Lisková
dejiny
listine uvádzanej ako “villa Lisk”. Sliačsky majetok susedil v tom čase s Liskovou na severe a prírodnú hranicu tvoril Váh. Aj napriek viacerým pochybnostiam o pravosti spomínanej listiny, sa všeobecne nepovažuje za falzum a v nej opísané skutočnosti sú hodnoverným svedectvom. Vznik Liskovej sa predpokladá už v 12. storočí, čo dokazuje aj umiestnenie kostola svätého Martina v Martinčeku medzi Liskovou a Likavkou postaveného pred rokom 1260. Podľa ústnej tradície kostol v Martinčeku postavili na začiatku 13. storočia templári pôsobiaci v Martinčeku a Ludrovej. Templári boli rytierskym rádom, ktorý bol založený dvoma francúzskymi rytiermi v roku 1118 a jeho názov bol odvodený od umiestnenia ich najstaršieho sídla v Jeruzaleme, v blízkosti Šalamúnovho chrámu (templum). Jeho hlavnou úlohou v prvopočiatkoch bolo ochraňovať pútnikov putujúcich do Svätej zeme a boj proti neveriacim. Od mocných panovníkov získaval rôzne výsady a vďaka ich ďalším hospodárskym aktivitám sa stali veľmi bohatým rádom. Postupne sa vzdávali vojenských aktivít. Najväčší rozkvet dosiahol rád v 13. storočí prostredníctvom podpôr európskych feudálov, ktoré sa stali aj príčinou jeho zrušenia avignonským pápežom Klementom V. v rokoch 1311 a 1312 na nátlak francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Časť majetku získal kráľ a časť prepadla v prospech rádu johanitov. Niektorí rytieri boli v tomto období upálení po obvineniach z modlárstva. Ich charakteristickým znakom bol biely plášť s červeným krížom vľavo na prsiach. Hlavným poslaním rádu bola ochrana pútnych miest vo Svätej zemi a boj proti neveriacim. Územne sa rád delil na provincie a jeho najvyšším predstaveným bol veľmajster.
Podľa historických údajov je v blízkosti miesta údajného templárskeho kláštora v roku 1260 doložený kostol svätého Martina, pričom nie je vylúčené, že stál na mieste staršieho kostola alebo inej sakrálnej stavby. Archeologický výskum v tejto lokalite nedokázal prítomnosť väčšej stavby, akou by budova templárskeho kláštora mohla byť. Výskum v 50-tych rokoch odkryl len základy pravekého mohutného hradiska s niekoľkými prstencami valov, ktoré mohli v minulosti vzbudzovať predstavu o zaniknutej stavbe kláštora. Na poli pri Martinčeku však podľa pamätníkov bolo možné pri ranných prízemných mrazoch pozorovať obrysy základov veľkej stavby. Kostol svätého Martina v Martinčeku stál v 13. storočí mimo sídlisk a bol spoločným kostolom pre Liskovú, Likavku, Martinček a Rybárpole, podobne ako kostol Všetkých svätých pre Ludrovú a starú osadu Revúcu, prípadne Liptovskú Štiavnicu. Najstaršie zachované časti ranogotického kostola svätého Martina biskupa pochádzajú z doby okolo roku 1260. V 30-tych rokoch 14.storočia tu pôsobil farár Šimon, ktorý odvádzal do pápežskej pokladnice jednu desatinu svojich príjmov. Architektonické časti kostola dokazujú jeho existenciu v druhej polovici 13.storočia, pričom na jeho mieste mohol pred tým stáť už starší románsky kostol. Stavba bola staršia ako osídlenie okolo neho a bola postavená mimo sídlisk obcí Likava a Lisková, pre ktoré slúžila ako farský kostol. Vznikol na iniciatívu uhorského kráľa a na jeho majetku v chotári Likavky na vrchu Mních, čo neskôr podporilo vytvorenie legendy o tradícii benediktínskych mníchoch a legendu o tom, že tu ešte na začiatku 13. storočia stál templársky kláštor. Tieto skutočnosti však archeologický výskum v okolí kostola nepotvrdil. Pôvodne ranogotický kostol bol v 18. storočí čiastočne zbarokizovaný a koncom 19. storočia upravený. Je jednoloďovou sakrálnou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Pôvodná krížová rebrová klenba sa zachovala v presbytériu. Na jeho východnej stene je zamurované pôvodné gotické okno a smerom k južnej strane gotická konzola s nábežnými štítkami. Na ľavej strane presbytéria je pozdĺžne pastofórium s pôvodnou kovanou mriežkou z 15. storočia. Pod omietkami sa objavujú fragmenty pôvodnej freskovej výzdoby. Víťazný oblúk je mierne hrotitý. Na južnej lode sa nachádza pôvodný gotický vstupný portál. Loď má drevený strop pochádzajúci z 19. storočia. Západná veža bola vybudovaná súčasne so stavbou sakristie v druhej polovici 14. storočia a v 18.storočí bola barokovo zastrešená. Hlavný oltár a kazateľnica sú neogotické pochádzajúce z 19. storočia. Oltár s obrazom svätého Martina je z druhej polovice 18. storočia a v roku 1860 ho reštauroval M.Rátskay. Vo veži sa nachádza zvon Ondrej z roku 1594 a zvon Martin ______________________________________________________________________________________ 10