávok, fantázie a dobrodružstiev V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského sme podporu zo strany Karpatskej nadácie venovali predovšetkým detským čitateľom. Úsek literatúry pre deti a mládež bol vymaľovaný dvomi odtieňmi pastelovej svetlozelenej a marhuľovej farby. Jedna stena predstavuje Rozprávkový svet - postavičky z rozprávok Pavla Dobšinského. Tento interaktívny priestor vytvára lepšie podmienky na rozvoj fantázie a nových aktivít pre deti, ktoré využijeme pri doplnkových hodinách literatúry, tvorivých aktivitách s deťmi, hlasnom čítaní, ako aj rozvíjaní fantázie a vyjadrovania detí pri hraní divadielka. Rozprávková časť miestnosti je doplnená kobercom na hranie, čo prináša radosť najmä malým deťom.

Knihovník 2011/2

Študenti nám upravili ďalšiu stenu graffitovou maľbou. Táto upútava nielen mladých návštevníkov knižnice, ale aj starších, ktorí zvedavo obzerajú takúto “pouličnú” tvorbu. Obe maľby podnecujú fantáziu človeka a u detí vytvárajú rôzne asociácie nielen v rozprávkovom svete literatúry, ale aj v oblasti výtvarného prejavu. Rozprávkovú stenu vymaľoval mladý regionálny umelecký maliar, používateľ a návštevník knižnice a farebné steny študenti Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Rožňave- naša partnerská organizácia. Graffitovú maľbu “majú na svedomí” študenti stredných škôl, taktiež návštevníci knižnice. Podarilo sa nám zrekonštruovať detské divadielko, ktoré farebne ladí s rozprávkovou stenou, čím sa vytvára viacrozmerný priestor tvorivosti. Deti si v ňom môžu zahrať časti rozprávok znázornených na stene, alebo jednoducho vymyslieť nové príbehy či rozprávky. Zhotovili sa nové a opravili staršie bábky divadielka, vareškové bábiky za pomoci dospelých zhotovili samé deti v tvorivých dielňach. Podarilo sa nám taktiež za pomoci partnera z Domova sociál14


nych služieb JASANIMA obnoviť novými poťahmi detské sedačky. Vďaka finančnej podpore sme doplnili knižničný fond o 5 CD nosičov a 60 knižných titulov. Samozrejme, súčasťou projektu boli sprievodné akcie, ktoré zaznamenali úspech. Za všetko hovorí aj ten fakt, že na podujatiach sa v priebehu trvania projektu zúčastnilo viac ako 500 detí.

Na tomto mieste sa chcem poďakovať všetkým, ktorý sa pričinili o realizáciu „Nového sveta rozprávok, fantázie a dobrodružstiev“ a samozrejme Karpatskej nadácii za podporu. Mgr. Iveta Kyselová Gemerská knižnica P. Dobšinského Rožňava

Zážitkoterapia v detskej knižnici Slniečko Zážitkové čítania pre deti sú zamerané na rozvoj čítania s porozumením, ktoré je umocnené spoločným zážitkom prežitým s príbehom v knihe. Cieľom nami realizovaného projektu bola aj estetizácia a zatraktívnenie priestorov detskej knižnice Slniečko. Predmetný projekt sa delil na 3 časti: zážitková knižnica, zážitková kniha a zážitkový deň. Všetky tieto aktivity vyústili do zážitkoterapie - zážitku a dojmu z prečítaných kníh, získaných empatických a životných skúseností a pekného, atraktívneho prostredia. Zážitková knižnica – tento cieľ sme začali realizovať v auguste 2011, kedy sme svojpomocne i za pomoci dobrovoľníkov opravili a vymaľovali na bielo celý podchod do knižnice, schodište a chodbu. Týmto náterom sme urobili podklad pre maľovanie rozprávkových motívov. Na rad prišli ďalší „maliari“- Základná umelecká škola J. Pöschla v Prešove, ateliér Mgr. Art. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej a Divé maky z Jarovníc. Rozprávkové motívy sa Knihovník 2011/2

v podchode maľovali veľmi intenzívne - 3x do týždňa popoludní po 2 hodiny necelý mesiac. V jednu sobotu maľovala naraz skupina až šestnástich detí. Na stenách sa najprv ukázali skice, ktoré sa postupne dotvárali do podôb rozprávkových bytostí. Vo vstupnej časti je zobrazený „ Čarovný les“ – zvieratká, lesné žienky, trpaslíci, rytier v boji s drakom, zbrojnoš na koni, obor Trolo, postavičky z klasických rozprávok ako ruský obchodník, ktorého uniesol orol, Červená čiapočka, Kocúr v čižmách, Janík a Marienka z rozprávky O perníkovej chalúpke, Dlhý ,Široký a Bystrozraký, Snehulienka a 7 trpaslíkov a iné. Stredná chodba predstavuje zámok a život v ňom – princezné, kráľovič, Popoluška, Mala morská panna ... Vymaľovaný podchod je novou atrakciou Prešova, ktorú chodia obdivovať rodičia s deťmi, MŠ, jasličky aj náhodní okoloidúci z Hlavnej ulice. Je to takpovediac prechádzka svetom rozprávok, v priebehu ktorej plynule prechádzame Z rozprávky do rozprávky. 15


Ďalším našim nemenej dôležitým cieľom bolo spríjemniť prostredie knižnice v duchu nášho motta „U nás lepšie ako doma“. Tento zámer súvisel s realizáciou nákupu nového nábytku do priestorov detskej knižnice Slniečko, kde sa realizujú zážitkové čítania. Zakúpili sa nové stoličky, stolíky, terapeutické vaky a pohodové puko vaky.

