Page 1


/

MALY KATECHIZMUS PRE KA'IOLÍCKE DIETKY S ODOBRENlM CIRKEVNEJ VRCHNOSTI

* VYDAL SPOLOK SVATÉHO VOJTECHA

(280-300-tisíc)

TRNAVA 1934

Tlačou kníhtlačiarne

Spolku Sv. Vojtecha


Tento "Malý katechizmus" na katechetickej porade v dňoch 1Ô-16. Júna r. 1921 v Trnave odborne bol preskúmaný. Na porade zúčastnily sa· diecézy: nitrianska, bansko-bystrická, spišská, rožňavská, košická, a trnavský vikariát, arcib. ostrihomského. Napokon celá osnoVd bola odobrená a pte všetky školy na Slovensku za úradnú vyhlásená na konferencii biskupskej dňa 30. júna 1921.

Imprimatur. Tyrnaviae. die 30. junii 1921.

Dr. Augustinus Fischer-Colbrie m. p.

Eppus Cassoviensis,

Dr. Carolus Kmefko m. p.

Eppus Nitriensis.

Joannes Vojtaššák m. p.

Eppus Scepusiensis,

Fr. Richardlls Osvald m. p.

AEppalis Vicarius Oen.

ľyrnaviensis,

Dr. Joannes Kohúth m.. p.

AEppalis Vicarius Gen. Neosoliensis, Dr. Stephanus Podracký m. p.

Vicarius Cap. Rosnaviensis.


l. Modlitby a pravdy, ktoré dobrý

kresťan

z pamäti má vedet

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého Amen.

Modlitba Pána.

.

náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje; Tvoje; buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš vezdejší daj nám dnes; a odpust nám naše vinY,; ako i my odpúšťame našim vinníkom; a neuvoď nás v pokušenie, ale zbav nás od zlého: Amen. Otče

príď kráľovstvo

Pozdravenie anjelské ..

Zdravas' Maria, milosti plná, Pán s tebou; požehnaná ·si medzi ženami a požehnaný plod života tvojho, Ježiš, Svätá Maria, Matko Božia, pros za .nás hriešnych,· teraz, i v hodinu smrti našej. Amen. Apoštolské vyznanie viery.

Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme; i v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho; ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Marie Panny; trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel i pochovaný bol; sostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mŕtvych; vstúpil na nebesia, sedí na pravici Boha Otca vš'e mohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého; svätú Cirkev všeobecnú; svätých obcovanie; hriechov odpustenie; tela z mŕtvych vzkriesenie á život večný. Amen. Desatoro Božích prikázaní. l. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať bohov iných predo mnou, aby si sa im ·klaňal. 2. Nevezmeš mena Božieho nadarmo.,


4

3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil. / 4. Cti otca svojho i matku svoju. ' 5. ·Nezabiješ. 6. Nezosrnilníš. 7. Nepokradneš. 8. Nepremlúviš krivého svedectva proti bližnému svojmu. ~' 9. Nepožiadaš manželky bližného svojho. · 10. Nepožiadaš ani domu, ani role jeho, ani ničoho, čo jeho je.

Pätoro cirkevných prikázaní. l. Zasvätené sviatky svätiť. 2. V nedeľu a vo sviatok omšu svätú nábožne slyšať. 3. Prikázané pôsty zac)lovávať a v isté dni mäsitého · pokrmu sa zdržovať. 4. Každoročne sa vyspovedať a aspoň v čase veľkonočnom prevelebnú Sviatosť Oltárnu prijat. 5. V zakázanom čase svadobného veselia nedržať.

Chváloslovie. !

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, nech tak bude aj teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Sedem svätých sviatosti. l. Krst, 2. birmovanie, 3. Sviatosť Oltárna, 4, pokánie, 5. posledné pomazanie, 6. posvätenie kňazstva, 7. stav manželský.

Il. Každodenné modlitby. Modlitba ranná.

V mene t ukrižovaného Pána nášho Ježiša Krista vstávam; · On, ktorý ma vykúpil, nech ma ochraňúje, od všetkého zlého · na tele i na duši. Amen. Bože, Ty si ma opatroval - tejtO minulej noci; - že som zdravý rána dožil, to je dielo Tvojej moci. - Preto padám na kolená, - a pred Tebou sa korím; - z vďaky chcem byť dnes


5 i vždycky dobrým dieťaťom Tvojím. Cokoľvek dnes budem činiť, - nech to množí Tvoju česť; - do hriechu a neprávosti - nedaj Pane, mňa zaviesť. - Syna svojho si mi prikázal- sledovať s ochotnosťou; -sľubujem to verne plniť - s Tvojou božskou milosťou. Amen.

Tri božské ctnosti. O, môj Bože, pevne verún všetko, čo si Ty zjavil, a čo nám skrze Cirkev svoju na vere nie predkladáš, lebo Ty, večná pravda si to zjavil.- O, môj Bože, skrze zásluhy Ježiša Krista úfam, že obdržím od Teba odpustenie hriechov svojich. Tvoju · mil os ť a život večný, lebo Ty si večne milosrdný. - O, môj Bože, milujem Ťa z celého srdca, lebo Ty si môj najlepší Otec, a moje najvyššie, lásky najhodneišie dobro; pre Teba i bližného svojho, priateľa i nepria teľ a, ako seba samého miJujem. Celým srdcom miluj em Ťa, Bože, - a preto nado všetko ľutujem~ že som Tvoju dobrotu urazil; - odpusť mi pre krv Kristovu l K blahoslavenej Panne Maril. Pod ochranu tvoju sa utiekame, svätá Božia Rodička! Prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale od všetkého nebezpečenstva vysloboď nás vždycky, Panna slávna a požehnaná, Pani naša, Prostrednico naša! Orodovnica naša! So Synom svojím nás smer, Synu svojmu nás porúčaj, Synu svojmu nás obetuj ! K sv. Anjelovi strážcovi. Svätý Boží Anjelu - ·daný mne ha ochranu, . osvieť, chráň ma a spravuj, k dobrému vždy povzbudzuj. Poklona pred velebnou Sviatosťou. Na kolená padám, - česť a chváfu vzdávam, - Teba Boha živého - vo Sviatosti uznávam;- Srdce mé nehodné k príbytku Ti dávam,- a služobníkom Tvojím - až na veky ostávam. - Svätý, Svätý, Svätý, - Svätý, Najsvätejší. Ježiš, plný milosti, - v prevelebnej Sviatosti! Anjel Pána. Anjel Pána zvestoval Panne Matii, Ducha Svätého. - Zdravas' Maria atď.

a ona

počala

z


6 Ajhľa, dievka Pána, staň sa mi podľa slova tvojho. Zdravas' Maria atď. A Slovo telom učinené je, a prebývalo medzi nami. Zdravas' Maria atď. · Oroduj za nás, svätá Božia Rodičkú! Aby sme hodní boli zasľúbení Kristových. Milosť .Tvoju prosíme, Pane; ráč do myslí našich vliať, áby sme, ktorí skrze anjela, zvestujúceho vtelenie Krista, Syna Tvojho poznali, skrze umučenie a kríž Jeho ku sláve vzkriesenia privedení boli. Skrze toho Pána nášho, Ježiša Krista:. Amen. Večer Pridáva sa za duše v s týmito -slovami:

Odpočinutie večné

svieti.

Otče

náš.

očistci

iede!J Otéenáš a jedno Zdravas'

daj im Pane, a svetlo

večné

nech -im

Pred jedlom. Oči všetkých dúfajú v Tebe, Pane, a čas príhodný. Otváraš ruku sv~ju a živočícha požehnaním. Sláva Otcu atď .

v

Ty im dávaš pokrm naplňuješ každého

.Požehnaj nás, Pane, i tieto dary svoje, ktoré z Tvojej štedrosti požívať budeme. Skrze Pána nášho Ježiša Krista. Amen. Po jedle. Chváľte Pána všetky národy, chváľte ho všetky pokolenia.Lebo upevnené je nad nat:ni milosrdenstvo Jeho, a pravda Pánova ostáva na veky. Sláva Otcu atď. Ďakujeme Tebe, všemohúci Bože, za všetky dobrodenia Tvoje, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Pred krížom.

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Tebe, lebo si nás skrze sv. kríž svoj vykúpiť ráčil. Večerná

modlitba.

Ku koncu zasa deň sa chýli, - k odpočinku zve ma noc; - ktorý čas i všetko riadiš, - príď mi, Bože, na pomoc! - Čo som z rúk Tvojich (dnes) prijal (a) - za to vrúcne ďakujem;


l

7

. . . .:. čo (som) proti Tebe zhrešil (a), (tu rozmýšľaj chvíľku, akého hriechu si sa toho dňa dopustil(a),- to srdečne ľutujem. Odpusť, Otče, viny moje- pre krv Syna svojho,- k ochrane ráč s neba soslať Anjela mi strážneho. - Pomôž, Pane, bratom niojim·- ktorých nemoc sužuje. -Dušiam verným v očistci daj ~ ľahké odpočinutie. - Ježiš, Maria, Jozef, Vám darujem srdce svoje i dušu svoju. Amen. učením.

Modliba pred

Duchu Svätý; j.a som slabé a neumné stvorenie, a treba sa Pomáhaj mi, osvieť môj rozum, aby som všetko, čo učiteľ · a katecheta dnes v škole bude prédnášaf, náležite pochopiť a v pamäti i v srdci si zachovať mohol, žeby tak z toho, čo sa naučím, i moji rodičia a učitelia mali radosť, a ja kedysi bral z toho časný i večný úžitok. Amen. mi

učif.

učení.

Modlitba po

Dakujem Ti, ó Bože~· za osvecovanie rozumu, a daj, aby všetko, čo som sa dnes s pomocou milosti Tvojej v škole naučil, ucteniu Tvojho svätého mena a spaseniu duše mojej slúžilo. Ant(!n. . Modlitba za Porúčam

Ti, Bože, i

rodičov.

rodičov

svojich, -

vylej na nich a nahraď im,

hojnosť všetkých darov svojich~ -- Ochraňuj ich Otče milý, - všetko dobré, čo mi kedy učinili.

III. Sväty ruženec. Ruženec nie Je iné, ako veniec z duchovných ruži, z častejšie opakovaného anjelského pozdravenia uvitý. Počuj, ako sa máš sv. Ruženec modlit. Bozkáš križik, ktorý vis! na ruženci, prežehnáš sa, a na prvé zrnko sa modliš: Verim v Boha atď. Potom: Sláva Otcu atď. Na druhé zrnko: Otče náš atď.

' Potom ha tri nasledujúce zrnká tri razy: Zdravas' atď. Pri prvom Zdravase po slove Ježiš, pri dáš: ktorý nech vieru našu rozmnožiť ráči. Svätá Maria atď. - Pri druhom, po slove Ježiš, pri dáš: Ktorý rtech nádej našu posilniť ráči. Svätá Maria atď.


~-

B Pri tretom, po slove Ježiš, pri dáš: Kto rý nech lásku našu Svätá Maria atď. Po týchto troch Zdravasoch modlíš sa: Sláva Otcu atď., Otče naš atď. Nato nasleduje pät desiatkov, a to: päť ráz desať, alebo pädesiat Zdravas'. V každom desiatku po slove Ježiš modlíš sa iné tajomstvo. Tajomstvá sú trojaké: radostné, bolestné a slávnostné. Tak i ruženec je trojaký: radostný, bolestný a slávnostný. V každom ruženci je po päť tajomství: vo všetkých troch ružencoch teda je spolu 15. - Otčenáše na ruženci sú obyčajne väčšími, Zdravasy ale menšími zrnkami značené. roznietiť ráči.

Ruženec radostný. Od prvej Nedele adventnej až do nedele Deviátnik. l. tajomstvo: Zdravas' Maria ... Ježiš, ktorého si Panno, z Ducha Svätého počala - Svätá Maria, Matko Božia atď; ·2. tajomstvo: ... ktorého si, Panno, pri navštívení Alžbety ·v živote nosila. 3. tajomstvo: . ktorého si, Panno, v Betleheme porodila; 4. tajomstvo: . ktorého si, Panno, v chráme obetovala; 5. tajomstvo: . ktorého si, Panno, v chráme našla. Ruženec bolestný. Cez veľký pôst a každý piatok v roku. l. tajomstvo: . ktorý sa pre nás krvou potil; 2. tajomstvo: . ktorý pre nás bičovaný bol; 3. tajomstvo: . ktorý pre nás tŕn im korunovaný bol; 4. tajomstvo: . ktorý pre nás kríž niesol; 5. tajomstvo: . ktorý pre nás ukrižovaný bol. Ruženec slávnostný. Od

noci až . tajomstvo: . tajomstvo: . tajomstvo: . tajomstvo: . Veľkej

. l. tajomstvo:

2. 3. 4. 5.

do prvej Nedele adventnej . ktorý slávne z mŕtvych vstal; ktorý slávne na nebesia vstúpil; ktorý nám Ducha Svätého s osial; ktorý Ťa, Panno, do neba vzal; ktorý Ťa, Pan no v nebi korunoval.


9 Modlitba po ruženci. Svätá Maria, pomáhaj biednym, podporuj rnalomysefných, potešuj zarmútených, pros za ľud, primlúvaj sa za kňazstvo, oroduj za zbožné pohlavie ženské: nech zkúsia pomoc tvój u všetci, ktorí žiadajú tvoje sv. podporovanie. Kňaz: Oroduj za nás sv. Božia Rodičko. ľ.ud: Aby sme hodnými učinení boli zasľúbení Kristových. Modlime sa. Bože, ktorého fednorodený Syn skrze život, smrt a vzkrieseni2 svoje odplatu večného spasenia- nám zaslú­ žil: dopraj, prosíme, aby, ktorí tieto tajomstvá skrze sv. Ruženec blahoslavenej Panny Marie sebe pripÓmínajú, i nasle­ dovali, čo ·ony obsahujú, i čo sľubujú, obsiahli. Skrze toho Pána nášho, Ježiša Krista, ktorý s Tebou ·žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, Boh na veky vekov. Amen.

IV. Svätá spoveď. Modl itba pred spoveďou. O, milý Bože, Duchu Svätý, vyslyš moju pokornú mod­ litbu! Hľa. ja biedny, hriešny človek, často som Teba, môjho dobrého Boha, urazil svojimi hriechami, teraz ale chcem -sa polepšif a viacej nehrešiť. Aby sa ale polepšif, za všetky hrie­ chy ľutovať a z nich vyspovedaf mohol. osvief môj rozum. mo".' iu pamäť a ukáž mi všetky tie hriechy. ktorými som ťa urazil. O to Ta prosím skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen. Otče náš, Zdravas', Sláva. 1. Spytovanie svedomia. Podra desatoro Božlcb prlkázanl.

1. PýtaJ sa: Ci som dával v škole, keď sa náboženstvo vyučovalo, dobrý pozor? Ci som sa modlil? Ci som neveril v povery? Ci som nepočt'ival s radosťou tých, ktorí posmechy z náboženstva robili? Ci som "3 nehanbil sv.ätým krížom sa prežehnať, svätenou vo­dou sa pokrooit, kľača�. ruky složif a modlif sa? 2. Ci som vyslovil meno Božie, meno Pána Ježiša a Marie nadarmo, bez ootreby a pričiny, nclÍctive, v hneve a s orekllnaním? Ci som hovor-ii o Bohu a Jeho svätých neúctive? Ci som zneuctil, zamazal alebo· druhým zamazaf dal obrázky ,;:vätých? Ci som sa neprisahal, neklial a nezlorečil? Ci som nerep!al proti Pánu Bohu? C:i som hovoril neslušne · o' svätých · · V\:· cht�h? Cl som sľúbil nječ \> ;i qesplnil �om tQ?


_fO

•.

3. Cl som zameškal v nederu a vo sviatcÍk sv. omšu, alebo. či som né· prišiel na-služby Božie neskoro? Ci som pod službami-Božími nemyslel na ·_Iné veci, nerozprával som sa, neobzeral, neznepokojoval a v pobožnosti · nemýlit iných? · . . . . 4. Ci -som bol k svojim rodičom, učiterom a iným predstaveným nep.oslušný, hlavatý, ·neúctivy, surový? Či som ich rozhneval, zarmútil a urazil? Ci ·som- opovrhnul ich napomínaním, alebo či sóm im prial, niečo zlého, alebo ich yysmi�val, hánobil, ohováral pred inými ruďmi? či som sa starším neposmieval? 5. Ci som sa ne„nášal, vadil, bil so svojimi bratmi a sestrami, alebo s inými? Ci �om im nadával špatne, alebo kamením hádzal do nich? Či som zarmucoval alebo trápil iných, či som im ubližoval? Ci som bol su­ rový k služobnej čeladl, alebo tvrdého srdca k chudobným? Či sorn neuvrhol svoľ život do nebezpečenstva z ľahkomyseľnosti? Či som si na zdraví neuškodil, .keď som nezrelé ovocie jedol, alebo rozhorúčený vody sa napli? Ci som netrápil. zvieratá? Či som · nevyberal a neničil nevinné mladé vtáčatá? 6. Ci som myslel, hovoril, spieval, alebo činil. niečo škaradého, za čo by som sa hanbtf musel? Ci som sa pozeral všetečne na hanebllvé ve.ci, alebo také po stenách, oknách, dverách čarbal? Či som črtal špatné knihy alebo počúval oplzlé reči? Keď som bOI samotný alebo s inými detmi, či som nečinil nič zlého, škaredého a hriešneho, pre čo by s� Boh a anjel strážca, ktorý je vždy' pri mne, hnevaf musel? Či· som obcoval so zlými a roztopašnými kamarátmi? 7. Či som vzal niekomu niečo? Či som urobil niekomu škodu na ľúkach. na roliach. na stromoch. v záhradách? Či som navrátil vec naJdenú, alebo požičanú? Či som daroval niečo bez vedomia a privolenia rodičov?. Keď som dostal nejaké peniaze, či som ich nepremárnil? 8. Či som neluhal (necigánil)? Či som neoklamal svojich rodi­čov, učitefov, bratov a sestry? Či niekomu neuškodilo moje luhárstvo? Či som niekoho neobžaloval falošne? Či som o druhých zle nehovoril? Ich neohov4ral? Či soni niečo zlého na druhých nenamýšfal, druhých chy­by nerozchyroval? Keď som chybil. či som sa úprim­ne priznal k svojej chybe? Či som nespôsobil nepókoJ, svady a ·ne­priateľstvá skrze klebety, keď som to tým fuďom povedal, o ktorých som inde niečo zlého hovoril počul? Podra piatich cirkevných prikázani: Ci som v _pôstne dni mäsitého pokrmu nepožfval? Ci som cirkevné pôsty netupil? Gl som hol pri veľkonočnej sQovedi? Ci som pri poslednej spovedi nieki:vrý hriech naschvál nezatajil? Ci som skutky pokánia, mne od SDOVP.dného otca ulflžené, dobre vykonal? Ci som svätokrádežne nepri­Hmal? Ci :;om sa od noslednei spovedi polepšlJ? Ci som nechodil do zlých spoločnostt. kde som sa pokazif mohol?

Podra siedmich hlavných hriechov: l. Čl som bol nadutý, hrdý a py šný pre svoju telesnú krásu, schoo­nost, obratnost. rozum aleho prll šaty, vyšší rod, pre rodičov a ich bohat·


. 11 stvo? Ci som sa nad dq.tbých nevynášal, seba za lepšieho od druhých ne­ pokladal, druhých nezapovrhoval alebo nevysmieval? 2. Ci .som nebol lakomý a skúpy? Ci som pre svoje lakomstvo nič nechcel udellf chudobným, hoci mi to rodičia kázali? Ci som všetko pre seba nezadržoval, bez toho, že by som aJ bratom, sestrám a druhým z toho uiečo udelil? 3. Ci som niekomu niečo nezávidel? Ci som sa nemrzel na niekoho preto, že sa mu lepšie vedie ako mne, alebo má lepši rozum a vtip, alebo .krajšie šaty ako Ja? éi som nebol nespokojný, keď druhého chválill, vy­ značovali alebo obdarovali? Ci som sa ale zase neradoval, keď ho potresta­ li, alebo keď sa mu niečo zlého prihodilo? 4. (Ako podľa 6. priká_zania božieho.) 5. Ci som sa neobjedol alebo neopil? Ci som Pánu Bohu.zaďakoval za Jeho dary? 6. Ci som nebol hnevlivý, prchlivý a zlostný? Ci som sa hneď smie­ ril s tým, kto mne ubližil, alebo či som sa na ňom nepomstil, a toho, kto­ rému som ia ubliiil, či som odprosil? Ci som sa v hneve Pá_nu Bohu ne­ rúhal a bližnému svojmu nezlorečil, nepreklínal ho? Ci som v hneve s bratmi a sestrami mladšimi zle nenakladal, ich nepokazil? Ci som hnevom sebe na zrlra ví neuškodil? Ci som v hneve zvieratá netrápil? 7 . Cj som nebol lenivý v modlení? Ci vtedy, keď som mal íst do kostola, som nelenošil, neblúdil, nehral sa? Ci som bol v kostole pozorlivý? Ci som iných nebúril v modienl a učení? Podľa deviatich cudzlch hriechov:

Keď druhí zle činiU, či som to spolu s nimi nečinil, z toho sa netešil, ich za ·to nechválil, alebo či som ich pokarhal, ako to bola moJa povinnosť? Ci som azda sám nesvádzal iných na zlé? Keď sl takto svoje svedomie spytoval, zapamätaj si dobre hriechy, ktorých sa vinným by( uznávaš; potom sa modli:

O , Duchu Svätý! Oakujem Ti za Tvoju pomoc, ktorú si mi teraz preukázať ráčil. Už poznávam svoje hriechy, ktorými som Teba, najsvätejší Bože, najdobrotivejší O tče môj, urazil. O d terajška už chcem byt iným, chcem byt dobrým a posluš· ným Tvojim clietatom. Len Ty, ó Bože, ráč mi byt v tom mi­ losťou svojou na pomoci. O to ta prosím skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen. 2. Ziar a fútosf. Bože môj! Srdečne mi je ľúto za všetky moje hriechy, preto že som nimi Teba, lásky najhodnejšieho Boha, to naj­ lepšie a nekonečné Dobro, ktorého zo srdca milujem, urazil. Opravdive m1enirn s milosťou Tvojou život svoj polepšit, a radšej čokoľvek, i smrC podstúpiC, ako Teba, Boha svojho, to najlepšie Dobro, i jedným hriechom uraziť. Daj mi milosC, aby som splnil, čo som si umienil; o to Ťa prosím skrze nekoneč­ né zásluhy Tvojho Božského Syna, Pána a Vykupiteľa nášho,· Ježiša Krista. Amen.

,


12 3. Spoved Keď sl sa na sv. spoveď už prichystal, choď k spovedelnici a čakal. pokiar na teba príde rad. Stoj tam úctive ·a modli sa. · Keď UŽ prišiel na teba rad, lďakni Iii a hovor hr:jechy kňazovi POšepky tak, aby Ca kňaz počul a rozumel, nie ale tí, čo sú okolo teba:

Prosím, duchovný otče, za sväté požehnanie, aby som sa z hriechov svojich náležite vyspovedať mohol(a). Teraz ti

kňaž

dáva požehnanie, prežehnai sa a povedz:

Ja hriešny človek spovedám sa Bolm_a Vám otče duchovný, že S.QJTI . (od poslednej spovedi/ älébo: o{f.švo}e}-mafičl{osti)>. tieto hriechy' spachal(a). · ·· -- · · · -· · Teraz sa vyznávaj z hriechov svojich, ale sa vvznai zo všetkého~ te~ bo pred Pánom Bohom nič zataiif nemôžeš: on o všetkom vie; a keď si povedal všetky hriechy svoje, skonči takto: "Na viác hriechov sa už nepamätám.'' Potom· rutui hriechy svoie! lľ.utuJem z celéhQ srdca za všetky hriechy svoje vedomé

,

f nevedomé. lebo som nitni najláskavejšieho Boha urazil. Silne sf~ _ buj m viacej nehrešiť a každej príle-žitosti k hriechu sa varovať.

i'osfm za

spasiteľnú ~okutu

a rozhrešenie.

· eťaz ostaň kfačaf a počúvaj pozorne naučenie, ktoré ti spovedný otec dá, a pozoruJ na pokutu, ktorú ti on uloží. Potom spovedný otec od· rieka . nad· tebou rozhrešenie. Keď on čin! križ nad tebou, pozna č sa tiež svätým krížorri. Potom iď' úctive zase na svoje miesto a modli sa pobožne túto modlitbu : O, dobrý, milosrdný Bože a Otče : Ď akuj em Ti z celého

srdca, že si mi hriechy odpustil skrze námestníka svojho, kňa­ za, a sľubuj em , že každého, i toho najmenšieho hriechu sa odtera~ chcem varova ť, že chcem by t Tvojím dobrým, poslušným a nábožným d.iefafom. ú , keby to zlé, ktoré som spáchal(a), zase' napravi ť mohol(a) ! Teraz vykonaJ.

čo

ti spovedný otec naložil.


Úvod. 1. Ktorého náboženstva sl ty?

Ja som náboženstva kresfansko- katolíckeho�

.l: Prečo

sl ty náboženstva kresfaosko-katolickehol

Ja som preto náboženstva kresťansko-katolíckeho, lebo som pokrstený a kre�fansko-katolíck11 vieru vy­ znávam.

• Za zvláštnu milosť Božiu musíš pokladať, že si kato­ líkom a tak:


14

-

1. diefafom Otca nebeského; 2. bratom Ježiša Krista; 3. dedičom neba.

· 3. Akým znakom vyznávaš zvlášť vieru svoju?

-

Vieru svoju vyznávam zvlášť znakom svätého kríža, keď sa prežehnám.

4. Ako sa prežehnávame?

Pr..ežehnávame sa tak, že sa poznačíme znakom sv. krížať a pri tom hovoríme: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. * Keď sa prežehnáme. najavo dávame, že: 1. veríme v fediného Boha v troch osobách; 2. že patríme Ježišovi ukrižovanému .

.,2: Ako sa pozdravujeme po katolícky?

Po katolícky pozdravujeme sa takto: Pochválen' buď Ježiš Kristus, na čo odpovedáme: Na veky. Amen.

-

• Kresťanské pozdravenia sú ešte tieto: Pán Boh pomá­ haj! Pán Boh uslyš! Boh fa opatruj! Chvála Bohu! Zdar Boh! S Bohom!

6. Ktoré učenie Je najpotrebnejšie pre kresťana-katolíka?

Pre kresťana-katolíka najpotrebnejšie učenie je: uoenie náboženstva kresťansko-katolíckeho.

7. Prečo Je učenie náboženstva kresfansko.;katolickeho naj­ - potrebnefšie?

Učenie náboženstva kresťansko-katolíckeho je naj­ potrebnejšie, lebo nás učí tomu: čo máme činiť, aby sme boli spasení. * Spaseným byt znamená : do neba prfsf,


15 � čo musíme činif, aby sme boli spasení? Aby sme boli spasení. musíme: 1. verif, čo Boh zjavil; 2. zachováva!, čo Boh prikazuje; 3. užívaf prostriedky milosti. • Zjaviť znamená: povedať druhému, čo by sám od seba nemohol vedeť. • Kto verí, čo Boh zjavil. kto činí, čo Boh prikazuje a kto užíva prostriedky milosti, menuje sa nábožným človekom. Kto ale v Boha neverí, prikázania jeho ne­ zachováva a prostriedky milosti neužíva, Menuje sa bezbožným človekom. • Viera, prikázania a prostriedky milosti patria ku ná­ boženstvu. Náboženstvu učíme sa z knižky, ktorá sa menuje katechizmus. Katechizmus podáva nám náboženstvo v troch čiast­ kach: 1. O viere. 2. O prikázaniach. 3. O prostriedkoch milosti.


PRVA ČIASTKA. O viere.

-

O VI'ER'E VÔBEC.

.• 9. Co -1*,�íme najprv činiť, aby sme boli spasení?

-

Aby sme boli spasení, musíme najprv veriť všetko, čo Boh zjavil.

IO. Prečo musíme veriť všetko, čo Bob zjavil?

Preto musímé všetko veriť, čo Boh zjavil, lebo Boh je večná a neomylná pravda, kto.rá ani klamať, ani oklamaná byť nemôže. 1)

1 t. Kto nás učí tomu, čo Boh zjavil?

Co Boh zjavil, tomu nás učí Cirkev katolícka.

ll:

Z čoho učí Cirkev, čo Boh zjavil?

Co Boh zjavil, učí Cirkev: !. z Písma svätého; 2. z ústneho podania.

ll: Co Je Písmo sväté?

Pfsmo sväté je sbierka _tých kníh, ktoré z vnuknutia Ducha Svätého sú pisané. * Písmo sväté menuje sa grécky: biblia. ----

1) .. Boh nie Je ako človek, aby klamal, ani ako syn človeka, aby sa me­ ni}." IV. Moiž. 23, 19.


