__MAIN_TEXT__
feature-image

Page 1

12/2016

3

Ročník 26 Nepredajné

u Macedónska speváčka a humanitárna pracovníčka Esma Redžepová. Ilustrácia: Jozef Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Máme za sebou rok 2016. V živote Rómov sa udialo veľa dobrého aj zlého. Vymenil sa splno− mocnenec, policajti vymlátili rómsku osadu na východe Slovenska, rómske deti pochádzajú z incestu, a preto sú v špeciálnych školách (po− vedal minister), usporiadalo sa mnoho kultúr− nych podujatí. V závere roka boli obyvatelia rómskych osád premiérom krajiny upozornení na to, že politická korektnosť skončila a jeho plnú dôveru má policajný zbor, ktorý by mal byť v osadách častejšie. Obyvatelia osád sa ma− jú dožadovať nielen práva, ale musia mať aj po−

dosť hlasno. Nech to počujú vo vláde, nech to počujú ľudia. Ľudia vnímajú Rómov cez problémy a tiež tak, že Rómovia rovná sa osada. Neviditeľnou stále zo− vinnosti. Vláda pomôže len tomu, kto o pomoc pre− stáva stredná vrstva Rómov. Ľudia, ktorí sú bežní v spoločnosti, majú prácu a vedú podobný život javí záujem. Minimálne v obciach, kde sú rómski staros− ako stredná vrstva obyvateľov bez rozdielu etnici− tovia, by ten záujem (nielen o prácu), mal byť ty. V dvanástich vydaniach sme tento rok predsta− silnejší. Záujem by mal byť taký, aby neodznel vili niekoľko ľudských príbehov. Predstavili sme aj len na úrovni obce a regiónu, ale aby dorazil ľudí, ktorí síce boli v osade, ale aj napriek tomu sa aj na úrad vlády. Aby aj tam vedeli, že práca im podarilo presadiť. Opäť sme dali priestor aj výtvarníkom, nielen róm− v osadách je žiadaná a že je lepšie, ak v počet− nej rómskej rodine je každý zamestnaný skym, ktorí pre vás pripravovali titulné kresby a maľ− aspoň za minimálnu mzdu, ako keď čaká na by. Poslednou tohtoročnou obálkou novín je maľba sociálnu dávku od štátu. Verme, že rok 2017 famóznej rómskej speváčky z Macedónska, Esmy bude rokom, kedy sa záujem Rómov prejaví Redžepovej. Portrét, ktorý maľoval Jozef Fečo je sú−

časťou série trinástich portrétov svetových osobností, ktoré majú rómsky pôvod. Smutnou správou je, že Esma zomrela 11. decembra vo veku 73 rokov. V tomto čísle sme ako tému zvolili fotografie. Ak sú dobré, povedia viac, ako stovky riadkov textu. Tieto fotografie nenasnímal profesionálny fotograf, ale obyčajné deti z komunít. Cez fotoaparát nám sprostredkovali svet, v ktorom žijú a udalosti, ktoré denne prežívajú. Fotografie nepripomínajú biedu a utrpenie tak, ako by ste to mohli vidieť u profesio− nálnych fotografov. Práve naopak, ukazujú každo− denný život. A kvôli tomu dostali priestor v novi− nách. Čitateľom želám v roku 2017 hlavne pevné zdra− vie, odvahu, ale aj šťastie. Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil


SERA − STRANA 2

− SPRAVODAJSTVO / SLOVENSKO −

Ako si samosprávy vyrábajú ľudí bez domova Posledné roky vládne na Slovensku nový trend v bývaní chu− dobných. Namiesto sociálnej pomoci sú celé rodiny s deťmi vysťahované na ulicu.

Osady majú šancu získať prístup k vode

u Obec Svinia. Zdroj vody v roku 2015. Foto: R. Čonka

Trend vysťahovania chudobných z nájomných bytov rovno na ulicu v slovenských mestách a obciach v posledných týždňoch potvr− dili v Bánovciach nad Bebravou, kde sa chystajú vysťahovať oficiálne 400, neoficiálne až 600 ľudí, z nich 176 detí. Pre týchto občanov nemajú náhradné ubytovanie. Bytovky už nie sú obývateľné. Mesto dlhodobo neriešilo situáciu, aj keď medzi vysťahovanými sú mnohé rodiny, ktoré si poctivo platili nájomné. V Žiline nedávno zbúrali požiarom poškodenú mestskú bytovku na Bratislavskej ulici a chystajú sa búrať ďalšie, ktoré sú ešte obýva− né. Vo vyhorenej bytovke žilo 116 obyvateľov. Desiatim rodinám ponúkli po mesiaci strávenom v telocvični kontajnery s jednou izbou. Viacpočetná rodina zaplatí mestu mesač− ne 200 eur za 17 m2 bez WC a kúpeľne. Naprieč Slovenskom K vysťahovaniam dochádza najčastejšie v Košiciach a Prešove, ale aj v ďalších menších mestách, napr. v Čadci, Brezne, Žiari nad Hronom. V Martine pre vysťahovaných postavili kontajnerovú osadu pri skládke tuhého odpadu. V Liptovskom Mikuláši ponúkli nájomcom nájomné miesta v azbestových kontajneroch pri cintoríne v priemy− selnej časti mesta. Podľa zisťovania na úradoch splnomocnenca pre rómske komu− nity bolo len v rokoch 2010 až 2013 na základe podnetov obyvate− ľov z Luníka IX vysťahovaných okolo dvetisíc osôb. Náhradné ubyto− vanie poskytli asi štvrtine z nich. Ako proces prebieha? Vysťahovania z mestských nájomných bytov, ktoré voláme aj sociál− ne, majú podobný scenár. Argumentuje sa neplatením za nájom a služby, či nevyhovujúcim stavom budov. Mestá sa usilujú o to, aby nemali nájomníkov so zmluvami na do− bu neurčitú, čo im pomáha dostať obyvateľov z týchto budov s čo najmenšími starosťami. Zákon im v takom prípade nekáže poskyt− núť svojim občanom náhradné ubytovanie. Keď vyprší čas zmluvy, jednoducho ju znova neobnovia. Argu− mentujú tiež statickými posudkami a ochranou zdravia a bezpečia obyvateľov budov. A tak ich vysťahujú na ulicu – väčšinou v jesen− ných a zimných mesiacoch. Nemajú kam ísť Pud sebazáchovy je silnejší ako uposlúchnutie výzvy na vysťaho− vanie. Preto často nasleduje niekoľkomesačný proces súdneho vy− pratávania. Vlastník odpojí budovy od vody a elektriny a bývalí nájomníci prežívajú v chladných bytoch bez základných podmienok pre život. Potom nasleduje násilné vypratanie. Tí, čo majú viac šťastia, sa dostanú do kontajnerových buniek alebo iných bytov v getách v od− ľahlých častiach miest. Ostatní idú rovno na ulicu. Nič nebráni búraniu objektov, pričom v niektorých prípadoch sa voľných pozemkov rýchlo chytia investori. Kam sa podeli? Stáva sa, že prázdne budovy ostanú stáť a ľudia sa do nich vrátia ako squateri. Iní sa nelegálne nasťahujú do nájomných bytov k svo− jim príbuzným, kde potom žijú v preplnených miestnostiach a opäť čakajú na vysťahovanie. Ďalší si postavia chatrč v tzv. nelegálnej osade na predmestí, či v lesíku. Dôkazom je košická osada Mašličkovo, postavená vedľa síd− liska Luník IX. Už desať rokov jeho komunita narastá, teraz v nej žije asi 250 ľudí. Začiatkom tohto roku v Mašličkove zomreli dve niekoľkomesač− né bábätká. Jedno umrzlo a druhé uhorelo v chatrči. K ďalšiemu úmrtiu len šesťtýždňového dieťaťa došlo pred pár týždňami. Mesto obyvateľom osady ponúklo v septembri 2016 ako riešenie byty v prázdnej bytovke na Luníku IX v dezolátnom stave – bez kúre− nia, so zatečenou strechou, s porozbíjanými oknami a stenami, bez základného vybavenia, akým je napr. WC. Navyše im položilo podmienku, že si byty musia na vlastné nákla− dy zrekonštruovať. Sú vysťahovania riešením problémov samospráv? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že mestá sa týmto prístupom zbavia nepohodlných neplatičov a get s množstvom problémov. Chudobných presunú do vyčlenených lokalít, napríklad ku skládke odpadu, čím ukryjú problém pred ostatným obyvateľstvom. A ak niekto skončí na ulici, akoby sa zbavili zodpovednosti za jeho prob− lém s bývaním. str. 3 − dole †††

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) ako sprostred− kovateľský orgán pre časť Operačného programu Ľudské zdroje vy− hlásilo dňa 7. decembra 2016 výzvu zameranú na podporu prístupu k pitnej vode. O pomoc z finančných prostriedkov Európskej únie v celkovej výške 16 000 000 eur môže požiadať 1 043 miest a obcí zo siedmich slovenských krajov. Cieľom výzvy je zabezpečiť prístup mar− ginalizovaným rómskym komunitám k pitnej vode. „Prístup k pitnej vode z pohľadu štandardov hygieny spoluvytvára podmienky pre pl− nohodnotnú participáciu na živote spoločnosti. Podľa posledných dostupných údajov má prístup k pitnej vode 89% marginalizovaných rómskych komunít. Veríme, že zvýšením tejto hodnoty prispejeme v nasledujúcich rokoch k začleňovaniu marginalizovaných komunít do spoločnosti,“ povedal podpredseda vlády SR a minister vnútra Ro− bert Kaliňák. Podľa údajov z Atlasu rómskych komunít z roku 2013 skutočne využíva verejný vodovod 57% domácností z marginalizovaných, t. j. znevýhodňovaných rómskych komunít. Iba 23% využíva vlastnú stud− ňu a zvyšok iné zdroje, alebo nemá prístup k pitnej vode vôbec. Vy− hlásená výzva Podpora prístupu k pitnej vode v prostredí separova− ných a segregovaných marginalizovaných rómskych komunít pomo− cou vodovodov, studní a úpravní povrchových vôd má ambíciu tieto negatívne čísla zmeniť tak, aby v nasledujúcich rokoch malo čo naj− viac domácností z týchto komunít prístup k životne dôležitej látke. Oprávnení žiadatelia už môžu posielať žiadosti o nenávratný fi− nančný príspevok. Uzávierka prvého hodnotiaceho kola bude 10. marca 2017. „Voda je základom života a zároveň aj základným ľudským prá− vom, a preto je smutné, že aj v 21. storočí k nej nemá prístup význam− ná časť našej populácie. Operačný program Ľudské zdroje poskytne s pomocou Európskej únie finančnú pomoc obciam, aby zabezpečili zásobovanie pitnou vodou alebo zlepšili už existujúci prístup či dostupnosť k vode,“ povedala generálna riaditeľka sekcie európskych programov MV SR Adela Danišková.

