Page 1

COMMUNIO MISSIO

1 / 2018 Ročník XVI.

INTERNETOVÝ ČASOPIS PRE NOVÚ EVANJELIZÁCIU

VYBRANÉ UKAZOVATELE KATOLÍCKEJ MLÁDEŽE Jozef Žuffa

OPLATÍ SA INVESTOVAŤ DO ĽUDSKÉHO RASTU Dušan Václav

SÚČASNÁ CIRKEVNÁ HERALDIKA Miroslav Glejtek

Krstný katechumenát

GABRIEL MARCEL K FILOZOFII NÁDEJE

Michal Meliš

DESAŤ ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Jozef Možiešik


EDITORIÁL

Moja skúsenosť – žiť na Boží úver Boh žehnaj Žilinskej diecéze k jej 10. narodeninám a všetkým, čo v nej žijú a túžia slúžiť Bohu pre spásu ľudí. To je tak enormná úloha v tak zložitom svete – ako ukazujú analýzy! Jediná nádherná nádej je, že Boh je prítomný vo svojej univerzálnej Cirkvi aj v každej partikulárnej cirkvi. Napadá mi, že diela, ktoré dokázali napísať citovaní svätci ako sv. Albert a sv. Tomáš Akvinský, neboli len výsledkom ich hlbokého intelektu, ale že prosto počúvali Boží hlas a podľa toho konali – lebo Boh vie, čo kedy jeho Cirkev potrebuje. Toto je obrovská šanca pre nás v tejto globalizovanej a individualizovanej a odkresťančenej dobe: viesť ľudí k úzkej spolupráci s Bohom vo svojom povolaní, v rodine, v občianskej angažovanosti. Ja tomu hovorím „žiť na Boží úver“ a mám s tým bohaté skúsenosti. Druhá vec: Ježišovo prisľúbenie, že „kde sú dvaja alebo traja v jeho mene zjednotení... tam je On prítomný a On koná. Presne tak, ako je potrebné. To je druhá ohromná šanca. Viesť ľudí k vzájomnej jednote (Novo millenio ineunte, čl. 41n) – to predstavuje aj skúsenosť Hnutia fokoláre. A tretia vec: svet potrebuje zažívať niečo z Božieho tajomna, mystiku – a hľadá ju všelikde v pochybných rituáloch, od športových po kultúrne, politické či zdravie navracajúce... či ďalšie iné. My máme nesmierne tajomstvo viery ‒ ako to ľuďom priblížiť? Asi tak, že my kresťania to budeme hlboko prežívať. Drahí žilinskí kresťania, veľmi Vám prajem a vyprosujem vedenie Duchom Svätým. Terézia Lenczová

OBSAH Internetový časopis pre novú evanjelizáciu

...................... www.issuu.com/institutcommunio

Ročník: XVI. Číslo: 1. Vychádza: ročne Zaregistrované na Ministerstve kultúry SR EAN 9788097127534 ISBN 978-80-971275-3-4 Vydáva:

Adresa redakcie: Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina, Slovensko Email: icommunio@gmail.com Web: www.icommunio.sk Telefón: 041/5658434 IČO: 45733635 Zakladateľ: Ladislav Lencz Šéfredaktor: Zdeno Pupík Redakčná rada: Terézia Lenczová, Ondrej Šmidriak, Jozef Žuffa Recenzenti: Doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD., doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. Technická spolupráca: Dušan Václav Grafická úprava: Mária Špenerová Použité fotografie: Morguefile, Pixabay, Pexels, Mária Špenerová, Wikipedia FOTO NA TITULNEJ STRANE: Mária Špenerová Akékoľvek kopírovanie publikácie, prípadne jej častí, je možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase vydavateľa.

14. februára 2008 bola pápežom Benediktom XVI. okrem iného zriadená na Slovensku aj Žilinská diecéza. Preto prvé číslo nášho internetového časopisu pre novú evanjelizáciu sme venovali teológom a témam zo Žilinskej diecézy. Diskusia o budúcnosti kresťanstva Miroslav Leitner

4–9

Oplatí sa investovať do ľudského rastu Dušan Václav

10 – 15

Súčasná cirkevná heraldika v historickom kontexte Miroslav Glejtek

17 – 27

Gabriel Marcel - K filozofii nádeje Michal Meliš

28 – 31

Miesto a úloha pastorálnej teológie v kontexte súčasnej európskej kultúry Zdeno Pupík

32 – 39

Krstný katechumenát: Inšpirácia pre katechézu Jozef Možiešik

40 – 47

Vybrané ukazovatele katolíckej mládeže Jozef Žuffa

48 – 54

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

1 / 2018


Diskusia o budúcnosti kresťanstva Discussion on the future of Christianity Autor: Miroslav Leitner

ABSTRACT Christianity has never had so much space for developing its values and putting them into practice. We can not compare the current time with any other historical stage. We can not provide partial answers. We must look at the life of a man and at his needs holistically. We can not offer only liturgical christianity, we must devote ourselves to the whole person ‒ to his soul, spirit and body.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

4

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Konzervatívny denník Postoj vydal knihu Benediktova voľba amerického autora Roda Drehera. Kniha vyšla na Slovensku iba niekoľko mesiacov po tom, čo vyšla v USA. Čo ponúka? Je pre nás dôležitá? Čo čaká kresťanov v budúcnosti? V utorok 14. novembra 2017 sa uskutočnila jej prezentácia a diskusia o budúcnosti kresťanstva s odborníkmi v Diecéznom centre v Žiline.

Postkresťanský svet – u nás?

Nie je majoritnou denomináciou. Z tohto pohľadu žijeme v  postkresťanskom svete. Ale nikdy doteraz nemalo kresťanstvo toľko priestoru, aby rozvíjalo svoje hodnoty a  aplikovalo Kniha Benediktova voľba má podnadpis Straich do praxe. Súčasná doba sa nedá porovnať tégia pre kresťanov v  postkresťanskom svete. so žiadnou inou historickou etapou. Západná Čo je to postkresťanský svet? Katarína Valčová civilizácia žije dlhší čas bez vojny, máme čas z  Fakulty humanitných vied zo Žilinskej unirozvíjať spoločenské a  sociálne otázky, ktoré verzity začala vlastnou skúsenosťou, ktorú sme doteraz nerozvíjali. A prirodzene, aj ľudia mala v  USA. Stretla  mladých ľudí, ktorí sú sa menia. Objavujú sa nové fenomény. 80 per„zmätení, bez koreňov, majú síce v sebe známky cent populácie vykazuje zmeny. Naši starí religiozity, ale nemusia vykazovať znaky ortorodičia, keď povedali, že sú veriaci, to znadoxného kresťanstva. Akoby ani nechceli mať menalo, že veria v jedného Boha, veria v náuku budúcnosť. Svojím spôsobom je to obraz posttej-ktorej cirkvi, ku ktorej sa hlásim a  mám kresťanskej spoločnosti, očakávania od cirkvi, tak, „Pravda dostala množné kde Boh je prítomný ako ako ich cirkev prezentuje. nejaké Bytie, ale môže číslo. Postmoderna odmieta Ak sa v  súčasnosti na Slosa rozplynúť do enermetapríbeh - jednotiaci príbeh, vensku spýtame, koľkí z gie, či nejakého zafarnás veria v  Boha, 80 perktorý dáva zmysel život, benia. Nie nevyhnutne cent povie, že verí v  neje hmatateľne prítomný jakého boha. Ak sa spýtame zmysel dejinám. Život v  každodennom živote. náuku, napríklad, či veje rozdrobený, atomizovaný na V  zásade ho mladý čloria v  existenciu pekla, 40 vek potrebuje, len keď a práve preto je veľký problém percent povie, že áno. ide kríza. Je ako poist- s identitou. Človek nevie, kto Máme úplný iný obraz ka. V  čase katastrofy je kresťana. Historicky sme vlastne je.“ nevyhnutný do tej miery, mali dlho hlavných dodánež človek získa vnútornú rovnováhu a sebaisvateľov odpovedí na spirituálne potreby a otáztotu. Kresťanstvo pre nich zostáva kultúrnym ky (cirkvi), teraz sa trh rozdrobil, máme viac fenoménom, ako záchranná brzda v  poslednej poskytovateľov a  každý si odkrajuje zo spirchvíli, ale nie je to prítomný element každého ituálneho koláča, koľko vie. Má to vplyv aj dňa.“ Toto je podľa nej dosť verný obraz na našu generáciu. Máme medzi sebou veľa postkresťanského sveta, ktorý ale ešte nie je prínáboženských turistov, ktorí si napríklad tomný v našej spoločnosti. po nedeľnej svätej omši prečítajú horoskop a  hneď vedia, čo majú očakávať od budúceho týždňa“, s  humorom skonštatoval Žuffa. Je optimistom a myslí si, že žijeme v  postkresťanskej spoločnosti.

Postkresťanská doba prináša veľké zmeny

Jozef Žuffa z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity upozornil, že každý z  nás by vedel podať vlastnú definíciu, čo je to postkresťanský svet. „Zrejme všetci by sme sa vedeli stotožniť s  tým, že žijeme v  industriálnej spoločnosti. Kresťanstvo už nikde nie je štátne náboženstvo.

V rámci postmoderny „Našu dobu označujeme ako postmodernú“, hovoril Zdeno Pupík, riaditeľ Inštitútu Communio. „Medzi jej hlavné charakteristiky patrí

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

5

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY radikálna pluralita. Pravda dostala množné číslo. Pravdy sú usporiadané vedľa seba a každá má rovnakú hodnotu. Postmoderna odmieta metapríbeh – jednotiaci príbeh, ktorý dáva zmysel životu, zmysel dejinám. Život je rozdrobený, atomizovaný a  práve preto je veľký problém s  identitou. Človek nevie, kto vlastne je. Hovorí sa o tom, že žijeme v postfaktuálnej dobe – väčšiu pravdivostnú hodnotu majú pocity, než fakty. Zdá sa, že žijeme v časoch ignorovania všetkého kresťanského, lebo je to ideologicky škodlivé. „Aby kresťanské hodnoty v spoločnosti prežili, v spoločnosti, ktorá sa od nich zásadným spôsobom vzdialila a ide dokonca proti nim, musíme začať byť skutočne kresťanmi ‒ v komunitách.“ Sme svedkami premazávania historickej a kultúrnej pamäti – najmä v súvislosti s radikálnym sekularizmom (spomeňme si na vymazávanie krížov z gréckych kostolov v katalógu obchodného potravinového reťazca – fotografiu už prebrali aj iné obchodné reťazce). Toto všetko je súčasťou postkresťanského sveta. Ale vidíme aj veľa príležitostí. Máme veľmi veľa slobody, máme veľmi veľa priestoru na dialóg – to sú skutočnosti, ktoré treba oceniť. Niekedy máme tendenciu hovoriť, že všetko je zlé a  kedysi bolo lepšie. Musíme vedieť oceniť aj pozitíva tejto doby, lebo nežijeme v  nejakom gete alebo skleníku. V prvom rade nemôžeme prinášať odpovede nejakej parciality, čiastkové odpovede. Musíme sa holisticky, komplexne pozrieť na život človeka, na jeho potreby. Nemôžeme ponúkať len liturgické kresťanstvo. Musíme ponúkať kresťanstvo, ktoré oslovuje celého človeka – s jeho dušou, duchom a telom. V druhom rade je (a nielen v tejto dobe) veľmi dôležité svedectvo. Jedna vec je (správna) náuka, ktorá však bez osobného svedectva vyzerá ako ideológia“, uzavrel Pupík.

vieru? Odpovedal: „Byť v prvom rade kresťanmi... Dreher sa domnieva, že nám v súčasnosti už nepomôže znovuzískať vplyv na spoločnosť a kultúru, aký kresťanstvo kedysi malo – v  podobe nejakého zlatého veku. Teraz ide podľa neho o  prežitie. Aby kresťanské hodnoty v  spoločnosti prežili, v  spoločnosti, ktorá sa od nich zásadným spôsobom vzdialila a ide dokonca proti nim, musíme začať byť skutočne kresťanmi – v  komunitách. Tak ako za čias sv. Benedikta, keď sa v  kláštoroch žila viera a kultúra, tam tieto hodnoty pretrvali. Nie v úplnej izolácii, lebo tam život pulzoval. Ak má kresťanstvo prežiť, musí toto robiť. Dreherovi nejde o  to, dosť sa z  postkresťanskej doby do kresťanskej, to podľa neho v  dohľadnej dobe nebude možné.“ Treba povedať, že skepticizmus, ktorý ponúka autor knihy, vychádza z jeho skúsenosti z  USA. Situácia na Slovensku nie je určite ružová, ale je predsa len iná aj duchovne, aj cirkevne, aj spoločensky. Nikto z nás si nemyslí, že žijeme alebo budeme žiť nejaké ideálne časy pre kresťanov, ale žijeme v  slobode. „Predpokladáme, že na Slovensku máme jasnejšiu predstavu o  kresťanstve, než len ne-

Hľadanie receptov pre dnešnú dobu Prekladateľa knihy Jána Baňasa z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity sa pýtali, čo majú robiť kresťania, ak chcú žiť svoju ortodoxnú

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

6

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY neuskutočniteľné. Preto skôr odporúča život ako za sv. Benedikta. Ja s ním nesúhlasím, myslím, že by sme mali byť prítomní, nech je to ako hlas volajúceho na púšti. Ako hovorí Matka Tereza, nie sme povolaní byť úspešní, ale verní.“

Vrátiť sa k podstate Šéfredaktor konzervatívneho denníka Postoj František Múčka pripomenul dva dôvody Roda Drehera, ktoré ho viedli k odporúčaniam: „Čo urobiť, aby sa viera odovzdávala ďalej? Aké je potrebné minimum, aby to fungovalo? Autor si myslí, že v tak rozriedenom svete to nebude možné. A čo urobiť ako obranu pred vonkajším svetom, ktorý to bude chcieť udupať? Preto navrhol systém komunít, pričom vychádza z  reguly sv. Benedikta. Nie je to štýl spáliť mosty, aby sa k  nám nikto nedostal, ale niečo vyžarovať. Ľudia, ktorí nie sú si toho vedomí, tak ich to zomelie. Preto toľko priestoru venuje štatistikám a  analýze. Ak rezignujeme na toto jadro, tak to nebude fungovať. Jeho cieľom nebolo vytiahnuť ľudí zo sveta, ale ak majú pôsobiť vo svete, musia sa vrátiť k podstate.“ Múčka bol pred časom na veľkej konferencii vo Vatikáne, na ktorej sa okrem cirkevných predstaviteľov zúčastnili politici, aj filozofi. „Veľmi bolo na nej vidieť stret pohľadov medzi Východom a  Západom, ako kto vníma úlohu náboženstva v spoločnosti. Cítiť istú konfrontáciu pohľadov aj v  rámci Cirkvi a  budeme o  tom ešte veľa počuť“, dodal na margo našich úvah.

jaký moralisticko-terapeutický deizmus, ako ho spomína americký autor. Jedna vec je, ako poznáme svoju vieru a druhá, ako ju žijeme... Buď človek žije podľa toho, ako verí, alebo verí tomu, ako žije...“ dodáva Baňas.

Úspech versus vernosť

Od ortodoxie k ortopraxi

„Mne, keď sa narodil syn, manželkin otec povedal: Veľmi sa teším z vnuka, ale do akej doby sa to narodil – bude mať veľmi ťažký život“, pripojil sa Jozef Žuffa a pokračoval: „Aj ja som si musel zodpovedať túto otázku a poviem vám, že sa veľmi teším, že sa môj syn narodil práve do tejto doby. Kresťanstvo si musí zadefinovať svoje postoje, svoje reakcie, kultúru, ktorú spoluvytvára alebo ide proti nej. Autor knihy hovorí o tom, že cestou je stiahnuť sa z verejného života a udržať si ju v úzkych komunitách. Pre je odpoveďou byť naplno vo verejnom živote, lebo som presvedčený, že existuje veľa rôznych odpovedí.“ Ján Baňas dodal, že pre Drehera „nie je stiahnutie sa z  verejného života cieľom, nechce sa izolovať pre izoláciu, lebo sa mu zdá, že v americkej spoločnosti je to už márny boj,

Ak by sme hľadali spôsoby, ako prejsť od pravej viery k vernému kresťanskému životu, máme veľa možností. „Jednou z  výziev Druhého vatikánskeho koncilu je vedieť otvoriť okná a porozumieť svet, ktorý žije naokolo. Jedným zo znakov čias dnešnej názorovo roztrieštenej doby je poňať kresťanstvo spôsobom byť komunikačnými mostmi, vedieť viesť dialóg medzi rôznymi skupinami. Cirkev na Západe mala počas toho, ako sme my zápasili s komunizmom, viac času byť v dialógu s vyvíjajúcou sa kultúrou – niekoľko desiatok rokov. Chcem našich študentov naučiť, že existuje aj iná dis-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

7

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY kusná kultúra – byť nielen v opozícii voči svetu, voči sekularizácii, voči modernite, ale byť spolutvorcami kultúry. Toto vnímam ako moju misiu“, reflektoval inšpirácie z knihy Jozef Žuffa. Pridala sa aj Katarína Valčová: „Relevantne budeme vedieť prispieť k diskusiám v spoločnosti vtedy, keď budeme vedieť, kto sme. Moja skúsenosť z ostatných rokov z práce so študentmi: vedia, kto nie sú, ale nevedia, kto sú. Vedia sa s niekým porovnať, vedia s niekým nesúhlasiť, ale nevedia prezentovať kto sú, čo je ich vlastný názor, nevedia, čo by chceli, sú identifikačne stratení. Benediktov návrh nebol v tom, ako sa oddeliť od sveta, ale ako si utvrdiť svoju identitu ako kresťan. A to je možné len v rámci silnej

komunity. Túžba po spoločenstve a spoločnosti je pre nás dôležitá, lebo je to pre nás záchranná sieť. Keď máme zdravú komunitu, naša identita môže zdravo rásť.“ Podľa Jána Baňasa je na Slovensku ťažké zmeniť niečo vo formálnom vzdelávaní, lebo je veľmi rigidné, ale priestor vidí v  neformálnom vzdelávaní. František Múčka uzavrel diskusiu odkazom na bohatstvo poznania evanjelia z minulosti: „Schopnosť logicky argumentovať, vyrovnať sa s evanjeliom a interpretovať ho interpretovať ho – to všetko je v  našej histórii veľmi dobre premyslené mnohými autoritami. Musíme objaviť to, čo už poznáme. Poznanie máme, len je zaprášené, výzvou je vrátiť sa k nemu, nájsť ho.“

„BYŤ LÁSKAVÝ JE DÔLEŽITEJŠIE, AKO MAŤ PRAVDU.“ Narodili sa v zlovestnej dobe, dospievali za "socíku", brali sa, keď vybuchol Černobyľ... Napriek všeobjímajúcej sivej hovoria, že prežili krásnu mladosť. Kniha Anny a Emila Kondelovcov a ich spolupracovníkov sa dá prečítať za jeden večer, ale oplatí sa ju nosiť so sebou a pri krízach a problémoch v manželstve v nej hľadať úprimné rady a skúsenosti.. OBSAH • • • • • • • • • • • • •

• Naše dospelé deti • Naše dieťa vstupuje do manželstva • Aktívny život seniorov

Krízy v manželstve a čo ich spôsobuje Kresťanské manželstvo Manželstvo a zdravé sebavedomie Odpustenie v manželstve Rozdiely medzi mužom a ženou Komunikácia v manželstve Vyjadrovanie pocitov v manželstve Manželská sexualita Výchova detí Život troch generácií Odkiaľ kam smerujeme v zrelom manželstve Lásku neničí ani vek, ani čas Uzdravujúca sila odpustenia - cesta k slobode

ZAUJALA VÁS PUBLIKÁCIA? napíšte nám a my vám ju pošleme Inštitút Communio, n.o. Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina

www.icommunio.sk icommunio@gmail.com

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

8

1 / 2018


Aj takto môžete podporiť časopis Naša Žilinská diecéza!

