Page 1


FAKULTA MASMEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA V TRNAVE

Doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. PhDr. Alexander Plencner PhDr. Dana Petranová Mgr. Juliana Laluhová

KONCEPCIA VÝUČBY PREDMETU MEDIÁLNA VÝCHOVA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH KEGA 3/4255/06

TRNAVA 2008 1


KONCEPCIA VÝUČBY PREDMETU MEDIÁLNA VÝCHOVA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH KEGA 3/4255/06 Učebné texty

Autori: Doc. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc.: Verejnoprávne a súkromné médiá Reality TV PhDr. Alexander Plencner: Čo sú to médiá? Médiá v súčasnej spoločnosti Film – pohyblivý obraz a jeho reč Mediálne stereotypy /spoluautorstvo/ Nastoľovanie mediálnej agendy PhDr. Dana Petranová: Publikum masmédií Mediálne účinky Mediálne stereotypy /spoluautorstvo/ Mgr. Juliana Laluhová: Rozhlasové vysielanie Televízne vysielanie

Recenzenti:

interný recenzent: PhDr. Ľudmila Čábyová Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave externý recenzent: PeadDr. Janka Satková Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Odborná korektúra: Návrh obálky:

PhDr. Dana Petranová PhDr. Alexander Plencner

Juraj Lukáč

Vydala: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Námestie J. Herdu 2, 917 01 Trnava Rok vydania: 2008

2


Venované pamiatke Mariána Matyáša, ktorý stál pri zrode tohto projektu.

3


OBSAH ÚVOD ..................................................................................................................................4 ČO SÚ TO MÉDIÁ?.............................................................................................................6 PREHĽAD TÉM

1. MÉDIÁ V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI...........................13 2. VEREJNOPRÁVNE A SÚKROMNÉ MÉDIÁ................15 3. FILM – POHYBLIVÝ OBRAZ A JEHO REČ.................16 4. ROZHLASOVÉ VYSIELANIE..........................................17 5. TELEVÍZNE VYSIELANIE...............................................18 6. PUBLIKUM MÉDIÍ............................................................19 7. MEDIÁLNE ÚČINKY........................................................20 8. MEDIÁLNE STEREOTYPY..............................................21 9. NASTOĽOVANIE MEDIÁLNEJ AGENDY....................22 10. REALITY TV.....................................................................23

UČEBNÉ TEXTY

1. MÉDIÁ V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI...........................25 2. VEREJNOPRÁVNE A SÚKROMNÉ MÉDIÁ................34 3. FILM – POHYBLIVÝ OBRAZ A JEHO REČ.................41 4. ROZHLASOVÉ VYSIELANIE..........................................54 5. TELEVÍZNE VYSIELANIE...............................................61 6. PUBLIKUM MÉDIÍ............................................................69 7. MEDIÁLNE ÚČINKY........................................................77 8. MEDIÁLNE STEREOTYPY..............................................86 9. NASTOĽOVANIE MEDIÁLNEJ AGENDY....................97 10. REALITY TV...................................................................108

4


ÚVOD Koncepcie mediálnej výchovy prichádzajú do nášho školstva v momente, keď si čoraz viac pedagógov a výchovno-vzdelávacích pracovníkov uvedomuje masívny nárast mediálnych obsahov v našej spoločnosti, najmä od 90. rokoch minulého storočia, po vzniku prvých súkromných médií na Slovensku a po príchode internetu a nových médií. Pritom sa jedná projekt, ktorý má v zahraničí dlhodobú tradíciu. Prvá monografia, ktorá svojím obsahom a zámerom napĺňala poslanie mediálnej výchovy, vznikla už v 30. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa veľa zmenilo a systémy výučby mediálnej výchovy prešli viacerými etapami vývoja. Situácia v tejto oblasti vzdelávania stále nie je uspokojivá. Napríklad na školách vo Veľkej Británii, kde si môžu študenti a učitelia vybrať mediálnu výchovu ako voliteľný predmet, záujem o neho enormne narastá. Napriek tomu tvorcovia britského vzdelávacieho kurikula minimálne reflektujú dopyt po tomto type vzdelávania. A to má v tejto krajine projekt mediálnej výchovy za sebou desiatky rokov tradície. Na Slovensku sa projekt zatiaľ iba rozvíja. Medzi prvé inštitúcie, ktoré začali s jeho koncepčnou realizáciou, patria Štátny pedagogický ústav a Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Keďže projekt je iba vo svojich začiatkoch, nedá sa predpokladať, že jeho implementácia dosiahne takú úroveň a hĺbku ako v zahraničí, dokonca môžeme hneď na začiatku očakávať opakovanie istých typických chýb – napríklad protektívny postoj k študentom; presvedčenie, že sú obeťami mediálnej manipulácie a podobne. Koncepcia mediálnej výchovy, ktorú predkladáme čitateľom a odbornej verejnosti, je návrhom, ako pracovať s problematikou týkajúcou sa masových médií a mediálnej komunikácie na stredných školách na Slovensku. Sme presvedčení, že mediálna výchova by nemala mať podobu „dejín médií“. Študenti sa nepotrebujú učiť o historickom vývoji jednotlivých druhov masových médií vo svete a na Slovensku. Potrebujú sa naučiť, ako tvorivo a aktívne pristupovať k procesu mediálnej komunikácie, ako nezávisle interpretovať mediálne obsahy. Preto naše učebné texty okrem základných kapitol, kde sa venujeme systému médií a vybraným médiám (napríklad film – pohyblivý obraz a jeho reč, televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie), obsahujú aj problémové okruhy – niektoré témy z mediálnej praxe, ktoré považujeme za aktuálne pre študentov (napríklad médiá v súčasnej spoločnosti, nastoľovanie mediálnej agendy, mediálne stereotypy, mediálne účinky). Náš projekt koncepcie mediálnej výchovy pozostáva z dvoch samostatných publikácií (učebné texty a metodika) a multimediálneho CD. Publikácia Učebné texty, ktorú držíte v ruke, je určená pre študentov aj pre učiteľov. Má nasledovnú štruktúru: Prvú kapitolu tvorí text s názvom Čo sú to médiá?, ktorý približuje čitateľovi svet médií: vysvetľuje pojem médiá, masové médiá, oboznamuje ho s jednotlivými druhmi médií a ich vývojom. Druhou kapitolou je Prehľad tém. Tu podávame stručnú informáciu o obsahu každej témy v našej publikácii a vysvetľujeme jej funkciu a účel z hľadiska mediálnej výchovy. Po prečítaní tejto časti by mal čitateľ získať pomerne jasnú predstavu o náplni a zámere celej publikácie. Nasledujú jednotlivé témy. Najprv uvádzame témy objasňujúce médiá ako systém, potom nasledujú témy venované vybraným problémovým okruhom. Na začiatku každého učebného textu

5


sa nachádza anotácia témy a úvodný text, ktorý slúži na motiváciu študenta. V závere je zhrnutie a odporúčaná literatúra. Učebné texty obsahujú okrem výkladového textu aj aktivity pre študentov, či už vo forme otázok na zodpovedanie, námetu na diskusiu alebo praktickej úlohy. Publikácia Metodika je určená pre učiteľov. Prvá kapitola s názvom Čo je to mediálna výchova? objasňuje podstatu a význam mediálnej výchovy. Za ňou sú zaradené metodické pokyny k jednotlivých témam z učebných textov. Každý metodický materiál sa začína načrtnutím východísk – teda dôvodov, prečo a čím je táto téma dôležitá v perspektíve mediálnej výchovy a uvedením cieľov konkrétnej témy. Multimediálne CD je určené pre učiteľov aj pre študentov. Na hodinách ho budú púšťať a obsluhovať učitelia. Multimediálne CD obsahuje kľúčové časti z výkladového textu, pokyny na aktivity pre študentov a doplnkový multimediálny materiál k týmto aktivitám. Vždy, keď v učebnom texte odkazujeme na multimediálne ukážky na CD, na túto skutočnosť upozorňujeme. Našou základnou predstavou je, aby si sám učiteľ vybral témy, ktoré považuje za dôležité a z palety ponúkaných aktivít si vybral tie, ktoré sa mu zdajú najatraktívnejšie a najľahšie realizovateľné v konkrétnych podmienkach svojho pracoviska. Veríme, že čitateľom z radov odbornej verejnosti tento návrh koncepcie mediálnej výchovy poslúži ako inšpirácia a pomôcka pri vzdelávaní a výchove študentov ku kľúčovým sociálnym zručnostiam, nevyhnutným pre život v našej spoločnosti. Mediálna gramotnosť a mediálne kompetencie k takýmto zručnostiam bez pochyby patria. Autori

6


ČO SÚ TO MÉDIÁ? Médiá sú v našej spoločnosti základným prostriedkom získavania informácií a zároveň najrozšírenejším nástrojom zábavy. V minulosti nebola dostupnosť k informáciám samozrejmá. Najviac informovaní boli ľudia, ktorí zastávali dôležité postavenie v spoločnosti. Obyčajní ľudia boli v nevýhode, lebo väčšina z nich bola negramotná. Mnohí z nich nemali až do konca 18. storočia žiadne informácie o súčasnosti, a tak im bol zamedzený prístup k zodpovednosti na živote spoločnosti. Ak aj mali nejaké historické znalosti, jednalo sa skôr o schematické pojmy a stereotypné predstavy. Situácia sa zmenila, až keď sa v spoločnosti začala formovať verejná sféra (zjednodušene verejnosť), odlišná od štátnej, aj súkromnej sféry. Verejná sféra vzniká od 17. až 18. storočia. Jej zárodky sa formujú v meštiackej vrstve, ktorá sa združovala v salónoch, kluboch, kaviarňach. Mala podobu publika, ktorého členov spájali noviny, časopisy, knihy (teda médiá) a divadlá. Dnes ju vytvára tzv. masové publikum – publikum masových médií. Verejná sféra vzniká preto, aby jednotlivec nebol sám voči štátu a odborníkom v jeho službách bezmocný. Práve médiá sú nástrojom, ktoré by mali moc štátu vyvažovať a slúžiť verejnosti. Dnes má takmer každý jednotlivec alebo rodina má prístup k tlači, rozhlasu a televízii a má možnosť získať aktuálne informácie o svete. Paradoxne má ale väčšina ľudí naďalej skreslený obraz o svete (o politickej situácii, o sociálnych nerovnostiach v spoločnosti, o skutočných a zdanlivých rasových a kultúrnych odlišnostiach medzi ľuďmi, o príčinách vojnových konfliktov). Príčinou je to, že nie sú schopní kriticky spracovať a interpretovať informácie a zábavu v médiách. Médium a masové médiá Pojem médium znamená „prostriedok“, „prostredie“ alebo „to, čo sprostredkováva dej“. Množné číslo „médiá“ sa zvykne užívať ako skratka pojmu „masové médiá“ alebo „masmédiá“. U nás sa kedysi používal aj výraz „prostriedky hromadného šírenia informácií“. Masové médiá (tlač – noviny a časopisy, film, rozhlas, televízia, internet) majú najčastejšie podobu veľkých mediálnych organizácií. Ich produkty obsahujú informácie a zábavu (správy, vyhlásenia, príbehy, predstavy, myšlienky, show), sú vyrábané mediálnymi profesionálmi (redaktori, moderátori, kameramani, strihači, režiséri, dramaturgovia) a s pomocou technických prostriedkov sa verejne šíria a podávajú širokým vrstvám obyvateľstva – mediálnemu publiku. Proces masového šírenia informácií a zábavy nazývame masovou komunikáciou. Obr. 1: Ranné čítanie novín je typickou aktivitou príslušníkov strednej triedy.

7


Druhy médií Masové médiá sa zvyknú deliť na tlačové (noviny a časopisy) a elektronické (film, rozhlas, televízia, internet). Tlačové médiá sa podľa spôsobu spracovania informácií ďalej delia na mienkotvorné (snažia sa poskytovať objektívne, seriózne informácie a pomáhať publiku utvárať si nezávislý názor – napr. Pravda, SME, Hospodárske noviny, .týždeň, Slovo) a bulvárne (snažia sa prinášať škandalózne, šokujúce informácie, správy zo života celebrít – napr. Nový čas, Jeden deň plus, Plus 7 dní, Star). Prvoradým zámerom bulvárnej tlače je dosiahnuť čo najväčší zisk, preto publiku ponúkajú väčšinou to, čo sa mu najviac páči – zábavu, uvoľnenie, rozptýlenie a prekvapenie. Elektronické médiá (televízia a rozhlas) sa delia na komerčné (podobne ako bulvárna tlač sa snažia dosiahnuť čo najväčší zisk – napr. TV Joj, TV Markíza, Fun Radio) a verejnoprávne (Slovenská televízia, Slovenský rozhlas – sú zriadené štátom a ich prvoradou úlohou je slúžiť verejnosti. Musia napríklad informovať aj o menšinách, ktoré si komerčné médiá takmer nevšímajú). Vývoj jednotlivých druhov médií Masová tlač Prvým masovým médiom bola masová tlač, ktorá patrí k tlačovým médiám. Masová tlač sa opierala o vynález kníhtlače Johanna Gutenberga (1445). Pomáhala rozširovať gramotnosť a vzdelanosť medzi obyvateľstvom, hoci prvé noviny boli kritizované pre údajnú nízku úroveň a bulvárnosť. V roku 1833 začína v New Yorku Benjamin H. Day vydávať noviny New York Sun, považované za prvý druh masovej tlače, pretože sa nepredával na základe predplatného, ale po jednotlivých výtlačkoch. Na ulici ich ponúkali kameloti. Pre noviny sa ujalo označenie „šestákové noviny“ (penny press). Popularita novín ako prvého významného prostriedku masovej komunikácie stále stúpala, v období rokov 1890–1910 prudko narástla a po skočení prvej svetovej vojny sa expanzia ustálila. Obr. 2: Tlačiarenský stroj Johanna Gutenberga.

8


Telekomunikačné médiá Na prelome 19. a 20. storočia nastala vlna rozsiahlych spoločenských zmien. Tradičný spôsob života ustupoval rýchlejšiemu mestskému životu. Objavuje sa nový druh médií, založených na telekomunikačných princípoch – telekomunikačné médiá. Telekomunikáciu (komunikáciu na diaľku) umožnila séria viacerých vynálezov a objavov. Historickým medzníkom bol vynález telegrafu (Samuel F. B. Morse, 1837), ktorý dokázal prenášať dáta káblom na väčšie vzdialenosti. Nasledoval telefón (Alexander Bell, 1876) a bezdrôtový telegraf (Gugliemo Marconi, 1897). Prenášali sa predovšetkým informácie zábavného charakteru a neveľkou myšlienkovou hĺbkou. Telekomunikačné prostriedky umožňovali prekonávať veľké vzdialenosti a úplne zmenili vnímanie priestoru. Ľudia vďaka nim mohli komunikovať a udržiavať kontakty bez nutnosti cestovať. Získali taký prehľad o dianí vo svete, ktorý v minulosti nebol možný. Kinematografia (Film) Druhé masové médium, ktoré po tlači zasiahlo masy obyvateľov modernej spoločnosti bola kinematografia (film). Bratia Auguste a Louis Lumièrovci zostrojili kinematograf, zariadenie, ktoré umožnilo záznam a reprodukciu pohybu. Usporiadali prvé verejné filmové predstavenie na svete (1895). Veľmi skoro sa začína s výrobou krátkych filmov, ktoré sa postupne menili z jednoduchých gagov, skečov a výjavov z bežného života na zložitejšie príbehy. Film bol od začiatku chápaný ako jarmočná atrakcia. Až neskôr sa stal samostatným umeleckým druhom. Obr. 3: Plagát k prvému filmovému predstaveniu na svete. Navštevovanie kina sa stalo obľúbeným spôsobom trávenia voľného času. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa v USA vytvára sieť kín, ktoré vlastnia najväčšie filmové spoločnosti: Paramount, Warner, Loews (vlastník Metro-Goldwyn-Mayer), Fox a RKO. Objavujú sa kinopaláce (napríklad Radio City Music Hall) – luxusne zariadené kiná pre vysoký počet návštevníkov, rozmermi porovnateľné s opernou sálou. Záujem o film prudko stúpal, vrcholil v 40. a 50. rokoch, v 60. rokoch dochádza k prudkému poklesu návštevnosti kín, ktoré spôsobil nástup a rozširovanie televízie. Rozhlas Tretím masovým médiom v poradí bol rozhlas. Jeho vynález sa opieral o bezdrôtovú komunikáciu. Nikola Tesla vynašiel rádio (1893) a Reginald A. Fessenden rádiotelefón,

9


prístroj, ktorý dokázal prenášať komplikovanejšie signály ako morseov systém. V roku 1906 sa uskutočnil prenos ľudského hlasu. Neskôr sa objavili tzv. „kryštálky“ – jednoduché rozhlasové prijímače. David Sarnoff napísal memorandum (1916), v ktorom ukázal spôsob, akým sa dal rozhlas využiť ako prostriedok masovej komunikácie pre bežné rodiny. Frank Conrad začal vysielať hudbu z gramofónu, aby si overoval dosah signálu. Podobné pokusy podnietili predaj rozhlasových prijímačov. Milióny obyvateľov, ktoré až doteraz chodili za kultúrou von, do mesta, mohli zrazu zostať doma a kultúra sa dostala priamo k nim. Nebolo potrebné navštevovať koncerty, kiná, divadlá alebo prednáškové sály. Stačilo si naladiť rozhlasovú stanicu a počúvať najčerstvejšie informácie, hudbu alebo dramatické hry. Obr. 4: Počúvanie rozhlasu sa stalo rodinnou zábavou. Rozhlas sa rozvíjal v 30. a 40. rokoch, vývoj sa ustálil približne v 70. rokoch. Rozširovanie rozhlasu sprevádzal aj vývoj zvukových nosičov, ktoré umožňovali reprodukciu zvuku a hudby (fonograf, 1877, juke box, 1890, gramoplatňa – LP, 1910, kompaktná audio kazeta – MC, 1963, kompaktný disk – CD, 1982). Zvukové nosiče stáli pri zrode hudobného priemyslu a vzniku nahrávacích spoločností. Televízia Televízia je masové médium, ktoré kombinuje niektoré vlastnosti filmu a rozhlasu. Priniesla usporiadané prúdenie obrazu, zvuku a textu v jednom toku. Televízii predchádzal vynález Paula G. Nipkowa, ktorý vymyslel spôsob, ako sprostredkovať pohybujúce sa obrazy (1884). John L. Baird skonštruoval mechanické zariadenie phonovision, ktoré zaznamenávalo pohybujúci sa obraz na disk, neskôr na diaľku vysielal obraz (1924). Základy televízneho systému vymyslel americký inžinier Philo T. Farnsworth a takmer zároveň s ním aj Rus Vladimír Zvorykin (1929). Pravidelné vysielanie sa začalo v Nemecku (1935), vo Veľkej Británii o rok neskôr. Kým rozhlas si podmanil „uši“ masového publika, televízia si podrobila aj jeho „zrak“. Upriamila jeho celú pozornosť na malú obrazovku, ktorá zaujala centrálne postavenie v obývačkách. Vlastníctvo televízneho prijímača sa stalo otázkou spoločenskej prestíže. Obr. 5: Televízia si dnes podmaňuje každého.

10


Nástup televízie spomalila druhá svetová vojna, takže sa začala rozvíjať až v 50. rokoch 20. storočia a nepríjemne zaskočila filmové spoločnosti. Jej popularita prevýšila návštevnosť kín. V 70. rokoch sa rozšírila farebná televízia, v 80. rokoch káblová televízia. Rozvoj filmového a televízneho priemyslu sprevádzal rozvoj technológií na výrobu zvukovo-obrazových nosičov (videorekordér, 1956, systém domáceho videa – VHS, 1976, viacúčelový digitálny disk – DVD, 1996). Internet a nové médiá Zatiaľ posledným masovým médiom je internet, celosvetová komunikačná sieť využívajúca osobné počítače, ktorá nemá žiadneho vlastníka ani vysielač. Internet patrí k takzvaným novým médiám. Nové médiá sú médiá, ktoré využívajú najmodernejšie komunikačné a informačné technológie (je to káblová televízia, sú to satelity, optické vlákna, počítače). Ich význam sa dá prirovnať k niekdajším Obr. 6: Nové médiá využívajú najmä počítačové technológie telekomunikačným médiám. Internet kombinuje viaceré prvky všetkých predchádzajúcich masových médií a zároveň má niektoré samostatné vlastnosti. Nápad prepojiť počítače a komunikačné siete sa zrodil už v 50. rokoch minulého storočia. Ako prvá iniciovala vytvorenie počítačovej siete spoločnosť ARPA. Zaoberala sa rozvojom technológií pre vojenské účely. Sieť vznikla v roku 1969 a volala sa ARPANET. Neskôr sa počítačová sieť rozšírila, začala slúži verejnosti, objavili sa prvé komerčné firmy, ktoré poskytovali pripojenie. Internet zaznamenal najväčší rozmach v 90. rokoch. Je to komunikačný kanál, ktorý prakticky nie je možné kontrolovať a táto sloboda mu zaisťuje pretrvávajúcu popularitu. Telekomunikačné firmy radi vo svojich reklamách vyzdvihujú internet ako prostriedok získavania informácií alebo nástroj vzdelanosti. Užívatelia internetu majú prístup k najrozmanitejším obsahom, zábavným aj vzdelávacím, ktoré si môžu sami vyberať (webové stránky). Nie sú závislí od ponuky iných masových médií. Obr. 7: Úlohou médií je slúžiť verejnosti.

11


Interaktivita internetu sa najviac prejavuje vo formách elektronickej komunikácie – chat, e-mail. Veľká časť masového publika vidí v tejto komunikačnej sieti možnosť, ako sa oslobodiť od vplyvu spoločností podnikajúcich v zábavnom priemysle. Dominantným a najpopulárnejším masovým médiom zostáva televízia. V súčasnosti dochádza k rozvoju multimédií. Vznikajú ako výsledok spájania „TIME“ odborov, či je skratka pre T (telekomunikácie), I (informačné technológie), M (médiá) a E (entertainment = zábavný priemysel). Médiá a služba verejnosti Médiá sú nástrojom spoločenskej integrácie. Pomáhajú ľuďom zorientovať sa v zložitých a neprehľadných vzťahoch, prinášajú im aktuálne správy, ukazujú žiaduce a nežiaduce modely správania. Hoci by mali médiá slúžiť verejnosti a očakáva sa od nich, že budú kultivovaným spôsobom formovať verejnú mienku, slúžia tiež záujmom svojich vlastníkov alebo iných spoločenských skupín (napr. politických). V demokratických spoločnostiach sa požaduje, aby médiá slúžili verejnosti. V totalitných spoločnostiach alebo autoritatívnych režimoch (napr. Čína, Severná Kórea, Bielorusko, Lýbia, Irán) médiá slúžia vládnucim skupinám. Prevažuje v nich kontrola informácií, ktorá občanom pravdivú orientáciu v spoločnosti vlastne znemožňuje. Tieto médiá využívajú najmä vládnuce skupiny, aby si naďalej udržali svoju moc (vyžadujú prispôsobivosť a poslušnosť občanov, podporujú nenávisť voči údajným nepriateľom štátu, podnecujú k udavačstvu). V demokratických spoločnostiach môžu byť médiá k vláde kritické, preto sa označujú ako „strážne psy demokracie“. Tým, že tieto médiá odhaľujú korupčné aféry a rôzne iné škandály a zlyhania vlády, chránia spoločnosť.

LITERATÚRA DeFLEUR, Melvin L. – BALLOVÁ-ROKEACHOVÁ, Sandra J. 1996. Teorie masové komunikace. Praha : Univerzita Karlova. ECO, Umberto. 1995. Skeptikové a těšitelé. Praha : Nakladatelství Svoboda. JANDOUREK, Jan. 2001. Sociologický slovník. Praha : Portál. JIRÁK, Jan – KÖPPLOVÁ, Barbara. 2003. Médiá a společnost. Praha : Portál. McQUAIL, Denis. 1999. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál. MONACO, James. 2006. Jak číst film. Praha : Albatros. Obrázok 1. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.kofc112.org/councilnews.html> Obrázok 2. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <sethgoldstein.wordpress.com> Obrázok 3. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://noelpecout.blog.lemonde.fr/2007/11/23/les-individualites-dissouteset-les-flux-dimmigrants/>

12


Obrázok 4. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.dadsotr.com/body_index.html> Obrázok 5. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.theage.com.au/news/tv--radio/the-truth-about-tellybelly/2006/05/02/1146335739915.html> Obrázok 6. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.gottabemobile.com/New+Vista+Feature+To+Enhance+Online+Newspaper+ Reading.aspx> Obrázok 7. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://usinfo.state.gov/infousa/media/> RANKOV, Pavol. 2002. Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť. Levice : L.C.A., 2002. REIFOVÁ, Irena. 2004. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál.

13


PREHĽAD TÉM MÉDIÁ V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI Obsah témy Téma sa zaoberá postavením a úlohou médií v súčasnej spoločnosti a vzťahom médií ku každodennému životu. Úvod tohto učebného textu sa snaží zdôrazniť neprehliadnuteľný vplyv médií na podobu súčasnej spoločnosti. Vysvetľuje aj základné funkcie médií, pričom autori sa opierajú o tzv. funkcionalistickú teóriu médií H. Lasswella. Význam médií v súčasnej spoločnosti je priblížený na dvoch príkladoch: na socializácií, ako jednej z najzaujímavejších funkcií médií, pretože prostredníctvom nej médiá prezentujú a presadzujú modely alebo vzory sociálneho správania, a na rozdielnosti úloh, ktoré médiá plnia pre rôzne subjekty: pre publikum médií, pracovníkov médií, vlastníkov médií a napokon aj pre celú spoločnosť. Text sa snaží naznačiť, aké je celkové postavenie médií v spoločnosti. Preto upozorňuje na vzájomnú prepojenosť sfér publika, technológií, mediálneho priemyslu a mediálnych obsahov a produktov. Druhá polovica učebného textu sa zaoberá problémom konzumovania médií a každodennosťou vo vzťahu k médiám Pojem konzumácia je uvedený do súvislosti s pasívnym, nekritickým prijímaním médií. Každodennosti je venovaná osobitná pozornosť. Je vysvetlená ako kultúra všedného dňa. V spojitosti s ňou sa spomínajú aj ďalšie kategórie: životný štýl a módny štýl. Tematický celok sa snaží ukázať, že médiá ukazujú a ponúkajú jednotlivcom v spoločnosti príklady a vzory životných a módnych štýlov, určených na každodenné konzumovanie. Praktické cvičenie k tejto téme má podobu rozboru videoklipov na multimediálnom CD. Študenti majú za úlohu hľadať vo videoklipoch ukážky módnych a životných štýlov a typické každodenné situácie. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Vplyv médií na súčasnú spoločnosť je veľmi výrazný, ak nie priam rozhodujúci. Napriek tomu si typické mediálne publikum neuvedomuje, že médiá nie sú neutrálnym nástrojom alebo pomocníkom, ktorého úlohou je iba sprostredkovať informácie, zábavu a nič viac. Médiá majú samé vlastné zámery, veľmi často komerčné. Kultúrne vzory a modely, ktoré pre publikum prinášajú, sú prepojené s reklamou. Napriek tomu mladí ľudia vnímajú médiá ako priateľských každodenných spoločníkov: jednak v nich vidia obrazy životných a módnych štýlov, ktoré ich oslovujú, jednak svoje ideály (populárni speváci, herci alebo vrstovníci). Mediálne produkty orientované a mládež sa snažia oslovovať ich potreby a túžby. Mládež veľmi intenzívne využíva internet a najnovšie multimédiá. Mnohí tínedžeri však pasívne strávia s médiami priveľa voľného času a nezostáva im viac priestoru na budovanie vzťahov alebo rozvoj osobnosti. Tento tematický celok sa snaží mediálnu gramotnosť študentov posilniť vo viacerých smeroch: študenti si majú uvedomiť, aké sú základné funkcie médií, a ktoré z týchto funkcií využívajú oni, a tiež to, v čom spočíva rozdiel medzi pasívnym a aktívnym užívaním médií. Mali by porozumieť, čo tvorí ich každodennú kultúru, koľko svojho voľného času venujú pasívnemu užívaniu

14


médií. Dôležité je tiež zvýšenie ich vnímavosti k tzv. „konzumného životnému štýlu“, posilňovaného médiami. Študenti by mali zistiť, že životné a módne štýly v médiách sú často prefabrikované – neautentické a „vyrobené“ pre komerčné účely.

15


VEREJNOPRÁVNE A SÚKROMNÉ MÉDIÁ Obsah témy V téme sa vychádza zo širšej definície verejnoprávnych aj súkromných médií a z ich charakteristiky. Obsahom je preberanie otázok vlastníkov médií, vzťahu verejnosti, resp. širších skupín k nim a systém ich vnútorného fungovania, riadenia, kontroly, ekonomických zdrojov, programových špecifík. Ich podobnosti a odlišnosti vyplývajú z ich porovnania, ako aj z ich zaradenia do celkového duálneho systému. Pre uvedenie do celkového kontextu sú zaradené niektoré vývinové, historické aj medzinárodné porovnania. Teoretická problematika je aplikovaná na reálne podmienky vysielania elektronických médií na Slovensku. Súčasťou tematického celku je oboznámenie sa s najvýznamnejšími vysielacími inštitúciami, riadiacimi orgánmi. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Duálny systém vysielania na Slovensku je tvorený základnou dvojicou, ktorú tvoria verejnoprávne a súkromné médiá. Pre neinformovaného percipienta sa môžu niekedy zdať médiá takmer totožné a môžu sa zlievať do nevyhranených foriem, ktoré k nemu v podobe vysielaného programu smerujú v málo hierarchizovanom prúde. Treba však porozumieť tomu, že ich poslanie aj ciele bývajú dosť odlišné a neznalosť základných rozdielov môže poslucháča či diváka dezorientovať v procese ich vnemu a dešifrovania, správneho pochopenia obsahu ich vysielania. Téma je z hľadiska mediálnej výchovy významná preto, že vo vzťahu k mediálnej gramotnosti ide o jeden zo základných momentov poznania, bez ktorého nemožno správne pochopiť komplikované obsahy napríklad v spravodajstve, v umelecko-dramatických programoch, nemožno dobre vnímať rozdiely v prezentácii osobností v médiách, mediálnych „hviezd“ a pseudohviezd. Systém elektronických médií má napriek svojmu zdanlivo chaotickému vzniku a vývinu aj určité skryté zákonitosti, ktoré treba poznať. Nadobudnuté poznanie napomôže percipientovi k tomu, aby sa orientoval v neprebernom množstve informácií, ktorými ho elektronické médiá dennodenne zahŕňajú.