17 * Slová: ,,z vnuknutia Ducha Svätého" znamenaJu, že Duch Svätý písateľov týchto knih zvláštnym spôso;. bom osvietil, k písaniu povzbudH a pri písaní od ka­ ždého omylu chránil. 14. Ako sa delí Písmo sväté? Písmo sväté delí sa na knihy S t a r é h o a na kni­ hy N o v é h o Z á k o n a. é dal Kriihy Starého Zákona obsaha'.jú zjaven1 Boh ľuďom pred prfchodom Ježiša Krista. * Knihy Nového Zákona obsahujú zjavenie Božie, ktoré sme dostali od Krista Pána a jeho apoštolov;

*

15. Co ie ústne podanie? . ústne podanie je to zjavenie Božie, ktoré apošťolo­ via sice ústne hlásali, ale ho nenapisali. 1) * Ostne podanie latinsky menuje sa: t r a d íc i a. * Viera naša rríá byt: 1. VŠ e Obe C ná; to jest, máme všetko verif, ČO rímsko-katolícka Cirkev učí; 2. p e v n á: to jest tak máme verit, že nepochybuje­me o ničom, čo Boh zjavil; 3. ž i v á: keď tak žijeme, ako to viera žiada;2) 4. s t á 1 a: keď vieru až do smrti ver-ne zachováme a hotoví sme za vieru všetko, ešte aj smrt podstúpit.3)

----

1) ,,A tak, bratía, učili, už či z reči a 2 ) ,,Ako telo bez Jak. 2, 26. 1) Na príklad sv.

buďte stáli a zachovávajte podania, ktoré ste ··sa nači z nášho listu." II. Tes. 2. 14. ducha Je mftve, tak i viera bez skutkov Je mftva." mučenici.


18 ~

Ci je viera každému

potrebná? Vie.ra je každému človekovi potrebná, lebo Kristus Pán hovorí: "Kto neuverí, bude zatratený." 1)

*

Zatrateným

byť

človekovi

znamená: do pekla

prísť.

!!: Ktoré

hlavné pravdy máme výslovne vedef?. Výslovne máme vedef šesť hlavných právd, a to: Boh je len jeden; :v Bohu :Sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý; Syn Boží sa stal človekom, ahy nás vykúpil; Boh je sptavedlivý sudca, ktorý sa dobrým odpláca a zlýéh tresce; 5. duša človeka je nesmrteľná; 6. milosť Božia je na spasenie potrebná.

Mravné

naučenie.

Sv. Augustín sklamal sa v hriešnom svete. Už mu bolo na zúfanie, ale počul hlas, ktorý ho upomínal na l 1ísmo sväté: "Vezmi ho a čítaj!" Vzal do ruky Písmo sväté a čítal ho. Stal sa svätým. Rád čítavaj Písmo sväté a iné nábožné knihy a uč sa Bibliu, lebo "čím viac sa budeš živiť vierou, tým viac buJ eš nasýtený rozumenim" (Sv. Anzelm). Ako lampa osvecuje dom, tak osvecuje viera dušu. Ako s veže máme čistý výblad na pole a dedinu, tak i s vierou nazreme do tych tajomstiev prírody, duše, ktorých rozumom nepoznávame. " Viera podobá sa palici, ktorou trasúce sa údy podopierame aby sme lepšie mohli chodiť: vierou podpot ujeme slabý rozum, aby sme lepšie poznali." (Sv. Ján ZL) · B)

-

O APOSTOLSKOM VYZNANI VIERY.

18. Kde je nakrátko,

máme? Co verif máme, to je nakrátko v apoštolskom vyznaní viery.

1 )

Marek 16, 16.

čo veriť


, 19 19. Ako znie apoštolské vyznanie viery? . Apoštolské vyznanie viery :znie takto:, Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.) I v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, · Pána nášho: ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Marie Panny; trpel pod Pontským Pilátom, ukrižova­ ný umrel a pochovaný bol; sostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mŕtvych; vstúpil na nebesia, sedi na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde sú · ých i eobecmŕtvych. Verím v Ducha Svätého, svätú Cir nú, svätých obcovanie, hriechov odpusten mŕtvych vzkrieseni� a život večný. Amen. 20·. Prečo sa menuje toto vyznanie viery apoštolským? Toto vyznanie viery sa menuje apoštolským, lebo pochádza z časov apoštolských, � Koľko čiastok má apoštolské vyznanie viery? Apoštolské vyznanie viery má 12 čiastok, menujeme článkami.

ktoré

Mravné naučenie. V prvých časoch kresťanstva dospelý nebol pokrstený, ak ; p red omšou nikoho nevedel náz pamä( ,,Verím v Boha"ani nepustili do kostola, kto ho nevedel. - Nezabudni pomodli( sa „Verím v Boha". Osviežuješ ním vieru svoju (Sv. Aug.). Vyznanie viery je obnovením smluvy; ktorú sme pri krste uzavreli s Bohom. (Sv. Pet. Zl.)

-

P r v ý č l á n o k.

22.· Ako znie prvý článok apoštolského vyznania viery? Prvý článok apoštolského vyznania viery znie takto:


20 Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba zeme. l. O Bohu a jeho vlastnostiach. ~Kto Je Boh? Boh je Pán celého sveta, a náš otec nebeský.

~

Odkedy je a dokedy bude Boh?

Boh vždy bol a vždy bude; Boh je večný.l)

• Boh je sám od seba; On nepovstal a nedostal svoje dokonalosti od nijakej inej bytosti. ~Kde

Je Boh?

Boh je všade, na nebi, na zemi a na každom mieste. 2 )

- 1)-"Prv, - -ako

by sa boly staly hory, alebo ako bola stvorená zem a okršlek: od vekov až na veky si Ty, Bože." Zalm 89, 2. ') Kde .môžem zajst pred Tvojím duchom, a kde pred Tvojou tvárou utiecť? Jestliže vstúpim na nebesia, Ty tam si; jestli sostúpim do podzemia, Ty si tam." Zalm 133, 7, 8.


21

vidíme Boha v zemskom živote? -26. Ci Boha v zemskom živote nevidíme, lebo

tela, On je

*

čistý

duch.

1

Boh nemá

)

Boha aj nevidíme, dá sa on poznaf :2) l. zo sveta, ktorý stvoril a múdro zariadil,3) · 2. zo zjavenia; Boh zjavil sa ľuďom, ako Adamovi, Mojžišovi a iným a aj prehovoril k ním.') Keď

· 27. Co vie Boh? Boh vie všetko: čo bolo, čo je a čo bude;'1f.;t i to vie, ~o si myslíme a v tajnosti činíme; Boh je i)'~ediaci. 5 ) Co môže Boh učiniť? Boh moze učiniť všetko, všemohúci. 6)

~

čo

len chce; Boh je

29. Ako usporaduje Boh všetko na svete? Boh všetko na svete usporaduje tak, že dosiahne toho, čo chce; Boh je nekonečne múdry. 7) 30. Co chce a miluje Boh? Boh chce a miluje len dobré a nenávidí zlé; Boh je nanajvýš svätý.B) "Boh ie duch." Ján 4, 24. ".Riekol blázon v svojom srdci: Nieto Boha." lalm 13, l. 3 ) .,Jeho (Boha) neviditeľná bytost od stvorenia sveta z toho, čo je stvorené, rozumom spozorovaná býva, i večná jeho moc a božstvo, takže sa neda jú (pohania) vyhovára!." .Rím. l, 20. t) "Mnohonásobne a rozmanitým spôsobom mluvieval kedysi Boh otcom skrze Prorokov, najnovšie však za týchto dní mluvil nám skrze syna.•• lid. l, l, 2. a) "niet stvorenia n eviditeľn ého pred jeho pohľadom, ba všetko je holé a odkryté očiam toho, o ktorom máme reč." l id. 4, 13. 8 Pán, to činí na nebi, na zemi, v mori a vo ) .,Všetko, čo chce všetkých hlbočinách." Zalm 134, 6. · 7 ) .,Jak veliké sú diela Tvoje, Pane! Všetko si v múdrosti učinil: zem plná je Tvojho majetku." Žalm 103, 6. 8 soin vás vyviedol zo zeme egyptskej, ) .,Lebo ia som Pán, ktorý aby som vám bol za Boha. Svätí buďte, lebo ja svätý som." III. Mojž. 11. 44. - Na pr. desatoro Božích prikázaní. 1 ) 2

)


22 31. Ako nás miluje Boh?

Boh nás miluje nekonečne. On nám dáva všetko, potrebujeme; Boh je nanajvýš dobrotivý. 1)

čo

Co činí Boh s dobrými a čo so zlými?

E,;

Boh dobrým odpláca a zlých tresce; Boh je nekonečne spravedlivý.2) * Boh úplne odpláca až po smrti. * :8ôir hneď netresce zlých, ale často ar dlho čaká, aby ,~~riešnik polepšil; Boh je nanajvýš trpezlivý. 3) 33. Ci Boh odpúšťa kajúcemu hriešnikovi?

Boh kajúcemu hriešnikovi láskave odpúšťa: Boh je milosrdný. 4 ) * Boh má v sebe všetky dobré vlastnosti bez miery a konca; Boh je nekonečne dokonalý.

nekonečne

Mravné

naučenie.

Neznaboh Voltaire jedného rána vyšiel na horu, zvanú Rigi. Keď s končiara hory uzrel utešený východ zory, padnul na zem a povedal: toto človek nemohol by ani pomy sieť, nie ešte spraviť. Oči svoje pozdvihnul k nebu a ústami šepkal vrúcne: Verím v Boha. Nezabudni! Boh je všade. "Miesto, na ktorom stojíš, sväté je." -Som niekde sám? "Pán blízko je."- Boh je mocný. "Velí slnku svojmu svietiť na dobrých i na zlých:" Sneh padá, kto mu káže? Vietor vanie, kto mu káže? Hrom bije, kto mu káže? Mráz prichodí, kto ho posiela? Kto je ten, že ho vetry a more poslúchajú? "Len blázon môže vravef že niet Boha." (Žalm. 13, 1.) "A čo máš, čo by si nebol dostal?" I. Kor. 4, 7. "Súdi, bez ohľadu na osoby, každého." I. Pet. l, 17. - Na pr. boháč a chudobný lazar. 3 ) "Srutovný a láskavý je Pán, shovievaiúci a nad mierou milosrdný." Zalm 102, 8. - Na pr. potopa; neúrodný strom figový. 4 ) "Riekni im: lijem ja hovoril Pán Boh - nežiadam smrti bezbožného, ale aby sa odvrátil bezbožný od svojej cesty a živý bol. Obráťte sa, obráfte sa od svojich ciest veľmi zlých! Prečo by ste mali hynúť, dome izraelský!" Ezech. 33, ll. - Na pr. Ninive; márnotratný syn. 1 )

2

)


23 "Nešťastný človek, ktorý všetko zná, ale Teba, ô nepozná!" (Sv. Augustín.)

Bo~e.

2. O troch božských osobách. 34. Ci je viac, ako jeden Boh?

-

Boh je len jeden.1)

~ Koľko

osôb je v jednom Bohu?

V jednom Bohu sú tri bóžské osoby: Otec, Syn, a Duch Svätý.2) 36. Ci každá z troch božských osôb je pravý Boh?

)

• - Každá z troch božských ,osôb je pravý Boh; Otec je pravý Boh, Syn je pravý Boh, i Duch Svätý je pravý Boh a s1wlu sú len jedným Bohom.a) * Tri božské osoby sú len jedným Bohom, lebo všetky tri majú jednu a tú istú rozdielnu priro dzenosť. Každá z troch osôb jednako je večná, vševediaca a mocná. (Na prirodzenos ť spytujeme sa : čo je to? na osobu však kto je to?) * Tri božské osoby takto sa rozoznávajú od seba: Otec je od večnosti sám od seba, Syn od večnosti pochádza od Otca, a Duch Svätý od večnosti od Otca a Syna súčasne.

37. Ktoré skútky privlastňujeme zvlášf jednotlivým božským osobám?

Jednotlivým božským osobám privlastňujeme zvlášť tieto skutky: Boh Otec stvoril svet, Boh Syn vykúpil svet a Boh Duch Svätý posväcuje svet. * Boh Otec menuje sa Stvoriteľom, Boh Syn Vykupitel-om, Duch Svätý Posvätiteľom; avšak tri božské osoby spoločne účinkujú.

- 1)--"Jeden -

je Boh." I. Tim. 2, 5. Krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." Mat. 28, 19. Na pr.: ako bol Ježiš pokrstený. 8 ) "Traja sú, ktori vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a tito t~aja sú jedno." I. Ján 5, 7. 2

)

..


24

Ako menujeme tri božské osoby jedným menom? ,

~

Tri božské osoby jedným menom menujeme: Nq.jsvätejšia Trojica. . · .* Najsvätejšiu Trojicu naším rozumom pochopiť nemô-

žeme, lebo je veľkým tajomstvom našej viery. * Sviatok Najsvätejšej Trojice je v prvú nedeľu po Svätom Duchu.

Mravné

náučenie.

Sv. Augustín dlho rozmýšľal nad Svätou Trojicou. V · tomto rozjímaní chodil po nábreží morskom. Zbadal tam chlapca sedeť, ktorý do malej jamky prelieva! vodu z mora. Osloví ho: "Co robíš chlapček?" "Chcem preliať more do tejto jamôčky!" Sv. Augustín sa usmial a hovoril: "To je nemožná ve·c !" Na to odvetil chlapček: "Skôr -vyčerpám ja celé more do tej malej jamky, ako ty vys~ú­ maš tajomstvo Najsvätejšej Trojice." Toto je tajomstvo, ktoré nikdy nepochopíme, ale to veríme; Hoci to nepocllOpíme, najdeme však v prírode hmlisté podobenstvá. Na príklad: voda. Voda pevná: ľad, parnatá: para, tekutá: rieka. Alebo to, čo horí, plameň a dym sú len jedon oheň. Kloňme sa pred tajomstvom Najsvätejšej Trojice: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

3. O stvorení a riadení sveta. Kto stvoril svet?

~

Boh stvoril svet. 1)

* Slovo stvorif znamená: z

40. K 1)

..

čomu

ničoho niečo učinif.

stvoril Boh svet?

Boh stvoril svet: Na

počiatku

stvoril Boh nebo l zem." I. Moj ž. l. l.


25

1. ku svojej cti a sláve; 2. ku blahu človeka.

41. Ci sa Boh i teraz stará o svet? Boh sa i teraz. stará o svet. Boh svet zachováva a

riadi. * Vravíme: "Boh zachováva svet", čo toľko znamená, že svet a všetky stvorenia tak dlho trvajú, dokiaľ Boh chce.1) - "Boh riadi svet", to znamená, že nič sa nestane bez Božej vôle, čiže bez jeho dopustenia, a že Boh všetko vedie-k dobrému. 2) * Boh i nehody a trápenia vedie k dobrému: chce nimi hriešnikov potrestať a napraviť, spravedlivých ale skúšať a ich zásluhy pre neho rozmnoži!. * Boh dopúšťa i hriech, lebo nechce odňaf človekovi slobodnú vôľu ~ i následky hriechu vie obrátiť na dobré.

- - --

1) "Akože by aj mohlo niečo zostaf, keby si ty nechcel?" Múdr. ll, 16. - "Cudzinec som na zemi." lalm 103, 10. 2

)

Na pr. Jozef Egyptský; Mojžiš.


26

-

42. Ako menujeme starostlivost Božiu o svet? .

_ Starostlivosť Božiu o svet menujeme Božou. 1)

prozreteľnosfou

· Mravné naučenie.

Bob fa stvoril. Dal ti svoju milosť pri krste. Pripravil ti nebo. Ustavične stará sa o teba: dal ti rodičov, aby fa viedli do neba, dal ti anjela strážcu, aby fa chránil, dáva ti teplo a svetlo, vzduch a život, Buď povďačným! I kuriatko, keď vodu pije, k nebu pozerá. Co Boh činí, všetko je dobré. Boh dobre vie, čo ti slúži k dobrému. A preto, keď ťa aj trápenie a žiaľ zastihne, ne, ponosuj sa a nereptaj proti Bohu. Sv. Pavel ap. vraví: "Tým, ktorí Boha milujú, slúžia všetky veci k dobrému." (Rim, 8, 28.) .· · ·· 4. O a n j e l o c b.

-

43. KtOré sú najvýbornejšie stvorenia Božie? -

Najvýbornejšie stvorenia Božie sú anjeli a

ľudia.

,1!: Co sú anjeli?

Anjeíi sú čistí duchovia, ktorí majú rozum a vôľu, ale telo nemajú.

* Písmo sväté spomína 9 sborov,

čiže chórov anjelských.2) Niektorí anjeli spomínajú sa menom, ako Michal, "knieža vojska nebeského", Rafael, ktorý sprevádzal viditeľne mladého Tobiáša do cudziny, a Gabriel.

boli anjeli, ich Bob stvoril? -45. AkiAnjeli, ich Boh stvoril, boli všetci dobrí a blažení. keď

- -- -

keď

1) .,Ci sa nepredávajú dva vrabce za pätnik? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vášho otca. Vám l.\le sú i všetky vlasy na hlave spo-

čítané."

Mat. 10, 29, 30. !!fez. l. 21., Kol. l, 16.

~) Viď


27 � Cl zostali všetci anjeli dobrými?

Všetci anjeli nezostali dobrými, lebo mnohí zhrešili a preto boli shodení do pekla. Títo sa menujú: čerti, diabli, alebo zlí duchovia.

_il: Akí sú k nám anjeli? Dobrí anjeli nás milujú a preto nás strážia a chrá­ nia od zlého, aby sme aj my do neba prišli. 1.§: Ako sa menuftí ti anjeli, ktorí nás strážia?

Tí anjeli, ktorí nás strážia, menujú sa: anjeli strážcovia. * Každý človek má anjela strážcu, ktorého má ctif, o pomoc prosit a jeho napomenutia nasledovat

-

49. Akí sú k nám zlí duchovia?

Zlí duchovia závidia nám, že �nôžeme byt spa-

_L


28

seni, preto nás nenávidia a na hriech pokúšajú, aby sme aj my do· pekla prišli. 1) 50.

máme činif, keď nás zlý duch k hriechu pokúša? Keď nás zlý_duch k hriechu pokúša, máme prosiť BDha o pomoc a pokušeniam odporova f. 2 ) čo

Mravné

naučenie.

Neraz počuješ v sebe vnútorný hlas, čo ta napomína, aby sj sa zlého chráni l a dobré činil. Poslúchaj tento hlas, je on hlasom tvojho anjela strážcu. "Keďže máš takého opatrovníka, anjela strážcu, čoho sa máš b áť? Je verný, pr ezr e teľný a mocný. Coho sa máš ľakať? Len ho nasleduj a pevne sa bo drž." (Sv. Bernard.) 5. O p r v ý c h

ľ

u ď o c h.

prví ktorých Boh stvoril? -51. AkoPrvísa menovaliktorých Boh stvoril, menovali sa: Adam ľudia,

ľudia,

a Eva. * Adam a Eva sú naši prví

g

..

rodičia; čiže prarodičia.

Ako stvorU Boh Adama? 'Boh stvoril Adama takto: učinil telo zo zeme a vdýchol do neho dušu. 3)

-53. Z

teda pozostáva človek? . Clovek teda pozostáva z. tela i duše. * Duša je nesmrteľný duch, bez ktorého myslef ani žiť nemôže. ·

čoho

človek

ani

- - --

1) Na pr. Eva ; Job; Judáš.

')

striezliví a bedlite, lebo protivník v_áš, diabol, ako lev ruobchádza a hľadá, koho by zožral, ktorému odporujte silní vo viere." I. Pet. 5, 8, 9. · 3 ) .. Spôsobil teda Pán Boh človeka z hliny zeme, a vdýchol do Jeh'> tvári dych života a čl o vf'k stal sa živou bytosfou." I. Mojž. 2. 7.

čiaci

"Buďte


29 54. Komu sa &JOdobá naša duša?

Naša duša sa podobá Bohu. 1)

55. V

čom

sa podobá naša duša Bohu?

Naša duša podobá sa Bohu v tom, že l. má rozum a slobodnú vôľu; 2. je nesmrteľná.

* Duša neumre; ona žije aj po smrti tela, žije na veky. _ Dušu nevidíme, ále ju poznávame .z toho, že človek rozmýšľa a slobodnou vôľou odhodláva sa k dobrému, alebo zlému.

-

56. K

čomu

stvoril Boh

ľudí?

Boh stvoril ľudí k tomu, aby ho poznali, milovali, jemu slúžili a tak spasení boli, to jest, do neba prišli. 2)

57. Ci môžu

ľudia prísť

do neba svojimi prirodzenými silami?

ľ..udia svojimi prirodzenými silami nemôžu prísf do neba, ale potrebujú k torriu pomoc, čiže milosf Božiu.

58. Ci obdaril Boh prvých

ľudí

svojou

milosťou?

·

Boh obdaril prvých ľudí svojou milosfou, lebo: l. učinil ich svätými; 2. prijal ich za dietky svoje a· za dedičov neba.

-

59. Kde bývali prví

Prví

ľudia

§.!!: Ci boli prví

ľudia?

bývali v raji.

ľudia

blažení v raji?

Prví ľudia· boli blažení v raji, ničoho netrpeli a nemali nikdy umref. 1

)

Boh riekol:

l. Moiž. l, 26.

"Učiňme človeka

na

náš

obraz

a našu

podobu."

) "Milovaf budeš Pána Boha svojho z celého srdca svojho." Mat, 22, 37. - "Bolt chce, aby všetci fudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy." 2

Tim. 2, 4. .1

Malý Katechizmus pre

pokročilých


.

ao 61. Ci zostali prvi fudla navždy ,blaženými? Prví ľudia nezostali navždy blaženými, lebo zhrešili a tým trest Boží na svet uvalili.

-

62. Cím zhrešili prví naši rodičia? Prví naši rodičia zhrešili tým, že neposlúchali príkazu Božieho, ale jedli zo zakázaného ovocia.

Boh prvých pre spáchaný hriech? -63. AkoBohpotrestal prvých pre spáchaný hriech potrestal .

rodičov

rodičov

tak, že: L stratili milosť Božiu a preto nemohli sa dostať do neba; 2. rozum sa im zatemnil a ich vôľa naklonila sa k zlému; 3. museli veľa trpeť a konečne umref.


-

31

64. Ci hriech prvých rodičov len im samým škodil? . .

-

Hriech prvých rodičov neškodil len im samým, ale prešiel i s trestom na všetkých ľudí, takže všetCi v ňom bývame zrodení. 1 )

65. Ako menujeme hriech, v ktorom bývame zrodení? .

Ten hriech, v ktorom bývame zrodení, menujeme dehriechom. "' Hriech dedičný sme osobne nespáchali, ale ako by zdedili s Haším pôvodom od prvých rodičov.

dičným

66. Jedine kto bol zachránený od hriechu

dedičného?

Od hriechu dedičného zachránená bola jedine preblahoslavená Panna Maria. ·~ Preto bola zachránená Panna Maria od hrie.chu dedič­ ného, lebo ju Boh vyvolil za matku Syna svojho. * Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Marie je 8. decembra. 67. čo by sa bolo stalo s - nad nimi?

ľuďmi,

keby sa Boh nebol smiloval ·

Keby sa Boh nebol smiloval nad bol mohol prísť do neba.

ľuďmi,

68. Ako sa smiloval Boh nad fuďmi? Boh tak sa smiloval nad ľuďmi, že im Vykupiteľa.

nikto by ne-

prisľúbil

a poslal

1 ) "Ako skrze jedného človeka hriech prišiel na tento svet, a skrze lu·Jcch smrt, tak na všetkých ľudí prešla smrf, v ktorom všetci zhrešili."

l~ltn.

!i, 12.

.

-'

./


32 • Boh prisfúbi1 Vykupitefa už prvym rodičom. Neskoršie obnovil svoj sľub Abrahámovi a jeho pokoleniu, menovite Izákovi, Jakubovi; Mojžišovi, Dávidovi a pŕorokom. Proroci predpovedali o Vykupiteľovi: ­ miesto1) a čas 2) jeho narodenia, jeho život, zázraky, 3) umučenie a smrt,•) jeho zmŕtvychvstanie/') a nanebevstúpeme,8) založenie a ustavičné trvanie jeho Cirk: vi. 7) . Ľ.udia viac ttsíc rokov museli čakať na Vykupiteľa, aby nahliadli svoju biedu a slabosť a takto túžili po prisfúbenom Vykupiteľovi. Na túto dobu upamätúva nás Cirk~v adventom, ktorý trvá asi štyri týždne pred Viano~,;ami. Každodenne slúžieva sa vtedy včas­ ná omša svätá, zvaná R.oráte ku cti Panny Marie. ~

Kto je prisfúbený

Prisfúbený

Mravné

Vykupiteľ?

Vykupiteľ

je Ježiš Kristus.

naučenie.

Teda hriech to zavinil, že sme stratili raj, že sa musíme tráp1t a konečne umret. Ako Adama a Evu volal Hoh pred súd a potrestal ich, tak ani ty sa neskryješ pred sú~ dom Božím. Záchovaj prikázanie Božie a vtedy nemusíš sa obávať trestu Božieho ani na svete, ani vo večnosti. Sv. Polikarp hovoril pohanskému -sudcovi: "Osemdesiatšesť rokov slúžim Bohu a neublížil mi, a ja by som tio mal uraziť hriechom? A neurazil ho, radšej sa dal spáliť za živa. veľa

1) ,.A ty, Betleheme Efrata, maličký si medzi tisícami fudskými, z teba vyjde Ten, ktorý má byt panovníkom v Izraeli, a východ Jeho od počiatku a odo dní večnosti." Mich. 5, 2. 2 ) "Teda vedz a pozorui. Od toho času, ako vyšla reč aby zasa bol Jeruzalem vystavený, až po Krista voJvodu, sedem týždňov a šesdesiatdva týždne budú a ulice i mňry zasa vystavené budú v úzkosti časov." Dán. 9, 25. . _ ') ,.Boh sám príde a spasi vás; vtedy otvoria sa oči slepých a otvoria sa uši hluchých." lz. 35, 4-6. •) "Rozdelili rúcho moje a o moju šatu hádzali lós." lalm 21, 19. - "A rúbilo sa Pánovi utrápif ho, keď položil svoJ život za hriechy naše." lz. 53. •) "Preto raduje sa moje srdce a môl jazyk, ba i moJe telo bude spočf­ vaf v nádeji." Zalm. 15, 9. ') Riekol Pán môjmu Pánovi: "Posaď sa na praviCu moju!" lalm 109, l. 7 ) "A panovaf bude od mora až k moru, · a od rieky až ku končinám zeme . . . A klaňaf sa mu budú všetci králi zeme, národy všetky Jemu budú slúžif." Zalm 71, 8, ll.


33 Druhý

Z!:

-

.

článok .

Ako znie druhý článok apoštolského vyznania viery? Druhý článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím ... v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho.

71. Kto je ježiš Kristus?

Ježiš Kristus je druhá božská osoba, jednorodený Syn Boží, ktorý sa pre nás stal človekom. * Kristus je Synom Božím; toto oznámil Boh Otec pri pr emenení Ježišovom na hore T ábor a pri krste· Ježišovom v J ordáne 1): sám Ježiš to často uči l o sebe 2) a slávnostne tvrdi l pred Ka ifášom3); ďal ej dokázal to svoj imi zázrakmi a proroctvaml a učili to aj apoštolovia.4)

72. čo znamená meno "Ježiš"? ·Meno "Ježiš" znamená: Spasiteľ alebo Vykupiteľ. 5 ) 73. čo znamená meno "Kristus"? Meno "Kristus" znamená: Pomazaný.6)

* ,.Kristus" je g-récke slovo. Židia

prisľúheného Vvknpitefa menovali Mešiášom: to -jest pomazanvm; v Starom Zákone prorokov, kňazov, kráľov pomazali olejom. Ježiš bol prorokom, kňazom 'a kráľom.

- - --

l) ,,Toto le Svn môi milovaný, v ktorom mám zaf1íbenie." Mat. 3. l.

•) .. Dan á mi ie všetka moc na nebi l na zemi." Mat. 28, 18. - "Ja a Otec sme Jedno." .Já n 10, 30. · 8 ) Knieža kňazské · (Ka ifáš) mu riekol : .. Sorísahujem fa -na Boha živého. abv si nám novedal. či si tv Kristus, Svn Boží? - Ježiš mu riekol: "Ja som" Mat. 2fi. fi3 . Mar. 14. 62. •) Odnov edal Simon a takto riekol: ,.Tv si Kristus. Svn Roha živého." Mat. 16. 16. Odpovedal Tomáš a r iekol mu: ,.Pán môJ a Boh môj." .lán 20, 2R. · K) ,.Nazveš mu meno Ježiš, lebo on oslobodí svol fud od ich hriechov." Mat. l, 21. 8 Ježi ša ~ Na~aretu Duchom Svätým a mocou." Sk ) .. Boh pomazal

IlP· 10, 38,


34

Tretí

článok.

-

-

74. Ako znie tretí článok apoštolskébo vyznania viery? . Tretí článok apoštolského vyznania viery znie: Verím ... v Ježiša Krista, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Marie Panny. 75.

čo

nás učí tretí článok? Tretí článok nás učí, že Syn Boží sa stal človekom. 1 )

76. Ako sa stal Syn Boží človekom? Syn Boží sa tak stal človekom, že mocou Ducha Svätého vzal na seba také telo a dušu, aké my ľudia máme.

* Toto uceme naseJ viery menuje sa tajomstvom vtelenia Syna Božieho. - - - 1) · .~A - Slovo telom sa stalo a prebýval o medzi rmmi.'' -Ján l. 14.