2⁄

Inštitút Communio je nezisková organizácia zriadená Žilinskou diecézou, aby bola čo najlepšie zabezpečená pastoračná činnosť v meniacich sa spoločenských podmienkach, s osobitným dôrazom na rozvoj, ochranu a prezentáciu duchovných i kultúrnych hodnôt. Ak máte záujem nás podporiť, radi privítame vaše modlitby na úmysel Inštitútu Communio, prípadne vaše príspevky na číslo účtu IBAN SK88 1100 0000 0029 2684 3940 so špecifickým symbolom 1402 alebo venovaním 2% zo zaplatenej dane. Obchodné meno alebo názov prijímateľa: Inštitút Communio, n.o. • Sídlo: Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina Identifikačné číslo (IČO): 45 733 635 • Právna forma: Nezisková organizácia


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Oplatí sa investovať do ľudského rastu It is worth investing in human growth

Dušan Václav

Diskusia o desiatich rokoch života Žilinskej diecézy Discussion about the ten years of the life of the Žilina diocese

Inštitút Communio ponúka mesačne obyvateľom Žiliny a prostredníctvom sociálnych sietí celému Slovensku diskusie na rozličné duchovné a spoločenské témy. Jednou z nich bolo aj desať rokov života Žilinskej diecézy. Pozvanie prijal diecézny biskup Mons. Tomáš Galis, katolícka aktivistka Janka Jaššová, známa z  programu Otcovo srdce a  Mons. Jozef Hrtús, niekdejší riaditeľ Biskupského úradu v  Banskej Bystrici a  naposledy farár v  Turzovke, toho času na odpočinku. Podujatie moderoval Ján Hrkút z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Moderátor: Prvá otázka bude o  zrode. Kde vás zastihla informácia o  zriadení diecézy? Ako ste osobne prežívali informáciu o  tom, že diecéza vzniká, že – vy otec biskup – sa stávate jej prvým diecéznym biskupom?

Jaššová: Moje prvé stretnutie s informáciou o  zriadení diecézy bolo v čase, keď som bojovala s onkologickým ochorením v  martinskej nemocnici. Bolo to pre mňa veľmi vzácne, vnímala som, že z bolesti sa rodia dobré nové veci a celé som to prežívala veľmi spolu – to, ako ma Pán z toho zázračne dostal, aj to, že sa rodí čosi nové. S  veľkou nádejou som sa pozerala do budúcnosti – aj do budúcnosti svojej, že som tu a Pán to dobre poukladal a zariadil, aj do života diecézy. Mne sa to celé spája s mojim uzdravením a tým, ako to išlo v mojom živote: vývoj v diecéze a ako to išlo so mnou ako s osobou.

Bp. Galis: V roku 2008 som bol so seminaristami z  banskobystrického seminára na púti, pretože Banská Bystrica má svojho diecézneho patróna sv. Františka Xaverského, a  tak celý seminár a niektorí kňazi sme boli na púti v španielskom meste Javier, odkiaľ pochádza. Na spiatočnej ceste som mal telefonát, aby som sa dostavil na nunciatúru. 14. februára, bol tam pán kardinál Tomko, ktorý vyhlásil, že Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Bratislavskú arcidiecézu a Žilinskú diecézu. Iní to pripravovali a  ja som sa tu už potom dostal ako Svätým Otcom vymenovaný biskup do Žilinskej diecézy.

Hrtús: Pôjdem trochu do minulosti. Pripravovalo sa to v Banskej Bystrici, mal to na starosti pán biskup Rudolf Baláž, bolo to ešte 5-6 rokov pred tým, než to bolo vyhlásené. Bolo viac variant. Jednu veľmi dobrú variantu pripravoval Jaroslav Pe-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

10

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY si najmenší, aby z Teba sa narodil Spasiteľ...“ Presne tak ja prežívam týchto desať rokov, že Žilina vôbec nie je najmenšia medzi slovenskými mestami, že je hodná toho, aby si bola mestom biskupa. Pre mňa je potešenie, že mesto, kde ma Pán presadil, že sa stalo biskupským mestom. Druhé vec je naše zasvätenie – v Žilinskej diecéze ho možno považovať ako nové víno do nových nádob. Otec biskup dovolil, aby v tejto diecéze boli zasvätené panny a boli sme prvé na Slovensku. Otec biskup odpovedal na vanutie Ducha. Naozaj verím, že povolania si vzbudzuje Pán a sadí ich tam, kde on sám chce. Keď nás tu zasadil, tak tu rastieme a asi najpotešujúcejšie bolo, keď sme pripravovali to zasvätenie od roku 2008 otec biskup povedal, že nebude brániť vanutiu Ducha. Keď je to od Božieho Ducha, tak tomu nebude brániť. Stále ma teší, že v tejto diecéze vidím, že Duch môže prúdiť voľne, ako chce, že každý sa snaží načítavať to, čo Boh núka, čo Boh sadí, čo chce budovať.

cha, banskobystrický dekan, veľmi skúsený. Druhú variantu robil mladý tajomník pána biskupa. Ten to robil asi tak ako politici po prvej svetovej vojne, keď najprv poľovali, a potom urobili hrubou čiarou, kde budú hranice. Kňazi si ho doberali, že keď vytyčoval hranice, tak dal palec, aby jeho farnosť, odkiaľ pochádza, nepadla do Žiliny, ale zostala v Banskej Bystrici. Dlhé roky to bolo pod pokrievkou, než k deleniu došlo. Keď bolo vyhlásenie Žilinskej diecézy, bol som práve doma na Kysuciach. Vyhlásil to Svätý Otec, je jedno, aké boli varianty, ako sa to kreslilo. Je to teraz tak, ako to je. Moderátor: Čo ste počas uplynulých desiatich rokov považovali za silné momenty v živote diecézy, čo vás pozitívne prekvapilo, čo je nádejou diecézy? Bp. Galis: Za 10 rokov toho bolo neúrekom. Keď som prišiel so svojimi banánovými krabicami, pýtal som sa, kde si to mám zložiť. Pán dekan mi pokýval plecami – vieš, s tým sa tu nepočítalo. Keďže nebol žiaden kanonický dom, lebo tu žiadna kapitula nebola, najviac úložného priestoru bolo v  Sirotári u  kapucínov. Tam som zložil svoje krabice aj seba. Pred dvetisíc rokmi sa „tomu jednému“ stalo čosi podobné a  zvládol to, tak ja verím, že mi pomôže, aby som to aj ja zvládol. Potom nie najlepšie privítanie bolo aj u vtedajšieho pána primátora. Keď mesto slávilo 800. výročie svojej prvej písomnej zmienky, pán primátor ma privítal, že mesto nemá budovu, peniaze, pozemok. Povedal som mu, že ja tiež nemám ani prvé, druhé ani tretie, ale verím, že keď ma tu Pán Ježiš Kristus poslal cez svojho námestníka pápeža, že mi pomôže, aby som mal aj jedno, aj druhé aj tretie. S Božou pomocou sa snažíme. Pekné prekvapenia boli stretnutia s ľuďmi, bratmi kňazmi, aspoň s tými, ktorých som poznal ešte zo štúdia, Faktom je, že keď som prišiel do diecézy, tak som tunajšie kňazstvo poznal veľmi málo.

„Kedykoľvek zabojujeme za srdce, aby bolo slobodnejšie, aby Boh mohol robiť to, čo chce, budujeme Cirkev. Prežívam to tak, že budúcnosť diecézy začína v mojom srdci, keď je obrátené a otvorené k Bohu a k ľuďom.“ Janka Jaššová

Jaššová: Mňa naozaj teší, že som tu. Pochádzam z východu, ale žijem v Žiline posledných 20 rokov. Teší ma, žeto, čo sa tu deje, je Božie. Na um mi prišli slová proroka Micheáša: „Betlehem, nie

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

11

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY Hrtús: Nevedel som, že začínať diecézu tu bolo až tak ťažké. Vedel som, že pán biskup mal už určité skúsenosti z budovania seminára, skúsenosti v  štruktúrach, lebo diecéza musí mať nejaké štruktúry, tak som to bral, že on to zvládne. Ale čo ma potešilo, pán biskup povolával všetkých kňazov v  diecéze, ktorí tu pôsobili. Napriek všetkému, ako sa to kreslilo, ako to vznikalo, vzniklo niečo, čo má Božie riadenie. Nebola budova, nebol pozemok a zrazu sa Božím riadením našiel pozemok, našli sa financie a prostriedky, aby sa toto vybudovalo.

sil Pána, aby mi pomohol. Bolo treba naplniť úrady spolupracovníkmi. V Banskobystrickej diecéze mi vytýkali, že som si nikoho nezobral, tu sa zasa kvitovalo, že som vyberal ľudí odtiaľto, hľadal som medzi ľuďmi, ku ktorým ma Pán poslal. Fakt je ten, že mnohí nechceli Žilinskú diecézu. Aj kňazstvo bolo veľmi rozdelené. Čo sa pozemku týka, že tento fliačik nebol nikdy zoštátnený, je zázrak. Bol zapísaný v pozemkovej knihe ako kláštorná záhrada. Jaššová: Aj pre mňa boli najťažšie ľudské vzťahy. Aj ja som prežívala, že diecéza je nechcená. Stretávala som ľudí, ktorí boli proti, ktorí mali všelijaké negatívne reči, postoje a súdy. Bolo veľa pozitívnych, ale podobne, ako keď je dieťa nechcené, tak si to nesie v svojej osobnosti a treba veľa lásky, aby sa to nechcenie – odmietanie zaplnilo láskou, tak takisto v  tejto diecéze vidím, že stretávam veľa ľudí, ktorí majú lásku k diecéze a že sa to uzdravuje.

Moderátor: Čo v diecéze vás prekvapilo negatívne, akým problémom a výzvam ste museli čeliť?

Bp. Galis: Je ťažké o tom hovoriť, pretože to sa už týka ľudí, to už nie sú veci, štruktúry, a  to je vždy náročné. Ako som spomenul, že kňazov som nepoznal, opieral som sa o  tých, ktorých som poznal, aby mi poradili. Nie vždy sme trafili, Hrtús: čo je prirodzené, veď prečo by malo byť všetko Po roku 2008 som sa ocitol v  troch diecézach ľahké. Tie ťažkosti ale boli veľmi potrebné – Banská Bystrica, Rožňava a  potom tu v  Žik tomu, aby sme rástli. Hovorí sa, že ak voľačo line, takže mám nejaký prehľad. Poviem skúseide príliš ľahko, tak sa pýtaj, či to nie je od toho nosťou pána profesora Františka Škodu, ktorý rohatého, lebo ten dáva veľmi rýchlo a  lacno, hovoril niečo takéto: Kňaale to, čo je Božie, je vždy zom na západe chýba senáročnejšie. Môžem po„Teší ma, že sú tu aj bavedomie. Chýba im povedať, že to, čo bolo ťažké farské rady, aktívni ľudia, vedomie, že majú mandát a  nebolo toho málo, mi Kristov. Na východe Slopomáhali rásť. Poznám je tu potenciál veriacich, venska a  v  Nitre je sebanoci, keď som nespával, ktorí sa angažujú vedomie kňazov až príliš musel som robiť rozhodv cirkvi.“ veľké. Veď tu sa aj kňanutia, to je to najťažšie, zovi povie „pánko“. Táto poradiť vám môžu, ale roMons. Jozef Hrtús diecéza zdedila klérus, zhodnúť sa musím sám. ktorý bol vychovaný v  Modlil som sa, lebo to, čo Nitrianskej diecéze sebavedome. Je tu prítomná má byť v  základoch, tam už potom nikdy neaj nostalgia za Nitrou. dostanete, ak to nedáte vtedy, keď sa robí. Modlil som sa, aby sme do tých základov dalo to, Moderátor: čo tam má byť. To už Pán posúdi, či je tam Čo vidíte pre diecézu ako víziu, budúcnosť? všetko. Priznávam, že som bol na návšteve v čeliť? Ostravsko-Opavskej diecéze, lebo tam vznikla diecéza o niekoľko rokov skôr. Bol som aj NoBp. Galis: vom Meste v Slovinsku, kde bol ustanovený pán biskup v  roku 2006. On to mal trochu ľahšie, To, čo mňa motivovalo, keď som sa stal biskulebo tam bolo prepošstvo. Nejakú biskupskú pom tejto diecézy, vtedy sme na Slovensku roskúsenosť som „oťukával“. V ostatnom som probili Pastoračný plán Katolíckej Cirkvi. Keďže

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

12

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY som to mal na starosti, mal som prehľad, zmapované, čo sa týka kňazstva aj veriaceho ľudu aj celej populácie na Slovensku. Nevymýšľal som, čo bude robiť naša diecéza. Z toho, čo tam bolo zvýraznené ako priorita, že to bude mládež, rodina a  ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti. V rámci diecézy to je zriadenie diecéznej charity, lebo biskup má mať konkrétnu charitu. Sociálne veci pekne vyjasnil pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Boh je láska, kde hovoril, čo je charita a  čo je sociálne poslanie Cirkvi, ktoré do určitej miery má napomáhať spoločnosti. Potvrdil som to pri piatom výročí. Znovu chcem potvrdiť, že sa budeme venovať mládeži, lebo bude celonárodné stretnutie mládeže P18 v Prešove, mládež už žije tzv. Odvážny rok, čo bolo spojené s prípravou na Svetové dni mládeže v Paname a s beatifikáciou Titusa Zemana. Potom bude synoda o  mládeži tento rok. Čo sa týka rodín, bude svetové stretnutie rodín v Dubline. Čo sa týka bezdomovcov, bohužiaľ ich stále viac pribúda. Je to obrovský paradox: pribúdajú síce aj domy, ale čím je domov viac, tým je menej miesta pre opustených.

pre nás všetkých. Myslím si, že Boh si veľmi cení vzťahy. To, čo buduje vzťahy, je to, čo nosíme v srdci. To sa nedá oddeliť. Vnímam, že kedykoľvek zabojujeme za srdce, aby bolo slobodnejšie, aby Boh mohol robiť to, čo chce, budujeme cirkev. Prežívam to tak, že budúcnosť diecézy začína v mojom srdci, keď je obrátené a otvorené k Bohu, k ľuďom, tam sa buduje nielen diecéza, ale aj rodina, spoločnosť. Diecéza sme predsa my. Hrtús: Z  celého delenia diecéz vidím, že najlepšie na tom je vytvorenie Žilinskej diecézy. Je to najkompaktnejšia diecéza, je to diecéza, ktorá má ľudské zdroje. Napríklad v  Dobrej novine sa najviac vyzbieralo práve v Žilinskej diecéze. Je pozitívne, že pán biskup určil niekoho, kto sa bude venovať podobným stretnutiam, ako je toto – Inštitút Communio. Ďalej diecézny časopis, ako vytvára povedomie diecézy, podobne ako farský časopis vytvára povedomie farnosti. Nemocniční duchovní sú takisto veľké plus. Takisto pracujú farské charity, ktoré sú napojené na centrum – Diecéznu charitu. Pán biskup

Jaššová: Ja vidím bohatstvo diecézy v ľudských srdciach. Myslím si, že do ľudského srdca, do človeka, do jeho vnútra, vnútorného rastu sa oplatí investovať. To vidím ako víziu a  šancu

„Najpotrebnejšie nie je to, čo robíme, ale aby sme boli v jednote.“ Biskup Tomáš Galis

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

13

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY Jaššová: Je tu veľa hnutí, ktoré sú otvorené na nové veci. Je tu veľa nových projektov, napríklad v Rodinkove, ktoré si myslím, že nemajú obdobu. Koľko sa tam zasieva Božieho slova, koľko sa tam hlása. Dejú sa veci, ktoré budujú človeka. Sú to veci, cez ktoré sa Boh môže dotýkať ľudských sŕdc, môže meniť životy. Nefungujú iba v  Rodinkove, aj samotná Žilina má veľa spoločenstiev, ktoré sa snažia spolupracovať, hoci to nie vždy ide. Keď je každý verný svojmu poslaniu, tak to kvitne. Všade sa nájdu ľudia, ktorí idú dopredu a chcú spolupracovať, chcú robiť nové veci.

ohodnotil najlepších žiakov z cirkevných škôl, čo je tiež veľká vec. Toto sú veci, ktoré sú dobrou základňou pre deicézu, keď sa bude bilancovať o  20 ‒ 30 rokov – že toto sa urobilo a  oplatilo. Keď bol pán biskup uvedený do úradu, tak tu zaznelo, že zakladateľ diecézy musí byť svätý, horlivý, ale rovnako je to postavené na diecezánoch, na členoch diecézy. Myslím, že v Žilinskej diecéze sú všetky predpoklady na to, aby sa bohatstvo tradície a zvykovosti pretavilo na sebavedomie. Moderátor: Čo si v  diecéze vážite, čo vás teší, čo Duch, ktorí vanie v diecéze otvoril ako niečo nové, čo prináša radosť a  nádej do života ľudí v tejto diecéze?

Hrtús: Keď sa v Banskobystrickej diecéze pripravovala synoda, tak historik Gabriel Brendza pripravoval cyklus, aké boli synody a  problémy pred sto rokmi. Problémy boli typu: kňazi hrajú karty a  venujú sa poľovačkám a  málo sa venujú pastorácii. Zasmiali sme sa tomu, že tieto problémy teraz nemáme. Ale aké sú teraz problémy? Mal som na starosti mediálnu komisiu a  povedal som, že po dvesto rokoch, keď budú čítať vývody našej synody, tak sa budú čudovať, kde sme mali laikov. Diecéza nie sú len kňazi. Sú tu aj farské rady, aktívni ľudia, je tu potenciál veriacich, ktorí sa angažujú v cirkvi. Toto sa dosť zanedbáva a som rád, že v  našej diecéze sú laici, ktorí sa usilujú, ktorí pracujú, ktorým leží na srdci dobro cirkvi, dobro diecézy.

Bp. Galis: K tomu, čo bolo prezentované ako tri priority, bolo ešte v rámci pastoračného plánu vyjadrenie ad extra a  ad intra – zameranie na klérus a  laikov. Toto isté som aj ja zobral, keď som prišiel do diecézy, že sa treba venovať laikom, všimnúť si ich, oceňovať, z  toho vyplývajú tie aktivity, ktoré vykonávame. Som rád, že ma Svätý Otec poslal do tejto diecézy. Aj keď treba povedať, že keď som sem prišiel, mal som 58 rokov. Predstavte si, že by vás pozvali do celkom nového priestoru a teraz buďte konštitučný, musíte z toho, čo tu máte, niečo vytvoriť. Priznávam, že začiatky nijako neboli ľahké, ale stále mám spätnú väzbu a pomáhajú mi aj kontakty, ktoré mám s bratmi biskupmi. Celé je to o univerzálnosti. Ono to totiž vôbec nie je o  mne. Diecéza nie je ani tak o  biskupovi, to je o  nás, lebo bez vás by som bol len ako generál bez vojska. Som vďačný, že vás mám. Mám diecézne zázemie, aj keď niekto povie, že je to také tradičné. Áno, je, ale je tu. Povzbudzujem kňazov, že musia ľudí ísť hľadať, že ich majú dosť: majú ich v  škole, v  kostole, kamkoľvek idete. Môžem sa len tešiť z aktivít, ktoré sa robia Pán Ježiš povedal Petrovi: „Ty, keď sa obrátiš, posilňuj bratov.“ Ja sa snažím tiež robiť tú konverziu a  posilňovať bratov. Je na nás, aby sme ohlasovali Božie slovo, aby sme ľudí vedeli získať pre Krista. Najpotrebnejšie nie je to, čo robíme, ale aby sme boli v  jednote Všetky aktivity sú v prvom rade pre to, aby to bolo požehnané.

„Celé je to o univerzálnosti. Ono to totiž vôbec nie je o mne. Diecéza nie je ani tak o biskupovi, to je o nás, lebo bez vás by som bol len ako generál bez vojska. Som vďačný, že vás mám.“ Biskup Tomáš Galis

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

14

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

15

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Súčasná cirkevná heraldika v historickom kontexte Contemporary Church Heraldry in Historical context doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. ABSTRACT Also in Slovakia the use of church coats of arms has a long tradition. Those that are being created today are made up of rules that have been codified many centuries ago and carry historical references from the past. These coats of arms usually come from historical sources, seals, extinctions, but also preserved Patrociniums. At the same time, however, the newly created coats of arms bring to the heraldry a novelty that will be reminded today and future users of the message of today.

I. Historický vývoj erbov cirkevných hodnostárov a inštitúcií na našom území

derného človeka erb vyvoláva pocit historickej kontinuity, ktorá nás spája s minulosťou? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v príspevku venovanému histórii používania erbov v katolíckej cirkvi a súčasnej erbovej (heraldickej) tvorbe v Žilinskej diecéze.

