Page 1

NAŠE SPOLOČENSTVO Ročník XXIX – Veľkonočné číslo 3/2019

V S T A L

A L E L U J A


obsah

v

Úvodník – NAJKRAJŠIA ZVESŤ

str. 2 – 3

v

Zamyslenie – KRESŤAN A TRADÍCIE

str. 4

v

Zamyslenie – ČO VO MNE NIE JE BOŽIE

str. 5

v

Západ – MILOVANÝ PÁTER

str. 6 – 7

v

Mesto – DEKAN Z 50-TYCH ROKOV

str. 8 – 9

v

Mesto – DOKTORKA V BURUNDI

str. 10 – 12

v

Cirkevná škola – ZAPOJENÝ KAŽDÝ ŽIAK

str. 13

v

Západ – OBLIEKLI SME SI MASKY

str.14

v

Sekier, Meso, Lieskovec – KRÁTKE SPRÁVY Z FARNOSTÍ

str.15

v

Spoločné – SÚŤAŽ – VYHODNOTENIE I NOVÁ

str. 15

v

Mesto – MAJÁLES

str. 16

v

Mesto – POKLONA V KAPLNKE

str. 17

v

Farské oznamy – MESTO

str. 18

v

Farské oznamy – LIESKOVEC A ZOLNÁ

str. 19

v

Farské oznamy – GRÉCKOKATOLÍCI

str. 19

v

Farské oznamy – ZÁPAD

str. 19

fotka na obálke časopisu: www.pixabay.com

2

najkrajšia Vďaka zmyslom

vnímam Krista ktorý mi daroval slobodu.

h V našom Kostole sv. Dominika je po pravej strane od oltára umiestnený kríž. Je tenučký, nenápadný, ale ne-

prehliadnuteľný. Oproti nemu je po ľavej strane oltára kazateľnica. Na prvý pohľad nič zvláštne, ale predsa sa za týmto rozmiestnením skrýva veľmi dôležitý odkaz. Kazateľnica, oltár, kríž. Z kazateľnice, z tohto miesta, denne zaznieva Božie slovo, ktoré nás formuje cez náš sluch. A rovnako každý deň súčasne pri počúvaní na jednej strane si môže veriaci očami overiť pravdu, ktorá je na druhej strane. Pravdu, ktorá na kríži na chvíľu stíchne od veľkej námahy ohlasovania. Človek vďaka zmyslom, sluchu a zraku, počuje a zároveň vidí Krista, ktorého nemôže umlčať ani najväčší viditeľný nepriateľ – smrť. Milovaný učeník Ján po všetkých udalostiach, ktoré zažil od prvého stretnutia s Kristom pri Jordáne až po posledné stretnutie, keď Pán vystúpi na nebesia pred jeho očami, hovorí: „Čo


príhovor

zvest š bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, načo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život.“ (1 Jn 1) Veľkonočné obdobie, ktoré otvára posvätné trojdnie, ohlasuje jedinú pravdu, ktorú postupne prijíma človek do svojho života – Pán vstal z mŕtvych alebo ako to hovoria naši bratia gréckokatolíci – „Christos voskrese“. Jedni s radosťou, druhí s nevoľou, ale na tom nikto a nič nezmení. Peter to ako nástupca Krista po zázračnom uzdravení prvýkrát verejne vyhlási celému vtedajšiemu svetu „... nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý“. Táto zvesť, pravda, je ohlasovaná až do dnešných dní a stále bude. A aj toho roku zaznie z úst Svätého Otca Františka.

Prajem vám požehnané veľkonočné sviatky, choďte, utekajte a naplňte chrámy a znovu sa ponorte do najkrajšej zvesti pre človeka spolu s Máriou Magdalénou cez sluch a zrak. Nehľadajte živého medzi mŕtvymi, nebuďte neveriaci, ale veriaci. Prijmite živého Krista a zaneste ho do svojich rodín, práce, školy a niektorí až na samý kraj sveta. A odkiaľ teda zanesieme Krista druhým? Z kazateľnice počujeme Slovo, z kríža vidíme jeho skutok a z oltára prijímame Život! AUTOR: páter Matej CUP FOTO: kríž z Kostola sv. Dominika Guzmána (zakladateľ rehole OP)

3


zamyslenie

š krestan a tradície... Baranček, bahniatka, kríž, kraslice, zajačik a kuriatka.

h Tradície a zvyky sú staré ako ľudstvo samo. Vytvárali sa, predávali z generácie na generáciu, obmieňali, prispôsobovali dobe. Veľkonočné obdobie je asi najvýraznejším časom, v ktorom je kresťan konfrontovaný so zvykmi a tradíciami, s ktorými nie vždy súhlasí. Mnohí z nás vyrástli v dobe, keď sme povinne slávili sviatky jari. Nie som etnológ, ale oslava konca zimy sa vyskytovala na našom území už u Slovanov. Nie je nič zlé na tom, keď sa po zime tešíme z pekných dní a vyhodíme symbolickú Morenu.

Pre kresťana však Veľká noc nie je len oslavou jari a prebúdzajúceho sa života. Už od Kvetnej nedele sa stretávame s bohatstvom obradov, zvykov a tradícií. Duša sa kolíše medzi zvláštnym pokojom Zeleného štvrtku, smútkom Veľkého piatku a radostnou nádherou Veľkonočnej nedele. Stredobodom sviatkov nemá byť vyupra-