16


FILM – POHYBLIVÝ OBRAZ A JEHO REČ Obsah témy Téma oboznamuje študentov s filmom, druhým masmédiom, ktoré sa po tlači presadilo v modernej spoločnosti. Úvod témy sa snaží priblížiť význam filmu ako zábavy, ktorú obľubujú milióny divákov na celom svete a zároveň upozorňuje na to, že film je lukratívnym biznisom. Jadro témy tvorí problematika filmovej reči. Väčšina textu sa zameriava na výsostne praktickú oblasť: charakteristiku základných vyjadrovacích prostriedkov filmu (veľkosť záberu, uhol snímania, pohyby kamery, filmový strih, filmová interpunkcia a zvuk vo filme). Tie sú totiž ľahko pozorovateľné a okamžite identifikovateľné v každom filmovom diele. Preto sa aj nazývajú filmovou rečou. Prvé dva z vymenovaných prvkov sú ilustrované aj fotografickými ukážkami z filmu Martina Scorseseho. Charakteristika veľkostí záberu je okrem toho aj prepojená s praktickou úlohou. V celej téme sa kladie dôraz na rozvoj pozorovacích a interpretačných zručností študentov. Úvodná úloha bola zvolená tak, aby vzbudila u študentov záujem o interpretáciu filmu a povzbudila ich imagináciu. Vybrali sme fotografické ukážky z troch diel žánru film noir z amerického filmu na prelome 40. a 50. rokov (tzv. klasická hollywoodska kinematografia). Všetky tri zábery jasne zobrazujú určitú situáciu a zároveň sú bohaté na symbolické významy. Na multimediálny nosič sme pripravili fotopríbeh. Zmyslom fotopríbehu je poukázať na to, že strihom – spájaním záberov – možno vybudovať príbeh. Tým sme chceli ilustrovať skutočnosť, že film integruje zobrazovacie a rozprávacie funkcie. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Film je médium, ktoré spolu s fotografiou tvorí základ celej audiovizuálnej komunikácie. Vyjadrovacie prostriedky filmu sa totiž uplatňujú aj v televízii. Znalosť prvkov filmovej reči študentom nesmierne pomôže aj pri kritickej analýze televíznych naratívnych foriem (televízne seriály, publicistika, dokumenty a reportáže). Ak divák pozná filmovú reč, oveľa lepšie dokáže vo filmovom a televíznom diele sledovať zámer jeho tvorcu – dramaturgickú líniu, po ktorej sa snaží viesť jeho pozornosť. To by mohlo študentov vo veľkej miere emancipovať ako kreatívnych interpretov. Namiesto pasívneho sledovania blockbusterovej hollywoodskej produkcie by dokázali vyhľadávať a oceňovať aj náročnejšie a hodnotnejšie snímky. V učebnom texte je naznačený rozdiel medzi tzv. nezávislým a mainstreamovým filmom. Zmyslom tohto rozdelenia je osvetliť študentom skutočnosť, že v princípe existujú dva druhy filmov: filmy chápané a vytvárané ako umenie a filmy chápané a vytvárané ako zábava. K tomuto problému sme do textu zaradili aj aktivitu, ktoré má formu diskusie (polemiky). Študenti v nej budú formulovať a konfrontovať svoje argumenty na obhajobu oboch druhoch filmov. Prostredníctvom nej si môžu sami uvedomiť, do ktorej skupiny divákov z hľadiska svojich filmových preferencií patria a aké to pre nich prináša výhody alebo nevýhody. Účelom celého učebného textu je obohatiť študenta o základné analytické a interpretačné zručnosti, ktoré mu pomôžu, aby sa stal „poučeným filmovým divákom“. Vďaka nim si potom dokáže z filmového diela odniesť pre seba čo najviac a získa aj schopnosť kritického rozlišovania medzi kvalitnými a nekvalitnými filmovými dielami.

17


ROZHLASOVÉ VYSIELANIE Obsah tematického celku V tematickom celku sa orientujeme na nástup rozhlasu a jeho miesto v etapách vývoja masovej komunikácie. Rozoberáme špecifiká rozhlasového vysielania a spôsob oslovovania rozhlasového publika. Jednotlivé rozhlasové stanice v rámci systému vysielania na Slovensku, ich postavenie na trhu, organizáciu, spôsob vysielania. 1. história rozhlasového vysielania – vynález, nástup, masové rozšírenie 2. špecifiká rozhlasovej komunikácie (prísluchovosť, pôsobenie slova a hudby, dostupnosť) 3. kategórie rozhlasových staníc, systém vysielania a následné rozdiely vo vysielaní, kvalita programu 4. postavenie moderátora a redaktora Význam tematického celku vo výchove k mediálnej gramotnosti Doba informačnej spoločnosti, v ktorej sa momentálne nachádzame determinuje neobmedzený prístup k médiám akéhokoľvek druhu. Rozhlasové vysielanie predstavuje typ vysielania snáď najrozšírenejšieho, s možným príjmom na rôznych miestach. Vzhľadom na jeho ľahkú dostupnosť za podmienok jednoduchého technického vybavenia je v štruktúre médií fenoménom, ktorý má na konečného užívateľa veľký podvedomý vplyv. Poslucháč býva často zahltený pretlakom rozhlasových staníc a informácií, ktoré poskytujú. Zorientovať sa v ich ponuke a vybrať si to čo je pre poslucháča prínosné môže byť bez vysvetlenia a objasnenia problematiky problémom. Významom celku je popísať princípy rozhlasového vysielania, ponuku staníc, rozdiely medzi jednotlivými vysielateľmi, aby nadobudli schopnosť kriticky nahliadnuť na vysielané obsahy – ich kvalitu a úroveň (relácií, moderátorov, hudby).

18


TELEVÍZNE VYSIELANIE Obsah tematického celku Tematický celok sa orientuje na kontext nástupu televízneho vysielania a postavenie televízie medzi masovými médiami. Po priblížení súvislostí spojených s jej technologickým vývinom bude na mieste položiť si otázku súvisiacu s jednotlivými televíznymi stanicami a systémom vysielania vo svete a u nás. Dôležité je upozorniť na silu televízneho prijímača a jeho vplyv na samotného diváka, pričom nemôžeme obísť prítomnosť stereotypov, ktoré sú rozoberané v iných tematických celkoch tejto učebnice. 1. televízne vysielanie – minulosť a súčasnosť 2. vlastnosti televízneho vysielania a jeho program 3. systém televízneho vysielania a druhy televíznych staníc 4. televízia a jej miesto v našom živote Význam tematického celku vo výchove k mediálnej gramotnosti Televízia a televízne vysielanie ovplyvňuje náš život bez toho, aby sme si to uvedomovali. Špeciálne mladý divák silu tohto masmédia, na základe nedostatočných skúseností, vníma dosť skreslene a má k nemu nekriticky dôverný vzťah. Televízia a jej vysielanie vstúpili do našich životov a domácností a máloktorý bežný divák dokáže posúdiť obsahy, ktoré nám poskytuje. Televízia nám bez nášho pričinenia vytvára program, ktorý sme si donedávna boli schopní robiť sami, no cesta k jednosmernému prijímaniu je ľahšia než rozmýšľanie nad činnosťami, ktoré by nás mohli aj vnútorne obohatiť. Samozrejme, že televízia nie je zdrojom len jednoduchej a primitívnej zábavy. Poskytuje aj širší priestor, ktorý sa budeme snažiť žiakom prostredníctvom tohto celku ukázať. Za prínos tematického celku považujeme to, že jeho naštudovaním podnietime zamyslenie mladého človeka nad tým čím nás farebný svet obrazovky dennodenne „kŕmi“ – či už sa jedná o správy, publicistické programy alebo dramatické útvary v podobe filmov, seriálov, sitcomov...či skutočne stoja za to, aby sme im venovali toľko priestoru z nášho života

19


PUBLIKUM MÉDIÍ Obsah témy Obsah témy je postavený na základnej definícii publika s užšou špecifikáciou na publikum masových médií. Z hľadiska vzniku rozlišujeme nasledovný pôvod publík: publiká, ktoré majú pôvod v spoločnosti a publiká majúce svoj pôvod v médiách. Publiká, ktoré majú svoj pôvod v spoločnosti, by v nej existovali spoločnosti aj bez existencie médií. Preto sa tejto skupine budeme v učebnom texte venovať len informatívne. Publiká, ktoré majú svoj pôvod v médiách, si analyzujeme podrobnejšie, pretože ich existencia závisí priamo od média alebo jeho produktu. Publikum médií potom delíme na publikum médií/mediálnych produktov: publikum novín a časopisov, poslucháčske publikum, televízne a filmové publikum, publikum internetu a nových médií; publikum konkrétnych typov produktov; publikum, pre ktoré sú charakteristické určité spoločné sociodemografické ukazovatele. Pozrieme sa aj na diferenciáciu publika na základe jeho správania sa pri konzumácii mediálnych produktov. Zameriame sa predovšetkým na jeho posudzovanie z hľadiska aktivity a pasivity. Téma je ukončená vymenovaním troch významných faktorov (vzdelanie, čas a peniaze), ktoré sa podieľajú a determinujú začlenenie človeka do príslušného publika. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Téma publikum médií je z hľadiska mediálnej výchovy podstatná a nezameniteľná. Predovšetkým preto, lebo sa bytostne dotýka každého z nás, každý z nás je totiž súčasťou publika. Svojou príslušnosťou k určitému publiku dávame okoliu najavo nielen svoj vkus, ale predovšetkým ukazujeme nášmu okoliu svoje postoje, hodnoty alebo videnie sveta. Človek ako člen publika informácie nielen prijíma a dekóduje. Dôležitým je fakt, že recipient sám vstupuje do procesu masovej komunikácie. Vyberá si médiá, preveruje, odmieta, súhlasí či nesúhlasí s mediovanými obsahmi. Pre študentov je ťažiskovým poznanie, že je na každom jednotlivcovi, aby sa rozhodol súčasťou akého publika túži byť a naopak súčasťou akého publika byť rozhodne odmieta. Ku kompetentnému rozhodnutiu však všetci potrebujeme istý súbor znalostí, ktorého súčasťou je i znalosť publika médií.

20


MEDIÁLNE ÚČINKY

Obsah témy Obsah témy je tvorený charakteristikou a typológiou mediálnych účinkov. Úvod celku obsahuje dichotomické delenie mediálnych účinkov. Mediálne účinky môžeme vnímať v rovine vplyvu médií a vplyvu mediálnych obsahov. Predmetom záujmu učebného textu je vplyv a pôsobenie mediálnych obsahov. Výkladový text obsahuje definovanie kritérií, na základe ktorých je skúmané pôsobenie médií a ich obsahov. Poznáme kritériá časové, krátkodobé a dlhodobé, zámernosti, sily, hodnotenia a rozsahu. Súčasťou učebného textu je aj charakteristika oblastí, do ktorých sa vplyv účinkov premieta a v ktorých sa prejavuje. Pri výpočte pozitívnych mediálnych účinkov sme sa v tematickom celku zamerali na: relax, zábavu, učenie sa, médium ako spoločník, teória katarzie, teória inhibície, teória kognitívnej podpory, teória všeobecného vzrušenia. Pri charakterizovaní negatívnych účinkov médií sme upriamili svoju pozornosť na tieto: teória odtlmenia, teória napodobňovania a sociálneho učenia, teória racionalizácie, teória znecitlivenia. V závere učebného textu stručne popisujeme názor, že mediálne účinky nemajú v zásade nijaký rozhodujúci vplyv, sú teda neutrálne.

Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Téma Mediálne účinky má veľmi významné a nezastupiteľné miesto vo výchove k mediálnej gramotnosti. Spod možného vplyvu médií nie je možné vyňať žiadnu skupinu ľudí. I tak sú však deti a mladí jednoznačne najohrozenejšou skupinou. Dôvodov je mnoho. Deti napríklad nedokážu do určitého veku nedokážu rozlíšiť hranicu medzi reálnym a fiktívnym svetom. Typické pre ich správanie je napodobňovanie, či už ľudí zo sveta reálneho, ktorý denne zažívajú (rodičia, kamaráti...), alebo zo sveta sprostredkovaného, ktorý denne zažívajú tiež (hudobné hviezdy, nadľudské bytosti, herci, hrdinovia...) Mladí potrebujú vzory, tie v ich okolí však nemusia byť hodné ich nasledovania a tak sa utiekajú k vzorom z médií. Okrem toho množstvo násilných, sexuálnych a vulgárnych scén z programov určených pre mladých svedčí o tom, že je potrebné pred možnou hrozbou médií varovať. Na druhej strane treba upozorniť, že nie je cieľom vnímať médiá ako strašiaka alebo zlovestné monštrum. Je v nich možné nájsť i mnoho pozitívneho. Podstatné je, aby deti a mladí poznali princípy a zásady fungovania médií, dokázali dekódovať mediálne obsahy tak, aby im ich konzumovanie prinášalo predovšetkým úžitok, a aby sa mohli vyvarovať možnej hrozbe.

21


MEDIÁLNE STEREOTYPY Obsah témy Učebný text sa zameriava na fenomén stereotypov. Téma je vypracovaná tak, aby vysvetlila fungovanie a význam stereotypov v sociálnej komunikácii a zároveň objasnila príčiny výskytu stereotypov v médiách a ich možné účinky. V texte vysvetľujeme, čo je to stereotyp (označenie určitých skupín pomocou veľmi jednoduchých a zovšeobecňujúcich znakov, ktoré si môžeme len ťažko overiť) a stereotypizácia (zámerné zostručňovanie, zjednodušovanie a vynechávanie niektorých znakov o sociálnych skupinách, ktoré sa opakovaním posilňujú). Vo všeobecnosti rozoznávame rodové, triedne, etnické a národnostné stereotypy. Príklady v texte sa bližšie zameriavajú na tieto stereotypy: „hlúpa blondínka“, rodové stereotypy spojené s výkonom profesie (tzv. mužské a ženské povolania), triedne stereotypy (umelé spojenie povolania s určitým výzorom a charakterom človeka), národnostné stereotypy (postava typického východoeurópana a Francúza) a rasové stereotypy (černosi ako menejcenná rasa so sklonom ku kriminalite). V texte sa spomínajú aj iné stereotypy (temperamentní Taliani, suchopárni intelektuáli, špinaví a opití bezdomovci, neprispôsobivý Rus, nezamestnaní Rómovia, atraktívni manažéri, cynickí právnici). Téma okrem klasifikácie stereotypov prináša aj obrazový materiál, na ktorom sú demonštrované jednotlivé vizuálne znaky stereotypov alebo kontext, v ktorom sa zo sociálnych skupín stávajú stereotypy. Učebný text aj vo forme aktivít na hodine prehlbuje v študentoch vnímavosť k mediálnym stereotypom a povzbudzuje ich ku kritickej reflexii. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Základným cieľom učebného textu je zvýšenie senzitivity študentov k exitujúcim stereotypom v médiách a ku skrytým genderovým predsudkom a xenofóbnym formuláciám. Študent by sa mal pri kontakte so stereotypmi naučiť využívať kritické myslenie a prehodnocovať svoje vlastné predsudky, ktoré si vďaka médiám vytvára o iných sociálnych skupinách. Rovnako by mal začať premýšľať nad príčinami, prečo vôbec médiá stereotypy využívajú (najmä v reklame). Prvým krokom v tomto procese je analýza mediálnych konštrukcií, ktorými je reprezentovaná sociálna skutočnosť. Na vybraných príkladoch sa študenti naučia identifikovať jednoduché znaky, ktoré sprevádzajú reprezentáciu vybraných skupín v médiách. Po analýze nasleduje krok druhý, ktorým je kritická reflexia. Pozostáva z porovnávania „videného v médiách“ a „osobne skúseného.“ Študenti si majú osvojiť, že médiá popisujú niektoré skupiny pomocou veľmi zjednodušených, neoveriteľných, zovšeobecňujúcich znakov. Po oboznámení sa s procesom stereotypizácie by si študenti mali uvedomiť rozdiel medzi bohatou a neprehľadnou „autentickou realitou“ a zjednodušenou „mediálnou realitou“. Obsah tematického celku by im mal napomôcť, aby si pri pohľade na určité skupiny (a kontakte s nimi) všímali celkový kontext a prikladali váhu osobnej skúsenosti s týmito skupinami. Rovnako by študenti mali pochopiť, že príslušnosť k určitej skupine automaticky neznamená, že všetci jej príslušníci sa budú rovnako správať alebo budú zaujímať rovnaké postoje.

22


NASTOĽOVANIE MEDIÁLNEJ AGENDY Obsah témy Učebný text sa zaoberá problémom nastoľovania agendy v médiách, ktorý opísala teória agenda-setting. V texte sú vysvetlené tieto kľúčové pojmy: agenda, mediálna agenda, verejná mienka, verejná agenda. Podstatnou časťou tejto témy je objasnenie vplyvu médií na verejnú mienku. Médiá si vytvárajú vlastnú agendu, t. j. vyberajú si vlastné témy a otázky, ktorým pripisujú veľkú dôležitosť. Informujú o nich v tej podobe, ktorú považujú za primeranú, zaujímavú, alebo ktorá im vyhovuje. Neslúžia vždy verejnosti. Učebný text využíva nesúlad medzi mediálnou agendou (témami a otázkami zaujímavými pre médiá) a verejnou agendou (témami a otázkami zaujímavými pre verejnosť) na vysvetlenie fenoménu mediálnej reality. Mediálna realita je obraz skutočnosti v médiách, ktorý môže alebo nemusí túto skutočnosť pravdivo vykresľovať. Text opisuje jednotlivé prvky nastoľovania mediálnej agendy. Upozorňujeme v ňom aj na úlohu tzv. „gatekeepera“, teda človeka, ktorý je zodpovedný za to, o ktorých informáciách budú médiá informovať, a o ktorých nie. Učebný text sa snaží vysvetliť, čo je podstatou všetkých druhov agend (sú to témy, ktoré vyvolajú pozornosť a stanú sa predmetom diskusie) a v akých situáciách je mediálna agenda najúčinnejšia a ako sa dá jej vplyv obmedziť. Hlavnými myšlienkami učebného textu sú: 1. médiá nemôžu zmeniť, čo myslíme, ale ovplyvňujú to, o čom premýšľame, 2. témy a otázky existujú vo verejnej mienke len vtedy, keď im masové médiá poskytnú podporu a zverejnia ich. Verejnosť o nich veľmi často diskutuje v tej podobe, v akej ich ukázali masové médiá. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Ak sa chce stať člen publika kritickým a slobodným subjektom v kontakte s médiami, potrebuje porozumieť rozdielu medzi tým, čo považujú za dôležité médiá a tým, čo považuje za dôležité verejnosť. Média by mali slúžiť verejnosti a očakáva sa od nich, že budú kultivovaných spôsobom formovať verejnú mienku. Médiá však slúžia aj záujmom svojich vlastníkov alebo iných spoločenských skupín. Ani verejnoprávne médiá nie sú slobodné od vonkajších vplyvov (napríklad politických tlakov). Učebný text chce preto upriamiť pozornosť študentov na fakt, že masové médiá si sledujú aj svoju vlastnú agendu, ktorá sa nemusí vždy zhodovať so záujmami verejnosti. Text pomenúva subjekty verejného diskurzu (médiá, verejnosť, politické strany, korporácie), čím môže študentovi pomôcť pochopiť jeho základnú štruktúru. Predpokladaným cieľom u študenta je získanie schopnosti identifikovať významné témy mediálnej agendy v tlači a televízii. Dve prípadové štúdie v učebnom texte (karikatúry proroka Mohameda a spravodajstvo o vojne v Iraku) sú navrhnuté tak, aby stimulovali kritické myslenie. Od študentov sa očakáva nielen to, aby sa zamysleli nad samotným problémom a zaujali k nemu postoj, ale aby si uvedomili úlohu, ktoré v týchto udalostiach zohrali médiá a preskúmali ich motívy. Učebný text naznačuje, že pravidelné sledovanie viacerých masových médií môže u mediálneho publika rozvíjať schopnosť všimnúť si frekventované témy mediálnej agendy a získať nad ňou nadhľad.

23


REALITY TV Obsah témy Reality TV majú svoj historický vývin v zahraničných televíziách. Tematický celok rekapituluje jeho najvýznamnejšie výskyty. Žáner reality TV sa postupne vykryštalizoval a v jeho rámci sa vyprofilovali špecifické podžánre, ktoré sa v učebnom texte vymenujú a stručne charakterizujú. Postupne sa tento formát presadil aj v slovenských komerčných, ale aj verejnoprávnej televíziách. Došlo k tomu hlavne po roku 2004, keď sa začal v dôsledku zavedenia peoplemetrov zvýšený zápas o diváka. Jednotlivé relácie majú lepší alebo horší vývin sledovanosti, pritiahli dosť divákov. Spolu s nimi sa však narazilo aj na veľa problémov, lebo prekračovali v nejednom prípade hranice morálnych zásad, a niekedy aj porušovali Zákon o vysielaní a retransmisii č. 308/2000. Význam témy z hľadiska mediálnej výchovy Vzhľadom na veľký divácky záujem je nevyhnutné, aby sa percipienti dokázali na svet reality TV pozerať s kritickým odstupom. Je žiadúce, aby sa neidentifikovali s ich hrdinami a nepreberali ich (ne)morálne postoje. Diváci si musia uvedomiť, že reality TV majú iba málo spoločné s realitou. Reality TV sú umelo štylizované do polôh, ktoré majú vyvolávať škandály, priťahovať pozornosť nie pravdou, etikou, krásou, ale naopak, neetikou, nepravdou, zvrhlosťou a podobne. Najčastejšie reality TV prekračujú Zákon vysielaní a retransmisii v ustanoveniach o narušovaní výchovy mládeže. Najmä preto je poznanie ich pozadia a fungovania nevyhnutné v edukácii mladej generácie.

24


UČEBNÉ TEXTY

25


MÉDIÁ V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Médiá sú sociálnym fenoménom, ktorý výrazne zmenil tvár súčasnej spoločnosti. Slúžia nielen ako zdroj informácií a zábavy, ale vytvárajú aj spojenie medzi jednotlivcami a spoločnosťou. Osobné skúsenosti a súkromný život človeka sa prostredníctvom nich obohacuje o širší kontext verejného života. Sú to totiž práve médiá, ktoré v dnešnej spoločnosti fungujú ako socializačný činiteľ a poskytujú svojmu publiku modely a vzory sociálneho správania. Zaručujú cirkuláciu informácií, významov a kultúrnych hodnôt v spoločnosti a pomáhajú tiež regulovať politickú a ekonomickú moc. Médiá vytvárajú aj väzby ku každodennosti. Nielen, že sa stávajú súčasťou „kultúry všedného dňa“, ale samé aj túto kultúru reflektujú. Okrem výnimočných, zvláštnych a exkluzívnych informácií prinášajú aj informácie, ktoré sa týkajú každodenného života (politické udalosti, kultúrne udalosti, dopravné správy, počasie). Tieto dva druhy informácií sa v médiách často striedajú, pričom informácie súvisiace s každodenným životom sa majú tendenciu opakovať, tak ako sa opakujú naše každodenné alebo sezónne zvyky a rituály. Médiá prinášajú príklady a vzory životných štýlov a módnych štýlov. Tieto štýly určené pre každodenný život médiá prepájajú s reklamou a spotrebiteľskými aktivitami. OTÁZKY: 1. Myslíte si, že médiá ovplyvňujú váš život? Aké pozitíva a negatíva vám priniesli? 2. Zmenili podľa vás médiá podobu súčasnej spoločnosti? Ak áno, tak v čom? NA ZAMYSLENIE... Niektoré vynálezy v dejinách ľudstva spôsobili neodvratné zmeny v spoločnosti. Napríklad vynález a rozšírenie automobilu spôsobilo, že sa svet „zmenšil“: odrazu vzdialenosti a hranice prestali hrať rozhodujúcu úlohu, pretože sa automobilom dali za krátky čas prekonať. Výstavba ciest natrvalo zmenila ráz krajiny. Vďaka doprave dnes dokážeme prepravovať akýkoľvek tovar na také vzdialenosti, ktoré boli predtým nepredstaviteľné. Podobným spôsobom ovplyvnili spoločnosť aj médiá. Televízia je možno po automobilovej doprave druhým vynálezom v 20. storočí, ktorý najviac zmenil náš život. Myslíte si, že podobné zmeny vyvolá v blízkej budúcnosti aj internet? Prehľad mediálnych technológií a služieb, ktoré sa začali objavovať od 90. rokov 20. storočia: 1990 1994 1997 1998

Vznikajú www stránky (world wide web), ako užívateľská služba, ktorá umožňuje zverejňovanie najrôznejších informácií a prístup k nim. Objavuje sa prvé internetové rozhlasové vysielanie. Na trh vstupujú digitálne video disky (DVD). Televízia začína vysielať digitálne.

26


1999 2000 2001

Vďaka novému formátu mp3 sa rozšírilo sťahovanie hudby z internetu. Masívne sa rozšírili aj počítačové vírusy. Internetová služba Napster umožňuje sťahovanie hudby navzájom medzi rôznymi užívateľmi. Rádia začínajú digitálne vysielať už aj prostredníctvom satelitu.

ÚLOHA: Pokúste sa doplniť tento zoznam o najnovšie mediálne technológie a služby. Médiá v súčasnej spoločnosti Médiá v súčasnej spoločnosti slúžia ako most medzi našimi osobnými skúsenosťami, súkromným životom a medzi životom celej spoločnosti: verejným životom. Často sú to práve médiá, pomocou ktorých sa dozvedáme, čo ja našou úlohou v spoločnosti, čo sa od nás očakáva. Obr. 1: Človek v sieti digitálnych technológií. Médiá v súčasnej spoločnosti plnia niekoľko základných funkcií: • Informovanie: Médiá sú zdrojom informácií o tom, čo sa okolo nás deje, čo sa stalo, a aký to môže mať dopad na naše životy. Informujú aj o politických otázkach, ktoré sú pre nás dôležité. • Socializácia: Médiá zachytávajú spoločenské vzťahy a zobrazujú sociálne roly, ktoré plníme počas života. Komentujú význam udalostí, podporujú ustálené autority a spoločenské normy. V rôznych sporoch pomáhajú dosiahnuť dohodu. • Kontinuita: Médiá podporujú prevládajúcu kultúru, ukazujú život rôznych subkultúr a objavujú nové smery vo vývoji kultúry. • Zábava: Médiá ponúkajú napätie, rozptýlenie, pobavenie, prinášajú uvoľnenie a prispievajú k oslabeniu napätia v spoločnosti. • Získavanie: Médiá získavajú publikum pre spoločensky významné ciele – napríklad v oblasti politiky alebo ekológie. OTÁZKA: Ktorá z týchto základných funkcií médií je najdôležitejšia vo vašom osobnom živote? VEDELI STE, ŽE: Ročne vychádza vo svete 968 735 kníh. V súčasnosti vo svete pôsobí 47 776 rozhlasových staníc a 21 264 televíznych staníc. Vo svete vychádza tiež 22 643 novinových titulov, 80 000 spoločenských časopisov, 40 000 vedeckých časopisov a 40 000 informačných

27


bulletinov. Množstvo informácií, ktoré existuje na celom svete, sa každý rok znásobí o 30%. Len v roku 2007 na svete vzniklo 18, 56 miliárd gigabytov (GB) úplne nových informácií. Každý deň sleduje televíziu viac ako 80% mladých ľudí, 42% mladých ľudí denne číta knihy, noviny alebo časopisy. Viac ako 11% mladých ľudí vo voľnom čase nič nerobí. Až 47% mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov používa internet. Mobilný telefón používa 86% mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov. 72% z nich telefónne účty platia rodičia. Médiá ako nástroj socializácie Jednou z najzaujímavejších funkcií médií je socializácia. Socializácia je proces, prostredníctvom ktorého si osvojujeme hodnoty, presvedčenia a normy našej vlastnej kultúry a popri tom si rozvíjame vedomie nášho vlastného ja – teda toho, kto sme a ako chápeme samých seba. Vďaka socializácii sa učíme, ako by sme sa mali správať v našich životných úlohách (nazývajú sa aj sociálne roly) priateľov, študentov, občanov a podobne. Médiá sú veľmi silným nástrojom socializácie. Tým, že nám ukazujú ľudí v rôznych životných situáciách a úlohách, zároveň nám ich predvádzajú ako modely alebo vzory, ktoré môžeme prijať alebo odmietnuť. Vyvolávajú v nás nejaké očakávania spojené s týmito situáciami alebo úlohami. Médiá ovplyvňujú to, ako vidíme svet, spoločnosť a čo si o nich myslíme, rovnako ako ovplyvňujú to, ako sa správame jeden k druhému. Obraz reality, ktorý nám ponúkajú médiá, sa však nemusí prekrývať so skutočnou realitou, tak, ako ju žijeme. PRÍKLAD: Médiá zobrazujú oveľa vyššiu frekvenciu násilia, než sa reálne vyskytuje v spoločnosti. Preto majú napríklad tí diváci, ktorí trávia hodiny pred televíznou obrazovkou, skreslenú predstavu o množstve reálneho násilia v spoločnosti. Výskumníci odhadli, že títo diváci môžu považovať svet až za desaťnásobne nebezpečnejší, než naozaj je. Televízia teda skresľuje skutočnosť a tým ovplyvňuje publikum. Potvrdil to aj výskum verejnej mienky v USA v roku 1996. Vyplynulo z neho, že 83% ľudí v tom čase považovalo kriminalitu na závažný celospoločenský problém, ale len 17% si myslelo, že kriminalita je problémom, ktorý postihuje aj miesto ich bydliska. DISKUSIA: Diskutujte o zobrazovaní vzťahov medzi mužmi a ženami v populárnych televíznych seriáloch. 1. Čo z toho, čo vidíte v televízii, je podľa vás aj naozaj realita, čo z toho je naopak vymyslené scenáristami? 2. Kedy sa televízne postavy nesprávajú ako skutoční ľudia? 3. Ktoré situácie sú nepredstaviteľné, nereálne v skutočnom živote? Význam médií v spoločnosti Médiá plnia pre jednotlivých členov spoločnosti rôzne úlohy. Pre publikum sú médiá zdrojom zábavy a rozptýlenia, prinášajú mu informácie o svete, ktorý presahuje hranice

28


jeho osobnej skúsenosti. Pre pracovníkov v médiách ponúka mediálny priemysel pracovné miesta, ktorých súčasťou je mzda, určitá prestíž, naplnenie ambícií a kariérny rast. Pre vlastníkov médií sú médiá nástrojom tvorby zisku alebo napríklad aj politického vplyvu. Pre spoločnosť ako takú sú médiá šíriteľom informácií a hodnôt a tiež pomocníkom, ktorý v spoločnosti pomáha kontrolovať politickú a ekonomickú moc.

Publikum

Mediálne obsahy a mediálne produkty

SPOLOČNOSŤ

Technológie

Mediálny priemysel

Schéma 1: Na schéme vidíme vzájomnú zá-vislosť a prepojenosť medzi publikom, tech-nológiami, mediálnym priemyslom a mediál-nymi obsahmi a pro-duktmi. Každá z týchto štyroch sfér pritom ovplyvňuje aj samotnú spoločnosť. MÉDIÁ V KAŽDODENNOM ŽIVOTE Médiá sú súčasťou každodenného života. Ovplyvňujú naše každodenné vzťahy s najbližšími a priateľmi. Napríklad partneri pri raňajkách počúvajú rádio alebo sa rozprávajú v inú dennú dobu popri listovaní v časopise. Rodiny trávia niektoré večery spoločne pred televíznou obrazovkou. Skupina kamarátov, zhromaždených na parkovisku, spoločne počúva hudbu z autorádia. Partia chodieva do kina na najnovšie filmy a podobne. To všetko sú každodenné aktivity, ktoré ovplyvňujú médiá. Slovo každodennosť označuje kultúru všedného dňa, teda to, čo zvyčajne robievame každý všedný deň (veľmi často totiž každý deň sledujeme médiá). Každodennosť tvoria naše bežné potreby, záujmy, ciele a hodnoty. Každý z nás sa venuje nejakým každodenným aktivitám. Niekedy sa hovorí, že ide o stereotypné (často sa

29


opakujúce) činnosti. Sledovanie televízie sa nazýva „papučová kultúra“ (snažíme sa kultúrne vyžiť v domácom oblečení v pohodlí obývačky). ÚLOHA: Vymenuj, ktoré médiá využívaš spoločne so svojimi kamarátmi a partiou, a ktoré užívaš samostatne. Ktorým médiám dávajú prednosť tvoji rodičia? Keďže väčšina ľudí každý deň sleduje médiá, médiá odrážajú aj náš každodenný život. Stránky novín a časopisov sú zaplnené témami všedného dňa. Televízne seriály a sitcomy ukazujú výnimočné príhody svojich hrdinov na pozadí ich bežného, každodenného života. Médiá prinášajú informácie, ktoré sú na jednej strane niečím výnimočné, zvláštne alebo exkluzívne (kuriozity, život celebrít, objavy, katastrofy) a na druhej strany informácie, ktoré sa týkajú nášho každodenného života (politické udalosti, kultúrne udalosti, dopravné správy, počasie). Tieto dva druhy informácií sa striedajú. Prevaha len jedného typu by pôsobila nudne. V novinách a časopisoch môžeme články z hľadiska každodennosti rozdeliť na niekoľko druhov: krátke aktuálne správy (najnovšie správy v novinách), informačný servis (počasie, kurzy valút, programy televízie, kín, divadiel a rozhlasu), hlbšie spracované hlavné témy (v časopisoch sa objavuje najvýznamnejšia téma celého týždňa, ktorej sa venuje niekoľko súvisiacich článkov, v denníkoch ide o priebežne spracúvanú tému), analýzy a komentáre (zamyslenia a diskusie k aktuálnym problémom), reportáže (články, ktoré približujú čitateľovi nejakú udalosť), poradenstvo a voľný čas (často sa opakujúce rady čitateľom z oblasti zdravia a životného štýlu, móda, psychologické, právne a ekonomické poradenstvo, motorizmus, šport a hobby) a kuriozity (jedinečné informácie, ktoré slúžia na pobavenie a uvoľnenie napätia). KONZUMOVANIE MÉDIÍ: SLEDOVANIE ALEBO POUŽÍVANIE MÉDIÍ Na označenie sledovania alebo používania médií v každodennom živote sa často používa výraz konzumovanie médií. Ale z akého dôvodu? Konzumovanie je totiž v prenesenom význame pasívne, „hltavé“ prijímanie. Napríklad mnohí ľudia nesledujú televíziu preto, aby sa dozvedeli nejaké nové, závažné informácie, alebo aby sledovali hodnotné programy – túžia si iba oddýchnuť po náročnom dni a nechcú si zaťažovať myseľ premýšľaním alebo nadmerným sústredením. Obr. 2: Konzumovanie médií.