miestu alebo realizácie úpravne povrchovej vody a miestneho po− trubného rozvodu pitnej vody od úpravne vody k výdajnému miestu. Hromadné zásobovanie znamená zásobovanie pitnou vodou z ve− rejného vodovodu alebo z vodárenského zdroja, ktorý zásobuje naj− menej 50 osôb. Dôležitým aspektom je aj kvalita poskytovanej vody, ktorá musí spĺňať štandardy stanovené nariadením vlády SR. Obciam je k dispozícii 16 miliónov eur Do výzvy sa môže zapojiť 1 043 obcí zo siedmich slovenských kra− jov s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý je z pohľadu Európskej únie považovaný za rozvinutý. Presný zoznam oprávnených žiadate− ľov je dostupný v Prílohe č. 7 výzvy. Na tento zoznam sa mestá a obce dostali na základe indexu podrozvinutosti uverejnenom v Atlase róm− skych komunít. Obce budú môcť žiadať o finančné prostriedky z Eu− rópskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorého alokácia pre túto vý− zvu je 16 miliónov eur. Suma vo výške 1 882 352,94 eur bude poskyt− nutá zo štátneho rozpočtu, čo s príspevkom z eurofondov bude pred− stavovať 95 % celkového financovania projektu. Zvyšných 5% si bude musieť zabezpečiť samospráva. (red/TS) u Rudňany. Foto: J. Ferenc

Ako sa zabezpečí prístup k vode Hlavnými nástrojmi výzvy budú nízkonákladové opatrenia, pomo− cou ktorých sa prístup k vode bude zabezpečovať. Pôjde o tri hlavné spôsoby realizácie: – výstavba a rozšírenie miestnych vodovodov/potrubných rozvo− dov pitnej vody, – budovanie vŕtaných studní, – realizácia úpravní povrchovej vody. Podpora zlepšenia prístupu k pitnej vode zahŕňa aj kombináciu spôsobov realizácie, a to vybudovanie vŕtanej studne a výstavbu miestneho potrubného rozvodu pitnej vody od studne k výdajnému

Ministerstvo podporí svojpomocnú výstavbu obydlí prostredníctvom mikropôžičiek Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) ako sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Ľudské zdroje poskytne 13,5 milióna eur na finančné nástroje pre svojpomocnú výstavbu obydlí a podporu sociálnych podnikov. Návratový charakter finančných nástrojov zabezpečí dlhodo− bo udržateľnú formu pomoci pre marginalizované rómske komunity. „Finančné nástroje sú vo viacerých krajinách Európskej únie zaužívanou, úspešnou alternatí− vou k nenávratným finančným príspevkom. Do procesu finančnej podpory umožňujú zapájať ex− pertov zo súkromnej sféry. Výhodou je aj ich ná− vratnosť v budúcnosti a možnosť ich opätovného použitia v súlade s cieľmi operačného programu,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie európskych programov Adela Danišková. Vláda SR sa v decembri 2013 uznesením zaviaza− la k podpore finančných nástrojov vo výške 3% zo všetkých operačných programov v programo− vom období 2014 – 2020. MV SR poskytne z priorit− nej osi 6 Operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) 11 535 516 eur z Európskeho fondu regionál− neho rozvoja a 2 035 679 eur zo štátneho rozpočtu. Finančné nástroje v rámci prioritnej osi 6 OP ĽZ podporia mikropôžičkové programy zamerané na

Číslo 12/2016

svojpomocnú výstavbu obydlí marginalizovaných rómskych komunít. „Podľa merateľných ukazovateľov sa alokované prostriedky použijú na vybudovanie minimálne 500 rómskych obydlí s dobrými podmienkami bý− vania. Tieto zmeny sa dotknú najmenej 3 334 osôb. Ďalšia finančná dotácia bude smerovať do oblasti sociálnych podnikov,“ povedala riaditeľka odboru pre inklúziu marginalizovaných rómskych komunít Lucia Rozkopálová. OP ĽZ v gescii MV SR už poskytol prvú časť finanč− ných prostriedkov Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, ktorá ich prevedie do základného imania Slo− venského investičného holdingu. Odtiaľ budú finan− cie smerovať finančným sprostredkovateľom (napr. komerčným bankám a iným inštitúciám zo súkrom− ného sektora), ktorí budú mať na starosti proces sa− motného financovania konkrétnych projektov for− mou rôznych finančných produktov. O finančný príspevok z finančného nástroja bu− dú môcť požiadať obce s prítomnosťou marginali− zovaných rómskych komunít, ale aj mimovládne neziskové organizácie a ďalšie subjekty. Finančné nástroje považuje EÚ za efektívny a účelový nástroj z hľadiska ich pozitívneho vply− vu na rozvoj kapitálového trhu a riešenie ekono−

u Kapušany. Nájomné byty nižšieho štandardu. Foto: J. Ferenc

mickej situácie v SR. Je možné ich použiť opako− vane. Vstupom finančných sprostredkovateľov do celého procesu dochádza k prepojeniu financo− vania z verejných a súkromných zdrojov, čo má zároveň vplyv na rozhodnutia súkromných inves− torov podieľať sa na spoluinvestíciách spoločne s verejným sektorom. Financie z finančného ná− stroja sa môžu na podporu cieľov operačného

programu používať do konca obdobia oprávne− nosti, respektíve do konca obdobia udržateľnosti (osem rokov po konci oprávnenosti). O ich ná− slednom využití rozhodne vláda SR. Slovenský investičný holding, ktorý bude po− skytovanie finančnej podpory zastrešovať, vznikol v roku 2014 z iniciatívy Ministerstva financií SR. (red/TS)


− SPRAVODAJSTVO / SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3

Rozprávanie o rómskom jazyku, jeho využití a výskume Rómsky jazyk je jazyk národnostnej menšiny, ktorá prišla z úplne iného prostredia do Európy a jej jazyk bol niečím, s čím sa majoritná spoločnosť nevedela vyrovnať, nerozumela tomu jazyku. Bol zakazo− vaný, nerozvíjal sa v jazykových alebo jazykovedných inštitúciách, aké existovali už v minulých storočiach. Rómsky jazyk existoval viac−me− nej živelne, v rómskom prostredí – rodinách, osadách. Prijímal, ab− sorboval do seba množstvo slov z prostredia, v ktorom Rómovia žili. Čiže na Slovensku z dialektov, rovnako prenikali prvky z gréckeho ja− zyka, z perzštiny, z arabského jazyka, balkánskych jazykov a mnohých ďalších. Nepovažujem to za niečo zlé, vlastne aj do slovenčiny preni− kajú ešte aj v súčasnosti mnohé slová z angličtiny, nemčiny aj z maďar− činy. Je to zákonitý a prirodzený proces. Na druhej strane sa rómsky jazyk stal najmä po roku 1989 jazy− kom, ktorý sa začal rozvíjať aj literárne, čo zvyšuje jeho hodnotu. Stal sa jazykom umeleckým aj napriek tomu, že stále existuje vo forme dialektov. Aj keď hovoríme o spisovnej rómčine, v praxi sú to stále dialekty, ktoré sa používajú. Preto je treba ustrážiť do istej miery čisto− tu toho jazyka v tom zmysle, aby sa pôvodné slová obnovili tam, kde už v minulosti boli nahradené cudzími slovami. Trebárs slovenskými alebo nárečovými, pričom vieme, že existujú rovnocenné rómske vý− razy. Veľmi typickým prejavom je napríklad skutočnosť, že mnohí Ró− movia neovládajú v rómskom jazyku číslovky. Róm hovorí po rómsky a odrazu povie slovenskú číslovku. Pritom rómsky jazyk má svoje číslovky, ktoré boli jednak pôvodné, a potom aj prevzaté, napríklad z gréčtiny. Ja som raz zastavil dvoch mládencov, keď som išiel do prá− ce a počul som ich rozprávať a vysvetlil som im to, lebo im to prišlo normálne, že takto rozprávajú. Jazyk treba kultivovať, rozvíjať a dávať mu kultúrnu hodnotu, lebo je prejavom kultúry. Kultúra bez jazyka nie je možná. Národ, ktorý nemá svoj jazyk, nemá ani svoju kultúru. No a potom, samozrejme, vzniká pochybnosť, aký je to národ a či vôbec je to národ. Čiže Rómo− via svoj jazyk majú a aj napriek tej dialektologickej rozmanitosti, kto− rá v Európe v komunitách existuje, v podstatnej miere sa mu dá rozu− mieť. Snáď najmenej zrozumiteľný je pre nás dialekt olašských Rómov, lebo ten je ovplyvnený viac menej rumunčinou a niektorými rumun− skými a maďarskými vplyvmi, ale zas naopak oni ovládajú náš dialekt, takže komunikácia možná je. Písaním poézie a prózy sa rozvíja dramatické umenie, umožnilo sa tým hovoriť o rómskej kultúre, nielen v podobe folklórnej, že Rómo− via spievajú, hrajú, tancujú, ale aj na umeleckej úrovni. Mňa osobne veľmi teší a veľmi si to vážim, že k tomu došlo. Urobili sa dosť významné preklady zo svetovej literatúry do róm− skeho jazyka a tento proces bude určite prebiehať ďalej, takže rómsky jazyk sa bude vyvíjať. Iný problém je v jeho bežnom používaní jednoduchými ľuďmi v rómskych osadách, tam sú vážne problémy v jazyku. Aj to je dôvod, prečo je málo použiteľný ako vyučovací jazyk. Ako podporný áno, to je potrebné tam, kde je to aktuálne, kde deti potrebujú tento podpor− ný jazyk v svojej materinskej reči. Môj osobný názor je, že zatiaľ nie ako vyučovací jazyk, pretože nie je vlastne dostatočne vybavený od− bornou terminológiou. Jednak je veľká izolácia ľudí v osadách, uza− vretosť, potom samozrejme aj to, že o tento jazyk sa nikto nestaral. Existoval tak, ako existoval a prenikali do neho tieto miestne pojmy a slová. Tieto „osadové jazyky“ neboli odborne rozvíjané, a tak vymizli mnohé pôvodné rómske slová. Spomínam si, ako sa rómske dievčatá z Čaklova smiali zo svojho deda, že na ocot hovorí šut. No a keď som sa ich pýtal, ako mal povedať, ta octos, čo je neuvedomenie si toho, že rómsky jazyk má naozaj svoje pojmové označenia na mnohé predme− ty bežného života. No a tak vzniká nejaká hatlanina, slovensko−róm− ska alebo v tej maďarskej oblasti na juhu a na juhovýchode zase ma− ďarsko−rómska. Keď som bol na jednom rodičovskom združení v Ko− šiciach na strednej umeleckej škole, riaditeľ sa pýtal rodičov, ako sa povie zrkadlo po rómsky. No a jedna Rómka, taká staršia pani ihneď odpovedala, že ťikeris. To je maďarské označenie zrkadla. Nie genda− los, ale ťikeris. Toto je reálny stav jazyka. Je dobré, že existuje slovník a už je ich viac a zrejme sa budú vytvá− rať ďalšie, možno aj na úrovni odbornej terminológie. Toto musí pre− niknúť postupne aj do rómskych lokalít. Ja ani nemám odvahu mo− mentálne povedať, že do rómskych osád, lebo to je náročný a dlhodo− bý proces. Ťažko očakávať, že v krátkom období niekoľkých rokov sa tak stane. Určite aj spisovná slovenčina sa nevyvíjala takýmto spôso− bom, ale to bola šariština, boli rôzne iné miestne dialekty, ktoré sa bežne používali a iba hŕstka intelektuálov sa zaoberala spisovnou slo− venčinou a začali ju používať ako literárny jazyk a podobne. Čiže chce to proces a je to proces historický, dlhodobý. S tým musí samozrejme napredovať aj vzdelanie a vzdelávanie, vzdelanostná úroveň, lebo v opačnom prípade ten proces nebude prebiehať. No a samozrejme, integrácia. To, že dnes presadzujeme inkluzívne prístupy k vzdeláva− niu, k sociálnemu životu, aj napriek mnohým ťažkostiam, nepocho−