4

tovaný byt, šunka, koláče, kupači a alkohol, ale trpiaci a hlavne zmŕtvychvstalý Kristus. Vždy som mala rada veľkonočné sviatky u nás doma. Na Zelený štvrtok som zo svätej omše utekala na autobus na Sliač na nočnú krížovú cestu. Veľký piatok sme s rodičmi strávili p r í p r a vo u tradičných ve ľ k o n o č ných jedál. Dodnes si pamätám, ako som sa musela zapierať, aby som neoblizla krém z koláča. Skoro popoludní sme išli do kostola na obrady Veľkého piatku. Dlhé, nekonečné, ale neskutočne hlboké a krásne kontrastovali s jarným počasím. V sobotu sme sa spoločne prešli k Božiemu hrobu. Večerné vigílne obrady boli pre mňa vždy najúžasnejšie. Prebiehali v tme, ktorú postupne prežiarilo svetlo, Kristus vstal z mŕtvych v srdciach všetkých prítomných. Vrcholom všetkých dní sa stala Veľkonočná nedeľa, človek mal chuť vykričať do celého sveta radostnú správu o tom, že sa nemusíme báť smrti. Popoludňajšie stretnutie celej rodiny a pondelkovú oblievačku som už vnímala len ako bonus, akési stupňovanie veľkonočnej radosti. Myslím, že podobne prežívajú tieto sviatky aj iné kresťanské rodiny. Jadrom Veľkej noci kresťana nie je Veľkonočný pondelok, ale práve nedeľa. Všetka nádhera a symbolika obradov a všetky tradície sú však márne, ak nedokážeme radosť zo zmŕtvychvstania preniesť do bežného života. Skúsme v tomto roku byť po Veľkej noci opravdivými radostnými kresťanmi, ktorí svojím životom šíria do sveta veľké posolstvo: Kristus zvíťazil nad smrťou! AUTOR: Veronika Plichtová FOTO: www.pixabay.com


zamyslenie

š co vo mne nie je božie... Pôst je čas

na duchovnú obnovu nášho vnútra.

h Prežívame Pôst – čas, keď sa máme duchovne obnoviť pre svoje poslanie v živote... Avšak práve v takomto čase prichádza Zlý – podobne ako u Ježiša na púšti – aby nás pokúšal. Je to však zároveň príležitosť, aby sme sa lepšie pozreli na seba, čo v nás nie je Božie, a otvorili sa Ježišovej pravde, ktorá oslobodzuje... Aké formy hriechov sa v nás môžu usádzať? HRIECH NEVERY Ježiš často karhal maloverných, ktorí neuverili, že Boh si ich skutočne vyvolil a môže a chce cez nich konať veľa dobra a tak meniť okolitý svet. Je potrebné uveriť, že Božia vôľa je šťastím pre môj život. Hľadanie Božej vôle nie je niečo, čo chce Boh pre seba, ale Boh to ponúka pre mňa a moje dobro. Chamtiví chcú po živote Božiu vôľu a jej hľadanie je pre nich vášnivým hobby – ako keď maliar hľadá primerané farby pre svoj obraz. HRIECH FARIZEJIZMU Ide o pokušenie vnímať svet ako zlý a hrozný a seba ako toho dobrého so sklonom k samodostupnosti spásy. Takto môžem byť obrátený v mysli, ale nie v srdci. Možno treba mať menej informácií, ale mať pri nich aj pohľad srdca a skúmať, či ma moje poznanie približuje, alebo odďaľuje od skutkov milosrdenstva. HRIECH ZBABELOSTI Človek môže mať vedomie, že už sa k niečomu dopracoval, a s tým sa uspokojí a nechce, aby ho Boh vyrušoval ďalšími pozvaniami a výzvami. Stráca sa v ňom to, čo bolo v apoštolovi Pavlovi – akési nebojácne bláznovstvo pre Krista s istotou, že Pán je môj dobrý Pas-

tier, s ktorým prekonávam strach, lebo ma verne sprevádza. HRIECH NEGATIVIZMU Radostná zvesť evanjelia sa ľahko môže zameniť za intelektuálne podložený negativizmus nadstavený v duchu sveta len na ľudské kalkulácie, ktorý sa stáva „antievanjeliom“. Nad našimi cestami sú Božie cesty a plány a on je ten najmocnejší, s ním bude dobre, a preto nestrácam nádej, že Pán ukáže svoje cesty a riešenia a túto v ňom zakotvenú nádej posúvam aj druhým. HRIECH HLUCHOTY NA SLOVO BOHA Nielen kedysi a kdesi na špeciálnom mieste mi Boh hovoril pre môj život, ale aj teraz a na tomto mieste mám túžiť po jeho slove, lebo on je živý a chce konať v mojom živote neustále. HRIECH SLEPOTY PRE NÚDZNYCH Môže sa stať, že chceme mať vlastný svet s Bohom, ale pri druhých ľuďoch nebyť príliš blízko, aby sme nevideli až do ich duše a ich trápení. Radšej neprepájame ako Kristus blízkosť k Bohu s blízkosťou k ľuďom a opatrne oddeľujeme druhých od seba, aby nás ich núdza nezaťažovala. Pane, najlepší Pastier mojej duše, tak veľmi ma miluješ, že ma znovu pozývaš žiť tvoju víziu s mojím životom. Preto prebor moju hluchotu, chcem počuť a byť pohotový na tvoje slovo. Obnov ma duchom odvahy zakotvenej v tvojej dobrote a moci. Kde som len nabral neveru a negativizmus a koľkých som tak oslabil... Pane, pomôž mi opovrhnúť negativizmom a naplň ma duchom nádeje a pozornosti k núdznym. Chcem byť ako ty – blízky Otcovi na nebi i k druhým, dostupný, mierny... Amen. AUTOR: dp. Ondrej Šmidriak FOTO: www.pixabay.com

5


Zvolen–Západ

milovaný páter... Páter Akvinas

sa už raduje v Božej prítomnosti.

h Vo veku 104 rokov nás navždy opustil milovaný páter Akvinas J u r a j Gabura OP. Najstarší rehoľník na Slovensku skonal v noci 29. februára obklopený modliacimi sa sestrami a spolubratmi dominikánmi. Páter Akvinas prežil dlhý no často ťažký život. Každú jednu chvíľu sa však odovzdával do Božích rúk a spoliehal sa na Božiu dobrotu. Ani v tých najťažších situáciách života nezabúdal na Pána Boha a nekonečne Mu dôveroval. Mnohí farníci zo Zvolena, ale aj z celého Slovenska s láskou spomínajú na jeho požehnania, ktoré kedykoľvek rád udeľoval a svojou pozitívnou energiou aj vo vysokom veku dokázal povzbudiť každého. Hlavne bratia dominikáni môžu rozprávať o jeho láskavom prístupe v ich komunite, o jeho skromnosti a pokore. Páter Dominik Roman Letz opisuje posledné chvíle pátra Akvinasa: „Ešte vo štvrtok 28. marca som tak ako zvyčajne k jeho lôžku prisunul stolík na svätú omšu. Otec Akvinas koncelebroval mimoriadne sústredene a jasne. Vtedy sme netušili, že to bola vlastne jeho posledná Večera. Po záverečnom požehnaní

