Page 1

STROM

Časopis pre členov a priateľov Stromu života

február/2014 Nepredajné

www.stromzivota.sk


Obsah:

Úvodník TÉMA MESIACA - FARMÁRČENIE......................................1 HISTÓRIA FARMÁRČENIA ................................................1 HISTÓRIA FARMÁRČENIA – STAROVEK AŽ STREDOVEK ...4 HISTÓRIA FARMÁRČENIA – STREDOVEK .........................8 VÝZNAM FARIEM ..........................................................10 MEDZINÁRODNÝ ROK RODINNÝCH FARIEM .................12 CHÉMIA A GMO – ÁNO ČI NIE ...................................14 BIOFARMY A AGROTURISTIKA .....................................18 DROP VEĽKÝ ................................................................20 MODERNÉ TECHNOLÓGIE ............................................24 5 ZAUJÍMAVOSTÍ O FARMÁRČENÍ ................................25 FILM S FARMÁRSKOU TEMATIKOU ..............................26 POKLADY SLOVENSKA - DEVÄŤSTOROČNÁ PERLA HORNEJ NITRY - BOJNICE ..........................................................28 JAZYKOVÉ OKIENKO ....................................................30 HÁDANKY .....................................................................31 VYHLÁSENIE LITERÁRNEJ SÚŤAŽE MOJA VOĽBA ...........34 VYHLÁSENIE SÚŤAŽE SLOVENSKÁ FARMA BUDÚCNOSTI .. .....................................................................................36 BUĎ “EKO” S IVANOM HRIČOVSKÝM ...........................38

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 2/2014, XVI. ročník – február 2014 Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 Bratislava Tel.: 02/55569093 Mobil: 0948 525 885 e-mail: kancelaria@stromzivota.sk Šéfredaktor: Naďa Rázusová Redakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Monika Oravcová, Michal Pjecha, Kamil Štaffa, Martin Weber Grafická úprava: Richard Weber Distribúcia: Strom života Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003 ISSN 1336-2836 Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

2

Ahojte Stromáci, tak už máte za sebou polročné vysvedčenie a aj veľmi kratučké prázdniny. Vonku to síce nevyzerá akoby bola zima, ale ja sa teším aj z tých pár vločiek, ktoré tu u nás v Bratislave spadnú na zem. Ako je to tam u Vás? Chodíte sa sánkovať, lyžovať či korčuľovať alebo ako medvede zaľahnete na zimný spánok a čakáte na jar? Veru potešilo by ma, keby ste mi napísali, ako trávite svoj voľný čas v zime. Ja som bol na návšteve u môjho kamaráta, ktorý chová pár zvierat a pestuje ovocné stromy. Bolo úžasné pozorovať, s akou láskou sa stará o svoju malú farmičku. Odmenou sú mu chutné jablká a oriešky, mlieko a vlastnoručne vyrobený syr. Pravidlom totiž je, že ak prírode dávaš, vráti sa ti to stonásobne. Rozhodol som sa preto, že aj ja sa stanem farmárom alebo pre Vás aspoň niečo o tom farmárčení zistím. Nie je to veru jednoduché a aj farmárčenie muselo prejsť rôznymi zmenami. Ľudia sa ešte stále učia, ako sa zlepšiť v staraní sa o pôdu a o zvieratá. Stále viac ľudí sa chce vrátiť k poľnohospodárstvu, aby boli schopní nasýtiť seba, ale aj ponúknuť svoje výrobky ľuďom z najbližšieho okolia. A tak by to malo byť. Zamysleli ste sa niekedy, ako sa jabĺčko, čo si kúpite, do obchodu dostalo? Či nemuselo k tebe zbytočne letieť lietadlom a kvôli jeho umelo nízkej cene, vytlačilo jabĺčka, ktoré vyrástli u nás? Rok 2014 je podľa OSN Medzinárodným rokom rodinných fariem. Pozrel som sa na to a zistil som, že napriek tomu, že je to namáhavá práca, ľudia, ktorí sa jej venujú, by ju nevymenili. Aj Vy si môžete nájsť svojho farmára a budete vedieť, ako sa pestovalo ovocie, či zelenina, ktoré si u nich kúpite. No a ak Vás moja februárová téma zaujme, môžete začať s farmárčením aj Vy, hoci aj na balkóne. Teším sa na Vás opäť o mesiac.

Váš Stromák


TÉMA MESIACA FARMÁRČENIE

HISTÓRIA FARMÁRČENIA

Každý z nás má mnoho rozličných želaní, záľub a koníčkov. Nič z toho by si však nemohol realizovať, ak by si bol hladný. Potrava však nerastie na pultoch supermarketov, ale rodí sa aj v zemi. Odboru, ktorý sa zaoberá pestovaním rastlín pre potravinársky priemysel sa hovorí poľnohospodárstvo.

Čo je to farma? Je to miesto, na ktorom pestujeme rastliny a chováme zvieratá za účelom potravy. Poznáme malé takzvané rodinné farmy, na ktorých niekedy hospodári iba jeden človek. Hovorovo ich zvykneme nazývať záhrada alebo humno. Poznáme však aj obrovské farmy, na ktorých nájdeme stovky až tisíce kusov zvierat a veľmi rozľahlé plochy určené pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. 1


Kedy vznikla prvá farma na svete? - Pravek Na túto otázku sa nedá úplne presne odpovedať, pretože život človeka je už od pradávna spätý s pôdou. Dá sa však povedať dôvod, prečo človek začal farmárčiť a taktiež vieme povedať, kedy asi začal. Praľudia sa pôvodne živili zberom divoko rastúcich plodín a lovom zvierat, žijúcich v lesoch a na pláňach. Keďže praľudia ešte nevedeli ovplyvniť kde sa čo a koľko urodí alebo koľko zvierat sa narodí, vznikali časté hladomory. Akýkoľvek silnejší výkyv počasia bol pre praľudí, z hľadiska zberačstva a lovu, veľmi kritický. Ak napríklad udrela tuhšia zima, rastliny nevyrástli alebo vyrástli až neskôr. Druhým dôvodom pre vznik farmárčenia bol obmedzený počet dobrých lovísk. Silnejšie skupiny praľudí obsadili miesta, kde sa dobre lovilo

2

alebo kde rástlo veľa rastlín. Slabšie skupiny sa tak museli presunúť do oblastí, kde bolo potravy málo. Tretím dôvodom bola námaha, ktorú museli praľudia na lov a zberanie vynaložiť. Lov trval aj niekoľko dní, pričom v lesoch žilo takisto mnoho zvierat, ktoré boli pre človeka nebezpečné. Ani skupiny zberačov rastlín nemali situáciu jednoduchú. Pozbierané rastliny zväčša dorastajú pomaly. Ak sa skupina niekde usadila, často sa stávalo, že v priebehu krátkej doby nebolo už v okolí čo zbierať. Celá skupina sa tak musela neustále presúvať. Prvé zmienky o farmárčení pochádzajú z doby okolo rokov 10 000 – 12 000 pred našim letopočtom. Nejednalo sa však o pestovanie rastlín, avšak o hľadanie spôsobov, ako uskladniť väčšie množstvá potravín bez toho, aby sa pokazili. Ľudia napríklad zistili, že mäso a rastliny, ktoré sú usušené, vydržia


dlhšie. Človek tak začal odhaľovať vplyv rôznych podmienok na kvalitu a kazenie jedla. Prvé pokusy s cieleným pestovaním plodín a chovaním zvierat sa datujú k roku 9000 pred našim letopočtom. Existujú dokonca dochované dôkazy a zmienky z tejto doby. V kolíske civilizácie – Mezopotámii začali ľudia najskôr chovať mláďatá zvierat, ktoré lovili. V zajatí sa dokázali množiť a tým zabezpečiť prísun potravy pre človeka aj v obdobiach, keď nebolo možné loviť. V Mezopotámii ľudia nechovali zvieratá iba pre mäso. Uvedomili si, že niektoré zvieratá sa dajú použiť na pravidelný prísun mlieka a vajec. Niektoré zvieratá sa zase dali použiť ako pomocníci – vedeli nosiť ťažké náklady a po zapriahnutí vykonávali prácu, na ktorú by bolo treba veľa ľudí a viac času. V rozvoji civilizácie tak dochádza k zlomu, pretože ľudia odrazu nemuseli kočovať za potravou a začali si stavať usadlosti. Na stavby často

využívali drevo a z vyklčovaných lesov vznikali prvé polia. Medzi prvé plodiny, ktoré ľudia siali patrila pšenica. Zaujímavosťou je, že človek tieto plodiny nevyužíval prioritne pre svoju potravu, ale ako potravu pre chované zvieratá a ako rezervu pre prípad nedostatku potravy. Prvé usadlosti a mestá sa veľmi rýchlo rozširovali. Okolo roku 7000 pred našim letopočtom dochádza k rozšíreniu poľnohospodárstva do starovekého Egypta. Rozrastajúce sa mestá umožnili, že ľudia si medzi sebou dokázali vymeniť viac informácií v kratšej dobe. Vo svete sa tak, vďaka poľnohospodárstvu, začali objavovať výraznejšie rozdiely medzi rozvinutými a nerozvinutými oblasťami. V nasledujúcich dvetisíc rokoch došlo k ohromným zmenám v prístupe, systéme a spôsobe poľnohospodárstva. Viac sa o nich dočítaš v ďalšom článku - Starovek.