35 • Anjel Gabriel zvestoval Panne Marii, .že porodí Syna Božieho.1) Sviatok Zvestovania Panny Marie je 25. marca. * Z tajomstva vtelenia Syna Božieho nasleduje, že: l. Ježiš Kristus je pravý Boh a spolu pravý človek. 2. v Ježišovi Kristovi sú dve prirodzenosti; božská' a ľudská; ale zato: 3. Ježiš Kristus je len jedna a to božská ósooa.

je matka Ježišova? -77.· KtoMatka Ježišova je preblahoslavená Panna Maria. '

* Panna Maria preto je matkou Božou alebo Božou, lebo jej Syn je Synom Božím.

Rodičkou

~

Kto bol pestúnom čiže vychovávateľom Ježiša Krista? Pestúnom čiže vychovávateľom Ježiša Krista bol sv. Jozef. ženjch Panny Marie. * Svätý Jozef je ochrancom Cirkvi svätej. Deň sv. Jozefa je 19. marca. - Ježiš, Maria, Jozef . menuiú sa spolu Svätou rodinou.

79.

Prečo

sa stal Syn Boži človekom? Syn Boží sa stal človekom preto: l. aby nás slovom a príkladom učil~ 2. aby za nás trpel a umrel a tak nás vykúpil.

80. Kde sa narodil Pár, Ježiš? Pán Ježiš narodil sa v Betleheme. * Narodenie Ježišovo slávime 2fi. decembra na Vi:m nce. · clsnÍeho d ňa . po na rodení dostalo Diefa men o .. Ježiš.41 P amiatku tohoto slávime 1. j ;;~nuára np. Nov\r rok. * Malému JežišoVi prišil sa k l aň a f naj prv ·pastieri z blfz. keho kraja. potom prišli 1:ra]a mud rci či že traja králi od Vvchodu. P amiatku ťoh oto slávime na sviatok TroclÍ Kráľov, čiže na Zjavenie P ána 6, januára: ,·· -,)~.•-,D-u-ch-Sv. só~túpi nä

teba a

siJ·a Naivyšši~hd zatieni t~:" : Luk.: _t ,_ .35.


• l

36 • Jeiiš štyriciateho dňa po svojom narodení bol obetovaný v chráme. Na to nás upomína sviatok Očisťova­ nia Panny Marie, čiže Hromnice, 2. februára. vychovaný? -81. Kde bol ježiš bol vychovaný v Nazarete. '

ježí~

* Po meste Nazarete menuje sa Ježiš Kristus Nazaretským.

·-82. KedyJežiš

začal

-

Ježiš vereJne

vyučova:f?

začal verejne· vyučovať, keď mal tricaf rokov.

• Ježiš učil verejne tri roky; mal veľa rých si zvolil dvanást apoštolov.

učeníkov,

z kto-

R3. Co učil Ježiš? Ježiš učil všetko, čo máme verif a činif, aby sme boli spasení. • Ježiš svoje učenie menoval evanjeliumom, to jest blahozvesfoli, preto aj knihy, čo obsahujú jeho život a učenie, menujú sa: evanjeliumom. Toto učeriie prevy: šuje všetky múdrosti ľudské.

84. Cfm dokázal Ježiš, že jeho učenie je pravdivé? ježiš, že jeho učenie je pravdivé, dokázal: l. svojím svätým životom 1); 2. zázrakmi a proroctvami2); • Zázrak je ne.obvčajný skutok, ktorý nemôže vykonaf 'nijaká prfrodzená sila. ale len v~emohúci Boh. NajznameniteJšie zázraky. Ježiša Krista sú tieto: Ježiš' premenil vodu na víno: piatimi chlebmi viac tis fc fudf nasvtil: utíšil búrku na mori; mftvych kriesi] a sám vstal z mftvych.

- 1)-.. Kto z vás

ma obvini z hriechu?" Ján 8, 46.

•) .. Skutky, ktoré Ja poslal..'' JáiJ 5, 36.

čintm, VYdával~

·

svedectvo o mne, fe . .Otec ma


37 • Proroctvo je určité predpovedanie budúcej veci,· ktorú nikto nemôže vedet, len vševediaci Boh. Ježiš predpovedal, že ho Judáš zradí, 1) Peter zapre,2) že bude ukrižovaný a vstane z mŕtvych, 3 ) že vstúpi na nebesá, 4) a pošle Ducha Svätého; 5 ) ďalej predpovedal skazu Jeruzalema, 6 ) rozšírenie a večné trvanie svojej Cirkvi. 7 )

Mravne

naučenie.

Ježiš svojimi zázrakmi, proroctvami a svojím životom dokázal, že učenie, ktoré hlása, nie je od človeka, ale od Boha. Boh je pravdomluvný, teda aj Ježišovo učenie, ktoré kresťanstvom menujeme, je pravé. Za toto učenie Ježiš podstúpil smrť, za toto učenie mi!iony ľudí krvácalo mu~~ Ján 13, 21-31.

Ján 13; 36-48.

~

a Mat. 26, 18, 19.

') Ján 6. 63. ) Ján. 14, 16-17. 1 ) Mat. 24, l. 5

7

)

J~11

lO, 16.


38 čenícky. I ty veríš to, čo Ježiš učil. Sv. Leonard, keď ho

bezbožn1 ľudia napadli a žiadali od nebo, aby zatajil svoj u vieru, zvolal: "Nemôžem to učiniť, lebo vtedy by som musel povedať, že keď nie je to pravda, čo my kresťania­ katolfci veríme, vtedy Ježiš Kristus nás oklamal." Ježiš zázrakmi dokázal, že je Boh, teda on ani klamaf, ani oklamaný byf nemôže.

Stvrtý článok. ~ Ako znie štvrtý článok apoštolského vyznania viery?

Stvrtý článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím ... v ježiša Krista ... ktorý trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný, umrel i pochovaný bol.

!1§.:

čo

trpel za nás ježiš? Ježiš trpel za nás veľa: . l. na hore Olivovej krvou sa potil; 2. bičovaný bol;

~

.


39

3. tŕnim korunovan·ý bol; 4. fažký kríž niesol; 5. na Kalvárii ukrižovaný bol. ~ Pontský Pilát bol rímskym vladárom nad židovskou krajinou, ktorý z bojazlivosti pred Židmi odsúdil Ježiša na kríž. * Pamätný deň smrti Ježišovej- je Veľký Piatok. 87. Či musel J~žiš trpef a umref?

Ježiš nemusel trpef a umref; On sa dobrovoľne obetoval za nás, lebo nás nekonečne miloval. ':' Smrf Ježišova menuje sa obetou kríža.

-

trpel a umrel Ježiš? Ježiš trpel a umrel, aby: l. za naše hriechy zadosfučinil Bohu, 1) 2. aby nás z večného zatratenia vykúpil,~) 3. aby nás spasil, čiže nebo nám otvoril. 3)

88~ Prečo

-

89. Za ktoré hriechy trpel a umrel Ježiš? Ježiš trpel a umrel za hriechy celého sveta, za dedičný a za všetky hriechy. 4) * I keď Pán Ježiš zadostučinil za všetky hriechy sveta, jednako nebudú všetci ľudia spasení, lebo neveria všetci, čo Ježiš učil , nezachovávajú jeho prikázania a neužívajú prostriedkov milosti.

----

1) "Ježiš si nás zamiloval a umyl nás svojou krvou od našich hriechov." Ziav. 5, 5. 2 ) .,"krze smrt premohol toho, ktorý mal vládu nad smr ťou. to jest diabla.'' :lid. 2, 14. 3 ) ,,Teda. bratia, máme nádej, že skrze krv KTistovu voJdeme do svätyne (do neba)." Zid. 10, 19. . ') "On Je smierením za naše hriechy, a niel en za naše, lež i za (hriechy) celého sveta." I. Ján Z, Z. .


40 Mravn~

naulenie. Pozoru) P. Ježiša na krfži; hlava naklonená, aby ťa bozkal: ruky rozpiate. abv ta objalv: srdce otvorené. aby

fa v sebe skrylo. Nie vojaci, ale jeho vdká láska k tebe pribila Krista na križ. (sv. Aug.) Preto v najväčšej úctivosti maj svätý krít.


41 P rv-Y znak, ktorému fa matka učila, bol znak svätého kríža, ktorým sa prežehnávaš. Svätý kríž prevádza fa od kolísky až po hrob. V dedine a v mestách na vežiach vyčnieva kríž, znak nášho spasenia. Na Veľký piatok kr íž chodíš bo~kávaf. P ri sviatosti stavu manželského na kríž prísahajú si vernosť novomanželia. A keď umieraš, zasa ti len kríž dajú do ruky ako znak tvojho spasenia. Miluj kríž a veď zaň duševné boje, a umri šťastne v jeho objatí; nad hrobom chráni f bude kosti tvoje, kým duši tvojej nebom odplatí.

Piaty

článok.

2!!:

Ako znie piaty článok apoštolského vyznania viery? Piaty článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím ... v ježiša Krista ... ktorý sostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mrtvých.

2!:

Co znamenaj~ slová "sostúpil do pekiel"? Slová "sostúpil do pekiel" znamenajú, že duša Ježiša Krista po jeho smrti sostúpila do predpeklia, kde duše umretých spravedlivých vykúpenie očakávaly.l) sostúpil Ježiš do predpeklia? Ježiš preto sostúpil do predpeklia, aby zvestoval dušiam spravedliv}'ch, že sú vykúpené.

~ Prečo

~

Ci telo Kristovo navždy ostalo v hrobe? Telo Kristovo navždy neostalo v hrobe; na tretí deň Kristus Pán znova spojil svoju dušu s telom a slávne vstal z mrtvých. 2)

1 ) Kristus bol "usmrtený síce podľa tela. ale oživený podra ducha. ktorým prišiel zvestova! i tým duchcm. ktorí boli v žalán." I. Pet 3, 13-19. 2 ) "Pamätaj, že Pán Ježiš Kristus vstal z mrtvých. II Tim. 2, 8. .. ~eď Kristus nevstal z mrtvých, márne ie naše kázanie, márna ie i vaša viera." l. Kor. 15, 14.


• Ježiš tretieho dňa, v nedeľu ráno vstal z mttvých. Pamiatku tohoto slávime na Veľkú noc. Sprievod vzkriesenia vydržiava sa už v sobotu večer. * Predp~klie bolo to miesto, kde duše spravedlivých ča­ kaly na vykúpenie, ako: Adam, Eva, Ab el, Abrahám a ini. ' • že Ježiš Kristus skutočne z mrtvých vstal, dosvedču­ jú apoštolovia a učeníci jeho, ktorí ho po jeho vzkriesení častejšie vídali,. s ním jedli, hovorili a obcovali, jeho sa dotýkali, za svoje svedectvo i mučenícku smrt podstúpili. * Po svojom vzkriesení Kristus Pán ostal na zemi ešte štyricat dní. Za tento čas udelil svojim apoštolom, najmä Petrovi, duchovnú moc a naučenie pre riadenie svojej Cirkvi.

Mravné naučenle.

Kristus Pán pretrpel veľké bolesti; umrel na kríži, avšak na tretí deň oslávený vstal z mŕtvych. Svojou slávou nás učí, že všetky ťarchy, bolesti a trápenia, ktoré tu na svete trpezlive znášame, prinesú i nám slávu. Sv. Pavel


ap. vraví: "Trápenia tohoto sveta sú také malé, že nie sú ani hodné tej slávy, ktorá na ne čaká v nebesiach, ak ich trpezlive znášame." Žiadaj si teda trpeť za Krista a chci byť i "opovrženým za neho" ako sv. Pavel apoštol. Kto podstúpi za učenie Kristovo krížovú cestu, ·koho svet pre vieru prenasleduje, alebo z koho sa posmieva, ten bude účastný slávy Toho, za ktorého trpí: slávy Ježiša Krista. Šiesty článok. 94. _Ako znie šiesty _článQk apoštolského vyznania viery? Šiesty článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím ... v Ježiša Krista ... ktorý vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho.

Ježiš na nebesá? -95. Kedy . Ježišvstúpil vstúpil na nebesá štyriciateho · zmrtvýchvstaní. * Na štyriciaty deň po vstúpenia Pána.

·

Veľkej

dňa

po svojom

noci je sviatok Nanebe-

~

Ako vstúpil Kristus Pán na nebesá? Kristus Pán vstúpil na nebesá s hory Olivovej pred očami svojich učeníkov .

.21:

Co znamenajú slová "sedí na pravici Boha Otca"? Slová "sedí na pravici Boha Otca" znamenajú, že Ježiš Kristus aj ako človek božskou mocou vládne na nebi i na zemi. l)

Mravné

naučenie.

Kristus Pán vraví: "Kto chce za Mnou ísf, nech vezme svoj kríž a nasleduje Mňa!"' Keď teda chceš s Kristom do 1 ) "Vzkriesil (Krista) z mrtvých a posadil ho na svoju pravicu v nebesách nad všetko kniežatstvo a mocnost, silnost i panstvo, a nad verké meno, ktoré sa menuje, nielen v tomto veku, ale ai v budúcom. A všetko mu podal pod nohy." Efez. I. 20-22.


44 neba prísť, tu musíš žiť podľa Jeho učenia. V bojoch a trápeniach však pohliadni hore k nebesám, kde je aj pre teba miesto pripravené. "Hľadajte, čo je tam hore, kde je Kris-

tus a sedí na pravici Božej. Co je tam hore, majte na mysli a nie, čo je na zemi!" (Kol. 3, l, 2.) Sursum corda hore srdcia !

Siedmy ~

Ako znie siedmy

článok

článok.

apoštolského vyznania viery?

Siedmy článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím ... v ježiša Krista, ktorý ... odtiaľ príde súdiť živých i mrtvých.

-- - - -

99. Kedy príde ježiš súdiť živých i mrtvých? Ježiš príde súdiť živých i mrtvých na konci sveta. 1) 1) "A uzrú Syna človeka. prichádza( na oblakoch nebeských s vefko\1 mohutnosfou a velebnosfou." Mat. 24, 30.


45

!!!!·Ako sa menuje súd na konci sveta? Súd na konci sveta menuje sa súdom posledným, všeobecným alebo súdom sveta. * Ježiš dobrých oddelí od zlých a vyjaví ich skutky pred svetom. povie Ježiš dobrým pri poslednom súde? Ježiš pri poslédnom _súde povie dobrým: "Poďte po"-· _ žehnaní od môjho Otca, vládnite kráľovstvom, pripraveným vám od ustanovenia sveta.~' 1 )

!.!!.!:čo

ill· čo povie

Ježiš zlým pri poslednom súde? Ježiš pri poslednom súde povie zlým: "Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečenci, do ohňa večného, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. " 2)

Kde pôjdu po všeobecnom súde dobrí a kde zlí? Po všeobecnom súde dobrí pôjdu do neba, zlí ale do pekla.

Mravné

naučenie.

Každý hriech nesie za sebou trest. Darmo sa kojíš tým, že hriech si v tajnosti spáchal. Vieš o tom sám, teda pred vlastným svedomím nebudeš mat pokoja. No, a o tvojich tajných hriechoch vie aj Boh, ktorý je vševediaci. On bude odplácať dobré a trestať zlé. On je pamätlivý; aj keď ta netresce hneď, učiní to na konci sveta. Vtedy odhalí vše tky tvoje tajnosti pred 'tvojimi rodičmi, bratmi, priateľmi, uči­ teľmi a predstavenými. Chráň Sa teda zlého a drž sa vťdy a všade v tom povedomí, že je pri tebe Boh!

znie ôsmy -104. AkoOsmy

Osmy článok.

apoštolského vyznania viery? článok apoštolského vyznania viery znie takto: Verím v Ducha Svätého.

1 2

4

) )

článok

Mat. 25. 34. Mat. 22, 41.

Malý l(atechizmus pre pokročilýclz


46

!!!!· Kto

je Duch Svätý?

Duch Svätý je tretia božská osoba, pravý Boh s Otcom i Synom. * Duch Svätý od -večnosti rovnako pochádza od Otca a Syna. Ježiš častejšie sľ'llboval, že pošle Ducha Svätého.1) 106. Kedy poslal Ježiš Kristus Cirkvi svojej Ducha Svätého? Ježiš Kristus Cirkvi svojej Ducha Svätého poslal de_siateho dňa po svojom nánebevstúpení. "' Pamiatku soslania Ducha Svätého slávime na Sv. Ducha, čiže na Turíce. Duch Svätý sostúpil na apoštolov v podobe ohnivých jazykov. Oheň znamená lásku, osvietenie. "' Duch Svätý zjavil sa aj v podobe holubice pri krste · Ježišovom. Holubica znamená nevinnost a tichosť.

107. Prečo poslal Ježiš Kristus Ducha Svätého?

Ježiš Kristus poslal Ducha Svätého, aby do konca v Cirkvi a v dušiach našich účinkoval.


47 108. Ako účinkuje Duch Svätý v Cirkvi?

Duch Svätý tak riadi. 109. Ako

účinkuje

účinkuje

v Cirkvi, že ju

vyučuje

a

Duch Svätý v našej duši?

Duch Svätý tak účinkuje v našej duši, že ju posilňuje a posväcuje. * Ducb Svätý menuje sa i Posvätiteľom a Utešiteľom.l) * Duch Svätý dáva nám sedem darov, ktorými nás nakloňuje, aby sme jeho vnuknutia poslúchali. * Dary Ducha Svätého sú: dar múdrosti, rozumu, rady, sily, umenia, pobožnosti a bázne Božej. 2) Mravné

naučenie.

Duch Svätý len do čistého srdca vstupuje a dary svoje len tým dáva, ktorí nemajú na duši ťažkého hriechu. Očisť teda dušu svoju od špiny hriechu a učiň ju vhodným príbytkom pre dary Ducha Svätého.

Deviaty

článok.

!.!.2.· Ako znie deviaty článok apoštolského

vyznania viery?

Deviaty článok apoštolského vyznania ·viery znie takto: Verím ... Cirkev svätú všeobecnú, svätých obcovanie.

!!!· čo

je Cirkev?

Cirkev · je spoločnost kresťanov-katolíkov, ktorí pod rímskym pápežom sú sjednotení.

1 ) "Keď príde Potešitef, ktorého vám ia pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý od Otca pochádza, ten bude vydávať svedectvo o mne." Ján 15, 26; V. Ján 14, 26. · ') "A spočinie .na ňom duch Pánov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch umenia a nábožnosti a naplní ho duch bázne Pánovej. Nie podľa videnia očí bude súdit, ani podľa slyšania uší trestať." lz. ll. 23.

".


-

1. O

za l o ž e n i

a s p r a v o v a n í C lr k v l.

112. Kto založil Cirkev?

Cirkev založil Ježiš Kristus. * Ježiš Kristus založil Cirkev tak, že

shromažďoval veriacich, ustanovil im viditeľnú hlavu a predstavených, aby učenie jeho ďalej šírili, sviatosti vysluhovali, a ve-/ riacich spravovali.

!,!!-Koho ustanovil Kristus Pán za

Kristus Pán za Petra apoštola. *Neviditeľnou

Kristus.

114. Akými slovami Cirkvi?

viditeľnú

viditeľnú

hlavu Cirkvi ustanovil sv.

hlavou Cirkvi je sám sľúbil

hlavu Cirkvi?

zakladateľ.

Ježiš

Ježiš sv. Petrovi, že bude hlavou

Ježiš týmito slovami sľúbil sv. Petrovi, že bude hlavou Cirkvi: "Ty si Peter, na túto skalu vystavím svoju Cirkev, a brány pekelné ju nepremôžu. A tebe dám kľúče od kráľovstva nebeského. A čokoľvek sviažeš ·na zemi, bude sviazané i na nebesách; a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebesách." 1) * Kristus prirovnáva Cirkev svoju budove na .skale vystavenej. čo je základ v budove, to je Peter v Cirkvi. 115. Akými slovami ustanovil Ježiš Kristus sv. Petra za hlavu Cirkvi?

Ježiš Kristus sv. Petra za hlavu Cirkvi ustanovil tý: mito slovami: ,;Pas baránky moje, pas ovce moje." 2)

· * Baránky a ovce znamenajú biskupov, riacich.

- -- -

1} Mat. 16, 19, 20.

') Ján 21, 15-17.

kňazov

a ve-


: 49

ili· Kto

je

viditeľnou

hlavou Cirkvi po smrti sv. Petra?

Viditeľnou 'hlavou

sky pápež.

Cirkvi po smrti sv. Petra je rim-

* Rímsky pápež menuje sa svätým Otcom. "' Rímsky pápež je riadnym nástupcom sv. Petra na biskupskej stolici v Ríme. Sv. Peter žil v Ríme a tam roku 67. aj umrel. (Kto je terajším pápežom?)

!11· Koho

ustanovil Kristus Pán za predstavených Cirkvi pod vedením sv. Petra?

Kristus Pán apoštolov ustanovil pod vedením sv. Petra za predstavených Cirkvi.

!.!B.· Kto

sú po apoštoloch predstavení Cirkvi?

Predstavení Cirkvi po apoštoloch sú nástupci apoštolov. teda biskupi, ktort sú podriadení pápežovi.

* Slovo ..biskup" znamen'á dozorcu. Biskupi spravujú Jednotlivé biskupstvá. Cirkevné obce zase spravujú farári, farárom pomáhajú kapláni a katecheti.

!.!.!· Koľko

2. O z n á m k a c h C i r k v i.

cirkvi založil Kristus?

Kristus založil len jednu Cirkev.

* Pravé náboženstvo môže byt len jedno; jeden Bon, jedna viera, jedna pravda.

120. Po

čom

poznávame pravú Cirkev Kristovu?

Pravú C'irkev Kristovu poznávame po tom, že je: l. jedna; 2. svätá; 3. katolícka či všeobecná; 4. apoštolská})-

• Toto sú potrebné zn.ámky pravej Cirkvi.

Všetkv zn:ímkv pravej Cirkvi s1í v kňazskel reči .Te7.išovei orl oo<>1!'<1111'1 v<'i'c ri. P :ín Ježiš sa modlil ta kto: .. .Ta nre nkh nosväcujem seha srlllltl l,n . r1hv a.l oni holi posvätení v nravd ť' (svätosf). No. neorosfm Jen za 11il'l1. ale i z~ tých. ktorí skrze ich slovo (aooštolskost) uveria vo mňa": uhv .. v ~ dc i (ohecnosf) jedno boli (Jednota)." Ján 17, 19, 21. · 1)


50 121. Ktorá cirkev má všetky tieto štyri známky? Všetky tieto štyri známky má jedine Cirkev rímskokatolícka, a preto je ona pravá Cirkev Kristova. • ,,Katolícka" je grécke slovo a znamená. čo všeobecná. Cirkev katolícka menuje sa rímskou, lebo na jej čele stojí rímsky pápež.

* Tie náboženské

spoločnosti kresťanské, ktoré sa odtrhly od Cirkvi katolíckej, menujeme sektami. Ani v jednej sekte nejest potrebné známky pt:avej Cirkvi.

122. Prečo je Cirkev rímsko-katolícka jedna?

Cirkev rímsko-katolícka je jedna, lebo: l. má len jednu hlavu; 2. vždy a všade jedno a tá isté učí -; 3. tie isté sviatosti všade vysluhuje; 4. tú istú omšu svätú obetuje.


51 123. Prečo je rímsko-katolícka Cirkev svätá? Rímsko-katolícka Cirkev je svätá, lebo: l. ·zakladateľa má Boha, Ježiša Krista; 2. jej učenie je sväté; 3. sviatosťami vychováva svätých. 124. Prečo je rímsko-kátolícka Cirkev všeobecná? Rímsko-katolícka Cirkev je. všeobecná, lebo: l. od časov Kristových vždy trvá; 2. po celom svete sa rozširuje; 3. každý človek môže byf jej údom. 125. Prečo je rímsko-katolícka Cirkev apoštolská? Rímsko-katolícka Cirkev je apoštolská, lebo: l. ju apoštoli rozširovali; 2. jej učenie srovnáva sa s učením apoštolským; 3. jej predstavení sú riadni nástupcovia apoštolov. 3~

126. K

O p o v o l a n í C ir k v i.

založil Kristus Cirkev? Kristus založil Cirkev k tomu, aby ľudí k večnému spaseniu viedla. * Cirkev katolícka je jedine pravá Cirkev a preto je samospasiteľná. Avšak aj tí, ktorf bez svojej viny nie sú údmi Cirkvi katolíckej, môžu byf spasení; keď žijú podľa svojho svedomia. čo je hlas Boží. Títo patria duševne do Cirkvi Kristovej. , čomu

127. Cim vedie Cirkev fudí k večnému spaseniu? Cirkev ľudí k večnému spaseniu vedie tým, že 1. podáva im neomylne učenie Kristovo;


52

2. spravuje ich svojimi iákonmi; 3. posväcuje ich prostriedkami milostí.

• Cirkev koná trojaký úrad: kňazský.

128. Kto

učiteľský,

pastiersky

a

v Cirkvi učenie Kristovo neomylne? Učenie Kristovo v Cirkvi neomylne uči: l. pápež a spolu s ním sjednotení biskupi, alebo · 2~ pápež sám, ako najvyšší učiteľ a pastier pre celú Cirkev. • Pápež a s ním sjednotení biskupi tvoria Cirkev učiacu. Ostatní údovia však menujú sa Cirkvou poslúchajúcou. • Shromaždenie biskupov celej Cirkvi, na ktorom roz. hoduje sa v otázkach viery a mravov, menujeme všeobecným snemom cirkevným. Uzavretia snemu cirkevného len vtedy sú platné, keď ich pápež potvrdí.

129. V

uči

čoni

je

Učiaca

130. Prečo je

Cirkev neomylná? J Cirkev je neomylná v učení viery a mravov.

učiaca

Cirkev neomylná? Učiaca Cirkev je neomylná, lebo Ježiš Kristus prisľúbil Cirkvi, že ju nikdy neopustí, že Duch Svätý s ňou na veky ostane. • Kristus Pán povedal apoštolom: "Dana mi je všetka moc na nebi i na zemi; iďte teda, učte všetky národy .... učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa. ja som s vami po všetky dni, až do skonče-· nia sveta."1) A zasa: "A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Tešiteľ a, aby s varni ostával na veky: Ducha Pravdy."2)

ll!: Kto

učiaca

'-

nám prikazuje, aby sme verili v učenie Cirkvi katolíckej? Aby sme v - Účenie Cirkvi katolíckej' verili, prikazuje nám sám Kristus, týmito slovami: "Keď ani Cirkev ne•) Mllt. -?~:- .!~.:...:io. .: . :. · í) "'ián 14. 'Jťi: ·11·.


53 poslúchne: "Maj sa ako pohan a mýtnik", 1) to jest ve-:rejný. hriešnik.

* Kto potupuje Cirkev, potupuje Krista, Kristus vravel:

"K to vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.". 2) * Cirkev neposlušných tresce tým, že odopre im vysluhovanie sviatostí, cirkevné pohreby, vyobcuje ich z Cirkvi atď. 4. O b c o v a n i e s v ä t ý c h.

-

132. čo znamenajú slová "obcovanie svätých"?

Slová "obcovanie svätých" znamenajú, že všetci živi i mrtvf údovia Cirkvi duchovne spolupatria a jeden druhému pomáhajú.B)

133. Kto patrí do obcovania· svätých?

Do obcovania svätých patria: l. všetci kresfania-katolíci na zemi, títo tvoria bojujúcu Cirkev; 2. duše v očistci, tieto tvoria trpiacu Cirkev; 3. blahoslavení v nebi, títo tvoria oslávenú, alebo vífaznú Cirkev. ' 134. Čím nám pomáhajú blahoslaveni v nebi?

Blahoslavení v nebi pomáhajú nám tým, že za nás orodujú u Boha.4)

* Sviatok Všechsvätých je .1. novembra.

135. Čím môžeme pomáhať dušiam v očistci?

__ Dušiam v ___:_

očistci

môžeme pomáhaf modlitbou, od-

1 2 1 ) Luk. 10. 16. ) .,Ako v jednom tele máme mno) Mat. 18, 17. ho údov. tak sme všetci jedno telo v Kristu." Rim. ll, 4-5. •) Oni áš prehovoriac riekol: .,Tento ie milovníkom bratov i ľudu Izraelského. totci ie ten, ktorý sa mnoho modlí za ľud a za všetko mesto sväté. .l eremiáš, prorok Boží." Vf. Mak. 15, 14. ·.


. 54

pustkami, almužnou a hlavne obeťou sv. omše. 1) •

Deň

všetkých verných

Dušičiek

je 2. novembra.

136. Ako sa modlíme za mrtvých?

Za mrtvých modlíme sa takto: Odpočinutie večné daj im, ó Pane, a svetlo večné nech im svieti. Skrze milosrdenstvo Božie nech odpočívajú v pokoji. Amen. Mravn~ naučenie.

Miluješ matku svoju. lebo ti život dala. stará sa o teba a opatruje fa. Avšak už vieš i to, že pozostávaš nielen z tela. ale máš i nesmrtefnú dušu. No. a o túto dušu tvoju stará sa druhá matka tvoja: Cirkev k:1tolícka. Buď jej teda vernvm a povďačnvm dieťa ťom! Ako na svoju matku nedáš nič zlého povedať. ochrániš ju. poslúchaš Ju a modlfš sa za ňu. tak sa spravuj aj proti druhej tvojej matke: Cirkvi katolfckej. Ona fa svätým krstom priviedla ku Kristu. ona fa učf. modlf sa za teba. teší fa v živote i smrti. Nezapri Ju v nijakVch okolnostiach. nebuď Judášom! Sv. Terezia hrdo a s radosťou opakovala na smrteľnej posteli: ,.Som dcérou Cirkvi svätej!" Svätí mučeníci radostne vvznávali pred pohansk(rmi sudcami: ,.Som kresťa n katolfk !" O'Connel, velikáš lrčanov mal túto poslednú žiadost: ,.Telo moje pochovajte do zeme vlasti telesnej. srd~e moje však pošlite do zeme vlasti duševnej: do Ríma." O'Connel bol do konca verným synom Cirkvi.

