Knihovník 1/2014

Page 1



Namiesto úvodu ............................................................................................................

3

Ján Šimko

Čerenie knižničnej hladiny ..................................................................................... 4 Jozef Lapšanský

17. marca je každý Írom ............................................................................................ 6 Alena Zavocka

Slávnostné otvorenie TSK .......................................................................................

8

Ján Šimko

Sme všade tam, kde nás spoločnosť potrebuje ........................................... 9 Silvia Stasselová

Noc s Andersenom a Fantómom opery ............................................................. 11 Andrea Dohovičová

„Nerušte ma, čítam“ ................................................................................................... 13 Tatiana Bachňáková

Literárny maratón v znamení výročí ................................................................. 15 Alena Zavocka

Cena mesta pre knižnicu .......................................................................................... 16 Klára Kernerová

Komunitná knižnica VIII. v Košiciach ................................................................. 17 Ján Šimko

Regionálne oddelenie Verejnej knižnice Jána Bocatia ........................... 19 Tomáš Ondrejšík

Odporúča Peter Karpinský ...................................................................................... 23 Netradičný knihomoľ ................................................................................................. 24 Lego v knižnici ................................................................................................................ 25 5 otázok pre Kristínu Farkašovú .......................................................................... 26 Kristína Farkašová - Ján Šimko

Predstavujeme Mira Macka ..................................................................................... 28 Miro Macko - Alena Zavocka

Našepkávač ...................................................................................................................... 29 Miro Macko

Všimli sme si ................................................................................................................... 34


ISSN 1337-9356


„Knihovníctvo vo svojej bohatej pokrokovej dejinnej tradícii plní významné poslanie i v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti a to najmä pri formovaní vedeckého svetonázoru človeka, posilňovaní socialistického a internacionálneho povedomia a v osvojovaní zásad socialistického spôsobu života. Tieto faktory kladú zvýšené nároky na účinnosť práce knihovníka ako jedného z realizátorov tejto ideovo-výchovnej činnosti. Pri skvalitňovaní knihovníckej práce si prax vyžaduje, aby knihovníci boli pružne informovaní o úlohách a potrebách spoločnosti a tým aj spoločenských požiadavkách na prácu knižníc. Na túto úlohu sa podujíma aj časopis, ktorého prvé číslo sa Vám práve dostáva do rúk.“ Nie, neľakajte sa! Nedošlo k žiadnej kontrarevolúcii, ani našu krajinu nezasiahol žiaden puč. Aj keď jeden nikdy nevie. Jednoducho sme toto číslo Knihovníka začali úvodom, ktorým ho vyprevádzali medzi odbornú verejnosť presne pred 35-timi rokmi. Keď si odmyslíme zopár fráz, ktoré museli byť v každej spoločensky akceptovanej tlačovine toho obdobia, poslanie knihovníctva a nášho Knihovníka zostáva viac-menej rovnaké. Plníme významné poslanie pri formovaní názorov, snažíme sa posilňovať povedomie o kultúrnych hodnotách a nároky na knihovníka, to mi iste dáte všetci za pravdu, sa neustále zvyšujú. Pružnosť v informovanosti o dianí nielen v našom knihovníckom mikrosvete nám dnes ponúka elektronický a informačný makrosvet. A v ňom možno nájsť aj toto aktuálne jubilejné číslo Knihovníka. Aj keď sa blíži obdobie popoludňajších siest, vyššej spotreby mrazených sladkostí, zápachu repelentu,...letného oddychu, verím, že si nájdete chvíľu a začítate sa do zaujímavých príspevkov, ktoré sme pre Vás pripravili. Apropo, snáď Vám príjemný dojem z čítaného umocní i naša malá grafická zmena. Príjemné leto kolegyne, kolegovia

3


ČERENIE KNIŽNIČNEJ HLADINY PhDr. Jozef Lapšanský, PhD. Spišská knižnica, Spišská Nová Ves „Stará mama vedela prekrásne rozprávať. Nebola to rozprávka, ako ju produkuje dnešný človek, neschopný pritom zbaviť sa akéhosi pazvuku, ktorý znamená asi toľko, že on tomu, samozrejme neverí, že je nad tým, že tak iba zabáva, alebo vychováva dieťa, ktorého naivná dôverčivosť ho trochu dojíma. Stará mama rozprávala tak, akoby bola z toho sveta, o ktorom hovorila. Na miestach, kde neverila celkom, nenahrádzala nedostatok dôvery prázdnou horlivosťou. Neviem, čo by som dnes dal za tú reč, v ktorej sa zmnohonásobovala plnosť a krása slova nepateticky, a predsa takmer v monumentálnosť. Nikdy som sa nevedel a dodnes sa neviem zbaviť pocitu čohosi čistého, priezračného, no pritom hmotného, spomínajúc si na tú reč.“

M

ilan Rúfus, sám majster slova, sa takto vyznal zo svojho obdivu k dobrej sudičke svojho detstva – rozprávočke, ktorú mu rozprávala stará mamka. A tá múdra žena nezabudla pridať ani dary ďalších dvoch sudičiek: pesničku a modlitbičku. Tvorcovia novej sústavy vzdelávania sa s ľahkým srdcom rozlúčili s hodinami telocviku. Výsledky sa už dostavili: vyrastá i dorastá invalidizovaná generácia, polovička triedy necvičí podľa legitímnych lekárskych osvedčení. Ak pedagóg zadá druhej, ako tak pohybu schopnej polovici triedy náročnejšie telocvičné úkony, napríklad Cooperov vytrvalostný bežecký test, mal by pre istotu zavolať RZP... S podobnou očarujúcou ľahkosťou sa dnešná slovenská škola vzdala hudobnej výchovy. Ak sa ona dakde vyučuje, tak naozaj v minimálnej miere. Experimentátori a modernizátori sa zrejme spoľahli a podnes sa spoliehajú na pofidérne „talentové“ televízne

súťaže malých stars - túto pandémiu odštartoval, okrem iných, niekdajší „generál“ STV Rybníček šialenou kúpou licencovaného programu... Stačilo zavrhnúť „totalitnú“ reláciu My sme malí muzikanti ako zdroj komunistickej nákazy a všetci kompetentní manažérskemu riaditeľovi jeho krok odklepli bez štipky začervenania sa. Nebohý majster Jozef Kroner – ujo Doremifát zo spomenutého televízneho cyklu – sa musí v hrobe obracať... Výsledok zdecimovania hudobnej výchovy je ohromujúci: máme nielenže pohybovo negramotné žiacke či študentské osobníctvo, lež ono je aj muzikálne absolútne hluché. Ak aj v niektorých deťoch driemal hudobný sluch, odkliata škola slovenská spoľahlivo tieto výhonky zničila. A bude ničiť naďalej, lebo monopolní výrobcovia IKT dokázali čosi neuveriteľné: pretlačili tablety už medzi prváčikov a hotujú sa na rázny prienik do predškolských zariadení. Všetko sa deje s obdivným, prihlúplym aplauzom me4


todikov, inšpektorov a ktovie koho ešte na kompetentných miestach. K telovýchovnej a hudobnej negramotnosti pribudne aj písomná. Iba na okraj: bývalí absolventi spišskokapitulského Učiteľského ústavu boli na maturitnom vysvedčení známkovaní z krasopisu! Súčasní archivári, historici a publicisti práve vďaka „starinárskemu“ predmetu môžu študovať a bádať v kronikách a listinách napísaných vskutku krasopisne... Nevedno, čo o desať či pätnásť rokov budú môcť vedcom – historiografom ponúknuť elektronické databázy internetového makro priestoru. V tejto neveselej situácii sa viaceré knižnice usilujú, ak nie revitalizovať, tak aspoň uratovať storočiami overený obrad čítania a čítavosti najmladšej generácie. Spišská knižnica si do tejto misie pozvala charizmatickú profesorku Zuzanu Stanislavovú, jednu z najrenomovanejších odborníčok

v literatúre pre deti a mládež. Tridsiatka pedagógov – slovenčinárov základných škôl, dostala obsažný prierez i priezor v edíciách súčasných kníh určených mládežníckym čitateľom. Odozva vyústila nielen do úprimného aplauzu pre pani profesorku, lež aj do požiadaviek usporadúvať ďalšie odborné semináre pre slovenčinárov v Spišskej knižnici. PaedDr. Štefan Šimko patrí k skúseným prozaikom, dramatikom a členom Spišského literárneho klubu. Výdatne prispel k úspešnému priebehu seminára o detskej literatúre, umne zužitkoval svoje „civilné“ zamestnanie na Školskom úrade MsÚ v Spišskej Novej Vsi. Štefan Šimko je i autorom projektu 7x7x7 – čítania „iglovských“ činohercov deťom. Vďační školáci zo Základnej školy Nejedlého pripravili videozáznam zo stretnutia s herečkou Spišského divadla Katarínou Turčanovou.

„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18,20) Kniha kníh má rozličné verzie, jazykové mutácie a typografické vyhovenia. Jestvuje biblia vodovzdorná, odolávajúca plameňu (vhodná najmä pre väzňov, aby nepodľahli pokušeniu použiť stránky Písma svätého ako cigaretové papieriky). Vyše dvetisíc rokov sa spĺňa novozákonné proroctvo evanjelistu sv. Matúša. Kniha kníh predstavuje nekonečný, nevyčerpateľný zdroj inšpirácií literárnej tvorby, ale aj kultivovania mysle i duše. Ak človek siahne po niektorom vydaní biblie, zahĺbi sa spravidla do jediného exempláru. Spišská knižnica ponúkla unikátnu

príležitosť pozrieť si a spoznať viac ako dvesto biblických artefaktov v rozličných jazykoch, rôznorodej proveniencie i typografických variácií. Výstava Mesiac biblie na Spiši bola príspevkom do programu Štvrtých evanjelických cirkevných dní ECAV. Tradičné celoslovenské podujatie so zahraničnou účasťou vyvrcholilo v posledný júnový víkend na počesť 400. výročia Spišskopodhradskej synody práve v Spišskej Novej Vsi. Spišská knižnica v poslednú júnovú sobotu predĺžila návštevné hodiny, aby umožnila hosťom cirkevných evanjelických dní navštíviť biblickú 5


výstavu. Sprievodnými podujatiami boli dialógy so znalcami Svätého písma. Pozvanie na podvečerné stretnutia v Spišskej knižnici prijali šiesti odborníci v reprezentatívnej zostave: zborový farár Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Spišskej Novej Vsi Mgr. Jaroslav Matys, PaedDr. Jaroslav Štefanko, dekan farnosti Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi, medzinárodne uznávaný slovenský biblista Mons. prof. ThDr. Anton Tyrol – generálny vikár Spišskej diecézy, generálny riaditeľ Rádia Lumen docent ThDr. Juraj Spuchľák, PhD., protojerej Pravoslávnej cirkevnej obce v Spišskej Novej Vsi docent Štefan Pružinský, PhD., levočský dekan, farár a rektor Baziliky Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore Mons. profesor František Dlugoš a siedmym bol kazateľ zboru Cirkvi adventistov siedmeho

dňa Ing. Jozef Pist. Všetci účinkujúci hostia vo vzácnej zhodne ocenili záujem čitateľov a návštevníkov o biblické dišputy. Teológovia a dušpastieri zvyčajne hlásajú Božie slovo v chrámových priestoroch a tak stretnutia v „obývačke“ - spoločenskej miestnosti Spišskej knižnice, boli pre lektorov pozoruhodnou skúsenosťou. Jednoznačne sa privrávajú za reprízy podobných podujatí. Spiritus movens i agens, kurátor a garant biblickej expozície Petr Hamrozi z česko-těšínskeho občianskeho združenia s tímom svojich spolupracovníkov pripravil zo všetkých dialógov kvalitný videozáznam, dokumentácia je vo video archíve knižnice. Pán Hamrozi prišiel s návrhom usporadúvať júnové biblické stretnutia v Spišskej knižnici každý rok. Leitmotívom najbližšieho by mal byť najvyšší zákon lásky a odpúšťania.

