Page 1

STANOVY politickej strany PRÁVO A POVINNOSŤ (NÁVRH) PREAMBULA My, členovia politickej strany PRÁVO A POVINNOSŤ, sme zaloţili túto stranu s cieľom zlepšiť ţivot občanov Slovenska, posilniť ich postavenie v Európskej Únii, posilniť demokraciu, slobodu, bezpečnosť i poriadok a garantovať dôstojný ţivot všetkým, ktorí svojou prácou prispievali a prispievajú k rozvoju našej krajiny, ako aj tým, ktorí kvôli objektívnemu znevýhodneniu nemôţu tak činiť.

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA §1 Vznik, názov a sídlo strany 1) Názov politickej strany je PRÁVO A POVINNOSŤ (ďalej len „strana“). Skratka strany je „PAP“. 2) Strana je právnickou osobou, zaloţenou v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom. 3) Sídlo strany určuje Republikové predsedníctvo. 4) Strana pouţíva vlastné symboly, ktoré schvaľuje Republikový snem. §2 Základné hodnoty a princípy 1) Vychádzame z hodnôt ţidovsko-helénsko-kresťanskej kultúry a zaväzujeme sa tieto hodnoty zachovávať a rozvíjať. 2) Sme modernou konzervatívnou politickou stranou, ktorá háji práva a slobody všetkých občanov prostredníctvom parlamentnej a priamej demokracie.


3) Chceme a budeme podporovať populačnú politiku Slovenska, rodiny a chrániť aj neúplné rodiny. Sme si vedomí, ţe rodina je základnou a nenahraditeľnou stavebnou jednotkou spoločnosti a manţelstvo je výlučne zväzkom muţa a ţeny. Rešpektujeme však rozhodnutie ľudí, ktorí realizujú svoj ţivot v iných formách partnerstva. Vychádzame z názoru, ţe ľudský ţivot je hodný ochrany od jeho počatia aţ po prirodzenú smrť. 4) Budeme dbať na práva a pomoc pre telesne postihnutých a inak znevýhodnených občanov. 5) Ctíme si zásadu, ţe nárokovanie práv jednotlivcom, alebo skupinou, je neoddeliteľne podmienené plnením si povinností jednotlivcom, alebo skupinou, vyplývajúcich z právnych predpisov Slovenskej republiky. Toto sa netýka prirodzených práv občanov. 6) Hlásime sa k „Všeobecnej deklarácii ľudských práv“ (Charta ľudských práv) tak, ako bola prijatá na zasadnutí III. Valného zhromaţdenia Organizácie Spojených národov dňa 10. decembra 1948. §3 Programové ciele 1) Hlavným programovým cieľom strany je zabezpečiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu spoločnosti prostredníctvom ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja Slovenskej republiky. 2) Podporujeme rozvoj trhovo orientovaného, sociálneho a ekologického hospodárstva za súčasného zefektívnenia funkcie štátu pri ochrane hospodárskych a kultúrnych záujmov Slovenska. 3) Podporujeme sociálnu solidaritu, ale aj individuálnu zodpovednosť za sociálne postavenie. 4) Programové ciele sú konkretizované v Programe strany.

DRUHÁ HLAVA ČLENSTVO V STRANE §4 Riadne členstvo 1) Riadnym členom sa môţe stať kaţdý štátny občan Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu Európskej únie s 2


trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil vek 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, súhlasí so Stanovami a Programom strany, stotoţňuje sa so základnými hodnotami a programovými cieľmi strany. 2) Rozhodnutie o prijatí za riadneho člena vydá Republikové predsedníctvo, predsedníctvo miestnej organizácie, predsedníctvo profesijného klubu, predsedníctvo záujmového klubu, alebo predsedníctvo mládeţníckeho klubu na základe prihlášky doručenej písomne príslušnému predsedníctvu a elektronicky do sídla strany. Riadne členstvo vzniká rozhodnutím o prijatí za riadneho člena príslušným predsedníctvom strany. Náleţitosti prihlášky riadneho členstva, ďalšie podrobnosti vzniku členstva a platenie členských príspevkov riadneho člena ustanoví vnútorným predpisom Republikové predsedníctvo. Na vznik členstva nie je právny nárok. Odôvodnené rozhodnutie sa vydáva iba v prípade pozastavenia alebo zániku členstva podľa § 7. 3) Riadni členovia sa môţu zdruţovať v miestnych organizáciách, v profesijných, v záujmových, alebo v mládeţníckych kluboch strany. 4) Zoznam riadnych členov a evidenciu riadnej členskej základne vedie Ústredná kancelária. §5 Práva riadneho člena 1) Riadny člen strany má právo: a) voliť a byť volený do orgánov strany, b) uchádzať sa o kandidatúru alebo nomináciu do orgánov verejnej moci, c) zúčastňovať sa a hlasovať na zasadnutiach orgánov strany, ktorých je členom, d) byť členom miestnej organizácie podľa trvalého bydliska. Zároveň môţe byť členom profesijného klubu, záujmového klubu, alebo mládeţníckeho klubu (podľa trvalého bydliska) s tým, ţe hlasovacie právo si môţe uplatniť len v jednom z nich. V ostatných zvyšných nemá hlasovacie právo, e) byť informovaný o činnosti strany a predkladať návrhy a podnety k činnosti strany, f) predkladať Ústrednej rozhodcovskej komisii na riešenie spor s iným členom strany, alebo s orgánom strany, týkajúci sa činnosti a pôsobenia strany, g) pozastaviť alebo ukončiť členstvo v strane. §6 Povinnosti riadneho člena 1) Riadny člen strany má povinnosť: a) dodrţiavať stanovy, program, programové ciele, vnútorné predpisy strany a kódex člena strany, 3


plniť úlohy, ktoré mu boli uloţené rozhodnutím orgánov strany, zdrţať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť dobré meno a záujmy strany, riadne a včas platiť členské príspevky v súlade s vnútorným predpisom strany, v prípade zmeny v povinných údajoch, ktoré sú uvedené v členskej prihláške, túto zmenu bez zbytočného odkladu nahlásiť ústrednému kancelárovi, f) písomne informovať ústredného tajomníka o skutočnosti, ak bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu. b) c) d) e)

§7 Zánik a pozastavenie riadneho členstva 1) Riadnemu členovi členstvo zaniká: a) jeho úmrtím, b) stratou alebo obmedzením jeho spôsobilosti na právne úkony, c) doručením jeho oznámenia o vystúpení zo strany Ústrednej kancelárii, d) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Republikového predsedníctva o jeho vylúčení zo strany, e) stratou občianstva Slovenskej republiky alebo stratou občianstva iného členského štátu Európskej únie, f) zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, g) nezaplatením členského príspevku v súlade s vnútorným predpisom strany. 2) Republikové predsedníctvo môţe riadneho člena vylúčiť zo strany, ak: a) je právoplatne odsúdený za trestný čin, b) v členskej prihláške vedome uvedie nepravdivé údaje, c) verejne presadzuje názory, alebo inak koná v rozpore so základnými hodnotami a programovými cieľmi strany, d) sa dopustil hrubého porušenia politickej disciplíny, e) prijal kandidatúru do orgánov verejnej moci v Slovenskej republike, alebo v Európskej únii bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. 3) Politickú disciplínu hrubo porušuje riadny člen, ktorý: a) vedome porušuje Stanovy alebo Program strany, uznesenia alebo iné rozhodnutia orgánov strany, ktorými je viazaný, alebo takéto porušovanie verejne schvaľuje, alebo k nemu nabáda iné osoby, b) svojim konaním spôsobuje zneváţenie strany alebo jej orgánov, c) v rozpore s postupom, ktorý pre riešenie sporov ustanovujú tieto stanovy medializuje spory medzi členmi, alebo orgánmi strany, alebo verejne spochybňuje rozhodnutia orgánov strany, d) zneuţíva funkciu v orgáne strany, alebo v orgáne verejnej moci vo svoj osobný prospech. 4


4) V rozhodnutí o vylúčení zo strany musí byť uvedený presný dôvod vylúčenia a musí sa riadnemu členovi doručiť doporučenou zásielkou. 5) Republikové predsedníctvo môţe pozastaviť členstvo riadnemu členovi, voči ktorému bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu, alebo ktorý je podozrivý z hrubého porušenia politickej disciplíny. O zrušení pozastavenia členstva rozhoduje Republikové predsedníctvo na ţiadosť dotknutého riadneho člena, ak uplynuli dôvody pozastavenia. Kaţdému členovi orgánov strany, voči ktorému bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu nastanú účinky pozastavenia členstva automaticky ku dňu oznámenia tejto skutočnosti ústrednému tajomníkovi. 6) Republikové predsedníctvo môţe napomenúť riadneho člena, ktorý menej závaţným spôsobom porušil politickú disciplínu, alebo svojim konaním v menšom rozsahu narušil dobré meno a záujmy strany, alebo jej vnútornú jednotu. 7) Člen strany môţe poţiadať Republikové predsedníctvo o pozastavenie členstva na určité obdobie. Členstvo sa povaţuje za pozastavené doručením takejto ţiadosti ústrednému tajomníkovi. Členstvo v strane sa automaticky pozastavuje ustanovením riadneho člena do funkcie, pri ktorej všeobecne záväzné právne predpisy vylučujú členstvo v politickej strane, alebo politickom hnutí, ak sa riadny člen ešte pred ustanovením do takejto funkcie členstva nevzdal. Členstvo v strane sa automaticky obnovuje uplynutím obdobia, na ktoré člen ţiadal pozastaviť členstvo, alebo ukončením pôsobenia člena vo funkcii podľa predchádzajúcej vety. 8) Podrobnosti o postupe podľa tohto článku ustanoví Republikové predsedníctvo v Disciplinárnom poriadku strany. §8 Pridruţené členstvo 1) Pridruţeným členom strany sa môţe stať kaţdý občan Slovenskej republiky, alebo iného členského štátu Európskej únie, ktorý dovŕšil vek 15 rokov, súhlasí so stanovami a programom strany, stotoţňuje sa základnými hodnotami, princípmi a programovými cieľmi strany a má záujem podporovať ju v jej činnosti. 2) Pridruţený člen má právo: a) v účelnom rozsahu byť informovaný o činnosti strany a zúčastňovať sa na jej aktivitách, b) podieľať sa na presadzovaní záujmov strany, c) uchádzať sa o podporu strany pri kandidatúre do verejnej funkcie. 3) Pridruţený člen nemá právo voliť a byť volený do orgánov strany. 5


