Špeciálne vydanie magazínu Sóda venované 30. výročiu Novembra 89 by Milk

Nepredajné Špeciálne vydanie venované Novembru '89 soda@o2.sk Sódu nájdete v každej O2 Predajni. Obsahová redakcia redaktori

30 rokov slobody

Dagmar Vinterová, Dominik Holič spolupracovníci E.J. Publishing, Marek Brenišin, PPPeter, SNG, Spýtaj sa vašich, Tím Fetiše Nežnej revolúcie, Zmudri.sk editori Lucia Hô-Chí, Natália Žáková account manažment Lucia Hô-Chí Natália Žáková Vizuálne spracovanie a produktový obsah Oliver Agency Central Europe dizajn magazínu Marek Čemez account manažment Veronika Zacharová Foto Dominika Behúlová, Magdaléna Tomalová, Archívne foto z publikácie Filozoﬁ v Novembri, Archív autorov Nežného komiksu, Archív Fetiše Nežnej revolúcie, Archív Juraja Plánovského, Archív SNG, Archív Spýtaj sa vašich, Archív Vivat Sloboda, Archív V_elvet R_evolutin Ilustrácia na obálke Dávid Marcin Comic Ink Brushes by Mateo is licensed under CC BY/Desaturated from original Komiks Z knižky Nežný komiks: Čierna oslava Autor: Michal Hvorecký Ilustrácie: Klára Štefanovičová

Milí čitatelia, tento rok si pripomíname 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá bola jedným z veľkých zlomov v našich novodobých dejinách. Vďaka masovým protestom sa podarilo nenásilne dosiahnuť zmenu režimu z totalitného na demokratický. Môžeme za to ďakovať všetkým ľuďom, ktorí počas novembrových dní stáli na námestiach a napriek strachu a zime demonštrovali za lepšiu budúcnosť. Ostatných 30 rokov nám ukázalo, že zmena režimu sa nemusí rovnať okamžitej a nezvratnej zmene pomerov k lepšiemu. Spoločnosť sa vyvíja postupne, po malých krôčikoch. Je potrebné uvedomiť si, že demokracia nikdy neprestala potrebovať našu neustálu opateru. Medzi nami sú však ľudia, ktorí si dôležitosť slobody a demokracie dobre uvedomujú a pripravujú projekty, prostredníctvom ktorých šíria odkaz Novembra '89 vo svojich komunitách. Práve takéto projekty podporila Férová nadácia O2 tento rok vo svojej grantovej výzve Sloboda nie je samozrejmosť. V špeciálnom čísle magazínu Sóda, ktoré držíte v rukách, sa dozviete viac práve o podporených projektoch a ich aktéroch. Nájdete v ňom tiež informácie o priebehu Nežnej revolúcie a o období, v ktorej sa udiala. Prinášame vám rozhovor s Janou H. Hoﬀstädter, vydavateľkou série komiksových kníh o Nežnej revolúcii vrátane ukážky z prvej z nich. Dočítate sa o novej hre aj aplikácii, ktorá prostredníctvom virtuálnej reality približuje tematiku Novembra '89. Čakajú vás príbehy účastníkov vtedajších udalostí a pozrieť si môžete menej známe fotky a vizuály tohto obdobia. V kvíze si zase môžete otestovať svoje vedomosti. Okrem toho prinášame rozhovor youtubera PPPetra, ktorý je tvárou tohtoročnej kampane O2, s podnikateľom Jurajom Vaculíkom. Ten bol bol počas Novembra '89 jedným z koordinátorov študentského hnutia. Veríme, že toto vydanie magazínu Sóda vás inšpiruje, aby ste aj vy svojím malým krôčikom prispeli k šíreniu hodnôt slobody a demokracie.

Manažment vydania a produkcia O2 Slovakia, s. r. o.

Váš tím Sóda

Michaela Sakálová, Markéta Plichtová

ŠtudentOv nA Mierku rýchlo pRibúdalO.

Bola to prvá demonštrácia, ktorú som v živOte zažila. Dovtedy som bOla len v PrvomájOvom sprievodE, ale to bOlo niečo iné.

to bude aj TrisTo ľudí!

To je ZiMA!

Prvomájový sprievod: Vláda organizovala každoročne 1. mája na Sviatok práce oslavné masové sprievody v mestách. Na vyzdobených tribúnach sedeli predstavitelia moci a stranícki funkcionári a kývali ľudu. Zamestnanci národných podnikov, zdravotníckych zariadení, členovia športových klubov, žiaci aj učitelia, všetci sa museli NA sprievodE zúčastniť.

TOTo zhromaždeniE niE je pOvolEné! RozíďtE sA!

ChCemE slObodu A dEmokraciU!

Od Alexa sOm matnE tušila, čO to je.

Špeciálne vydanie venované Novembru '89

Sloboda nie je samozrejmosť

Aké boli fetiše Nežnej revolúcie

Juraj Vaculík & PPPeter – Na zmenu spoločnosti nestačí prepnúť gombík, demokraciu treba opatrovať ako malé dieťa

Jana H. Hoﬀstädter – Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti

Anketa – Prečo treba hovoriť o Novembri '89

Ukážka z komiksovej knihy Čierna oslava

November '89 v obrazoch

Kvíz – Koľko viete o Novembri '89?

6 odvážnych československých kníh

Ako by vyzeral November '89, ak...

Hra Vivat sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra '89

Ani sloboda v cestovaní nie je samozrejmosť

Čo ste robili v Novembri '89? A čo robil váš sused?

Vytvorte si názor na Nežnú revolúciu cestovaním v čase

Môcť si len tak odskočiť do Viedne

Prečítajte si aj ďalšie skvelé články na www.soda.o2.sk

Sloboda nie je samozrejmosť Festivaly, počítačová hra či komiks. Spoločnosť O2 podporila množstvo projektov, ktoré nám približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Dagmar Vinterová TASR

ovember '89 bol zlomovým bodom v histórii Slovenska. Po mnohých desaťročiach neslobody padol socializmus. Stalo sa tak aj vďaka občianskemu odporu, ktorý sa zdvihol – individuálnemu hrdinstvu mnohých bežných ľudí. Obyvatelia tejto krajiny dokázali položiť totalitný režim nežne, bez krvipreliatia, a stali sa tak vzorom pre celý svet. Získali slobodu – slobodu cestovania, vierovyznania, slobodu vyjadriť svoj názor na veci verejné.

Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie naša spoločnosť stále zápasí s dedičstvom komunizmu. Cesta od Novembra '89 po dnešok bola často hrboľatá, dodnes sa musíme vyrovnávať s mnohými spoločenskými neduhmi. Miestami to vyzerá beznádejne, najmä keď mnohí z nás pri porovnávaní prepadajú spomienkovému optimizmu. Spomeňme si však, že pred 30 rokmi sme v tejto krajine mali politických väzňov, cenzúru, študovať mohli len vybraní, podnikať nemohol nikto – to všetko je dnes minulosťou. Tak ako v časoch Nežnej revolúcie, aj dnes je dôležitá odvaha postaviť sa proti neslobode. Túžba po lepšej spoločnosti je stále v nás. Nežná revolúcia nám dáva odkaz, že ak sa so svojím individuálnym hrdinstvom spojíme, máme nádej na výrazný posun vpred.

O2 dlhodobo šíri povedomie o Novembri '89 Spoločnosť O2 sa hrdo hlási k odkazu Nežnej revolúcie. Tému slobody a demokracie považuje za veľmi dôležitú, preto dlhodobo šíri povedomie o udalostiach Novembra '89.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra '89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť tým verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2. „Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov, alebo značky,“ dodáva.

Odkaz Novembra '89 chce O2 priniesť ľuďom z rôznych komunít Na 30. výročie Nežnej revolúcie Férová nadácia O2 pripravila grantový program Sloboda nie je samozrejmosť. Podporila v ňom verejnoprospešné projekty, ktoré mladým ľuďom prirodzene ukazujú a vysvetľujú dôležitosť slobody a demokracie aj dnes, 30 rokov po Nežnej revolúcii.

S prosbou o pomoc pri šírení tohto odkazu oslovili youtubera PPPetra, ktorého cestovateľské videá sa tešia veľkej popularite. Tentokrát však nebude cestovať v priestore, ale v čase. Keďže pre mladých ľudí je dnes dôležitá sloboda pohybu a cestovania, chce im cez špeciálny videocestopis priblížiť, aké by to bolo, keby sme sa vrátili o 30 rokov späť. „PPPeter vo svojom cestovateľskom vlogu zažije niečo, čo vôbec nečakal – rôzne obmedzenia slobody, ktoré boli pred Novembrom '89 bežné. Nebude môcť voľne cestovať, vyjadrovať sa a na vlastnej koži okúsi cenzúru. Na konci vlogu sa, našťastie, PPPeter vráti do dnešnej reality a uvedomí si, že to bol len zlý sen. Všetko to robíme preto, aby sme dnešným mladým ukázali, ako by sa ich dotýkal minulý režim a aké dôležité je vážiť si slobodu,” vysvetľuje Jaro Zacko, kreatívny riaditeľ agentúry Triad Advertising, ktorá pre O2 už štvrtý rok vytvára kampaň #slobodaniejesamozrejmost. Cieľom tohtoročnej kampane je dostať sa do rôznych komunít a každej z nich predstaviť odkaz 17. novembra spôsobom, ktorý je pre ňu zaujímavý. Preto sú do nej zapojení tvorcovia hier, autori komiksu, filmári, youtuberi a influenceri, ktorí sa venujú rôznym témam. K PPPetrovi sa pripoja aj ďalšie známe osobnosti, ktoré zároveň upozornia na jednotlivé projekty podporené Férovou nadáciou O2, antológiu poviedok Iná nežná, digitálny projekt Slovenskej národnej galérie 1989 – 2019, videokurz Zmudri.sk, dokumentárny film Spýtaj sa vašich, hru s tematikou Novembra '89 či edukatívnu aplikáciu ľvo virtuálnej realite. O2 taktiež podporilo sériu komiksov Nežný komiks, ktoré udalosti z Novembra ´89 týmto originálnym spôsobom približujú mladšej generácii, či seriál Fetiše Nežnej revolúcie, ktorý dané obdobie pútavo zhŕňa v 5- dielnom seriály. V tomto špeciálnom čísle magazínu Sóda si môžete o mnohých z týchto projektov na podporu hodnôt slobody a demokracie prečítať viac.

Chronológia predchádzajúcich ročníkov kampane V spoločnosti O2 upozorňujeme na odkaz Nežnej revolúcie už niekoľko rokov. „Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a rovnako nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla,“ hovorí šéfka komunikácie spoločnosti O2 Tereza Molnár, ktorá je zodpovedná za Férovú nadáciu O2. „Veríme, že toto je niečo, čo má zmysel opakovane pripomínať,“ dodáva.

2016 Každý, kto v tento deň prekročil hranice smerom na západ, dostal špeciálnu SMS s upozornením, že svojvoľné prekročenie týchto hraníc by bolo v roku 1989 považované za trestný čin. Tiež sme vytvorili pomyselnú železnú oponu na hranici, ktorú dnes mladí ľudia prekračujú najčastejšie. Zákazníci O2, ktorí sa pokúsili navštíviť web na zahraničnej doméne, narazili na digitálnu hranicu. Tentoraz však mali možnosť voľne pokračovať ďalej.

2017 Opäť sme vytvorili digitálnu a SMS hranicu. Spojili sme sa aj s českým O2, aby sme na jeden deň pomyselne obnovili Československo a pripomenuli si náš spoločný boj za slobodu. V pripomínaní cenzúry sme zašli ešte ďalej – začali sme blokovať zahraničné správy na spravodajských weboch a populárnu hudbu z tzv. kapitalistického západu. V autobusoch smerujúcich na Schwechat sme od cestujúcich žiadali povolenia, bez ktorých by pred rokom 1989 nevycestovali. Cez Instagram a Facebook sme si pripomenuli udalosti Novembra '89 tak, akoby sa diali v tomto období. K nášmu odkazu sa pridali mnohí inﬂuenceri a veľa osobností.

2018 V čase, keď sa spochybňovala občianská angažovanosť, sme sa chceli poďakovať bežným ľuďom, ktorí v Novembri '89 stáli na námestiach a bojovali za slobodu. Pripomenuli sme, že to boli úplne obyčajní ľudia, a ich príbehy sme zverejnili na stránke www.tvareslobody.sk Lokalizačnými SMS sme poďakovali ľuďom v mestách, kde sa udiali prvé novembrové demonštrácie. V šírení hodnôt slobody a demokracie sa k nám pridali nielen ďalšie osobnosti, ale aj viaceré spoločnosti. Raperi Vec a Tono S pre nás pri tejto príležitosti vytvorili pieseň Tváre slobody.

Projekty, ktoré Férová nadácia O2 podporila v roku 2019 * 30 rokov Novembra Vzdelávací magazín Denníka N

* „... nie je samozrejmosť“ Interaktívne dielo na Festivale svetla a tieňa v Banskej Bystrici a v Trnave

* Čas-opis 1989 Digitálny projekt Slovenskej národnej galérie

* Inventúra revolúcie Multižánrové eventy na festivale AMPLIÓN v Banskej Štiavnici

* Zmudri.sk Videokurz o novodobých dejinách Slovenska s časťou o Nežnej revolúcii

* november89.today Interaktívna publikácia o Novembri '89 z pohľadu vtedajších študentov

* Revolúcia bez konca Multižánrový festival na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

* '89 5 dokumentárnych ﬁlmov organizácie Post Bellum so svedectvami pamätníkov

* V_elvet R_evolution Virtuálna realita s náhľadom do života ľudí tesne pred revolúciou a krátko po nej

* nežná.nr Festival Divadelná Nitra s podtitulom Podoby slobody/Faces of Freedom

* Iná Nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť Antológia poviedok rôznych žánrov – sci-ﬁ, urbánna fantasy, alternatívna história

* Spýtaj sa vašich ’89 Dokumentárny ﬁlm, ktorý prináša ilustrovaný záznam výpovedí obyčajných ľudí

* Vivat sloboda Počítačová hra, ktorá sa odohráva v taxíku počas Novembra '89

Ďalšie projekty podporené spoločnosťou O2 * Nežný komiks Séria štyroch komiksových kníh s príbehmi z obdobia okolo Novembra '89

* Fetiše Nežnej revolúcie Dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra '89 z dielne RTVS

Aké boli Fetiše Nežnej revolúcie?

Čo bolo pre Nežnú revolúciu typické? Aké boli jej symboly? Aké heslá a znaky sa písali na transparenty? Aké plagáty zaplavili ulice? Kde sa revolúcia pripravovala? Ako sa šírili informácie bez mobilov a internetu a ako November '89 zmenil módu v uliciach? To všetko a oveľa viac prezrádza dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie. Dagmar Vinterová Archív Fetiše Nežnej revolúcie

Filmy si môžete pozrieť v online archíve RTVS.

ozhlas a televízia Slovenska (RTVS) uviedla päťdielny dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra '89 s názvom Fetiše Nežnej revolúcie. Seriál si zobral na mušku charakteristické prvky tých dní. Bez pátosu a s nadhľadom približuje obdobie, ktoré zmenilo životy, zmýšľanie a otvorilo nám nové možnosti.

Dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie, ktorý uviedla RTVS, sa v piatich dieloch zameriava na malé veľké príbehy ľudí, ktorí v mrazivej zime stáli na námestiach a verili v lepšiu budúcnosť. Jednotlivé diely režírovali Vladislava Sárkány, Lucia Kašová, Dominik Jursa, Róbert Šveda a Miriam Petráňová. Partnerom projektu je spoločnosť O2 .

