Page 1

METODIKA PRE UČITEĽA – STAVEBNÝ MATERIÁL MINULOSTI

EVOKÁCIA

1. krok: Zmysel úlohy/kroku: Aplikácia vlastných skúseností, pozorovacích schopností detí a usmerňovanie žiakov, aby kritickým pohľadom dokázali prehodnotiť správanie sa ľudí k týmto pamiatkam. Inštrukcie: Diskusia so žiakmi o pamiatkach v ich okolí, ich stave, použitých stavebných materiáloch, význame použitia práve tohto materiálu. Zadanie: Zamyslite sa nad otázkami: - Poznáte nejaké kultúrne pamiatky vo svojom okolí? Stavby, pomníky, sochy, zaujímavé náhrobné kamene, architektonické skvosty atď. - Viete, aký stavebný materiál sa použil na ich stavbu alebo výrobu? - Všimli ste si, aký majú tvar, ich celkový vzhľad a ich umiestnenie? - Všimli ste si, že na jednej vybranej stredovekej stavbe môžu byť použité viaceré druhy stavebného materiálu? - Prečo sa v stredovekých stavbách používali rôzne druhy stavebného materiálu pri výstavbe opevnení, palácov, okien, portálov, stĺpov a pod.? - Sú tieto pamiatky ozdobou nášho prostredia alebo sa stávajú negatívnym príkladom starostlivosti ľudí o kultúrne dedičstvo? Pomôcky: --------Predpokladaný čas: 5 minút 2. krok: Zmysel úlohy/kroku: Rozšíriť vedomosti žiakov o pamiatkach a pochopiť význam použitých stavebných materiáloch v ich prostredí. Naučiť žiakov určiť stavebný sloh a rozoznať druh použitého stavebného materiálu. Inštrukcie: Spoločne si prečítajte informácie v učebnici. Na základe prezentácie odborného textu predstavíme základné druhy stavebného materiálu použitého na konkrétnych príkladoch stredovekých stavieb na Slovensku.

Pomôcky: učebnica, tabuľa, krieda (fixky), zošit, projektor, PPT prezentácia Predpokladaný čas: 15 minút

UVEDOMENIE

3. krok: Zmysel úlohy/kroku: Rozšíriť vedomosti žiakov o pamiatkach a chápať význam použitých stavebných materiáloch v ich prostredí. Naučiť žiakov určiť stavebný sloh a rozoznať druh použitého stavebného materiálu. Inštrukcie: Spoločne diskutujte o rôznych historických stavbách a použitom stavebnom materiále. Urobte si na papier alebo tabuľu nasledujúcu tabuľku, prípadne použite PPT prezentáciu.

Pamiatky postavené z

MRAMORU

VÁPENCA

PIESKOVCA


Zadanie (ústne): S postupným delením stredovekej spoločnosti na šľachtu, cirkev a poddaných sa objavujú obytné stavby, ktoré sa veľkosťou, konštrukciou i použitím rôznych druhov stavebného materiálu začali nápadne odlišovať. Stavajú sa hrady, kláštory, chrámy, baziliky, rotundy, mestské opevnenia, mestské paláce a budovy. - Dokázali by ste vymenovať stredoveké stavby na Slovensku, o ktorých si myslíte, že sú postavené z mramoru, vápenca alebo pieskovca? - Poznáte takéto stredoveké stavby aj zo svojho okolia? - Majú tieto stavby viacero druhov použitého stavebného materiálu? - Ak áno, dokážete ich rozoznať a zdôvodniť, prečo pri ich stavbe použili na okná iné stavebné materiály ako pri stavbe múrov?

REFLEXIA

Pomôcky: učebnica, metodika pre učiteľa, PPT prezentácia, dataprojektor alebo tabuľa a kriedy (fixky) Predpokladaný čas: 10 minút 4. krok: Zmysel úlohy/kroku: Precvičenie a upevnenie poznatkov. Inštrukcie: Spoločne vypracujte úlohy v pracovnom liste - učebnici. Zadanie (ústne): Skúste porozmýšľať, aké výhody a nevýhody by ste mali v porovnaní s dnešným bývaním, ak by ste bývali v stredovekej stavbe (vyberte napríklad nejakú stavbu z vášho okolia) v stredoveku. Kde by ste bývali radšej? Pomôcky: učebnica, PPT prezentácia, dataprojektor Predpokladaný čas: 10 minút


Slovník – Stavebný materiál stredovekých stavieb

arkáda Prekleňovací oblúk, nesený zvislými podporami: stĺpmi alebo piliermi. Môže byť: • Otvorená – priestorová, ktorú tvorí stĺpová alebo pilierová arkáda; vytvára chodbu • Slepá – bezpriestorová, tvoriaca iba dekoratívny reliéf steny

arkádová chodba Súčasť kláštora, kaštieľa, príp. reprezentačnejšieho mestského domu a pod., ležiaca na vonkajšom obvode dispozície, orientovaná do dvora, pričom na jednej alebo obidvoch pozdĺžnych stranách je otvorená arkádami na pilieroch alebo stĺpoch. Druhom arkádovej chodby je podlubie. arkier Uzavretá časť vystupujúca zo stavby, posadená na krakorcoch, konzolách alebo stĺpoch, či pilieroch zakotvených v teréne; zväčšujúca vnútorný priestor miestnosti, ktorá umožňuje výhľad do strán. armatura, armované nárožie Nárožné spevnenie stavby tesanými kameňmi; pri použití hrubo tesaných kvádrov hovoríme o bosáži. atika Horizontálny pás múru nad korunnou rímsou na hlavnej fasáde, alebo po celom obvode stavby, pohľadovo zakrývajúci strechu, z ktorej bola dažďová voda odvádzaná strešnými žľabmi cez otvory v atike. Atika býva dekoratívne členená reliéfne slepými arkádami, sústavou ríms alebo plošne sgrafitom alebo maľbou, často zhora zakončená motívom lastovičích chvostov, polkruhov a pod. barbakan Samostatný predsunutý článok opevnenia najčastejšie kruhového alebo polygonálneho (mnohouholníkového) pôdorysu obkolesený priekopou. Úlohou barbakanu bolo chrániť bránu pred delostreľbou. bašta Predsunutá časť opevnenia umiestnená v rohoch, alebo v rovnakých úsekoch hradieb kruhového, štvorcového, alebo polygonálneho pôdorysu, ktorá väčšinou neprevyšovala hradby; voči priestoru hradu môže byť otvorená, alebo uzavretá (bastión). bergrift Osamote stojaca útočištná veža najčastejšie kruhového, výnimočne štvorcového a polygonálneho pôdorysu. V čase mieru bol bergrift neobývaný a využíval sa ako väzenie.


bosáž Nárožné spevnenie stavby hrubo tesanými kvádrami. bosované murivo Murivo postavené z veľkých hrubo tesaných (neopracovaných) kvádrov. bradlo Úzky, strmý, pretiahnutý terénny útvar – skalnatý hrebeň. Skalný útvar tvorený z druhohorných vápencov. Vyčnieva z mäkších ílovcov a pieskovcov (flyš), príp. slienitých hornín starotreťohorného veku, ktoré tvoria medzi bradlami zníženiny. bradlové pásmo Geologická jednotka Západných Karpát so zložitou stavbou, tvoria ju bradlá, šošovky z vápencov obklopené ílovcami a pieskovcami. brána opevnenia Druh vstupu v opevnení, niekedy s portálom a bránovou výplňou, na vnútornej strane zaistenej závorou. brit Ostrá hrana, vďaka ktorej pri ostreľovaní hradu väčšina striel skĺzla, alebo zmenila smer. Brity sa stavali najčastejšie na ostrohových hradoch, ktorým hrozilo ostreľovanie iba z jednej strany. brekcia Usadená hornina, ktorá vznikla stmelením ostrohranných úlomkov rôznych hornín. cimburie Zúbkovité ukončenie hradby vo forme zubov a výrezov na ochranu a výhľad obrancov. cisterna Do terénu vyhĺbená a podľa potreby rôzne upravená nádrž na dažďovú vodu. Používala sa ako vodný zdroj tam, kde nebola studňa. článok architektonický Konštrukčný alebo dekoratívny prvok článkovej či tektonickej architektúry, používajúcej súbor architektonických článkov v systéme stavby. Podľa funkčnosti môžeme články rozdeliť na dekoratívne, nosné, podperné, spojovacie, vzperné a zakončovacie. Architektonickým článkom so špecifickou funkciou je napr. chrlič, baldachýn, kružba delové veže a bašty Články opevnení zabezpečujúce delostreleckú obranu predpolí, mávali zvyčajne polkruhový, pravouhlý, neskôr i polygonálny pôdorys.


