Issuu on Google+

www.mojasdl.sk

www.facebook.com/mojasdl

Voľby 2012:

Posledná skúška dôvery Národ je znechutený, cíti sa podvedený. Z toho, ako politici klamú a kradnú. Kauza Gorila to len dokazuje. Slovensko stojí pred veľkou skúškou. Voľby 2012 by nemali byť len  o daniach, eurovale, kríze, pravici a ľavici, ale hlavne o stratenej dôvere v štát. 

U

vedomujeme si, že uchádzať sa o dôveru občanov a získať ju, je veľká zodpovednosť. Zahrávanie sa s dôverou je rovnako nebezpečné ako zahrávanie sa s láskou. Ak ju raz zradíte, ťažko ju získate späť. Môžete ju získať ak viete, že vás niekto počúva, že vám rozumie, že vás chápe.

Uvedomujeme si, že ľudia od nás neočakávajú veľké programy. Očakávajú princípy a  hodnoty, ktorým rozumejú. Musia vedieť, že ak niečo obetujú, bude to mať zmysel. Pripravili sme pre vás,  našich občanov, Dohodu so Slovenskom. Hovorí o  tom, ako bude Slovensko vyzerať, ak

túto dohodu spoločne naplníme.  Je postavená na princípoch blízkych ľavicovým stranám: súcit, spolupráca, rovnosť šancí, spolupatričnosť, starostlivosť o tých, ktorí ju potrebujú a ktorí si ju zaslúžia.

Dôverujeme tým, na ktorých sa môžeme spoľahnúť vo chvíľach nepohody. Dnes túto nepohodu pociťuje väčšina z nás. Je jednoduchšie kritizovať a ešte jednoduchšie sa do seba uzavrieť, nevidieť, nevšímať si. My však potrebujeme ukázať a využiť všetko, čo je v  nás dobré. 

To,  čo nás spája, čo nás robí lepšími. Musíme začať znova, menšími krokmi. Aj keď sa vám zdá, že nemáte dosť síl a  už ani chuť zapojiť sa. Ale inej cesty niet. Obraz štátu nevytvárajú len jeho vedúci predstavitelia. Úlohou štátu je vytvárať podmienky a  príležitosti, prilákať talenty, vedieť komunikovať s občanmi, vedieť povedať ÁNO prospešným myšlienkam a  nápadom. Musí však vedieť povedať NIE tým, ktorí presadzujú svoje záujmy v neprospech občanov, ktorým má štát slúžiť. A  napokon, vedieť vziať na svoje plecia aj zodpovednosť za výsledky.

www.mojasdl.sk

www.facebook.com/mojasdl

Dohoda

so Slovenskom

Dnešná doba si vyžaduje nové prístupy. Pozastaviť sa, napraviť krivdy, spojiť to, čo bolo dobré s novým, progresívnym.


2

ROZHOVOR

Stretnutie dvoch generácií

Ing. Jozef Ďurica

O tom, čo bolo dobré a čo priniesla nová doba, sa rozprávajú predseda SDĽ Jozef Ďurica a podpredseda SDĽ Marek Blaha.

Verejný život opustil pred dvoma desaťročiami, keď do politiky prichádzali tí, ktorí všetko minulé odsúdili a sľubovali lepší život s vierou, že nový systém to zvládne. Počas svojho pôsobenia ako vrcholový predstaviteľ v zväze mládeže (SZM) mal vždy okolo seba mladých ľudí. Za dôležité považoval budovať svoju krajinu a venovať sa ochrane životného prostredia. Dnes v blízkosti ľudí na pokraji produktívneho veku a dôchodcov musí povedať, že pre väčšinu sa nič nezlepšilo, iba zhoršilo.