10 /

Sóda vám prináša krátke zhrnutia jednotlivých dielov, ktoré zároveň odkrývajú to, čo bolo pre November '89 najpríznačnejšie.

Kreativita revolúcie

Nežná revolúcia bola, či chceme, alebo nie, prvým pilierom rodiaceho sa nového marketingu a slobodnej reklamy. Ulice boli plné symbolov, plagátov, hesiel a odznakov. Vlnitý plechový plot na Námestí 4. apríla (v súčasnosti Hlavné námestie) zdobili plagáty, ktoré vyrobili študenti VŠVU Boris Ondreička a Cyril Blažo. Spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu Peter Horváth prednášal graﬁcký dizajn a celkom prirodzene prispel k vizuálnemu stváreniu Novembra '89. Veľkou zmenou prechádzali aj médiá. Vznikli prvé nezávislé noviny Verejnosť, mládežnícke noviny SMENA sa odvážne rozhodli informovať ľudí o revolučných udalostiach a v televízii sa o spoločenskej situácii otvorene diskutovalo v relácii Dialóg.

/ 11

Rovnošata revolúcie

Móda pred rokom 1990 pripomínala uniformu. Všetko oblečenie malo podobné až identické strihy, v obchodoch bol malý výber látok a farieb. Uniformita bola jedným zo symbolov režimu a prejavovala sa aj v podobne pionierskej či zväzáckej rovnošaty alebo odevov počas spartakiády. Nebola však len vonkajším prejavom. Hlavnú úlohu hrala uniformita myslenia, a teda nevyčnievanie z davu. Aj v Novembri '89 boli politickí funkcionári uniformne oblečení v oblekoch. Oholení, ostrihaní... Predstavitelia revolúcie zase v ručne štrikovaných svetroch, bradatí, vlasatí... V uliciach bola sychravá zima. Snežilo, pršalo, mrzlo. Takmer všetci mali na hlavách vlnené čiapky. Jedna z nich, tzv. budajka, sa stala symbolom revolúcie.

Cesty revolúcie

Revolúcia sa neodohrala iba na námestiach v Prahe a v Bratislave, diala sa všade. Keď sa 18. novembra rozšírili chýry o tom, ako bezpečnostné jednotky násilne potlačili demonštráciu na Národnej triede v Prahe, vzbudilo to pozornosť takmer v každom kúte republiky. Kým televízia nezačala vysielať slobodne, bolo potrebné ľuďom ozrejmiť chýry o tom, čo sa deje. Herci a študenti v prvých dňoch vysvetľovali udalosti priamo. Ústne šírili neskreslený obraz diania, pretože ten, kto nemal rakúsku televíziu, nevedel takmer o ničom.

12 /

Škola, základ revolúcie

Nežnú revolúciu začali „písať“ študenti. Dňa 16. novembra zorganizovali protestnú demonštráciu v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Protestovali proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademickú slobodu. Skandovali heslá ako Slobodu slova! Nechceme reaktor! Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Demokraciu, demokraciu! V piatok 17. novembra sa v Prahe na Albertove zišli študenti vysokých škôl pri oﬁciálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939. Z tichej pietnej akcie sa stal krvavý masaker. Po týchto udalostiach sa začali organizovať štrajkové výbory. Na školách vyhlásili štrajk. Študenti tak začali meniť československú históriu.

Genius loci

K študentom sa veľmi rýchlo pridali aj divadlá. Prestali na chvíľku plniť svoju zábavnú úlohu a stali sa stánkami osvety. Veľa hercov našlo svoje druhé pôsobisko na námestiach. Neumlčali ani tých, ktorí mali zákaz hrať. Svoj zvučný hlas prepožičali novým heslám demokracie, po ktorej tak túžili. Námestia im poskytli dosky, ktoré znamenajú svet a otvárajú cestu k slobode. Dôležitým symbolom sa stali kľúče, ktoré mali mnohé a mnohé interpretácie a významy. Okrem hercov vystúpilo na improvizovaných pódiách množstvo ďalších ľudí. Museli prekonať strach z toho, aké následky môžu za tento čin niesť v prípade, že žiadna zmena nenastane. A tak zrazu boli na svete prví skutoční hovorcovia ľudu. Námestia a ulice sa stali dôležitým miestom celospoločenskej zmeny.

/ 13

Na zmenu spoločnosti nestačí prepnúť gombík, demokraciu treba opatrovať ako malé dieťa Youtuber PPPeter a účastník novembrových udalostí Juraj Vaculík sa porozprávali o Nežnej revolúcii a o tom, čo sa musí stať, aby sa Slovensko posunulo ďalej. Dagmar Vinterová Dominika Behúlová

outuber PPPeter je tvárou tohtoročnej kampane spoločnosti O2 k Novembru '89, ktorej cieľom je priblížiť Nežnú revolúciu najmä mladšej generácii. Tá má totiž o udalostiach, ktoré viedli k pádu vtedajšieho režimu a neslobode, ktorá u nás vtedy panovala, často len veľmi slabé informácie. Počas prípravy na natáčanie videa navštívil jedného z vtedajších lídrov študentského hnutia Juraja Vaculíka, aby sa dozvedel viac o tom, ako vypukla a prebiehala Nežná revolúcia. Časť histórie sa dnes opakuje a PPPeter sa pýtal, aké ponaučenia si môžeme zobrať, ak chceme túto krajinu posunúť dopredu. Sóda bola pri tom.

14 /

Juraj Vaculík V Novembri '89 sa stal jedným z lídrov študentského hnutia, dnes je úspešným podnikateľom. Je zakladateľom a majiteľom jednej z najrešpektovanejších slovenských reklamných agentúr MADE BY VACULIK. Je takisto spoluzakladateľom a riaditeľom spoločnosti AeroMobil, ktorá vyvíja lietajúce auto. Zároveň je a bol členom správnych a dozorných rád viacerých rešpektovaných pro-bono spoločností vrátane správnej rady Férovej nadácie O2 .

PPPeter Youtuber Peter Popluhár, známy ako PPPeter, tvorí humoristické a cestovateľské videá. Píše si do detailov premyslené scenáre a natáča v angličtine pre globálne publikum, ktoré si ho obľúbilo vďaka jeho cynickému, politicky nekorektnému humoru. Precestoval množstvo krajín a vydal knihu Kde všade som (ne)zomrel.

/ 15

PPPeter: Som ročník 93, nezažil som Nežnú revolúciu na vlastnej koži. Rodičia mi o tom hovorili, ale predsa len, ty si bol ako vodca študentského hnutia angažovaný asi trochu viac ako moji rodičia. Juraj Vaculík: Nenazval by som sa vodcom – vtedy tam nebol iba jeden vodca. Jeden vodca je vždy nebezpečný. V Koordinačnom centre vysokoškolského hnutia nás bolo viacero v pozícii lídrov a skvele sme sa dopĺňali. Celkovo bolo viacero rôznych zoskupení, ktoré sa v Novembri '89 spojili a s podporou verejnosti zvrhli totalitu. Disidenti, ktorí tomu obetovali celý život a boli často väznení, umelci, akademici a mnohí ďalší. Takýchto skupín, nazvem ich bunky, bolo veľa – vytvorili sa po celom Slovensku. Najviac ich bolo, logicky, v Bratislave. Ako sa vyvinula skupina, v ktorej si bol aj ty? Naša skupina sa vytvorila na VŠMU (Vysoká škola múzických umení). Mali sme obrovský dar, že sme sa stretli s generáciou pedagógov, ktorí boli rešpektovaní a skvelí umelci a zároveň aktívni a odvážni občania. Za komunizmu mohli väčšinou hrávať a učiť len tí, ktorí boli naklonení režimu. Počas perestrojky však dostali možnosť učiť aj menej konformní umelci a my sme mali to šťastie, že sme sa s nimi na vysokej škole stretli.

Keď prišlo k novembrovým dňom, veci sa nedali plánovať. Bolo to ako explózia. Všetky komunikačné línie sa naraz spojili: pedagógovia, spolužiaci, Pražáci, ale aj mnohé osobné a rodinné línie.

Rozhovory s nimi boli absolútne otvorené. Cítili sme obrovskú spriaznenosť – etickú, morálnu, kultúrnu a aj politickú. Skončila sa hodina a my sme ešte dve hodiny sedeli oproti v krčme a rozprávali sme sa. V tom čase sme si boli blízko aj s pražskou DAMU (Divadelní akademie múzických umění). Dohodli sme sa, že spolu naštudujeme divadelnú hru Kolotoč od Arthura Schnitzlera – mala mať premiéru práve koncom novembra. Skúšali sme súčasne

16 /

v Bratislave aj v Prahe, bol to federálny projekt. Predstavenie sa síce nikdy neodohralo, ale vďaka skúškam sme mali intenzívny osobný kontakt. Celý rok '89 bol už taký zvláštny, aj makropolitické prostredie bolo „tehotné“ tým, že sa niečo bude diať. Intenzívne sme sledovali, čo sa deje v Maďarsku, v Poľsku, v Nemecku, ale aj v Rusku. To už bolo obdobie, keď východní Nemci cez Maďarsko a Rakúsko utekali do západného Nemecka a obe krajiny sa čoskoro opäť spojili. Na Slovensku už bolo cítiť, že režim dlho nevydrží. Keď prišlo k novembrovým dňom, veci sa nedali plánovať. Bolo to ako explózia. Všetky komunikačné línie sa naraz spojili: pedagógovia, spolužiaci, Pražáci, ale aj mnohé osobné a rodinné línie. Ako ste komunikovali a koordinovali sa bez internetu a mobilov? Mali sme pevné linky, hlavne na škole, ale museli sme počítať s tým, že môžu byť odpočúvané. Museli sme sa dopredu dohodnúť, kedy si budeme volať, aby bol volaný vtedy pri telefóne, prípadne niekde v telefónnej búdke. A písali sme si listy. Reakčný čas, ktorý sa dnes počíta v milisekundách, sa počítal v dňoch. Ale zrazu, v priebehu pár hodín medzi 17. a 20. novembrom, sa všetko iksnásobne zrýchlilo. Všetky predvybudované komunikačné kanály, ktoré boli založené na dôvere a osobných vzťahoch, našu akcieschopnosť v prvých hodinách veľmi urýchlili. Čo bol ten prvý impulz, že ste pripravovali demonštráciu práve na 17. novembra? Korene sú v roku 1939. Vtedy povstali pražskí študenti proti nacizmu. Následky boli tragické. Špeciálne nemecké komandá na rozkaz Adolfa Hitlera prepadli české vysoké školy, popravovali študentov bez súdu a vyše 1 200 ich odvliekli do koncentračného tábora. 17. november bol potom vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. My sme chceli na 50. výročie týchto udalostí vyjadriť, že študenti majú právo na akademickú slobodu, a popri tom vysloviť aj požiadavky na ďalšie zmeny v spoločnosti, smerujúce k úplnej slobode a demokracii. Sú to dnes úplne elementárne veci, ktoré však boli v komunizme zakázané. Chceli sme spraviť pochod mestom a vysloviť tieto požiadavky. Na 17. novembra sme my na VŠMU pripravili v spolupráci s VŠVU (Vysoká škola výtvarných umení) pochod Bratislavou, ale režim bol veľmi pozorný. Objavili sa policajti, dostali sme zákaz vyjsť z budovy, a tak sa pochod ani nemohol začať. Tak sme aspoň v škole urobili provokatívny happening, ktorý bol výtvarne veľmi zaujímavý – vznikli tam základy plagátov

a vizuality Novembra '89. Boli sme vtedy veľmi nahnevaní, ale aj opatrní, a určite nie dosť odvážni a nešli sme do fyzického konﬂiktu s policajnými zložkami. O pár hodín neskôr v noci sme sa od našich pražských kolegov a kamarátov dozvedeli, čo sa stalo v Prahe na Národní třídě. Aj tento dnes už slávny pražský pochod zo 17. novembra 1989 vznikol tak, že sa českí vysokoškolskí študenti dohodli a spojili. Chceli si pripomenúť udalosti z roku 1939 a zároveň jasne artikulovať svoje požiadavky. Ich pochod Prahou však bol násilne rozohnaný – policajné jednotky brutálne zbili stovky mladých ľudí a mnohých vážne zranili. Týmto násilným zásahom sa zrazu všetko emotívne akcelerovalo a aktivizovali sa obrovské masy ľudí. Bijú nám naše deti. To bola veta, ktorá postupne zdvihla na nohy celú spoločnosť. Pre rodičov, ktorí cítili frustráciu z toho, že prežili svoje životy v neslobode a ich deti to čaká tiež, to bola hranica. Fyzicky, do krvi, strašne bili študentov – ich deti. Spoločnosť dosiahla emotívny prah. Po jeho prekročení začali ľudia postupne protestovať, prestávali sa báť a išli do ulíc a na námestia. Požiadavky sa nabaľovali, davy už nežiadali len podporu študentom a akademickú slobodu, ale hlavne slobodu a demokraciu v celej spoločnosti. Nakoniec vtedajšia politická reprezentácia pod masívnym tlakom verejnosti, ktorý vyvrcholil generálnym štrajkom, súhlasila so zmenou ústavy a s usporiadaním slobodných volieb.

Aj v súčasnosti ľudí nakoplo až to, že zomreli Ján Kuciak a Martina Kušnírová. No zdá sa mi, že tentoraz sa po ich vražde nič naozaj nezmenilo a zmeny boli iba naoko. S tým nesúhlasím. Zdá sa mi, že aj dnešná spoločnosť po tejto udalosti skokovo dozrela. To bol opäť ten hraničný moment. Ľudia boli schopní tolerovať vláde množstvo neprávostí, ale zrazu bola dosiahnutá hranica ľudského života.

Sloboda nie je raz a navždy. Je neustále atakovaná. V každej krajine, v každej kultúre, v každom národe sú skupiny ľudí, ktoré budú slobodu ohrozovať. A preto musí občianska spoločnosť dbať na dodržiavanie hraníc a musí byť silným kontrolným mechanizmom. / 17

Často rozmýšľam nad tým, ako posunúť túto krajinu ďalej. Vychádza mi z toho, že prvým krokom musí byť, aby vychádzali zo škôl ľudia s kritickým myslením, ktorí sa nedajú zmanipulovať. Máš absolútnu pravdu, školstvo je úplný základ. Druhou najtragickejšou správou po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola pre mňa nedávna správa, že viac ako 50 % učiteľov by odporučilo študentom konšpiračné weby ako zdroj informácií. Toto bude našu spoločnosť bolieť ešte desaťročia. Ďalším veľkým problémom je, že naši dobrí študenti ostávajú v zahraničí a nevracajú sa späť na Slovensko. Každá nová demokracia je ako novonarodené dieťa, musí sa opatrovať a zveľaďovať. Najviac času sme stratili tým, že sme sa dosť nevenovali školstvu. Predĺžili sme si tým čas k lepšie fungujúcej krajine a spoločnosti.