6

nás opäť prekvapil – po slovách „Iďte v mene Božom!“ a „Bohu vďaka.“ spontánne pridal „Aleluja, aleluja“, akoby bola Veľká noc. Aj on nám, ako vždy, udelil svoje vrúcne kňazské požehnanie. V piatok večer mi sestra Vojtecha zavolala, že otec Akvinas zomiera a že sám povedal: „Je to smrteľný zápas, zomieram.“ Keď som k nemu prišiel, okolo zomierajúceho otca stáli jeho dominikánske deti. Sestry a brat Bruno z Dunajskej Lužnej, ktorý mu udelil Viaticum, mu práve spievali mariánsku pieseň Celá krásna si, Mária.  Potom sme sa modlili bolestný ruženec. Sestry a bratia držali svojho otca za ruky a keď počul, čo sa modlíme, aj sám sa niekedy pridal, hoci len veľmi slabučko. V jednej ruke držal krížik a nečakane nám mlčky dal – on zomierajúci – požehnanie znamením kríža. Pomodlili sme sa korunku k Božiemu milosrdenstvu. Podľa dominikánskej tradície sme pri zomierajúcom zaspievali antifónu Salve Regina a pridali sme aj spev k sv. Dominikovi O, Lumen Ecclesiae. Potom nastal zvláštny pokoj a ostali sme v tichu. Nevedeli sme odhadnúť, ako sa bude situácia vyvíjať a do ucha som otcovi Akvinasovi povedal, že je pred nami 4. pôstna nedeľa – radostná a že zase prídem, aby mohol slúžiť sv. omšu. Reagoval na to otázkou: „Kedy bude nedeľa?“ Zdalo sa, akoby zaspával, mal privreté oči, no sestry si všimli, že sa zmenilo jeho dýchanie, opäť sa pri ňom začali modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu a presne ako ju dokončili, otec Akvinas vydýchol naposledy, s úplným pokojom. Toto bol Veľký piatok otca Akvinasa. Už som tam nebol, keď mi zazvonil telefón, že páter Akvinas okolo 23.00 v kruhu sestier vydýchol naposledy. Svoju nedeľu už slávil v Božej náruči – „v priepasti Jeho lásky, ktorú hľadal celý život pre seba aj pre iných.“ Vstúpil do večného


Zvolen–Západ života, o ktorom povedal, že „je to zaliatie Božím láskavým svetlom, objatie nesmiernou láskou Najsvätejšej Trojice, ktorá v úbohom človeku rozvinula život Božieho dieťaťa“. S naším pátrom Akvinasom sme sa rozlúčili v sobotu 6. apríla v Kostole sv. Dominika vo Zvolene. Pohrebnú svätú omšu slúžil pražský kardinál Dominik Duka. Vo svojej kázni poukázal na to, akým bol páter Akvinas človekom, ale hlavne kňazom: „Otec Akvinas vedel, že byť kňazom znamená byť charakterným človekom, byť verný svojmu svedomiu, byť verný tomu, ktorému sme ako kňazi prisahali vernosť.“ Dodal, že Akvinas bol ako skala a bol človekom Boha. Páter Akvinas je pochovaný na zvolenskom cintoríne pri svojich spolubratoch dominikánoch.

bystrickej diecézy Branislav Koppal a Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku reprezentoval jej predseda P. Václav Hypius. Pohrebu sa zúčastnili aj desiatky ďalších kňazov a rozlúčiť sa prišli aj stovky vďačných veriacich z celého Slovenska. Hoci páter Akvinas odišiel, navždy ostáva v našich srdciach a spomienkach. Páter Akvinas, oroduj za nás! AUTOR: Alžbeta Paulíková FOTO: Lukáš Tomko, dominikani.sk ZDROJ: dominikani.sk

Samotné pohrebné obrady na začiatku a na konci sv. omše, ako aj na zvolenskom cintoríne, viedol Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup. S pátrom Akvinasom sa prišli rozlúčiť aj trnavský arcibiskup Ján Orosch, žilinský biskup Tomáš Galis, generálny vikár BanskoKrátko zo života: Akvinas Juraj Gabura sa narodil 17. 1. 1915 v Dolnom Kubíne (Veľký Bysterec). Po presťahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokračoval v štúdiu na gymnáziu a duchovne bol vedený bratmi františkánmi. Do rehole vstúpil 28. 9. 1933 v Olomouci, kde 29. 9. 1934 zložil prvé rehoľné sľuby. 29. 9. 1937 sa zasvätil Bohu doživotnými sľubmi a 5. 7. 1939 prijal kňazskú vysviacku. Od 15. 8. 1940 pôsobil v Trenčíne ako správca Kurácie sv. Anny, venoval sa apoštolátu spoločenstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavateľskej činnosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave. Za to, že 16. 8. 1952 vyspovedal

príslušníkov Bielej légie, ho 22. 11. 1952 odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“. Takmer osem rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii v roku 1960 býval v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popritom sa venoval intenzívnemu tajnému apoštolátu v rodinách a spoločenstvách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch. V rokoch 2009 – 2017 žil vo zvolenskom kláštore a od novembra 2017 až do smrti bol v opatere v Konvente bl. Imeldy sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej. Žil z Eucharistie a svoj život prežil v odovzdanosti do Božej vôle. Zomrel v povesti svätosti.