Vznik a rozšírenie erbov (12. – 13. storočie)

Jedným z najznámejších a najrozšírenejších identifikačných symbolov, ktoré majú v katolíckej cirkvi stáročnú tradíciu, sú erby. Môžeme sa s nimi stretnúť na priečeliach sídel biskupov, na bránach kláštorov či oltárnych stenách chrámov. Často ich vnímame len podvedome a nezamýšľame sa hlbšie nad ich zmyslom a obsahom. Napriek tomu sa nám tieto symboly už pri letmom pohľade spájajú s niečím, čo pripomína minulosť a tradíciu. Podobné pocity nevzbudzujú len historické erby, ale mávame ich aj v súvislosti s erbmi vytvorenými len nedávno. To sa môže týkať napríklad tabule s erbom pri vstupe do baziliky, hlavičkového papiera biskupského úradu alebo pečiatky s erbom farnosti na krstnom liste. Prečo je to tak? Prečo aj u mo-

V minulosti boli používané najrôznejšie spôsoby identifikácie osôb alebo komunít. V 12. storočí ale došlo k vzniku úplne nového systému, výrazne odlišného od tých predchádzajúcich. Jeho základom boli erby, ktoré sa postupne rozšírili naprieč celou Európou a neskôr aj na ďalšie kontinenty. Prvé erby, ako produkty heraldickej tvorby, začali v tomto období používať predovšetkým rytieri a mali vyslovene praktickú úlohu. Umožňovali rozpoznať bojovníka oblečeného v brnení s prilbou zakrývajúcou tvár, čo znemožňovalo jeho identifikáciu. Spočiatku sa erby osvedčili predovšetkým u rytie-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

17

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY rov bojujúcich v križiackych výpravách vo Svätej zemi. Niekedy sa objavujú nepresné tvrdenia, ktoré vznik erbov kladú do súvisu s potrebami križiakov počas II. križiackej výpravy. Od 13. storočia sa aj v Uhorskom kráľovstve rozšírilo používanie erbov ako identifikačných prvkov nielen jednotlivca, ale celého rodu. Následne ich začali používať aj mestá. Jednou zo základných vlastností erbu bola jeho nemennosť. Erb šľachtica spravidla používali aj jeho potomkovia dlhé generácie bez väčších zmien. Akékoľvek obmeny museli mať vždy vážne dôvody, hoci časom sa k  pravidlám začalo pristupovať benevolentnejšie. Od začiatku platila zásada, ktorú vytvorili znalci a tvorcovia erbov – heroldi, že erb musí byť vytvorený podľa veľmi presných (a prísnych) predpisov. Používali sa len štyri farby (červená, modrá, čierna a zelená) a dva kovy (zlato a striebro). V erbe sa tieto museli vo vrstvách na sebe striedať tak, aby vznikol čo najlepší kontrast a erb bol aj z diaľky dobre identifikovateľný. Heraldických pravidiel je ale oveľa viac a platia v podstate dodnes. Bez ich dôkladnej znalosti sa nedá vytvoriť správny a hodnotný erb.

Obr. 1: Pečať nitrianskeho biskupa Víta (1341) Biskupova pečať je rozdelená do troch úrovní. V najvyššej časti sa nachádza Madona s Ježiškom na rukách, v centrálnej časti v strede je kľačiaci biskup Vít, modliaci sa k dvom svätcom po stranách. Je možné, že ide o sv. Andreja Svorada a Benedikta, patrónov Nitrianskej diecézy. V dolnej časti je zobrazený jednoduchý erbový štít biskupa Víta. (Judák, Nitrianske biskupstvo, s. 21)

Čo klerici dávali do svojich erbov? Každý užívateľ erbu sa musel v prvom rade rozhodnúť, čo v ňom zobrazí. Šľachtici takmer vždy používali štít so znamením z rodového erbu predchádzajúcich generácií. Aj tu však poznáme výnimky. Známy je prípad nitrianskeho biskupa Antona zo Šankoviec (1493 – 1500), ktorý odmietol rodový erb a vytvoril si nový. Dôvodom jeho rozhodnutia bolo zrejme netypické rodové znamenie. (obr. 2). Opica sa zrejme biskupovi nezdala byť adekvátna jeho postaveniu a panovníka požiadal o udelenie erbu, znázorňujúceho rameno s tromi šípmi (obr. 3). Ďalším prelátom, ktorý si vytvoril vlastný erb bol ostrihomský arcibiskup Demeter (1378 – 1384). Po jeho menovaní za kardinála vznikol aj jeho erb s anjelom držiacim kardinálsky klobúk, symbol jeho vysokej hodnosti (obr. 4).

Prvé erby arcibiskupov a biskupov (14. storočie) Popri šľachticoch začali v 14. storočí používať vlastné erby aj cirkevní hodnostári. Medzi nimi to boli ako prví arcibiskupi a biskupi. Používali ich jednak v boji, ako bojujúci biskupi veliaci svojim oddielom, ale aj na liturgických odevoch (ornáty, štóly, mitry) a tiež na pečatiach, pod ktorými vydávali svoje listiny. Práve na pečatiach našlo používanie erbov svoje dôležité miesto. Od 14. storočia až do súčasnosti takmer každý biskup na svojich pečatiach a pečiatkach zobrazoval a zobrazuje vlastný erb, ktorý je hneď po jeho mene druhým najdôležitejším identifikačným a zároveň aj reprezentačným symbolom. Medzi erbmi šľachticov a prelátov boli ale určité rozdiely. Zatiaľ čo kompletný rodový erb pozostával zo štítu, na ňom položenej prilby, látkových prikrývadiel a klenotu, cirkevní hodnostári v tomto čase častejšie používali len jednoduchý štít so znamením a  vzdávali sa vojenských prvkov erbu, určených skôr pre šľachticov-rytierov. (obr. 1).

.......................................... Od konca stredoveku čoraz častejšie používali svoje erby na pečatiach aj nižšie postavení klerici. Už v 15. storočí poznáme mnoho kanonikov, dekanov a farárov s vlastnými erbmi, ktoré dávali do svojich pečatí. Znamenia vkladané do erbov podliehali nielen osobnému vkusu majiteľa, ale aj dobovej móde. Tie jednoduché však svedčili skôr o úpadku heraldiky. Napríklad svätoondrejský farár a huňadský dekan Valentín

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

18

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 2: Rodový erb Štefana zo Šankoviec (1455)

Obr. 3: Erb biskupa Antona zo Šankoviec (1489)

Erbovou listinou získal tento rod ne- Po tom ako sa stal Anton nitrianskym biskupom, požiadal panovníka typické znamenie v podobe opice. o nový erb. O jeho hodnosti biskupa (GLEJTEK, Heraldika, s. 24) hovorí nie len zmenené erbové znamenie, ale aj mitra položená na štíte. (GLEJTEK, Heraldika, s. 24)

Obr. 5: Pečať s „erbom“ svätoon- Obr. 6: Pečať farára Gašpara Benčáka (1765) drejského farára a huňadského dekana Valentína (1503) Medzi najobľúbenejšie erbové a peOsobná symbolika majiteľa je v čatné motívy bežných kňazov patritomto prípade jednoduchá. Že ide o lo vyobrazenie Baránka Božieho v pečať Valentína hovorí začiatočné rôznych ikonografických schémach. písmeno jeho mena "V" umiestnené Farárov erb evokuje typické erby šľachticov, avšak bez klenotu v v štíte. hornej časti. (Kresba: Miriam Glejteková) (GLEJTEK, Pečate nižšieho, s. 39)

Obr. 4: Erb ostrihomského arcibiskupa a kardinála Demetera (asi 1380) Symbol kardinálskej hodnosti zobrazil prelát priamo vo svojom erbe. Anjel v ňom drží v rukách kardinálsky klobúk. (VÉGH, Egyházi méltóság, s. 30)

Obr. 7: Pečať archidiakona a farára Petra Davida (1809) Erb má formálnu podobu šľachtického erbu, avšak jeho symbolika odkazuje na osobu majiteľa a jeho náboženské hodnoty. V oválnom štíte sa nachádzajú štylizované začiatočné písmená mena majiteľa "P" a "D". Klenot v podobe kalicha s hostiou, klasmi a viničom má výhradne eucharistický charakter. (GLEJTEK, Pečate nižšieho duchovenstva, s. 38)

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

19

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 8: Pečať farára Jána Polakoviča (1809) Medzi neskoro novovekými klerikmi nešľachtického pôvodu boli obľúbené ako pečatné motívy najrôznejšie alegorické výjavy. V tomto prípade je to motív v podobe vojaka strážiaceho hrob, o ktorý je opretý štít s iniciálami mena majiteľa. (GLEJTEK, Pečate nižšieho duchovenstva, s. 41 ‒ 42)

Obr. 9: Pečať ostrihomského ar- Obr. 10: Erb nitrianskeho biskupa cibiskupa a kardinála Františka Paluďaia (1840) Forgáča (1611). Základom erbu biskupa je šľachtický V erbovom štíte sa nachádza kom- rodový erb Paluďaiovcov. O tom, že binácia rodového forgáčovského ide o erb vysokého cirkevného hoderbu (panna vyrastajúca z koruny) nostára hovorí predovšetkým mitra a a symbolika pápeža Pavla V. (orol berla umiestnené po stranách klenotu a drak), ktorý preláta do hodnosti v hornej časti erbu a najmä klobúk so kardinála povýšil. Za štítom sa na- šiestimi strapcami po oboch stranách. chádza arcibiskupský latinský kríž (Štátny archív Nitra, fond: Františkáni Nitra) a nad štítom klobúk so šiestimi strapcami po oboch stranách. (kresba M. Glejteková)

do štítu vložil jednoducho prvé písmeno vlastného mena „V“ (obr. 5). Keďže nepoznáme farby (tinktúry) štítu a znamenia, nevieme či išlo o skutočný erb, alebo len symboliku určenú potrebám pečate. K veľkému rozšíreniu používania vlastných osobných pečatí, najčastejšie v  podobe pečatného prsteňa, došlo v  18. a  19. storočí. Nielen najvyššie postavení biskupi, ale i  kanonici a  prevažná väčšina bežných kňazov (dekanov, farárov, kaplánov) ich používala na pečatenie úradnej farskej agendy, ako aj osobných písomností (napr. listov). Ich námety tvoria naozaj širokú paletu, avšak väčšinou sú ich erby nositeľmi náboženskej symboliky. Populárne boli erbové figúry vyjadrujúce Svätú Trojicu (tri ruže), kristologické motívy (pelikán kŕmiaci mláďatá, Baránok Boží, symboly hostie a viniča), mariánske symboly (ľalia, mariánske monogramy) až po alegórie smrti (náhrobky) (obr. 6 – 8). Tieto erbové a  pečatné symboly často odrážajú individuálnu zbožnosť a  úctu kňaza ku konkrétnemu svätcovi alebo jeho popularitu v  danom období a  prostredí. Pre nás sú zdrojom poznania dobového sakrálneho umenia a zbožnosti a cennou pokladnicou námetov pre tvorbu cirkevných erbov v súčasnosti.

Mimoštítové súčasti erbu Klerici v 14. storočí používali najmä erby tvorené len štítom. Od 15. storočia postupne na a za tieto štíty začali dávať odznaky, pomocou ktorých bolo možné rozpoznať ich hodnosť a  postavenie v  cirkevnej hierarchii. Spočiatku sa stretávame za erbom arcibiskupa s jednoduchým procesiovým krížom, za erbom biskupa s biskupskou mitrou a  berlou a  pri erbe kardinála zase s klobúkom so strapcami. Tieto symboly sa rôzne kombinovali v závislosti od rôznych faktorov. Záležalo napríklad na tom, či bol kardinál zároveň arcibiskupom, vtedy použil klobúk aj latinský kríž (obr. 9). Od  17. storočia sa postupne tieto schémy začali ustaľovať a  každý z  atribútov mal pevné miesto v  erbe konkrétneho preláta. Okrem toho ich čoraz častejšie používali aj riadni a  titulárni opáti a  prepošti kapitúl. Zdokonaľovalo sa predovšetkým zobrazovanie klobúkov v  závislosti od štruktúry cirkevnej hierarchie. Červený klobúk s pätnástimi strapcami na každej strane sa stal symbolom kardinála, zelený klobúk s  desiatimi strapcami symbolom arcibiskupa, so šiestimi strapcami symbolom biskupa (obr.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

20

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY V novoveku začali postupne používať erby aj rehole a rády. V Uhorsku si všeobecnú symboliku rádu domáce provincie a  rehoľné domy upravovali podľa vlastných potrieb a  tak vznikali unikátne erby, s ktorými sa u rovnakej rehole v  inej krajine nestretneme. Napríklad benediktíni sa neviazali na všeobecnú symboliku dvojramenného kríža vyrastajúceho z trojvršia, ale vymenili ju za symboliku plamenných sŕdc. Podobných príkladov by sme našli podstatne viac.

10), čierny klobúk so šiestimi strapcami symbolom opáta atď. Pod štítom sídelného arcibiskupa pribudlo pálium, hlavný liturgický odznak jeho moci. Posledné pokyny, týkajúce sa mimoštítových súčastí erbov klerikov, publikoval pápež Pavol VI. v liste Motu proprio Pontificalia insignia (1968). Od tohto obdobia sa prestali používať v  erboch hodnostárov mitra a  berla, ostali len kríže (dvojitý u  arcibiskupa a  jednoduchý u  biskupa), pálium arcibiskupov a klobúky so strapcami.

..........................................

Symbolika cirkevných inštitúcií

Napriek mnohým spoločenským, politickým a kultúrnym zmenám pretrvalo používanie erbov do súčasnosti. Zatiaľ čo šľachtická heraldika v 20. storočí zanikla, cirkevná heraldika si zachováva obdivuhodnú, viac ako sedem storočí trvajúcu kontinuitu. Jej výsledkom je i súčasné aktívne používanie erbov a tiež fakt, že si v istých situáciách výstižnejší symbol inštitúcie či cirkevného hodnostára nevieme predstaviť.

Popri klerikoch používali svoje symboly aj cirkevné inštitúcie. U nás na rozdiel od ostatných stredoeurópskych a  západoeurópskych krajín nevznikli erby arcidiecéz, diecéz ani kapitúl. Tie používali len vlastné pečate, v ktorých sa stretávame v najstaršom období napríklad s budovami chrámov (13. storočie) a neskôr najmä s portrétmi a  atribútmi svätých patrónov. Zatiaľ čo kláštory alebo kapituly používali vlastné pečate, biskupstvá nie, tie sa prezentovali vždy pečaťou aktuálneho biskupa. Zvláštny prípad predstavuje symbolika novovekých generálnych vikárov (a vikariátov). Títo vikári zastupovali biskupa v  niektorých jeho právomociach a  používali vlastné pečate. Na nich sa ale často stretávame s jednotnou symbolikou. Ostrihomskí vikári zobrazovali štít s postavou sv. Vojtecha, patróna arcidiecézy, a na štíte klobúk so šiestimi strapcami po oboch stranách (obr. 11). Keďže sa tento symbol používal počas viacerých storočí nezmenený, dá sa predpokladať, že ide o náznak inštitucionálneho erbu.

II. Heraldika a tvorba erbov v Žilinskej diecéze

Tvorba a používanie erbov má veľkú tradíciu obzvlášť v cirkevnom prostredí, kde sú erby dôležitými identifikačnými symbolmi mnohé stáročia. Heraldika vo všetkých svojich oblastiach zažila obdobia rozmachu, ale aj úpadku a erbová tvorba katolíckej cirkvi nebola výnimkou. Pokles úrovne nastal koncom 19. storočia a  najmä v  1. polovici 20. storočia a prejavoval sa jednak obmedzeným používaním erbov, ale najmä zníženou odbornou a  umeleckou kvalitou erbov, nezriedka nerešpekObr. 11: Pečať s  erbom vikára tujúc ani základné heraldic(vikariátu) Ostrihomskej arcidiecézy (1768) ké pravidlá. Predovšetkým po roku 1945 sa aj naša V barokovej kartuši sa nachádza domáca heraldická tvorba postava sv. Vojtecha, patróna arz pochopiteľných dôvodov cidiecézy aj katedrálnej kapituly. výrazne redukovala a erby Takáto symbolika bola nezmenená využívaná v ostrihomskom cirpoužívali v podstate len kevnom prostredí niekoľko stoniektorí biskupi a kapitulní ročí. vikári. K zmene došlo v 80. (GLEJTEK, Svätý Vojtech, s. 157) rokoch 20. storočia vďaka snahe Zdenka G. Alexyho

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

21

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 1: Erb Žilinskej diecézy

Obr. 2: Erb žilinského biskupa Mons. T. Galisa (autor M. Glejtek, 2008)

(autor M. Glejtek, 2008)

(1922 – 2016). Obnovil tvorbu erbov cirkevných hodnostárov a zaviedol v slovenskej cirkevnej heraldike používanie inštitucionálnych erbov, najmä diecéz a aj viacerých dekanátov a farností. K špecifikám domácej heraldiky totiž patrilo, že arcidiecézy a diecézy nepoužívali svoje vlastné inštitucionálne erby. Vždy sa prezentovali len symbolmi príslušného najvyššieho predstaviteľa – (arci)biskupa. V  porovnaní s okolitým priestorom, kde erby (arci) diecéz vznikali už počas 13. – 14. storočia, ide o  špecifikum. Tieto nemenné inštitucionálne erby potom vkladali (arci)biskupi do svojich vlastných erbov. Po vytvorení erbov väčšiny slovenských diecéz Z. Alexym, ich začali do svojich erbov vkladať aj niektorí biskupi, čo pretrvalo až do súčasnosti. Hoci väčšina prelátov akceptovala tieto postupy, voľba koncepcie je stále individuálnou záležitosťou jednotlivcov.

Zásady vychádzajú v prvom rade zo základnej normy – listu motu proprio pápeža Pavla VI. Pontificalia inisignia (1968), základných heraldických pravidiel a špecifík našej domácej heraldiky. Úlohou smernice je zabrániť chybám v tvorbe a používaní nových erbov a zároveň definovať základnú podobu, ako by erby konkrétnych osôb a inštitúcií mali vyzerať z formálneho hľadiska.

Erb Žilinskej diecézy a jej biskupa Popri vzniku Žilinskej diecézy v roku 2008 vďaka pochopeniu jej prvého biskupa Mons. Tomáša Galisa bol vytvorený erb tejto najmladšej rímskokatolíckej diecézy na Slovensku (obr. 1). Z viacerých koncepcií nakoniec vyhral návrh, kombinujúci historickú tradíciu so súčasnými reáliami. V erbe dominuje špecifický dvojitý kríž z erbu Nitrianskej diecézy, ktorý vyjadruje vznik novej diecézy odčlenením z historickej (materskej) diecézy. Zároveň evokuje kríž z erbu mesta Žilina. Podľa názvu mesta je diecéza pomenovaná a nachádza sa tu jej sídlo. To, že diecézu kreoval pápež Benedikt XVI. vyjadruje mušľa z jeho pápežského erbu. Tretie znamenie, trojuholník s Božím okom, nadväzuje na katedrálny chrám zasvätený Svätej Trojici. Modrá farba štítu symbolizuje veľkú mariánsku úctu na území diecézy a mitra

..........................................

V snahe napomôcť kvalitnej heraldickej tvorbe vznikol v rámci Komisie Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru inštitút tzv. heraldických konzultorov a Konferencia biskupov Slovenska na svojom plenárnom zasadaní 10. – 11. 3. 2008 schválila aj základné smernice, v ktorých sú zhrnuté základné pravidlá tvorby erbov v Rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

22

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY položená na štíte označuje erb prislúchajúci diecéze pod správou biskupa. Keďže erb vznikol prakticky hneď v počiatkoch diecézy, mohol sa uplatniť pri všetkých potrebách biskupskej kúrie, či už na zástavach a vlajkách, pečiatkach, hlavičkových papieroch a na najrôznejších druhoch propagačných materiálov. Zároveň mohol byť erb včlenený aj do erbu prvého biskupa Mons. T. Galisa (obr. 2). Erb Žilinskej diecézy vypĺňa 1. a 4. pole jeho erbu, zatiaľ čo v 2. a 3. poli sa nachádza osobná symbolika biskupa. Ľalia pochádza z jeho erbu pomocného biskupa a vyjadruje jeho mariánsku úctu, a zároveň fakt, že Mons. Galis bol vysvätený za biskupa v chráme zasvätenom Nanebovzatiu Panny Márie v Banskej Bystrici. Dve kopie symbolizujú krstného patróna majiteľa erbu – sv. Tomáša apoštola. Ich skríženie v tvare písmena X vyjadruje, že majiteľ erbu pôsobil ako pomocný biskup v Banskobystrickej diecéze, ktorej heraldickým symbolom je toto písmeno. Za štítom sa nachádza procesiový latinský kríž a nad štítom zelený klobúk so šiestimi strapcami na šnúrach po oboch stranách tak, ako to náleží diecéznemu biskupovi podľa pravidiel cirkevnej heraldiky. Pod štítom je umiestnené jeho biskupské heslo.

dekanátu (napr. Bytča a Ilava), v žilinskom dekanáte bola pripomenutá jeho dunkcia sídla diecézneho biskupa a rajecký erb zase obsahoval informáciu, že na území dekanátu, v Rajeckej Lesnej, sa nachádza známa basilica minor.