Táto udalosť veľmi posilnila občiansku spoločnosť, žiaľ, za cenu života dvoch mladých ľudí. Spoločnosť sa zobudila, aktivizovala. Hŕstka študentov opustila komfortnú zónu a vystavila sa ohrozeniu, pretože bola presvedčená, že to, čo robí, je správne. Toto je tá najsilnejšia energia. Ak sú ľudia schopní zjednotiť sa za jednu myšlienku a spoločné hodnoty, môžu byť veľmi rôznorodí, no ak si navzájom dôverujú a držia spolu, dokážu čokoľvek. Čo sa musí stať, aby sa veci na Slovensku očividne zmenili k lepšiemu? Ľudia si musia uvedomiť, že sloboda znamená niesť zodpovednosť. Platí to v politike, v podnikaní, ale aj v súkromnom živote. Nemôžem mať slobodu, pokiaľ za ňu nenesiem zodpovednosť. Slobodu si treba uvedomovať, kultivovať ju, a ak je to potrebné, tak ju aktívne chrániť. Sloboda nie je raz a navždy. Je neustále atakovaná. V každej krajine, v každej kultúre, v každom národe sú skupiny ľudí, ktoré budú slobodu ohrozovať. A preto musí občianska spoločnosť dbať na dodržiavanie hraníc a musí byť silným kontrolným mechanizmom. Študenti vždy boli toho súčasťou. Našťastie aj dnes sú aktívnou silou občianskej spoločnosti. To je vec, ktorá nás veľmi trápila ostatných 30 rokov. Dva mesiace po revolúcii sme mali pocit, že sme dosiahli stav, na ktorý sme toľko čakali. Odstúpili sme od kormidla a nechali sme riadenie krajiny ľuďom, o ktorých sme si mysleli, že sú kompetentnejší než my. No zistili sme, že veci nebudú také jednoduché, že nestačí zmeniť režim ako na telefóne. Našťastie, žijeme v demokracii a verím, že ju dokážeme zachovať, aj keď je ohrozená.

18 /

No aj keby sa podarilo vzdelať ľudí a udržať ich tu, študenti sú len malou časťou spoločnosti. Čo však s ľuďmi, ktorí sú apatickí? Študenti môžu spraviť aktivity, ísť príkladom, byť avantgardou, ku ktorej sa pripojí niekoľko desiatok alebo stoviek tisíc ľudí. Na to, aby sa začali veci meniť, musí byť opäť dosiahnutá kritická hranica. Mnoho ľudí na Slovensku, žiaľ, stále žije v existenčnom ohrození. Sú v ťažkej ekonomickej a sociálnej situácii. Neuvedomujú si, že práve oni by mali najhlasnejšie protestovať a ich hlas by mal zaznieť. Tragické je, že práve títo ľudia zostávajú nevypočutí a stávajú sa potom obeťami falošných vodcov. Situácia sa po Nežnej revolúcii zmenila veľmi rýchlo a zažili sme množstvo šokov, na ktoré nikto nebol pripravený – šok zo slobody, šok z materiálna a často mnohí aj šok sami zo seba a vlastného okolia v úplne novej situácii.

Ak sú ľudia schopní zjednotiť sa za jednu myšlienku a spoločné hodnoty, môžu byť veľmi rôznorodí, no ak si navzájom dôverujú a držia spolu, dokážu čokoľvek.

Je toto dôvod, prečo napriek našim dejinám stále toľko ľudí inklinuje k totalite, k autokratickým vodcom, k Rusku? Veľa ľudí má stále hlboké korene v minulosti, na ktorú sa navyše pozerajú veľmi skreslene a selektívne. Keď vychovávajú svoje deti, dodnes im hovoria, ako bolo vtedy lepšie, koľko stálo mlieko, koľko stál chlieb. Berú do úvahy svoju situáciu, ale nie celkový stav a progres spoločnosti. Je tu nakumulovaných veľa desiatok rokov historickej a osobnej skúsenosti. Krívd, strachu, opatrnosti, apatie. My, „Husákove deti“, študenti z roku 1989, sme „šťastnou generáciou“, ktorá zažila oba režimy a mala to šťastie byť pri zásadnej historickej zmene. Dokonca aj mnohí ľudia z generácie našich rodičov sa dokázali aklimatizovať, naučiť sa jazyky a zručnosti a presadiť sa v novom prostredí. No zostala tu stále masa ľudí, ktorí mali vtedy 40 – 50 rokov a neverili si, že by dokázali chytiť nový vietor. Ostali visieť vo vzduchoprázdne a v minulosti, ktorú si idealizujú tým viac, čím viac je vzdialená. Navyše na Slovensku, rovnako ako, žiaľ, dnes takmer v každej krajine, žije časť populácie, ktorá má rada jednoduché riešenia. Hľadajú silných vodcov, ktorým by sa mohli apaticky zveriť do rúk. A to, ako vieme z histórie, sa končí často veľmi tragicky. Tvrdíš o sebe, že si chorobný optimista, a veríš, že nakoniec všetko vždy dobre dopadne. Vidíš svetlú budúcnosť tejto krajiny? Verím v dobrú budúcnosť, ak sa mladí budú správať zodpovedne voči sebe samým, svojej budúcnosti, svojej krajine. Občiansky, morálne, kultúrne a aj politicky. Mne sa zdá, že táto generácia je veľmi apatická a odmieta prevziať zodpovednosť za stav spoločnosti. Zdá sa ti to tiež? Nie. Mám už svoj vek, tým pádom odstup a viem porovnávať. Áno, vždy by to mohlo byť aktívnejšie, ale na rovinu – aj počas revolúcie na VŠMU zostala možno pätina študentov. Ostatní išli lyžovať, báli sa alebo im rodičia nedovolili zúčastniť sa. Dnes je pohyb v spoločnosti najmasovejší za posledných 30 rokov. Platí efekt snehovej gule: čím väčšia masa, tým ľahšie odblokovanie tých, ktorí sa boja. Čo je, žiaľ, zároveň aj problém, lebo to platí aj pri tých falošných a zlých vodcoch.

Teraz máš veľkú úlohu aj ty, Peter, a ďalší ľudia z tvojej generácie, aktívni v médiách a schopní zrozumiteľne artikulovať svoje názory a postoje. Ste jeden z najsilnejších nástrojov v boji proti dezinformáciám.

Pre našu generáciu bola Nežná revolúcia okamihom v živote, ktorý nám otvoril aj v našich hlavách oveľa slobodnejšie rozmýšľanie. Preto chceme, aby terajšia a budúca generácia mala historický kontext a cítila, že naozaj má schopnosť meniť dejiny.

Áno, a ja si svoju zodpovednosť veľmi dobre uvedomujem. Keď budeš čokoľvek na tejto ceste odo mňa potrebovať, rád pomôžem. Žijeme v tejto krajine, chceme, aby bola úspešná a my s ňou. Chceme, aby bola lepšia nielen pre nás, ale aj pre naše deti. Ako sa múdro hovorí: Ak sa nepoučíme z minulosti, budeme musieť chyby znova opakovať. Chceli by sme vám mladým teraz pri 30. výročí odovzdať vedomie, že ste hýbateľmi spoločnosti a formujete si vlastnú budúcnosť. Je super, že posledné dva-tri roky sa mladí ľudia v oveľa väčšej miere vyjadrujú k spoločenským problémom a kritickým výzvam dneška vrátane tých globálnych. Pre našu generáciu bola Nežná revolúcia okamihom v živote, ktorý nám otvoril aj v našich hlavách oveľa slobodnejšie rozmýšľanie. Preto chceme, aby terajšia a budúca generácia mala historický kontext a cítila, že naozaj má schopnosť meniť dejiny.

/ 19

Vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii:

Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti Aby priblížila udalosti Novembra '89 mladým ľuďom, pustila sa do vydania komiksovej série Nežný komiks. Dagmar Vinterová Dominika Behúlová

Knižka je jedna z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.

ana H. Hoﬀstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Okrem iných spracúva aj témy, o ktorých sa mnohokrát nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2 .

Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona sama spomína na novembrové udalosti.

20 /

Jana H. Hoﬀstädter Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s graﬁckými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti novembra '89, partnerom série je aj spoločnosť O2 . V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Novembra vyjdú aj zvyšné tri tituly.

ako s deťmi a tak vôbec korektne hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.

V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach, ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém? Nie je to môj špeciﬁcký zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jedna z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach. Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať. Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila. Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom,

Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť. Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii? Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho. Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri '89 vedia len veľmi málo alebo nevedia nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti. Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja, 37 moja mama a tiež ma zobrala na námestie. Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri '89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom rada opakuje.

/ 21

Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o minulosti rozprávali. Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou? Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli ustavične v strehu. Mňa ako dieťaťa sa to na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli. Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie celkom dosť. Ja teda určite. Je toho veľmi veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť, ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá. Ako si pamätáš Nežnú revolúciu? Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie sa však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich. Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Kládla som si otázku, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.

22 /

Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené? Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o minulosti rozprávali. Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Ale verím, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje. Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor. Prečo majú knihy komiksovú formu? Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako komunikovať rôzne témy a príbehy, zvlášť mladým ľuďom. Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie. Ako séria vznikala? O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bolo škoda, ak by sme neporozprávali viacero príbehov. Štyri komiksové knižky, to je osem autorov a kopa ďalších spolupracovníkov. Obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať. Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri '89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie sa mi zdalo úplne prirodzené. Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, ale nie každý dokáže nakresliť komiks. Po prvé, je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko

predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič, tiež musí vedieť rozmýšľať vo ﬁlmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.

Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.

Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako tie ﬁlmové, a začali tvoriť. Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn? Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N. O čom presne je Čierna oslava? V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam láska.

Na aké ďalšie knihy sa môžeme tešiť v rámci tejto série? Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu. Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli. Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa, rovnako ako v prípade Čiernej oslavy, bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú. Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku? Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem. Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je ﬁnančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.

/ 23

Prečo treba hovoriť o Novembri '89 Tvorcovia série komiksov Nežný komiks otvorene rozprávajú, prečo sa do projektu pustili, prečo podľa nich treba tému Novembra '89 pripomínať aj prečo by sa nechceli vrátiť na Slovensko spred 30 rokov. Dagmar Vinterová archív respondentov

24 /

Klára Štefanovičová

Michal Hvorecký Napriek všetkým problémom sa máme oveľa lepšie ako vtedy Spisovateľ a publicista. Za svoje texty získal viacero literárnych ocenení a autorských štipendií. Je autorom príbehu prvej zo štyroch kníh Nežného komiksu Čierna oslava. Prečo ste sa pustili do tvorby komiksov o Nežnej revolúcii? Pre mňa je komiks perfektný žáner dnešnej doby. Komiksy som mal rád odjakživa. Dostal som sa k nim náhodou ako chalan vďaka zakázanému skautskému časopisu Junák. Miloval som Rýchle šípy a foglarovky. A potom som objavil francúzsky podpultový časopis Piﬀ. Dnes obdivujem graphic novel, teda graﬁcké romány. To je pozoruhodný spôsob rozprávania príbehov aj pre instagramovú vizuálnu generáciu. Prečo je podľa vás dôležité otvárať tému Novembra '89? Vtedy sa u nás skončilo dlhé obdobie diktatúr. Začali sme sa učiť žiť slobodne. Napriek všetkým problémom sa máme oveľa lepšie ako vtedy. No mnohé negatíva, ktoré teraz vidíme okolo seba, majú korene práve v tých časoch. Demokraciu nechceli všetci a dnes ju odmieta čoraz viac občanov. Keď demokracia zomiera, je dobré si pripomínať, ako a prečo sa zrodila. Preto som chcel pripomenúť, že sa to začalo už 16. novembra 1989 v Bratislave. Prečo by ste sa nechceli vrátiť na Slovensko spred 30 rokov? V reálnom socializme som prežil skoro 13 rokov a pamätám si prekvapivo veľa. Môj bratranec ušiel v marci 1989 do Rakúska a myslel som si, že ho už nikdy neuvidím. Môjho strýka v tom období iba pre podpis petície Niekoľko viet vyhodili z práce pedagóga hudby na VŠMU.

Bez pripomínania si minulosti by sme nevedeli, aká cenná je sloboda Talentovaná graﬁčka a komiksová ilustrátorka. Nakreslila Čiernu oslavu, prvú zo série štyroch kníh Nežného komiksu. Prečo ste sa pustili do tvorby komiksov o Nežnej revolúcii? Komiksu sa venujem už dlhší čas, no nikdy som nemala možnosť nakresliť taký, na ktorom by som spolupracovala s viacerými ľuďmi a mal by určitý zámer. Bola to skôr tvorba „do šuplíka“. V prípade Nežného komiksu je tento zámer viac než účelný. Vzdeláva nielen mladých ľudí o tom, čo bolo, ale starším ukazuje, že reálne historické udalosti sa dajú rozprávať aj prostredníctvom média, akým je komiks. Prečo je podľa vás dôležité otvárať tému Novembra '89? Myslím si, že je dôležité otvárať nielen tému Novembra '89, ale aj iných dôležitých udalostí z minulosti, ktoré ovplyvnili našu prítomnosť. Bez pripomínania si týchto udalostí, bez vedomia o tom, čo dokázali ľudia (pre mnohých rodičia, starí rodičia a známi) počas revolúcie, by sme nevedeli, aká cenná je sloboda. Nevážili by sme si ju a neboli by sme za ňu vďační (ako aj ľuďom, ktorí sa o ňu zaslúžili). Prečo by ste sa nechceli vrátiť na Slovensko spred 30 rokov? Nikdy by som sa nechcela vrátiť do krajiny, kde by som musela žiť v neustálom strachu a pod neustálym dohľadom. Neviem si predstaviť, že už len čítanie určitých kníh, návšteva kostola alebo iné pre nás dnes banálne každodenné činnosti by mohli dostať do problému nielen mňa, ale i moju rodinu.

Žili sme v klamstve a v hroznom pokrytectve. A vo všadeprítomnej falošnosti. Nebol to nijaký socializmus, ale diktatúra mocných, ktorí násilím držali masy pod kontrolou.

/ 25

+ Stĺpček Dana Majlinga Nikdy by som nevymenil demokraciu za pohodlie totality Dávid Marcin Nechcel by som žiť v prostredí, kde by verejný nesúhlas s ideológiou štátu znamenal riziko straty zamestnania Tvorí autorskú dvojicu so Soňou Balážovou, s ktorou už dva roky pripravujú do detského časopisu Slniečko dobrodružnú komiksovú sériu s názvom Zlatý zub a v súčasnosti spolupracujú aj na Nežnom komikse. Je autorom ilustrácií tretieho Nežného komiksu s názvom PÉ ER DÉ a rovnako autorom titulky aktuálneho vydania špeciálnej Sódy. Prečo ste sa pustili do tvorby komiksov o Nežnej revolúcii? Tvorbe komiksov sa venujem už niekoľko rokov, no vždy išlo výhradne o ﬁkciu, o príbehy, ktoré sa neodohrávali na pozadí nejakej historickej udalosti. Projekt Nežný komiks ma zaujal svojou ideou, ambicióznosťou a aj tým, že mi ponúka výzvu pustiť sa do zobrazenia dôležitých reálnych udalostí, miest a postáv aj napriek tomu, že sa odohrávajú na pozadí vymysleného príbehu. Prečo je podľa vás dôležité otvárať tému Novembra '89? Mladšie generácie podľa mňa musia poznať dôležité momenty, ktoré sú spojené s vývojom našej krajiny, a udalosti, akými bol aj November '89. Ide predsa len o historický moment, ktorý doteraz formuje našu sociálno-spoločenskú situáciu a kultúru. Na základnej a strednej škole sme sa téme Novembra '89 venovali veľmi málo, a tak si myslím, že aj projekty, akým je aj Nežný komiks, pomôžu mladých dovzdelať, resp. im ponúknu iný pohľad na dôležité udalosti. Prečo by ste sa nechceli vrátiť na Slovensko spred 30 rokov? Nechcel by som žiť v prostredí, kde by verejný nesúhlas s ideológiou štátu znamenal riziko straty zamestnania alebo iné obmedzenia životných práv a potrieb.