3


HISTÓRIA FARMÁRČENIA – STAROVEK AŽ STREDOVEK Poľnohospodárstvo v staroveku je oproti praveku ohromne iné. Práve tieto zmeny umožnili vzostup mohutných impérií, akými bol staroveký Egypt, Grécko, Perzia a Rím. Farmári staroveku začali už okolo roku 5000 pred našim letopočtom pracovať na pôde cielene. Uvedomili si, že bohatosť úrody nemusí záležať iba na tom, akú majú pôdu a aké je v danom období počasie. Prvým významným krokom bolo zavedenie zavlažovania. Samozrejme, v staroveku neexistovali trubky a čerpadlá na vodu a ani hadice, z ktorých polievame záhradky a polia dnes. Egyptskí učenci si však uvedomili, že voda, ktorá vždy tečie z vyvýšených miest, sa dá ovládať. Ako? Od rieky Níl začali kopať takzvané zavlažovacie kanály. Je to niečo podobné, ako keď sedíš na brehu jazera, rieky alebo mora a začneš od vody kopať jarček. Ak je jeho ústie vo vode, tá ho veľmi rýchlo zaplní. Môže sa Ti to zdať, ako jasná a jednoduchá vec, no pred 7000 rokmi, keď niektoré civilizácie ešte ani nepoznali koleso, to bol ohromný objav. Zavlažovacie kanály boli dlhé stovky metrov a polia sa tak mohli veľmi rýchlo rozrastať. Druhým krokom bolo obrábanie pôdy. Je pravdepodobné, že keď rozhodím na pole hrsť semiačok, tak sa mi niektoré z nich uchytí a vyrastie. No cieľom poľnohospodárstva je, aby sa mi uchytilo čo najviacej semiačok. Docieliť to môžeme dvoma základnými spôsobmi – obrábaním pôdy a dodávaním živín do nej.

4


V staroveku bolo dodávanie živín do pôdy alebo odborné hnojenie iba veľmi primitívne. No zato obrábacie techniky sa zdokonaľovali zo dňa na deň. Najzákladnejším spôsobom obrábania pôdy bolo oranie pomocou pluhu. Farmári v staroveku používali viacero druhov pluhov, ktoré boli vyrobené z dreva a z kameňa a boli ťahané zvieratami. Pri oraní pluhom sa vytvárajú dlhé brázdy v zemine. Cez tieto brázdy sa do pôdy dostáva vzduch. Pôda sa stáva ľahšia a vzdušnejšia. Rastliny potom môžu lepšie dýchať a ľahšie rásť. Druhým aspektom orania je výmena živín. Na povrchu poľa máme aj po zbere úrody vždy mnoho zbytkov z rastlín – takzvaných rastlinných zvyškov. Tieto sa oraním dostanú do zeme, kde ich pôdne baktérie rozložia a uvoľnia tak živiny z nich späť do pôdy. V pôde nájdeme taktiež mnoho odumretých organizmov – červíky, hraboše a iné. Proces ich rozkladu sa preoraním urýchli a do pôdy sa uvoľní viacej živín. Ďalším prelomovým rokom bol rok 3000 pred našim letopočtom. V tomto období totiž ľudia vynašli koleso a podkovu, dva vynálezy, ktoré výrazne zmenili a zlepšili situáciu farmárov. Koleso (vieš si vôbec predstaviť, ako by náš svet fungoval bez neho?) umožňovalo stavbu rôznych vozov a presun ťažších nákladov na väčšie vzdialenosti. Kone, ktoré ľudia používali na prácu, nemohli vstupovať na niektoré druhy terénov. Pri ťažkej práci si totiž často poranili nohy. Človek tak vymyslel podkovu, ktorú im pribíjal na kopytá. Tie tak boli pevnejšie a kôň mohol dlhšie pracovať bez zranenia, chodilo sa mu lepšie a vďaka podkove získal do krokov aj väčšiu silu.

5


Okolo roku 1000 pred našim letopočtom sa výrazne zdokonaľuje systém skladovania plodín a výrobkov. Pri skladovaní totiž vždy hrozí, že úroda zhnije, alebo že ju napadne nejaká pleseň. Farmári začali používať lepšie silá a sýpky (budovy, kde skladujeme obilie). Mäso sa rôznymi spôsobmi upravovalo – sušilo, solilo, vďaka čomu vydržalo dlhšiu dobu nepokazené. Ďalším impulzom pre rozvoj poľnohospodárstva bolo okolo roku 500 vynájdenie primitívneho čerpadla. To umožnilo čerpať vodu na vyššie a vzdialenejšie miesta. Človek začal využívať aj veterné a vodné mlyny, či už na mletie múky alebo na inú výrobu. Drevené a kamenné poľnohospodárske nástroje nahradili postupne nástroje z kovov (okolo roku 250 pred našim letopočtom sa objavujú napríklad prvé kovové pluhy). Vrchol starovekého poľnohospodárstva predstavovala Rímska ríša zhruba medzi rokmi 50 pred našim letopočtom až 300 nášho letopočtu. Išlo o najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. 150 miliónov ľudí sa rodilo, žilo a umieralo pod znakom rímskej orlice. Hlavné mesto Rím malo v čase svojho najväčšieho rozmachu skoro dva milióny obyvateľov. Rímske légie kontrolovali územie od Británie až po Afriku, od Španielska až po Kaspické more. Obyvatelia a aj armáda spotrebovali denne ohromné množstvo potravy, preto farmári museli hľadať nové spôsoby farmárčenia. Rímania zdokonaľovali železnú výrobu, ktorá umožnila vyrábať pevnejšie a trvácnejšie nástroje. Na území malej Ázie začali taktiež s procesom šľachtenia a kríženia rastlín a zvierat. Jeho cieľom bolo vytvoriť odolnejšie organizmy, ktoré dajú viac potravy. Pádom Rímskeho impéria, v 5. storočí nášho letopočtu, však táto etapa končí. Nastáva doba informačného a vedeckého temna. Cirkev, v snahe získať kontrolu nad ľuďmi, zničila mnoho nadobudnutých poznatkov a prenasledovala mnohých učencov. Týmto nešťastným krokom vrátila celú európsku civilizáciu vo vývoji o stovky rokov späť.

6


7


HISTÓRIA FARMÁRČENIA – STREDOVEK

8


Ranný stredovek so sebou priniesol úpadok vedy a ľudského myslenia. Tento trend sa prejavil aj v poľnohospodárstve v Európe. Živočíšna výroba – chov zvierat sa vrátil o stovky rokov dozadu. Na mnohých miestach sa ľudia tak museli vrátiť k lovu v lesoch. Práca na poli ležala na hlavách veľkého množstva nevoľníkov. Zmeny sa týkali aj rozloženia majetkového vlastníctva pôdy. Pôdu v stredoveku vlastnila cirkev, kráľ alebo bohatí šľachtici. Malí farmári prakticky prestali existovať, všetci museli pracovať na „panskom“. Naproti tomu zažíva zlaté obdobie arabský svet. Ten bol v dobách stredoveku studnicou učenia a múdrosti. Arabskí farmári pochopili systém kríženia zvierat a rastlín a cielene vykonávali takzvanú plemenitbu. Je to proces, kedy krížením rôznych plemien vytváram plemeno nové, s novými vlastnosťami. Zdokonalili postroje pre zvieratá, ktoré tak mohli vykonávať viac práce s menším úsilím. Rozvíja sa taktiež aj systém spracovania potravín. Prvá zmena v Európe nastáva v období 10. až 11. storočia. Objavuje sa striedavé siatie plodín. Na pôde sa každý rok seje niečo iné. Každá rastlina totižto spotrebuje iné živiny. Týmto spôsobom sa docieli, že sa pôda nevyčerpá. Tento systém sa doviedol na vyššiu úroveň v 13. storočí zavedením takzvaného trojpoľného poľnohospodárstva. Pôda sa rozdelila na tri časti. Na jednej sa sialo na jeseň, na druhej na jar a tretia sa celý rok neosievala. Vždy po roku sa tento proces posunul, čiže za tri roky sa nám cyklus opakoval. Vďaka tomu bolo možné dosiahnuť viac úrody. V 13. storočí sa opäť objavujú aj menšie farmy. Ľudia museli stále pracovať na panskom, no ak si to mohli dovoliť, mohli si kúpiť alebo prenajať pôdu sami pre seba. Na nej mohli robiť niektoré dni v týždni, pričom pánovi odvádzali dane alebo časť svojej úrody. V 13. storočí sa taktiež objavuje nový systém hnojenia – na polia sa po zbere úrody vypúšťali zvieratá ako kravy a ovce. Tie spásli zvyšky a z ich trusu vzniklo hnojivo pre pôdu. Až v 14. storočí dosahuje živočíšna výroba úrovne spred 900 rokov. Ďalej sa zdokonaľuje, aby v 15. storočí vznikli sofistikované zvieracie farmy. Ľudia si osvojujú výrobu kŕmnych zmesí, ktoré umožnili, aby zvieratá narástli do väčších rozmerov a dali tak viac mäsa. V 15. storočí postihla Európu morová rana. Spolu s vojnami, ktoré sa viedli, spôsobila opätovný úpadok a polia nemal kto obrábať. Na strane druhej práve morová epidémia v 15. storočí bola jedným z dôvodov, prečo sa ľudia začali od cirkvi odvracať – uvedomili si, že náboženstvo nevyrieši ľudské problémy a ani neodvráti pliagu. V spoločnosti sa tak vytvoril priestor na prílev nových myšlienok.