17. MARCA JE KAŽDÝ ÍROM Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

K

aždoročne 17. marca oslavujú Íri po celom svete svoj národný, kultúrny a duchovný sviatok, čiže Deň sv. Patrika, patróna Írska. Tento rok sa do osláv rozhodla zapojiť aj Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. Povedali sme si, že naše police sú predsa plné svetoznámych Írov, ktorých význam nie je zlé si pripomenúť a prečo nie práve takto. Kedykoľvek tu môžete naraziť na Samuela Becketta, Jamesa Joycea, Brama Stokera, Oscara Wilda, Williama Butlera

Yeatsa či iných skvelých literárnych tvorcov a tí by sa iste potešili, ak by ich občas niekto oprášil a pozval na týždeň - dva k sebe domov. 17. marca 2014 sme preto vyzdobili priestory centrálnej požičovne trojlístkami s úryvkami z kníh spomínaných írskych autorov a tiež ďalších, ktorých diela sme chceli dať takýmto spôsobom naším čitateľom do pozornosti. Aby neboli ukrátení tí ľudia, ktorí nie sú čitateľmi našej knižnice, rozhodli sme sa vybrať do ulíc mesta 6


ČO SA PÍSALO V ROKU 1924

v zelených „škriatkovských“ klobúkoch a okoloidúcim rozdávať letáčiky so sloganom „Osláv Deň sv. Patrika s knihou írskeho autora“. Boli sme naozaj milo prekvapení, že nás nikto z oslovených neodmietol. Na večer sme naplánovali koncert skupiny Cailleach, ktorá zahrala tradičné írske ľudové piesne. Vizuálne sme si Írsko sprítomnili videoprezentáciou fotiek našich čitateľov, ktorí túto krajinu navštívili. Chuťovým a čuchovým bunkám zasa ulahodila írska káva s pravou írskou whisky. Reakcie zúčastnených boli povzbudzujúce, no asi najviac nás potešilo, keď nás dva týždne po podujatí navštívila írska veľvys-

lankyňa na Slovensku Anne-Marie Callan, aby sa nám osobne poďakovala za propagáciu Írska a írskej kultúry. A preto Bottoms up guys!

 „Literatúra, poézia a umenie vôbec majú vždy veľký vplyv politický. Literatúra je formou ideí, ktorými národy žijú“...Preto majú i verejné knižnice, ako sa teraz všade po republike zakladajú, veľký politický význam. Keď vplyv, potom i významnosť. Škoda, že však práve politické strany toto nechápu a chovajú sa podľa správ knihovníkov k verejným knižniciam všelijako. Niekde dusia knižnicu tak, že jej dajú k dispozícii práve toľko, koľko zákon predpisuje (70 halierov na hlavu) a ani o grajciar viac, aby sa zachránil obecný rozpočet... Jiří Mahen : Knížka o čtení praktickém, Brno 1924

7


SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE TSK Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

S

náď neexistuje knihovník kniž- roval ambasádor Týždňa slovenských nice akéhokoľvek typu, ktorý by knižníc 2014 - herec Ján Gallovič, nepoznal dôverne známu znač- ktorý v úvode predstavil prítomných ku TSK. Už pätnásť rokov sa pro- hostí a udelil slovo riaditeľke knižnice stredníctvom Týždňa slovenských PhDr. Kláre Kernerovej. Nasledovali knižníc pripomíname našim čitate- oficiálne príhovory predsedníčok ľom, snažíme sa dostať do pozornosti oboch stavovských združení - PhDr. verejnosti, získať si priazeň zriaďova- Daniely Džuganovej (Slovenská asoteľov. Ten tohtoročný bol úzko spoje- ciácia knižníc) a Ing. Silvie Stasselovej ný s metropolou východu, keďže sa (Spolok slovenských knihovníkov a jeho slávnostné otvorenie konalo práve v Košiciach. Samotnému „týždňu“ predchádzala tlačová konferencia, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Slovenského syndikátu novinárov - regionálnej organizácie v Košiciach. Na nej zástupcovia Spolku slovenských knihovníkov a knižníc, Slovenskej asociácie knižníc a jednotlivých knižníc východného Slovenska informovali novinársku obec o pripravovaných aktivitách a novinkách tohtoročného jubilejného ročníka na regionálnej, ale aj celoslovenskej úrovni. Účastníkov Slávnostného otvorenia Týždňa slovenských knižníc, ktoré sa konalo 31. marca 2014 o 13:00 hodine, privítala vo svojich nových priestoroch Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. Celé podujatie mode- Fotografie © Miro Vacula 8


knižníc). Za zriaďovateľa hostiteľskej knižnice sa slova ujal Ing. Ondrej Bernát, riaditeľ úradu Košického samosprávneho kraja. Súčasťou oficiálneho programu bolo aj odovzdanie ceny SAKAČIK 2013 Slovenskej asociácie knižníc. Správna rada SAKu sa zo siedmich nominantov rozhodla toto ocenenie udeliť práve Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach, za realizáciu projektu MÁme RAdI čítanie. Ten bol postavený na spojení tradície s inováciou, pričom jeho ústrednou témou bol svetoznámy spisovateľ, rodák z Košíc, Sándor Márai. Riaditeľka Klára Kernerová ho prevzala s konštatovaním, že ho vnímame ako prvý darček k nášmu tohtoročnému 90temu jubileu. Po prevzatí ocenenia sa

ku gratulantom pridal aj primátor mesta Košice Richard Raši a vyznal sa zo svojej vášne ku knihám a čítaniu. Spestrením podujatia bolo vystúpenie umelcov (Eriky Molnárovej, Petra Vilhana, Petra Orgována), ktorí prostredníctvom veršov, spevu a hudby predstavili tvorbu košického rodáka básnika Jožka Urbana, v pásme pod názvom - Voda, čo ma drží nad vodou. Na záver oficialít pozvala všetkých „rozprávkovým spôsobom“ riaditeľka Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou Mgr. Emília Antolíková na nezabudnuteľnú Noc s Andersenom, ktorá je tradične vyvrcholením aktivít v rámci Týždňa slovenských knižníc. Dovidenia o rok, kolegyne, kolegovia.

SME VŠADE TAM, KDE NÁS SPOLOČNOSŤ POTREBUJE Ing. Silvia Stasselová Spolok slovenských knihovníkov a knižníc Na nasledujúcich riadkoch Vám prinášame plné znenie príhovoru predsedníčky Spolku slovenských knihovníkov a knižníc, ktorý odznel na slávnostnom otvorení Týždňa slovenských knižníc vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach 31. marca 2014.

V

ážený pán primátor mesta Košíc, vážení zástupcovia zriaďovateľov knižníc, vážené kolegyne a kolegovia, vážení hostia! v mene profesijného združenia Spolku slovenských knihovníkov a knižníc, ktorý zastupuje oblasť kultúrneho dedičstva v novovzniknutej Rade vlády SR pre kultúru, zároveň presadzuje záujmy knižníc vo výbore pre Stratégiu rozvoja kultúry SR do roku 2020 a

ktorý reprezentuje slovenské knihovníctvo v Medzinárodnej federácii knižničných asociácií a inštitúcií IFLA, prajem slovenským knižniciam zaslúženú pozornosť zriaďovateľov, používateľov aj širokej verejnosti – a to nielen počas Týždňa slovenských knižníc 2014, ale v priebehu celého roka. V kultúrnej histórii ľudstva neexistuje také obdobie, kedy by vzdelanosť, pokrok, umenie a kultúru ne9


sprevádzali knižnice. Knižnice obhájili svoje postavenie a svoj význam v každej historickej epoche a nie je tomu inak ani v prípade slovenských knižníc. Sme všade tam, kde nás spoločnosť potrebuje. Poskytujeme služby všetkým vekovým kategóriám používateľov a sme oporou vzdelávania detí, mládeže, dospelých aj seniorov, pričom sme často jedinou nádejou pre sociálne slabších a nezamestnaných, ktorým poskytujeme bezplatný prístup k informáciám. Aj v čase internetu sa nám darí budovať vzťah detí k čítaniu rôznymi podujatiami, z ktorých najúspešnejšia je Noc s Andersenom. Za posledných osem ročníkov podujatia strávilo nezabudnuteľnú noc v knižniciach vo všetkých regiónoch Slovenska takmer 40 000 detí. Verím, že už tento piatok 4. apríla 2014, sa nám podarí podobne zaujať ďalších takmer 9 000 slovenských detí, z ktorých raz vyrastú vzdelaní občania so silným vzťahom ku kultúre. Tešíme sa, že na príprave tohto podujatia s nami spolupracujú významní dlhoroční partneri: Vydavateľstvo Slovart, ktoré poskytuje knižný dar všetkým zapojeným knižniciam a RTVS: Rádio Slovensko a Rádio Regina, ktoré bude vysielať celodenné rozhlasové vysielanie na tému knižnice a význam čítania. Od roku 2014 pribudli aj ďalší významní partneri: sieť kníhkupectiev Panta Rhei a spoločnosť McDonald´s, ktorá poskytne všetkým zúčastneným deťom vo všetkých regiónoch Slovenska záložky a hračky, aby si okrem nezabudnuteľných spomienok odniesli aj malý darček. Všetkým partnerom na tomto mieste za ich pomoc

ďakujem zvlášť z toho dôvodu, že sa významne podieľajú na príprave úspešného Týždňa slovenských knižníc 2014. Knižnice sú majákmi informačnej spoločnosti, hlavnými vstupnými bránami k informáciám a preto sú aj významnými nositeľmi pokroku, rozvoja vedy a prosperity celej spoločnosti. Bez kvalitne vybavených knižníc sa nezaobíde žiadna kultúrna, vzdelaná a informovaná spoločnosť a už vôbec nie taká spoločnosť, ktorá chce ekonomicky prosperovať a mať dlhodobú perspektívu svojho rozvoja. Aby však knižnice mohli kvalitne poskytovať moderné služby, potrebujú širší rozsah výnimiek z autorského zákona, o čo bojujú knižnice v mnohých krajinách sveta, lebo pokrok v informačných technológiách si vyžaduje, aby boli služby poskytované aj vo virtuálnom priestore. Tešíme sa, že sa na knižnice nezabudlo a že zastupujeme slovenské knihovníctvo aj v nedávno zriadenej pracovnej skupine pre rekodifikáciu autorského zákona na Ministerstve kultúry SR s väčšinou jej členov z opozičných autorských zväzov. Minulý týždeň som na tomto fóre mala možnosť presadzovať najzásadnejšie výnimky pre knižnice v zmysle medzinárodných trendov. Bude to viac ako polročný proces, ale pevne verím, že slovenské knižnice budú aj vďaka získaným novým výnimkám z autorského zákona poskytovať služby v tak vysokej kvalite, v akej ich používatelia očakávajú. Kvalitné poskytovanie služieb knižníc si vyžaduje aj kvalitné budovy a primerane vybavené priestory pre používateľov aj pracovníkov knižníc. 10


Architektúra a navrhovanie ich priestorov majú svoje špecifiká, ktoré však nezodpovedajú súčasnému stavu priestorového vybavenia mnohých slovenských knižníc. Na Slovensku máme síce aj veľa krásnych a moderných budov knižníc, ale v prevažnej väčšine sa jedná o rekonštrukcie alebo novostavby vedeckých, univerzitných alebo akademických knižníc, len veľmi ojedinele sa jedná o budovy verejných knižníc. Preto som rada, že dnešné slávnostné otvorenie TSK 2014 sa koná práve v jednom z výnimočných a nedávno zmodernizovaných priestorov Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Po podrobnom prieskume priestorového vybavenia slovenských knižníc v roku 2012 je zrejmé, že budovy prevažnej väčšiny verejných knižníc si vyžadujú komplexnú modernizáciu budov a ich interiérového vybavenia z dôvodu, že sú už na hranici havarijného stavu. Naši používatelia budú radi chodiť len do takých knižníc, ktoré ich lákajú svojou atmosférou a prí-

jemným interiérom, tak ako je to bežné v najvyspelejších krajinách sveta. Preto sa na záver s Vami rada podelím o potešujúcu informáciu, že sa nám pri príprave Stratégie rozvoja kultúry SR na roky 2014 – 2020 podarilo presadiť aj jednu z jej strategických priorít, ktorá deklaruje, že do roku 2020 bude v potrebné: • vybudovať nové objekty a zrekonštruovať jestvujúce budovy pamäťových a fondových inštitúcií, vrátane ich vnútorného vybavenia a technickej infraštruktúry. Prajem všetkým knižniciam úspešný Týždeň slovenských knižníc 2014, ktorý je počtom zapojených knižníc a pripravovaných podujatí neprehliadnuteľným signálom pre celú spoločnosť, že knižnice zohrávajú svoju významnú rolu aj v dnešnom digitálnom veku a svoje služby rozširujú aj vo virtuálnom priestore internetu tak, aby boli na dosah a v prospech všetkým občanom vo všetkých regiónoch Slovenska.

