Page 1

Ladislav Orosz – Ján Svák – Boris Balog

2. vydanie

2012 Paneurópska vysoká škola


ZÁKLADY TEÓRIE KONŠTITUCIONALIZMU

Recenzenti: doc. JUDr. Jiří Jirásek, CSc. prof. JUDr. Ľubor Cibulka, CSc.

Vydané s podporou Nadácie Štefana z Verbovca.

Orosz, Ladislav – Svák, Ján – Balog, Boris Základy teórie konštitucionalizmu / Ladislav Orosz, Ján Svák, Boris Balog – 2. vydanie – Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o., 2012. 544 s. ISBN: 978-80-89447-88-6 Kľúčové slová: • ústava • ústavodarná moc • konštitucionalizmus • klasifikácia (typológia) ústav • funkcie ústavy

2

• • • • •

ústavné normy ústavodarný proces ochrana ústavy obsah ústavy ústavné modely


Obsah

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7

I.1

Základné pojmy (ústava, ústavodarná moc, konštitucionalizmus) .

9

I.2

Ideové zdroje a základné východiská teórie konštitucionalizmu. . . 20

I.3

Historická podmienenosť ústavného vývoja a historický vývoj ústav . 25

I.4

Klasifikácia (typológia) ústav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 Exkurz č. 1: Socialistický typ ústav (základná charakteristika) . . . 49

I.5

Funkcie ústavy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

II.1 Ústavné normy (charakteristika, klasifikácia, hierarchia) . . . . . . . . 64 II.1.1

Základná charakteristika ústavných noriem . . . . . . . . . . . 64

II.1.2

Klasifikácia ústavných noriem . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70

II.1.3

Hierarchia ústavných noriem. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

II.2 Vnútorná štruktúra a systematika ústav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81 3


ZÁKLADY TEÓRIE KONŠTITUCIONALIZMU

II.3 Právna sila ústavy a jej vzťah k iným právnym predpisom (prameňom práva) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84 II.3.1

Postavenie ústavy v systéme vnútroštátnych prameňov práva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84

II.3.2

Ústava a ústavné zákony. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90

II.3.3

Ústava a jej vzťahy k medzinárodnému a európskemu právu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94

II.4 Ústavodarný proces . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106 II.4.1

Úvodné poznámky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106

II.4.2

Ústavná úprava ústavodarného procesu (štádiá ústavodarného procesu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107

II.4.3

Materiálne obmedzenia ústavných zmien. . . . . . . . . . . . . 115

II.5 Realizácia ústavy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120 II.6 Ochrana ústavy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122 II.6.1

Úvodné poznámky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122

II.6.2

Historické korene súdnej kontroly ústavnosti (vznik a vývoj) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124

II.6.3

Súdna kontrola ústavnosti a jej typológia . . . . . . . . . . . . . 132

II.6.4

Súdna kontrola ústavnosti ako efektívny nástroj ochrany ústavy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139

III.1 Preambuly a ústavné normy symbolizujúce štát (štátny, znak, hymna, pečať, erb, hlavné mesto). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 III.2 Ústavné hodnoty a ústavné princípy (materiálne jadro ústav). . . . . 148 III.3 Ústavné normy upravujúce vzťah štátu a jednotlivca . . . . . . . . . . . 156 III.3.1 Jednotlivec ako kreátor štátu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.3.1.1 Teórie vzniku štátu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.3.1.2 Občan a národ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.3.1.3 Občianske a politické práva . . . . . . . . . . . . . . .

156 156 162 169

III.3.2 Jednotlivec ako „klient“ štátu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 197 4


Obsah

III.3.2.1 Historický vývoj v oblasti ľudských práv. . . . . . . 198 III.3.2.2 Základné ľudskoprávne hodnoty . . . . . . . . . . . 203 III.3.2.3 Tendencie a smery v súčasnom vývoji

ľudských práv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.3.3 Ochrana jednotlivých ľudských práv . . . . . . . . . . . . . . . . III.3.3.1 Základné ľudské práva a slobody . . . . . . . . . . . III.3.3.2 Hospodárske, sociálne a kultúrne práva . . . . . .

213 227 227 247

III.4 Ústavné normy upravujúce vzťah štátu navonok k medzinárodnému spoločenstvu, k medzinárodnému právu a iným normatívnym systémom (európske právo) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 257 III.5 Ústavné normy ustanovujúce organizáciu a fungovanie verejnej moci. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.1 Ústavné normy upravujúce formovanie verejnej moci (zastupiteľská a priama demokracia, voľby, politické strany) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.2 Ústavné normy upravujúce hranice štátu, organizáciu jeho územia a vzťah štátu k jeho územným častiam . . . . . III.5.3 Ústavné normy upravujúce právne postavenie a vzájomné vzťahy najvyšších ústavných orgánov a iných orgánov verejnej moci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.3.1 Forma vlády . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.3.2 Parlament . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.3.3 Hlava štátu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.3.4 Vlády a ďalšie orgány výkonnej moci . . . . . . . . III.5.3.5 Súdna moc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . III.5.3.6 Územná a záujmová samospráva . . . . . . . . . . . III.5.4 Ústavné normy upravujúce právny poriadok štátu, jeho zložky a vzájomné vzťahy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