9


VÝZNAM FARIEM Skúsil si sa niekedy zamyslieť nad tým, aký má význam farmárčenie? Či je potrebné mať veľa malých alebo málo veľkých fariem? Prečo by sme sa touto otázkou vôbec mali zaoberať?

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, dnešná doba je rýchla. Prídeme do obchodu a chceme mať zeleninu alebo mäso ihneď. Nechceme čakať, kým dozreje úroda na našich poliach. Nechceme čakať, kým sa vykŕmi prasiatko. Z toho dôvodu často produkty dovážame alebo podporujeme kúpu z veľkých fariem, ktoré vyprodukujú veľké množstvo potravín. Správnym skladovaním vydržia aj celý rok a my tak máme k dispozícií paradajky, jahody alebo kuracie stehienka kedykoľvek v roku. Takéto „veľké“ poľnohospodárstvo však má aj svoje nevýhody. Prvou je ekonomika bežných ľudí a zamestnanosť. Na Slovensku v roku 1960 pracovalo v poľnohospodárstve skoro 2 milióny ľudí. Dnes ich pracuje v poľnohospodárstve iba 90 000, pričom sa vyprodukuje viacej úrody (vďaka technológiám). Mnoho ľudí tak prišlo o prácu. Druhým faktorom je takzvaná krajinotvorba. Väčšina krajiny totižto netvoria mestá, ale polia. Práve farmárčenie je hlavným faktorom krajinotvorby, kedy ju farmár zveľaďuje.

10


Tretím faktorom je takzvaná potravinová sebestačnosť. Predstav si, že by sa odrazu zavreli všetky obchody. Nemal by si kde kúpiť jedlo a za chvíľu by si bol veľmi hladný. Práve však malé farmárčenie môže výrazne znížiť našu závislosť na obchodoch. Malí farmár môže predávať svojmu okoliu bez ohľadu na to, či sa obchod otvorí alebo nie. Veľkí poľnohospodári totiž vyrábajú veľké množstvá potravín, ktoré sú síce lacné, no musí ich predať vo veľkom množstve na to, aby bol v zisku. Malý farmár, naproti tomu však, predáva síce potraviny drahšie, no na svoju existenciu mu stačí omnoho menej zákazníkov. Každý z nás sa môže stať farmárom, dokonca aj keď nemáme záhradku. Doma v kvetináči alebo na balkóne si môžeš vysadiť paradajky, papriku alebo inú rastlinku. Ak sa o ňu budeš dobre starať, vyrastie a dá Ti svoju úrodu. Ak máme záhradku, nenechajme na nej rásť iba trávu. Viem, že práca v zemi nie je ľahká, no prinesie svoje ovocie – doslova. A na malom kúsku pôdy si vieš vypestovať zásobu zdravých plodín. Ďalším významom je samotné zdravie človeka. Práca na poli alebo v záhrade, nám umožní si pretiahnuť telo po celodennom sedení. Rozhýbať svaly a podporiť srdce. Je dokázané, že po ťažkom dni vie práca v záhradke byť ako balzam na dušu. Nehovoriac o tom, že presne vieme čo jeme, čo sme do našej pôdy dali a nemusíme sa tak báť, že zjeme nebezpečnými chemikáliami upravené rastliny. V dnešnej ťažkej dobe, kedy sa stále skloňuje slovo ekonomická kríza, je práve návrat k pôde jedným zo základných pilierov, ktoré nám môžu pomôcť prekonať toto obdobie ekonomických špekulácií a nesprávnych politických rozhodnutí.

11


MEDZINÁRODNÝ ROK RODINNÝCH FARIEM Každý rok Organizácia spojených národov, vyhlasuje rôzne témy, ktoré sú hodné pozornosti. Rok 2014 sa okrem ďalších troch tém stal Medzinárodným rokom rodinných fariem (The International Year of Family Farming, IYFF). Presnejšie povedané slávnostné zahájenie Medzinárodného roku rodinných fariem sa uskutočnilo 22. 11. 2013 v sídle OSN v New Yorku. Prečo je teda dôležité venovať pozornosť rodinnému poľnohospodárstvu? Pretože napomáha a prispieva k potravinovej bezpečnosti a stabilizácii našej spoločnosti pri odstraňovaní hladu a chudoby vo svete. Tiež pomáha zachovávať tradičné potravinárske výrobky, prispieva k vyváženej strave a trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov. Vyhlásením Medzinárodného roku rodinného farmárstva si OSN dalo za cieľ prispieť k odstraňovaniu nedostatkov v oblasti malého roľníctva a k vytváraniu príležitostí pre rodinných farmárov, ďalej má napomôcť pri obnove farmárskych či maloroľníckych tradícií. No a v neposlednom rade má Medzinárodný rok rodinného farmárstva vytvoriť atmosféru na diskusie, ktoré môžu napomôcť lepšie spoznať problémy rodinných farmárov a malých roľníkov. Zároveň má tento rok prispieť k vytváraniu prostredia pre vznik nových malých rodinných fariem. Pracovnú činnosť v nich vykonávajú v prevažnej miere členovia rodiny. V mnohých krajinách sveta sú rodinní farmári a malí roľníci hlavnými producentmi plodín, produktov a potravín, ktoré predstavujú každodenný pokrm mnohých ľudí aj v mestách.

12


Poľnohospodárstvo vo svete zamestnáva viac ako 2 miliardy ľudí, podľa FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) na svete existuje vyše 500 miliónov rodinných roľníckych fariem. Vo veľkej miere v nich pracujú členovia rodiny. Rodinné farmy sú teda najrozšírenejšou formou hospodárenia vo svete a zabezpečujú vysokú sociálnu a environmentálnu hodnotu hospodárenia. Napriek veľkým zmenám, ku ktorým v posledných rokoch u nás došlo, je na Slovensku stále pomerne málo rodinných fariem. Preto je veľmi dôležitým cieľom, aby ľudia videli v poľnohospodárstve zmysel svojho života a aby túto jednu z najstarších ľudských činností neopúšťali.

13


CHÉMIA A GMO – ÁNO ČI NIE Možno si už počul výraz Geneticky modifikovaná plodina (GMO). Na túto tému existuje mnoho diskusií, vášnivých debát, či už medzi bežnými ľuďmi alebo medzi politikmi. Mnoho z týchto debát a názorov má odmietavé stanovisko k tejto téme. Zaujímavé však je to, že prakticky 99% z odporcov GMO nemá o tejto téme žiadne vedecké znalosti a vychádzajú iba zo svojich pocitov. Otázka však ostáva – sú ich pocity a postoje pravdivé a hrozí nám nebezpečie? Najskôr si povedzme, čo to je GMO. Je to nový pojem, no poľnohospodári sa s ním prakticky stretávajú už dlhé stáročia. Ako to? Všetko živé sa skladá z buniek. Tie sú ovládané určitým génom. Ten hovorí o tom, čo bude bunka robiť, aká to bude bunka a aké bude mať vlastnosti. Bunky s génmi máme my a aj rastliny. Pri genetickej modifikácií zoberieme gén rastliny, zistíme, ktorá jeho časť je za čo zodpovedná a následne ho upravíme tak, aby sme zmenili správanie a vlastnosti bunky na nami požadovaný stav. K čomu je to dobré? Našim cieľom je takto zmeniť vlastnosť celej rastliny. Tá potom vie byť odolná voči rôznym vplyvom a chorobám, vie narásť do väčších rozmerov. Je však takáto rastlina pre nás zdravá?