30


Existuje aj chorobné, niekoľkohodinové denné pozeranie televízie, ktoré je vlastne únikom pred životnými problémami. Pomerne veľká skupina ľudí rada relaxuje aj pri čítaní. Vyhľadávajú spoločenské a bulvárne časopisy na oddychové čítanie, v ktorých je veľa obrázkov a menej textu. Médiá často sledujeme alebo používame vo voľnom čase. V dnešnej modernej spoločnosti konzumovanie znamená nakupovanie spotrebného tovaru. Preto sa niekedy naša spoločnosť nazýva konzumnou spoločnosťou. To, čo nám médiá ponúkajú, teda mediálne produkty (časopisy, televízne programy), je tiež spotrebným tovarom. Konzumovaním masových médií vždy konzumujeme aj reklamu. Bez reklamy by sa médiá mohli len ťažko uživiť, preto nám nezostáva nič iné len reklamu strpieť. Médium je tým komerčnejšie a „konzumnejšie“, čím viac reklamy v ňom možno nájsť. Výhodou špecializovaným médií (napríklad odborných časopisov alebo časopisoch venovaných hobby) je, že sa v nich nachádza špecializovaná reklama, ktorá by nás mohla osloviť. Pasivita a aktivita pri kontakte s médiami Pri pozeraní televízie sme najpasívnejší. Naopak, najaktívnejší sme pri používaní internetu (musíme do počítača zadávať informácie). Myslenie najviac stimuluje čítanie písaného textu, preto mnoho vzdelaných ľudí dáva prednosť tzv. mienkotvornej tlači (denníky Sme, Pravda, Hospodárske noviny, týždenníky .týžden, Slovo) pred sledovaním televízie alebo čítaním obrázkovej bulvárnej tlače. Najemocionálnejším médiom je film. V prítmí kinosály, izolovanej od okolia, totiž vyvoláva najsilnejšie emócie. Väčšina ľudí sa najviac psychicky uvoľní a zbaví stresu pozeraním televízie. Obľúbeným médiom je rozhlas, lebo popri jeho počúvaní sa možno venovať iným činnostiam. DISKUSIA: Rozdeľte sa na dve skupiny: na skupinu divákov televízie a na skupinu používateľov internetu. Diskutujte o výhodách a nevýhodách využívania týchto dvoch médií. Čo je výhodou a nevýhodou sledovania televízie? Čo je výhodou a nevýhodou používania internetu? MÉDIÁ A ŽIVOTNÝ ŠTÝL Životný štýl sú spôsoby správania a znaky, ktorými sa odlišujeme od ostatných. Je to aj súhrn životných podmienok, v ktorých žijeme a hodnôt, ktoré vyznávame. Životný štýl sa prejavuje v každodennom správaní, myslení, v spôsobe reči a obliekaní. Každý z nás má svoj životný štýl. Niektoré životné štýly sú také výrazné, že tvoria samostatnú subkultúru (napr. hiphoperi, punkeri). Obr. 3: Subkultúry mládeže.

31


Subkultúra je veľká skupina ľudí, ktorá sa chce výrazne odlíšiť od ostatných a ktorá sa najčastejšie navzájom ľahko spozná podľa oblečenia. Životný štýl sa odráža v módnom štýle. Svojím oblečením totiž vyjadrujeme svoj vkus, postoje a sociálny status (to, z akej spoločenskej vrstvy pochádzame, akí sme bohatí a aké máme vzdelanie). Príklady a vzory životných a módnych štýlov nachádzame v reklame a v masových médiách. Médiá vytvárajú rôzne modely životných štýlov a prepájajú ich s reklamou. Ľudia sledujú médiá, inšpirujú sa štýlom, ktorý ich najviac oslovuje a snažia sa ho napodobňovať. Často si kupujú výrobky a oblečenie, ktoré sú s týmto štýlom spojené. Konzumovaním médií konzumujeme aj rôzne životné a módne štýly, určené pre každodenné užitie. V médiách vidíme príklady, ako žijú svoj každodenný život iní ľudia. PRÍKLAD: Televízna stanica MTV (Music Television) je jednou z nasledovanejších staníc medzi tínedžermi. Až 85% tínedžerov sleduje (konzumuje) túto stanicu každý deň. MTV ukazuje množstvo podôb životných a módnych štýlov pre mládež. Dokonca dva módne štýly pomáhali vytvoriť: midriff pre dievčatá (dievča s odhaleným bruškom, ktoré rado flirtuje) a mook pre chlapcov (neprispôsobivý, bláznivý chalan, ktorý rád pohoršuje okolie svojím správaním). Čo myslíte, sú tieto štýly populárne? Videli ste ich okolo seba?

Obr. 4 a 5: Britney Spears ako predstaviteľka módneho štýlu midriff a Tom Green ako reprezentant štýlu mook.

32


Videoklipy veľmi často ukazujú rôzne obrazy každodenného života a príklady módnych štýlov. Pozrite si ukážku na MULTIMEDIÁLNOM CD. ÚLOHA: 1. Charakterizujte módne štýly v jednotlivých prezentovaných videoklipoch. 2. Opíšte každodenné situácie, ktoré ste zachytili v jednotlivých videoklipoch. ZHRNUTIE Médiá by sme v súčasnej spoločnosti mohli prirovnať k mostu medzi jednotlivcami a spoločnosťou. Médiá pomáhajú obohacovať náš osobný život o informácie z verejného života a tým rozširujú náš obzor a skúsenosti. V spoločnosti plnia niekoľko základných funkcií: informovanie, socializácia, kontinuita, zábava, získavanie. Jednou z najzaujímavejších funkcií médií je socializácia. Socializácia je proces, prostredníctvom ktorého si osvojujeme hodnoty, presvedčenia a normy našej vlastnej kultúry a rozvíjame vedomie a porozumenie samých seba. Konzumácia médií znamená sledovanie alebo používanie médií. Výraz „konzumácia“ je v dnešnej modernej spoločnosti zaužívaný na označenie nakupovania spotrebného tovaru. Aj mediálne produkty sú takýmto druhom spotrebného tovaru. Médiá konzumujeme vo voľnom čase. Pre mnohých ľudí sú médiá nástrojom relaxu a uvoľnenia. Niektorí ľudia však médiám natoľko podliehajú, že v ich spoločnosti hľadajú únik pred svojimi problémami. Zrelý konzument médií je aktívny aj v kontakte s médiami, premýšľa o tom, čo prijíma a cielene si vyberá, čomu bude venovať svoju pozornosť. Mediá sprevádzajú náš každodenný život a samé aj každodennosť odrážajú. Stávajú sa tak súčasťou kultúry všedného dňa. Prinášajú informácie o každodennom živote, ktoré sa zvyknú opakovať, spolu s informáciami (exkluzívne správy, kuriozity), ktoré sú jedinečné a neopakujú sa. Médiá ukazujú rôzne príklady a vzory životných a módnych štýlov.

LITERATÚRA BURTON, Graeme - JIRÁK, Jan. 2001. Úvod do studia médií. Brno : Barrister a Principal. Discernment Group. „Branding the Breed.“ [online]. [citované 2007-06-28]. Dostupné na: <http://www.crossroad.to/articles2/007/discernment/6-10-brandingbreed.htm> CROTEAU, David – HOYNES, William. 2003. Media/Society. Industries, Images and Audiences. Third Edition. London : Sage Publications. FISKE, John. 2006. Understanding Popular Culture. London, New York : Routledge. „Generácia T, alebo akí sú teenageri?“ [online]. [citované 2007-06-28]. Dostupné na: <http://www.caspermedia.sk/index.php?id_s=19> JANDOUREK, Jan. 2001. Sociologický slovník. Praha : Portál. JIRÁK, Jan – KÖPPLOVÁ, Barbara. 2003. Médiá a společnost. Praha : Portál.

33


Obrázok 1. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.starthearing.com/images/Digital2.jpg> Obrázok 2. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.masternewmedia.org/es/2007/10/05/uso_de_los_media_report.htm> Obrázok 3. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://mentisworks.blogspot.com/2006/11/surly-teenager-attack.html> Obrázok 4. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://ec1.images-amazon.com/images/I/61RRQN8705L.jpg> Obrázok 5. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.imdb.com/media/rm797088512/nm0338381> POTTER, W. James. 2005. Media Literacy. Third Edition. Thousand Oaks, London, New Delhi : Sage Publications. RANKOV, Pavol. 2002. Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť. Levice : L.C.A. „The Six Value Segments of Global Youth“. [online]. In: Brandweek. [citované 2007-0628]. Dostupné na: <http://findarticles.com/p/articles/mi_m0BDW/is_21_41/ai/62661532/pg/1> „Využitie voľného času mladých ľudí.“ [online]. Fórum mladých, 2/2000. Press centrum Rady mládeže Slovenska. [citované 2007-06-28]. Dostupné na: <http://www.mladez.sk/buxus/generate_page.php?page_id=732>

34


VEREJNOPRÁVNE A SÚKROMNÉ MÉDIÁ STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Elektronické médiá (rozhlas a televízia) majú z hľadiska ich majiteľov aj z hľadiska ich programovej náplne a poslania dve základné podoby – buď sú verejnoprávne alebo súkromné. Spolu vytvárajú duálny systém vysielania, navzájom sa dopĺňajú aj si konkurujú. Rozdielny je nielen ich spôsob financovania, ale aj riadenie a hlavne majú rozdielne poslanie v celom systéme médií – to platí nielen pre Slovensko ale všetky ostatné krajiny. Pre správnu orientáciu percipientov (poslucháčov a divákov) je nevyhnutné uvedomiť si rozdiely a vedieť rozlíšiť medzi nimi, čím sa majú zreálniť nielen očakávania od nich, ale môže to prispieť aj k plnšiemu využitiu ich programového obsahu pre vlastné poznanie. Pochopenie ich rozdielnych špecifík môže do značnej miery zabrániť aj riziku manipulácie publika. Dosť často sa stretávame so spochybnením existencie verejnoprávnych médií, ako aj s vyzdvihovaním komerčných médií, ktoré si zarábajú na svoju existenciu a akoby mali plnšie právo na vysielanie, pričom sa prehliada nezastupiteľná úloha verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Zároveň sa komerčným médiám pripisujú väčšie práva pri formovaní ich vlastného obsahu, ktorý však môže niekedy presahovať dokonca aj zákonný rámec. K problematike treba pridať aj otázky fungovania regulačných orgánov a legislatívne súvislosti duálneho systému, ktorý sa u nás vybudoval na pochode od deväťdesiatych rokov 20. storočia.

OTÁZKY: 1. Povedzte názov prvej televízie, ktorá Vám zíde na um. Je súkromná, alebo verejnoprávna? 2. Povedzte názov rozhlasovej stanice, ktorá vysiela najviac pre mládež. Čo pokladáte za vysielanie pre mládež – uveďte aspoň tri charakterizujúce slová. 3. Keby ste mohli, chceli by ste aj Vy mať svoju televíziu alebo rádio? Aký program by ste vysielali? Verejnoprávne médiá Všetky rozhlasové a televízne stanice delíme nasledovne, jedny sú verejnoprávne a jedny súkromné. U nás sú verejnoprávne Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Ostatné sú súkromné (TV Markíza, TV JOJ, TA3, Rádio Expres, FUN Rádio, Jemné melódie, Rádio Okey atď.). UKÁŽKA Z CD-ROM-u: LOGÁ STV 1, STV 2, SLOVENSKÝ ROZHLAS Verejnoprávne médiá sú tie, ktoré majú slúžiť všetkým obyvateľom Slovenska. Ich úlohou je vysielať správy, publicistku, zábavné programy, detské, športové náboženské, pre deti a mládež a podobne. Majú pomáhať pri rozvoji národnej kultúry, budovaní občianskej spoločnosti, zvyšovaní kvality života u nás. Musia vysielať nielen to, čo

35


zaujíma všetkých, čo je všeobecne populárne, ale aj programy pre menšie skupiny, napríklad o kultúre a umení, pre sluchovo postihnutých, pre národnostné menšiny, vzdelávacie, pre profesionálne a záujmové skupiny, napríklad programy o automobilizme, literatúre, stavebníctve, pre dôchodcov, pre školy atď. To preto, že všetci by si mohli v ich vysielaní nájsť niečo špecifického, nielen všeobecné programy. Čo znamená pojem „verejnoprávny“? Etymológia slova: termín je zložený z časti slova „verejný“, teda týkajúci sa všetkých občanov Slovenska bez rozdielu, a „právny“, teda vysielanie na základe všeobecne prijatých pravidiel daných Zákonmi o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase. ÚLOHA: Pozrite si na multimediálnom CD základné charakteristiky STV a SRo, ktoré sú v úvode týchto zákonov. Posúďte, prípadne i navrhnite, na aké oblasti by sa mali zamerať verejnoprávne médiá. (výchova, vzdelávanie, kultúra, slovenčina, záujmové oblasti, turistika, história, technické vynálezy, show-biznis, mediálne „hviezdy“ atď.). Pokúste sa formulovať vlastné očakávania a konfrontovať ich s tým, čo dnes v skutočnosti dostávate. Nezabudnite ani na oblasť verejnoprávneho rozhlasu a jeho okruhy. Súkromné médiá Súkromným médiám sa niekedy hovorí aj komerčné, pretože sú to podniky, ktoré si zakladajú podnikatelia na to, aby dosiahli finančný zisk. Súkromné sú preto, lebo ich nezakladá štát, ale podnikateľské skupiny, prípadne stačí aj jeden človek, ktorý na to má dostatok finančných prostriedkov. UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Logá súkromných televíznych a rozhlasových staníc. Tieto súkromné rozhlasové a televízne stanice existujú na základe licencie na vysielanie, ktorú získavajú v konkurznom konaní pred Radou pre vysielanie a retransmisiu. Súkromný rozhlas dostáva licenciu na osem rokov a súkromná televízia na dvanásť rokov. Potom musí znova požiadať o jej predĺženie, ale licenciu môže získať iba na dve po sebe idúce obdobia. Napríklad Televízia Markíza má od roku 2006 už druhé obdobie a odvtedy za dvanásť rokov sa jej vysielanie skončí. UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Zákon o vysielaní a retransmisii 308/2000. Technické, ekonomické a organizačné otázky médií ÚLOHA: Povedzte, čo sa myslí pod týmito pojmami. 1. terestriálna sieť, 2. satelit, 3. káblové prepojenie, 4. internet, 5. siete mobilných operátorov (3G). Tradičný systém prenášania

36


systému bol analógový, teraz sa postupne prechádza na digitálny. Vie niekto povedať, aký je rozdiel? Vedeli by ste povedať, čo ktorá cesta prenosu znamená? V duálnom sytéme pôsobia všetky televízie a rozhlasy paralelne, človek si môže vybrať program, ktorý ho zaujíma, okrem toho má k dispozícii aj veľa ďalších zahraničných programov, ktoré sa k nemu dostávajú prostredníctvom 1. terestriálnej, teda pozemnej siete (zloženej z vysielačov a vykrývačov), 2. satelitov, 3. káblového prepojenia, 4. internetu, 5. siete mobilných operátorov (3G). Tradičný systém prenášania systému bol analógový, teraz sa postupne prechádza na digitálny. Financovanie médií OTÁZKA: Viete koľko sa platí koncesionársky poplatok za televíziu a rozhlas? Verejnoprávne médiá sú financované prevažne z koncesionárskych poplatkov. Za televíziu sa platí 100 Sk a za rozhlas 40 Sk mesačne. Ide o poplatky za celú rodinu, žiaci priamo s touto platbou pravdepodobne v praxi neprichádzajú do kontaktu. Okrem toho majú verejnoprávne médiá aj menší príjem z vysielania reklamy, niekedy aj z dotácií, ktoré im pridelí Vláda SR. (Vysvetliť proces prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu.) Za to STV vysiela 2 programy a SRo 5 okruhov (Slovensko, Regina, Devín, FM, Patria, okrem nich má ešte vysielanie do zahraničia RSI a internetové vysielanie INET), v ktorých si divák môže vybrať podľa svojej vôle. ÚLOHA: Poznáte všetkých päť okruhov Slovenského rozhlasu? Do budúcej hodiny si ich vypočujte. Súkromné, alebo komerčné médiá majú prevažný príjem z vysielania reklamy. Preto ich prvoradou úlohou je získať si čo najviac divákov, aby zadávatelia reklamy do ich vysielania umiestňovali čo najväčší počet reklám. Podľa toho pripravujú svoj program. Súkromní vysielatelia vysielajú pre čo najväčšie okruhy percipientov, pre menšiny vysielajú iba výnimočne. OTÁZKA: Radi sa pozeráte na reklamu? Riadite sa podľa nej? Komu patria verejnoprávne médiá? Verejnoprávnych vysielateľov riadi Rada STV a Rada SRo, ktoré majú po 15 členov volených v Národnej rade SR. Tieto rady volia riaditeľov STV a SRo a kontrolujú, či sa plnia všetky povinnosti, či sa správne vynakladajú financie koncesionárov, bdejú nad kvalitou programu. Verejnoprávne médiá nie sú ani štátne, ani vládne a musia prihliadať na názory všetkých obyvateľov, dať napríklad priestor pre všetky politické prúdy, strany a hnutia, ktoré u nás legálne existujú. Dá sa povedať, že verejnoprávne médiá vlastníme my, všetci obyvatelia Slovenska, lebo si ich financujeme a prostredníctvom rád ich aj kontrolujeme.

37


Súkromné médiá riadi ich majiteľ, ide zvyčajne o akciovú spoločnosť (a.s.), alebo spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), kde môže byť správna a dozorná rada. Aj keď ich majiteľom je jeden človek alebo skupina ľudí (zo Slovenska alebo zo zahraničia), ich vysielanie tiež musí zodpovedať zákonom Slovenskej republiky, a teda nemôžu vysielať hocičo. Napríklad nemôžu podporovať iba jednostranné politické informácie, ktoré by vyhovovali len jednej strane politického spektra. Musia dodržiavať zákon pri vysielaní programov s háklivou sexuálnou tematikou, ktorá by mohla narušiť výchovu mladej generácie. Nesmú vysielať pornografické programy. Nesmú neodôvodnene zobrazovať násilie. Všetky televízie sú si v tomto rovné, musia sa držať jednotného systému označovania programov, ktorý ukazuje, pre akú vekovú kategóriu je daný program určený (od 7, 12, 15 alebo 18 rokov). Žiaci prichádzajú do styku s označovaním programov a mali by sa v tom orientovať, napokon, celé to existuje hlavne kvôli výchove mládeže. VEDELI STE, ŽE: Súkromné médiá riadi ich majiteľ, ale ani tieto nemôžu vysielať hocičo. Napríklad nemôžu podporovať iba jednostranné politické informácie, ktoré by vyhovovali len jednej strane politického spektra. Musia dodržiavať zákon pri vysielaní programov s háklivou sexuálnou tematikou, ktorá by mohla narušiť výchovu mladej generácie. Nesmú vysielať pornografické programy. Nesmú neodôvodnene zobrazovať násilie. Všetky televízie sú si v tomto rovné, musia sa držať jednotného systému označovania programov, ktorý ukazuje, pre akú vekovú kategóriu je daný program určený (od 7, 12, 15 alebo 18 rokov).

Zdroj: http://www.rada-rtv.sk/web/home/

DISKUSIA: Diskutujte o Jednotnom systéme označovania – nakoľko ho poznáte, či sa ním sami riadite, či sa podľa neho riadia vaši rodičia. Či to má zmysel. Ak nie, čo vy sa malo robiť, aby v tom existoval nejaký poriadok a systém. Program verejnoprávnych a súkromných médií a jeho porovnanie Už ste si určite všimli, že dôraz súkromných médií je položený na čo najvyššiu sledovanosť alebo počúvanosť ich programov. Preto sa sústreďujú hlavne na zábavné žánre, nenáročné programy, atraktívne témy, senzácie, škandály, dráždivé pohľady. V záujme pritiahnuť veľa percipientov sú ochotné niekedy aj skresľovať skutočnosť vyberať z nej iba to, čo zaručene zaujme, obchádzať zložitú problematiku, ktorá by mohla odviesť pozornosť a divák či poslucháč by mohol prepnúť na iný, konkurenčný program. Aj verejnoprávni vysielatelia chcú, aby ich sledovalo čo najviac percipientov, avšak toto

38


nie je ich priorita, pretože je zrejmé, že náročnejšie programy a vysielanie pre menšie skupiny nemôžu vždy vyhovieť všetkým. Vidno to napríklad na spravodajských a publicistických reláciách, kde verejnoprávne médiá podávajú problematiku čo najkomplexnejšie, kým súkromné vyhľadávajú nezvyčajné, šokujúce veci a o nich niekedy informujú skôr, ako o veciach naozaj dôležitých pre život celej spoločnosti. OTÁZKA: Aké programy najradšej sledujete v televízii? Rozlišujete pritom medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami? Dôraz súkromných médií je položený na čo najvyššiu sledovanosť alebo počúvanosť. Učiteľ spolu so žiakmi vymedzí najdôležitejšie charakteristiky komerčných programov, ktoré sleduje vysoké percento percipientov (zábavné žánre, nenáročné programy, atraktívne témy, senzácie, škandály, dráždivé pohľady, obchádzanie zložitej problematiky. Aj verejnoprávni vysielatelia chcú, aby ich sledovalo čo najviac percipientov, avšak toto nie je ich priorita. Vidno to napríklad na spravodajských a publicistických reláciách – žiaci dostanú za úlohu sami poukázať na rozdiely v komerčných a verejnoprávnych spravodajstvách. Hlavne v rádiách, kde je rozdiel veľmi markantný (ich rozsah, ich podanie, ich opakovanie každú hodinu, ich analytickosť, ich dôležitosť pre život celej spoločnosti a pod.). UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Ukážka zo správ. Na sledovanie záujmu slúžia tzv. peoplemetre, teda zariadenia, ktoré sú umiestnené v niektorých domácnostiach a pomocou ktorých sa vyhodnocuje sledovanosť jednotlivých programov. UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Fotografia peoplemetra. ZAPAMÄTAJME SI! Aj napriek rozdielnym charakteristikám, je tzv. prime time (hlavný vysielací čas) rovnako dôležitý pre súkromné aj verejnoprávne médiá a rovnako pre rozhlas aj televíziu, hoci pri nich ide o rozdielne etapy dňa. Do prime time sa nasadzujú najdôležitejšie a najsledovanejšie relácie aj u verejnoprávnych aj u súkromných vysielateľov. Ako ešte delíme vysielateľov? Pre poznanie celého rozsahu duálneho systému si treba rozdeliť vysielateľov. Televízie a rozhlasy sa delia na tzv. plnoformátové a špecializované. K plnoformátovým u nás patria STV, TV JOJ, z rádií SRo. Špecializované môžu byť spravodajské, hudobné, športové a pod. U nás je to napr. spravodajská TA3, aj väčšina súkromných rádií je špecializovaná (náboženské rádio LUMEN, dopravné Rádio Expres, hudobné Rádio FUN).

39


UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Mixáž úryvkov z vysielania našich rozhlasov. ÚLOHA: Porovnajte tri hudobné svetové televízne vysielania. Duálny systém Duálny systém, rovnako ako trh v ekonomike, nevyrieši všetko automaticky. Duálny systém by mal byť vyvážený, tak aby bol približne vyrovnaný záujem o verejnoprávne aj súkromné médiá. V niektorých krajinách, sa to darí (napr. Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia). U nás sa to nedarí, vysokú prevahu v sledovanosti majú u nás súkromné televízne a rozhlasové stanice (dlhodobo najviac TV Markíza a Rádio Expres). To vedie k deformáciám. UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Graf . Samozrejme, treba celú problematiku vidieť z historickej perspektívy. Duálny systém sa u nás budoval od 90. rokov postupne, čím došlo k viacerým chybám a teraz sa len ťažko a postupne naprávajú. Až prijatie Zákona o vysielaní a retransmisii umožnilo postupne vylepšovať prostredie, zaviedla sa dôsledná kontrola vysielania, televízie a rozhlasy, ktoré porušujú pravidlá, sú upozorňované na chyby, alebo aj pokutované až do výšky 5 mil. korún. OTÁZKA: Budú aj na ďalej pribúdať nové televízne a rozhlasové vysielania? Ak áno, čomu sa budú venovať? V akých oblastiach by ešte mohli získať nových percipientov? ZHRNUTIE Duálny systém televízneho a rozhlasového vysielania sa skladá z mnohých komponentov. Žiaci by mali uvedomiť, že základným delením sú verejnoprávne a súkromné médiá a že tie nemajú rovnaké úlohy. Okrem toho by mali vedieť, že podmienky pre jednotlivých vysielateľov nie sú vôbec rovnaké, nie je to súťaž rovnocenných partnerov, sú tu väčšie aj menšie spoločnosti, majú rôzne úlohy a poslanie, rôzne cesty šírenia signálu, rôzne vnútorné organizačné štruktúry, odlišné programové ciele. Pri sledovaní rozhlasového alebo televízneho vysielania by si mali vždy uvedomovať, čo práve sledujú, mať odstup od toto, čo sa im ponúka, pokúšať sa pochopiť aj pozadie vysielania a odhadnúť, s akým cieľom im to vysielateľ ponúka. Tak sa im z jedného prúdu informácií a zábavy pomaly vyčlenia jeho zložky a oni získajú kritickejší pohľad na to, čo konzumujú.

40


LITERATÚRA A ODKAZY Keďže sa svet elektronických médií veľmi rýchlo mení a informácie o ňom strácajú aktuálnosť, treba žiakoch nasmerovať na najkvalitnejšie internetové stránky, radšej ako na tlačené materiály. www.rada-rtv.sk www.ebu.ch www.medialne.sk www.radia.sk www.radiotv.sk

41


FILM – POHYBLIVÝ OBRAZ A JEHO REČ STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Film je druh dramatického umenia, ktorý sa rozvinul v 20. storočí. Je to pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Pri filme poznáme dokonca aj presný dátum jeho vzniku, bolo to 28. decembra 1895, kedy v Paríži bratia Auguste (1862–1954) a Louis (1864–1948) Lumièrovci usporiadali prvé verejné filmové predstavenie. Nazvali ho Cinématographie Lumière a predviedli na ňom svoj filmový prístroj – kinematograf. Film je druh syntetického umenia, ktorý pôsobí na zrak a sluch, a ktorý prevzal a integroval vyjadrovacie prostriedky iných umení (dráma, literatúra, fotografia, maliarstvo, hudba, sochárstvo, tanec). Filmové umenie možno zjednodušene rozdeliť na dva druhy: nezávislý film a mainstreamový film. Základné vyjadrovacie prostriedky filmu sa nazývajú filmová reč (patrí k nim veľkosť záberu, uhol snímania, pohyby kamery, filmový strih, filmová interpunkcia a zvuk vo filme). Film bol po tlači druhým masmédiom, ktoré sa presadilo v modernej spoločnosti. Ale kým v 60. rokoch 20. storočia minulého storočia sa ešte dalo hovoriť o filme ako o masovom médiu, pretože kino navštevovali najrôznejšie sociálne skupiny a široké vekové kategórie. V súčasnosti predstavuje väčšinu návštevníkov kín mládež vo veku dvanásť až dvadsaťštyri rokov.

VEDELI STE, ŽE: Ročne navštívi kino približne 15 miliárd divákov. Najväčším filmovým priemyslom je americký Hollywood. V roku 2001 vyrobil 739 filmov. Na filmy z jeho produkcie sa v roku 2002 predalo 2,6 miliardy lístkov. Priemerný rozpočet na jeden film činí 47,7 miliónov dolárov, náklady na reklamu na jeden film predstavujú 27,3 miliónov dolárov. Zisk z celosvetovej distribúcie hollywoodskych filmov dosahoval v roku 2002 asi 51 miliárd dolárov. Najpopulárnejším filmovým žánrom je v Amerike komédia, nasleduje dobrodružný film, dráma a akčný film. Najviac filmov ročne sa však nevyrobí v Hollywoode, ale v indickom Bombaji. Indický filmový priemysel sa žartovne nazýva „Bollywood“. V roku 2001 tu vzniklo 1013 filmov. V roku 2002 sa predalo 3,6 miliárd lístkov, no priemerné náklady na jeden film predstavujú iba 1,5 miliónov dolárov. Najpopulárnejším žánrom v Indii je muzikál (takmer všetky indické filmy totiž obsahujú piesne a tanečné scény). ÚLOHA: Pozorne si prezrite tieto tri filmové fotografie. Pokúste sa odpovedať na nasledovné otázky:

42


Čo robí muž na obrázku? Čo sa asi môže nachádzať za jeho chrbtom (čo nám o tom napovedá lampa na okraji záberu)? Opíšte scénu v okolí muža. Prečo muž smeruje k brehu, kam sa už ďalej nedá pokračovať v ceste? Naznačuje nám táto fotografia niečo o tom, čo bude nasledovať?

Obr. 1: Force of Evil (1948, r. Abraham Polonsky)

Kde sa nachádzajú muž so ženou? Čo nám o tom napovedá scéna (prostredie) a čo oblečenie oboch postáv? Aký je podľa vás medzi nimi vzťah? Prečo sa muž nakláňa k žene? Prečo žena vydychuje dym dohora, do tváre muža? Aké ďalšie prvky nám prezrádzajú niečo o týchto dvoch postavách? Aký nápoj môže byť v pohári na stole? Obr. 2: Night and the City (1950, r. Jules Dassin).

43


Kde sa odohráva táto scéna? V akej polohe sú muž a žena, ktorí naťahujú ruky smerom k telefónu? Čo nám prezrádza prsteň na ženskej ruke? Prečo ženská ruka zadržiava mužskú ruku? Dvíha práve mužská ruka slúchadlo alebo ho už pokladá naspäť do vidlice? Komu asi chcel muž telefonovať, resp. komu telefonoval?