dlažba Pokrytie povrchu terénu, komunikácie, dvora, alebo v interiéri stavby. Slúži na spevnenie a dosiahnutie pochôdznosti. Druhom dlažby je dlažba drevená, kamenná , keramická, mozaiková. dlažba kamenná Druh dlažby z neupravovaného prírodného kameňa z nepravidelných štiepaných kamenných platní, kladených voľne vedľa seba, alebo z riečneho kameňa, kladeného voľne vedľa seba plochou stranou a zasypaného do výšky troch štvrtín pieskom - tzv. mačacie hlavy, alebo dlažba z kamenných platní a kociek rôznych rozmerov a tvarov, získaných opracovaním povrchu hmoty kameňa rôznych druhov a farieb (andezit, bridlica, travertín, žula). dlažba keramická Druh dlažby z pálenej hliny v podobe tehál alebo rôzne tvarovaných keramických dlaždíc, zo šamotu alebo kameniny, s prírodným povrchom, alebo s glazúrou. dlážka Horná plocha podlahy s rôznou povrchovou úpravou: drevená dlážka z paluboviek, parkiet, celistvá dlážka z cementovej alebo hlinenej mazaniny, utlačenej zeminy, tiež terazzo a pod. donžon Masívna obytná veža, na území Slovenska prevažne štvorcového pôdorysu, situovaná najčastejšie v centrálnej polohe hradného areálu, obvykle na najvyššom mieste staveniska. Posledné útočisko hradu. empora (galéria, balkón) panská tribúna, poschodie, vyvýšená plocha v priestore kostola alebo kaplnky so samostatným vstupom, spravidla napojeným na obytné priestory, ktorá slúžila len feudálovi alebo majiteľovi. flyšové pásmo Geologická jednotka, ktorú buduje flyš - pieskovce a ílovce, ktoré sa striedajú v značných hrúbkach. Horniny sú zvrásnené. gemerské pásmo Geologická jednotka Západných Karpát. gotika

• označenie z čias renesancie, ktoré ho označovalo ako barbarské (podľa Gótov) • vznik v 1. pol. 12. st. vo Francúzsku, rozšírila sa do Anglicka, Španielska, Nemecka, strednej a severnej Európy (okrem Talianska, kde bola vytlačená renesanciou) • tento smer ovplyvnil maliarstvo, architektúru, sochárstvo, umelecké remeslá i celkový štýl doby

gotická architektúra Architektúra s charakteristický znakmi: • vertikálnosť


• • • • •

lomený oblúk oporný systém vysoké okná s farebnými sklami štíhle vežičky múry nie sú oporou a sú vyplnené oknami

gotické stavby Stavby veľkých katedrál, hradov, meštianskych domov, radníc, mostov, kostolov. hrad Stredoveké feudálne sídlo, druh areálu s opevnením, s obytnou, správnou a obranno-strážnou funkciou, situované na prirodzene chránenom mieste (ostrožina, bažina, sútok riek). hradba Základný obranný lineárny prvok opevnenia, umelo vytvorená stavba nad úrovňou terénu, vytvárajúca súvislú líniu, chrániaca ohradený priestor proti napadnutiu. Obyčajne tvorí súvislý prstenec po celom obvode opevnenia, niekedy je vybudovaná iba v nechránenej časti obvodu priestoru (pri sútoku riek, na šiji ostrožiny). Druhom hradby je val, drevená hradba, hradbový múr, palisáda; pri bastiónových opevneniach (kurtina, glacis) hradba mohutnie do šírky. Hradba býva často stavebne spojená s ďalšími obrannými prvkami (bašta, bastión, batéria). Vstup cez hradbu umožňuje brána. hradba drevená Je súčasťou opevnenia sídlisk (hradisko, dvorec, kastel). Val, budovaný z drevozemných konštrukcií, kde kolová, komorová alebo zrubová konštrukcia nielen spevňuje jadro násypu, ale prejavuje sa na povrchu valu ako obloženie jeho líc (drevený plášť), prípadne ide o dvojradovú palisádu, kde vnútorný priestor vypĺňa zemina alebo kameň. hradné jadro Ústredná a obvykle centrálne a najvyššie situovaná časť hradného komplexu, ktorá bola postupne rozširovaná o ďalšie opevnené celky - tzv. predhradia. jadrové pohorie Pohorie, ktoré má jadro zo žúl a premenených hornín, na ktorom sú usadené horniny, najmä vápence a dolomity. kastelový hrad Hrad pravidelnej dispozície s obvodovou zástavbou a zvyčajne na nárožiach situovanými vežami, budovaný na území Uhorska od poslednej štvrtiny 14. storočia. kazemata Súčasť bastiónovej pevnosti najmä v kurtinách a bastiónoch, murované, väčšinou zaklenuté priestory v ich drevozemných konštrukciách. Sústava galérií, so streleckými nikami. Kryté chodbovité palebné pozície pre strelcov, slúžiace pre aktívnu obranu piet hradných opevnení. kláštor


Druh areálu s cirkevnými stavbami, sakrálnymi aj profánnymi, uzatvorené obydlie a pôsobisko rehole. klenba Druh stropu, stavebná konštrukcia s prierezom oblúka, dosadajúca na nosné múry, piliere alebo stĺpy, uzatvárajúca priestor zhora. Klenba býva z kamenného, tehlového, zmiešaného alebo z liateho muriva, resp. z liateho betónu. Menej často sa vyskytuje aj drevená klenba a zrubová klenba. Od použitého materiálu závisí jej hrúbka, sprav. najmenšiu má drevená a liata klenba. Podľa konštrukcie rozlišujeme klenbu valenú, krížovú (pri použití rebier), kláštornú, pruskú a plackovú klenbu. Ďalšími druhmi klenby sú: česká placka, koncha, kupola, trompa, pendantív. konzola Drevená alebo kamená nosná konštrukcia vystupujúca z plochy steny. Môže podopierať arkier, ochodzu, balkón, komín, rímsu, trámy a pod., v hornej časti býva konzola zakončená rímsou. kozub Architektonicky riešené otvorené ohnisko v interiéri stavby, ktoré využíva sálavé teplo otvoreného ohňa na vykurovanie, resp. ako doplnok vykurovania. Základnými časťami kozubu sú ohnisko a komín. Teleso kozuba býva z kameňa, tehál, kachlíc, hliny, omietky a pod., často s plastickou výzdobou. Otvor môže byť rámovaný kamennou alebo murovanou šambránou. Býva situovaný v rohu priestoru alebo uprostred vnútornej steny obytnej miestnosti. krakorec Kamenná nosná konštrukcia vystupujúca z plochy steny. Podopiera vystupujúce časti stavby (balkón, pavlač, arkier, ochodzu a pod.). Tvorený je viacerými (cca 2-6) kamennými kvádrami, uloženými na seba a zapustenými stupňovito domuriva tak, že vyšší kváder vždy viac vyčnieva ako nižší. Čelá kvádrov majú spodnú hranu zaoblenú, niekedy profilovanú, alebo majú plytký reliéfny dekór. krídlo Časť dispozície stavby, vystupujúca spravidla v kolmom smere najmenej na dĺžku dvoch okenných osí, najčastejšie jedno i dvojtraktové. Krídlo je na rozdiel od traktu vymedzené obvodovým múrom. Pri viackrídlových stavbách rozlišujeme podľa situovania na parcele hlavné, dvorové a uličné krídlo. maselnica Typ veže kruhovitého pôdorysu, ktorá má nad silnejšou spodnou časťou užšiu nástavbu zakončenú najčastejšie ochodzou. mazanina Hrnčiarska hlina rozmiešaná s plevami ako doplnkový stavebný materiál, napr. výplň trámového muriva, podlahový materiál, izolačný materiál a pod. mesto Druh sídla charakterizovaný určitou veľkosťou, príslušnými administratívnymi funkciami. Z historického hľadiska spôsobom založenia, v rámci urbanizmu geografickou uzavretosťou. Skladá sa z centra, ktorého súčasťou býva historické jadro, okolitých štvrtí a predmestí. mestské opevnenie Opevnenie vybudované okolo mesta tvorené charakteristickými fortifikačnými prvkami (brány, bránky, hradby s ochodzami, veže, vežice, bašty, priekopy, barbakány, ...),