4) Pridruţený člen má povinnosť: a) plniť úlohy, ktoré mu s jeho súhlasom boli zverené rozhodnutím orgánu strany, b) zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť dobré meno strany, c) riadne a včas platiť členské príspevky v súlade s vnútorným predpisom strany, d) v prípade zmeny v povinných údajoch, ktoré sú uvedené v členskej prihláške túto zmenu bez zbytočného odkladu nahlásiť ústrednému kancelárovi, e) písomne informovať ústredného tajomníka o skutočnosti, ak bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu. 5) Rozhodnutie o prijatí za pridruţeného člena vydáva Republikové predsedníctvo, predsedníctvo miestnej organizácie, predsedníctvo profesijného klubu, predsedníctvo záujmového klubu, alebo predsedníctvo mládeţníckeho klubu na základe prihlášky doručenej písomne príslušnému predsedníctvu a elektronicky do sídla strany. Pridruţené členstvo vzniká rozhodnutím o prijatí za pridruţeného člena príslušným predsedníctvom strany. Náleţitosti prihlášky pridruţeného členstva, ďalšie podrobnosti vzniku pridruţeného členstva a platenie členských príspevkov pridruţeného člena ustanoví vnútorným predpisom Republikové predsedníctvo. Na vznik pridruţeného členstva nie je právny nárok. Odôvodnené rozhodnutie sa vydáva iba v prípade pozastavenia, alebo zániku pridruţeného členstva primerane podľa § 7. 6) Pridruţení členovia sa môţu zdruţovať v miestnych organizáciách, v profesijných, v záujmových, alebo v mládeţníckych kluboch strany. 7) Zoznam pridruţených členov a evidenciu pridruţenej členskej základne vedie Ústredná kancelária. §9 Čestné členstvo 1) Čestným členom strany sa môţe stať ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá sa významným spôsobom zaslúţila o presadzovanie programových cieľov strany, alebo jej rozvoj, alebo ktorá iným spôsobom podporila napĺňanie základných hodnôt a princípov strany. Čestné členstvo svojim rozhodnutím udeľuje Republikový snem. Postup udeľovania ustanoví vnútorným predpisom Republikové predsedníctvo.

6


TRETIA HLAVA ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA STRANY A ORGÁNY STRANY PRVÝ ODDIEL ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 10 Organizačná štruktúra 1) Organizačnú štruktúru strany tvoria organizácie a kluby strany. 2) Organizáciami strany sú miestne organizácie (ak je na území obce, alebo mesta len jedna organizácia), obecné, alebo mestské organizácie (ak je na území obce, alebo mesta viac ako jedna organizácia), okresné organizácie, krajské organizácie a republiková organizácia (u všetkých organizácií je príslušnosť člena podľa trvalého bydliska). 3) Klubmi strany sú profesijné, záujmové a mládeţnícke kluby, s pôsobnosťou na území obce (ak je na území obce viac ako jedna organizácia), mesta (ak je na území mesta viac ako jedna organizácia), okresu, kraja a republikové kluby. U všetkých klubov je príslušnosť člena podľa profesijnej odbornosti, záujmovej činnosti, alebo veku a trvalého bydliska. 4) Minimálny počet riadnych členov strany na vznik miestnej organizácie, alebo klubu sú 3 riadni členovia strany. § 11 Orgány strany 1) Orgány strany sú: a) výkonné, poradné, kontrolné, rozhodcovské, alebo dozorné (podľa kompetencií), b) individuálne, alebo kolektívne (podľa počtu členov), c) republikové, krajské, okresné, mestské, obecné, alebo miestne (podľa územnej pôsobnosti). 2) Ústredné orgány strany sú: a) Republikový snem (kolektívny výkonný orgán), b) Republiková rada (kolektívny poradný orgán), c) Republikové predsedníctvo (kolektívny výkonný orgán), d) Republikové vedenie (kolektívny poradný orgán), e) predseda (individuálny výkonný orgán), f) podpredseda (individuálny výkonný orgán), g) ústredný tajomník (individuálny výkonný orgán), 7


ústredný kancelár (individuálny výkonný orgán), Ústredná rozhodcovská komisia (kolektívny rozhodcovský orgán), Ústredná kontrolná komisia (kolektívny kontrolný orgán), Dozorná rada (kolektívny dozorný orgán), Konferencia republikových profesijných a záujmových klubov s expertným Grémiom (kolektívny výkonný a poradný orgán) (ďalej len „KRPaZK“), m) predseda Republikového klubu mládeţe (individuálny výkonný orgán). h) i) j) k) l)

3) Krajské orgány strany sú: a) Krajský snem (kolektívny výkonný orgán), b) Krajská rada (kolektívny výkonný orgán), c) Krajské predsedníctvo (kolektívny výkonný orgán), d) krajský predseda (individuálny výkonný orgán), e) krajský podpredseda (individuálny výkonný orgán), f) krajský tajomník (individuálny výkonný orgán). 4) Okresné orgány strany sú: a) Okresný snem (kolektívny výkonný orgán), b) Okresná rada (kolektívny výkonný orgán), c) Okresné predsedníctvo (kolektívny výkonný orgán), d) okresný predseda (individuálny výkonný orgán), e) okresný podpredseda (individuálny výkonný orgán), f) okresný tajomník (individuálny výkonný orgán). 5) Obecné, alebo mestské orgány strany (ak je na území mesta, alebo obce viac ako jedna miestna organizácia) sú: a) Obecný, alebo mestský snem (kolektívny výkonný orgán), b) Obecná, alebo mestská rada (kolektívny výkonný orgán), c) Obecné, alebo mestské predsedníctvo (kolektívny výkonný orgán), d) Obecný, alebo mestský predseda (individuálny výkonný orgán), e) Obecný, alebo mestský podpredseda (individuálny výkonný orgán), f) Obecný, alebo mestský tajomník (individuálny výkonný orgán). V prípade väčšieho počtu členov obecnej, alebo mestskej organizácie o ďalších organizáciách a ďalších orgánoch na území mesta, alebo obce na návrh ústredného tajomníka rozhodne Republikové predsedníctvo. 6) Miestne orgány (ak je na území mesta alebo obce len jedna miestna organizácia) sú“ a) Miestne zhromaţdenie (kolektívny výkonný orgán), b) Miestne predsedníctvo (kolektívny výkonný orgán), c) miestny predseda (individuálny výkonný orgán), d) miestny podpredseda (individuálny výkonný orgán), 8


e) miestny tajomník (individuálny výkonný orgán). V prípade väčšieho počtu členov miestnej organizácie o ďalších organizáciách a ďalších orgánoch na návrh ústredného tajomníka rozhodne Republikové predsedníctvo.

DRUHÝ ODDIEL ÚSTREDNÉ ORGÁNY § 12 Republikový snem 1) Republikový snem je najvyšším kolektívnym výkonným orgánom strany, ktorý tvoria riadni členovia strany delegovaní rozhodnutím krajských snemov a rozhodnutím zhromaţdení republikových profesijných a záujmových klubov a Republikového mládeţníckeho klubu a to podľa zásad ustanovených v osobitnom vnútornom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo vţdy najneskôr 3 mesiace pred konaním Republikového snemu. Okrem delegátov podľa predchádzajúcej vety je delegátom Republikového snemu aj kaţdý člen Republikového predsedníctva a Dozornej rady a kaţdý riadny člen strany, ktorý je v čase konania Republikového snemu členom vlády Slovenskej republiky, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, poslancom Európskeho parlamentu, predsedom samosprávneho kraja, alebo primátorom mesta v sídle samosprávneho kraja. 2) Republikový snem zvoláva republikový predseda, a to spravidla raz za 2 roky. Republikový predseda zvolá Republikový snem do 3 mesiacov vţdy, keď sa na tom uznesie trojpätinová väčšina všetkých členov Republikového predsedníctva, minimálne päť krajských snemov alebo trojpätinová väčšina všetkých členov Dozornej rady. 3) Republikový snem najmä: a) určuje základné vnútropolitické a zahraničnopolitické priority činnosti strany, b) volí a odvoláva členov ústredných orgánov strany okrem KRPaZK nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu, c) schvaľuje stanovy strany a ich zmeny a doplnenia trojpätinovou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu, d) schvaľuje program strany trojpätinovou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu, e) schvaľuje rokovací poriadok a volebný poriadok Republikového snemu a volí členov volebnej, mandátovej a návrhovej komisie, ako aj overovateľov, f) schvaľuje správu republikového predsedu, predsedu Ústrednej kontrolnej komisie, Dozornej rady a iných orgánov strany, ktoré Republikovému snemu predkladajú 9


g)

h) i) j) k)

správu podľa týchto stanov, alebo podľa rozhodnutia Republikového snemu, alebo Republikového predsedníctva, rozhoduje o dobrovoľnom zrušení strany a o jej zlúčení s inou politickou stranou, alebo politickým hnutím trojpätinovou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu, v prípade zrušenia strany s likvidáciou menuje likvidátora a rozhoduje o spôsobe akým sa naloţí s prípadným majetkovým zostatkom, udeľuje čestné členstvo, schvaľuje symboly strany, rozhoduje o ďalších otázkach, o ktorých podľa týchto stanov nerozhodujú iné orgány strany.