Obr. 3: Crime Wave (1954, r. André De Toth) Film – pohyblivý obraz Film je pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Je to druh dramatického umenia, ktorý sa rozvinul v 20. storočí. Pojem film pochádza zo staroanglického slova felmen – tenká koža. Niekedy sa pojem film chápe synonymne s pojmom kinematografia, ale pod kinematografiou sa myslí film ako súčasť kultúry, samostatná oblasť priemyslu. Jednotlivé filmové dielo sa niekedy nazýva aj snímka. Film sa v mnohom podobá na fotografiu, pretože fotografia je základným médiom, na základe ktorého funguje. Keďže film plynie v čase, obohacuje ju o časový aspekt. Film prepája schopnosť verného záznamu reality so schopnosťou vyrozprávať alebo ukázať nejaký dej. Preto sa o filme niekedy hovorí ako o pohyblivých fotografiách, oživených fotografiách alebo pohyblivých obrazoch. Ako funguje film? Film sa dá z technického hľadiska chápať ako záznam optických a zvukových stôp skutočnosti v jej pohybe. Špeciálny prístroj, filmová kamera, zaznamená na filmový pás pohyblivú skutočnosť ako sériu statických obrázkov v malých časových intervaloch. Pohyb je na filmovom páse rozložený na jednotlivé fázy. Premietaním filmu pomocou

44


filmovej premietačky na plátno sa statické obrázky zachytené v jednotlivých okienkach skladajú do plynulého pohybu. Ilúzia filmu vzniká vtedy, ak je rýchlosť premietaných obrázkov taká veľká, že ľudské oko nie je schopné postrehnúť zmenu jedného okienka na druhé. Táto rýchlosť v súčasnosti predstavuje 24 okienok za sekundu. Obrázky sa na plátno nepremietajú spojito, lebo potom by diváci na plátne videli iba rozmazaný pás. V skutočnosti sa každý obrázok na plátne objaví iba na zlomok sekundy ako bliknutie, záblesk. Za jednu sekundu sa na plátne zobrazí 24 obrázkov vo forme krátkych bliknutí a tento počet plne postačí na to, aby diváci namiesto trhaného blikania videli plynulý pohyb. Za túto ilúziu vďačí človek nedokonalosti oka, ktoré potrebuje určitý čas na to, aby exponovalo obraz, na ktorý sa pozerá a doručilo tento optický vnem mozgu. Filmové umenie Filmové umenie patrí k dramatickým umeniam, pretože predvádza divákovi príbehy, udalosti a javy v podobe obrazového rozprávania. Ako jediné je schopné trvalo uchovávať všetky vizuálne a akustické prvky reality. Filmové umenie čerpá z týchto umeleckých druhov: •

• • •

• • •

Dráma: predvádza konanie a rozhovory postáv v scénicky upravenom prostredí, využíva herecký prejav. Literatúra: využíva jazyk a reč, pomocou ktorých rozpráva príbeh, rozvíjajúci sa v čase. Fotografia: zaznamenáva obraz reality na filmový pás v podobe optických stôp. Maliarstvo: komponuje záber podľa geometrických zákonitostí a umožňuje vnímať tvar, čiary, svetlo, tieň, priestor a farby. Hudba: využíva zvuky a tóny nástrojov organizované v čase a priestore. Sochárstvo: zachytáva priestor a tvar, hmotu organizovanú v priestore. Tanec: zobrazuje a vyjadruje pohyb. Obr. 4: Filmový pás určený do premietačky

NEZÁVISLÝ FILM A MAINSTREAMOVÝ FILM Filmové umenie možno zjednodušene rozdeliť na dva druhy: nezávislý film a mainstreamový film. Nezávislý film je určený pre malé, špecializované a náročnejšie publikum, ktoré sa dívajú na film ako na umenie. Mainstreamový film je určený pre masové publikum, teda najširšie skupiny publika, u ktorých sa predpokladá, že nie sú nijako náročné a od filmu očakávajú predovšetkým zábavu.

45


Nezávislý film kladie na diváka vyššie nároky, jeho cieľom je rozvíjať možnosti filmového vyjadrovania a obohatiť diváka o nejakú novú skúsenosť, poznanie. Tvorcovia nezávislého filmu chcú často podať nejakú komplexnejšiu výpoveď o živote, spoločnosti, kultúre – umelecké posolstvo. Mnohým ľuďom sa nezávislý film zdá byť príliš náročný alebo nezrozumiteľný. Dávajú prednosť mainstreamovému filmu, ktorý často čerpá z osvedčených postupov, divácky vďačných tém, jednoduchých zápletiek a humoru, jeho dej sa vyvíja predvídateľným spôsobom a jeho postavy sú veľmi šablónovité. Filmové triky a efekty v ňom veľmi často prevažujú nad myšlienkou. Napriek tomu pomáha mainstreamový film plniť iné dôležité kultúrne potreby človeka: túžbu po zábave, uvoľnení, oddychu. Do tejto kategórie môžu patriť remeselne veľmi zručne nakrútené snímky. OTÁZKY: 1. 2.

Aký typ filmov uprednostňujete? Nezávislé filmy alebo mainstreamové filmy? Každý vie, kde si môže pozrieť mainstreamový film: v bežnej sieti kín (napríklad v multiplexoch) na DVD, ktoré si možno kúpiť v obchode, prípadne požičať z požičovne alebo v televízii. Ak by ste si však chceli pozrieť nezávislý film, kde by ste ho hľadali?

ÚLOHA A DISKUSIA: 1. Zamyslite sa nad filmami, ktoré ste videli v poslednom období, alebo ktoré si dobre pamätáte a skúste si urobiť zoznam, ktoré z týchto filmov patria do mainstreamu, a ktoré by sa dali označiť ako nezávislé. 2. Rozdeľte sa v triede do dvoch skupín. Každá skupina si vyberie svojho hovorcu. Jedna skupina bude obhajovať nezávislý film, druhá mainstreamový film. Máte desať minút na prípravu svojich argumentov (môžete si ich napísať na papier). Potom začnete diskutovať (argumenty budú tlmočiť hovorcovia). Vašou úlohou je predostrieť lepšie argumenty a presvedčiť členov druhej skupiny. Filmová reč Filmová reč sú vyjadrovacie prostriedky filmu. Pomocou filmovej reči tvorcovia nakrúcajú a upravujú filmové dielo tak, aby bolo zrozumiteľné pre diváka. Filmová reč má dve funkcie: • umožňuje vyjadriť tvorivý zámer autorov vo filmovom diele, • umožňuje divákovi toto dielo vnímať, pochopiť a interpretovať. Filmový príbeh, a to ako ho chápeme, tvoria rôzne navzájom súvisiace prvky filmovej reči. Tieto prvky sú vlastne dohodnuté pravidlá a zaužívané konvencie, ktoré sa uplatnili pri výrobe filmového diela a pomocou ktorých film „komunikuje“ s publikom. Keby filmová reč neexistovala, diváci filmu by nechápali, čo sa odohráva na plátne a prečo. Tak ako ľudia musia poznať gramatiku, štylistiku a význam slov materinského jazyka, aby spolu mohli komunikovať, filmový divák si musí navyknúť na filmovú reč.

46


Základnými prvkami filmovej reči, ktorými sa budeme zaberať v tejto téme, sú: veľkosť záberu, uhol snímania, pohyby kamery, filmový strih, filmová interpunkcia a zvuk vo filme. Veľkosť záberu Záber je základný vyjadrovací prostriedok filmu zobrazujúci určitý výsek reality. Podľa veľkosti záberu rozoznávame veľký celok (VC), celok (C), polocelok (PC), americký záber (AZ), polodetail (PD), detail (D) a veľký detail (VD). Veľkosť záberu sa určuje na základe veľkosti ľudskej postavy v snímanom prostredí a na základe vzájomných vzťahov medzi postavou a prostredím. Veľký celok (VC) Najčastejšie sníma veľkú časť krajiny. Umožňuje orientáciu v prostredí. Postavy sa strácajú v okolí. Týmto typom záberu sa snímajú masové scény.

Celok (C) Zachytáva vzájomný vzťah človeka k prostrediu, umožňuje prehľadne zobraziť konanie postáv v určitom priestore.

Polocelok (PC) Zobrazuje celú ľudskú postavu s okolím v pozadí. Pomocou polocelku je možné vyjadriť dynamiku akcie, vyniká v ňom gestikulácia herca.

47


Americký záber (AZ) Sníma postavy od hlavy asi po kolená. Z hľadiska veľkosti sa nachádza medzi polocelkom a polodetailom. Využíval sa v širokouhlých filmoch, napríklad pri dialógu viacerých osôb. Polodetail (PD) Záber obsahuje hlavu a časť hrude, približne po poprsie (vo výtvarnom umení polodetailu zodpovedá portrét), prostredie býva rovnako ako pri detaile neostré. Tento typ záberu sa využíva pri zázname konverzácie. Detail (D) V zábere sa nachádza časť ľudského tela, ktorá býva zdôraznená rozostreným pozadím (najčastejšie tvár herca alebo celá hlava spolu s ramenami). Detail umožňuje psychologický ponor do snímanej postavy. Detailom sa snímajú aj predmety dôležité z hľadiska príbehu filmu.

48


Veľký detail (VD) Kamera je maximálne priblížená k zobrazovanému predmetu, ktorého časť podrobne definuje obrazom (napr. veľký detail ľudského oka, ruky a pod.).

Obr. 5-11: Letec (2004, r. Martin Scorsese) ÚLOHA: Rozdeľte sa na sedem skupiniek a diskutujte o každom z týchto záberov. Úlohou každej skupinky je: • opísať situáciu, ktorú zobrazuje záber, • opísať atmosféru záberu (t. j. pocity a predstavy, ktoré vo vás vyvoláva), • pomenovať dominantný prvok v zábere, • zamyslieť sa nad tým, čo by sa stalo, ak by režisér vo vybranej scéne použil inú veľkosť záberu. Došlo by podľa vás k zmene: a) situácie, b) atmosféry, c) dominantného prvku v zábere? Uhol snímania Uhol snímania označuje pozíciu kamery voči snímanému objektu. Do úvahy prichádzajú tri najčastejšie možnosti: podhľad, vodorovný pohľad, nadhľad. Niekedy sa využíva aj tzv. kolmý nadhľad alebo kolmý podhľad. Podhľad Podhľad (tiež tzv. „žabí pohľad“) monumentalizuje postavu. Sníma postavy od hlavy asi po kolená. Postava snímaná podhľadom vyznieva autoritatívnejšie, sebavedomo.

49


Vodorovný pohľad Vodorovný pohľad je záber akoby „z pohľadu očí“, ktorý je pre človeka najprirodzenejší, preto je to významovo neutrálny záber.

Nadhľad Nadhľad (tiež tzv. „vtáčia perspektíva“) je neosobný záber, ktorý zvýrazňuje stratenosť, bezmocnosť postavy, jej pozíciu v priestore.

Kolmý nadhľad Kolmý nadhľad sa využíva pri pohľade z výšky na mesto, ulicu a pod. Využíva sa na zdôraznenie určitého efektu.

Obr. 12-15: Letec (2004, r. Martin Scorsese) Pohyby kamery Kamera môže stáť na mieste (vtedy ide o statický záber) alebo sa môže pohybovať. Pohyby kamery sú spolu s rozličnou veľkosťou záberov najviditeľnejším prvkom filmovej reči. Vo filme sa vyskytujú dva druhy pohybov: vnútrozáberový pohyb (teda pohyb objektov a postáv vo vnútri záberu) a pohyb kamery. Pohyb kamery obyčajne prispieva k posilňovaniu dojmu hĺbky záberu (pretože sa mení perspektíva) alebo k väčšej dynamike deja. Tento pohyb môže byť pomalý alebo rýchly, plynulý alebo roztrasený. Pohyb kamery má zároveň rozprávaciu funkciu (podobne ako veta), pretože postupne odkrýva v zábere celú scénu. Ukazuje to, čo sa deje, pomáha vytvárať napätie, akciu.

50


K základným pohybom kamery patrí: • Panoráma: kamera sa otáča doprava alebo doľava v ose statívu. Panoráma má informatívnu funkciu, jej úlohou je oboznámiť diváka s prostredím, vtiahnuť ho do deja. • Jazda: kamera sa pohybuje plynulo dopredu alebo dozadu, sleduje objekt. • Nájazd-odjazd: kamera sa k predmetu približuje alebo sa od neho vzďaľuje. Buď ide o mechanický pohyb (fyzické presunutie kamery) alebo o optický pohyb (s použitím transfokátora sa mení ohnisková vzdialenosť). Nájazdom sa podporuje napätie, odjazdom pocit opustenosti. • Spolujazda (travelling): kamera sa pohybuje súčasne s pohybujúcim sa objektom a sleduje ho z rôznych strán, napríklad zboku, spredu, zozadu, zvrchu; výnimočne, pri trikových záberoch alebo snímaní pod hladinou, aj zospodu. • Sklz (tiež „švenk“): kamera sklzom presúva pohľad z objektu A na objekt B. • Šmyk: kamera šmykom „stratí“ zo zorného uhla objekt nakrúcania, zmení polohu a uhol snímania (simulujú sa tak rôzne pády a pod). • Sklon/zdvih kamery: zdôrazňuje sa význam predmetu. Týmto záberom sa často snímajú postavy zdola hore alebo opačne. Filmový strih Strih vyvoláva mylnú predstavu, že ide o odstrihnutie nepotrebných častí nakrúteného materiálu. V skutočnosti je to tvorivé spájanie záberov, ktoré poskytuje nové významy. Zábery sa musia spojiť tak, aby splynuli do vyššieho logického celku. Divák by nemal vnímať prerušenie medzi jednotlivými zábermi, ale mal by zábery čítať plynulo za sebou podobne ako slová textu. K základným druhom strihu patrí: • Strih v reálnom čase: akcia, vybudovaná pomocou strihovej skladby, trvá na plátne rovnako dlho ako v skutočnosti. Strih v reálnom čase je nevyhnutný pri dialógových scénach. • Lineárny strih: spája zábery na základe jednoduchej chronologickej následnosti. • Krížový strih: spôsob strihu, pri ktorom sa jeden dejový prúd, odohrávajúci sa na rovnakom mieste a v rovnakom čase, rozdelí na dve zložky. Tie divák striedavo sleduje (scény prenasledovania, naháňačiek). • Paralelný strih: postupne sa spájajú, zlučujú dva samostatné dejové prúdy do jedného toku. • Rapidmontáž: sekvencia rýchlo sa striedajúcich záberov, ktoré majú krátke trvanie. Zvyčajne majú rôzny obsah. • Retrospektívne zábery (tzv. flashback): spôsob strihovej skladby, ktorý ukazuje minulý dej. Väčšinou sa ním zobrazujú spomienky hlavného hrdinu, ktoré pomáhajú osvetliť jeho motiváciu. • Prospektívne zábery (tzv. flashforward): ukazuje sa nimi budúci dej. Väčšinou sa tak označujú možné následky konania hlavnej postavy.

51


ÚLOHA: Na MULTIMEDIÁLNOM CD si prezrite súbor s fotografiami s označením fotopríbeh. Úlohou každého študenta je zoradiť 30 fotografií za sebou tak, aby vytvárali ucelený príbeh. Na záver si študenti navzájom porovnajú spôsob usporiadania fotografií a porovnajú významové rozdiely v navrhovaných konceptoch. Filmová interpunkcia Zábery možno spojiť tzv. ostrým strihom (zábery sa zlepujú bezprostredne za sebou) alebo pomocou filmovej interpunkcie: • Filmový titulok: informácia pre diváka vo forme titulku, slovného oznámenia („po desiatich rokoch“). • Roztmievačka: obraz sa zjavuje postupne z počiatočnej tmy. • Zatmievačka: obraz sa postupne vytráca až do úplnej tmy. • Vybielenie: obraz postupne prechádza do úplne bielej farby. • Rozostrenie/zaostrenie obrazu: obraz sa postupne rozostruje alebo zaostruje. • Zvlnenie obrazu: veľmi často označuje sen alebo retrospektívny dej. • Prelínačka: v jednom zábere sa potupne zjavuje iný záber, a tento záber postupne nahradí predchádzajúci. Prelínačka sa používa vtedy, ak treba zachovať plynulosť deja alebo vyjadriť poetické momenty. • Stieračka: jeden obraz je „vytlačený“ druhým podľa určitej línie, napríklad priamky, špirály, kruhu. Za touto líniou sa objavuje nový obraz. • Obracačka: záber sa „obráti“ na opačnú stranu ako pohľadnica a ukáže rub s ďalším obrazom. Zvuk vo filme Zvuk vo filme „pridáva“ k dvojrozmernému plátnu pomyslený „tretí rozmer“. Zvuk vo filme môže predstavovať: ľudská reč, hudba, ruchy (čiže zvuky prostredia) a zvukové efekty. Vo filme treba rozlišovať: • Skutočný zvuk, ktorý sa logicky viaže s obrazom. • Komentujúci zvuk, ktorý sa s obrazom priamo neviaže. Z hľadiska strihovej skladby existujú dva druhy zvukov: • Synchrónny zvuk, ktorý pochádza zo záberu a musí s ním byť synchronizovaný (napr. výstrel z pištole, po ktorom nasleduje úľak postavy). • Asynchrónny zvuk, ktorý nepochádza zo záberu (napr. hrôzostrašný smiech v opustenom dome). Kombináciou týchto dvoch typov, skutočného a komentujúceho zvuku na jednej strane a synchrónneho a asynchrónneho zvuku na druhej strane, vzniká tretí typ: paralelný a kontrapunktický zvuk:

52


• •

Paralelný zvuk je skutočný, synchrónny a spojený s obrazom, posilňuje ho (napr. škripot bŕzd auta). Kontrapunktický zvuk je komentujúci, asynchrónny a protikladný obrazu, vytvára voči nemu kontrast (napr. v rádiu znie veselá pesnička, hoci v miestnosti niekto práve zomrel).

ZHRNUTIE Film je pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Prepája schopnosť verného záznamu reality so schopnosťou vyrozprávať alebo ukázať nejaký dej (z tohto dôvodu sa nazýva pohyblivé fotografie, oživené fotografie alebo pohyblivé obrazy). Patrí do dramatických umení. Z technického hľadiska je film záznamom optických a zvukových stôp skutočnosti v jej pohybe. Filmová kamera zaznamená na filmový pás pohyblivú skutočnosť ako sériu statických obrázkov a filmová premietačka premietaním filmu na plátno skladá tieto statické obrázky do plynulého pohybu. Ak je rýchlosť premietaných obrázkov taká dostatočne veľká (dnes je to 24 obrázkov za sekundu), ľudské oko už nie je schopné postrehnúť zmenu jedného obrázku na druhý. Tým vzniká ilúzia filmu. Film prevzal a integroval vyjadrovacie prostriedky iných umení (dráma, literatúra, fotografia, maliarstvo, hudba, sochárstvo, tanec). preto o ňom hovoríme ako o syntetickom umení. Film možno zjednodušene rozdeliť na nezávislý film a mainstreamový film. Nezávislý film je určený pre malé, špecializované a náročnejšie publikum, ktoré obľubuje umenie, mainstreamový film je určený pre masové publikum, ktoré očakáva od návštevy kina predovšetkým zábavu. Základné vyjadrovacie prostriedky filmu nazývame filmová reč. Pomocou filmovej reči komunikuje film so svojím publikom. Do filmovej reči patrí: veľkosť záberu, uhol snímania, pohyby kamery, filmový strih, filmová interpunkcia a zvuk vo filme. LITERATÚRA A ZDROJE „Bollywood.“ [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://en.wikipedia.org/wiki/Bollywood> ANDRIKANIS, Ekaterina – KONDAKOV, Sergej. 2004. Jak se točí film. Filmová abeceda v praxi. Olomouc : Votobia. BERNARD, Jan. 1995. Jazyk, komunikace, kinematografie. Praha : Národní filmový archiv. BLECH, Richard a kol. 1993. Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor. KUČERA, Jan. 1958-59. Střihová skladba. Praha : Státní pedagogické nakladatelství. MACEK, Václav – PAŠTÉKOVÁ, Jelena. 1997. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta. MONACO, James. 2004. Jak číst film. Praha : Albatros. Obrázok 1. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://filmsnoir.net/2008/04> Obrázok 2. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://lostintheframe.blogspot.com/2007/10/night-and-city.html>

53


Obrázok 3. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://tsutpen.blogspot.com/2006_07_01_archive.html> Obrázok 4. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.amv.nolimit.cz> Obrázok 5-15. Letec (The Aviator). © 2004, Warner Bros Pictures and Miramax Films. PRICE , Stuart. 1998. Media Studies. Edinburg : Longman. „The Numbers. Box Office Data, Movie Stars, Idle Speculations.“ [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.the-numbers.com/market/> THOMPSONOVÁ, Kristin – BORDWELL, David. 2007. Dějiny filmu. Praha : Nakladatelství lidové noviny, AMU. TURNER, Graeme: Film as a Social Practice. London, New York : Routledge. SADOUL, Georges. 1963. Dějiny světového filmu. Praha : Orbis,. VALUŠIAK, Jozef. 1989. Základy strihovej skladby. Bratislava : Československá televízia v SR, Inštitút výchovy a vzdelávania.

54


ROZHLASOVÉ VYSIELANIE STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Od nástupu rozhlasového vysielania v 20. rokoch minulého storočia sa rozhlasové vysielanie stalo neoddeliteľnou súčasťou života človeka. V závislosti od kultúrnej a civilizačnej vyspelosti jednotlivých krajín narastal počet rozhlasových prijímačov v domácnostiach, jednotlivých inštitúciách až po súčasnosť kedy sa v jednej domácnosti nachádza niekoľko rozhlasových prijímačov s možnosťou výberu vysielania z početnej ponuky rozhlasových staníc. Rozhlasové vysielanie a programová ponuka sa menia v závislosti od charakteru rozhlasovej stanice. Rozhlas a rozhlasové vysielanie poskytuje svojmu užívateľovi komfort obsahujúci rýchle a flexibilné spravodajstvo, druhy nenáročných relácií a hudbu, ktorá je asi najtypickejšou črtou rozhlasového vysielania. Poslucháč má možnosť voľby medzi desiatkami rozhlasových staníc. Rozhlas počúvame vo voľnom čase, pri vykonávaní rôznych aktivít, využívame ho ako zvukovú kulisu v práci atď., nemožno preto zabúdať na jeho masový dosah a možný vplyv na užívateľov. Silu tohto média si uvedomujú predovšetkým zadávatelia reklamy a inzerenti, ktorých zadávanie reklám predstavuje časť príjmu rádiových staníc. OTÁZKY: 1. počas ktorých fáz dňa najčastejšie počúvaš rádio? 2. vykonávaš činnosti, pri ktorých ti rádio „robí spoločnosť“? 3. ako vyzerajú rozhlasové prijímače u vás doma? Kedy sa začalo s rozhlasovým vysielaním? Rozhlasové vysielanie nemalo vždy takú podobu a nebolo také rozšírené ako je to dnes. V minulosti bol počet rozhlasových prijímačov a aj samotných vysielateľov o niečo nižší ako v súčasnosti. Rozhlas bol spočiatku prostriedok, ktorý vlastnili iba elitné vrstvy spoločnosti, no neskôr – vďaka jeho sile, došlo k tzv. zľudoveniu a stal sa dostupným pre širšie vrstvy spoločnosti. Rozhlasové vysielanie a rozhlas má v rámci vývoja prostriedkov masovej komunikácie výsostné postavenie – je prvým médiom, ktoré na šírenie obsahov – informácií, hudby, zábavy používa elektrickú energiu. Dovtedy boli informácie a zábava masovo šírené len prostredníctvom tlačených médií (akými boli noviny a časopisy). Začiatky rozhlasového vysielania sa datujú do 20. rokov minulého storočia. Vynálezcom bol mladý muž talianskeho pôvodu – Gugliemo Marconi. Jeho vynálezu sa počas neustáleho zdokonaľovania začalo dariť hlavne v Spojených štátoch amerických kde začína vysielať aj prvá rozhlasová stanica na svete - KDKA. Samozrejme, že sa nevylepšoval len rozhlasový prijímač (rádio), ale dochádzalo aj k skvalitneniu vysielacej techniky a samotnému zdokonaľovaniu spôsobu šírenia signálu.

55


Obrázok č. 1: Gugliemo Marconi

Obrázok č. 2: Jedna z prvých podôb rozhlasového prijímača

56


ÚLOHA: Využite svoje vedomosti z fyziky a vysvetlite: na akom princípe vlastne funguje rozhlasové vysielanie? Ktorá z vrstiev zemskej atmosféry umožňuje šírenie rozhlasových, resp. elektromagnetických vĺn? Rozhlasové vysielanie začalo napĺňať dovtedy relatívne prázdny éter rozliehajúci sa nad všetkými krajinami sveta a rádio sa od tridsiatych rokov minulého storočia stávalo súčasťou domácností a základnou výbavou mestskej infraštruktúry. Rádio sa stalo obľúbeným hlavne vďaka tomu, že na to, aby sa ľudia zabavili, nemuseli opúšťať svoje domovy. Hudobné koncerty, divadelné predstavenia či dôležité prejavy počuli a zažili priamo v domácnosti – vďaka ich vysielaniu z rozhlasu. V USA sa rozhlas začal rozširovať najskôr, ale nezaostávalo ani vysielanie v Európe a samozrejme aj na našom území - vtedajšom Československu. S vysielaním na území Československej republiky sa začalo v roku 1923 z Prahy a vysielanie z Bratislavy sa prvýkrát prihlásilo k slovu v roku 1926. Niekoľko desiatok rokov trvalo, kým rozhlasové vysielanie dosiahlo dnešnú úroveň a popularitu. Nemôžeme zabúdať na pomoc a osvetu rozhlasového vysielania počas rokov, ktoré sa navždy zapísali do histórie Československa a Slovenska. Tými najvýznamnejšími sú permanentné posmeľovanie a informovanie verejnosti počas 2. sv. vojny – vyzývanie k vytrvaniu v ťažkých vojnových časoch; informovanie jednotiek povstalcov prostredníctvom ilegálneho vysielania v období trvania SNP (Slobodný slovenský vysielač); skúškou nielen rozhlasového vysielania, ale aj rozhlasových pracovníkov bolo jeho vysielanie v auguste 1968 – kedy na naše územie vnikli vojská Varšavskej zmluvy a v neposlednom rade plnil dôležitú úlohu aj v revolučnom novembri roku1989. ÚLOHA: Ktoré výrazy a slová sa najčastejšie opakovali v predchádzajúcom texte? Vymenujte ich a povedzte čo si pod nimi predstavujete. Rozhlasové vysielanie, rádio/rozhlas, rozhlasová komunikácia, sú pojmy, ktoré sú neodmysliteľné pri diskutovaní a pochopení tohto druhu vysielania: Rozhlas/rádio môžeme chápať dvoma spôsobmi – v pôvodnom význame pod týmto pojmom rozumieme hlavne technické zariadenie, ktoré nám umožňuje príjem rozhlasového vysielania. V prenesenom význame chápeme oba pojmy rozhlas/rádio ako konkrétnu mediálnu organizáciu – napr. Slovenský rozhlas, Rádio OKEY atď. Rozhlasové vysielanie je činnosťou (v súčasnosti nepretržitou) jednotlivých rozhlasových inštitúcií. Obsahuje v sebe nepretržitý prúd slova a hudby rôzneho druhu. Je určitou formou komunikácie medzi vysielateľom a prijímateľom – poslucháčom, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom technických prostriedkov.

57


Rozhlasová komunikácia – prirodzene vychádza z rozhlasového vysielania a môže byť realizovaná jednosmerne alebo dvojsmerne. Jednosmerný typ znamená pasívny príjem vysielaných obsahov (keď rádio iba počúvame), dvojsmerný typ si vyžaduje aktívny prístup poslucháča – reagovanie na vysielané obsahy v rámci kontaktných relácií, príp. po vyzvaní reagovať telefonátmi, mailmi, SMS správami. UKÁŽKA: Po vymenovaní a zadefinovaní pojmov sa už sami dokážete orientovať v priestore rozhlasového vysielania – skúste charakterizovať akým ste poslucháčom – či radšej počúvate vysielané slovo alebo hudbu, počúvate hocijakú hudobnú stanicu alebo si spomedzi ponuky vyberáte, pri akých činnostiach a v akých fázach dňa rádio počúvate, zapájate sa do rozhlasového vysielania aktívne alebo ste poslucháčom skôr pasívnym → DISKUSIA Špecifiká rozhlasového vysielania Počas diskusie sme si ujasnili prečo, kedy, ako, príp. s kým počúvame rádio. Rozhlasové vysielanie má však svoje jedinečné špecifiká, ktoré nás k jeho počúvaniu podvedome priťahujú. V prvom rade je to typická vlastnosť – prísluchovosť, ktorá je nesústredenou formou počúvania pri vykonávaní inej činnosti (upratovanie, práca v záhrade, učenie...); prchavosť, ktorá je fenoménom rozhlasového vysielania – odvysielané slovo a hudba je navždy v nenávratne, a preto musí byť vysielaný obsah nápaditý, aby si ho poslucháč zapamätal čo najdlhšie; operatívnosť je v súčasných podmienkach devízou rozhlasového vysielania vzhľadom na to, že rozhlas spomedzi najrozšírenejších masových prostriedkov (tlač, televízia) informuje najrýchlejšie; kontinuálnosť – nepretržitosť a vzájomná nadväznosť vysielacích blokov núti poslucháča k počúvaniu tej-ktorej rozhlasovej stanice; širokospektrálny dosah – rádio sa dá počúvať v súčasnosti už takmer všade – či je to rekreačné zariadenie kúpaliskového typu, čakáreň u lekára, hromadná doprava a mnohí z nás majú pri sebe rádio aj v podobe sprostredkovaného vysielania cez mobilný telefón. OTÁZKA: Ktoré z vymenovaných špecifík najviac vyhovuje vám a prečo? Máte svoju obľúbenú rozhlasovú reláciu v konkrétnom rádiu? Ktoré zo špecifík sú pre túto reláciu najtypickejšie? Rozhlasové stanice a relácie Pri odpovediach na vyššie položené otázky ste uviedli niekoľko druhov rozhlasových relácií a taktiež aj niekoľko rozhlasových staníc. Počúvate ich kvôli hudbe, ktorá sprevádza moderátorské vstupy, kvôli informáciám, ktoré sa z nich môžete dozvedieť (správy, komentáre, dopravný servis, rádiotrh práce, rádioburza atď.), ale aby sme boli úprimní – kvôli nenáročnosti ich obsahu, ktorý vám poskytujú a vy ho prijímate bez

58


akéhokoľvek rozmýšľania. Stratégiou nenáročných relácií sa vyznačuje stavba programu rozhlasových staníc, ktoré nazývame komerčné/súkromné. V našom rozhlasovom priestore je ich väčšina. Poslucháča priťahujú vďaka populárnej hudbe, stručným informáciám, zábave vytváranej moderátormi, no neobsahujú takmer žiadnu reláciu s pridanou hodnotou, z ktorej zážitok by vám vydržal dlhšie než 5 minút po jej odvysielaní. V dnešnej uponáhľanej dobe poslucháčovi prinášajú oddych a relax, ale bez jeho aktívneho pričinenia a hlbšieho vnútorného zážitku. Cieľom existencie komerčných/súkromných rozhlasových staníc je predovšetkým zisk. Finančné príjmy získavajú z predaja svojho vysielacieho času záujemcom, ktorí u nich uverejňujú reklamy. Aby mali čo najviac peňazí, musia mať veľa poslucháčov, ktorých lákajú na jednoduchý a plytký program. ÚLOHA: Rozoberte hociktorú (okrem pravidelných hodinových správ) reláciu komerčnej rozhlasovej stanice a popíšte čo nové ste sa z nej dozvedeli, zapamätali, ako vás obohatila. Na druhej strane sa v rozhlasovom prostredí nachádzajú aj rozhlasové stanice, ktorých prvoradým cieľom nie je zisk, ale zaujímajú sa o poslucháča ako člena spoločnosti – tieto stanice nazývame verejnoprávnymi. Nie sú v rukách súkromných vlastníkov ako je to u staníc komerčných, naopak, ich prevádzkovanie je financované zo štátnych zdrojov a poplatkov občanov, a preto sa snažia svoj program orientovať na všetkých ľudí v spoločnosti (nielen na tínedžerov, šoférov áut či fanúšikov folkovej hudby). Predstaviteľom verejnoprávneho vysielania na Slovensku je Slovenský rozhlas, ktorý vysiela na 5 okruhoch. V rámci jeho vysielania máte neustále možnosť dozvedať sa nové informácie, ktoré uľahčujú orientáciu v praktickom živote; stretnúť sa s dielami literárnych velikánov upravených pre podmienky rozhlasového vysielania (zdramatizované texty, čítania na pokračovanie, rozhlasové hry a seriály); vypočuť si jedinečné interpretácie hudobných diel v podobe koncertov, prenosov z filharmónie, opery či ľudových a folklórnych udalostí. Zážitok z vypočutia niektorého z vymenovaných útvarov je oveľa hlbší a pozitívne formuje vaše estetické cítenie a vzťah k umeniu. ÚLOHA: Poznáte aspoň nejakú reláciu vysielanú na vlnách Slovenského rozhlasu?