ktoré poskytovalo ochranu mestskému i okolitému obyvateľstvu v čase nebezpečenstva. V rámci mestského opevnenia mohlo existovať samostatné opevnenie tzv. citadela. mestské právo Súbor právnych ustanovení, ktorými sa riadili jednotlivé mestá. mestský hrad Hrad situovaný v meste a založený mestom: napr. Banská Štiavnica tzv. Starý hrad, Kremnica. most Slúži k preklenutiu rôznych prekážok, najčastejšie priekopy, alebo k vyrovnaniu terénneho rozdielu. murivo hrázdené Súčasť hrázdenej konštrukcie pozostávajúcej z nosnej konštrukcie zhotovenej z dreva, ocele, betónu alebo železobetónu a z výplňovej hmoty z pálenej alebo nepálenej tehly, kameňa, dreva, betónu a pod. nádvorie Priestranstvo medzi budovami tvoriacimi celok. nika Výklenok v stene na umiestnenie sochy alebo obrazu s rozmanitou architektonickou a výtvarnou úpravou. ochodza Obranná komunikácia na vrchole objektu (hradby, veže,...). Môže byť murovaná na korune hradieb s vonkajším ochranným múrom a strieľňami alebo drevená, vyložená na konzolách, otvorená alebo krytá. okno združené Okno s dvoma a viacerými okennými otvormi, oddelenými stĺpom alebo pilierikom, spojenými v spoločnom ostení, napr. dvojdielne a trojdielne združené okno. oko volské Druh kruhového alebo eliptického okna, umiestneného najčastejšie nad vstupom (vo funkcii svetlíka), druh vikiera, prekrytého v rovine strechy v tvare pozvolného oblúka. opevnený kláštor Kláštor, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie tvorené charakteristickými fortifikačnými prvkami (brána, hradby s ochodzami, veže, vežice, bašty,...) alebo v blízkosti ktorého stála masívna útočištná veža donžon; poskytoval ochranu roľníkom a okolitému obyvateľstvu v čase nebezpečenstva, napr. Hronský Beňadikt. opevnený kostol


Kostol, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie (niekedy vrátane cintorína) tvorené charakteristickými fortifikačnými prvkami (brána, hradby s ochodzami, veže, vežice, bašty,...); poskytoval ochranu obyvateľstva v oblastiach, kde bola hustota fortifikačných stavieb nižšia, alebo v oblastiach, ktoré boli neustále vojensky ohrozované. ostenie Súčasť vstupu, okna, strieľne a pod., tvorená bočnými vertikálnymi plochami v celej hrúbke múru. Povrchová úprava ostenia býva zhodná s ostatnou interiérovou úpravou (omietka, maľba), ostenie s kamenným obložením máva profiláciu a spravidla nadväzuje na kamennú šambránu osadenú na vonkajšej strane otvoru. ostroha Pretiahnutý terénny útvar, ktorého zadná a bočné strany predstavujú viac – menej klesajúci svah. padací most Pohyblivá časť mosta, uzatvárajúca hradnú bránu, ovládaná kladkami a reťazami. Vo vytiahnutej polohe znemožňoval prístup útočníkov ku bráne, v spustenej polohe umožňoval vstup do hradnej brány. Otáčal sa okolo vodorovnej osi; čapy padacieho mostu sa otáčali v točniciach , do vodorovnej polohy bol zdvíhaný pomocou lán alebo reťazí vedených cez kladku v rohoch vpadliny a protizávažia. , ktoré klesalo k podlahe, alebo do zvláštnych šiacht; slúžil k uzavretiu brány v čase nebezpečenstva. palác

• obytná reprezentačná najčastejšie dvojposchodová budova situovaná v jadre hradu; prízemie paláca tvorili skladovacie priestory; prvé poschodie tvorila veľká sála, prístupná vnútorným schodiskom; druhé, prípadné ďalšie poschodia predstavovali dôležitú úlohu v obrane hradu; súčasťou palácu mohla byť aj kaplnka.

• druh reprezentačnej mestskej stavby, obydlie šľachtickej rodiny, niekedy aj administratívna stavba. Palác môže byť situovaný v radovej zástavbe ulice, niekedy samostatne stojaci ako palác s areálom.

parkan Časť opevnenia medzi vnútorným vyšším a vonkajším nižším hradobným múrom. parkanový múr Predsunutý nižší vonkajší pás opevnenia vymedzujúci pred hradobným múrom priestor úzkeho parkanu určený pre pohyb obrancov. pätka klenby Plocha, na ktorej klenba dosadá do nosného múra a kde sa spravidla začína odkláňať od jeho konštrukcie. Pätka najčastejšie valenej klenby môže byť výtvarne zvýraznená reliéfnou úpravou z kameňa, omietky alebo maľbou. pilier Druh vertikálneho nosného architektonického článku, štvorcového alebo polygonálneho prierezu. Piliere s kruhovým prierezom sa nazývajú stĺpy. plášťová hradba Silná vysoká hradba s priebežnou ochodzou, za ktorou sú skryté stavby hradu.


portál Rôzne architektonicky a výtvarne upravený vstup do objektu vo forme umelecky opracovaného prvku lemujúceho otvor. predbránie Vysunuté priechodné opevnenie postavené pred bránou, zlepšujúce jej obranyschopnosť. predhradie Samostatná a zvyčajne priechodná časť hradného komplexu napojená svojím obvodovým opevnením na hradné jadro alebo druhé predhradie. predprseň Užšia vrcholová časť hradobného múru lemovaná ochodzou a zakončená cimburím, neskôr len perforovaná strieľňami. prevet Typ stredovekého záchodu, zabudovaného v arkieri alebo výklenku, vybaveného kamennou alebo drevenou sedacou doskou s otvorom na fekálie, ktoré padali k päte múru. Niekedy má prevet murovanú záchodovú šachtu. Mohol mať aj samostatný pisoár v podobe kamenného žľabu, ktorý slúžil aj na vylievanie odpadovej vody. priekopa Do skaly vysekaná, alebo do pôdy vykopaná priehlbina, brániaca prístupu útočníkov ku hradbe, či bastiónu, oddeľujúca hrad od okolitého terénu. V rovinatom teréne bývala často napájaná vodou z blízkych riek či potokov. Pred priekopou býval navŕšený val z vykopanej zeminy. Druhmi priekopy sú obvodová, suchá, šijová a vodná priekopa. reliéf Plastický vzor vytvorený rezbou do plochy dreva alebo kameňa. Románska kultúra • nová kultúra obdobia raného stredoveku, ktorá vznikla spojením prvkov antických + kresťanských • rozvíjala sa od 11. storočia • označená podľa závislosti od rímskych vzorov (stĺp, polkruhový oblúk, atď.) • mala náboženský charakter - cirkev bola objednávateľom aj výrobcom, predpisovala obsah aj formu (umenie v službách teológie, tak ako filozofia) • nový sloh sa prejavil predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku románska architektúra Architektúra s charakteristickými znakmi: • masívnosť, hrubé múry, zvonka neomietnuté • malé okná (aj združené) zakončené polkruhovým oblúkom • portál (vchod, zdobený) • stavebný materiál = kameň, tehly


