20-5-2012

Page 5

Gõycheõ Khôbrô

Vauraddeancho Ixtt May 19, 2012

l

5

Sonvsarant pordesponn vaddot veta NOVI DELHI: Sonvsarachea orom-

bakuch thavn koslei karonnak lagun pordexiponn (migrant) disun yeta. Eke svater thavn dusre svate monisuch nhoi ponn monzati poryan vetat. Pordexiponnachi khobor amkam Povitr Pustokachea Utpot’ti pustokar mellta. Mo’xachea jivitant pordexiponn chuko nasloli somajik osamanya ghoddni aplem udarposonn ani borem thikann sodunk monis hanga thoim pordesponn bhogta. Bharotantle 2001 vorsache lokgonte pormannem desant 314.54 milhanv pordexi

lok asa. Bharotachea thoddea ganvamni loka modem 4 zannantlim 3 pordexi asat mhonn 2009 vorsacho riport dakhoita. Bharotantlo pordexi lok ganv-ganvamni ximpoddlolo asa ani mellta thoim apli vosti korun ravta, Oslea lokachi poristhiti chodd gombir zata. Tanchea jivitak sabar toreche proxn uprastat. Oslo lok sompeponnim ‘trafficking’ vo ubharun vhortoleank ani lingi durupeogak boli poddtat. Barik Zor vo TB, Aids pidde sarkeo dusreo marekar pidda lagtat. Pordexanchea bhurgean-

chi poristhithi odik vaitt zata. Tankam xikop na zaun nennarponnan vaddun vetat, bholaikechi suvidha tankam mellona zavn tim piddent poddtat. Pordexi vavraddeanche hok’k mellunk ani tanchi rakhonn korunk 1979 vorsa ‘Migrant Workmen Act’ kaido chalik laglo. Rajeamni vavurtolea pordexi kamdarancho vavr tharavunk ani tanchea vavrachi poristhiti kaidea pormannem asunk to kaido soglleank lail’lo asa. Bharoti Katolk Bispanchea Mondollan Vavra Khatem sthap-

lolem asa, tea xivai Workers India Federation Pordexi vavraddeam khatir vavurta. 2009 vorsa Benedikt Xvi Pap Saiban Pordexam ani Nirvaxitam khatir Vixv Disa aplo sondex dil’lo ani Povitr Sobhek toxench baptizm ghetlolea dor ek mon’xak soglleam mon’xank Jezuchi vollokh divpachem karya asa mhonn ugddas kelo. Pordexanchi niga ghevnk , tankam adar divnk ani gulamponnantlim soddovnk tannem ulo marla. Bharotache Suprim Nitishobhen hea vorsa Abrilache

Sorkaracho tenko DKA-k mellcho PONNJE: “Romi lipintlean Konknni fuddem vhorunk Dalgado Konknni Akademi zaito thokos gheta ani zaite proytn korta. Odhikrut Bhaxe Kaidean Romi lipik bhitor kaddunk na dekhun amkam dukh bhogta ani kosli-i yevzonn vevharant ghaltolo zalear, tenko zai ani to sorkara koddlean yeupachi goroz asa” oxem Dr Mohan Sangodkar-an sanglem. Dalgado Konknni Akademin ghoddun haddlolo ‘Dalgado Dis’ monoitana, dobajeak mukhel soiro aslolo Dr Sangodkar uloitalo. “Khoinchi-i bhas fultoli ani folletoli zalear, vixoyam (subjects) udexim iskolamni te bhaxek yevkar mellunk zai. Toxem korun, ek bhurgem lhanponnich thaun ti bhas xikunk pavta. Obheas korunk zor amchean French kadamborink yevkar diunk zata zalear, Konknni bhaxentlean ‘optional paper’ koso Romi lipintleo kadambori kiteak ascheo nhoi?” oxem Dr Sangodkaran proxn manddlo. “Bhailea desantlea lokak Devnagri lipintlean Konknni xikunk avgodd zata, punn tich

12ver aplo nivaddo divn sogllea gorib bhurgeank fukott xikxonn divnk desantlea khasgi iskolank ulo marla. Right of Children to Free and Compulsary Education Act 2009, hea kaidea pormannem iskolamni 25% durboll bhurgeank ghenvchim mhonn maglam. Bharotantlim sumar 300 odik milhanv bhurgim iskolak vochonastana jiyetat. Haka lagun desant xikxonnik kranti korpachi chodd goroz asa. Bhurgeank xikop mell’learuch amcho Bharot des sudarpachea panvddear pavtolo.