.......................................... Ak sa na tieto erby pozrieme konkrétnejšie, v erbe Dekanátu Bytča ľavé pole vypĺňajú v  hornej červenej polovici zlaté váhy, ktoré sú atribútom svätého Michala archanjela, patróna farského kostola v  Dolnom Hričove (obr. 3). Tento kostol, pochádzajúci z  13. storočia, je najstarším na území dekanátu. Dolné čierne pole je posiate striebornými gréckymi krížikmi, symbolizujúce všetkých svätých, patrocínium farského kostola v Bytči, pretože pomenovanie dekanátu je odvodené od názvu tohto sídla a farnosti. Ľavú zelenú polovicu erbu dekanátu Čadca vypĺňa strieborný ihličnatý strom z erbu spomínaného mesta a  nad ním položený strieborný vinársky nôž so zlatou rukoväťou, ktorá symbolizuje sv. Bartolomeja apoštola (obr. 4). Tieto prvky vyjadrujú, že názov dekanátu je odvodený od sídla a farnosti Čadca. V  ľavej červenej polovici erbu dekanátu Ilava sa nachádzajú dve zlaté zvlnené brvná, pripomínajúce rieku Jordán (obr. 5). Tie sú symbolom svätého Jána Krstiteľa, patróna kostola v Pomínovci. Tento kostol, nachádzajúci sa vo farnosti Bolešov, pochádza z 12. storočia a je najstarším

Erby dekanátov Žilinskej diecézy Zanedlho po vzniku diecézy vznikli aj erby jednotlivých dekanátov. Bola vytvorená jednotná schéma, aby bola na prvý pohľad zrejmá ich príslušnosť k Žilinskej diecéze. Všetky erby sú štiepené. V heraldicky pravom modrom poli je vždy umiestnený dvojramenný kríž z erbu Žilinskej diecézy. Celý erb nebolo možné do zúženého poľa vložiť, malé figúry by boli nevýrazné a v podstate by sa nedali identifikovať. V takýchto prípadoch heraldika pripúšťa použitie tinktúry a nejakého dôležitého prvku (derivátu), v našom prípade zlatého dvojkríža. Heraldicky ľavé pole bolo vyhradené pre každý dekanát. Vo väčšine prípadov vychádzajú použité figúry zo symboliky konkrétneho dekanátu formou prvku z erbu mesta alebo patrocínia jeho farského chrámu. V  erboch sa nachádzali aj rôzne špecifiká daných dekanátov. V niektorých prípadoch bolo v erbe pripomenuté patrocínium najstaršieho chrámu na území

Obr. 3: Erb dekanátu Bytča (autorom erbov dekanátov je M. Glejtek, 2008)

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

23

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 4: Erb dekanátu Čadca

Obr. 5: Erb dekanátu Ilava

Obr. 6: Erb dekanátu Kysucké nové Mesto

zlatými lúčmi (obr. 11). Tento atribút vyjadruje zasvätenie farského kostola vo Varíne Svätej Trojici. Tým je vyjadrený pôvod názvu tohto dekanátu v názve sídla a farnosti. V ľavej zelenej polovici erbu dekanátu Žilina sa nachádza zlatá biskupská berla (obr. 12). Tým je vyjadrené, že na území dekanátu sa nachádza sídlo žilinského biskupa. Erbové štíty sú prevýšené čiernym kňazským klobúkom s  dvoma čiernymi strapcami na každej strane tak, ako to prislúcha podľa pravidiel cirkevnej heraldiky dekanom a dekanátom. Tieto erby slúžia nielen na identifikáciu dekanátu, ale môžu byť aj súčasťou farností na jeho území.

chrámom na území dekanátu. Z horného zvlneného brvna vyrastajúca strieborná, čiernostrechá vežička zdobená troma zlatými guľami má pôvod v erbe mesta Ilava. Tým je vyjadrený pôvod názvu dekanátu v  pomenovaní sídla. Ľavú striebornú polovicu erbu dekanátu Kysucké Nové Mesto vypĺňa červená mušľa (obr. 6). Tá je atribútom sv. Jakuba staršieho apoštola, patróna farského kostola v  Kysuckom Novom Meste. Tým je vyjadrený názov dekanátu podľa tohto sídla a farnosti. V ľavej červenej polovici erbu dekanátu Martin je umiestnená strieborná, zlato lemovaná a  farebnými kameňmi zdobená mitra (obr. 7). Tá symbolizuje sv. Martina z  Tours, patróna farského kostola v  Martine. Tým je vyjadrený pôvod názvu dekanátu podľa tohto sídla a  farnosti. Ľavú červenú polovicu erbu dekanátu Považská Bystrica vypĺňa strieborná ľalia (obr. 8). Tá je atribútom Preblahoslavenej Panny Márie, ktorej je zasvätený farský kostol v  Považskej Bystrici. Podľa tohto sídla je dekanát pomenovaný. V  ľavej čiernej polovici erbu dekanátu Púchov sa nachádza zlatý priebežný kríž a  voľné polia sú posypané zlatými gréckymi krížikmi (obr. 9). Týmito symbolmi je vyjadrené zasvätenie farského kostola v Púchove všetkým svätým. To vyjadruje pôvod názvu dekanátu v názve tohto sídla a farnosti. V  ľavej zelenej polovici erbu dekanátu Rajec je umiestnený červeno-zlatý bazilikálny slnečník (obr. 10). Ten vyjadruje, že na území dekanátu vo farnosti Rajecká Lesná sa nachádza Farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý bol v  roku 2002 vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. ako basilica minor. Ľavú čiernu polovicu erbu dekanátu Varín vypĺňa strieborný trojuholník sprevádzaný po všetkých stranách

Erby farností a rehoľných komunít Podobne ako dekanáty ani farnosti na našom území nepoužívali svoje vlastné erby. Avšak vo väčšine prípadov od 17. – 18. storočia vlastnili pečate, ktorými boli potvrdené dokumenty farských úradov. V mnohých prípadoch predstavujú veľmi zaujímavé artefakty s hodnotnými hagiografickými motívmi. Ide predovšetkým o vyobrazenia svätíc a svätcov, resp. biblické výjavy, viažuce sa k farskému patrocíniu. I tu však predovšetkým od 19. storočia začali vznikať aj pečatidlá a neskôr pečiatky, ktoré nemali vyššie umelecké ambície a kvalitu. V niektorých prípadoch môžeme pri tvorbe erbov starších farností vychádzať práve z týchto artefaktov, v mnohých prípadoch to však možné nie je. Problematické je zobrazovanie svätcov, ktorí bežne do erbu nepatria a nahrádzame ich atribútmi svätcov a ďalšími prvkami. Existujú ale prípady, keď sa heraldik rozhodne ponechať vernú reproduk-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

24

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 7: Erb dekanátu Martin

Obr. 8: Erb dekanátu Považská Bystrica

Obr. 9: Erb dekanátu Púchov

Obr. 10: Erb dekanátu Rajec

Obr. 11: Erb dekanátu Varín

Obr. 12: Erb dekanátu Žilina

ciu výjavu v erbe pre jeho zaujímavosť a historicitu, avšak s dôrazom na heraldické pravidlá. Existuje však veľké množstvo farností, ktorých historické symboly nepoznáme alebo farnosti vznikli len nedávno. V takých prípadoch heraldik tvorí erb úplne nový podľa historických pravidiel a postupov. Cirkevno-heraldická tvorba získava znovu na čoraz väčšej popularite, čo sa prejavuje najmä v tvorbe erbov farností a ich predstaviteľov (Obr. 13 ‒ 20). Mnohí kňazi si uvedomujú význam erbu v  súvislosti nielen s  jeho zaujímavosťou, ale aj dôležitosťou ako identifikačného a  propagačného symbolu farnosti. Osobitne to platí o farskej pečiatke, na ktorej nachádza farský erb najčastejšie využitie, ako aj zástavách, využívaných pri významných príležitostiach. Dobre navrhnutý a vytvorený erb je nositeľom posolstva, odkazujúceho nielen na minulosť, ale aj na našu súčasnosť smerom do budúcnosti. Jeho myšlienky sa prostredníctvom erbu dostávajú do širšieho povedomia a erb sa stáva dôležitým komunikačným nástro-

jom, umožňujúci veľmi efektívne identifikovať aj farnosť ako komunitu zjednotenú pod ochranou konkrétneho svätca či ako spoločenstvo, ktoré spája spoločná minulosť (historický, možno dnes už nestojaci chrám zo stredoveku; špecifická úcta, kult a pod.).

.......................................... Okrem erbov farností sa obnovujú a vznikajú erby rehoľných komunít. V ich prípade dochádza často k obnove staršej symboliky, ale v prípade mladších spoločenstiev aj symboliky úplne novej. Ako príklad môžeme uviesť dominikánsky konvent sv. Martina de Porres v Žiline. Pre jeho potreby vznikli dva erby. Prvý patrí správe Kostola sv. Barbory, ktorý majú dominikáni pod patronátom. Pri tvorbe tohto erbu sme mali k dispozícii historickú pečať františkánskeho konventu z 1. polovice 18. storočia, ktorému v  tom čase spomínaný chrám prináležal. V pečati sa nachádza ikonograficky veľmi zaujímavo stvárnená sv. Barbora, patrónka kostola

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

25

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 13: Erb farnosti Varín (autor M. Glejtek, 2009)

Obr. 16: Erb farnosti Brodno (autor M. Glejtek, J. Šoška, 2014)

Obr. 14: Erb farnosti Dolný Hričov (autor M. Glejtek, 2011)

Obr. 17: Pečiatka farnosti Brodno (autor M. Glejtek, 2014)

(obr. 21). Pre súčasnú potrebu identifikačného symbolu sme využili práve túto historickú pečať. Erb tak vyjadruje nepretržitú kontinuitu s minulými generáciami a zároveň má podobu praktického symbolu – erbu, zodpovedajúceho potrebám súčasnosti (obr. 22 ‒ 23). Druhý erb, prislúchajúci dominikánom v Žiline, slúži pre účely samotného konventu a vznikol pri komplexnom riešení heraldiky dominikánov na Slovensku v roku 2017. V ňom sa v 1. a 4. poli nachádza nový erb celej provincie a v 2. a 3. poli erb kláštora v podobe symboliky jeho svätého patróna (obr. 24). Osobitné miesto patrí aj erbom bazilík. Jednou z nich je aj chrám v Rajeckej Lesnej (obr. 25). V jeho štíte je vyjadrený fakt, že za baziliku ho povýšil pápež Ján Pavol II. a, že má mariánske zasvätenie. Slnečník s dvojicou kľúčov za štítom sú všeobecným symbolom bazilík a ich erbov.

Obr. 15: Pečiatka farnosti Dolný Hričov (autor M. Glejtek, 2011)

Obr. 18: Erb farnosti Kotešová (autor M. Glejtek, 2009)

Vo výpočte historických i novovznikajúcich symbolov by sme mohli pokračovať, avšak snahou tohto príspevku bolo len poukázať na jeden z bohatých prejavov symboliky katolíckej cirkvi v minulosti (I. časť) a jej kontinuity v súčasnosti (II. časť). Osobitnú tému predstavujú osobné erby nižšie postavených členov kléru, ktoré boli mimoriadne obľúbené už od konca stredoveku. Z pečatí sa neskôr preniesli na osobné pečiatky, či do podoby personálnych exlibrisov slúžiacich na označovanie vlastných kníh. Človek od nepamäti využíva celú škálu symbolov ako jednoduchých a výstižných prostriedkov slúžiacich na vyjadrenie určitej skutočnosti, vlastníctva, prezentácie a identifikácie a práve erby sú jednými z nich. Vznikli z praktických potrieb stredovekého človeka a svojou funkčnosťou, ale i príťažlivosťou si zachovali atraktivitu a význam dodnes. Už pri vzniku prvých erbov v polovici

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

26

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Obr. 19: Zástava farnosti Papradno (autor M. Glejtek, 2008)

Obr. 22: Erb Kostola sv. Barbory v Žiline (autor M. Glejtek, 2011)

Obr. 20: Erb farnosti Divina (autor M. Sobola, 2017)

Obr. 23: Pečiatka Kostola sv. Barbory v Žiline (autor M. Glejtek, 2011)

Obr. 21: Pečať františkánskeho kláštora v Žiline (1730, Štátny archív Bytča)

Obr. 24: Erb Dominikánskeho konventu sv. Martina de Porres v Žiline (autor M. Glejtek, 2017)

Obr. 25: Erb Menšej baziliky v Rajeckej Lesnej (autor Z. Alexy, 2011)

cirkevný erb je ukazovateľom kresťanských hodnôt a tradícií, z ktorých majiteľ, ale i ďalší užívatelia čerpajú povzbudenie a hlásajú ich. Tak sa erb nestane snobizmom a nezdravým anachronizmom, ale dôstojným reprezentantom spoločenstva, v ktorom existujeme, s ktorým sa stotožňujeme a ku ktorému sa hlásime.

12. storočia ich cirkev prijala ako praktický prvok identifikácie jej predstaviteľov i cirkevných inštitúcií. O dôležitosti erbov pre Cirkev svedčí množstvo smerníc, noriem a nariadení, ktorými upravuje pravidlá ich tvorby a používania už takmer osem storočí. Aj na Slovensku má používanie cirkevných erbov svoju dlhú tradíciu. Novovznikajúce sú tvorené podľa pravidiel, kodifikovaných pred mnohými stáročiami a nesú historický odkaz z minulosti. Nezriedka tieto erby vychádzajú práve z historických prameňov, pečatí, zaniknutých i zachovaných patrocínií. Zároveň však vnášajú do heraldiky nóvum, pripomínajúce súčasníkom i budúcim používateľom posolstvo dnešných čias. Dobrý

.......................................... doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD.

Autor pracuje na Katedre histórie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre; Heraldický konzultor RVVK KBS, www.cirkevneerby.sk

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

27

1 / 2018


Gabriel Marcel – K filozofii nádeje Gabriel Marcel ‒ To the philosophy of hope Autor: Michal Meliš

ABSTRACT Attempt to at least briefly approach the philosophy of the hope of the French philosopher Gabriel Marcel, who is representative of the so called theistic wing in existentialism.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

28

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Gabriel Marcel sa narodil 7. decembra 1889 v Paríži. Keď mal 4 roky zomrela mu matka. Táto udalosť veľmi ovplyvnila jeho život. Jeho otec bol svetský a  nikdy sa spolu nerozprávali o  náboženských otázkach. Hoci prežil ťažké detstvo, neskôr dve svetové vojny, predsa jeho filozofiu označujeme filozofiou nádeje.

Ťažký život Na mieste by boli otázky: „Prečo filozofia nádeje? Aká nádej? Z čoho tá nádej pramení?“ A  tu sa nám dostáva odpovede. V  roku 1929 ako 39-ročný konvertoval z judaizmu ku katolicizmu a až do svojej smrti obhajoval vieru. 1 A  môžeme povedať, že to bol zlomový bod v  jeho živote. Marcel vo viere vidí nádej a  v  tejto práci budem hľadať čo konkrétne pod týmto pojmom myslí a ako sa stavia k existenciálnym otázkam. Jeho dramatická a  filozofická tvorba zostáva sčasti v nepublikovaných zápiskoch. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria: Metafyzický denník, Byť a mať, Prítomnosť a  nesmrteľnosť, Tajomstvo bytia, Človek pútnik a iné. 2

Ontologické tajomstvo Toto nie veľmi rozsiahle dielo s názvom K filozofii nádeje tvoria vlastne štyri prednášky, ktoré Gabriel Marcel predniesol v priebehu niekoľkých rokov v rôznych filozofických alebo pedagogických spolkoch vo Francúzsku. V  prvej časti s  názvom Postavenie ontologického tajomstva a  ako sa k  nemu konkrétne priblížiť autor hľadá odpovede na to, čo je to ontologické tajomstvo. Ontologickým tajomstvom Marcel nazýva tajomstvo bytia a  pod týmto tajomstvom myslí obyčajný, každodenný život človeka. „Človek poznáva predovšetkým tak, že participuje na tajomstve.“ 3 V protiklade ku agnosticizmu je tajomstvo plnosť a nie medzera. Svet, v ktorom by bolo vylúčené tajom-

stvo a v  ktorom by všetko, čo má moc komunikovať komunikovalo, priamo, spontánne – to určite nie je náš svet. 4

Náčrt fenomenológie vlastnenia V druhej časti, teda referáte, ktorý predniesol na jeseň r. 1933 v Lyonskej filozofickej spoločnosti s  názvom Náčrt fenomenológie formy „vlastnenia“ sa zaoberá práve týmto fenoménom. Ale ako vôbec ohraničiť pojem „mať“? Základný rozdiel je v tom, čo človek má a čím je. To, čo človek má sú veci, alebo niečo, čo môže byť veciam pripodobnené do tej miery, pokiaľ je také pripodobnenie možné. Môžem vlastniť len to, čo vlastní existenciu do určitého stupňa na mne závislú. To čo mám sa ku mne pripojuje. Mám len to, čím môžem v určitých medziach disponovať. Je rozdiel, či človek má nejakú chorobu alebo vlastní nejaký hmotný statok, napríklad auto a podobne. Môžeme povedať napríklad, že máme telo? Povedať to síce môžeme, ale je moje telo skutočne to, čo mám? Je moje telo ako nejaká vec? „Beriem ho ako vec, kto som ja, ktorý ho takto vnímam? V  metafyzickom denníku som napísal: »Nakoniec prejdeme k  formulácii: moje telo je (objekt), ja nie som nič.«“ 5 Idealizmus

..........................................

1 2 3 4 5

Porov.: http://www.tameri.com/csw/exist/marcel.shtml.2010-05-05. Tamtiež. 2010-05-05. MARCEL, G. K filozofii nádeje. Vyšehrad 1971. I. vydanie. 135 s. Porov.: MARCEL, G. K filozofii nádeje. Vyšehrad 1971. MARCEL, G. K filozofii nádeje. Vyšehrad 1971. s. 45.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

29

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY nájde východisko v prehlásení, že som akt, ktorý kladie objektívnu realitu môjho tela. Medzi takýmto idealizmom a rýdzim materializmom je potom rozdiel zanedbateľný. Dalo by sa ísť oveľa ďalej a  ukázať jeho následky pre postoj k  smrti a  samovražde. „Neznamená zabiť sa totiž to isté ako disponovať so svojim telom (alebo svojim životom), ako niečim, čo máme, ako nejakou vecou?“ 6 Slovo mám sa samo môže klásť iba v  napätí k  niekomu inému. Najzaujímavejší a  najtypickejší príklad „matia“ je tajomstvo. 7

možnosť pre rozvinutie mojej osoby a pochopenie, že som bytosť, ktorá má nielen hmotné telo, ale aj nesmrteľnú dušu. Toto je preňho kľúčom k  odpovedi ako žiť. Len v  smerovaní k  Bohu môžem nájsť zmysel svojho vlastného bytia a  zrealizovať vlastné bytie hodného to mena človek. 9

Náčrt fenomenológie a metafyziky nádeje V  poslednej časti s  názvom Náčrt fenomenológie a  metafyziky nádeje autor určitým spôsobom rozoberá a  pokúša sa definovať, čo je to nádej. Na 46 stranách už spomínanej knihy K  filozofii nádeje rozoberá fenomenológiu a metafyziku nádeje. Kladie si otázky typu ako napríklad: „Je skutočne možné, aby niekto dúfal, keď nemá k nádeji dôvody? Môžeme dúfať i vtedy, keď sú dôvody nedostatočné, alebo takmer žiadne?“ Marcel hovorí, že dúfať znamená žiť v  nádeji. Jedine bytosť úplne oslobodená od pút vlastníctva vo všetkých jeho formách je schopná zažiť božskú ľahkosť života v nádeji. Je rovnako pravdivé aj nepravdivé, keď poviem, že nádej na mne závisí, ako aj keď poviem, že na mne nezávisí. Nádeji sa môžeme uzavrieť podobne ako láske, a  bez pochýb môžeme nádej aj poprieť. 10 A  ako sa hovorí, že to najlepšie na koniec, tak aj Gabriel Marcel sa až na konci tejto knižočky pokúša o  nejakú definíciu nádeje a nádej definuje, že je to „vo svojej podstate stav duše, nakoľko úzko včlenenej do skúsenosti spoločenstva, že je schopná aktu transcendencie, ktorým na rozdiel od akéhokoľvek chcenia a poznávania potvrdzuje životu večnosť, ktorá má v  onej skúsenosti svoju záruku a  závdavok.“ 11 Ja tomu rozumiem tak, ako hovorí Marcel, že nádej je teda stav duše nakoľko je včlenená do tej ktorej spoločnosti a vlastne len v tej určitej spoločnosti na základe vzájomných vzťahov a minulej skúsenosti sa tá nádej môže prejavovať podobne ako aj vzájomná dôvera a zároveň  vzájomná podpora jednotlivých členov spoločenstva. A  táto nádej je zároveň schopná aktu transcendencie, ktorým na rozdiel od akéhokoľvek chcenia a  poznávania potvrdzuje životu večnosť, ktorá má v  onej skúsenosti svoju záruku a  závdavok.“