románske stavby • sakrálne stavby - kostoly: baziliky a rotundy; kláštory • svetské stavby – hrady, meštianske domy, mestské paláce, kamenné mosty atď. rondel Okrúhla delostrelecká bašta neskorostredovekých a novovekých opevnení, situovaná obvykle na nárožiach opevnení. rotunda Sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse rozšírená hlavne v románskej architektúre. Priestor mohol rozširovať veniec apsíd po jej obvode. sedília Druh výklenku v prejazdoch domov (i v interiéroch sakrálnych stavieb), slúžiaceho na sedenie alebo rôzne upravené sedadlo vo výklenku, ktoré má vymurovanú lavicu s kamennou alebo drevenou sedacou doskou, v hornej časti výklenku spravidla s oblúkovým záklenkom z jedného i viacerých oblúkov, dosadajúcich na konzoly alebo stĺpiky. schodisko v hrúbke múra Druh schodiska, najčastejšie vo vežových domoch, hradoch a pod., úzke jednoramenné schodisko, situované v hrúbke múru, prepájajúce jednotlivé podlažia. Vyskytuje sa tiež v meštianskom dome a kaštieli ako hlavná alebo vedľajšia vertikálna komunikácia sprístupňujúca suterén. sieň Najväčší zhromažďovací a reprezentačný priestor hradného paláca, situovaný na poschodí a prepojený súkromnými obytnými priestormi. Tu sa odohrával spoločenský život, hostiny a pod. smolný nos Obranný otvor krytý zvonka predstupujúcou strieškou, slúžiaci na vylievanie horúcich tekutín pri pätu opevnenia. sokel Rôzne stvárnená spodná časť stavby, ktorá sprostredkúva prechod na podlahu. sopečné pohorie Pohorie, ktoré vzniklo pri sopečnej činnosti a bolo dotvárané tektonickými procesmi, napr. Štiavnické vrchy. stĺp Druh vertikálneho nosného alebo podperného architektonického článku, napr. združeného okna, ústupkového portálu, arkády a pod., môže sa vyskytovať aj v redukovanej podobe ako štvrťstĺp, polstĺp a trištvrtestĺp. Rad stĺpov tvorí stĺporadie, ktoré býva súčasťou kolonády, arkády, chodby a pod. Klasicky členený stĺp je zložený z pätky, ktorou stojí na podklade, z drieku s kruhovým prierezom a z hlavice v hornej časti stĺpu, preberajúcej priame zaťaženie. strieľňa


Otvor v murive hradby, veže, či bašty, umožňujúci svojou konštrukciou účinnú streľbu obrancov, prispôsobený na použitie chladnej, či palnej zbrane. Šambrána Dekoratívne, profilové orámovanie okien a dverí v ploche steny. špaleta Rôzne riešená vnútorná bočná časť okien, dverí, strieľní, ... štítový múr Masívna čelná - tzv. štítová hradba chrániaca svojou hmotou zástavbu hradného jadra zo strany najľahšieho útoku. štuka Jemná hmota z rýchlotvrdnúcej zmesi sadry, vápna a piesku používajúca sa na zhotovenie plastickej výzdoby fasád stavieb (najmä na uličnej fasáde domov a ich štítov). travertínová kopa Forma georeliéfu, ktorá vznikla vyzrážaním uhličitanu vápenatého z teplých alebo studených minerálnych prameňov. trámové murivo Murivo, ktorého nosnú konštrukciu tvorí drevená trámová kostra a kamenná, tehlová, alebo mazaninová výplň. tvrdza Oproti hradu kvalitatívne nižší typ stredovekého feudálneho sídla nižšej šľachty. Malé uzavreté opevnené sídlo drevenej zrubovej alebo murovanej konštrukcie, situované vo vidieckej zástavbe, mohlo poskytnúť útočisko len v menších vojenských konfliktoch. ušnicový bastión Druh polygonálneho bastiónu s bočnými výbežkami - ušami, kryjúcimi bočné flankovacie strieľne pred ostreľovaním nepriateľom. val V hradnom staviteľstve spočiatku pomocná fortifikácia v podobe násypu, na korune s opevnením (palisádou a niekedy aj murovanou hradbou), situovaná na vonkajšiu hranu priekopy. S rozvojom delostrelectva sa valové opevnenie stalo veľmi dôležitým prvkom moderných opevnení. Pri mestskom opevnení môže tvoriť lineárny okruh predsunutý pred priekopu. váľky Ručne zhotovované "tvarovky" z nepálenej hliny a ďalších prímesí (plevy, sekaná slama, konský trus atď.). veporské pásmo Geologická jednotka Západných Karpát.


veža obytná Hlavná stavba hradného jadra najstarších typov hradov, príp. hrádkov, kniežacieho dvorca alebo dvorca nižšej šľachty, mohutná veža, situovaná na najbezpečnejšom mieste. Viacpodlažná (okolo päť podlaží ), s jediným priestorom na každom podlaží, s hrubým obvodovým múrom a zvyčajne pravouhlým alebo aj kruhovým pôdorysom. Na prvom podlaží, opatrenom štrbinovými oknami, prípadne bez okien, mohla byť kuchyňa a komora. Na 2. podlaží, prístupnom zvonka - najčastejšie rebríkom, bola spravidla ubytovaná strážna jednotka. Ďalšie podlažie, príp. podlažia, slúžili ako obytné priestory hradného panstva. Prístupné boli schodiskom v hrúbke múru, vybavené väčšími oknami, kozubmi, prevetom, oltárnym výklenkom. Posledné podlažie slúžilo na obranu a bolo často opatrené ochodzou. vežica Zosilňujúci prvok opevnenia vystupujúci pred jeho líce polkruhového, štvorcového, alebo polygonálneho pôdorysu; na rozdiel od veže býva vežica bez vnútorného priestoru a neprevyšuje stavbu, ktorú spevňuje. vitráž Zasklenie okna rôznofarebnými tabuľkami skla, spájanými olovenými pásikmi, zväčša domaľovanými z vnútornej strany. vynášací oblúk Murovaný oblúk, ktorý prekonáva skalnú rozsadlinu a nesie murivá objektu. výpadová bránka Malá bránka v hradbe umiestnená mimo priestoru očakávaného útoku umožňujúca výpad obrancov z hradu. zrúcanina Zvyšky múrov dobytej, opustenej alebo účelovo zničenej – zrúcanej stavby.


METODIKA PRE UČITEĽA – STREDOVEKÁ ARCHITEKTÚRA A PÔDORYS 1. krok: Zmysel úlohy/kroku: Aplikácia vlastných skúseností, pozorovacích schopností detí a zhrnutie vedomostí o spôsobe čítania pôdorysov. Inštrukcie: Vyzvite žiakov, aby zapísali do zošita/ pracovného listu slovenské hrady, ktoré poznajú, zaznamenali ich lokalitu a stav pamiatky (cca 2 min.). Následne diskutujte so žiakmi o kultúrnych pamiatkach (hradoch) v ich okolí, respektíve o ich pôdoryse a jeho význame.

EVOKÁCIA

Zadanie: Zapíšte si čo najviac slovenských hradov, ktoré poznáte. K nim napíšte, kde sa nachádza a či ide o zrúcaninu alebo zrekonštruovaný hrad. Zamyslite sa nad otázkami: - Stretli ste sa pri návšteve kultúrnej pamiatky (hradu) s nákresom jeho pôdorysu? - Dokázali ste čítať tento nákres? - Porozumeli ste mu? - Viete, aký je jeho význam? Pomôcky: zošiť alebo pracovný list Predpokladaný čas: 5 minút 2. krok: Zmysel úlohy/kroku: Získanie prehľadu o architektúre slovenských hradov, rozvoj priestorovej orientácie. Oboznámenie sa so základnými druhmi zobrazovania pôdorysov stredovekej architektúry, získanie základných vedomostí o čítaní pôdorysov a uvedomenie si významu pôdorysov. Inštrukcie: Na základe prezentácie odborného textu a premietnutia obrázkov pôdorysov v PPT prezentácii im predstavte spôsob zakresľovania pôdorysov stredovekých hradov, jeho význam a vysvetlite im, čo pôdorysy predstavujú a ako sa dokážu podľa nich orientovať pri návšteve kultúrnej pamiatky.