Desi a ty

-

137. Ako znie desiaty

č

l á n o k. !

článok

apoštolského vyznania viery? . .

Desiaty Článok apoštolského · vyznania takto: "Verím ... v hriechov odpustenie."-

viery znie

.,Preto svätá a spasitefná myšlienka je: modlif sa za mrtvych, aby hriechov sprostení boli.'' II. Mak. lZ, 46. 1 • )


,

55

-138.

nás učí desiaty článok apoštolského vyznania viery? Desiaty článok apoštolského vyznania viery nás učí, že v Cirkvi môžeme dosta f odpustenie všetkých hriechov. 1) * Odpustenie dedičného hriechu obsiahneme pri sviatosti krstu, ostatných však vo svia~osti pokánia. čo

Mravni naučenie. Keď fa trápi hriech, nemeškaj, ale choď ako márnotratný syn k Otcovi nebeskému, vyznaj svoje viny, ľutuj úprimne a pros za odpustenie. Neodkladaj s pokáním. Kým žiješ na svete, Boh ti vždy odpustí, ak o odpustenie skrúšeným srdcom prosíš, po smrti však prestáva Boh odpúšfaf. Tu je ti Boh ešte milosrdným, na druhom svete ti bude sudcom neúprosným. \

J ed en á st y znie jedenásty -139. AkoJedenásty

č

l á n o k.

apoštolského vyznania viery? · článok apoštolského vyznania viery znie takto: "Verím . . . v tela z mrtvých vzkriesenie." článok

~· čo sa stáva s človekom pri jeho smrti?

Pri smrti sa do zeme.

človeka odlúči

sa duša od tela a telo navráti ·

* Cirkev má v úcte mrtvé telo, lebo bolo príbytkom

*

Ducha Svätého a zasa bude vzkriesené. Preto Cirkev pochováva mrtvoly na posvätnom mieste, na cintoríne, svätením. Pálenie mrtvol Cirkev odsudzuje, lebo odporuje prírode, uráža úctu i náboženský cit, a zničí stopy zločinov. Aj Kristus bol pochovaný. Kto naložil, aby jeho mrtvola bola spálená, cirkevného pohrebu nedostane.z.)

- -- -

1) Ježiš dýchol na apoštolov a povedal im: "Prijmite Ducha Svätého. Ktorým odpustíte hriechy, odpúšfajú sa im a ktorým zadržlte, zadržané stí."2 Ján 20, 22-23. - Na pr. márnotratný syn: Maria Magdalena. · ) 1240 kánon.


56 141. Doklal ostane naše telo v zemi?

-

Naše telo ostane v zemi až do súdneho dňa.

142. Co sa stane s telom človeka na súdny deň?

Na súdny deň Boh vzkriesi telo človeka a s dušo·u na veky spojí.1)

* Všetci budeme vzkriesení. Telá vzkriesených nebudú jednaké, dobrých budú oslávené a zlých ošklivé. 2)

Mravn� naučenie. Vysoko si ceň i svoje telo. Ono je chrámom, domom duše tvojej. Nepáchaj nikdy svojím telom také hriechy, ktoré tvoje telo zneucťujú, špinia. Veď v tomto samom tele budeš na konci sveta vzkriesený a pred súd Boží po­ stavený.

D v a n á s t y č l á n o k. 143. Ako znie dvanásty článok apoštolského vyznania viery?

Dvanásty článok apoštoíského vyznania viery znie takto: .,,Verím ... v život večný. Amen." ·

!!!· Co sa stane s dušou našou, keď umreme?

Keď umreme, Boh bude súdif našu dušu.

-

* Boh súdiť bude dušu- zo všetkého, čo sme za živa my­ sleli, hovorili, činili a zameškali.

145. Ako menujeme tento sód?

Tento súd menujeme osobitným súdom.

146. Kde príde naša duša po osobitnom súde?

Naša duša po osobitnom súde príde buďto do neba, buďto do· pe kla, ale bo do očistca

1) ,,Prichádza hodina. keď všetci, ktorí sú v hroboch, počujú hlas S:vna Božieho. a pôJdu tí, ktorí dobre činili. vzkriesení do života, · tí však.· ktorf zlé páchali, vzkriesení' do súdu.'.' Ján 5, 28, 29. · ·. 2) · ..St>ŕavedliví skvief �a budú. ako slnko·..; kráfovstve svojho Otca." . .. . Mat. 13. 43.


-

51

147. Ktoré duše prídu do neba?

-

Do neba prídu duše spravedlivýclí, ktort hriechu nemajú a pokuty nezasluhujú.

148. ----

odpláca Boh spravedlivých v nebi? 8oh spravedlivých v nebi odpláca tým, že spraved.liví ho vidia s tvári do tvári a vo večnej l~ske sú s ním spojení. 1) čim

.

- -

149. Ktoré duše prídu do pekla?

Do pekla prídu dUše zlých, ktorí vo chu umreli.

smrteľnom

hrie-

lli· Čim

tresce Boh zlÝch v pekle? Boh zlých ·v pekle tresce tým, že ho nikdy nevidia a vo večnom ohni sa trápia. 2) -* Zatratení sami si zavinili svoje zatratenie, lebo každý človek môže byť spasený, len nech užíva tie hojné milosti, ktoré Pán Boh každému dáva. * Smrť, súd, nebo a peklo sú štyri posledné veci človeka.

duše prídu do -151. Ktoré Do prídu duše tých, ktorí vo všednom hrieočistca?

očistc;a

chu umreli, alebo ešte dočasnú pokutu zasluhujú.

ostane duša v -152. Dokiaf Duša v ostane

očistci?

očistci

očistí

-153.

a pokutu nevytrpí.

dotiaľ,

kým sa z hriechov ne-

znamená slovo "Amen"? Slovo "Amen" znamepá: "tak je", alebo "staň sa." * Slovom "Amen" potvrďujeme, že pevne verime všetko, čo je v apoštolskom vyznaní viery. --čo

1) "Teraz vidíme (Boha) cez zrkadlo v hádanke, ale vtedy s tvári do tvári." Kor. 13, 12. f) ,,l pôjdu títo do trestu večného, kdežto spravedliví do života večné­ ho." Mat. 25. 46.


58 Mravn~ naučenie.

Len krátky čas žiješ na zemi. Kde sú tí, ktod tú školu stavali, do ktorej chodíš? Kde sa podeli, čo prvý kameň položili ku stavbe vášho kostola? Ty vieš, kde· sú. Pominuli sa a ležia v cintoríne. Raz žili na svete, aby umreli a raz umreli, aby večne žili. Avšak na ten večný život tu sa pripravili. Kto žil podľa učen ia Krista Pána, ten sa aj raduje s Nfm v nebesách, kto ale tu slúžil diablovi, ten s diablom žije na veky. V tom večn om živote nieto viacej premeny. Tam už nikto neumre, aby prešiel do iného ž:vota. Ži tt!da bohumile a neobetuj za časné hriešne radosti, ktoré sa pominú, život večný, blažený. "Lebo nemáme tu stáleho miesta, ale budúce vYhľadáme." (Žid. 13, 14.)

.

.


DRUHÁ ČIASTKA. l. O prikázaniach.

·!.2!· či je dosť ku spaseniu len veriť, čo. Boh

zjavil? čo Boh zjavil, ale

Ku spaseniu nie je dosť. len veriť, musíme aj prikázanie Božie zachovávať. 1 ) A)

O HLAVNOM PRIKAZANl.

155. Ktoré je hlavné prikázanie, čo všetky ostatné v sebe - obsahuje? Hlavné prikázanie, čo všetky ostatné prikázania v sebe obsahuje, ·je prikázanie lásky k Bohu a bližnému. l. O láske k Bohu.

!.2!· Ako

znie prikázanie lásky k Bohu? Prikázanie lásky k Bohu znie takto: Milovať budeš Pána Boha svojho z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej .svojej mysli a zo všetkej svojej sily.2)

!ll· čo žiada

Boh od nás v tomto prikázaní? ·Boh v tomto prikázaní žiada od nás, aby sme ho nadovšetko milovali.

Boha nadovšetko? -158. KedyBohamilujeme nadovšetko milujeme,

- 1- - -

) Ježiš riekol mládencovi: "Ak chceš kázanie.'' Mat. 19, 17. 2 ) Mat. 22. 37. Mar. 12, 30.

keď

vojsť

ho

väčšmi

miluje-

do života, zachovaj pri-


me, ako všetko na svete; tak, že volime radšej umret, ako Boha urazi t.1)

ill· Prečo

máme Boha milovať?

Boha máme milova t: 1. lebo je nekonečne dokonalý a preto milovania hodný; 2. lebo on nám dáva všetko dobré.

-

• Láska k Bohu je dvojaká: dokonalá a nedokonalá. Dokonalá je naša láska k Bohu, keď ho milujeme hlav­ ne pre neho samého; to jest keď ho preto milujeme, lebo je nekonečná dokonalosť. Nedokonalá je. naša láska k Bohu, keď ho hlavne preto milujeme, lebo nám dobre činí.

160. Cim preukazujeme, že Boha milujeme?

2e Boha milujeme, preukazujeme tým, že činíme, čo sa Bohu ľúbi, to jest jeho prikázania zachovávame.2)

Mravné naučenie. Dobrý kresťan radšej má Boha, ako priateľov, rodičov, známych svojich, ba radšej ako seba a preto zapre svoje telo, svoje žiadosti a náruživosti, zriekne sa hriešných radostí k vôli Bohu.

2. O láske k sebe a bližnému.

!fil.. Ako znie prikázanie lásky k bližnému?

Prikázanie lásky k bližnému znie takto: Milovaf bu„ deš svojho bližného ako seba saméhó. 3)

1) Na pr. Abrahám. Mučenici. ,.Kto má moie prikázania a zachováva ich, ten ma mlluJe." Ján 14, 21. 1) ,,Lebo čo je na plat človeku, keby celý svet ziska!, ale ujmu utrpel. by na svojej duší?" Mat. 16, 26. 2)


fi l

-

l fi2. Ako máme seba samých milovaf?

Seba samých milovať máme tak, že o dušu ako o telo.!)

väčšmi

starať

-1

sa mámt.

Kto je náš bližný?

fi~.

.

Náš bližriý je každý človek: či priateľ či nepriateľ. 2 )

164. J>rečo máme.milovaf každého

človeka?

Každého človeka máme milovať: I. lebo každý človek je na obraz Boží stvorený; 2. lebo to Kristus Pán prikázal.3) 165. Kedy milujeme bližného, ako seba samého?

Bližného ako seba samého milujeme. keď zachovävame prikázania Krista Pána: ,.Všetko, čokoľvek chcete, aby' ľudia činili vám, i vy čiňte im. " 4 ) \66. Prečo máme

milovať

i

nepriateľa

svojho?

I nepriateľa svojho máme milova!, lebo Kristus Pán prikázal: "Milujte svojich nepriateTov." 5) · * ViPr::~ naša do našej láskv odporúča najmä chudonných. vdovy .a sirotv. a vôbec všetkých tých, ktorí s\1 v telesnej alebo duševnej núdzi. 1fi7. Ako máme pomáliaf tým, ktorí sú v telesnej, alebo dušev-neJ núdzi?

Tým, ktorí sú v telesnej, alebo duševnej núdzi, má-1 - - -

Mat. 22-29. - Mar. 12, 31. . Pr. milosrdný Samaritán. Luk. tO, 29-37. 1 ) .. Po tomto budú noznávat všetci. že ste molinú učeníkmi, ked· budete znaf lásku jedni k druhým." Ján 13, 15. •) Mat. 7. 2. . ") Kristus Pán ďalej učil: .. Dobročiňte tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých. ktorí vás prenasledujú, a osočujú, abv ste boli dietkaml Otc;~ V~šho, ktorý je na nebesiach." Mat. 5. 45-54. Keď na kríži skonával', modlil sa 1:a nepriaterov svoJich! "Otče, odpusf im. lebo nevedia, čo činia." Ink. 23, 34. · . · , !u . -~ 1

5

)

)

Malý Katechizmus pre pokročilých


62 me pomáhať telesnými a duševnými skutkami srdenstva. * Telesné skutky milosrdenstva sú: l. lačných kŕmif, 1 ) 2. smädných napájaf, 2) 3. nahých odievaf,3) 4. pocestných do hospody prijímaf.4) 5. väzňov vykupovat, 5) 6~ chorých -navštevovať. 6 ) 7. mŕtvych pochovávaf.1)

milo-

• Duševné skutky milosrdenstva sú: · l. hriešnikov karhaf, 8) 2. nevedomých vyučovaf, 8 ) 3. pochybujúcim dobre radif, 10) 4. zarmútených tešiť, 11 ) 5. krivdu trpezlive znášat, 12) 6. ubližujúcim odpúšťa t, 13) 7. za živých a mŕtvych sa modliU') Mravné naučenie.

Láska k bližnému nezáleží len v slovách alebo v citoch alebo v dobroprajnosti. Sv. Jakub apoštol vraví: "A keby brat a sestra boli nahí a potrebovali by potravy každoden1) Na pr. vdova v Sarepte; Ježiš nasýii pä !tisfc ·rudi: sv. Alžbeta. ·~ Pr. Rebeka; Samaritánka.

a: ·Pr. Sv. Martin; vianočné dary chudobným dietkam. ' Pr. Abrahám; Maria a Marta; mnísi na hore Svätobernardskei. 1 ) Pr. Daniel; rehoT a sv. Trojice; spolok detinstva Ježišovho. •) Pr. Tobiáš; milosrdné sestry. 7 ) Pr. Jozef z Arirnathie; poh rebné spolky. 8) P r. Noe ; Eliaš; lotor na pravici. •) Pr. sv. apoštoli: misionári: sbieranie známok. 11 ) Pr. Jozef Egyptský : Gamaliel. 11 ) P r. Tobiáš; Ježiš u sestár Lazarových. 12 ) Pr. Jób. 18 ) Pr. Jozef Egypts ký: sv. Stefan prvý . mučeu fk. ") Abrahám modlil sa za Sodomu ; Kristus ;~;a voli ch učenlkov: Juda ;\\achaheiský. ·


63 nej a keby im niekto z vás riekol: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa. avšak nedali by ste im. čoho·telo potrebuje, čo to bude platné?" (Jak. 2. 15.) Láska kresťanská je teda dob roči nnos ť. Každý dobre vie. komu má lásku preuk ázať. či už dobrou radou. či štedros ťou. či pomocou práce. či útrpnos ťou a potešením. Po tom poznať dobrého katolíka. že dobre činí bližným všade, a kade len chodí, je milosrdným samaritánom. B)

O DESATORO BOžlCii PRIKAZANIACfl.

t 6~. Kde sa nachádzajú obšírnejšie prikázania lásky k Bohu a

-

k hližnému?

Prikázania lásky k Bohu a k bližnému nachádzajú sa obšírnejšie v desatoro Božích prikázaniach.

-

169. Ako znie desatoro Božích prikázaní? .

Desatoro Božích prikázaní znie takto: l. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš maf iných bohov, predo mnou. aby si sa im klaňal. 2. Nevezmeš mena Božieho nadarmo. 3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil. 4. Cti otca svojho i matku svoju. 5. Nezabiješ. 6. Nezosmifniš. 7. Nepokradneš. 8. Neprehovoríš krivého svedectva proti bližnému svojmu. 9. Nepožiadaš manželky bližného svojho. l O. Nepožiadaš ani domu, ani role jeho, ani ničo­ ho, čo jeho je.

* Desatoro Božích prikázaní Boh vyhlásil na hore Sinai

Izraelitom a odovzdal ich na dvoch kamenných tabulách napísané Mojžišovi. * Ai mv sme povinní zachovávať desatoro prikázaní, leho ich Ježiš potvrdil a zachovávať prikázal.l)

'l

.,.,111

"14

,.Nt'III.Vsli!t~ si, že som prišiel zrušiť zákon alebo p rorokov; neprišiel

1 111 ~ 1r

;d e dnplni(." Mat. 5, 17.


64

-

Prvé prikázanie Božie.

170. Ako znie prvé prikázanie Božie?

-

Prvé prikázanie Božie znie takto: ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mat iných bohov predo mnou, aby si sa im klaňal.

171. Co prikazuje Boh v prvom prikázaní?

-

Boh v prvom prikázaní prikazuje, aby sme Jeho Ctili, a len Jemu ako najvyššiemu pánovi sa klaňali. * Klaňanie sa, čiže poklona prisluší výlučne Bohu.1)

172. Ako máme

ctiť

Boha máme

Boha? ctiť

vnútorne a zovnútorne.

173. Kedy ctíme Boha vnútorne?

Boha Ctíme vnútorne vtedy, Ňom dúfame a jeho milujeme./

keď

v Neho veríme, v

* Viera, nádej a láska sú božské ctnosti.

174. Kto sa prehrešuje proti viere?

Proti viere prehrešuje sa: l. kto v pravdách viery svojou vinou pochybuje alebo neverí; 2. ~to je vo viere fahostqjný, alebo ju zapiera. * Kto svojou vinou neverí v Boha,· alebo v Jeh o zjavenie,

· prehrešuje sa neverou. Ktorý kresťan-katolík zrieka sa katolíckej viery, prehrešuje sa udpadlíctvom. * Kto . nedbá o svoje náboženstvo, alebo všetky nábo:.. ženstvá za jednako pravé a dobré pokladá, prehrešuje sa ľahostajnosťou vo viere. * Kto rečou, alebo sebachovaním zlomyseľne predsta:.. . vuje sa, ako by bol inovercom, prehrešuje sa zapiera- · ním viery. ·

*

- - - -

1) "Pánu Bohu svoimu budeš vzdávaf." Mat. 4. 10.

sa

klaňaf

a Jemu jedine

poctu

l]o~~ls4


65 "

175. Najmä

škodí našej viere? Našej viere škodí najmä to, keď protináboženské reči počúvame; také spisy a noviny čftame, rozširujeme a protináboženské spolky navštevujeme. čo

!.Z!· Co máme od

Boha dúfať? Od Boha máme dúfať večné blahoslavenstvo a všetko, čo je potrebné k jeho dosiahnutiu. * Večné blahoslavenstvo máme dúfať od Boha, lebo nám to nekonečne milosrdný Boh prisľúbil, a Ježiš Kristus zaslúžil. * Pozemské veci natoľko môžeme od Boha dúfať, nakoľko nám ony v duševnom spasení neprekážajú.

177. Kto sa prehrešuje proti nádeji?

Proti nádeji sa prehrešuje: l. kto nedôveruje, že Boh odpustí a pomôže; 1) 2. kto opovážlive dôveruje. 2 ) • Kto sa domnieva, že mu Boh nechce, alebo nemôže pomôcť, hreší zúfalstvow. 8) 178. Kto sa prehrešuje proti láske k Bohu? Proti láske k Bohu prehrešuje sa, kto hriech pácha, najmä ale kto Boha nenávidí, Ním opovrhuje, alebo proti nemu reptá. 179. Kedy ctíme Boha zovnútorne?

Boha ctíme zovnútorne, keď ·svoju vnútornú úctu i vonkajšími znakmi na javo dávame. * Povinní sme Boha ctif aj zovnútorne, lebo od neho máme nielen dušu, lež aj teto, a aj Kristus ustanovil 1 2

) )

Pr. Izraeliti na púšti. Pr. ľudia za časov Noemových. -

8

)

Pr. Kain; Judáš.


66· zovnútornú bohoslužbu - obrady - .pri sv. omši a pri sviatostiách.1) � Bona ctíine najmä týmito znakmi:..keď .pri vere'jných službách Božích prítomní sme, keď kľačíme, ·ruky skladáme a iné podobné veci konáme. 180. Kto sa prehrešuje proti poklone, ktorá Bohu patrí?

Proti poklone, ktorá Bohu patrí, prehrešuje sa: 1. kto modlitbu a služby Božie zanedbáva; 2. · kto modlárstvá, povery a svätokrádeže sa dopúšta.

181. Kto sa dopúšťa niodlárstva?

Modlárstva sa dopúšta, kto nejakému stvoreniu ta. kú úctu preukazuje, ktorá len Bohu patrí.2) * Ten, kto slúži modlárstvu, menuje sa pohanom.

18Z. Kto sa dopúšťa povery, či babony? \

Povery, či babony dopúšťa sa, kto stvoreniam neobyčajnú moc pripisuje, akej im Boh nedal. * Povera je veštiť, karty vykladať, atď.

* Špiritizmus, to jest vyvolávanie duchov a obcovanie s nimi protiví sa viere a preto zakazuje Cirkev zúčast­niť sa na špiritistických schôdzach. 183.-Kto pácha svätokrádež?

Svätokrádež pácha, kto Bohu zasvätené veci, osoby a miesta zne1;1cťuje, najmä ale, kto niektorú sviatosť ne­ hodne prijíma. 3)

• Kto posvätenú vec, svätý úrad, alebo inú duchovnú vec kupuje atiebo predáva, prehrešuje sa svätokupectvom (simonia). .

l) ,.Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý Je na nebesiach." Ma't. 5, 16. 2) Pr. Izraeliti klaňali sa zlatému teľafu. · 3 ) Pr. kráľ. Baltazár.


67

. O úcte svätých. 184. Či sa protiví úcta svätých prvému prikázaniu? úcta svätých neprotiví sa prvému prikázaniu, lebo svätých si ctíme, ale sa im neklaniame. * Jedine Bohu sa klaniame ako najvyššiemu Pánovi nášmu, svätých ale ctíme len ako verných služobníkov Jeh o. K Bohu sa modlíme, aby nám pomáhal všemohúcnosfou; k svätým ale modlíme sa, aby nám pomáhali svojou prímluvou u Boha. 185. Prečo ctíme svätých? Svätých ctíme preto, lebo: l. bohumilý život viedli; 2. sám Boh ich uctil a oslávil; 3. orodujú za nás u Boha. * I na zemi ctíme ctnostných ľudí, ako by sme si teda nectili svätých v nebi. 186. Koho ctíme najväčšmi zpomedzi svätých? Zpomedzi svätých najväčšmi ctíme preblahoslavenú Pannu Mariu. 187. Prečo ctíme zpomedzi svätých najväčšmi preblahoslavenú Pannu Mariu? Preblahoslavenú Pannu Mariu zpomedzi svätých najväčšmi ctíme, lebo je matka Božia a tak: l. anjelov a svätých prevyšuje; 2. lebo jej prímluva je ·U Boha najmocnejšia. * Popri Panne Marii ctíme najmä sv. Jozefa, ako ochrancu Cirkvi, sv. apoštolov, sv. Jána Krstitefa; našich zemských patrónov, sv. Cyrila a Metoda, sv. Vojtecha, sv. Andreja a Benedikta a sv. Jána Nepomuckého. * Svätých ctíme, keď ich ctnostný život nasledujeme, o prímluvu ich žiadame a ich obrazy i sochy v úctivosti máme.

f


188. Prečo ctime obrázy svätých?

Obrazy svätých ctime, lebo predstavujú nám Krista Pána, alebo svätých a k pobožnosti nás povzbudzujú. * Pred obrazmi sa modliť nie je poverou, lebo pred

obrazmi modlíme sa ku Kristu Pánovi, alebo prosíme o prímluvu svätých, ktorých nám obrazy predstavujú.

189. Prečo ctime relikvie alebo ostatky svätých?

Relikvie alebo ostatky svätých ctíme, lebo sú to vzácne pamiatky, a Boh s nimi zázraky činil.l)

* Najvzácnejšie relikvie sú: pozostatky sv. Kríža, krv sv. Januára, jazyk sv. Jána Nepomuckého oltárnom kameni sú relikvie.

atď.

Aj v

Mravné naučente.

"Ci žijeme, alebo umierame~ Pánovi sme." (Rím 14, 7.) Preto vyznávajme Boha nielen v kostole, ale aj na ulici, doma, na cestách a všade. Nesmieme sa daf sviesf falošným prorokom. Zpomedzi svätých najviac si ctíme Pannu Mariu, ktorá pre jej ctnosti je znakom nevinnosti: ľaliou korunovaná. Ona je našou prímluvkyňou u Boha. Si v trápeniach, v .chorobe: zavolaj svoju Matku nebeskú, a ona ti donesie duševného lieku a zahojí tvoje duševné rany .. Keď za rána, na poludnie a večer zaznie zvon, nech sa ozvú i tvoje ústa na velebenie nebeskej Matky.

-

Druhé prikázanie Božie.

190. Ako znie druhé prikázanie Božie? .

Druhé prikázanie Božie znie takto: m e n a B o ž i e h o n a d a r m o.

Nevezme š

1) .. A nie leciiaké divy činil skrze ruky Pánove, tak že i ručniky a zástery s Jeho tela nosievaly sa na neduživých, a odstupovaly od nich choroby a vychádzali zlí duchovia." Sk. ap. 19, ll, 12.


69 1.91. Co zakazuje Boh v druhom prikázani?

Boh v druhom prikázaní zakazuje zneuctieva t meno svoje. 192. Kto zneucti meno Božie?

·Meno Božie zneuctí: l. kto ho bez príčiny vysloví; 2. kto sa rúha Bohu; 3. kto zlorečí či preklína; 4 . . kto hriešne prisahá; 5. kto Bohu učinený sľub nedodrží. • Meno Božie nesmieme ani zo žartu, ani z hnevu, ani ináč ľahkomyseľne vysloviť. Nesmieme ani z cirkevných obradov žarty a posmechy robiť.

!,2!. Kto sa rúha Bohu?

Bohu sa rúha, kto o Bohu, alebo o svätých potupne sa vyslovuje. 1)

-194. O kom hovoríme, že -

zlorečí, či .

preklina?

O tom hovoríme, že zlorečí, či preklína, kto sebe, alebo druhému od Boha zlé žiada.

-

195. Co znamená prisahaf?.

Prisahaf znamená Boha za svedka volaf, že pravdu hovoríme.

196. Kto prisahá hriešne?

Hriešne prisahá: l. kto bez potreby prisahá; - -1

) "A kto by sa rúhal menu Pánovmu, smrfou nech umre, kamenfm nech ho zahádže celá obec. či to bude domáci, alebo cudzi." III. MoJž. 24. 16.


70

2. kto na nepravdivú, alebo pochybnú vec prisahá;1) 3. kto prisahá, že niečo hriešneho učini. * Keď niekto prisahá, že niečo zlého vykoná, nesmieme prísahu dodržať, lebo ako hriech bol takú prísahu Učiniť, tak zasa hriech by bol ju splniť.

197. Kto

činí sľub?

kto dobrovoľne sa zaväzuje Bohu, že niedobrého vykoná. * Ako by sme sľub učinili, poradiť sa máme duchovného; to isté máme činiť aj vtedy, keď sľub splniť nemôžeme. Sľub činí,

čo

198. čo prikazuje Boh v druhom prikázaní? Boh v druhom prikázaní prikazuje, aby sme meno Jeho svätili, a to: l. aby sme ho vždy úctive vyslovili. 2. aby sme náležitou prísahou Boha za svedka volali. 3. aby sme učinené sľuby verne plnili. Mravn~ naučenie.

Hvezdár ·Newton mal veľkú úctu pred menom Božím; len počul vysloviť meno Božie, sňal klobúk a naklonil Wavu svoju. Meno "Ježiš" vždy spomínaj s úctivosťou, lebo "nie je iné meno dané ľuďom pod nebom, v ktorom by sme mali byt spasení." (Sk. ap. 4, 12.) V mene J ežiša sa má skloniť každé koleno nebeských zemských i pekelných. (filip. 2, 10.) Daj Bože, aby každý mohol povedať so sv. Bernardom: "Meno Ježiš mi je medom v ústach, ľúbym zvukom v uchu a rozkošou v srdci." Aby si ale s duševným osohom mohol toto sladké meno vzývať, nesmieš žit v smrteľnom hriechu, "lebo nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, iba v Duchu Svätom", teda len ten, v srdci ktorého prebýva milosť Ducha Svätého. (Kor. 12, 3.)

keď

1)

..

Každý, kto prisahá, z nej (prísahy) súdený bude." Zach. 5. 4.


'll Tretie prikázanie_ Božie.

-

199. Ako znie tretie prikázanie Božie? ~Tretie prikázanie Božie znie takto: Spomni, abys' deň sviatočný svätil.

-

200.

-

prikazuje Boh v treťom prikázaní? Boh v treťom prikázaní prikazuje, aby sme deň Pána, to jest nedeľu zasvätili. * V starom zákone sobota bola dňom Pána. My; kresfania nedeľu svätíme, lebo Kristus Pán: l. v nedeľu vstal z mrtvých a 2. v nedeľu soslal Ducha Svätého. čo

201. Ako zasvätíme nedeľu? Nedeľu zasvätíme: l. keď omšu svätú slyšíme; ' 2. keď služobné práce nekonáme, ani iným konať nekážeme. 1) * Žiaducné je, 'aby sme popri omši svätej aj na kázni a iných službách Božích (litánie) boli prítomní. * Nedeľu zasväcujeme, keď sväté sviatosti prijímame a skutky milosrdenstva vykonávame.

ill· Ktoré sú

služobné práce? Služobné práce sú tíe telesné práce, ktoré obyčajne služobníci, nádenníci, remeselníci a roľníci konajú. je dovolené konať služobné práce v nedeľu? V nedeľu služobné práce ko,n af dovolené je:

~·Kedy

- ---

1) "Sesf dni budeš pracovať a robit všetku svoju robotu. Ale ie sobota Pána, Bóha tvojho; nebudeš robit niiakej roboty v ty, ani tvoj syn, ani tvoia dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, hovädá. ani prichodčí, ktorý je v tvojich bránach." IL Moiž. 20.

dňa

siedmeho ňom, ani ani tvoje 9, 10.