7


mesto

dekan z 50-tych rokov... Jozef Hudec

bol správcom zvolenkej farnosti v 50-tych rokoch, 1956 - 1966.

h Päťdesiat rokov od jeho odchodu na večnosť si pripomenieme 5. mája (5. mája 1969). Jozef Hudec sa narodil v Oslanoch 27. februára, 1897 rodičom Jozefovi Hudecovi a Kataríne, rod. Pisárovej. Jeho otec pracoval ako pomocný robotník v Oslanoch. Jozef nemal súrodencov, jeho otec zomrel, keď bol ešte veľmi mladý. Ochrannú ruku nad ním držal miestny farár v Oslanoch. Ako mimoriadne nadaný študent na jazyky mu bolo doporučené pokračovať v štúdiách. A tak začal študovať v Banskej Bystrici na Gymnáziu v školskom roku 1908/1909 – 1915/1916. Po maturite pokračoval v štúdiách na Viedenskej kato-

líckej univerzite Pázmáneum (univerzita založená v r. 1623 jezuitom, ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmánym). Za kňaza bol ordinovaný 4. 7. 1920 v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Po ukončení štúdií pôsobil postupne ako kaplán v rodných Oslanoch, Martine, Brezne a v Prievidzi. V roku 1927 bol menovaný za správcu fary v Podkoniciach. V rokoch 1939 1956 sa stal správcom fary a neskôr dekanom v Chrenovci, v okrese Prievidza. Jeho posledné pôsobisko bol Zvolen, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1966. V roku 1957 bol menovaný do funkcie arcidekana Banskobystrickej diecézy. V jeho pôsobisku v Chrenovci 17. 7. 1947 vyhorel drevený kostol. S vervou sa pustil do výstavby nového kostola. Chrenovecká fara neoplývala veľkými financiami a tak začal organizovať zbierky po farnostiach po celom bývalom Československu. Vďaka jeho mimoriadnym organizačným schopnostiam bola o rok neskôr v 19. 9. 1948 posviacka základného stavebného kameňa.

Počas stavania nového kostola miestni veriaci v kopci pri kostole postavili amfiteáter, kde sa pod holým nebom slúžili sväté omše. Nový kostol, hoci nie celkom dokončený, sprístupnili už v roku 1950. Po vysvätení zvonov biskupom Škrábikom sa farár Jozef Hudec Prvé sväté prijímanie vo Zvolene asi v roku 1957. Vpredu je kaplán František Otčenáš podujal aj na jeho vnútornú a vicerektor Paldauf v strede pán dekan J. Hudec. Je to ulica za parkom Ľ.Štúra kde výzdobu. Navrhol fresku so bola nekôr Modranská vináreň. V budove detských jaslí bolo pastoračné centrum, vzkrieseným Kristom uprostred a s Michalom archanjektoré slúžilo na vyučovanie náboženstva, a boli tam rehoľné sestry.

8


mesto Interiér kostola v Chrenovci s freskou, ktorá už dnes neexistuje, lebo ju z neznámych dôvodov zatreli bielou farbou.

tri roky odňatia slobody. Vtedajší režim nesúhlasil s tým, že farníci Chrenovca a okolitých dedín chodili pomáhať stavať ich nový kostol. Podľa oficiálnych predstaviteľov tej doby, Pavol Sitár odvádzal ľudí od práce na budovaní socialistického zriadenia. A čo povedať na záver? Som vzdialená príbuzná pána dekana Jozefa Hudeca. Ako štyri a pol ročnej mi zomrel otec a pán dekan celý život držal ochrannú ruku nado mnou a mojou sestrou. Nezištne nám pomáhal pri vykročení do ďalšieho života. Pamätám si naňho ako na veľmi milého a láskavého človeka, s neuveriteľným zmyslom pre humor i v časoch, keď nie každý mal chuť na humor. Pomáhal ľuďom tak, ako mu kázalo svedomie a jeho citlivá duša, vybavená zmyslom pre empatiu a pochopenie ľudských slabostí.

lom a anjelmi v pozadí. Nad nimi sa vznášali všetci slovanskí svätí. Po náročnom hľadaní maliara, znalca techniky fresiek, sa pustili do práce. Po roku uzrela svetlo sveta aj freska za hlavným oltárom. Len škoda, že pri rekonštrukcii kostola v 70-tych rokoch fresku zatreli. V tejto farnosti je aj pamätná tabuľa pána dekana Hudeca, ako iniciátora stavby nového kostola. V časopise Kultúra vyšiel i článok od výtvarníka Tibora Kovalika, ktorý žije v Kanade. Článok, respektívne poviedka opisuje udalosti, ktoré sa odohrali pri stavbe kostola a súvisia s príbehom kaplána, ktorý vtedy pôsobil na tejto fare. Volal sa Pavol Sitár, rodák zo Sielnice, kde je aj pochovaný. Keď bude sté výročie jeho narodenia (december 1920), pokúsim sa o reedíciu tejto poviedky v Katolíckych novinách. Pri budovaní kostola pôsobil na fare v Chrenovci aj on, Pavol Sitár, ktorého pre trestný čin poburovania proti republike a zneužitia náboženskej funkcie odsúdili v roku 1952 na

Zádušná svätá omša za pána dekana Jozefa Hudeca bude v nedeľu 5. mája 2019 o 19.30 v Kostole sv. Alžbety vo Zvolene . AUTOR a FOTO: Katarína Bánska

Pán dekan J. Hudec so spisovateľom Martinom Rázusom na prechádzke na Sliači.

9


mesto

doktorka v burundi... Nikdy som tak necítila

Božie riadenie a Božiu pomoc ako pri tejto zbierke šatstva.

h Milí čitatelia, dnes vám ponúkame pokračovanie príspevku našej farníčky o jej misii v Burungdi. Ako nakoniec dopadlo dorozumievanie sa s domorodcami?

slonia noha, strelné poranenia, rôzne stavy po požití tradičnej medicíny Makatu alebo popálení ľudia, ktorých halucinácie omylom naviedli do ohňa po požití práve banánového piva. Diagnostické možnosti sme mali veľmi obmedzené. Anémiu sme zisťoval podľa farby nechtov a žltačku podľa farby očí. CT prístroj bol jediný v krajine a toto vyšetrenie si väčšinou ľudia nemohli dovoliť.

