ROZHOVOR ____________________________________________________ Toto bol duch koncilu. Aj pápež Pavol VI., ktorý prevzal vedenie koncilu, rozprával o koncile ako o „civilizácii lásky” a to tak trošku kontrastovalo s civilizáciou zákona, ktorá bola v 2. tisícroèí. To druhé tisícroèie sa Cirkev viac zaujímala o definíciu zákona a zaoberala sa verejným poriadkom pod¾a zákona, aby zákony boli èo najspravodlivejšie. Ale keï zaèalo tretie tisícroèie, to by malo by „civilizáciou lásky”. Použili ste termín „duch koncilu“ a viackrát poèas uplynulých 50 rokov sa úèastníci tohto snemu odvolávali na „ducha koncilu“. Poèas 50 rokov sme boli svedkami rôznych interpretácií koncilu, diskurzov rozliènej úrovne, èo koncil priniesol a èo nepriniesol. Ako ste vy videli tieto turbulencie pokoncilových diskusií a èo to je ten „duch koncilu“? Môžeme sa na koncil pozera obsahovo – èo je obsah dokumentov, ktoré koncil prehlásil. Môžeme sa rozpráva o teológii koncilu alebo o pastorácii koncilu a v urèitom zmysle, keï sa èlovek pozerá na koncil obsahovo, koncil je skutoène takou pestrou mozaikou uèenia Cirkvi, takže èlovek nemôže oèakáva od koncilu dajaké revoluèné novosti, keï ide o obsah uèenia Cirkvi alebo o obsah evanjelizácie. Niekto by mohol by ve¾mi sklamaný, keï èíta dokumenty koncilu, lebo tam nájde èi už konzervatívny, èi už liberálny zmier. Tak to na koncile bolo, že každý dokument bol odhlasovaný biskupmi sveta a bol odhlasovaný 90% väèšinou. Vieme si predstavi , že keï odhlasuje nejaký dokument 90 % biskupov, tak tam je urèitý kompromis, aby nastal súlad. Vkladali sa tam skutoènosti, ktoré uspokoja urèité strany alebo názorové platformy.
urèitým smerom alebo aby sa vyslovovali duchovným spôsobom. Napríklad by bolo zaujímavé, keby sme zaèali porovnáva kánony Tridentského koncilu s dokumentmi vatikánskeho koncilu. Reè týchto dvoch koncilov je esenciálne rozlièná. Tridentský koncil – to boli kánony: kto verí, verí, kto neverí, anathema. Veríš, neveríš – keï veríš, si vnútri Cirkvi, keï neveríš, si vonku. To je trend. Ale keï sa pozeráme na Druhý vatikánsky koncil, to je celkom iné vyjadrovanie sa, tá reè je celkom iná. Napríklad je to reè biskupov, ktorí presviedèajú. Nerozkazujú, ale presviedèajú a prinášajú urèité dôvody, preèo by mal moderný èlovek veri a rešpektujú slobodu èloveka. To je reè úcty, rešpektu, presviedèania, rozumnosti, takže celkom iný duch. Ten duch sa prejavuje v tých dokumentoch nie v tom, èím sa tieto dokumenty zaoberajú obsahovo, ale ako sa tá pravda Zjavenia predostrie dnešnému èloveku. >>> Druhý vatikánsky koncil. To je reè biskupov, ktorí presviedèajú. Nerozkazujú, ale presviedèajú a prinášajú urèité dôvody, preèo by mal moderný èlovek veri a rešpektujú jeho slobodu. FOTO TK KBS / Jozef Kovaèik
Ak sa pozeráme na koncil obsahovo, tak môžeme v òom vidie jednu interpretáciu alebo druhú interpretáciu, vo¾akto sa zachytí na jeden názor, vo¾akto na iný, lebo tam je všetko v koncile. Interpretácie koncilu sú ve¾mi osobné, tam sa nedá rozpráva , èo znamenal koncil pre ¾udstvo. My vieme, že koncil bol najdôležitejšou náboženskou udalos ou týchto moderných èias. Niè nebolo dôležitejšie z h¾adiska náboženského vedenia ako koncil – to je najvyššia autorita Cirkvi. Ale ak sa pozeráme na koncilové dokumenty len obsahovo, tak èlovek si hneï nevysvetlí, èo ten koncil skutoène znamená. Veríme, že tam bol Duch Svätý, keï rozprávame o „duchu koncilu“. Tento „duch koncilu“ bol Duch Svätý, ktorý inšpiroval biskupov, aby sa hýbali
............................................................................... C o m m u n i o m i s s i o
2 0
1 / 2 0 1 4