26 /

Divadelný dramaturg a spisovateľ, autor antológie Ruzká klazika a komiksov Rudo a Zóna. Napísal posledný štvrtý Nežný komiks s názvom Unesení: dedinský horor o miznúcich deťoch. Keď sa rozprávam s niektorými ľuďmi o demokracii a komunizme, berú to ako futbalový zápas. Sovietsky zväz síce napadol Afganistan, ale USA zase viedli krvavú vojnu vo Vietname. 1 : 1. Sovietsky zväz síce okupoval Československo a potlačil armádou reformné procesy v Maďarsku, ale USA zase podporovali v Čile diktátora Pinocheta. 2 : 2. Sovietsky zväz síce uväznil státisíce svojich občanov v gulagoch, ale USA zase bojovali v Kórei. 3 : 3. A tak ďalej. Konečný výsledok je buď vyrovnaný, alebo sa mierne nachyľuje na jednu alebo druhú stranu. Záleží na pohotovosti a sčítanosti zápasiacich strán. Keď k tomu človek pridá spomienkový optimizmus (Boli tu komunisti, ale mladosť sme mali krásnu.), zdá sa mu, že je naozaj jedno, či človek prežije svoj život v demokracii, alebo v totalite. Pre mňa sú to však dva úplne rozdielne, nemerateľné „športy”. Keď USA viedli vojnu vo Vietname, pred Bielym domom proti tomu protestovalo milión ľudí. Norman Mailer napísal o tomto proteste knihu Armády noci. Nebol za ňu perzekvovaný, naopak, dostal za ňu, ak sa nemýlim, Pulitzerovu cenu. Keď vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom vpadli do Československa, osem statočných, ktorí proti tomu protestovali na Červenom námestí, šlo za to rovno do cely predbežného zadržania. Demokracia nie je systém, ktorý by si poradil so zlom. Nie je to systém, v ktorom by sa nediali hrozné veci. Ale je to systém, ktorý umožňuje to zlo pomenovať a bojovať s ním. Totalita zlo na svojej strane úplne popiera. Jednoducho prehlási, že ona sama je vždy neomylne a za každých okolnosti na strane dobra. Zlo vo svojej krajine zamlčuje a ten, kto ho pomenuje, je za to potrestaný. Demokracia nám prináša každodenný boj proti zlu. Ten boj je únavný, nekonečný a vyčerpávajúci. Ale nikdy by som ho nevymenil za pohodlie totality, ktorá sa tvári, že tento boj raz a navždy vyhrala. A, božechráň, aby sa niekto opovážil povedať, že nie.

Ukážka z komiksovej knihy Čierna oslava Čierna oslava je jednou zo štyroch komiksových kníh o Nežnej revolúcii pod spoločným názvom Nežný komiks, ktoré vychádzajú vo vydavateľstve E.J. Publishing aj s podporou spoločnosti O2. Dagmar Vinterová Archív E.J. Publishing

ierna oslava rozpráva dramatický príbeh na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie, ktorá sa odohrala v predvečer najdôležitejšieho dňa Nežnej revolúcie. Jana je dievča dvoch tvárí. Ráno poslušná vnučka komunistického funkcionára, večer rebelujúca depešáčka v čiernej koženej bunde, ktorá prežíva prvú veľkú lásku. Píše sa 16. november 1989 a v Bratislave sa chystá spontánna demonštrácia študentov za lepšie a slobodné školstvo. Totalitný režim je na spadnutie, ale to hrdinovia tohto príbehu ešte nevedia. Ako dopadne priama konfrontácia študentov s funkcionármi komunistickej strany?

ČIERNA OSLAVA Autor: Michal Hvorecký Ilustrácie: Klára Štefanovičová Komiksovú knihu Čierna oslava zo série Nežný komiks z vydavateľstva E.J. Publishing nájdete na pultoch všetkých dobrých kníhkupectiev. Ďalšie tri knihy vyjdú v priebehu novembra.

/ 27

16:35 Mierové námestie, Bratislava

pri fontáne sa schádzali mladí z celej Bratislavy. ŠTUDENTI, nezávisláci, šupkári. šupkári Skupinky sa zhromažďovali aj v podchode.

Hoci som bOla jedna z najmladších, zapadla som medzi nich. naši si mysleli, že som na aerobiku.

Už pár dní som TUŠILA, že sa niečo chystá, ale neVEDELA som čo.

28 /

ŠtudentOv nA Mierku rýchlo pRibúdalO.

Bola to prvá demonštrácia, ktorú som v živOte zažila. Dovtedy som bOla len v PrvomájOvom sprievodE, ale to bOlo niečo iné. sprievodE

to bude aj TrisTo ľudí!

To je ZiMA!

TOTo zhromaždeniE niE je pOvolEné! RozíďtE sA!

ChCemE slObodu A dEmokraciU!

Od Alexa sOm matnE tušila, čO to je.

/ 29

Ahoj! Aj ty Si tu? Dobre, že si pRišla!

VytVorme kruh. ChYŤmE sa zA ruky. V jednote je sila!

Nad TatroU sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich, bratia, veď sa oni stratia, SlOváci ožijú.

Kde domov můj, kde domov můj? Voda hučí po lučinách, bory šumí po skalinách ...

30 /

GaudeaMuS iGitUr, IuvenEs dum DuMUuu. GaUDeamUS igitur ... iuvEnes dUm DuMuUu ...

SPIEVALI SME HYMNY, AJ ŠTUDENTSKÚ, Ale kto pozNal latinský text? Riadne sme to dopLietli.

ŽiadAme demokratický školsKý zákon.

{ ánO! }

lepšie bývanie pre študentov.

{ ÁNo! }

odmietame pokusný atómový reaKtor v Mlynskej doliNE!

GrRŕ

Obdivovala som jej odvahu. Prejav vzbudil nadšenie.

/ 31

November '89 v obrazoch Slovenská národná galéria vybrala dobové dokumenty z obdobia okolo Nežnej revolúcie a prezentuje ich v digitálnom projekte Čas-opis 1989. Dagmar Vinterová, SNG Archív SNG

ďaka projektu sa môžete pozrieť, ako revolúcia zmenila verejný priestor, médiá a kultúrne inštitúcie. Dozviete sa, ako vyzerala solidarita a občianska energia, ktoré zjednotili slovenskú verejnosť.

Na webe projektu Čas-opis 1989, ktorý vznikol s podporou Férovej nadácie spoločnosti O2 , môžete vidieť dobové plagáty, letáky či fotograﬁe. Pozriete si archívne videá , ktoré ukážu menej známu podobu Novembra '89. Do obrazu vás uvedú komentáre aktérov a aktérok revolúcie, odborníkov a odborníčok na históriu, mediálnu komunikáciu či marketing.

32 /

Helena Imrichová – Zátarasy, 1989. Slovenská národná galéria Vďaka Nežnej revolúcii sa otvorili hranice na západ. Nastal čas odstrániť hraničné zátarasy a nekonečné kilometre plotov s ostnatým drôtom. Fotografka Helena Imrichová bola pri tom.

/ 33

Ján Hollý – Bardejov, Václav Havel, 1989. Majetok autora Ján Hollý – Bardejov, námestie, 1989. Majetok autora Zábery plného Námestia SNP obleteli svet, no Nežná revolúcia neobišla žiadny z kútov Slovenska. Fotograf Ján Hollý dokumentoval udalosti v Bardejove – nafotil návštevu Václava Havla a účastníkov zhromaždení.

34 /

Karol Rosmány – Šanca pre Slovensko, 1990. Slovenské múzeum dizajnu (Slovenské centrum dizajnu v Bratislave) Pred prvými slobodnými voľbami predstavila Verejnosť proti násiliu svoj program s názvom Šanca pre Slovensko. Jeho vizuál patrí medzi najvýznamnejšie práce graﬁckého dizajnéra Karola Rosmányho.

Karol Rosmány – Verejnosť proti násiliu, 1989. Slovenské múzeum dizajnu (Slovenské centrum dizajnu v Bratislave) Logo politického hnutia Verejnosť proti násiliu je dokonalým symbolom revolúcie – rozviate, uvoľnené tvary boli opakom totalitnej uniformity a konformnosti. Tvar písmena V vychádza z natiahnutej ruky s vystretým ukazovákom a prostredníkom – toto gesto bolo symbolom víťazstva nad režimom.

Július Koller – ČAS-OPIS, 1989. Slovenská národná galéria V pozostalosti konceptuálneho umelca Júliusa Kollera sa zachovalo niekoľko papierových balíčkov s nápisom ČAS-OPIS. Obsahujú zošity či zošnurované listy karisbloku, do ktorých si umelec zapisoval udalosti ubiehajúcich rokov. V roku 1989 Koller „monitoruje“ správy z médií, spočiatku najmä tých „nepriateľských“ – Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, pričom medzi riadky niekedy vkladá aj svoje komentáre k dianiu.

/ 35

Plagáty, 1989. Slovenský národný archív – Archívny fond VPN Pouličný plagát, väčšinou anonymný, je v 20. storočí samozrejmým médiom revolúcie. Napriek DIY estetike z plagátov aj po rokoch sála emocionálny a politický náboj, ktorý v nás – hoci už s istým rozčarovaním zo strateného idealizmu – stále rezonuje.

Digitálny projekt Slovenskej národnej galérie s názvom Čas-opis 1989 približuje udalosti roku 1989 z vizuálnej stránky. Udalosti sú prepojené s heslami, ktoré vysvetľujú kľúčové pojmy, osoby a fenomény obdobia na prelome rokov 1989/1990: tribúny, kampaň VPN, symboly revolúcie, verejný priestor či hranice a nacionalizmus.

36 /

kníhkupectvo Martinus

Budúci rok oslávime 30. výročie Náš príbeh sa začal v Martine v roku 1990 Dnes vás radi privítame už na 11 miestach po celom Slovensku. Či prídete na niektorú z desiatok besied s autormi alebo spojíte návštevu Martinusu s niečím chutným v kníhkaviarňach Foxford (Bratislava, Martin, Poprad, Košice), vždy sa na vás budú tešiť ochotní kníhkupci a kníhkupkyne a skvelý výber knižiek. Viac info: www.martinus.sk/knihkupectva

•ZA •MT •PB •BB

•TT

•NR

•PP •KE •LC

•BA

Ďakujeme za vašu priazeň! V roku 2019 nás v Martinuse potešili hneď dve veľké výhry – v ankete Mastercard Obchodník roka sme si opätovne odniesli titul Absolútny víťaz a v štúdii zákazníckej skúsenosti spoločnosti KPMG sme sa stali najobľúbenejšou slovenskou značkou. Ale nebojte sa, nespyšnieme! :-) Najväčším ocenením pre nás zostáva spokojnosť vás, našich milých zákazníkov a zákazníčok.

navštívte web www.martinus.sk

Banská Bystrica OC Terminal Ulica 29. augusta 37

Košice OC Galéria Toryská 5

Nitra OC CENTRO Akademická 1

Trnava City Arena Dolné bašty 8833/14

Bratislava Obchodná 26 Staré mesto

Lučenec OC Galéria Námestie republiky

Poprad OC Forum Námestie sv. Egídia

Žilina SC Mirage Nám. A. Hlinku 7/B

Bratislava OC Cubicon Staré grunty

Martin OC Galéria Martin Námestie SNP 2

Považská Bystrica M-Park Centrum 8

/ 37

Koľko viete o Novembri '89? Overte si v kvíze, ako ste na tom s vedomosťami o udalostiach Nežnej revolúcie. Dagmar Vinterová, zmudri.sk Archívne foto z publikácie Filozoﬁ v Novembri: B. Strečanský, K. Štrpková, Shutterstock

víz prinášame v spolupráci s portálom zmudri.sk. Nájdete na ňom odľahčené videokurzy pre študentov. Pokrývajú témy od zvládania stresu, uplatnenia sa na trhu práce až po prezidentské voľby. Kurzy majú už vyše 3 000 absolventov a boli použité na viac ako 50 školách.

S podporou Férovej nadácie O2 na portáli zmudri.sk pribudne videokurz o novodobých dejinách Slovenska s časťou, ktorá sa venuje Nežnej revolúcii. Vďaka nemu môžu študenti pochopiť November 89 napriek tomu, že ho nezažili – cez jednoduché vysvetlenie faktov a príklady podané človekom, ktorý im je vekovo blízky.

38 /

17. november 1989 výrazne vstúpil do dejín Slovenska. Prečo sa udalosti Novembra 1989 často nazývajú aj Nežnou revolúciou? A. zúčastnilo sa jej viac žien ako mužov B. prebehla pokojne, bez násilia C. organizovali ju študenti

V čase Nežnej revolúcie vládla v Československu Komunistická strana Československa s generálnym tajomníkom Milošom Jakešom. Kto bol v čase revolúcie prezidentom Československa? A. Gustáv Husák B. Alexander Dubček C. Václav Havel

Na námestiach po celom Československu stáli tisícky ľudí, ktorí otvorene protestovali. Čo bolo hlavnou príčinou revolúcie a prečo ľudia vyšli do ulíc? A. upálenie študenta Jána Palacha B. ambícia rozdeliť Československo C. nespokojnosť s komunistickým režimom a porušovanie ľudských práv

Pre obdobie socializmu bolo charakteristické plánované hospodárstvo či spoločné vlastníctvo. Čo okrem iného charakterizovalo totalitu? A. cenzúra B. slobodné voľby C. štrajky

Rozhlasová stanica, ktorá bola pôvodne založená v 50. rokoch v USA pre šírenie informácií v neslobodných režimoch a cez ktorú sa šírili tajné správy aj počas Nežnej revolúcie, sa volala: A. Európa 2 B. Slobodná Európa C. Slobodné Československé rádio

/ 39

Počas masových demonštrácií v novembri a decembri 1989 sa symbolom podpory opozície a protestu proti komunistickému režimu stali: A. čiernobiele transparenty B. štrngajúce kľúče C. červené karaﬁáty

V Česku a na Slovensku vznikli demokratické politické hnutia, ktoré sa postavili do čela revolúcie a stali sa rozhodujúcimi politickými silami v revolúcii. Skratky týchto hnutí – VPN a OF znamenajú: A. Verejnosť proti násiliu a Občiansky front B. Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum C. Všetci proti násiliu a Občianske fórum

Protesty a štrajky podporilo veľa verejne známych a uznávaných osobností – hercov, spevákov, vedcov... Hlavnými tvárami revolúcie však neboli: A. Ján Budaj, Milan Kňažko B. František Mikloško, Zuzana Mistríková C. Gustáv Husák, Miloš Jakeš

29. decembra 1989 bol ešte komunistickým Federálnym zhromaždením po 40 rokoch za prvého československého nekomunistického prezidenta zvolený: A. Václav Havel B. Rudolf Schuster C. Václav Klaus

Na 17. novembra pripadol aj Medzinárodný deň študentstva. Je pripomienkou tragickej udalosti, keď bol násilne potlačený protest študentov. V ktorom roku sa táto demonštrácia odohrala? A. 1968 B. 1989 C. 1939

40 /

Vyhodnotenie Správne odpovede: 1 B, 2 A, 3 C, 4 A, 5 B, 6 B, 7 B, 8 C, 9 A, 10 C Za každú správnu odpoveď si prirátajte jeden bod.