Obrázok č. 3: Slovenský rozhlas

59


Rozhlasoví moderátori a redaktori Práca na rozhlasovom vysielaní – rozhlasová relácia a program, je výsledkom činnosti viacčlenného tímu. Samotný poslucháč prichádza najčastejšie do kontaktu prevažne len s moderátorom príp. redaktorom. Tí, ktorí sa nachádzajú v pozadí vysielania sú predstavovaní, no zväčša ostávajú v anonymite. Rozhlasovú stanicu vnímame často krát cez hlas moderátora, a preto je jeho zodpovednosť za vysielaný program pred poslucháčmi veľmi vysoká. Práca moderátora je o to náročnejšia ak je rozhlasová stanica v spoločnosti akceptovaná a považovaná za objektívnu a dôveryhodnú (ako je napr. Rádio Slovensko – patrí dlhodobo medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie v SR). Príprava na vysielanie venované danej problematike zaberá množstvo času, pretože moderátor nesmie ostať zaskočený otázkou poslucháča, príp. hosťa prizvaného do relácie. Povolanie moderátora si preto vyžaduje adekvátne vzdelanie a iné intelektuálne dispozície, ktorých súčasťou je aj mikrofonický hlas, zreteľná artikulácia, čistota rečového prejavu, správne používanie spisovného jazyka. Rozhlasoví moderátori sa v ostatnom čase stali známi a za mnohými hlasmi z rádia si vieme predstaviť aj konkrétne tváre. Stáva sa tak kvôli spolupráci televíznych a rozhlasových vysielateľov. Televízni vysielatelia, ktorí si chcú zabezpečiť sledovanosť prostredníctvom kvalitných moderátorov siahajú po profesionáloch z rozhlasového prostredia. Vystupujú z tieňa rozhlasového štúdia a o ľuďoch, ktorých sme si doteraz len predstavovali zrazu čítame v novinách, sledujeme ich vystupovanie v televízii a ľutujeme ich keď sú, často aj proti svojej vôli, zaťahovaní do najrôznejších spoločenských škandálov. Nemali by sme sa však nechať zmiasť – rôzne škandály a rozruch okolo moderátorov býva spôsobovaný aj úmyselne, na opätovné prilákanie pozornosti ku konkrétnej relácii rozhlasovej alebo televíznej stanice. ÚLOHA: Aký spoločenský rozruch okolo niektorého z rozhlasových moderátorov s ostatného obdobia si pamätáte? Zmenili ste po takomto spoločenskom rozruchu názor na moderátora alebo ste voči takýmto „škandálom“ nevšímaví?

Obrázok č. 4: Jedna z najpopulárnejších moderátorských dvojíc Adela a Sajfa

60


Dôstojná a zodpovedná práca rozhlasových tvorcov si vyžaduje dodržiavanie základných etických a morálnych princípov. Keďže ako jedni z mála majú možnosť byť pri korigovaní informácií, ktoré poskytujú verejnosti, je možné, že sa sami nedokážu ubrániť tlakom (finančným, politickým...) z vonkajšieho prostredia a s informáciami môžu narábať nečestne, a tak ovplyvniť verejnú mienku. Stáva sa, že novinár zamlčí pravdu; zverejní neoverené informácie; používa falošné alebo prispôsobené údaje; štylizuje zložité jazykové konštrukcie, a výsledkom býva úplná dezinformácia. Preto je potrebné pristupovať k rozhlasovému vysielaniu aktívne a snažiť sa premýšľať nad tým čo nás denno-denne obklopuje aj za pomoci tohto učebného textu. Ak si, na základe vlastného úsudku, po overení pre nás podstatných informácií, uvedomíme aký môže byť nepoučený poslucháč ľahko manipulovateľný, určite si budeme vedieť predstaviť následky konania silných médií voči nášmu zmýšľaniu a ľudskej dôvere.

LITERATÚRA CHUDINOVÁ, E., LEHOCZKÁ, V.: Rozhlasová komunikácia. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2007, 149 s. ISBN: 978-80-89220-97-7. HORŇÁK, P., ŠEFČÁK, L.: Etika reklamy, Etika žurnalistiky. Bratislava : SOSPRA, 2001, 218 s. ISBN: 80-967916-1-3. JIRÁK, J., KÖPPLOVÁ, B.: Médiá a společnost. Praha : Portál, 2003. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 2002.

61


TELEVÍZNE VYSIELANIE STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Slovo televízia pochádza z gréckeho slova a v prenesenom zmysle znamená prenos obrazu na diaľku. V čase najväčšieho rozkvetu rozhlasového priemyslu vynálezcovia už pracovali na novom vynáleze v oblasti elektronickej komunikácie. Myšlienka obrazovej komunikácie na diaľku sa prvýkrát objavila vo vedecko-fantastickej literatúre v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Rozkvet televízneho vysielania však nastal až o niekoľko rokov neskôr a dnes televíziu považujeme za nášho každodenného spoločníka, ktorý nám prináša obrazy zo sveta, ktorý by bez nej zostal nami nepoznaný. Televízia je fenomén, ktorý vďaka svojej príťažlivej ponuke doteraz nenašiel konkurenciu a popri rozhlase je najrozšírenejším elektronickým médiom. Denne sme vystavení televíznym staniciam, po ktorých siahame zámerne alebo náhodne, no aj ten najnáhodnejší výber divákom je výsledkom práce profesionálov pôsobiacich v oblasti televízneho vysielania. Mnohí z nás považujú televíziu za akúsi zvukovo-obrazovú kulisu, pri ktorej si oddýchnu, zabavia sa, získajú informácie, vzdelajú sa nenáročnou formou. Je však potrebné dbať na to za akým z týchto účelov siaham po televíznom ovládači a či nás program, ktorý nám televízne vysielanie skutočne napĺňa. OTÁZKY: 1. Čo si predstavuješ pod pojmom televízia? 2. Aké druhy programov v rámci televízneho vysielania uprednostňuješ? 3. Ktorú televíziu najradšej sleduješ a prečo? Televízia a televízne vysielanie - vývoj Televíziu spolu s rozhlasom zaraďujeme medzi masové médiá, ktoré na šírenie obsahov využívajú elektrickú energiu. Aj keď je televízne vysielanie mladšie než vysielanie rozhlasové, jeho technické zdokonaľovanie a rozšírenie trvalo kratšie. V začiatkoch televízie sa rozklad obrazu uskutočňoval mechanicky. V roku 1884 nemecký vynálezca Paul Nipkow vyvinul technológiu rotujúcej platne na prenos obrazu pomocou drôtu, nazvanú „elektrický teleskop“. Táto nedokonalá technológia, ktorá prevládala v prvých rokoch televízneho výskumu musela byť odmietnutá ako nepraktická. Základné prvky plne elektronického televízneho systému boli k dispozícii až po roku 1927, keď americký inžinier Farnsworth a takmer zároveň s ním aj ruský emigrant Zworykin zostrojili elektrónku, ktorá slúžila na prenos i príjem obrazového signálu. Začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia dosiahla televízia technickú spôsobilosť a nič už nebránilo jej ďalšiemu technickému zlepšovaniu. Prvým pozoruhodným externým vysielaním z produkcie britskej televíznej spoločnosti BBC bol sprievod korunovácie kráľa Juraja VI. v Hyde Parku v novembri 1937. Prenos videlo niekoľko tisíc televíznych divákov, čo bol na tú dobu veľký úspech aj vzhľadom na to, že televízor nebol v každej domácnosti (vlastnili ho iba ľudia, ktorí boli majetní). Od tohto času pracovali na

62


zlepšovaní techniky vysielania a prijímania vynálezcovia vo viacerých krajinách sveta (USA, Sovietsky zväz, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko) súčasne.

Obrázok č. 1: Vladimir Zworykin za kamerou Vývoj televízneho vysielania bol na istý čas zabrzdený kvôli celosvetovému vojnovému konfliktu, ktorým bola 2. svetová vojna. Po skončení vojny nabral rozvoj televízneho vysielania rýchle obrátky a v päťdesiatych rokoch sa televízne vysielanie rozširuje dynamickým tempom takmer vo všetkých krajinách sveta.

Obrázok č. 2, 3: kamera v minulosti a súčasnosti

63


Svojich prívržencov si získavala vďaka vysielaniu dovtedy nedostupných a nepoznaných obsahov a formátov. Rozhlasové vysielanie síce ľuďom prinášalo zábavu a informácie až domov, ale jej príjem sa obmedzoval len na sluchový vnem. Televízia si vyžaduje väčšiu pozornosť – keďže „zamestnáva“ uši a aj oči a to bola najväčšia inovácia a doslova aj dlho nepochopiteľný úkaz. Televízia sprístupnila širokým masám verejnosti útvary, kvôli ktorým museli dovtedy opúšťať svoje domovy a získala si okamžitú popularitu. V čase nástupu televízneho vysielania dočasne došlo k zaujímavému javu – odlivu rozhlasových poslucháčov, ktorí počtom obohatili televízne publikum. Tento stav zapríčinil krízu rozhlasového vysielania, no po určitom období sa veci opäť vrátili do stavu podobného pred nástupom televízneho vysielania. V šesťdesiatych rokoch dochádza k ďalšiemu vylepšovaniu, čo spôsobuje nástup farebného televízneho vysielania. Tým, že televízia prinášala denno-denne informácie o dôležitých, ale aj menej dôležitých udalostiach, stala sa akýmsi oknom do sveta. Diváci v nej nachádzali správy, filmy, seriály, prenosy zo športových udalostí. Najskôr vysielala iba niekoľko hodín počas dňa, neskôr (v 80.tych rokoch) začína vysielať 24hodín denne. ÚLOHA: Ktoré televízne stanice sú typické tým, že ich program je založený práve na vysielaní nonstop? Prečo si myslíte, že je to pre ne dôležité? Postupne sa televízia začala stávať bežnou súčasťou vybavenia domácnosti. V závislosti od začleňovania tohto média do životov divákov sa začali vytvárať a prispôsobovať požiadavkám divákov aj televízne vysielacie systémy – jedným z najprepracovanejších systémov je systém vo Veľkej Británii, kde je vysielanie typické svojim verejnoprávnym charakterom. Rozkvet komerčného vysielania je doménou hlavne v Spojených štátoch amerických. Na Slovensku, resp. v podmienkach Československa, ktorého sme boli súčasťou sa začal vysielací systém vytvárať v roku 1953. V tomto roku po prvýkrát vysiela Československá televízia zo štúdia v Prahe, v roku 1956 začína vysielať zo štúdia v Bratislave. Spočiatku bola súčasťou rozhlasu, neskôr sa stáva samostatnou jednotkou a zároveň propagandistickým nástrojom v rukách komunistickej strany. Nelichotivé postavenie televízie pod politickým dohľadom a neustálou cenzúrou trvá až do roku 1989 kedy došlo k významným spoločensko-politickým zmenám. Po roku 1990 sa začína profil televízie pretvárať a mení sa celkový televízny vysielací systém. Vlastnosti televízneho vysielania a jeho program Programová štruktúra, ktorú televízie poskytovali v minulosti sa zásadne odlišuje od tej, ktorú máme k dispozícii dnes. Podobne ako pri rozhlasovom aj pri televíznom vysielaní platí, že program, resp. relácia je základnou bunkou štruktúry. Základné relácie sú doplnené ďalšími mediálnymi produktmi ako sú reklama a teleshoping. Ako sú relácie za sebou zoradené v časovom slede počas dňa závisí od toho, koho chce televízia v danom čase osloviť a udržať pri televíznej obrazovke.

64


ÚLOHA: Vezmite televízny program a porovnajte aké programy sú zaradené vo vybraných časoch. Skúste nájsť odlišnosti a diskutovať o nich. Charakter každej televíznej stanice určuje v prvom rade podoba spravodajských relácií. Pravdou je, že mladí ľudia nevenujú spravodajstvu veľkú pozornosť, dalo by sa povedať, že správy pozerajú skôr z donútenia než dobrovoľne, no keď si všimneme rozdiely v spracovávaní a šírení informácií pochopíme lepšie rozdiely medzi jednotlivými televíznymi stanicami. Spravodajské relácie majú za úlohu poskytnúť divákom fakty a udalosti, ktoré sú spracovávané redaktormi a šírené moderátormi. Televízne spravodajstvo má svoje špecifické vlastnosti, ktoré podčiarkujú silu televízie – týmito vlastnosťami sú hlavne: akčnosť a dynamickosť novinárskej reportáže (správa má často dramatický priebeh – vidíme redaktorov v mieste diania nejakej udalosti; redaktorov ako „naháňajú“ politikov či iných činiteľov). Na tomto mieste je dobré siahnuť po reportáži z večernej spravodajskej reportáži a popísať jej priebeh. Publicistické relácie detailnejšie rozoberajú aktuálnu spoločenskú problematiku. Medzi publicistické relácie patria diskusné relácie, relácie magazínového typu a dokumentárne filmy. ÚLOHA: Skúste v televíznom programe nájsť aspoň jednu publicistickú reláciu. Poznáte nejaké publicistické relácie určené pre divákov vo vašom veku? Relácie zábavného typu sú všetky ostatné, ktoré nám televízie poskytujú. Patria medzi ne celovečerné filmy, seriály, sitcomy, hudobné programy, súťažné programy (vedomostné) – všetky tie, ktoré sa snažia dostať diváka z reality a pôsobiť na neho uvoľňujúco, aby si navykol svoj čas venovať programu, pri ktorom zabúda na svoje každodenné starosti. Obzvlášť zábavné programy v sebe nesú riziko pre nepoučeného diváka. Filmy a seriály nám ponúkajú vymyslené príbehy, v ktorých sa môžeme stotožňovať so životmi protagonistov, poskytujú návody na riešenie rôznych situácií, pričom ich neustále sledovanie môže spôsobiť naše celkové odpútanie od reality. Je preto potrebné vyberať si z ponuky zábavných programov! Dnešné vysielanie je tvorené seriálmi zloženými z niekoľkých hercov, pohybujúcich sa v jednoduchých líniách príbehu. Funkciou týchto seriálov je hlavne pritiahnuť diváka a nekonečnými zápletkami ho udržiavať pri jednoduchom deji.

Obrázok 4., 5.: hlavné postavy z najsledovanejších televíznych seriálov z produkcie slovenských televízií.

65


OTÁZKA: Ktorý zo súčasných seriálov najčastejšie sledujete vy? Ako vás obohacuje? Diskusiou na túto tému ukončujeme problematiku programu a vlastností televízneho vysielania. Systém televízneho vysielania a druhy televíznych staníc Televízne vysielanie, podobne ako rozhlasové funguje v určitom systéme. Vysielacie systémy rozdeľujeme na: štátne vysielacie systémy, verejnoprávne vysielacie organizácie, komerčné televízie a zmiešané systémy. Mnohé z nich súvisia s tým aké je štátno-právne zriadenie. Napr. v Číne je stále aktívny štátny vysielací systém (keďže Čína je republikou s vedúcim postavením komunistickej strany, ktorej je podriadené aj vysielanie televízie); verejnoprávne vysielacie organizácie majú vybudovanú dôveryhodnú pozíciu vo Veľkej Británii (BBC); komerčné televízie existujú takmer v každej krajine a zmiešané v súčasnosti nájdeme už len veľmi zriedka. Obrázok č. 6, 7, 8: Logá svetových televíznych staníc

Od systému, ktorý existuje v tej-ktorej krajine, sa priamo odvíja aj charakter televíznych staníc vysielajúcich na danom území.

66


ÚLOHA: Napíšte na papier televízne stanice, ktoré máte možnosť prijímať doma – pokúste sa ich identifikovať (ktoré z nich sú verejnoprávne a ktoré komerčné). Pri samostatnej úlohe ste si spomenuli najskôr na tie, ktoré sledujete najčastejšie. Podľa prieskumov sledovanosti je najviac sledovanou televíziou na Slovensku TV Markíza. Je televíziou komerčnou, ktorá poskytuje divácky príťažlivý program, aby zaujala čo najväčšiu časť publika. Preto je aj jej program husto popretkávaný reklamou. Inzerenti, ktorí vo vysielaní reklamu umiestňujú predpokladajú, že informácie o ich produktoch oslovia stovky tisíce ľudí. Záujem zadávateľov reklamy zároveň zabezpečuje komerčnej televízii hlavný zdroj príjmu. Za televíziou Markíza je v rebríčku sledovanosti umiestnená televízia JOJ, ktorá je taktiež televíziou komerčnou, čomu má prispôsobený aj svoj program. Dominujú v ňom hlavne seriály, filmy, spravodajské relácie, ktoré sú rozdelené do jednotlivých častí dňa a sú tvorené informáciami o rôznych kriminálnych, nešťastných či bulvárnych udalostiach. Po komerčných televíziách sa k slovu dostáva aj verejnoprávna Slovenská televízia, ktorá sa dlhodobo, so svojimi dvoma vysielacími okruhmi – Jednotkou a Dvojkou, umiestňuje na 3. a 4. mieste v sledovanosti. STV má podobný charakter ako Slovenský rozhlas. Je inštitúciou, ktorá má venovať priestor všetkým skupinám žijúcim v našej republike, čomu prispôsobuje aj svoj program. Na jej obrazovke sa nestretávame často s celosvetovo úspešnými filmami, ale nájdeme tu relácie, ktoré by sme márne hľadali niekde inde. Pozornosť vysielania STV je venovaná príslušníkom národnostných menšín žijúcich na území SR, občanom zdravotne postihnutým, deťom, seniorom...Zároveň má poskytovať kultúrne hodnotný program, pretože v jej poslaní je aj šírenie kultúrnych a národných hodnôt. TV Markíza

35.6 %

TV JOJ

17.4 %

Jednotka

12.6 %

Dvojka TA3 české TV maďarské TV ostatné TV

8.4 % 1.6 % 7.6 % 5.9 % Bez 10.5 %

Tabuľka sledovanosti; zdroj: http://medialne.etrend.sk/vsetky-media/10.9.2008

67


Obrázok č. 9, 10: Logá Slovenskej televízie od roku 1993 až do dnes

Obrázok č. 11, 12, 13: Logá slovenských komerčných televízií Z televíznych staníc, ktoré máme na Slovensku možnosť prijímať poznáme ešte aj stanice, ktoré majú jednostranne orientované vysielanie – hudobné (MusicBox), spravodajské (TA 3), o varení (TV Paprika), reklamné (TV A). Tieto televízie sa orientujú na presne vybraného diváka, ktorému poskytujú celodenný program zložený z relácií presne šitých na mieru. Systém verejnoprávnych a komerčných televíznych staníc dotvárajú aj regionálne a lokálne stanice: máte vo vašom meste regionálnu, resp. lokálnu TV stanicu? Ak áno, popíšte aký program vysiela.

ZHRNUTIE (alebo televízia a jej miesto v našom živote) Televízia sa stala súčasťou nášho života. Prostredníctvom nej sa snažíme uspokojiť našu potrebu informácií a rád za založenú na zvedavosti, ale aj na praktických výhodách, ktoré získavame tým, že si budujeme obraz o svete. Ďalej mnohí siahajú po určitých programoch, aby uspokojili potrebu udržania si pocitu vlastnej totožnosti – keď vidíme, že sa tak ako my niekto správa vo filme alebo seriáli, utvrdzujeme sa v tom, že sme normálni (koľko z nich je inšpirovaných správaním konkrétnych ľudí) a získavame istotu. Médiami

68


a špeciálne zvukovo-obrazovou televíziou napĺňame našu potrebu nechať sa zabávať a rozptyľovať, utiecť od bezprostredných starostí, obáv a úzkostí a dožičiť si rôzne druhy potešenia. V neposlednom rade televíziu využívanie ako pomocníka pri štruktúrovaní činností počas dňa. Menšie deti sa spravidla ukladajú spať po obľúbenej večernej rozprávkovej relácii – Večerníčku; dospelí sa snažia zariadiť si veci tak, aby si večerné spravodajstvo a následný večerný program pozreli v pokoji. Tak sa stáva, že večer naplní príbytky svetlo z televíznych prijímačov čo má však aj svoje následky. Vstúpením televízie do domov došlo k obmedzeniu komunikácie medzi členmi rodiny – namiesto toho, aby sa večer porozprávali čo počas dňa zažili, zapínajú televízor. Druhotným následkom je ochladnutie medziľudských vzťahov v mikroskupine akou je rodina. V súčasnosti už nie je výnimkou, že v domácnosti sa nachádza viac televíznych prijímačov – v obývacej miestnosti, spálni, kuchyni a detskej izbe (televízii prispôsobujeme zariadenie domácností). Takže aj keď si večer zapíname televízor, tak väčšinou sami v súkromí vlastného životného priestoru. Svojim spôsobom to ochudobňuje náš vnútorný priestor pretože ak aj vidíme niečo zaujímavé, nemáme sa o zážitok z videného s kým podeliť (ako to napr. býva keď ideme do kina), horšie je, že program televíznych staníc je presýtený hlúpymi a plytkými reláciami, ktoré nás nijako neaktivizujú k premýšľaniu či vykonávaniu činností. Stávame sa pasívnymi a nevšímavými k týmto obsahom čo je pre médiá tou najľahšou cestou k manipulácii s nami, zneužitiu dôvery a využitiu prirodzenej ľudskej naivity. Podľa jedného z teoretikov masovej komunikácie (V. Flussera) má v sebe televízny prijímač ukryté „magické žiarenie“, ktoré nás podľa jeho názoru môže veľmi ľahko ovládnuť, až zhypnotizovať do takej miery, že nie sme schopní odtrhnúť sa od neho a stávame sa na televízii závislými. Možno to znie prehnane, ale ruku na srdce, koľkí z nás by vydržali bez televízie dlhšie ako jeden, dva dni? Je preto treba vyberať si rozumne a kvalitne, nech sa napokon nezačneme podobať na tých, na ktorých sa na televíznych obrazovkách najviac zabávame.

LITERATÚRA HORŇÁK, P., ŠEFČÁK, L.: Etika reklamy, Etika žurnalistiky. Bratislava : SOSPRA, 2001. JIRÁK, J., KÖPPLOVÁ, B.: Médiá a společnost. Praha : Portál, 2003. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 2002. HUDÍKOVÁ, Z., PORUBCOVÁ, J.: Televízia. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2007.

69


PUBLIKUM MÉDIÍ STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Na to, aby sme porozumeli úlohe médií a mediálnej komunikácie v živote jednotlivca i spoločnosti, si musíme položiť dve základné otázky: Akí sú užívatelia médií? Ako sa užívatelia médií chovajú? Odpovede na tieto otázky sú dôležité predovšetkým pre dve skupiny. Jednak pre skupinu mediálnych inštitúcií a organizácií. Pre ne je táto informácia dôležitá preto, lebo správanie sa publika je istou formou spätnej väzby a hodnotenia ich vlastného výkonu. Mediálne organizácie preto bežne zhromažďujú a využívajú informácie o publiku pre svoje riadenie, finančné úvahy a plánovanie. Tento pohľad na užívateľov médií možno označiť ako obchodné hľadisko. Jednak je odpoveď na položené otázky dôležitá pre tých, ktorí študujú mediálnu komunikáciu alebo ktorých zaujíma ľudské správanie či spoločnosť. Ide o poznanie publika, jeho premien a správania sa. Podstatné je uvedomenie si, že médiá sú dôležitou zložkou každodenného života a pravdepodobne aj významným faktorom pri rozhodovaní v niektorých situáciách. Pri poznávaní a skúmaní publika sa musíme sústrediť na dve základné otázky: Akej povahy je publikum? Ako sa publikum správa?

OTÁZKA: Čo si predstavujete pod pojmom publikum? ÚLOHA: Pozrite sa na nasledovné obrázky. Vymenujte základné charakteristiky, čím sa podľa Vás ľudia na obrázkoch líšia, čím zhodujú (čo majú spoločné, čo rozdielne).

Obrázok č. 1 Obrázok č.1: koncertná hala Obrázok č.2: športový štadión Obrázok č.3: prednášková sála Zdroj: www.google.com/pictures

Obrázok č. 2

Obrázok č.3

Vo všeobecnosti pojem "publikum" znamená verejnosť, obecenstvo. Keď ho skúmame v užšom zmysle slova, zistíme, že pojem "publikum" obsahuje určitý výsek verejnosti, prítomný na určitom mieste a za určitým účelom. Ide teda o konkrétnu verejnosť, celkom určito štruktúrovaný celok, subjekt. Pod pojmom publikum teda rozumieme súhrn

70


prijímateľov rôznych informácií alebo iných obsahov (zvukov, obrazov atď.). Pod tento pojem patria televízni diváci, rozhlasoví poslucháči, žiaci počúvajúci výklad pedagóga, čitatelia periodík, užívatelia internetu, návštevníci kina či divadla, účastníci konferencie, poslucháči a tanečníci na hudobnom koncerte hudobnej kapely... Vzhľadom k zameraniu tejto publikácie sa v nasledujúcej časti spoločne pozrieme na vybraný typ publika, publikum masmédií. Pre mediálne publikum sú príznačné následné charakteristiky: účastní sa (na jednom mieste alebo rozptýlene): 1) plánovaného a organizovaného sledovania nejakej 2) verejne prevádzanej či obecne dostupnej činnosti, ktorá má 3) svetský charakter a môže slúžiť k potešeniu, zábave a poučeniu, a 4) jedinec sa súčasťou publika stáva do značnej miery dobrovoľne a do značnej miery sám rozhoduje o tom, čomu bude venovať pozornosť. Poznanie publika Je vôbec dôležité poznanie mediálneho publika? Veľmi. Nielen pre nás, ale i naše okolie. Význam spočíva najmä v tom, že tým, aké médiá sledujeme, akú hudbu počúvame, ktoré internetové stránky navštevujeme, aké časopisy čítame, vypovedáme o sebe veľmi veľa. Svojmu okoliu dávame najavo nielen svoje záujmy, ale aj postoje, hodnoty, videnie sveta. Aj podľa toho si okolie vytvára o nás obraz. Buď pozitívny, neutrálny alebo dokonca negatívny. ÚLOHA: Vytvorte dvojice. Pokúste sa samostatne napísať, čo si myslíte o vašom spolužiakovi vo dvojici: Ktorú televíziu sleduje najčastejšie? ................... Ktorú rozhlasovú stanicu počúva najradšej? ................... Aké internetové stránky navštevuje najčastejšie? ................... Aké periodiká vyhľadáva? ................... Vzájomne porovnajte vami uvedené, s odpoveďami spolužiaka. Trafili ste sa? Čo to podľa vás vypovedá o vašom spolužiakovi? OTÁZKA: Ako by ste na predchádzajúce otázky odpovedali, keby ste mali charakterizovať vyznávača EMO štýlu? UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si charakteristiky vyznávačov EMO štýlu. Pôvod médií Na to, aby sme seba ako člena publika spoznali dôslednejšie, potrebujeme vedieť, aké druhy publika poznáme:

71


1. publikum, ktoré má svoj pôvod v spoločnosti 2. publikum, ktoré má svoj pôvod v médiách Zatiaľ čo prvé menované, by jestvovalo v spoločnosti aj bez existencie médií, druhé menované je priamo závislé od média alebo jeho produktu. Publikum tak môže byť vytvárané, resp. iniciované médiami, pomocou technologických inovácií. Pôvod publika v spoločnosti Pre publikum, ktoré má svoj pôvod v spoločnosti je charakteristické, že sa prekrýva s už existujúcimi sociálnymi skupinami, ktoré v spoločnosti existujú. Ako príklad môžeme uviesť príslušníkov určitej cirkvi alebo priaznivcov politickej strany. Členovia tohto typu publika majú väčšinou „svoje“ médiá. Tieto skupiny majú svoj „vnútorný život“, vieme odhadnúť ich názorové smerovanie, postoje a hodnoty, ktoré uctievajú. UKÁŽKA Z CD-ROM-u Pozrite si príklady elektronických foriem médií, ktoré vyhľadávajú publiká, ktoré majú svoj pôvod v spoločnosti. Pokúste sa vymenovať, čo spája jednotlivých členov publík. Pôvod publika v médiách Tento druh publika delíme ešte na: 1. publikum konkrétneho média/mediálneho produktu 2. publikum konkrétneho typu produktu (publikum časopisov o autách, publikum vážnej hudby, publikum kreslených seriálov...) 3. publikum určené sociodemografickými rysmi (vek, pohlavie, vzdelanie, príjem, životný štýl). Publikum konkrétneho média/mediálneho produktu V dnešnom svete je každý z nás členom publika niektorého (alebo viacerých) média alebo mediálneho produktu. Najstaršou podobou mediálneho publika je čitateľská obec. Pokiaľ čítame noviny a časopisy, sme príslušníkmi publika novín a časopisov (printových médií). Na to, aby sme sa mohli jeho členom potrebujeme disponovať gramotnosťou (schopnosťou čítať), prístupom k periodiku (finančná hotovosť k jeho zakúpeniu, dostupnosť k predajcovi) a dostatok času na porozumenie významu sprostredkovaných informácií. Výhodou konzumácie printových médií je najmä skutočnosť, že nie je obmedzená priestorom ani časom. To znamená, že čítať môžeme takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Periodické tlačoviny určené pre širokú verejnosť poznáme: - univerzálne (spoločensko-politicko-ekonomické)periodicita titulov je najčastejšie týždenná, zamerané na široké masy, náklady stúpajú; - kultúrne a umelecké – špecializujú sa na určitý druh umenia, zvyčajne majú mesačnú periodicitu, nízke náklady;

72


- populárno – odborné – zamerané na určitú záujmovú skupinu, oslovujú však i širšie publikum; - programové – publikujú programy televíznych a rozhlasových staníc, majú týždennú i dvojtýždennú periodicitu; - rodinné – mali by uspokojovať rozmanité záujmy celej rodiny s ohľadom na jej funkciu v spoločnosti, prevládajú obrázkové časopisy; - zábavné – ponúkajú obsahy, ktoré majú najmä zabaviť a vyplniť voľné chvíle; - ženské – venované sú predovšetkým ženskému publiku, majú veľké náklady; - detské a mládežnícke – prevládajú periodiká pre deti, periodicita prevažne mesačná, sťažené ekonomické podmienky, keďže možnosti príjmov z reklamy sú nižšie ako u ostatnej tlače; - športové a pre turizmus – zamerané na odvetvia športu a turizmu; - cirkevné a náboženské – oslovujú čitateľov rôznych cirkví a náboženských skupín, vcelku stagnujú; - určené pre zahraničie – informujú o spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom i športovom dianí na Slovensku s cieľom oslovovať adresátov v zahraničí, prípadne Slovensko propagovať; - inzertné – prinášajú občiansku i firemnú inzerciu, väčšina má týždennú periodicitu; - erotické – na trhu až po roku 1989, spočiatku nárast, potom pokles nákladov, v súčasnosti stabilizácia počtu titulov; - iné... Periodické tlačoviny určené pre špecifické skupiny čitateľov a ich stručná charakteristika: - odborné – predstavujú skupinu špecializovanú obsahom, orientujúcim sa na uplatňovanie riešení problémov v praxi; - vedecké – je pre ne typická veľká miera špecializácie, nízke náklady, nízka periodicita; - profesionálnych a občianskych skupín – v štruktúre tlače sú silno zastúpené, patrí sem tlač, ktorá oslovuje príslušníkov profesionálnych a občianskych organizácií, hobby... - podnikové a firemné – oslovujú zamestnancov firmy, spoločnosti, posilňuje internú komunikáciu, zväčša dvojtýždenníky a mesačníky; - školské – orientujú sa na skupinu študentov navštevujúcich danú školu; - iné... Film nesie označenie „umenie pre davy“. Filmové publikum je tvorené vnútorne spojenými malými skupinami, ktoré sa vytvorili na základe špecifických záľub. Film ako prostriedok masovej komunikácie môže podávať obsahy rôznej úrovne a povahy. Pokiaľ chceme porozumieť filmovým obsahom, sme nútení, aby sme im venovali pozornosť. Na to, aby sme sa mohli stať súčasťou publika kinofilmov, potrebujeme ešte mať k dispozícii i finančnú hotovosť. Pozri bližšie tému Film – pohyblivý obraz a jeho reč.