4) Republikový snem je uznášaniaschopný, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho delegátov. Republikový snem rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov Republikového snemu, okrem uznesení podľa § 12 ods.3 písmeno b), c), d) a g). § 13 Republiková rada 1) Republiková rada je ústredným kolektívnym poradným orgánom strany. Rada je tvorená členmi Republikového predsedníctva a kaţdým riadnym členom strany, ktorý je v čase jej konania členom vlády Slovenskej republiky, poslancom Európskeho parlamentu alebo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedom samosprávneho kraja, primátorom mesta v sídle samosprávneho kraja a všetkými predsedami okresných organizácií. 2) Republikovú radu zvoláva republikový predseda strany spravidla raz za 12 mesiacov, alebo najneskôr 20 dní pred konaním Republikového snemu. 3) Republiková rada najmä: a) rokuje o aktuálnych politických otázkach a predkladá k nim Republikovému predsedníctvu, alebo Republikovému snemu stanovisko, b) posudzuje návrhy na zmenu, alebo doplnenie stanov a predkladá k nim Republikovému predsedníctvu, alebo Republikovému snemu stanovisko, c) posudzuje návrh volebného programu strany a predkladá k nemu Republikovému predsedníctvu, alebo Republikovému snemu stanovisko, d) rokuje o nomináciách strany do orgánov verejnej moci a predkladá k nim Republikovému predsedníctvu stanovisko. e) rokuje o ďalších otázkach činnosti strany. 4) Republiková rada je uznášaniaschopná, ak sa na nej zúčastňuje nadpolovičná väčšina jej 10


členov. Republiková rada rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Republikovej rady. § 14 Republikové predsedníctvo 1) Republikové predsedníctvo je ústredným kolektívnym výkonným orgánom strany. Republikové predsedníctvo v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov a vnútorných predpisov strany riadi jej činnosť v období medzi zasadnutiami Republikového snemu. Republikové predsedníctvo je 21 členné, z toho je 19 členov s hlasovacím právom a 2 členovia bez hlasovacieho práva. 19 členné Republikové predsedníctvo s hlasovacím právom tvoria 1 republikový predseda, 1 republikový podpredseda, 8 predsedovia krajských organizácií, 8 členovia expertného Grémia a 1 predseda republikového mládeţníckeho klubu. 2 členovia Republikového predsedníctva bez hlasovacieho práva sú ústredný tajomník a ústredný kancelár. 2) Republikové predsedníctvo najmä: a) rozhoduje o kandidátnych listinách strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, ako aj o nominácii strany na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, b) rozhoduje o nomináciách strany do orgánov verejnej moci a iných orgánov, do ktorých strana v súlade s platnými právnymi predpismi získa oprávnenie menovať, alebo nominovať svojho kandidáta na republikovej úrovni, c) rozhoduje o vstupe do vládnej koalície, alebo o vystúpení z nej, ako aj o volebnej a povolebnej spolupráci s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami na republikovej úrovni, d) vydáva vnútorné predpisy strany, upravujúce zloţenie a činnosť orgánov strany, ak tieto stanovy neustanovujú inak, e) rozhoduje o vydaní, alebo odobratí licencie miestnej organizácie, profesijnému, záujmovému, alebo mládeţníckemu klubu, f) rozhoduje o prijatí za člena strany, g) rozhoduje o pozastavení a zániku členstva, h) rozhoduje o preradení člena z miestnej organizácie do klubu s hlasovacím právom, alebo o preradení člena z klubu do miestnej organizácie s hlasovacím právom podľa trvalého bydliska člena strany, i) rozhoduje o všetkých kompetenciách, ktoré nie sú riešené týmito stanovami, a to najmä pri vzniku organizácii, klubov a orgánov na všetkých úrovniach strany. 3) Republikové predsedníctvo zvoláva republikový predseda a to podľa potreby, avšak minimálne jedenkrát za 3 mesiace. Republikové predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho členov s hlasovacím právom. Podrobnosti o rokovaní Republikového predsedníctva upraví rokovací poriadok 11


Republikového predsedníctva, ktorý na návrh republikového predsedu schvaľuje Republikové predsedníctvo. 4) Ak sa Republikové predsedníctvo na návrh Dozornej rady nadpolovičnou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom uznesie na tom, ţe republikovému predsedovi pozastavuje výkon funkcie, výkonom funkcie republikového predsedu do najbliţšieho Republikového snemu Republikové predsedníctvo poverí iného člena Republikového predsedníctva. § 15 Republikové vedenie 1) Republikové vedenie je ústredným kolektívnym poradným orgánom strany. Republikové vedenie je 5 členné, z toho 3 členovia s hlasovacím právom a 2 členovia bez hlasovacieho práva. Členovia s hlasovacím právom sú 1 republikový predseda, 1 republikový podpredseda, 1 predseda Expertného grémia a 2 členovia bez hlasovacieho práva sú 1 ústredný tajomník a 1 ústredný kancelár. 2) Republikové vedenie najmä koordinuje činnosť strany medzi rokovaniami Republikového predsedníctva a zaujíma stanoviská k aktuálnym vnutrostraníckym a politickým otázkam. 3) Republikové vedenie zvoláva republikový predseda jedenkrát za týţdeň, alebo podľa potreby. Republikové vedenie je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho členov s hlasovacím právom. Podrobnosti o rokovaní Republikového vedenia upraví rokovací poriadok Republikového vedenia, ktorý na návrh republikového predsedu schvaľuje Republikové predsedníctvo. § 16 Republikový predseda 1) Republikový predseda je vrcholným výkonným politickým predstaviteľom strany, ktorý v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov koordinuje a riadi činnosť strany a zastupuje ju. 2) Republikový predseda najmä: a) zvoláva a vedie zasadnutia Republikového predsedníctva, b) zvoláva a vedie zasadnutia Republikového vedenia, c) predkladá Republikovému predsedníctvu personálne a iné návrhy, rozhodovanie o ktorých patrí do pôsobnosti Republikového predsedníctva, d) predkladá Republikovému snemu správu o činnosti strany.

12


3) Republikového predsedu volí a odvoláva Republikový snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu. Právo navrhnúť republikového predsedu má kaţdý krajský snem, KRPaZK, Zhromaţdenie republikového klubu mládeţe, alebo Dozorná rada. Podrobnosti o voľbe republikového predsedu a ďalších členov orgánov strany volených Republikovým snemom, ustanoví rokovací poriadok a volebný poriadok Republikového snemu. 4) V priebehu funkčného obdobia môţe republikovému predsedovi na návrh Dozornej rady pozastaviť výkon funkcie republikového predsedu Republikové predsedníctvo, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom § 17 Republikový podpredseda 1) Republikový podpredseda zastupuje republikového predsedu počas jeho neprítomnosti v otázkach, v ktorých ho svojim zastupovaním písomne poverí republikový predseda. 2) Republikový podpredseda plní úlohy, ktorými ho uznesením poverí Republikové predsedníctvo. 3) Republikového podpredsedu volí a odvoláva Republikový snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov snemu. Právo navrhnúť republikového podpredsedu má kaţdý krajský snem, KRPaZK, Zhromaţdenie republikového klubu mládeţe, alebo Dozorná rada. Podrobnosti o voľbe republikového podpredsedu a ďalších členov orgánov strany volených Republikovým snemom, ustanoví rokovací poriadok a volebný poriadok Republikového snemu. 4) V priebehu funkčného obdobia môţe republikovému podpredsedovi na návrh Dozornej rady pozastaviť výkon funkcie republikového podpredsedu Republikové predsedníctvo, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom § 18 Ústredný tajomník 1) Ústredný tajomník monitoruje politickú, organizačnú a personálnu vnútornú činnosť strany, jej organizácií, klubov a orgánov a o zisteniach pravidelne informuje Republikové predsedníctvo a republikového predsedu. 2) Ústredný tajomník najmä: a) zabezpečuje fungovanie organizačnej štruktúry strany, proces prípravy a tvorby programových dokumentov strany, proces prípravy personálnych návrhov, 13


b) c)

d)

e)

rozpracovanie a vyhodnocovanie činnosti strany, dodrţiavanie povinností orgánov strany vyplývajúcich zo stanov, vnútorných predpisov strany a úloh z rozhodnutí orgánov strany, má právo zúčastniť sa zasadnutia ktoréhokoľvek orgánu strany, menuje a odvoláva tajomníkov miestnych, obecných, mestských, okresných a krajských organizácií a tajomníkov profesijných, záujmových a mládeţníckych klubov, koordinuje činnosť tajomníkov miestnych, obecných, mestských, okresných a krajských organizácií a tajomníkov profesijných, záujmových a mládeţníckych klubov, plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí republikový predseda alebo Republikové predsedníctvo.

3) Ústredného tajomníka na obdobie 4 rokov na návrh Republikového predsedníctva volí a odvoláva Republikový snem (prvý krát na 6 rokov) nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov a zároveň na návrh Republikového predsedníctva zvolí nového ústredného tajomníka. 4) Ústredný tajomník je zároveň predseda Dozornej rady. § 19 Ústredný kancelár 1) Na účely technického a administratívneho zabezpečenia činnosti strany sa zriaďuje Ústredná kancelária, na čele ktorej stojí ústredný kancelár. 2) Ústredný kancelár v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov, jej vnútorných predpisov a pokynov republikového predsedu zabezpečuje administratívny, hospodársky a pracovnoprávny chod strany a vedie Ústrednú kanceláriu. Ústredný kancelár koná za stranu v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch a je oprávnený na právne úkony v mene strany v beţných majetkových a administratívnych úkonoch, slúţiacich na plnenie jeho povinností podľa prvej vety. Rozsah oprávnenia ústredného kancelára podľa predchádzajúcej vety ustanoví vnútorný predpis strany vydaný Republikovým predsedníctvom. Ústredný kancelár je členom Republikového predsedníctva bez hlasovacieho práva. 3) Ústredný kancelár ďalej najmä: a) vedie zoznam riadnych členov a pridruţených členov strany, b) má právo zúčastniť sa zasadnutia ktoréhokoľvek orgánu strany s výnimkou Ústrednej rozhodcovskej komisie a Dozornej rady, c) poskytuje súčinnosť tajomníkom miestnych, obecných, mestských, okresných a krajských organizácií a tajomníkom profesijných, záujmových a mládeţníckych 14


