Lisková
dejiny Lisková patrila v 20-tych rokoch 20. storočia medzi prvé obce v dolnej časti Liptova,
ktoré sa začali zaujímať o elektrifikáciu. Na svojom zasadnutí 9. októbra 1921 obecné zastupiteľstvo prejednalo ponuku firmy Hrábek a syn na inštaláciu osvetlenia v obce a v domácnostiach. Prítomní členovia s podmienkami súhlasili a podpísali navrhovanú zmluvu. Podľa nej mala firma na vlastné náklady nainštalovať v obci elektrické rozvody, prípadne ich doviesť aj do domácností. Obec mala zabezpečiť miestnosť na umiestnenie motora na výrobu prúdu a 50 stĺpov na rozvody po obci. Firma mala poskytnúť zadarmo 11 pouličných lámp a 50 sviečkových lámp, pričom sa zaviazala trvalo dodávať svetlo do notárskeho domu a kostola. Svetlo malo svietiť len v noci, ale nie od súmraku do úsvitu. Dodávku energie mala firma Hrábek a syn ako jediný dodávateľ zabezpečovať pre obec a domácnosti nepretržite 18 rokov. Ak by však energiu nedodala týždeň, bola povinná obci aj občanom zaplatiť odškodné vovýške ceny 1 litra petroleja za každý začatý týždeň. Mala aj výlučné právo dodávania materiálu a stavbu prípojok do domácností. Na prípojky do súkromných domov mala firma dodať lampy v hodnote len 150-200 korún. Cena energie mala byť o 5 % lacnejšia ako v Ružomberku. Po uplynutí 18-tich rokov sa malo celé zariadenie v dobrom stave stať majetkom obce. Sieť a rozvody mali byť dokončené 31. decembra 1921. Zmluva bola obojstarenne výhodná, ale vládny referát pre verejnú prácu v Bratislave nesúhlasil s predloženou zmluvou a preto ju liptovský župan nepodpísal a stavbu zakázal s odôvodnením, že Lisková má možnosť pripojiť sa na energiu dodávanú z Podtatranských elektrární. Obecné zastupiteľstvo malo v tomto období právomoc menovať aj pôrodné babice ako obecné zamestnankyne. Na svojom zasadnutí 17. decembra 1921 zástupcovia obce namiesto dovtedajšej pôrodnej babice Anny Pudišovej, menovali Máriu Gajdošovú. Povinnosťou pôrodnej babice bola pomoc pri pôrode, ošetrovanie šestonedielky po pôrode v priebehu 8 dní a potom prípadné denné návštevy. (V roku 1924 bol pôvodný plat babice zvýšený zo 240 korún na 480 korún spolu s príplatkami za ošetrovanie po pôrode a prípadné návštevy.) Po neúspechu v jednaniach o rozvodoch elektrickej energie v obci, prikročilo zastupiteľstvo obce k ďalšej naliehavej téme, stavbe vodovodu v obci. Stavba bola odsúhlasená na zasadnutí 21. októbra 1922, pretože v rokoch 1920-1922 boli v obci veľké problémy s dostatkom vody. Z toho dôvodu boli veľké obavy najmä pred prípadným požiarom. zastupiteľstvo sa rozhodlo, že v prípade udelenia štátnej podpory na stavbu vodovodu v obci časť nákladov uhradí obec. Zaviazali sa previesť stavbu pod štátnym dozorom a podľa plánov Štátneho zemedelsko-technického úradu v Banskej Bystrici. Členov zastupiteľstva v 20-tych rokoch zamestnávalo viacero problémov. Okrem bežnej agendy, v ktorej prevládali žiadosti o priznanie domovského práva v obci, sa prejednávala aj žaloba firmy Včela, veľkoobchodný dom v Ružomberku o nezaplatenú pohľadávku za kúpu ______________________________________________________________________________________ 63