273

273 297

306 306 314 340 354 367 389 396

IV.1 Ústavný model Veľkej Británie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 429 IV.2 Americký ústavný model. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 442 IV.3 Francúzsky ústavný model . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 455 5


ZÁKLADY TEÓRIE KONŠTITUCIONALIZMU

IV.4 Nemecký ústavný model . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 470 IV.5 Ústavy štátov strednej a východnej Európy (základná charakteristika) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 492 Exkurz č. 2: Maďarský ústavný vývoj po roku 1989 a nová Ústava Maďarska z roku 2011 . . . . . . . . . . . 504

6


Úvod

Pre právne poriadky väčšiny moderných štátov zvlášť v európskom priestore je príznačná hierarchická vnútorná štruktúra, na najvyššom stupni ktorej sa nachádza ústava ako základný zákon štátu upravujúci fundamentálne spoločenské vzťahy, predovšetkým vzťahy medzi štátom a jednotlivcami, ako aj základy organizácie a fungovania verejnej moci. Hierarchická vnútorná štruktúra právneho poriadku vychádzajúca aspoň formálno-právne z dominancie ústavy, resp. ústavných zákonov bola charakteristická aj pre právne poriadky štátov strednej a východnej Európy, ktoré ešte donedávna patrili do tzv. „východného bloku“. Kvalitatívne inou otázkou sú ale ideovo-filozofické východiská, na ktorých boli založené ústavy socialistického typu, ako aj ich obsahová náplň a ich reálny význam pre fungovanie verejnej moci v týchto štátoch. Neoddeliteľnou súčasťou zásadných spoločenských zmien, ku ktorým došlo v uplynulých decéniách v štátoch strednej a východnej Európy, bolo postupné formovanie kvalitatívne nového právneho poriadku, ktorého základnú kostru tvoria ústavy založené na princípoch a ideových východiskách charakteristických pre tradičné európske demokracie. V kvalitatívne nových podmienkach ústavné normy už neplnia len funkciu „demokratickej okrasy“ právneho poriadku, ale tvoria bezprostredne platné právo, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci a ktoré sú ich adresátmi spravidla priamo vymáhateľné prostredníctvom právnych mechanizmov, ktorých základné kontúry sú ustanovené priamo v ústave. Za týchto okolností narastá význam ústav pre každodenný život a v tejto súvislosti celkom prirodzene aj záujem odbornej, ale i nemalej časti laickej verejnosti na ich poznávaní. Ústava ako celok predstavuje základný prameň ústavného práva a aj preto možno považovať teóriu konštitucionalizmu, resp. teóriu ústavy za integrálnu a pritom kľúčovú súčasť vedy ústavného práva. Základným predpokladom poznávania platnej ústavy toho-ktorého štátu, pochopenia jej podstaty a významu pre organizáciu a fungovanie štátu je nadobudnutie základných 7


ZÁKLADY TEÓRIE KONŠTITUCIONALIZMU

teoretických poznatkov o vzniku, formovaní, podstate a funkciách ústav. Učebnice ústavného (resp. štátneho) práva vydané v posledných rokoch slovenskými autormi (pozri PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Druhé vydanie. Košice UPJŠ 2008, SVÁK, J. – CIBULKA, Ľ. – KLÍMA, K.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Všeobecná časť. Bratislavská vysoká škola práva 2008, BRÖSTL, A. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň Aleš Čeněk s. r. o. 2010) sa v prevažnej miere sústreďujú na analýzu obsahu a doktrinálnu interpretáciu platnej ústavnej matérie, t. j. Ústavy Slovenskej republiky a ďalších ústavných zákonov, ako aj ďalších prameňov ústavného práva, pričom teórii konštitucionalizmu sa venujú len okrajovo (určitú výnimku v tomto smere predstavuje učebnica POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ.: Štátne právo Slovenskej republiky. Heuréka Šamorín, 2003, v ktorej prvej časti „Základy štátovedy“ je zaradená aj kapitola „Konštitucionalizmus“). Túto medzeru síce čiastočne zapĺňajú príslušné kapitoly v učebniciach teórie štátu a teórie práva, ktoré sa venujú tejto problematike, ale podľa nášho názoru zďaleka nie dostatočne, a to aj preto, že tieto kapitoly tvoria len súčasť (i keď nie nezanedbateľnú) širšie koncipovaného obsahu týchto učebníc. Uvedené skutočnosti nás viedli k tomu, aby sme spracovali a predložili predovšetkým študentom právnických fakúlt, ale aj širšej verejnosti publikáciu učebnicového charakteru, ktorej obsah popri popise doterajšieho vývoja a základných východísk teórie konštitucionalizmu tvorí súhrn poznatkov súčasnej vedy ústavného práva o moderných ústavách, ich právnych vlastnostiach, formách pôsobenia v štáte a spoločnosti, ako aj charakteristika ich obsahovej náplne doplnená o analýzu ústavných modelov tradičných demokracií (Veľká Británia, USA, Francúzsko a SRN), ktoré mali a majú zásadný vplyv na formovanie ústavných modelov iných demokratických štátov.

autori

8


Základy teórie konštitucionalizmu, 2 .vydanie  

Obsah knihy

Advertisement
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you