V Burundi je úradný jazyk francúzština a kirundi. Keďže francúzsky viem asi toľko, koľko Burunďan slovensky, bol mi sľúbený anglický prekladateľ. Tento sľub sa, nanešťastie, zrušil mesiac pred mojím odchodom s odporúčaním rýchleho naučenia sa základov francúzskeho jazyka. Myslím, že už aj vy so mnou cítite mierne naivný idealizmus. Nevadí, predsa som to skúsila. Po príchode som frajersky vybehla na Thadeho – zdravotného brata s francúzskou frázou: „Je suis heureuse de faire votre connaissance“ (Teší ma, že vás spoznávam). Automaticky nastala situácia, ktorá sa mi následne opakovala v Burundi často: Thade mierne naklonil hlavu, otvoril ústa, vypúlil oči a ostal v nemom úžase pár minút. Pochopila som, že tu ani s francúzštinou cesta nevedie. V skratke, krajina mi nedala na výber a naučila som sa ich jazyk – kirundi. Čo bolo tvojou náplňou práce? Pracovala som na Oddelení internej medicíny a pediatrie. Denne som mala približne dvadsať pacientov s rôznymi diagnózami, najčastejšie s maláriou, týfusom, parazitárnymi hnačkami, zápalmi pľúc a rôznymi inými respiračnými ochoreniami, s HIV, tuberkulózou... Z tých zaujímavých diagnóz sa ku mne dostalo dievčatko s leprou, elefantiáza alias

10

Zažila som krásne, ale aj strašné veci. Často mi priniesli pacientov, ktorí po prechodenej infekcii úplne prestali chodiť. Bolo úžasné vidieť radosť, ktorá u nich nastala po požití pár antibiotík alebo antimykotík, keď sa znovu postavili na nohy a všetko bolo ako predtým. Alebo ľudia zdehydrovaní, skoro až v kóme. Dostali dve infúzie a na druhý deň už zas


mesto veselo obrábali svoje banánové políčko. Bol to nádherný pocit vždy, keď som ráno pri vizite videla úsmev na tvári svojich pacientov,

ktorý značil, že „už sú zdraví a už idú domov“. Naopak, slzy smútku mi vybehli, keď päťročný chlapček doniesol na rukách svojho bračeka umierajúceho na maláriu. Nezabudnem ani na osemročného chlapca, ktorému „niekto“ prestrelil ruku a nohu, keď sa hral na záhrade. Chlapca, ktorého telo bolo dorezané skalpelom, keďže u nich to je súčasť tradičnej medicíny. Alebo umierajúce deti pri pôrodoch, ktorých matky nemohli byť pri komplikáciách prevezené do väčších nemocníc, pretože sanitka mala defekt, nemala na benzín alebo v krajine žiaden benzín nebol. Viem, že si robila zbierku ošatenia pre deti. Ako prebiehala táto akcia a ako dopadla? Vďaka Bohu a úžasným, veľkorysým a súcitným ľuďom dopadla celá akcia skvelo. Ľudia v Burundi trpia na nedostatok vo všetkých oblastiach. Či už je to po stránke

materiálnej, vzdelanostnej, bezpečnostnej, zdravotnej... Ja som sa im, a konkrétne detičkám, rozhodla pomôcť v oblasti, na ktorú som mala dosah – a to materiálnej. Detičky tam chodia často holé, bosé, otrhané, špinavé. Zo zdravotného hľadiska je to nepriaznivé v období daž-ďov, keď sú náchylnejšie na prechladnutie a rôzne infekcie, z ľudského hľadiska im chýba dôstojnosť. Podarilo sa nám úspešne vyzbierať neuveriteľných 556 kg oblečenia, peniaze na dopravu a po všetkých peripetiách, ktoré nasledovali medzi odoslaním zásielky a jej prijatím do tejto izolovanej a nedostupnej krajiny, sme odovzdali nové oblečenie na Vianoce približne 1 600 detičkám. Konkrétne šlo o chudobné, podvyživené deti, siroty alebo deti z najchudobnejšieho kmeňu Afriky – pygmejov po celom Burundi. Môžem povedať, že som nikdy tak necítila Božie riadenie a Božiu pomoc, ako práve pri tejto zbierke a to aj vďaka všetkým modlitbám „vysielaným“ zo Slovenska a zo Zvolena. Tak, touto cestou sa chcem z celého srdca poďakovať všetkým vám, ktorí ste akokoľvek prispeli k rozdaniu svojej lásky medzi týchto najbiednejších, za vašu štedrosť. Myslím, že som v živote nevidela nič krajšie ako radosť holého podvyživeného dieťaťa, ktoré dostalo nové tepláky, tričko a k tomu plyšáka. Absolútne, dokonalé šťastie.

11


mesto Podeľ sa snami o jednu najveselšiu i najvážnejšiu situáciu, ktorú si tam zažila. Uf, jednu... To bude ťažké. Vyberiem teda tú najveselšiu a najvážnejšiu zároveň. Spomínaných pol tony oblečenia bolo neopísateľne ťažké dostať do Burundi. Nakoniec sa to však predsa podarilo 48 hodín pred mojím odletom domov na Slovensko. Mali sme pred sebou

stovky kilometrov a ja som tri dni nespala. Celá akcia bola požehnaná a my sme rozdávali deň a noc. O desiatej večer sme dorozdávali prvú várku, nasadli do auta, čakali nás štyri hodiny cesty domov po burundských (ne)cestách. Už som si vravela, že nemôže byť nič horšie, ako byť mokrá od celodenného monzúnu, špinavá od blata, celý deň hladná, keď tu po hodine jazdy nám došiel olej v aute. Ostali sme v tme, v monzúne, v strede lesa, v Burundi visieť bez auta. Začali sa okolo nás zbiehať domáci, ktorí vyzerali minimálne podozrivo. Začal sa boj o prežitie, keď sme sa s dvomi percentami baterky v mobile snažili vyhľadať pomoc. Celá situácia vyzerala dosť zúfalo až dovtedy, kým sa s rachotom neprirútila nejaká kopa plechu na štyroch kolesách, z ktorej vystúpili dvaja opití nadšení Burunďania kričiaci: „Tak sme tú!“ Áno,

12

práve s nimi nás čakali ďalšie tri hodiny v aute, samozrejme, s pravidelnými prestávkami na doplnenie „paliva“ (piva) v žilách pre šoféra. Ten zhodou okolností videl prvýkrát v živote belocha, nemohol tomu uveriť, takže celú cestu pozeral namiesto cesty na zadné sedadlo na mňa. Zázrakom sme prišli domov okolo tretej ráno a o šiestej sme

začínali s ďalším rozdávaním oblečenia pre detičky. Všetko to, čo sme tomu obetovali, za tie vďačné, skromné, úprimné radostné tváre detičiek a ich rodičov stálo a šla by som do toho znovu ! J Kedy si sa vrátila na Slovensko a čo plánuješ ďalej? Vrátila som sa presne na Vianoce, onedlho začínam pôsobiť v Bratislave na Kramároch ako lekárka, kde by som chcela nazbierať klinické, teoretické a praktické zručnosti, ktoré využijem nielen v treťom svete. V septembri 2019 sa chystám na tri mesiace do Afriky, znovu na projekt, pravdepodobne do Kene – Nairobi. Plánujem sa venovať s tou najväčšou vervou tomu, čo som začala – a to pomoci tam, kde jej niet. AUTOR: Jana Krajčíková FOTO: Monika Paločková


cirkevná škola

zapojený každý žiak... Ponúkame

krátky prehľad zo života našej školy.

h Žiaci cirkevnej školy sa počas Pôstu pripravovali na slávenie Veľkej noci modlitbami krížovej cesty a plnením každodenných predsavzatí. V piatok 12. 4. sa žiaci modlili krížovú cestu v Kostole sv. Alžbety, sprevádzal ju školský spevácky zbor.