Jozef

×

Mal som to šťastie, že som väčši­ nu času prežil medzi mladými ľuďmi v  SZM. Organizovali sme pre nich a s nimi podujatia, dali sme im mož­ nosť sa prejaviť a  formovať našu krajinu a  spoločnosť. Verili sme, že ak bohatne krajina, bohatne aj jednotlivec. Preto sa za svoju minulosť nehanbím. Nech ktokoľvek opisuje minulú dobu ako chce, tá doba vy­ chovávala ľudí,  pomohla im pestovať vzťah k  práci a  vryla do nich ľudské hodnoty a sociálne cítenie. Marek

×

Je škoda, že sme nevyužili príležitos­ ti, ktoré nám priniesla zmena režimu. Sloboda nám nepriniesla len mož­ nosť cestovať, porovnávať, učiť sa, ale aj príležitosť prispieť. Uvedomu­ jem si, že ak chce človek niečo zís­ kať,  musí sa naučiť aj dávať. Ľavico­ vé hodnoty nie sú pre mňa spojené s  režimom, pre mňa je to päťmilió­ nová komunita Slovenska. Jeden je zodpovedný za ostatných a naopak. Pre mňa je ľavicovosť v  roku 2012 predovšetkým o rovnosti šancí, kedy musíme vytvoriť podmienky, aby každý bez rozdielu toho, kde sa narodil, mal šancu vytvoriť si život, po akom túži. Na druhej strane, má byť samozrejmé, že keď sa vám bude dariť, musíte vrátiť spoločnosti to, že ste tú šancu dostali.

Jozef

Narodil sa v bežnej slovenskej rodine. Mama bola farmaceutka a otec pracoval v stavebnej firme. Vyštudoval ekonómiu a stal úspešným manažérom firmy, ktorú rozvíjal nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V minulosti bol predsedom SDĽ. Po voľbách cestoval po Slovensku a stretával sa s občanmi, živnostníkmi, primátormi a starostami. Svoje miesto predsedu strany prenechal staršiemu a skúsenejšiemu Jozefovi Ďuricovi.

×

Vidím a cítim, že štát sa veľmi necitlivo správa k našej, „tretej“ generácii. Mo­ jim poslaním je odkaz pre ňu. Odkaz o tom, že sme nepracovali nadarmo, nebudovali krajinu nadarmo, že sme nežili nadarmo. Robili sme to s vedomím, že to bude pre naše deti a chceme, aby to zostalo aj pre našich vnukov. Nikto nás nenútil, všetko sme robili z presvedčenia.  Svojej generácii odkazujem, že ešte nie sme takí starí, aby sme nemohli nič urobiť. Nie sme ani stratenou generáciou, ktorá len zaťažuje túto spoločnosť poberaním dôchodkov a má sa iba prizerať, kam sa naša krajina uberá. Máme právo byť hrdí na to, čo sme vytvorili a máme stale právo hovoriť a byť vypočutí. Marek

×

Je zarážajúce dívať sa na starších ľudí v  iných európskych mestách, ako sa usmievajú, ako sa ich štáty dokážu o nich postarať.  Lebo oni si to zaslú­ žia. Generácia starších ľudí u nás sa dnes neusmieva. Mnohí majú obavy a starosti, ako si hradiť  náklady na lie­ ky, bývanie a toto pre nich predstavuje obrovskú záťaž. Je to nespravodlivé. Jozef

Ing. Marek Blaha

×

Mladým ľuďom dnes vôbec nezávidím, aj keď im veľmi prajem. V minulej dobe

bola práca a istoty štandardom, ktorý sme považovali za samozrejmosť. Je našou povinnosťou odovzdať im skú­ senosti, presvedčiť mladých ľudí, aby neboli ľahostajní a  nerezignovali na dnešnú dobu. Aby mali nádej, že to možno zmeniť. Marek

×

Budúca prosperita krajiny je závislá od kvality školstva. Ešte viac dnes, keď sa porovnávame s celým svetom. V minu­ losti bolo Slovensko alebo Českoslo­ vensko preslávené talentami, ktoré štát dokázal podporiť a rozvíjať. Som pre­ svedčený, že sú tu naďalej, len nie každý talent z chudobnej rodiny môže študo­ vať. To, čo bolo samozrejmosťou, sa vytráca. Čo bráni tomu, aby krajina bola hrdá na svoje talenty, aby ich štát pod­ poroval a oni mohli túto investíciu svojej krajine vrátiť? Jozef

