Issuu on Google+

dobrodruĹžnĂŠ stanovanie


L

Letné prázdniny

Letné prázdniny sú v plnom prúde a život dvoch dievčat a mamy na ranči tiež. Ranč sa po požiari už krásne zotavil a nové kvety, čo mama kúpila, vyzerali krásne. Ria – šteniatko, ktoré dievčatá od mamy prednedávnom dostali – rástla ako z vody. Will pomáhal zo všetkých síl a kone si ho medzičasom veľmi zamilovali. Prakticky patril do rodiny. A Marie s Katlin? Tento mesiac sa chystajú na súkromný ranč ich babičky Claire, ktorú nesmierne zbožňujú! Babička Claire býva mimo Ostrova snov, na ktorom žijú Marie a Katlin. Aby sa k nej dostali, musia ísť loďou na druhý ostrov — Ostrov lesov — a potom ešte tri hodiny vlakom. Dievčatá tú cestu milovali! Vždy sa im veľmi páčilo cestovať za babičkou Claire — svišťať vlakom cez lesy a kľukaté cesty! „Marie, Katlin! Už sa balíte? Nestihnete loď!“ zakričala Laura na dievčatá spod schodov. „Áno, mami! Už sme skoro pobalené!“ zvolala Marie a ešte si do kufra pribalila knihy. Katlin nikdy nevedela, čo si obliecť, a tak si chcela zobrať čo najviac vecí, že ich bude každý deň striedať. Bláznivé, čo? „Prepánajána, Katlin! Načo ti je toľko vecí?!“ zhrozí sa Marie, keď zbadá sestrin kufor. Dobrodružné stanovanie

155


„Chcem mať aj niečo pekné, aj niečo do lesa, aj niečo na kúpanie, aj na jazdenie, aj…“ „Katlin…“ prerušila Marie sestru. „Nemôžeš si brať všetky tieto veci! Veď ako pekné si vezmi toto čierno-ružové tričko a legíny, do lesa si vezmi tieto džínsy a tieto dve tričká, na jazdenie si vyber len jednu kombináciu z tvojich troch jazdeckých a potom si vezmi tieto trojštvrťové tepláky, toto tričko a svetrík, plavky a tenisky, plus žabky a ideme! Veď babička Claire má aj práčku, čo myslíš? A ak chceš, tak aj knižku, ale švihaj, lebo nám zdrhne loď!“ diriguje Marie a zatiaľ prerieďuje Katlinin kufor a hádže doň len veci, ktoré sú nutné. Katlin nahodí zúfalý pohľad, lebo sa jej sestrin nápad veľmi nepozdáva, ale už nebol čas na vyjednávanie. Koniec-koncov, aj tak vedela, že má Marie zase pravdu! Ešte si pribalí fotku, na ktorej sú s mamou a ich koňmi, jednu s Willom a zapne kufor. Zídu dolu po schodoch a naložia kufre do auta. „Je neskutočne horúco!“ zafuní Marie a utrie si čelo. „U Claire sa budete kúpať,“ riekne mama a pohladí dievčatá. „Tak, nasadať! Máte všetko?“ uisťuje sa mama a nasadá do červeného Land Roveru. Sestry prikývnu a ešte sa bežia do stajne rozlúčiť so svojimi koňmi. Katlin so svojou čiernou frízskou kobylou Aténou a Marie s krásnym valachom bielej farby, Diamondom. „Ahoj, moja krásna! Budeš mi chýbať…“ šepká Katlin do ucha kobylke. Do očí sa jej nahrnú slzy, a tak dá ešte Aténe bozk a uháňa do auta. Predtým sa však zastaví a objíme Riu, ktorá na ňu smutne hľadí. Marie pohladí krásnu bielu srsť svojho valacha a dá mu 156

