krik páva Občas ti, mami, do lásky vnikne trpkasté ovocie, ovocie smrtných bobúľ, po ktorom príde už len ľahký obal tmy. Vtedy si opieraš chladnúcu hlavu o stôl, čakáš, že najbližší strom v záhrade položí svoje vrstevnaté rukávy k tebe cez okno. Po vyumývanej dlážke prebehnú malí smútiaci ľudkovia, tí, čo bývali s vami v záhradnom dome; každý dokončený, okrúhly rok navliekli na niť ako šperk. Nos ho hrdá, s tvárou bývalej bohyne, spomínaj na časy, keď si sa prebúdzala vždy s novým dieťaťom v lone, znova a znova preberala tajomstvá plodnosti, fazuľky, biele a čierne. Sedávaj naďalej pri čistom stole, hľadaj vodu na dne veštebných gúľ; nechaj vietor, nech ti rozpletie vlasy, budú zasa ako srsť žriebät, svetlohnedé a ľahké. A nezľakni sa, keď niekedy v spánku začuješ ukrutný krik páva: to ťa len tvoja mŕtva láska pozdravuje z noci.
netopiere Ako len vedia definovať samy seba, akoby sa k nim ani náhodou nedostali nijaké plány na filigránsku robotu Tvorcu. V sklovitej tme sa chytajú jeden druhého za ovisnuté ruky, nežné embryá, dvojčatá, pätorčatá, stokrát, tisíckrát opakovaný, neúnavný vzorec drobulinkých vnútorností, vymodelovaných s nádejou, že sa hneď po narodení stanú suvenírom sveta. Neopakovateľní. Len pre Neopakovateľných. Len pre svetlo,
101