Na turnaji starších žiakov, pri príležitosti 100 rokov GĽŠ, naši žiaci skončili na 1. mieste zo siedmich škôl. Jednoducho ich nikto neprekonal. A na stolnotenisovom turnaji naši chlapci a dievčatá skončili zhodne na 2. mieste. Blahoželáme a ďakujeme vám.

Pripomíname, že v našej školskej kaplnke býva každý prvý pondelok v mesiaci o 16.30 sv. omša pre rodičov. Povzbudzujeme vás k hojnejšej účasti!

Predstavujeme vám projekty našich šikovných druháčikov.

Žiaci 3., 4. a 6. ročníka sa 2. apríla zúčastnili enviromentálnej akcie v Arboréte Borová hora, počas ktorej ornitológovia odchytávali a krúžkovali vtáky a žiaci riešili zábavné úlohy s enviromentálnou tematikou.

AUTOR: Stanka Nociarová FOTO: archív CZŠ sv. Dominika

13


Západ

obliekli sme si masky... Do veselých masiek sa obliekli malí aj veľkí.

h Aj farnosť Zvolen-Západ si dni pred Pôstom užila vo veselej nálade. Pre všetkých farníkov pripravila karnevalovú zábavu.

diána či uja horára zo známej rozprávky o Červenej čiapočke.

Súťaž o najkrajšiu masku mala však jasných víťazov. Prítomným sa najviac páčil malý šmolko Janko Beňo, ktorého sme, namaľovaného na modro, takmer nespoznali. Spomedzi rodičov získal najviac hlasov slimák v prevedení našej žalmistky p. Ondričkovej. Výborná zábava pokračovala aj po vyhlásení výsledkov. Deti sa zabavili pri známych tancoch, ale aj zaujímavých hrách. Popri tom sa všetci mohli občerstviť pri švédskych stoloch. Ochotní farníci pripravili aj tradičné fašiangové jedlo – domáce šišky s lekvárom.

Typickou akciou fašiangového obdobia je karneval, ten svoj si užili aj na sídlisku Západ. Nechýbala dobrá hudba, hry, ale aj súťaž o najkrajšiu masku. Tradičnej zábavy sa zúčastnilo približne štyridsať detí, ktoré sa obliekli za princezné, motýlikov, rôzne rozprávkové postavy, ale prišli aj turisti z Čiech, väzni, futbalisti či malý basketbalista. Za deťmi nezaostávali ani ich rodičia, niektorí sa zamaskovali skutočne originálne. Medzi dospelými sme mohli vidieť pani doktorku, in-

14

Aj takýmto spôsobom sme si spríjemnili dni pred Pôstom, počas ktorého je dobré trochu sa stíšiť a pripravovať sa na najväčšie sviatky roka – Veľkú noc. S radosťou však spomíname na skvelú spoločnú akciu a tešíme sa už na ďalšiu. AUTOR: Alžbeta Paulíková FOTO: Marek Harazin


Sekier, Mesto, Lieskovec / súťaž

krátke správy z farností... SEKIER Duchovná obnova vo farnosti

MESTO Krížové cesty sa modlia malí i veľkí

Pôstny čas je pre kresťana obdobím zastavenia sa, rozmýšľania a vnútornej zmeny.

Modlenie piatkových krížových ciest bolo rozdelené medzi deti, mládež i dospelých. Prvú krížovú cestu sa modlili naše horliteľky ružencových spoločenstiev. Ďalším piakom pokračovali naše manželské páry. Potom prišli na rad mladšie ročníky. Najskôr skupina dievčat. Piatok po nich sa nad jednotlivými zastaveniami zamýšlali miništranti. Predposlednú krížovú cestu mal detský zbor. Bolo milé sledovať, ako sa detské hlásky zapájali do modlitby a čítania jednotlivých zastavení. Pôstne obdobie ukončili deti s cirkevnej školy. AUTOR: Jana Krajčíková

Nový pohľad na skúmanie duše nám počas prvého aprílového víkendu ponúkol benediktín o. Jozef. S humorom sebe vlastným, s pokorou a láskavosťou prešiel učením starých mníchov, ktoré je aktuálne aj dnes. Sme mu vďační, že vymenil pokoj kláštora za našu rušnú farnosť a nasmeroval naše pôstne snaženia k veľkonočnému cieľu. AUTOR a FOTO: Veronika Plichtová

LIESKOVEC Aj u nás sa spojili sily viacerých rodín a modlila sa Krížová cesta za rodiny. Pane, prosím, spájaj nás v sile tvojej lásky, jednoty a pokoja a ochraňuj nás od rozdelenia. AUTOR: Jana Spodniaková

Vyhodnotenie súťaže

Nová súťaž

Milí súťažiaci.

Úloha pre deti:

Za správne odpovede ďakujeme

Výherkyniam: Barborke Rybanovej, Katke Rybanovej srdečne gratulujeme. Teší nás, že ste si našli čas aj na súťaž s naším farským časopisom.

* nakresli veľkonočného baránka. * Na koľký deň vstal Pán Ježiš z hrobu a kto bol pri hrobe prvý? * Kto vyhral súťaž o najkrajšiu masku vo farnosti Západ?

Mládež i dospelí: * Akú zbierku robila Monika Paločková? * Kedy sa recituje Tantum ergo? * Ako sa volá redaktor tvojej farnosti?

Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie nasespol@gmail.com

alebo odovzdajte redaktorom, alebo v sakristii vo svojej farnosti.