×

Je mi ľúto, keď vidím, ako žijú dôchod­ covia, zo dňa na deň s  almužnou, pričom tvrdo pracovali celý život. V  akom strachu žijú rodičia, ktorí sa každý deň boja o svoju prácu. V akom vákuu žijú ich deti, naše vnučky a naši vnukovia. Bojím sa o nich. Okrem vy­ ťažených rodičov nemajú žiadnu inú oporu. Najhoršie je, že súčasné na­ stavenie politických síl nie je svetlom budúcnosti. Sám som bol zaslepený,


3

ROZHOVOR v  spoločnosti sa podarili iba vtedy, keď verejný a  súkromný sektor boli partnermi. Jozef

že niekto z  politikov, ktorí sa kresla držia od revolúcie, môže priniesť po­ zitívnu zmenu. Nie je to pravda. V po­ sledných rokoch vo mne dozrelo roz­ hodnutie, že je čas na zvrhnutie tých, ktorým ide len o vlastné vrecká a za­ robenie na tom, čo sme považovali za naše a nedotknuteľné. Nehovorím len o štátnych podnikoch, ale aj o na­ šom zdraví a verejnom priestore pre všetkých. Marek

×

V  minulosti všetko vlastnil štát. A  zistili sme, že to nebola správna cesta. Dnes chceme spraviť presný opak a  privatizujeme celý verejný sektor. Ideme z extrému do extrému a pritom žiadny z nich nie je dobrý. Minulosť nám ukázala, že veľké veci

×

Nepomôže nám plakať alebo sa hádať s  televízorom. Pomôže nám len zom­ knutie a  to zomknutie musí byť čest­ né. Nemôžu bankári kričať a navrhovať

reštrikcie, znížiť dôchodkový systém a  popritom berú naďalej sedemtisíco­ vé platy. Toto obdobie je o solidarite. O solidarite od jednoduchého človeka po tých najmocnejších, po korporácie a veľké spoločnosti. Obetu treba vy­ žadovať od každého z nás. Zároveň aby štát mal povinnosť postarať sa o ľudí v núdzi. Nemôžeme ho ochudobňovať, privatizovať a  potom nadávať, že sa

Zo zákulisia nášho volebného štábu. Pracujeme na tom, aby ste nám rozumeli a dôverovali. Zaoberáme sa problémami, ktoré vás trápia a spolu v odborných tímoch hľadáme riešenia.

nestará. Či už ide o zdravotníctvo, so­ ciálnu pomoc, to je starostlivosť štátu. Pokiaľ niekto ide do politiky s  úmys­ lom rozpredať náš majetok, nemá tam čo robiť. V politike sme z vôle ľudu a to musí byť pre nás sväté. Marek

×

To je pravda, my ale nechceme ná­ vrat štátnej moci. Máme niekoľko pevných bodov programu, ktoré po­ môžu Slovensku stať sa štátom pre občanov. Od odbremenenia tých naj­ menej zarábajúcich od odvodov cez volebný zákon, ktorý dáva možnosť všetkým a nie len vyvoleným, až po zmeny zákona, ktoré zbavia moci všetkých oligarchov, ktorí cez lobis­ tov a  nimi podchytených politikov systematicky od roku 1989 rozkrá­ dajú našu krajinu a je im jedno, či im slúži Dzurinda alebo Fico. Spoločnosť by nemala byť rozdeľovaná na pravicu alebo ľavicu, bohatých a chudobných. Radšej by mala byť rozdelená na to, či preferujeme individuálne záujmy a  žijeme sami alebo sme súčasťou komunity, ktorá pracuje na tom, aby prosperovala.


4

Zodpovednejšia spoločnosť nie je o veľkých peniazoch Po rokoch záchranárčenia si povedal, že prevenciou môže zachrániť viac životov ako akciami v teréne. Uvedomil si, že dôležitejšie je predchádzať úrazom a nehodám – Ing. Samuel Hruškovic.

