Tvrdenie Sovietsky zväz by nezačal jadrový útok proti Spojeným štátom.
Dôkaz Sovietsky jadrový útok na Spojené štáty by viedol k odvetnému jadrovému útoku.
Zdôvodnenie Sovietski vodcovia by neriskovali zničenie vlastnej krajiny.
Iné teórie vysvetľujúce ľudské správanie ponúkajú dôkazový materiál pre oblasti od psychológie po kriminológiu. Ale teórie, ako fakty, si vzájomne konkurujú. Napríklad dve vzájomne si konkurujúce teórie o zločine a treste, niekedy nazývané aj „odstrašovanie“ a „presviedčanie,“ poskytujú rôzne vysvetlenie toho, ktorý postup zníži kriminalitu. Teória odstrašovania, používaná debatérmi, ktorí obhajujú trest ako najlepšie riešenie zločinnosti, predpokladá, že ľudia budú páchať menej trestných činov, ak následky ich páchania prevyšujú cenu nezapojenia sa do nich. Podľa teórie odstrašovania, čím bude vyššia určitosť odsúdenia a závažnosť trestu, tým bude nižšia kriminalita. Teória presviedčania tvrdí, že najlepší spôsob znížiť kriminalitu, je presvedčiť ľudí, že práca sa im oplatí viac než trestná činnosť. Podľa tejto teórie, aby sa znížila kriminalita, by sa spoločnosti mali snažiť dosiahnuť, aby si každý našiel primerané zamestnanie. Každá z týchto teórií môže byť použitá v debate o prístupe k boju so zločinom. Kým nie sú vzájomne výlučné, každá obhajuje iný postup. Jeden z dôvodov, prečo sú teórie presvedčivým druhom dôkazov, je, že ponúkajú racionálne vysvetlenia vzťahov medzi faktami. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia , fakty nehovoria samy za seba. Väčšinou potrebujú vysvetliť, a vysvetlenia sú druhom dôkazov, ktorý debatéri potrebujú, aby ich argumenty boli presvedčivé. Napríklad dostupné údaje hovoria, že Kuba má problémy so zabezpečením nezávadnej pitnej vody a má nadpriemerný výskyt úmrtnosti na choroby prenášané vodou. Samy tieto fakty nemusia stačiť na vytvorenie argumentu. No ak sa spoja s vysvetlením, že prepojením medzi nezávadnou pitnou vodou a chorobami je americké embargo chemikálií na spracovanie vody, argument proti embargu sa stáva oveľa silnejším. Teórie sú dôležitým druhom dôkazov, lebo sa od „holých“ faktov dostávajú k interpretáciám ich dôležitosti a zmyslu. Aj vysvetlenia, ktoré nie sú formálnymi teóriami, sú dôležitou súčasťou dokazovania.
Predpoklady Predpoklady sme zaradili k dôkazom vzťahujúcim sa na realitu. Nie nutne opisujú realitu, ale opisujú, ako očakávame, že bude realita vyzerať. Zakladajú sa na tom, čo bežne očakávame, že sa stane v normálnom slede udalostí. Predpoklady samy osebe nie sú faktami, ale môžu byť ako fakty používané. Medzi príklady predpokladov používaných ako dôkazy pri tvorbe argumentov patria domnienky o tom, aké udalosti môžu byť očakávané, aká je povaha ľudí vo všeobecnosti alebo povaha konkrétnych osôb a tak ďalej. Predpokladáme napríklad, že nasledujúca zima na Floride bude teplá. Tento predpoklad nie je pozorovateľným faktom, pretože
29