14


Skôr, ako odpoviem na túto otázku, vrátim sa ešte na chvíľu do minulosti. Už dlhé storočia poľnohospodári krížia a štepia rastliny a aj zvieratá vzájomne. Aj bežne v obchodoch poznáme plody a potraviny, ktoré sú výsledkom kríženia rôznych rastlín a zvierat. Pri vzájomnom krížení dochádza ku kríženiu a modifikácií génov. Poľnohospodár, ktorý vie tento proces robiť cielene, tak môže získať dobré vlastnosti viacerých plodín do jednej spolu. Pritom ani nevie, že vlastne robí GMO. GMO, ako sa o ňom hovorí, prebieha veľmi podobne, no nie na poli, ale v laboratóriu. Na rozdiel od kríženia na poli vie GMO tento proces urýchliť a taktiež ho spraviť efektívnejším. Je teda takáto rastlina pre nás zdravá? Odpoveď nie je taká jednoduchá. Ide totiž o to, ako a na čo GMO použijeme.

15


Kedy je pre nás zdravá? Keď jeme nejakú rastlinu alebo mäso, pre telo je dôležité, aké prvky v sebe obsahuje. Aké je zloženie týchto prvkov. Či medzi nimi nie sú prvky škodlivé. Ak máme GMO plodinu, ktorá má v sebe iba neškodlivé prvky a nutričné hodnoty, je pre nás úplne bezpečná. Samotný gén rastliny nie je pre nás nijako zaujímavý. Gén je totiž iba proteín – bielkovina, ktorá sa v našom tele rozloží rovnako, ako bielkovina napríklad z mäsa. Nijako nás nemôže ovplyvniť alebo nám ublížiť. Ak GMO plodina obsahuje škodlivé prvky, je pre nás škodlivá. No škodlivé prvky obsahuje aj mnoho nemodifikovaných plodín. Z toho vyplýva, že samotné GMO nám nijako neškodí, pokiaľ nezmeníme vlastnosti rastliny tak, aby bola pre nás celá škodlivá. Problémom pri GMO je však to, že mnoho takýchto rastlín sa modifikuje na to, aby boli odolné voči pesticídom. Pesticíd je látka, ktorá zabíja škodcov. Na strane druhej je však často škodlivá aj pre svoje okolie. GMO plodina, ktorá je odolná voči určitému pesticídu, po jeho aplikácií nezahynie. Pesticíd tak môže vyhubiť škodcov. Často však takýto pesticíd poškodí aj okolie a uškodí rastlinám a zvieratám, ktoré žijú v okolí. Takýto pesticíd môže taktiež vstúpiť do samotnej rastliny, keďže je voči nemu tolerantná. Rastline sa nič nestane, no nám môže takáto rastlina uškodiť.

Používanie chémie je jedným z hlavných spôsobov, ako ochrániť úrodu pred vplyvmi chorôb a škodcov a na strane druhej ako dosiahnuť väčšiu úrodu. Moderná chémia podlieha mnohým testom, ktoré poukazujú na to, či je škodlivá alebo nie. Objektívne však musíme povedať, že aj pred 50timi rokmi mnoho poľnohospodárskej chémie preukazovalo, že je neškodlivá. Ona skutočne bola – z krátkodobého hľadiska. No z hľadiska dlhodobého už dnes vieme, ako škodlivé boli pesticídy používané v 50-tych a 60-tych rokoch. Používanie chémie v poľnohospodárstve je vždy spojené s určitým rizikom. Fakt je ten, že moderná chémia podlieha omnoho prísnejším testom. Ide však o veľký obchod a nie vždy je možné povedať, či sú všetky výsledky pravdivé alebo nie. Nie je preto možné povedať jednoznačné áno alebo nie pre GMO alebo poľnohospodársku chémiu. Dôležité je uvedomiť si kontext v akom sú použité. Aj skalpel môže lekár použiť ako nástroj pre vyliečenie človeka, rovnako sa však skalpelom dá aj veľmi ublížiť.

16


17


BIOFARMY A AGROTURISTIKA

Dovolenka pri mori alebo na horách... Kto by sa tomu čudoval? Ale vieš si predstaviť ísť na dovolenku na farmu? Mnoho ľudí pri tejto predstave neveriacky krúti hlavou. A pritom ide o stále obľúbenejší spôsob trávenia voľného času. Dovolenke na farme hovoríme aj agroturistika. Ako to vyzerá? Svoj voľný čas zámerne trávime na vidieku, na farme s cieľom oddýchnuť si v odlišnom prostredí. Mnoho ľudí však neostane len pri pozeraní. Naskytnutú príležitosť vyskúšať si farmársku prácu na vlastnej koži, si nenechajú ujsť. Niekedy je takáto práca odmenená pobytom zadarmo, inokedy si návštevník musí za takéto niečo dokonca zaplatiť. Agroturistika nie je žiadnou novinkou. Už v 17. storočí chodili bohatí šľachtici, vedci a učenci tráviť svoj voľný čas na vidiek a radi pri tom pozorovali farmársku výrobu. Moderná agroturistika má dva hlavné významy. Prvým je spoznať krajinu, získať vzťah k pôde, remeslám a tradíciám našich predkov. Druhým je naučiť sa niečo nové a získať nové koníčky. Agroturistika totiž neobsahuje iba prácu na poli, ale aj chov koní a jazdu na koni, starostlivosť o zvieratá v lesoch, ale aj poľovačku, chov a lov rýb. Bežný mestský človek tak získa okrem zaujímavého programu aj pohľad na to, ako žili jeho predkovia.

18


Sú takéto farmy BIO? Bio potraviny a bio výrobky sa na nás valia zo všetkých strán - z reklamy, v obchodoch. Ľudia, často nevediac, čo to vlastne znamená, kupujú takéto výrobky – samozrejme za vyššie ceny v porovnaní s nebio potravinami. Nejde iba o trik obchodníkov? Najskôr sa pozrime na to, čo je vlastne ono bio. Pre mnohých niečo záhadné, pre iných znovu objavenie Ameriky. Ja však dodám – nie je to nič zvláštne. Do 19. storočia boli všetky potraviny bio – tisíce rokov sme poznali len bio potraviny. Sú to potraviny, ktoré sme dopestovali bez chemických prostriedkov (na ochranu či výživu rastlín nebola použitá žiadna chémia). Takáto potravina, prirodzene, bude menej zaťažovať náš organizmus. Nehrozia nám alergie na postreky. Menej trpí aj príroda. Chémia v pôde totiž môže zotrvať až 50 rokov a dlhodobo tak poškodzovať všetko živé vo svojom okolí. Prečo teda nie sú všetky potraviny bio? Lebo to nie je úplne možné. bio potravina je zdravšia, ako potravina ošetrená chémiou, no kazí sa výrazne rýchlejšie. Transport na dlhšie trasy a dlhšie skladovanie sú tak výrazne komplikovanejšie. Na bio poliach sa taktiež urodí menej potravín. Ak by sme používali iba bio potraviny, vzniklo by nám vážne riziko všeobecného rastu cien potravín na trhoch a v obchodoch. Na druhej strane, katastrofické scenáre hladomoru nám zatiaľ chvalabohu nehrozia, nakoľko v modernom svete sa viac ako jedna tretina potravín zbytočne vyhodí. Stačilo by iba rozumnejšie hospodáriť a takéto riziko by nenastalo. Sú teda farmy, ktoré sa zaoberajú agroturistikou BIO? Môžu aj nemusia byť. Záleží to od toho, či boli ich plodiny ošetrené chemicky alebo nie. Faktom však ostáva, že každý z nás môže byť bio poľnohospodárom. Pestovať vlastnú zeleninu môžeme v záhradke alebo aj doma – v kvetináči na balkóne alebo za oknom.

19


DROP VEĽKÝ

Drop veľký alebo drop fúzatý (Otis tarda) je najväčším vtákom v strednej Európe. Patrí k najťažším lietajúcim vtákom na svete. Žije v suchších, stepných oblastiach od Španielska po Čínu. Na rôznych miestach Európy žije od 60-tisíc do 70 - tisíc jedincov. V minulosti žilo na našom území vyše 2000 dropov a bežne sa na neho poľovalo. Dnes je na Slovensku kriticky ohrozeným druhom a nie je vylúčené, že z nášho územia zmizne úplne. Po druhej svetovej vojne vplyvom neustále sa rozvíjajúceho poľnohospodárstva a výstavby domov sa začala populácia dropov rapídne zmenšovať. K súčasnému kritickému stavu prispeli aj početne pribúdajúce stĺpy elektrického vedenia. Za slabej viditeľnosti do nich narážali s tragickými následkami. Na území Slovenska sa dnes vyskytuje už len na jednom mieste - na území bratislavskej mestskej časti Rusovce. Rozprestierajú sa tu rozsiahle Sysľovské polia, ktoré zasahujú až na územie Rakúska a Maďarska. Podľa posledných údajov je počet hniezdiacich párov na našom území od nula do troch. Počet jedincov, ktorí u nás prezimujú je okolo 150 až 200 (v roku 2008 ich bolo 250). Vzhľadom sa ponáša na moriaka. Samec dorastá do výšky približne jedného metra a váži až 16 kíl, samica je o dosť menšia. Hlavu a krk majú svetlosivej farby, po stranách veľkej hlavy má fúzy. Vrch tela a základ krídel je sfarbený do bielohneda, koniec krídel je čierny.

