Page 1

O P REDSAVZAT Í Nelákaj ma, neklam svetlo lámp a reklám. Predsavzatie nespáľ, zase by som nespal. Ku tancu ma nezvi ! Dnes musím byť triezvy. Nenúkaj ma sexom ako dieťa keksom. Všetky moje zmysly kdesi vo tme zmizli. A nálady zbytky tiež utiekli z bitky.

N ÁRE K Y Rým a rým a iba s ním Zase čosi vybásnim Túla sa mi dnes mysľou Kopa rôznych nezmyslov Víno snáď mi poradí V akom ich dať poradí

6

Víno ma tu láka oplana, tuláka. Moje verné psisko. Zlozvyk hneď je blízko. Predsavzatie, ver mi, iba nazriem dvermi. Potom vytas hrozby, každý môj plán rozbi. V zhone áut a postáv predo mňa sa postav. A odveď ma kamsi, kde povedať dám si. Ostudu mi sprav a krič zľava i sprava. Odpor mnohých ohmov znič a veď ma domov.

Mal som: dvadsať rokov, päťdesiat halierov a hroznú chuť ísť do Jalty

7


Dostal som sa tam !

C IRK US J A LT A

Hľa ! Krotenie tela ! Za mrežami krása ! Vidiaci Na slepca Okuliarmi hrá sa. Hľa ! Plačúci klauni ! Zabíjanie hada ! Predávanie devy tým, ktorých má rada !

8

Hľa ! Opičí balet ! Pohyblivé drevá ! Najzlostnejší človek, ktorého boh hnevá !

Hľa ! Drvenie hlavy ! Pantomíma oslov ! Žena, ktorá Múdrosť dokáže dať do slov ! Hľa ! Hltanie ohňa ! Mrzákove saltá ! Každodenný program ! Zve vás Lokál JALTA !

HVIEZD Y M ÁLO J ASN É Leziem proti noci Ako myš domáca Telo kráča rovno Duch sa mi potáca Všetci protichodci Neznámi Ma vidia Bavia sa tou hrou No Neviem sa baviť ja Letím Proti noci S párom sovích krídel A postál v úžase Kto ma letieť videl Som v zajatí Moci Ktorá vzlet môj ničí A ktorej už zase patrím Nie som ničí Odávam sa Noci V ospanlivom rytme Veže smútku lepím Lep ohrievam Pri tme Obávam sa Hoci Dovidím až k hviezdam Raz prídem tu slepý Ak sa tých hviezd nevzdám 9


ČAKÁM DEŇ SÚDU Nie sudca som Nie advokát Nie milosť Čakajúci vrah A predsa čakám deň súdu Nie, netúžim ísť do neba

12

Ja, skôr než kdesi zložím kosti Skôr, než popolný uzavrú môj prach Chcem prísne súdiť Hájiť Trestať Rozsudok vydať Pre seba Len podľa zásluh Bez milosti !

1 3


V ÝCH ODISKO Zo smútku Znásilnená Alkoholom, bolesťou ubitá, sklamaná, strhaná život skončiť chcela. Vyliezť, odpútať sa, preč uletieť z tela. Telo to driemalo mŕtvo v kúte spiace, bezvládne a tupé, zradu netušiace. Duša neľútostná a bezcitná duša. Východ z tela hľadá, utiecť sa pokúša. Zem opustiť túži, zlámať pevné putá a nad svojím právom úpenlivo húta. Váha, dlho váha Dokola a v kruhu našla možnosť druhú.

M YŠ Í K O M P LE X Duševne prázdny, fyzicky plný Češem si svojej podoby vlny. Tým, že akotak vyzerám k svetu Som pripravený dobývať métu. Mám plné vrecká čerstvého pudu Nechávam doma priateľku Nudu.

Zvážila ju celú.

Rozdávam chodcom posledné mračná Oči mám ako zver krvilačná.

Telo spí a drieme. Duša heslo píše :

Môj anjel strážny sa ukryl v dave Bude ma čakať v Grande pri káve.

ROZKAZOVAŤ TELU !