NOC S ANDERSENOM A FANTÓMOM OPERY Mgr. Andrea Dohovičová Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

K

tovie, čo by urobil Andersen, keby stretol Fantóma opery – hlavnú postavu rovnomenného románu Gastona Lerouxa, ktorý sa stal predlohou k slávnemu muzikálu. Možno by tento svetoznámy rozprávkár napísal hlboký príbeh, s typickým, jemu vlastným štýlom a jazykom, ktorý by sa tak či tak stal slávnym. An-

dersen však takúto príležitosť nikdy nemal. Stretnúť slávneho Fantóma mohli ale deti, ktoré strávili tohtoročnú rozprávkovú noc vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. Mnohé príbeh o znetvorenom Erikovi a nádhernej Christine nepoznali, no len čo si zložili spacáky, nestihli sa ani roz11


hliadnuť a už boli vtiahnuté priamo do deja príbehu. Niektoré s otvorenými ústami počúvali o nádhernom hlase Christiny, Fantómovej nezištnej láske a jeho smutnom osude. Palais Garnier, kde sa dej príbehu odohráva síce v Košiciach nemáme, ale máme Štátne divadlo a to dokonca neďaleko knižnice. Rozhodli sme sa preto, že si obzrieme, ako to tam vyzerá. Našli sa aj také deti, ktoré v divadle ešte nikdy neboli. No aj tie, čo ho už navštívili mali čo obdivovať. Dozvedeli sa, koľko kíl zlata bolo použitých na výzdobu divadla, videli zákulisie a prešli sa podzemným tunelom popod Hlavnú ulicu. Ale najväčším zážitkom pre ne bolo, keď sa v divadle objavil naozajstný Fantóm opery, s maskou na tvári. Sedel vo svojej divadelnej lóži, dokonca aj zatlieskal odbornému výkladu a potom sa stratil v košických katakombách. Po chvíli sa však opäť objavil. Aj pri návrate z divadla ho bolo možné zazrieť na ulici, ako uteká niekam do tmy. Padlo podozrenie, či sa Fantóm neukryl v knižnici. Pri vchode sa totiž našiel jeho plášť, maska a cylinder. Deti nakoniec zistili, že v knižnici schoval iba svoje zlato, nikto však nevedel kde. Rozdelení do skupín hľadali indície ukryté v knihách a snažili sa ich rozlúštiť. Všade bola obrovská tma, pri svetle sviečok a bateriek objavili na zemi neidentifikovateľné stopy, sem - tam sa ozvali čud-

né zvuky. Tým, ktorí na takého dobrodružstvá neboli zvyknutí sa v niektorých chvíľach zdalo, že im hrozí priam nebezpečenstvo smrti. Samozrejme, poklad sa nakoniec našiel. Truhlica plná zlatých čokoládových dukátov. Fantóm sa už ale neukázal a Christine

vôbec nie. Naši kolegovia - Marcel a Alenka sa preto vžili do ich rolí. Zlatým bodom programu mala byť svadba. Oblečenie pre Fantóma sme mali, veď sme ho našli pri vchodových dverách, a Alenka si obliekla krásne svadobné šaty priamo z divadelných šatní. Deti si oblečenie na svadbu priniesli z domu. Dievčatá sa namaľovali, učesali a pri prípravách boli nápo12


mocné aj Christine, presne tak ako sa to od dobrých družičiek očakáva. Chlapci si uviazali kravaty a nagélovali vlasy. Vzali medzi seba aj Fantóma a pomohli mu s maskou, plášťom a cylindrom. Nechýbala ani obrovská svadobná torta. Bola však z papiera, a preto aby deti neostali hladné, ovocím a šľahačkou si ozdobili svoje vlastné tortičky z nadýchaného piškótového cesta. Pripíjalo sa špeciálnym šampanským značky Fantóm opery. Po svadobnom obrade, keď si snúbenci vymenili prstene a dali svadobný bozk, začala zábava. Svadobný valčík bol pre nich dosť náročný, pretože detí bolo mnoho a každý chcel tancovať s nevestou či žení-

chom. Novomanželia rozdelili aj nájdený poklad, ktorý bol ich svadobným darom a zábava trvala až do skorého rána. Niektorých svadobčanov zmohla únava, iní sa stihli ešte prezliecť a vypočuť si rozprávku na dobrú noc. Ráno bolo slnečné a pohodové. Deti sa šikovne pobalili a naraňajkovali. Noc s Andersenom sa im páčila tak veľmi, že sa niektorým ani nechcelo ísť domov. A keď po všetkých tých zážitkoch, dostali navyše ešte aj malé darčeky, nikto sa nečudoval, keď povedali: „O rok určite prídeme opäť alebo viete čo, rovno aj budúci týždeň. Veď knihy s napínavými príbehmi nájdeme v knižnici vždy.“

„NERUŠTE MA, ČÍTAM“ Tatiana Bachňáková Gemerská knižnica P. Dobšinského, Rožňava

P

od záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, Mestského úradu - Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, sa v piatok 11. apríla 2014 uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave na malom pódiu verejné čítanie úryvkov z detských kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“. Podujatie, prvé tohto druhu, otvoril zástupca primátora mesta Peter Marko a Iveta Kyselová, riaditeľka knižnice. Pred malým pódiom, ktoré predstavovalo akúsi izbu s množstvom rozprávkových kníh, kde nechýbal ani veľký plyšový maco, koberec, kvety i lampa, stolík, kreslo, leňoška a čaj, sa

v hodinových intervaloch striedalo detské publikum. Na pripravených lavičkách sedeli najprv žiaci druhých, potom tretích a štvrtých ročníkov základných škôl spolu so svojimi pedagógmi. Naše pozvanie na čítanie rozprávok z radov dospelých prijali Janka Mičudová - vedúca Odboru školstva, kultúry, mládeže, športu a ZPOZ, Peter Szollos - herec Divadla Actores, Izabela Hurajtová - riaditeľka Centra voľného času, Renáta Palme - dlhoročná recitátorka a členka literárneho klubu, Ivan Kuhn a Karol Kováč - poslanci mestského zastupiteľstva. Čítanie dospelých striedalo čítanie detí. Našťastie sa nenaplnili naše obavy, že deti budú možno ostýcha13


sme chceli deti motivovať k pravidelnému čítaniu a záujmu o knihy. Veď doba, v ktorej momentálne žijeme, je plná tabletov, smartfónov, o internete ani nehovoriac. Nie, nechceme zabrzdiť čas ani vývoj. Chceme, aby dospelí nezabúdali na to, že k detstvu patria aj princezné, draky, dinosaury, víly, čarodejníci, poklady, bosorky, piráti, strašidlá, králi a kráľovstvá, škriatkovia, riekanky, hádanky...

Babkin slávny útek, Rozprávky utáranej myšky, Keby som bola bosorka, Maťo a Klinček, Môj dedko rýchly šíp, O Jankovi Hraškovi... Je dokázané, že komunikácia s deťmi prostredníctvom hlasného čítania je potrebná. Dieťa, ktoré od útleho veku číta so svojimi rodičmi, dosahuje optimálny duševný vývin, ako aj lepšie výsledky v škole. Týmto podujatím, ktoré bolo organizované počas Týždňa detskej knihy,

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tomto podujatí a prispeli k jeho realizácii. Ozvučenie, lavičky, ale aj dekorácia pódia z neďalekých predajní v podobe kvetov či lampy, boli neodmysliteľnou súčasťou pohodovej atmosféry v severnej časti námestia. Poďakovanie patrí aj vedeniam základných škôl, pedagógom a deťom, ktoré sa podujatia zúčastnili.

1924

vé. Mládež rožňavských škôl dokázala, že čítanie ju baví. Spestrením dopoludnia naplneného čítaním boli rôzne literárne hádanky, krížovky a skladačky, ktoré pripravilo Centrum voľného času v Rožňave. Počas takmer štyroch hodín odznelo do mikrofónu množstvo úryvkov, ako napríklad Lekvárová Božena, O medvedíkovi bez mena, Mikulášove prestávky, Tajomstvo ostrova kostier,

 Verejná knižnica musí vedieť pritiahnuť čitateľa, ľud i tých, ktorí sú už kultúrne informovaní... Jiří Mahen : Knížka o čtení praktickém, Brno 1924

14


LITERÁRNY MARATÓN V ZNAMENÍ VÝROČÍ Alena Zavocka Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

K

oniec mája patrí vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach už tradične Literárnemu maratónu alebo 24 hodinovému nonstop čítaniu. Jeho jedenásty ročník sa uskutočnil 30. až 31. mája 2014 v priestoroch centrálnej požičovne a bol venovaný uznávaným svetovým, českým i slovenským autorom, ktorí sa v tomto roku dožijú alebo by sa dožili 90-tich rokov. Výber ústrednej témy nebol náhodný, knižnica si totiž takisto pripomína svoje 90.výročie. Medzi úryvkami, ktoré si účastníci zvolili pre svoje 15-minútové čítanie preto dominovali knihy takých autorov ako Johannes Mario Simmel, Bulat Okudžava, Ladislav Ťažký, Ivan Diviš, Josef Škvorecký, Truman Capote a ďalších s rokom narodenia 1924. Čitateľský maratón odštartovali pozvaní hostia, viceprimátorka Košíc Renáta Lenártová, ktorá prevzala nad celým podujatím záštitu a hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková. V ich podaní zazneli zaujímavé ukážky z dobovej tlače, datované rokom 1924. Po nich dostali priestor čitatelia Verejnej knižnice Jána Bocatia, 90. roční páni Dezider Labanc a Eugen Kočiščák. Podľa ich vlastných slov to pre nich znamenalo nesmiernu poctu a vyvolalo to v nich pocit šťastia. Ďalšia jubilujúca kultúrna inštitúcia mesta, Štátne divadlo

v Košiciach, sa predstavila úryvkom z knihy Tibora Ferka Divadelné letopisy mesta Košice, ktorú prezentoval riaditeľ divadla Peter Himič. Do čítania sa zapojila i známa herečka a poslankyňa Ľuba Blaškovičová. Literárny maratón bol ako zvyčajne organizovaný v spolupráci s Jazzovou sekciou v Prahe. Keďže pražský maratón bol zameraný na slovenských

spisovateľov a záštitu nad ním prevzal veľvyslanec Slovenskej republiky Peter Weiss, približne hodina nášho čítania bola venovaná literárnej tvorbe jubilujúcich českých autorov Josefa Škvoreckého a Jána Otčenáška. Čítania sa zhostili členovia Slovensko-českého klubu. Po ňom sa dostal k slovu, medzi Košičanmi veľmi obľúbený „potulkár“ Milan Kolcun. Ten v španielčine prečítal úryvky z básnickej a esejistickej tvorby ďalšieho 90ročného jubilanta, svetovo uznávaného výtvarníka Gyulu Kosice. 15


I sprievodné podujatia sa niesli v znamení roku 1924. Počas literárneho maratónu bola sprístupnená výstava novinových článkov a pohľadníc z prostredia starých Košíc. Vo večerných hodinách sa v átriu knižnice uskutočnil hudobno-poetický večer Noé vypouští krkavce/Noe vypúšťa krkavca, kde zazneli verše českého básnika Ivana Diviša v podaní Petra Vilhana. Súčasťou večera bol aj koncert košickej skupiny Choré vrany. Tá aj napriek nepriaznivému počasiu dokázala prilákať mladých ľudí, z kto-

rých niektorí sa v knižnici objavili prvýkrát. Nočné čítanie má takisto svoje čaro, ktoré si už tretí rok po sebe vychutnávajú predovšetkým členovia Košického literárneho klubu KOLIK. Tí okrem jubilantov a svojich obľúbených autorov predstavili aj vlastnú literárnu tvorbu. O tom, že je toto podujatie stále aktuálne a dokáže aj po jedenástich ročníkoch osloviť širokú verejnosť, svedčia okrem iného aj reakcie čitateľov, ktorí sa už teraz chceli prihlásiť na Literárny maratón 2015.

