Page 1

výtvarná vlna

TEXT LUCIA GAVULOVÁ

DOM UMENIA / KUNSTHALLE Bratislava

ROZHOVOR S JURAJOM ČARNÝM, POVERENÝM ZRIADENÍM KUNSTHALLE BRATISLAVA.

36

V

roku 2005, keď som ešte aktívne pôsobila v redakcii výtvarnej Vlny, sme podnikli pracovnú cestu do Švajčiarska, ktorej dôsledkom bolo celé číslo magazínu venované súčasnej kultúre tejto krajiny. Vo výtvarnej sekcii1 som sa okrem iného zamýšľala nad fenoménom kunsthalle2, ktorý je v nemecky hovoriacich krajinách mimoriadne rozšírený. Po ôsmich rokoch sa k tejto téme vraciam v súvislosti so vznikom kunsthalle v Bratislave (Dom umenia / Kunsthalle Bratislava), ktorá má byť po Novej synagóge / Kunsthalle Žilina a Hale umenia Košice (HUK) uvedená do prevádzky v roku 2014. V rozhovore so zriadovateľom (povereným zriadením = terminus technicus – pozn. redakcie) Kunsthalle Bratislava Jurajom Čarným na zmienený mini-výskum v oblasti švajčiarskych kunsthalle nadviažem, opierajúc sa o fakty, spojené s týmto typom inštitúcie v krajine, kde má dlhodobú funkčnú tradíciu – na rozdiel od nulovej kontinuity prevádzky kunsthalle u nás, kde vzniká takpovediac na „zelenej lúke“.

KUNSTHALLE ŽILINA, KOŠICE I BRATISLAVA MAJÚ KAŽDÁ SVOJE ŠPECIFIKÁ, KAŽDÁ VZNIKLA ZA INÝCH PODMIENOK / OKOLNOSTÍ, MÁ PRAVDEPODOBNE INÉ VÍZIE3. KUNSTHALLE BRATISLAVA VZNIKÁ V DOME UMENIA V BRATISLAVE, KTORÉHO PREVÁDZKA SPADÁ POD NÁRODNÉ OSVETOVÉ CENTRUM (NOC). AKÝ ŠTATÚT BUDE MAŤ OD 1. 1. 2014? BUDE TO ŠTÁTNA PRÍSPEVKOVÁ ORGANIZÁCIA?

Pokusov založiť kunsthalle ako samostatnú organizáciu bolo v posledných rokoch viacero, všetky sa ale z rôznych dôvodov skočnili neúspešne. Model príspevkovej organizácie MK SR sa javil ako najťažšie priechodný. Aj keď bol tento názor už viackrát spochybnený, Ministerstvo financií nepovoľuje Minsterstvu kultúry zriaďovanie nových príspevkových organizácii z finančných dôvodov. Slovenské centrum vizuálnych umení, ako organizácia zastrešujúca Dom umenia / Kunsthalle Bratislava, nebude samostatnou príspevkovou organizáciou, ale vznikne rozšírením

56 | 2013


výtvarná vlna

DOM UMENIA A NÁRODNÉ OSVETOVÉ CENTRUM – PRIESTOR BUDÚCEJ KUNSTHALLE BRATISLAVA, FOTO DAŠA BARTEKOVÁ

zriaďovacej listiny Národného osvetového centra, ktoré je príspevkovou organizáciou MK SR. NOC a MK SR ale od začiatku jednoznačne deklarovali záujem hľadať cestu k čo najskoršiemu osamostatneniu SCVU a Domu umenia / Kunsthalle Bratislava. Akým spôsobom sa tak udeje však v tejto chvíli ešte nie je rozhodnuté. Alternatív je v každom prípade viac, podstatná bude predovšetkým politická vôľa. KUNSTHALLE BRATISLAVA BUDE FINANCOVANÁ (AJ) ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU (AKO JE TO MIMOCHODOM V PRÍPADE VÄČŠINY KUNSTHALLE AJ ZA HRANICAMI SR). ČO BY V SÚVISLOS-

56 | 2013

TI S TÝMTO STATUSOM MALA AKO INŠTITÚCIA VYKAZOVAŤ?

Kunsthalle bývajú zriaďované aj mestami, VÚC, prípadne združeniami umelcov (kunstvereinami) a pod. Nebolo by zlé, ak by v tomto duchu vznikalo viac nezávislých organizácii, ktoré by si navzájom v pozitívnom zmysle slova mohli „konkurovať“. Na druhej strane bude pre udržateľnosť Domu umenia / Kunsthalle Bratislava nevyhnutné hľadať viaczdrojové financovanie. Ladislav Snopko začiatkom 90. rokov navrhol metódu, ktorá mala zabezpečiť trvalú údržateľnosť regionálnych galérii, ktoré by boli financované štátom (program), mestom (priestory) a krajom

(personálne náklady). Dnes, keď VÚC zneužívajú svoju pozíciu zriaďovateľa galérií, z politických dôvodov odvolávajú riaditeľov a nie sú odborne kompetentné zabezpečiť základné galerijné štandardy, neexistuje sila, ktorá by ich mohla metodicky a koncepčne usmerniť. Kunsthalle ako štátna organizácia bude mať primárnu zodpovednosť za komunikáciu smerom k lokálnemu publiku, ktoré si v posledných rokoch zvyklo mylne myslieť, že výtvarné umenie je nezrozumiteľné, nepochopiteľné, elitné až zbytočné. Vo veľkej miere na tom mala podiel práve absencia strešnej