Kolesá 5 ky lenivo lezú Klopem im rytmus svižného džezu. Zvonček huláka o mojej láske Hádžem sa hlavou k cieľovej páske Tam ako víťaz si slávu zberám A za odmenou skláňam sa k perám. Nevládzem myslieť na princíp vyšší A príjmam komplex hlúpučkých myší. ...

16

Fyzicky prázdny ? duševne plný Kašlem na svojej podoby vlny

1 7


SAM OVRAŽEDNÁ A znovu začínam Od prvého dejstva V ktorom sa objaví Časť môjho zlodejstva

S A M O V R A ŽE D N Á S čistými rukami Posadím sa K súdu

Možno z nedostatku hercov V tejto dráme Ja s mojim druhým Ja Všetky role hráme

Rozsudok vynesiem Piť ? Nie ! Nepiť radšej ! A bude to chvíľa Nad ktorú niet sladšej

Takže Nebadane Okradnúť sa musím Sám sebe sa páčim A sám sebe hnusím

Zatiaľ K samovražde ďalšej Dvíham kalich Do ktorého Láska vliala

Sám stopujem seba Skrývam sa sebe sám Striedavo Zlorečím i žehnám Nebesám

Cyankali

Sledujem, zahládzam Jasné svoje stopy ŕpnem i teším sa TTŕpnem Že sa mi sneh stopí Náhle Mám zlodeja O chvíľu ho zas niet Plačem A začínam z toho Takmer blaznieť Na svoju hru pľujem I tlieskam si za ňu Skôr než sa usvedčím Naplním si ? Vaňu Vykúpem sa zo špín, nákazy a studu 22

2 3


P RI FĽAŠI

ČOSI IN É

Život je sladký Život je kyslý Zbytočné hádky Týrané zmysly

Tak Konečne je tu Čaká pri dverách Na tvári má úsmev Pozdrav na perách

Život je krátky Život je dlhý Slobodné matky A všedné dlhy

Viem Čo tento príchod Pre mňa znamená Túžba po nej Dvíha moje ramená

Život je hladký Život je drsný Spotené zadky Bohatý krstný Život je vratký Život je stály Fľaškové zátky Ma život stáli Fľ a š a s o z át ko u st o j í k o r u n u d es a ť . Fľ a š a j e o k o r u n u d ra h š i a ako zátka. Ko ľ ko st o j í z á t k a ?

PRICHÁDZA ČAS Zvoní A prichádza Čas Ja ho zabíjam Obzerám si prsty S nezmyteľnou krvou Bojím sa veď niekto môže prísť

Že som Doma len sám To ju posmelí Núka sa mi celá Nechce v posteli Možno že by lepšie čosi Vedela Tak to teda skúsme

Ja ho zabíjam

24

On mi môže pomôcť Odpratať mŕtvoly

Náš Štetec Poplatný Nevoľnej vôli Sa tacká A bráni sa ruka Ktorú to bolí

A my maľujeme

Obzerám si prsty S nezmyteľnou krvou... Bojím sa Veď niekto môže prísť

Nezabíjam ho

Niektoré obrazy Ktoré hráme v ráme Sú nechutné gýče Ich spoluautormi Sú: Chlípnosť a Nitzche

Rozum spí V tej chvíli Telo sa mýli Bezfarebné zmysly Sa prvé spili

Zvoní A prichádza Čas

Zvoní A prichádza Čas

P OD OBRAZ B OŽÍ

Po dobu bytia Človečiu podobu

Milá Nedeľa

Vždy keď Nás ruky múz Za ruky chytia A vedú do hrobu Toto Mám byť Ja ?

2 5


IV A N, IV A N Predával vidinu Nepresného množstva Ktorú mu do rumu Primiešali božstvá Poriadal výstavy Skazeného zraku Ktorý mu do rýmu Kládol mrak ku mraku Vlastnil Monalízu hovoriacu áno Ktorá mu do rámu Zaliezla späť ráno Ivanko, Osud Ťa má za svoju hračku Ktorý ti do riti Chce vypáliť značku

Dnes triezvy sa nezdá mi Najznámejší Neznámy P OZN ÁM E SA Hviezda medzi tulákmi Tulák medzi hviezdami Psychologik šachista Na každého sa chystá Prvý ťah je otázny Jeho výhra však istá

Hlasom skrytým v zamate Zistí ako sa máte Vy ťaháte pešiakmi On už húta na mate Zbytočný pár koní je Strelce a ich kopije Vy prídete o prachy On sa za ne opije

R U M O V IS K O Minulosť je minulá Svoje sumasumárum Rátam Výjde mi nula Rum a rum a rum a rum !