peniam, s ktorými sa stretávame, myslím si, že tento proces bude mu− sieť raz preraziť, ale opäť to bude trvať dlho. Pretože sociálna adaptá− cia mnohých rómskych komunít, ktoré žijú v sociálnej aj duchovnej biede, vlastne nie je možná v krátkom čase. Tieto komunity sú nezara− dené, nevtiahnuté do života spoločnosti, sú na okraji, sú proste mar− ginalizované, vlastne obohnané akýmsi čínskym múrom. Toto bude brzdiť rozvoj, aj keď môj názor je taký, že chudoba nemusí byť pre− kážkou pri vzdelávaní. Môže byť motiváciou. Ale to zas chce uvedo− melosť a aj pomoc zo strany kompetentných, mám na mysli najmä školskú oblasť vzdelávaciu, učiteľov, riaditeľov a školy vôbec. Budúcnosť rómskeho jazyka Určite by sa mal vyvíjať pod nejakou inštitúciou a mali by to robiť odborníci na jazyk. Nie takzvaní odborníci alebo samozvaní odborní− ci, ale naozaj odborníci na jazyk, ktorí sú odborne pripravení a ktorí by mohli v tomto smere urobiť väčší krok dopredu. Pod akou inštitúciou? Určite by to mala byť nejaká vedecká inštitú− cia alebo minimálne vzdelávacia inštitúcia. Nie politická, nie z oblasti tretieho sektora, pretože tam nie je záruka odbornosti. Naozaj vedec− ká inštitúcia, ako existuje Jazykovedný ústav slovenského jazyka. Nejaký miniústav rómskeho jazyka v rámci toho jazykovedného ústa− vu by mohol byť. Sekcia, ktorá by sa týmto zaoberala a sledovala aj rozvoj literatúry, poézie, kultúry. To sú súvislosti, ktoré sú normálne,

prirodzené, a teda navzájom súvisia. Myslím, že buď na pôde Sloven− skej akadémie vied, Jazykovedného ústavu tejto akadémie alebo po− tom nejakej inej vzdelávacej inštitúcie, prípadne na katedre vysokej školy, ktorá však má k dispozícii odborné tímy. Lebo na ľuďoch záleží, na ich kvalite, ako sa môže ďalej rozvíjať jazyk. Bežných Rómov tento problém netrápi, je to viac záležitosťou vzdelanej vrstvy Rómov, intelektuálov, stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných, ktorí vedia, o čo ide. Akú hodnotu teda jazyk a kultúra majú, je viac záležitosťou tejto skupiny ľudí. Ale to je typické aj pre iné národy. My prežívame niečo také, čo Slováci prežívali možno na za− čiatku 19. storočia alebo na prelome 18. a 19. storočia. Myslím si, že v takýchto reláciách by sa mal rozvíjať rómsky jazyk. Vlastných odbor− níkov nemáme, možno niekoľkých. Takže aj za to vďaka, čo sa robí a urobilo, ale treba sa pohnúť ďalej, mať jazykové vzdelanie na po− trebnej odbornej úrovni. Ak dôjde k zániku jazyka, tak zaniká aj národ. Ako sa národ prezen− tuje navonok, že existuje, ak nie jazykom a kultúrou? PhDr. František Godla Celý rozhovor vznikol v Štátnej vedeckej knižnici, dokumentačno−informačnom centre rómskej kultúry a je zverejnený na www.portalsvk.sk. Textová verzia je krátená. Pripravil: Roman Čonka, foto: ŠVKPO

Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúr− ne práva. Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza v zmysle článku 2 Európskeho doho− voru o ľudských právach, že štáty sú zodpovedné za úmrtia v dôsledku nebezpečných podmienok bývania, ktoré sú im známe. Aj podľa slovenskej legislatívy nesú samosprávy zodpovednosť za občanov, ktorí sú bez domova.

u Ilustračná fotografia. Foto: R. Čonka

Čo teda s neplatičmi zo schátraných get? Aj tu platí pravidlo, že prevencia je najlepším riešením. Mestá dlhodobo zanedbávajú výstavbu verejných nájomných bytov, hoci prostriedky i možnosti na to existujú – štát ponúka dotácie i Štátny fond rozvoja bývania. Cenovo dostupných nájomných bytov je veľ− mi málo, a nielen pre ľudí z get, ale aj pre všetky nízkopríjmové, či mladé rodiny, ktoré musia vy− naložiť veľké úsilie na to, aby mohli bývať. Aj to spôsobuje verejnú nevôľu riešiť bytovú otázku ľudí z get. Je alarmujúce, že nevyčerpané dotácie na vý− stavbu nájomných bytov sa v minulých rokoch pre− miestňovali na iné účely, ako napr. zatepľovanie budov. Samosprávy by mali prevziať svoju zodpoved− nosť a zamerať sa na dobudovanie bytového fondu pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Ľudia sa vysťahovaním nevyparia. Ich problémy Zodpovednosť za občanov nezmiznú, naopak sa len zväčšia. Mestá svoj prob− Podľa medzinárodných zmlúv, ku ktorým sa lém s chudobnými občanmi nevyriešia, len ho pre− Slovensko zaviazalo, nesmú hromadné vysťahova− miestnia alebo zväčšia o bezdomovectvo, ktoré ná− nia viesť k bezdomovectvu a existuje povinnosť Časovaná bomba sledne budú musieť tiež riešiť. pre vysťahovaných zabezpečiť adekvátne náhrad− Dlhodobé zanedbávanie podpory komunity né bývanie. Uvádza to Všeobecný komentár č. 7 žijúcej v getách znemožňuje obyvateľom get zapo−

jiť sa do života bežnej spoločnosti a už vôbec nie do bežného zamestnania. Nemajú na to sociálne, hygienické ani vzdela− nostné zázemie. Najlepším riešením by bolo, keby im samosprávy dokázali vytvoriť možnosti existo− vať inak. Ak chcú mestá do budúcnosti predchá− dzať vzniku problematických oblastí a bezdomo− vectva, mali by hneď teraz prestať koncentrovať ľudí s problémami v separovaných getách. Ak už getá existujú, je nevyhnutné zabezpečiť im intenzívnu podporu sociálnych a terénnych pracovníkov. Pomáhať udržiavať ich bývanie v dôs− tojných podmienkach, napríklad len tým, že ako prenajímatelia bytov zabezpečia odvoz odpadu či opravu budov. Poskytnúť poradenstvo, ako predchádzať zby− točnému úniku energií či udržiavať byty v dobrom technickom stave. Umožniť vzdelávanie, zmyslupl− né trávenie voľného času. Zabezpečiť výraznú sociál− nu podporu a predchádzať neplatičstvu. Riešenia existujú, ak je vôľa ich vykonať. Veľmi dobrým príkladom je situácia vo Veľkom Krtíši, kde si obyvatelia v takýchto bytoch pomohli svoj− pomocne, za výraznej podpory miestneho komu− nitného centra a projektu domovníkov. Text: Nina Beňová Autorka je etnologička OZ Proti prúdu, vydavateľa časopisu Nota bene, ktoré sa dlhodobo venuje systematickým zmenám a v súčasnosti iniciuje Národnú stratégiu a program na prevenciu a riešenie bezdomovectva. Príspevok bol prevzatý z portálu romovia.sme.sk

Číslo 12/2016


SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR −

Rómsky kroj by mal zodpovedať štýlu tanca O Romane gada sikaven savo hino o kheľibnaskro štilos