20


Keďže drop fúzatý je typickým druhom stepného vtáka, najlepšie sa cíti na rovinatých, otvorených priestranstvách. Celé široké teritórium okolo seba neustále sleduje. Potrebuje dobrý výhľad na všetky strany a ideálne je pre neho pole s výškou porastu do päťdesiat centimetrov. Vďaka tomu môže počas hniezdenia posediačky sledovať terén a vnímať, čo sa okolo neho deje. Do veľkej miery ho ovplyvňujú poľnohospodárske práce na poli. Najlepšie je mu preto na poliach, ktoré sa neobrábajú v jeho najkritickejšom období, t.j. počas hniezdenia (apríl až august). Ako hniezdo používa plytké jamky v zemi. Do jamiek nakladie 2 až 3 vajcia, o ktoré sa stará iba samica. Doba inkubácie je približne 25 dní. Mláďatá začínajú lietať okolo šiesteho týždňa po vyliahnutí. Pohlavnú dospelosť dosahujú po štyroch až piatich rokoch života. Živia sa oziminami, repkou olejnou, no nepohrdne ani hmyzom, malými hlodavcami alebo jaštericami. Hniezdia prevažne v obilninách, tráve a úhoroch. Na iné zvieratá, diaľnicu, autá a traktory si postupne dokázal zvyknúť a toleruje hluk, ktorý vydávajú, avšak na človeka je veľmi citlivý. Je nesmierne plachý a človeka si nepustí k sebe bližšie ako na pol kilometra. Jeho plachosť a neprispôsobivosť voči človeku spôsobuje obrovské problémy aj ornitológom, ktorí sa ho snažia chrániť. Zúfalú situáciu komplikuje aj fakt, že posledným miestom, kde sa drop na našom území ešte nachádza, je práve Bratislava, respektíve jej okolie. Destinácia v blízkosti hlavného mesta je pre rôznych investorov veľmi príťažlivým lákadlom. Dôležité orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať o výstavbe v spomínanej lokalite, sú pod neustálym tlakom. Z jednej strany na ne tlačia investori, ktorí majú záujem na tomto území vystavať raz golfové ihrisko, inokedy zase kasíno, obrovský hotelový komplex, zábavný park a podobne. Na druhej strane stoja ochranári prírody, ktorí na úrady vyvíjajú protitlak. Neúnavne vysvetľujú kompetentným i všeobecnej verejnosti, že na Slovensku máme posledné kusy dropa veľkého a je našou povinnosťou urobiť všetko pre jeho záchranu. Ak zlyháme, nebude žiaden reparát. Navyše rozhodnutia a činy slovenskej strany budú mať vplyv na populáciu dropov aj na strane našich maďarských a rakúskych susedov. Dúfajme, že sa nám tohto impozantného operenca podarí zachrániť skôr, ako definitívne zmizne z nášho územia.

Zdroj: http://atlas.vtaky.sk/atlasvtakov.php?id=druh&num=08_0 (SOS / BirdLife Slovensko) 21


“Ten, kto nevlastní farmu sa vystavuje riziku, že si začne myslieť, že jedlo pochádza z obchodu.” Aldo Leopold

22


23


MODERNÉ TECHNOLÓGIE

Myslíš, že by si vedel byť farmárom? Kosiť polia, riadiť traktor a pásť kravy. Znie to ako celkom jednoduchá práca. Skutočnosť je však taká, že väčšina farmárov už dnes nefarmárči týmto spôsobom. Moderný farmár sa bez tabletu ani nepohne. Polia už kosia roboticky ovládané stroje, traktor je na diaľkové ovládanie podľa naprogramovanej trasy a pasenie kráv je jednoduchšie aj vďaka vynálezu, ktorý ti bližšie vysvetlím v tomto článku. Pasenie kráv bolo kedysi jedným z najpohodlnejších zamestnaní. Pastier presedel celý deň a sledoval okolie. O dobytok sa mu staral verní pomocník – pes a ak nepršalo, mal tam božský pokoj. Dnes, však už stáda nemajú iba 20 kusov, ale rátajú sa na stovky a takýchto stád môže mať farmár aj niekoľko. Aby toho nebolo málo, tak sa tieto stáda môžu pohybovať na pozemku o rozlohe niekoľko desiatok tisíc metrov štvorcových. Dozerať na toľko kráv a oviec veru už nie také jednoduché. To ešte nevieš, že farmári musia dozerať na množstvo rôznych faktorov ako napríklad: výdatnosť potravy, množstvo pitnej vody, chorobnosť dobytka, množstvo predátorov a podobne. Čo už má taký chudák farmár robiť, aby toto všetko zvládol. Našťastie má ďalšieho spoľahlivého pomocníka- moderné technológie. Izraelská spoločnosť CattleSense vytvorila nápomocné obojky pre dobytok so zabudovanými senzormi, rádio vysielačmi, GPS a dokonca miniatúrnymi solárnymi panelmi, ktoré ich dokážu nabíjať energiou. Krave sa na krk bezbolestne umiestni obojok, ktorý následne vysiela informácie o jej pohybe, príjme potravy a pomocou zložitých výpočtov aj o celkovom fyziologickom stave. Keby existoval podobný obojok zostrojený pre deti, tvoja mama by presne vedela, akú porciu si zjedol na obed a či náhodou nie si chorý. Problém, s ktorým sa spoločnosť CattleSense, musela pasovať, bol napríklad v Austrálii, kde je množstvo oblastí mimo dosahu telefónnej siete Na to, aby mohol obojok odosielať údaje o svojej nositeľke, museli vedci vytvoriť „super kravu“. Znie to trochu zvláštne, nejde však o dobytok s nadprirodzenými schopnosťami. Super krava je obyčajná krava, ktorej ostatné členky stáda posielajú svoje údaje. Tie sa následne, vďaka vysielaču super kravy, všetky nahrajú na internet a farmár si ich môže stiahnuť do svojho počítača. Takže už aj kravy môžu byť pripojené na internet a onedlho sa možno naučia aj surfovať po webe, ale to už je ozaj veľmi vzdialená budúcnosť.

24


5 ZAUJÍMAVOSTÍ O FARMÁRČENÍ 1. Efektivita využívania pôdy sa neustále zvyšuje. V roku 1940 bol schopný jeden farmár vypestovať dostatok jedla pre 19 ďalších ľudí. Vieš si predstaviť, koľko by muselo byť farmárov, ak by sme tento pomer nevedeli zlepšiť? Vďaka moderným technológiám sa toto číslo zvýšilo na 155 a do roku 2050 sa bude musieť kvôli rastu populácie ešte zdvojnásobiť. 2. Z každého eura, ktoré zaplatíš za jedlo, dostanú farmári alebo prvovýrobcovia iba približne 16 centov. Zvyšok ide na platy, materiál, spracovanie, dopravu a podobne. Pre porovnanie v roku 1980 dostávali farmári až 31 centov z každého eura. Toto už dáva viac zmysel, prečo sa oplatí nakupovať u výrobcu. 3. Veľa ľudí si myslí, že najjednoduchším podnikaním v poľnohospodárstve sú ovocné farmy, pretože stačí zasadiť stromy a nechať ich rásť. V skutočnosti to však nie je až také jednoduché. Farmári musia často stromy zastrihávať a ovplyvňovať tvar a smer vetvičiek, pretože ich tvar a rozloženie ovplyvňuje

kvalitu ovocných plodov a dokonca aj dĺžku života stromu. Naviac stromy môžu napadnúť rôzni škodcovia a celá úroda vyjde nazmar. Ovocinárstvo je však nádherný odbor, ktorý aj u nás môžeš študovať na strednej odbornej škole, ideš do toho? 4. Farmárske zvieratá skrývajú tiež pár zaujímavostí, ktoré by si nečakal. Vedel si napríklad, že sliepka je najbližšia žijúca príbuzná Tyrannosaura Rexa, kozy vedia výborne plávať, prasa dokáže zabehnúť kilometer za šesť minút alebo krava vie vycítiť blížiacu sa búrku? To ani nehovorím o tom, že niektoré druhy sliepok znášajú modré a zelené vajcia alebo že prasatá sa nepotia, a preto aby sa nespálili na slnku musia sa chladiť v bahne. Škoda, že my ľudia to tak nemáme, bola by to dobrá výhovorka pre mamy. 5. Jedným z vážnych problémov, s ktorým sa farmárstvo bude musieť popasovať, je starnutie. Podľa posledných štatistík je v USA až 60% všetkých farmárov starších ako 55 rokov a iste uznáš, že to už je dosť veľa na fyzicky náročnú prácu, akou je farmárčenie.