26

2 7


T RIEZV Y S ON ET Obetný nápoj svoju obeť víta Čas ten sa radšej odvráti Sklenica denne inou slinou mytá A on Spočinú v objatí. Nádej sa znovu cíti ako zbitá Vždy bola verná dobrá ti S nádejou sa ťa práve ona spýta Či sa jej prežiť oplatí. Dokotkodákala Jedno vajce sliepka Možno, že celá táto chvíľa hebká Víziou bola len klamnou. Oťažela už opĺznutá lebka Na krk mi dýcha prosí sa a šepká Minulosť Idúca za mnou

OPI TÝ S ONET Studené pivo sa skvostne rosí A pohár žiarí mámivo Až v druhom kúte si sedí ktosi Tiež chorý, taktiež na pivo Obaja máme červené nosy Trochu kašleme Na život A ešte máme Spoločné čosi Minulosť Kosák, kladivo Ušiel kus času Ruky sa trasú Nápoj ma k ústam dlhú púť Ťažko sa darí Sklamanie v tvári A triašku v duši Preklenúť ! 30

3 1


VŽDY P RIP RAVEN Ý !

AJ T Í NAŠI Otec aj s materou Nevýslovné pijú A čo moja mladosť Kedy vrátia mi ju ? Hanba ma ubíja Neviem k nim byť milá Jedinou spásou je Aby som tiež pila

A S OM B OH ÁČ Život občas býva ťažký Vyt ŕča mi holú riť Vytŕča No keď vrátim všetky fľašky Začne sa mi ľahšie žiť

V deravých topánkach Rovno k Pánu Bohu A pravú mám skoro Polobosú nohu Keby som mal aspoň Trochu lepšie gate Aby Vládca videl Že nespávam v blate Keby sem mal šnúrky Na mašličku znovu Košeľu poriadnu A kravatu novú Keby som Ponožky obidve Mal čisté Aby mi nepáchli Pomôž dáko, Kriste ! Keby Aspoň fľaky zmizli Z môjho svetra Asi sa prestrojím. U Svätého Petra

Mám takého chlapca Ktorému sa páči Keď si svoju bolesť Liečim v spitom plači Vždy, keď sa mi smútok Do pohľadu votká U neho ma víta Vytúžená vodka Potom každá chvíľa Ľahko vôkol letí Občas sa tešíme Na spoločné deti A kto im vráti Mladosť ?

36

3 7


III. SMUTNÁ NEDEĽA

Chudák Hudák !

CH UDÁK H UDÁK V nedeľný podvečer odporne huláka chrapľavý barytón starého Hudáka.

Aj keď bol primášom, bol večným chudákom. Cez vojnu na base vyhrával ľudákom. Potom však svoju daň žiadala doba si. A rovno z hostinca putoval do basy. Zabudol už na to, že túžil po svete a je rád ak si ho ku stolu pozvete. Pohár si labužne priloží na pery. Tvári sa akoby spočinul v páperí.

Krčma mu malá je, zadok ho omína. Kýsi čert preliezol do neho z komína.

Chudák Hudák !

Náhle ho pochytí nálada hádavá. Do zdochlín lenivých krčmárke nadáva.

Celý deň sa v kúte nešťastný šuverí, neplatí si dlhy, nespláca úvery.

Hrozí sa, že iná mu s chuťou naleje, Že v tejto krčme piť sú strašné galeje.

A aj keď sem a tam dokola sa motá, ako by zakliata bola v ňom samota.

Chudák Hudák !

Podchvíľou si hmmmka na nôtu akúsi o tom, čo biedny tvor v živote zakúsi.

Za chvíľu pol krčmy rečami zamorí ako sa mu pilo tam kdesi v zámorí.

A keď už nebrble, keď sa už nemotá, tak je to pre zmenu totálna nemota.

Tisíce hlúpostí o svete potára. V živote sa vlastne nepohol z chotára.