37


výtvarná vlna

Pokiaľ Literárne informačné centrum, Divadelný inštitút, Hudobné centrum, Slovenské centrum dizajnu a ďalšie inštitúty vyvíjajú aktivity aj v zahraničí, a takto nielen zviditeľňujú slovenskú kultúru, ale aj priamo napomáhajú konkrétnym autorom presadiť sa v medzinárodnom prostredí, vizuálnemu umeniu takýto „agent“ v posledných rokoch chýbal. V 90. rokoch túto rolu úspešne plnilo Sorosovo centrum súčasného umenia (okrem iného hlavne pod vedením Márie Hlavajovej) a na viacerých medzinárodných úspechoch vybraných slovenských umelcov sa priamo spolupodieľalo. KUNSTHALLE BRATISLAVA A SCVU BUDÚ V IDEÁLNOM PRÍPADE FUNGOVAŤ VEDĽA SEBA, ALE KAŽDÁ OBSAHOVO A FUNKČNE NAPĹŇAŤ INÚ MISIU. SCVU BY MALO MAPOVAŤ, VEDECKY SPRACÚVAŤ A SPRÍSTUPŇOVAŤ VIZUÁLNE UMENIE DOMÁCEMU I ZAHRANIČNÉMU PUBLIKU. MYSLÍ SA TÝM IBA DOMÁCE – SLOVENSKÉ UMENIE? ALEBO SLOVENSKÉ UMENIE V ŠIRŠOM KONTEXTE? V AKOM ČASOVOM ZARADENÍ? A AKOU FORMOU BUDÚ JEHO SPRACÚVANIE A PREZENTÁCIA REALIZOVANÉ?

JURAJ ČARNÝ – POVERENÝ ZRIADENÍM KUNSTHALLE BRATISLAVA, FOTO ARCHÍV AUTORA

organizácie, ktorá by systematicky pracovala na sprístupňovaní umenia publiku, vysvetľovala a vzdelávala. Výstavné aktivity Domu umenia / Kunsthalle Bratislava preto budú úzko prepojené so vzdelávacími aktivitami pre viaceré cieľové skupiny, založenými na novom modeli komunikácie prestredníctvom

38

mediátorov. Tí budú permanentne prítomní vo výstavných priestoroch a publiku budú inteligentnou formou sprístupňovať „čo sa okolo nich deje“. Záväzok štátneho financovania ale vnímam aj v oblasti prezentácie slovenského vizuálneho umenia v zahraničí.

Slovenské centrum vizuálnych umení bude vyvíjať aktivity výskumné, dokumentačné a publikačné. Povedať ale, že do archívu a knižnice bude patriť iba slovenské umenie by bolo zavádzajúce, keďže pôsobíme v istom kontexte, ktorý je medzinárodný, podobne ako nadväzujeme na isté historické obdobie a tak nemôžeme „súčasné vizuálne umenie“ definovať napríklad ako umenie po roku 2000. V zásade ale bude Kunsthalle spravovať aktivity výstavné, vzdelávacie a medzinárodné. KUNSTHALLE BÝVA ZVÄČŠA SPOJENÁ S MESTOM – NÁZVOM I ROZPOČTOVO, NIEKDE AJ ZRIADOVATEĽSKY. PRETO SA NEZRIEDKA V NÁZVE KUNSTHALLE OBJAVÍ AJ NÁZOV MESTA, V KTOREJ VZNIKLA (KUNSTHALLE WIEN, KUNST-

56 | 2013


výtvarná vlna

HALLE BUDAPEST). BRATISLAVSKÁ KUNSTHALLE MÁ UŽ TERAZ V NÁZVE SPOJENIE KUNSTHALLE BRATISLAVA. V ROZHOVORE PUBLIKOVANOM V NOVINÁCH K FESTIVALU BLAF 20134 SI SA VYJADRIL, ŽE „SPOLUFINANCOVANIE ZO STRANY MAGISTRÁTU HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY, VÚC, RESP. MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA-STARÉ MESTO V TEJTO CHVÍLI NIE JE POTVRDENÉ“. AKO SA ODVTEDY SITUÁCIA VYVINULA A PREČO TEDA NÁZOV MESTA V NÁZVE KUNSTHALLE?

Potreba použiť meno nášho hlavného mesta Bratislava v názve kunsthalle vyplývala zo skutočnosti, že v Košiciach a Žiline nás predbehli a kunsthalle tam dnes už majú. Mestská časť BratislavaStaré mesto pred pár rokmi pripravovala zriadenie svojej vlastnej kunsthalle v Piszotoryho paláci. Magistrát ani VÚC zatiaľ o vlastnej kunsthalle neuvažovali, napriek tomu, že v zahraničí je práve tento spôsob zriaďovania / financovania bežný. Zaujímavé ale je pozrieť sa na tento problém očami čísel. Magistrát hlavného mesta SR sa na rokovaniach o možnom spolufinancovaní kunsthalle snažil obhajovať potrebu kontinuálneho financovania vlastnej Galérie mesta Bratislava, resp. navyšovania jej rozpočtu. Tá bola financovaná ročne sumou 565 757 € (2011). Pokiaľ Bratislavský VÚC dnes nefinancuje galériu žiadnu, ostatné VÚC sú na tom omnoho lepšie. Trnavský VÚC financoval Galériu Jána Koniarka v Trnave sumou 180 000 €, Záhorskú galériu 160 000 €, Nitriansky VÚC Nitriansku galériu 560 803 €, Galériu umenia Nové Zámky 173 862 €, Galériu Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sumou 217 068 €, Banskobystrický VÚC Stredoslovenskú galériu v Banskej Bystrici 241 666 €, Žilinský VÚC Považskú galériu umenia v Žiline 118 200 €, Oravskú galériu 182 502 €, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši 176 502 €, Kysuckú galériu 93 613 €, Prešovský VÚC Tatranskú galériu 125 780 € a Šarišskú galériu