Ja a ten druhý V ďalšej prednáške s názvom Ja a ten druhý, ktorú G. Marcel predniesol v  roku 1941 na Vyššom pedagogickom inštitúte v  Lyone, sa venuje práve vzťahu človeka s druhými. 8 Marcel síce nezávisle od S. Kierkegarra (prezývaného Sokrates Severu) sa venuje otázke vzťahu Ja Boh a kladie ho do roviny Ja a Ty. Hovorí, že vzťah k  tomu druhému človeku je úkon sebatranscendencie. Inými slovami, láska je úkon sebatranscendencie smerom k druhým. Tam vidí naplnenie ľudského bytia. Ten druhý mi dáva

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

30

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Čiže nádej je v určitom zmysle naviazaná na spoločenstvo. Skupinu ľudí medzi ktorými sú vzájomné vzťahy a ktorí majú určité skúsenosti z  minulosti, že sa na seba môžu vzájomne spoľahnúť a len v rámci tohto spoločenstva sa nádej môže naplno prejaviť. Ľudia ju prežívajú, dúfajú, a  ako hovoríme, majú nádej. A  tu možno využiť rozbor slova mať. Nie že by ju vlastnili ako niečo materiálne. Slovo mať tu vyjadruje postoj k  životu, stav duše a nie že by niekto vlastnil nejaký hmotný statok. Cirkev hovorí o  nádejí ako o  jednej z  božských, inými slovami teologálnych čností. Nádej je jednou z  božských čností, popri viere a  láske. Apoštol Pavol píše, teraz nám zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska. 12 V  určitom zmysle by sme mohli nájsť pre nádej a  lásku spoločného menovateľa. Pretože ten, ktorý miluje aj dúfa. V katechizme katolíckej Cirkvi v  bode 1843 nachádzame, nasledovné slová: „Nádejou túžime po večnom živote a s pevnou dôverou očakávame od Boha milosti, aby sme si ho zaslúžili.“ 13

mal pomerne veľké problémy začítať sa do tejto knižky, ale som veľmi rád, že sa mi to podarilo preklenúť a napokon som ju celú prečítal. G. Marcel hovorí veľmi zaujímavo o  živote, čo nazýva ontologickým tajomstvom. Ďalej o  vzťahu ja a  ten druhý, kde je najdôležitejší úkon sebatranscendencie  smerom k druhým a v konečnom dôsledku k Bohu. Veľmi na mňa zapôsobili jeho myšlienky, o  ktorých by sme sa mohli oveľa viac dozvedieť v  diele Byť a  mať ako aj v  diele Prítomnosť a  nesmrteľnosť. No a  samozrejme, jeho filozofia nádeje, ktorá má svoj pôvod v kresťanskej viere. Marcel sa síce v rámci filozofie zaraďuje medzi existencialistov, ale jeho postoj k  životu je naplnený nádejou. Táto nádej spočíva v  tom, že človek svojím životom smeruje k  Bohu. A  preto sa rapídne líši od takých filozofov ako je Sartre alebo Camus. 14

..........................................

6 7 8 9 10 11 12 13 14

Záver Marcelove myšlienky sú síce pomerne náročné na čítanie, ale sú veľmi pekné a zaujímavé. Musím sa priznať, že zo začiatku som

Porov.: Tamtiež. Porov.: MARCEL, G. K filozofii nádeje. Vyšehrad 1971. s. 45 – 50. Porov.: Tamtiež. s. 67. Tu som použil poznámky z  prednášok z  Dejín filozofie 20. st. Prednášané na RKCMBF UK na TI v Nitre. 2010. Porov.: MARCEL, G. K filozofii nádeje. Vyšehrad 1971. s. 127. Tamtiež. s. 132. Porov.: 1 Kor 13, 13. Sväté písmo Nový zákon. SSV, Trnava 1998. ISBN 80-7162-229-X. 526 s. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1843. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007. ISBN 978-80-7162-657-2. 462 s. Porov.: http://www.tameri.com/csw/exist/marcel.shtml. 2010-05-05.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

31

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Miesto a úloha pastorálnej teológie v kontexte súčasnej európskej kultúry Place and role of pastoral theology in the context of the present European culture

Zdeno Pupík

ABSTRACT The role of the church in Slovakia is to respond to the transformation of cultural paradigms by changing pastoral approaches. The essence should be to create a new humanist synthesis based on new solutions in the light of the integral vision of man, to promote ecumenical and interreligious dialogue, to create areopagus, to integrate marginalized people at periphery and to unite the view of ordinary and special pastoral care.

Úvod alebo kde sme a kam sa uberáme

sieť najprv definovať svoje vzťahy s týmito veľmocami a  až na základe tohto procesu sa v  nasledujúcom desaťročí zrodí nová Európa, ktorá bude predstavovať významnú výzvu pre Spojené štáty.“ 1 Môžeme a  nemusíme súhlasiť s pohľadom uznávaného odborníka na geopolitiku. Avšak otázky, ktoré súvisia s  permanentnými metamorfózami kultúry, vyvstanú tak či tak. Akú dynamiku premeny bude mať európska kultúra? Alebo slovami Fareeda Zakariu – potrhá súčasný vývoj tkanivo našej kultúry? 2 Aké kontúry a aký charakter bude mať nová Európa? Ktoré premenné vstupujú okrem iného do

George Friedman vo svojej knihe Nasledujúce desaťročie s podtitulom Kde sme… a kam sa uberáme z roku 2011 okrem iného reflektuje situáciu v Európe: „Súčasná Európa je hľadaním cesty z pekla. Európskou dilemou budúceho desaťročia sú dva problémy: charakter vzťahov s opätovne ožívajúcim Ruskom a budúca rola Nemecka ako najdynamickejšej ekonomiky Európy. Ostatné európske krajiny si budú mu-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

32

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY tohto procesu zrodu novej Európy? Akú úlohu v tomto procese bude zohrávať Cirkev? Aké miesto tu má teológia – a  obzvlášť pastorálna teológia?

tinuitu kresťanstva resp. náboženstva ako takého v Európe (z čoho pramenila aj neochota zmieniť sa o Bohu v  tzv. európskej ústave). Vágne vyjadrenia predstaviteľov EU nás presviedčajú, že toto nie je pre nich dôležitá téma.

..........................................

Dôsledky premeny paradigiem

Skúsenosť s imigráciou v ostatných rokoch nás preliečilo vo vzťahu k multi-kulti – ak sme schopní diagnostiky. Potrebujeme nasadiť uzdravujúce lieky – trochu diéty, podporu imunity, aby sme boli schopní normálneho dialógu, zdravých pohľadov a správnych úsudkov a rozhodnutí. Multi-kulti je akademický ľavicový koncept – konštrukt, ktorý teoreticky vyzerá zaujímavo – príťažlivo, ale aplikujúc ho do praxe je deštruktívny. Môže fungovať v niektorých segmentoch spoločnosti (napr. v umení), ale nemôže tvoriť chrbtovú kosť spoločnosti. Miešanie kultúr je prirodzené, ale programovo riadené a cielené vytvára podhubie pre konflikty ťažko riešiteľné, lebo spochybňujú identitu bez ochoty k  hľadaniu vnútorného jednotiaceho systému človeka alebo spoločnosti. Ak chce mať človek pluralitnú identitu, podľahne schizofrénii, ktorá ho vnútorne rozloží. Akú tretiu cestu chceme hľadať? Máme šancu ako medzimorie? Máme šancu vzdorovať izolacionizmom resp. zvládnuť tlaky mlynských kameňov západu a východu? My sme stred, ale čo to znamená? Sme len nárazníková zóna?

George Friedman pokračuje ďalej: „Výrazný úbytok populácie sa už čoskoro prejaví vo forme nedostatku pracovných síl, čo vytvára predpoklady hospodárskej katastrofy. Jediný spôsob, ako čeliť úbytku obyvateľstva, je povzbudzovať prisťahovalectvo, ale prisťahovalectvo a národná identita v Európe neveľmi idú dokopy.“ 3 Katastrofické scenáre sú vždy populárne, ale musíme uznať, že racionálne jadro náčrtu sa od roku 2011 preklopilo do reality, na ktorú nevieme doteraz primerane odpovedať. To, čo naznačuje autor, je však otázka principiálna, na ktorú odpoveď odsúvame a vmímame ju akoby príliš akademickú pre každodenný život – a to je otázka identity Európy.

„Miešanie kultúr je prirodzené, ale programovo riadené a cielené, vytvára podhubie pre konflikty ťažko riešiteľné, lebo spochybňujú identitu bez ochoty k hľadaniu vnútorného jednotiaceho systému človeka alebo spoločnosti.“

Pastorálne výzvy súčasnosti

Centrálnym problémom európskej kultúry na začiatku XXI. storočia je otázka identity, z čoho pramení neistota a zmätok. Zmätok filozofický, mentálny, psychologický, sociálny, intelektuálny, ale aj duchovný. Nemusíme si vysvetľovať, že odpovede na otázky typu: čo je človek, čo je manželstvo, čo je rodina, kto ju tvorí – predstavujú jadro kultúry. Ak sme však z jadra kultúry vyčiarkli Boha a náboženstvo, pozorujeme narušenú schopnosť rozlišovať, lebo chýba referenčný bod. Ak ním nie je Boh, tak potom čo alebo kto to bude? Pri diagnostike súčasnej európskej kultúry absentuje „rodinná“ anamnéza kultúry, cielene sa selektujú niektoré oblasti, resp. otázky sú položené zavádzajúco ignorujúc historickú kon-

Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium okrem iného predkladá k reflexii pastorálny pohyb smerom k misii, ktorá sa prejavuje ochotou k dialógu: „Evanjelizácia vedie k dialógu. Pre Cirkev v dnešných časoch existujú tri konkrétne oblasti dialógu, v ktorých by mala byť prítomná, aby stála v  službe úplného rozvoja ľudskej bytosti a aby podporovala spoločné dobro: je to dialóg so štátmi, dialóg so spoločnosťou a  dialóg s  inými veriacimi,

.......................................... 1 2 3

Friedman, G. Nasledujúce desaťročie. Kde sme… a kam sa uberáme. Bratislava : Ikar 2011, s. 169 ‒ 170. Porov. ZAKARIA, Fareed. Budoucnost svobody. Neliberální demokracie v USA i ve světě. Praha : Academia 2012, s. 238. Friedman, c. d., s. 186.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

33

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

2

ktorí nepatria do Katolíckej cirkvi.“ 4 Pokračuje tak v línii Jána Pavla II., ktorý v  apoštolskom liste Novo millenio ineunte stanovil priority Katolíckej cirkvi na začiatku XXI. storočia.5 Na jednej strane pápež vyzýva k  misii, na strane druhej hovoril pri preberaní ceny Karola Veľkého v  máji 2016 o  multikultúrnej identite Európy: „Korene našich národov, korene Európy, sa konsolidovali počas dejín tým, že sa naučili integrovať do vždy novej syntézy najrôznejšie kultúry bez priamych spoločných väzieb. Európska identita je a vždy bola dynamickou a multikultúrnou identitou.“ 6 Iste, nie je to v rozpore, len cítiť výrazný posun vo vnímaní úlohy kresťanstva v  Európe, ako to predkladal sv. Ján Pavol II. a Benedikt XVI.7 Po novej syntéze života túžime všetci, je len otázkou, či sme jej schopní, či v rámci multi-kulti konceptu dostaneme vôbec primeraný priestor, ale aj  či dokážeme komunikovať inšpiratívne naratívum. Len deklaráciami sa Európa nezmení, ani nebude mať viac či menej kresťanský charakter. Na to treba ešte omnoho viac. Preto názor novinára

„Korene našich národov, korene Európy, sa konsolidovali počas dejín tým, že sa naučili integrovať do vždy novej syntézy najrôznejšiej kultúry bez priamych spoločných väzieb. Európska identita je a vždy bola dynamickou a multikultúrnou identitou.“ Petra Seewalda nás môže pichnúť priamo pri srdci: „Skutočné problémy cirkvi nespočívajú v strate členov, ale v strate viery. Krízu prináša vyhasínanie kresťanského vedomia, vlažnosť v modlitbe a bohoslužbe, zanedbávanie misie.“ 8 Ak sv. Ján Pavol II. hovoril na začiatku tisícročia o  tom, že „je potrebný nový apoštolský prelom, ktorý by sa prežíval ako každodenné úsilie kresťanských spoločenstiev a  skupín“, 9 tak pápež František pokračuje a hovorí o sieťovaní, lebo „na sociálne problémy sa odpovedá komunitnými sieťami, nielen jednoduchým súčtom individuálnych dobier“. 10

.......................................... A. Wollbold hovorí o dvoch súčasných tendenciách, na ktoré musíme reagovať: individualizáciu a  pluralizáciu. Individualizáciu chápe ako ambivalentný fenomén. „Z pastorálno-teologickej perspektívy treba v  neskorej moderne bezpodmienečne uvítať zvýšené priestory slobody jednotlivca, pretože zodpovedajú dôstojnosti osoby človeka a vyjadrujú jeho autonómiu. Jedinca treba utvrdiť v jeho vlastnej zodpovednosti ako subjekt vlastného života a  viery, ako tvorcu vlastnej biografie, najmä v  neprehľadnosti postmoderného sveta. Preto duchovná starostlivosť o  jednotlivca získava v  súčasnosti novú závažnosť ako „sprevádzanie identity“. Pastorácia nesmie v  nijakom prípade podľahnúť tomu pokušeniu, že by znovu chcela obmedzovať získané priestory slobody človeka a chcela by sa vrátiť k autoritatívno-paternalistickému štýlu duchovnej starostlivosti – dokonca ani vtedy, keby si to takto žiadali mnohí kresťania, ktorí sa cítia byť preťažení vzhľadom na nútenie k rozhodovaniu a nátlak zodpovednosti. Duchovní pastieri by skôr mali naliehať na to, aby ľudí sprevádzali a robili ich schopnými osobne sa rozhodnúť pre vieru a prejavovať zodpovedne za seba svoju identitu a biografiu.“ 11

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

34

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Iný fenomén, ktorý je v súčasnosti jasne identifikovateľný, predstavuje pluralizácia. V oblasti religiozity sa tento fenomén často charakterizuje ako „patchworkové náboženstvo“: Ako pri patchworkovom koberci, zhotovenom zo zvyškov látky si tu jednotlivec zo vsádzkových kúskov synkreticky sám splieta svoje vlastné náboženstvo. Kresťania, upevnení vo svojej viere, majú v tejto situácii pluralizácie skúsenosť vlastného relativizovania, relativizovania vlastných nárokov na uplatnenie a kultúrnej orientácie: ako kresťania sú už iba jednou skupinou medzi mnohými, iba jedným svetonázorom medzi inými. Pre nich sa stáva tiesnivou otázka, ktorá pravda je teraz správna a ktorej sa môžu držať ‒ práve vtedy, keď sa zdá, že napospol treba čosi hovoriť aj o iných svetonázoroch. Kresťanstvo sa teraz znova nachádza v situácii konkurencie s ostatnými „ponúkajúcimi“ na „náboženskom trhu“, občas aj na západnej pologuli. dokonca už aj v  situácii menšiny. Pre pastoráciu vyplýva dôsledok, že pluralizmus sa predovšetkým nesmie posudzovať negatívne. Pretože nepopisuje nič iné, než rozdielnosť kultúr, no napokon osobnú slobodu individualitu, musíme brať pluralitu do úvahy ako čosi prirodzene dané, primerané stvoreniu, a  preto vnímané ako Bohom chcené. Je prejavom dôstojnosti človeka, ktorý nebol stvorený ako uniformná bytosť, ale Boh ho stvoril zakaždým jedinečne a  s  individuálnou slobodou

a osobnosťou. Preto treba pluralitu vždy vnímať a  zohľadňovať ako základný predpoklad pastorálno-teologickej reflexie. V  nijakom prípade sa nesmie pokladať za hrozivú a za takú, proti ktorej treba bojovať; lebo vyplýva z osobnej dôstojnosti človeka.“ 12

Úlohy pastorálnej teológie Pastorálna teológia je interdisciplinárnou vedeckou reflexiou nad pastoráciou – komplexnou a syntetickou výpoveďou cirkvi o sebe samej a  o  svete, v  ktorom žije, o  zmysluplnosti, cieľoch a prostriedkoch človeka na jeho ceste životom (k večnosti v Bohu). Obzvlášť pastieri („pastores“) spolu so svojimi spolupracovníkmi by sa mali stávať schopnými toho, „aby hľadali riešenie ľudských problémov vo svetle zjavenia,

..........................................

4 5 6 7 8 9 10 11 12

František, Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium. Trnava : SSV 2014, č. 238. Porov. Ján PAvol II. Novo millenio ineunte. Trnava : SSV 2001, č. 42 ‒ 57. František. Dostupné na: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160506026. Porov. napr. RATZINGER, J. Benediktova Európa v kríze kultúr. Trnava : SSV 2008. SEEWALD, P. Benedikt XVI. Posledné rozhovory. Trnava : SSV 2017, s. 15. NMI 40. FRANTIŠEK. Encyklika Laudato si. Trnava : SSV 2015, č. 219. WOOLBOLD, Andreas. Handbuch der Gemeindepastoral. Regensburg : Verlag Friedrich Pustet 2004, s. 34. WOLLBOLD, A., c. d., s. 36.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

35

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

„Základom všetkého je opravdivá bratská láska, ktorá sa vie prispôsobiť, sprevádzať, trpezlivo čakať na vhodnú chvíľu, usmerniť či ponúknuť možnosti.“ aby aplikovali jeho večnú pravdu na nestály svet ľudských vecí a oznamovali ju prispôsobene ľuďom dnešných časov.“ 13 Akceptujúc postmoderné spoločenské trendy si uvedomujeme, že pastorálna teológia by mala plnšie a  viac holisticky 14 slúžiť ľuďom, ktorí žijú vo svete, ktorý je stále viac komplexnejší a  pluralistickejší, ale aj epistemologicky redukovaný. 15

Táto skutočnosť je preniknutá veľmi pozitívnymi teológiami, ktoré zdôrazňujú službu a dary všetkých ľudí, nielen kňazov. 2. V súvislosti s predošlým je jasné, že propagovanie ľudského blaha v rámci náboženského chápania alebo kontextu nie je vyhradené výlučne záujmom duchovenstva. 3. Britská tradícia vzdelávacích príležitostí na univerzitách, ktoré sú otvorené pre všetkých, ktorí sú primerane kvalifikovaní, poskytuje vítaný étos otvorenosti a inkluzívnosti (zahŕňania všetkých). 4. Liberálny étos, ktorý je prítomný v obrate k  svetskému a  k  ľudskému, znamená, že pastorálna teológia nemôže len tak ľahko vylúčiť akéhokoľvek človeka, ktorý sa z nej túži poučiť, alebo k nej prispieť.

Prekročenie klerikálnej paradigmy – smerom k laikom Jedným z  najvýznamnejších a najvýraznejších procesov v britskej pastorálnej teológii je spôsob, ako sa postupne prekročila klerikálna paradigma. Mnohí ľudia, ktorí študujú a robia výskumy v oblasti pastorálnej teológie v súčasnej Británii nie sú kňazi a nemajú v úmysle sa nimi stať. Ba dokonca ani nemusia byť kresťanmi, či členmi nejakej náboženskej skupiny. Vzostup laikov a neklerických záujmov v oblasti pastorálnej teológie súvisí pravdepodobne s viacerými faktormi: 1. Väčšinu pastoračnej práce v  cirkvách a  iných inštitúciách v  súčasnosti vykonávajú laici. To je čiastočne dôsledkom skutočnosti, že nie je dostatok kňazov.