NOVÉ TVÁRE – NOVÉ PRÍLEŽITosti

nálneho správania. Učí ich spolupatričnosti,“ vysvetľuje autor programu. Spoločnosť význam Mladého záchranára pocíti viackrát. Po prvý raz okamžite po zavedení povinného predmetu. Po druhý raz vtedy, keď už z  detí vyrastú rodičia a získané návyky prenesú na svoje deti. Je dôležité vedieť, že ťa niekto potrebuje Podľa Samuela Hruškovica je škoda každého premárneného roka. Preto záleží na tom, aby Mladý záchranár bol povinným predmetom, ktorý podchytí všetky deti. V jednom školskom

„Je naozaj dobré mať ho za priateľa...“

S

o záchranárskym psom hľadal zasypaných ľudí v zemetrasením postihnutom Iráne. Pomáhal v Hejciach, kde sa zrútili slovenskí vojaci počas návratu z misie. Dobrovoľným záchranárom je viac ako pätnásť rokov. Po rokoch záchranárčenia si povedal, že prevenciou môže zachrániť viac životov ako akciami v  teréne. Uvedomil si, že dôležitejšie je predchádzať úrazom a nehodám. „Keď vyťahujete z vody utopené dieťa, komunikujete s rodičmi a uvedomujete si celoživotné následky takejto straty, hľadáte nezvestné deti, ste pri lesných požiaroch a  povodniach,

ktoré majú tragické následky, musíte niečo urobiť.“ To bol dôvod, prečo sa začal venovať prevencii, ktorú štát zatiaľ nevníma ako prioritu.

Dlhodobo zanedbávame prevenciu Na Slovensku ročne pri úrazoch zomrie toľko detí, že sa každý rok môže zavrieť až sedem školských tried. „Pozitívnym príkladom prevencie je Švédsko, kde je úmrtnosť detí pri úrazoch nižšia o  300 percent,“ hovorí záchranár, ktorý bol iniciátorom vzniku vzdelávacieho projektu Mladý záchranár

(www.mladyzachranar.sk). Ten sa stal zatiaľ voliteľným ročníku je pripredmetom na základných bližne 50-tisíc detí. „Ak ich školách. nepodchytíme, vyrastie z  nich riziková generácia,“ Dlhodobý význam hovorí. bez veľkých nákladov Deti preventívnym vzde„Mladý záchranár učí lávaním budú zodpoveddeti hravou formou riešiť nejšie nielen voči sebe, ale krízové situácie, vedieť aj k svojim kamarátom, poskytnúť prvú pomoc, učiteľom, rodičom. „Zodvyvarovať sa zbytočných povednejšia spoločnosť nie úrazov,  násilia a  krimi- je o veľkých peniazoch, ale

o správnom riadení spoločnosti. Deti sa dnes  v  škole  učia takmer všetko. To najpodstatnejšie ich ale neučíme – ako na seba dávať pozor. Možnosť byť príkladom pre Európu Podobné projekty fungujú v európskych štátoch už roky. Slovenský zaujal napríklad Francúzov, ktorí sa tejto problematike dlhodobo venujú. „Človek sa minimálne raz v  živote dostane do situácie, kedy bude môcť inej osobe zachrániť život alebo na takúto pomoc bude odkázaný. Chráňme si preto naše životy navzájom,“ upozorňuje. Rodičia, nech sú akokoľvek zodpovední a  snažia sa svoje deti dobre vychovávať, nie vždy dokážu sami ovplyvniť ich zdravý vývoj. Pomôcť by mali škola, štát, okolie, komunita. „Aby sa deti mohli vracať domov živé a  zdravé, aby sa vyvarovali návykovým látkam a problémom so zákonom.“ V  úlohe zabezpečenia života v  zdravej spoločnosti v  porovnaní s  vyspelým svetom výrazne zaostávame. „Ak by verejnosť bola ochotná a schopná takto pomôcť vo svojom okolí, potom bude reťaz záchrany funkčná,“ hovorí koordinátor prevencie úrazov u detí a dorastu v Slovenskej republike Ing. Samuel Hruškovic.


5

POZNÁTE ICH?

„Tak ti treba, mal si si nakradnúť“ Keď sa v  roku 2002 Strana demokratickej ľavice nedostala do parlamentu, Ľubomír Dzurák si opäť obliekol svoje montérky. Z vysokej politiky sa vrátil do Nováckych chemických závodov, aby robil to, čo pred tým – prevádzkového elektrikára. Na rozdiel od iných na tom nevidel nič zvláštne.