56 | 2013

144 689 €, Košický VÚC Východoslovenskú galériu 312 794 €. Najvyššie sa prirodzene nachádza SNG, ktorej MKSR poskytlo rozpočet 2 912 760 €. Bratislava – Staré mesto zo svojho rozpočtu určeného na kultúru (1 000 000 eur) podporilo vlastnú Galériu Cypriána Majerníka sumou 70 000 € (2013), v pláne pre rok 2014 je už iba 12 000 €. Zaujímavé by bolo porovnať tieto čísla napríklad s podporou divadiel. Dôležitejšie na tomto mieste je ale povedať, že nielen finančné dotácie sú to, čím sa môže MČ, magistrát, alebo VÚC spolupodieľať na aktivitách kunsthalle. Pokiaľ sa kunsthalle „vyleje“ zo svojich priestorov Domu umenia na námestie SNP, ocitne sa na pozemku Hlavného mesta Bratislavy. A práve tu existuje mimoriadne zaujímavý priestor pre systematickú spoluprácu. Pôsobenie kunsthalle v oblasti mobility kurátorov a umelcov bude potrebovať priestory pre ubytovanie rezidentov, ktoré by výrazne pomohli znížiť prevádzkové náklady bez potreby priamych finančných vstupov. PREJDIME K VŠEOBECNEJŠIEMU, ALEBO TAK POVEDIAC „ZAHRANIČNÉMU“ CHÁPANIU TOHTO TYPU INŠTITÚCIE. KUNSTHALLE JE V MEDZINÁRODNOM MERÍTKU ZVÄČŠA CHÁPANÁ AKO INŠTITÚCIA, REPREZENTUJÚCA SUBJEKTÍVNE HODNOTY OSOBNÉHO KURATORIÁLNEHO VEDENIA V RÁMCI DOČASNÉHO FUNKČNÉHO OBDOBIA, TEDA DE FACTO NEMUSÍ BYŤ NIJAKO VIAZANÁ ZODPOVEDNOSŤOU K LOKÁLNEJ PRODUKCII, JEJ REPREZENTÁCII. NA DRUHEJ STRANE VŠAK PRÁVE V ZÁVISLOSTI OD NASTAVENIA VEDENIA ROVNAKO TAK VOČI LOKÁLNEJ PRODUKCII REFLEKTÍVNA BYŤ MÔŽE. AUTONÓMNOSŤ KURATORIÁLNEHO VEDENIA V TAKOMTO FORMÁTE JE NENARUŠITEĽNÁ. KAŽDÝ NOVÝ KURÁTOR PRINÁŠA NIE LEN INÉ HODNOTOVÉ VIDENIE, ALE AJ INÚ KONCEPCIU TEJ KTOREJ KUNSTHALLE. AKÝM SPÔ-

SOBOM BUDE VZNIKAŤ VEDENIE BUDÚCEJ BRATISLAVSKEJ KUNSTHALLE?

Ak prechádzame k zahraničnému vnímaniu pojmu kunsthalle, musím hneď na začiatok zdôrazniť, že o ďalšiu halu umenia dnes vo svete vlastne už nikto nestojí. Reakcie sú približne nasledovné: „Kunsthalle v Bratislave? Super. A čím sa budete zaoberať?“ Forma dnes nie je zaujímavá (ak odhliadneme od fascinujúcich dizajnov a architektúr; dôležitý je obsah, posolstvo, to čím chceme zmeniť tento svet). Pre nás je zriadenie kunsthalle dlhodobým procesom, na ktorý sme sa sústredili možno až príliš, dôležité je, aby sme sa v tejto svojej radosti nestratili a pochopili, že funkcia, ktorú kunsthalle bude plniť voči svojmu lokálnemu publiku, bude diametrálne odlišná od funkcie medzinárodnej. Je pochopiteľné, že v obrovskej konkurencii kunsthalle bolo nevyhnutné jednoznačne definovať svoj profil, a to viedlo aj k despotickému vnímaniu kurátorských programov jednotlivých inštitúcii. Čím originálnejší – rozumej odlišnejší a zároveň autentickejší bol kurátorský tím, tým bola kunsthalle zaujímavejšia, progresívnejšia a obvykle aj navštevovanejšia. Nevýhodou spolupráce v akomkoľvek väčšom ideovom tíme je však priemerovanie spoločného názoru, okresávanie extrémov... – a tak sa napokon dostávame k podstate despotického ideologického vodcu galérie, ktorý obvykle zostaví podstatne progresívnejší výstavný program, ako akýkoľvek tím kurátorov. Vezmime si napríklad fungovanie SCCA v 90. rokov, ktoré bolo v priamom kontraste s filozofickými ideami svojho zakladateľa Georga Sorosa a jeho otvorenej spoločnosti. Ak by ale Mária Hlavajová nekoncentrovala svoju pozornosť (a finančné prostriedky nadácie) na úzky okruh vybraných autorov, je otázne či by dnes v MoMA, Tate Modern, alebo Guggenheime o nejakom slovenskom umelcovi vedeli. Na druhej strane ale musím povedať, že mne osobne je