72 1. keď to duchovní predstavení z dôležitých pri­ čin dovolia;1) 2. keď to nevyhnutná potreba vyžaduje, na pr.: nebezpečenstvo ohňa, povodeň, pohreb atď.

Mravné naučenle. Ako hviezdy, mesiac, slnko urobil Boh znakmi na časy a roky, tak nám dal nedeľu na znak toho, aby sme v ten deň Jemu slúžili. Nezameškaj teda služby Božie v nede­ ľu a vo sviatok. Miluj kostol a maj ho v úctivosti, je to dom Pána, tvojho Stvoriteľa. Keď obchádzaš kostol, počuj hlas: Pán je tu a volá ta. Dobrý katolík slušne sa drží v kostole a s radosťou použije každú chvíľu, aby sa mohol v kostole s Bohom v modlitbách rozprávať.

-

štvrté prikázanie Božie.

-204. Ako znie štvrté prikázanie Božie? štvrté prikázanie Božie znie takto: Cti otca svojho i matku svoju.2)

-

205. Co prikazuje Boh v štvrtom prikázani? Boh v štvrtom prikázaní prikazuje, aby sme rodičov svojich ·ctili, milovali, a im poslušni boli.3)

-

206. Prečo máme ctlf rodičov svojich? Rodičov svojich máme ctif, lebo oni sú po Bohu naši najväčší dobrodinci a zastupujú pri nás miesto Boha. '

1) 1242 kánon. 2) ,,Cti otca- i matku svoju, abys' bol dlho živý na zemi, ktorú ti dá Pán, Boh tvoJ." II. MoJž. 10, 12. �) Pr. Malý Ježiš v Nazarete.


73

·207. - CoBoh

ktoré ctia svojich rodičov? ktoré ctia svojich rodičov, sľúbil v živote och~anu a pomoc, po smrti ale večné blahoslavenstvo. 1) * Deti prehrešujú sa proti rodičom: l. keď sú proti svojim rodičom surové a vzdorovité; 2. keď im v potrebách nepomáhajú, alebo ich ináč klamú a hnevajú. sľúbil

Bob

. deťom,

deťom,

208. Co očakáva tie dietky, ktoré rodičov svojich nectia a ne-

milujú? Tie dietky, ktoré rodičov svojich nectia a nemilujú, očakáva v tomto živote kliatba Božia, hanba, potupa a po smrti večné zatratenie. 2)

-

209. Okrefu

ešte koho máme ctiť a poslúchať? Okrem rodičov ctiť a poslúchať máme ešte svojich vychovávateľov, učiteľov, majstrov a všetkých cirkev:nýc~ a svetských predstavených. 3 ) * Občania majú voliť za predstavených a poslancov mužov· po kresťansky smýšľajúcich.- aby sa v spravovaní krajiny a v zákonoch vôľa Božia uplatnila. rodičov

210. Či máme vždy rodičov a predstavených poslúchať? .

a predstavených poslúchať nemáme vtedy, nám niečo hriešneho rozkazujú. 4 )

Rodičov

keď

Mravn~ naučenie.

Na Rím rozhnevaný Koriolán nechcel odstúpiť s vojskom ani na prosby senátorov, ani kňazov, ani za draho1) Pr. Sem, Jafet: Tobiáš.

Pr. synovia Heliho: Absolon. . teda poddaní každej ľudskej správe pre Pána." l. Pet. Z, 13. - Pr. Kore, Datan Abiron. t) Svätý Peter apoštol vraví: ,.Viac máme poslúchať .Boha ako fudi." Sk. Ap. s, Z9, - Pr. tr;~ia mládenci v ohnivei peci. 2

) 3)

,.Buďte


74 cenné dary; ale keď prišla jeho matka, poklonil sa jej a povedal: ,,Matko, ty si ochránila Rím." Egyptský Jozef veľmi miloval svojho staručkého otca. Aj ty musíš svo­ jich rodičov ctit, za nich sa modliť, im napomáhať. Oni fa opatrovali, chovali a starali sa o teba. Buď im povďačný. Avšak nesmieme poslúchať ani rodičov, ani predstave­ ných, keby nám. niečo kázali, čo sa protiví našej viere. Sv. Hermenegild, syn španielskeho kráľa Leovigilda bol svo­ jím otcom zatvorený, lebo prestúpil na katolícku vieru. Otec poslal k nemu posla a sľúbil mu milosť, ak sa na­ vráti k viere ariánskej. Ale Hermenegild odpovedal: ,,Po­ vedz môjmu otcovi, že zriekam sa radšej jeho lásky, ko­ runy, ba života, ako by som zaprel svoju vieru."

Piate prikázanie Božie.

fil Ako znie piate prikázanie Božié?

Piate prikázanie Božie znie takto: Nezabiješ.

ill, čo zakazuje Boh v piatom prikázani? Boh v piatom pťikázaní zakazuje uškodiť bližnému, alebo sebe na tele a na duši.

-

* Ani zvieratá nesmieme trýznif; ukrutnosť.

to je surovost a

213. Kto škodí bližnému na tele? 8ližnému na tele škodí: 1.Kto ho bezprávne poraní, alebo usmrtí; 2. kto zarmucovaním, alebo zlým zachádzaním život mu skracuje. * Piate prikázanie zakazuje všetko, čo by bližnému uškodiť mohlo, ako hnev, nenávist, závisť, svada, na:. dávanie.1) * Toto prikázanie zakazuje i súboj, lebo v ňom súboj­níci vystavujú sa ľahkomyseľne smrti.

') ,,KaiLIÝ, kto 11e115Yiqí SV<)iho hrala. ie vrahom." L Ján 3. 15."


75

?14. Kto škodí sebe na tele?

Sebe na tele škodí: 1. kto s1 život skracuje, alebo odníme; 1) 2. kto bez potreby nebezpečenstvu života sa vy­ . stavuje. * Život svoj skracujeme hnevom, nemiernym jedením a pitím, atď.

215. Kto škodí bližnému na duši?

Bližnému na duši škodí; kto ho pohoršuje,2) alebo. k hriechu svádza.

216. čo musíme činiť, keď sme uškodi'li bližnému na tele alebo na duši?

-

Keď sme bližnému uškodili na tele, alebo na duši, musírrie nielen oľutovať ten hriech, ale aj zavinenú ško­ du podľa možnosti napraviť.

217. Kto uškodí sebe na duši?

Na duši uškodí sebe, kto hriech spácha.

218. čo prikazuje Boh v piatom prikázaní?

Boh v piatom prikázaní prikazuje: 1. aby sme sa o svoju dušu starali; 2. aby sme s bližnými v pokoji nažívali, im dobrý príklad dávali.

1) Pr. Judáš. ') ..Kto pohorší jedného z týchto maličkých, ktorí vo mňa ver.ia, lepšie by mu bolo, keby sa mu. mlynský kameľí zavesil na krk, a tak bol pohr(J·

žený clo hlbiuy morskej. Beda svetu pre pohorše11ia." Mat. 18, 6, 7,


76 3. aby sme na tele a na duši zavinenú škodu na­ pravili .,

Mravné naučenie. „Naše telo nie je naším vlastníctvom, ale toho, kto ho stvoril: Boha." ,,S telom svojím musíme zachádzať. ako s cudzím majetkom," vraví v. Bernardin. Chráň teda telo svoje od všetkého. čím by bolo porušené. V úctivo ti mu­ sfš mat i telo bližnébo, lebo tak ho máš milovať, ako seba samého. Nevkladaj ruku voju či už z pomsty, nenávisti, hnevu, alebo zlosti na bližného �vojbo. Každá rana. ktorú si spôsobil na tele bližnému, volá o pomstu do neba. ako krv Abelova. Neubližuj ani na duši bližnému ! Nedávaj po­ horšenia, ne vádzaj bližných na hriech, lebo ,.beda tomu, z koho pohoršenie pochádza" a tažko budeme zodpovedať pred súdom Božím za hriechy cudzích, ktoré me my sami zavinili.

-

Šieste prikázanie Božie.

219. Ako znie šieste prikázanie Božie? Šieste prikázanie Božie znie takto: Nezosmilnfš. 220. Co zakazuje Boh v šiestom prikázaní? Boh v šiestom priká,.zaní zakazuje nestydaté myšlienky, reči, skutky a čokoľvek k nečistote svádza.) • Nestydaté my š l i e n k y stanú sa hriechom, keď im privoľujeme. * K nečistote svádza zlá spoločnosť, opilstvo, atď.

fil Prečo sa máme chrániť hriechu nečistoty?

Hriéchu nečistoty chrániť sa máme, lebo: ----


1. Boh ho vždy strašne trestal. • Boh pre tieto hriechy potrestal ľudí potopou sveta a Sodomu a Oomoru ohnivvm dažďom. Boh i teraz tresce hriech nečistoty.

222. čo prikazuje Boh v šiestom prikázaní? Boh v šiestom prikázaní prikazuje, aby sme v my­ šlienkach, v slovách a v skutkoch stydliví boli a užívali prostriedky na zachovávanie čistoty srdca. * Aby sme čistotu srdca zachovali, musíme: 1. všetkým zlým spoločnostiam vyhýbaf; 2. smysly svoje dobre strážif; 3. častejšie sa spovedaf a ku sv.· prijímaniu pristupo­vať; 4. v čas pokušenia Bohu a blahoslavenej Panne Marii sa porúčaf; 5. na mysli maf, že Boh všetko vidí a že. v každej chvíli môžeme umref.

Mravné naučenie. Kristus Pán vraví: .,Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha."

Siedme prikázanie Božie.

fil. Ako

znie siedme prikázanie Božie? Siedme prikázanie Božie znie takto: Nepokradneš.

ill_. čo zakazuje Boh v siedmom prikázaní? Boh v s_iedmom prikázaní zakazuje škodiť bližnému na majetku. fi Malý, l(atechi�nws pre pokročilých


,.

78

~- Któ škodí bližnému na majetku?

Bližnému na majetku škodí, kto: l. krádež alebo lúpež; 2. klamstvo alebo úžerstvo pácha.

* Krádež pácha, kto potajomne a bezprávne berie cudz!

majetok, lúpež ale, kto násilím a bezprávne berie cudzie. * Klamstvom hreší, kto podvodne uškodí na cudzom majetku; na príklad: kto falošnými peniazmi, mierou a váhóu ošudí, kto falšovaním listín, krivými výpoveďami, alebo podplácaním svedkov cudzí majetok si prisvojuje. * Úžeru pácha: l. kto od pôžičky nezákonité úroky žiada; 2. kto zbožie a tovar vôbec nesvedomitým spôsobom nad ich skutočnú cénu zvyšuje, alebo 3. kto núdzu bližného k nespravedlivému zisku zneužíva. * Proti siedmemu prikázaniu Božiemu ešte prehrešuje

sa:

l. kto cudzie lúky, siatiny, alebo stromy kazí; 2. kto cudzí dobytok raní, alebo zabije; 3. kto povinnú prácu zanedbáva; 4. kto ukradnutú vec si bezprávne podrží; 5. kto najdení1 vec v!Í:1stníkovi nenavráti; 6. kto neplatí včas, čo platit je povinný. * Hriech je i to, keď dieťa svojim rodičom potajomne vezme alebo berie to, čo je nie jeho. * Služobní nie sú oprávnení bez vedomia a ·schválenia svojich pánov z ic_h majetku almužnu udeľovať. · 226. čo má činiť, kto cudzí majetok si podržal, alebo bližnému ~škodu urobil? Kto cudzí majetok si podFŽal, alebo bližnému škodu urobil, musí cudzie vrátiť a škodu čím skoršie nahradiť, lebo ináč neobdrží odpustenie svojich hriechov. * Cudzí majetok, i keď je to najdená vec, musíme vrátif vlastníkovi, keď vl astníka nen ajdeme, máme eu-


79 dzie odovzdať vrchnosti, alebo daf chudobným, alebo na nábožné ciele. 1) Cudzí majetok môžeme aj potajomky vrátiť. 227. čo prikazuje Boh v siedmom prikázaní? Boh v siedmom prikázaní prikazuje: l. aby sme každému, čo jeho je. ponechali: 2. aby sme nespravedlivý majetok navrátili a zavinenú škodu nahradili. * Každý človek má právo na svoj majetok. 'či si ho vlastnou prácou zarobil, či p() rodičoch alebo príbuzných správne zdedil. * Majetkom nakladať máme podľa evanjelia. Nesmieme ho ani ľahkomyseľne premrhať, ani skúpo sa ho pridŕžať. Povinní sme napomáhať chudobných a dobré ciele podporovať. Mravné nazzčenie. Maj v úctivosti majetok bližného. ktorý sa veTa natraPil. narobil. kvm k majetku prišiel. Váž si i svoj majetok, nepremŕhai ho ľahkomyseľne. mysli na to. že v čase choroby. staroby, alebo v prípade nešťastia budeš ho potrebovať. Kto si nevie vážiť haliera. nevie si vážiť ani tej práce, ktorá ho k nemu priviedla. Za to však nebuď skúpym. Keď máš maJetok. ktorý ti viac prináša. ako na vvživu potrehuieš. vtedv otvor svoje srdce bližnému, v núdzi sa nachodiacemu. Buď štedrým!

Osme prikázanie Božie. 22R. Ako znie ôsme prikázanie Božie? Osme prikázanie Božie znie takto: Nepremluvíš krivého svedectva proti bližnému svojmu.

-

229. čo zakazuje Boh v ôsmom prikázaní? · Boh v ôsmom prikázaní zakazuje: l. krivo svedčiť; 2. luhaf a 3. bližnému na cti uškodit. 1

)

Pr. Tobiáš, Zacheus.


80

-

230. čo znamená krivo svedčiť? Krivo svedčiť znamená: pred súdom niečo povedaf, čo nie je pravda.1)

-

231. čo znamená luhať? Luhťf znamená nepravdu hovoriť, aby sme niekoho zaviedli.2) * Luhať nikdy neslobodno, ani pre svoj ani pre cudzí osoh, ba ani zo žartu, ani z potreby, lebo každé luha­ nie protiví sa pravdomluvnosti Božej. Nielen slovom možno luhať, ale luhať možno i skutkom, kto sa pre­ tvaruje (pokrytec).

-

232. l(to ubližuje na cti bližnému? Bližnému na cti ubližuje: 1. kto bližného krivo podozrieva, alebo opováž­ live posudzuje; 2. kto bližného ohovára, alebo osočuje; 3. kto z bližného posmech robí, alebo ho po­ tupuje. ·� Krivo podozrieva bližného, kto o ňom bez dostatočnej príčiny niečo zlého p,redpokladá3); opovážlive posu­ dzuje bližného, kto bez dostatočnej príčiny o ňom niečo zlého za pravdivé .a isté drží.4) 233. Kto hreší ohováraním? Ohováraním hreší, kto chyby bližného bez potreby odkrýva. ----

1) Pr. falošni svedkovia proti Ježišovi. ') Pr. Ananiáš a Saflra. 8) .,Nikto nech nemyslí zlého v srdci svojom proti bllžnému svojmu a nemilujte krivú prísahu, lebo všetko toto nenávidím" - hovórí Pán. Zach. 8, 17. •) .. Nesúďte a nebudete súdení." Luk. 6. 37.


81 I

lli: Kto hreší osočovaním?

Osočovaním hreší, kto 1. na bližného chyby, ktorých nemá, vypráva, 2. kto chyby· jeho zväčšuje.

�. Co je povinný urobiť, kto ubližil na cti bližnému? · Kto ublížil 'na cti bližnému, povinný je: 1. odprosiť ho a nepravdu odvolať; 2. všetku zavinenú škodu napraviť. 236. Kto hreší potupovaním bližQého? Potupovaním bližného hreší, kto bližnému takého povie, čo ho pred inými snižuje.

niečo

237. Co prikazuje Boh v ôsmom prikázaní? Bob v ôsmom prikázaní prikazuje: 1. aby sme vždy a všade pravdu hovorili a úprimní boli; 2. aby sme česť a dobré meno bližného šetrili a obraňovali. * Povinní sme sa starať o svoju osobnú čest a o čest svojho stavu; preto máme opravdive kresťanský ži­ vot viest a i tôňu zlého od seba všemožne odstraňovať.

Mravné naučenie. Špatným zvykom človeka je ohováranie ,.bližného. Kristus Pán nás napomína: ,,Vyhoď najprv brvno zo svoj­ ho oka a potom hľad vytiahnut mrvu svojmu bratovi z oka." (Lukáš 5, 42.) Kým niel{to nepozná vlastných chýb, hľadí na chyby iných. (Sv. Bern.) Rozmysli si teda každé slovo a pováž, do akej mrzutosti môžeš uviest svojho bliž-1161Jo i seba, keď nerozvažne ho posudzuješ.


82

Deviate prikázanie Božie. � Ako znie deviate prikázanie Božie? Deviate prikázanie Božie znie takto: Nepožiadaš manželky bližného svojho.

fil. čo zakazuje Boh v deviatom

prikázaní?

Boh v deviatom prikázaní zakazuje všetky vedomé a úmyselné nečisté žiadosti. * Neči sté žiadosti nie sú hriechom, dokiaľ im neprivolíme.

Mravné naučenie. Rýchle, rozhodne vyrážaj si z hlavy a srdca nečisté · myšlienky a žiadosti, a rozpomínaj sa na všadeprítomného Boha a trest pekelný. Nech som, kde chcem, hoc' čo činím, Boh ma vidí, nepreviním.

Desiate prikázanie Božie. � Ako znie desiate prikázanie Božie? Desiate prikázanie Božie znie takto: Nepožiadaš ani domu, ani role jeho, ani ničoho čo jeho je. �- čo zakazuje Boh v desiatom prikázaní? Boh v desiatom· prikázaní zakazuje nespravedlive · žiadaf cudzí majetok. 242. čo prikazuje Boh v desiatom prikázani?

Boh v desiatom prikázaní prikazuje, aby sme každé­ mu, čo jeho je, dopriali, a s tým, čo naše je, boli. spokojní.


83

Mravné naučerúe. Buď spokojný i s malým majetkom, veď v peniazoch nikto nen_ašiel ešte šťastia a blaženosti. Pokoj duše je najväčší majetok.

C) O PÄTORO CIR.K.EVNYCtt PR.IKAZANIACtt.

243. či má kres fan-katolík okrem des atoro Božích prikázaní - ešte iné prikázanie zachovávať? .

Kresťan-katolík okr�m desatoro Božích prikázaní ya­ chovávať má ešte i pätoro cirkevných prikázaní. * Cirkev svätá od samého Ježiša Krista má právo dá­ vať prikázania, ktorý ju na to ustanovil, aby v mene jeho veriacich spravovala a riadila. 1) Teda, kto Cirkev neposlúcha, pácha hriech.

-

'

244. Ako znie pätoro cirkevných prikázaní? Pätoro cirkevných prikázaní znie takto: 1. Zasväténé sviatky svätiť. i atok omšu svätú nábožne 2. V nedeľu a vo sv slyšať. 3. Prikázané pôsty zachováva! a v isté dni mäsitého pokrmu sa zdrrovat.

1) .. Keď Cirkev neposlúchn°e: Mai sa, ako pohan a mýtnik. Veru pove­ d�111 v:í111: čokoľvek sviažete na zemi, bude sviazané ai na nebi." Mat. IN, 17, IH.

-�--'�----····


84 4. Každoročne sa vrspovedat a aspoň v čase ver. konočnom prevelebnú Sviatosť Oltárnu prijať. 5. V zakázanom .čase svadobného veselia nedrža!. * Mimo pätoro cirkevných prikázaní Cirkev má ešte aj iné zákony, ktoré tiež treba zachovávať.

-

Prvé prikázanie cirkevné.

245. Ako znie prvé prikázanie cirkevné? Prvé prikázanie cirkevné znie takto: Zasvätené svia. tky svätit. �- čo nám prikazuje Cirkev v prvom prikázaní? Cirkev v prvom prikázaní prikazuje, aby sme sviatky tak svätili ako nedeľu. 247. Koľkoraké sú sviatky cirkevné? Sviatky cirkevné sú trojaké: 1. sviatky Pána; 2. sviatky preblahoslavenej Panny Marie; 3. sviatky svätých. l48. Ktoré sú sviatky-Pána?

Sviatky Pána sú tieto: 1. Vianoce; 2. Nový rok; 3. Sviatok zjavenia Pána, či Troch Kráľov; 4. Veľká noc; 5. Nanebevstúpenie Pána; 6. Sviatok Ducha Svätého, či Turíce; 7. Božie telo.


249. Ktoré sú sviatky Panny Marie? Sviatky Panny Marie sú: l. Nepoškvrnené počatie (8. decembra); 2. Nanebevzatie Panny Marie (15. augusta.) 250. Ktoré sú sviatky svätých? Sviatky svätých sú: l. sviatok sv. Petra a Pavla (29. júna); 2. sviatok Všechsvätých (1. novembra). * Okrem prikázaných sviatkov podľa starého zvyku svätíme: Pondelok veľkonočný, Pondelok svätodušný, Hromnice, či Obetovanie Ježišovo v chráme (2. februára), Zvestovanie Panny Marie (25. marca), Narodenie Panny Marie, (8. septembra), deň sv. Štefana, prvého mučeníka (26. decembra) a pamiatku posvätenia kostola (hody). Avšak kto tieto už zrušené sviatky nezasvätí, hriechu sa nedopustí.

Druhé prikázanie cirkevné. Ako znie druhé prikázanie cirkevné? Druhé priká:i§anie cirkevné znie takto: V sviatok omšu svätú nábožne sly ša f.

-

1 nedeľu

a

252. čo nám prikazuje Cirkev v druhom prikázaní? .

Cirkev v druhom prikázaní prikazuje, aby sme každú nedeľu a sviatok omšu svätú pozorne a pobožne slyšali. Kto je povinný v nedeľu a sviatok omšu svätú slyšaf? V nedeľu a vo sviatok omšu svätú slyšaf povinní sú všetci kresťania-katolíci od siedmeho roku, ak ich dôležité príčiny neospravedlňujú. * Dôležité príčiny sú: choroba, opatrovanie chorých a veľká vzdialenosť· od kostola.


86 -� Kto sa prehrešuje proti druhému cirkevnému prikázaniu? Proti druhému cirkevnému prikázaniu prehrešuje sa: 1. kto omšu svijtú z vlastnej viny či už celkom, alebo v hlavnýe::h čiastkach zamešká; 2. kto je pod svätou omšou roztržitý, alebo ne­ slušne sa drží. * Okrem omše svätej aj kázeň máme slyšat. Ježiš ho­ vorí: ,,Kto je z Boha, počúva slová Božie." 1)

Tretie prikázanie cirkevné. �. Ako znie tretie prikázanie cirkevné? Tretie prikázanie cirkevné znie takto: Prikázané pôsty zachovávať a v isté dni mäsitého pokrmu sa zdrrovat. * Tomuto zákonu nepodliehajú: 1. Cažko chorí a veľmi slabí ľudia, 2. ktorí ťažkú prácu konajú; ďalej 3. jednotlivci alebo rodiny, ktorých cirkevní predsta­ vení i dôležitých príčin od zachovávania zákona oslobodili. 256. čo znamená pôst zachovávať? Pôst zachovávať znamená v prikázaný deň len je­ den raz sa nasýtiť. * Nasýtiť sa môžeme alebo na obed, alebo pri večeri. Okrem toho slobodno denne ešte dva razy jesf, ale nie do sýtosti, lež menej, než inokedy: * Postif sa majú, ktorí 21. rok doplnili a 60. rok ešte nezačali.2)

fil. čo znamená mäsitého pokrmu sa zdržovať?

Mäsitého pokrmu sa zdržovať znamená v prikázaný deň mäsitého pokrmu nepoživat

1) Ján, 8, 47. 2) 1254. kánon.


37 .

.

* Cirkev však nezakazuje požívať: vajcia, mlieko, maslo, syr, jedlá s masťou, mäso rybäcie a z obojživelníkov. * Mäsitého pokrmu zdržovať sa majú, ktorí 7. rok prekročilí.1)

-

258. Kedy sa máme

• v

a aj mäsitého pokrmu zdržovaf? 2)

a aj mäsitého pokrmu zdržovať sa máme: na Popolnú stredu; v piatky veľkého pôstu; vo Vel'kú sobotu dopoludnia; v piatky kántrové; na vigíliu pred Turícami, pred Nanebevzatím Panny Marie a pred Vianocami.

Pustiť

l. 2. 3. 4. 5.

postiť

/

a vo sviatok ani postiť ani mäsitého pokrmu sa nemusíme. * Kántry či suché dni sú dni - streda, piatok, sobota začiatkom štyroch častí roka; a to: a) po 13; decembri; b) po Popolnej strede; c) po Turíciach a d) po 14. septembri. Cirkev ustanovila kántry, aby sme na počiatku každého štvrťroka ďakovali Bohu za prijaté dobrodenia a prosili ho za nové milosti, najmä za povolanie dobrých kňazov, lebo predtým v tieto dni posviacali kňazov. nedeľu zdržovať

- -- --

1) 1250. kánon. 1 ) Pre všeobecnú Cirkev platný zákon (1252. kánon) znie takto : L len mäsitého pokrmu zdržovaf sa máme každ ý piatok ; , 2. mäsitého pokrmu zdržovať a aj posti! sa máme a) na Popoln!'l stredu; b) v piatok a obotu vo ve ľkom pôste ; c) na suché dni či kántry; d) na vigíliu pred Turícami, pred Nanebevzatim Panny Marie, pred Všechsvätých a pred Vianocami; 3. len postif sa máme vo všetky ostatné dni veľkého pôstu; 4. v nedeľu a vo sviatok ani mäsitého pokrmu zdržovať ani postif sa nemusíme. 5. vo Veľkú sobotu odpoludnia ani posti! ani mäsitého pokrmu sa zdržovaf nemusíme. Z povolenia pápežovho biskupi dalí uľavenie od zdržovania sa mäsi· tého pokrmu; l. v sobotu veľkého pôstu; 2. v stredy a soboty kántrové; 3. vo vigíliu Všechsvätých; 4. v piatky, na ktoré ncprikázané sviatky pripadajú.


88

-

259. Kedy sa máme len postif? .

Len postiť sa máme: l. vo všetky ostatné všedné dni 2. v stredy a soboty kántrové; 3. na vigiliu pred Všechsvätých.

veľkého

pôstu;

* Predtým v tieto dni bolo zakázané

miešať mäso a ryby_pri tom istom jedení. Dnes je to dovolené.

~~

Kedy sa máme len mäsitého pokrmu zdržovať? Len mäsitého pokrmu zdržovať sa máme vo všetky

ostatné piatky.

261. Prečo sa musíme postif?

Postif sa musíme: l. aby sme .Príklad Krista Pána a svätých nasledovali; 2. aby sme za hriechy svoje pokánie činili; 3. aby sme zlé žiadosti svoje ľahšie skrotili. - Mravné

naučenie.

Pôstom rozkazuješ selJe, učíš sa opanovať telo svoje. Rád sa posti, prines asp·oň tÍlto malú obeť · na zadosťučine­ nie za hriechy svoje a za lásku k svojmu Spasiteľovi, ktorý sa za teba_ postil a veľké muky trpel.

štvrté prikázanie cirkevné.

-

262. Ako znie štvrté prikázanie cirkevné?

štvrté prikázanie cirkevné znie takto: Každoročne sa' veľkonočnom prevelebnú .

vyspovedať a aspoň v čase Sviatosť Oltárnu prijat


89 263. Ako dlho trvá

veľkonočný čas?

trvá od Kvetnej až. do Bielej nedele; čas tento biskupi prédlžif môžu vo svojich biskupstvách. Veľkonočný čas

•:' Nie je dosť len jeden raz v roku sa spovedať a prijímať, ale úmysel a žiadost Cirkvi je, aby sme sa často stali účastnými milosti týchto sviatostí, ako prví kresťania.

,_

Piate prikázanie cirkevné.

264. Ako znie piate prikázanie cirkevné?

Piate prikázanie cirkevné znie takto: V zakázanom svadobného veselia nedržať.

čase

265.

čo

zakazuje Cirkev v piatom prikázani?

Cirkev v piatom prikázaní zakazuje svadobné vesehlučné zábavy držať: l. od prvej nedele Adventnej až do sviatku Božieho narodenia a 2. od Popolnej stredy až do nedeľe Veľkonočnej.

lia a

Mravné naučenie.

Kto sa odvráti od Cirkvi, vylúči sa z počtu jej dietok. Držte sa všetci jednomyseľne svojho otca, Boha, a svojej matky Cirkvi! - hovorí sv. Augustín. Nezanedbávajme ted·a nikdy prikázaní cirkevných. Zasväcujme sviatky podľa úmyslu Cirkvi, aby sme boli posilnení vo viere, aby sa zväčšila vnútorná naša poklona a rozplamenilo sa pohnutie nášho srdca. Zachovajme svedomite sväté pôsty, aby sme činili pokánie za svoje hriechy a ľahšie skrotili svoje zlé žiadosti. Vybavme si starostlive svoju veľkonočnú povinnosť! Pristupujme ale aj viac ráz k sviatostiam, aby sme čisto zachovali svoju dušu. A ako verní katolíci, nezt'Jl:astnimc sa na hlučných zábavách v zakázanom čase!