U

ž jeho rodičia na vychovávali ku skromnosti a  solidárnosti. Hovorí o sebe, že je tímový hráč. Na víťazstvo i prehru potrebuje mať okolo seba ľudí. Robí len veci, o  ktorých je presvedčený, že sú správne. Narodil sa v  kraji s  najlepšou slivovicou, v  Bošáci. Hneď po priemyslovke začal pracovať v  Nováckych chemických závodoch ako

Ľubomír Dzurák

térok, z ktorých som sa vyzliekol.“ Reakcie niektorých ľudí ho prekvapili. Počul od nich poelektrikár. V  roku 1998 si povať a nemôžete byť sluš- smešky, ktoré ho zamrzeli. montérky vyzliekol, pretože ný,“ hovorí. Svoju slušnosť „Niežeby povedali, aha, tam sa ako robotník stal poslan- nikdy nechcel stratiť. bol aj slušný človek, ale tak com NR SR za SDĽ. V politike bol veľmi aktívny a dostal sa vysoko. Byť slušný bolo jeho prioritou. „Snažil som sa vybudovať si u  ľudí dôveru, aby V  parlamente bol Ľubo- ti treba, mal si si nakradnúť. sa mohli na mňa spoľahnúť. mír Dzurák do roku 2002. Všetci kradli a ty nič?“ Byť slušný rovná sa nebyť „SDĽ sa nedostala do parĽubomír Dzurák dnes chamtivý. Ak začnete byť lamentu a  ja som sa opäť pracuje v  Uniklinike kardichamtivý, nechávate sa ku- vrátil do tých istých mon- nála Korca v Prievidzi. Vie-

Nie som proti bohatstvu, ale som zásadne proti chudobe!

ru v  to, že sa oplatí konať dobro a pomáhať, nestratil. Svoje nové miesto našiel v občianskom združení Horizont Hornej Nitry, ktoré sa venuje deťom v detských domovoch a  sociálnych zariadeniach. „Najkrajšou odmenou za nejakú činnosť nie sú peniaze, ale úsmev a radosť detí. Sú úprimné a  nefalšované. Viem, že im rodinu ničím nenahradíme, no za ten ich úsmev na tvári to stojí. Vždy keď som s  nimi, uvedomujem si, aký je osud k niektorým z nás krutý a nespravodlivý. Aké sú malicherné veci, pre ktoré sa niekedy rozčuľujeme a nadávame na celý svet. Zvlášť tie zdravotne postihnuté deti majú život oveľa ťažší ako väčšina z nás.“ Ľubomír Dzurák vždy presvedčený, že ľudia z SDĽ nepovedali svoje posledné slovo. Prijal ponuku vrátiť sa do politiky, pretože hlboko verí v silu hodnôt, ktorými sa vo svojom živote riadil.

Starostlivosť o zdravie je odrazom našej kultúry Tak ako vie vrátiť hlas svojim pacientom, ponúka svoj hlas v prospech občianskej spoločnosti. Pozná fungujúce zdravotnícke systémy v zahraničí. Vie, že je najvyšší čas na zastavenie obchodu so zdravím.

K

eď sa dcéra lekára a  zdravotnej sestry mala rozhodnúť o  svojom budúcom povolaní, vyhrala túžba byť dobrým lekárom. „Zdalo sa mi to také všeobjímajúce, každý deň urobiť niečo dobré, cítila som hodnotu, niečo veľmi pekné. Nesklamala som sa, aj keď celý život vnímam tlak na lekársky stav.“ Uznávaná vysokoškolská pedagogička a  lekárka Irina Šebová sa nikdy o tomto tlaku nebála hovoriť nahlas. Prvý raz to bolo v roku 2002,

keď videla, ako upadá solidarita. „Pripadalo mi to absurdné. Vstupujeme do Európy a nám má padnúť solidárny systém?“ V  roku 2006 ako členka štrajkového výboru verejne kritizovala vtedajšie pomery v  zdravotníctve vedenom ministrom Zajacom. Dnes otvorene hovorí o rozpade slovenského zdravotníctva. „Už nechýba len kvalita. Politické kabinety sa podpísali na deštrukcii jeho dostupnosti a  začínajú spochybňovať aj jeho solidárny princíp. Pa-