Srdcia v sedle


bozk na čelo. Objíme ho okolo krku a on akoby si ju privinul krkom k sebe. „Neboj sa, veď vieš, že sa vrátim, je to len na tri týždne… Budeš mi chýbať!“ Marie ešte raz pobozká svojho koňa a ide sa rozlúčiť s Riou. Potom nasadne do auta a ešte hľadí na Katlin v objatí svojho chlapca Willa, ktorý jej potom dá bozk. Dlhý a krásny bozk, ktorý bude nosiť so sebou celé tri týždne na farme babičky Claire. O malú chvíľku už aj Katlin sedela pripútaná v aute a hľadela von oknom. Mama ich viezla do prístavu. „Tak čo, tešíte sa?“ spýta sa dcér. „Jasné, že hej! Toto leto tam bude najlepšie, cítim to v kostiach!“ vypískne Marie a Katlin sa hneď objaví úsmev na tvári. „Budeme sa chodiť na koňoch kúpať do jazera! Ešteže tam má babička Claire tie štyri kone, lebo by sme sa tam unudili! Ale nie, len by nám veľmi chýbali kone a odreté zadky od jazdenia! Hahaha!“ rehoce sa Katlin a už jej je veselo. O desať minút sú v prístave. Loď už čaká na to, kým sa všetci nalodia, aby mohla odplávať. Nie je to žiadna megaloď. Skôr taký väčší trajekt. Prístav je na severnej strane Ostrova lesov a farma babičky Claire je na južnej strane, preto musia ísť dievčatá tri hodiny vláčikom cez celý ostrov až na konečnú. Odtiaľ je to ku Claireinmu statku už len pár krokov. Od zastávky prejdú po prašnej ceste, zahnú doľava na brezovú cestu, potom idú cez maličkú, nenápadnú a uzučkú cestičku doprava, pomedzi stromy a kríky a sú tam. „Majte sa tam krásne a pozdravujte odo mňa babičku Claire. Škoda, že tam nemôžem ísť tiež, ale, to viete… ranč. Hm, no nevadí, veď to sú moje prázdniny. Užite si to, a nie že niečo vyDobrodružné stanovanie

157


vediete!“ zasmeje sa mama a pritisne si dcéry k sebe. Každej dá bozk na čelo a dievčatá nastúpia do lode. Onedlho už mávajú mame cez okienko, až kým ju úplne nestratia z dohľadu. Katlin sa po lícach skotúľajú slzy. Nemá rada lúčenia a zle znáša, keď má ísť preč od tých, ktorých miluje, aj keď je to len na krátko. Marie si ju k sebe privinula a utíšila ju. Celou cestou boli ticho. O hodinku dorazili na Ostrov lesov a ponáhľali sa na vlak. Stihli ho presne! Vo vlaku však už veselo kuli plány, čo budú podnikať. Sadli si do kupé s bordovými poťahmi sedadiel a tmavohnedým stolíkom, kde boli len ony dve. „Babička Claire má len westernové sedlá, tak môžeme jazdiť bez sediel, ale aj so sedlami, čo povieš?“ usmieva sa Katlin na Marie a tá radostne prikývne. Teraz celú trojhodinovú cestu prerozprávali. Keď vlak zastavil na konečnej, dievčatá si zobrali veci a vystúpili na prašnej ceste v krásnej dedinke. A kto to tam na ne z diaľky máva? „Katlin! To je babička Claire!“ rozradostí sa Marie a ukáže na kývajúcu osobu v diaľke. Obe dievčatá sa rozbehnú babičke Claire naproti a so smiechom jej vletia do náručia. Babička Claire nebola stará a zosušená babička, čo stále len štrikuje a spí. Bola to riadne čiperná ženská, ktorá mala energiu aj na rozdávanie! Nosila obtiahnuté džínsy, károvanú košeľu, parádne westernové čižmy a z času na čas aj westernový klobúk. Vlasy mala v hustom dlhokánskom vrkoči, a ešte stále nemali úplne striebornú farbu. Mala ich tmavé, čierne, šedina len sem-tam. Bolo jasné, po kom má ich mama čierne, husté vlasy! Sestry mali svetlé vlasy po otcovi, ktorý za158