10-8 Veľmi dobre! V základných udalostiach Novembra '89 máte slušný prehľad. Poznáte osobnosti, príčiny, následky a viete, čo udalosti priniesli. No stále sa je kam posúvať a toto obdobie je pre moderné dejiny Slovenska kľúčové. Preto neváhajte a nájdite si o ňom ešte viac informácií.

7-4 Viete, že Nežná revolúcia prebehla, ale nie všetky súvislosti a fakty sú vám jasné a známe. Možno máte slabinu v osobnostiach, ktoré za udalosťami stáli, možno v tom, ako to v spoločnosti vyzeralo pred revolúciou. Viac o moderných dejinách Slovenska sa môžete dozvedieť v zrozumiteľnom videu na www.zmudri.sk

3-0 Uﬀ, asi ste vtedy chýbali, keď sa to preberalo v škole, však? Na to, že mala Nežná revolúcia pre súčasnú podobu demokracie a politický vývoj na Slovensku kľúčový vplyv, viete o nej veľmi málo. Prečo sa odohrala, kto za ňou stál a čo priniesla, sa v jasnej, zrozumiteľnej a rýchlej forme dozviete na www.zmudri.sk

/ 41

PR článok

6 odvážnych československých kníh Vznikli za posledných 30 rokov, no pred Novembrom '89 by cenzúrou určite neprešli. Jana Šlinská, Martinus Martinus

plynulých 30 rokov praje smelým autorom. Prečítajte si tipy na výnimočné knihy slovenských a českých autorov, ktoré by v minulom režime skončili s červenou pečiatkou od komunistického cenzora a k čitateľovi by sa nikdy nedostali.

Peter Pišťanek – Rivers of Babylon Pišťankov knižný debut, román Rivers of Babylon, vyšiel v roku 1991 a vzbudil obrovský záujem čitateľov aj kritikov. Nikto vtedy nepísal takým štýlom ako on. Nevyhýbal sa vulgarizmom a ani opisy erotických scén mu nerobili problém. Vďaka cynickému humoru sa stal legendou. Pišťanek v knihe expresívnym jazykom rôznych vrstiev opisuje pre slovenskú literatúru netradičné prostredie bratislavského podsvetia, ktoré zaľudňujú postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok. Niekde v pozadí činností, ktoré postavám zapĺňajú celý život, sa odohráva revolučná zmena roku 1989.

42 /

Ivana Dobrakovová – Bellevue Devätnásťročná Blanka sa v lete vyberie do Marseille pomáhať do centra pre telesne postihnutých. Stretáva sa s dobrovoľníkmi z rôznych kútov Európy. Stará sa o rezidentov, pomáha im pri každodenných úkonoch. Knihu Ivany Dobrakovovej by režim zrejme takisto neschvaľoval. V ňom totiž nebolo pre postihnutých, či už fyzicky, alebo psychicky, miesto. Bol to predsa dokonalý svet, v ktorom títo ľudia akoby neexistovali.

Samko Tále – Kniha o cintoríne Mentálne zaostalá hlavná postava Samko chodí po Komárne, zbiera starý papier a rozhodne sa napísať knihu. Nastavuje zrkadlo, všetko vie, na všetko má svoj názor a nebojí sa ho vyjadriť. Samko sa vyjadruje k slovensko-maďarským vzťahom, k homosexualite, k intelektuálom a k mnohým iným javom v spoločnosti. Asociálny živel, ktorý predsa v socialistickom režime nemohol vôbec existovať.

Július Satinský – Gundžovníky Július Satinský bol vášnivým pisateľom listov. Počas svojho života si korešpondoval so slávnymi osobnosťami kultúrneho života, so širokou rodinou aj s deťmi svojich známych. V 60. rokoch 20. storočia jeho švagrovia emigrovali zo Slovenska. Julo sa rozhodol udržiavať rodinné vzťahy pomocou vlastnoručne vyrábaného časopisu – Gundžovníka. V ňom komentoval nielen bežné udalosti, ale aj emigráciu či politickú situáciu na Slovensku. Julo texty písal na stroji a ručne ich ilustroval. Vychádzali v dvoch exemplároch, jeden smeroval do Ameriky, druhý do Švajčiarska. Kritika režimu, ktorá bola v Gundžovníku silne prítomná, by pred rokom 1989 tieto texty automaticky posunula na kôpku cenzorom zamietnutých diel.

Pavol Rankov – Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) Román prvýkrát vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Kalligram a autor zaň získal Cenu Európskej únie. Bol spracovaný ako divadelná hra pre Slovenské národné divadlo a pražské Divadlo v Dlouhé. Príbeh sa začína rok pred prvou svetovou vojnou. 30 kapitol zachytáva život bežných ľudí, ktorí však mali tú smolu, že ho museli žiť v totalitných zariadeniach založených na nacistickej a neskôr komunistickej ideológii. Za ich osobnými tragédiami často stojí politická situácia: pokusy o likvidáciu židovského obyvateľstva, februárový prevrat a vykonštruované procesy 50. rokov, august 1968 či emigrácia do Ameriky. Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.

Radka Denemarková – Příspěvek k dějinám radosti Radka Denemarková si pre svoj román Příspěvek k dějinám radosti vybrala ťažkú tému. Hlavnými postavami sú ženy, ktoré boli znásilnené a utláčané. Ide o tému, pred ktorou sa počas totality tiež zatvárali oči. Radka o znásilnení a o znásilnených píše citlivo, bez zbytočného citového vydierania, jej text je desivý a mrazí z neho. Vyjadruje sa v metaforách, vyhýba sa priamemu opisu násilia, spája krimi príbeh so symbolmi lastovičiek a ponúka čitateľovi zaujímavú mozaiku, ktorá sa nakoniec spojí a ukáže svoju silu. A silu žien.

Jana Šlinská Autorkou knižného výberu je Jana Šlinská, ktorá má v Martinuse na starosti podujatia a sociálne siete. Je vášnivou čitateľkou, ročne prečíta okolo stovky kníh. Svoje tipy na knihy, ktoré ju zaujali, uverejňuje aj na YouTube kanáli Martinus.sk.

/ 43

Ako by vyzeral November '89, ak… V zbierke poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť sa autori pozreli na udalosti Novembra '89 netradične a využili pritom žánre sci-ﬁ, urbánnej fantasy aj alternatívnej histórie. Vybrali sme pre vás úryvok jednej z nich. Dagmar Vinterová Marek Brenišin archív

apadlo vám niekedy uvažovať nad tým, čo by sa stalo, ak by na námestí začali strieľať do demonštrantov? Alebo ako by vyzerali novembrové udalosti, ak by sa do centra diania postavili ľudia s dnešnými skúsenosťami? Prípadne ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sa Nežná revolúcia vôbec neodohrala? Autori antológie poviedok o Nežnej revolúcii, za ktorou stojí občianske združenie Force Majeure, sa pozreli na historické udalosti z netradičného uhla pohľadu.

44 /

Zborník poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť tak dokáže pomocou ﬁktívnych zobrazení života v minulom režime alebo znázornenia dosahov na život aktuálnej mladej generácie sprostredkovať pocit „čo ak“. Čo ak by sme sa odrazu zobudili do alternatívnej reality, v ktorej sa November '89 nikdy neodohral? Čo ak by sme sa vďaka časopriestorovému zlomu mohli stať jeho priamou účasťou? Čo ak by sme sa na udalosti daného obdobia pozreli pomocou kulís sci-ﬁ či nadprirodzena? Mnohým ľuďom ponovembrovej generácie sa môžu zdať udalosti spred 30 rokov vzdialené. Prostredníctvom ôsmich poviedok antológie však majú možnosť prejsť si bojom o slobodu spoločne s ich hrdinami a hrdinkami. Príťažlivou formou sa dozvedia o reáliách daného obdobia a o tom, aké dôležité sú hodnoty slobody a demokracie. V Sóde vám prinášame úryvok z poviedky s názvom Nie až taká nežná revolúcia. Jej autor Marek Brenišin tvrdí, že sa o obdobie totality zaujímal vždy. „Som fanatik do armády a s ňou spojených vecí, takže o totalitu som

sa spočiatku zaujímal len kvôli zbrojnému priemyslu. Neskôr som začal skúmať aj politické a spoločenské súvislosti. Šokovalo ma, ako sa dokázal taký režim tak dlho udržať pri moci,“ približuje. Odtiaľ to potom bol už len krôčik k fantazírovaniu o tom, čo by bolo keby. Ponuka napísať poviedku do tejto zbierky tak Marekovi umožnila dať svoje predstavy na papier a podeliť sa o ne s ostatnými. Marek sa do antológie rozhodol prispieť aj preto, že považuje za dôležité pripomínať si hodnoty Novembra '89. „Vždy sa medzi nami nájdu takí, ktorí by radi oklieštili práva ostatných. Kým je to na úrovni krčmovej debaty po piatom pive, človek sa nad tým len pousmeje. No ak sa takíto ľudia dostanú k možnosti navrhovať a schvaľovať zákony, vtedy je potrebné spozornieť,“ vysvetľuje. „Mnohé živly sa snažia využiť prostriedky demokracie s cieľom vlastného prospechu. Preto si musíme November '89 pripomínať. Aby sme nezabudli, že nám už raz na slobody siahli a za príhodných okolností to môžu urobiť znovu,“ dopĺňa.

Prečítajte si úryvok z poviedky o Novembri '89.

/ 45

Nie až taká nežná revolúcia Autor: Marek Brenišin

Hlaveň tanku T-72M sa natočila smerom k protestujúcim. „Máme holé ruky!“ skandoval dav. „Nechajte nás prejsť!“ Čierne ústie k ľuďom vyslalo tiché varovanie. Ustúpte, ináč sa to skončí zle. Nepočúvli. Z davu sa oddelila dievčina. Za povzbudzovania ostatných kráčala k oceľovému netvorovi s karaﬁátom v rukách. Socialistická ratolesť mieru. Ustúp, dievča, kým je čas! Na námestí stále vládla dobrá nálada. Dievčina sa otočila k davu a zamávala. „Všetko je v poriadku!“ Motor tanku zavrčal, z výfukov sa vyvalil dym. Nestihli ju varovať. Guľomet krátko zakrákal. Útle telo dopadlo na zem so sotva badateľným žuchnutím. Celé námestie v ohromení zmrzlo. „Bastardi, veď to bola ženská!“ vykríkol ktosi. Z davu sa oddelil muž, no zvyšní zhromaždení sa rozbehli ako veľká vlna pripravená rozdrviť stroj a jeho posádku. Je mi to ľúto. BUM! Z hlavne vyšľahol oheň. Na dlažbu dopadli kúsky ľudských tiel. *** Tá myšlienka sa jej mihla mysľou ako nejaký záblesk. Akoby jej ju tam niekto vložil a hneď nato aj vymazal. Lomcovala ňou zmes pocitov, keď si uvedomila, že na svet okolo seba hľadí mužskými očami. Všade okolo sa nachádzali len betónové múry s ostnatým drôtom. Okolo neho stáli vojaci v uniformách. V poslednom čase sa akosi všetci niekam ponáhľali. Rozhovory sa obmedzovali len na pár úsečných viet, nikto nechcel nič prezradiť. Obzerali sa cez rameno, kontrolovali svoj výstroj. Vojaci okolo neho živo diskutovali. Určite sa stane niečo veľké, šepkali si medzi sebou. Pritakal by. Ak by sa niekto zaujímal. „Tak, keď sme všetci, ideme!“ zavelila Irena a hlúčik ľudí sa pohol za ňou. Ľudka hľadela okolo seba s ústami dokorán. Veď pred chvíľou sa ocitla v garážach miestnych kasární a zrazu sa opäť nachádza na námestí. Videla niečo skutočné alebo sa s ňou len pohrala jej unavená myseľ? „No tak poď, lebo to nestihneme!“ Ľudka počúvla a nasledovala svoje kamarátky na čele s Irenou. Keď zabočili do ďalšej ulice, ten pocit sa opäť objavil. Zastala a obzerala sa okolo seba v snahe zistiť, čo sa to vlastne deje.

46 /

„Si v poriadku?“ Irena ju objala okolo pliec. Zmohla sa iba na prikývnutie. Miša viac nepotrebovala. „Ja som to vravela, niečo sa deje! Prídu vojaci!“ „Prestaň, takto jej nepomáhaš!“ okríkla ju Irena. Otočila sa k Ľudke. „Počuj, naozaj nevyzeráš dobre. Asi by sme ťa mali odprevadiť domov.“ No Ľudka iba pokrútila hlavou. Vôbec si nevedela predstaviť, že by sa tam vrátila a správala sa akoby nič. *** Miša chcela niečo namietať, no vtedy sa jej tvár skrivila od bolesti. Skrčila sa za stánkom a škrípala zubami. Prerývane dýchala. „Miška!!!“ Blondínke sa nejako podarilo postaviť. Zreničky sa jej rozšírili od hrôzy a pery sa jej sotva badateľne chveli. „Mala by si sa vrátiť domov, Ľudka. Dnes to nedopadne dobre. Ľudia budú umierať,“ drmolila Miša ako v tranze. Náhle sa otočila k hlúčiku ľudí a skríkla. „Počujete? Utekajte! Dnes tu všetci umriete!!!“ Chcela jej na to odvetiť, že zbytočne panikári. Zdalo sa, že Miša už-už ujde, no vtedy ju Ľudka povzbudzujúco chytila za ruku. Jej kamarátka sa navonok upokojila, no pohľad prezrádzal strach. Vtedy Ľudka zacítila v mysli opäť cudzie myšlienky. Pred očami sa jej zhmotnil ďalší obraz. „Vyrážame!“ veliteľ posádky komandoval svojich podriadených. „Na miesta! Čakajte na pokyny z velenia!“ „Slúžime našej socialistickej vlasti, súdruh plukovník!“ Aj on sa pridal, hoci jeho slová nikto nepočul. Všetky tie emócie sa v ňom hromadili. Už to nedokázal ďalej znášať, potreboval si od nich nejako uľaviť. „Vraj sa zapoja aj Sovieti, kamarát. Jednotky špeciálnej polície sú už na pozíciách. Verejná bezpečnosť čaká na rozkazy.“ „Nevykecávaj sa s ním a poď nám pomôcť, Fero!“ „Prepáč, kamaráde,“ Fero ho potľapkal po pleci a otočil sa k vojakovi, ktorý ho volal. „Už idem!“ Predtým však šepol. „Dnes nás čaká boj s nepriateľom, kamoško.“ Vnímal, ako Fero kráča preč. Jeho slová v ňom rezonovali. Boj s nepriateľom. Celkom sa na to tešil, no jedno mu nedalo pokoj. Odkedy sa z občanov, ktorých mali brániť, stali nepriatelia? *** „Ty si to videla tiež!“ Miškine zreničky sa rozšírili od hrôzy. „Vieš, čo sa stane!“ Ľudka zneistela. Myslela si, že tieto predstavy sú výsledkom stresu. Výraz v očiach kamarátky ju však presviedčal, že nejde len o nejaké preludy. „A čo si videla ty?“ odvážila sa nakoniec opýtať. „Teba. Irenu. Našich kamarátov. Cudzích ľudí. Všetci ležali mŕtvi na námestí.“ „Ako?“ „Ja neviem,“ Miška rozhodila rukami, potom si zaborila prsty oboch rúk do vlasov. „Videla som to tak jasne, ako vidím teraz teba. Ty... to vidíš tiež?“ Oslovená pokrútila hlavou. „Nie, ja vidím len kasárne. Vojakov. Na niečo sa pripravujú.“ „Musíme varovať ostatných!“ „Nie, Miška. Teraz musíme hlavne zostať pokojné. Videla si predsa, je tu aj verejná bezpečnosť. Dobre vieš, že čakajú na akúkoľvek zámienku, aby nám vtĺkli do hlavy trochu kázne.“ „Ale...“ Ľudka ju chytila za ramená a pozrela jej do očí. „Povieme im to. Ale potichu a nenápadne.“ Aj ju stálo veľa síl nepodľahnúť panike. No životy svojim kamarátom zachránia, len ak si zachovajú chladnú hlavu.