cient sa mení na klienta, zdravie na tovar. Verejné zdroje nie sú pod verejnou kontrolou. V  systéme je atmosféra nedostatku, ktorá vedie ku korupcii.“ Irina Šebová je presvedčená o  tom,

karty a  do zdravotníckych zariadení vstupovať nie ako pacient, ale ako solventní a  insolventní klienti. Zdravie je spoločenská hodnota. Je verejným majetkom a starostlivosť oň je odrazom našej kultúry. Bez solidárneho systému jej poskytovania si väčšina pacientov nebude môcť liečbu dovoliť.“ Podľa nej štát musí vypracovať koncepciu dlhodobo udržateľného rozvoja zdravotníctva na základe celospoločen-

Lieky musia mať nižšie DPH a štát povinnosť podporovať sociálne slabších. že je najvyšší čas zastaviť politické obchodovanie so zdravím. „Keď nechceme pacientske kartičky poisťovní vymeniť za platobné

ského konsenzu, záväznú pre politikov bez ohľadu na ich orientáciu. „Politici nie sú garanciou zmysluplných zdravotníckych reforiem

MUDr. Irina Šebová, CSc., MPH

bez účasti verejnosti a  odborníkov. Verejné zdroje nesmú byť premetom vytvárania zisku. Európske zdravotníctvo súčasnosti je zásadne postavené na princípe solidarity, má byť dostupné a  kvalitné.“ Slušná krajina vytvára priestor, aby jej ľudia mali to, čo potrebujú. Podľa Iriny Šebovej je nutné, aby pacient vedel, čo musí dostať a aký je základný štandard. Lieky musia mať nižšie DPH a štát musí mať povinnosť podporovať sociálne slabších. Na presadenie týchto dôležitých vecí ponúka svoje skúsenosti a svoj hlas.


6

POZNÁTE ICH?

Ten, ktorý chcel zrušiť Luník IX Jeho odvážny návrh nazvali niektorí ľudia rasizmom. Rómsky problém sa dá podľa Cyrila Betuša riešiť. Svoje musí urobí štát, samospráva, tretí sektor i samotní Rómovia. Za dôležité považuje začať u detí.

A

ko starosta 23-tisícovej košickej mestskej časti Ťahanovce sa za necelé tri volebné obdobia o  rómskej problematike veľa naučil, a to priamo v  teréne. „Žijú v  katastrofálnych podmienkach so stopercentnou nezamestnanosťou a  všade­prítomnými deťmi, ktoré v  tomto nešťastí vyrastajú,“ hovorí. Zistil, že je dôležité začať práve u detí. Prvá bariéra vznikne, keď im bude chýbať vzdelanie.

Mnohé deti chodia polonahé a špinavé. „Ich rodičia sa opijú, sfetujú, je im všetko jedno. Nepotrebné veci vyhadzujú von oknom.

učení pracovať. „Mali sme pre nich vytvorených sto pracovných miest verejnoprospešných prác a horkoťažko sme dokázali dostať

Slovensko neriešilo rómsku otázku 20 rokov a stratiť už nemôže ani jeden deň Toto prostredie vplýva na ich zdravotný stav. Sú často chorí a roznášajú choroby.“ Ľudia, ktorí z  tohto prostredia prídu, nie sú na-

osemnástich, aby chodili a pomáhali v mestskej časti robiť poriadok. Hrabali, čistili, opravovali lavičky. Platení boli z  úradu prá-

JUDr. Cyril Betuš ce. Pomohli sme sídlisku, ľuďom, ale pomohli si aj oni. Dokázali platiť nájom, energie, kúpiť hygienické prostriedky.“ Keď Cyril Betuš ako kandidát na primátora Košíc navrhoval zrušiť neslávne známy Luník IX, ľudia ho zväčša nepochopili. „Chcel som v  prvom rade, aby Luník IX ako mestská časť zanikol, aby všetky úlohy a opatrenia vo vzťahu k týmto ľuďom prevzal magistrát mesta. Občania sa možno zľakli tej odvahy, iní ma naháňali ako rasistu. Zo strany samotných

„Poznám dobre vôňu    i cenu našej pôdy“ Narodila sa ako siedme z jedenástich detí. Aj dnes jej ešte spomienka na detstvo bez otca vyženie slzy do očí. Hoci to nebolo jednoduché, išla za svojim snom. V rodnej obci Jarabina na východnom Slovensku úspešne vedie poľnohospodárske družstvo už jedenásty rok.