90 II. O 266. V

čom

záleží

kresťanskej

spravedlivosti.

kresťanská spravedlivosť?

Kresťanská spravedlivosf záleží v tom, že pomocou milosti Božej l. prikázania zachovávame a 2. nikdy ich neprestúpime. * Zachovávaním prikázaní, to jest vôle Božej, vznikajú dobré skutky, pre~túpeníttJ však hriechy. Opakovaním dobrých skutkov vzniká ctnost. Ctnostný,m živo-. tom dosiahneme dokonalosti.

AJ O ZACHOV ANt PRlKAZOV. -

Ciň dobré! -

l. O dobrých skutkoch.

267. Ktoré sú dobré skutky? Dobré skutky sú ľudské činy, ktoré l. s prikázaniami sa srovnáVoajú a 2. v stave milosti Božej s dobrým úmyslom sa konajú. * Koho smýšľanie a skutky srovnávajú sa s vôľou Božou, menuje sa mravným človekom. * Len tými skutkami, ktoré v milosti Božej konáme, zasluhujeme si kráľovstvo nebeské. Preto sú nám také skutky potrebné k spaseniu. 1) • Kto je v hriechu, toho skutky nie sú záslužné pre život večný; ale nimi zaslúžiť si môže časnú' odplatu, a ľahšie môže obdržať milosť Božiu, aby sa polepšil. 268. Kedy konáme skutky svoje s dobrým úmyslom? S dobrým úmyslom konáme skutky svoje, ku cti a sláve Božej činíme.

keď

1 ) ,.Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, bude vyfatý a na hodený." Mat. 3, 10.

ich oheň


91

* Kresfan-katolík všetky svoje skutky nech začína tým, že vzbudí v sebe dobrý úmysel: 1) O, Bože môj, všetko chcem k Tvojej väčšej cti a sláve konat * Kto len zo zemských pohnútok koná dobré a hľadá vlastnú česf svoju, nemá zásluhy pre nebo. 2 ) 2(J9. Ktoré dobré skutky zvlášť odporúča nám Písmo sväté? Písmo sväté zvlኝ odporúča nám: modlitbu, pôst a almužnu. 3 ) * Modlitbou rozumieme všetky skutky pobožnosti, zvlášť· : prijímanie sv. sviatostí, slyšanie omše svätej a kázne. * Pôstom ·rozumieme všetky skutky kajúcnosti a sebazapierania. * Almužnou rozumieme každú službu, ktorú bližnému preukazujeme, najmä však hmotné a duchovné skutky milosrdenstva. 2. O ctnosti. 2.70. Kto je ctnostným

· Ctnostným

človekom?

človekom

je, kto je hotový stále dobré

činiť.

271. Koľkoraké sú ctnosti kresťanské? Ctnosti kresťanské sú dvojaké: božské a mravné ctnosti. 272. Ktoré sú božské ctnosti? · 1 Božské ctnosti sú: viera, nádej a láska. 4) ~ Viera, nádej a láska rovno od Boha pochádzajú, a na Boha sa vzťahujú, preto sa menujú božskými ctnosťami. ') .. 'l leda jele a pijete. a či čokoľvek iného i!iníte, všetko oa slávu llol )11 č iiíl ·." L Kor. 10, 3L ~ ) T~111lo hovori Pán .J ežiš. že nebudú mat odmeny u Otca, lebo .,do1111 Vll)ll odplatu." Mat. 6. 2. • llnl11 1\ k 111otl lilba s pôstom a almužnou, lepšie ako oako pif ooklady ~ 111111 . l nll. 12. K. 4 1 ,.'l'l'lllz zosl(iva viera, nádei. lás ka. t o troje: ale naJväčšia z nich It· J,\ ~ hu . " l 1\or l:l, 1.3,


92

-

273. Ako máme v sebe

vzbudiť

božské ctnosti?

Božské ctnosti máme v sebe vzbudiť takto: ú, Bože môj, verím v Tebe, lebo si nekonečne pravdomluvný. O, Bože môj, dúfam v Teba, lebo si nekonečne verný a milosrdný. O, Bože môj, milujem Ťa, lebo si najvýš dobrý a milovania hodný.

27 4. Ktoré sú hlavné mravné ctnosti?

Hlavné mravné ctnosti sú: l. opatrnosť.; 2. spravedlivosť; 3. miernosť,; 4. zmužilosť.

* Hlavné ctnosti menujeme aj základnými, lebo na. nich *

ako na základe spočíva mravný život. ·

Opatrnosťou poznávame, čo máme v jednotlivých padoch činif, aby sme cieľa večn é ho obsiahlU)

prí-

* Spravedlivosf je ctnosf, ktorou ochotní sme dávaf

každému to, čím sme mu povinnP) Miernosť je ctnosť, ktorou yo všetkom slušnú mieru zachovávame. 3 ) * Zmužilosť je silné vytrvänie i v najväčších nehodách.4) Zo základných ctností pochádzajú všetky mravné' ctno ti, zpomedzi ktorých vynikaj ú: l. pokora; 2. štedrosť; 3. čistota; 4. pri azeň ; 5. miemosf; 6. dobromyseľnosť a 7. horlivosť v dobrom. Tieto ctnosti sú protivou siedmich hlavných hriechov.

*

- -- -

1) Pr. múdre panny; Pre bi. P. Maria.

2 ) Pr. sv. Jozef. "Odovzdajte, čo ie cisárovo, cisárovi, a čo ie Božie. Bohu." Mat. 22. 21. 3 "Prosím Vás . .. aby ste sa zdržova) Pr. Dauicl a traia mládenci. li tel esných žiadostí, ktoré bojujú proti duši." l. Pet. 2, ll. ') Pr. se dem bratov M~ c habej s·kých a ich matka.


-'l l

93

-

275. Ktoré ctnosti najmä velebil Pán Ježiš v reči na hore? . Pán ježiš velebil v teči na hore najmä ctnosti, ktoré sú v ôsmich blahoslavenstvách. ·

* Tie blahoslavenstvá sú:

l. blahoslavení chudobní duchom, lebo ·ich je kráľov-

stvo nebeské;

·

2. blahoslavení tichí, lebo oni budú vládnut zemou; 3. blahoslavení, ktorí trúchlia, lebo oni budú potešení; 4. blahoslavení, ktorí lačnejú a žížnia po spravedli·~ vosti, lebo oni budú nasýtení-; S. blahoslavení milosrdní, lebo oui dôjdu milosrdenstva; (,, blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha; 7. blahoslavení pokojamilovní, lebo oni volat sa budú dictkami Božími; H. hlitlwslavcní, ktorí trpia prenasledovanie pre spraVl~dlivosr, lebo ich bude kráľovstvo neb~ské.


94

3. o úsilí za dokonalosťou. 276. sme povínní domáhať sa dokonalosti? Dokonalosti sa domáhať sme povinní, lebo Pán Ježiš nám to prikázat.l) 277. Ktorá je pravá cesta k dokonalosti?

Pravá cesta k dokonalosti je nasledovanie Ježiša Krista; 2 ) '* Ježiš Kristus je najvysstm vzorom dokonalosti. Po J'llom však i svätí sú vzormi dokonalosti, lebo nasledovali Krista a preto celý ich život je obra~om živo-

ta Krístovho. 3)

278. Či môže človek v každom stave prísť k dokonalosti? ·

Clovek v každom stave môže prísť k dokonalosti, keď l. miluje Boha a bližného, 4) a 2. zoškliví si hriešny život. 5) 279. Ktoré. sú všeobecné prostriedky k dokonalosti?

Všeobecné prostriedky k dokonalosti sú: l. cvičiť sa v sebazaprení; 6) 2. vyhýbať všetkému zbytočnému; 7 ) - - - -

1) "Buďte dokonali, ako i váš Otec nebeský ie dokonalý." Mat. 5, 48. "Kto je spravedlivý nech sa ospravedlňuje ešte, a svätý nech sa posyäcuje ešte." Zjav. 22, ll. 2 Ježíš riekol bohaté) "Ja som cesta, pravda a život." Ján 14. 16. mu mládencovi: "Jestli chceš byf dokonalý ... nasleduj mňa." Mat. 30, 21. 3 ) Sv. Pavel ap. hovorí kresfanom: "Prosím vás, buďte moiimí nasledovníkmi, ako i ja som nasledovníkom Kristovým." Kor. 16. 4 ) "Nadovšetko maite lásku, čo je sväzkom dokonalosti." Kol. 3, 14. 6 ) "Kto miluje svet, u toho nieto lásky k Bohu." l. Ján 2, 15." 8 ) "Kto mňa chce nasledovať, nech zapre sám seba." Mar. 8, 34. 7 .. Buď­ ) "Kto sa ~epotkne v slove, ten ie dokonalý muž." Jak. 3, 2. te striezliví a bedlite, lebo protivník váš, diabol, ako lev ručiaci obch ádza a hľadá, koho bv zožral." I. Pet. 5. 8.


95 3. modliť sa bez prestania a rozjímať o pravdách náboženských ;1) 4. často pristupovať k sviatostiam.2) * Katolícke spolky dopomáhajú nám k dokonalosti, lebo sa v nich bohumilému životu zvykáme. Z~O.

Ktoré rady odporúča Kristus Pá~ k do.siahnutlu vyššej do· konal osti? Kristus Pán k dosiahnutiu vyššej dokonalosti odporúča tieto tri rady: l. dobrovoľná chudoba; 2. večitá čistota; 3. dokonalá poslušnosť. "' Tieto tri rady zachovávať povinné sú osoby rehoľníc­ ke a všetci, ktorí sa k tomu sľubom zaviazali.

Mravné

naučenie.

Nehľaď na súd ľudský; ľudia sa pominú: a "nie je ten, by sa ľúbil všem." Všetko konaj podľa učenia Kristovho a budeš mat čisté svedomie, najkrajší to poklad na svete. Blažený je, kto od sveta ničoho nečaká a zasa šťastlivý, kto vie svoj kríž niesť bez reptania, lebo nasle· duje Krista.

čo

B) O PRESTúPENl PRIKAZOV. -

Chráň

sa zlého. -

O hriechu vôbec.

W· Kto

spácha hriech? Hriech spácha, kto vedome a prikázanie Božie.

dobrovoľne

prestúpi

') ,.Modlite sa bez prestania!" l. Tes. 5, 47. •) l'rvf kresfania boli dokonalí, lebo zotrvávali v1 "účastenstve na lá· 11111111 ,·l1leha." Sk. ap. 2. 42. ·

'.

'


-

282. Cim sä dopustíme hriechu? Hriechu sa dopustím~: myšlienkami, žiadosťami, stOvami, skutkami a opustením dobrého.

-

Ci sú všetky hriechy rovnaké? Všetky hriechy nie sú rovnaké; niektoré sú fažké a či smrteľné, iné ale menšie, či všedné.

28-t. Kto pácha hriech smrteľný? Hriech smrteľný pácha, kto zákon Boží l. vo veľkej veci, 2. s jasným poznaním zlého a 3. s úplným svolením prestúpi.

-

.

/

285. Prečo sa musíme smrteľného hriechu nadovšetko chrániť? Smrteľného hriechu musíme lebo smrteľný hriech je:

sa nadovšetko

chrániť,

l. neposlušnos! oproti najvyššiemu Pánovi; 2. nevďačnosť oproti Bohu, najväčšiemu dobro-: dincovi. 3. Nevernosf oproti Ježišovi, Spasiteľovi. * Aké fažké urážanie Boha je hriech, najlepšie poznávame: l. z trestu zlých anjelov a prvých našich rodičov; 2. z umučenia a smrti Syna Božieho. 3. z večného trestu pekelného.

-

286. Aké následky má hriech

smrteľný?

Hriech smrteľný má tieto následky: l. zbavuje nás milosti posväcujúcej a kráľovstva nebeského. 2. privádza na nás ča~né a večné tresty Božie. 1) - -- 1} Pr. zlf anjeli; prví naši rodičia.


-

2R7. Kto spácha hriech všedný?

-

Hriech všedný spácha, kto zákon Boží: 1. len v malej veci, alebo · 2. vo veľkej veci s nejasným'poznaním zlého alebo s neúplným svolením prestúpi. • Tento hriech menuje sa všedným, lebo dopúšťajú sa ho ľudia v krehkosti. svojej temer každého dňa. * Odpustenie všedných hriechov obsiahnuť môžeme aj bez spovedi, a to ľútosťou, dobrými skutkami a trpezlivosťou v nehodách a trápeniach, a sv. prijímaním.

2RR. Prečo sa máme

chrániť

i všedných hriechov? .

I všednýéh hriechov .sá máme chrániť, lebo: 1. i všed.né hriechy Boha urážajú; 2. nás pomaly k fažkým hriechom privádzajú; 3. na nás časné tresty prifahujú. 2. O druhoch hriechu.

289. Aké sú zvláštne druhy hriechu?

Zvláštne druhy hriechu sú: 1. sedem hlavných hriechov; 2. šesf hriechov proti Duchu Svätému; 3. do neba volajúce hriechy; 4. deväf cudzich hriechov. 290. Ktorých Je sedem hlavných hriechov?

Sedem hlavných hriechov je: l. pýcha; 2. lakomstvo; 3. smilstvo; 4. závisť; Fi. obžerstvo; fi. hnev; 7. lcnivO'st.

,


98 • Pých<.. je preceňovanie seba a nezriadená žiadost prednosti ;1) lakomstvo je nemierna dychtivosť po peniazoch a pozemských statkocb ;2) smilstvo je priestupok proti ~vätej čistote ;3) závisť je zármutok z toho, že bližný má viac, či už z majetku a či zo schopnosti, ako my; 4) obžerstvo je nemierne jedenie a pi- . tie; 5) hnev je rozčúlenie mysli, spojené so žiadosfou pomstiť sa; 6 ) lenivosť je dobrovoľná nechuť k ·našim povinnostiam vôbec. 7) • Tieto hriechy menujú sa hlavnými, lebo z nich mnohé iné hriechy pochádzajú.

291. Ktorých je šesť hriechov proti Duchu Svätému? Sesť hriechov proti Duchu Svätému je: l. spoliehať sa opovážlive na milosrdenstvo Božie;8) 2. nad milosrdenstvom Božím zúfat; 9) 3. poznanej kresťanskej pravde odporovaf; 10) 4. bližnému svojmu milosť Božiu závidef; 11 ) 5. oproti spasiteľnému napomínaniu zatvrdlivé srdce mať; 12 ) 6. v nekajúcnosti tvrdošijne zotrvával. • Tieto hriechy menujú sa hriechami proti Duchu Svätému, lebo milosti Ducha Svätého odporujú. 292. Ktoré sú do neba volajúce hriechy? Do neba volajúce hriechy sú: l. úmyselná vražda ;13)

- -- -

1~ Na pr. farizeJ v chráme. ' Pr. Judáš. . · Pr. ludia za časov Noemových. ') Pr. Saul. ') Pr. Podobenstvo o boháčovi. , ·~ ,ltfnev u muža nekoná to, čo je sprav~livé pred Bohom." Jak. l, 20. 7 Pr. lenivý sluha. · · 8 Pr. ludia pred potopou. . '} Pr. Kain; Judáš. 11 Pr. farizeji. 11 Pr. Kain. 12 ) Pr. ľarao. 11 ) "l riekol (Boh) mu (Kainovi): Co si to vykonal? Hlas krvi tvoJho brata v:olá ku mne zo zeme." I. MoJž. 4, 10. ~ "Ci slzy vdovy ncpadaJti ria lfce. a či nevolá proti tomu, kto ich vvnncule.?" Sir . .ôS, 18. 19. 1


99

2. sužovanie chudobných a sirôt; 3. zadržanie, alebo utŕhanie zaslúženej mzdy ro, botníkom a služobníkom. 1)

• Tieto hriechy menujú sa do neba volajúcimi, lebo ich n eprávosť je taká hrozná, že takrečeno do neba volajú o pomstu.

293. Ktorých je deväf cudzích hriechov? Devä·f cudzích hriechov je: l. k hriechu radu daf;2) 2. iných k hriechu popudzovaf;S) 3. iným kázať hrešif; 4 ) 4. k hriechu iných privolif;5) 5. k hriechu iných pomoc dávaf;G) 6. pri hriechu iných mlčaf; 7 ) 7. iných hriechy zastávať; 8. iných hriechy netrestaf;B) 9. iných hriechy chválif.9) • Tieto hriechy menujú sa cudzími, lebo sa ich iní dopúšťajú, ale i nám ako spoluvinníkom pripočítané bývajú. Mravné naučenie. "Kto hreší, je nepriateTom svojej vlastnej duše. (Tob. 12, 10.) Nerozumne robí, kto uráža toho, ktorý mu dobre praje a dáva; no, ešte nerozumnejšie robíme my, ke ď m ážame toho, od ktorého sme život dostali. Keby niekto stá l na vysokej veži a držal fa na povraze, či by i sa opovážil uráža ť ho? Tak i život tvoj vi í na vôli Božej, :1ko na tenkej niti. Boh mohol by ťa v každej chvfli zniČiť a ty ~i taký bláznivý, že bo briec~ orn hneváš, urážaš. 1 )

krl č f

'

• 4

'

' •

'i

.. lira, pl áca robotníkov, ktori žali vaše pole, ktorú ste im zadržali, a Ich krik prišiel do uší P ánovi zástupov." Jak. 5, 7. Nu pr. rada Rebeky Jakubovi. Nn pr. P. va: kto nemravné knihy píše;-alebo také obrazy maJ uJe. Na ur. 11iividov rozkaz Joabovi ohf ado m Uriáša. .. A !-'n v<· l ll ri volil k jeho (Stefan ) usmrteniu." k. ap. 7" 50. N11 11r Pll ~t. N' 111 . Aro u. k e ď sa Zidla klaiíali zla tému tera tu. N11 PI'. l kl i net re tal svojich synov. N11 '" 71 d ln ~· li vfl lili Herodesa. že dlll usmrtit Jak11ba apoštola.


100

3. O pokušení a o príležitosti ku hriechu.

-294.

nás svádza ku hriechu? Ku hriechu nás svádza: l. pokušenie; 2. príležitosť ku hriechu. • Pokušenie dráždi nás ku hriechu vnútorne, príležitost zovnútorne. ·

čo

pochádza pokušenie? -295. Odklaf Pokušenie pochádza: .

.

l. z našej prirodzenej náklonnosti ku hriechu; 1) 2. od zlého ducha.2)

* Pokušenie samo v sebe nie je hriechom, ale stane sa ním, len

čo

pokušeniu privolíme.

296. čo máme činiť v pokušení? V pokušení máme sa modliť a hneď zpočiatku mu odporovať. 3)

* Proti pokušeniam najlepšími prostriedkami sú: nepretržene zamestnávať sa, ustavične horlive cvičif sa v sebaovládaní.

-.

297. čo býva

myslieť

na Boha a

ku hriechu? Príležitosťou ku hriechu býv'a: osoba, spoločnosť, miesto, zábava, kniha a podobné. 4) • Co nás ľahko zavedie ku hriechu, menuje sa najbližšou príležitosťou

príležitosťou.

---

1) ,.Všetko, čo je na svete, ie žiadost tela a žiadost očí, pýcha života." · Ján 2, 16. ..· ') Pr. Eva v raji: Spasiter v púšti. 8 ) ,.Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia." Mat. 26. 4. 4 "Kto miluie nebezpečenstvo, zahynie v ňom." ) Pr. sv. Peter ap. Sir. 3. 22.


101 . . Mravn~ naučenle.

Pokušenie protiví sa milosti Božej. Milost Božia osvecuje rozum a posilňuje vôľu, pokušenie však zatemňuje rozum a oslabuje vôľu. Preto neprivoľuj nikdy pokušeniu a pros Boha, aby odvrátil od teba také pokušenia, v ktorých by si podfahnul. Pamätaj, že · keď pokušeniu privolíš, vtedy za jednu radostnú chvíľu, alebo za márny peniaz, za pochvalu ľudskú obetuješ svoj život večný.


TRE TIA ČIASTKA. O prostriedkoch milosti. 298. Ci môžeme byť spasení z vlastnej sily? Z vlastnej sily spasení byt nemôžeme, ale potrebujeme k tomu aj rnilosf Božiu. 299. Co je milosť Božia? Milosf Božia je nadprirodzený duševný dar, ktorý nám Boh udeľuje ku spaseniu pre zásluhy Ježiša Krista. je milosť Božia? Milosf Božia je dvojaká, a to: l. rnilosf pornáhajúca; 2. rnilosf posväcujúca.

~.l(ofkoraká

l. O milosti pomáhajúcej.

robí Boh v duši našej milosťou pomáhajúcou? Boh rnilosfou pornáhajúcou: l. rozum náš osvecuje, aby srne dobré poznali; 2. vôľu našu vzbudzuje, aby srne dobré konali a zlého sa chránili. • Milosť pomáhajúca je k spaseniu potrebná, lebo bez nej nemôžeme nič záslužného ani započať ani dokončit.1) ,

~·Co

- - -ale

1) "Nie že by sme boli dostatočnosť

činif."

Ján 15. 5.

dostatoční niečo myslel od seba, ako by zo seba, naša Je z Boha." II. Kor. 3, 5. - "Bez mňa nič nemôžet~

2

Podohcnstvo o viniciach

:1

o ratolestiach.


103

302. Ci Bob všetkým

ľuďom udeľuje milosť

pomábajúcu?

Boh všetkým ľuďom udeľuje milosf pomáhajúcu, lebo chce, aby všetci ľudia spasení bolV) * Milosf Božia vôľu ľudskú nenúti, ale ponecháva jej. úplnú slobodu. Clovek ale nesmie milosti Božej odporovať, ale má s ňou verne spolupracovaf. 2) 2. O milosti posväcujúcej.

-

303. čo robí Boh v duši našej milosťou posväcujúcou?

Boh milosfoil posväcujúcou 1.· očisťuje dušu našu od hriechov; 2. činí nás svätými a hodnými kráľovstva nebeského.3) * Milosf posväcujúcu prvý raz sme obsiahli pri sviatosti krstu.

~ Dokiaľ

ostáva

milosť

posväcujúca v d!!ši našej?

Milosť posväcujúca dotiaľ ostáva kiaľ smrteľný hriech nespáchame.

-

v duši našej, do-

305. Ktorými prostriedkami obzvlášť dosahujeme a zachová· varne v sebe milosť Božiu? Milosť Božiu dosahujeme a zachovávame v sebe obzvlášt: l. sviatosťami; 2. svä teninami a 3. modlitbou.

Mravn~ naučenie.

Pros Boha ustavične za milosf pomáhajúcu a spolu.. s ňou verne! Zachovaj si milosf posväcujúcu. Keď

!'!člnkuj 1

)

"Chce, aby všetci ľudia

Tlm. l, 4. 1)

boli spasení a prišli k poznaniu pravdy."

NIIPOIIIIname spolupracovníkov, aby ste neprijímali milosti BožeJ Matúš, sv. Pavel, podobenstvo o hrivniach. rúchu.

IIIHlllľlllo. ll. Kor. fi, l . - Pr. sv. 1) l 1ti110ht'IISIVo O svadobnom


ju máš, bohatý si a štastný; keď jej, nemáš, chudobný si a Sv. Ján ap. hovorí: "Viď, akú lásku preukázal nám Otec, aby sme sa menovali a boli dietkami Božími." (1. Ján 3, 1.) Skrze milosť posväcujúcu nás prijíma Boh za dietky svoje. Kto je dieťaťom Božím, ten je aj dedičom kráľovstva nebeského. Keď ti teda Boh udelil milosti posväcujúcej, chráň si ju a nedopusť sa hriechu. Kto i len raz zhreší, stratí milosť Božiu a prestáva byť dedičom neba. Milosť posväcujúca je rúchom svadobným, bez ktorého nikto nebude pripustený k hostine nebeskej. (Mat. 21.) nešťastný.

AJ O SViATOSTIACH. ~06. čo

sú sviatosti?

Sviatosti sú viditeľné znaky, ktoré Kristus Pán ustanovil, aby nimi duši našej milosti udeľoval. 307. Koľko sviatosti ustanovil Kristus Pán?

Kristus Pán ustanovil sedem sviatostí, a to: l. krst; 2. birmovanie; 3. Sviatosť Oltárnu;· 4. pokánie; 5. posledné pomazanie; · 6. posvätenie kňazstva; 7. stav manželský. 308. Ako sa

rozdeľujú

sviatosti?

Sviatosti sa rozdeľujú na sviatosti živY'ch a na sviatosti mrtvých. 309. Ktoré sú sviatosti živých?

Sviatosti živých sú: 1. birmovanie; 2. Sviatosť Oltárna; 3. posledné pomazanie;


105

4. posvätenie kňazstva; 5. stav manželský.

* Tieto sviatosti menujú sa

sviatosťami živých, lebo len vtedy smieme ich prijať, keď sme v stave milosti posvecujúcej, keď duša naša žije. ·

310. Ktoré sú sviatosti mrtvých?

Sviatosti mrtvých sú: krst a pokánie. "' Tieto sviatosti menujú sa sviatosťami mrtvých, lebo keď ich prijímame, duša naša milosti posväcujúcej nemá, alebo mat nemusí, je ako mrtvá.

-

311. Ktoré sviatosti môžeme

prijať

len jedon raz v živote?

Len jedon raz v živote prijať môžeme tieto sviatosti: krst, birmovanié a posvätenie kňazstva.

* Tieto sviatosti len jedon ráz s·a prijímajú v živote, lebo

Mravné

vtláčajú

duši

člove ka nesmazateľný

znak.

naučenie.

Ten dobrý Ježiš, ktorý i krv svoju vylial za spasenie duše našej, žije s nami vo sviatostiach. On lieči rany naše. Posilňuje nás v dobrom, dáva vytrvalosti. Keď · kňaz vysluhuje sviatosti, vtedy Kristus Pán udeľuje svoju milost tým, ktorí sviatosť prijímajú. Ďakuj teda Pánu Bohu, že ustanovil sviatosti. Ony ťa sprevádzajú od kolísky až po hrob, v nich najde duša tvoja potešenie, radosti a toho pOkoja, ktorého ti svet dať nemôže. l. O sviatosti krstu. 312. čo je krst?

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorá l. od všetkých hriechov očistí, 2. ho posvätí a 3. činí ho kresťanom.

človeka


106

• élovek pri krste l. očistí sa od dedičného hríechu á od ·všetkých pred krstom spáchaných hriechov; 2. zbaví sa trestu časného a trestu večného; 3. obsiahne posväcujúcu milosť; 4. stane sa údom Cirkvi a takto sa človek znovu zrodf. * Údmi Cirkvi prestanú byť tí pokrstení, ktorí alebo sú z Cirkvi vytvorení alebo z nej vystúpili, alebo dobrovoľne do nejakej sekty vstúpili. 313. Prečo je krst prvá

sviatosť?

Krst je prvá sviatosť, lebo pred krstom iných sviatostí platne prijať nemôžeme. 1) 314. Prečo je krst najpotrebnejšia

Krst je najpotrebnejšia nemôže byť spasený. 2 )

sviatosť?

sviatosť,

315. Kedy ustanovil Kristus Pán

sviatosť

lebo bez krstu nikto krstu?

Kristus Pán sviatosť krstu ustanovil, keď riekol apo"~ štolom: "Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna ·i Ducha Svätého." 3)

ili,: Ako treba

krstiť?

Krstiť treba tak, že lejeme vodu na hlavu krstencovu a hovoríme pri tom tieto slová: "(Meno) ja teba krstím v mene Otca i Syna i ducha Svätého."

* Ku platnosti krstu žiada sa, aby

krstiteľ . mal úmysel to, čo Cirkev činí, keď krstí. Krstiť má sa krstnou vodou, ale v prípade súrnej potreby môže sa hociktorá prírodná voda upotrebiť. konať

- -- -

1) .,Krst ie zákládom a bránou sviatostí." 737. kánon. t) "Jestli kto znovu sa nenarodí z vody a z Ducha Svätého, nemôže

voist do 8

)

kráľovstva

Mat. 28. 19.

Božieho." Ján 3, 5.


to i

lli· Kto má krstiť?

Krstiť má vysvätený kňaz, ale v súrnej potrebe ~rstit

môže každý človek.

* Krst vodou môže

·

nahradiť krst žiadosťou alebo krst krvou. Krst žiadosťou je túžba, pevná vôľa z lásky k Bohu všetko činiť, čo Boh k nášmu spaseniu ustanovil, teda i krst prijať, keby to bolo možné. Krst krvou je mučenícka smrt pre Krista Pána.

318. čo sme sľ(tbili pri krste?

Pri krste sme sľúbili, že budeme: , l. pravdy viery katolíckej veriť; 2. hriechov a príležitostí k nlm sa chrániť a 3. že Bohu milý život povedieme. 319. čo Je povinnosfott krstných rodičov? i" ·.J; . ' l >ovinnostou krstných rodičov je: ustavične a pilne


108

.sa starať, aby sa ich duchovné dieťa tak vychovávalo, ako to oni v jeh~ mene sľúbili pri krste. 1)

* Krstný

rodič má byt katolíkom. Krstný rodič vstupuje s krstencom do duchovného príbuzenstva.