73


Predovšetkým mladí ľudia sú často príslušníkmi rozhlasového (poslucháčskeho) publika. Vyplýva to z obľúbenosti moderných piesní, ktoré sú náplňou vysielania mnohých rozhlasových staníc. Okrem toho výhodu poslucháčskemu publiku prináša tzv. prísluchovosť (popri počúvaní rádia, hudby, môžeme bez väčšej námahy vykonávať iné činnosti). Hudba v rozhlase slúži najmä na zábavu, podfarbenie slovnej informácie vo vysielaní, oživenie pozornosti poslucháča, vytvorenie príjemnej nálady či atmosféry, ako zvuková kulisa pri inej činnosti. Vo verejnoprávnom rozhlase majú priestor všetky hudobné žánre pre široké záujmové vrstvy poslucháčov. V súkromných rádiách sa prezentujú predovšetkým žánre populárnej hudby, hlavne pre jej jednoduché spracovanie melódie a rytmu. To je blízke najmä mladej generácii. Snáď nenájdeme vo svojom okolí človeka, ktorý by nebol členom televízneho publika. Odkedy sa televízia stala súčasťou 99% domácností na Slovensku, neustále sa drží na prvom mieste v obľúbenosti medzi ostatnými masovými médiami. Zvlášť komerčné televízie možno považovať za najmasovejšie médiá, pretože sa snažia osloviť pokiaľ možno čo najviac ľudí, bez ohľadu na vek, pohlavie, región, v ktorom žijú, atď. Z formálneho hľadiska je televízne publikum veľmi blízke rozhlasovému. Je zložené z malých skupín a jednotlivcov, ktoré sú priestorovo rozptýlené a charakterizované súčasným vnímaním rovnakého obsahu. K bezprostrednej a intímnej atmosfére, pripája televízia špecifické podmienky vnímania. Nestačí jej iba chvíľková divákova pozornosť a nemôže byť ako rozhlas vnímaná prísluchovo. Sledovanie televízie je v súčasnej dobe charakteristické tým, že je pre väčšinu z nás obmedzené časom a priestorom. Rýchlo napredujúce technológie a nové médiá už dnes dokážu väzbu sledovania televízneho programu na čas a miesto prerušiť (TV Magio). Pokiaľ chceme porozumieť televíznym obsahom, sme nútení venovať im dostatočnú pozornosť. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si základnú definíciu Televízie Magio. Jej funkcie významne menia spôsoby sledovania televízie. Vymenujte hlavné zmeny oproti súčasnému spôsobu sledovania. Najmladšie publikum z hľadiska historického vývoja masových médií je publikum internetu a nových médií. Zvlášť mladí ľudia tvoria veľkú časť tohto publika. Práca s internetom a novými médiami je pre nich úplnou samozrejmosťou. Na to, aby sa človek mohol stať členom tohto publika, potrebuje k tomu nielen istú sumu technologických znalostí, ale aj prístup k internetu a novým médiám a rovnako potrebuje na ich užívanie dostatok času. Nové médiá umožňujú omnoho väčšiu aktivitu pri výbere. Internetové prehľadávače nám umožňujú zadať heslo a pomocou nich si môžeme vyhľadať všetko čo

74


chceme alebo potrebujeme vedieť. Nové médiá v porovnaní s ostatnými médiami predstavujú omnoho vyšší stupeň interaktivity. Nové médiá zo sebou priniesli nielen skutočnú verejnú komunikáciu (sprístupňujú ju napríklad internetové denníky) ale začali sa rozvíjať aj iné druhy komunikačných aktivít (interpersonálne – napr. elektronická pošta, skupinové - diskusné fóra, chaty a pod.).

Publikum konkrétneho typu mediálneho produktu Zatiaľ čo predchádzajúce typy publika, boli veľmi všeobecné, publikum mediálnych produktov je konkrétnejšie. Príslušnosť k jednotlivým typom produktov nám môže o členoch publika napovedať viac. Do tejto skupiny patrí napríklad: publikum časopisov o psoch, publikum komixov, publikum kreslených seriálov, publikum dokumentárnych filmov, publikum historických filmov, publikum finančných časopisov, atď. Každé z týchto publík môže byť ešte konkrétnejšie a môžeme ho bližšie špecifikovať. Člen publika historických filmov, môže byť členom publika historických filmov s Janom Werichom. Člen publika kreslených seriálov môže byť členom publika seriálu South Park a pod. ÚLOHA: Vymenujte ešte ďalšie druhy publika produktu. Pokúste sa vyššie uvedené druhy publík ešte viac konkretizovať a špecifikovať. Publikum určené sociodemografickými rysmi Členovia tohto publika majú spoločné to, že čítajú napríklad nejaký časopis a že majú spoločné veľmi všeobecné rysy, pre ktoré sa ich snaží príslušný časopis osloviť. Ide predovšetkým o médiá, ktoré sa snažia osloviť dospievajúcich mladých ľudí, zameriavajú sa na tých, ktorí majú vyššie príjmy, ľudí pod štyridsať rokov a pod. Z príslušnosti k určitému typu publika je možné vyčítať postoje, názory, hodnoty či vzory človeka. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite názorné príklady, aké médiá vyhľadávajú rôzne publiká sociodemografickými rysmi.

určené

ÚLOHA: Priraďte ku každému jednotlivcovi (ktorý je členom rôzneho typu publika) konkrétne názvy mediálnych produktov, ktoré by mohlo podľa Vášho názoru konzumovať. Pri vypĺňaní majte na vedomí, že príslušnosť k tomuto typu publika je ovplyvnená vekom, pohlavím, vzdelaním, príjmom, životným štýlom a pod.

75


PUBLIKUM

Časopis Noviny

Rozhlasová relácia

TV relácia

Vy osobne Triedny učiteľ Súrodenec/príp. kamarát Rodič Starý rodič Uvedené typy publika možno doplniť ešte jedno delenie. Za predpokladu, že je: 1. publikum pasívne – historicky najstarší prístup predpokladá, že publikum je v podstate pasívny účastník zasiahnutý mediálnym obsahom a nejako reagujúci; jeho členovia sú úplne závislí na médiách a ich produktoch, sú akoby médiom hypnotizovaní, bezvýhradne všetko konzumujú, nič si nevyberajú, neprotestujú; 2. publikum aktívne – mladší prístup predpokladá, že publikum je aktívnou súčasťou mediálnej komunikácie; toto publikum je schopné vyberať si medzi médiami, interpretovať ich obsahy a byť k nim kritický, či ich dokonca odmietať. OTÁZKA: Do ktorej skupiny (pasívny/aktívny mediálny konzument) by ste sa zaradili Vy? Odôvodnite. UKÁŽKA Z CD-ROM-u: Pre ilustráciu si pozrite krátke vtipné video. Tri faktory ovplyvňujúce našu príslušnosť k publiku Aby sme sa mohli stať príslušníkmi publika, potrebujeme disponovať niekoľkými elementárnymi schopnosťami: čítať, písať, porozumieť obsahu či rozumieť vzťahu medzi hovoreným slovom a obrazom, schopnosť dekódovať zakódované posolstvá, významy. Pod touto schopnosťou rozumieme istú formu mediálnej gramotnosti. Ďalšou podmienkou pre konzumovanie médií je disponovanie voľným časom. Rôzne médiá sú rôzne časovo náročné, vyžadujú rôznu mieru sústrednej pozornosti a zamestnávajú rozličné zmysly. Aby sa jednotlivec mohol stať súčasťou nejakého mediálneho publika, musí disponovať určitou ekonomickou silou (peniazmi), aby si mohol k médiu zabezpečiť prístup. Napríklad, kto si nechce neustále požičiavať knihy v knižnici alebo od kamarátov, je nútený vynaložiť vlastné finančné prostriedky na to, aby si číslo zabezpečil sám. Ako sme sa mohli presvedčiť, existuje nekonečné množstvo publík. To, ktorých členom sa staneme, závisí od viacerých okolností. Musíme mať však na zreteli, že rôzne publiká nemôžeme od seba úplne izolovať a obmedzovať. Sú to neohraničené abstraktné skupiny, ktoré síce majú niektoré spoločné znaky, no nie sú uzavreté a vzájomne sa prelínajú.

76


OTÁZKA: Za člena ktorých typov publík sa považujete vy? (Postupujte od všeobecného ku konkrétnemu.) ZHRNUTIE Každý z nás je súčasťou publika a príslušnosťou k nemu dávame najavo svoje záujmy, postoje, hodnoty, videnie sveta. Publiká majú svoj pôvod v spoločnosti alebo v médiách. Publikum masmédií delíme na: publikum médií/mediálnych produktov (publikum novín a časopisov, poslucháčske publikum, televízne a filmové publikum, publikum internetu a nových médií); publikum konkrétnych typov produktov; publikum so spoločnými sociodemografickými rysmi. Podľa správania sa publika pri konzumácii mediálnych produktov ho delíme na aktívne a pasívne. Príslušnosť jednotlivca k publiku môžu ovplyvniť a podmieniť vzdelanie, čas a peniaze. Publiká nie sú uzavreté a ohraničené, prelínajú sa. Každý z nás môže byť členom viacerých publík.

LITERATÚRA A ODKAZY DeFLEUR, M., BALLOVÁ-ROKEACHOVÁ, J., S.: Teorie masové komunikace. Praha: Karolinum, 1996. JIRÁK, J., KŐPPLOVÁ, B.: Médiá a společnost. Praha: Portál, 2003. JIRÁK, J., KŐPPLOVÁ, B.: Mediální publikum. Metodický portál RVP. http://www.rvp.cz/clanek/438/553 JIRÁK, J., BURTON, G.: Úvod do studia médií. Brno: Barrister &Principal, 2003. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál, 2002. Publikum. REVUE PRO MEDIA. Časopis pro kritickou reflexi médií, č. 10. http://fss.muni.cz/rpm/Revue/Heslar/publikum.htm REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, 2004. www.youtube.com

77


MEDIÁLNE ÚČINKY STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY O tom, že médiá majú vplyv niet v súčasnosti žiadnych pochýb. Nie je obtiažne popísať predpokladané účinky médií na človeka i spoločnosť. Je však veľmi ťažké, ak nie nemožné, tento vplyv dokázať. Napriek tomu je táto oblasť už od počiatku médií jedna z centrálnych tém záujmu odborníkov i laickej verejnosti. Prečo je tomu tak? V prvom rade si musíme uvedomiť, že médiá nefungujú ako samostatný izolovaný systém. Existujú v zložitom systéme každodenného bytia, preto je náročné vyvodiť závery týkajúce sa vplyvov, účinkov a dopadov pôsobenia médií a mediálnych obsahov. Médiá sú súčasťou všetkých zložiek a úrovní nášho života. Spoluexistujú a pôsobia v mnohých kontextoch. Na konečné správanie, konanie a myslenie človeka majú vplyv mnohé faktory: genetické predispozície, rodina, výchova, sociálne prostredie v ktorom sa pohybuje, vek, pohlavie, životné skúsenosti, spoločnosť v ktorej žije, či zamestnanie. To všetko sa spolupodieľa na formovaní človeka. Napriek všetkému menovanému množstvo výskumov ukazuje, že vplyv niektorých mediálnych obsahov (predovšetkým násilných, zábavných a spravodajských) môže byť skutočne veľmi závažný.

OTÁZKA Myslíte si, že médiá nás môžu médiá nejakým spôsobom ovplyvňovať? Ako na nás môžu médiá pôsobiť? Médiá vo všeobecnosti ovplyvňujú širokú oblasť činností, ktoré vykonávame. Môžu viac či menej významne ovplyvniť naše nákupy (miesto, čas, zloženie nakúpených produktov), dovolenku (výber destinácie, zvolený fakultatívny program), záľuby (aerobik, jazykové kurzy, zbieranie historických áut), podujatia, ktoré navštevujeme (kino, divadlo, výstavy), autogramiády), hudbu, ktorú počúvame a knihy, ktoré čítame, rozmiestnenie nábytku v domácnosti (miesto vyhradené pre televízor, stolík na noviny), výber povolania, spôsob stravovania (diéty, biopotraviny, špeciality národných kuchýň), módu (oblečenie, doplnky, kozmetiku, bižutériu), hĺbku našich vedomostí... UKÁŽKA Z CD-ROMu: Príklad - Video č. 1 Media Influence. Otázku, či nás médiá môžu nejako ovplyvniť, si kládli hneď od počiatku vzniku masových médií nielen odborníci, ale aj laická verejnosť. S nástupom periodickej tlače, rozhlasového a televízneho vysielania sa objavili obavy, aká je vlastne sila médií. Obavy sa týkali najmä toho, či nie sú účinky médií natoľko silné, aby dokázali vážne

78


poškodzovať jednotlivcov aj spoločnosť. Jedným z významných momentov rozprúdenia diskusie o vplyve médií bol slávny rozhlasový program Orsona Wellesa o invázii z Marsu (30. október 1938). Vytvoril taký dokonalý a vťahujúci rozhlasový sluchový obraz imaginárnej skutočnosti, že vzbudil davovú paniku a rozruch, za ktorý sa musel na druhý deň verejne ospravedlniť. Ukázali sa postupom času otázky o vplyve médií ako opodstatnené alebo nie? Dokážeme sa pôsobeniu médií a ich produktov brániť alebo sme im vydaní napospas? Odpovede na tieto aj iné otázky budeme nachádzať v tomto tematickom celku. Ako na nás médiá konkrétne vplývajú? Existuje päť základných kritérií, podľa ktorých mediálne účinky médií delíme: 1. časové – účinky môžu byť krátkodobé a dlhodobé Krátkodobý účinok mediálneho obsahu sa na nás môže prejaviť hneď alebo krátko po jeho konzumácii. Dlhodobý účinok mediálneho obsahu sa objavuje po dlhšom čase, najmä konzumáciou viacerých prípadne opakovaných mediálnych produktov. 2. zámernosti – účinky môžu byť plánované alebo neplánované Médium nejakú reakciu publika očakáva alebo neočakáva. 3. sily – silné a slabé účinky 4. hodnotenia – pozitívne, negatívne, neutrálne 5. rozsahu – účinky môžu pôsobiť buď len jednotlivca alebo na celú spoločnosť. My sa v nasledujúcom texte spoločne pozrieme na jedno konkrétne kritérium, a síce podrobnejšie rozoberieme to, ako na nás môžu mediálne obsahy vplývať pozitívne, negatívne, prípadne nijako teda neutrálne. Aj keď budeme v tomto tematickom celku používať slovo „médiá“ budeme mať na mysli predovšetkým televíziu (a internet), ktorú možno považovať nielen za najužívanejšie aj najvplyvnejšie médium. V súvislosti s televíziou sú prediskutovávané dva najkontroverznejšie mediálne obsahy: sex a násilie. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si Prílohu 2 na CD: Sex and Violence in The Media. Skôr než prejdeme k samotnej kategorizácii, je potrebné vedieť, v akých štyroch rovinách sa odrážajú účinky médií na človeku. Vplyv účinkov sa odráža v emocionálnych (citových) zmenách, kognitívnych (poznávacích) zmenách, postojových (dlhodobých) zmenách, behaviorálnych (tj. zmenách v pozorovateľnom chovaní). Emocionálne účinky a vplyv médií na prežívanie a emocionálne rozpoloženie vychádzajú zo skutočnosti, že médiá môžu vyvolať rôzne citové odozvy rôzneho charakteru: smútok,

79


nostalgiu, nudu, strach, zúrivosť, pokoj, radosť alebo slasť. (Najmä strach a úzkosť sú emocionálne reakcie na mediálny obsah, ktoré priťahujú pozornosť odborníkov. ) Kognitívne účinky označujú schopnosť médií ponúkať podnety, ktoré je možné sa naučiť. Vyvolanie zmien môže byť zámerné (z pohľadu médií i publika) alebo nezámerné („okrajové“). Postojové účinky. Médiá sú schopné vytvárať a formovať názory, postoje a presvedčenie svojich užívateľov – z tohto predpokladu vychádzajú predstavy o vplyve médií na postoje. Z tohto pohľadu médiá posilňujú už existujúce postoje, názory či všeobecné nazeranie na svet. Okrem posilňovania môžu média postoje vytvárať alebo pozmeňovať. Behaviorálne účinky - Médiá majú vplyv aj na pozorovateľné chovanie členov publika. Vystavenie sa určitému mediálnemu obsahu môže zrejme podporiť zmenu v spotrebiteľskom chovaní, komunikačnom chovaní a postojoch k najbližšiemu okoliu (Napríklad vystrašený detský divák sa môže chovať nedôverčivo k ostatným ľuďom.) ÚLOHA: Uveďte príklad (najlepšie osobnú skúsenosť) na každú zo štyroch rovín vyššie uvedených účinkov. Aké účinky môžu vyvolať médiá? S istotou možno povedať, že médiá nám prinášajú mnoho pozitívneho. Prinášajú nám cenné informácie a môžeme sa pomocou nich vzdelávať a veľa sa z nich naučiť. Ponúkajú nám mnoho vzorov, ktoré sú hodné napodobňovania. Sú prostriedkom relaxu, zábavy, v chvíľach samoty môžu byť cenným spoločníkom. Pomáhajú nám porozumieť fungovaniu spoločnosti, môžu pomôcť pozitívne formovať naše názory a postoje. V nasledujúcej časti prinášame niektoré vybrané, nepochybne zaujímavé pozitívne mediálne účinky. Vybrané pozitívne účinky médií Katarzia Každý človek sa v bežnom živote stretáva s množstvom agresívnych podnetov, ale svoje reakcie na ne musí tlmiť. Nemôže hocikomu vynadať, vykričať sa, prípadne niekoho udrieť, hoci vo svojom vnútri by to najradšej urobil a pripomína vybuchujúcu sopku. Tieto nahromadené agresívne podnety v nás môžu driemať a postupne sa na seba nabaľovať. Médiá môžu pozitívne pôsobiť v tom, že pri zhliadnutí násilných scén sa môžeme akoby odreagovať a vnútorné napätie vybiť. Túto teóriu dopĺňa i tvrdenie divákov, že si pri sledovaní akčných filmov oddýchnu.

80


PRÍKLAD: Jeden experiment ukázal, že diváci podnecovaní k agresii „vybili“ svoje napätie sledovaním filmu, v ktorom sa bojovalo o víťazstvo v boxerskom stretnutí. Kritika ho však obvinila, že zanedbal množstvo faktorov, napríklad, že dôležitý je šťastný koniec filmu, ktorý navodí pozitívny emočný stav, nielen samotné sledovanie násilia. Inhibícia Ďalším pozitívom je že pohľad na negatívne činy, najmä na ich dôsledky, môže znížiť odhodlanie k vlastnej agresii. Ak človek plánuje nejaký čin, napríklad chce niekomu ublížiť, ukradnúť auto alebo vykradnúť banku, môže ho od tohto činu odhovoriť (prípadne znížiť jeho odhodlanie), keď v médiách vidí ako je zlo potrestané. Kognitívna podpora Existuje predpoklad, že sú ľudia ktorí majú menej bohatú predstavivosť. Televízia im veľmi pomáha predstavivosť „dokresliť“, dotvoriť. Vzniká tým akási možnosť kontroly vlastných impulzov, ktorých efekty a následky si ľudia nevedia predstaviť či uvedomiť. Všeobecné vzrušenie Pri sledovaní niektorých filmov (násilných, erotických a humorných) pociťuje človek všeobecné emocionálne vzrušenie. Toto nabudenie sa však pomerne rýchlo rozptýli. Jedná sa vlastne o reziduálne napätie, vzrušenie, ktoré sa presúva do iných oblastí, ktoré vyvolávajú impulzy ku komunikácii. Toto odžitie, spôsob nabudenia vedie k potom k pozitívnemu prosociálnemu jednaniu. Vybrané negatívne účinky médií Pokiaľ sme hovorili o mnohých pozitívnych účinkoch médií, vedzte, že v súvislosti s účinkami odborníci a laici upozorňujú oveľa viac na negatívne účinky. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Existuje odôvodnený predpoklad, že ich vplyvom môžeme vážne ohroziť seba, naše okolie i spoločnosť. Poďme sa na tie najzaujímavejšie pozrieť spoločne. Odtlmenie Ak sú niektoré mediálne obsahy prezentované stereotypne, môže to viesť k presvedčeniu o legitímnosti zobrazovaného chovania. Násilie vo filmoch často nie je potrestané a spochybňuje tak sankcie, ktoré v realite nasledujú po agresívnom jednaní. Agresivita sa potom môže

81


javiť ako prípustný alebo dokonca žiadúci spôsob riešenia problémov. Násilie prezentované ako morálne ospravedlniteľné vyvoláva agresívne chovanie, zatiaľ čo násilie prezentované ako morálne neospravedlniteľné tento efekt nemá. Napodobňovanie a sociálne učenie Človek napodobňuje chovanie a jednanie, ktoré má možnosť pozorovať, či už v reálnom živote alebo na obrazovke. Pretože ľudia trávia stále viac času pred televíziou, je logické, že napodobňujú spôsoby chovania, ktoré vidia na obrazovke. Skupinou najviac náchylnou k napodobňovaniu sú podľa teórie napodobňovania a sociálneho učenia deti, ktoré ešte nemajú ucelený hodnotový systém a televízia je pre ne často prvým zdrojom informácií, ako riešiť konkrétnu situáciu. Rozhodujúcou je i skutočnosť, že deti nedokážu rozlišovať medzi realitou a fikciou, tak ako nedokážu predvídať následky svojho konania. Jedinec, ktorý získava sociálne poznatky aj z televízie silno saturovanej násilnými obsahmi, môže preto dospieť k záveru, že násilie je normou aj v reálnom svete, a že je vhodné týmto spôsobom dosahovať svoje ciele. Okrem toho existuje možnosť, že sledovanie programov s prvkami násilia a brutality v detskom veku významne zvyšuje sklony k agresivite v dospelom veku. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si Prílohu 3 a 4 na CD: Children See. Children do! When TV Watching Children Attack.

Okrem toho možno predpokladať, že diváci sa na základe sledovaného násilia a kriminálnej akcie učia presným a zložitým scenárom ako spáchať konkrétny zločin (teória vzorov). Tiež je možné predpokladať, že duševné položenie sa diváka do príbehu a vnútorné stotožnenie sa s hrdinom (teória identifikácie), bude viesť k jeho náchylnosti k napodobňovaniu chovania hrdinu než divák sledujúci príbeh s kritickým odstupom. PRÍKLAD: Viaceré konkrétne prípadové štúdie doma i v zahraničí nasvedčujú tomu, že trestné činy sa páchajú i podľa scenárov z masmédií. Pri sledovaní mladých trestancov mužského pohlavia uväznených v USA za spáchanie násilného trestného činu sa 22 až 34 percent z nich priznalo, že vedome napodobňovali zločinný postup, ktorý videli v televízii alebo v kine.

82


Racionalizácia Jedinca môže viesť k negatívnym skutkom, ak vidí, že v médiách sú tieto činy legitimizované (nie sú potrestané). Ľudia, ktorí majú sklony k negatívnemu konaniu a správaniu sú uisťovaní, že svet je plný podobných ľudí ako sú oni. Ešte viac sa toto uistenie potvrdzuje, ak sú televízne postavy páchajúce násilné činy populárne ako hrdinovia. OTÁZKA: Vymenujte mediálnych „hrdinov“, ktorí páchajú násilné trestné činy beztrestne. Znecitlivenia Opakované vystavovanie stimulujúcim podnetom vedie k emočnému otupeniu diváka, ktorý pre rovnaké vzrušenie potrebuje omnoho intenzívnejší podnet. Z tohto dôvodu sa vysielatelia snažia diváka zaujať stále brutálnejšími násilnými a sexuálne vyzývavejšími scénami. Ak sa mladému človeku často exponujú námety agresivity, bitiek, mučenia, sexu, postupne sa otupuje jeho emocionálna citlivosť do takej miery, že takéto správanie začína aj v skutočnom svete považovať za bežné. OTÁZKA: Vypozorovali ste na sebe niekedy pocit emočného otupenia? Popíšte nám to. PRÍKLAD Deviantná pornografia a agresívna obrazová stimulácia sa u niektorých osôb môžu stať spúšťadlom závažnej sexuálnej delikvencie. Kriminalisti odporúčajú na základe skúseností dať páchateľovi otázku na zhliadnutie filmov v dňoch pred deliktom. Prípadové štúdie hovoria o negatívnom účinku takých titulov, ako je Rambo, Čínska štvrť, Terminátor, Zrada a pomsta a ďalších. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si videoukážku z filmu Rambo na CD (Príloha 5 – John Rambo). Veľké množstvo výskumov sa prikláňa k názoru negatívnych účinkov médií najmä v oblasti násilia. V Prílohe 6 - Media Violence si môžete pozrieť to, čo ľudia v niektorých krajinách bežne sledujú ako zábavu (do úlohy vstupuje teória znecitlivenia). Video v prílohe neobsahuje nič, čo by sa už neobjavilo na televíznych obrazovkách v niektorej krajine sveta. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si video Príloha 6 – Media Violence. Pozitíva verzus negatíva

83


Prístupy, ktorými sme sa v tejto kapitole zaoberali, predstavujú len časť možných prístupov k mediálnym účinkom. Väčšina sa zameriava detského diváka, ktorý predstavuje najohrozenejšiu skupinu. Ako môžu médiá pozitívne ovplyvniť náš život: - sledovaním rozprávok, príbehov, primeraných filmov nás médiá učia rôznym formám vzájomnej komunikácie, rozvíjať svoje myslenie i fantáziu, spoznávať svet hodnôt, rozlišovať dobro a zlo; - médiá nám približujú svet, ktorý nám nie je v bežnom živote dostupný; - informujú nás o dianí doma i vo svete, umožňujú vidieť krajiny a udalosti, spoznať mestá a osobnosti; - médiá nám poskytujú prehľad a pomáhajú vytvoriť si názor v mnohých oblastiach; - vtipné, humorné a oddychové relácie sú príjemným spoločníkom pri relaxovaní, odstraňujú nudu a poskytujú zábavu; - prinášajú praktické odporúčania do domácnosti; - usmerňujú stravovacie návyky a rozširujú vedomosti o zdravej výžive; Ako môžu médiá negatívne ovplyvniť náš život: - nadmerné a neregulované sledovanie televízie zaťažuje psychiku. V dôsledku toho môžu mnohí diváci, poslucháči a čitatelia hľadať únik zo zložitých životných situácií v imaginárnom svete svojich hrdinov; - zníženie aktivity, nechuť k náročnejším psychickým činnostiam; - sledovanie programov neprimeraných veku a psychickým schopnostiam ako napr. vystavenie násiliu v akčných filmoch, v kriminálnych príbehoch, westernoch, hororoch, ale aj v kreslených filmoch a správach vnáša do spoločnosti agresívne správanie alebo túžbu toto správanie napodobniť; - s trašidelné a napínavé filmy môžu vyvolať pocit strachu a úzkosti, ktoré sa premietnu napr. do snov; ráno sa tak môžeme budiť unavený, cez deň sme nervózny, ťažšie sa sústreďujeme; - sledované programy môžu mať negatívny vplyv na rozvoj našej tvorivosti, vyjadrovania a slovnej zásoby; - mladšie deti, ktoré sa len učia odlišovať skutočnosť od televíznej fikcie, si pod vplyvom televízie vytárajú falošný obraz o svete; - príliš veľa času pred televíznou obrazovkou či obrazovkou počítača nás odvádza od športovania, jednostranne zaťažuje chrbticu, namáha oči, narúša spánok; - médiá sú schopné divákom, poslucháčom a čitateľom určiť hierarchiu hodnôt, ktoré majú byť pre jednotlivca dôležité; - médiá nám vnucujú dojem, že niektoré udalosti (ako napríklad volebná kampaň ľúbostná aféra nejakého herca

84


alebo módny trend) sú závažnými historickými udalosťami; - ďalšou z oblastí, ktorú médiá významne ovplyvňujú je aj fyzická atraktivita; moderátori, herci, modelky, speváci a ďalší, ktorých médiá prezentujú ako mýtické postavy v mýtickom svete, majú tendenciu prispôsobovať sa určitému výzoru, ktorý je považovaný za atraktívny; médiá nás denne bombardujú obrazmi toho, čo podľa nich tvorí fyzickú atraktivitu; a tieto obrazy nielenže definujú ako máme vyzerať, ktorý zovňajšok je považovaný za atraktívny, ale naviac vedú k tomu, aby sme ľudí, ktorí takejto „šablóne“ nezodpovedajú posudzovali negatívne. Neutrálne účinky médií Hlavnou oporou názoru o neutrálnych účinkov médií je myšlienka, podľa ktorej je násilie v médiách len obrazom násilia v spoločnosti a jeho prezentáciou či obmedzovaním na obrazovkách televízií či stránkach periodík sa na skutočnom stave nič nemení. Teda, že mediálne obsahy človeka a jeho správanie nijak zásadne neovplyvňujú. Podľa tohto názoru sú účinky obsahov závislé na celkovom kontexte a situácii v rámci ktorej sa divák pri sledovaní príbehu ocitá. Podľa iných teórií zas nie sú dôležité ani dej ani kontext, ale význam, ktorý jednotlivým scénam i celkovému príbehu prisudzuje divák. VEDELI STE, ŽE...? Najviac ohrozené mediálnymi účinkami sú deti a mládež, ktoré: pociťujú nedostatok lásky vo svojej rodine (inom prostredí v ktorom vyrastajú); pochádzajú z veľmi problémových alebo brutalitou zaťažených rodín; majú nižší intelekt; vyrastajú v stereotypnom prostredí, bez nedostatku hrových a tvorivých podnetov; hľadajú svoje vzory v mediálnej ponuke najmä vtedy, ak mu skutočné, živé vzory v okolí chýbajú. UKÁŽKA Z CD-ROMu: Pozrite si videozáznam na CD: Príloha 7 – Kid terminator. Nech už sú účinky médií akékoľvek, musíme k nim byť neustále kritickí. Hlavne by sme si mali vedieť vyberať a nie všetko prijímať. Mali by sme si vyberať to, čo nám a nášmu okoliu prináša úžitok, radosť a uspokojenie. Naopak na to, s čím nesúhlasíme, by sme mali upozorňovať a odsudzovať. Je len na nás či dovolíme, aby boli médiá náš sluha alebo pán! ZHRNUTIE Mediálne účinky delíme na dve oblasti: vplyv médií a vplyv mediálnych obsahov. Vo všeobecnosti hodnotíme účinky médií z hľadiska štyroch kritérií: časové, krátkodobé a dlhodobé, zámernosti, sily, hodnotenia, rozsahu. Vplyv účinkov sa odráža v emocionálnych, kognitívnych, postojových, behaviorálnych zmenách. Pozitívne účinky médií: relax, zábava, učenie sa, informovanie, cenný spoločník, teória katarzie, teóriou inhibície, teória kognitívnej podpory, teória všeobecného vzrušenia.

85


Negatívne účinky médií: falošný obraz o svete, určujú rebríčky hodnôt, utlmený rozvoj fantázia a slovnej zásoby, teória odtlmenia, teória napodobňovania a sociálneho učenia, teória racionalizácie, teória znecitlivenia. Neutrálne účinky médií: násilie v médiách len obrazom násilia v spoločnosti a jeho prezentáciou či obmedzovaním sa na skutočnom stave nič nemení. Nech už sú účinky médií akékoľvek, musíme k nim byť neustále kritickí.