CENA MESTA PRE KNIŽNICU PhDr. Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice 7. mája 2014, na slávnostnom ceremoniáli jubilejného 20-teho ročníka Dní mesta Košice, prevzala Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach - v zastúpení riaditeľky - Cenu mesta Košice. Kolektívom ju udeľuje mestské zastupiteľstvo za vynikajúce tvorivé výkony, významné výsledky a mimoriadne zásluhy vo vedeckej, technickej, umeleckej, športovej, publicistickej a verejnoprospešnej činnosti .

C

ena mesta Košice znamená pre knižnicu poctu aj ocenenie jej aktivít. V priebehu uplynulých desaťročí mala Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach významný zástoj pri rozvíjaní čitateľskej gramotnosti, kultúry i vzdelanosti občanov mesta. Starostlivo budované a spracované fondy kníh si požičiavajú celé generácie čitateľov. Osobitne treba oceniť jej podiel na uchovávaní regionálnych dokumentov a budovaní informačných databáz týkajúcich sa mesta Košice. Spolu so vzácnou historic-

kou zbierkou - kultúrnym dedičstvom z fondov knižnice bývalej Kráľovskej právnickej akadémie ich sprístupňuje v osobitnom oddelení regionálnej literatúry. Výpožičné, informačné a vzdelávacie aktivity - prednášky, besedy, prezentácie kníh, koncerty, výstavy oprávnene zaraďujú Verejnú knižnicu Jána Bocatia už deväť desaťročí medzi významné inštitucionálne základne kultúry a vzdelávania občanov Košíc. Som rada, že to tak vníma aj Mesto Košice. 16


KOMUNITNÁ KNIŽNICA VIII. V KOŠICIACH Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

V

Fotografie: archív HZK Vranov nad Topľou

dňoch 16.-18. júna 2014 sa v Košiciach uskutočnil VIII. ročník celoslovenského seminára s medzinárodnou účasťou, ktorého sa zúčastnilo viac ako päťdesiat knihovníkov z celého Slovenska. Témou aktuálneho ročníka bola rodina a jej vzťah k čítaniu s cieľom prezentovať projekty na podporu čítania v rodinách. Okrem domácich knihovníkov (teda z nášho kraja a kolegov zo Slovenska), na podujatí so svojim príspevkami vystúpili kolegyne z Českej republiky a Poľska. Organizátorom bolo tradične občianske združenie Korálky a Hornozemplínska knižnica z Vranova nad Topľou s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Partnermi a zároveň hostiteľmi boli košické verejné knižnice. Pestrý odborný program okrem iného spríjemnili sprievodné podujatia - prehliadka Mihal Gallery, Potulky mestom Košice s Milanom Kolcunom, literárno-hudobné pásmo - Čerevené maky na nádvorí Verejnej knižnice Jána Bocatia. Keďže seminár podľa slov jeho účastníkov bol zasa raz viac než dobrý, rozhodli sme sa osloviť jeho účastníčky a zároveň lektorky, aby sa s nami podelili o svoje dojmy.

Mgr. Mirka Sábelová, Knihovna města Ostravy – Pravdupovediac som sa

slovenských knihovníčok a knihovníkov. Nielen v tom, že sa navzájom inšpirujú a pomáhajú si, ale predovšetkým rôznorodými aktivitami, do ktorých intenzívne vťahujú členov komunity, pre ktorú poskytujú svoje služby.

trocha spoliehala na povesť, s ktorou sa tento seminár spája a rozhodne som sa nesklamala. Naopak, ak niekto napĺňa pojem „komunita“ v tom najlepšom zmysle slova, je to komunita 17


Všetci účastníci viacdenných seminárov mi určte potvrdia, že tie pravé nápady sa rodia mimo oficiálneho programu. Ten je nesporne dôležitý a poskytuje mnoho námetov na premýšľanie. Niekedy prekvapí, keď zdanlivo nesúvisiaci príspevok vyvolá vlnu diskusie. Ale môcť sa zúčastniť slovensko-poľsko-českej diskusie, ktorá sa napriek pokročilej večernej hodine stále točí okolo akcií knižníc a možnostiach ich rozvoja s tým, aby si všetci rozumeli (pokiaľ predsa len nie, vždy niekto dokázal nájsť vhodný vysvetľujúci ekvivalent) - to bol pre mňa osobne jeden z najpozitívnejších okamihov. A napokon ešte zistenie, že vďaka predvedenej metóde cvičenia pamäti spojenej so šatkami, si dokážem vybaviť každého účastníka tréningu po mene. Dokonca aj to, ktorú šatku a prečo si ju vybral.

Poďakovanie patrí do Vranova a osobne aj kolegyni Adriane Čurajovej za skvelý nadštandardný servis. V mojej pamäti budú mať Košice do smrti svoje miesto, lebo všetko sa dialo „pod veľmi kladnými emóciami“

Mgr. Marta Skalková, Knižnica P.O. Hviezdoslava Prešov - Knihovníci sú

veľmi družná komunita. Ich správanie sa dá prirovnať k láske. Nezávidia si, nezmýšľajú o sebe zle, márnivo sa nenadúvajú, ale vďačne sa podelia so svojimi skúsenosťami, nápadmi a odovzdajú si ich. Takéto bolo aj ôsme stretnutie Komunitnej knižnice v Košiciach. Srdečné, príjemné a akčné. Srdečnosťou a radosťou sme sa rozplývali zo vzájomného stretnutia, veľmi príjemne sme sa cítili v hostiteľských košických knižniciach - vo Verejnej knižnici Jána Bocatia a Knižnici pre mládež mesta Košice. Boli sme poctení a nadšení ústretovosťou, priestormi a kultúrnymi aktivitami. Akčným sa dá nazvať celý seminár organizovaný hlavnou aktérkou „Komunitnej knižnice“ Miťkou Antolíkovou - riaditeľkou Hornozemlínskej knižnice vo Vranove nad Topľou, zastrešený občianskym združením Korálky. Seminár bol zameraný na rodinu a čítanie, podporu rodinného čítania a ústretovosti knižníc čitateľským rodinám. Je zaujímavé sledovať zapálenie a kreativitu pracovníkov knižníc, aby zaujali, aby naplnili svoje poslanie v záujme vzdelávania a kultúrneho pôsobenia nielen na čitateľov, ale aj na širokú verejnosť. Všetkým aktérom srdečne ďakuje aktivistka „Komunitnej knižnice“ - Marta Skalková.

Zdeňka Adlerová, Knihovna Karla Dvořáčka Vyškov - Seminár predčil

moje očakávania. Obsah príspevkov bol pre mňa veľmi zaujímavý, inšpiratívny a dúfam, že aspoň zlomok z toho budem môcť v budúcnosti zrealizovať u nás vo Vyškove. Učarovali mi najmä Večerníčkové čítania pre knihovníčky. Za nevídanú a vítanú nadhodnotu považujem to, že sa jednotlivé časti seminára konali zakaždým na inom mieste - nesedeli sme celý čas na jednej stoličke a to, že súčasťou bol aj kultúrny program - prechádzka Košicami s okúzľujúcim sprievodcom a poetický večer Červené maky. K nocľahu s „Andym Warholom“ mám jediné slovo - úžasné . Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii seminára za skvelú prácu. 18


REGIONÁLNE ODDELENIE VEREJNEJ KNIŽNICE JÁNA BOCATIA Mgr. Tomáš Ondrejšík Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice

R

egionálne oddelenie je špecializované pracovisko Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Zameriava sa na zhromažďovanie, evidovanie a prezenčné sprístupňovanie dokumentov viažucich sa na minulosť a prítomnosť regiónu Košíc. Sídli v priestoroch Barkóczyho paláca na Hlavnej ulici 48. História - Samostatne vyčlenený knižničný fond súčasného regionálneho oddelenia sa začal formovať v 60-tych rokoch minulého storočia, ešte v priestoroch starej radnice na Hlavnej 59. Rozhodujúcu úlohu pri jeho budovaní mal bývalý pracovník knižnice Ján Bertalan. Nové knižničné prírastky boli označované vlastnou signatúrou „Rz“, t.j. regionálna zbierka. Fond však bol pre čitateľov uzavretý a pre štúdium neprístupný. Zbierku tvorili prevažne dokumenty s regionálnou tematikou zameranou nielen na mesto Košice s priľahlým regiónom, ale z dôvodu krajskej pôsobnosti vtedajšej knižnice aj na širšie územie východného Slovenska. Samotným základom vznikajúcej zbierky sa stal fond historickej knižnice bývalej Právnickej akadémie (ďalej len PA) v Košiciach. Presnejšie povedané, len jej nepatrný zlomok, keďže jej väčšiu časť prevzala do svojej správy Štátna vedecká knižnica v Košiciach ešte v roku 1952. Popri knižničnom fonde PA, ktorú tvorili predovšetkým košické tlače z 18. až 20. storočia, pozostávala druhá časť zbierky z dokumentov rôznej proveniencie (magistrát mesta Košíc, Vý-

chodoslovenské múzeum v Košiciach, antikvariát Kultúra, súkromné zbierky Lajosa Keménya, Andora Melczera a pod.), ktoré získala knižnica darom alebo kúpou v rokoch 1924 až 1945. Patrili sem košické tlače vrátane beletrie, regionálnych periodík i odbornej literatúry. Od 60-tych rokov sa fond regionálnej zbierky priebežne dopĺňal novými publikáciami, ako aj postupným preraďovaním kníh s regionálnym zameraním z ostatných pobočiek knižnice. V dňoch od 14. do 28. marca 1996 sa uskutočnilo sťahovanie odborných pracovísk knižnice z budovy starej radnice do nových zrekonštruovaných priestorov v Barkóczyho paláci na Hlavnej ulici č. 48. Knihy regionálnej zbierky našli svoje nové umiestnenie v miestnosti na prvom poschodí. Fond sa čo chvíľa mal po prvý krát sprístupniť pre širokú čitateľskú verejnosť. Došlo k tomu dňa 5. mája 1997. Slávnostným otvorením novej regionálnej študovne sa začali písať dejiny regionálneho oddelenia. Veľkú zásluhu na uložení a spracovaní celého fondu mala knihovníčka Oľga Mitrová, ktorá sa zároveň stala prvou pracovníčkou tohto oddelenia. Začalo 19