Mravné naučenie.

Sv. Ľudovít, kráľ francúzsky, hovorieval o kaplnke, v ktorej bol pokrstený: "Toto miesto mi je vzácnejšie nad môj kráľovský palác, lebo v mojom kráľovskom paláci narodil som sa pre zemské kráľovstvo, ale tu pre nebeské." I ty, keď do kostola vstúpiš, pozri na to miesto, kde ta krstili, kde si fa Boh vyvolil za dieťa svoje. Pamätaj, že si sľúbil pri krste čistotu srdca, vernosť k Bohu a ku svätej Cirkvi, a preto stoj v svojom sľube. 2. O sviatosti birmovania. ~~čo je birtnovanie?

Birmovanie je sviatosť, v ktorej Duch Svätý pokrsteného človeka posilňuje, aby l. vieru svoju stále vyznával a 2. podľa nej žil. * Slovo birmovanie 2) znamená - posilnenie.

*

321. Kto

Sviatosť bírmovania ustanovil Kristus Pán. To vieme z Písma Sv. 3) a z ústneho podania Cirkvi. udeľuje sviatosť

Sviatosť

birmovania?

birmovania

* Mimoriadne môže

udeľuje

biskup.

aj nižší to splnomocnený, na príklad grécki

- -- -

atď.

1) 769. kánon.

·

birmovať

kňaz, keď je na kňazi, misionári

Z latinského slova: confirmare - posilniť. "Keď apoštolovia počuli, žé Samaria prijala slovo Božie, poslali .k nim Petra a Jána, ktorí, keď ta prišli, modlili sa za nich, aby mohli prijat Ducha Svätého; lebo ešte na nikoho z nich nesostúpil, pretože len pokrstení boli v mene Pána Ježiša. Vtedy kládli ruky na nich, a oni prijali Ducha Svätého." Sk. av. 8, 14-17. 1

)

8)


109

322. Ako udefuje biskup sviatosť birmovanht? · Biskup sviatosť birmovania udeľuje tak, že l. kladie ruky na hlavu birmovanca i pomaže ho na čele svätou križmou a 2. pri tom hovorí: "Značím fa znakom kríža a posilňujem fa križmou spasenia v mene Otca i Syna i Ducl)a Svätého." - * Biskup pred birmovaním vystre ruky nad všetkých birmovancov a vzýva Ducha Svätého, aby na nich sostúpil. Pri birmovaní udre slabo birmovanca" na líce a vraví: "Pokoj s tebou." Týmto upomína ho, aby pre Krista všetko trpel. Na konci udelí všetkým pobirmovaným sväté po~ehnanie, pri čom majú byť prítomnf všetci birmovanci. 323. čo je križ ma?

Križma je s balzamom smiešaný a od biskupa posvätený olej. * Balzam chráni od porušenia a má ľúbeznú vôňu, olej však posilňuje a činí hladkým, čo je drsnaté. Preto balzam znamená, že sviatosť birmovania chráni dušu od porušenia hriechu a naplní nás ľubovôňou rozlič­ ných ctností; olej však znamená, že birmovanie činí nás hladkými, to jest rozmnoží y nás lásku a posilňu­ je našu vôľu. 324. Ako sa máme

ku sviatosti birmovania? Ku sviatosti birmovania pripraviť sa máme tak, že l. pristúpime ku svätej spovedi a svätému prijímaniu, 2. sľúbime, že chceme ako l dobrí kresťania žif a umref. pripraviť

32n. Co je povinnosfou birmovných rodičov? Povinnosťou birmovných rodičov je ustavične star;l r "1:1 () krcsfanskú výchovu birmovanca.


110

* Birmovným

rodičom tnôže byt len ten, kto je už bit• movaný. Kto si birmovného rodiča nenajde, môže byt birmovaný aj bez rodiča. * Medzi birmovancom ·a birmovným rodičom vznikne duchovné príbuzenstvo.

Mravné naučenie.

Ako apoštolovia, naplnení Duchom Svätým, stali sa neohroženými hlásateľmi slova Božieho, tak aj birmovanému kresťanovi udeľuje Duch Svätý sily vo viere. Birmovaný môže povedať so sv. Pavlom: "Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje." (f'il. 4, 13.) A preto birmovaný tak žije, ako sa sluší na bojovnika Kristovho. "Nehanbi sa za kríž Kristov, lebo práve preto prijal svoje znamenie na svoje čel o, aby sa zaň nehanbil." (Sv. Augustin.) 3. O Sviatosti Oltárnej. 326. čo je Sviatosf Oltárna?

Sviatosf Oltárna je najsvätejšia sviatosf, v ktorej pod spôsobom chleba a vína sám Ježiš Kristus l. je prítomný, 2. v nej sa obetuje·a 3. požívaný býva. 1) • Meno "Sviatosť Oltárna" pochádza odtiaľ, že sa táto sviatosť na oltári koná a na ňom v svätostánku (tabernákulum) sa ukladá. 2) * Sviatosť táto je najsvätejšia, lebo nielen posväcuje človeka ako ostatné sviatosti, ale samého Ježiša Krista ako pôvodcu všetkých milostí v sebe obsahuje. * Pod spôsobami chleba a vína rozumieme podobu, farbu, éhut, vôňu atď. * Ježiš Kristus obetuje sa za nás v omši svätej, a požívaný býva pri svätom prijíman1. -

- - - -

1) 801. kánon. 1) Mat. 26, 25- 28., 14, 22-24., Luk. 22, 19, 20.


111

321. Kedy ustanovil Kristus Pán Sviatosf Oltárnu? Kristus Pán ustanovil

Sviatosť

Oltárnu pri poslednej

večeri, keď vzal chlieb a dohrorečil a lámal a dával svo.:

jim učeníkom a riekol: "Vezmite a jedzte, toto je telo moje"; a vzal kalich, vďaky vzdával a dal im a riekol: "Pite z tohoto všetci, lebo toto je krv moja. Toto čiňte . na moju pamiatku."1) * Pamiatku toho slávime v Zelený štvrtok.

-

328. čo sa stalo na slová Kristove: Toto je telo moje a toto je krv moja? Na slová Kristove: ,,Toto je telo moje, toto je krv moja" premenil sa· chlieb na opravdivé telo, a víno premenilo sa na opravdivú krv Krista Pána.

-

329. Či dal Kristus Pán i apoštolom moc, aby chlieb a víno v jeho telo a krv premieňali? "

"

Kristus Pán dal i apoštolom moc, aby chlieb a víno v jeho telo a krv premieňali, týmito slovami: "Toto čiňte na moju pamiatku." 330. Na koho prešla táto moc od apoštolov? Táto moc od apoštolov prešla na biskupov a kňazov. * Biskupi a kňazi v omši svätej pre\nieňajú chlieb a víno na telo a krv Krista Pána,; keď vyslovujú slová Kristove: "Toto je moje telo, toto je moj a krv." • Po premenení je už na oltári opravdivé telo a opravdivá krv Ježiša Krista,· hoci spôsoby chleba a vína ostúvajú ďalej. 1 ) Svlutost Olt~rna menuje sa ešte: Božie telo, prevelebná Sviatosf, rurttnrlsllll ..~vlltii hostia, chlieb anjelský, pokrm na cestu do večnosti.

".


112

--

O prítomnosti Krista Pána vo Sviatosti Oftárriej.

~Co

máme činiť pred Sviatosťou Oltárnou?

a)

331. Ako je prítomný Ježiš Kristus vo Sviatosti Oltárnej?

ježiš Kristus vo Sviatosti Oltárnej prítomný je tak pod jedným, ako pod obidvoma spôsobmi celý, nerozdielny ako Boh a človek. 1 ) · * Pod spôsobom chleba prítomné je živé telo Ježišovo, teda aj krv jeho; pod spôsobom vína ale jeho živá krv, teda aj jeho telo. Ježiš prítomný je celý v každej aj v najmenšej čiastke každého spôsobu; keď teda kňaz láme sv. hostiu, neláme telo Kristovo, len spôsob chleba. * Ježiš vo Sviatosti Oltárnej prítomný je len dotiaľ, kým spôsoby chleba a vína trvajú. * Na prítomnost Ježiša Krista vo Sviatosti Oltárnej upomína nás pred svätostánkom zavesená lampa: večné svetlo. * Vo svätostánku, a to: v monštrancii a v ciboriume Pán Ježiš prítomný je pod spôsobom chleba. Pred Sviatosťou Oltárnou máme· na kolená a v nej prítomnému Ježišovi sa kfaňaf.

padnúť

b) O obete omše svätej.

333. Co znamená

obeť konať?

znamená, nejakú milú vec dať Bohu na znak toho, že ho za najvyššieho Pána svojho uznávame. * Obet konali už Ábel, Noe, Abrahám; ale tieto obeti Starého Zákona boly len predobrazmi Nového Zákona. lli· Kto konal nasvätejšiu obeť? Najsvätejšiu obeť konal ježiš Kristus, keď sám seba na kríži obetoval. Obeť konať

1 ) "Ja som chlieb živý ... A chlieb, ktorý ja dám, je moie telo svetu na živobytie . . . Kto iie mole telo a kto pije moiu krv, má život večný." Ján 6, 51-55.


-

113

335. Kde sa obnovuje obet krfža? Obet križa obnovuje sa v omši svätej.

-

336. Co Je omša svätá? Omša svätá je ustavičná obeť Nového Zákona, v ktorej Ježiš Kristus pod spôsobmi chleba a vina obetuje sa svojmu Otcu nebeskému.

\_

337. Aký rozdiel je medzi obeťou kríža a obeťou omše svätej? Medzi obeťou križa a obeťou omše svätej je ten rozdiel, že v obeti križa Kristus Pán obetoval sa krvavým spôsobom, v omši svätej' ale obetuje sa nekrvavým spô .. sobom. ' ~

l(cdy ustanovil Kristus Pán omšu svätú? J< ristus Pán omšu svätú ustanovil pri poslednej veL't·ri, keď riekol apoštolom: ,,Toto je telo mofe, kttrré


114

sa za vás dáva" a zasa: "Toto je krv moja Nového Zákona, ktorá bude vyliata za mnohých. Toto čiňte na moju pamiatku."

* Obef omše svätej konala sa v Cirkvi katolíckej vždy už od

časov

apoštolských. 1 )

339. Prečo ustanovil Kristus Pán omšu svätú? Kristus Pán omšu svätú ustanovil: l. aby tú obet, ktorú na kríži konal, obnovoval a 2. jej milosti účastnými nás činil.

* Omša svätá obetuje sa štvorakým úmyslom: l. 2. 3. 4.

~-

aby sme Boha chválili, jemu vďaky vzdáyali, od neho niečo prosili, jeho za hriechy svoje smierili.

Ktoré sú hlavné čiastky omše svätej? Hlavné čiastky omše svätej sú: l. obetovanie. 2. premenenie a 3. prijímanie.

* Stredišfom omše svätej je premenenie. * Pred hlavríými · čiastkami omše svätej sú · prípravné

medzi ktorými vyniká evanjelium. Pod číta­ ním evanjelia máme vstať a prežehnaf sa na znak toho, že sme hotoví podľa učenia evanjelia žif a za vieru svoju i smrť podstúpiť. Pod obetovaním máme Otcu nebeskému s obetou Ježiša Krista obetovať srdce svoje. Pod pozdvihovaním máme kf;:Jknúf na kolená a hovoriť: .. ú. Ježišu. tebe žijem. ó Ježišu. tebe umieram. ó Ježišu. Tvoj som v živote i vo smrti. Amen." Pod priiím <mím kňazovým · máme v sebe vzbudiť vrúr<n11 žiadosť. Ježiša do svojho srdca prijať. Po hlavných čiastkarh nasledujú záverečné čiastky, medzi ktorými najdôležitejšie je požehnanie. čiastky,

----

1) "Máme oltár, s ktorého jest nemajú právo ti, ktorf slúžia stánku." Zíd. 13. JO.


lt5


116

-

34l. čo požívame pri svätom prijímaní?

Pri svätom prijímaní požívame telo Krista ako pokrm duše svojej.

a krv

Ježiša

* Veriaci. požívajú

Sviatosť Oltárnu len pod spôsobom chleba, lebo nie je potrebné, aby sme ju aj pod spôsobom vína prijímali; však pod spôsobom chleba prítomné je živé telo Krista Pána, teda aj jeho svätá krv.

342. Akými slovami rozkázal Kristus Pán

požívať

telo svoJe?

Kristus Pán týmito slovami rozkázal požívať- telo svoje: "Ak nebudete jesf telo Syna človeka a pif jeho krv, nebudete maf v sebe života," 1) a zasa: "Toto čiňte na moju pamiatku." milosti nám sväté prijímanie? -343. Aké '" Sväté prijímanie udeľuje

-

l. rozmnožuje v nás milosf posväcujúcu, 2. posilňuje nás k dobrému a oslabuje naše ná. chyľnosti k zlému, 3. očisfuje nás od hriechov všednycli a zaclira. ňuje od hriechov smrteľných.

• Sväté prijímanie je nam zálohou vzkriesenia a večného spasenia.2)

-

n'ášho budúceho

344. čl býva každý, ktorý prijíma, účastný týchto milosti? ~aždý, ktorý prijíma, nebýva účastny týchto milostí, lebo ktq nehodne, čiže v stave hriechu smrtefného prijíma, ten pácha, ako zradný judáš, najhroznejšiu svätojfrádež. 3)-') Ján ti, 54.

2

) .. Kto .ie moie tSJio a oíie moju krv, má život večný. a ja ho vzkriei sim v wsledný deň. 1 Ján ~. 55. · 8 ) ,.Kto nebodne ie a piJe. ten le a ~:li.ie si súd, lebo uen>1sudzuJe tela Pánnvn:• 1 Kor. l t. 29. ~_


-

117

345. Co máme činit, aby sme hodne prijímali?

Aby sme hodne prijímali, máme sa na to duševne i telesne pripravit

na sväté prijímanie? - -· Na sväté prijímanie duševne pripraviť sa máme tak,

346. Ako sa máme duševne

pripraviť

že:

-

l. sa zo smrteľných hriechov vyspovedáme; 2. všedné. hriechy aspoň oľutujeme, a 3. prípravné modlitby odbavíme.

l47. Ako sa máme telesne

pripraviť

nh sväté prijímanie? .

Na sväté prijímanie tak sa máme telesne pripravit, že od polnoci až. do prijímania nejeme a nepijeme. • Nemusia prijímať na lačno ťažko chorí, ktorí telo Pállovo prijímajú na cestu do večnosti; chorí; ktorí už


118

mesiac ležia, môžu prijímat dva razy_ v týždni aj keď pred prijímaním niečo požili v podobe nápoja na pr~ liek. * Ku stolu Pánovmu máme pristúpit v slušnom odeve s najväčšou úctivosťou, so složenými rukami.

-

348. čo máme činiť, keď kňaz ukazuje svätú hostiu? Keď kňaz ukazuje svätú hostiu, máme padnúť na kolená, biť sa v prsia a tri razy povedať: "Pane, nie som hoden, abys' vošiel do srdca môjho, ale riekni len slovom a uzdravená bude duša moja." * Pri svätom prijímaní máme pred sebou držať bielu šatu alebo rnodlitbovú knižku, jazyk na spodnú peru položiť a svätú hostiu s najväčšou úctivosťou požiť., máme činiť po svätom prijímaní? Po svätom prijímaní máme s najväčšou slušnosťou klaňaf sa a ďakovať Pánu Ježi.šovi, a -istý čas v pobožnej modlitbe osta * Nakoľko len možno, márne deň svätého prijímania v Bohu milých skutkoch strávit a od všetkých rozkoší a roztopašností sa zdržať.

~· čo

t:

·

Mravné naucenie. Nikdy nezabúdaj. že vo Sviatosti Oltárnej je prítomný tvoj Spasiteľ, Ježiš Kristus. Keď ideš popri kostole, počuj hlas: ..Pán je tu a volá ta." Keď si prítomný na omši svätej, kt_orá je .. slnkom všetkých duchovných cvičení, stredom kresťanského náboženstva, dušou pobožnosti a nevýslovnvrn tajomstvom lásky Božej" (Sv. Frant. Sal.), pováž. že sa Spasiteľ tvoj i za teba obetuje. A keď ho prijírnaš do svojho srdca, pamätaj. že máš v duši svojej f~rt najvzácnejší poklad. I keď vyjdeš von z kostola, Kristus Pán je s tebou, nosíš ho v srdci a preto drž sa i na ulici, i doma i v samote tak. aby Spasiteľ tvoj nebol tebou zneuctievaný. Keď telo Kristovo požívame. i život náš srovnávat sa má s jebo životom.

1


119

4. O sviatosti pokánia.

-

350. čo je

pokánia? Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej kňaz namiesto Boha odpúšťa hriechy po krste spáchané. sviatosť

351. Kedy ustanovil Kristus Pán sviatosť pokánia? Kristus Pán sviatosť pokánia ustanovil, keď po svojom vzkriesení apoštolom riekol: "Prijmite Ducha Svätého, ktorým odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, a ktorým zadržíte, zadržané sú. 1) • Moc a právo, odpúšťať alebo zadržať hriechy, prešla od apoštolov na biskupov a kňazov. .. * Niektoré väčšie hriechy však nemôže každý kňaz odpustiť. ale ich odpustenie je podržané biskupovi alebo rímskemu pápežovi. 352. Aké milosti udeľuje nám Boh vo sviatosti pokánia? Boh vo sviatosti pokánia l. odpúšťa nám hriechy; 2. odpúšťa nám večný trest a zčiastky časné tresty; 3. udeľuje nám milosf posväcujúcu a milosf pomáhajúcu, aby sme mohli Bohu milý život viesť.

-

353. Ako sa máme chystať na sviatosť pokánia? Na sviatosť pokánia máme sa chystať tak, že vzývame Ducha Svätého o pomoc, aby sme hriechy svoje pbznať a ich oľutovať mohli.

-

) 354.

čo máme činiť, aby sme sviatosť pokánia hodne prijali?

Aby -sme sviatosť pokánia hodne prijali, máme l. spytovať svoje svedomie; · - -- l) J~n

zo. n. 23.


120

2. 3. 4. 5.

-

orutovat svoje hriechy; silne pred seba si vziat, že viacej nezhrešíme; máme sa vyspoveda-ť; máme za svoje hriechy zadosť učiniť.

a) Spytovanie svedomia.

355. Co znamená spytovať svedomie?

svedomie znamená, -aké hriechy sme spáchali. - Spytovať

rozmýšľať

nad

tým~

* Svedomie je vnútorný hlas, ktorý nás upomína, máme

niečo činiť,

čo činíme.

alebo nie,

či

356. Ako máme svedomie svoje spy tovaf? ....;

Svedomie svoje

spytovať

či

je to dobré alebo zlé,

máíne takto;


121

1. rozpoti1enienie sá, kedy a ako sme sa naposledy spovedali,

či

stne uloženú pokutu vykonali;

2. preberieme prikázania Božie i Cirkevné, ako i povinnosti stavu svojho a spytujeme sa pri tom, ako -sme zhrešili myslením, slovmi, skutkami .alebo opustením dobrého.

* Pri jednotlivých prikázaniach

mysleť si máme na to, sme sa neprevinili: l. proti viere a modlitbe; 2. proti menu Božiemu; 3. proti zasväteniu nedele a sviatkov; 4. proti rodičom a predstaveným; 5. proti telu a duši; 6. a 9. proti čistote; 7. a 10. proti cudziemu ~jetku; 8. proti pravde; proti cirkevným prikázaniam (pôst) ; ďalej, či sme nehrešili pýchou, závisťou. Máme rozmýšľať ďalej aj o tých okolnostiach, ktoré naše hriechy smrteľnými učinily, na príklad: rodičov nenávideť cudzích nenávideť. Pri smrteľných hriechoch zapamätať si máme aj počet hriechov: koľko ráz sme denne, týždenne, mesačne· spáchali hriech smrteľný. ' či

* *

b)

-357.·

O

ľútosti.

je ľútosť? tútosf je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. * Ľ.útosť je najdôležitejšou čiastkou sviatosti pokánia. Bez ľútosti neobdržíme odpustenie hriechov od Boha.

čo

-

358. Aké hriechy musíme rozhodne oľutovať? Rozhodne musíme ofutovaf všetky hriechy smrteľné. * Kto smrtefného hriechu nemá, aspoň jeden všedný hriech má oľutovať, lebo ináč neplatne prijíma sviatosť pokánia. • Opravdivú ľútosť môžeme vzbudit tým, že rozjímame nad umučením Kristov}'m. nad obavnosfou hriechu a


122' nad tým trestom, ktorý si každým smrtefným hriechom zaslúžime. ~-

Kedy máme pri sviatosti pokánia vzbudiť v sebe ľútosť? Pri sviatosti pokánia máme v sebe vzbudiť ľútosť pred spoveďou, alebo aspoň }:)red rozhrešením kňazským.

360. Akou

môžeme hodne prijať sviatosť pokánia? Sviatosť pokánia hodne môžeme prijať dvojakou ľú­ tosťou a to: dokonalou a menej dokonalou. * Obidve ľútosti sú nadprirodzené. Ale keď preto ľutu­ jeme hriechy, lebo nimi sme nejakú škodu, hanbu utrpeli, ľútosť naša je prirodzená a preto nedostatoč­ ná k tomu, aby urazený Boh nám odpustil.l) ľútosťou

361. Kedy je naša ľútosť menej dokonalá? , _Naša ľútosť je menej dokonalá vtedy, keď za svoje hriechy len preto ľutujeme, lebo sa bojíme zaslúženého trestu Božieho. · 362. Kedy je naša ľútosť dokonalá? Naša ľútosť je dokonalá vtedy, keď za hriechy svoje preto ľutujeme, lebo sme nimi Boha, najvyššiu dobrotu a lásku urazili.2) * Ak ku sviatosti pokánia pristúpiť nemôžeme, tak máme v sebe vzbudiť dokonalú ľútosť s opravdivým predsavzatím, že z hriechov sa vyspovedáme hneď, keď na to budeme mat príležitost. * Okrem sviatosti pokánia máme často vzbudzovať v sebe dokonalú ľútosť, najmä: l. v nebezpečenstve života, 2. kedykoľvek sme sa smrteľného hriechu dopustili. Užitočné je,. každý večer vzbudit v sebe dokonalú ľútosť. 1 ) Pr. král Antiochus. •) Pr. Peter: Maria Magdalena.


123 c)

-

O sllnom predsavzatí.

363. Čo je silné predsavzatie?

· Silné predsavzatie je pevná a úprimná vot svoj polepšíme a viacej nezhrešíme.

vôľa,

že ži·

364. čo sľubujeme, keď vzbudzujeme v sebe silné predsavza•

tie?

Keď vzbudzujeme v sebe silné predsavzatie, sľubuje]Ile, že: l. nespáchame smrteľného hriechu; 2. chráni.f sa budeme príležitosti k hriechu a 3. zavinenú škodu nahradíme. * Tí, ktorí nechcú najbližš-nn príležitostiam vyhýbať, alebo svoje obvyklé hFiechy zanechať; s nepriateľmi sa smierit, škodu nahradiť; ukradnutú vec vrátiť a osočovanie odvolať, tým rozhrešenie kňazské nič neosoží, ba-ich vinu ešte zväčšuje. d)

O spovedi.

sa spovedáme? · . Keď sa spovedáme, skrúšene vyznávame svoje hriec~y pred kňazom, aby sme dostali od neho rozhrešenie~

~· čo činíme, keď

366. Ako sa máme zo svojich hriechov vyspovedať? Zo svojich hriechov vyspovedať sa máme: l. úplne; 2. ÚQrimne; 3. zreteľne.

-

367~

Kedy sa spovedáme úplne? Úplne sa spovedáme vtedy, keď vyznávame aspoň všetky smrteľné hriechy, na ktoré sa pamätáme~ a pridáme k tomu ich počet a podstatné okolnosti.


124 * Nie sme síce povinní

-

spovedať sa zo všedných hriechov, ale i to je dobré a spasiteľné učiniť. * Spovedať sa musíme i z tých okolností, ktoré spôsob hriechu menia, alebo z hriechu všedného smrteľný činia. Meno spoluvinníkovo nemá sa povedať.

·368. Kedy sa spovedáme úprimne?

Úprimne sa spovedáme vtedy, keď na seba žalujeme, ako sa pred Bohom za vinných cítime.

* Nesmieme

nič zamlčať, zmenšovať ·alebo márnymi' výhovorkami zastávaf seba. * Keby sme sa hanbili úprimne sa vyspovedať, .Pomyslime si na to, že l. kňaz ničoho neprezradí, lebo je viazaný tajomstvom1) a 2. lepšie je kňazovi vyznať hriechy, ako v nich nepokojne žiť a nešťastne umref.

~- čo máme činiť, keď sme zabudl.i niečo vo spovedi vyznať?

sme niečo zabudli vo spovedi to pri najbližšej spovedi povedať. Keď

EQ.. čo máme

činiť, keď

vyznať,

musíme

sme vo spovedi smrteľný hriech za-

mlčali?

Keď sme vo spovedi smrteľný hriech zamlčali, musíme pri najbližšej spovedi toto spomenúť a celú spoveď zopakovať. ·

* Kto sa tak spovedal, že schválne

zamlčal

smrteľný

hriech, ten spoveďou svojou spáchal svätokrádež. Hriechy sa mu rozmnožujú a ako jedovatí hadi ničia jeho dušu. ·

ili· Ako

menujeme kujeme?

spoveď,

v · ktorej predošlé spovedi zopa-

Spoveď, v ktorej predošlé spovedi zopakujeme, menujeme generálnou, čiže všeobecnou spoveďou. * Na začiatku všeobecnej (generálnej) spovedi povieme ---1) Pr. Ján Nepornucký; Sarkander.


125

duchovnému otcovi, prečo vybavujeme spoveď všeobecnú. Kto sa spovedal neplatne, ten musí povedat i to, koľko spovedí vybavil neplatne a koľko ráz prijímal. Na to rozpovieme, čo sme zhrešili od poslednej spovedi, a potom predošlé spovedi opakujeme.

ili· Kedy. sa

spovedáme zreteľne? Zreteľne sa spovedáme vtedy, keď sa tak vyslovujeme, aby duchovný otec mohol nás dobre rozumef a stav duše našej náležite poznaf.

ili· ~ko

sa máme spovedať? Spovedaf sa máme tak, že kľakneme na kolená pred duchovným otcom, . prežehnáme sa a hovoríme: "Ja hriešny človek spovedám sa Bohu a Vám, otče duchovný, že som (od poslednej spovedi) tieto hriechy spáchal(a)." * Tu rozpovieme všetky svoje hriechy a na konci dodáme: "Na viac hriechov sa už nepamätám."

-

37 4. Ako oľutujeme svoje hriéchy? . , Svoje hriechy oľutujeme takto: "ľ-utujem z celého srdca za všetky svoje vedomé i nevedomé hriechy, lebo som nimi najláskavejšieho Boha urazil(a). Silne sľubu­ jem viacej nehrešiť a každej príležitosti ku hriechu sa chránif. Prosím o spasiteľnú pokutu a rozhrešenie."

ili: čo čini kňaz, keď sme sa zo svojich hriechov vyspovedali? sme sa zo svojich hriechov vyspovedali, kňaz . nám dáva napomenutie a uloží nám pokutu, a keď sme hodní, udelí rozhrešenie. * Rozhrešenie nemôže dostať, kto i ďalej chce žiť v hriešnych okolnostiach, kto nechce škodu nahradiť, s nepriateľom svojím sa smierit, osočovanie odvolat Keď

atď.


126 e)

O

zadosťučinení.

~·čo Je zadosťučinenie?

Zadosfučinenie je vykonanie pokuty, ktorú nám duchovný ótec za hriechy uložil. · ·

377. K

nám uloží duchovný otec pokutu? Duchovný otec uloží nám pokutu k tomu, aby nám slúžila: 1. k vykúpeniu časných trestov za hriechy; 2. k polepšeniu života. čomu

378. Ešte čim učiníme zadosf za svoje hriechy? Za svoje hriechy zadosf učiníme ešte modlitbou , trpezlivosfou v trápení a práci, dobrými skutkami a odpustkami. Mravné

naučenie.

Pán Boh nesmierne miluje ľudí. I svojim najväčším nehriešnikom odpúšťa, Pán Boh je milostivý, ale len kým žijeme. Po smrti prestáva jeho odpúšťanie; vo_ večnosti je Boh spravedlivým sudcom, ktorý viac nepozná: odpúšťania~ Keď máš nejaký hriech na . duši, pristúp ku spovedelnici a pros odpustenie. Pamätaj: lepšie je tu chyby. svoje vyznať, ich oľutovať, ako za ne na veky byť zatrateným. Preto spovedaj sa často a vždy tak, ako by to bola tvoja posledná spoveď.

priateľom,

O odpustkoch. 379. čo sú odpustky? Odpustky sú mimo spovede udelené odpustenie časných trestov. · • Teda odpustkami Cirkev neodpúšťa ani hriechy, ani večné tresty.


127

• Cirkev tresty. Cirkev 1\rista,

má moc kajúcim hriešnikom odpúštaf časné Odpustenie týchto časných trestov udeľuje z nevyčerpateľného pokladu zásluh Ježiša prebl. Panny Marie a svätých.