25


FILM S FARMÁRSKOU TEMATIKOU Šarlotina pavučinka je milý rodinný film o sile a dôležitosti priateľstva. Predlohou filmu bola veľmi známa a obľúbená detská knižka preložená do mnohých jazykov.

naďalej chodiť navštevovať svojho ružového kamaráta. Na farme sa spoznáva Wilbur s ostatnými zvieratkami. Obyvatelia strýkovej stodoly nie sú veľmi priateľskí, no našťastie sa tu nachádza aj pavučica Šartola, s ktorou sa stanú priatelia na život a na smrť. Onedlho sa však nový nájomca stodoly dozvie bolestnú pravdu o svojom osude. Má pred sebou len niekoľko mesiacov života. Ako to už na farmách býva zvykom, strýkova rodina si na štedrovečernú hostinu rada pripraví bravčové mäsko. Žiadne jarné prasiatko sa ešte nedožilo snehu. Wilbur sa so svojím osudom odmieta zmieriť. Jeho nová kamarátka mu dá sľub, že mu pomôže vyhnúť sa štedrovečernému stolu. Postupne sa k Šarlote na pomoc pridajú aj ostatné zvieratká. Spoločnými silami sa snažia o zázrak. Snažia sa presvedčiť farmárov, že Wilbur nie je obyčajné prasiatko, a preto nepatrí na tanier.

Šarlotina pavučinka

Vidiecke dievčatko Fern zachráni život malému prasiatku, ktoré by inak neprežilo. Dá mu meno Wilbur a zoberie si ho pod svoje ochranné krídla. Stará sa o neho, ako len vie. Pravidelne ho kŕmi z fľaštičky, vozí ho v kočíku ako svoju bábiku, necháva ho prespať vo svojej postieľke, aby mu nebola zima. Dennodenne sa s ním rozpráva a pred spaním mu číta rozprávky, aby sa mu dalo ľahšie zaspať. Rodičia malej Fern si o ňu začnú robiť starosti. Predovšetkým mama sa bojí, že jej starostlivosť o prasiatko už zašla priďaleko a že sa nebude vedieť rozlúčiť s Wilburom. Avšak prasiatko nebude maličké navždy a keď vyrastie, do domu sa nezmestí. Preto premiestnia prasiatko na farmu u strýka, ktorý býva neďaleko. Takto môže Fern

26


Možeme tu nájsť mnoho humorných momentov... Vrany sa neustále snažia prekabátiť strašiaka a ukradnúť mu z pola niečo pod zub. Kôň Ike má fóbiu z pavúkov, takže mu v prítomnosti Šarloty býva viditeľne nevoľno. Lenivý a cynický potkan Templeton, dokáže pre sľúbené pomyje aj nemožné. Je to však príbeh o priateľstve, ktoré má silu zvíťaziť nad nepriazňou osudu. V prítomnosti dobrého priateľa sa dokáže aj nehostinné prostredie premeniť na pekné a príjemné miesto. Okrem toho, príbeh ponúka aj zaujímavý pohľad na život a smrť. V závere umiera jedna z hlavých hrdiniek – pavučica Šarlota. Jej smrť však nie je vykreslená tragicky, ale ako prirodzená súčasť života. Treba ju prijať, pretože vzpierať sa jej nemá zmysel. Po Šarlote ostáva veľa malých pavúčat, ktoré šíria jej múdrosť ďalej po svete. Tri z nich ostanú s Wilburom v stodole a stanú sa jeho novými priateľmi.

27


POKLADY SLOVENSKA DEVÄŤSTOROČNÁ PERLA HORNEJ NITRY - BOJNICE

Slovensko má veľa pekných miest, kde sa krása histórie snúbi s prírodou. Ak k tomu prirátame aj liečivé termálne pramene, zoologickú záhradu a rôzne iné atrakcie pre veľkých i malých, tak môžete mať istou, že si našiel raj pre telo i dušu. Takýmto miestom sú deväťstoročné Bojnice, ktoré ponúkajú relax i krásu tak v lete, ako aj teraz v zime...

Už niekoľko generácií stredného a horného Ponitria si nevie predstaviť jeden jediný rok bez toho, aby nenavštívili toto malebné mestečko na úpätí Malej Magury, ktorá je súčasťou Strážovských vrchov. Prvá písomná zmienka o hrade i termálnych prameňoch pochádza z roku 1113. Navštíviť Bojnice, aspoň raz do roka, si každý z týchto obyvateľov - Ponitranov považoval za akúsi povinnosť, česť i hrdosť. Bojniciam, ale aj blízkemu veľkému okresnému mestu - Prievidzi dominuje Bojnický zámok. Perla Hornej Nitry, o ktorej mnohí hovoria, že je najkrajším zámkom na Slovensku. Mal mnoho majiteľov a po vymretí rodu Turzovcov v roku 1643 patrili Pálfyovcom. Do dnešnej romantickej podoby ho dal prestavať posledný šľachtic na zámku Ján František Pálfy a táto prestavba trvala 22 rokov. V roku 1939 ho kúpila firma Baťa (práve v roku 2013 sa potomkovia Baťu zaujímali o navrátenie svojho dedičstva...) a v roku 1950 už patril štátu, kedy tu bolo zriadené múzeum. Zámok je prístupný počas celého roka, v zime okrem pondelka od 10. do 15. hodiny. Láka nielen svojou expozíciou, ale aj podujatiami. Po Vianociach a po Troch kráľoch na hrade sa môžete tešiť na Valentínsky víkend alebo na nočné prehliadky. Najznámejším je však Medzinárodný festival duchov a strašidiel začiatkom mája. A pred zámkom rastie snáď najstarší strom na Slovensku – lipa kráľa Mateja, ktorej vek sa odhaduje na vyše sedemsto rokov...

28


V tesnej blízkosti zámku je zoologická záhrada, ktorá sa môže popýšiť mnohými chovateľskými úspechmi. Tie súvisia so záchranou, resp. rozmnožovaním mnohých ohrozených druhov zvierat. ZOO bola založená v roku 1955 ako prvá na Slovensku a dnes na ploche 41 hektárov tu nájdete domácu i zahraničnú faunu. Medzi najvzácnejšie druhy bojnickej ZOO patrí veľmi ohrozený mačiak Rolowayov (chová ho iba 10 ZOO na svete), úspešne sa v Bojnickej ZOO rozmnožuje antilopa bongo (vo voľnej v prírode žije už len okolo 50 kusov). A veľmi zaujímavým je takin zlatý, ktorého chovajú iba v 4 európskych záhradách. Areál ZOO je otvorený aj v zime od 8. do 15. hodiny, od marca do 17. hodiny. Ak vás ani prehliadky spomínaných dvoch atraktivít – zámku a ZOO neuspokoja, ďalšie dni môžete stráviť v liečivých vodách kúpeľov. O prameňoch sa píše už v roku 1113, o existujúcich kúpeľoch už v roku 1549. Najväčší rozmach kúpeľníctva však nastal v koncom 30-tych rokov, kedy kúpele vlastnil Baťa. Od roku 1959 patria štátu a kúpeľné služby sa neustále rozvíjajú. Liečiť tu môžete pohybové, nervové, choroby z povolania, ale aj ženské a obličkové problémy. Bojnice si zamilovali najmä rodáci z regiónu. Majú všetko, čo im ponúkajú iné destinácie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Bojnice žijú aj bohatým kultúrnym životom a sú krásne i v zime.

29


JAZYKOVÉ OKIENKO SLOVENČINA

30

ENGLISH

DEUTSCH

Poľnohospodárstvo

Agriculture

Landwirtschaft

Sadenie rastlín

Planting plants

Pflanzanlagen

Žatva/úroda

Harvest

Ernte

Roľa

Field

Fläche

Orba

Tillage

Bodenbearbeitung

Hnojenie

Fertilization

Befruchtung

Poľnohospodárske zviera

Farm animal

Landwirtschaftlichen Nutztieren

Stodola

Barn

Scheune

Stajňa

Stables

Stall

Záhrada

Garden

Garten

Hubenie škodcov

Pest control

Schädlingsbekämpfung

Rýľ

Spading

Spaten

Vidly

Pitchfork

Heugabel

Ovocie

Fruit

Obst

Zelenina

Vegetables with

Gemüse


HÁDANKY Usporiadaj poprehadzované zimné stromy tak, aby si po riadkoch prečítal pranostiku na február. Vieš, čo pranostika znamená?