klubov strany pri plnení ich úloh, vyplývajúcich z týchto stanov, alebo z rozhodnutí vecne príslušných orgánov strany, d) predkladá Republikovému snemu správu o hospodárení strany, e) predkladá Republikovému predsedníctvu návrh štatútu Ústrednej kancelárie, štatútu Ústrednej rozhodcovskej komisie a štatútu Ústrednej kontrolnej komisie, ako aj návrh mzdového poriadku, organizačného poriadku a pracovného poriadku, a ďalších vnútorných predpisov strany, ktorých prípravou ho Republikové predsedníctvo poverí, f) plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí republikový predseda, Republikové predsedníctvo alebo Dozorná rada. 4) Ústredného kancelára nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov a na obdobie 4 rokov volí a odvoláva na návrh republikového predsedníctva Republikový snem. V priebehu funkčného obdobia môţe ústrednému kancelárovi pozastaviť výkon funkcie Republikové predsedníctvo nadpolovičnou väčšinou všetkých členov s hlasovacím právom. V takom prípade Republikové predsedníctvo rovnakou väčšinou do najbliţšieho zasadnutia Republikového snemu poverí výkonom funkcie ústredného kancelára iného člena Republikového predsedníctva. § 20 Ústredná kontrolná komisia 1) Ústredná kontrolná komisia je ústredným kolektívnym kontrolným orgánom, má 3 členov, volených na obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou prítomných delegátov Republikového snemu na návrh krajských snemov. Člen Ústrednej kontrolnej komisie nemôţe byť členom iného orgánu strany. 2) Ústredná kontrolná komisia posudzuje ročnú účtovnú závierku strany a výročnú správu strany a predkladá k nim Republikovému predsedníctvu svoje stanovisko. 3) Na účely plnenia svojich úloh sú členovia Ústrednej kontrolnej komisie oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov, týkajúcich sa hospodárenia strany a správy jej majetku. 4) Predseda Ústrednej kontrolnej komisie predkladá Republikovému snemu správu o výkone činnosti komisie. 5) V prípade, ak v priebehu jej funkčného obdobia klesne počet členov Ústrednej kontrolnej komisie je Republikové predsedníctvo oprávnené vymenovať do funkcie člena, alebo predsedu Ústrednej kontrolnej komisie iného riadneho člena strany, ktorý vykonáva funkciu do najbliţšieho zasadnutia Republikového snemu. Podrobnosti o činnosti Ústrednej kontrolnej komisie upraví jej štatút, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo. 15


§ 21 Ústredná rozhodcovská komisia 1) Ústredná rozhodcovská komisia je ústredným kolektívnym rozhodcovským orgánom, má 3 členov, volených na obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu na návrh Krajských snemov. Člen Ústrednej rozhodcovskej komisie nemôţe byť členom iného orgánu strany. 2) Ústredná rozhodcovská komisia najmä: a) rozhoduje spory o výklade stanov, b) rozhoduje spory medzi členmi strany, medzi orgánmi strany a medzi členmi na jednej strane a orgánmi strany na strane druhej, c) rozhoduje o odvolaniach voči rozhodnutiu Republikového predsedníctva o pozastavení členstva alebo o vylúčení zo strany. 3) Všetky orgány a členovia strany sú povinní poskytovať Ústrednej rozhodcovskej komisii pri jej činnosti potrebnú súčinnosť. 4) V prípade, ak v priebehu jej funkčného obdobia klesne počet členov Ústrednej rozhodcovskej komisie je Republikové predsedníctvo oprávnené vymenovať do funkcie člena, alebo predsedu komisie iného riadneho člena strany, ktorý vykonáva funkciu do najbliţšieho zasadnutia Republikového snemu. Podrobnosti o činnosti Ústrednej rozhodcovskej komisie upraví jej štatút, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo. § 22 Dozorná rada 1) Dozorná rada je ústredným kolektívnym dozorným orgánom. Dozorná rada má 3 členov, z toho dvoch členov volených nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Republikového snemu. Kandidátov na členov Dozornej rady môţe navrhnúť Republikové predsedníctvo. Tretím členom a zároveň predsedom Dozornej rady je ústredný tajomník. 2) Dozorná rada je oprávnená odôvodneným rozhodnutím pozastaviť výkon uznesenia ktoréhokoľvek orgánu strany s výnimkou Republikového snemu. V prípade, ak Dozorná rada pozastaví výkon uznesenia, podľa predchádzajúcej vety, doručí orgánu strany, ktorý dané uznesenie vydal, odôvodnené rozhodnutie bez zbytočného odkladu. Ak daný orgán strany predmetné uznesenie opätovne schváli trojpätinovou väčšinou všetkých jej členov, alebo delegátov, uznesenie zostáva platné. Ak sa uznesenie týka personálnej nominácie strany, postup podľa predchádzajúcej vety sa neuplatní a príslušný orgán strany je v danej veci povinný vydať neodkladne nové rozhodnutie o personálnej nominácii strany. 3) Funkčné obdobie členov Dozornej rady je na 4 roky (predseda prvý krát na 6 rokov, 16


jeden člen na 4 roky a jeden člen na 6 rokov) § 23 Konferencia republikových profesijných a záujmových klubov a Expertné grémium 1) Konferencia republikových profesijných a záujmových klubov (ďalej len “KRPaZK“) je ústredným kolektívnym výkonným a poradným orgánom strany. 2) Konferenciu RPaZK tvoria riadni členovia republikových profesijných a záujmových klubov delegovaní rozhodnutiami zhromaţdení republikových profesijných a záujmových klubov, a to podľa zásad, ustanovených v osobitnom vnútornom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo vţdy najneskôr mesiac pred konaním Konferencie RPaZK. 3) Konferenciu RPaZK reprezentuje 8 členné Expertné grémium zvolené delegátmi konferencie s hlasom rozhodujúcim. Funkčné obdobie členov Expertného grémia je 4 roky. 4) Expertné grémium riadi republikové profesijné a záujmové kluby. 5) Konferenciu RPaZK zvoláva a vedie predseda Expertného grémia spravidla raz za 12 mesiacov avšak najneskôr 20 dní pred konaním Republikového snemu. 6) Konferencia RPaZK najmä: a) volí a odvoláva predsedu Expertného grémia a 7 členov Expertného grémia, ktorí zastupujú republikové profesijné a záujmové kluby v Republikovom predsedníctve, b) rozpracováva program strany, c) rokuje o programových cieľoch a programových prioritách strany, d) navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie fungovania v jednotlivých oblastiach verejnej správy, e) riadi činnosť RPaZK. 7) Konferencia RPaZK rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov KRPaZK. 8) Expertné grémium je výkonným orgánom KRPaZK. Expertné grémium koordinuje činnosť RPaZK v období medzi Konferenciami RPaZK. Expertné grémium zvoláva predseda Expertného grémia, a to podľa potreby, avšak minimálne jedenkrát za 3 mesiace. Expertné grémium je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho členov.

17


9) Expertné grémium rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov Expertného grémia. 10) Ďalšie podrobnosti o činnosti KRPaZK a Expertného grémia budú uvedené Štatúte a v Rokovacom poriadku KRPaZK a Expertného grémia, ktoré vydá Republikové Predsedníctvo.

TRETÍ ODDIEL ORGANIZÁCIE § 24 Miestna organizácia 1) Miestnu organizáciu strany v územnom obvode obce, alebo mesta, ktorého územie sa nedelí na mestské časti a mestskej časti mesta, ktorého územie sa delí na mestské časti tvoria riadni členovia a pridruţení členovia s trvalým pobytom na území obce, alebo mesta, ktorého územie sa nedelí na mestské časti a mestskej časti mesta, ktorého územie sa delí na mestské časti. 2) Miestna organizácia zdruţuje riadnych a pridruţených členov strany a je základnou územnou organizačnou jednotkou strany. Minimálny počet členov miestnej organizácie sú traja riadni členovia strany. Štruktúra miestnej organizácie môţe okrem iného zohľadňovať volebné obvody obce, mestskej časti mesta alebo mesta. 3) O vzniku miestnej organizácie rozhoduje Republikové predsedníctvo vydaním licencie na základe ţiadosti miestneho predsedu, ktorej prílohou je zápisnica o ustanovujúcom zasadnutí miestneho zhromaţdenia, menoslov členov miestnej organizácie a zápisnica o výsledku volieb Miestneho predsedníctva, predsedu a podpredsedu. 4) Republikové predsedníctvo môţe rozhodnúť o odobratí licencie miestnej organizácie v prípade, ak: a) počet riadnych členov miestnej organizácie klesne pod 3 riadnych členov, b) funkcia miestneho predsedu nie je obsadená po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, c) orgány miestnej organizácie svojim konaním ohrozujú dobré meno alebo záujmy strany, d) miestna organizácia nevyvíja ţiadnu politickú činnosť po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov. 5) Rozhodnutím Republikového predsedníctva o odobratí licencie miestna zaniká. 18

organizácia


6) Orgánmi miestnej organizácie sú Miestne zhromaţdenie, Miestne predsedníctvo, miestny predseda, miestny podpredseda a miestny tajomník. V prípade väčšieho počtu členov miestnej organizácie o rozdelení miestnej organizácie na viac miestnych organizácii na návrh ústredného tajomníka rozhodne Republikové predsedníctvo. § 25 Miestne zhromaţdenie 1) Najvyšším orgánom miestnej organizácie je Miestne zhromaţdenie, tvorené všetkými členmi miestnej organizácie. Miestne zhromaţdenie je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina riadnych členov miestnej organizácie. 2) Miestne zhromaţdenie najmä: a) volí Miestne predsedníctvo, miestneho predsedu a miestneho podpredsedu, b) volí delegátov Okresného snemu (ak je na území obce alebo mesta len jedna organizácia) a v prípade, ak je územným obvodom miestnej organizácie mestská časť, obec, alebo mesto na ktorých území obce, alebo mesta je viac ako jedna organizácia aj delegátov Mestského alebo Obecného snemu, c) schvaľuje kandidátne listiny do volieb do orgánov obecnej samosprávy v územnom obvode miestnej organizácie, d) navrhuje kandidátne listiny do volieb do orgánov regionálnej samosprávy v územnom obvode miestnej organizácie na schválenie okresnému snemu, e) schvaľuje volebnú a povolebnú spoluprácu s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami v územnom obvode miestnej organizácie, f) zaujíma stanoviská k aktuálnym otázkam, týkajúcich sa vecí verejného záujmu v územnom obvode miestnej organizácie, g) predkladá návrhy a podnety k činnosti miestne príslušných okresných a krajských orgánov strany. 3) Miestne zhromaţdenie zvoláva miestny predseda podľa potreby, avšak minimálne raz za 6 mesiacov a zároveň vţdy najneskôr 2 týţdne pred zasadnutím Okresného snemu alebo v prípade, ak je územným obvodom miestnej organizácie mestská časť, aj pred zasadnutím Mestského snemu alebo zasadnutím Mestského snemu, ak je na území mesta viac ako jedna organizácia, alebo Obecného snemu, ak je na území obce viac ako jedna organizácia a najneskôr 3 mesiace pred konaním volieb do orgánov územnej samosprávy v územnom obvode miestnej organizácie. Zasadnutie Miestneho zhromaţdenia sa členom miestnej organizácie oznamuje najneskôr týţdeň vopred. § 26 Miestne predsedníctvo 1) Miestne predsedníctvo je výkonným orgánom miestnej organizácie, ktorá má viac, ako . 19