39


výtvarná vlna

podstatne bližší interaktívny model fungovania galérie, ktorý reaguje na potreby priestoru, v ktorom pôsobí. Treba sa vedieť radikálne zasadiť za podporu kvality, zároveň ale ostať otvorený impulzom okolia. KUNSTHALLE A JEJ ROLU AKO INŠTITÚCIE MOŽNO Z ISTÉHO UHLA POHĽADU CHÁPAŤ AJ AKO CENTRUM UMENIA NADREGIONÁLNEHO VÝZNAMU, KTORÉHO CHARAKTER A FUNKCIE TREBA NEUSTÁLE NANOVO PREHODNOCOVAŤ A NOVODEFINOVAŤ. DOTERAJŠIE DLHÉ ROKY SA VLEČÚCE PROBLÉMY SO ZALOŽENÍM VÔBEC NEJAKEJ KUNSTHALLE NA SLOVENSKU ILUSTRUJÚ ZLOŽITÉ POSTAVENIE SÚČASNÉHO UMENIA NA SLOVENSKU AKO TAKÉHO, V RÁMCI KTORÉHO NEFUNGUJE VIACERO ZLOŽIEK TAK, AKO BY V IDEÁLNOM PRÍPADE MALO. NAJVÝRAZNEJŠIA JE VŠAK ASI ABSENCIA POVEDOMIA O VÝZNAME UMENIA, O JEHO MOŽNOM DOSAHU, AK BUDE JEHO SPOLOČENSKÉ „VYUŽÍVANIE“ NASMEROVANÉ SPRÁVNYM SPÔSOBOM. PROSTREDIE, V KTOROM KUNSTHALLE BRATISLAVA (I OSTATNÉ SLOVENSKÉ KUNSTHALLE) VZNIKÁ, NEMÁ SILNÚ TRADÍCIU ANI V RÁMCI ZBERATEĽSTVA, ANI GALERIJNEJ PREVÁDZKY, NEMÁ VYBUDOVANÚ ŠIRŠIU DIVÁCKU ZÁKLADŇU. PRACOVAŤ V ABSENCII TAKEJTO KONTINUITY JE POMERNE NÁROČNÉ. AKO VNÍMAŠ DANÚ SITUÁCIU V SÚVISLOSTI S BRATISLAVSKOU KUNSTHALLE A SPUSTENÍM JEJ PREVÁDZKY?

Neviem si predstaviť, že by som mal možnosť pôsobiť v zaujímavejšej konfrontácii. Beriem to ako výzvu a som presvedčený, že práve v podmienkach, ktoré nie sú ideálne, sa nám podarí dokázať viac. Áno – robiť riaditeľa v New Museu, alebo PS1 v New Yorku by bolo akiste fascinujúce, podobne aj v Serpentine Galery v Londýne. Ja som sa však neprihlásil ani do konkurzu na riaditeľa v Dome umění v Brne, lebo

40

som mal pocit, že táto galéria je vlastne už vybudovaná a funguje v základných princípoch dobre. Vytvárať identitu novej kunsthalle je skutočnou výzvou! ROLU NOVOVZNIKAJÚCEJ KUNSTHALLE VNÍMAM POZITÍVNE NAJMÄ V JEJ PROKLAMOVANOM MEDZINÁRODNOM ROZMERE. TEN BY MAL BYŤ POSILNENÝ AJ PRODUKCIOU PUTOVNÝCH VÝSTAV. AKO TO FUNGUJE NA TOMTO POLI? PRACUJE SA TU S VÝSTAVOU DOSLOVA AKO S KOMODITOU, KTORÁ JE NA PREDAJ? PREDÁVAJÚ SI KUNSTHALLE MEDZI SEBOU VÝSTAVY ALEBO AKÝ JE MODUS OPERANDI TOHTO DRUHU VÝSTAVNEJ PREVÁDZKY?

Svet obchodu s výstavami je fascinujúci a málokto o ňom vôbec tuší. Existujú dokonca konferencie, ktoré sú akýmisi veľtrhmi výstav medzi galériami. Prvý dôležitý a všetkým známy je fakt, že na Slovensku sa doteraz nezastavovali žiadne veľké medzinárodné putovné výstavy. Jedná sa o typ výstav, ktoré niektorá iná inštitúcia vyprodukovala a za vopred stanovených finančných podmienok ju poskytne, alebo ak chceme, tak „predá“. My by sme v takomto prípade zaplatili autorom výstavy za ich prácu a pokryli všetky náklady od transportov, poistiek, až po produkcie, katalógy a podobne. To samozrejme ešte neznamená, že kunsthalle by sa mala uspokojiť s funkciou povinnej zastávky „cudzích“ putovných projektov. Druhý level predstavujú výstavy, ktoré vyprodukuje bratislavská Kunsthalle a pokúsi sa ich dostať do medzinárodného / svetového kontextu, teda predať ich. Ak teda napríklad Slovenská národná galéria pripravila veľkú retrospektívu významného slovenského umelca (Ľubomír Ďurček, Jana Želibská, Július Koller a iní), tak táto obrovská záslužná práca by nemala skončiť ukončením výstavy. Z odborného hľadiska sa udialo všetko, čo sa malo, vedecký výskum aj kurátorská práca prebehli na najvyššej predstaviteľnej úrovni. To, čo ale