sa tiež s postupným spracovávaním elektronickej databázy. Fond tvorilo vyše 5000 knižničných jednotiek. Záujem zo strany nadšencov histórie mesta o novo ponúknuté služby knižnice nenechal na seba dlho čakať. Študovňa sa stala miestom vyhľadávania informácií o Košiciach a okolí, miestom rôznych diskusií, prednášok i exkurzií žiakov a študentov základných a stredných škôl. Vysoká výpovedná hodnota fondu z hľadiska bádania regionálnej histórie sa odzrkadlila predovšetkým pri vzniku viacerých publikácií. Nielen súkromní bádatelia z radov študentov, laikov a odborníkov, ale aj členovia rôznych spolkov nachádzali v študovni zaujímavé podklady pre svoje diela (spomenieme napr. prácu Juraja Bauera: A plynuli stáročia... z roku 2007). V roku 2005 sa v spolupráci so Župnou knižnicou v Miskolci uskutočnila, v rámci úspešného projektu, prvá digitalizácia vybraných knižných jednotiek z fondu regionálnej študovne. Výsledkom tejto činnosti boli elektronické dokumenty dostupné na kompaktných diskoch a neskôr aj na internetovej stránke oboch knižníc. V priebehu nasledujúcich rokov bol fond doplnený o nové elektronické dokumenty v podobe CD a DVD nosičov. Obsahovali základné genealogické, literárne a vlastivedné diela z dejín Uhorska a rôzne archívne databázy. Tým sa výrazne uľahčilo hľadanie informácií v dovtedy ťažko prístupných historických prameňoch. Dňa 18. decembra 2007 došlo k slávnostnému premenovaniu regionálnej študovne na Študovňu regionálnej literatúry Jána Bertalana. Vzdala sa tým úcta a pamiatka človeku,

ktorý sa svojou usilovnosťou a fundovanosťou pričinil o zrod tejto zbierky. Ďalším významným medzníkom pracoviska sa stal rok 2009, kedy bola študovňa rozšírená o nové priestory. Od slávnostného otvorenia (20.1.2009) už existovala pod novým názvom: Regionálne oddelenie. Táto zmena priniesla kvalitnejšie podmienky štúdia pre čitateľov s prístupom na internet, aj kvalitatívne zlepšenie uloženia a ochrany knižničných dokumentov. Rozšírené priestory poskytli i lepšie možnosti usporiadania kolektívnych akcií, ako napr. exkurzie študentov škôl, ale i prezentácie a výstavy kníh regionálneho charakteru. V roku 2009, v súvislosti s celoslovenskou konferenciou venovanou Jánovi Bocatiovi, boli mnohé unikátne dokumenty oddelenia doplnené, okrem iného, aj o rukopisné dielo Olympias carceraria (Uväznený Olympias) na mikrofilme z Verejnej a Univerzitnej knižnice v Ženeve. Tým sa Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach stala jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá vlastnila kópiu tohto diela (aj v knižnej podobe). Regionálnemu oddeleniu sa v prvej polovici roku 2010 podarilo úspešne dokončiť projekt zameraný na reštaurovanie najstarších tlačí oddelenia dvoch inkunábul z rokov 1483, 1484 a jednej postinkunábuly z roku 1501. Súčasťou úspešného projektu bola tiež výstava „Najstaršie knihy regionálneho oddelenia“. Záujem o služby regionálneho oddelenia presahovali už aj hranice Slovenska. Knižnicu navštevovali popri domácich čitateľoch aj bádatelia zo zahraničia, predovšetkým z Maďarska, ale aj z USA, Česka či 20


Nemecka. Niektoré ojedinelé a cenné dokumenty boli poskytnuté v digitálnej podobe aj do zahraničia (Japonsko). S cieľom čo najviac uľahčiť prácu bádateľom regionálnych dejín sa knižnica podujala roku 2010 zdigitalizovať niektoré základné dokumenty fondu oddelenia a následne ich voľne sprístupnila prostredníctvom internetovej stránky knižnice. Elektronické sprístupňovanie knižničných dokumentov nabralo nové rozmery v roku 2012, keď regionálne oddelenie poskytlo v rámci medzinárodného projektu DiFMOE (Digitálne fórum stredná a východná Európa) s názvom Digitálna historická knižnica Košice, časť svojho fondu na digitalizáciu. Digitalizačné práce prebiehali v Nemecku. Celkovo bolo zdigitalizovaných vyše 40 tisíc strán kníh. V roku 2013 boli dokumenty zverejnené a sprístupnené na internetovej stránke Cassovia Digitalis. Koncom roku 2012 bol spracovaný a prostredníctvom projektu Terra Incognita vydaný nový informačný bulletin pod názvom Libri incogniti – Knihy nespoznané. Publikácia prezentuje vzácne a ojedinelé knižničné dokumenty regionálneho oddelenia ako sú inkunábuly, staré tlače, rukopisy, knižné kalendáre, staré pohľadnice a fotografie. Počas roka 2013, keď sa Košice hrdili titulom Európskeho hlavného mesta kultúry, sa aj regionálne oddelenie zapojilo do niektorých podujatí i výstav. Jednou z nich bolo slávnostné uvedenie kópie košickej tlače Gazophylacium Decem Linguarum Europaearum, (...) z roku 1691 do regionálnej zbierky. Knižnica takto získala ďalší

zaujímavý unikát – jazykovú a konverzačnú príručku v desiatich európskych jazykoch. Hodnotu fondu regionálneho oddelenia z hľadiska knižnej kultúry dokumentovala napríklad aj výstava Východoslovenskej galérie v Košiciach – Košická moderna a jej presahy. Medzi vystavovanými exponátmi totiž našli svoje miesto aj košické tlače medzivojnového obdobia. Súčasnosť - Súčasný fond regionálneho oddelenia tvorí takmer desaťtisíc knižničných jednotiek. Sú medzi nimi knihy, periodiká, rukopisy, pohľadnice, fotografie, mapy a elektronické dokumenty. Fond dopĺňa aj zbierka drobných tlačí, plagátov a iných propagačných materiálov s regionálnou tematikou Košíc a okolia. Najstaršou zachovanou tlačou regionálneho oddelenia, zároveň celej knižnice, je prvotlač Super sapientiam Salomonis [Ponad múdrosť Šalamúna] od autora Roberta Holkota. Teologicko-filozofické dielo bolo vydané v roku 1483. Z obdobia 15. až 16. storočia evidujeme v našom fonde celkovo šesť tlačí, z toho dve inkunábuly (druhá je z roku 1484). Početnejšie sú tlače z neskoršieho obdobia, a to predovšetkým z 18. a 19. storočia. Spomedzi nich tvoria z hľadiska knižnej kultúry Košíc významnú časť košické tlače. Z obdobia spred roku 1850 sa ich zachovalo vyše 400. Takmer nevyčerpateľným zdrojom informácií o histórii Košíc a bývalej Abovsko-turnianskej župy sú košické periodiká. Zachovali sa v nemeckom, maďarskom, českom a slovenskom jazyku. K cenným dokumentom patria aj staré knižné kalendáre z 18. a 19. 21


ČO SA PÍSALO V ROKU 1924

storočia, adresáre a almanachy Košíc z konca 19. a začiatku 20. storočia. Takmer neprebádanou časťou fondu sú rukopisy a rukopisné knihy. Sú medzi nimi dobové i neskoršie kópie, ale aj originály od 17. do 20. storočia. Unikátom medzi nimi je kronikárske dielo Kassai századok [Košické storočia] od pisára Kráľovskej akadémie v Košiciach Jozefa Turcsányiho. Pozornosť si zasluhujú tiež rukopisné záznamy a poznámky košického historika Lajosa Keménya z rokov 1921/24, ako aj kolekcia rukopisov cisárskeho

plukovníka Andora Melczera. Popri klasických knižných dokumentoch uchováva fond aj rôzne mapy, elektronické dokumenty, drobné tlače, plagáty, letáky, pohľadnice a fotografie s tematikou Košíc a regiónu. Čitatelia majú v študovni k dispozícii počítače s prístupom na internet. Regionálne oddelenie je tiež dejiskom organizovania rôznych prednášok a menších výstav zameraných prevažne na históriu košického regiónu.

 Je boj proti priemernej literatúre oprávnený? Z hľadiska obyčajného požičiavania áno, pretože je rozhodne idiotské, ak nosí knihovník v požičovni z regálov často celé hodiny samé priemerné knihy...Naozaj stojí zamyslieť sa nad tým, či má byť verejná knižnica skladiskom dobrých kníh + požičovňou všelijakého polobraku.  Niektorí moderní autori nahrádzajú nedostatok tvorčej fantázie obyčajnou kombináciou... Sú autori, ktorí nevedia, že slová sú hodnoty a sloh tiež. Najmä sloh, vytvorený samým ozdobným epitetonom, je prosto neznesiteľný a nemilý (Plno vzorov možno nájsť v českej ženskej literatúre).  Hlavnými požiadavkami správneho čítania sú: rozširovať neustále zásobu slov, naučiť sa skutočne „čítať“, rozumieť slohu, zmocniť sa myšlienok z kníh! Každá z týchto požiadaviek je rovnako dôležitá, má rovnakú hodnotu.  Knihy sú mŕtvym materiálom, pokiaľ v nás neožijú. Je potrebné hľadať v nich svoju vlastnú „transfiguráciu“. Knihy sú mŕtvym materiálom, dokiaľ v nás nezasejú niečo, čo v nás vzklíči a prinesie určitý úžitok nášmu okoliu. Jiří Mahen : Knížka o čtení praktickém, Brno 1924

22


Spomedzi obrovského množstva kníh, ktoré boli v ostatných desaťročiach vydané, je len veľmi ťažké vybrať jednu alebo dve, ktoré by človek odporučil niekomu inému. Preto som sa rozhodol, že si vyberiem knihy tri. Samozrejme, mohlo by ich byť omnoho viac, ale na niekoľko riadkov sa toho veľa nezmestí. Prvou knihou, ktorú by som dal do pozornosti, je odborná práca Eugena Paulinyho Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. Napriek odstrašujúcemu označeniu „odborná“ je štýl knihy pútavý, takmer esejistický, doplnený množstvom dobových dokumentov v staroslovienčine, gréčtine, latinčine, ale aj v ich slovenskom preklade. Jedinou nevýhodou tejto knihy je, že vyšla v roku 1964. Pri príležitosti 100. výročia narodenia E. Paulinyho sa však vydavateľstvo Perfekt rozhodlo vydať reprint publikácie, s úpravami a doplneniami Pavla Žiga a štúdiou Matúša Kučeru. Prednosťou diela, ktoré v roku 2012 vyšlo pod názvom Na písme zostalo, je okrem dostupnosti aj nový obrazový materiál - unikátne fotografie Cividalského evanjeliára a faksimile ďalších písaných staroslovienskych pamiatok. Druhá kniha, ktorú by som rád odporučil, je výber z poézie a listov Michelangela Buonarrotiho. Požár smyslů je zbierka, ktorá čitateľovi Michelangela predstaví nielen ako geniálneho sochára a maliara, ale aj ako nadaného básnika a rozorvaného človeka. V jeho sonetoch sa skrýva množstvo nehy a nenaplnenej lásky. Listy zas prezrádzajú pohnutý vzťah k vlastnej rodine, ktorá sa na Michelangelovej sláve a bohatstve často priživovala. Tretí text, ktorý ma oslovil a preto by som ho ponúkol aj iným, patrí do úplne odlišného literárneho súdka. Je to román Neila Gaimana Americkí bohovia. Napriek tomu, že žáner fantasy, do ktorého je táto kniha zaraďovaná, býva nezriedka označovaný ako málo hodnotná literatúra, ba až gýč, v prípade Gaimanových diel takéto hodnotenie neplatí. Podľa môjho názoru Americkí bohovia dokážu nadchnúť i veľmi náročného čitateľa. Dokonca by sa dalo povedať, že si náročného čitateľa priam vyžadujú. Množstvo literárnych a intertextuálnych odkazov, znalosť dejín a svetových relígií robia z tejto knihy nielen pútavú, ale aj intelektuálne zábavnú lektúru. K týmto spomínaným knihám by som samozrejme mohol pridať stovky ďalších, no zdalo sa mi, že práve tieto tri nie sú slovenskému čitateľovi príliš známe. Zaslúžia si však, aby sa o nich vedelo. 23