Pomôcky: učebnica, PPT prezentácia, dataprojektor, PC technika Predpokladaný čas: 15 minút

UVEDOMENIE

3. krok: Zmysel úlohy/kroku: Upevnenie získaných vedomostí a ich aplikácia do praxe. Získať schopnosť prečítať pôdorys slovenských stredovekých hradov. Aktívne spoznať kultúrne a prírodne dedičstvo na území Slovenska. Inštrukcie: Rozdeľte žiakov do 4 skupín alebo ich nechajte pracovať po dvojiciach a rozdajte každej skupine/ dvojici jeden z obrazových materiálov Čachtice – pôdorys, Liptovský Hrádok- pôdorys. Vyzvite žiakov, aby sa na základe získaných základných údajov pokúsili získať čo najviac informácií, napr.: a. o historickom vývoji hradu, b. o jeho súčasnom stave, c. o postupnom dostavovaní a prestavovaní hradu, d. o základných druhoch stavebného komplexu hradu a pod. V závere aktivity vyberte zástupcu z každej skupiny, aby odprezentoval pred všetkými získané informácie o hrade.

Zadanie: Vašou úlohou je vyčítať z obrazového materiálu, ktorý ste dostali, maximum informácií o historickom vývoji hradu, o jeho konštrukcii, postupnom dostavovaní a prestavovaní. Máte na to 10 minút. V závere hodiny odprezentujete svoj hrad.


Pomôcky: obrazový materiál Čachtice a Liptovský Hrádok Predpokladaný čas: 15 minút 4. krok: Zmysel úlohy/kroku: Aplikácia poznatkov do praxe. Aktívne spoznať kultúrne a prírodne dedičstvo na území Slovenska. Inštrukcie: Diskutujte so žiakmi. Žiakom na záver zadajte úlohu z pracovného listu, aby si vybrali pre nich zaujímavý slovenský hrad a na internete zistili, či existuje grafické znázornenie pôdorysu a pokúsili sa získať čo najviac informácií z daného náčrtu. A napokon na základe nájdeného náčrtu alebo fotografie sa pokúsili zakresliť pôdorys tohto hradu.

REFLEXIA

Zadanie (ústne): Diskutujte na otázky: - Navštívili ste už niektorý z uvedených hradov? - Všímali ste si vtedy pôdorys hradu? - Ako by ste sa na hrad pozerali dnes – po získaní informácií o hrade? Líšila by sa nejako vaša návšteva? Ak áno, v čom? Pomôcky: --------Predpokladaný čas: 5 minút


METODIKA PRE UČITEĽA – OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK

EVOKÁCIA

1. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Aplikácia vlastných skúseností, pozorovacích schopností, upevňovanie vedomostí a usmerňovanie žiakov, aby kritickým pohľadom dokázali prehodnotiť správanie sa ľudí k týmto pamiatkam. Inštrukcie: Diskusia so žiakmi o pamiatkach v ich okolí, ich stave, význame a možnosti ich ochrany. Zadanie: Zamyslite sa nad otázkami: - Poznáte nejaké kultúrne pamiatky vo svojom okolí? Stavby, pomníky, sochy, zaujímavé náhrobné kamene, architektonické skvosty, atď. - Viete, aký stavebný materiál sa použil na ich stavbu alebo výrobu? - Všimli ste si na nich rôzne zmeny? - Ako sa ku nim správajú ľudia? - Aký je postoj verejnosti k týmto pamiatkam? - Sú tieto pamiatky ozdobou nášho prostredia alebo sa stávajú negatívnym príkladom? - Ako môže dochádzať k ich poškodzovaniu? - Môže pamiatky poškodzovať aj znečistené ovzdušie? Pomôcky: --------Predpokladaný čas: 10 minút 2. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Bližšie oboznámenie sa s ľudskými činnosťami, ktoré majú za následok poškodzovanie pamiatok a s možnosťami ich ochrany. Inštrukcie: Vytvorte 3 skupiny, pričom jedna skupina bude nezávisle od seba pracovať na pojmovom mapovaní prvej témy, druhá bude pracovať na

UVEDOMENIE

druhej téme a tretia bude pracovať s informačnými zdrojmi. 1. Téma : Ktoré aktivity ľudskej činnosti poškodzujú kultúrne pamiatky? 2. Téma : Ako môžeme kultúrne pamiatky chrániť pred negatívnymi vplyvmi ľudskej činnosti a znečisteného ovzdušia? Tretia skupina bude mať za úlohu vyhľadať v novinách, časopisoch alebo prostredníctvom internetu informácie, ktoré sa týkajú aktivít ľudí venujúcich sa záchrane kultúrneho dedičstva. Na záver hovorcovia zo všetkých skupín prezentujú spoločné výsledky za celú skupinu – žiaci prvých dvoch skupín nakreslia na tabuľu skupinovú mapu – myšlienkovú mapu, pričom ostatní žiaci ich môžu na konci prezentácie doplniť, ak niečo chýbalo. Hovorca poslednej skupiny informuje ostatných o zisteniach bádania poslednej skupiny.

Zadanie (ústne): V priebehu 10 minút vypracujte zadanie, ktoré dostanete a následne zvoľte jedného hovorcu, ktorý za skupinu odprezentuje výsledky vašej práce pred ostatnými.

REFLEXIA

Pomôcky: veľký papier/ výkres, tabuľa, krieda, časopisy, knihy a materiály alebo/ a prístup na internet (prípadne možno požiadať žiakov na predošlej hodine, aby si sami vyhľadali doma potrebné informácie) Predpokladaný čas: 25 minút 3. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Uvedomenie si dôležitosti chrániť pamätihodnosti na území Slovenska a rôznych možností ako ich chrániť.


Inštrukcie: Diskusia so žiakmi o pamiatkach a pravidlách správania sa k nim - možnostiach chrániť ich. Zadanie (ústne): Zamyslite sa: Prečo je treba pamiatky chrániť? Na čo je to dobré? Čo môžem zmeniť ja osobne a ako? Viete odporučiť nejaké zásady správania sa k pamiatkam? Ako by vyzeralo naše okolie bez takýchto pamiatok? Pomôcky: --------Predpokladaný čas: 5 minút

Na druhej hodine

EVOKÁCIA

4. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Zistiť, ako poznajú žiaci svoje okolie a či majú informácie o zaujímavých kultúrnych a historických pamiatkach v ich okolí. Inštrukcie: Metódou BRAINSTORMINGU žiaci spomínajú, aké pamätihodnosti sa nachádzajú v ich okolí. Treba im vyčleniť dostatočne veľké územie, aby mohli menovať viacero pamiatok. Učiteľ zaznamená na tabuľu všetky spomínané pamiatky.

Zadanie: Menujte mi, aké kultúrne a historické pamiatky poznáte v najbližšom okolí. Pomôcky: tabuľa, krieda Predpokladaný čas: 5 minút 5. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Bližšie oboznámenie sa s pamiatkami v okolí a budovanie národnej hrdosti žiakov. Inštrukcie: Rozdeliť žiakov do skupín po 3 - 4 a nechať ich, nech si sami vyberú 3 podľa nich najkrajšie pamiatky z okolia a nech v informačných zdrojoch (časopis, knihy, internet) nájdu 10 zaujímavých informácií o všetkých troch vybraných pamiatkach (z histórie, ohľadne materiálu, využitia a pod.) a zapíšu si ich do zošita alebo pracovného listu.

UVEDOMENIE

Zadanie: Zo spomínaných pamiatok si vyberte 3, ktoré považujete za najkrajšie a nasledujúcich 10 minút máte na to, aby ste v informačných zdrojoch, ktoré máte k dispozícii, našli 10 zaujímavostí o týchto pamiatkach. Zapíšte si ich do pracovného listu alebo do zošita. Myslite na to, čo by ste povedali o týchto pamiatkach svojmu kamarátovi zo zahraničia, aby ste mu predstavili naše historické pamiatky. Pomôcky: pracovné listy, tabuľa, krieda, časopisy, knihy a materiály alebo/ a prístup na internet Predpokladaný čas: 15 minút 6. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Aplikácia získaných poznatkov v praxi, precvičenie a upevnenie poznatkov prostredníctvom riešenia logických úloh. Inštrukcie: Žiaci si vyberú zo svojich troch pamiatok jednu a o tej prostredníctvom informačných zdrojov zistia čo najviac informácií o pôvodnom


a súčasnom využití pamiatky, súčasnom stave pamiatky, prípadne jej poškodení a čo zapríčinilo toto poškodenie alebo naopak uskutočnené práce zamerané na jej obnovu a záchranu. Ďalej môžu navrhnúť spôsoby záchrany pamiatky, jej využitia, prípadne formy propagácie, ak zohráva významné miesto v histórii ich okolia, regiónu alebo krajiny. Všetky informácie si zapíšu do zošita. Desať minút pred koncom úlohy chodí učiteľ pomedzi skupiny žiakov a kontroluje výsledky žiakov a diskutuje s nimi o ich nápadoch a návrhoch.