čenia a nápady. V rámci projektu pribudlo do detskej knižnice vyše 240 kníh. Zážitkovým čítaním sme sa snažili naučiť deti porozumieť textu, vnímať problémy iných a vedieť empaticky reagovať. Realizátorky projektu pripravili scenáre a zrealizovali konkrétne zážitkové čítanie v detskej komunite z viacerých kníh, z ktorých spomeniem Zmätené dvojičky zo slepej uličky, Chlapci spadli z višne, dievčatá z jahody, Môj anjel sa vie biť, Psy, Jano, Láskavé rozprávky, Rozprávky z Múzea záhad a tajomstiev, Môj dedko je čerešňa. Všetky aktivity smerovali a smerujú k jedinému cieľu - priviesť deti k čítaniu a ponúknuť im kvalitnú knihu na zmysluplné vyplnenie voľného času. Projekt sme realizovali v spolupráci so základnými školami a celkovo sa na zážitkových čítaniach zúčastnilo vyše 220 detí.

Podarilo sa nám obohatiť fond detskej literatúry o hodnotné tituly, vhodné na zážitkové čítanie – postupne sme sa v nákupe kníh sústredili na nové tituly detských príbehov, novú detskú krásnu a odbornú literatúru, z ktorej môžu deti i knihovníčky čerpať nové zážitky, pou-

Mgr. Marta Skalková Knižnica P.O. Hviezdoslava, Prešov

Už viem, kam mám ísť Začiatkom minulého leta dostali verejné a školské knižnice dvoch východoslovenských samosprávnych krajov možnosť uchádzať sa o podporu Karpatskej nadácie v rámci grantového programu Otvorená knižnica. Program vylučoval podporu internetizácie a technického vybavenia a naopak, zameral sa na preferovanie pôvodného poslania knižníc – budovanie kvalitných fon-

Knihovník 2011/2

dov, skvalitňovanie tradičných služieb a estetizáciu prostredia. Okrem toho zdôrazňoval potrebu premeny knižníc na otvorené komunitné priestory, slúžiace na stretávanie sa a spoločné aktivity rôznorodých skupín obyvateľstva so zameraním na deti a mládež. Hodnotiaca komisia nadácie rozhodla o podpore trinástich projektov, medzi ktorými bol

16


i projekt našej knižnice Už viem, kam mám ísť. Našim zámerom bolo prostredníctvom zážitkových metód práce s čitateľom prebúdzať najmä v radoch našich detských návštevníkov záujem o ďalšie vyhľadávanie informácií a čítanie vôbec. Na jednej strane sme chceli pripraviť zaujímavé podujatia, v priebehu ktorých sa budú deti aktívne zapájať do rôznych umeleckých činností a prostredníctvom vlastného zážitku sa tak u nich môže vytvoriť pozitívna väzba na prostredie, kde sa uskutočnil, teda na knižnicu. Na strane druhej sme pociťovali potrebu výrazne obohatiť fond populárno-náučnej a náučnej literatúry z oblasti jednotlivých umení ale i kvalitnej beletrie tak, aby naša ponuka dokázala uspokojovať požiadavky rôznych záujmových skupín čitateľov . Do projektu sme zahrnuli výchovné koncerty, literárno-hudobný večer, pracovné dielne a nákup umenovednej literatúry , zameranej predovšetkým na estetickú a umeleckú výchovu detí a mládeže (umelecké remeslá, rôzne výtvarné techniky, notový materiál ap. ). Do našich políc tak pribudlo 268 nových titulov kníh, hudobnín a beletrie, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii všetkým návštevníkom knižnice. Plnenie projektu Už viem, kam mám ísť sme oficiálne zahájili 12.10.2011 komorno-jazzovým koncertom K. Koščovej, ktorý bol spojený s autorským čítaním z pripravovanej knihy Rozprávok mladej prešovskej literátky Marušky Kožlejovej . Program koncertu, zostavený Knihovník 2011/2