Srdcia v sedle


hynul pri autohavárii, keď boli ešte veľmi malé. Babička Claire tam však nestála sama. Poslušne a pokojne sa pri nej na malom trávničku pásli tri osedlané kone. Vietor, Nádej a Láska. Babička Claire dávala svojim koňom mená, ktoré nosili v sebe aj určitý význam a charakter. „Dievčatá moje! Ako ste mi vyrástli!“ zasmiala sa babička Claire a poobzerala si svoje vnučky. „Ach, babi! Som taká rada, že sme tu!“ zvýskla Marie a Katlin sa pridala. „Ako sa vám darí na ranči? A v škole? Čo máte nové? Určite je v tom už aj nejaký chlapec, nie?“ babička Claire zahrnula dievčatá otázkami. „Hej, hej! Spomaľ, kovbojka!“ zasmiala sa Katlin a podišla ku koňom. Lásku mala veľmi rada. Bola to grošovaná kobylka s mäkkým a prívetivým výrazom v tvári. Láska mala rada asi každého, ale za tie roky, čo na nej jazdievala Katlin, si ju veľmi obľúbila a patrila do zoznamu jej najmilovanejších ľudí. Pohladila ju po krku a spýtala sa babičky Claire: „Babi? A to akože pôjdeme na nich k tebe domov?“ „To nie akože, ale naozaj! Nasadať! Tie vaše dva kufre Vietor v pohode unesie, dajte ich naňho. Je to ťažný kôň, to je v poriadku,“ riekne babička Claire a naloží na Vetra batožinu. A už sa aj nesú na koňoch a po dedinke klusajú k babičkinmu ranču. Ako vždy išli po dlhšej prašnej ceste, pozdravili pár známych, zabočili na brezovú cestu a nakoniec na maličkú cestičku, čo viedla už až do dvora babičkinho ranča. Keď dorazili, zosadli z koní a dievčatá si vzali svoje kufre. Položili ich pred vchodové dvere a kone odviedli do stajne. Dobrodružné stanovanie

159


„Milujem to tu,“ povie Marie a nadýchne sa čerstvého vzduchu, keď vyjdú zo stajne. Ranč babičky Claire nebol veľký. Mala stajňu krémovej farby, v nej štyri boxy, fúrik, metly, vidly, postroje pre kone, hadicu, vedrá na vodu, krmivo a mnoho potrebných drobností. Za stajňou bol prístup k vode cez kohútik, hadica a betónové miesto s kanálikom na umývanie koní, sprchovanie a šampónovanie. Kúsok od stajne bola králikáreň s trávničkom a výbehmi pre zajačiky. A ďalší kúsok od králikárne bol kravín, kde babička Claire chovala tri kravičky, ale výlučne na mlieko. Katlin sa usmeje, prikývne a vyberie sa sadnúť si na lavičku pod malý biely altánok, obrastený farebnými plazivými kvetmi a ružami. Z domu vyšla babička Claire a v rukách mala podnos. Dom babičky Claire bol dosť veľký a priestranný, hoci tam bývala sama. Ich deduško zomrel už dávnejšie. Dom bol krémovožltej farby s gaštanovými dverami a červenými rámami okien. Keď sa prešlo cez hlavné dvere, po pravej strane bol vešiak, polička na topánky a veľké zrkadlo. V dome bola napravo kuchyňa, naľavo obývačka a v strede oproti dverám gaštanovohnedé schodisko. Schodisko viedlo na horné poschodie, kde sa nachádzala izba Marie a Katlin, kúpeľňa, spálňa babičky Claire a pracovňa. Babička Claire prišla k dievčatám pod altánok a položila podnos na starý biely stolík. Pripravila im džús, chlebíčky a nakoniec jahody so šľahačkou! „Jahody sú domáce a pomarančový džús tiež. A chlebík som piekla včera!“ pochváli sa Claire. Mala malý obchodík s ovocím a zeleninou a predávala ich tu 160

Srdcia v sedle


v dedinke. Všetci chodili kupovať Claireine vychýrené, čerstvé a vlastnoručne vypestované ovocie a zeleninu. A dvakrát do týždňa piekla chlieb. Babička Claire bola veľmi obľúbená v celej dedinke a nikdy s nikým nemala nezhody. „Tak a teraz mi môžete porozprávať, čo máte nové.“ „No, ale veľa toho je nového,“ povie Marie a zahryzne do chlebíčka. „Horela nám stajňa, ale nič sa nám ani koňom nestalo. Vlastne len Armentis potrebovala operáciu, lebo ju tam vnútri zavalila doska,“ porozpráva Katlin babičke Claire a tá na ňu zhrozene pozerá. „Požiar?! Naozaj? A naozaj ste v poriadku a Armentis prežila?“ preľakla sa babička Claire. „Samozrejme, že prežila. Všetko v poriadku. A ranč je teraz krásny! Mama všade nakúpila muškáty! Nádhera! Ale nebyť Willa, tak by Armentis bola v riadnej panike a ešte by si viac ublížila…“ hovorí Katlin a babička ju preruší. „Willa? Kto je Will? Laura má nebodaj priateľa?“ prekvapí sa Claire. „Ehm, no, nie. Mama nemá priateľa. Je to vlastne môj priateľ. Heh,“ dopovie Katlin a začervená sa. „Naozaj? Skvelé! A správa sa k tebe slušne?“ „Uhm. Je to skvelý chalan. Pomáha nám na ranči a už nás tam volajú veselá trojka!“ „To je sranda. A čo ty, Marie? Ty nemáš chlapca?“ Marie sa začervená a pozrie na sestru. „No, asi nie,“ vypadne z nej. „Akože nie?! Veď povedz o Tomovi!“ zahriakne Katlin sestru. Dobrodružné stanovanie