Zadanie: Vyberte si zo svojich troch pamiatok jednu a o nej zistite čo najviac informácií - o jej pôvodnom a súčasnom využití, o jej súčasnom stave, prípadne jej poškodení a čo zapríčinilo toto poškodenie alebo naopak uskutočnené práce zamerané na jej obnovu a záchranu. Následne navrhnite, ako by ste pamiatku navrhovali zachrániť, ako by sa dala využiť a ako by ste ju propagovali turistom. Všetky informácie si zapíšte do zošita. Pomôcky: časopisy, knihy a materiály alebo/ a prístup na internet Predpokladaný čas: 15 minút 7. krok: Zmysel úlohy/ kroku: Aplikácia získaných poznatkov v praxi. Inštrukcie: Diskutujte so žiakmi o vybraných pamiatkach a ich ďalšom živote. Ak uznáte za vhodné, napíšte na Mestské zastupiteľstvo spoločne list,

REFLEXIA

v ktorom ich poprosíte o pomoc pri záchrane pamiatky a uvediete vami navrhované kroky pre záchranu pamiatky.

Zadanie: Na vybranej pamiatke navrhnite, ako by ste ju mohli chrániť vy, ako by sa dala lepšie využiť, ako jej „vrátiť život“ a ako by ste ju propagovali turistom. Navrhnite trasu pre návštevníkov vášho mesta, v rámci ktorej by si mohli prezrieť najkrajšie pamiatky. Pomôcky: -------------Predpokladaný čas: 5 minút


METODIKA PRE UČITEĽA – UNESCO

EVOKÁCIA

1. krok: Zmysel úlohy/kroku: Zistiť, aké kultúrne pamiatky a prírodné dedičstvo poznajú žiaci vo svojom okolí a navodiť tému. Inštrukcie: Diskutujte so žiakmi či poznajú prírodné či kultúrne pamiatky vo svojom okolí, ktoré by mohli byť zapísané v zozname UNESCO. Zadanie (ústne): Poznáte kultúrne pamiatky, prírodné lokality, technické pamiatky alebo zvieratá, či vzácne rastliny vo svojom okolí, ktoré by mohli byť zaradené do zoznamu UNESCO? Aké prírodné, kultúrne bohatstvo, či technickú stavbu alebo dielo by ste predstavili svojmu kamarátovi zo zahraničia? Pomôcky: ---------Predpokladaný čas: 5 minút 2. krok: Zmysel úlohy/kroku: Nadviazať na predchádzajúce otázky a zistiť, čo by podľa názorov žiakov malo byť zapísané do zoznamu UNESCO a prečo. Inštrukcie: Deti rozdeľte do skupín a každá skupina navrhne do Zoznamu UNESCO jednu z možností: a. Lokalitu zo svojho okolia b. Kultúrnu pamiatku, architektonické dielo c. Živočícha d. Rastlinu e. Technickú pamiatku f. Technický výtvor g. Výtvor alebo hudobný nástroj ľudového remesla na Slovensku Následne každá skupina zdôvodní svoj výber a spíše všetky pozitíva, pre ktoré by mal byť jeho návrh schválený. Výsledky skupinovej práce môžu zástupcovia skupiny prezentovať pred celou triedou alebo pred učiteľom, ktorý ku koncu aktivity skontroluje všetky skupiny.

UVEDOMENIE

Zadanie (ústne): Vašou úlohou bude v skupine sa dohodnúť, čo by ste navrhli zapísať do zoznamu UNESCO a dôvod. Spíšte všetky pozitívne stránky Vášho výberu, prečo by mal byť práve Vami vybraný objekt, živočích, rastlina či dielo zapísaný do zoznamu UNESCO. Pomôcky: časopisy, knihy, brožúry alebo internet, zošit, pero Predpokladaný čas: 10 minút 3. krok: Zmysel úlohy/kroku: Oboznámiť žiakov o Zozname svetového dedičstva a o podmienkach prijatia vybraných lokalít a objektov do Zoznamu svetového dedičstva. Inštrukcie: Prečítajte si so žiakmi text v učebnici a na základe informácií v texte si vysvetlite, aké požiadavky by mali spĺňať ich návrhy. Následne vyzvite žiakov, aby našli a vyznačili na mape aspoň 4 lokality, ktoré sú zaradené do zoznamu UNESCO na Slovensku. Ak nevedia splniť úlohu, vyzvite ich, aby našli potrebné informácie na internete. Ku koncu ich vyzvite, aby zistili, kto je hlavným predstaviteľom UNESCO a z ktorej krajiny pochádza.

Zadanie (ústne): Viete ukázať na mape aspoň 4 lokality, zapísané do zoznamu UNESCO na Slovensku a vyznačiť ho farebným papierikom? Zistite, kto je hlavným predstaviteľom UNESCO a z ktorej krajiny pochádza.


Pomôcky: učebnica, mapa Slovenska, nalepovacie farebné papieriky, internet Predpokladaný čas: 15 minút 4. krok: Zmysel úlohy/kroku: Aplikácia a upevnenie nových poznatkov, prehodnotenie a doplnenie návrhov do zoznamu svetového dedičstva. Inštrukcie: Zadajte vytvoreným pracovným skupinám, aby na základe nových poznatkov prehodnotili svoje pôvodné návrhy a argumenty a znovu obhajovali svoje návrhy.

REFLEXIA

Zadanie (ústne): Podľa informácií, ktoré ste sa dozvedeli v tejto kapitole a porovnaním vami navrhovaných pamiatok s pamiatkami zo zoznamu UNESCO, skúste navrhnúť, čo by bolo potrebné pridať/zmeniť/upraviť (zapojte svoju fantáziu) na vašich predošlých návrhoch pamiatok, aby daná pamiatka mohla byť zapísaná do zoznamu UNESCO. Pomôcky: časopisy, knihy, brožúry alebo internet, učebnica, zošit, pero Predpokladaný čas: 10 minút Zadanie na domácu úlohu: Porovnajte lokality zapísané v UNESCO na Slovensku a v zahraničí. Zamyslite sa, v čom sú unikátne naše oproti zahraničným. Následne vyberte takú, ktorú by ste chceli navštíviť a prečo.


Slovník - UNESCO

asociatívna krajina Krajina, ktorá vznikla na základe silných náboženských, umeleckých alebo kultúrnych asociácií prírodných prvkov. kultúrna krajina • Diela, ktoré zámerne navrhol a vytvoril človek , záhrady a parková krajina, často spájané s budovami. • Krajina, ktorá prešla organickým vývojom a do súčasnej formy sa vyvinula spojením s prírodným prostredím alebo ako reakcia naň. pamiatka Dielo architektúry, monumentálneho sochárstva a maliarstva, prvky alebo štruktúry archeologickej povahy, nápisy, skalné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré majú výnimočnú svetovú hodnotu z hľadiska histórie, umenia alebo vedy. prírodné dedičstvo • Prírodné pamiatky pozostávajúce z fyzickej alebo biologickej formácie alebo ich skupiny, ktoré majú z estetického alebo vedeckého hľadiska svetovú hodnotu. • Geologické a fyziografické lokality a presne vymedzené zóny, ktoré sú sídlom ohrozených živočíšnych alebo rastlinných druhov výnimočnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo ich zachovania. prírodné lokality Dokumentujú významnejšie prírodné javy, geologické a fyziologické útvary z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy. sídla Diela človeka alebo kombinované výtvory človeka a prírody a územia s archeologickými lokalitami, ktoré majú z historického, estetického, etnografického alebo antropoligckého hľadiska výnimočnú svetovú hodnotu. Možno ich chápať ako výtvory ľudského génia. skupina budov Izolované alebo spojené budovy, ktoré pre svoju architektúru, homogenitu alebo umiestnenie v krajine majú z hľadiska histórie, umenia alebo vedy výnimočnú svetovú hodnotu.