/ 47

Poviedky z antológie Iná Nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť si od 17. novembra budete môcť prečítať na webe sciﬁ.sk alebo si ich stiahnuť do čítačky e-kníh. Na www.startlab.sk/inanezna môžete podporiť vydanie ďalších poviedok s tematikou Novembra '89 a vydanie antológie v tlačenej podobe.

Marek Brenišin (1988) Narodil sa v Poprade, pôsobí v Košiciach ako učiteľ na lekárskej fakulte. S písaním začal na svojom blogu, následne publikoval v internetovom časopise sciﬁ.sk. Za svoj najväčší úspech považuje spoluvíťazstvo v Cene Béla 2017 za najlepšiu poviedku v hororovom žánri s Marekom Slabejom s poviedkou Jazvy, láska a oceán hnisu. Vo voľnom čase rád číta, skladá modely a obľubuje prechádzky v lese.

Force Majeure/sciﬁ.sk Antológiu vydalo občianske združenie Force Majeure, ktorého cieľom je propagácia žánrov fantastiky. Od roku 1995 vydáva internetový časopis sciﬁ.sk, kde nájdete poviedky začínajúcich aj ostrieľaných autorov. Vydanie antológie podporila Férová nadácia O2 .

48 /

Od tvorcov Fetiše socializmu

Nový dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie si môžete pozrieť aj v archíve RTVS: www.rtvs.sk/televizia/archiv scenár a réžia: Róbert Šveda, Vladislava Sarkány, Miriam Petráňová, Lucia Kašová, Dominik Jursa; účinkujú: Zuzana Mistríková, Juraj Vaculík, Juraj Johanides, Eva Borušovičová, Barbora Kardošová, Zuzana Šidlíková, Eva Hasalová, Pavol Čejka, Marcel Nemec, Rudolf Sikora, Eugen Gindl, Milan Šimečka, Peter Horváth, Boris Ondreička, Cyril Blažo, Svetlana Kolesárová, Milan Sedláček, Iveta Malachovská, Soňa Szomolányi, Martin Bútora, Ladislav „Agnes“ Snopko, Milan Kňažko, Milan Krupčík, Ady Hajdu, Matej Landl, Maroš Kramár, Milka Vašáryová, Kamila Magálová a ďalší; producenti: K2 Production, RTVS Výrobu seriálu podporili:

/ 49

Hra Vivat Sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra '89 Tím herných nadšencov oživil Bratislavu spred 30 rokov. Vo svete, ktorý vytvorili, nájdete známe miesta aj skryté detaily a zažijete atmosféru, aká panovala v hlavnom meste počas Nežnej revolúcie. Dominik Holič Magdaléna Tomalová

eziete sa taxíkom centrom Bratislavy a rozhliadate sa okolo seba. Ulice a budovy sú vám povedomé, no akoby pochádzali z inej doby. Pod Manderlákom nie je kebab, ale mäsiarstvo. Nad bránami policajného riaditeľstva sa namiesto dvoch levov týčia sochy dvoch goríl. Keď míňate autá s nápisom VB, študentov, ktorých v taxíku veziete, zamrazí od strachu. Boja sa, že po nich budú na proteste strieľať.

50 /

Vitajte vo svete Vivat Sloboda, v počítačovej hre, ktorú aj vďaka grantu od Férovej nadácie O2 pripravili vývojári z Teamu Vivat k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Hráč sa v nej ocitá v úlohe vodiča štátnej taxislužby, na ktorého čakajú dve zákazky. Okrem protestujúcich študentov poveziete aj straníckeho pohlavára, ktorý sa po ceste do Petržalky posťažuje, že je nenormálne, aby 15-ročné deti rozhodovali, kto má byť vo vláde. „Pri pasažieroch využívame dobové citácie a výpovede ľudí, ktorí November '89 zažili na vlastnej koži. Nesnažíme sa hráčov navádzať na to, že niekto je dobrý a iný zlý. Každý by si mal vytvoriť vlastný názor. Aj keď z toho určite bude cítiť, že nie je normálne, aby sa študenti báli, či do nich bude strieľať polícia,“ vysvetľuje produkčný a zároveň scenárista projektu Roman Lipka. Dúfa, že interaktívny zážitok vzbudí u mladých ľudí väčší záujem o Nežnú revolúciu ako učebnice.

Na začiatku bol sen o bratislavskom GTA Roman sa dlhodobo venuje recenzovaniu hier a pri hľadaní chýb iných si často hovoril, aké by bolo super mať svoju vlastnú. Keď za ním prišiel dizajnér Jaro Miko s nápadom vytvoriť hru o maﬁi v Bratislave, začali spolu vymýšľať hru zasadenú do 90. rokov. Obaja majú radi žáner mestskej akcie preslávený sériou Grand Theft Auto (GTA) a ich snom bolo priniesť GTA do bratislavských ulíc. Jaro začal vyrábať modely budov, no v tíme chýbal programátor, ktorý by ich preniesol do herného sveta. Roman, našťastie, natraﬁl v bratislavskom klube Subclub na bývalého spolužiaka Samuela Potiska, ktorý sa ponúkol naprogramovať Jarovu rozrastajúcu sa mapu. Hra Vivat Sloboda je založená na platforme Unity, kde si môžu vývojári z bezplatne dostupných šablón vyskladať balíčky s rôznymi hernými mechanikami a vložiť do nich vlastný obsah – od scenérie až po príbeh. „Náš príbeh vychádza z hernej mechaniky. Vedeli sme, že môžeme využiť jazdenie po meste a hru tak postaviť na pretekoch alebo taxikárčení,“ opisuje Roman začiatky hry. Fungujúca doprava je však náročná na vyladenie, pretože musí rešpektovať dopravné značenia, chodcov a chod premávky. Ak počas hry prekročíte rýchlosť, prejdete na červenú alebo nabúrate, vaši pasažieri to najskôr len okomentujú, no po troch prešľapoch po vás už pôjde Verejná bezpečnosť. Ak zrazíte človeka, hra sa okamžite končí, pretože ide o najvážnejšie porušenie osobnej slobody človeka.

/ 51

Vážime si, že nám štát nediktuje, čo máme robiť, a máme slobodu venovať sa takýmto projektom. Umožňuje nám to režim, ktorý naši rodičia vyštrngali, a Vivat Sloboda je spôsob, akým si môžeme ich činy pripomenúť.

V hre napríklad pred Tuzexom uvidíte čakať zástup ľudí, no všetky podniky a značky sú z dôvodu autorských práv vymyslené. Taxík, na ktorom jazdíte, síce pripomína Škodu 105, v hre sa však značka auta volá Smola.

Inšpirovaná autentickými zážitkami z Nežnej revolúcie Herný svet potrebuje rovnováhu reality a atmosféry Po zverejnení grantu Sloboda nie je samozrejmosť prispôsobili mladí vývojári prostredie hry roku 1989. Na okraje mapy napríklad pridali hranice s ostnatým drôtom. Grant vyhlásila Férová nadácia O2, aby podporila projekty, ktoré sa venujú téme Novembra '89 a približujú mladým ľuďom myšlienky slobody a demokracie. „Modely vytvárame tak, aby sme ich čo najviac priblížili danému obdobiu. Napríklad časť budovy Slovenskej národnej galérie vyzerala v roku 1989 viac funkcionalisticky a bola v nej predajňa áut,” hovorí dizajnér Jaro. Pri rešeršovaní projektu si vytvoril databázu takmer 2 000 fotograﬁí, ktoré zachytávajú premeny Bratislavy v jednotlivých dekádach. Vytvorenie Mostu SNP napríklad Jarovi zabralo približne tri dni intenzívnej práce. Na Google Street View si najskôr pozrel, ako je most naklonený a zmeral si jeho rozmery a pomery. Následne si bol most nafotiť, aby mohol v hre použiť autentické textúry. Napriek tomu však most v hre nie je vernou kópiou toho skutočného. „Náš most je kvôli geometrii okolitého sveta položený trochu vyššie a pre lepšiu hrateľnosť má širšie cesty. Našou ambíciou nie je vytvoriť kópiu reality v mierke 1 : 1, ale čo najlepšiu hernú atmosféru,“ vysvetľuje Jaro odchýlky herného sveta od skutočného.

52 /

Kým taxík, v ktorom jazdíte, je štylizovaný, rádiové vysielanie, ktoré v ňom počúvate, je skutočné. Hráč si môže prepnúť medzi dobovými nahrávkami Československého rozhlasu a zakázaným Hlasom Ameriky a porovnať si, ako o novembrových protestoch informovali. Aj repliky pasažierov v taxíku sú skutočné. Stranícky pohlavár cituje dochované archívne výroky a debatu študentov inšpirovali autentické zážitky z revolúcie, ktoré ľudia minulý rok zdieľali v rámci projektu O2 k výročiu Novembra '89 Tváre slobody. Hoci členovia tímu bývalý režim na vlastnej koži nezažili, za prehľad o vtedajších udalostiach vďačia rodičom a samoštúdiu historických zdrojov a dokumentov. Aby sa vyhli nepresnostiam, všetky historické reálie konzultujú s Dagmar Füle, ktorá počas Nežnej revolúcie organizovala najväčší študentský protest na Slovensku. Pri rešeršovaní udalostí Novembra '89 natraﬁli vývojári aj na množstvo kuriozít. Niektoré z nich preniesli aj do hry v podobe skrytých prvkov, ktoré sú v popkultúre známe ako tzv. easter eggs. Pozorný hráč si napríklad medzi stromami môže všimnúť spadnutý teplovzdušný balón, ktorý odkazuje na jeden z najsmutnejších pokusov o útek spoza železnej opony. Rodina zo Senice chcela utiecť na svojpomocne vyrobenom balóne, no tragický pád prežila iba trojročná dcéra. Na strategických miestach sú v rámci mapy rozmiestnené aj informačné body, pri ktorých sa môže hráč zastaviť a dozvedieť sa zaujímavosti o danej budove či lokalite ako takej. Vedeli ste napríklad, že pod obchodným domom Prior mala byť stanica bratislavskej rýchlodráhy?

TEAM VIVAT Projekt Vivat Sloboda, ktorý podporila Férová nadácia O2 , rozbiehal scenárista a produkčný Roman Lipka s dizajnérom Jaromírom Mikom, ktorý vytvára mestské modely, a Unity 3D programátorom Samuelom Potiskom. Na hre spolupracuje aj programátor Márk Néveri, 2D animátor Denis Miglierini, 2D umelkyňa Tesa Tarčáková a dizajnér postáv Samuel Šlauka. Viac o hre sa dozviete na www.vivatsloboda.sk

Vývojári: Sme radi, že žijeme v slobodnom svete Vivat Sloboda bude dostupná zadarmo pre operačné systémy Windows a macOS aj hernú konzolu Xbox. Autori chcú projektom ukázať, že aj malý tím s nízkym rozpočtom vie na Slovensku vytvoriť kvalitnú hru. Do budúcnosti už chystajú aj rozsiahlejšiu hru Vivat Slovakia, ktorá sa bude začínať vznikom Slovenskej republiky. „Vážime si, že nám štát nediktuje, čo máme robiť, a máme slobodu venovať sa takýmto projektom. Umožňuje nám to režim, ktorý naši rodičia vyštrngali, a Vivat Sloboda je spôsob, akým si môžeme ich činy pripomenúť,“ zhodujú sa autori projektu a dodávajú, že je dôležité, aby sa to takto uchovalo.

/ 53

PR článok

Ani sloboda v cestovaní nie je samozrejmosť Časť sveta stále nevie, ako vyzerá demokracia. Pokúsme sa jej pomôcť hodnotami Novembra '89. Jozef Rybár, Pelikán Shutterstock

sloboda cestovania Lietajte a dovolenkujte lacnejšie vďaka cestovnej kancelárii Pelikán Plánujete vycestovať do zahraničia a spoznať ďalší kus sveta? Zákazníci O2 si môžu vďaka O2 Extra výhodám pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie kúpiť letenky a letecké zájazdy od spoločnosti Pelikán so zľavou 17 €, resp. 50 €. Zľavový kód si zákazníci môžu vygenerovať už teraz na www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER1 (zľava na letenku) alebo NOVEMBER2 (zľava na letecký zájazd) na číslo 99333. Kúpu letenky alebo leteckého zájazdu treba uskutočniť v termíne 15. až 17. novembra 2019. Viac informácií o ponuke nájdete na www.extravyhody.o2.sk

54 /

Kuba, nazývaná aj ostrovom slobody a nádeje.

Saudská Arábia, turistami doteraz nepopísaný polostrov. Vietnam, po dlhej vojne opäť zjednotená krajina.

Pohyb na ostrove slobody Kuba, oﬁciálne Kubánska republika, je často prezývaná ostrovom slobody. Nič na tom nemení ani fakt, že od tej skutočnej republiky a slobody má, zatiaľ stále pomerne ďaleko. V posledných rokoch sa však veľa vecí v tejto komunistickej krajine pohlo správnym smerom. Podobne, ako sa veci pomaly začali hýbať pred viac než 30 rokmi u nás v Československu počas Nežnej revolúcie. Ešte začiatkom roka 2015, po viac než 50 rokoch izolácie zo strany USA, bola Kuba na ich zozname krajín podporujúcich terorizmus. Za oceánom sa však rozhodli dlhotrvajúci status quo zmeniť. Odvtedy sa počet zahraničných turistov smerujúcich na ostrov slobody zvýšil z približne troch na päť miliónov ročne a naďalej stúpa. Slovenskí dovolenkári a cestovatelia nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou. V Pelikánovi vidíme, že ich záujem o kompletné zájazdy či pobyty, ale aj letenky a ubytovanie na Kube rastie z roka na rok podobne rýchlo. V porovnaní s rokom 2015 ich v tom minulom roku na ostrov slobody vycestovalo až o dve tretiny viac. Je priam symbolické, že Kubu, jej slnečné lúče a pohostinnosť domácich, obľubujeme počas chladnej zimy. Aj vďaka postupnému otepľovaniu vzťahov s demokratickým zahraničím sa tak Kuba pomaly mení na naozajstný ostrov slobody.