zo šansónov, úprav ľudových piesní a úryvkov z poviedok pre malých i veľkých, zaujal predovšetkým mladšie publikum z radov študujúcej mládeže. V rámci projektu sa uskutočnili dva netradičné výchovné koncerty, realizáciu ktorých sme zverili do rúk odborníkov s bohatými skúsenosťami v oblasti hudobnej pedagogiky. Interaktívny výchovný koncert Rozprávka a hudba realizovala autorka hudobno-peda´gogického projektu Deti a hudba PaedDr. M. Schneiderová PhD. Netradičný koncert bol zameraný na rôzne podoby rozprávkovej postavy ježibaby v hudbe. Obsahoval tvorivé, praktické hudobné činnosti detí ako znázorňovanie ježibaby pomocou hudobných nástrojov, nácvik piesne o ježibabe, textovanie a spev skladby Baba-jaga zo slávneho cyklu M.P. Musorgského Obrázky z výstavy a nakoniec počúvanie zaujímavých hudobných ukážok. Lektorka veľmi neformálnym spôsobom pracovala s dvomi skupinkami žiakov hudobného odboru ZUŠ Jantárova (spolu 30 detí), ktorá nám ako jeden z partnerov projektu dala k dispozícii súpravu detských hudobných nástrojov. Realizačne náročnejším podujatím bolo stvárnenie spevohry Bájky o levovi hudobného skladateľa J. Hatríka, autora novej koncepcie hudobnej výchovy na Slovensku. O zdarný priebeh stvárnenia jednoduchého príbehu na motívy Ezopových bájok sa zaslúžila Hatríkova žiačka a neskôr dlhoročná spolupracovníčka doc. T. Pirníková PhD. Žiaci mali možnosť zoznámiť sa s veľmi kvalitnými hudobnými ná17


strojmi, ktoré nám na toto podujatie zapožičalo občianske združenie Šušľavá mušľa. Potom sa už premenili na hudobníkov a hercov, každý dostal svoju úlohu a spoločne so skúsenou lektorkou za klavírom „zahrali“ dej jednej z Ezopových bájok.

Radosť a verejnosť (spolu 40 účastníkov). Pani E. Takáčová, pernikárka z Ruskova, na úvod predviedla prípravu cukrovej polevy a potom dala záujemcom k dispozícii okrem množstva námetov na zdobenie i 250 kusov čerstvo upečených medovníkov rôznych tvarov. Tieto deti s väčším či menším zdarom vyzdobili do posledného kúska a po ukončení akcie si ich odniesli domov. Posledným podujatím celého projektu bolo stretnutie s košickým výtvarníkom P. Čisárikom. V priebehu tvorivej dielne Hra s farbami dokázal tento skúsený ilustrátor a pedagóg vtiahnuť svojich dočasných zverencov do spoločnej tvorby obrázkového leporela. Po úvodnom poučení o spôsobe miešania a používania akrylových farieb dostali deti priestor na uplatnenie vlastnej fantázie na tému divotvorné zvieratá. Výkresy po nalepení na kartóny dostali formu leporela, ktoré zdobí interiér knižnice. Po ukončení a vyhodnotení projektu sú naše fondy bohatšie o nezanedbateľné množstvo nových, obsahovo hodnotných knižných titulov. Nás teší, že pri jednotlivých podujatiach pre deti a mládež bola veľkým pozitívom ich aktívna účasť a tvorivé zaujatie, čím sa nám podarilo naplniť ďalší z cieľov projektu. Realizáciou podujatí v priestoroch knižnice sa zaktivizovali i vzťahy s pedagógmi umeleckých škôl, z ktorých väčšina ocenila tento spôsob našej prezentácie a prejavila záujem o podobné aktivity i v budúcnosti.

Do výtvarnej časti projektu sme zaradili tri pracovné dielne, venované výtvarným technikám, zodpovedajúcim schopnostiam školopovinných detí. Pod názvom Zázračné sklo sa uskutočnilo stretnutie s p. J. Jeleňovou z Kultúrneho centra Abova, v priebehu ktorého sa deti oboznámili s pracovným postupom maľovania obrázkov na sklenené tabuľky pomocou špeciálnych farieb na sklo. Keďže väčšina z tridsiatich žiakov výtvarného odboru ZUŠ Jantárova v Košiciach sa s touto technikou maľovania stretla prvý krát, ohlas a záujem účastníkov bol mimoriadny. Výsledkom dielne je tridsať žiarivých obrázkov na vlastné námety detí, ktoré v súčasnosti zdobia okná našej centrálnej požičovne. Atmosférou blížiacich sa Vianoc bola presiaknutá tvorivá dielňa Voňavé a chutné, venovaná zdobeniu medovníkov. Na tomto podujatí sa okrem žiačok výtvarného krúžku pri ZŠ Čordákova aktívne zúčastnili i členovia občianskeho združenia Knihovník 2011/2

