Keďže som svoj výskum nemala v úmysle robiť iba na nejakej špecifickej zložke informátorov, snažila som sa nerobiť vzorku monotónne, za informátorov som si vyberala aj mužov aj ženy, aj takých, ktorí sú už na dôchodku, aj takých, ktorí ešte chodia do zamestnania alebo do školy.
Popis skúmanej lokality Obec Hronský Beňadik sa nachádza v Banskobystrickom kraji, v stredoslovenskom regióne, v okrese Žarnovica. Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov. Má približne 1200 obyvateľov. Z roku 1075 pochádza prvá písomná zmienka, kde sa Hronský Beňadik spomína ako monastérium. Bol najskôr poddanskou obcou opátstva, neskôr ostrihomskej kapituly. Kláštor bol nositeľom stredovekej vzdelanosti, kultúrnym centrom stredného Slovenska a Pohronia. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá preslávila celú obec. Názov Hronský Beňadik pochádza z roku 1960. Od roku 1929 do 1950, potom od 1968 do 1969 a nakoniec od 1989 do 1999 pôsobili v kláštore Saleziáni, ktorí nadviazali na výchovné a kultúrne činnosti benediktínov, ako divadelné hry, športy, hudba či púte. V kláštore sa nachádza prvé otáčavé pódium na Slovensku, hrával tam ochotnícky súbor pod záštitou Saleziánov. Viedla tadiaľto hlavná cesta od Levíc do Bratislavy, avšak odkedy sa vybudoval obchvat, Beňadik mierne chátra. Napriek tomu, že kláštor je druhým najstarším na Slovensku, že sa tam nachádza najstarší drevený organ na Slovensku a je tam viacero kultúrnych pamiatok, obec stále nemá zoznam pamätihodností. Momentálne pôsobí v kláštore rehoľa Pallotínov. Ako sme už spomenuli, súčasná situácia nie je zďaleka ako tá v histórii, kedy bol Hronský Beňadik kultúrnym centrom, strediskom vzdelanosti a významným miestom z hľadiska obchodu. V súčasnosti je v obci pomerne málo pracovných príležitostí a veľa obyvateľov dochádza do zamestnania do okolitých miest. Ako sme si mohli všimnúť, kláštor zohrával dôležitú úlohu v duchovnej kultúre obyvateľov. To, aký rád tam pôsobil, ( ak tam nejaký rád pôsobil) sa odzrkadlilo aj vo zvykoch miestneho obyvateľstva. Čiastočne to je tak aj v súčasnosti počas pôsobenia pallotínskej rehole. Táto skutočnosť je veľmi dôležitá pre moju výskumnú otázku, pretože kláštor mohol pre niektorých ľudí ( a stále môže) slúžiť ako zdroj magických praktík. Jeden z informátorov vyjadril dôležitosť kláštora pre obec v jednej vete: Dokonca Beňadik bez tohto kláštora, kostola ani nie je Beňadikom. (M10)