HÁDANKY: 1. Poznajú ho z vás už mnohí, jedna guľa – to sú nohy. druhá guľa – to je driek, Tu máš metlu, nerob priek! tretia guľa – to je hlava, na hrniec si pozor dáva. Fajku cmúľaj, veru tak! Pekný je ten ………… .

4. Len v Tatrách ju uvidíš, Ako vozí ľudí hor, Na končiare veľkých hôr. Och, ako sa dobre vezie! Vidím, zver na Poľane, Keď kabína so mnou lezie Až z doliny po lane. 5. Je to Ako iste deti muchám tých Ony sa boja

2. Je to vták, no nie je z lesa. Má hrebeň, no nečeše sa. Má krídla, no nevie lietať. Skoro ráno začne spievať.

majster v tkaní siete. viete, nití nasúka. …...............

6. Keď je prašná cesta, nepohnú sa z miesta, a keď sa ľad zatrblieta, každá ako strela lieta.

3. V potoku si oprať skúša biele pierka do vankúša.

7. Každý mu to prepáči, že všade pchá rypáčik. Správne odpovede: 1.snehuliak 2.kohút 31

3.hus

4.lanovka

5.pavúk

6.korčule

7.prasiatko


Nájdi najkratšiu cestu labyrintom a dostaneš začiatok tajničky. (Tajnička z labyrintu), býva žatva požehnaná.

32


Nรกjdi 10 rozdielov:

33


VYHLÁSENIE LITERÁRNEJ SÚŤAŽE MOJA VOĽBA PRÍHOVOR OSOBNOSTI Milí priatelia, ak ste sa už zapojili do tejto súťaže v minulosti, alebo sa chystáte zapojiť v tomto roku, alebo sa vám táto myšlienka len trochu uhniezdila v hlave, no zatiaľ hľadáte výhovorky, prečo to neurobiť, to všetko znamená, že ste členmi Stromu života. A to, že patríte k Stromu života, to už je niečo. To znamená, že premýšľate nielen nad sebou, ale aj nad tým, čo je okolo vás. Že tie myšlienky nepremieľate naprázdno, ale že ich máte v hlave pekne usporiadané, že máte v hlave jasno. Veľa detí vo vašom veku a ešte viac dospelých až tak jasno nemá a tak im trochu pomôžte. Napíšte o tom, o čom premýšľate, o tom, čo robíte a prečo to robíte. Zabudnite na výhovorky, zabudnite na to, že ste nikdy nič nenapísali a poriadne písať neviete, lebo - ako hovorí Pippi Dlhá Pančucha - ako môžem vedieť, že niečo neviem, keď som to nikdy nerobila? Skúste to teda. Držím vám palce, všetkým. Monika Kompaníková

Monika Kompaníková (1979) vyštudovala grafiku a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok s názvom Miesto pre samotu (2003), za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov. V roku 2010 vydala román Piata loď, za ktorý získala cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu 2010. Román Piata loď vyšiel v preklade v Čechách, pripravuje sa jeho nemecký preklad a filmové spracovanie. Texty Moniky Kompaníkovej boli publikované a preložené do desiatich jazykov. Pre svojich dvoch malých synov napísala Hlbokomorské rozprávky. Kniha je o hlbokom priateľstve v hĺbkach mora a je doplnená krásnymi ilustráciami Veroniky Holecovej.

34


Každý jednotlivec má možnosť voľby. Ako bude žiť, s kým bude žiť, s kým bude tráviť voľný čas, ako ho bude tráviť… V dejinách ľudstva práve odvaha zvoliť si vlastnú cestu prinášala ľuďom novú kvalitu. Klimatické zmeny, neúnosné čerpanie prírodných zdrojov, konzumný spôsob života a pokračujúca devastácia životného prostredia, to všetko začína výrazne ovplyvňovať náš život a núti nás premýšľať, ako ďalej. Akú voľbu uskutočniť. Nechceme predsa žiť v prostredí plnom odpadkov, v prostredí, ktoré ohrozuje naše zdravie. Mali by sme premýšľať o tom, čo zanecháme budúcim generáciám. Aký obraz si o nás vytvoria. Aká je teda vaša voľba? Čo chcete, aby sa udialo s vašim životom a životom našej civilizácie a čo nechcete? Čo chcete urobiť preto, aby planéta Zem bola aj naďalej našim domovom? Strom života vyhlasuje pre svojich členov 6. ročník literárnej súťaže Moja voľba. Vyžadujú sa kratšie literárne útvary (max 2-3 strany veľkosti A4), pričom súťažiaci si môže vybrať medzi poéziou a prózou. Jeden súťažiaci = jeden člen môže zaslať maximálne jedno poetické dielo a jedno prozaické dielo, ktoré spadá do obsahového zamerania súťaže. Jednotlivé literárne diela musia byť originálnym dielom súťažiaceho. Ocenení jednotlivci získajú diplomy a vecné ceny. Súťažné práce zasielajte najneskôr do 31. marca 2014 (rozhoduje dátum na pečiatke pošty) na adresu Stromu života alebo emailom na kancelaria@stromzivota.sk (rozhoduje dátum odoslania emailu). Obálku alebo email označte heslom: „literárna súťaž“

V tráve, listoch a kmeni schované je čaro. Ten labyrint vôní, tajov, skrytého, čo dostali sme darom. Každý deň nám príval zdravia zvestuje, tíško, iba nenápadne, keď list s listom tancuje. Objíma nás svojím duchom každý deň, v našom svete, veľmi rýchlom, keď sa z ľudí stáva tieň. Diana Gubačová, Ekoklub sv. Františka, Kendice

Sníval sa mi taký neskutočný sen. Bol som veľký, chcem povedať dospelý a žil som so svojou rodinou uprostred krásnej, čistej prírody, kde autá ani veľké továrne neznečisťovali vzduch... Filip Krajčech, Základná škola Lúka Ukážky prác z minulých ročníkov 35 35


VYHLÁSENIE SÚŤAŽE SLOVENSKÁ FARMA BUDÚCNOSTI

Poľnohospodárstvo je jednou z najdôležitejších oblastí ľudskej existencie. Práve vďaka nemu sa môžeme do sýta najesť. Jeho rozvoj by tak mal byť jednou z hlavných priorít ľudského snaženia. Ako by malo vypadať poľnohospodárstvo na Slovensku v budúcnosti? Čo by sme mali robiť a čo nie, aby sa na našich poliach vedelo urodiť viacej úrody, no aby sme prírode neublížili?

Strom života vyhlasuje pre svojich členov špeciálnu výtvarnú súťaž „Slovenská farma budúcnosti“. Práce je možné tvoriť ľubovoľnou výtvarnou technikou na papier alebo výkres. Maximálny formát je môže byť veľkosti A3 a dielo nesmie byť priestorové. Výtvarné dielo musí byť originálnym dielom súťažiaceho. Ocenení jednotlivci získajú diplomy a vecné ceny, pričom najlepšie práce budú vystavené na májovej konferencii Akadémie rozvoja podnikania v poľnohospodárstve. Súťažné práce zasielajte najneskôr do 31. marca 2014 (rozhoduje dátum na pečiatke pošty) na adresu Stromu života. Obálku alebo email označte heslom: „farma“.

Členovia Stromu života majú k dispozícii aj možnosť vystúpiť na konferenciách Akadémie rozvoja podnikania v poľnohospodárstve, ktoré sa budú konať v jednotlivých krajoch Slovenska. Ak teda máte záujem prihovoriť sa k poľnohospodárom, neváhajte nás kontaktovať.

36


37 37


BUĎ “E Ivanom H

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUT KLIKNUT

38


EKO” S Hričovským

TÍM NA OBRÁZOK, ALEBO TÍM TU

39


IQ DIEŤAŤA ZODPOVEDNOSŤ RODIČOV

Nová publikácia zameraná na podporu zvyšovania IQ dieťaťa. V predaji iba cez internetový obchod Stromu života.

obchod.stromzivota.sk

40


1. ÚVOD Každé dieťa, ktoré sa naučí svoj materinský jazyk do tretieho roku života, tým zvládlo jednu z najťažších mentálnych skúšok a celkom určite má kapacitu a schopnosti pokračovať v rozvoji vlastných špecifických talentov. My mu však musíme pomôcť, aby sa mu to podarilo a dosiahlo tak svoj biologický potenciál. Ak nebudeme deti dostatočne stimulovať, v budúcnosti nás čaká menej talentovaných a nadaných jednotlivcov v komunitách, ako aj na celonárodnej úrovni, pričom prirodzene vieme, že práve nadaní ľudia sú tým najvzácnejším potenciálom každého štátu.