Ľudmila Katová Verejná knižnica Jána Bocatia 18


Kniha obohacuje myseľ a otvára srdce Prvoradým cieľom projektu bolo obohatenie knižničného fondu o zaujímavé tituly, z ktorých budú používatelia čerpať nové informácie, rozvíjať svoje vedomosti a prispievať tak k rozvoju svojho vedomostného a informačného potenciálu. Spišská knižnica získala z grantových zdrojov finančné prostriedky na nákup vyše 200 kníh a vyše 270 € na nákup pomôcok k podujatiam v žánri dramatoterapia. Knižničný fond bol doplnený o hodnotné tituly hlavne náučnej, encyklopedickej, populárno-náučnej literatúry a v menšej miere beletrie pre deti a mládež. Prezentácia týchto kníh formou výstavky bola integrálnou súčasťou špecializovaných podujatí v rámci projektu. Spišská knižnica mohla vďaka projektu akceptovaného Karpatskou nadáciou doplniť databázu kníh pre deti a mládež o hodnotné tituly s obšírnou tematikou: prírodné vedy, živočíchy, rastliny, národné parky, kultúrno-historické pamiatky, slušné správanie, veda, zemepisné atlasy, dejiny, chov domácich zvierat, nápady na voľnočasové aktivity, výtvarné techniky, výtvarné práce, ručné práce, prvé čítanie, poznávanie abecedy, angličtina, slovenčina, príbehy zo života detí, rozprávky. Táto pestrá ponuka oslovila i zaktivizovala detských čitateľov. Okrem splnenia, ba prekročenia kvantifikačného kritéria – 10 uskutočnených podujatí – Spišská knižnica dosiahla aj vytýčenú dramaturKnihovník 2011/2

gickú pestrosť a polyžánrovosť predovšetkým vďaka novým formám dramatoterapii, pantomíme a zvukovej či sfilmovanej verzii rozprávok. Nadmieru hodnotnou a integrálnou súčasťou jednotlivých akcií bola prezentácia najnovších, veľmi hodnotných kníh pre deti, zakúpených z grantových prostriedkov Karpatskej nadácie. Podarilo sa nám tiež dosiahnuť jeden z kľúčových zámerov projektu: integrované čítanie rovesníkov - žiakov SŠŠ a ZŠ z Jamníka.

Na celkovom počte 21 podujatí v obidvoch etapách projektu sa zúčastnilo 274 žiakov, pedagógov a návštevníkov a pritom išlo o jednu homogénnu cieľovú skupinu – žiakov Spojenej školy špeciálnej na Fabiniho 3 v Spišskej Novej Vsi. Dramatoterapia a ďalšie inovatívne formy práce s detským čitateľom tvoria ťažiskové podujatia plánu práce Spišskej knižnice aj na nasledujúci rok. Kvalitné, hodnotné tituly kníh pre deti a mládež obohatené o materiálne prostriedky dramatoterapie ako i perspektívny potenciál pantomímy, využijú pracovníčky, pracovníci a externí účinkujúci napríklad v cykle S leporelom ku škôlkarom 19


(návšteva 13 predškolských zariadení v Spišskej Novej Vsi). Poznatky a skúsenosti z realizácie tohto projektu bude Spišská knižnica využívať aj pri našich ďalších činnostiach - individuálnej práci s čitateľmi a kolektívnych formách kultúrno-výchovnej práce. Projekt Kniha obohacuje myseľ a otvára srdce motivoval Spišskú knižnicu k ďalším aktivitám v oblasti hľadania alternatívnych zdrojov finančných prostriedkov i materiálno-technického vybavenia. Práca so špecifickou cieľovou skupinou – telesne a mentálne hendikepovanými, mala jednoznačne pozitívny synergický efekt v humanizácii štýlu komunikácie a knižnično-

informačných služieb v Spišskej knižnici. Pretože v období časového trvania projektu tvorili cieľovú skupinu prakticky žiaci jedinej SŠŠ, tematicky, obsahovo i formálne či žánrovo osvedčené aktivity sa dajú efektívne propagovať, ponúkať aj prezentovať pre deti zo škôl bežného typu. Spolupráca s Karpatskou nadáciou sa síce uzatvára spracovaním príslušnej agendy, no všetky impulzy, inšpirácie a nadobudnuté skúsenosti overené v úspešných podujatiach pokračujú naďalej i v dlhodobej časovej perspektíve. PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Spišská knižnica, Spišská Nová Ves

Ocenenie dobrovoľných knihovníkov kraja Ako iste viete, rok 2011 bol Európskou komisiou vyhlásený za rok dobrovoľníctva. Bol venovaný dobročinným organizáciám, myšlienke vzájomnej pomoci a prosociálneho správania, nezištnej práci jednotlivca v prospech spoločnosti. Uskutočnilo sa mnoho podujatí, rozprávalo sa o tejto téme na rôznych fórach, prišli gestá uznania jednotlivcom i spoločenstvám. Na svojich sme nezabudli ani my. V slovenskom knihovníctve existuje dlhé roky fenomén dobrovoľného knihovníctva. V malých i stredne veľkých obciach venujú niektorí ľudia knihovníctvu dobrovoľne pár hodín. A práve tých, ktorí prijali za svoje poslanie „novodobých Hrebendov“, sme sa rozhodli oceniť aj my. Teda presnejšie naša knižnica i Krajská pobočka Spolku Knihovník 2011/2

slovenských knihovníkov. Na ôsmy deň posledného mesiaca v roku sme z nášho kraja pozvali medzi seba Alžbetu Bodnárovú z Paškovej, Evu Strakovú z Pače, Mgr. Magdalénu Krafčíkovú z Michalian, Oľgu Ďurčákovú z Trnavy pri Laborci, Ing. Janu Macejkovú z Kaluže, Evu Topoliovú z Jamníka, Jarmilu Benčovú z Poráča, Ingrid Kolarčíkovú z Nálepkova, Ing. Alenu Peterčákovú z Kokšov – Bakše a Reginu Šusterovú z Vyšnej Myšle. Práve spomenuté dámy si podľa nás, pracovníkov, ktorí poznáme ich prácu i zanietenie, zaslúžili naše povšimnutie, pochvalu i vďaku. Úvod slávnostného stretnutia patril ľúbezným klavírnym tónom i básnickému pozdravu herca Petra Vilhana.