následne musí nastúpiť, je neponechať výsledky práce na lokálnej úrovni. Vyšší level, ktorý kunsthalle musí zaviesť ako štandard, modus operandi, sa nachádza na poli medzinárodného zviditeľnenia slovenského umenia. Takáto práca nie je vôbec jednoduchá a bude pravdepodobne trvať roky, kým sa nám podarí získať relevantné inštitucionálne medzinárodné kontakty. Jedným z kľúčových poslaní kunsthalle ale bude práve táto úloha. Tu sa teda dostávame k tretej, najvyššej možnej miere spolupráce, ktorou nie je ani import, ani export výstav. Je ňou spolupráca na spoločných projektoch. Znamená to, že kurátor bratislavskej Kunsthalle sa bude spolupodieľať na práci kurátorského tímu významnej medzinárodnej hviezdy alebo medzinárodný kurátorský tím, zložený z reprezentantov partnerských kunsthalle, sa bude spolupodieľať na príprave výstavy slovenského autora. Výhod takejto formy spolupráce je viac. Produkcia výstavy nebude financovaná iba Kunsthalle v Bratislave, čo vo finále znamená minimálne niekoľkonásobný rozpočet (podľa počtu partnerov). A to nehovoríme o duchovných benefitoch a otvorení cesty k spoznávaniu významného domáceho autora. Iný model modus operandi by predstavoval napríklad prípravu paralelnej výstavy k retrospektíve Jany Želibskej v SNG v Kunsthalle, s titulom Natalia LL, Valie Export, alebo Marina Abramovič, to je ale už štrukturovanejší príbeh... VEĽKÝ VÝSKYT VÝSTAVNEJ INŠTITÚCIE TYPU KUNSTHALLE JE NAPRÍKLAD VO ŠVAJČIARSKU, KTORÉ MÁ VŠAK VO VŠEOBECNOSTI VÝHODU V MNOŽSTVE INŠTITÚCIÍ, KTORÉ SÚ ROZVOJU SÚČASNÉHO UMENIA NÁPOMOCNÉ, A TO NAJMÄ VĎAKA FEDERÁCII ŠVAJČIARSKA A SAMOSPRÁVNEMU FUNGOVANIU JEDNOTLIVÝCH KANTÓNOV. KAŽDÝ KANTÓN, ODHLIADNUC OD

56 | 2013


výtvarná vlna

KUNSTHALLE LAB S INŠTALÁCIOU NULTEJ VÝSTAVY, FOTO DAŠA BARTEKOVÁ

SVOJEJ ROZLOHY, MÁ VYBUDOVANÚ VLASTNÚ SIEŤ UMELECKÝCH INŠTITÚCIÍ. ROZLOHOU A POČTOM OBYVATEĽOV JE ŠVAJČIARSKO POROVNATEĽNÉ SO SLOVENSKOM (ŠVAJČIARSKO MÁ CCA O DVA MILIÓNY OBYVATEĽOV VIAC), NAPRIEK TOMU POROVNÁVAM NEPOROVNATEĽNÉ. OTÁZKA BUDE SMEROVAŤ SKÔR K POTENCIÁLU PUBLIKA: V ŠVAJČIARSKOM MESTEČKU GLARUS JE NAPRÍKLAD KUNSTHAUS A PRITOM MESTO NEMÁ VIAC AKO 5000 OBYVATEĽOV. NAPRIEK TOMU JE KUNSTHAUS PLNE FUNKČNÝ, VENUJE SA PRAVIDELNEJ VÝSTAVNEJ I PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI, PODPORE SÚČASNÉHO UMENIA, MÁ VLASTNÚ ZBIERKU A DOBRÚ NÁVŠTEVNOSŤ. INAK NA TOM NIE SÚ ANI ST. GALLEN ALEBO WINTERTHUR. ŠVAJČIARSKYM UMELCOM A ZBERATEĽOM VŠAK NIKDY NECHÝBALA INFORMOVANOSŤ A ROZHĽADENOSŤ, KTORÁ BOLA KONTINUÁLNE SILNÁ VĎAKA DLHODOBEJ TRADÍCII ZBERATEĽSTVA, KTORÉ SA NEOBMEDZOVALO LEN NA DOMÁCU SCÉNU. NAPRIEK TOMU PRIŠLO

56 | 2013

K POSUNU PRÍSTUPU VEREJNOSTI K SÚČASNÉMU UMENIU, A TO V 90. ROKOCH, KEDY NASTAL VEĽKÝ POHYB V RÁMCI SCÉNY – NA ÚROVNI UMELCOV, UMELKÝŇ, INŠTITÚCIÍ, GALÉRIÍ ČI PUBLIKA – A OŽIL UMELECKÝ TRH. GENERÁCIA 90. ROKOV MALA PRE ĎALŠÍ VÝVOJ ŠVAJČIARSKEJ UMELECKEJ SCÉNY PREVRATNÝ VÝZNAM. AKO VNÍMAŠ GENERÁCIU A UMENIE 90. ROKOV, KTORÝM MÁ BYŤ VENOVANÁ VEĽKÁ PILOTNÁ VÝSTAVA V RÁMCI ZREKONŠTRUOVANEJ KUNSTHALLE BRATISLAVA, V KONTEXTE SLOVENSKEJ UMELECKEJ SCÉNY? NASTAL AJ TU, V SÚVISLOSTI S ŇOU, POSUN V PRÍSTUPE VEREJNOSTI K SÚČASNÉMU UMENIU, ALEBO PODĽA TEBA ŽIADNA ZMENA NEPREBEHLA, A AK ÁNO, NEVIAŽE SA K 90. ROKOM?