Mária Oláhová opustila svoje rodisko v českom Hradci Králové. Žije v Detve, kde našla šťastie vo svojich dcérach, manželovi a v práci, ktorú robí s veľkým srdcom. Maryša, ako ju každý volá, bola v roku 2015 ocenená porotou Roma Spirit v kate− górii Osobnosť za dlhodobú prácu v prospech róm− skej komunity prostredníctvom vytvárania voľno− časových aktivít, doučovania detí a mládeže a za podporu rómskych žien prostredníctvom vybudo− vaných materských centier. Ako vnímate ocenenie Roma Spirit v kategó− rii Osobnosť, ktoré ste získali v roku 2015? Čo pre vás znamená? Túto otázku mi položili aj počas odovzdávania ocenenia. Bola som presvedčená, že ja toto ocene− nie nedostanem, keďže som mala silnú konkuren− ciu. Nominovaný bol Ivan Akimov z Kežmarku a Mi− lan Hudák z Moldavy nad Bodvou. Na galavečer som si išla oddýchnuť, stretnúť sa s príjemnými ľuď− mi, so známymi a vychutnať si program. Nemala som pripravenú ďakovnú reč. Až neskôr som si spo− menula, komu všetkému by som sa mala poďako− vať, pretože bez tých ľudí by som ja sama nedokáza− la nič. Takéto ocenenie má symbolický význam, kto− rý vnímam ako poďakovanie za prácu, ktorú robím zo srdca rada, ktorú milujem. Je iste poctou, ak má Detva v rade svojich občanov takúto osobnosť. Zmena nastala. Mesto hneď začalo reagovať a vnímať, že existuje nejaká Maryša Oláhová. Posky− tovala som rozhovory v lokálnych médiách, hovori− la som o práci, ktorú robím bezodplatne. Myslím, že Detvania boli a aj naďalej sú hrdí, že v lokalite ocenili ich občianku. Neviem, či sa to sem úplne hodí povedať, ale napríklad, keď som cestovala au− tobusom, tak mi vodič nedovolil kúpiť si lístok. Vraj vezie občana, ktorý pozitíve reprezentuje Detvu a je to pre neho česť. Aj to sa stávalo.

členmi sú deti a mládež rodičov, ktorí stáli pri zro− de súboru. Čochvíľa oslávime 30. výročie vzniku Rómky. Súčasťou súboru bola aj jeho spevácka časť. Zaujímavosťou je, že sprievodnými hudobnými ná− strojmi neboli akustické ani elektrické nástroje, ale gitara, či hliníkové lyžice. Pesničky sme vytlieskavali alebo vydupávali nohami. Ako vnímate súčasnú rómsku hudobnú kul− túru? Nie som odborníčka, ale vnímam tradičnú róm− sku hudbu ako piesne, ktoré nie sú sprevádzané „synťákmi“. Dynamika a pestrosť sú podporované sekundárne a do popredia sa dostáva hlas. Súčasná hudobná kultúra je rozmanitá, avšak folklór je tra− dícia, má výpovednú, historickú hodnotu, na ktorú by sa nemalo zabúdať. Jej nositeľmi sú však pre− važne súbory. Udržiava sa rómsky folklór v rodinách? Milujem rómsku hudbu a u nás je bežné, že ak sa zíde širšia rodina, alebo ak sa zídeme s bývalými členmi Rómky, ktorí sú teraz dospelí, tak pri našich oslavách nemáme žiadny cimbal, žiadne husle, žiadne synťáky, iba občas sa nájde gitara. Pri sprie− vode používame viac−menej to, čo sa doma nájde – lyžice, pokrievky, plastové fľaše. Všetky tieto náči− nia majú svoje špecifické zvuky, ktoré dotvárajú dy− namiku a autenticitu piesne. Aj toto je rómsky fol− klór, ktorý sa v Detve udržiava. V súbore Rómka vytvárate jej členom chore− ografiu, vyberáte piesňový materiál. Kde na− chádzate inšpiráciu pre tento výber? Tým, že som sledovala rómske folklórne súbory na Slovensku, ale aj v zahraničí, vytvorila som si prehľad. Vedela som, ktorým smerom sa určite ube− rať nechceme, hľadala som prieniky tradičnej róm− skej hudby, ktorá sa do značnej miery vyvíjala v symbióze s kultúrou danej lokality. Mne sú srdcu blízke španielska a ruská hudobná kultúra.

Ako prospelo toto ocenenie vašej práci? O rómskych krojoch Nuž, pracuje sa mi ľahšie. Tým, že verejnosť oce− nila moju prácu, vytvorila sa aj väčšia dôvera v to, čo Tanečný súbor je reprezentovaný najmä ta− robím. nečným výkonom. Vieme však, že aj oblečenie dotvára celkový dojem kultúrneho zážitku. O rómskom folklóre Špecificky, ak ide o ženské kroje. Aké sú teda Zastavme sa pri voľnočasových aktivitách rómske kroje v Detve? a súbore, ktorý vediete. Kam siahajú jeho za− Pred samotným zostavovaním databázy krojov čiatky a čo vás motivuje k tejto práci? v našom súbore som si robila v Detve menší Pracujem na Mestskom úrade v Detve ako sociál− prieskum. Zaujímala som sa, ako chodili Rómovia ob− na pracovníčka, ale mojou srdcovou záležitosťou lečení v minulosti. Zistila som, že Rómovia chodili ob− sú rómske deti, piesne a tanec. Keď som sa vydala lečení väčšinou v tom, čo im dali gazdovia. Pracovali za môjho manžela a mali sme už spolu deti, vtedy sa na gazdovských poliach, gazdovia im dali nejakú ko− taká skupinka mladých Rómov schádzala na ulici, šeľu, zásteru, kabát, klobúk. Toto Rómovia nosievali. kde spoločne spievali a tancovali. Pripojila som sa Informácie som hľadala aj v archíve, ktorý je uložený k tejto skupinke mladých ľudí, vytvorili sme spoloč− v Ostrej Lúke. Našla som len záznamy o príchode Ró− ne súbor, ktorý sa volal Rómka. Tento súbor fungu− mov na detvianske územie. Typický rómsky kroj je dodnes, akurát nastala generačná výmena. Jeho v Detve a záznamy o ňom som nenašla, preto som pri

Číslo 12/2016

zostavovaní vychádzala z toho, čo je pre Rómov cha− deťom v predškolskom veku. Nevystupujeme tu rakteristické a čím sú kultúrne výnimoční. Kroj by mal ako erudované učiteľky v materských školách, avšak naším cieľom je, aby boli deti pripravené na vstup byť pestrý, s dlhými a širokými sukňami. do materskej, či základnej školy. Učíme ich sebaob− Čo vás okrem duševného a estetického cíte− služným činnostiam, učíme ich komunikovať s oko− nia motivovalo k vytvoreniu krojov pre súbor? lím, poznávať farby, počítať. Deti majú k dispozícii Dodnes milujem film Cigáni idú do neba. Z toh− knihu, môžu si písať, kresliť. Na to, aby som mohla to filmu sme tak troška vychádzali pri šití krojov. takéto aktivity s deťmi robiť, som absolvovala vzde− Neskôr, pri stretávaní sa s rómskymi kultúrami lávanie – polročný kurz, kde som sa učila, ako sa iných štátov, som začala pomaličky posudzovať pracuje s deťmi predškolského veku. a hodnotiť. Prišla som na to, že rómsky kroj by mal Ako sa dá venovať toľkým aktivitám naraz? zodpovedať štýlu tanca, ktorý sa na pódiu tancuje. Jednoducho. Venujte sa svojej práci so srdcom, Uvediem príklad: ak sa tancuje maďarský štýl tanca, sukne by nemali byť dlhé až po zem, mali by byť obklopte sa schopným tímom ľudí, komunikujte, pod kolená, aby bolo vidno členky. V maďarskom riešte. tanci sa s nohami cupitá, nehýbe sa celým telom. Ak Za rozhovor ďakujeme. sa tancoval ruský štýl tanca, tam sukne mali byť dlhé a široké, blúzky mali mať veľké volány, pretože tu * * * sú tanečné kroky a pohyby dlhšie. Sukňa a rukávy by mali akoby plávať v symbióze s tanečnicou. Mária Oláhová mukhľas Hradec Králové an− dro Čechiko, kaj uľiľas. Bešel Ďetvate, kaj O aktivizme Získanie ocenenia Roma Spirit svedčí o tom, arakhľas bacht paš o lakre čhaja, rom the andre že ste pracovali na mnohých projektoch. Aký− buťi, savi kerel bare jileha. Maryša, sar la sako vič− mi činnosťami a aktivitami ste si získali dôveru hinel, chudľas andro berš 2015 o moľipen Roma Spirit, savo lake e porota diňas andre kategorija ľudí v Detve? Ja som predovšetkým začala pracovať s deťmi Bari Manušňi vaš o but berša buťi savi lačharel a mládežou, a to trinásť rokov na ulici ako nefor− e romaňi komunita, prekal pale školakre aktiviti, málna folklórna skupina. Nemali sme žiadne zastre− pale školakro sikhaviben le čhavorengro the ter− šenie, podporu. Pri živote nás držalo to, že máme nengro u vaš oda, hoj šigitinel le romane džuvľen− radi rómske piesne a tance, že nám spolu bolo ge prekal o dajakre centri. dobre a veselo, vzájomne sme si odovzdávali pozi− So hin vaš tumenge o moľipen Roma Spirit tívnu energiu, pomáhali si. V roku 2000 sme však založili občianske združenie Klub Spolu, v ktorom andre kategorija Baro Manuš, savo chudľan an− boli členmi Rómovia aj Nerómovia. Motiváciou bol dro berš 2015? Kada mandar phučle the kana mange denas fakt, že mnohé deti z tanečného súboru Rómka po− maličky odrástli, stretávali sa s problémami dospe− o moľipen. Na paťavas, hoj me kada moľipen chu− lých ľudí: práca, bývanie. Bez ohľadu na to, či som dava, e konkurencija sas zoraľi. Maškar o nominaci− chcela alebo nie, začala som pátrať po tom, ako im ji sas o Ivan Akimov Kežmarkostar the o Milan Hu− pomôcť v týchto veciach, začala som sa v tejto sociál− dak Moldavatar opral Bodva. Pre gala raťi mange nej oblasti vzdelávať, získavať informácie, aby som džavas ča avka, te bešel, te arakhel pes lačhe manu− šenca, le prindžarde dženenca u te dikhel o lačho im vedela pomôcť. Vznikla skvelá skupina ľudí, ktorí začali pracovať programos. Na sas man ňisavo paľikeribnaskro va− na riešení týchto problémov. V lokalite, kde žili Ró− keriben. Imar paľis mange avľas pre goďi, kaske sa− movia, bol napríklad len jeden vodomer. Na tento koneske somas te paľikerel, bi kaskro me korkori vodomer boli napojení všetci rómski obyvatelia našťi ňič doresavas. Ajso moľipen hino o simbolos, žijúci v danej lokalite. To sa postupne zmenilo. Zís− savo dikhav sar o paľikeriben vaš e buťi, savi kerav kali sme dobrú spoluprácu s úradom práce, sociál− jilestar rado, savi but kamav. nych vecí a rodiny. Prostredníctvom tohto kontaktu sme zamestnali na trvalý pracovný pomer 14 ľudí. Čačes oda hin e paťiv vaš e Detva hoj maškar Z nich boli vytvorené pracovné skupiny na udržia− o themutne hiňi ajsi manušňi. vanie poriadku na ulici, pri práci s deťmi, matkami, O averipen pes imar ačhiľas. O foros jekhva− či rodinami. restar dikhľas u prindžarďas, hoj hiňi varesavi Mary− ša Oláhová. Davas o vakeribena andro lokalna me− Vo svojej práci myslíte na deti, mládež aj diji, vakerďom pal e buťi, so kerav bilovengro. Gon− dospelých. Nachádzate priestor aj na prácu doľinav, hoj o Ďetvakre sas u hine barikane, hoj an− dre lokalita lengri foroskri chudľas o moľipen. Na s deťmi predškolského veku? Určite áno. Pol roka pred prázdninami vytvára− džanav, te oda hin mište adaj te phenel, no ačhiľas me neformálne materské školy, kde sa venujeme pes, kana džavas autobusiha, o šoferis mandar na


