Lisková
dejiny
respektíve sused na hornej a dolnej strane, čo uľahčovalo orientáciu v chotári. Kostolné lúky sa rozkladali až v desiatich lokalitách. Okrem súpisu rolí a lúk vizitátor uviedol, že v pozemkovej knihe obce (in libro funduali) sa zapísané ešte aj iné polia a lúky, ktoré vizitátor presne vymenúva. Kostolu plynuli úroky z uloženého kapitálu vo výške 4 - 5 %. Bola tu fundácia (základina) 130 zlatých z roku 1794, 100 zlatých a 270 zlatých z roku 1803. Ďalších 200 zlatých z roku 1804 a 700 zlatých z roku 1821, ktoré kostolu daroval ružomberský obchodník a mešťan Ignác Dereano. V roku 1825 bol v Liskovej katolíckym farárom Jozef Keit, v tom čase 64-ročný. Vysvätený bol 25. marca 1787. Do farského úradu v Liskovej ho uviedol spišský biskup Ján Révay 2. februára 1805. Jozef Keit teologické štúdiá absolvoval v seminároch v Budíne a Bratislave. Pred príchodom do Liskovej pôsobil ako kaplán a administrátor rok a desať mesiacov vo Valaskej Dubovej a potom 16 rokov ako farár v Liptovskej Lúžnej. V roku 1825 vykonával aj funkciu dištriktuálneho tajomníka. Farár sa staral o primeranú výchovu obyvateľstva a o sakrálne pamiatky v obvode farnosti. Bohoslužobný poriadok bol presne stanovený na hodiny. Kázne boli slovenské. Zápisnica uvádza, že tunajší farár vychovával v náboženskom duchu aj prišlých Cigáňov a tulákov. Procesie a prosebné pochody sa v Liskovej konali na sviatok svätého Marka, na Krížové dni (Rogationum dies), na Veľkú noc a na Očisťovanie Panny Márie i na Kvetnú nedeľu. Farárovi v Liskovej patrili role priamo v intraviláne fary. Mali rozlohu 1089 štvorcových siah. V extraviláne mal role v honoch Majerské, Horekoncovie, Hrádok, Čerence, Hriadky, Na jamách a inde, no celkovo v 21 honoch. Farské lúky sa nachádzali v siedmich lokalitách. O obrábanie farských lúk a polí sa starali poddaní, ktorí pre potrebu fary rúbali a dovážali 40 siah mäkkého palivového dreva. Z doliny bystrá (Bisztra) vzdialenej 5 hodín cesty dovážali 10 siah tvrdého palivového dreva. Okrem totho farár dostával z panských lesov aj štyri vozy dreva na vykurovanie fary, ktoré pred tým narúbali a nachystali podddaní. Zdrojom príjmov farára boli aj štólové poplatky, ktoré odvádzali veriaci pri cirkevných a náboženských úkonoch. Pohreb dieťaťa stál v roku 1825 15 denárov, pohjreb ženy 45 denárov a muža 1 zlatý. (Ide o zriedkavý údaj pri rozdieloch výšky pohrebného za pohlavie) Faru v Liskovej dala v roku 1763 postaviť Kráľovská uhorská dvorská komora. Stavba bol z kvalitného materiálu. Pozostávala zo štyroch izieb, kuchyne, komory a dvoch pivníc. Na širokom a priestrannom dvore stáli hosopodárske objekty : veľká stodola so štyrmi vrátami, tri veľké maštale, jedna menšia a vo zvláštnej budove sa skladovalo poľnohospodárske náradie. Hospodárske budovy boli čiastočne schátralé a vyžadovali si opravu. Na fare slúžila zemianka Anna Smrečániová, slobodná, 24-ročná katolíčka. Pracoval tu tiež paholok Jozef Uhrina, 15-ročný katolík a dve slúžky. Mária Zázrivcová mala 26 rokov a druhou slúžkou bola 20 ročná katolíčka katarína Munková. ______________________________________________________________________________________ 45