Kurpem ganvantlem maganese minacher bondi SANGUEM: Gõychea ‘Pollution Control’ mondollan

Sanguem talukentlea Kurpem ganvant Polo Dongor Maganese min kaddtat tacher bondi ghalea. Hem min kaddpacho vavr Shaikh Abdul Gofur korta. GSPCB hachea Odheokx Simon de Sa hannem minacho vavr bond korpachea formonnacher soi kelea. Min kaddpacher bondi ghalea. Thoim manganese min hatachea vavran kaddunk poryavoronnache montrilayen porvangi dil’li ponn atam Pollution Control Mondollachea odhikareamni chovkoxi korun pollelam tea pormannem ‘screening plants’ vaprun min kaddtat mhonn gomlam. Min kaddtolea zagear her mixinam vapurlolim disti poddlim mhonn sangtat. Dekhun thoim min kaddpacher bondi ghalea.

bhas Romi lipintlean sompi zata. Mhonnttoch, bhailea desantlea lokak Romi lipi ami vaprunk zai. Romi lipintlean amchi sonskrutay ani sahitya dusrea lokan xikum yeta,” oxem tannem mhonnlem. “Rund nodrentlean soglleam lipink ami amcho tenko divnchi goroz. Eke lipiek tenko dilo zalear, dusream

Infeksanv-che piddent 7.6 milhanv bhurgim melim NOVI DELHI: 2010 vorsa infeksanvcheo pidda zaun sonvsarantlim 7.6 milhanv odik bhurgim morun gelim mhonn gomun ailam. British medical journal Lancet hannim uzvaddailam tea pormannem fattlea vorsa veg-vegllea pidda vorvim Bharotant toxench sonvsarant hozaramni bhurgim morun geleant. Kuxi bhoron 2010 vorsa Bharotant 5 vorsam sokoile pirayechim 3.9 lakh bhurgim morun gelim. Ballont zaunchea vellar upraslolea augoddayank lagun sumar 18% bhurgim melim. Bhairanche piddek lagun sonvsarantlim 2.1 lakh supurlim bhurgim somplim. Pirayechim 5 vorsam bhorche adinch Bharotant 2010 vorsa 16 lakh bhurgim meleant zalear zolmanche 28 dis zaunche adim 8.7 lakh meleant. Bharot, Nigeria, Pakistan, China, Democratic Republic of Congo sarkea desamni 5 vorsam sokoile pirayechim chodd bhurgim mortat. Tech borabor hea desamni 2.4 milhanv bhurgim infeksanv zaun meleant mhonn gomlam. Afrikechea desamni bhurgim mel’leancho ankddo 2.6 milianv zala. Zoim Malariache piddent 96% ani AIDS pidden girasloleancho ankddo 76% zaunk pavla.

lipink ti ek bhirant, oxem konnench somzunk favona. Soglleo lipiyeo bhaxechem sonskrutik bhanddar mhonn somzumchem. Soglleam lipincho eksarkho prochar zaunk zai ani bhaxechea udorgoti khatir soglleam lipimni sangatan ani ekvottan vavrunk goroz asa mhonn Dr Sangodkar-an sanglem.

Gõychea Lokayukta billak Raxttrpotichi manyotay PONNJE: Gõychea Lokayukta Billak Mayache 14ver Raxttrpoti Xmti. Pratibha Patil hinnem manyotay dili. Atam hem Gõychem Lokayukta Bill xevottachea panvddear pavlam. Bharotya Janata Pokxan venchnnukam vellar tanchea jahirnamean (manifesto) sanglolea pormannem Gõychea sorkaran Lokayukta Billacho odhikrut ritin fuddlo vavr taktin korunk zai. Hea billak Raxttrpotichi manyotay mell’lolean tem atam rokddench Kendr Ghor Montrilayek dhaddpachem asa. Tea uprant tea billachea dorjea vixim odhikrutponnim rajeo sorkarak Ghor Montrilaya kolloitoli. Ekdam te Montrilayachi odhikrut kollovnni melltoch tem bill

kaideachea rupan chalik lagtolem mhonntat. Gõyant Lokayukta chalu korunk favo toslea nanvan suchovnnek Mukhel Montri Manohar Parrikar Mumbaiche Unchle nitisobhe mukhar gel’lo mhonn sangta. Unchle Nitisobhen yukt mon’xanchim nanvam suchoilea uprant, Mukhel Montri, Virodhi Fuddari ani Mumbaiche Unchle Nitisobhecho Mukhel Nitidar asun tegam vangddeache somitichi boska zatoli ani Lokayukta vixim nirnnoy ghetole. Billa pormannem, Lokayuktache somiten Unchle Nitisobhecho bospogari nitidar vo nitidararachea ud’deak favo toslo 10 vorsam nitilayacho onnbhov aslolo unchlo vokil asunk zai.

Bharoti Sonsodechea 60 vorsancho utsov PONNJE: Bharotachea Lok Sobhechi ani Rajyo Sobhechi khas boska ghevn Bharoti Sonsodechea poilea odhivexonnacho ugddas korun 60 vorsam monoilim. Hea nimtan Prodhan Montri Dr. Manmohan Singh Rajya Sobhent ani Duddvam Montri Xri Pranab Mukherjee Lok Sobhent bhasabhas kortole. Dr. Singh ani Xri Mukherjee donui sobhaghoranche fuddari asat. Poile Lok

Sobheche thodde vangddi azun jive asat tanche sangata Xri Reishang Keishing ani Xri Roshan Lal Jangde hancho bhovman kortole. Xri Keishing 91 vorsancho Rajya Sobhecho vangddi, to poile ani tisre Lok Sobhecho vangddi aslo, tosoch Xri Jangde poile, dusre ani nnove Lok Sobhent nivddun ail’lo. Desache Sonsodeche Lokxahecho Hirea Utsov monoitole ani fattlo niyall kortole.


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.