Stromacik 5-2018

Stromáčik utekal lesom ako mu len sily stačili. Chcel čo najrýchlejšie pomôcť plačúcim stromom. Už z diaľky ho spozorovala veverička Janka a hneď jej bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Vydala sa mu teda naproti. „Stromáčik, kam sa tak ženieš?“ spýtala sa ho, keď sa stretli na okraji lúky. „Potrebujem lienky,“ odpovedal stále zadýchaný. „Čože?

A na čo?“ „Vošky napadli jedle. Poradia si s nimi jedine lienky.“ „A ty hovoríš jazykom lienok?“ „Ja predsa poznám všetky jazyky,“ usmial sa Stromáčik sadajúc si do trávy. Potom sa začal jemne prehrabávať medzi lúčnymi rastlinami a neprestal, až pokiaľ nenašiel lienku ukrytú pod kvetom margarétky.