riadnych členov. Miestne predsedníctvo v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov a vnútorných predpisov strany riadi činnosť miestnej organizácie v období medzi zasadnutiami Miestneho zhromaţdenia. Miestne predsedníctvo je 6 členné. Miestne predsedníctvo tvoria 5 členovia s hlasovacím právom a to 1 miestny predseda, 1 miestny podpredseda, 3 členovia Miestneho predsedníctva. Členom Miestneho predsedníctva bez hlasovacieho práva je 1 miestny tajomník. 2) Miestne predsedníctvo najmä: a) navrhuje kandidátne listiny strany vo voľbách do územnej samosprávy vo svojom územnom obvode, b) navrhuje volebnú a povolebnú spoluprácu s inými politickými stranami alebo politickými hnutiami vo svojom územnom obvode, c) rozhoduje o prijatí za člena strany s trvalým bydliskom vo svojom územnom obvode, d) zabezpečuje vznik a udrţanie miestnej organizácie a rozširovanie o nových členov strany, e) pripravuje harmonogram aktivít na propagáciu strany, f) aktívne zabezpečuje realizáciu aktivít na propagáciu strany. § 27 Miestny predseda 1) Miestny predseda je výkonným predstaviteľom miestnej organizácie, ktorý v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov koordinuje a riadi činnosť strany v územnom obvode miestnej organizácie a zastupuje ju. 2) Miestny predseda najmä: a) zvoláva a vedie zasadnutia Miestneho predsedníctva, b) predkladá Miestnemu predsedníctvu návrhy, rozhodovanie o ktorých patrí do pôsobnosti Miestneho predsedníctva, c) predkladá Miestnemu zhromaţdeniu správu o činnosti miestnej organizácie, d) navrhuje Miestnemu zhromaţdeniu kandidáta do funkcie miestneho podpredsedu, z členov Miestneho predsedníctva s hlasovacím právom. 3) Miestneho predsedu volí a odvoláva Miestne zhromaţdenie na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých riadnych členov Miestneho zhromaţdenia. Právo navrhnúť miestneho predsedu má kaţdý riadny člen miestnej organizácie. V priebehu funkčného obdobia môţe miestneho predsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie miestneho predsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Miestne, Obecné, Mestské, Okresné alebo Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Miestneho zhromaţdenia poverí výkonom funkcie miestneho predsedu iného člena Miestneho predsedníctva s hlasovacím právom. 20


§ 28 Miestny podpredseda 1) Miestny podpredseda zastupuje miestneho predsedu počas jeho neprítomnosti, alebo v otázkach, v ktorých ho svojim zastupovaním poverí miestny predseda. 2) Miestneho podpredsedu volí a odvoláva Miestne zhromaţdenie nadpolovičnou väčšinou všetkých riadnych členov miestneho zhromaţdenia. V priebehu funkčného obdobia môţe miestneho podpredsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. § 29 Miestny tajomník 1) Miestneho tajomníka menuje a odvoláva ústredný tajomník. Návrh na miestneho tajomníka môţe predloţiť ústrednému tajomníkovi Miestne predsedníctvo. 2) Miestny tajomník zabezpečuje činnosť orgánov miestnej organizácie v súčinnosti s ústredným tajomníkom a s miestnym predsedom a miestnym podpredsedom koordinuje činnosť členov miestnej organizácie. 3) Miestny tajomník je členom Miestneho predsedníctva bez hlasovacieho práva a kompetenčne podlieha ústrednému tajomníkovi. Pri adminitratívnom a technickom zabezpečení činnosti orgánov miestnej organizácie spolupracuje s ústredným kancelárom. 4) Miestny tajomník ďalej najmä: a) vedie zoznam riadnych členov a pridruţených členov miestnej organizácie, b) poskytuje súčinnosť všetkým tajomníkom strany podľa územného obvodu, do ktorého patrí miestna organizácia. § 30 Obecná, alebo mestská organizácia 1) Obecnou, alebo mestskou organizáciou strany v územnom obvode mesta, na ktorého území sú minimálne dve miestne organizácie, alebo ktorého územie sa delí na mestské časti, sú Miestne organizácie, Obecné, alebo Mestské profesijné kluby, Mestské záujmové kluby a Mestský mládeţnícky klub v územnom obvode mesta. 2) Orgánmi obecnej, alebo mestskej organizàcie sú Obecný, alebo Mestský snem, Obecné, alebo Mestské predsedníctvo, Obecná, alebo Mestská rada, obecný, alebo mestský predseda, obecný, obecný alebo mestský podpredseda, obecný alebo mestský tajomník. 21


3) Obecné, alebo mestské profesijné, alebo záujmové kluby, alebo obecný, alebo mestský mládeţnícky klub musia mať minimálne 3 riadnych členov. Vznik obecných, alebo mestských profesijných a záujmových klubov a obecného, alebo mestského mládeţníckeho klubu potvrdzuje Republikové predsedníctvo vydaním licencie na návrh ústredného tajomníka, ktorý obsahuje zápisnicu o ustanovujúcom zasadnutí obecného, alebo mestského profesijného, záujmového alebo mládeţníckeho klubu, ktorej prílohou je menoslov riadnych a pridruţených členov obecného, alebo mestského profesijného, záujmového alebo mládeţníckeho klubu a zápisnica o výsledku volieb členov predsedníctva, predsedu a podpredsedu obecného, alebo mestského profesijného, záujmového, alebo mládeţníckeho klubu. § 31 Obecný, alebo Mestský snem 1) Najvyšším výkonným orgánom mestskej organizácie je obecný, alebo mestský snem, tvorený predsedami miestnych organizácii a predsedami obecných, alebo mestských profesijných a záujmových klubov a predsedom mládeţníckeho klubu v územnom obvode obce, alebo mesta a ďalšími delegátmi za kaţdú miestnu organizáciu a profesijný, záujmový a mládeţnícky klub v územnom obvode mesta podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo vţdy najneskôr 3 mesiace pred konaním Obecného, alebo Mestského snemu. 2) Obecný, alebo Mestský snem najmä: a) volí obecného, alebo mestského predsedu, obecného, alebo mestského podpredsedu a Obecné, alebo Mestské predsedníctvo, b) volí delegátov Okresného snemu, podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo najneskôr 3 mesiace pred konaním Okresného snemu, c) schvaľuje kandidátne listiny do volieb do orgánov obecnej, alebo mestskej samosprávy v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie, d) navrhuje kandidátne listiny do volieb do orgánov územnej samosprávy v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie na schválenie Okresnému snemu, e) schvaľuje volebnú a povolebnú spoluprácu s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie, f) zaujíma stanoviská k aktuálnym otázkam, týkajúcich sa vecí verejného záujmu v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie, g) predkladá návrhy a podnety k činnosti miestne príslušných okresných a krajských orgánov strany. 3) Obecný, alebo Mestský snem zvoláva obecný, alebo mestský predseda podľa potreby, avšak minimálne raz za 6 mesiacov a zároveň vţdy najneskôr 2 týţdne pred zasadnutím Okresného snemu a najneskôr 3 mesiace pred konaním volieb do orgánov územnej 22


samosprávy v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie. Obecný, alebo Mestský snem je uznášaniaschopný, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho delegátov. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov Obecného, alebo Mestského snemu. § 32 Obecné, alebo Mestské predsedníctvo 1) Obecné, alebo Mestské predsedníctvo je výkonným orgánom obecnej, alebo mestskej organizácie. Obecné, alebo Mestské predsedníctvo v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov a vnútorných predpisov strany riadi činnosť obecnej, alebo mestskej organizácie v období medzi zasadnutiami Obecného, alebo Mestského snemu. Obecné, alebo Mestské predsedníctvo je 8 členné. Obecné, alebo Mestské predsedníctvo tvoria 7 členovia s hlasovacím právom, a to 1 obecný, alebo mestský predseda, 1 obecný, alebo mestský podpredseda, 4 členovia obecného, alebo mestského predsedníctva a 1 predseda obecného, alebo mestského klubu mládeţe. Členom obecného, alebo mestského predsedníctva bez hlasovacieho práva je 1 obecný, alebo mestský tajomník. 2) Obecné, alebo mestské predsedníctvo najmä: a) rozhoduje o kandidátnych listinách strany vo voľbách do územnej samosprávy obce, alebo mesta vo svojom územnom obvode, b) rozhoduje o volebnej a povolebnej spolupráci s inými politickými stranami alebo politickými hnutiami vo svojom územnom obvode, c) zabezpečuje rozširovanie obecnej, alebo mestskej organizácie o nových členov strany, d) zabezpečuje vznik a udrţanie nových miestnych organizácii, obecných, alebo mestských profesijných a záujmových klubov v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie, e) pripravuje harmonogram aktivít na propagáciu strany, f) aktívne zabezpečuje realizáciu aktivít na propagáciu strany. § 33 Obecný, alebo mestský predseda 1) Obecný, alebo mestský predseda je výkonným predstaviteľom obecnej, alebo mestskej organizácie, ktorý v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov koordinuje a riadi činnosť strany v územnom obvode obecnej, alebo mestskej organizácie a zastupuje ju. 2) Obecný, alebo mestský predseda najmä: a) zvoláva a vedie zasadnutia Obecného, alebo mestského predsedníctva, b) predkladá Miestnemu predsedníctvu návrhy, rozhodovanie o ktorých patrí do pôsobnosti Obecného, alebo Mestského predsedníctva, 23