20


Karol Horník, ktorý prítomných okrem vľúdnych slov potešil priam umeleckým prednesom. Nasledoval samotný akt odovzdania malých drobností, ďakovných listov, stisk ruky. Za ocenených sa prítomným prihovorila dobrovoľná knihovníčka Mgr. Magdaléna Krafčíková, ktorá nešetrila vďakou za prejavené uznanie i slovami o láske k písanému slovu. Nakoniec sme pokračovali neformálnymi rozhovormi v príjemnej atmosfére hudobného oddelenia našej knižnice. Naše milé stretnutie sa blížilo ku koncu umocnené dojmami ocenených. Na tomto mieste sa im chcem ešte raz v mene všetkých poďakovať za mravenčiu prácu na poli s knihou, za láskavé slová, ktorými potešujú svojich čitateľov i za to, že jednoducho sú.

Slová vďaky predniesla riaditeľka krajskej knižnice Dr. Klára Kernerová a svojou úvahou o dobrovoľných knihovníkoch prispel k slávnostnej atmosfére aj kolega Mgr. Štefan Kolivoško. Prítomných pozdravili a slovami vďaky nešetrili ani ostatní – vedúca Odboru kultúry a cestovného ruchu PhDr. Jana Kovácsová a predsedníčka stavovskej organizácie KP Spolku slovenských knihovníkov PhDr. Štefánia Petercová. Za Združenie miest a obcí Slovenska si popri mnohých povinnostiach našiel čas primátor Dobšinej

Knihovník 2011/2

Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia

21


KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Knižnica v krčme a čierne ovce Niekoľko desaťročí sa zaoberám problémom umiestňovania menších či väčších knižníc. V našich končinách len zriedkavo máme to šťastie, že sa pre knižnicu postaví účelová budova. V zahraničí ma zakaždým trochu chytí závisť, keď vidím dobre architektonicky navrhnutú budovu knižnice s funkčným a estetickým interiérom. Pre mňa osobitou kapitolou, ktorú mám ale rád, je ak niekto k tejto problematike pristupuje netradične, s nadhľadom ,bez vžitých konvencií. Pred nejakým časom v maďarskej knihovníckej tlači prebehla správa o takomto prístupe k umiestneniu knižnice. Neviem, kde leží dedina Nagykovácsi, ale je známe, že tam majú krčmu, veď to ani nie je poriadna dedina, kde nemajú krčmu. Táto krčma by bola presne taká ako tisíce iných, keby tu nebol krčmárom pán Lászlo Szabó a neasistoval mu jeho priateľ, podnikateľ Peter Mauer. Ešte v roku 2007 na Turíce otvorili v krčme knižničný kút. Tolerantnejší čitateľ si možno povie: “Dosť nezvyčajná kombinácia“. Ortodoxný ochranca kultúrnych hodnôt takýto experiment určite zavrhne. Spomínaní páni však argumentovali tým, že v dedine sa vyhadzuje množstvo starších kníh a tie by mohli nájsť svoj „druhý život“ práve v krčmovej knižnici. Vyzvali teda návštevníkov krčmy a nie len ich, aby knihy, ktoré už nenachádzajú svoje miesto v domácnostiach nehádzali do kontajnerov na smetisko, Knihovník 2011/2

ale aby ich venovali krčmovej knižnici. Knižničný fond utešene narastal až do tej miery, že jeho značnú časť bolo nutné umiestniť do depozitu na povale krčmy.

Týždenne sa vypožičia asi 50 kníh. Knižnica funguje bez administrácie, čitatelia sa nezapisujú, ale tak ako každá poriadna knižnica ,aj táto , má svoj výpožičný poriadok. Pre jeho netradičný obsah uvádzame ho v plnom znení: 1. V krčme môžeš čítať dovtedy, kým ťa alkohol úplne nezmorí. 2. Knihu domov si môžeš požičať vtedy, ak prinesieš inú knihu na výmenu. 3. Knihy, ktoré prinášaš alebo odnášaš, si povinný ukázať ctihodnému pánu krčmárovi. 4. Knihy neponúkaj alkoholom a tiež ich nekradni, ochraňuj spoločenský majetok. 5. Nezabúdaj, že alkohol nie je nepriateľom písaného slova. 6. Knižné dary pre ďalšie vzdelávanie zákazníkov prijímame bez obmedzenia. Ctihodný pán krčmár zdôrazňuje, že jeho zariadenie je krčmou, ale jej prvotné poslanie nie je to, aby sa tu

