spolieham sa na teba. 5 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek? 6 Dennodenne mi spôsobujú škodu, myslia len na to, ako mi zle urobiť. 7 Podnecujú spory, stroja úklady, idú mi v pätách a sliedia. Ako mne číhali na život, 8 tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi. 9 Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch? 10 Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: áno, viem, že ty si môj Boh. 11 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Pána, ktorého slovo velebím, 12 na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek? 13 Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; obety chvály ti prinesiem, 14 lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.
Žalm 56 (57) 1
Zbormajstrovi. Na nápev “Nezahub”. Dávidov žalm. Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni. 2
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy. 3 Volám k Bohu, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro. 4 On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu. 5 Som akoby uprostred levíčat, čo požierajú ľudí. Ich zuby sú ako oštepy a šípy, ich jazyk sťa nabrúsený meč. 6 Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou. 7 Mojim nohám nastavili osídlo, až sa mi skormútila duša;
47