LITERATÚRA A ODKAZY DEFLEUR, M., BALLOVÁ-ROKEACHOVÁ, J., S.: Teorie masové komunikace. Praha: Karolinum, 1996. JAŠŠOVÁ, E.: Televízia v službách násilia. Expozícia fiktívnej agresivity ako spúšťací námet skutočnej. Slovo. Internetové vydanie č.41. http://www.noveslovo.sk/archiv/200141/otrendoch.asp JIRÁK, J., KŐPPLOVÁ, B.: Médiá a společnost. Praha: Portál, 2003. JIRÁK, J., KŐPPLOVÁ, B.: Mediální publikum. Metodický portál RVP. http://www.rvp.cz/clanek/438/553 JIRÁK, J., BURTON, G.: Úvod do studia médií. Brno: Barrister &Principal, 2003. KUNCZIK, M.: Základy masové komunikace. Praha: Karolinum, 1995. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál, 2002. PETRANOVÁ, D.: Násilie na televíznej obrazovke so zameraním na kultivačnú analýzu Georga Gerbnera. (Rigorózna práca).Trnava: FMK UCM, 2005. Publikum. REVUE PRO MEDIA. Časopis pro kritickou reflexi médií, č. 10. http://fss.muni.cz/rpm/Revue/Heslar/publikum.htm REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha: Portál, 2004. ŠKODÁČEK, I.: Vplyv médií na afektemotivitu a správanie nedospelých. http://www.fmed.uniba.sk/index.php?id=3249 OROLÍNOVÁ, M.: Vplyv masmédií na vedomosti o zdravej výžive a na stravovacie návyky u detí. Trnava: 2004. www.youtube.com

86


MEDIÁLNE STEREOTYPY STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Učebný text sa zaoberá stereotypmi, ktoré sú rozšírené v našej spoločnosti, a ktoré pomáhajú rozširovať aj médiá tým, že z nich vychádzajú pri tvorbe svojich obsahov a často ich opakujú. Stereotyp by sa dal opísať ako „sociálna skratka“. Zjednodušeným spôsobom totiž reprezentuje sociálne skupiny. Výhodou stereotypov je to, že uľahčujú našu komunikáciu s inými spoločenskými skupinami. Ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že posilňujú spoločenské predsudky. Od médií nemôžeme čakať, že prestanú potvrdzovať stereotypy. Potrebujú ich využívať, aby dosiahli čo najväčšiu zrozumiteľnosť pre svoje publikum. Vo svojom obsahu preto definujú alebo opisujú rôzne existujúce či hypotetické spoločenské skupiny a ich skupinové hodnoty, predsudky. Ak sa stane, že publikum nemá vlastnú (prípadne osobnú) skúsenosť s takýmito skupinami, pravdepodobne prijme za „skutočné“ to, čo mu ponúkli médiá. Dochádza k javu, ktorý nazývame stereotypizácia. Jej výsledkom je vznik stereotypov. Moc médií v tejto oblasti spočíva v tom, že sú pre nás základným prostriedkom získavania informácií v modernom svete a teda i zdrojom vytvárania stereotypných predstáv. Médiá sa prikláňajú k prevažujúcim trendom v spoločnosti, preto je prirodzené, že ponúkajú predovšetkým stereotypy vyznávané väčšinou spoločnosti. Stereotyp Pod pojmom stereotyp sa väčšinou rozumie nejaká jednotvárna opakujúca sa činnosť (napríklad „stereotypná práca“, „každodenný stereotyp“). V médiách sa však týmto slovom označujú okamžite rozoznateľné, charakteristické skupiny ľudí. Stereotyp je vlastne typický predstaviteľ určitej skupiny (napríklad hlúpa blondína, neprispôsobivý Rus, nezamestnaní Rómovia, atraktívni manažéri, cynickí právnici a pod). Stereotyp nie je reálny. Je to iba zjednodušený model. Môžeme si ho vlastne predstaviť ako istý typ karikatúry. Stereotyp je zjednodušená reprezentáciu nejakého ľudského prejavu, rysu, postoja. Stereotyp skresľuje pôvodnú „predlohu“, lebo okrem toho, že ju zjednodušuje, zároveň zjednodušené rysy preháňa. Vďaka výrazným detailom sa dá hneď spoznať. ODKIAĽ SA VZALO SLOVO STEREOTYP? Slovo „stereotyp“ má pôvod v tlačiarenskej terminológii, kde označoval spôsob vyhotovovania odliatkov, pomocou ktorých sa tlačil text. Výraz stereo pochádza z gréčtiny a znamená „ustrnutý“, „pevný“, „nemenný“, výraz typ označuje „druh“, „ráz“, „vzor“ alebo tlačové písmeno, literu.

87


Obr. 1: Odliatky písmen na tlač textu ZAPAMÄTAJME SI! Stereotyp je označenie určitých skupín pomocou veľmi jednoduchých a zovšeobecňujúcich znakov, ktoré si môžeme len ťažko overiť. Stereotypy buď priamo alebo skryto poukazujú na to, ako sa členovia určitých skupín správajú, alebo aké zastávajú postoje či názory. Pokiaľ so skupinami, ktoré sú zobrazované v stereotypoch, nemáme vlastné skúsenosti, médiá sú prostriedkom, odkiaľ ich môžeme veľmi ľahko sprostredkovane a najmä neuvedomele získať. STEREOTYPIZÁCIA Médiá sa nám snažia okrem iného sprostredkovať realitu. Teda ukázať čo sa deje, a aký je svet okolo nás. Na to, aby boli médiá efektívne, potrebujú fungovať rýchlo, lacno a hlavne jednoducho. Nemôžu nám sprostredkovať realitu komplexne, ale vyberú z nej to najdôležitejšie (to, čo považujú za najdôležitejšie médiá). Médiá informácie o niektorých skupinách v spoločnosti zostručnia, zjednodušia, niektoré znaky alebo vlastnosti vynechajú, zatiaľ čo na iné upozornia. Tomuto procesu sa hovorí stereotypizácia. Keď sa určité vlastnosti opakujú v súvislosti s rovnakými skupinami v rôznych médiách opakovane, utvrdzuje sa a posilňuje existencia stereotypu.

88


Obr. 2 a 3: Stereotyp „blondínky“. Na prvom obrázku je karikatúra typickej blondínky. Na druhom obrázku je hlavná postava Elle Woods z filmu Pravá blondínka 2 (2003, r. Charles Herman-Wurmfeld). Stvárnila ju herečka Reese Witherspoon. Elle vyštudovala Harvard na truc svojmu ex-priateľovi, pre ktorého nebola dosť dobrá. Teraz bojuje za práva zvierat. Stane sa členkou tímu kongresmanky vo Washingtone a pokúsi sa presadiť schválenie zákona, ktorý by zakazoval testy na zvieratách. Popri tom musí bojovať s predsudkami voči blondínkam a stereotypom „hlúpej blondínky“. Nestráca však svoju identitu. Stále zostáva typickou blondínkou, ponecháva si všetky jej vonkajšie znaky. ÚLOHA: Prezrite si oba obrázky a určite na nich typické vonkajšie znaky stereotypu blondínka. STEREOTYP „HLÚPA BLONDÍNKA“ Stereotyp „hlúpej blondínky“ je v našej spoločnosti veľmi rozšírený a médiá ho neustálym opakovaním len potvrdzujú. Medzi výškou IQ a farbou vlasou pritom neexistuje nijaký vzťah. Napriek tomu, že sú blondíny vo všeobecnosti považované za atraktívnejšie, stále sú terčom vtipov, ktoré si berú na mušku ich intelekt a logické myslenie. Vo filmoch hrajú nevinné naivky, v reklamách sú zobrazované sexuálne príťažlivo. Ale prečo musia byť znázorňované ako hlúpe? Je tomu tak pravdepodobne preto, že v našej spoločnosti by kombinácia príťažlivosti a inteligencie u ženy predstavovala pre mnohých neistých mužov hrozbu. PRÍKLAD: Blondínky nie sú jediným mediálnym stereotypom. Médiá napríklad rozširujú klišé o temperamentných Talianoch, o intelektuáloch ako suchopárnych alebo nudných ľuďoch, o bezdomovcoch ako špinavých a opitých asociáloch. Podobné je to i so zobrazovaním príslušníkov iných národností alebo etník. Napríklad obyvatelia blízkeho východu (Arabi) sa väčšinou v médiách zobrazujú ako fanatickí a nebezpeční, Juhoameričania sa najmä v akčných filmoch spájajú s drogovými mafiami, Thajčanky v nich vystupujú ako prostitútky a podobne. Niekedy to vyzerá tak, akoby médiá neukazovali z cudzích kultúr takmer nič pozitívne. NEBEZPEČENSTVO STEREOTYPOV Médiá chcú byť zrozumiteľné pre každého a preto sa snažia podané informácie sprostredkovať jednoducho. Nemôžeme médiá kvôli stereotypom odsudzovať. Sú súčasťou nielen mediálneho sveta, ale aj bežného sveta okolo nás. Na pozore sa treba mať pred stereotypmi, ktoré by vytvárali negatívne predsudky a vyvolávali by v spoločnosti napätie a konflikty. ČO TVORÍ STEREOTYP? Stereotyp pozostáva vždy z určitého zobrazenia, reprezentácie, a to nejakej skupiny, alebo jednotlivca, ktorý túto skupinu predstavuje, a z hodnotenia. Stereotyp je vždy už určitým hodnotením. Napríklad stereotyp „skorumpovaného politika“ obsahuje zobrazenie (politik) a zároveň hodnotenie (je skorumpovaný).

89


Stereotyp si preto môžeme opísať ako jednoduché tvrdenie: Celebrita je márnotratná. Záchranár je hrdina. Bezdomovci sú otravní. DISKUSIA 1.

2.

V akých úlohách sú najčastejšie v televíznych seriáloch a filmoch zobrazované ženské postavy? Ako vyzerajú? Čo robia? Ako sa správajú k mužom? Je ich postavenie rovnocenné mužským postavám? Predstavte si, že ste americký filmový režisér a chcete vo filme ukázať typického Slováka. Pokúste sa vytvoriť jeho stereotypný mediálny obraz. Bol by to muž alebo žena? Ako by vyzeral(a)? Čo by mal(a) oblečené? Akú úlohu by vo filme plnil(a)? Ako by sa správal(a)? Aké by bolo jeho(jej) zamestnanie?

STEREOTYPY V MÉDIÁCH Stereotypy v médiách sa na prvý pohľad nemusíme vôbec zbadať alebo môžu nám dokonca môžu zdať vhodné alebo vtipné. Podľa toho, ktorej skupiny sa stereotypné zobrazovanie týka, rozlišujeme niekoľko druhov stereotypov: rodové stereotypy, triedne stereotypy, etnické a národnostné stereotypy. Ideálnym priestorom pre množenie stereotypov je najmä reklama. Rodové stereotypy Rodové stereotypy sú stereotypy, ktoré súvisia s pohlavím. Nazývajú sa aj „genderové stereotypy“. K takým patrí už spomínaný stereotyp „hlúpej blondínky“. Rodové stereotypy sa môžu spájať aj s výkonom nejakého povolania. Typicky ide o predsudok, že ženy alebo muži nemôžu vykonávať určité povolanie, lebo na neho nemajú predpoklady. Na obrázku vidíte stereotyp, ktorý ukazuje, že: • ženy pracujú spolu v kolektíve a sú dobre zorganizované, kým muž je v ich prítomnosti sám, neistý a nevie čo má robiť. Bojí sa priblížiť (výstražná páska). • zdravotnícke povolanie je určené pre ženy (nápis zdravotné „sestry“) a preto upozorňuje na to, že: •

muži akoby neboli spôsobilí na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Obr. 4: Rodový stereotyp spojený s výkonom profesie

90


Triedne stereotypy Tento typ stereotypov tvrdí, že vykonávanie povolania ovplyvňuje našu inteligenciu, postoje, charakter či záujmy. Nezriedka sa určité povolania spájajú s presným obrazom človeka, ktorý ho vykonáva.

Obr. 5: Ilustrátor Adam Furman znázornil šesť triednych stereotypov, ktoré sa typicky vyskytujú vo filmoch, najmä v amerických. PRÍKLADY: „Pekárina je poctivá práca.“ Ide o slogan z reklamy na kávu. Stereotyp tvrdí, že pekár je poctivý. „...poznáte to. Prídete do banky, kopa papierovania.“ Ide o reklamu na bankové pôžičky. Stereotyp tvrdí, že úradník je neschopný a hlúpy.

ÚLOHA: Vytvorte skupiny podľa pokynov učiteľa a pokúste sa nájsť v slovenských časopisoch nejaký druh stereotypu. Analyzujte ho.

91


Etnické a národnostné stereotypy Ide o mediálnu stereotypizáciu etnických skupín a cudzincov. Tvorcovia etnických a národnostných stereotypov pravdepodobne nemajú v úmysle zámerne šíriť napätie a vyvolávať konflikty. Len vyberajú niečo z našej kultúry, čo je nespočetnekrát opakované, aby pomocou toho vytvorili vtip a niečo predali. Obr. 6: Borat (Borat Sagdiyev) je fiktívna postava televízneho reportéra z východnej Európy, ktorý je neohrabaný a trpí všemožnými predsudkami charakteristickými pre tento región (je antisemita a myzogýn – t.j. nemá rád Židov a ženy). Vytvoril ho britský komik Sacha Baron Cohen, ktory vystupoval pod viacerými identitami (napr. ako Ali G). Jeho postava Borata je stereotypom typického obyvateľa východnej Európy. NA ZAMYSLENIE... Americké spravodajské agentúry počas katastrofy, ktorú v New Orleans spôsobil hurikán Katrina (2005), rozširovali aj etické stereotypy. Porovnajte tieto dve správy z médií:

AFP: Utorok, 30. Augusta 2005 (3:47): Dvaja obyvatelia sa brodia zaplavenou oblasťou v New Orleans v štáte Louisiane, kde udrel hurikán Katrina. Odnášajú si chlieb a vodu, ktorú našli v miestnych potravinách. Obr. 7: Správa z agentúry AFP

92


AP, Utorok, 30. Augusta 2005 (11:31): Mladý muž sa brodí zaplavenou oblasťou v New Orleans, potom, čo vylúpil potraviny. Záplavová vlna, ktorú vyvolal hurikán Katrina, už spôsobila nesmierne škody a stále stúpa... Obr. 8: Správa z agentúry AP ÚLOHA: 1. 2. 3.

Zamyslite sa nad posolstvom oboch správ. Vidíte nejakú súvislosť tým, akú farbu pleti majú osoby na fotografiách a textom správy, ktorý informuje o tom, čo práve urobili? Zakrúžkujte v oboch správach kľúčové slovo, pomocou ktorého médiá pomenovali/ohodnotili to, čo osoby na fotografii urobili. Aké posolstvo prinášajú obe správy kombináciou fotografie a textu? Čím môžu posilniť etnický stereotyp?

Stereotyp a sociálny typ Sociálny typ je zobrazenie človeka, ktorý patrí do danej spoločnosti. Sociálne typy teda označujú ľudí, ktorých v spoločnosti možno očakávať. Stereotypy reprezentujú ľudí, ktorí do danej spoločnosti nepatria, sú mimo nej. Pre nás by bol napríklad sociálnym typom Slovák a stereotypom povedzme Nemec. Stereotypy uľahčujú komunikáciu s inými spoločenskými skupinami. Pomocou nich si totiž vytvoríme určitú základnú predstavu a tušíme, čo od nich asi môžeme očakávať. Pri dlhodobejšom a hlbšom kontakte s inou skupinou si už so stereotypom nevystačíme. Na Slovensku si napríklad vystačíme so stereotypnou predstavou Francúza, ale keby sme sa do Francúzska presťahovali, už nám je tento stereotyp nanič a zistíme, že neodpovedá realite. Všetci Francúzi nie sú takí, ako sme očakávali. Obr. 9: Stereotypná predstava Francúza (národnostný stereotyp). V stereotype aj sociálnom type sú niektoré vlastností zovšeobecnené, ale jedinečnosť ľudí, ktorí predstavujú určitý „typ“ (napríklad učiteľ, modelka), zostáva nedotknutá.

93


„MY“ A „ONI“ Ako stereotyp sa veľmi často zobrazuje niekto iný ako my. My sa sami sa môžeme pre niekto stať terčom „stereotypného označenia“, ale nemusíme sa s takým označením vôbec stotožniť. Veď ktorá blondínka si o sebe myslí, že je hlúpa? Vždy by sme si mali uvedomovať, že stereotyp je iba model, základná predstava. ÚLOHA: Trieda sa rozdelí na dve skupiny, chlapcov a dievčatá. Obe skupiny sa pokúsia charakterizovať opačné pohlavie pomocou ich základných vlastností a typického správania.

Môžeme sa pred pôsobením stereotypov brániť? Stereotypy nemôžeme z nášho sveta vymazať. Nemôžme ani prikázať médiám, aby ich úplne ignorovali. Je to nemožné. Napriek tomu by sme nemali brať stereotypy na ľahkú váhu, najmä nie tie, ktoré môžu vyvolávať negatívne reakcie, napätie či konflikty v spoločnosti. Bojovať proti nim sa dá dvomi spôsobmi (prvý ovplyvniť nemôžeme, druhý áno): •

každý novinár (prípadne mediálny tvorca) by si mal uvedomiť, že každým napísaným alebo vyrieknutým slovom či stvárneným obrazom v spoločnosti niečo posilňuje alebo proti niečomu bojuje. Mal by si preto uvedomovať zodpovednosť pri opisovaní reality. za každým konkrétnym prípadom musí každý z nás hľadať kontext a rozmýšľať, čo všetko sa mohlo, okrem toho, čo médiá uviedli, naozaj stať.

Sociálne nerovnosti v médiách a stereotypy Médiá často reprodukujú sociálne nerovnosti, ktoré existujú v spoločnosti (nerovnaké postavenie obyvateľov v spoločnosti spôsobené ich príslušnosťou k určitej rase, triede, pohlaviu, národnosti, na základe ich sexuálnej orientácie alebo veku). Napríklad vlastníkmi médií boli najčastejšie belosi zo stredných a vyšších spoločenských vrstiev. Ich názory, postoje a presvedčenia o nich samých, ako aj o iných vrstvách, rasách a kultúrach, sa odrážali v informáciách a zábave, ktoré ponúkali vo svojich médiách. Dotknuté skupiny obyvateľov (napr. černosi, príslušníci nižších vrstiev) sa nemali ako brániť voči jednostranne podávaným a skresleným informáciám. Príklad: Na Slovensku televízie bežne ukazujú neintegrovaných Rómov namiesto tých, ktorí sa úspešne začlenili ich spoločnosti, bezdomovcov si vyberajú takých, ktorí sú opití a špinaví a ponevierajú v blízkosti staníc namiesto tých, ktorí sú čistí, upravení a nepijú a o utečencoch informujú vo význame, ktorý zdôrazňuje ich potencionálnu nebezpečnosť.

94


Rasové odlišnosti v médiách a stereotypy Médiá svojou propagandistickou činnosťou v prvej polovici 20. storočia neslávne prispeli k podpore rasizmu v spoločnosti (napríklad v nacistickom Nemecku). V 18. a 19. storočí tlač podporovala aj kolonializmus a kultúrny imperializmus. V médiách bola kultúra belochov zo stredných vrstiev dlho považovaná za merítko prirodzenosti. Iné rasy sa chápali ako menejcenné a zobrazovali sa v podriadenej pozícii k belochom. To sa zmenilo až v 90. rokoch minulého storočia následkom spoločenských zmien a zvýšenia citlivosti k iným kultúram. Zmenu môžeme dobre vidieť v populárnych amerických televíznych seriáloch, v ktorých už dnes bežne vystupujú postavy, ktoré sú príslušníkmi iných rás alebo národností (černosi, aziati, hispánci). V seriáloch zo 70. alebo 80. rokoch tomu tak nebolo. V 40. a 50. rokoch v americkej televízii boli černosi zobrazovaní ako zabávači alebo komedianti. Černošskí herci nedostávali seriózne úlohy. V našich filmoch to bolo podobné – Rómovia sa veľmi často zobrazovali ako figliari. DISKUSIA 1. 2.

Myslíte si, že existujú aj pozitívne stereotypy? Ak áno, skúste nájsť nejaké príklady. Prečo podľa Vás médiá vyhľadávajú najmä negatívne stereotypy?

Obr. 10: Karikatúra černocha (etnický stereotyp z čias rasizmu v Amerike) Obr. 11: Originálne si s témou rasovej odlišnosti poradil populárny americký komik Bill Cosby. Svoj televízny seriál The Cosby Show nepostavil na téme černošskej identity, ale na téme rodiny. To pritiahlo k obrazovkám aj belošské publikum.

95


ZHRNUTIE Stereotyp je označenie určitých skupín pomocou veľmi jednoduchých a zovšeobecňujúcich znakov, ktoré si môžeme len ťažko overiť. Stereotypy buď priamo alebo skryto poukazujú na to, ako sa členovia určitých skupín správajú, alebo aké zastávajú postoje či názory. Médiá využívajú stereotypy kvôli väčšej efektivite svojej práce. Informácie, ktoré sprostredkúvajú, zostručnia, zjednodušia. Niektoré znaky alebo vlastnosti vynechajú, zatiaľ čo na iné upozornia. Tento proces sa nazýva stereotypizácia. Stereotypy reprezentujú ľudí, ktorí nepatria do danej spoločnosti, sú mimo nej. Stereotypy nám preto uľahčujú komunikáciu s inými spoločenskými skupinami. Pomocou nich si totiž vytvoríme určitú základnú predstavu a tušíme, čo od nich asi môžeme očakávať. Ľudí, ktorých v spoločnosti možno očakávať, nazývame sociálne typy. Stereotyp pozostáva vždy z určitého zobrazenia, reprezentácie nejakej skupiny, a z jej hodnotenia. Stereotyp si preto môžeme opísať ako jednoduché tvrdenie (napríklad „Blondínky sú hlúpe.“). Stereotypy v médiách sa na prvý pohľad nemusíme vôbec zbadať alebo môžu nám dokonca môžu zdať vhodné alebo vtipné. Podľa toho, ktorej skupiny sa stereotypné zobrazovanie týka, rozlišujeme niekoľko druhov stereotypov. Najčastejšie sú to rodové, triedne, etnické a národnostné stereotypy. Stereotypy v médiách môžeme odhaliť pozorným skúmaním kontextu.

LITERATÚRA A ODKAZY BURTON, Graeme - JIRÁK, Jan. 2001. Úvod do studia médií. Brno : Barrister a Principal. CROTEAU, David – HOYNES, William. 2003. Media/Society. Industries, Images and Audiences. Third Edition. London : Sage Publications. DYER, Richard. 1979. „The Role of Stereotypes“. In: MARRIS, Paul – THORNHAM, Sue (eds.). 1999. Media Studies. A reader. Second Edition. Edinburg : Edinburg University Press. FISKE, John. 1987. The Codes of Television. In: MARRIS – THORNHAM, Media Studies. A reader. Second Edition. Edinburg : Edinburg University Press. JANDOUREK, Jan. 2001. Sociologický slovník. Praha : Portál. JIRÁK, Jan – KÖPPLOVÁ, Barbara. 2003. Médiá a společnost. Praha : Portál. LIPPMAN, Walter. 1922. Public Opinion. Chapter VII. Stereotypes as defense. [online]. [citované 2005-10-14]. Dostupné na: <http://xroads.virginia.edu/~Hyper2/CDFinal/Lippman/ch07.html> Obrázok 1. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://toolman.com.au/index.php?main_page=index&cPath=42_39> Obrázok 2. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.caricaturecan.com/caricature/index.php>

96


Obrázok 3. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.enquirer.com/editions/2003/07/02/tem_wedlede02blonde.html> Obrázok 4. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://carlislehistory.dickinson.edu/?page_id=215> Obrázok 5. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: Obrázok 5. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://adamfurman.blogspot.com/2007/10/stereotype-sketches.html> Obrázok 6. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1575742,00.html> Obrázok 7. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://community.livejournal.com/antiadvertising> Obrázok 8. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://community.livejournal.com/antiadvertising> Obrázok 9. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://wulfwaru.wordpress.com/2008/06/19/non-british-characterisation/> Obrázok 10. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.sonofthesouth.net/slavery/african-american-art/negro-caricature.htm> Obrázok 11. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.dyometry.net/plague/> STERN, Jan. „Zaostřeno na víkend“. In: Haló noviny. Dátum vydania: 8. 8. 2003, s. 3.

97


NASTOĽOVANIE MEDIÁLNEJ AGENDY STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Učebný text nastoľovanie mediálnej agendy opisuje spôsob, akým médiá informujú o otázkach, ktoré sú dôležité pre verejnosť. Podľa teórie nastoľovania agendy médiá nepodávajú pravdivý obraz reality, ale vytvárajú si vlastnú, mediálnu realitu. Teória nastoľovania agendy pomáha osvetliť jeden z najviac diskutovaných aspektov médií: ich vplyv na formovanie názorov verejnosti (najmä v období predvolebných kampaní). Teóriu vytvorili Maxwell McCombs a Donald Shaw. Títo teoretici skúmali v roku 1972 vplyv médií na voličov v predvolebnej kampani. Prekvapujúco zistili, že kľúčové témy, o ktorých hovorili ľudia, a ktoré boli v novinách, sa zhodovali. Výskum teda zistil koreláciu medzi mediálnou a verejnou agendou. Dovtedy sa predpokladali skôr slabé účinky médií na verejnosť a potom sa začalo opäť uvažovať o silných, resp, silnejúcich účinkoch médií. V pozadí teórie nastoľovania agendy je postreh, že médiá isté udalosti, osoby a myšlienky prezentujú, zverejňujú o nich informácie, kým iné si nevšímajú. Tým vlastne určujú, čo bude mediálne publikum vnímať ako dôležité. Táto téma sa zaoberá rozdielmi medzi verejnou agendu a mediálnou agendou, charakterizuje verejnú mienku, mediálnu realitu a opisuje proces nastoľovania mediálnej agendy. NA ZAMYSLENIE... 30. septembra 2005 zverejnil dánsky denník Jyllands-Posten karikatúry islamského proroka Mohameda, ktoré mali z hľadiska veriacich moslimov veľmi hanlivý a urážlivý charakter. Vnímali to ako provokáciu, útok na svoje náboženstvo a vieru. Škandál vznikol až neskôr, keď karikatúry prevzali egyptské noviny El Fagr a následne, začiatkom roka 2006, aj veľké európske denníky v Holandsku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku a škandinávskych krajinách. Čelní predstavitelia moslimskej obce žiadali od Dánska ospravedlnenie za takúto urážku svojej viery. Ich reakcie boli rôzne: niektorí vyzývali k upokojeniu situácie, iní sa vyhrážali smrťou. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen sa moslimom ospravedlnil. Incident sa však nezaobišiel bez násilností. Kvôli karikatúram bolo napadnuté nórske a dánske veľvyslanectvo v Sýrii a došlo k páleniu dánskych a nemeckých vlajok v Gaze. Moslimskí predstavitelia pomáhali v Saudskej Arábii a Kuwajte zorganizovať demonštrácie obyvateľstva. Karikatúry ale vyvolali množstvo protestov aj na opačnej strane, keď príslušníci západnej kultúry obhajovali slobodou slova. Argumentovali tým, že sloboda slova (vyjadrovania) je západnou kultúrnou hodnotou, ktorú musia moslimovia, žijúci v Európe, rešpektovať.

98


Obr. 1: Karikatúra proroka Mohameda DISKUSIA: 1. Redaktori denníka Jyllands-Posten priznali, že tušili, akú hnevlivú reakciu moslimov vyvolajú karikatúry. Mali podľa Vás právo zverejniť ich, pokiaľ išlo o úmyselnú provokáciu? 2. Skúste sformulovať argumenty proti uverejneniu karikatúr proroka Mohameda v novinách a argumenty za uverejnenie. Agenda, mediálna agenda a verejná agenda Agenda je súhrn tém (myšlienok a udalostí) zoradených podľa poradia dôležitosti. O týchto témach sa diskutuje a na základe nich sa robia určité rozhodnutia. Podľa týchto rozhodnutí sa potom koná. Médiá informujú publikum o dôležitých udalostiach, ktoré sa udejú vo svete a spoločnosti. Často považujú za významné iné udalosti ako verejnosť. Súhrn tém a otázok (myšlienok a udalostí), ktorým médiá pripisujú veľkú dôležitosť, sa nazýva mediálna agenda. O týchto témach a otázkach médiá informujú v tej podobe, ktorú považujú za primeranú, zaujímavú, alebo ktorá im vyhovuje. Médiá tiež môžu zámerne zamlčiavať témy, ktoré považujú za nevhodné (vlastnícke vzťahy v mediálnom priemysle). Iné témy zase zámerne skreslia, aby vyvolali určitý dojem. Preto sa aj hovorí o manipulácii médií. A to je prípad, kedy sa médiá spreneverujú svojmu spoločenskému poslaniu. Verejná agenda sú témy, ktoré sú diskutované občanmi a osobne sa ich dotýkajú (napr. nezamestnanosť). Vo verejnej agende sa prejavuje verejná mienka. V našej spoločnosti poznáme štyri typické agendy: • Mediálna agenda: témy, ktoré sú diskutované v médiách (v novinách, televízii, rozhlase). • Verejná agenda: témy, ktoré diskutované obyvateľmi (keďže obyvatelia zároveň sledujú médiá, sú aj členovia mediálneho publika) a osobne sa ich dotýkajú (napríklad nezamestnanosť). • Politická agenda: témy, ktoré sú dôležité pre politikov a ich politický program (napríklad Zákonník práce) • Korporatívna agenda: témy, ktoré sú dôležité pre veľké obchodné spoločnosti a korporácie (banky, poisťovne, telefonické spoločnosti, spoločnosti v ropnom a plynárenskom priemysle, ale aj korporácie v zábavnom priemysle). Obr. 2: Chcem, aby si miloval svoju vlasť. Jednoduchý príklad americkej politickej

99


agendy vo forme politickej propagandy. Čo je to verejná mienka? Reakcie verejnosti na najrôznejšie podnety sa nazývajú verejnou mienkou. Zjednodušene sa dá povedať, že verejnú mienku vytvárajú názory a postoje občanov. Verejnosť (obyvatelia nejakého štátu) premýšľa o javoch, témach a problémoch, ktoré sa dotýkajú jej života. K takýmto témam môže napríklad patriť zvýšenie dane. Všimnite si, že v novinách a televízii sa často vyskytujú grafy a tabuľky s prieskumom verejnej mienky. Väčšinou majú podobu otázky (Čo si myslíte o plánovanom zvyšovaní dane? Keby boli tento týždeň voľby, ktorú politickú stranu by ste volili?) Odpovede opýtaných obyvateľov, ktorí reprezentujú verejnú mienku, bývajú rozdelené do niekoľkých kategórií (napríklad úplne súhlasím – skôr súhlasím – skôr nesúhlasím, zásadne nesúhlasím). Úlohou médií je slúžiť verejnosti. Serióznejšie, tzv. mienkotvorné médiá, sa snažia verejnú mienku formovať, nie iba zabávať verejnosť škandalóznymi a kurióznymi správami.

Realita (ekono-

Mediálna realita

mika, politika,

Mediálna agenda

kultúra, veda)

Verejná mienka Verejná agenda

Schéma 1: Na schéme vidíte, aým spôsobom sa navzájom ovplyvňujú mediálna agenda, verejná agenda a realita. V realite (v ekonomike, politike, vede alebo spoločnosti) sa udeje niečo, čo vyvolá pozornosť. Stane sa to súčasťou agendy. Médiá túto udalosť spracujú do podoby mediálnej agendy (z viacerých mediálnych agend vytvárajú potom médiá

100


mediálnu realitu) a tá vyvolá odozvu vo verejnej agende. Tak môžu médiá ovplyvniť verejnú mienku. Keby médiá neexistovali, verejná mienka by sa formovala iba na základe reality. ZAPAMÄTAJME SI! Témy (myšlienky a udalosti) existujú vo verejnej mienke len vtedy, keď im médiá poskytnú podporu a zverejnia ich. Verejnosť o nich veľmi často diskutuje v tej podobe, v akej ich ukázali médiá. Napríklad stačí, aby médiá niekoho označili skupinu ekologických aktivistov ako „ekologických radikálov“ alebo „eko-teroristov“ verejnosť o nich bude ako o radikáloch alebo priam teroristoch premýšľať – bez ohľadu na to, že médiá nezdôvodnili, prečo ich tak nazvali, ani neuviedli dôkazy o tom, prečo si zaslúžia takéto pomenovanie. To je moc mediálnej agendy. Môžu médiá zmeniť to, čo si myslíme? Médiá svojou agendou ovplyvňujú naše postoje k politickým a sociálnym otázkam. Odborníci zistili, že médiá síce nemôžu zmeniť to, čo si myslíme, ale ovplyvňujú to, o čom premýšľame. Mediálna agenda je najúčinnejšia vtedy, ak nemáme s danou tému, o ktorej médiá informujú, takmer žiadne skúsenosti. Čím lepšie poznáme danú tému, tým menej bude náš názor ovplyvnený médiami. Obr. 3: V modernej spoločnosti sa dozvedáme väčšinu informácií o verejnom živote z médií. MEDIÁLNA REALITA Keďže témy v médiách sa celkom nezhodujú s témami vo verejnej agende, hovoríme aj o tom, že médiá vytvárajú mediálnu realitu. Mediálna realita má s autentickou realitou mnoho spoločného, ale napriek tomu niektoré témy v médiách chýbajú a iné sú v nich zase zastúpené s oveľa vyššou frekvenciou ako v skutočnosti. Médiá sa napríklad prehnane venujú násiliu, dramatickým udalostiam a sexualite. Úplne pritom obchádzajú iné stránky ľudského života, ktoré nie sú tak mediálne atraktívne (napr. choroby a starnutie).