V závislosti od autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, existujú rôzne definície nadania. Definícia nadania

Autor

Vysoká všeobecná intelektuálna schopnosť

Terman

Všeobecná schopnosť divergentného myslenia

Walach

Produkčno-kreatívna schopnosť

Tannenbaum

Vysoko špecifická odbornosť

Bloom, Gardner

Kvalitné použitie procesov myslenia

Sternberg

oblastiach. Táto schopnosť je podmienená vysoko vyvinutými jednotlivými mentálnymi vlastnosťami a ich zložením, ako aj vnútornou a vonkajšou stimuláciou. Výskum nadaných detí začal realizovať L. Terman v Spojených štátoch amerických v Kalifornii (1921). Test absolvovalo 250.000 detí, z ktorých vybrali skupinu 1.500 detí, ktoré označili ako nadané. Tieto deti potom sledovali až do dospelosti. Išlo o najobsiahlejšiu štúdiu v doterajšej histórii. Terman kvalitatívne vyjadril hodnotu školského vzdelávania, získaných diplomov, kvalifikácií a úrovne dosiahnutej v živote. Prišiel k záveru, že skupina nadaných ľudí mala výsledky o 10 až 30-krát lepšie ako kontrolná skupina (rovnaká veková skupina všeobecnej populácie). Tento výskum jasne poukazuje na význam nadaných ľudí, čiže na zmysel ich skorého odhalenia a rozvoja ich potenciálu.

Obrázok 2. Spojenie dvoch neurónových zakončení.

Obrázok 3. Sústavnou stimuláciou sa zvyšuje počet spojení medzi neurónmi, čoho výsledkom je hustejšia neurónová sieť.

Obrázok 4. Nedostatočná stimulácia spôsobuje nízky počet spojení, čoho následkom je riedka neurónová sieť 7 a nižšie intelektuálne schopnosti.

7.2 HRY SO SYMBOLMI ABSTRAKTNÝCH POJMOV (SPOZNÁVANIE, KLASIFIKÁCIA, ASOCIÁCIA) a) Čítanie

a následne ich precvičujeme každý deň približne 10 minút. Môžu to byť symboly a emblémy športových klubov (Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Inter Miláno, Real Madrid, Liverpool Manchester..), automobilov (Škoda, Renault, Fiat, BMW, Audi...), rôznych výrobkov (Chrumky, Barbie, Milka, Horalky, Budiš...), zástavy najmenej desiatich štátov. Hry so symbolmi, zástavami, menami firiem sú veľmi dobré pre prechod do vyššieho stupňa Programu, konkrétne pre rozvoj funkčného myslenia.

Proces čítania a spoznávania abstraktných symbolov je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktorý sa dieťa musí naučiť.

Úloha 2. Po prvých troch mesiacoch prechádzame k učeniu slov. Každú stredu sa deťom ukazuje 5 nových slov (zložených z 3 - 4 písmen, neskôr z 5 - 6 písmen). Deti sa v škôlke počas troch dní učia slová len 10 minút denne a v piatok sa rodičom povie, ktoré slová sa učili. Rodičia môžu s deťmi cez víkend cvičiť tieto slová niekoľko minút každý deň. V pondelok a utorok v škôlke sa slová zopakujú a v stredu sa deťom pridá ďalších 5 nových slov (popri slovách z predchádzajúcich týždňov). A tak sa, z týždňa na týždeň, deti za dva mesiace naučia 40 slov. Program je užitočný pre každé dieťa, keďže rozvíja schopnosť spoznávania abstraktných symbolov už v ranom veku, bez ohľadu na to, koľko slov alebo symbolov sa dieťa naučilo. Na konci procesu učenia slov (ktorý trvá dva mesiace) je

Zistilo sa, že všeobecné podmienky, v akých žijú a pracujú, sú veľmi významné, a preto spoločnosť musí včas odhaľovať nadané deti a správnym prístupom umožniť, aby maximalizovali svoj biologický potenciál.

Súčasná definícia opisuje nadanie ako súhrn vlastností, za pomoci ktorých môže jednotlivec trvalo dosahovať nadpriemerné úspechy v jednej alebo vo viacerých

6

do ruky a neskôr si ju hádzať jeden druhému na menšiu vzdialenosť. Päť až šesťročné deti si môžu loptu podávať aj na vzdialenosť väčšiu ako jeden meter, loptu môžu hádzať do koša a pod.

ak napríklad okom vykonávame rýchle pohyby, sledujeme predmety, utekáme a preskakujeme prekážky... Avšak deti v technologicky vyvinutých krajinách, namiesto takýchto hier, čoraz častejšie pozerajú na televíznu obrazovku, čo na rozvoj akomodácie oka vplýva negatívne. V posledných rokoch výskumy preukázali, že pri takmer všetkých poruchách pozornosti u detí existuje zároveň problém s akomodáciou oka (viac ako 90% prípadov malo problémy s akomodáciu najmä ľavého oka). Po dlhotrvajúcich a náročných cvičeniach si žiaci, ktorí dovtedy mali problémy s učením, svoj školský prospech zlepšili. Vždy je lepšie takémuto problému predísť, ako ho neskôr liečiť, a preto je potrebné vedieť, že už prvé roky života sú najvýznamnejším obdobím pre rozvoj akomodácie oka.

Obrázok 1. Rozvoj mozgu je najintenzívnejší počas prvých rokov života, keď sa rozvíja a formuje neurónová sieť.

Úloha 2. Čo najrýchlejšie prečítanie slova napísaného na tabuli veľkými písmenami a nájdenie zodpovedajúceho obrázka na stole pred sebou. Rýchlym čítaním z tabule a vyhľadaním obrázka prečítaného slova na stole oko neustále akomoduje a pracuje. Každodenné cvičenia po 10 až 15 minút nielenže rozvíjajú schopnosť dieťaťa čítať, ale sú aj výnimočne dobré pre precvičenie procesu akomodácie oka. Úloha 3. Cvičenia, ktoré obsahujú beh, preskakovanie, preťahovanie sa a pobyt v prírode pomáhajú rozvoju akomodácie oka. Túto časť programu by s deťmi mali celkom určite realizovať aj rodičia.

Úloha 1. Lopta a akomodácia Lopta je ideálnym prostriedkom pre všetky cvičenia, lebo pri jej sledovaní oko stále akomoduje. Cvičenia sa podľa veku dieťaťa rôznia. Deti vo veku 3 až 4 roky si môžu sadnúť oproti sebe na vzdialenosť pol až jeden meter a kotúľať loptu každý deň 4 - 5 minút. Deti vo veku 4 až 5 rokov môžu formovať kruh (štyri-päť detí) a podávať loptu jeden druhému z ruky

Abstraktné pojmy, akými sú písmenká, musí dieťa spájať do celku, do slovíčok a neskôr do viet, ktoré si musí zapamätať. Túto zručnosť je potrebné čím skôr zvládnuť, a to najmä v období intenzívneho dozrievania mozgu (čo je obdobie pred tým, ako dieťa začne chodiť do školy, do približne siedmich rokov života). Úloha 1. Počas prvých troch mesiacov Programu sa deťom raz týždenne (napríklad v stredu) ukazuje 5 nových rozoznateľných symbolov

18

usmerniť dieťa k rozmýšľaniu a vytvoreniu záveru, ak je to potrebné aj pomocou výkresov, aby pochopilo, o čo ide. Napríklad slovo mikrobiológia sa skladá z dvoch slov: mikro (malé, drobné) a biológia (veda o živých organizmoch), to znamená, že je to veda o drobných živých stvoreniach.

19

Príklad 7. Deti treba podnietiť, aby samé vymysleli nejakú hru, pri ktorej sa všetci zabavíte. Navrhnite to vážne a ony pochopia, že majú dôležitú úlohu. Je niečo, čo inšpiruje viac, ako tvorba novej hry? Príklad 8. Za účelom podnietenia fantázie a obrazotvornosti, dieťaťu ukážeme jeden alebo viac obrázkov, na základe ktorých môžu porozprávať rozprávku. (komiks)

Príklad 6. Keď niekde sedíte s deťmi, povedzte im, že ste si predstavili neďaleko skrytého trpaslíka. Nech mu dajú meno a pokúsia sa uhádnuť, kde sa nachádza tak, že budú klásť otázky. Odpovedajte úprimne, ale len „áno“ alebo „nie“, až kým ho deti nenájdu. Opýtajú sa: „Je mu tam pritesno, je mu teplo, je vysoko?“, atď. Nepodporujte ho v tom, aby hádalo, ale aby kládlo zmysluplné otázky. Budú mať pôžitok z hľadania jeho skrýše, pričom sa im bude vyvíjať obrazotvornosť a naučia sa klásť účinné otázky!

36

PODNECOVANIE OBRAZOTVORNOSTI, MYSLENIA A REČI (komiks: Dobrodružstvá Mareka a Sone...)

37

41

Strom 2-2014  

Časopis pre členov a priateľov Stromu života