c) predkladá Obecnému, alebo Mestskému snemu správu o činnosti mestskej organizácie, d) navrhuje Obecnému, alebo Mestskému snemu kandidáta do funkcie obecného, alebo mestského podpredsedu, z členov Obecného, alebo Mestského predsedníctva s hlasovacím právom. 3) Obecného, alebo mestského predsedu volí a odvoláva Obecný, alebo Mestský snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Obecného, alebo Mestského snemu. V priebehu funkčného obdobia môţe obecného, alebo mestského predsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie obecného, alebo mestského predsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť miestne príslušné Okresné alebo Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Obecného, alebo Mestského snemu poverí výkonom funkcie obecného, alebo mestského predsedu niektorého z členov Obecného, alebo Mestského predsedníctva s hlasovacím právom. § 34 Obecný, alebo mestský podpredseda 1) Obecný, alebo mestský podpredseda zastupuje obecného, alebo mestského predsedu počas jeho neprítomnosti alebo v otázkach, v ktorých ho svojim zastupovaním poverí obecný, alebo mestský predseda. 2) Obecného, alebo mestského podpredsedu volí a odvoláva na návrh miestnych organizácií Obecný, alebo Mestský snem nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov. V priebehu funkčného obdobia môţe obecného, alebo mestského podpredsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. § 35 Obecný, alebo mestský tajomník 1) Obecného, alebo mestského tajomníka menuje a odvoláva ústredný tajomník. Návrh na obecného, alebo mestského tajomníka môţe predloţiť ústrednému tajomníkovi Obecné, alebo Mestské predsedníctvo. 2) Obecný, alebo mestský tajomník zabezpečuje administratívne a technicky činnosť orgánov obecnej, alebo mestskej organizácie a v súčinnosti s obecným, alebo mestským predsedom a obecným, alebo mestským podpredsedom koordinuje činnosť členov obecnej, alebo mestskej organizácie. 3) Obecný, alebo mestský tajomník je členom obecného, alebo mestského predsedníctva bez hlasovacieho práva a kompetenčne podlieha ústrednému tajomníkovi. Pri 24


administratívnom a technickom zabezpečovaní činnosti orgánov mestskej organizácie spolupracuje s ústredným kancelárom. 4) Obecný, alebo mestský tajomník ďalej najmä: a) vedie zoznam riadnych členov a pridruţených členov mestskej organizácie, b) poskytuje súčinnosť všetkým tajomníkom strany podľa územného obvodu, do ktorého patrí obecná, alebo mestská organizácia, § 36 Obecná, alebo Mestská rada 1) Obecná, alebo Mestská rada je kolektívnym poradným orgánom obecnej, alebo mestskej organizácie. Obecná, alebo Mestská rada je tvorená členmi Obecného, alebo Mestského predsedníctva a všetkými predsedami miestnych organizácii a predsedami obecných, alebo mestských profesijných klubov a predsedami obecných, alebo mestských záujmových klubov, a kaţdým riadnym členom obecnej, alebo mestskej organizácie, ktorý je v čase jej konania poslancom obce, alebo mesta, alebo starostom obce, alebo primátorom mesta. 2) Obecnú, alebo Mestskú radu zvoláva obecný, alebo mestský predseda spravidla raz za 6 mesiacov alebo najneskôr 20 dní pred konaním obecného, alebo mestského snemu. 3) Obecná, alebo Mestská rada najmä: a) rokuje o aktuálnych politických otázkach obce, alebo mesta a predkladá k nim Obecnému, alebo Mestskému predsedníctvu, alebo Obecnému, alebo Mestskému snemu stanovisko, b) rokuje o obecných mestských nomináciách strany do obecnej, alebo mestskej samosprávy a predkladá k nim Obecnému, alebo Mestskému predsedníctvu stanovisko. 4) Obecná, alebo Mestská rada je uznášaniaschopná, ak sa na nej zúčastňuje nadpolovičná väčšina jej členov. Obecná, alebo Mestská rada rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Obecnej, alebo Mestskej rady. § 37 Okresná organizácia 1) Okresnou organizáciou strany v územnom obvode okresu sú miestne organizácie, obecné organizácie, mestské organizácie, okresné profesijné kluby, okresné záujmové kluby a okresný klub mládeţe v územnom obvode okresu.

25


2) Orgánmi okresnej organizácie sú Okresný snem, Okresné predsedníctvo, Okresná rada, okresný predseda, okresný podpredseda a okresný tajomník. § 38 Okresný snem 1) Najvyšším kolektívnym výkonným orgánom okresnej organizácie je Okresný snem, ktorý tvoria riadni členovia strany delegovaní rozhodnutím Miestnych, Obecných alebo Mestských zhromaţdení a Obecných a Mestských snemov a rozhodnutím zhromaţdení Okresných profesijných a záujmových klubov a zhromaţdenia Okresného mládeţníckeho klubu v územnom obvode okresu, a to podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo vţdy najneskôr tri mesiace pred konaním Okresného snemu. Okrem delegátov podľa predchádzajúcej vety je delegátom Okresného snemu aj kaţdý člen Okresného predsedníctva a kaţdý riadny člen strany, ktorý je v čase konania Okresného snemu primátorom okresného mesta, primátorom mesta, starostom obce alebo poslancom samosprávneho kraja za územný obvod príslušnej okresnej organizácie. 2) Okresný snem najmä: a) volí okresného predsedu, okresného podpredsedu a Okresné predsedníctvo, b) volí delegátov Krajského snemu, podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo najneskôr 3 mesiace pred konaním Krajského snemu, c) schvaľuje kandidátov na poslancov do volieb do orgánov samosprávneho kraja v územnom obvode okresnej organizácie, d) navrhuje kandidáta na predsedu samosprávneho kraja do volieb do orgánov samosprávneho kraja, e) zaujíma stanoviská k aktuálnym otázkam, týkajúcim sa vecí verejného záujmu v územnom obvode okresnej organizácie, f) predkladá návrhy a podnety k činnosti miestne príslušných krajských orgánov strany. 3) Okresný snem zvoláva okresný predseda podľa potreby, avšak minimálne 1krát ročne a vţdy najneskôr 2 týţdne pred konaním Krajského snemu a najneskôr 4 mesiace pred konaním volieb do orgánov samosprávneho kraja. § 39 Okresné predsedníctvo 1) Okresné predsedníctvo je výkonným orgánom okresnej organizácie. Okresné predsedníctvo v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov a vnútorných predpisov strany riadi činnosť okresnej organizácie v období medzi zasadnutiami okresného Snemu. Okresné predsedníctvo je 18 členné. Okresné predsedníctvo tvoria 17 členovia s 26


hlasovacím právom, a to 1 okresný predseda, 1 okresný podpredseda, 14 členovia Okresného predsedníctva a 1 predseda okresného klubu mládeţe. Členom Okresného predsedníctva bez hlasovacieho práva je 1 okresný tajomník. 2) Okresné predsedníctvo najmä: a) rozhoduje o kandidátnych listinách strany vo voľbách do územnej samosprávy vo svojom územnom obvode, b) rozhoduje o nomináciách strany do orgánov verejnej moci a iných orgánov, do ktorých strana v súlade s platnými právnymi predpismi získa oprávnenie menovať, alebo nominovať svojho kandidáta na okresnej úrovni, c) rozhoduje o vstupe do okresnej koalície, alebo o vystúpení z nej, ako aj o volebnej a povolebnej spolupráci s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami na okresnej úrovni, d) zabezpečuje rozširovanie okresnej organizácie o nových členov strany, e) zabezpečuje vznik a udrţanie nových miestnych alebo obecných organizácii, okresných profesijných a záujmových klubov v územnom obvode okresnej organizácie, f) pripravuje harmonogram aktivít na propagáciu strany, g) aktívne zabezpečuje realizáciu aktivít na propagáciu strany. 3) Okresné predsedníctvo zvoláva okresný predseda podľa potreby avšak minimálne 1 krát za 4 mesiace. Okresné predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho členov. Okresné predsedníctvo rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Okresného predsedníctva. § 40 Okresný predseda 1) Okresný predseda je výkonným predstaviteľom okresnej organizácie, ktorý v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov koordinuje a riadi činnosť strany v územnom obvode okresnej organizácie. 2) Okresný predseda najmä: a) zvoláva a vedie zasadnutie Okresného predsedníctva, b) predkladá Okresnému predsedníctvu návrhy, rozhodovanie o ktorých patrí do pôsobnosti Okresného predsedníctva, c) predkladá Okresnému snemu správu o činnosti okresnej organizácie, d) navrhuje Okresnému snemu kandidáta do funkcie okresného podpredsedu, z členov Okresného predsedníctva s hlasovacím právom.