Severoamerické vplyvy Vplyv severoamerických trendov a metód na vývoj britskej pastorálnej a  praktickej teológie je veľmi dôležitý. Prevaha poradenstva ako paradigmy v  pastoračnej praxi nastavila dôležitú agendu pre pastorálnu teológiu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Metódy klinického pastoračného vzdelávania s  dôrazom na systematický odraz v praxi majú pokračujúci vplyv na formovanie

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

36

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY pastoračného vzdelávania. Teológia Tillicha, Hiltnera a iných „sekulárnych“ teológov 60. rokov napomohla formovanie britskej pastorálnej teológie. Britská pastorálna teológia si možno dokázala uchovať väčší zmysel pre dôležitosť komunity, sekulárneho, verejného, pluralizmu a  neprofesionálneho než jej severoamerický náprotivok (Wilson 1983). Avšak zatiaľ je stále veľmi málo plne angažovaných pastorálnych teológov, ktorí vyučujú alebo sa zaoberajú výskumom v tejto oblasti. Z tohto dôvodu sa mnohé dôležité myšlienky a techniky v tejto oblasti importujú od kolegov zo Severnej Ameriky. Teologická reflexia o pastoračnej praxi by mala viesť cirkev k nastaveniu, resp. prehodnoteniu kritérií stanovujúcich priority a ich realizáciu, verifikovaniu rozhodnutí týkajúcich sa spásy Božieho ľudu, vypracovanie návrhov vízie pre ďalšie smerovanie v rámci napĺňania prorockého úradu. Centrálnou otázkou, od ktorej by sme mali vychádzať pri akomkoľvek pastoračnom programe, je: čo mi poslúži k  spáse? Všetko naše hľadanie, ponuky a vysluhovanie prostriedkov musia ústiť do odpovede na otázku spásy, pričom hermeneutický kľúč by mal byť v diferencovanom prístupe, ako nám o tom hovorí Amoris laetitia. 16

nie pastorálnej teológie už nie ako disciplíny nariadení a príkazov. Dokonca sa považuje za teologickú teóriu akcie, ktorá sa snaží sledovať a  kultivovať intersubjektívny solidárny a  tvoriaci charakter kresťanskej praxe na všetkých úrovniach kresťanského života (mystagógia). Napríklad sa zlepšilo prijatie nemocničného pastorálneho formovania v  70. rokoch 20. storočia a  to nielen v oblasti  kompetencie dušpastiera, ale viedlo to aj k  novému vnímaniu individuálneho subjektu a  k  uznaniu autority chariziem. Pastorálna teológia povolania pomohla vidieť a  propagovať nové pastoračné služby, synodálne grémiá (pastoračná rada) a duchovné spoločenstvá a hnutia. Vznik bázických spoločenstiev v  jednotlivých európskych krajinách, ako aj v  Južnej Amerike, dráždil spolu s teológiou oslobodenia samovzťahovačnosť pastorálnej teológie nemecky hovoriacich spoločenstiev (farností, prakticko-teologické) a vedie s voľbou pre chudobných a iných v prvom rade k  adekvátnemu pochopeniu evanjelizácie ako aj znovuobjaveniu diakonie ako neoddeliteľnej súčasti pastorácie.17

Postmoderná inkulturácia na Slovensku

Pastorálne možnosti Druhý vatikánsky koncil sa chápe ako pastorálny koncil a v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes „o poslaní Cirkvi v  súčasnom svete“ (GS 40) vychádza nie z Cirkvi samotnej, ale z „integrálneho povolania človeka“ (GS 40 ‒ 45), zo „spoločenského rázu ľudského povolania “ (GS 24) a z ľudskej činnosti vo svete (GS 33) tu definovanej, čo otvorilo celú Cirkev pre nový pohľad na pastoráciu. Nezhoduje sa to síce s pohľadom okruhu úradníkov a akoby ani nebol v rámci samotnej vnútrocirkevnej perspektívy adekvátne definovaný. Je to pohľad ekleziologický, pričom pastorácia je úlohou celej Cirkvi, ktorá ako Boží ľud (LG 9 ‒ 17) spoluvytvára rodinu ľudstva. Toto široké a interaktívne chápanie II. vatikánskeho koncilu, o čom svedčia mnohé pokoncilové slovné spojenia (pastoračné služby, pastoračné plánovanie, pastorálny inštitút, pastoračná rada), prináša pojmu pastorácia novú a  prekvapujúcu akceptáciu. Tiež to posilnilo chápa-

Jadro problému života Cirkvi na Slovensku po roku 1989 odhalil pápež Benedikt XVI. v encyklike Caritas in veritate, nadväzujúc tak na pápeža Pavla VI. v  encyklike Populorum progressio: „Jednou z príčin zaostalosti je nedostatok múdrosti, reflexie, myslenia, ktoré by bolo schopné vypracovať orientujúcu syntézu, ktorá si vyžaduje jasný pohľad na všetky ekonomické, sociálne, kultúrne a duchovné aspekty.“ 18

..........................................

13 Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Dekrét Optatam totius, č. 16. Trnava : SSV 2008. 14 Porov. https://www.libreriadelsanto.it/libri/9788801038156/animazione-epastorale-giovanile-unintroduzione-al-paradigma-olistico.html. 15 Porov. VALČO, Michal. Combating scientism: Lesson from David Bentley Hart and Charles Taylor. In VALČO, Michal, KÓNYA, Peter (eds.) Ethical aspects of contemporary scientific research. Ljubljana : KUD Apokalipsa a CERI-SK 2017, s. 16 ‒ 20. 16 František, Exhortácia Amoris laetitia 32. 17 Porov.  Dictionary of Pastoral Care and Counseling   423. Porov. RHODES, S., A Developmental Approach to the Life Cycle of the Family, in Journal of Social Casework 58/1977, s. 301 ‒ 311; BELARDI, Beratung s. 85 ‒ 89. 18 Porov. BENEDIKT XVI. Encyklika Caritas in veritatem. Trnava : SSV 2009, č. 31. Niekto by mohol namietať, že najväčší problém Slovenska nie sú re gionálne rozdiely, ale korupcia, imanentný fašizmus, bezbrehý populizmus, rozšafný sociálny systém, znechutenie a odchody mladých ľudí do zahraničia,

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

37

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY Benedikt XVI. navrhuje vynaložiť nové úsilie o jednotné porozumenie a „novú humanistickú syntézu“, 19 hľadať nové riešenia „vo svetle integrálnej vízie človeka“. 20 A  pápež František pripomína, aby „ohlasovanie evanjelia viedlo k  novej syntéze s  danou kultúrou“. 21 Pavol VI. v dokumente z roku 1967, Benedikt XVI. v roku 2009 a František v roku 2014 popísali príčiny, dôsledky a  cesty ako ďalej. Nedostatok teologického a intelektuálneho myslenia a  schopnosti vytvoriť pastorálnu syntézu zapríčiňuje, že prešľapujeme na mieste, nenapredujeme, ba zaostávame. Ak aplikujeme jeho pohľad z  encykliky na rozhodnutia a  aktivity Konferencie biskupov Slovenska, jednotlivé diecézy a  farnosti, teologické fakulty, katolícke médiá a  duchovno-intelektuálne počiny, uvedomíme si, že dochádza k  zreteľnej divergencii medzi občianskou spoločnosťou (svetom) a  ponukou Cirkvi, medzi životom občanov, výzvami spoločnosti a  reakciami cirkvi na Slovensku, resp. jej organizačných a  intelektuálnych zložiek. Ľuďom už nestačia len liturgické slávnosti. Čakajú čosi viac. V  DNA európskej kultúry sú vpísané tri teologálne a štyri kardinálne čnosti. Sú však infikované hriechom pýchy a  neochoty pokoriť sa pred Kristom. „Non serviam“ sa opakuje už po niekoľkýkrát vždy v inej podobe, ale s tými istými dôsledkami. Odmietnutie pokloniť sa

a uznať Krista za hlavu a os dejín posúva zmysel podstaty aj akcidentov pozemskej existencie do úplne iných až zavádzajúcich kontextov. Evanjeliové cnosti ‒ rozvážnosť (prudentia), spravodlivosť (iustitia), mravná sila (fortitudo) a miernosť (temperantia) 22 ‒ sa opäť musia dostať do centra našej pozornosti, do centra pastoračných úvah a programov.

„Kresťania sú pozvaní prinavrátiť dušu Európe, aby ... animovali procesy, ktoré vytvoria nové dynamiky v spoločnosti.“ „Cirkev čoraz viac vystupuje z európskej štruktúry života a prijíma novú podobu a žijú v nej nové formy. Cirkev v  Európe musí nájsť nový druh prítomnosti, musí zmeniť spôsob svojej prítomnosti.23 Musíme upustiť od starých priestorových predstáv, ktoré už nefungujú. Boh nemôže byť nikde vnútri alebo vonku. Jeho prítomnosť je úplne iná. Boh sám nie je časom, ale čas tvorí a  je stále prítomný. Teológia sa musí pustiť do práce a  predstaviť ľuďom „Boh nemôže byť nikde vnútri alebo vonku. Jeho prítomnosť je úplne iná. Boh sám nie je časom, ale čas tvorí a je stále prítomný.“

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

38

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

možnosti, ako si majú utvoriť obraz o Bohu. Preklad teológie a  viery do súčasného jazyka má ešte obrovský deficit: je dôležité vytvárať schémy predstáv o  Bohu, pomôcť ľuďom pochopiť, že dnes nemôžu hľadať Boha na nejakom mieste.“ 24 Pápež František hovorí o úlohe kresťanov ohľadom budovania novej Európy. Nabáda k  angažovanosti skrze animáciu kvôli vzniku nových dynamík: „Kresťania sú pozvaní prinavrátiť dušu Európe, aby ... animovali procesy, ktoré vytvoria nové dynamiky v spoločnosti“. 25

stanovovanie noriem. Núti nás to nepohoršovať sa nad Kristovým milosrdenstvom a neklásť mu prekážky. „Žijeme v pozitivistickej a agnostickej kultúre, ktorá sa vo vzťahu ku kresťanstvu čoraz viac ukazuje ako intolerantná. Preto západná kultúra nebude kresťanská. Dôležité je rozhodnejšie svedectvo viery jednotlivých komunít a  miestnych cirkví. Zodpovednosť bude väčšia.“ 28 Preto je nevyhnutný sociálny dialóg, ekumenický dialóg a medzináboženský, preto je nevyhnutné neizolovať sa, ale vytvárať nové areopágy. 29

Pri všetkých týchto reflexiách je nevyhnutné si uvedomiť dôležitosť prepojenia a komplementarity „riadnej“ a „špeciálnej“ pastorácie, čo sa javí ako nevyhnutnosť komplexnej ponuky cirkvi 26 navyše v kontexte triády misie ad gentes, nová evanjelizácia a pastoračná činnosť. 27 Nový trend sprevádzať, rozlišovať, integrovať, ukazujúci sa v  Amoris laetitiae, môže znamenať principiálnu paradigmatickú zmenu v pastoračnej praxi Cirkvi: do kontrapozície sa stavajú zákonnícke myslenie vs. svedomie a integrácia do spoločenstva. Práve integrácia je viac ako

vplyv oligarchov na rozdeľovanie zdrojov, socialistické blúdiace školstvo, kolabujúce a zadĺžené zdravotníctvo s vekovým priemerom lekárov 70 rokov, spolitizovaná polícia, slepá a nečinná prokuratúra, rusifikácia verejnej mienky a bábky vo vláde… A preto by všetky tieto skutočnosti mali predstavovať aj výzvy pre pastoračnú činnosť cirkvi na Slovensku… 19 BENEDIKT XVI. Encyklika Caritas in veritate, č. 21. 20 BENEDIKT XVI. Encyklika Caritas in veritate, č. 32. 21 František, Exhortácia Evangelii gaudium, č. 129. 22 Porov. KKC 1805 ‒ 1809. 23 SEEWALD, c. d., s. 216. 24 SEEWALD, c. d., s. 222. 25 h t t p : / / s k . r a d i o v a t i c a n a . v a / n e w s / 2 0 1 7 / 1 0 / 3 0 / pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_na_konferencii_comece_%E2%80%9E(re)thinkin/1346051 [cit. 2017-11-10]. 26 Porov. FRANTIŠEK. Exhortácia Evangelii gaudium, č. 14. 27 Porov. JÁN PAVOL II. Encyklika Redemptoris missio. Trnava : SSV 1997, č. 33. ISBN 80-7162-204-4. 28 SEEWALD, c. d., s. 215. 29 Porov. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20091117003 [cit. 2017 11-09].

.......................................... ..........................................

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

39

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

Krstný katechumenát: Inšpirácia pre katechézu Baptismal Catechumenate: Inspiration for Catechesis

Jozef Možiešik

ABSTRACT The catechumenal model of catechism as its basic inspirational resource exploits the wealth of the ancient catechumenist institution. The article on the basis of the Covenant of Admission among catechumens approximates the basics and basic aspects of the model. Obrad prijatia medzi katechumenov 1 prostredníctvom liturgických znakov a úkonov naznačuje (a začína uskutočňovať) proces katechumenátnej formácie. Z lásky Boha a Cirkvi je v duchovnom zmysle počatý nový život. Kandidát je uvedený do chrámu, ktorý predstavuje lono Matky Cirkvi, aby tam ako katechumen rástol a dozrieval až do dňa svojho zrodenia z vody a Ducha Svätého (Jn 3, 5). V ten deň bude konečne pripravený naplniť poslanie „Iďte v mene Božom!“ a vystúpi z chrámu ako svedok viery, dieťa Boha, syn či dcéra Matky Cirkvi. Už krátko po obnovení katechumenátu sa začali objavovať úvahy o jeho využití v ďalších oblastiach katechézy. Postupným vývojom tejto témy až po požiadavku, aby sa katechumenát stal vzorom každej katechézy, sa budeme zaoberať v prvej časti príspevku.

V druhej časti sa zameriame na základné črty katechumenátneho modelu katechézy, teda katechizácie, ktorá sa inšpiruje cieľom, dynamizmom a vybranými prvkami katechumenátu. Pre lepšiu ilustráciu vybrané aspekty charakterizujeme na podklade Obradu prijatia medzi katechumenov, ktorý v zhutnenej forme prezentuje celý katechumenátny formačný proces.

Krstný katechumenát ako vzor postbatezimálnej katechézy Všeobecné direktórium pre katechizáciu vyzdvihuje hodnotu katechumenátu ako kľúčového inšpiračného zdroja súčasnej katechézy. 2 Pripomína napríklad, že tak ako „misie (posla-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

40

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY nie) Ad gentes sú paradigmou celého misijného pôsobenia Cirkvi, krstný katechumenát, ktorý naň nadväzuje, je inšpiračným vzorom jej katechetického pôsobenia“ (VDK 90). Idea sekundárne využiť katechumenát aj ako vzor katechézy je pomerne nová a jej pôvod siaha k prvým skúsenostiam s obnovenou praxou katechumenátnej formácie dospelých konvertitov. V pozitívnej skúsenosti Bielych otcov, 3 ktorí v misijnej službe aktívne využívali prvky starovekého katechumenátu, rozoznali konciloví otcovia jedno zo znamení čias. Ako čítame v úvode Obradu uvedenia dospelých do kresťanského života, „katechumenát, vyskúšaný v prvotnej Cirkvi a prispôsobený dnešnej misijnej činnosti vo všetkých krajinách, žiadal sa zo všetkých strán, takže Druhý vatikánsky koncil nariadil, aby sa znova zaviedol, upravil a prispôsobil miestnym tradíciám“ (OICA 2).

sviatosti zmierenia, Eucharistie, birmovania a manželstva. Okrem prípravy na prijatie sviatostí majú takto postupne získavať zrelosť kresťanskej viery. Dokument teda vyžaduje, aby akákoľvek forma iniciačnej katechézy, a to nielen dospelých, ale aj detí a mládeže, prijala formu akéhosi katechumenátu. 5 Východiskom pre uvažovanie o katechumenáte ako o inšpiračnom zdroji pre každú katechézu sa mohla stať zdanlivo bezvýznamná zmienka o katechumenáte v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi. Pavol VI. poznamenáva, že „v súčasných pomeroch sa neustále naliehavejšie prejavuje potreba vyučovať náboženstvo vo forme tzv. katechumenátu, pretože mnoho mladých i dospelých ľudí, ktorých sa dotkla milosť Božia, postupne objavuje Krista a cíti potrebu úplne sa mu zasvätiť“. 6 Z textu nie je zrejmé, čo sa pod vyučovaním náboženstva formou katechumenátu chápe a exhortácia myšlienku ďalej nerozvíja. Zdá sa však, že myšlienka našla odozvu na štvrtom zasadnutí biskupskej synody v roku 1977. Jeho záverečným výstupom bolo posolstvo o katechéze v dnešných časoch pod názvom Messaggio al Popolo di Dio. 7 Tu nachádzame neskôr často citovanú tézu o inšpiratívnej hodnote katechumenátu, ako ju preberá Všeobecné direktórium pre katechizáciu: „Vzorom každej katechézy je krstný katechumenát; je to špecifická formácia, ktorá na Veľkonočnú vigíliu privádza dospelého obrátenca ku krstnému vyznaniu viery“ (VDK 59). Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí v zásade o katechumenáte vo vlastnom zmysle slova, teda o katechumenátnej formácii dospelých konvertitov, pripravujúcich sa na krst. Nachádzame v ňom však aj jednu zaujímavú poznám-

.......................................... Základné kritériá pre obnovu (katechumenát: 1. je určený pre dospelých, 2. má stupňovitý charakter, čo si vyžaduje 3. primeraný čas, 4. jeho súčasťou je primeraná katechéza 5. je zároveň obdobím posväcovania), boli stanovené v konštitúcii Sacrosanctum concilium (SC 64). Konštitúcia Lumen gentium pridáva požiadavku na obnovenie starobylého stavu katechumenov v Cirkvi (LG  14). Do tretice nachádzame zmienku o katechumenáte v dekréte Ad gentes, ktorý zdôrazňuje jeho formačný rozmer (AG 14 ‒ 14). Všeobecné katechetické direktórium z roku 1971 nepriamo rozširuje pole pôsobnosti katechumenátnej formácie aj na dospelých bez náležite zavŕšenej iniciácie do kresťanského života, keď dáva katechéze za vzor „katechumenálne iniciatívy pre tých, čo sa pripravujú na prijatie krstu, alebo pre pokrstených, ktorí neboli náležite uvedení do kresťanskej viery“. 4 Podobné podnety prináša aj Inštrukcia o pastierskej službe biskupov, vydaná v roku 1973 Kongregáciou pre biskupov. Popri katechumenáte v striktnom zmysle slova dokument odporúča organizovať nejakú formu katechumenátu pre deti, mládež a dospelých, ktorí boli pokrstení v  detstve a ktorí sa chystajú prijať

..........................................

1 Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života. Trnava : SSV, 1993, ods. 68 ‒ 97. Ďalej len OICA, odkazy v texte. V texte tiež Obrad uvedenia. 2 KONGREGÁCIA PRE KLÉRUS. Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava : SSV, 1999, č. 59. Ďalej len VDK, odkazy v texte. 3 CEILLIER, Jean-Claude. Beginnings of our society. [online]. Dostupné na internete : https://mafrome.org/about-us/beginnings [02.01.2018]. 4 KONGREGÁCIA PRE KLÉRUS. Všeobecné katechetické direktórium. Bratislava : Saleziánske katechetické stredisko, 1992, čl. 19. 5 MURAWSKI, Roman. Katechumenalny wymiar katechezy ‒ część II. [online]. Dostupné na internete: https://www.katecheta.pl/Archiwum/2008/Katecheta-3-2008/VERBA-DOCENT/ Katechumenalny-wymiar-katechezy-czesc-II [23.12.2017]. 6 PAVOL VI. Evangelii nuntiandi. Trnava : SSV, 1999, čl. 44. 7 SINODO DEI VESCOVI. Materiale informativo. [online]. Dostupné na internete: http://www.vatican.va/roman_curia/synod/documents/rc_synod_20050309_ documentation-profile_it.html [23.12.2017].

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

41

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY ku o katechumenáte po krste. Tá rozvíja už spomínaný podnet Všeobecného katechetického direktória: „Krst detí už svojou povahou vyžaduje katechumenát po krste. Nejde len o potrebné poučenie po krste, ale aj o nevyhnutné rozvíjanie krstnej milosti počas rastu osoby. Tu je vlastné miesto katechézy“ (KKC 1231). Je to vôbec prvý raz, čo bol použitý termín katechumenát po krste (catecumenato postbattesimale). 8 Takáto prax by znamenala rozšírenie katechumenátu na celú katechetickú formáciu, ktorá sa uskutočňuje po prijatí krstu, teda na deti a dospelých, ktorí už krst prijali. Každá katechéza by de facto musela prijať formu katechumenátu.

upresňuje, že katechumenátna formácia má byť pre ostatné formy katechézy vzorom v ich cieľoch, dynamizme a vo vybraných prvkoch (VDK 59, 91). Po priblížení štruktúry obradu sa zameriame na ich charakteristiku a načrtneme možné konsekvencie pre katechézu.