Kultivácia kultúrneho priestoru v mnohých susedných krajinách trvala od stredoveku, u nás akoby ešte nenastala ani dnes. V krajine, kde sa obyvateľstvo „kultivuje“ formátmi typu Farma, Panelák a Búrlivé víno sa nemôžeme čudovať, že voľby vyhrá Marian Kotleba.

Nerád by som ale lacno kritizoval ľúbivé formáty komerčných televízií, ani nepochopiteľnú povolebnú situáciu. Chyba je totiž aj na strane kultúrnych inštitúcii a teda konkrétne nás – kultúrnych manažerov, ktorí ľuďom neponúkame civilizovanú alternatívu k povrchnému bulváru. Ak by od 90. rokov existovala televízia typu ČT2 alebo ARTE, boli by sme dnes úplne inde. A celkom iná by bola aj situácia, ak by sme od začiatku 90. rokov pôsobili na verejnú mienku systematickými marketingovými kampaňami a aktivitami Kunsthalle sídliacej v centre Bratislavy a komunikujúcej napríklad aj cez výklady do pešej zóny. Nechcem preceňovať moc výkladov, ale prvou inštitúciou, ktorá začala v Bratislave prezentovať súčasné umenie vo výkladoch, bola aukčná spoločnosť SOGA. 90. roky boli na Slovensku zamerané introvertne, sústreďovali sa na redefiníciu funkcie umenia v novej spoločenskej, politickej a mediálnej situácii. Málokto sa dokázal v novom prostredí sebavedome orientovať, a tí, čo to dokázali – marketingovo mysliaci umelci – rýchlo odplávali do vôd reklamných agentúr. Bez pochopenia súčasnosti nebolo možné koncepčne nadviazať komunikáciu s publikom, ktoré sa strácalo v úplne iných problémoch. Spomeňme si len na základné systémové problémy umenia v čase mečiarizmu. Absencia časopisov – teda akejkoľvek odbornej reflexie súčasného umenia a absencia zdrojov na organizáciu projektov, a teda aj na propagáciu, marketing a akúkoľvek formu komunikácie. Publikum, ktoré bolo za čias komunizmu vychovávané galérie radšej nenavštevovať (čo zmysluplné by tam našli?!), bolo v druhej polovici 90. rokoch manipulované pseudoteóriami o národnom umení, a tak nečudo, že v povedomí „väčšiny“ zostávajú ešte aj dnes najvýznamnejšími „národní umelci“ typu Bártfay, Kulich a z mladších mediálne nadprezentovaný Bidelnica.

41


výtvarná vlna

V ÚVODE ZMIEŇOVANOM ROZHOVORE VO VLNE 24/ 2005 (VIĎ. POZN. Č. 1) RIADITEĽKA KUNSTHALLE ZÜRICH BEATRIX RUF OKREM INÉHO ZMIEŇUJE, ŽE STATUS VEREJNEJ INŠTITÚCIE JE ZVÄZUJÚCI V TOM ZMYSLE, ŽE PREDSTAVUJE VŠETKO INÉ, LEN NIE FILOZOFIU SÚKROMNÝCH GALÉRIÍ ČI PRIVÁTNYCH MÚZEÍ A ZBIEROK. A ŽE JE NIEKEDY VEĽMI ŤAŽKÉ DEFINOVAŤ POJEM „VEREJNÁ INŠTITÚCIA“ A DIFERENCOVAŤ HO V RÁMCI PERCEPCIE PUBLIKA. AKO TO VNÍMAŠ V SÚVISLOSTI S POŽIADAVKAMI A PREDSTAVAMI LOKÁLNEJ SCÉNY, KTORÉ SA KONTINUÁLNE UTVÁRALI A SILNELI V KONTEXTE CELÉHO ZDĹHAVÉHO „BOJA“ ZA VZNIK KUNSTHALLE?

Umelci skorších ročníkov v 90. rokoch ťažko hľadali svoj vzťah k dobe, ktorá bola na všetkých úrovniach prestúpená trhom. Helena Kontová kontroverzne zadefinovala traumu viacerých generácii slovenských umelcov, keď povedala, že „v umení neexistuje nič mimo trhu“. Záujmy zberateľov aj súkromných galeristov dôverne poznám, keďže som v tomto prostredí dlhodobo pôsobil. Definovať sa negatívne, teda pomenovať to, čo nechceme, je niekedy dobrou cestou, ako sa dopátrať k tomu, kým chceme byť a čo chceme povedať a robiť. Lokálna umelecká scéna v boji o Kunsthalle urobila skutočne mimoriadne veľa a bez jej nasadenia by sme dnes boli v našich plánoch úplne inde. SI POVERENÝ ZRIADENÍM KUNSTHALLE BRATISLAVA. JEJ BUDÚCU ČINNOSŤ SI ZAHÁJIL NULTOU VÝSTAVOU VO VÝKLADOCH DOMU UMENIA, V PRIESTORE NAZVANOM KUNSTHALLE LAB. PO REKONŠTRUKCII BUDE SÚČASŤOU VÝSTAVNÝCH PRIESTOROV KUNSTHALLE (SPOLU S VEĽKÝM CENTRÁLNYM PRIESTOROM A OCHODZOVITÝM PRIESTOROM NA NAJVYŠŠOM PODLAŽÍ) S ATRAKTÍVNOU ORIENTÁCIOU DO ULICE. BUDE NAĎALEJ PLNIŤ FUNKCIU PREZENTÁCIE KRÁTKODOBEJŠÍCH