27


3) Okresného predsedu volí a odvoláva Okresný snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Okresného snemu. Právo navrhnúť kandidáta na okresného predsedu má kaţdá Miestna, Obecná alebo Mestská organizácia, alebo Okresné profesijné, alebo záujmové kluby alebo Okresný mládeţnícky klub v územnom obvode okresnej organizácie. V priebehu funkčného obdobia môţe okresného predsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie okresného predsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Okresné alebo Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Okresného snemu poverí výkonom funkcie okresného predsedu iného člena Okresného predsedníctva. § 41 Okresný podpredseda 1) Okresný podpredseda zastupuje okresného predsedu v jeho neprítomnosti alebo v otázkach, v ktorých ho svojim zastupovaním poverí okresný predseda. 2) Okresného podpredsedu volí a odvoláva Okresný snem nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov. V priebehu funkčného obdobia môţe okresného podpredsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie okresného podpredsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Okresné alebo Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Okresného snemu poverí výkonom funkcie okresného podpredsedu iného člena Okresného predsedníctva. § 42 Okresný tajomník 1) Okresného tajomníka menuje a odvoláva ústredný tajomník. Návrh na okresného tajomníka môţe predloţiť ústrednému tajomníkovi Okresné predsedníctvo. 2) Okresný tajomník zabezpečuje činnosť orgánov okresnej organizácie a v súčinnosti s okresným predsedom a okresným podpredsedom koordinuje činnosť miestnych, obecných a mestských organizácií, okresných profesijných a záujmových klubov a Okresného mládeţníckeho klubu v územnom obvode okresnej organizácie. 3) Okresný tajomník je členom Okresného predsedníctva bez hlasovacieho práva a kompetenčne podlieha ústrednému tajomníkovi. 4) Okresný tajomník ďalej najmä: a) vedie zoznam riadnych členov a pridruţených členov okresnej organizácie, 28


b) poskytuje súčinnosť všetkým tajomníkom strany podľa územného obvodu, do ktorého patrí okresná organizácia. § 43 Okresná rada 1) Okresná rada je poradným orgánom okresnej organizácie. Okresná rada je tvorená členmi Okresného predsedníctva a všetkými predsedami miestnych, obecných a mestských organizácií a predsedami okresných profesijných a záujmových klubov a predsedom okresného mládeţníckeho klubu v územnom obvode okresnej organizácie, a kaţdým riadnym členom okresnej organizácie, ktorý je v čase jej konania starostom obce, alebo primátorom mesta v územnom obvode okresnej organizácie. 2) Okresnú radu zvoláva okresný predseda spravidla raz za 6 mesiacov avšak najneskôr 20 dní pred konaním Okresného snemu. 3) Okresná rada najmä: a) rokuje o aktuálnych politických otázkach okresu a predkladá k nim Okresnému predsedníctvu alebo Okresnému snemu stanovisko, b) rokuje o problémoch týkajúcich sa vecí verejného záujmu v územnom obvode okresnej organizácie, c) predkladá návrhy a podnety k činnosti miestne príslušných krajských orgánov strany. 4) Okresná rada je uznášaniaschopná, ak sa na nej zúčastňuje nadpolovičná väčšina jej členov. Okresná Rada rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Okresnej rady. § 44 Krajská organizácia 1) Krajskou organizáciou strany v územnom obvode kraja sú okresné organizácie, krajské profesijné kluby, krajské záujmové kluby a krajský klub mládeţe v územnom obvode kraja. 2) Orgánmi krajskej organizácie sú Krajský snem, Krajské predsedníctvo, Krajská rada, krajský predseda, krajský podpredseda a krajský tajomník. § 45 Krajský snem 1) Najvyšším výkonným orgánom krajskej organizácie je Krajský snem, ktorý tvoria riadni členovia strany delegovaní rozhodnutím Okresných snemov a rozhodnutím zhromaţdení 29


Krajských profesijných a záujmových klubov a Zhromaţdenia krajského mládeţníckeho klubu v územnom obvode kraja, a to podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo vţdy najneskôr 3 mesiace pred konaním Krajského snemu. Okrem delegátov podľa predchádzajúcej vety je delegátom Krajského snemu aj kaţdý člen Krajského predsedníctva a kaţdý riadny člen strany, ktorý je v čase konania Krajského snemu predsedom samosprávneho kraja, primátorom krajského mesta alebo poslancom samosprávneho kraja v územnom obvode príslušnej krajskej organizácie. 2) Krajský snem najmä: a) volí krajského predsedu, krajského podpredsedu a Krajské predsedníctvo, b) volí delegátov Republikového snemu, podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo najneskôr 3 mesiace pred konaním Republikového snemu, c) berie na vedomie kandidátne listiny na poslancov do volieb do orgánov samosprávneho kraja schválené Okresnými snemami v územnom obvode krajskej organizácie, d) schvaľuje kandidáta na predsedu samosprávneho kraja do volieb do orgánov samosprávneho kraja, e) schvaľuje volebnú a povolebnú spoluprácu s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami v územnom obvode krajskej organizácie, f) zaujíma stanoviská k aktuálnym otázkam verejného záujmu v územnom obvode krajskej organizácie, g) predkladá návrhy a podnety k činnosti ústredných orgánov strany. 3) Krajský snem zvoláva krajský predseda podľa potreby, avšak minimálne 1 krát ročne a vţdy najneskôr 30 dní pred konaním Republikového snemu a najneskôr 3 mesiace pred konaním volieb do orgánov samosprávneho kraja. § 46 Krajské predsedníctvo 1) Krajské predsedníctvo je výkonným orgánom krajskej organizácie. Krajské predsedníctvo v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov a vnútorných predpisov strany riadi činnosť krajskej organizácie v období medzi zasadnutiami Krajského snemu. Krajské predsedníctvo je 18 členné. Krajské predsedníctvo tvoria 17 členovia s hlasovacím právom, a to 1 krajský predseda, 1 krajský podpredseda, 14 členovia Krajského predsedníctva a 1 predseda Krajského klubu mládeţe. Členom krajského predsedníctva bez hlasovacieho práva je 1 krajský tajomník. 2) Krajské predsedníctvo najmä: a) rozhoduje o kandidátnej listine strany vo voľbách na predsedu samosprávneho kraja vo svojom územnom obvode, 30


b) rozhoduje o nomináciách strany do orgánov verejnej moci a iných orgánov, do ktorých strana v súlade s platnými právnymi predpismi získa oprávnenie menovať, alebo nominovať svojho kandidáta na krajskej úrovni, c) rozhoduje o vstupe do vládnej koalície, alebo o vystúpení z nej, ako aj o volebnej a povolebnej spolupráci s inými politickými stranami, alebo politickými hnutiami na krajskej úrovni, d) zabezpečuje rozširovanie krajskej organizácie o nových členov strany, e) zabezpečuje vznik nových a udrţanie miestnych alebo obecných organizácii, krajských profesijných a záujmových klubov v územnom obvode krajskej organizácie, f) pripravuje harmonogram aktivít na propagáciu strany, g) aktívne zabezpečuje realizáciu aktivít na propagáciu strany. 3) Krajské predsedníctvo zvoláva Krajský predseda podľa potreby avšak minimálne 1 krát za 4 mesiace. Krajské predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina jeho členov. Krajské predsedníctvo rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Krajského predsedníctva. § 47 Krajská rada 1) Krajská rada je poradným orgánom krajskej organizácie. Krajská rada je tvorená členmi Krajského predsedníctva a všetkými predsedami krajských profesijných a záujmových klubov a predsedom Krajského mládeţníckeho klubu v územnom obvode krajskej organizácie, a kaţdým riadnym členom krajskej organizácie, ktorý je v čase jej konania predsedom samosprávneho kraja, primátorom krajského mesta alebo poslancom samosprávneho kraja, alebo primátorom mesta v územnom obvode príslušnej krajskej organizácie. 2) Krajskú radu zvoláva krajský predseda spravidla 1 krát za 6 mesiacov alebo najneskôr 20 dní pred konaním Krajského snemu. 3) Krajská rada najmä: a) rokuje o aktuálnych politických otázkach kraja a predkladá k nim Krajskému predsedníctvu alebo Krajskému snemu stanovisko, b) rokuje o problémoch týkajúcich sa vecí verejného záujmu v územnom obvode krajskej organizácie, c) predkladá návrhy a podnety k činnosti republikových orgánov strany. 4) Krajská rada je uznášaniaschopná, ak sa na nej zúčastňuje nadpolovičná väčšina jej členov. Krajská rada rozhoduje uznesením. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov Krajskej rady. 31


§ 48 Krajský predseda 1) Krajský predseda je výkonným predstaviteľom krajskej organizácie, ktorý v rozsahu a spôsobom podľa týchto stanov koordinuje a riadi činnosť strany v územnom obvode krajskej organizácie. 2) Krajský predseda najmä: a) zvoláva a vedie zasadnutie Krajského predsedníctva, b) predkladá Krajskému predsedníctvu návrhy na rozhodovanie, o veciach ktoré patria do pôsobnosti Krajského predsedníctva, c) predkladá Krajskému snemu správu o činnosti krajskej organizácie, 3) Krajského predsedu volí a odvoláva Krajský snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Krajského snemu. Právo navrhnúť kandidáta na krajského predsedu má kaţdá okresná organizácia alebo krajské profesijné alebo záujmové kluby alebo Krajský mládeţnícky klub v územnom obvode krajskej organizácie. V priebehu funkčného obdobia môţe krajského predsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie krajského predsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Krajského s nemu poverí výkonom funkcie krajského predsedu iného člena Krajského predsedníctva. § 49 Krajský podpredseda 1) Krajský podpredseda zastupuje krajského predsedu v jeho neprítomnosti, alebo v otázkach, v ktorých ho svojim zastupovaním poverí krajský predseda. 2) Krajského podpredsedu volí a odvoláva Krajský snem na funkčné obdobie 4 rokov nadpolovičnou väčšinou všetkých delegátov Krajského snemu. Právo navrhnúť kandidáta na krajského podpredsedu má kaţdá Okresná organizácia, alebo krajské profesijné alebo záujmové kluby, alebo Krajský mládeţnícky klub v územnom obvode krajskej organizácie. V priebehu funkčného obdobia môţe krajského podpredsedu odvolať aj Republikové predsedníctvo na návrh ústredného tajomníka. Ţiadosť o odvolanie krajského podpredsedu môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Krajské predsedníctvo. V takom prípade Republikové predsedníctvo do najbliţšieho zasadnutia Krajského s nemu poverí výkonom funkcie krajského podpredsedu iného člena Krajského predsedníctva.

32


§ 50 Krajský tajomník 1) Krajského tajomníka menuje a odvoláva ústredný tajomník. Návrh na krajského tajomníka môţe ústrednému tajomníkovi predloţiť Krajské predsedníctvo. 2) Krajský tajomník zabezpečuje činnosť orgánov krajskej organizácie a v súčinnosti s krajským predsedom a krajským podpredsedom koordinuje činnosť Okresných organizácií, krajských profesijných a záujmových klubov a Krajského mládeţníckeho klubu v územnom obvode krajskej organizácie. 3) Krajský tajomník je členom Krajského predsedníctva bez hlasovacieho práva a kompetenčne podlieha ústrednému tajomníkovi. 4) Krajský tajomník ďalej najmä: a) vedie zoznam riadnych členov a pridruţených členov krajskej organizácie, b) poskytuje súčinnosť všetkým tajomníkom strany podľa územného obvodu, do ktorého patrí krajská organizácia.