V

ýnimočne inšpiratívny príbeh sa odohral na Empire Road a ďalších uliciach Johannesburgu, kde známy juhoafrický režisér a kameraman Tebogo Malope objavil „zvláštneho“ milovníka kníh. Tebogo Malope z  Južnej Afriky, „zavesil“ na internet video s človekom, o ktorom by nikto nepovedal, že je milovníkom kníh. Ide totiž o 24-ročného bezdomovca Philaniho, ktorého životný osud pozná verejnosť aj pod názvom „Knihomoľ na dlažbe“. Video s jeho príbehom sa priam pandemicky šírilo po celom svete. Philani má rád knihy a rozhodol sa ich radšej recenzovať a predávať ako ostať pri žobraní. Ukazuje sa stále v iných uliciach Johannesburgu s kopou rôznych titulov, ktoré na požiadanie zhodnotí a okrem nich aj ich autorov či vydavateľov. "Doposiaľ prečítal všetky knihy vo svojej zbierke a stále ich hľadá viac a viac," prezradil Tebogo. „Následne niektoré z kníh predáva, aby zarobil nejaké peniaze pre seba a svojich priateľov, ktorí tak ako on žijú na ulici. Je ohromným príkladom vášne ku knihám a môže byť vynikajúcim vzorom aj pre mladých ľudí.“ Philani tvrdí, že

čítanie nie je nebezpečné a neexistuje nijaké poznanie, ktoré by bolo škodlivé. Vyzdvihuje účinky čítania a pripomína nám, ako kniha dokáže zlepšiť život nielen detí alebo dô-

NETRADIČNÝ KNIHOMOĽ

Foto: www.youtube.com

chodcov, ale každého človeka. Vodiči, ktorí inokedy nevšímavo prešli okolo Philaniho sa teraz pri ňom vďaka Tebogovmu videu zastavia, aby sa porozprávali. Philaniho obľúbeným autorom je očividne John Grisham, pretože ako hovorí "poukazuje na sociálnu spravodlivosť a je to jedna z vecí, ktorá tomuto svetu chýba." Philani si začal vážiť knihy, keď sa mu podarilo vymaniť z drogovej závislosti vďaka čítaniu motivačnej literatúry. http://www.sapeople.com/2013/11/29/thepavement-bookworm-south-africa-509/

24


T

ento rok bude v amerických knižniciach v rámci letných čitateľských stretnutí horúcou témou veda. A práve knižnice, ktoré sa do týchto aktivít plánujú zapojiť, môžu pri ich realizácii využiť aj najnovšie trendy - LEGO a robotiku. Programy s touto myšlienkou sú populárne už v mnohých knižniciach, kde sa nimi inšpirujú ďalší knihovníci. Amy, knihovníčka v Missouri, uverejnila na svojom blogu článok, v ktorom približuje, ako postupovať pri otvorení LEGO klubu v knižnici. Amy odporúča, aby knižnica, ak ešte nemá Lego kocky, investovala do prvotného nákupu minimálne 250 – 300 amerických dolárov (pričom

 LEGO V KNIKŽNICI

Foto: http://en.wikipedia.org

knižnica, v ktorej pracuje už nakúpila kocky za 750 $). Pripomína, že vôbec neprekáža, ak kocky budú mať rôzne tvary alebo farby, pretože v konečnom dôsledku sa aj tak pomiešajú. Podľa jej rád by ste sa mali uistiť, či ste si v rámci svojho nákupu zadovážili dostatok veľkých stavebných podkladových tabúľ a hlavne veľké množstvo Lego postavičiek. Pri chýbajúcich financiách môžete vyhlásiť

zbierku kociek tejto populárnej stavebnice. Podľa jej rád sú vhodné pravidelné stretnutia v rovnakom čase a na miestach s dostatočne veľkým priestorom. Pri formovaní klubu je vhodné stanoviť vekovú hranicu jej členov. Niekedy je lepšie rozdeliť Lego program medzi mladšie a staršie deti, aj keď sa môžete stretnúť s istými problémami (napríklad ak o účasť v ňom budú mať záujem súrodenci rôzneho veku, či kamaráti). Každý z programov, ktorý Amy realizuje, je venovaný nejakej téme, pričom na jeho konci sú výtvory členov klubu po celý mesiac vystavené na obdiv všetkým návštevníkom knižnice. Ďalší inovatívny LEGO program sa pravidelne koná v meste Saint Joseph v štáte Michigan. Knižnica Maud Preston Palanske, v spolupráci s miestnymi podnikateľmi, realizuje LEGO súťaž pod názvom „Postavte si mesto podľa seba“, ktorá trvá celý mesiac. Umožňuje miestnym amatérskym staviteľom ukázať svoje výtvory a zručnosti, hostí tvorivé dielne pod názvom "Ako stavať". V rámci jej akcií sa hrá LEGO bingo a súčasťou je aj ukážka tvorby profesionálneho LEGO staviteľa. Knihovníci môžu takéto Lego programy realizovať bez ohľadu na rozpočet knižnice a prostredníctvom nich podporovať kreativitu ich účastníkov. Autorka článku: Katie Boyer http://publiclibrariesonline.org/2014/05/legoprograms-at-the-library/

25


Kristína Farkašová vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU a dva semestre ju študovala aj na pražskej DAMU. Už počas školy začala hrať v Radošinskom naivnom divadle a neskôr aj v legendárnom Činohernom klube v Prahe. Hrala, spievala a tancovala aj v muzikáloch Producenti a Príbeh ulice II, moderovala televízne relácie Cestoviny, Legendy popu, Postav dom, zasaď strom. Účinkovala v seriáloch Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade, Rádio Fresh, Zlomok sekundy, Hod svišťom, Nevinní. Mohli ste ju vidieť vo filmoch Poslední plavky; Olé, zápražka; Dlhá cesta domov; Obzri sa včas a Pouta. Za Kláru v Poutach bola nominovaná na Českého Leva za najlepší ženský výkon v hlavnej postave. Kristína sa venuje aj písaniu blogov, stand up comedy Silné reči a moderovaniu.

Foto k článku: Martin Haburaj

ČÍTANIE JE VEĽMI, VEĽMI DÔLEŽITÉ

 Ak sa povie slovo knihovník,

čo sa Vám vybaví v mysli? Viete mi opísať Vašu vizuálnu predstavu? Knihovník je šarmantný, pekne rozpráva, vie uvariť kávu a vonia knihami. A všetky ich prečítal. Knihy berie do rúk s úctou a jemne, predtým než knižku otvorí, tak po nej jemne prejde prstami. Keď ju otvorí, privonia si k nej. A keď ju číta, usmieva sa. Knihovník sa o knižky stará a knižky sa starajú o neho. Vie o 

26


všetkých knižkách a keď náhodou nejakú nečítal, tak si o nej nechá porozprávať a teší sa z toho. Knihovník musí byť človek s vysokou emočnou inteligenciou, vkusom a zodpovednosťou. Taký človek, že keď ho vidíte s knihou v ruke, chcete si ju hneď prečítať.

som bola tak fatálne zamilovaná do divadla, že som trávila v knižnici divadelného ústavu každý druhý deň a odnášala si odtiaľ vždy plný ruksak. Momentálne knižnice nenavštevujem. Ak sa mi knižka páči, chcem, aby bola navždy moja.

 Kúpili ste si nejakú knihu iba preto,

písanému slovu. Aký druh textu je Vám najbližší?

 Dozvedel som sa, že máte blízko k

lebo dobre vyzerala? Teda skôr ako kus nábytku, či estetický doplnok?

 Najbližšie sú mi krátke formy. Pí-

 Áno, niekoľko. Napríklad O melóno-

šem predovšetkým blogy, o ktorých si dovolím tvrdiť, že sú vtipné. Momentálne je mojou hlavnou témou materstvo. Nájdete ich na kolacova.blogspot.com Momentálne krátke formy uznávam aj ako čitateľka. Na dlhý román nemám čas a zrejme by som pri ňom aj zaspala. Nič voči autorom dlhých diel..., ale nejaká som posledný rok nevyspatá :)

vom cukre. Samozrejme, tam je aj famózny obsah, ale chodím sa na ňu len tak pozerať. Alebo knižka o scénografovi Alešovi Votavovi - tá mi svieti v knižnici. Také veľké "VOTAVA". A potom rozprávkové knižky. Tie sú úžasné v tom, že si ich môžete buď čítať, alebo sa na ne len dívať a príbeh vám funguje v hlave sám od seba. Napríklad, v kúpeľni v poličke mám útlu knižôčku krátkych Čechovových poviedok O láske. Neviem, prečo som ju tam dala, ale musí tam byť. Každé ráno sa na ňu pozriem a urobí mi to radosť.

 Nedávno ste oslávili prvé narode-

niny svojich dcér. Možno je na túto otázku priskoro, ale je nejaká kniha, ktorú by podľa Vás určite mali prečítať?

 Je ich strašne veľa. Ja aj môj muž

Predpokladám,

že máte osobnú skúsenosť s knižnicami a ich službami. Zaujíma ma aká je?

sme do našej spoločnej domácnosti priniesli neskutočné množstvo detských kníh. Takých tých klasických, krásnych, poctivých. Veľmi si prajem, aby Ela a Matilda veľa čítali. Dnes je to veľmi nemoderné a mladí ľudia čítajú len ojedinele. Čítanie je veľmi, veľmi dôležité pre rozvoj fantázie, na tréning sústredenosti, na vnímanie príbehu... na neskutočne veľa vecí. Mám rada aj vtipnú literatúru, takže určite im budem pchať pod nos Roalda Dahla. Napríklad.

V istom období som trávila veľmi

veľa času v knižniciach. Začalo to na základnej škole. Na strednej škole

Za rozhovor srdečne ďakuje Ján Šimko 27


PREDSTAVUJEME MIRA MACKA Miro Macko - Alena Zavocka Košice

V

sedemdesiatomdeviatom mi dali v Lučenci meno; v osemdesiatych rokoch s mojim dedom v lese nenachádzame hríby, ale zabudnutý tank s unudenými, pofajčievajúcimi ruskými vojakmi; náš prvý farebný televízor začal horieť; na jeseň v osemdesiatomdeviatom ostro sledujeme telku, dovezenú z Nemecka, v devätdesiatomôsmom si nepamätám stužkovú; v dvetisícprvom, čo je rok po konci sveta, dávam s vízami prvý krát niekoľkoročné zbohom krajine, aby som šiel mozole drieť do Británie; od dvetisícdeviateho návrat, doteraz trvajúca zastávka v Košiciach; v dvetisícdesiatom sa nám narodil syn; od druhého konca sveta už prešli dva roky a v našej krajine sa stále nič nezmenilo. Pracoval som, pracujem a vyzerá to tak, že aj budem... Iné pracovné skúsenosti okrem týchto nemám: podnikateľ, predavač výpočtovej techniky, skladník, všestranný pracovník v českom vydavateľstve, predavač v kníhkupectve, správca sídla, údržbár v galvanizérke, sieťový inžinier... Keď neviem, kde mi hlava stojí, nachádzam ju na najnevhodnejších miestach...