Sloboda pri slovenskom mori Vietnam je ďalšia komunistická krajina, ktorá sa takpovediac mení na ďalšie slovenské more. Podobne ako pred Novembrom '89 to chorvátske v rámci bývalej Juhoslávie. Rozsiahly štát juhovýchodnej Ázie kedysi rozdelila dlhá a krvavá vojna a ako to už v prípade slobody často býva zvykom, boj o ňu je nekonečný a víťazstvo často prichádza až po trpkých obetách. Vietnamský boj o zjednotený štát v roku 1976 vyhrala severná časť s pomocou Sovietskeho zväzu. Okrem tvrdých reštrikcií pre miestne obyvateľstvo znamenala táto skutočnosť aj rôzne obmedzenia pre zahraničných turistov, Slovákov nevynímajúc. I napriek byrokracii s udelením víz do Vietnamskej socialistickej republiky, ktorá existuje v oklieštenej podobe doteraz, v Pelikánovi vidíme, že počet slovenských dovolenkárov

v tejto malebnej a exotickej časti sveta vzrástol medziročne až o 170 %. Vďaka našej historickej skúsenosti s ostnatým plotom na štátnej hranici vieme, že sloboda cestovania nie je samozrejmosť. Dejiny nám však viackrát ukázali, že i malé otváranie sa nedemokratických režimov demokratickej časti sveta môže značiť ich pozitívnu zmenu. Napríklad, v porovnaní so súčasným diktátorským režimom v Severnej Kórei či tým bývalým v Barme (dnešné Mjanmarsko), je Vietnam priam slobodná krajina.

Náznaky slobody v monarchii Jedným z posledných príkladov pozitívnej zmeny na ceste ku slobode je aj vývoj v Saudskej Arábii. Len pred pár mesiacmi nemohli v tejto aboslutistickej monarchii ženy šoférovať, mladí sa baviť na koncertoch či rodiny s deťmi zájsť do kina. Všetkým zmieneným zákazom je nateraz, v menšej či väčšej miere, koniec. A nielen to. Veľmi zaujímavou novinkou aj pre Slovákov je rozhodnutie kráľovskej rodiny o vydávaní turistických víz, ktoré Saudi dlhé roky nepoznali. Jednoduchšia cesta do uzavretej krajiny otvorí dvere prílevu zahraničných dovolenkárov podobne, ako tomu bolo v niektorých susedných, tiež nedemokratických krajinách Blízkeho východu, ktoré kedysi turistov rovnako nevítali s otvorenou náručou.

Skúsenosť, zodpovednosť a sloboda Byť slobodní znamená byť zodpovední. Ako ukazuje naša, najskôr spoločná československá a teraz samostatná cesta za demokraciou, takmer nikdy sa slobodu nepodarí získať ihneď, presne podľa predstáv a ideálov. Buďme preto trpezliví aj pri návštevách zatiaľ stále neslobodných krajín. Pokúsme sa práve svojimi hodnotami a historickou skúsenosťou Novembra '89 prispieť k pozitívnej zmene i v týchto, pre nás minimálne 30 rokov vzdialených, častiach sveta.

/ 55

Čo ste robili v Novembri '89? A čo robil váš sused? Vďaka projektu Spýtaj sa vašich si môžete prečítať nielen príbehy tých, ktorí vtedy stáli na tribúnach, ale aj príbehy úplne obyčajných detí, študentov, čerstvých rodičov alebo dôchodcov. Dagmar Vinterová Archív Spýtaj sa vašich

akmer každý, kto zažil November '89, si presne pamätá, čo robil počas tých pár zlomových dní na ceste k demokracii. Stačí sa spýtať – reakcia vašich rodičov, kolegov a kamarátov vás možno prekvapí. Autorky online projektu Spýtaj sa vašich neskončili pri spovedaní svojich blízkych, ale rovno oslovili všetkých ľudí na Slovensku. Svojou spomienkou tak do projektu môže prispieť každý.

56 /

Zdroj: Archív Jura Plánovského

Juro Plánovský V roku 1989 som mal 21 rokov. Patril som k „alternatívnej mládeži“, konkrétne k metalistom. Komunisti metalistov a pankáčov, ktorí boli výzorovo aj postojovo absolútnym protikladom ideálu mladého budovateľa komunizmu, bytostne neznášali.

Na webe spytajsavasich.sk sa stretlo množstvo príbehov bežných ľudí z novembrových dní. Vznikla tak mozaika výpovedí, ktorá autenticky ilustruje vtedajšiu atmosféru neistoty, strachu, vzdoru a rastúcej nádeje. Prinášame vám výber niekoľkých odpovedí na otázku: „Čo ste robili v Novembri '89?“ Viac autentického obsahu nájdete na spytajsavasich.sk a v pripravovanom dokumentárnom ﬁlme Spýtaj sa vašich '89, ktorého vznik podporila aj Férová nadácia O2 . Uvidíte v ňom sviežo spracované spomienky ľudí, ktorí majú s Nežnou revolúciou zaujímavé osobné skúsenosti.

Averzia bola obojstranná; pravidelná buzerácia a šikana zo strany príslušníkov VB, snaživých učiteľov či bežných uvedomelých občanov túto mládež veľmi rýchlo priviedla k poznaniu, o čom ten slávny „socializmus“ bol. Založili sme kapelu, kde sme veľmi ortodoxným spôsobom dávali najavo, čo si o tom, čo je okolo nás, myslíme. Našťastie v chrchľavom speve nebolo rozumieť textom. Dokonca sa nám v auguste 1989 cez lokálny Socialistický zväz mládeže v jednej dedine pri Novom Meste nad Váhom podarilo vybaviť koncert, na ktorý sme pozvali aj kapely z Moravy. Akciu však ešte pred začiatkom zrušili príchodzí príslušníci Verejnej bezpečnosti, ktorí si všimli vyššiu koncentráciu rifľových a vybíjaných kožených búnd v oblasti. Následne sme za organizáciu „nepovolenej kultúrnej akcie“ boli popoťahovaní na polícii a miestnom národnom výbore. Naši rodičia sa museli ponižovať a riešiť škandály svojich detí. Bolo z toho pomerne veľké haló. O „neuskutočnenom koncerte v Čachticiach“ dokonca písal aj celoštátny „mládežnícky“ denník Smena. Boli sme veľmi nahnevaní.

/ 57

Pritom na Morave či v Brne boli už bežné thrash a black metalové koncerty, na ktoré sme počas roka 1989 chodili. Režim už nemal takú represívnu silu, už pomaly „zdochýnal“, čo sme aj my podvedome cítili. Vedelo sa, že v Prahe už od januára (tzv. Palachov týždeň) celkom pravidelne prebiehajú demonštrácie proti režimu s vysokou účasťou – ľudia sa už prestávali báť. A na Slovensku stále nič. Tak sme s napätím čakali, kedy sa konečne niečo začne. Chodil som vtedy na vysokú školu v Bratislave a býval som na internátoch v Mlynskej doline. Medzi študentmi sa začalo šepkať, že možno ku Dňu študentstva bude nejaké spontánne, nie cez Socialistický zväz mládeže organizované zhromaždenie. Informácie sa šírili konšpiračne ústnym podaním a nikto nemal nič naisto potvrdené. Tak som sa nejako dozvedel, že v predvečer Dňa študentstva, 16. 11. 1989, by sa malo niečo konať na Mierku, o piatej. S kamošom sme sa tam pre istotu išli pozrieť, aby nám nič neušlo. A naozaj. Postávali tam hlúčiky študentov, ktoré sa v jednom momente zhlukli do veľkého kruhu, zaspievala sa hymna a Gaudeamus igitur, pochytali sme sa za ruky a ako živá reťaz sme prešli cez mesto. Kričali sa heslá o slobode, reformách a dialógu, čo bolo v zošraubovanom režime už značne odvážne. Bol som nadšený. Konečne sa niečo deje! Večer po tejto akcii som vyrážal na koncert talianskej black metalovej kapely Bulldozer do Poľska, autobusom spolu s ďalšími metalistami. Zájazd zorganizoval spevák jednej bratislavskej thrash metalovej kapely. Akcia sa však skončila ﬁaskom. Aj do socialistického Poľska sa bolo treba na hraniciach preukázať „pozvaním“, čo bol zvyčajný druh šikanujúcej administratívy, ktorý mal obmedziť spontánne cestovanie hore-dolu cez hranice aj v socialistickom bloku. Naša bumážka (potvrdenie, pozn. red.) vraj nespĺňala náležitosti, a tak nás, celý autobus metalistov, do Poľska nepustili.

58 /

Organizátor sa snažil ešte niečo vybaviť na okresnom výbore KSČ v Karvinej. Samozrejme, že márne. Tam vznikla priložená fotograﬁa. Jej pôvab je v tom, že bola cvaknutá 17. 11. 1989, niekedy na obed. Metalisti sa smejú – režimu zostávalo už len pár hodín. Po tomto neúspechu náš hnev ešte raz narástol. Začal som uvažovať o nejakom druhu radikálneho, spektakulárneho odporu. Na víkend som išiel do závetria malomesta k rodičom, takže som nevedel, čo sa dialo v Prahe a Bratislave. V pondelok 20. 11. som prišiel do školy a niečo viselo vo vzduchu. „Ty nevieš? V Prahe študenti štrajkujú! Niečo sa tam v piatok stalo. Večer má byť v Elame nejaké stretnutie, kde sa bude riešiť, či sa pridáme…“ vravel mi spolužiak. Tak už je to tu, paráda! Večer bol Elam totálne napráskaný. Aktivitu sa snažili prevziať školskí SZM-áci. „Žiadny štrajk, my sa máme učiť a nie politizovať!“ Ale mali sme si pozrieť televízne noviny o siedmej, tam by mali informovať, čo sa v Prahe stalo. Boli to tie legendárne správy, kde sa veľmi otvorene a objektívne hovorilo o štrajku študentov a umelcov, o ich požiadavkách, o tom, čo sa stalo v piatok na Národní třídě a čo sa vtedy dialo v Prahe a koniec koncov aj Bratislave (štrajk umelcov, vznik VPN). Po skončení správ ostalo chvíľu ticho. Vtom sa z davu ozvalo: „Štrajk! Ideme štrajkovať, pridávame sa k Prahe a k umelcom!“ Založil sa štrajkový výbor a začala sa revolúcia. V stredu bola prvá veľká demonštrácia na Námestí SNP, Milan Kňažko utvoril koridor a zvyšok je história. A čo naša metalová „crew“? V decembri 1989, hneď po otvorení hraníc, sme išli do Viedne na koncert švajčiarskeho thrashu Coroner. A v januári 1990 mala naša kapela svoj prvý koncert v kulturáku bratislavského Slovnaftu. Nastali zlaté časy.

Jozef Bol som poslucháčom druhého ročníka Strednej odbornej školy vojenskej v Martine. Práve cez tieto dni sme sedeli na rote a čakali sme na povel zasiahnuť proti demonštrantom. Chvalabohu, nikdy sme taký povel nedostali.

Monika Hiľovská V novembri 1989 som mala tesne pred 17. narodeninami a bola som študentkou druhého ročníka SOU Spojov v Košiciach. Pri novembrových demonštráciách v meste nás zamykali v škole a púšťali nás, len keď to uznali za vhodné, aby sme náhodou nešli na demonštráciu. Pamätám si veľmi dobre, ako som sa nevedela dostať zo školy domov. Dochádzala som a potrebovala som ísť na autobus, a tak sme skákali von cez okná, čo boli na prízemí. Cestou v električke mi jedna staršia pani strhla z vetrovky odznak Alexandra Dubčeka, ktorý som mala hrdo pripnutý na hrudi. Nakričala na mňa na celú električku, že my mladí nevieme, čo robíme, že či nám je teraz zle a že ešte budeme plakať nad tým, čo nás tu po týchto udalostiach čaká. Keď som došla domov, mamka veľmi plakala pri zapnutom rádiu, kde niečo hovorili o obrane a armáde. Môj starší brat bol vtedy práve čerstvo narukovaný na povinnej vojenskej službe. Plakala a stále dookola riešila, že bude vojna, že brat bude bojovať a ocko ju upokojoval. Dodnes neviem zabudnúť na ich zúfalý výraz tváre a tú neskutočnú neistotu a strach, ktorý mali v tých časoch.

Vlado Ako šesťročný som sa so štvorročným bratom kúpal v petržalskom byte vo vani. Rodičia zatiaľ sledovali dianie, otec priamo na námestí a mamina doma pred televízorom. Dodnes si pamätám, ako prišla do našej umakartovej kúpeľne so slzami v očiach a slovami: „Chlapci, už je dobre.“ Nás ako deti zaujímalo, či dostaneme bublinky do kúpeľa. Mamina sa len usmiala a cez slzy hovorila: „Dnes budú dvojité bublinky.“

/ 59

Vladimír Faragula Renáta V roku 1989 som mala 27 rokov. Pracovala som v Podniku služieb. Navždy vo mne ostane ten pocit, keď sme stáli plece pri pleci na námestí a štrngali kľúčmi. Tá krásna elektrizujúca eufória v nás, že konečne budeme slobodní. Že konečne budeme môcť nahlas hovoriť, čo si naozaj myslíme. Po demonštrácii študentov v Prahe si ma zavolal náš personálny referent a navrhol mi, aby som ako zástupkyňa mladých išla na zasadnutie do budovy KSČ, kde sa bude podpisovať list, v ktorom sa odsúdia študenti a ich demonštrácia v Prahe. Upozornila som ho, že ja to nepodpíšem, že nesúhlasím s tým, ako proti nim zakročili. Myslel si, že žartujem, no napriek tomu ma tam vyslal. V aule sme sedeli zástupcovia všetkých možných ustanovizní z okresu. Papaláši nám rozprávali, ako dochádza v našej ČSSR k chaosu a imperialistické sily chcú našu republiku rozvrátiť. Na záver sme hlasovali, kto je za odsúdenie činu študentov. Prvý raz vo svojom živote som zdvihla ruku PROTI, spolu s asi tromi ľuďmi v aule. Doteraz si pamätám pohľad, ktorý na mňa uprel jeden z papalášov. Náš personálny referent sa o tom okamžite dozvedel a veľmi sa čudoval, že som naozaj zdvihla ruku proti. Nevedel, ako sa má zachovať, či ma má rovno prepustiť, alebo len pokarhať. Potom sa však udalosti rútili cvalom a aj náš personálny referent prešiel na inú stranu. Toto je moje malé osobné hrdinstvo.

60 /

V novembri roku 1989 som mal 27 rokov. Pracoval som v Slovenskej filmovej tvorbe v štúdiu ALEF ako asistent kamery. Okrem spravodajských šotov sme točili aj dokumentárne filmy. Jedným z nich bol dokumentárny film s názvom LETOVÁ SPRÁVA OK 89 – 90. A práve pri tomto dokumente, ktorý sa týkal Novembra '89, som pôsobil ako asistent kamery. Okrem natáčania udalostí v Bratislave sme, samozrejme, natáčali aj v Prahe. Všetky udalosti, ktoré sa týkali Nežnej revolúcie, sme spoločne s celým štábom ľudí postupne zaznamenali na filmové pásy. Tie boli spracované vo filmovom štúdiu na Kolibe. Udalostí, ktoré som mal možnosť vidieť, bolo neúrekom. Sledoval som davy ľudí z pódií v Bratislave alebo v Prahe. Spoločne sme boli priamo medzi ľuďmi a robili sme rozhovory s priamymi účastníkmi demonštrácií. Okrem toho som bol na zasadnutiach študentov, politikov a aj umelcov. Absolvoval som rozhovory so štátnikmi, akými boli pán Havel a pán Dubček, potom aj s pánom Zemanom, s pánom Kňažkom a s pánom Budajom. Z umeleckého sveta sme robili rozhovory s rôznymi umelcami z československej garnitúry. Najviac mi v pamäti utkvel rozhovor s Martou Kubišovou. Pre mňa to boli krásne časy, lebo toto obdobie som si užíval plnými dúškami. Bol som mladý a ako všetci ostatní som dúfal, že udalosti Novembra '89 sú posolstvom pre lepšiu budúcnosť. Hoci som neštrngal povestnými kľúčmi v dave ľudí, ale vždy, keď sme išli natáčať ďalšie a ďalšie časti tohto dokumentu, čoraz viac a viac vo mne horel ohníček nádeje. Vtedy som zažil množstvo krásnych chvíľ medzi nami ľuďmi, veľa tolerancie a nádeje v lepšie začiatky našej spoločnosti. Dovtedy som také niečo nikdy nemal možnosť vidieť na vlastné oči.