15


mesto

16


poklona v kaplnke

poklona v kaplnke ... 15. 4. - 19. 4.

22. 4. - 26. 4.

29. 4. - 3. 5.

6. 5. - 10. 5.

Bahledová M. Ľalíková Ľ.

Pondelok

Hreblayová O.

VEĽKONOČNÝ PONDELOK

Koleničová A.

Utorok

Kuricová M.

Pacherová D.

Uramová J. Bartková V. Korušiaková P.

Streda

Miterová E.

Romanová M.

ŠTÁTNE VOĽNO

Štvrtok

ZELENÝ ŠTVRTOK PÁNOVEJ VEČERE

Kováčová M. Švecová A.

Piatok

VEĽKÁ PIATOK UTRPENIA PÁNA

Sliszová M.

Vaculčiaková Ž. Benková E. Vaculčiaková Ž Kováčová M. Brožová J. Žiaková Oľga Félixová E.

13. 5. - 17. 5.

20. 5. - 24. 5.

27. 5. - 31. 5.

Pondelok

Hreblayová O.

Jombíková E. Kolibiarová M.

Koleničová A.

Utorok

Brutovská M.

Kuricová M.

Romanová M.

Streda

Drugdová M.

Miterová E.

Uramová J. Korušiaková P.

Štvrtok

Kolibíková M.

Piatok

Gibalová O. Ostrolucká A.

Pacherová D. Švecová A. Sliszová M.

Vaculčiaková Ž. Vreštiaková M. Korbašová S. Žiaková O.

3. 6. - 7. 6.

10. 6. - 14. 6.

17. 6. - 21. 6.

Pondelok

Bahledová M. Ľalíková Ľ.

Hreblayová O.

Korbašová S.

Utorok

Bartková V.

Brutovská M.

Kolibíková M.

Streda

Benková E.

Drugdová M.

Kuricová M.

Štvrtok

Brožová J.

Gibalová O. Ostrolucká A.

Jombíková E. Kolibiarová M.

Piatok

Félixová E.

Kováčová M.

Pacherová D.

ŠTÁTNE VOĽNO

Ruženec za závislých sa modlíme každý štvrtok pred večernou svätou omšou. Fatimský ruženec každú 1. sobotu v mesiaci pred rannou sv. omšou o 6.00 h.

17


farské oznamy

OZNAMY MESTO Zelený štvrtok (18. 4.)

svätá omša ráno a napoludnie nebude. Bude len večerná sv. omša, Pamiatka poslednej večere o 18.00 hod. V tento deň o 9.30 hod. bude svätá omša svätenia olejov v Banskej Bystrici, ktorej bude predsedať otec biskup Mons. Marián Chovanec.

Srdečne pozývame

na tradičnú mládežnícku nočnú krížovú cestu na trase Sliač – Zvolen, ktorá sa uskutoční na Zelený štvrtok. Začiatok bude o 21.30 hod. pri kúpeľnej kaplnke na Sliači.

Biela sobota (20. 4.)

Cirkev zotrváva v tichu na modlitbách pri Pánovom hrobe. Ráno o 8.00 hod. budeme mať ranné chvály s lamentáciami. Po nich sa vyloží Sviatosť oltárna pri Božom hrobe. Po západe slnka o 19.30 hod. začne veľkonočná vigília bohoslužbou svetla, bohoslužbou slova, bohoslužbou krstu a bohoslužbou Eucharistie a zavŕši sa procesiou na oslavu vzkrieseného Pána na zvolenskom námestí. V tento večer si treba priniesť na obrady sviecu.

Veľkonočná nedeľa (21. 4.)

Veľkonočné trojdnie končí Veľkonočnou nedeľou Pánovho zmŕtvychvstania. Sväté omše budú ako v nedeľu, mládežnícka svätá omša o 19.30 hod. nebude.

Prajeme svojim farníkom požehnané prežitie veľkonočného trojdnia. Veľkonočný pondelok (22.4.)

sv. omše budú o 7.00 hod., 9.00 hod., 10.30 hod., 18.00 hod. Mládežnícka sv. omša o 19.30 hod. nebude.

Odpustky veľkonočné trojdnie

V piatok, sobotu a nedeľu

Cirkev slávi veľkonočné trojdnie umučenia a zmŕtvychvstania Pána.

Veľký piatok (19. 4.)

budeme mať v kostole ráno o 8.00 hod. ranné chvály s lamentáciami, po nich bude krížová cesta. Popoludní o 15.00 hod. budeme sláviť utrpenie a smrť nášho Pána. Po obradoch vyložíme Sviatosť oltárnu do Božieho hrobu, ktorá bude vystavená do 22.00 hod. V tento deň je prísny pôst a zdržovanie sa mäsitých pokrmov.

18

Počas veľkonočného trojdnia možno získať za obvyklých podmienok úplne odpustky: 1. Pri verejnej adorácii Najsvätejšej sviatosti na Zelený štvrtok, recitovaním alebo spevom Tantum ergo. 2. Za nábožnú účasť poklony kríža pri liturgickom slávení na Veľký piatok. 3. Za obnovu krstných sľubov pri veľkonočnej vigílii. Stretnutia rodičov a detí k 1. sv. prijímaniu: 1. stretnutie: 27. 4. 2019 2. stretnutie: 4. 5. 2019 3. stretnutie: 11. 5. 2019 4. stretnutie: skúšky


farské oznamy

OZNAMY LIESKOVEC a ZOLNÁ

OZNAMY ZÁPAD

Zelený štvrtok (18. 4.)

Krížové cesty v Pôstnom období

Svätá omša bude o 18.00 hod.

Veľký piatok (19. 4.) slávnosť utrpenia a smrti nášho Pána bude o 15.00 hod.  Sviatosť Oltárna bude vyložená do 19.00 hod.

Biela sobota (20. 4.) Obrady veľkonočnej vigílie budú o 19.30 hod.

Veľkonočná nedeľa (21. 4.)

V Lieskovci bude svätá omša o 9.30 hod. a v Zolnej o 11.00 hod.

OZNAMY Gréckokatolíci Zelený štvrtok (18. 4.)

Na Zvolenskom zámku o 18.00 hod. Svätý a veľký štvrtok Pomazanie chorých.

Veľký piatok (19. 4.)