380. Co je potrebné k získaniu odpustkov?;

K získaniu odpustkov potrebné je: l. aby naša duša bola čistá od smrteľného hriechu, 2. äby sme vykonali všetko, čo Cirkev svätá k získaniu odpustkov predpisuje.

381. Kofkoraké sú odpu'stky?

Odpustky sú dvojaké: plnomocné a neplnomocné. 382. Kedy sú odpustky plnomocné?

Odpustky sú plnomocné vtedy, keď sa nám odpúšťa" jú všetky časné tresty, ktoré sme za spáchané hriechy svoje zaslúžili. * Plnomocné odpustky obsiahnut môžeme na meno Ježiša, blah. Panny Marie, na Porciunkulu

atď.

383. Kedy sú odpustky neplnomocné?

Odpustky sú neplnomocné vtedy, keď sa ·nám odpúšťa len čiastka časných trestov, ktoré sme za spáchané hriechy zaslúžili. * Neplnomocné odpustky sú na príklad: odpustky sedem rokov a štyricaf dní, keď odpúšťa sa nám toľko trestov, koľko by sa tak bolo pretrpelo v pokání za sedem rokov a 40 dní trvajúcom dľa starodávnych nariadení cirkevných. Takéto odpustky udeľuje Cirkev za vykonanie niektorých modlitieb a menších skutkov.

384. Ci môžeme i pre duše v

očistci získať

odpustky?

I pre duše v očistci môžeme získať odpustky a to všetky tie, o ktorých pápež výslovne vyriekol, že môžu byt i za duše v očistci obetované.


128 Mravn~ naučenie.

Mnohí ľudia nevedia, aké užitočné sú pre nás odpustky a preto ich zavrhujú. Tým väčšmi si ich máme vážit a hľadet si ich hojne získať pre seba a pre mftvych. Vzbuď každého rána úmysel získať všetky odpustky, ktoré toho dňa získať môžeš! 5. O poslednom pomazaní. je po~ledné pomazanie? Posledné pomazanie je sviatosť, v ktorej chorý obdrží milosť od Boha k dobru duše a často i tela. * le Kristus Pán ustanovil sviatosť posledného poma-· zania, to vieme z listu sv. Jakuba, ktorý píše: "Ochorie kto z vás, nech povolá starších Cirkvi a nech sa modlia nad ním, pomažúc ho olejom v mene Pána..: vom, a modlitba viery uzdraví chorého, a Pán mu poľahčí, a keď je v hriechoch, budú mu odpustené." 1)

~·čo

386. Ako sa vysluhuje sviatosť posledného po mazania? Sviatosť posledného pomazania vysluhuje sa tak, že kňaz olejom chorýcb pomaže chorého a pri tom sa modlí, aby mu Boh všetky hriechy odpustil. 387. Ako sa má pripraviť chorý na sviatosť posledného po mazania? Chorý na sviatosť posledného pomazania má sa pripravi f takto: l. vyspovedá sa, alebo, ak to nemôže, vzbudí v sebe aspoň fútosf za hriechy; 2. odovzdá sa do vôle Božej. 388. Ako pôsobí posledné pomazanie k dobru duše? Posledné pomazanie tak pôsobí k dobru duše, že l. rozmnožuje milosť posväcujúcu; ') Jak. 5. 14. 15.


129 2. sotiera hriechy všedné, ba i smrteľné, z ktorých chorý nevie sa už vyspovedaf, ale ich aspoň o ľutoval; 3. posilňuje v trápení a v pokušeniach, najmä v smrteľnom . boji. 389. Ako pôsobí posledné pomazanie k dobru tela?

Posledné pomazanie .k dobru tela pôsobí tak, že uravuje bolesti, ba i zdravie vráti chorému, keď to slúži k jeho duševnému spaseniu. 390. Kto má

prijať

posledné pomazanie?

Posledné pomazanie prijat má každý katolík; ktorý k užívaniu rozumu prišiel a je nebezpečne . chorý. • Chorý obyčajne tri sviatosti prijíma jednu po druhej: sviatosf pokánia, Sviatosť Oltárnu a posledné poma- - zanie. ' • Keď máme chorého v dome, nemáme odkladať s posledným pomazaním, ale kým chorý je ešte pri povedomí, máme zavolať kňaza. V dome však máme prichystať na stôl: kríž, sviečky, na tanier trocha soli, . pohár s vodou, striedku chleba a uterák. Posledné pomazanie prijat môže človek vtedy, keď nebezpečne ochorie, alebo keď v tej samej chorobe do nového nebezpečenstva života upadne. Mravn~ naučente.

Táto sviatosť menuje sa "posledným pomazaním", čo neznamená, že kto ju prijme, že musí umret. Mnohí ľudia obávajú sa volať kňaza, aby nezarmútili chorého. Toto je nekresťanské počínanie. Veď každý kresťan vie, že raz umre, a kto nábožne žil, pre toho smrt je len ziskom, lebo získa si za krátky, trápny život večné blahoslavenstvo. Keď vieš o chorom človekovi, nemeškaj ho upomenúf, aby bedlil o spásu svojej duše. Najmä ale staraj sa o to, aby sa nikto z tvojich p1·íbuzných a domácich neodohral do večnosti bez prijatia svätých sviatostí.


130

6. O posväteni

kňazstva.

391. Co je posvätenie kňazstva? Posvätenie kňazstva je sviatosť, v ktorej Boh tým, ktorí ju prijímajťi, udeľuje kňazskú moc a potrebnú miJosf k ich duchovnému úradu. 1) * Túto sviatosť ustanovil Kristus Pán vtedy, keď apoštolom dal svoju moc, aby slovo Božie hlásali, obet svätú konali a sviatosti vysluhovali. 392. Hlavne v čom záleži moc kňazská? Moc kňazská hlavne v tom záleží, že kňaz môže: l. chlieb a vfno na opravdivé telo a krv Krista Pána premieňa f; 2. že môže hriechy odpťišfaf a vôbec sviatosti vysluhovaf; 3. že môže slovo Božie ohlasovaf. 393. Kto môže sviatosť posvätenia kňazstva udefovaf? Sviatosf posvätenia kňazstva môžu udefovaf len biskupi, ktorí títto moc obsiahli posviackou biskupskou. * Posvätenie kňazstva má viacej stupňov: štyri nižšie rády a tri vyššie rády, ktoré sú: subdiakonát, diakonát a presbiterát. • Biskup udeľuje posvätenie kňazstva skladaním rúk a modlitbou. • Vysvätený kňaz nemôže svoje kňazské posvätenie stratif, práve tak, ako nemôže pokrstený človek stratiť krst, lebo i ono vtlačí duši .nesmazatefný znak. Kto prijal vyšší rád, zaväzuje sa na modlenie breviára a na celibát, čiže na bezženstvo. Mravné naucenie.

Modlievaj sa, aby Boh vzbudil v ľudských dušiach lásku a úctu ku kňazom. Kňaz je sluhom Božím. On sa 1 ) "Napomínam fa, aby si znova roznietil milosf Božiu, ktorá le v tebe skrze vloženie moiich rúk." Tim. 1. 6.


131

modli za ľ ud, on slúži omšu svätú, on odpúšťa v mene Božom hriechy tvoje. Kňaz ťa krstil, kňaz ti je radcom, dobrodincom a on ta aj pochová. Buď za t povďačným. Kňaz má mnoho nepriateľov, lebo hlása učenie KrisÍt>vo. Nepriatelia Boha zničiť chcú prv pastiera, lebo vedia, keď pastiera umlčia, rozídu sa ovce. Kňaz sa ťa zastane, zataň sa i ty kňaza. Uváž si slová sv. Jána Zlatoustého: "Kto ctí kňaza, ctí Krista; kto protiveň činí kňazovi, činí protiveň Kristu Pánovi, zástupcom ktorého je práve kňaz . " 7. O stave manželskom.

ill· Co

je stav manželský?

Stav manželský je sviatosť, v ktorej dve slobodné osoby, mužský a ženská vstupujú do nerozlučiteľného životného sväzku a dosiahnu od Boha milosf, aby manželské povinnosti verne plnili.

l95.Kto ustanovil stav manželský?

Stav manželský ustanovil sám . Boh v raji, a Kristus Pán povýšil ho na sviatost. 1) • Manželstvo je nerozlučiteľné podľa slov Kristových: "Co Boh spojil, nech človek nerozlučuje." 2)

396. Ktoré sú povinnosti manželov?

Povinnosti manželov sú: l. aby vo vernosti, svornosti a láske manželskej spolu až do smrti nažívali; 2. aby svoje dietky v bázni Božej vychovávali. 397. Kto môže

vstúpiť

do stavu manželského?

Do stavu manželského vstúpiť môžu ti, ktorých manželstvp nijaká prekážka nečiní neplatným, alebo zakázaným. ') ..Toto tajomstvo ie velké.

Efez. 5, 32. ') Mat. 19, 6.

a ia

povedám v Kristu a v Cirkvi."


132

,.

• N�tným činí mantdstvo napr., keď už s druhým je • v platnom manželstve; keď blízki príbuzní alebo švagrovia bez cirRíevného uravenia vstuvujú do stavu <. manželského atď. .. * Sú ešte irié prekážky.· Cirkev vo zvláštnych príčinách uľavenie d áva pri niektorých prekážkach.

'

398. Ako sa menuje manželstvo,. v ktorom Jedna stránka je kresfanskou ale nie katolíckou? Manželstvo, v ktorom jedna stránka je kresťanskou, ale -�ie katolíckou, memije sa: miešané manželstvo.

399. Prečo zakazuje Cirkev miešané manželstvá'? Cirkev miešané manželstvá zakazuje preto, lebo L v nich stránka katolícka náboženstvo svoje ťaž­ ko môžé vykonávat„ba ľahko ho i utráca, 2. katolícke vychovávanie dietok je v nich zried­ ka možné. 400. Kedy sa dovoľuje miešané manželstvo?

Miešané manželstvo dovoľuje sa vtedy, keď nekato­ lícka stránka už vopred sa zaviaže: 1. že katolícka stránka slobodne môže vykonáva f svoje náboženstvo, ·, 2. že všetky di�tky dajú sa katolícky pokrstiť a budú v duchu katolíckom vychovávané. * Tieto sľuby treba u nás pred uzavretím stavu manžel­ ského napí�a f 'U katolíckeho duchovného.

----

1) 2319. kánon.


133

• Pred vstúpením do manželského stavu Ml>avujú sa ohlášky. Ohlášky konajú sa v kostole ťd'FPb:~ sebe na· sledujúce nedele alebo sviatky, aby tvetíáci mohli~ . oznámiť na farskom úrade nejaké prekážky;~roti tým~ · ktorí do stavu manželského vstupujú; . Od ohJjfek možno dostat uľavenie. "''·' * Zasnúbenci pred sobášom musia sa vyspovedať a kt11 svätému prijímaniu pristúpiť. Mravn~ naučenie.

Ktorí do stavu manželského vstupujú, vždy majú mat na. mysli, že keď si lásku a vernost sľubovali, vtedy na kríž prisahali. Stav manželský je sviatosť, á preto tí, .čo v ňom žijú, zachovávať si majú tú milost, ktorú pri oltári ob-siahli. Katolícke manželstvo je sväzok nerozlučiteľný, preto snúbenci musia si dobre rozmyslet krok, ktorý urobit' zamýšľajú a všestranne sa musia pripravit na budúce manželstvo. B)

!!!!: čo

O SVÄTENINACH.

sú sväteniny?

Sväteniny sú cirkevné úkony, ktorými si požehnanie· Božie môžeme získa t * Sväteniny podobajú sa sviatostiam. Líšia sa od nic!v

v tom, že l. sviatosti založil Kristus Pán, sväteniny Cirkev; 2. sviatosti účinkujú vlastnou mocou, ktorú im Kristus Pán dal, sväteniny prímluvou Cirkvi a zbožným úmyslom tých, ktorí ich užívajú. * I posvätené veci sa menujú sväteninami. Na príklad:: svätená voda, krieda atď.

-402. Kofk.oraké sú sväteniny?

Sväteniny sú dvojaké: žehnania a svätenia.

403. čo činí Cirkev pri žehnaní?

Pri žehnaní .Cirkev prosí Boha o požehnanie osoby alebo veci.


134

• Obvy klé žehnania o osôb sú: požehnania so ·Sv:iatosťou Oltárnou, požehnanie kňazské, požehnanie na Blažej~ ' atď'. • @bvyklé žéhnania vecí sú: .požehnanie chleba a vína. ozimín, mäsa, ·budov, škôl, lodí, železníc a iných vecí, ktoré človek užíva, aby ho Boh pri tom od všetkého nešťastia chránil. 404.

Cirkev pri sväten1acb? Cirkev pri sväteniach do zvláštnej ochrany Božej porúča tie osoby a:lebo veci, ktoré na služby Božie sú obetované. * Obvyklé svätenia osôb s.ú tieto: korunovanie pápeža, svätenie opátov, .pre,poštov, mníšok. · * Častejšie svätenia vecí s.ú: svätenia vody, oleja, ko~tolov, kaplnôk a cintorínov. * Tie svätenia, pri ktorých sa olej svätý užíva, menuje·me posviackami. Posviacku môže konať len biskup. čo činí

405. čo nás má k tomu pohnúť, aby sme sväteniny nábožne užívali? Aby sme svä1:eniny nábožne užívali, k tomu nás má pohnúť myšlienka, že skrze ne účastní bývame modlitieb a požehnania celej Cirkvi, v mene ktorej kňaz svätí a žehná. Mravné

naučenie.

Nepohŕdaj obradmi, ktoré si Cirkev tak veľmi váži; ale hľaď radšej vniknúť v .ich ducha a porozumeť ich významu. Veci, ktoré Cirkev posvätila, najmä svätenú vodu. užívaj s náležitóu úctivosťou a pobožnosťou.

O MODLITBE. l. O modlitbe vôbec. 406. čo robíme, keď sa modlíme? Keď sa modlíme, s Pánom Bohom sa rozprávame, a'by sme ho: C)


13.5 ,i . .

l. chválili, alebo 2. jemu ďakovali, alebo 3. niečo od neho prosili. 407. Prečo sa máme

modliť?

sa máme preto, lebo l. Kristus nám to prikázal; 2. lebo modlitbou dosiahneme

Modliť

milosť

od Boha})

408. Ako sa máme modlif?

sa máme: l. pobožne, 2) pokorne, 3) 3. dôverne,-') 4. s odovzdanosťou do vôľe Božej.5) • Pobožne sa modlíme, keď sa modlíme zo srdca a pri tom nie sme roztržití; pokorne vtedy, keď sa modlíme s povedomím svojej slabosti a nehodnosti. Dôverne sa modlíme, keď silne dúfame, že Boh našu modlitbu vyslyší, ak ·ona slúži k jeho cti a k nášmu spaseniu. Y modlitbe sa máme odovzdať do vôle Božej, čiže ponechať sa na Pána Boha, aby nás vyslyšal, kedy a jako za dobré uznáva. Modliť

-z.

409.-Najmä za koho sa máme modlif?

sa máme najmä l. za rodičov, duchovných a svetských predstavených; 2. za živých a mftvych, priateľov a nepriateľov; 3. za kráľovstvo Božie na zemi.

Modliť

1 ) .,Pýtaite a' dá sa vám: hľadaJte a naidete: klopte a otvorí Každý, ' kto pýta, dostane; kto hľadá, naide; a klopajúcemu sa Mat. 7, 7-8. ~) Sir. 18, 23. 1 . ) Sir. 35, 21. •) "Všetko, čokofvek žiadate v modlitbe, verte, že dostanete, sa vám." Mat. ll, 24. · ') .. Otče ... nie moja vôfa, lež tvoJa nech sa stane." Luk. 22.

sa vám. otvori." a stane 42.


136

l

!!!-Kedy je potrebné modlif sa? Modliť sa je potrebné: l. pri službách Božích; 2. v čas pokušenia a nebezpečenstva; 3. ráno a večer. * Dobrý katolík modlí sa aj pred prácou a po práci. pred jedlom a po jedle. 2. O modlitbe Pána.

~

!!!: Ktorá

je najvýbornejšia modlitba? Najvýbornejšia modlitba je modlitba Pána; alebe>

Otčenáš.

412. Prečo sa menuje "Otčenáš" modlitbou Pána? "Otčenáš" sa menuje modlitbou Pána, lebo ju sám Kristus Pán naučil a modliť prikázal. 413. Ako znie

"Otčenáš."?

"Otčenáš" znie takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväf sa· mene> tvoje; príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v

nebi. tak i na zemi. Chlieb náš vezdejší daj nám dnes a odpust nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom, a neuvoď nás v pokušenie, ale zbav nás od zlého. Amen. 414. Z akých

pozostáva "Otčenáš''? "Otčenáš" pozostáva z oslovenia a siedmich prosieb. * Oslovenie znie takto: "Otče náš, ktorý si na nebesiach," V siedmich prosbách žiadame: l. aby všetci ľudia Boha poznali, milovali a ctili; čiastok


137 2. aby jeho

3. 4. 5. 6. 7.

kráľovstvo· na zemi sa vždy rozširovalo · · .· · a uhostilo sa v srdciach našich; aby všetci ľudia vôľu Božiu plnili a odovzdali sa do nej; aby nám Boh ráčil dať všetko, čoho nám je pre telo a dušu každodenne potrebné; aby nám Boh tak odpustil hriechy naše, ako my odpúšťame tým, ktorí nám ublížili; aby Boh ráčil odvrátil od nás pokušenie a nebezpečenstvo hriechu; aby nás Boh chránil od všetkého zlého na tele i na duši,.najmä ale od hriechu a od večného zatratenia.

3. O pozdravení anjelskom .

.!!2: Co

sa obyčajne modlievame po "Otčenáši"?

Po "Otčenáši" modlievame sa obyčajne ku cti Matky Božej pozdravenie anjelské, to jest "Zdravas Maria."·

znie "Zdravas Maria"? -416. Ako"Zdravas Maria" znie takto: .

Zdravas Maria, milosti plná, Pán s tebou; po~ žehnaná si medzi ženami a požehnaný plod života tvojho, ježiš. Svätá Maria, Matko Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

417. Z ktorých

čiastok

pozostáva pozdravenie anjelské?

Pozdravenie anjelské pozostáva: l. z pozdravenia sv. archanjela Gabriela; 2. z pozdravenia sv. Alžbety; 3. z prosby Cirkevnej. • Pozdravenie archanjela Gabriela je: "Zdravas Maria, milosti plná, Pán s tebou." • Pozdrav enie sv. Alžbety je toto: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný plod života tvojho."


138 • Ostatné pridala Cirkev katolícka. - Panna María .je milosti plná, lebo porodila pôvodcu milosti, Krista Pána.

418. Co sa modlievame, keď ráno, na poludnie a na "Anjel Pána"? ·

večer

zvonia

Keď ráno, na poludnie a večer zvonia na "Anjel Pána", modlievame sa: Anjel Pána zvestoval Panne Marii, a ona počala z Ducha Svätého. - Zdravas Maria atď. Ájhfa, dievka Pána, staň sa mi podľa slova tvojho. - Zdravas Maria atď. A slovo telom učinené je a prebývalo medzi nami. · - Zdravas Maria atď. Oroduj za nás, svätá Božia rodičko! Aby sme hodní boli zasľúbení Kristových. Milosf Tvoju prosíme, Pane, ráč do myslí našich . vliaf, aby sme, ktorí skrze anjela zvestujúceho vte-


lJC)

lenie Krista, Syna Tvojho, poznali, skrze· umu ... čenie a kríž jeho ku st:áve vzkriesenia privedení boli . Skrze toho Pána nášho, ježiša Krista. Amen.

· * Modlitbu "Anjel Pána" modlievame sa:

l. aby sme Bohu za vtelenie Syna !3ožieho ďako"'

vali; 2. aby sme prebl. Pannu Martu uctiJi, a do jej' ochra.:... ny_sa porúčali. * l<u cti Panny Marie venúvame · obfúbenú rrtodlitbw Cirkvi svätej, sv. ruženec. 1) · Mravn~

nauqimie.

Pamätaj, že v modlitbe s Pánom Bohom s~ vyprávaš•. Modlievaj sa často nielen.v trápení a chorobe, ale i v zdraví a šťastí. "Kto sa vie náležite modlif,vi'e aj náiežite žlt."· (Sv. Augustín.) Nezabúdaj, že všetko, čo máš, jedine Bohw môžeš ďakovať. · 1 }

Viď ria· 7. strane.


Miništrancia.

Vysluhovanie pri svätej omši. In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti. Amen. Kňaz: Introibo ad altare Dei. Miništrant: Ad Deum, kvi letifikat juventutem ·meam. Kňaz: Judika me Deus et discerne kausam meam de gen,te non sankta ab hornine inikvo et dolóso erue me. Min.: Kvia tu es Deus fortitudo mea; kv are me repulisti et kváre tristis incedo, dum afligit me inimikus. Kňaz: Emitte lucem tuam et veritatem tilam, ipsa me dedukserunt et adduksérunt in ~montem sanktum tuum - et in tabernakula tua. Min.: Et introibo ad altáre Dei, ad Deum, kvi letifikat juventútem meam. Kňaz: Konfitébor tibi in cithara Deus Deus me us: kvare tristis es anima mea, et kvare konturbas me? Min.; Spéra in Deo, kvoniam adhuk · konfitebor illi salutáre vultus mei et Deus meus. Kňaz: Gloria Patri et Filio et Spirituí Sankto. Min.: Sikut erat in principio et nunk et semper et in sekula sekulórum. Amen. Kňaz: Introibo ad al tare Dei. Min.: Ad Deum, kvi letifikat juventútem meam. Kňaz: Adjutórium nostrum in nomine Domini. Min.: Kvi fécit célum et terram.

Kňaz: Konfiteor Beo omnipo· tenti atď. Min.:Misereátur tui omnipoteus Deus et dimissis pekkátis túis perdúkat te ad vítam eternam. Kňaz: Amen. Min.: Konfiteor Deo omnipotenti, Beáte Marie semper virgini, beáto Michaeli archangelo, beáto Joanni Babtiste, Sanktis Apostolis Petro et Paulo, omnibus sanktis et tibi Pater. kvia pekkávi nimis, kogitacióne verbo et opere mea kulpa, mea kulpa, mea maksima kulpa. Ideo prékor beátam Mariam semper Virginem, beátum Michaelem Archangelum, beátum Joannem Baptistam, Sanktos Apostolos Petrum et Paulum, omnes Sanktos et te Pater, oráre pro me ad Dominum Deum nostrum. Kňaz: Misereatur vestri omnipotens Deus et dimissis pekkátis vestris perdúcat vos ad vi· tam eternam. Min.: Amen. . Kňaz: Indulgentiam, absolutionem et- remissionem pekkatórum nostrórum tribuat nobis omnipotens et miserikors Dominus. Min.: Amen. Kňaz: Deus tu konversus vivifikabis nos. Min.: Et plebs tua letabitur in et. Kňaz: Ostende nobis Domine. "' · miserikordiam tuam.


Min.: Et salutare tuum da no~ bis. Kňaz: Domine ckzaudi oracionem meam. Min.: Et klámor meus ad te véniat. Kňaz: Dominus vobiskum. Min.: Et kum spiritu tuo. Kňaz: ·Kyrie eleyson. .Mip.:. Kyrie eleyson. · Kňaz: ·Kyrie eleyson. . 1 Min.: Kriste eleyson. ·' Kň.az: Kriste eleyson. · Min.: Kriste eleyson. · Kňaz: Kyrie eleyson . . ·' Min.: Kyrie eleyson. L l\ňaz: . Kyrie eleyson. i Kňaz: Dominus vobiskum. 'Min.: Et kuin spiritu tuo. ~-Kňaz: Per omnia sekula sekuc[orurn~

··, Min.: Amen. Min.:· (na konci epištoly): Deo grácias. Kňaz: Do mili us vobiskum. 1\\in.: Et k um spi ritu tu o. : Kňaz: Sekvencia sankti evan· gelii. Min.: Gloria tibi Domine. Keď kňaz dokončí. evanjelium: · Min: La us tibi Kriste. Kňaz: Dominus vobiskum. .C Min.: Et kum spiritu tuo . . Kňaz: Orate fratres. '~in.: Suscipiat Dominus hok ·sakrificium de mánibus tuis ad laudem et glóriam nominis sui, -ad utilitátem · kvókve nostram totiqskve Ekklézie sue sankte. · Kňaz: Per om ni a sekula seku~lórum.

9' '\

Malý Katechizmus pre pokročilých

Min.: Amen. Dominus vobiskum. Min.: Et kum spiritu tuo. Kňaz: . Sursum korda. Min.: fiabémus ad Dominurrt Kňaz: Gr á cias agámus Dom irio Deo.nostro. ·· Min.: Dignum et justum est. Kňaz: Per omnia sekula sekulórum . Min.: Amen. Kňaz: Et ne nos iridukas ·in tentacionem. Min.: Sed libera nos a malo. Kňaz: Per omnia sekula sekulórum. Min.: Amen. Kňaz: Paks Do mini sit semper vobiskum. Min.: Et kum spiritu tuo. Kňaz: Per omnia sekula sekulórum.· · Min.: Amen. Kňaz: Dominus ' vobiskum. Min.: Et kum spiritu tuo. Kňaz: Ite misa est. · Min.: De o grácias. Kňaz: Rekvieskant in pace. Min.: Amen. Kňaz: .B enedikat vos omnipotens Deus, Pater et Filius et Spiritus Sanktus. Min.: Amen . Kňaz: Dominus vobiskum. Min.: E"t kum spi ritu tu o. Kňaz: lnicium sankti evangelii sekundum Joannem. Min.: Glória ti bi Domine. Kňaz: Plen um gracie et veritatis. Min.: O eo grácias. Kňaz:


Obsah. l. Modlitby a pravdy II. Každodenné modlitby Ul. Svätý ruženec lV. Svätá spoveď úvod

Prvá

Str.

3 4 7 9 13

čiastka.

O viere. A) O víere v&bec . B) .O apoštolskom vyznani viery Prvý článok , 1. O Bohu a ieho vlastnostiach 2. O troch božsk~ch Osobách 3. O stvorení a riadení sveta 4. O anjeloch 5. O prvých ľuďoch Druhý článok Treti ·čláilok . Stvrtý článok Piaty článok Siesty článok Siedmy článok . Osmy článok Deviaty článok l. O založení a sprav. Cirkvi 2. O známkach Cirkvi . 3. n povolaní Cirkvi 4. O obcovaní svätých . Desiaty článok Jedenásty článok Dvanásty článok

16 19 20 20 23 24 26 28 33 34 38 41 43 44 45 47 48 49 51 53 54 55 56

Druhá

l. O

člastlía.

prlkáz!lni,~h.

A) O hlavnom prikázant

59

S9 2. O láske k sebe a bližnému 60 B) O desatoro 8. prikázaniach 63 Prvé prikázanie Božie • 65 O úcte svätých . 67 Druhé prikázanie Božie .68 Tretie prikázanie Božíe 71 72 Stvrté prikázanie Božie Piate prikázanie BÓŽie . . •. 74 76 Sieste prikázanie Božie Siedme prikázanie Božie 77 Osme prikázanie Božie 79 Deviate prikázanie Božie . 82 82 Desiate tirikáianie Božie C) O pätoro cirk. prikázaniach 83 Prvé prikázanie cirkevné . 84 Druhé prikázanie cirkevne 85 Tretie prikázanie cirkevné 86 88 Stvrté prikázanie cirkevné 89 Piate prikázanie cirkevné l. O láske l<: Bohu

II. O kresfanskei spravedlivostl. A) O zachovaní príkazov · 90 l. O dobrých skutkooh 90 2. O ctnosti • • 91 3. O snahe za dokonalosťou . 94 B) O prestúpení príkazov 95 1. O hriechu vôbec 95


Str . .

2. O druhoch hriechu . . 97 3. Ó poku~enf a priležitostí ku hriechu . 100

Tretia

čiastka.

O prostriedkoch milosti. l. O milosti pomáhaiúcei . 2. O milosti posväcuJúceJ . A) O sviatostiach . l. O sviatosti krstu . 2. O sviatosti birmovania . 3. O Sviatosti Oltárnej . . a) O prítomnosti Krista Pána vo Sviatosti OltárneJ b) O obete omše sväteJ .

c) 4. O a) b) c) d) e)

102 103 104 105 108 110

5. 6. 7. B) O C) O

112 112

2. 3.

l.

O svätom PľiJJmaní . . sviatosti pokánia . O spytovaní svedomia . o rútosti . . O silnom predsavzatí . O spovedi . O zadosfučinení . O odpustkoch . O poslednom oomazaní . . O oosvatení kňazstva . O stave manželskom . sväteninách • . modlitbe O modlitbe vôbec . O modlitbe Pána . . ·. o pozdravení anjelskom o

Str.

116 119 120 121 123 123 126 126 128 130 131 133 134 136 138

l. Učebná látka tretej triedy ľudových škôl: Otázky druhej a tretej čiastky s podtiahnutými číslami. Prvá čiastka o viere nie je učebnou látkou tejto triedy. 2. Učebná Hitka štvrtej triedy ľudových škôl: Otázky prvej čiastky s pod tiahnu tými číslami; ďalej všetky otázky -{fruhej a tretej čiastky so slovným výkladom a poznámkami o sviatkoch. 3. Učebná látka piatej triedy ľudových škôl, prvej triedy meštianskych a stredných škôl: všetky otázky a poznámky.


Maly katechizmus pre katolicke dietky (1934)  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you