161


„No dobre. Spoznala som sa v meste s chlapcom menom Tom a pozval ma von na pizzu a do kina. Tak som išla. Bolo to fajn a pozval ma aj na druhé rande, na tretie, na štvrté. Ale neviem, či je to, akoby sme spolu chodili… Katlin sa už s Willom aj pobozkala. Normálne sa bozkávajú! A ja s Tomom zatiaľ nič také nemám. Je to len kamarátstvo alebo láska?“ pozrie Marie na babičku Claire a na Katlin. Babička Claire pozrela na Katlin a ukázala palec hore. Katlin sa usmiala. „Marie, zlatko, Tom je podľa mňa v tom až po uši! Neboj sa! Čoskoro sa aj ty dočkáš prvého bozku,“ riekne babička Claire a pohladí Marie po vlasoch. „A teraz si dáme jahody so šľahačkou, aby nám to nezjedla Brendy!“ zasmeje sa babička. „Brendy?“ začuduje sa Marie a pozrie na prekvapenú Katlin. „Áno, Brendy. Moja nová fenka. Osvojila som si ju z útulku. Brendy! Poď sem, moja! Poď, Brendy, poď!“ zavolá babička Claire na psa a cez psie dvierka preletí krásna svetlá fenka s dlhokánskymi ušami, čo jej len tak plieskali, keď bežala. Radostne zaštekala a z papuľky sa jej vystrčil ružový jazýček. Vyskočí na lavičku, a začne oblizovať dievčatá. Tie sa len smejú a smejú, aj s babičkou. „Chodíme spolu na prechádzky. Ja na koni, ona vedľa mňa. A tu, dievčatká moje, sa jazdí iba westernovo! Jasné?“ usmeje sa babička na dievčatá a ony prikývnu. Westernové jazdenie im vyhovuje. Je to pohodlné a také voľné! Ešteže všetky kone babičky Claire sú skvelé a pokojné. „Zajtra by sme sa chceli ísť kúpať do jazera, môžeme?“ spýta sa Katlin Claire. 162

Srdcia v sedle


„Samozrejme! Toto leto je vaše!“ odpovie veselo babička Claire. „Nie, babi, je naše! Ty, Katlin a ja!“ riekne Marie a objíme babičku Claire okolo pása. „Tak dobre. Naše leto! Tak, poďme si oddýchnuť! Zajtra nás čaká krásny deň! Mám tu krásny film o koňoch, nepozrieme si ho?“ navrhne Claire, s dievčatami poupratuje zo stolíka pod altánkom a poberú sa do domu aj s Brendy. Dievčatá nadšene prikývnu. To bude skvelý večer! Ale aj celé tri týždne tu, na tomto čarovnom mieste!

R

Perfektný deň

Ráno dievčatá zobudili lúče slnka, ktoré prenikali cez záclony so vzorom ruží. U babičky Claire mali dievčatá jednu spoločnú veľkú izbu. Mala drevené parkety aj steny a na stene oproti posteli boli zavesené dve staré westernové sedlá. Mali tam aj štyri obrazy koní, krásnu veľkú drevenú skriňu s hlavou koňa, vyrezanou do dreva, ale kúpeľňu mali všetky spoločnú. Posteľ bola obrovská manželská a na obliečkach mala taký istý vzor ruží ako záclony. Skrátka, izba ako z rozprávky! „Uaaah…“ zívla si Marie, vstala z postele a išla sa pozrieť von oknom. Rozostrela záclony a oslepilo ju slnko. Pozrela sa von a zbadala babičku Claire, ako vyvádza kone zo stajne na pašu. Marie sa pozrela na hodinky. Osem tridsať. A to ich babička neDobrodružné stanovanie

163


Srdcia v sedle