− ROZHOVOR −

iľas o love vaš o drom. Phenďas, hoj ľidžal e manuš− hin. Džanavas save dromeha na kamas te džal, roda− ňa, savi pozitivnones sikavel e Detva u oda hiňi vas o jekhetaňibena maškar o tradično romano ba− šaviben u e lokalno kultura, soske amaro bašaviben leskri paťiv. The ajso pes ačhiľas. sas oleha andre simbijoza. Mire jileske paši hiňi Sar tumenge o moľipen šigitinel andre tu− e špaňijelsko the rusiko bašavibnaskri kultura. mari buťi? Pal o romano uraviben No, kerel pes mange lokheder. Olestar, hoj O kheľibnaskro suboris nekh buter sikavel o khetaňiben diňas o moľipen mira buťake, chudľas o kheľiben. Džanas the oda, hoj o kompletno kul− bareder the oda, so kerav. turno čitro kerel the o uraviben. Nekh buter, o džuvľikano uraviben. Savo hino o džuvľikano ura− Pal o romano folkloris Dikhas sikra pro pale školakre, pal viben Detvate? Kana keravas e databaza pal o uravibena andro e buťakre aktiviti the o suboris, savo ľidžan an− gle. Kanastar pes oda kerel u savi hiňi tumari amaro suboris, angle oda kerďom Detvate o cikno rodipen. Kamavas te džanel, sar pen urenas o Roma motivacija vaš kadi buťi? Kerav buťi pre Foroskro kher Detvate sar e soci− angomis. Arakhľom, hoj o Roma uravenas nekh bu− jalno buťarňi, aľe andro miro jilo hine o romane ter oda, so lenge denas o chulaja. Kerenas buťi ko čhavore, o giľa u kheľiben. Kana geľom romeste chulaja pro maľi, o chulaja lenge dine varesavo gad, u imar amen sas o čhavore, varesave terne Roma e leketa, o zubuno, e staďi. Oda phiravenas o Roma. pen arakhenas avri pre uľica, u jekhetanes giľavenas O informaciji rodavas the andro archivos savo hino u khelenas. Geľom paš lende, maškar ola terne ma− andre Ostra Lúka. Arakhľom ča e dokumentacija ka− nuša u jekhetanes kerďam o suboris savo pes vičhi− na avle o Roma andro detvijansko regijonos. O ti− nelas Romka. Oda suboris hino dži akana, ča avľas picko romano uraviben Detvate, vaj e dokumenta− aver generacija. Maškar o džene hine o čhavore cija pal oda na arakhľom. Vaš oda keravas o uravib− u o terne olendar, save sas andro suboris kanastar en olestar, so hino tipicko vaš o Roma u so lendar chudľas. Pal o na but ena imar 30 berša, kanastar kerel kulturno špecijalna manušen. O uraviben, kerďam e Romka. Andro suboris sas the leskro giľa− krojos musaj te avel pherdo farbi, le lunge u buchle vibnaskro kotor. So sas aver, na bašavelas pes pro rokľenca. akusticka vaj elektricka inštrumenti, ča pre gitara, Savi sas tumari motivacija te kerel o uravib− vaj pro trastune roja. O giľa demahas avri le vasten− en vaš o suboris, bi o tumaro esteticko šuňiben ca vaj le phindrenca. the o informaciji? Dži akana but kamav o filmos O Roma džan an− Sar dikhen e akanutňi romaňi bašavibnaskri dro čeri. Ole filmostar lahas sikra inšpiracija kana kultura? Na som ekspertka, no e tradično romaňi muzika sivahas o gada. Paľis, kana prindžaravas o romane dikhav sar o giľa, kaj pes na bašavel pro inštrumen− kulturi andal o aver thema, lokhes keravas miri ti. E dinamika u o štilos hino sekundarno u pro goďi. Arakhľom, hoj o romano uraviben musaj te jekhto than pes dochudel o hangos. Akanutňi baša− avel ajso, savo hino o kheľibnaskro štilos, so pes vibnaskri kultura hiňi buchľi, no o folkloris hiňi khelel pro podijum. Phenava sar: te pes khelel un− e tradicija, o moľipen so phenel vareso pal e histori− griko kheľiben, o rokľa našťi te aven ďinďarde dži ja, pre savi na kampel te bisterel. Kadi tradicija ľike− pre phuv, ča tel o khoča, hoj te diťhon o phindre. Andro ungriko kheľiben pes khelel churdores, na ren nekh buter o subori. savoreha. Te pes khelel rusiko kheľiben, o rokľi musaj te aven ďinďarde u buchle, o gada bare Ľikerel pes o folklor andro fameľiji? But kamav e romaňi muzika u ke amende hin nor− fodrenca, vaš oda, hoj adaj hine o kheľibnaskre malno, hoj kana pes arakhel e bareder fameľija, vaj uštara u savoro bareder. E rokľa the o baja musaj te kana pes dikhas le purane dženenca andal e Romka, urňon avka sar e džuvľi, so khelel. save hine imar bare, pre amare kidipena nane ňisavo Pal o aktivizmus cimbal, ňisavi lavuta, ňisavo sinťakos, varekana ča e gi− O moľipen Roma Spirit sikavel the oda, hoj tara pes arakhel. Bašavas pre oda, so pes khere arakhel – o roja, o učharde, pro plastovo caklos. Savo− kerďan buťi andro but projekti. Sava buťaha re ola buťa de navri lengre špecifikane hangi, save ke− u aktivitenca resľan nekh bareder paťiv maškar ren e dinamika u autenticita andre giľi. The oda hino o manuša Detvate? Jekhto, chudľom te kerel buťi le čhavorenca the romano folklor, savo pes Detvate ľikerel. le ternenca, u oda keravas dešutrin berša pre uľica, Andro suboris Romka keren e choreografija, sar e na formalno folklorno grupa. Na sas amen ňi− savo phiko, žutipen. Paš o dživipen amen ľikerelas avri len o giľa. Kaj arakhen e inšpiracija? Dikhavas, so keren o romane folklorna subori oda, hoj kamas o romane giľa u kheľibena, hoj pre Slovaťiko, no the avri u olestar sikhľiľom so kaj amenge sas jekhetanes mištes u dahas jekh avreske

SERA − STRANA 5

e pozitivno energija, šigitinahas amenge. Andro berš 2000 kerďam e themutnengri asocijacija Klub Jekhetane, kaj o džene sas o Roma the o na Roma. E motivacija sas o faktos, hoj but čhavore andal o kheľibnaskro suboris lokhes baronas, u imar len sas o problemi sar le bare dženen: e buťi, o khera. Te kamavas vaj na, chudľom te rodel, sar lenge te ši− gitinel andre ola buťa, chudľom te sikhľol andro so− cijalna buťa, te chudel o informaciji, hoj lenge šaj te dav o phiko. Ačhiľas amendar jekh lačhi manušengri grupa, save chudle te rodel o lačharipen andro ola proble− mi. Andre lokalita, kaj bešenas o Roma, sas ča jekh paňeskro meračos. Pre kada sas prikerde savore Ro− ma, save odoj bešenas. Oda pes polokhes paruďas. Sas amen lačhi buťi le uradoha vaš e buťi, socijalna buťa the e fameľija. Prekal kada kontaktos diňam andre buťi, permanentno poťimen buťi 14 dženen. Olendar pen kerde o buťakre grupi, save ľikeren o smirom pro uľici, keren buťi le čhavorenca, le da− jenca, vaj le fameľijenca.