22


ľudia spili pod obraz boží, to platí až v druhom rade. Z tohto dôvodu je v krčme zriadený knižničný kút s 1500 knihami. Peter Mauer, ktorý bol pasovaný za pomocného knihovníka zdôrazňuje, že celú záležitosť netreba brať smrteľne vážne, toto nie je nič viac a nič menej, len požičiavanie 1500 kníh. Nejedná sa o nejakú kultúrnu misiu, ale o hravý experiment, ktorý návštevníci krčmy prijali s porozumením. Tu zoberú knihy do rúk aj takí ľudia, ktorí neboli predtým na tento úkon zvyknutí. Realizátori sa vlastne čudujú, prečo už dávno neprišiel niekto s podobnou myšlienkou. Veď všade sa vyhadzuje množstvo kníh a v každej dedine je krčma, kde by sa našlo miesto aspoň pre jeden knižný regál. Povolenie, pečiatka, administrácia, pomocné sily nie sú potrebné a celá záležitosť nestojí ani cent. Táto nezvyčajná knižnica vzbudila pozornosť nielen v Maďarsku, ale písali o nej noviny v USA, Číne, Veľkej Británii, Kanade, Singapure, Novom Zélande, Vietname, Malajzii, ale aj v Indii. Nuž, čo dodať? Asi je to tak, že knihy sa dajú požičiavať skoro všade a temer všade prežijú. Dúfajme a verme , že v čase internetu prežijú aj v kamenných knižniciach, a keď náhodou nie, tak sa presťahujeme do krčmy. V titulku príspevku sme avizovali, že budeme hovoriť aj o čiernych ovciach. Tak teda hovorme. Knihovníci, keď hodnotia sami seba zvyčajne preháňajú. Obvykle vykresľujú človeka, ktorý je inteligentný, rozhľadený, vzdelaný, ústretový a maximálne čestný. Pri takto lenom

Knihovník 2011/2

obraze knihovníka vždy zostanem zarazený. Akosi mi to nezapadá medzi bežných priemerných ľudí. Akoby naše knihovnícke stádočko bolo niečím výnimočné. Pristavme sa teda pri poslednej vymenovanej vlastnosti - čestnosť a zvážme, ako sa niektorí knihovníci zachovali v konkrétnych prípadoch. Americká internetová stránka LISNews pravidelne prináša správy o prípadoch, keď knihovníci porušili zákon. V stručnosti uveďme niekoľko konkrétnych prípadov, keď o čestnosti nemožno ani len hovoriť. Jeden z bývalých riaditeľov knižnice v meste Pontiac spreneveril 10 000 dolárov. Nemenovaný knihovník zo Siera Leone z 46 650 amerického knižného daru 70 percent využil pre vlastné ciele. Knihovníci/čky/ majú aj iné problémy. Jedná kanadská knihovníčka sa v letnom čitateľskom tábore dostala do veľmi dôverného vzťahu s 15 ročným chlapcom. Napriek tomu, že tento vzťah bol obojstranne na báze dobrovoľnosti, príslušné orgány vyzvali knihovníčku na dočasné prerušenie vzťahu. Tvrdím, že takto je to v poriadku. Teda v poriadku je to, že sa netvárime, že v našom spomínanom knihovníckom stádočku nie sú čierne ovce. A netvárme sa, že to všetko sa udialo niekde ďaleko a nás sa to netýka. Ide len o to, že Slovensko je veľmi malá krajina, vlastne je to jedná veľká dedina, kde každý každého pozná a ukázať na známeho prstom je veľmi ťažké. Mgr. Štefan Kolivoško Verejná knižnica Jána Bocatia

23


REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA Barkóczyho palác Verejná knižnica Jána Bocatia ma svoje hlavné sídlo od roku 1995 na Hlavnej 48 v Košiciach, v budove známej ako Barkóczyho palác. Pôvodne tu na mieste terajšieho paláca stáli dva stredoveké domy, ktoré vlastnili v roku 1604 Štefan Almasi (severný dom) a Juraj Ketskemedy s bratom jeho ženy (južný dom). Začiatkom 18. storočia bol krátky čas majiteľom i Gašpar Schliessler, kronikár doby Rákócziho povstania. Po roku 1710 sa budovy stali vlastníctvom grófskej vetvy rodu Barkóczy. Na mieste stredovekých domov dal jágerský biskup František Barkóczy (1700-1765) postaviť reprezentatívnu barokovú stavbu, ako prvý šľachtický palác v Košiciach. Stavba bola dokončená v roku 1754. Po Františkovi Barkóczim zdedili dom synovia jeho brata Jána (?1782) - Ján (1776-1801) a František Barkóczy. Zaujímavosťou je, že v zime, na prelome rokov 1805/1806, bol v paláci ubytovaný 12-ročný následník trónu princ Ferdinand. Stalo sa tak potom, čo boli porazené vojská rakúskeho cisára pod velením generála Macka. Cisár František poslal svoje deti do Košíc, aby boli v bezpečí pred vojskom Napoleona. Ferdinandovi súrodenci sa uchýlili u grófa Semseyho a v paláci kráľovskej komory. Vráťme sa však k palácu. Dedičským právom prešiel na FrantiškovKnihovník 2011/2