K

eď Emílii Krotákovej zomrel otec, mala iba sedem rokov. Živiteľkou rodiny sa okrem mamy stala krava a  pôda. Túžila študovať na vysokej škole poľnohospodárstvo, no doma ich bolo veľa a  podľa matky museli mať všetky deti aspoň maturitu. Vyštudovala teda Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu a odborné vzdelanie si doplnila na Strednej škole spoločného stravovania,

Ing. Emília Krotáková

s  ktorým boli spojené jej roky dospievania, ocitlo pred bankrotom. Priatelia z  detstva a  ich rodičia ju pričom každé prázdniny nom stavebnom podniku. oslovili, aby sa pokúsila zabrigádničila na miestnom Aby sa priučila podnikaniu, chrániť ich celoživotné diedružstve. Vysokú školu vy- odišla pracovať do súkrom- lo. Podarilo sa. študovala až ako trojnásobná mama popri zamestnaní. Spolu so vzdelaním na obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave zbierala aj pracovné skúsenosti. Bola účtovníčkou v Technic- nej spoločnosti a o rok si už „Zastavili sme skazu kých službách, ekonómkou založila vlastnú účtovnícku jedného družstva, úpadok v družstve, vedúcou oddele- firmu. V  roku 2001 sa poľ- jednej dediny a  zachránili nia práce a  miezd v okres- nohospodárske družstvo, pracovné príležitosti pre

Privatizácia mala priniesť lepšie hospodárenie, no priniesla 40 - násobné zvýšenie ceny vody

Rómov sa mi však nedostalo jediného krivého slova, skôr naopak.“ Na vyriešenie problému s  Luníkom IX mal pripravený projekt eurodediny so systémom vajdovstva, vlastnou samosprávou, ale pod prísnou kontrolou štátu, samosprávy, za pomoci tretieho sektora a  Rómov samých. S  podmienkami, na aké sú historicky zvyknutí. „Rómska rodina z osady v panelovom dome nevie žiť. Je to časovaná bomba. Už sú v  krízovej a  zložitej situácii. Ak sa ešte prehĺbi, môže dôjsť k sociálnym nepokojom, kedy rôzni extrémisti povedia – preto je na Slovensku zle, lebo Rómovia. A  to nie je pravda. Nie Rómovia, my všetci sme na vine. Systém je na vine.“ Podľa Cyrila Betuša Slovensko neriešilo rómsku otázku 20 rokov a  stratiť už nemôže ani jeden deň. Ako poslanec by sa jej venovať pravidelne, sústavne a cieľavedome. 40 rodín, včítane rómskych,“ hovorí Emília, ktorú v novom družstve zvolili za predsedníčku. Denne sa stretáva so situáciami, s  ktorými nesúhlasí. Márne bojovala proti tomu, aby sa obec vzdala vodovodov v  prospech štátnej akciovej spoločnosti. „Privatizácia mala priniesť lepšie hospodárenie, no priniesla 40 - násobné zvýšenie ceny vody. Štátnu spoločnosť obratom niekto predal francúzskym vlastníkom a zisky z  podnikania dnes plynú za hranice Slovenska. Cudzinci sa pokúšajú získať do vlastníctva aj pôdu pozdĺž potokov. Raz sa môže stať, že z  prameňa, ktorý vyteká z mojej lúky sa nenapijem vody ani ja, ani dobytok bez toho, aby sme za ňu nezaplatili.“ Takéto dedičstvo svojim potomkom nemieni zanechať. Pozná vôňu i hodnotu pôdy, ktorá dokázala nespočetné generácie pred nami uživiť.