Štruktúra obradu prijatia medzi katechumenov „Obrad, ktorým sa tí, čo sa chcú stať kresťanmi, prijímajú medzi katechumenov, slávi sa až vtedy, keď katechumeni už prijali prvú zvesť o živom Bohu a majú začiatočnú vieru v Krista Spasiteľa“ (OICA 68). Predpokladá sa predchádzajúce vľúdne prijatie žiadateľov a modlitbová podpora (OICA  12), skúmanie príčin obrátenia (OICA  16), príprava na liturgický obrad (OICA  68) a aktívna prítomnosť tak ručiteľov, ako i celej farskej komunity (OICA 70 – 71). Úvodný obrad sa koná pri vchode do kostola alebo v jeho predsieni. V dialógu s celebrantom sa kandidát predstaví a verejne prejaví svoje rozhodnutie vstúpiť do procesu katechumenát-

„Vzorom každej katechézy je krstný katechumenát; je to špecifická formácia, ktorá na Veľkonočnú vigíliu privádza dospelého obrátenca ku krstnému vyznaniu viery“ (VDK 59).“ Keďže sú však katechumeni zároveň v právnom i ekleziologickom zmysle špecifickým stavom uprostred Božieho ľudu, vzniká pri pokusoch o rozširovanie katechumenátu isté napätie. Pokrstený totiž nikdy nemôže byť katechumenom v plnom zmysle slova. Situáciu čiastočne rieši Obrad uvedenia praktickým odčlenením vlastného katechumenátu od uvedenia detí, ktoré dosiahli katechetický vek, a prípravy pokrstených dospelých na birmovanie a prijatie Eucharistie. Konečné riešenie prináša Všeobecné direktórium pre katechizáciu, keď sa stotožní s ideou katechumenátu ako inšpiratívneho zdroja, avšak bez rozširovania samotného katechumenátu.

Aspekty katechumenátneho modelu v Obrade prijatia medzi katechumenov Zo samej podstaty katechumenátu vyplýva, že nemôže byť aplikovaný na pokrstených. To však nezmenšuje jeho inšpiratívnu hodnotu. Všeobecné direktórium pre katechizáciu

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

42

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY nej formácie. Prítomní ručitelia a farníci potom potvrdia svoje rozhodnutie pomáhať kandidátom v nasledovaní Krista (OICA 73 – 77). Na miestach, kde je rozšírené pohanstvo, nasleduje exorcizmus a verejné zrieknutie sa pohanského kultu (OICA  78 – 80). Potom sú kandidáti poznačení krížom na čele, prípadne aj na iných častiach tela (OICA 83 – 86). Od toho momentu sú nazývaní katechumenmi (OICA 87). Nasleduje uvedenie do chrámu a zaujatie vyhradených miest (OICA 90 – 91). Centrálnu časť obradu tvorí slávenie Božieho slova. Po prinesení knihy Svätého písma nasleduje čítanie vybraných perikop a homília. Celebrant potom podá katechumenom knihu evanjelií. Nasleduje modlitba za katechumenov, záverečná modlitba a prepustenie (OICA  91 – 96).

Identita svedka ako cieľ katechézy Katechumenátna formácia je, samozrejme, rozsiahly proces s množstvom priebežných cieľov, ktorých analýza by ďaleko presiahla zámer tohto článku. Obmedzíme sa preto len na definíciu, ako ju podáva Všeobecné direktórium: Krstný

katechumenát je „špecifická formácia, ktorá na Veľkonočnú vigíliu privádza dospelého obrátenca ku krstnému vyznaniu viery“ (VDK 59). Z nej vyplýva, že konečným cieľom katechumenátnej formácie je krstné vyznanie viery. Pozorným skúmaním liturgických textov Obradu uvedenia však prichádzame k záveru, že sa nejedná len o vyznanie v zmysle intelektuálnej akceptácie Symbolu. Z textov obradu, naopak, vyplýva chápanie vyznania v zmysle prijatia identity svedka. Kresťan je totiž svedok, ktorý opakovane celý svoj život vyznáva vieru v zmysle verejne prejavovaného súhlasu vôle a rozumu s pravdami viery; verejného priznania sa k vlastnej hriešnosti spolu s ohlásením Božej svätosti; vzťahu služobnej, učeníckej a synovskej lásky k Bohu a Matke Cirkvi 9 i ohlasovania veľkosti Boha a jeho spasiteľských činov v živote vyznávajúceho (VDK 66). Katechéza katechumenátneho modelu si teda kladie za základný cieľ formovať prijímateľov k postoju svedkov s pevným a  trvalým návykom (čnosť) svedčiť o  viere, a to v celej šírke termínu vyznanie.

.......................................... Vyššie zmienený cieľ formácie nie je z pochopiteľných dôvodov v Obrade prijatia medzi katechumenov priamo spomenutý. Je to prirodzené, lebo až keď katechumen spozná obsah viery, v stupni vyvolený prijme a neskôr vráti Symbol a vo Veľkonočnej vigílii prijme krst, birmovanie a  Eucharistiu, stane sa Kristovým svedkom. Cieľ je však naznačený nepriamo. Obrady katechumenátu nikdy neoznačujú katechumena, či vyvoleného výrazom svedok. Až keď bude iniciácia zavŕšená Eucharistiou a birmovaním, neofiti prvý raz dostanú poslanie ísť v mene Božom. Zvolanie „Ite, missa est“ rezervované pre eucharistické slávenie, možno totiž chápať aj ako moment vyslania svedkov.10 Okrem prirodzených schopností získaných v katechumenátnej formácii je pre jeho realizáciu potrebná nadprirodzená milosť, získaná v iniciačných

..........................................

8 9 10

MURAWSKI, Roman. Katechumenalny wymiar katechezy - część II. [online]. LEÓN-DUFOUR. Xavier. Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 2003, stĺ. 986. FORTESCUE, Adrian. „Ite Missa Est.“ The Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1910. [online]. Dostupné na internete: http://www.newadvent.org/cathen/08253a.htm [03.01.2018].

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

43

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY sviatostiach, a poslanie, udelené Cirkvou a vyjadrené práve spomenutým zvolaním. Aj preto ani slovenská forma prepustenia (Iďte v mene Božom) nezaznieva na záver žiadneho obradu katechumenátu. Napriek tomu, že sa identita svedka zatiaľ v obrade nespomína, kandidát je k nej od prvého okamihu formovaný. V obrade napríklad niet miesta pre ostýchavosť. Od kandidáta sa očakáva, že slobodne a verejne prejaví zámer nasledovať Krista (OICA 75 – 73, 80) a že sa s rovnakou rozhodnosťou verejne zriekne pohanských kultov. Poznačenie krížom je sprevádzané modlitbou, v  ktorej sú zahrnuté prirodzené kroky k tomu, aby sa kandidáti raz mohli stať svedkami – naučiť sa oslavovať Otca a plniť jeho prikázania (OICA  87). Súčasťou obradu môže byť aj odovzdanie kríža katechumenom (OICA 93). Katechumen, ktorý prijíma a s vierou nosí kríž na hrudi, s ním prijíma milosť a ochranu a zároveň jeho nosením vydáva prvé, hoci ešte nedokonalé svedectvo.

„Katechéza katechumenátneho modelu si teda kladie za základný cieľ formovať prijímateľov k postoju svedkov s pevným a trvalým návykom (čnosť) svedčiť o  viere, a to v celej šírke termínu vyznanie.“

Vydávaniu svedectva sa napokon učí aj z príkladu ručiteľov a farskej komunity. Tí sa k tomu verejne zaväzujú hneď v úvode obradu a dôležitosť ich svedectva je nepriamo spomenutá aj v modlitbe za katechumenov (OICA 77, 94). Katechéza, inšpirovaná cieľom katechumenátu, si teda vždy kladie za cieľ formáciu prijímateľa k postoju svedka viery, postupujúceho neustále od vyznania k vyznaniu. Učí ho nielen o  povinnosti ohlasovať, ale poskytne mu priestor na postupné získavanie potrebných zručností a  návykov. Okrem týchto prirodzených prostriedkov mu sprostredkúva aj nadprirodzené prostriedky a  osvetľuje dôležitosť oficiálneho poslania zo strany Cirkvi.

božského, božsko-ľudského (Cirkev) a ľudského (dospelý konvertita) protagonistu je základom dynamizmu katechumenátneho modelu katechézy. Iste aj v iných modeloch sa spoliehame tak na prirodzené, ako i nadprirodzené prostriedky. No v prípade katechumenátneho modelu sú jedny i druhé tak úzko prepojené, že formačný proces je bez nich nemysliteľný. Práve preto ide v katechumenátnej formácii ruka v ruke prirodzené s nadprirodzeným. Cirkev ako starostlivá matka trpezlivo ohlasuje a vysvetľuje katechumenovi Božie slovo, rešpektujúc jeho úroveň, situáciu a individuálne schopnosti, prevádza ho jednotlivými etapami a stupňami, rešpektujúc prirodzený rast a jeho osobité tempo. Zároveň ho podporuje svojou modlitbou, posilňuje ho sväteninami, v skrutíniách mu pomáha odhaliť vlastné slabé miesta, učí ho praxi pokánia, ktoré je cestou posilňovania slabého. Napokon v požehnaniach a exorcizmoch mu vyprosuje potrebné milosti, spoliehajúc sa na otcovskú lásku Boha, ktorý si ho prvý povolal za svojho služobníka. Ideu vynikajúcim spôsobom ilustruje záverečná modlitba. Celebrant v nej prosí Boha: „Prijmi láskavo svojich milovaných služobníkov, čo prichádzajú k tebe a daj, nech ich posilňuje a  obnovuje tvoje slovo, ktoré počuli medzi nami, aby pomocou tvojej milosti dospeli k plnej podobnosti s Kristom...“ (OICA 95).

Dynamizmus katechumenátneho modelu katechézy

Vybrané prvky katechumenátneho modelu

Katechumenát je autentickou kresťanskou formáciou v tej miere, v akej je „účasťou na diele Otca, ktorý prostredníctvom Ducha utvára v srdciach […] mužov a žien myslenie a cítenie Syna“. 11 Vedomé stavanie na spolupôsobení

Napokon Všeobecné direktórium pre katechizáciu špecifikuje, ktoré prvky katechumenátu majú byť vzorom každej katechézy. Katechéza, inšpirovaná katechumenátom, má mať vždy iniciačný rozmer. Zároveň sa v nej viac ako pri

..........................................

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

44

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY

iných modeloch kladie dôraz na zodpovednosť celého kresťanského spoločenstva, a to nielen v teoretickej, ale i v praktickej rovine. Nezameniteľným prvkom je veľkonočný ráz takejto katechézy a inkulturácia, nevyhnutná pre neskreslené odovzdanie posolstva. Napokon je takáto katechéza pravou formáciou a školou viery (VDK 91).

Kristovým duchom“. 13 Ľudia (hoci neve domky) vedení Kristom klopú na bránu Cirkvi, aby boli Kristom uvedení do jeho života.14 Iniciačné prvky v spomenutých teologických významoch sú v obrade prijatia medzi katechumenov veľmi výrazné. Kandidát je uvedený medzi katechumenov, aby sa mohol s nimi zdieľať so svojou radosťou i s duchovnými zážitkami (OICA 96). Katechumen je uvedený do chrámu, v ktorom má vyhradené miesto. Je uvedený do znaku kríža ako symbolu príslušnosti i do Božieho slova, ktoré je základným prostriedkom formačného procesu.

Iniciácia V teologickom zmysle môžeme rozlíšiť v termíne iniciácia tri významové okruhy: 12 1. Uvedenie do Cirkvi. Termín iniciácia označuje prvé stretnutie s Cirkvou, nie však v chronologickom, ale v teologic kom zmysle. 2. Uvedenie do života Cirkvi. Tento aspekt zdôrazňuje ekleziologický rozmer kate chumenátu, Cirkev stanovuje podmienky a ponúka náuku a  sviatosť, ktorou sa do Cirkvi vstupuje. 3. Uvedenie do vzťahu s Kristom. Tretí as pekt sa týka kristologickej dimenzie pro cesu iniciácie, pretože „iniciácia nie je len katechézou, vyučovaním, alebo rítom, obradom, sviatosťou. Spolu s tým vstu puje do hry predovšetkým dynamika vzťahu k  tajomstvu Krista. Katechumen, ktorý hľadá Cirkev, i Cirkev, ktorá ho v krste prijíma, činia tak preto, že sú vedení

.......................................... Iniciácia však nie je len jedným z mnohých prvkov, ktoré môžu obohatiť katechetické úsilie. Je prvkom určujúcim, ktorý musí výrazne vplývať na celý katechizačný proces. Zodpovednosť celého kresťanského spoločenstva. Z logiky samotného obradu je zrejmé, že prijatie medzi katechumenov nemôže byť súkromnou (rodinnou) slávnosťou, ale je zále-

..........................................

11 JÁN PAVOL II., Vita consacrata. Bratislava : KBS, 1996, čl. 66. [online]. Dostupné na internete : https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-avyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/vita-consecrata [01.01.2018]. 12 AMBROS, Pavel. Křest dětí v současné pastoraci. In: Fórum pastorálních teologů VIII. Olomouc : Refugium, 2011, s. 94. 13 AMBROS, Pavel. Křest dětí v současné pastoraci, s. 94. 14 FRANCOUZSKÁ BISKUPSKÁ KONFERENCE. O Směrování katecheze v dnešní době. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2008, s. 60.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

45

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY žitosťou celej komunity. Aktívna účasť a prevzatie zodpovednosti ručiteľmi a farnosťou sa pokladá za samozrejmosť tak pri slávení prijatia, ako i počas celej formácie. Nejde pritom len o praktickú stránku veci. Prijatie zodpovednosti je pre farnosť bytostne dôležité. Tým, že farské spoločenstvo sprevádza žiadateľa o krst, znovu vstupuje do procesu iniciácie a opätovne sa obnovuje. 15 Preto je pastorácia uvádzania do kresťanského života „existenčne dôležitá pre každú partikulárnu Cirkev“ (VDK 91). Ako už bolo spomenuté, katechumenát a vôbec každá výchova vo viere je prejavom materskej starostlivosti farnosti. Bez kontaktu s katechizovanými sa tak farnosť stáva matkou bez detí, ktorým by mohla odovzdať svoju lásku a životnú skúsenosť.

a márne by sme v ňom hľadali zmienku o veľkonočnom tajomstve. No napriek tomu je ním celý preniknutý. Uvedenie do chrámu (OICA 90) spolu so zmienkou o Bohu, ktorý osvecuje každého človeka (OICA 76), môžeme dať pokojne do súvisu s Veľkonočnou vigíliou. Kandidát je už pri bráne kostola poznačený znakom kríža, pretože práve Kristova víťazná smrť je základom veľkonočného tajomstva. Vzápätí prijíma evanjelium (OICA  93), radostnú zvesť o Kristovom vykupiteľskom diele.

Inkulturácia Globalizácia je jednou z výziev pre dnešnú katechézu, ktorá musí hľadať nové spôsoby, ako zrozumiteľným spôsobom pretlmočiť posolstvo evanjelia. Istým spôsobom po stáročiach vstupujeme do situácie podobnej kresťanskému staroveku, zlatého veku katechumenátu. Prostredie Rímskej ríše bolo multikultúrne a staroveký katechumenát bol (predovšetkým vo veľkých centrách) miestom stretu rôznych kultúr a aj toho, čo dnes nazývame inkulturáciou. Napríklad Augustín povzbudzuje diakona Deogracia,

Veľkonočný ráz katechézy Krstný katechumenát je celý preniknutý Kristovým veľkonočným tajomstvom. Napokon „celé uvedenie má mať veľkonočný ráz. Veľkonočná vigília, stred kresťanskej liturgie, a jej krstná duchovnosť sú inšpiráciou pre celú katechézu“ (VDK 91). Obrad prijatia medzi katechumenov je na začiatku formačného procesu

Katechumenát a každá výchova vo viere je prejavom materskej starostlivosti farnosti.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

46

1 / 2018


10 ROKOV ŽIVOTA ŽILINSKEJ DIECÉZY aby sa dôverne zoznámil so situáciou kandidáta a už protokatechézu odporúča prispôsobiť jeho spoločenskej situácii, vzdelaniu a motivácii. 16 Pútnička Egeria zaznamenáva, že mystagogické katechézy v Jeruzaleme biskup prednášal po grécky a niektorý z kňazov ich hneď prekladal do západoaramejského dialektu. Dvojjazyčne boli prednášané aj biblické čítania. Okrem toho bol pre prítomných pútnikov dostupný aj výklad v latinčine. 17 Aj tu je však potrebné rozlišovanie. Matka Cirkev hľadá spôsob, ako pretlmočiť posolstvo evanjelia dnešnému človeku. No zároveň, ako každá dobrá matka, učí svoje deti materinskému jazyku, ktorým je v tomto prípade jazyk liturgie. Pri katechizácii musíme mať na zreteli požiadavku inkulturácie práve tak, ako aj požiadavku zachovania neporušeného bohatstva jazyka Cirkvi.

Formácia

sa s ním postí a koná skutky pokánia a potom mu pomáha odhaliť jeho ovocie. V tomto duchu kladie dôraz na formáciu aj katechumenálny model katechézy.

Z hľadiska inšpiračnej hodnoty pre dnešnú katechézu Všeobecné direktórium pre katechizáciu vyzdvihuje nasledovné znaky katechumenátnej formácie: intenzita a integrita formácie (katechéza, askéza a pokánie); stupňovitý charakter s vymedzenými etapami; zviazanosť s obradmi, symbolmi a znakmi a trvalá spätosť s kresťanským spoločenstvom (VDK 91). V Obrade prijatia medzi katechumenov sú všetky, hoci rôznym spôsobom, zastúpené. Etapy a stupne sú okrem iného naznačené rôznymi miestami, kde sa obrad slávi (brána, predsieň a loď kostola). Množstvo symbolov je priam markantné a rovnako to platí aj o spätosti s farnosťou, reprezentujúcou spoločenstvo Cirkvi. Katechetické úsilie školy viery, ktoré bude nasledovať v etape katechumenátu, je predznačené napríklad aj antifónou, spievanou pri uvedení do kostola. Cirkev Matka a Učiteľka pozýva svoje ešte nezrodené deti k nasledovaniu slovami žalmistu: „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej“ (Ž 34, 11). Katechumen sa formuje podobne, ako sa vychováva dieťa v rodine. Na prvom mieste nie je množstvo informácií, ale ich praktické využívanie. Preto sa katechumen neučí o evanjeliu, ale z evanjelia sa učí evanjeliu. Neučí sa o liturgii, ale slávením liturgie sa učí z liturgie. Neučí sa o  pokání. Formujúce spoločenstvo

Záver Požiadavka, aby bol krstný katechumenát vzorom každej katechézy, nie je dostatočne reflektovaná ani po viac než dvadsiatich rokoch od vydania Všeobecného direktória pre katechizáciu. Hrozí tak, že podobne ako úvahy o rozšírení katechumenátu aj táto idea upadne do zabudnutia bez toho, žeby priniesla ovocie. Príčinou v našich podmienkach je pravdepodobne fakt, že väčšina z nás doteraz nemala príležitosť objaviť bohatstvo samotného katechumenátu, tak povediac, na vlastnej koži. Máme však nádej, že obnova starobylého katechumenátu bola prorockým činom ostatného koncilu. A preto je dosť možné, že ten pravý čas pre katechumenát a katechumenátny model katechézy v našich končinách ešte len príde. Dovtedy nám zostáva pripravovať pôdu a pozorne skúmať znamenia čias.

..........................................