ho syna, grófa Jána Barkóczyho (1798-1872), ktorý bol od roku 1844 prvým predsedom Košickej sporiteľne. Jeho dcéra Helena (1833-1887) sa v roku 1860 vydala za zemplínskeho šľachtica, grófa Vojtecha Hadika (1822-1885). Preto dnes budovu poznáme i ako HadikBarkóczyho palác. Z početných synov manželstva iba dvaja, Alexander (1865 -1911) a Vojtech (1870-1912), udržiavali kontakty s Košicami, no trvalo tu nežili. Po smrti rodičov sa majiteľom paláca stal najstarší z bratov, gróf Ondrej Hadik (1862-1931). Ako komorník a predseda maďarského parlamentu však žil trvalo v Budapešti a preto palác po roku 1918 predal. Jeho novým majiteľom sa stal obchodník s kožou Ignác Gelmann (1866-1936). Po zoštátnení sa Hadik-Barkóczyho palác stal v roku 1945 majetkom mesta. Zo známejších prevádzok tu mal v minulosti dlhšiu dobu svoj obchod s textilom Michal Putankó (majiteľom susedného severného domu, dnes Hlavná č. 50, sa stal v roku 1897 a po vojne sa do jeho vlastníctva dostal i druhý dom severne od paláca – Hlavná č. 52). Po roku 1930 tu bol bufet údenára Alexa Jaszuscha (1895-1977), v ktorom od konca 30tych rokov bola reštaurácia Otta Lescha (1909-1948, hostinec Lesch – fungoval niekoľko desaťročí). V druhej polovici 40-tych rokov až do znárodnenia ju ako reštauráciu „Kriváň" prevádzkoval Anton Šarkáň. Po 24


znárodnení sa z nej stala krčma a od roku 1980 tú sídlila prvá košická pizzéria.

menných krakorcoch. Kamenné články reštauroval roku 1964 akad. sochár V. Löffler. Po stranách balkónu sú levy držiace erby a nad nimi sú okná zdobené lomenými rímsami. Nejde však už o pôvodné plastiky levov s erbami, tie boli zničené majiteľom domu začiatkom 20. storočia. Tieto zvieracie postavy na budove dlhší čas absentovali a až rozsiahla rekonštrukcia objektu v 80tych rokov prinavrátila levov na priečelie budovy. Vľavo drží lev erb rodu Barkóczy, vpravo erb s obdĺžnikovým deleným poľom, s dvoma zemskými znakmi - Rakúska s dvojhlavou orlicou a dvojchvostým českým levom. Na poschodie vedie široké schodište s kamenným kužeľkovým zábradlím a s prázdnymi nikami v stenách. V dvorovej časti pavlače vidno zaujímavé ozdobné kamenné krakorce. Zadné krídlo domu bolo dostavané v poslednej tretine 18. storočia. Dvor je oddelený od susedného domu vysokým múrom. Priechod je zaklenutý pruskou klenbou.

Barkóczyho palác bol postavený ako dvojposchodová päťosová budova v štýle baroka. Fasáda je delená šiestimi pilastrami vysokého rádu, ktoré sú zakončené štylizovanými hlavicami a zdobené girlandou kvetov. Unikátny je vstupný portál. Po jeho bokoch sú dva hermové pilastre s postavami atlasov, nad ktorými je na troch krakorcoch balkón s prehnutým kamenným zábradlím. Balkón je prehýbaný s konvexno-konkávnym balustrovým zábradlím na troch ka-

Mgr. Peter Anna Verejná knižnica Jána Bocatia

Použitá literatúra: Duchoň, Jozef: Potulky starými Košicami. In: Košický večer, 19. 10. 1995, č. 201. Kolektív: Súpis pamiatok na Slovensku, II. zväzok. Bratislava 1965. Gašpar, Ján: Košice Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach. I časť. Poprad 2011. Nagy, Iván: Magyarország Családai. Pest 1857. Adresáre mesta Košice za roky 1891-1934 Kempelen, Béla: Magyar Nemes Családok. Budapest 1911. I kötet. Budapest 1911. Kolcun, Milan: Potulky mestom Košice 1+2. Košice 2009. Frický, A.: Košice kultúrne pamiatky. Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach. Košice 1974.

Knihovník 2011/2

25


ZO SPOLKOVÉHO ŽIVOTA Vianočné stretnutie spolkárov - knihovníkov nášho kraja Začiatkom posledného mesiaca v roku sme dostali pozvánku, možno už aj niektorými členmi nášho spolku očakávanú, na tradičné predvianočné posedenie členov Krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov. Tohtoročné sa uskutočnilo v Univerzitnej knižnici UPJŠ v Košiciach v kaplnke sv. A. Merici. Tieto milé stretnutia sa konajú už pár rokov a stále v priestoroch inej knižnice. Preto knihovníci z nášho kraja môžu okrem vzájomného sa spoznávania nahliadnuť aj do priestorov hostiteľskej knižnice.