7

7

7 PODVODOV

najväčších podvodov na občanoch Slovenska 1.

3.

Neustále zdražovanie plynu a energií

Jakub si zobral úver na zateplenie svojho domu s  tým, že ušetrí na kúrení. Finančne zaťažil svoju rodinu vo viere, že sa mu táto investícia čoskoro vráti. Už vie, že sa tak nestane. To čo mal zateplením domu ušetriť, zapatil na vyššej cene plynu. A pritom len SPP zarobil v minulom roku viac ako 500 miliónov eur. Prečo naše zákony povoľujú neustály nárast cien energií a neprimerané zisky energetických monopolov?

2.

Zdravie ako biznis

Dôchodcovia, ktorí najviac potrebujú, aby sa k nim štát správal súcitne, sa stávajú obeťou nefunkčného zdravotníctva. Nárast finančných prostriedkov, ktoré do neho smerujú, pacienti necítia. Naopak, kvalita poskytovanej starostlivosti upadá. Veľká časť peňazí končí ako zisky poisťovní, profitujúcich súkromných zariadení a u ich dodávateľov. Prečo naše zákony dovoľujú, aby sa z peňazí určených na naše zdravie tvorili zisky?

4.

Celé generácie Milkinej rodiny vyrastali pod Tatrami a venovali sa poľnohospodárstvu. Nielen oni, ale aj ich dobytok pil vodu z  potoka za dedinou. Vodu štát predal cudzincom. Ľahko sa môže stať, že v budúcnosti sa k nej vôbec nedostanú. Prečo zákony umožnili zahraničným firmám zarábať na našich prírodných zdrojoch?

5.

6.

Bytová mafia

Róbert je poctivý bežný človek, ktorý sa nevyzná v právnych kľučkách a paragrafoch. Z malého nedoplatku mu záhadne spravila bytová mafia exekúciu vo výške niekoľko tisíc eur. Ani nevie ako, prišiel o svoj byt a zrazu skončil na ulici. Prečo štát účinne nechráni svojich občanov pred nečestnými praktikami?

Vlastnú vodu kupujeme zo zahraničia

Cestné mýto

Mýtny systém, má byť zdrojom financií na rozvoj, údržbu a  opravy ciest. Politickým vplyvom bol ten náš predražený o 200 miliónov eur. Celý prípad dnes vyšetruje aj Európska komisia. Tak či onak, najbližších 10 rokov sa mýtny systém bude len splácať, a to pochybnej cyperskej firme. Z  výberu mýta neopravíme ani jeden výtlk, ani jeden meter vozovky. Prečo súčasné zákony dovolili takto zastaviť rozvoj našich ciest?

7.

Drahé a nekvalitné potraviny

Slovensko bolo kedysi výkladnou skriňou potravinovej sebestačnosti. V  roku 2008 doviezlo potraviny za 500 miliónov eur. O dva roky neskôr až za 1 miliardu eur. Dovážame potraviny zo Španielska, Holandska, Číny a Poľska, čím dávame prácu ich 15 tisíc poľnohospodárom. Prečo štát radšej nevytvorí podmienky na zamestnanie našich ľudí, ktorí vyrobia kvalitné, chutné a bezpečné slovenské potraviny?

Finančné skupiny riadia politické strany a peniaze štátu

Naše najväčšie politické strany sú v rukách oligarchov a finančných skupín. Politici tak nepracujú v prospech nás, občanov, ale presadzujú záujmy svojich sponzorov a vyvolených boháčov. Schvaľujú zákony tak, aby im vyhovovali. Vlastnia médiá a manipulujú s verejnou mienkou. Dokedy budú politici len vazalmi svojich sponzorov? Podvody na občanoch sa stále dejú. Ak máte poznatky o tom, ktoré rozhodnutia štátu poškodzujú občanov, píšte, telefonujte, mailujte.

Zasadíme sa o to, aby boli naprávané. SDĽ – Panská 9, 811 01 Bratislava č. t.: 02 546 423 40, 02 546 423 41 podvody@mojasdl.sk www.mojasdl.sk



Volebné noviny SDĽ