Tumari buťi hiňi le čhavorenca, le ternenca the le bare dženenca. Arakhen o than the vaš o nekh cikneder čhavore? Čačes he. Jepaš berš anglo prazdnini keras o na formalna cikne školi, kaj keras le čhavorenca andro angel školakre berša. Na sam odoj sar o erudovana sikhavne andro cikne školi, no amaro res hin te si− khavel le čhavoren sar oda ela kana džana andre ci− kňi vaj zakladno škola. Sikhavas len sar te kerel paš peste, savi hiňi e komunikacija aver dženenca, te prindžarel o farbi, te rachinel. Le čhavorenge das e kňižka, šaj pisinen, čitrinen. Vaš oda, hoj te šaj te kerel ajse aktiviti le čhavorenca, phirďom andre škola – jepaš berš kurzos, kaj sikhľiľom, sar pes ke− rel e buťi le čhavorenca andro angle školakre berša. Sar oda šaj te kerel ajci aktiviti jekhvarestar? Normalno. Ker tiri buťi jilestar, paš o goďaver manuša, ker e komunikacija, arakh o droma. Paľikeras vaš o vakeriben. Text: Jana Gáborová Kroková, foto: archív. Andre romaňi čhib thoďa: Erika Godlová

Číslo 12/2016


SERA − STRANA 6

− TÉMA ČISLA: FOTOROMA −

FOTOROMA

Číslo 12/2016


− TÉMA ČISLA: FOTOROMA −

SERA − STRANA 7

Fotoroma: mladé rómske talenty predstavujú svoje fotografie Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Me− toda v Trnave úspešne ukončila realizáciu medzinárodného pro− jektu Fotoroma, ktorého cieľom je prispieť k podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu medzi majoritou a zá− stupcami sociálne vylúčených rómskych komunít. Projekt vyvrcho− lil na medzinárodnej konferencii Marketing Identity 2016 v Smole− niciach, kde sa 8. 11. 2016 konala vernisáž výstavy najlepších foto− grafií mladých Rómov, ktorí boli do projektu zapojení. Projekt prináša so sebou dva hmatateľné výsledky práce: výsta− vu fotografií nadaných rómskych detí a publikáciu vybraných diel rómskej mládeže a slovenských odborníkov s krátkymi textami v slovenskom, nórskom, anglickom a rómskom jazyku, ktorá bude pripravená do konca tohto roka. Na medzinárodnej konferencii Marketing Identity: Brands we love v Smoleniciach predstavili or− ganizátori projektu najlepšie amatérske fotografie zúčastnených rómskych detí. „Iba kreativita vie spasiť svet,“ uviedol na margo projektu Slavo− mír Magál, vedúci katedry umeleckej komunikácie. „Výstava a pub− likácia budú mať určite svoj význam pre verejnosť,“ doplnil. V rám− ci vernisáže sa premietal aj krátky film, ktorý zachytáva pocity štu− dentov a pedagógov zo spolupráce s deťmi z marginalizovanej skupiny. „Stále som bola presvedčená o tom, že primárnym cieľom pre tie deti bolo cez objektív prezentovať svoj život. Nemali veľa času na to, aby sa naučili fotografovať, ale cez to svoje videnie dokázali to, ako žijú, fungujú a čo je im prirodzené. Fakulta masmediálnej komunikácie im pomohla ukázať svetu, že aj keď pochádzajú z rómskej komunity, sú rovnako talentované, majú obdivuhodnú kultúru a dokážu sa navzájom podporovať. Verím, že z tohto pro− jektu si odnesú vieru v seba,“ uviedla Monika Podolinská, riaditeľ− ka Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke. Aj v Nórsku, ktoré momentálne prechádza procesom etnických zmien v kultúre, sa projekt prezentuje na verejnosti, v univerzit− ných priestoroch, kde sa výstava otvorila už 17. novembra. Úlohou Fotoromy je tak pomáhať odstraňovať predsudky a vytvárať pries− tor pre lepšie vzájomné pochopenie sa. „Niektoré zábery naozaj vyzerajú ako od profesionálnych fotografov. Dôvod je ten, že keď sa fotí dokument, vždy je to o šťastí a o náhode. A aj menej zdatný fotograf dokáže využiť faktor náhody, šťastia a improvizácie, ktorý je pri dokumentárnej fotografii kľúčový. Toto sú dôležité zručnos− ti, s ktorými sme učili deti pracovať. Nie to, ako stlačiť na fotoapa− ráte spúšť a ako zoomovať, ale ako sa dívať na realitu okolo nás iný− mi očami, uvažovať o nej a vnímať ju tiež symbolicky,“ dodáva Jo− zef Sedlák, jeden z pedagógov projektu. Projekt sa začal realizovať 4. marca 2016, ukončenie je plánova− né koncom roka, 31. decembra 2016. Projekt je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Výška grantu na realizá− ciu projektu je stanovená v sume 108 454 eur. Konečným prijíma− teľom je Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. (red/TS)

Číslo 12/2016


SERA − STRANA 8

Číslo 12/2016

− TÉMA ČISLA: FOTOROMA −


− TÉMA ČISLA: FOTOROMA −

SERA − STRANA 9

Číslo 12/2016


SERA − STRANA 10

− KULTÚRA −

Rómovia v popkultúre II Obraz Rómov v literatúre a neskôr vo filme často prezentuje romantickú predstavu o večných tulá− koch, nadovšetko milujúcich slobodu. Rómom sa pripisujú čarodejné schopnosti, veštecké nadanie, ohnivý temperament a obchádzanie spoločenských noriem a zákonov. Už vo viktoriánskom období svetoznámi spiso− vatelia pridávajú Rómom akési hriešne okultné a kriminálne sklony, sú spájaní s krádežami a pod− vodmi, zároveň ale obdivujú ich cudzokrajnú krásu a čaro. Poslední z posledných, spoločenskí vyde− denci, čarodejníci. V opere, v literatúre, v hudbe majú rómske ženy všade v Európe úlohy provoka− tívnych, ľahko dostupných, exotických a záhadných žien. Klasickým príkladom je novela Carmen fran− cúzskeho autora Prospera Mérimée, ktorá sa ne− skôr stala predlohou pre svetoznámu operu sklada− teľa Georga Bizeta. Jedna z najrozsiahlejších filmografií s rómskou tematikou je z produkcie vtedajšej Juhoslávie a So− vietskeho zväzu, resp. dnešného Ruska. Písať bude− me o najznámejších filmoch, ktoré sú o Rómoch, a kde Rómovia aj stvárnili hlavné postavy. Párači peria (Skupljači perja) Párači peria je juhoslovanský film z roku 1967, ktorý režiséra Aleksandara Petrovića vyniesol do režisérskeho neba. Film o vojvodinských Rómoch zís− kal niekoľko medzinárodných ocenení a nezmazateľ− ným spôsobom sa zapísal do dejín filmovej tvorby. Hlavnou postavou je Bora, ktorý má biznis s pe− rím. Cestuje po Vojvodine a skupuje ho od gazdov. Doma má ženu a deti, to mu však nebráni užívať si s inými ženami. No jediná, ktorú miluje je Tisa, ne− vlastná dcéra jeho najväčšieho konkurenta Mirtu. Keď sa Mirta pokúsi Tisu znásilniť, tá ujde, a na ces− te ju nájde Bora. Vyznajú si lásku a odídu do kosto− la, kde ich miestny kňaz zosobáši. Bora má teraz do− ma dve ženy. No keď sa vyberie na cesty za obcho− dom, jeho prvá žena presvedčí Tisu, že ak pôjde do Belehradu, môže urobiť kariéru ako speváčka. Tá jej uverí a odíde. Po sklamaní z veľkého mesta sa Ti− sa vracia domov a stopne si maďarských kamionis−

tov. Tí ju zbijú do bezvedomia a vyhodia neďaleko mesta Sombor. Nájde ju miestny Róm a odvedie na− späť k Mirtovi. Medzitým ju Bora hľadá, odíde do Belehradu a vráti sa späť. Napokon sa stretne s Mir− tom v súboji na život a na smrť v sklade plnom bie− leho peria. Obaja sa v ňom stratia, ale vynorí sa len Bora, s nožom od Mirtovej krvi. Bora a Tisa musia zmiznúť. Onedlho sa v osade objavia policajti, ktorí ho hľadajú, no narazia na ste− nu mlčania. Často sa v kritikách označuje tento film za veľmi realistický, neromantizujúci Rómov. Zobrazuje ich ako ľudí, ktorí síce žijú v známom svete, no predsa len mimo neho. Obrazové spracovanie, herecké vý− kony a sila emócií diváka nepustia, človek pri jeho sledovaní prežíva s hlavnými hrdinami ich trápenia, drží im palce, smeje sa pri vydarených, typicky róm− skych vtipoch. Jednou z najvýraznejších postáv filmu je speváč− ka Lenka, ktorá je jednou z Borových mileniek. Hrá ju známa herečka a speváčka Olivera Katarina. Oli− vera v tomto filme zaspievala jednu z prvých verzií svetoznámej pesničky Dželem, dželem, ktorá sa ne− skôr stala oficiálnou rómskou hymnou. Cigáni idú do neba (Tabor uchodit v nebo) Nesmrteľný príbeh, nesmrteľný film. V roku 1975 ho natočil sovietsky režisér moldavského pô− vodu Emil Loteanu. Literárna predloha pochádza z nemenej kvalitného zdroja. Maxim Gorkij, sveto− známy ruský spisovateľ, napísal koncom 19. storo− čia zbierku romantických poviedok z prostredia ko− čovných Rómov – Makar Čudra, Rozprávanie starej Izergiľ. Obidve tieto postavy sa objavujú, aj keď len okrajovo, vo filme Cigáni idú do neba. Film získal niekoľko medzinárodných ocenení, napr. v roku 1976 Zlatú mušľu na Medzinárodnom festivale v San Sebastiane, či diplom za najlepší film na Medzinárodnom filmovom festivale v Prahe v ro− ku 1977. Ľúbostný príbeh Zobara a Rady je situovaný do rómskeho prostredia. Zobar v predvečer nového roka spolu so svojimi priateľmi ukradne dôstojníkom z ka− sární kone a postupne ich predáva. Vojenská hliadka ho zraní. Ranené− ho ho neskôr v kríkoch nájde Rada, ktorá sa o neho stará a ošetruje ho. Hovorí sa o nej, že vie čarovať. Zobar sa do nej zamiluje na prvý pohľad, ale ona bez slova zmizne. Keď ju za− milovaný Zobar znovu stretne s jej kočovnou rodinou, Rada ho prosí, aby ju nechal na pokoji. Zobar po− kračuje v krádežiach koní, čo sa mu však vypomstí, pretože vojaci po− stupne likvidujú členov jeho tábora. Zobara chytia a postavia na šibenicu, z ktorej v poslednej chvíli utečie, čím sa zachráni. Ujde za Radou, kto− rá mu nakoniec vyznáva lásku. Keď ju však pred celým táborom požiada o ruku, Rada sa mu vysmeje, pretože nechce prísť o vlastnú slobodu. Zo− bar, strácajúc svoj vlastný rozum, bodne Radu do hrude. Keď to jej otec Danillo uvidí, zoberie nôž a bodne Zobara do chrbta. Milenci v objatí padajú na zem a zomierajú. Významnú úlohu vo filme zohrala hudba Eugena Dogu. Tento film zásadne ovplyvnil môj život tým, že u mňa vytvoril zá− ľubu v dlhých kvetovaných suk− niach, pestrých šatkách a róm− skych pesničkách. Okrem toho, na niekoľko desaťročí nastavil vzor, ako má vyzerať rómska kultúra, ako majú Rómovia spievať, tanco− vať, reagovať, aké sú rómske hod− noty. A rómske herečky sa asi