15 16 17

ÖSTERREICHISCHE BISCHOFSKONFERENZ. Katechumenat Pastorale Orientirung. Wien : Generalsekretariat der Österreichischen Bischofskonferenz, 2016, s. 5. AUGUSTIN. O náboženském vyučování katechumenů. Ods. 9 ‒ 10, 12 ‒ 13. In: SVATÝ AUGUSTIN. Katechetické spisy. Praha : Kristal OP, 2005. EGERIA. Púť do Svätej zeme. Trnava : Dobrá kniha, 2016, ods. 48.3 ‒ 4.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

47

1 / 2018


VÝSKUM

Vybrané ukazovatele katolíckej mládeže Selected indicators of the catholic youth

Jozef Žuffa

ABSTRACT It is crucial to understand the religious ideas of the youth, to set up the adequate pastoral care. The study presents results of quantitative research on catholic youth in Slovakia and analyzes selected indicators for pastoral practice. Keywords: Youth, Religiosity, Pastoral, Religious Values, Religion Po nástupe pápeža Františka môžeme vnímať jeho výzvy na nové uchopenie pastoračnej praxe Cirkvi: „Existuje nespočítateľné množstvo tém spojených s evanjelizáciou dnešného sveta, ktoré musia byť predmetom štúdia a náležitého prehlbovania.“ 1 V inom bode uvádza: „Pozývam všetkých, aby boli odvážni a kreatívni v úlohe znovudefinovať ciele, štruktúry, štýl a evanjelizačné metódy spoločenstiev.“ 2 Vyzýva na novú teologickú reflexiu, ktorá bude adekvátnou odpoveďou na otázky a potreby ľudí súčasnosti. Podnecuje reflexiu podstaty života Cirkvi na úrovni univerzálnej, diecéznej a farskej: jej ciele, štruktúry, štýly a metódy. A zároveň potrebu poznané aj implementovať. Jednou z metód, s ktorou pre tento účel pracuje pastorálna teológia, je empiricko-kritická metóda, postavená na línii kairológia, kriteriológia

a praxeológia. Vychádza z kritického zhodnotenia aktuálnej pastoračnej situácie – stanovuje diagnózu, potom indikuje normatívne a teologicko-pastorálne kritériá a vízie, nakoniec stanovuje stratégiu, vypracováva projekt a určuje konkrétne úlohy, ktoré uplatňuje v praxi. V tejto štúdii spracovaná téma mládeže je súčasťou kairológie – reflexie znakov čias v oblasti náboženského vnímania novej generácie, ktorá je najviac poznačená zmenami v spoločnosti. Z  dôvodu snahy o  hlbšiu analýzu a zmapovanie názorov mladých ‒ na jednotlivé oblasti súvisiace s  náboženskými postojmi ‒ vznikla výskumná iniciatíva s  cieľom navrhnúť na základe empirických dát niekoľko východísk pre pastoračnú prácu Katolíckej cirkvi s  mládežou. Analýza je spracovaná na základe kvantitatívneho výskumu slovenskej ka-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

48

1 / 2018


VÝSKUM tolíckej mládeže. Môže slúžiť ako východiskový podklad pre ďalšie kroky: určovanie kritérií pre pastoračnú prax s mládežou a  následný návrh konkrétnych pastoračných plánov a metodík práce s mládežou.

že respondent posunie dotazník ďalšiemu respondentovi a ten ďalšiemu, atď. alebo cez tzv. priateľské sieťovanie. 5 Táto metóda prináša možnosť diferenciácie respondentov a  umožňuje osloviť respondentov, ku ktorým by sa autori prieskumu inak nedostali. Pre výber tejto metódy rozhodla potreba získať informácie od špecifickej cieľovej skupiny a  tiež finančná nenáročnosť distribúcie dotazníka. Preklady otázok z  taliančiny, prípravu dotazníka a  jeho rozposlanie zabezpečila Rada pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska. Zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch október a november 2017; výsledná databáza bola v plnom rozsahu autorom štúdie poskytnutá na jej spracovanie a analyzovanie.

..........................................

Veriaca mládež nie je homogénnou skupinou. Vo výskumoch religiozity boli vytvorené viaceré kritériá. Podľa spôsobu prežívania náboženskej viery a miery identifikácie sa ľudí so svojou cirkvou, je možné vytvoriť viaceré nábožensko-sociologické typológie. Jedna z nich vymedzuje štyri typy religiozity veriacich, a to: jadroví, formálni, okrajoví a nečinní. 3 Iní výskumníci vytvorili päť typov: pridržiavajúci sa náboženstva ‒ sú zapojení do náboženskej praxe a veria v osobného Boha; ateisti ‒ neveria v  Boha; súhlasiaci s  náboženstvom ‒ majú sklon veriť v osobného Boha, ale náboženstvu neprikladajú veľkú dôležitosť a ich náboženská prax je príležitostná; prispôsobujúci si náboženstvo ‒ majú vieru v osobného Boha a prispôsobujú formy religiozity, aby si vytvorili náboženskú prax, ktorá je pre nich vhodná; vzďaľujúci sa náboženstvu ‒ prejavujú určitú vieru v neosobného Boha. 4 Nakoľko výskumná vzorka tejto štúdie vznikala postupným nabaľovaním sa respondentov hlavne cez aktívne spoločenstvá veriacich, nie je možné vzorku roztriediť na niektorú z  uvedených typológií. Získaná vzorka respondentov je špecifická tým, že ide predovšetkým o aktívnych mladých katolíkov a  ich výpovede nie je možné porovnávať s iným typom mládeže.

..........................................

Do zberu odpovedí na dotazníky sa zapojilo 4262 mladých ľudí. Pri čistení databázy boli vyradené údaje respondentov, ktorí sa nenarodili na Slovensku; tých, ktorí žijú v zahraničí a nehlásiacich sa ku Katolíckej cirkvi. Výsledná vzorka, ktorá zodpovedá výskumnému zámeru analyzovať postoje a názory mladých katolíkov na Slovensku je tak  viac ako o 700 osôb menšia (n = 3633). Hodnoty výsledkov pred úpravou databázy nevykazovali výrazné rozdiely k  výsledkom po vyselektovaní, preto rozdiely nie sú v štúdii uvádzané. Selektovanie sa uskutočnilo najmä kvôli jasnému zadefinovaniu výskumnej skupiny, ktorou je slovenská katolícka mládež. Výsledná vzorka obsahuje 35 % mužov a 65 % žien. Podľa ukazovateľa dosiahnutého vzdelania vzorka obsahuje presné tretiny mladých ľudí s  ukončenou základnou, strednou a vysokou školou. Prerozdelenie podľa veku je pro5 porčne takmer rovnaké od veku 16 do 29 rokov (okrem veku 16 ‒ 17 rokov, obidva ročníky prevažujú oproti ostatným dvojnásobne). Podľa veľkosti sídla žije 67,2 % respondentov vo veľkostnej kategórii do 50 000 obyvateľov, 13 % žije v obciach s 50 000 až 200 000 obyvateľmi

Metodológia a výskumná vzorka Väčšina dotazníkových otázok bola vytvorená na základe vatikánskeho dotazníka pre prípravné účely Synody o mladých, ktorá je naplánovaná na rok 2018; päť otázok bolo pridaných pre zisťovanie povedomia o  konkrétnych pastoračných aktivitách s  mladými na Slovensku. Dotazník s 241 premennými bol vytvorený pomocou Google formulárov a distribuoval sa výhradne prostredníctvom internetu cez sociálne siete, emailové schránky a blogy metódou „snehovej gule“. Predpoklad tejto metódy je,

..........................................

1 2 3 4 5

FRANTIŠEK: Evangelii gaudium, č. 16. FRANTIŠEK: Evangelii gaudium, č. 33. Porov. FICHTER, J. H.: Sociological Measurement of Religiosity. Review of Religious Research., roč. 10, č. 3/1969, s. 169 ‒ 176 Porov. PEARCE, D., L., DENTON, M. L.: A Faith of Their Own: Stability and Change in the Religiosity of American Adolescents. New York: Oxford University Press, 2011, s. 38 ‒ 55. GILE, J. K.; HANDCOCK, M. S, On the Concept of Snowball Sampling, 2011. Dostupné na: https://arxiv.org/abs/1108.0301v1.

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

49

1 / 2018


VÝSKUM a 20 % žije v  Bratislave alebo v Košiciach. Z  hľadiska rodinného stavu je 73 % respondentov slobodných a žije „single“, 13 % je slobodných a  žije v  nemanželskom zväzku, 11 % je ženatých/vydatých, 2 % je rozídených alebo rozvedených a zatiaľ žije „single“ a 1 % má iný rodinný stav (napr. vdovec/vdova). 7 % zapo-

jených mladých ľudí má dieťa/deti, z nich 144 respondentov má jedno dieťa, 60 dve deti, 24 tri deti a  5 štyri deti. Až štyri pätiny vzorky býva spolu s  rodičmi a  jedna pätina sa už od nich odsťahovala. Priemerný vek tých, ktorí sa od rodičov odsťahovali, je 23 rokov. 73 % respondentov študuje a 27 % je zamestnaných.

Výsledky prieskumu Pri opise výskumnej skupiny stojí za zdôraznenie, že ide o „online“ generáciu. Tretina respondentov hodnotí, že na internet sú pripojení de facto stále a zvyšok sa pripája zvyčajne viackrát za deň. Iba šiesti zo sto deklarujú počas dňa len jedno pripojenie sa na internet. Čas strávený na internete hodnotí polovica respondentov odpoveďou „som tam príliš veľa“, druhá polovica vyjadrením „som tam, keď chcem.“ Na sociálnych sieťach 42 % respondentov trávi jednu až tri hodiny, 28 % menej ako hodinu, 27 % viac ako tri hodiny a iba 2 % deklarujú, že sociálne siete nevyužíva. Druhou výraznou charakteristikou je nabaľovanie vzorky respondentov cez metódu „snehovej gule“. Vzorka je jasne zadefinovaná zberom cez spoločenstvá, keďže až 62 % mladých deklaruje členstvo v nejakom spoločenstve. 60 % respondentov má osobnú skúsenosť (označená odpoveď „poznám, bol som tam a ovplyvnilo mi to život“ alebo odpoveď „poznám a bol som tam“) s Godzonetour, takmer 40 % s diecéznym stretnutím mládeže, cez 30 % s Festivalom Lumen, 25 % s Animátorskou školou, cez 20 % s Campfestom a iba o niekoľko percent nižšie s Národným stretnutím mládeže.

Ja a druhí Jednou zo skúmaných oblastí bolo vnímanie seba a ľudí naokolo. Na otázku Do akej miery súhlasíš s výrokom: Veľká časť ľudí si zaslúži dôveru?, odpovedala presná polovica mladých z  výskumu pozitívne. Na druhej strane s  výpoveďou „Keď myslím na svoju budúcnosť, vidím ju plnú rizík a neznámeho“, sa stotožňuje tretina z nich. Pri snahe porozumieť subjektívnemu vnímaniu svojej budúcnosti je možné získať základný prehľad o dôležitosti hodnotových priorít pre osobnú realizáciu. Batéria otázok zameraná na túto oblasť ju skúma cez vybrané hodnoty.

Obr. 1: Osobná realizácia (spočítané „mimoriadne“ a „veľmi“) Na druhej strane pri pohľade do minulosti hodnotenia faktorov s  pozitívnym vplyvom z  detstva, 3 poskytuje nasledovné zobrazenie:

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

50

1 / 2018


VÝSKUM

Obr. 2: Faktory s pozitívnym vplyvom z detstva (spočítané „mimoriadne“ a „veľmi“) Ôsmi respondenti z desiatich prezentujú, že pri terajších rozhodnutiach im je dôležitá pomoc matky alebo priateľa, siedmi z desiatich dopĺňajú otca, súrodenca a kňaza. Pri skúmaní vplyvu rodiny a s  ňou spojených tém, mladí ľudia z  výskumnej vzorky si myslia, že najvhodnejší vek na odsťahovanie sa od rodičov je 25 rokov. Najvhodnejší vek pre ženu za priaznivých okolností, aby mala prvé dieťa je takisto 25 rokov, na druhej strane pre muža je to 26, o rok viac. Až 95 % z nich chce mať dieťa. Jedným z najprekvapivejších zistení výskumu je očakávaná pôrodnosť, ktorá v tejto vzorke tvorí priemer 3.25 dieťaťa. Pri otázke: To, že niekto ešte nemá deti, môže závisieť od rozličných príčin. Ktorý je v tvojom prípade hlavný dôvod?, sú najčastejšie uvádzané podmienky na bývanie, vek a ekonomická situácia. Hodnotenia seba a ľudí naokolo súvisia s dôverou v spoločenské inštitúcie. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v našom regióne počas ostatných rokov dôvera v inštitúcie klesá, naprieč všetkými vekovými kategóriami v populácii. Tento trend sa týka aj vnímania cirkví a náboženských inštitúcií. Na rozdiel však od celkovej populácie, slovenská katolícka mládež má oproti iným inštitúciám najvyššiu dôveru práve v Cirkev. Dôvera v inštitúcie je u skúmanej vzorky nasledovná:

Obr. 3: Dôvera v inštitúcie (spočítané „mimoriadne“ a „veľmi“)

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

51

1 / 2018


VÝSKUM S nízkou dôverou voči verejným organizáciám korešponduje aj otázka: Aké možnosti, hovoriť do verejných rozhodnutí v tvojej krajine, majú podľa teba mladí?, na ktorú pozitívne odpovedalo iba 22 % respondentov. Odhliadnuc od prejavov stupňa dôvery v  inštitúcie, však výskumná skupina prejavuje záujem o verejné dianie. Na ďalšiu otázku, či by mali mať mladí ľudia aktívnu úlohu pri určovaní politiky v krajine, odpovedalo pozitívne deväť z desiatich .

Náboženstvo a Cirkev Do hodnotení výskumnej vzorky boli zaradení iba respondenti, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi. Z tejto skupiny až 93 % deklaruje, že na náboženské slávenie chodia „aspoň raz za týždeň“ a iba 0,4 % mladých uvádza odpoveď „nikdy“. Na následnú otázku, ako často chodili na náboženské slávenia, keď mali 12 rokov, uvádza 90 % možnosť „aspoň raz za týždeň“ a 1,5 % možnosť „nikdy“. S  týmito údajmi koreluje otázka dôležitosti náboženstva v  živote respondenta. Odpovede „mimoriadne“ a „veľmi“ uvádza spolu 84 % a 12 % „dosť“. Odpovede na otázku Ak myslíš na Boha, s ktorým z týchto slov si ho spájaš? výsledky ponúkajú nasledovné zobrazenie:

Obr 4: Asociácie s Bohom Nasledovná otázka skúmala asociácie s Ježišom. Kto je pre teba Ježiš?

Obr 5: Asociácie s Ježišom

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

52

1 / 2018


VÝSKUM S akými slovami si mladí katolíci spájajú termín povolanie, bolo zisťované cez formuláciu: Ak myslíš na slovo povolanie, s ktorými z týchto slov si ho spájaš?

Obr 6: Asociácie s Bohom 48 % respondentov hodnotí prácu Cirkvi na Slovensku s mladými ako mimoriadne alebo veľmi kvalitnú a 39 % ako dostatočne kvalitnú. Pre súčasnú Katolícku cirkev mládež považuje za najnaliehavejšie „hľadať vhodnejší jazyk pre komunikáciu so súčasným svetom“. Na druhom mieste je „dosiahnuť väčší morálny súlad medzi správaním a vyznávanými hodnotami“ a na treťom „venovať viac úsilia na obranu života od počatia po prirodzenú smrť“. Nasledujú priority: venovať viac pozornosti modlitbovému životu, venovať viac pozornosti spoločenským problémom, venovať veľkú pozornosť obrane vyznávaných právd, snažiť sa o dialóg s ostatnými náboženstvami, venovať viac pozornosti otázkam mieru a  zoznam uzatvára ako najmenej dôležité „venovať viac pozornosti životnému prostrediu“. Podľa otázky zameranej na hodnotenie aktivít Katolíckej cirkvi je možné klastrovou analýzou identifikovať dve skupiny respondentov: vysoko ceniacich si aktivity Katolíckej cirkvi a nízko ceniacich si aktivity Katolíckej cirkvi v pomere 7:3 v prospech vysoko ceniacich. Grafické zobrazenie výsledkov batérie otázok je tak možné uviesť podľa vytvorenej typológie.

Obr 7: Hodnotenie aktivít Cirkvi (päťstupňová škála)

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

53

1 / 2018


VÝSKUM Až 96 % respondentov, ktorí považujú náboženstvo za mimoriadne dôležité pre svoj život, si vysoko cení aktivity Katolíckej cirkvi (Cramer V = 0,326, p < 0,001). Typológia korešponduje aj s frekvenciou návštevy bohoslužieb. 92,9 % respondentov, ktorí chodia na náboženské slávenia aspoň raz za týždeň, si vysoko cení aktivity Katolíckej cirkvi. (Cramer V = 0,172, p < 0,001). Pri ďalších druhostupňových analýzach je možné vybrať nasledovné výpovedné hodnotenia: • viac detí by chceli mať ženy ako muži (F (1, 3628) = 6,563, p = 0,010), starší respondenti (F (13, 3616) = 7,256, p < 0,001) a respondenti, ktorí sa už odsťahovali od rodičov ako tí, ktorí s nimi ešte žijú (F (1, 3628) = 6,314, p = 0,012); •

hodnotenie kvality práce Cirkvi s mladými je vyššie u žien ako u mužov (Cramer V = 0,089, p < 0,001), u tých, ktorí sa ešte neodsťahovali od rodičov (Cramer V = 0,086, p < 0,001), lepšie ju hodnotia študenti, ako neštudenti (Cramer V = 0,089, p < 0,001), lepšie ju hodnotia mladší respondenti (Spearman rho = -0,093, p < 0,001);

viac dôverujú Cirkvi ženy ako muži (Cramer V = 0,079, p = 0,007), tí, ktorí sa ešte neodsťahovali od rodičov ako tí, ktorí s nimi už nebývajú (Cramer V = 0,137, p < 0,001), slobodní a  single ako ostatní (Cramer V = 0,074, p < 0,001), študenti ako neštudenti (Cramer V = 0,125, p < 0,001), nezamestnaní ako zamestnaní (Cramer V = 0,144, p < 0,001) a  viac mladší ako starší (Spearman rho = -0,138, p < 0,001).

Záver

tistických údajov“ a teológie pri aktivitách v  cirkevných spoločenstvách. Z  uvedených číselných vyjadrení výsledkov výskumu medzi katolíckou mládežou je možné identifikovať odtlačok dlhodobej priority Katolíckej cirkvi na rodinu. Tá sa prejavuje predovšetkým pri hodnotách osobnej realizácie a vysokej očakávanej pôrodnosti. Na druhej strane je potrebné vnímať oslabovanie dôvery v  inštitúciu Cirkvi so zvyšujúcim sa vekom a  odídením mladých ľudí od rodičov. Nielen výsledky štúdie, ale i životná prax dokazuje, že mládež je najviac ovplyvnená zmenami spoločnosti. Napriek „katolíckemu jadru“, z  ktorého je vytvorená výskumná vzorka, jednou z  najdôležitejších výpovedí ostáva ich odporúčanie pre Katolícku cirkev, aby stále hľadala vhodný jazyk pre komunikáciu so súčasným svetom.

Dnešné cirkvi sa pýtajú: Ako uskutočňovať dnes, v zmenených svetových a národných podmienkach, naše poslanie? Katolícka cirkev je na Slovensku stále suverénne najväčším náboženským spoločenstvom. Čo však pre ňu znamená zostať „agentúrou nádeje“ pre mladých ľudí, ktorí sú spoločenskými zmenami najviac ovplyvnení? V štúdii skúmaná vzorka je tvorená z mladých katolíkov, ktorí sú formovaní spoločenstvami a „agentúru nádeje“ vnímajú pozitívne. Najdôležitejšou otázkou v tejto súvislosti, ktorú si rovnako kladie sociológia náboženstva, ako aj teológia, je otázka o vzťahu medzi spoločenskými zmenami a  hodnotovými orientáciami ľudí. Pojmy ako modernita, sekularizácia a náboženstvo nadobudli enormnú mnohoznačnosť aj u „jadrových veriacich“ a  o  to viac u  mladých ľudí, ktorí k  Cirkevným inštitúciám nemajú blízko. 6

..........................................

6 JOAS, H.: Führt Modernisierung zur Sekulasierung. In: Water, P.: Gottesrede in postsäkularer Kultur, Freiburg im Breisgau 2007, 10 ‒ 18.

..........................................

LITERATÚRA 1 FICHTER, J. H.: Sociological Measurement of Religiosity. Review of Reli gious Research., roč. 10, č. 3/1969 2 FRANTIŠEK: Evangelii gaudium. 3 GILE, J. K.; HANDCOCK, M. S, On the Concept of Snowball Sampling, 2011, Dostupné na: https://arxiv.org/abs/1108.0301v1169-176 4 JOAS, H.: Führt Modernisierung zur Sekulasierung. In: Water, P.: Gottesrede in postsäkularer Kultur, Freiburg im Breisgau 2007. 5 PEARCE, D., L., DENTON, M. L.: A Faith of Their Own: Stability and Change in the Religiosity of American Adolescents. New York: Oxford University Press, 2011

Teológia je v praxi spojená s  konkrétnymi mladými ľuďmi, v  ich sociálnom kontexte, ktorému je potrebné nielen dostatočne porozumieť, ale podľa neho aj prispôsobiť adekvátnu pastoračnú prácu. O  to konkrétnejšie sa prejavuje potreba prepájania „tvrdých šta-

......................................................................... COMMUNIO - MISSIO

54

1 / 2018


Profile for Inštitút Communio

Communio Missio 1/2018  

Online Magazine for new evangelization

Communio Missio 1/2018  

Online Magazine for new evangelization

Advertisement