42

VÝSTAV (S FREKVENCIOU TRVANIA NAPR. JEDEN MESIAC) A ZVYŠOK PRIESTORU BUDE VENOVANÝ DLHODOBÝM MEDZINÁRODNÝM VÝSTAVNÝM PROJEKTOM ALEBO JE VÍZIA NASTAVENÁ INAK?

Vízia je nastavená presne tak, ako si načrtla v otázke...

aj neprimeraný tlak a neštandardné očakávania odbornej verejnosti. Kunsthalle zároveň prichádza na scénu v situácii, kedy je možné jasne a jednoznačne pomenovať, čo tu dlhodobo chýbalo. Absenciu vlastného publika považujem za mimoriadnu konkurenčnú výhodu Kunsthalle, ktorá sa môže zadefinovať ako nová, nepopísaná a sexi galéria, čím osloví nové typy publika.

JEDNÝM ZO VŠEOBECNÝCH DÔVODOV VZNIKU KUNSTHALLE BOLA ABSENCIA PREZENTÁCIE VÝVOJOVÝCH TENDENCIÍ SÚČASNÉHO UMENIA V MUZEÁLNOM TYPE INŠTITÚCIÍ. MOHLI BY SME, ZJEDNODUŠENE, POVEDAŤ, ŽE U NÁS MUZEÁLNY TYP INŠTITÚCIE PREDSTAVUJE NAPRÍKLAD SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA ALEBO MESTSKÉ GALÉRIE, KTORÉ ZÁROVEŇ BUDUJÚ VLASTNÉ ZBIERKY. DNES SA VŠAK UŽ AJ V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRII MÔŽE DIVÁK STRETNÚŤ S VÝSTAVAMI SÚČASNÉHO UMENIA5, AJ KEĎ TO NEMÁ BYŤ JEJ PRIMÁRNOU DRAMATURGICKOU NÁPLŇOU. TYP INŠTITÚCIE AKO SNG ALEBO GMB MÁ ZA SEBOU ZÁROVEŇ – A PRÁVE AJ PRE SVOJU ZBIERKOTVORNÚ ČINNOSŤ A VÝSTAVY AJ STARÉHO UMENIA OMNOHO MOHUTNEJŠIU ZÁKLADŇU NÁVŠTEVNÍKOV. KUNSTHALLE VO VŠEOBECNOSTI TAKÚTO BÁZU NEMÁ, NIE JE TO V LOKÁLNOM KONTEXTE TYP INŠTITÚCIE, KTORÁ BY BOLA ZÁLEŽITOSŤOU MÁS ŠIROKÉHO SPEKTRA VEREJNOSTI. NA TENTO FAKT MOŽNO NAHLIADAŤ AKO NA VÝHODU – NIE JE TÝM PÁDOM VYSTAVENÁ PRIVEĽKÉMU TLAKU NÁVŠTEVNÍKOV A MÔŽE SA VIAC DO HĹBKY VENOVAŤ INÝM DRUHOM ČINNOSTÍ – VÝSKUMU, PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI, DOKUMENTÁCII; ALEBO AKO NA NEVÝHODU, V ZMYSLE, ŽE JEDNOTLIVÉ AKCIE ALEBO VÝSTAVY BUDÚ ĽUDIA NAVŠTEVOVAŤ LEN SPORADICKY. AKO TO VNÍMAŠ TY?

Získanie podpory generálneho sponzora je zaujímavé spájať s konkrétnou aktivitou alebo činnosťou. Povedať divákovi, že namiesto vstupného v hodnote 7 alebo 10 eur dostáva malú pozornosť, ktorou je free vstupenka, považujem za mimoriadne zaujímavé vo vzťahu k obom zúčastneným stranám. Dom umenia má vzhľadom na svoju atraktívnu polohu mimoriadne vysokú návštevnosť, ktorá by sa zavedením vstupného mohla znížiť. Na druhej strane je pravda, že návštevnosť bola vysoká aj bez akéhokoľvek PR a marketingu. Verím preto, že návštevnosť Kunsthalle prudko porastie. Základným poslaním Kunsthalle bude sprístupňovať vizuálne umenie širšej verejnosti a zbúrať mýtus o jeho elitárstve a nezrozumiteľnosti. Ako lepšie by sa táto snaha mohla začať uskutočňovať ako takouto víziou otvorenosti? Dosiahnuteľnosť tohto zámeru súvisí s úspešnosťou procesu fundraisingu. V spolupráci s fundraisingovým riaditeľom Kunsthalle Martinom Knutom sa nám podarilo dosiahnuť viacero prekvapivých výsledkov a verím, že formát kunsthalle priláka aj ďalších potenciálnych sponzorov.