 Kedy si objavil, že dokážeš ukladať slová vedľa seba tak, že výsledok možno nazvať literatúrou?  Keď ma pochytil básnický ošiaľ v dru-

 Ako som naznačil, zhruba od nejakého roku 1995/6 som písal poéziu a poéziu v próze. Sem tam sa niekde niečo časopisecky zverejnilo. Vyšli dve klubové zbierky Lučeneckého literárneho klubu. Neskôr okolo roku 99 som prešiel na prózu, vyhovovala mi viac, odcestoval som z krajiny a krátko nato prišla tvorivá kríza. V tom čase som menej čítal a skoro vôbec nepísal pár rokov. Čo je zvláštne, nevadilo mi to. Mal som iné tvorivé záujmy. Od minulého roku sa znova rozpisujem ako poctivý grafoman. Napodobňovať nenapodobňujem, okrem seba.

hom ročníku na strednej. Nedal som sa zastaviť. Písal som po nociach, niekedy až do štvrtej rána. Cez deň som dospával na vyučovacích hodinách. Okrem nemčiny. Na tých hodinách som písal tiež. Preto z nej nič neviem. Na angličtine sa však nedalo. Tieto moje pisárske aktivity si všimol profesor.

 Akými štádiami si prešiel v súvislosti s vlastnou literárnou tvorbou? Mám na mysli fázy písania, nepísania, čítania, vstrebávania, napodobňovania, zavrhovania, debatovania ...

 Tvoje texty sa vyznačujú entropickosťou. Máš rád, ak veci nie sú celkom jasné? Aj mimo textu? 28


 Práve naopak. Podľa mňa je v textoch

mnou tentoraz zacestuje čerstvý slovenský preklad zbierky poviedok od Etgara Kereta Sedem dobrých rokov. Nech si aj ona urobí výlet. Najradšej oddychujem pri neoddychovej.

všetko celkom jasné a mimo nich nie je jasné vôbec nič. Beriem to ako fakt.

 O čom píšeš?  Píšem kuchárske príbehy. Ako očami

 Akí sú tvoji obľúbení autori? Čo na ich štýle písania najviac obdivuješ?  Obľúbených autorov mám viac. Zo

krájať cibuľu. Ako sa porezať a pritom smiať. Ako si polievku nechcene osladiť. Ako si do rozpáleného oleja naliať vodu. Ako prežiť provizórium nebytia bytím. Nemôžem povedať, že by som mal momentálne nejakú ústrednú tému. Moje poviedky sú fiktívne, reálne postavy v mojom okolí odmyslené, spája ich azda len všadeprítomná absurdita, pominuteľnosť, slobodná možnosť voľby a niekedy v náznakoch aj kritika súčasnosti. Trochu inak to však bude s rozpísanou novelou.

slovenských som sadol na lep Rankovovi, Tatarkovi, Vadasovi, Klimáčekovi, Slobodovi, Mitanovi, Krištúfekovi, občas aj Ballovi. Čo sa týka zahraničných, tak u Rushdieho (možno aj Grassa) sa mi páči svojrázny humor a to, ako dokáže vykresliť postavy, prostredie, zaznamenávať. V prózach od Čechova zasa ľahkosť, akou sú napísané. Pre mňa novým objavom je jeden z najuznávanejších svetových poviedkarov, už spomenutý Etgar Keret. Tu poviem azda len jedno, dokáže vtiahnuť čitateľa do deja aj banálnymi vecami. Darmo, kto vie, ten vie. No najradšej mám Jamesa Joycea a jeho oddychovú knihu Ulysses. Neviem však, či na jeho štýle v tejto knihe obdivujem jednoduchosť príbehu alebo úžasnú strohosť opisov. Práve sa ju chystám prečítať znovu.

 Sú témy, o ktorých by si nikdy nepísal? Prečo?  Historické, politické ... a nikdy nenapíšem o hríboch a hubách. Nerád by som otrávil čitateľov.

 Ide leto. Aké knihy si berieš na dovolenku? Čítaš vôbec oddychovú literatúru?  Na dovolenku si vždy beriem nejaké knihy, aby som si ich napokon zakaždým prečítal doma v pohodlí. Zrejme si so

NAŠEPKÁVAČ Miro Macko

V

neveľkej triede sme netrpezlivo čakali na príchod učiteľa. V mladosti si zrejme zaumienil oddávať sa všetkému germánskemu, ale nemčina mu nešla. To sa však nedá povedať o dôslednom zastrihávaní fúzov, čo doviedol takmer do dokonalosti. Ponad lavice medzitým lietali bezpilotné papierové lietadlá, šunka medzi krajcami chleba, peračník, kohosi topánka. Guľôčkovým čínskym perom som sa zatiaľ snažil zanechať odkaz ďalším generáciám žiakov. Školská lavica bola nepoddajná. Hrot pera prestal zanechávať modrú stopu. Pritlačil som. Po chvíli mi rozsnežené kúsky odlupujúcej béžovej farby zdobili tesilové nohavice. Nestopili sa, nevsiakli. Kým som ich stihol oprášiť, prisadol si. Stroho: 29


- Čau. Sadnem si k tebe. - Čau. Už sedíš. - Na jazyku som však mal čosi iné. Onú žltú Bonparu, ovocný cukrík nasladkastej chuti som nevdojak prehltol. Milan nebol žiadny upravený fešák. Ale biť sa veru vedel. Neboli sme z tej istej dediny, ani z toho istého domu, preto keď raz na slovenčine spomenul pri opise svojej izby umývadlo vedľa postele, podozrieval som ho, že spáva na nemocničnom lôžku. No ono to bolo inak. V detskej izbe mal príslušenstvo kúpeľne. Neskôr, počas opatrného výskumu vysvitlo, že to nebolo umývadlo, ale napájadlo pre kravu či koňa. Odhliadnuc od jeho výzoru : - A vari ty máš posteľ vedľa kravy? Nie, jeho preonačená izba je vraj pozostatkom niekdejšej maštale. - Ale to je fajn, - povedal som mu. - Aj ten, ktorého neskôr pribili na kríž započal neľahkú kariéru sebaobety pri slame. Milan toho veľa nenahovoril, ak súvisle komunikoval, tak jedine keď maľoval päsťami na plátnotvárach žiakov. Bol v tom taký dobrý, že by si tiež aspoň raz zaslúžil odrezať ucho. Taký náš malý Gogh. - To si ty? - Z môjho rozkroku sa upriamil na povrch stola a obkreslil ukazovákom rytinu. - Áno, pred chvíľou. Nešlo to ľahko, - odvetil som s vedomým, že béžové syntetické vločky v rozkroku nezapriem. Obhryzeným špinavým nechtom sa pošpáral nad spánkom. – A to akože, čo si tam? - A ja viem? Všetko dokopy, možno plynutie času a toto tu je komín rozpadnutej fiľakovskej tehelne a toto tu Tádž Mahal, - ukázal som na kupolu - mauzóleum, žene ho dal postaviť veľký mogul Šáhdžahán, žena sa volala Mumtáz Mahal, Ardžumand Banu Begumber. Milan prudko zodvihol hlavu a pozrel na mňa takým zvláštne vyplašeným pohľadom od napájadla, akoby k nemu práve niekto pribehol spoza chvosta, len len že nekopol zadnými kopytami. - Neviem, o čom tu trepeš, ale viem, že fiľakovský komín by sa žiadnej Bubububenger nepáčil. To si tam rovno mohol vyryť pri jeho koreni veľké vajčiská. Alebo ... V tom sa zjavil Ivan. Vzájomne stratený svojim rodičom. Beznádejný prípad. Trikrát prepadol, raz vynechal. Jediný dôvod, prečo nenavštevoval špeciálnu školu, bola jeho mama. Tá učila na našej a keď neučila, tak pila, potom pila aj učila naraz. Ľudia dokážu robiť veľa činností súčasne. - Ahoj! Sadnem si k vám! – vzrušene nám oznámil. Priniesol si stoličku a vtesnal sa medzi nás. Učiteľ stále neprichádzal. Ivanov taliansky nos, priveľmi vysunutý predkus, aj zamastené vlasy, ladiace s vychudnutou vyrážkovou tvárou ho v budúcnosti predurčovali k neľahkému boju o nežné pohlavie. Pokiaľ ho práve nelákalo masturbovať na hodinách, čítal si akýsi magazín satelitných programov, kde si podčiarkoval filmy, čo nevidel a musí ešte vidieť. Mal v tom systém. Čiarky sa líšili farbou. Červenou porno, modrou erotické, čiernou akčné filmy. Učiť sa nemusel. Nikdy neodpovedal. Nedostal známku z písomky. Už neprepadne. Tentoraz úspešne ukončí zá30


kladnú školu. Dnes je zrejme vo svojej koži. Líca má teraz pekné, biele. Niekedy ich nemá. Občas si ho z hodiny na päť minút vypýta mama učiteľka a keď sa potom vráti späť na vyučovaciu hodinu, minimálne jedno líce má červené. Pečiatka piatich prstov. - No čo je? - Nikomu z nás konkrétne nesmeruje otázku. Preto zostávame ticho. Zanedlho si všimne béžové vločky v mojom rozkroku. Z aktovky vytiahne pomôcku na hodinu nemčiny, tridsať centimetrové pravítko a drgne do mňa ľavým plecom. Jedným koncom pravítka mieri kamsi k neónovej lampe, druhý si oprie o svoj rázporok a vytvorenou dierkou v pravej dlani začne tancovať hore dole. Čierne, sotva viditeľné číslice od nula po tridsať striedavo miznú. - Ehm, Honil si si? – Pritom sa zarehlí. O chvíľu si vytiahne z aktovky pomôcku druhú, dôverne známu, tou sa orientuje v čase dní, týždňov, mesiacov... a začne podčiarkovať akési podivné názvy filmov. Ako vždy, začína červenou. Konečne sa roztvorili dvere a germánsky fúzač s knihami pod pazuchou zavelil: - Všetci na miesta ! Nastalo ticho. Každý sa zo svojho miesta poobzeral vôkol seba, no nik sa ani nepohol. Po chvíli sa opravil: Ticho! Mucha nehybne zostala visieť v priestore. Z toho ticha sa už väčšie ticho spraviť ani nedalo. V tom sa všetci rozosmiali, až na jedného, ten sústredene práve podčiarkol: Štvrtok, 00:35 Dierobijec ti ju vyplieska . Neutíchajúco bzučiaca neónová lampa nad našou lavicou blikala v dávkovom rytme samopalu kalašnikov. Ten som prvý raz videl, keď z neho strieľal policajt ponad žiakov, potom riaditeľ. Bola to strašná skúsenosť, pričupené dievčatá kričali, chlapci si reflexívne zapchávali uši, mne v nich potom pol dňa pískalo. - Ruky hore! - zareval ozbrojenec v uniforme, to ostatné nevysloviteľné vysvetlil vyprázdňujúci sa zásobník. Netuším, čo týmito školskými aktivitami sledoval pedagogický personál, všetky tie podivné výlety v prírode, vždy na rovnakom mieste, streľba, opekačka, nakopávanie futbalovej lopty. Najlepší však býval samičí tanec, ono kontaktné zápasenie s dievčatami v teplákoch. Najšťastnejšie tváre, tuším, mali príslušníci zboru. Tí síce tepláky nemali, no mohli nám v tento deň príjemných povinností, miesto obchôdzok vo svojom revíri, demonštrovať, ako dvadsiatimi projektilmi ľahko zneškodniť nepriateľa poriadku alebo, v prípade hasičov, ako nepodpáliť dom, les, a aj seba. - Chlapci a dievčatá, nikdy nezaspite s cigaretou v posteli, mohla by byť vašou poslednou, zapamätajte si to! Keď prednáška skončila, pozbierali nábojnice, hasič zroloval hadicu, rozzipsoval si bundu, oprel sa v suchej tráve o pneumatiku hasičského auta a zapálil si. Policajt sa nenechal prehovárať a vhodil do seba poldecák, riaditeľ mu ešte dolial. - Šmeterling! - skríkla Andi . Ivan zodvihol prudko sprítomnenú hlavu, červený hrot vtedy nekontrolovane podčiarkol 01:15 Ornitológ na cestách, učiteľ sa zahľadel do triedy ponad horný rámik okuliarov, Marte sa rozjasnila tvár, - Vidlochvost, chyťte ho ! - Nechajte ho, zožere ho neónka! - výkrik z lavice medzi mnou a Milanom.