METODIKA PRE UČITEĽA – TURIZMUS A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 1. krok: Zmysel úlohy/kroku: Iniciovať diskusiu o tom, ako môže turizmus vplývať na životné prostredie. Inštrukcie: Vyzvať žiakov, aby si do hárku „Turizmus a životné prostredie“ zapísali slová, ktoré im napadnú v súvislosti s vplyvom turizmu na životné

EVOKÁCIA

prostredie. Učiteľ môže nechať žiakov pracovať skupinovo alebo všetkých spoločne pri vypĺňaní pracovného listu.

Zadanie: Počas nasledovných 5 minút zapíšte do každého obdĺžnika slovo začínajúce na uvedené písmenko abecedy, ktoré sa vo vašej mysli spája s témou „turisti v krajine“ (uvažujte o pozitívach aj negatívach vplyvu turizmu) Pomôcky: učebnica- vytlačený pracovný list, pero, prípadne tabuľa, kriedy (fixky) Predpokladaný čas: 5 minút 2. krok: Zmysel úlohy/kroku: Vysvetliť žiakom pozitívne i negatívne stránky turizmu na životné prostredie a prepojenie všetkých súvislosti. Inštrukcie: Učiteľ vyzve žiakov, aby si spoločne prečítali text v učebnici, prípadne vysvetlite žiakom nejastosti a predovšetkým definície kľúčových pojmov „udržateľný rozvoj, ekoturizmus, udržateľný cestovný ruch“ z pracovného listu „Nové formy turizmu“.

Zadanie: Prečítajme si spoločne text v učebnici, aby sme sa dozvedeli niečo bližšie o turizme. S týmito informáciami budeme pracovať na celej hodine aj na ďalšej hodine. Pomôcky: učebnica - vytlačený pracovný list Predpokladaný čas: 10 minút

UVEDOMENIE

3. krok: Zmysel úlohy/kroku: Naučiť žiakov prostredníctvom motivačného textu rozpoznávať a formulovať prejavy a dôsledky environmentálne nezodpovedného správania rôznych záujmových skupín na kvalitu životného prostredia. Inštrukcie: Učiteľ vyzve žiakov, aby si do pracovného listu doplnili chýbajúce slová z úvodnej aktivity (približne 3 minúty), a následne si všetci spoločne prečítajú slová k jednotlivým písmenkám. Spoločne so žiakmi vytvorí z najčastejšie sa opakujúcich slov na tabuli mentálnu mapu. Centrálny uzol na mape bude mať názov „Turisti v krajine“. Učiteľ poukáže na to, že turizmus môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na dotknuté územie a je preto potrebné hľadať také riešenia, ktoré podporia ekonomický a sociálny rozvoj, ale zároveň budú rešpektovať aj ekologickú únosnosť územia.

Zadanie: Najprv si do pracovného listu doplňte chýbajúce slová, inšpirujte sa textom, ktorý sme si práve prečítali. Máte na to 3 minúty. Potom si spoločne prečítame, aké slová sa viažu k téme „Turisti v krajine“. Jeden z vás bude slová zapisovať na tabuľu okolo centrálneho uzla mentálnej mapy. Následne z použitých slov vytvorte výroky, ktoré budú vyjadrovať pozitívne alebo negatívne vplyvy turizmu na životné a zapíšte si ich do pracovného listu. Pracujte vo dvojiciach. Pomôcky: pero, tabuľa, kriedy (fixky), učebnica- vytlačený pracovný list Predpokladaný čas: 25 minút Zadanie na domácu úlohu: Žiaci sa podľa vlastného záujmu rozdelia do 3 až 4-členných skupín (podnikatelia v oblasti cestovného ruchu, podnikatelia v oblasti priemyslu, ochranári, zástupcovia školy). Každá skupina dostane na domácu úlohu premyslieť, čo by chcela v najbližšom období na území


obce/mesta a jeho okolia realizovať. Žiaci si doma napíšu k svojim návrhom poznámky, prípadne zozbierajú potrebnú fotodokumentáciu, premyslia, odkiaľ by získali finančné zdroje, prípadne načrtnú navrhované riešenia. Osobitne sa vyčlení skupina 3 žiakov, ktorí budú zastupovať miestnu samosprávu, ich úlohou bude viesť diskusiu, koordinovať a zhodnotiť zámery, ktoré na nasledujúcej vyučovacej hodine predstavia jednotlivé záujmové skupiny.

Na druhej hodine

4. krok: Zmysel úlohy/kroku: Poukázať na nové formy turizmu, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu a naučiť žiakov identifikovať rôzne možnosti, ktoré turistom poskytuje životné prostredie pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja. Dať žiakom priestor na prezentovanie vlastných návrhov a argumentov podporujúcich tieto návrhy a možnosť kladenia otázok zástupcom ostatných skupín. Inštrukcie: Inštruujte zástupcov samospráv (3 žiaci), aby rozdali do každej skupiny 1 záznamový hárok. Hovorcovia jednotlivých skupín predstavia v priebehu 3-4 minút doma pripravené návrhy, čo by chceli realizovať vo svojom okolí z hľadiska turizmu a argumenty podporujúce tieto návrhy. Zástupcovia ostatných skupín majú možnosť na záver každej prezentácie položiť hovorcovi 3 otázky o tom, ako je v predloženom zámere rešpektované zlepšenie kvality života turistov ako aj domácich obyvateľov, životného prostredia a ako si zabezpečia finančné prostriedky na realizáciu zámeru. Každá skupina zhodnotí návrhy a odpovede ostatných skupín na záznamovom hárku 5-bodovou škálou (čím lepšia odpoveď, tým viac bodov). Po poslednej prezentácii vyzbierajú zástupcovia samospráv záznamové hárky a vyhodnotia výsledky, pričom zvíťazí skupina s najvyšším počtom bodov.

UVEDOMENIE

Zadanie: Zástupcovia samospráv rozdajú do každej skupiny hodnotiaci hárok. Každá skupina si zvolí svojho hovorcu. Jeho úlohou bude za čas 3-4 minúť predstaviť svoj zámer, čo by ste chceli realizovať vo vašom okolí z hľadiska turizmu. Zástupcovia ostatných skupín (aj zástupcovia samosprávy) budú oponenti. Vašou úlohou bude na konci každej prezentácie položiť hovorcovi 3 otázky o tom, ako je v predloženom zámere rešpektované zlepšenie kvality života turistov ako aj domácich obyvateľov, životného prostredia a ako si zabezpečia finančné prostriedky na realizáciu zámeru. Každá skupina zhodnotí návrhy a odpovede ostatných skupín na hodnotiaci hárok 5-bodovou škálou (čím lepšia odpoveď, tým viac bodov) podľa nasledovných kritérií: Kritériá hodnotenia kvality predkladaných zámerov: 1. Ako predložený zámer zlepší kvalitu života návštevníkov ale aj domácich obyvateľov? 2. Ako bude zabezpečená ochrana životného prostredia? 3. Kde získa predkladateľ finančné zdroje na realizáciu zámeru? Po predstavení všetkých zámerov zástupcovia samospráv zozbierajú hodnotiace hárky a spočítajú body. Tá skupina, ktorá získala najviac bodov, má najlepší zámer s najväčším predpokladom na realizáciu. Pomôcky: Papier- záznamový hárok prípadne tabuľa, kriedy (fixky) Predpokladaný čas: 25 minút 5. krok: Zmysel úlohy/kroku: Na základe zrealizovaného cvičenia poukázať na to, aké ťažké je dohodnúť sa medzi jednotlivými záujmovými skupinami na spoločnom riešení a zohľadniť zároveň možnosti daného územia. Inštrukcia: Učiteľ zhodnotí prezentácie jednotlivých skupín a vyzdvihne originálne riešenia. Upozorní tiež na to, že domáci obyvatelia spolu so


samosprávou môžu tieto zámery ovplyvňovať a koordinovať. V závere hodiny môže učiteľ zadať žiakom krátky vedomostný test z preberanej problematiky.

Poznámky: Namiesto hodnotiacich hárkov sa dá počet bodov pre jednotlivé skupiny zaznamenávať priamo na tabuľu.