v minulosti stretávali dennodenne na jednom pracovisku a ktoré si už užívajú zaslúžený odpočinok. Začiatok samotného stretnutia nám pekným programom spríjemnili študenti Konzervatória v Košiciach. Po nich sa ujala slova PhDr. Štefánia Petercová, predsedníčka spolku, ktorá srdečne privítala všetkých prítomných. Členka výboru Mgr. Iveta Kyselová si pre nás pripravila a predniesla pekný vianočný a novoročný vinš. Pri takýchto stretnutiach si nezabúdame pripomenúť aj na významné jubilea svojich kolegýň. Peknou vianočnou ružou a s prianím všetkého najlepšieho sme pozdravili Kvetoslavu Szaboovú k jej významnému životnému jubileu. Potom nasledoval voľný program. Vytvárali sa skupinky, ktorých zloženie sa stále menilo, pretože každý bol na každého zvedavý, na to, čo sa udialo od posledného stretnutia, či už v osobnom živote alebo na pracovisku. Mohli sme si prezrieť aj vynovené priestory študovne, pretože mnohí z nás boli v týchto priestoroch po prvýkrát. Po pár hodinách, dobre naladení, sme sa začali postupne vytrácať do vianočne vysvietených ulíc mesta, za ďalšími povinnosťami, s príjemným pocitom spolupatričnosti k stavu knihovníckemu.

Hneď pri príchode sa nám dostalo milého privítania a usmernenia od domácich. Všade panovala predvianočná nálada. Kolegyne z hostiteľskej knižnice spolu s výborom KP SSK jej prispôsobili priestory študovne , ktorá na dobu jedného odpoludnia prestala plniť svoj pôvodný účel.. Stoly boli plné vianočných dobrôt, hoci do Vianoc ešte pár dní chýbalo , ktoré prichádzajúce kolegyne postupne donášali. Odvšadiaľ sa ozýval smiech a dobrá nálada, znásobená vzájomnými zvítaniami bývalých kolegýň, s ktorými sme sa Knihovník 2011/2

Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia

26


KNIHOVNÍCKE VŠELIČO Slávnostné odhadenie tabúľ v Košiciach V tomto roku uplynulo 390 rokov od smrti Jána Bocatia a 290 rokov od začatia pôsobenia Samuela Timona na Košickej univerzite, tieto okolnosti inšpirovali Maticu Slovenskú a mesto Košice k úmyslu vzdať hold obom výnimočným mužom. Stalo sa tak v piatok 11. novembra 2011, keď im na Hlavnej ulici boli na budove Starobylej univerzity a Historickej radnice odhalené pamätné tabule. Zdroj: www.kosice.sk

Komunitná knižnica Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove, Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou, Slovenská asociácia knižníc, Spolok slovenských knihovníkov a OZ Korálky usporiadali s finančnou podporou MK SR v dňoch 3.– 4. októbra 2011 celoslovenský odborný seminár KOMUNITNÁ KNIŽNICA, ktorý sa uskutočnil v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove. Seminár bol určený pracovníkom verejných knižníc SR. Na seminári vystúpili knihovníci, ktorí sa venujú komunitným aktivitám, alebo plánujú tieto aktivity realizovať. Zdroj: http://www.vthk.sk/

Architektúra knižníc Zväz knihovníkov a informačných pracovníkov ČR vydal publikáciu Ladislava Kurku Architektura knihoven. Autor pôsobil ako konzultant pri príprave a realizácii desiatok stavieb knižníc. Publikácia je určená knihovníkom, architektom, projektantom i študentom týchto odborov, ale taktiež zriaďovateľom a prevádzkovateľom knižníc. Predstavuje základný súhrn poznatkov, ktoré sú nevyhnutné pre prípravu a realizáciu výstavby knižníc. Zdroj: http://www.lib.cas.cz/casopis-informace/vychazi-publikace-o-architekture-knihoven/

Štandardizácia regionálnych knižníc KSK Na svojom 9. zasadnutí, dňa 18. apríla 2011, schválilo Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja strategický materiál pod názvom Štandardizácia regionálnych knižníc. Jedným z jeho cieľov je vytvorenie jednotného systému noriem pre tvorbu a zabezpečenie podmienok rozvoja činnosti knižníc v záujme vybudovania otvoreného informačno-knižničného systému, schopného integrovať sa do informačnoknižničného systému SR. Uvedený dokument upravuje štandardy a výkonnostné indikátory v regionálnych knižniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK. Zdroj: http://www.vucke.sk/APIR/sk/Urad_KSK/Cinnosti_KSK/Kultura/KoncepcneMaterialy/Stranky /Standardizacia_regionalnych_kniznic.aspx

Knihovník 2011/2

27


Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk Uľahčíte nám tým spracovanie časopisu. Vopred ďakujeme.

ISSN: Evid. č. MKSR: Ročník: Číslo: Vydala:

1337-9356 3621/09 33/ 2011 2 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

Adresa: Kontakty: Zodpovedná redaktorka: Redakcia: Redakčná úprava: Technická a grafická úprava:

Knihovník 2011/2

Hlavná 48, 042 61 Košice 055/ 62 232 91, www.vkjb.sk, e-mail: vkjb@vkjb.sk PhDr. Klára Kernerová Ján Šimko - simko@vkjb.sk PhDr. Klára Kernerová, Ján Šimko, Ľudmila Katová Ján Šimko Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou

Knihovnik 2/2011  

casopis o diani v knizniciach na vychode