ŠTVRTÝ ODDIEL PROFESIJNÉ, ZÁUJMOVÉ A MLÁDEŢNÍCKE KLUBY § 51 Profesijné kluby 1) Na účely tvorby programových východísk, prípravy odborných podkladov, tvorby expertného zázemia strany a zdruţovania riadnych a pridruţených členov na báze ich profesijnej a záujmovej orientácie, ako aj na účely súčinnosti s inými orgánmi strany pri príprave a predkladaní stanovísk k otázkam verejného záujmu strana môţe zriadiť profesijné kluby na úrovni územného obvodu mesta, okresu a kraja a republikové profesijné kluby s celoštátnou pôsobnosťou. 2) Členom profesijného klubu môţe byť len riadny člen, alebo pridruţený člen strany. Minimálny počet členov profesijného klubu sú 3 riadni členovia strany. 3) Orgánmi profesijného klubu na všetkých úrovniach sú: Klubové zhromaţdenie, Klubové predsedníctvo, klubový predseda, klubový podpredseda a klubový tajomník. V prípade väčšieho počtu členov profesijného klubu o ďalších orgánoch profesijného klubu na návrh ústredného tajomníka rozhodne Republikové predsedníctvo.

33


4) Zhromaţdenie profesijného klubu je tvorené všetkými jeho členmi. Zhromaţdenie je uznášaniaschopné, ak sa na ňom zúčastňuje nadpolovičná väčšina riadnych členov profesijného klubu. Uznesenie je platné, ak za neho hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov zhromaţdenia. 5) Zhromaţdenie profesijného klubu najmä: a) rokuje o aktuálnych otázkach verejného záujmu, týkajúcich sa vecnej a územnej pôsobnosti profesijného klubu a predkladá k nim príslušnému predsedníctvu svoje stanovisko, b) schvaľuje návrhy, ktoré podľa týchto stanov, vnútorných predpisov strany alebo na ţiadosť príslušného predsedníctva alebo Dozornej rady predkladá profesijný klub na schválenie príslušnému predsedníctvu alebo príslušnému snemu, c) volí delegátov príslušného snemu za profesijný klub, podľa zásad ustanovených v osobitnom predpise strany, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo najneskôr 3 mesiace pred konaním príslušných snemov, d) volí predsedu a podpredsedu profesijného klubu, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých riadnych členov klubu. 6) Zhromaţdenie profesijného klubu zvoláva jeho predseda podľa potreby, avšak minimálne 1 krát za polrok a vţdy najneskôr 30 dní pred konaním príslušného snemu. 7) Republikové predsedníctvo rozhoduje o zriadení príslušného profesijného klubu na úrovni republikovej, krajskej organizácie, okresnej organizácie a mestskej organizácie vydaním príslušnej licencie. Podrobnosti o činnosti záujmových klubov a ich vzájomných vzťahoch ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydáva Republikové predsedníctvo. 8) Na vznik profesijného klubu, tvorbu a zloţenie jeho orgánov a činnosť profesijného klubu sa primerane pouţijú ustanovenia § 23 - 28. § 52 Záujmové kluby 1) Republikové predsedníctvo môţe zriaďovať záujmové kluby strany, napríklad na základe veku, pohlavia, sociálneho postavenia, alebo iného faktora vytvárajúceho priestor pre kolektívnu identitu záujmového klubu. 2) Na vznik záujmového klubu, tvorbu a zloţenie jeho orgánov a činnosť záujmového klubu sa primerane pouţijú ustanovenia § 50.

34


§ 53 Mládeţnícke kluby 1) Predsedníctvo môţe zriaďovať mládeţnícke kluby strany na základe veku v rozmedzí od 15 do 35 rokov. 2) Na vznik mládeţníckeho klubu, tvorbu a zloţenie jeho orgánov a činnosť mládeţníckeho klubu sa primerane pouţijú ustanovenia § 50.

ŠTVRTÁ HLAVA HOSPODÁRENIE STRANY A KONANIE V JEJ MENE § 54 Hospodárenie strany 1) Strana zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Členovia strany za jej záväzky nezodpovedajú, ani neručia. 2) Príjmami strany sú: a) príjmy z členských príspevkov, b) príjmy z darov a iných bezodplatných plnení, c) príjmy z dedičstva, d) príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného, alebo nehnuteľného majetku, e) príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách, f) podiely na zisku z podnikania obchodnej spoločnosti, g) výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu, h) príjmy z pôţičiek a úverov, i) príspevky zo štátneho rozpočtu, j) iné príjmy z právnych vzťahov a plnení povinností podľa osobitných predpisov. 3) Výšku, splatnosť a spôsob úhrady členských príspevkov ustanoví Republikové predsedníctvo vnútorným predpisom. 4) Výdavkami strany sú náklady spojené s činnosťou strany, ktoré sú vynaloţené v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi. Zásady odmeňovania zamestnancov a členov orgánov strany ustanoví Republikové predsedníctvo vnútorným predpisom. 5) Strana hospodári podľa schváleného rozpočtu strany, ktorý obsahuje všetky rozpočtové príjmy a výdavky na obdobie kalendárneho roka. Rozpočet strany na základe návrhu ústredného kancelára schvaľuje Republikové predsedníctvo. Akékoľvek zmeny a 35


doplnenia schváleného rozpočtu v priebehu príslušného kalendárneho roka schvaľuje Republikové predsedníctvo. 6) Strana vedie účtovníctvo v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi. 7) Na prijatie úverov, prevyšujúcich sumu 500 tisíc eur je potrebný súhlas Republikového snemu. 8) Strana môţe zaloţiť, alebo sa stať spoločníkom obchodnej spoločnosti, pričom však musí byť jediným zakladateľom, alebo jediným spoločníkom. Obchodná spoločnosť môţe byť zaloţená len na účel podnikania. Strana nesmie vo svojom vlastnom mene podnikať a ani uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. 9) Organizačné zloţky strany nemajú právnu subjektivitu. Nadobúdať majetok a iné majetkové práva a prijímať záväzky môţu len v mene strany a v rozsahu a spôsobom upraveným v osobitnom splnomocnení udelenom Republikovým predsedníctvom, alebo do výšky 5 tisíc eur ústredným kancelárom. 10)

Majetkom strany nemoţno ručiť za úvery členov strany.

11) Správu svojho majetku vykonáva strana priamo. V odôvodnených prípadoch môţe Republikové predsedníctvo poveriť správou majetku strany na základe zmluvy inú právnickú osobu. § 55 Konanie v mene strany 1) Štatutárnym orgánom strany je Republikové predsedníctvo. 2) V mene štatutárneho orgánu strany a na základe jeho uznesení koná a podpisuje republikový predseda samostatne, alebo republikový podpredseda a 1 člen Republikového predsedníctva, alebo 3 členovia Republikového predsedníctva s hlasovacím právom a to vţdy tak, ţe k úplnému napísanému alebo vytlačenému názvu strany pripoja svoj podpis a presné označenie funkcie v Republikovom predsedníctve. 3) V pracovnoprávnych veciach a v beţných majetkových a administratívnych úkonoch, ktorých hodnota nepresahuje 5 tisíc eur koná za stranu ústredný kancelár.

36


PIATA HLAVA SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 56 Zrušenie strany 1) Strana sa zrušuje: a) dobrovoľným zrušením, b) zlúčením s inou politickou stranou alebo iným politickým hnutím, c) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, d) právoplatným rozhodnutím súdu o rozpustení strany, e) právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní, f) z iných dôvodov, ak tak ustanoví zákon. 2) O zrušení strany podľa § 55 ods. 1 písm. a) alebo b) rozhoduje Republikový snem trojpätinovou väčšinou prítomných delegátov. 3) Po zrušení strany môţu jej orgány, ak ich právomoc neprešla na právneho nástupcu alebo likvidátora, vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany. § 57 Zánik strany 1) Strana zaniká ku dňu, ku ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vykoná výmaz strany z registra strán. 2) Zániku strany predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo jej zrušenie bez likvidácie. 3) Pokiaľ bola strana zrušená dobrovoľným zrušením alebo zlúčením s inou politickou stranou, návrh na výmaz strany z registra strán podáva Republikový predseda strany, alebo v prípade jeho neprítomnosti iný člen Republikového predsedníctva do 5 (piatich) kalendárnych dní odo dňa zrušenia strany. 4) Pokiaľ bola strana zrušená likvidáciou, zrušenie strany a údaje, ktoré sa zapisujú do registra strán, oznámi likvidátor Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky do 5 (piatich) kalendárnych dní od zrušenia strany. Likvidátor podá návrh na výmaz strany z registra strán najneskôr do 30 (tridsiatich) kalendárnych dní od skončenia likvidácie.

37


§ 58 Spôsob naloţenia s majetkovým zostatkom 1) V prípade zrušenia strany likvidáciou Republikový snem, ktorý rozhodne o zrušení strany v tom istom rozhodnutí vymenuje likvidátora a určí výšku jeho odmeny. 2) Likvidátorom môţe byť iba fyzická osoba. 3) Likvidátor vykoná likvidáciu v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi. 4) Likvidátor robí v mene strany len úkony smerujúce k likvidácii strany. 5) Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor plní záväzky strany, uplatňuje pohľadávky strany a prijíma plnenia, zastupuje stranu pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Likvidátor môţe uzavierať nové zmluvy len v súvislosti s ukončením existujúcich zmluvných vzťahov. 6) Ku dňu skončenia likvidácie likvidátor zostaví účtovnú závierku. 7) Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie majetku, prechádza na organizácie, ktoré určí Republikový snem v rozhodnutí o zrušení strany. § 59 Zmena stanov 1) Tieto stanovy je moţné meniť a dopĺňať len rozhodnutím trojpätinovej väčšiny všetkých delegátov Republikového snemu. 2) Republikový snem môţe s prijatím rozhodnutia o zmene stanov súčasne rozhodnúť o vydaní ich úplného znenia.

Tieto stanovy vstúpia do platnosti a nadobudnú účinnosť dňom registrácie politickej strany PRÁVO A POVINNOSŤ Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

38

Stanovy Pravo a Povinnosť  
Stanovy Pravo a Povinnosť  
Advertisement