Slovenská národná galéria doteraz plnila funkciu absentujúceho múzea moderného umenia, múzea súčasného umenia ako aj kunsthalle, s čím súvisel

KDE VIDÍŠ KUNSTHALLE BRATISLAVA POVEDZME TAKTO O ROK, V NOVEMBRI 2014? POKOJNE PREHÁŇAJ. ALEBO

TVOJOU AMBÍCIOU JE OTVORIŤ KUNSTHALLE, V KTOREJ BY SA NEPLATILO VSTUPNÉ. JE TO REÁLNE DOSIAHNUTEĽNÉ? ČOMU BY TO PODĽA TEBA MOHLO NAJVIAC POMÔCŤ?

56 | 2013


výtvarná vlna

UVEĎ NAJOPTIMISTICKEJŠIU A NAJPESIMISTICKEJŠIU VERZIU, V SÚLADE S TVOJIMI PREDSTAVAMI.

Najpesimistickejšia verzia neexistuje, ak by som ju vedel predvídať a pomenovať, zajtra by som od rána sústredene pracoval na jej systémovej likvidácii, a tak by v čase vydania tohto časopisu už neexistovala. Najoptimistickejšia? Rád by som povedal, že to bude výstava Pipilotti Rist alebo Peter Fischli & David Weiss, keď už sme toľko hovorili práve o Švajčiarsku, alebo skúsime radšej inú krajinu? Kvalitný program je v odbornom slova zmysle to minimálne kritérium. K tomu sa ale pripája otázka formy. A o tej snívam paradoxne omnoho častejšie, lebo jej dosiahnutie bude o niečo náročnejšie. Celá predstava sa začína mimo priestorov samotnej Kunsthalle na námestí SNP v Bratislave. To je v dnešnej podobe úplne nevyhovujúce. Urbanisticky, dopravne aj existenčne úplne neštandardný priestor, z ktorého

má človek tendenciu utiecť. Kunsthalle by sa mala „vyliať“ na námestie a poskytnúť okoloidúcemu zážitok spájajúci verejný priestor s prírodou, umením, dizajnom a architektúrou. Nová fasáda budovy Domu umenia bude nadväzovať na publicartové projekty z námestia, ktoré budú „vyliezať“ až na strechu budovy s terasou, sprístupnenou pre verejnosť. Nový vstup do budovy bude ako tajomný labyrint viesť diváka cez pasce newyorkského designshopu, voňavej kaviarne, kreatívneho kids corneru, až k prekvapivej šatniarke a vznešenej recepčnej. Interaktívne zvukové a vizuálne inštalácie, tajomné prekvapenia, antischodisko so šmykľavkami… a to sme sa ešte ani zďaleka nedostali do priestorov V-klubu, či výstavných priestorov participatívneho Domu umenia / Kunsthalle Bratislava... Æ

VERNISÁŽ NULTEJ VÝSTAVY V KUNSTHALLE LAB, FOTO DAŠA BARTEKOVÁ

56 | 2013

1 Gavulová, L.: Fenomén Kunsthalle. Kunsthalle Bazilej (rozhovor s riaditeľom Adamom Szymczykom). Kunsthalle Zürich (rozhovor s riaditeľkou Beatrix Ruf ). In: Vlna č. 24, 2005, Ročník VII, téma Švajčiarsko, str. 14-19. 2 Kunsthalle alebo kunsthaus je termín prebratý z nemecky hovoriacich regiónov, označujúci zariadenie, prinášajúce / realizujúce výstavy súčasného umenia. V preklade sa významovo približuje anglickému spojeniu Art Gallery, no so špecifickejším významom. V nemecky hovoriacich krajinách je kunsthalle často prevádzkovaná neziskovým Kunstverein-om (Art Association), kunsthaus (art house) zas odkazuje viac ku galérii alebo múzeu, ktorá pracuje s konkrétnymi umelcami, organizuje sympóziá, má svoje ateliéry, prevádza workshopy. Kunsthalle je podobná aj kunstmuseu (art museum), historicky však termíny označujú dve rozdielne veci. Rozdiel je v zásade vo fakte, že kunstmuseum má vlastnú stálu zbierku, kým kunsthalle nie. V slovenčine by sme termín mohli voľne preložiť ako hala alebo dom umenia, medzinárodne je však zaužívané germanistické označenie kunsthalle, pretože je to termín, označujúci určitú štandardu – typ inštitúcie. 3 Obsiahlejšie sa problematikou zaoberal Omar Mirza vo svojom texte Ako sa na Slovensku s kunsthallami vrece pretrhlo. In: Flash Art CZ/SK 11, October – December 2013, str. 11-13. 4 Gavulová, L.: Kunsthalle. Juraj Čarný. In: Noviny festivalu Blaf 2013. Str. 26. 5 Napr. Ľubomír Ďurček – Situačné modely komunikácie (2. august – 13. október 2013), Cena Oskára Čepana: Mira Gáberová / Šport (12. júl – 11. august 2013 ), Denisa Lehocká 2012 (10. február – 3. jún 2012), Delete. Umenie a vymazávanie (16. február – 27. máj 2012), ironapplause.net / medzinárodná výstava networku Young Visual Artists Awards (4. október 2011 - 26. február 2012) a i.

43


Vlna 56 kunsthalle fin  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you