navždy budú snažiť aspoň sa priblížiť k mágii, kto− a mladšou sestrou Danirou v rómskej osade, kdesi v Juhoslávii. Tu sa zamiluje do dievčaťa menom Azra, rou vládla charizmatická Rada. ktorú však jej matka nechce vydať za Perhana, pretože nie je dostatočne finančne zabezpečený. Perhan sa Dom obesenca (Dom za vešanje, preto vyberie do Milána, kde má sľúbenú prácu a po− Time of Gypsies) Emir Kusturica je režisér, ktorého mnohí poznajú pritom necháva svoju malú sestru v nemocnici v Ľubľa− ako tvorcu komediálne ladených príbehov plných ne, kde jej majú pomôcť s chorou nohou. Až na mieste svojráznych postáv. Tie nechýbajú ani v Dome obe− sa však dozvie, o akú prácu ide a aj to, kde a ako končia senca, no žáner filmu sa posunul do vážnejšej roviny. deti z Juhoslávie. Je prinútený kradnúť, vlámať sa do Emir Kusturica svoj film opäť postavil na silnom niekoľkých domov, starať sa o malých žobráčikov. Všet− príbehu a výrazných postavách. Či už je to alkoho− ky tieto deti využíva mafia na nelegálne aktivity. Kto aspoň raz navštívil Macedóniu, kde sa príbeh lik, strýko Merdžan, ktorý kvôli peniazom oberie rodinu o strechu nad hlavou alebo babička Ha− filmu väčšinou odohráva, ten rýchlo pochopí. Pocho− tidže, nadovšetko milujúca svojho vnuka Perhana. pí, ako je možné, že tento kúsok zeme stvoril ľudí, Všetci sú typy postavičiek, ktoré sa objavujú aj v ne− akými sú Emir Kusturica, Goran Bregovič. Je to vďaka skorších Kusturicových dielach. Svojrázne, typicky Rómom. Rómom, ktorí tam prišli a ostali, pracovali, energické a temperamentné, čo je pre balkánsky čarovali, konali dobro aj zlo. Perhan, a možno ešte ľud príznačné. V Dome obesenca tieto vlastnosti eš− viac jeho stará matka Hatidže, nám ukazujú to, čo je te posilňuje excentrickosť postáv, taká typická pre v Rómoch najlepšie. Stará matka, ktorá vie, ako sama hovorí: Boh dal, Boh vzal. Perhan, ktorý tak veľmi rómsky charakter. chce žiť. Nezabudnuteľné charaktery a hudba sa stali A aký je príbeh filmu? Perhan je mladý, dospievajúci chlapec, ktorý žije so ikonickými v rámci filmového umenia a popkultúry. Text: Erika Godlová svojou babičkou Hatidžou, strýkom Merdžanom

Ženy nechcú zažívať násilie zo strany svojich partnerov S témou násilia páchaného na ženách som sa stretol už počas štú− dia na vysokej škole. Stala sa východiskom pri písaní všetkých mojich kvalifikačných prác a podstatou môjho pôsobenia v Ústave romolo− gických štúdií v Nitre. V súčasnosti mám možnosť viesť predmet, kto− rý študentov a študentky nielen zoznamuje s týmto fenoménom, ale ponúka praktickú zručnosť, ako pracovať so ženami, ktoré zažívajú násilie. Nestaviam sa do pozície odborníka na túto problematiku, skôr do pozície muža, ktorý verejne hovorí o násilí páchanom mužmi vo vzťahu k svojim partnerkám. Podľa môjho názoru je ne− smierne dôležité vytvárať priestor pre prevenciu násilia na ženách, pretože pri represii eliminujeme iba dopad násilia, nie jeho podsta− tu. Znamená to teda, že by sme ako pomáhajúci pracovníci a pracov− níčky mali venovať dostatok energie a času možnostiam, ako násilie potlačiť skôr, než rozvráti nielen partnerský vzťah muža a ženy, ale aj celú rodinu a blízke okolie. O čo vlastne ide? Násilie postihuje ženy bez ohľadu na ich vek, sociálny status, resp. vierovyznanie. Násilie zažívajú ženy s vysokoškolským vzdela− ním, ako aj ženy s ukončenou alebo neukončenou základnou ško− lou. Násilie páchajú muži bez ohľadu na ich vek, sociálny status a vie− rovyznanie. Mnohí majú diplom z vysokej školy, pracujú vo vyso− kých manažérskych a iných funkciách, ale agresormi sú aj muži bez vzdelania a bez práce. Násilie zahŕňa rôzne formy, a to fyzické, psy− chické, ktoré je verejnosti dostatočne známe, ale aj tzv. sociálne nási− lie, kedy muž svoju partnerku izoluje od priateľov, rodiny, neu−

Číslo 12/2016

u Ilustračná fotografia. Foto: R. Čonka


− KULTÚRA −

SERA − STRANA 11 ELENA LACKOVÁ

Elena Lacková sa narodila 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Pa− trí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adre− sovala detskému a dospelému čitateľovi. V jej tvorbe pre deti (Rómske rozprávky, 1992) nachádzame krátke poviedky zo života Rómov písané s cieľom osloviť detského čitateľa a socializovať ho cez umeleckú prózu pre deti a mládež. Absolvovala Fakultu sociál− nych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj proza− ickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a róm− skou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach. E Elena Lacková uľiľas pro 22. marcos 1921 andro Veľký Šariš. Phirel maškar o nekh bareder romane lekhavne. Peskre buťa kere− las vaš o čhavorikane the bare genavne. Andre lakre buťa vaš o č− havore (Romane paramisa, 1992) arakhas o charne lekhavibena pal o dživipen so hin le Romen, o res sas te cirdel le čhavorikane genavnen u te kerel lengri socijalizacija prekal e artistikaňi proza vaš o čhavore u terne. Avri phirďas e Fakulta vaš o socijalna buťa pre Karlovo univerzita Prahate (1970). Pisinelas proza the e dra− ma. Savoro dživipen sas e aktivistka u e romaňi šerutňi. Muľas pro 1. januaris 2003 andro Košice.

RITA HAYWORTH

Margarita Carmen Cansino bola americká herečka a tanečnica. Narodila sa 17. októbra 1918 v Brooklyne, v New Yorku. Jej otec Eduardo Cansino Sr. pochádzal z malého mestečka pri Seville, v Španielsku. Po otcovi, Eduardovi Cansinovi, bola Rómka. V roku 1927 sa Rita s rodičmi presťahovala do Holywoodu, kde jej otec za− ložil tanečné štúdio. Ako dvanásťročná bola Rita Hayworth už pro− fesionálnou tanečnicou, tancovala s otcom, ale aj so slávnym Fre− dom Astairom. V štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia patrila medzi hviezdy strieborného plátna. Získala cenu Zlatý glóbus a ce− nu National Screen Heritage Award. Zomrela v roku 1987 v New Yorku. E Margarita Carmen Cansino sas e americko herečka the khele− las. Uľiľas pro 17. oktobris 1918 andro Brooklyn, New York. Lakro dad Eduardo Cansino Sr. Sas andal o cikno foros paš e Sevilla, an− dre Španija. Pal o dad, o Eduardo Cansino, sas Romaňi. Andro berš 1927 e Rita la fameľijaha geľas te bešel andro Holywood, kaj lakro dad kerďas o kheľibnaskro študijo. Imar dešudujeberšengri, e Rita Hayworth profesijonalno khelelas, le dadeha, no the le prindžarde Fred Astairiha. Andro štarvardešte berša sas maškar o čercheňa pro rupuno pochtan. Chudľas o moľipen Somnakuno globusis u o moľipen National Screen Heritage Award. Muľas andro berš 1987 andro New York.

možní jej zamestnať sa a vyžaduje, aby sa stretávala len s tými ľuďmi, o ktorých rozhodne on sám. Mnoho žien zažíva aj tzv. ekonomické násilie, kedy nedisponujú žiadnymi finančnými prostriedkami. Muži dokonca rozhodujú o tom, kedy a čo budú ženy kupovať a vydeľujú im peniaze výlučne na domácnosť. Medzi často opakovanú formu násilia patrí aj sexuálne násilie, kedy sú ženy svojimi partnermi zná− silňované. Vyvracia to mýtus, že ženy znásilňujú najčastejšie muži, ktorých nepoznajú. Čo je a čo nie je násilie? Často dostávam otázku, či je násilie aj to, ak dá muž žene facku, alebo ak sa partneri hádajú. Za násilie je považované opakované správanie, ktoré vedie (ak to veľmi zjednoduším) k ohrozeniu zdra− via a života ženy. Aj jedna facka je násilím, pretože môže byť pokojne vyvrcholením iných násilných praktík. Môže znamenať, že dovtedy sa partner správal neúctivo, ženu ponižoval, obviňoval, osočoval, so− ciálne izoloval a ekonomicky vydieral. Táto facka mohla byť vyvrcho− lením procesu násilia. Stále žijeme v spoločnosti, kde sa za násilie považuje najmä fyzická agresia. V tomto popisovanom prípade je vy− ústením agresívneho správania sa jedna facka. Ide však o násilie, kto− ré je opakované, neospravedlniteľné a za ktoré má niesť jeho pácha− teľ zodpovednosť. Hádka partnerov nie je považovaná za násilie v prípade, že ide o vý− menu názorov medzi dvoma ľuďmi, ktorí majú rovnocenné postave− nie, teda ani jeden z nich nemá nadradenú pozíciu. Môže vyústiť do kriku a razantnej výmeny názorov, ale aj muž, aj žena, majú rovnaké postavenie vo vzťahu. Pri násilí je rozdiel v tom, že muž má nadradenú pozíciu a žena tzv. submisívnu, teda podriadenú. Nemá možnosť kon− frontovať svoj pohľad, názor, mienku s mužom a musí sa podriadiť. Ako sme na tom s poskytovaním pomoci? Pri otázkach typu: „Ako pomôcť susedke, známej, kamarátke, ktorá zažíva násilie?“ sa nedá odpovedať všeobecne. Prístup je samozrejme