Na Zvolenskom zámku o 15.00 hod. Prikázaný sviatok. Svätý a veľký piatok Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec + pôst. Zbierka na Boží hrob.

Biela sobota (20. 4.)

Na Zvolenskom zámku o 15.00 hod. Svätá a veľká sobota.

Veľkonočná nedeľa (21. 4.)

Na Zvolenskom zámku o 7.30 hod. SVÄTÁ A VEĽKÁ NEDEĽA PASCHY. Liturgia (8.30). Myrovanie. Požehanie jedál. Agapé.

Veľkonočný pondelok (22.4.)

Na Zvolenskom zámku o 10.00 hod. Prikázaný sviatok. Svetlý pondelok Cirkevnoslovansky.

Každý piatok v o 17. 45 hod. Každú nedeľu o 17.15 hod.

Srdečne pozývame Na spoločnú farskú krížovú cestu mimo mesta Zvolen, ktorá bude 7. 4. 2019

Spoločné spovedanie Bude v našej farnosti pondelok 15. 4. 2019 od 16.00 hod.

Zelený štvrtok (18. 4.) Svätá omša bude o 18.00 hod. Po sv. omši Ježišova rozlúčková reč a bdenie s Ježišom v Getsemani do 21.00 hod.

Veľký piatok (19. 4.) Slávnosť utrpenia a smrti nášho Pána bude o 15.00 hod. 8.00 hod. Temné hodinky, posvätné čítanie a ranné chvály 11.00 hod. Krížová cesta 12.00 hod. Modlitba cez deň a sedem kajúcich žalmov Do 24.00 hod. bude poklona sviatosti Oltárnej v Božom hrobe.

Biela sobota (20. 4.) Vigília zmŕtvychvstania bude o 20.00 hod. 8.00 hod. Temné hodinky, posvätné čítanie a ranné chvály 9.00 hod. – 18.00 poklona Sviatosti Oltárnej v Božom hrobe 18.00 hod. Vešpery

Veľkonočný utorok (23.4.)

Na Zvolenskom zámku o 10.00 hod. Svetlý utorok. Odporúčaný sviatok

19


Mesto / www.farazv.sk nedeľa

7.00; 9.00 farská

a

10.30 detská; 18.00

sviatok

19.30 mládežnícka

prikázané sviatky

pracovné dni 6.30; 8.00; 12.00; 17.00

v týždni PO - PI

prac. voľno - ako v nedeľu 6.30; 12.00; 17.00

sobota

6.30; 18.00 30 minút vždy pred sv. omšou

sv. spoveď

Lieskovec sv. omša bohoslužba slova sv. spoveď ruženec

každú nedeľu 9.30 v piatok 18.00 v utorok

18.00

pred sv. omšou pred sv. omšou

Zolná sv. omša sv. spoveď

1. nedeľa v mesiaci 11.00 vždy pred sv. omšou

v prac. dni v kaplnke adorácie

ruženec večeradlo

Sedembolestnej Panny Márie od 7.00 do večernej sv. omše pred obednou a večernou sv. omšou

sv. omša

pondelok hodinu pred večernou sv. omšou

PO, UT o 18.30 hod. v CUP v stredu o 18.30 hod. na Zvolenskom zámku

sv. spoveď

pred každou sv. omšou

Sekier / www.fara.sk/sekier nedeľa a sviatky prik. Sviat. PO - PI sobota sv. spoveď adorácie ruženec večeradlo

7.30; 10.00 detská DD - 8.45; 1.,2. a 4. ned. pohyblivé PO - 6.30; UT - PI 18.30 7.30 30 minút vždy pred sv. omšou 1. a 3. piatok 15.00 2. a 4. piatok 17.30 vždy pred sv. omšou utorok o 17.30

Sekier - Háj sv. omša sv. spoveď

2. nedeľa v mesiaci 11.15 pred sv. omšou

Vojsko nedeľa prik. sv. cez prac. dni PO - PI sv. spoveď

CUP / www.cup.dominikani.sk

8.30 kaplnka VVzS budova Žiara 10.00 kino Podborová kaplnka VVzS budova Žiara: 12.00 h kino Podborová 16.30 h Podľa aktuálnych oznamov pred a po sv. omši alebo na základe dohody

Západ / wwwfara.sk/zvolen-zapad 7.30; 9.00 farská 10.30 detská; 18.00 prikázané 6.00; 16.00; sviatky 18.00 (prac. deň) v týždni voľné dni - ako v nedeľu 6.00; 18.00 mimo piatku pondelok piatok v piatok o 19.00 mládež. sobota 8.00; 18.00 od 17.30 (Pond. až Sob.) sv. spoveď od 18.30 v piatok 1.štvrtok 9.30-12.00; adorácie a 17.00-17.45 Štvrtok 17.00 - 17.45 Nedeľa 19.00-19.45 vždy pred večernou sv.o. ruženec Štvr. 17.00 (rozjímavý) nedeľa

Gréckokatolíci / www.grkatzv.fara.sk

Sväté omše budú v nedeľu o 11.00 hod. na Zvolenskom zámku.

Oznamy na aktuálny týždeň sú na dverách kaplnky a na dverách kina. / Pozn. Zmena vyhradená

Naše Spoločenstvo vydáva Rím. kat. farský úrad vo Zvolene, reg. č. ONV OK 56/1989 Toto číslo vyšlo 14. 4. 2019. Najbližšie číslo bude 23. 6. 2019. Svoje príspevky posielajte mailom nasespol@gmail.com, prípadne na adr.: Rím. kat. far. úr., Námestie SNP 40, 960 01 Zvolen alebo odovzdajte svojim redaktorom, alebo v sakristii do 9. 6. 2019. Redakčná rada: • Jana Krajčíková; • za mesto – Betka Turanská; • za Lieskovec – Janka Spodniaková; • za Sekier – Veronika Plichtová; • za Západ – Alžbeta Paulíková; • za CUP – páter Matej; • za cirkevnú školu – Mgr. Stanka Nociarová; • za gréckokatolícku cirkev – o. Ján Sabol; • cenzor – ThDr. Vojtech Nepšinský, PhD. • tlač – Mário Kolenič, OD Prior

Profile for Jana Františka

NS 03 2019 Zvolen  

NS 03 2019 Zvolen  

Advertisement