101


OTÁZKA: Pokúste sa uviesť príklady niečoho, čo verejnosť považuje za dôležité, ale médiá o tom nehovoria. V mediálnej realite to jednoducho neexistuje. O čom médiá neradi informujú? Médiá odrážajú realitu, ale nie sú jej zrkadlovým obrazom. Alebo presnejšie – sú „pokriveným“ zrkadlom skutočnosti. Dokonca môžu publiku ponúkať falošný obraz sveta, či už vo forme fantázie (poskytnutie úniku z reality a každodenných problémov pomocou romantických, dobrodružných a akčných filmoch) alebo propagandy (zámerne pôsobenie na verejnosť s cieľom podporovať určité myšlienky, názory a postoje, prípadne dosiahnuť zmenu už existujúcich myšlienok, názorov a postojov). Publikum má sklon vnímať mediálnu realitu, na základe ktorej sa orientuje v spoločnosti, ako prirodzenú. Čím častejšie sa niečo objavuje v médiách, o tom viac to pôsobí prirodzenejším a samozrejmejším dojmom. Nadmiera násilia v televízii môže napríklad spôsobiť, že jednotlivec bude násilie okolo seba tolerovať vo väčšej miere ako keby médiá nesledoval a nepokúsi sa prípadne pomôcť nejakej obeti, v ktorej blízkosti by sa mohol ocitnúť. Platí to aj opačne, ak sa jednotlivec stretáva s niečím, čomu médiá nevenujú pozornosť alebo to ignorujú, môže získať pocit, že ide o čosi nenormálne, nebezpečné. Ten istý pocit môžu vyvolať aj médiá, ak ukážu niečo, čo sa výraznejšie odlišuje od často opakovaného stereotypu. Obr. 4: Mediálna realita môže niekedy potláčať skutočnosť. Napríklad v televíznom spravodajstve nevidíme udalosti a témy, ktoré sa do neho nedostali. Televízia zakrýva dôležité veci tak, že ukazuje niečo iné alebo ukazuje to, čo treba ukázať, ale neprimeraným spôsobom. Napríklad bagatelizuje niektoré udalosti a témy alebo o nich informuje klamlivo, tak, že ich vytrhne z kontextu. Mediálna realita môžu pôsobiť ako filter: ukazuje informácie o určitých udalostiach, ktoré vybrali a roztriedili mediálni pracovníci, ale potláča do úzadia alternatívne postoje a názory. PRÍKLAD: Pred niekoľkými rokmi odvysielala TV Nova televíznu reportáž o skupinke ľudí, ktorí sa odsťahovali z mesta a založili si ekologickú komunitu na vidieku, kde sa snažili o život v súlade s prírodou. Súčasťou reportáže bola anketa medzi obyvateľmi, čo si myslia o takomto spôsobe života. Opýtaní vyjadrovali nesúhlasné, posmešné až odsudzujúce stanoviská, pričom svoj postoj nezdôvodnili žiadnym argumentom. Reportáž vyvolávala

102


dojem, že takýto životný štýl je bizarný, vymykajúci sa z normálu, priam škodlivý pre zvyšok spoločnosti. DISKUSIA: 1. 2. 3. 4.

Majú médiá právo zatajovať niektoré informácie? Za akých okolností by sme to mohli považovať za správne? Spomínate si na situáciu, kedy sa ukázalo, že médiá informovali o nejakej udalosti úplne mylne alebo dokonca zámerne klamali? Opíšte tento prípad. Uveďte príklad, kedy sa myšlienky, názory a postoje prezentované v médiách nezhodovali s väčšinovou verejnou mienkou. Akým spôsobom by ste nakrútili reportáž o telesne postihnutých, keby ste pracovali ako redaktor v komerčnej televízii? Čo by bolo námetom tejto reportáže? Akoby ste ju zatraktívnili?

Vedomostná priepasť Aj keď žijeme v dobe masovo dostupných informácií, všetci obyvatelia nie sú primerane informovaní. V skutočnosti sa spolu s nárastom informácií v médiách zväčšuje aj priepasť vo vedomostiach medzi privilegovanými a zanedbávanými sociálnymi skupinami obyvateľstva. Ľudia, ktorí majú veľmi málo informácií o dôležitých témach, sa nedokážu v spoločnosti pružne orientovať (napr. nevedia ako požiadať o sociálnu podporu). Sú postihnutí tzv. informačnou chudobou. Pravidelné sledovanie a porovnávanie médií môže publiku pomôcť všimnúť si frekventované témy mediálnej agendy a získať nad ňou nadhľad. Obr. 5: Ľudia s významným postavením v spoločnosti sledujú všetky médiá, aby sa vedeli rýchlo zorientovať. Za niektorých to robia špeciálni pracovníci, ktorí pre nich napríklad vystrihujú články z najčítanejších novín. Nastoľovanie mediálnej agendy Spôsob, akým médiá vytvárajú mediálnu agendu, sa nazýva nastoľovanie agendy. Nastoľovaním sa myslí podávanie alebo upozorňovanie. Aby mediálna agenda vôbec vznikla, pracovníci médií musia určité témy najprv spracovať a potom „podať“ vo vhodnej forme mediálnemu publiku. Hlavnými prvkami nastoľovania mediálnej agendy sú:

103


Množstvo správ. Ak sa nejaká téma stane súčasťou mediálnej agendy, médiá sa jej venujú často a vracajú sa k nej. Z množstva správ na určitú tému môžeme vidieť, do akej miery je téma pre médiá dôležitá. Redakčné spracovanie. Každá téma je určitých spôsobom spracovaná. V novinách dostane výstižný titulok. Dôležitejšie správy sprevádza aj fotografia. V televíznych novinách sú niektoré správy, ktoré práve uvádza hlásateľ, ilustrované schematickým a výstižným obrázkom v hornom rohu obrazovky. Niektoré reportáže obsahujú spomalené zábery. Najvýznamnejšie témy sa v médiách objavujú ako prvé. Uprednostňovanie tém sa nazýva „priming“. Miera konfliktu. Najväčšiu pozornosť publika získavajú správy, v ktorých je silný konflikt. Obyčajne ukazujú nejaký pálčivý problém a dve súperiace strany. Môže napríklad ísť o tému politik versus občania alebo teroristi versus spoločnosť. Pôsobenie v čase. Dôležité témy médiá nenastoľujú zo dňa na deň. Spomenuli sme, že k významným témam sa médiá často vracajú. Na to, aby médiá vybudovali z nejakej témy mediálnu agendu, potrebujú dlhší čas. Spravodajským týždenníkom trvá asi štyri mesiace, kým vytvoria mediálnu agendu, ktorá prenikne do verejnej agendy a ovplyvní verejnú mienku. Niekoľko mesiacov napríklad trvalo, kým americké médiá získali podporu verejnosti na vstup USA do vojny s Irakom.

Výber tém v mediálnej agende Témy sa nestávajú súčasťou mediálnej agendy náhodne. V médiách pracujú špeciálni zamestnanci, ktorých úlohou rozhodovať o výbere tém. Táto osoba sa u nás nazýva vedúci vydania. Vedúci vydania plní funkciu „vrátnika“: akoby strážil, ktoré informácie môžu ísť dnu (do média) a teda budú zverejnené, a ktoré informácie zostanú vonku, „pred dverami“ a zverejnené nebudú. V zahraničí sa táto úloha nazýva „gatekeeping“ (zo slova „gate“ – brána a „keep“ – udržiavať, strážiť). Osoba, ktorá ju vykonáva, sa volá gatekeeper. Obr. 6: Výberom tém médiá najjednoduchším spôsobom určujú, ktoré udalosti, osoby alebo myšlienky bude mediálne publikum vnímať ako dôležité. ÚLOHA: Na MULTIMEDIÁLOM CD sú ukážky televíznych reportáží z televíznych novín rôznych staníc. Čo chcú podľa vás televízie dosiahnuť, aby ste si mysleli o osobách, myšlienkach alebo udalostiach, ktorým sa venujú v jednotlivých reportážach? Aký pocit (príjemný –

104


nepríjemný) alebo postoj (súhlasný – nesúhlasný) sa vo vás snažia vyvolať? Pomôžte si komentárom reportéra alebo hlásateľa. ÚLOHA NA DOMA: Pokúste sa zachytiť a identifikovať významné témy, ktorá sa v priebehu jedného týždňa budú objavovať v tlači a televízii. Médiálna agenda a vojnové konflikty Na medzinárodné udalosti a zahraničnú politiku si verejnosť vytvára názor najmä s pomocou televíznych správ. Informácie o medzinárodnom dianí takmer nie je možné získať z nezávislých zdrojov. Iba veľké spravodajské agentúry a televízne korporácie majú dostatok prostriedkov, aby si vybudovali celosvetovú informačnú sieť. Verejnosť je preto odkázaná na mediálnu agendu, či sa jej to páči alebo nie. Médiá ovplyvňujú pohľad verejnosti na medzinárodnú situáciu opakovaním určitých tém, sloganov a symbolov, ktoré spájajú s konkrétnymi problémami a otázkami, aby vyvolali určitý pocit (napr. pojmom „vojna proti terorizmu“). Médiá majú dokonca takú moc, že dokážu podnecovať verejnosť k účasti na vojnovom konflikte alebo naopak spôsobiť, že vojenské ťaženie stratí v domácej krajine politickú a občiansku podporu (Vojna vo Vietname). Analýza správ veľkých amerických televíznych sietí (ABC, NBC, CBS a CNN) počas viacerých vojnových konfliktov USA (konflikt s Grenadou, Panamou, vojna v Perzskom zálive, intervencia v Somálsku) ukázala, že v spôsobe informovania o vojnových konfliktoch sa niektoré kroky a postupy opakujú: 1. Médiá často vyvolávajú v obyvateľoch strach z ohrozenia. Tento strach vláde umožňuje získať podporu širokej verejnosti na vstup do vojny, niekedy aj obmedziť v záujme bezpečnosti niektoré občianske práva. Média uprednostňujú také reportáže, ktoré posilňujú svetonázor publika a vyhýbajú sa správam a informáciám, ktoré sú kritické k vláde a jej rozhodnutiam alebo spochybňujú všeobecne akceptované ideály. Obr. 7: Americké spravodajské televízne siete nepodávali o invázii do Iraku a jeho prípravy objektívne informácie.

105


2. Spravodajstvo televíznych sietí sa spolieha na informácie od vládnych predstaviteľov a ich hovorcov. Každý aktuálny vojnový konflikt sprevádzajú zábery, diskusie, rozhovory, reportáže a analýzy konfliktov minulých. Americké médiá majú sklon v každom konflikte démonizovať nepriateľa (napr. Noriegu alebo Hussajna). Naopak, podporujú etnocentrizmus, demokratické ideály, spoločenský poriadok a ideu národného vodcovstva – to, čo združuje obyvateľov. 3. Médiá úzko spolupracujú aj s armádou. Využívajú spoločných zamestnancov: generáli a iní vojenskí hovorcovia pracujú pre médiá ako reportéri a poradcovia. Podporujú tak vojenské ťaženie a pomáhajú svojimi komentármi ozvláštniť, zatraktívniť správy a reportáže. NA ZAMYSLENIE... Ráno 12. septembra 2001, deň po teroristickom útoku na World Trade Center, požadoval minister obrany Donald Rumsfeld, aby Spojené štáty zaútočili na Irak. Nemal žiadne dôkazy o identite únoscov lietadiel. Irak bol dočasne ušetrený iba preto, lebo minister zahraničných vecí Colin Powell presvedčil prezidenta Georga W. Busha, že „verejná mienka musí byť najprv pripravená, aby bolo možné zaútočiť na Irak...“ Z 574 reportáží o Iraku, ktoré vysielali televízne stanice NBC, ABC a CBS vo večernom spravodajstve v období medzi 12. septembrom 2001 a 7. marcom 2002 (týždeň a pol pred vypuknutím vojny) sa iba 12 reportáží priamo zaoberalo možnými následkami tejto vojny... Obr. 8: Americké médiá neukazovali odvrátenú stranu vojny v Iraku. Na väčšine záberov, ktoré videli Američania z vojny v Iraku, neboli nijaké mŕtvoly, ale väčšinou len tanky a iné vojenského vozidlá, ktoré sa preháňali po irackej púšti. Americkí diváci nevideli mŕtvoly amerických vojakov na základni Dover Air Force, lebo armáda chcela zachovať úctu k vojakom a ich rodinám. Arabská stanica al-Džazíra ukazovala iný obraz vojny: mŕtve telá, tlejúce budovy, zhorené a zohavené deti, bedákajúci rodičia a rozhnevaní civilisti. Američania videli len zlomok z týchto materiálov, okrem tých ľudí, ktorí si vyhľadali alternatívne informácie na internetových stránkach. V moslimskom svete panovali výrazne protiamerické nálady. Veľké množstvo obyvateľov Pakistanu, Jordánska, Maroka a dokonca i proamerického Turecka schvaľovalo samovražedné bombové útoky. Podľa mnohých moslimov ide Američanom iba o kontrolu ropy.

106


DISKUSIA: 1.

2.

Mali podľa vás Američania právo napadnúť Irak? Zvážte, že: a) Bolo to v rozpore s medzinárodným právom. Invázia sa zdôvodňovala nepravdivými informáciami (Irak nevlastnil zbrane hromadného ničenia ako tvrdila americká vláda a údajnú spoluprácu Iraku s Al-Kájdou si vymyslelo spravodajské oddelenie administratívy); b) Saddám Husajn nariadil genocídu dvestotisíc Kurdov, použil chemické zbrane proti Iránu, kvôli nemu muselo opustiť svoje domovy 1,5 milióna ľudí. Čo by podľa vás stalo, keby americké médiá informovali pravdivo, vyvážene a objektívne o prípravách invázie do Iraku a o samotnej vojne v Iraku?

OTÁZKY: 1. 2.

Aká je situácia v Iraku dnes? Sledujete túto tému v médiách? Videli ste v médiách záznam zo zatknutia, prípadne popravy irackého prezidenta Saddáma Hussajna? Videli ste v médiách záznam z popravy čínskych väzňov? Alebo popravy, ktoré páchajú islamskí teroristi? Čo si myslíte o zobrazovaní popravy v televízii? Aký to môže mať účinok na publikum?

ZHRNUTIE Mediálna agenda je súhrn tém a otázok (myšlienok a udalostí), ktorým médiá pripisujú veľkú dôležitosť. Ak médiá zámerne zamlčiavajú témy, ktoré považujú za nevhodné alebo ich úmyselne skresľujú, hovoríme o manipulácii médií. V spoločnosti rozlišujeme mediálnu agendu, verejnú agendu, politickú agendu a korporatívnu agendu. Verejnú agendu tvoria témy, ktoré sú diskutované občanmi a osobne sa ich dotýkajú. Vo verejnej agende sa prejavuje verejná mienka (názory a postoje občanov). Verejnosť môže diskutovať o rôznych témach len vtedy, ak ich médiá zverejnia, čím im vlastne poskytnú priestor a podporu. Potom sa o nich diskutuje najmä v takej podobe, v akej ich ukázali médiá. Médiá nemajú neobmedzenú moc, lebo nemôžu zmeniť to, čo si myslíme. Ovplyvňujú však to, o čom premýšľame. Témy, ktoré médiá prezentujú publiku, vytvárajú mediálnu realitu. Mediálna realita je obraz skutočnosti, ako ho vidíme v médiách. Tento obraz môže byť oproti autentickej realite viac alebo menej skreslený. V modernej spoločnosti sa dozvedáme väčšinu informácií o verejnom živote z médií. Nárast informácií však spôsobuje aj priepasť vo vedomostiach medzi rôznymi vrstvami obyvateľstva. Ľudia, ktorým chýbajú informácie nevyhnutné pre život, sú postihnutí informačnou chudobou. Nastoľovanie agendy je spôsob, akým médiá vytvárajú mediálnu agendu. Základnými prvkami nastoľovania mediálnej agendy sú: množstvo správ, redakčné spracovanie, miera konfliktu, pôsobenie v čase. Témy do mediálnej agendy vyberajú špecializovaní pracovníci v médiách, ktorí sa nazývajú gatekeeperi (u nás vedúci vydania).

107


LITERATÚRA A ODKAZY ALTHEIDE, David L. – GRIMES, Jennifer N. „Vojnové programovanie: Projekt propagandy a vojna v Iraku.“ In: Mediální studia. Český a slovenský čvrtletník pro kritickou reflexi médií. 1/2006, s. 39-65. BOURDIEU, Pierre. 2001-2002. „O televízii.“ In: KINO-IKON, 1-2/01, 1/02. Bratislava : Slovenský filmový ústav, 2001-2002, s. 156-165, 89-100, 126-144. BURTON, Graeme - JIRÁK, Jan. 2001. Úvod do studia médií. Brno : Barrister a Principal. JIRÁK, Jan – KÖPPLOVÁ, Barbara. 2003. Médiá a společnost. Praha : Portál. McCOMBS, Maxwell – SHAW, Donald. „The Agenda-Setting Function of Mass Media.“ In: The Public Opinion Quarterly. Vol. 36, No. 2 (Summer, 1972), s. 176-187. McQUAIL, Denis. 1999. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál. KUNCZIK, Michael. 1995. Základy masové komunikace. Praha : Karolinum. Obrázok 1. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://flapsblog.com/2006/02/19/muhammad-caricature-watch-weekendprotests-in-pakistan-spinning-out-of-control/> Obrázok 2. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://politicallyincorrect101.com/> Obrázok 3. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://pro.corbis.com/search/Enlargement.aspx?CID=isg&mediauid=08F9842AE279-48A6-8E2C-0290D15DC9BB> Obrázok 4. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://deseretnews.com/user/comments/1,5150,695216350,00.html> Obrázok 5. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://www.morguefile.com/archive/?display=53857> Obrázok 6. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://bceagle21.wordpress.com/2008/09/09/the-new-media-war/> Obrázok 7. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://pospolitost.wordpress.com/2008/01/> Obrázok 8. [online]. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://thetension.blogspot.com/2006/03/mainstream-news-mulls-three-yearsin.html> REIFOVÁ, Irena. 2004. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál. Schéma 1. Podľa McCOMBS, Maxwell – SHAW, Donald. „The Agenda-Setting Function of Mass Media.“ In: The Public Opinion Quarterly. Vol. 36, No. 2 (Summer, 1972), s. 176-187. URQUHART, Brian. 2001. „Kenneth M. Pollack: Hroziaca búrka: Dôvod na inváziu Iraku.“ [online]. In: Britské listy, 19. 1. 2003. [citované 2008-01-21]. Dostupné na: <http://blisty.cz/art/12531.html>

108


REALITY TV STRUČNÁ ANOTÁCIA TÉMY Reality TV je vyhranený formát cyklických programov, ktorý je založený na spojení prezentácie reálneho života ľudí, zvyčajne nie televíznych profesionálov, s fiktívnym príbehom, v ktorom sa prezentujú niektoré základné psychologické, sociologické, prípadne aj biologické aspekty zúčastnených účinkujúcich. Koncentrácia do série televíznych programov v podobe televíznej show a ich úprava pre potreby tohto média na zabezpečenie vysokej sledovanosti takýchto relácií znamená, že sa reálne aspekty štylizujú, formátujú i deformujú, takže reality TV napriek svojmu pomenovaniu sa od reality – ako je zvyčajná v živote mimo pozornosti televíznych kamier a médií – veľmi odlišuje. Za relatívne krátky čas svojej existencie sa formát reality TV vyvinul v najsledovanejší spomedzi ostatných programov TV vysielania.

OTÁZKY: 1. Ktoré reality show sledujete? 2. V ktorej reality show by ste nechceli v žiadnom prípade účinkovať? Učiteľ vyzve žiakov, ktorí nesledujú žiadnu reality show, aby povedali prečo si myslia, že je dobré, keď nesledujú. Reality TV je formát programu, ktorý sa objavil už dávnejšie z zahraničí, a však nejaký čas je známy aj u nás a prináša nemálo problémov. Reality TV sa prezentuje na obrazovkách v podobe show, preto sa používa u nás pomenovanie reality show, v slovenčine nesklonný, nemá ani adekvátne slovenské pomenovanie. Je to u nás úplne cudzí prvok, nevychádzajúci zo slovenskej tradície televíznej, kreatívnej, psychologickej, ani morálnej. Prišiel ako dôsledok globalizácie a zavliekli ho cudzí majitelia našich TV staníc. V dôsledku svojej škandalóznosti a vymykania sa normálu máva vysokú sledovanosť, čo vyplýva z prirodzenej reakcie ľudí, ktoré vždy venujú zvýšenú pozornosť nenormálnym javom (v záujme o nové veci, o veci, čo ich môžu ohrozovať, alebo naopak, priniesť im nové poznatky, citovo vzrušiť a pod.) V zahraničí sa už rozvinula celá plejáda žánrov reality show, z ktorej aj u nás už máme mnohé zažité. Podľa zahraničných prameňov ich klasifikujeme nasledovne: A. Dokumentárny štýl - dokumentárnym spôsobom sa nakrúcajú bežní ľudia v bežných životných situáciách. Príklady: (Seven Up! 1964, UK; An American Family, 1973, USA; The Family, 1974, UK; The Real World, 1992, USA; The Living Soap, 1992, UK; Jamie´s Kitchen, 2003, USA – show Jamieho Oliviera; 8th and Ocean, 2006, USA); B. Historické rekonštrukcie - súčasní ľudia sú umiestnení v historických domoch a žijú v historickom prostredí.

109


Príklady: (The 1900 House, 1999, UK; The 1940s House, 2001, UK; Frontier House, 2002, USA; Le Moyen 1903, 2003, Švédsko; The Colony, 2005, Austrália); C. Randenie - stretnutia rôznych dvojíc, heterosexuálnych alebo aj homosexuálnych, ktoré prebiehajú za romantických i dramatických okolností a predpokladá sa, že adepti by si mohli nájsť životného partnera. Príklady: (Blind Date, 1999, USA; Who Wants to Marry a Multi-Millionaire? 2000, USA – u nás známe ako Nevesta pre milionára; The Bachelor, 2002, USA; The Bachelorette, 2003, USA; For Love or Money, 2003, USA; Boy Meets Boy, 2004, USA); D. Reality show z policajného prostredia - dramatické príbehy, ktoré sa odohrávajú počas práce policajtov, záchranárov a pri riešení súdnych prípadov. Príklady: (Unsolved Mysteries, 1988, USA; Rescue 911, 1989, USA; World‘s Wildest Police Videos, 1998, USA; American Fighter Pilot, 2002, USA; Comado VIP, 2005, USA); E. Prerábanie/Zmeny - skupina profesionálov prerába domy, byty, interiéry. Príklady: (Renovation Rescue, Austrália; Trading Spaces, 2000, USA; MTV‘s Made, 2002, USA; What Not To Wear, USA, UK, Nové bývanie, 2008, SR); F. Zmeny životného štýlu - neobyčajná zmena v živote obyčajných ľudí v domácnosti či na pracovisku. Príklady: (Wife Swap, 2002, 2003, UK – u nás známe ako Zámeny manželiek; Holiday Swap, 2003, UK; He‘s a Lady, 2004, USA; The Monastery, 2005, UK; 30 Days, 2005, USA); G. Splnené túžby - splnenie nenaplnených snov a želaní. Príklady: (Three Wishes, 2005, USA, Modré z neba, 2008, SR); H. Osobné príbehy celebrít - soap opery – „mydlové“ opery, v ktorých účinkujú celebrity, stali sa populárnymi najmä vďaka hudobnej televíznej stanici MTV, ktorá so štábom sledovala známe osobnosti v ich súkromí. Príklady: (This Is Your Life, 1952, USA; The Osbournes, 2002, USA; The Ashlee Simpson Show, 2004; Britney and Kevin: Chaotic, 2005; I Married a Princesse, 2005); CH. Skrytá kamera - názov hovorí za všetko, jeden z najstarších typov reality show vo svete aj u nás. Príklady: (Candid Camera, 1948, 1953; Just For Laughs Gags, Kanada; Totally Hidden Video, 1991; Spy TV, 2001; Celebrity Stitch Up, 2005, UK);

110


I. Hry o postup do ďalšieho kola - sú založené na systéme postupne vypadávajúcich súťažiacich. Príklady: (Big Brother, 1999, Holandsko; Big Brother, 2000, USA; Survivor, 2000; Velebrity Farm, 2003; Paradise Hotel, 2003; Való Világ, 2003, Maďarsko – u nás VyVolení, 2005) J. Hľadanie talentov - podobne ako v hre o postup, avšak tu súťažiaci musia preukázať určitý talent alebo zručnosť. Príklady: (Opportunity Knocks, 1956, UK; Search for a Supermodel, 2000, Austrália; Pop Idol, 2001-2003, UK; American Idol, 2002, USA; Canadian Idol, 2002; Australian Idol, 2003 – u nás Slovensko hľadá superstar; America´s Next Topmodel, 2003; Reborn in the USA, 2003, UK; Star Académie, 2003, Quebec; Can You Be A Porn Star? 2004; Kings of Comedy, 2004; Dancing with the Stars, 2004 – u nás Miliónový tanec; Dancing on Ice, 2006, UK) K. Podfuk - reality show, ktoré zmanipulujú účastníkov, aby uverili, že sú v legitímnej show, ale v konečnom dôsledku sa stanú obeťami podfuku. Príklady: (The Joe Schmo Show, 2003; SuperStar USA, 2004; Invasion Iowa, 2005); L. Paródie - nie sú to reality show v pravom slova zmysle, sú to paródie. Príklady: (The Office, 2001, UK; Drawn together, 2004). UKÁŽKA Z CD-ROMu: Ukážky z niektorých domácich a zahraničných reality show. ÚLOHA: Vymenujte reality show, ktoré môžeme sledovať na našich obrazovkách. Reality TV show sú súčasťou masovej kultúry. Ich najväčší problém z hľadiska divákov je, že nie sú v skutočnosťami realitou. Deformácia pravdy je spôsobená tým, že: 1. vytvárajú umelý svet, niečo medzi štúdiom TV a realitou, 2. ponúkajú príbehy, ktoré sú neucelené, 3. zámerne deformované, alebo aj celkom vymyslené, 4. vybrané podľa princípu vzbudiť najväčší záujem (súhlasu, alebo i nesúhlasu, či odporu), 5. etické kritérium pritom nehrá vôbec žiadnu rolu, 6. účinkujúce postavy majú spravidla prisľúbené falošné výhry, ktoré nie sú ničím konkrétnym podložené, 7. lož je v nich základným princípom hry, 8. povzbudzujú agresivitu,

111


9. podnecujú voyerizmus, chuť narušovať súkromie iných, nahliadať doň, prípadne i zasahovať, 10. dezintegrujú a narúšajú tradičné hodnoty nielen v spoločenstve snímaných, ale aj v spoločenstve divákov. Popri skutočných škodách, ktoré narobia reality show na mládež aj na dospelých, je ich životnosť minimálna hlavne preto, že neprinášajú žiadne pozitívne hodnoty. Krátko po ich ukončení sa na ich účastníkov väčšinou zabúda, o krátky čas už ani nevieme, ako sa volali a aké boli ich presné pravidlá. „Prežívajú“ iba tí, čo preukázali nadpriemerné a spravidla pozitívne vlastnosti (väčšina dobrých spevákov zo SuperStar), negatívne postavy prežívajú málo a aj tie najnegatívnejšie s najväčším krátky ohlasom si nevedia dlhodobo udržať pozornosť verejnosti (Nora a Braňo Mojsejovci, Nemec, Erik a i.). OTÁZKY: Ako sa pozeráte na účastníkov Vami obľúbenej/neobľúbenej reality show? Páči sa vám ich správanie, alebo ho odsudzujete? Vymenujete čo najviac pozitívnych účinkujúcich z rôznych reality show a povedzte, prečo ich hodnotíte pozitívne. Príchod reality show k nám urýchlilo v roku 2004 zavedenie tzv. peoplemetrov. Tak vznikol prehľad o tom, ktorá televízia je najviac sledovaná, ktorá jej relácia a ktorý účinkujúci v nej. Od počtu divákov závisí počet objednanej reklamy, teda v konečnom dôsledku množstvo financií, ktoré daná televízia získa. Na vzájomný súboj nasadili naše TV stanice to, čo bolo už zo zahraničia overené, ako najlepší prostriedok na získanie peňazí – reality show. Roky 2004 až 2006 teda boli najviac poznamenané „divokou“ verziou tohto typu programu. Po množstve pokút – aj niekoľkomiliónových – ktoré televízie dostali od Rady pre vysielanie a retransmisiu (hlavne za Mojsejovci, VyVolení, BigBrother a SuperStar), ako aj po vzrastajúcom negatívnom hodnotení verejnosťou a odbornými kruhmi, sa záujem nielen vysielateľov ale aj verejnosti o reality show na Slovensku znížil, ich ponuka sa presýtila a už nemali taký všeobecný ohlas (aj keď ich sledovanosť je naďalej dosť vysoká). Pri výrobe programov typu reality TV show často spolupracujú televízie s bulvárnymi novinami a časopismi (Nový čas, Plus 1 deň, SME, Brejk, Šarm atď.). Cielene zvyšujú pomocou nich pozornosť publika, napríklad „odhaleným pozadím“ nakrúcania, vymyslenými príbehmi zo života účinkujúcich, drobnými škandálikmi a pod. Väčšina týchto vecí je zinscenovaná a vymyslená. Ponúka sa tak ďalší rad lží a poloprávd, ktoré majú zmiasť percipientov, urobiť z nich bezmyšlienkovitú masu, ktorá stráca aj základné kritické reakcie.

112


UKÁŽKA Z CD-ROMu: Obrázok titulnej strany novín/časopisu. Súčasťou vizuálneho ohlupovania je aj rad sponzorských odkazov a reklám, ktoré obkolesujú účinkujúcich reality show, alebo sú pripojené k vysielaniu programu. Málo súdny divák v záplave lákavých ponúk a trblietajúcich sa priestorov, dejov, účinkujúcich postupne úplne upadá do područia televízneho vysielateľa a začína sa správať tak, ako sa to od neho „vyžaduje“. Zabúda na kultúrne návyky, etické zásady, dokonca je schopný ohroziť aj svoje osobné záujmy a potreby, len aby vykonal to, čo od neho podprahovou formou žiada televízia na obrazovke (nezáujem o reálny život, narúšanie sociálnych väzieb s najbližším okolím, ľahšie porušovanie morálky pod dojmom, že sa to tak „môže“, život vo virtuálnom svete televíznych hviezd, hoci reálne žije v tom a tom meste a v daných ekonomických a spoločenských okolnostiach. ZHRNUTIE Reality TV sa vysiela v podobe reality show. Cudzí prvok. Klasifikácia vo svete známych typov reality show. Poznanie reality show, ktoré sa vysielali u nás a ich zaradenie do svetovej klasifikácie. Zaradenie do masovej kultúry. Nepravdivosť a lživosť obsahu reality show. Minimálna životnosť príbehov aj záujmu o účinkujúcich. Žiadne pozitívne hodnoty. Dôvod ich uvádzania v TV programe – finančný zisk (zavedenie peoplemetrov). Odpor Rady pre vysielanie a retransmisiu (pokuty). Odpor verejnosti – pokles sledovanosti a ohlasu v bežnom živote. Odsúdenie odborníkmi. Ľahké podľahnutie neinformovanému a neškolenému divákovi, často ohrozené deti – lákavý „obal“, spoluúčinkovanie tlačových médií a reklamných partnerov a sponzorov. Ohrozené sféry psychického a sociálneho života tých, čo sa poddali. LITERATÚRA: BURTON, G., JIRÁK, J.: Úvod do studia médií. Brno : Barrister & Principal, 2003. JIRÁK, J., KOPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Praha : Portál, 2003. MAGÁL, S., MISTRÍK, M.: Masmediálna komunikácia v interdisciplinárnom výskume. Trnava : FMK UCM, 2006. MISTRÍKOVÁ, Z. a kol. : Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku (1990-1999). Bratislava : ANRTS, 2000. RAMONET, I.: Tyranie médií. Praha : Mladá Fronta, 2003. REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediálnej komunikácie. Praha : Portál, 2004. Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. ŽILKOVÁ, M. (ed.): Vplyv globalizácie na mediálnu kulúru. Nitra : UKF, 2006. www.medialne.sk www.rada-rtv.sk

113


114

Koncepcia výučby predmetu Mediálna výchova na stredných školách - Učebné texty  

Publikácia je súčasťou vypracovania projektu KEGA 3/4255/6

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you