Chudák Hudák !

A keď sa urazí, naserie, nazlostí, tak spopod obočia zazerá na hostí. Horkými slinami pomstí sa na víne, ako by ono len malo byť na vine. Chudák Hudák! Raz svoje lepšie ja obesil za rána. Dodnes sa otvára, bolí ho tá rana. Nikdy sa nezbaví tohoto batohu. Stále má vlastný tieň za mŕtvu mátohu. Deň mu je spasením, noc je však zložitá. Zahodil nádeje aj flintu do žita. Keď slnko k večeru zapadá za hory podivná nenávisť mu v očiach zahorí.

V sobotu pred týždňom, akosi k večeru nestihol už ani poslednú večeru. Vytušil, že svieca nádejí dohára. Uprene pozeral až na dno pohára. Už ho nič netrápi, už ho nič nebolí, hoc ani najbližší pri hrobe neboli. Doznela pridlhá žobrácka opera. A on sa do lepších hostincov poberá. Chudák Hudák ! Možno, že dosiahne milosti u Boha. Možno sa pokorí tá duša úbohá. Možno sa medzi nás ako duch navráti. A ktosi precitne v pijáckej závrati. ... V nedeľný podvečer po krčme huláka prepitý barytón mladého Hudáka. A v kúte smejú sa pod fúzy lapaji, že sa syn nezriekol otcových šľapají

44

Chudák Hudák ?

4 5


XI.

Viem kto tu čo zažíva v časoch hojna, mieru. Viem kto hynie za živa, lebo stratil mieru. Viem že taktiež decipol je schválená miera a že z neho nezcípol človek, ani zviera.* Viem ale, že žiaden zver namohol by plesať, keby ich mal za večer vyžrať dva krát desať. Viem že zas vás umára pocit zlosti, hanby. Vaša suma sumára sú vždy suché gamby.* Viem aká je zbesilá, opojná chuť moku, ktorá zmysly zdesila, učarila oku.* Viem že v mojom okolí tak trpíte mnohí. Tak si teda o kolík priväzujte nohy.* Viem že idúc po ceste vaše vnútro besnie. Tak si teda povedzte :Zajtra áno, dnes nie ! Viem že ešte mnoho dní budete sa kaziť a že mojej pochodni vyplazíte jazyk. Viem kto fandí mládeži, kto sa rád s ňou zvíta, komu na nej záleží, hnusí sa mu spitá.* Viem že chodia po krčmách iba zlostiť vrchné a keď obrus dokrčia celá banda prchne. Viem že mnohí nie sú zlí či sami, či spolu. Kým sa im svet nezuzlí na takzvanú smolu.* Viem že všetky výčiny v takom veku skorom páchajú z tej príčiny, že sme im my vzorom.*

Viem že vaša závity nestačia až na to, že čas takto zabitý je kaluž a blato.* Viem poznám to úžasne, to čo vás tu láka. Aj môj oheň už hasne. Tiež som už len mláka.* Viem neskrívim ani vlas a nepohnem kožou, ale slovom raním vás viacej ako nožom. Viem že viac než nôž raním, rana bude hnisať. Vy nebuďte ožrani, ja nebudem písať.* Viem že mnohí to vedia a aj ma to desí, že tiež môžem povedať :Mladosť moja, kde si ? Viem že doma zúfalá čaká vaša pani, čo verila, dúfala a zas ju to raní.* Viem kto ešte nezná ma a nechce to asi, kto hľadí do neznáma, keď<sa k nemu hlásim.* Viem že je to aj preto, že som občas krutý, že aj s hubou zavretou šibem ako prúty. Nerobím to v zlovôli, ani z dákaj pýchy. Iba som si dovolil dať znieť svoje vzdychy.* Nechcem kaziť reklamu žiadnej slušnej krčme. Tie verše však neklamú. A papiere skrčme ! Je smutné len pomyslieť čo napadlo dnes mi : Pre mnohých tu končí svet a možno aj vesmír.* Víno ma tu zohrieva, ale pivo chladí. A každý raz dospieva.*Tak majte ma radi !

XII.

Za tucet tuctov so všetkou úctou ! 52

5 3

NAREKY PIJANOV /test/  

graphic design , poems collection

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you