Spýtaj sa vašich

Projekt Spýtaj sa vašich cez príbehy bežných ľudí vytrháva zásadné udalosti slovenských dejín z učebníc dejepisu a zasadzuje ich do kontextu histórie rodín, ľudských osudov a skúseností, ktoré našu krajinu formujú dodnes. Prostredníctvom multimediálneho webu a dokumentárneho ﬁlmu Spýtaj sa vašich zmapovali tvorcovia projektu najprv udalosti Augusta '68 a teraz aj Novembra '89. Viac informácií nájdete na spytajsavasich.sk.

Barbora Berezňáková Po skončení štúdií na VŠMU a New York Film Academy sa venuje tvorbe krátkych dokumentov, autorských videoinštalácií a klipov. Debutovala dlhometrážnym dokumentom Skutok sa nestal. Zaujíma sa o osobnú skúsenosť jednotlivca na pozadí politického diania v minulosti. V projekte Spýtaj sa vašich zodpovedá za koncepciu projektu a réžiu ﬁlmu.

Pavlína Morháčová Pracuje ako grafická dizajnérka Slovenskej národnej galérie, tiež stojí za vizuálom kníh Vydavateľstva Absynt zameraného na reportážnu literatúru. Je autorkou projektu alternatívnej mapy Bratislavy M_P_ BA (www.mpba.sk). V projekte Spýtaj sa vašich figuruje ako spoluautorka námetu a grafická dizajnérka webového pamätníka.

/ 61

Vytvorte si názor na Nežnú revolúciu cestovaním v čase Projekt V_elvet R_evolution vás prenesie do štylizovaného bytu z konca 80. rokov, v ktorom vám dobové zariadenie a médiá porozprávajú príbeh Nežnej revolúcie. Dominik Holič Magdaléna Tomalová, archív V_elvet R_evolution

V_elvet R_eality je kolektívnym dielom šiestich kamarátov. Nápad vytvoril herný dizajnér Peter Bacílek s dizajnérmi Adamom Šišulákom a Dávidom Kurincom. Spolu s architektom Matejom Hoppanom a Andrejom Štullerom sa starajú o jeho graﬁckú, priestorovu a vzdelavaciu podobu. Scenár pripravila režisérka a scenáristka Anastasia R. Hoppanova. Projekt podporila Férová nadácia O2 . Môžete si ho stiahnuť na stránke www.maadstudio.sk.

62 /

Prenesú vás do štylizovanej obývačky z konca 80. rokov, v ktorej sa priebežne obmieňajú rôzne spomienkové predmety, spotrebiče či ústrižky z novín. Môžete sa po byte prechádzať a interakciou so zariadením a s dobovými médiami spoznávať míľniky Nežnej revolúcie. „Nechceme vytvárať pocit nostalgie. Naším cieľom je, aby si každý človek vytvoril názor sám na základe toho, čo vidí,” tvrdí projektový manažér V_elvet R_evolution Peter Bacílek. „Niekto možno bude namietať, že sme zaujatí, ale objektívna realita je, že bývalý režim bol veľmi problematický. Nesústredíme sa na niečo, čo by malo byť z pohľadu ľudských práv dnes už všetkým jasné.”

Chceme využiť fascináciu detí digitálnou dobou Virtuálnej realite sa členovia tímu venujú profesionálne už niekoľko rokov – vytvárajú v nej architektonické vizualizácie pre ﬁrmu, v ktorej všetci pracujú. Už dlhšie uvažovali nad vlastným projektom, čím by popri práci rozvinuli svoje portfólio a priblížili sa hernému priemyslu. Vďaka grantu Sloboda nie je samozrejmosť od Férovej nadácie O2 sa vývojárom naskytla príležitosť rozvinúť svoje pôsobenie z komerčnej do edukatívnej roviny.

ri každoročných spomienkach na Nežnú revolúciu netreba zabúdať, že zmena nenastala zo dňa na deň. Udalosti zo 17. novembra naštartovali proces oslobodzovania, ktorý by sme nemali redukovať iba na jeden dátum. Poukazujú na to aj autori projektu V_elvet R_evolution. Celistvý obraz o našej minulosti chcú ponúknuť cestovaním v čase vo virtuálnej realite.

„Dnes je v záplave informácií náročné osloviť a zaujať mladých ľudí. Ak sa už o Nežnej revolúcii učili, pamätajú si ju len heslovite ako zmenu k lepšiemu alebo štrnganie kľúčmi. Deti často nechápu, aký vplyv mala zmena režimu na prostredie, v ktorom žijú. Médium virtuálnej reality sa nám zdalo ako prospešné využitie ich fascinácie digitálnym vekom,” vysvetľuje dizajnér Dávid Kurinec, ktorý má ako pedagóg na základnej umeleckej škole na starosťi edukatívnu stránku projektu. V_elvet R_evolution by si ľudia nemali predstavovať ako hru, pretože ide o interaktívny zážitok. Virtuálna realita zároveň podľa tvorcov presahuje zážitok zo sedenia za monitorom a hrania počítačovej hry. „Hry by mali mať podľa deﬁnície aj nejaký spôsob bodovania a možnosť prehrať. O niečo v tej hre musí ísť. Ak by sme hodnotili, ako človek skúma náš simulovaný priestor, tak by sme zabíjali ducha celého projektu,” dodáva Peter, ktorý spolupracuje aj na dizajne a mechanike projektu.

/ 63

Vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na kritické myslenie Aj keď je zážitok z V_elvet R_evolution primárne určený mladšej generácii, bude prístupný všetkým vekovým kategóriám. Starším ľuďom umožní zaspomínať si, mladších zasa zoznámi s historickými reáliami. Po nasadení VR headsetu sa ocitáte v zariadenom byte, no netušíte, čo sa deje vonku. V obývačke vidíte televízor, rádio, noviny, pohľadnice, albumy či gramofón s platňami. Sú to práve rôzne médiá, ktoré vám umožnia cestovať v čase a presúvať sa z jedného momentu do druhého. Dávkovanie informácií z rôznych zdrojov kladie dôraz na kritické myslenie. V štátnej televízii napríklad uvidíte reportáž, ktorá vykresľuje inú verziu udalostí ako vysielanie Hlasu Ameriky, ktoré počujete z rádia. Mladí ľudia si tak musia sami pospájať útržky vedomostí do komplexného obrazu. „Dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, preto sme sa náš projekt rozhodli uchopiť formou náročnou na kritické myslenie,” hovorí dizajnér Adam Šišulák, ktorý prišiel s pôvodným nápadom tohto projektu. Keďže ide o edukačný projekt, pre autorov je extrémne dôležité nezavádzať. Pri vývoji sa opierajú o odborný výskum a zdroje konzultujú aj s historikmi Múzea mesta Bratislavy. Pri výbere objektov a spotrebičov spolupracujú s Marošom Schmidtom, riaditeľom Slovenského múzea dizajnu, ktorý sa venuje československému dizajnu a pozná aj príbehy jednotlivých predmetov, ktoré v byte uvidíte. Konzultácie s odborníkmi umožňujú vývojárom vyladiť detaily a vytvoriť čo najautentickejšie prostredie. Napríklad model rádia, ktoré si budete môcť v byte pustiť, bol za socializmu veľmi cenný. Väčšina rádií vyrobených vo východnom bloku mala rozsah do 77 MHz. Vo V_elvet R_evolution nájdete model, ktorý zachytával aj frekvencie do 104 MHz, na ktorých ste vedeli naladiť aj stanice, ktoré vysielali len v západnej norme. Podľa vývojárov by nebolo správne, ak by vysielanie týchto staníc púšťali cez rádio, ktoré to v skutočnosti neumožňovalo.

64 /

Nežná revolúcia je krásnym symbolom ľudskej spolupráce Ak máte hardvér pre virtuálnu realitu, budete môcť obývačku V_elvet R_evolution navštíviť aj z pohodlia tej svojej. Ambíciou autorov je však osloviť vzdelávacie organizácie, múzeá a galérie, kde by mohli svoju prácu prezentovať naživo a lepšie oboznámiť ľudí s kontextom projektu. Aj keď sa tvorcovia zážitku snažia preniesť ľudí do čo najvernejšej simulácie minulosti, žiť za totality by nechceli. Účelom projektu je však dobu približovať a nedémonizovať, pretože aj za socializmu sa ľudia snažili žiť svoj život dobre, aj napriek nepriaznivým podmienkam. Nemali by sme nesprávne vykresľovať bývalý režim, aby sme vedeli rozoznať, ak by nám niečo podobné v budúcnosti hrozilo. „Nemyslím si, že dnes neexistujú v spoločnosti problémy, no demokracia je vždy lepšia. Veď kto by chcel žiť v diktatúre?” pýta sa Peter, ktorý vyzýva na spoločné riešenie problémov a nespoliehanie sa na autoritu, ktorá ich vyrieši za nás. Koniec koncov aj Nežná revolúcia je krásnym symbolom našej schopnosti priniesť zmenu aj bez veľkého krviprelievania.

Keďže dnes dochádza k dezinterpretáciám minulosti, rozhodli sme sa projekt V_elvet R_evolution uchopiť formou, ktorá si vyžaduje kritické myslenie.

/ 65

PR článok

Môcť si len tak odskočiť do Viedne

Džínsy z Mariahilferstrasse, limonáda v plechovke, nanuk z reklamy či digitálna hra. Kto čo len pár rokov zažil socializmus v Československu a tajne doma sledoval vysielanie rakúskej televízie ORF, mal čosi svoje vytúžené spoza západnej hranice. Reklamy pomedzi ﬁlmy pre nás bývali rovnako vzrušujúce ako MacGyver či Derrick. Slovak Lines Slovak Lines

sloboda cestovania Využite novembrovú ponuku Slovak Lines na výhodný výlet do Viedne Pri príležitosti 30. výročia Novembra '89 pripravila spoločnosť Slovak Lines pre zákazníkov O2 špeciálnu ponuku na cestovanie autobusom. Počas predĺženého víkendu od 15. do 17. novembra 2019 môžete vycestovať z Bratislavy do centra Viedne za 3,40 €. Ak máte na tento novembrový víkend naplánovaný odlet z viedenského letiska alebo prílet naň, môžete zľavový kód využiť aj na cestu z Bratislavy na letisko Schwechat alebo zo Schwechatu do Bratislavy. Jednosmerný lístok vás bude stáť 1,70 €. Zľavový kód si môžete vygenerovať na www.extravyhody.o2.sk alebo zaslaním kľúčového slova NOVEMBER3 na číslo 99333. Následne si lístok pohodlne zakúpite na www.slovaklines.sk. Podrobnosti o ponuke nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

66 /

„U

nás doma sa ORF pozerala oveľa viac než Československá televízia. Dokonca som raz na hodine výtvarnej výchovy nakreslil televízor s veľkým nápisom Zeit im Bild, na veľké zdesenie učiteľky,“ smeje sa dnes už takmer štyridsiatnik Martin pri spomienke na svoje socialistické detstvo v bratislavskom Lamači, len štyri kilometre od železnej opony. „Mal som sedem rokov, džínsy som až tak neprežíval. Najviac som túžil po Cornette a autíčku na ovládanie. To druhé som si konečne splnil až nedávno pri svojich dcérach.“

ČTK/Hajský Libor

„Najhoršie sa mi sledovala všetka tá zábava, ktorú si moji rovesníci užívali vo Viedni,“ pridáva spomienku 45-ročný Valér. „Miloval som Iron Maiden, v roku 1988 mali hrať aj na pražskej Letnej, no koncert komunisti nakoniec zrušili. Keď som potom pozeral reportáž z Innsbrucku na ORF, bolo mi to hrozne ľúto.“ „Na ﬁlmoch zo Západu som mala najradšej zábavné parky. U nás bolo vrcholom vzrušenia pomalé ruské koleso, tam všetci lietali hore-dolu na horských dráhach,“ spomína s úsmevom Ivana. „Myslela som si, že čosi také majú len v ďalekej Amerike. Potom mi mama povedala o viedenskom Prátri a ja som sa hrozne rozplakala. Nevedela som pochopiť, že sa tam asi nikdy nedostanem. Mama mi potom cez kolegyňu z práce zohnala aspoň cukríky Campino Fruits, ktoré boli vtedy pre mňa ako poklad.“ Zuzana v tom má jasno: „Najviac som snívala o sladkostiach a malinovkách v plechovke. Pri sledovaní reklamy na tyčinku Raider som vždy strihala prstami spolu s hercami a predstavovala si, ako asi chutí. Nikdy nezabudnem, ako som si ju potom naozaj dala, keď ma rodičia po Novembri konečne zobrali do Hainburgu.“ Boli krajania, ktorí sa do vytúženej Viedne dostali skôr než my ostatní a podľa zákonov socialistického Československa tým spáchali trestný čin. Jana mala v roku 1985 už dve deti a manžela, s ktorým si povedali, že nebudú čakať, kým sa nad nimi zľutujú dejiny. „Emigrovali sme rovno z dovolenky v Juhoslávii. Na rakúskom konzuláte v Záhrebe sme požiadali o azyl, prešli hranicou pri Maribore a v noci dorazili na Westbahnhof

Pozrite si špeciálny obsah Slovak Lines k 30. výročiu Nežnej revolúcie na www.slovaklines.sk/1989

vo Viedni. Chceli sme tam prespať v ubytovni, no keďže bola plná, svoju prvú noc na slobode sme strávili s deťmi vo svojej škodovke stovke.“ Ráno sa rodina na cudzineckej polícii dozvedela, že ich o štyri hodiny presunú do utečeneckého tábora v Traiskirchene. „Čakanie sme strávili túlaním sa po neďalekej Mariahilferstrasse. Zrazu som videla na vlastné oči veci, ktoré som dovtedy poznala len z katalógov a reklám, no nič z toho sme si zatiaľ nemohli dovoliť.“ Po pár nociach na železných posteliach s hroznými záchodmi a sprchami prišla malá izbička v penzióne. To si už s manželom našli prácu a deti dali do školy, aby sa čo najskôr naučili nemčinu. „Konečne sme si mohli dovoliť aj ísť nakupovať a zrazu som mala opačný problém. Môj muž Ivan sa na mňa hrozne naštval, lebo som sa nevedela rozhodnúť medzi dvomi pármi topánok,“ smeje sa dnes Jana. Vzápätí s vážnou tvárou dodáva: „Oveľa dôležitejšie než všetky hmotné veci bol však pocit, že my aj naše deti môžeme konečne slobodne rozhodovať o svojom živote. A ísť, kam chceme.“

Odskočiť si kedykoľvek len tak do Viedne môže dnes už našťastie každý. Hoci aj spod bratislavského Mosta SNP, každú hodinu pohodlným autobusom Slovak Lines, s lístkom kúpeným za pár sekúnd cez web či mobilnú aplikáciu. Kedysi to bolo pre nás čosi nepredstaviteľné, dnes si už, našťastie, ani poriadne nevšimneme, že sme práve prefrčali cez hranicu.

/ 67

68 /