CHARLES CHAPLIN Herec, komik, režisér a producent Charlie Chaplin sa narodil v roku 1889 v Anglicku ako Charles Spencer Chaplin v rómskom voze neďaleko Birminghamu, na mieste nazývanom Black Patch (Čierna záplata), kde žila veľká komunita kočovných Rómov. Mat− ka bola zo skupiny Romaničalov, otec bol kováč. Svoju filmovú po− stavu tuláka Charlieho modeloval na základe vlastného vnímania rómskeho života. Jeho ľútosť nad zaobchádzaním s Rómami v na− cistickom Nemecku viedla k vytvoreniu postavy Hitlera vo filme Veľký diktátor (1940). Nakrútil okolo deväťdesiat filmov, písal sce− náre, režíroval, hral a skladal hudbu. Zomrel v roku 1977 vo Švaj− čiarsku. O hercos, komikos, režiseris the producentos Charlie Chaplin uľiľas andro berš 1889 andro Angľicko sar Charles Spencer Chaplin andro romano verdan paš o Birmingham, pro than so vič− hinenas Black Patch (Kalo kotor pochtan), kaj bešenas but phirde Roma. E daj sas andal o Romaničala, o dad sas o charťas. Peskro fil− movo charakteros, o bi khereskro Charlie, kerďas avka, sar dikhel o romano dživipen. Leskro pharipen pal oda, so pes kerelas le Ro− menca andro nacistikano Ňemciko sikaďas avri avka, hoj khelďas o Hitleris andro filmos Baro diktatoris (1940). Kerďas ki o eňavar− deš filmi, pisinelas o scenara, kerelas režija, khelelas u pisinelas e muzika. Muľas andro berš 1977 andro Švajčijarsko.

Dokumentačno−informačné centrum rómskej kultúry pri Štátnej vedeckej knižnici v Prešove zverejňuje na svojom prezentačnom portáli rozhovory s rómskymi osobnosťami. V roku 2016 spracovali pracovníci centra rozprávanie o džezovej a rómskej hudbe s róm− skym hudobníkom, saxofonistom, skladateľom a aranžérom Milo− slavom Suchomelom. Volajú ho Milo. Hudobníka a kapelníka, ktorý komponuje i orga− nizuje Gypsy jazz festival. „Dá sa povedať, že džez som počúval podvedome, už keď som bol malý chlapec, lebo môj otec miloval džez a kedysi amatérsky hrával na saxofóne. To znamená, že mal veľa nahrávok, hlavne LP platne, ktoré u nás veľmi často išli na gramofóne. Boli púšťané plat− ne Oscara Petersona, Milesa Davisa, Sonnyho Rollinsa, Stan Getza, proste tých najväčších džezmenov, akí tu kedy boli. A ja som si to ani neuvedomoval, ale proste sa mi to dostávalo do podvedomia. Začal som študovať na konzervatóriu v Žiline, kde bohužiaľ už nebohý Mi− roslav Belorid založil big−band, ktorý sa volal Young swing genera− tion a do ktorého ma pozval,“ hovorí Milo Suchomel. Vtedy si uvedomil, že to chce robiť. Belorid mu dal saxofón, Milo vtedy študoval fagot, čiže klasiku. „Dal mi do rúk saxofón a povedal: Milo, o týždeň v stredu je skúška, príď. Ja som vravel: Ale ja som v živote nehral na saxofóne, aj keď som počúval tých saxofonistov, keďže otec mal ich platne.“ Milo bol nesmierne šťastný, že dostal do rúk saxofón a konečne pochopil hudbu, ktorú počúval ako de− saťročný. Tak začala jeho láska k hudbe a džezu špeciálne. „Vždy som sa rád vyjadroval, sedel za klavírom a komponoval skladby. Či som sa zamiloval, či som bol smutný alebo som pociťoval nejaké emócie, proste som si sadol za klavír a niečo som napísal. Keď som zahral svoju pesničku na klavíri, napríklad mojej láske alebo už niekde v klube, keď sme začali hrávať s vynikajúcim slovenským klaviristom Klaudiom Kováčom, tak ma to napĺňalo. Proste, bola to moja hud− ba, bola to moja melódia, boli to moje emócie. Napĺňa ma to viac, ako sedieť v orchestri a hrať Mozarta. Takto začala moja džezová ka− riéra.“ Oslovovali ho aj džezmeni rómskeho pôvodu, napríklad sveto− známy gitarista Django Reinhardt. Skvelých Rómov v tomto štýle hudby je dnes viac. „Začal som si uvedomovať, že veľmi veľa hudob− níkov rómskeho pôvodu hrá džez na kvalitnej úrovni, až svetového charakteru. Vtedy som dostal takú myšlienku, prečo neurobiť Gypsy jazz festival. Filozofia môjho festivalu je trošku iná, hrá sa tam džez a interpretujú ho jednoznačne top rómski umelci.“ Rómovia sú podľa jeho slov geniálni v tom, že dokážu do každej hudby dať to svoje. „To svoje prirodzené, ktoré dostali od Boha a keďže sú veľmi originálni, temperamentní, dali do džezu niečo svoje. Preto sa to volá gypsy jazz. Dali do neho svoju virtuozitu, svoj temperament, svoje harmónie. Celý rozhovor je možné vidieť na stránke: www.portalsvk.sk. Rozhovor vznikol v roku 2014. Krátku verziu pripravil: Roman Čonka. Foto: ŠVK Prešov

u Ilustračná fotografia. Foto: J. Ferenc rovnaký – v prvom rade by sme mali ženu počúvať, dôverovať jej, rešpektovať to, akokoľvek sa rozhodne, strániť sa otázok typu „Prečo si neodišla skôr?“ a najmä netlačiť ju do okamžitých rozhodnutí. Adresná pomoc je však individuálna. Pri stanovovaní plánu pomoci volíme od− lišný prístup, ak pomáhame žene z vylúčenej rómskej komunity na vi− dieku alebo žene žijúcej v meste. Prečo? Pretože sociálne vylúčenie, ne− dostatok informovanosti, jazyková bariéra, nedôvera v štátne orgány a napríklad rodové stereotypy, sú veľmi častými a výraznými limitami, ktoré bránia žene žijúcej v komunite vyhľadať odbornú pomoc. K tomu sa pridáva obmedzenosť v poskytovaní komplexných služieb, nakoľko sa v každom krajskom meste nenachádza organizácia, ktorá by takúto pomoc vedela poskytnúť. To sa samozrejme týka aj žien, ktoré žijú v mestách a zažívajú násilie, ale tu je aspoň predpoklad, že sa k nim in− formácia o pomoci dostane, na rozdiel od žien z komunít. Na Sloven− sku máme ešte stále tzv. biele miesta, napríklad celý Banskobystrický kraj v tejto problematike pokrýva jedna mimovládna organizácia, ktorej primárnym cieľom ani nie je pomáhať obetiam násilia. Nezabúdajme aj na fakt, že za posledných 25 rokov, odkedy verejnosť citlivejšie pristu− puje k tomuto fenoménu, sa skvalitnila pomoc najmä vďaka mimovlád− núť komplexnú pomoc. Mnohé poskytujú len ambulantné služby, nym organizáciám. Štát do procesu skvalitňovania služieb zasahoval teda môžu pomôcť, ak klientka vyhľadá ich pomoc. Pre niektoré ženy je to však nemožné. Rómky z komunít, ktoré nemajú peniaze, a zasahuje skutočne v minimálnej miere. sú izolované a ešte stále pod tlakom rodiny a komunity ako takej, ta− káto pomoc míňa. Preto je nesmierne dôležité realizovať opatrenia Čo sa s tým dá robiť? Je nevyhnutné konštatovať, že mužské násilie neodstránime. A to priamo v teréne aj za pomoci terénnych sociálnych pracovníkov aj napriek tomu, ak by sme mali ideálne nastavený systém pomoci a pracovníčok, pracovníkov a pracovníčok komunitných centier obetiam. Môžeme ale investovať do prevencie, scitlivovať spoločnosť a ostatných pomáhajúcich profesií, ktoré vstupujú do interakcie formou vzdelávania detí, vzdelávania rodičov, vzdelávania tzv. po− s Rómami a Rómkami žijúcimi vo vylúčených komunitách. Musia byť máhajúcich profesií. To by mohol byť jeden balík pomoci. Ďalej zorientovaní v problematike, pretože inak skôr ublížia, ako pomôžu. môžeme investovať do eliminácie recidívy násilia. Znamená to, že ak Nezabúdajme ani na páchateľov násilia. Aj s nimi je nevyhnutné pra− ženy v tejto krajine zažívajú násilie (podľa výskumov je to každá piata covať, eliminovať recidívu, ale na druhej strane, sankcionovať ich za žena), je nevyhnutné nastaviť systém pomoci tak, aby bol účinný, tento trestný čin. Tu vidím obrovské rezervy v práci orgánov činných efektívny a adresný. Mimovládne organizácie v tomto smere nesmú v trestnom konaní. Text: Ivan Rác. Autor je vysokoškolský pedagóg suplovať štát. Vďaka za to, že existujú, ale viaceré nedokážu poskyt−

Číslo 12/2016


u Študentky Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku navrhujú vlastné modely šiat, s ktorými sa zúčastňujú na módnych súťažiach. Získali už niekoľko ocenení. Foto: Roman Čonka ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj. Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: J. Ferenc, R. Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), E. Godlová, J. Gáborová Kroková, D. Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: B. Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754), Bratislava: Paula Ďurinová. Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice. Náklad: 4000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2016. Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 11. december − 31. decemberw

Profile for jekhetane-spolu

Romano 12 2016  

Rómske noviny Romano nevo ľil / Rómsky nový list vychádzajú na Slovensku od roku 1991. Vydavateľom je OZ Jekhetane-Spolu so sídlom v Prešove...

Romano 12 2016  

Rómske noviny Romano nevo ľil / Rómsky nový list vychádzajú na Slovensku od roku 1991. Vydavateľom je OZ Jekhetane-Spolu so sídlom v Prešove...

Advertisement

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded

Recommendations could not be loaded