31


- Bude neónový, celý, žltočierny chuj ! - dokončil hlasnú myšlienku Ivan. Jeho nesústredená ruka medzitým mimovoľne podčiarkla: 23:55 Čierne diery Vesmír okolo nás. - Sajzoštil ! - nevinná dlaň germánskeho fúzača tresla po stole. Zaraz sme všetci, upriamení k čiernej tabuli, hrdiacej sa akousi nemeckou vetou, sledovali opuch germánskej pravačky. Hodina prebiehala ďalej podľa učebných osnov. Ivan si naďalej podčiarkoval, neuvedomujúc si, že sa aj čo to dozvie o vtáctve či čiernych dierach. Nebol už žiadny odkaz, aký by som chcel zanechať budúcim generáciám žiakov, preto som na lavicu už nič nenačmáral, nevyryl. Najmä ak na konci školského roka budeme musieť opäť vyhladiť ich povrch brúsnymi papiermi, aby ich školník mohol počas letných prázdnin ponatierať. Školník je v škole aj po škole. Televízny divák medzi mnou a Milanom si pretrel oči, červené žilky mu ozdobili beľmá, keď zazíval, museli sme sa pridať. Telo to tak chcelo. Hodina je nudná. Opony divákových očí sa na chvíľu zatiahli. Poza Ivanov chrbát som štuchol do Milana a podal mu malý inštruktážny papierik. Po prečítaní si ho vsunul do priúzkeho vrecka. Príručné pravdy. Driemajúceho sme zľahka chytili za ramená z oboch strán. Sugestívnym pokľudným hlasom: - Ivan, - zašeptal som zprava, - Ivan, - s nepatrným oneskorením povedal Milan zľava, striedajúc sme pokračovali - Ivan, toto tu, to nie je naozaj, sníva sa ti to, sníva, ty môžeš čokoľvek, čo len chceš, kedykoľvek môžeš, zažmurkať, prebudiť sa, ale na čo, snívaj ďalej, sprav niečo, presvedč sa, aký je tento sen, nemusíš tu, ani tam sedieť, môžeš vstať, môžeš, čokoľvek, čo len ... Znezrady nás Ivanove prudké paže od seba odstrčili, povstal, zahľadel sa novými očami kamsi skrze učiteľa až za triednu tabuľu, možno do školskej záhradky, medzi mrkvu a kaleráb. V tom sa mu oddelila horná pera od spodnej a z brucha zareval: - Zbohom! - zamával fúzačovi, -idem preč! - odsotil najbližšie stoličky, vyskočil na lavicu, naposledy sa zahľadel do triedy, a už ho nebolo. Viac vyplašený, než prekvapený Milan si vymenil pohľad so mnou aj onemeným fúzačom. Z útrob školy bolo počuť vreskot, búchanie dverí a prenikavé kvílenie odbehnutého onanistu. - Za ním, rýchlo! - na nič viac sa fúzatý nezmohol. S Milanom sme vybehli na najvyššie poschodie, šli sme po stopách poroztváraných dverí na triedach. O poschodie nižšie sa zneistený pedagogický personál zhlukol uprostred dlhočiznej chodby. Odkiaľsi zdola sa vyštverali ozveny. Strčil som do Milana, - Zborovňa, rýchlo ! - on vzápätí kontroval, - Riaditeľňa ! s obavami som dodal, - do boha, ja len dúfam, že nikoho nezabije, keď sa mu to už sníva! Na prízemí bolo ticho, počuli sme len vlastný dych a divý tlkot krvnej pumpy, žiadne roztvorené dvere, porozhadzované časti školského inventáru, podozrivý kľud . - Kam sa doriti schoval? - Milan nazrel pod schodisko. 32


- Schoval? Však už na druhom poschodí trepotal krídlami, čo si zabudol ? Vraj vie lietať, že odletí ... to hovorili v šiestej A. V tom sme sa súčasne strhli smerom k oknám, všetky poctivo pozatvárané, vydýchli sme si do okamihu, kým som neskonštatoval, - Už možno vyletel, inde sme okná predsa nekontrolovali. Veľká, rozrastená palma povedľa riaditeľne sa nepatrne zatriasla. Spoza nej sa k nám nevoľnými krokmi, šúchajúc, začal približovať Ivan s nohavicami spustenými až celkom dole po členky. Medzi nohami sa mu hompáľalo pravítko, cez ovisnuté rameno mal prehodenú fialovú kabelku, po začervenaných lícach mu od čela stekali kropaje potu a v očiach pomyselné nezastaviteľné kružidlá. - NO, DO, RITI ! Rýchlo ho chyťme ! Popohnal som Milana. - Ivan, Ivan, počuješ nás? , počuješ, dobre, pokýv hlavou, ak áno, dobre, dobre, počúvaj ... * * * Učiť sa nemusel. Nikdy neodpovedal. Nedostal známku z písomky. Už neprepadne. Tentoraz úspešne ukončí základnú školu. Dnes je zrejme vo svojej koži. Líca má teraz pekné biele. Niekedy ich nemá. Občas si ho z hodiny na päť minút vypýta mama učiteľka a keď sa potom vráti späť na vyučovaciu hodinu, minimálne jedno líce má červené. Pečiatka piatich prstov.

V ROKU 1924

* * * Od detstva sa človek formuje absurdnými zážitkami. Teraz, v dospelosti, keď si tu tak ležím vedľa svojej ženy, lebo len svoja môže byť, a spomínam na Ivana, až sa jednému veriť nechce a dvom už vôbec nie. Medzitým sa jej prehrabnem vo vlasoch, ona sa pretočí nabok, prichýlim sa, ale len jemne, tak ako kedysi na školskom výlete, či počas letných prázdnin u starých rodičov, tance dvoch pohlaví v teplákoch, čím tenších, tým lepších, šeptom, prisuň sa, odzadu, nechám si prikázať, na hrudi zatým pocítim jemné pošteklenie. Tieto hry sa už nikdy nebudú hrať ako kedysi. Mužnými prstami jej vystúpim šijou, prevráti sa horeznačky, s privrátenou tvárou, pokľudne sa mi zahľadí tými čiernymi ... V tom som pocítil chladivé fúknutie do tváre, zažmurkal, videl som ju nejasne, odkiaľsi privial hlas: ,,Bol to len sen. Keď lúsknem prstami, otvoríš oči a na všetko zabudneš. Päť, štyri, tri, dva, …” Nikdy som sa neprebral.

 Kto vraj dáva druhému darom knihu, dáva vraj viac ako peniaze, chlieb a prácu: dáva radosť, pokoj a nádej. Lessing hovoril, že svet sám neurobí z človeka dokonalého tvora, to urobí až čítanie najlepších spisovateľov. Jiří Mahen : Knížka o čtení praktickém, Brno 1924

33


 Regionálne knižnice Košického samosprávneho kraja opäť raz hostili čitateľsky atraktívneho slovenského prozaika a dramatika Jozefa Banáša. Čitateľom a návštevníkom besied predstavil svoju knihu Kód 1 s podtitulom Tajomstvo zázraku. Turné začal v Zemplínskej knižnici v Trebišove (11. marca), deň na to sa stretol so svojimi priaznivcami v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach a napokon v piatok 14. marca 2014 predstavil svoju tvorbu vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach.  Stalo sa tradíciou, že košickí knihovníci sa v najvyťaženejšom období roka, v Týždni slovenských knižníc, stretnú a zmerajú si sily. Nesúťažia v katalogizovaní, rešeršovaní, organizovaní podujatí, či poskytovaní informácií..., ale v bowlingu. Tentoraz sa Bowlingový turnaj knižníc uskutočnil 3. apríla 2014 a o titul najlepšej sa uchádzalo šesť družstiev. Vysoká koncentrácia knihovníčok a knihovníkov pri netradičnom športe bola zárukou dobrej zábavy, ktorá vyvrcholila ocenením každého. Putovný pohár Krajskej pobočky Spolku slovenských knihovníkov a knižníc získal tím Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach. Najlepším hráčom s počtom bodov 115 sa stal pán Ing. Miloslav Konečný z Univerzitnej knižnice UPJŠ. Poradie jednotlivých knižníc s počtom bodov: 1. Univerzitná knižnica TUKE - 553 bodov 2. Univerzitná knižnica UPJŠ - 527 bodov 3. Knižnica UVLF v Košiciach - 509 bodov 4. Knižnica pre mládež mesta Košice - 486 bodov 5. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach - 446 bodov 6. Štátna vedecká knižnica Košice - 427 bodov  22. mája 2014 sa konala, vo Verejnej knižnici Jána Bocatia, pracovná porada riaditeľov a metodikov regionálnych knižníc Košického samosprávneho kraja za účasti zástupcov Oddelenia pre rozvoj knižničného systému Slovenskej národnej knižnice a Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja. Porada mala niekoľko 34


bodov. V úvodnej prezentácii bola zhrnutá činnosť verejných knižníc v Slovenskej republike za rok 2013 spojená s činnosťou regionálnych knižníc v Košickom samosprávnom kraji. Boli prezentované dosiahnuté výsledky vyplývajúce zo Štandardizácie regionálnych knižníc nášho kraja. Zástupcovia SNK informovali o uskutočnených i pripravovaných aktivitách v roku 2014. Záverečným bodom porady bola diskusia o aktuálnych problémoch knižníc a knihovníctva v kraji a na Slovensku. Zápisnicu z porady nájdete na internetovej stránke http://www.snk.sk/?porady  Pod záštitou Linky detskej istoty pri SV UNICEF sa 4. júna 2014 uskutočnil už v poradí 7. ročník detského čitateľského maratónu, ktorý sa realizoval na rôznych miestach po celej Slovenskej republike. Čitateľský rekord bol prekonaný, pretože sa akcie pod názvom ČÍTAJME SI... 2014 zúčastnilo viac ako 37 tisíc mladých čítajúcich nadšencov. K jeho prekonaniu prispeli aj knižnice v Michalovciach (430 detí), Trebišove, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach (124 detí) a Valalikoch (340 detí).  Letné osvieženie v podobe Braňa Deáka pripravila pre svojich návštevníkov dňa 19. 6. 2014 o 16.00 hod. Zemplínska knižnica G. Zvonického v Michalovciach. Vzácneho hosťa privítala riaditeľka knižnice Alena Vasiľová. Debatovalo sa nielen o knihe Chute a vône života, ktorá mu práve vyšla, ale herec a spisovateľ Braňo Deák nám porozprával o svojich záľubách, divadle a natáčaní seriálov. Podujatie bolo spojené s autogramiádou. Zúčastnilo sa ho 50 návštevníkov.  Čitatelia autora a publicistu Romana Bednára, ktorý od roku 2006 už viac nepublikuje v SR, ale len v južnej Amerike a Nemecku, si môžu bezplatne prečítať jeho práce, články, komentáre i niektoré jeho nové knihy – vydané v španielčine a preložené do slovenčiny - na webovej stránke: www.romanbednar.com

***

35


Redakcia Knihovníka sa obracia na svojich nádejných prispievateľov, aby svoje príspevky, pokiaľ je možné, zasielali na adresu simko@vkjb.sk Vopred ďakujeme

ISSN: Evid. č. MKSR: Číslo: Vydala:

1337-9356 3621/09 1/2014 Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach

Adresa: Kontakty:

Hlavná 48, 042 61 Košice 055/6223291, www.vkjb.sk, e-mail: vkjb@vkjb.sk, simko@vkjb.sk PhDr. Klára Kernerová Ján Šimko (výkonný redaktor) Ľudmila Katová, Mgr. Alena Zavocka, Mgr. Ivana Tomčíková (MD)

Zodpovedná redaktorka: Redakčná rada:

kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou




Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.