REFLEXIA

Pomôcky: vedomostný test Predpokladaný čas: 10 minút 6. krok: Zmysel úlohy/kroku: Na základe odprezentovaných možností a návrhov využitia krajiny zistiť, ku ktorým riešeniam žiaci viac inklinujú a aký je ich názor na využitie krajiny v prospech/neprospech turizmu. Inštrukcia: Diskutujte o tom, ktorú z predošlých možností využitia krajiny by žiaci najviac privítali vo svojom okolí a prečo – či napr. dávajú prednosť

životu v turistickej lokalite s jej pozitívami aj negatívami alebo uprednostňujú „tichšie“ miesto pre život a za turizmom radšej cestujú ďalej od domova a pod.

Pomôcky: ----------Predpokladaný čas: 5 minút


METODIKA PRE UČITEĽA – DISKUSIA O OCHRANE PAMIATOK 1. krok: Zmysel úlohy/kroku: Upriamiť pozornosť na spôsob života komunity, v ktorej žiaci žijú. Inštrukcie: Učiteľ sa porozpráva so žiakmi o tom, aké dôležité je žiť v spoločenstve ľudí, s ktorými si rozumieme a vzájomne si pomáhame. Taktiež

EVOKÁCIA

zdôrazní potrebu mať zdravé potraviny a zdravé životné prostredie.

Zadanie (ústne): Uveďte príklady, keď ste niekomu v komunite pomohli, alebo on pomohol vám. Uvažujte o tom, aké ste mali pocity, čo vás najviac prekvapilo. Pomôcky: -----Predpokladaný čas: 5 minút 2. krok: Zmysel úlohy/kroku: Uvedomiť si eko-sociálne kontexty života v lokálnej komunite, pomenovať a pochopiť zmysel využívania lokálnych potravín. Inštrukcie: Učiteľ opíše situáciu, ktorú sa pokúsia žiaci zaznamenať na papier: „Predstavte si, že bývate v malej malebnej dedinke uprostred kopcov, cez

UVEDOMENIE

REFLEXIA

ktorú preteká horská riečka pritekajúca z údolia nad dedinou. Živíte sa najmä poľnohospodárstvom, na políčkach v okolí dediny pestujete všetko potrebné. Na lúkach sa pasie dobytok a riečka je plná rýb. Potraviny takmer nepotrebujete kupovať, čo vám chýba, získate prostredníctvom výmenného obchodu so susedmi, alebo obyvateľmi susednej dediny.“

Zadanie: Na tabuľu alebo na veľký papier nakreslite opísanú dedinku, v ktorej každý žiak naznačí svoje obydlie a kúsok poľa nad dedinkou. Nakreslite, kde sa nachádza les a kam sa chodia pásť srny a jelene. Zamyslite sa nad tým, kde v kopcoch riečka pramení a prečo je voda, ktorá priteká do dedinky, taká priezračná a čistá. Porozprávajte sa, čo všetko si v dedinke dopestujete a vyrobíte samy a čo musíte privážať z iných dedín či miest. Porozprávajte sa o význame lokálnej potravinovej sebestačnosti a o veciach, ktoré by si takýto spôsob života vyžadoval. Pomôcky: tabuľa, kriedy (fixky) alebo papier, perá, ceruzky Predpokladaný čas: 25 minút 3. krok: Zmysel úlohy/kroku: Krátke zamyslenie nad dôležitosťou životných podmienok, v ktorých človek žije. Inštrukcie: Učiteľ vyzve žiakov, aby porozmýšľali nad tým, ako by ich rodina mohla byť viac sebestačná v potravinách a službách. Zadanie: Navrhnite, ako by ste zabezpečili pre vašu rodinu potravinovú sebestačnosť a služby, za ktorými netreba ďaleko cestovať. Pomôcky: ------Predpokladaný čas: 10 minút


Na druhej hodine

4. krok: Zmysel úlohy/kroku: Upozorniť na rôzne možnosti komunikácie, ich výhody a nevýhody. Inštrukcie: Učiteľ porozpráva pokračovanie príbehu:

„Do dediny prišiel podnikateľ s návrhom vybudovať nad dedinou veľkú vodnú elektráreň, ktorej súčasťou bude vodná nádrž. Podnikateľ ponúka pre dedinu rôzne výhody svojho projektu (miesto na plávanie, rybárčenie, člnkovanie, lacnejšiu elektriku pre dedinu, ochranu pred povodňami). Podnikateľ však nepovedal, že takýto veľký projekt má aj svoje úskalia, ako napríklad zatopenie najkrajšieho údolia nad dedinkou, ryby viac nebudú môcť riekou voľne plávať a niektoré na priehradnom múre aj zahynú, rieka sa viac nebude môcť splavovať na člnoch, neustály hukot elektrárenských vodných turbín a dopadajúcej vody z priehrady, po čase možné ohrozenie dediny poškodením priehradného múru. Boli ste pozvaní na verejné stretnutie s podnikateľom, kde predstavil svoj zámer. Vy, ako občania, máte rozhodnúť, či sa stavba bude realizovať, alebo nie.“ Následne učiteľ rozdelí deti do troch skupín pomocou trojfarebných nalepovacích papierikov. Vyzve žiakov, aby si zavreli oči a prestali rozprávať. Každému nalepí jednu z troch farebných nálepiek na čelo. Žiaci môžu oči otvoriť a ich úlohou je dať sa do skupín bez použitia slov. Keď sa to žiakom podarí, aktivita môže pokračovať.

Pomôcky: tri rôzne farby samolepiek pre každého žiaka jednu samolepku Predpokladaný čas: 10 minút

UVEDOMENIE

REFLEXIA

5. krok: Zmysel úlohy/kroku: Upozorniť na rôzne možnosti komunikácie, ich výhody a nevýhody. Inštrukcia: Každej skupine učiteľ rozdá krátke inštrukcie na papieri a počká, kým si ich žiaci prečítajú a pripravia si na papier svoje argumenty. Učiteľ si v pozícii podnikateľa vypočuje názory dedinčanov na svoj projekt priehrady.

................................................................................................................................. Skupina A Predstavte si, že ste nerozhodní a presvedčení, že sa vás tento projekt ani netýka, je vám to jedno. Máte hlavu plnú iných starostí. Ako sa na stretnutí zachováte a čo napríklad poviete? (zapíšte si na papier) ................................................................................................................................. Skupina B Vžite sa do situácie z pozície nahnevaných sedliakov, ktorých polia nad dedinou majú byť zaplavené a pôda, ktorú podnikateľ za ne ponúka, je príliš ďaleko a navyše v znečistenom území. Chcete mať aj naďalej čistú, pokojnú dedinku a nedáte ničiť okolitú prírodu. Dávate to všetkým naokolo veľmi nahlas najavo. Ako sa na stretnutí zachováte a čo napríklad poviete? (zapíšte si na papier) ................................................................................................................................... Skupina C Vžite sa do pozície obyvateľov, ktorých projekt síce zaujal, ale čiastočne si uvedomujú možné riziká. Snažíte sa získať viac informácií a konkrétnych faktov projektového zámeru. Vaše otázky na podnikateľa sú jasné a vecné, keďže sa chcete rozhodnúť rozumne, bez zbytočných emócií. Nikoho v diskusii neponižujete. .................................................................................................................................. Pomôcky: jeden list papiera do každej skupiny, texty pre jednotlivé skupiny Predpokladaný čas: 25 minút 6. krok: Zmysel úlohy/kroku: Pochopiť rozdiely medzi rôznymi prístupmi v komunikácii. Inštrukcie: Učiteľ spoločne s každou skupinou charakterizuje jednotlivé typy komunikácie a v rámci diskusie so žiakmi identifikuje znaky jednotlivých


spôsobov komunikácie s dôrazom na vysvetlenie asertívneho prístupu. V závere učiteľ vyzve žiakov, aby skúsili porozmýšľať, ku ktorej skupine by sa pridali, ak by skutočne išlo o ich dedinu, o ich miesto, kde žijú a prečo sa tak rozhodli. Zvíťazil by podobný projekt „u nich v dedine“?

Pomôcky: tabuľa, kriedy (fixky) Predpokladaný čas: 5 minút

Environmentálna výchova metodika 6. ročník