Page 1

Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

Kapitola

2. Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné) zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov KONANIE O PRIESTUPKOCH § 51 Všeobecné ustanovenie Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ê VÝKLAD: Zákon o priestupkoch predstavuje čiastočnú kodifikáciu upravujúcu konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Je jedným z mála právnych predpisov, ktorý obsahuje hmotnoprávne aj procesnoprávne normy aplikované vo viacerých oblastiach verejnej správy. Zákon o priestupkoch sa vzťahuje na konanie, v ktorom sa rozhoduje o skutku napĺňajúcom pojmové znaky priestupku. V rámci rozhodovania o priestupku sa postupuje nielen podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa správneho poriadku a osobitných právnych predpisov (napr. zákon o cestnej premávke, zákon o cestovných dokladoch, zákon o strelných zbraniach a strelive a pod.).25) 25) V právnej histórii Slovenskej republiky sa procesné postupy v prípade verejných deliktov často minimalizovali len na úroveň konania o trestných deliktoch súdnych (trestné konanie) a trestných deliktoch správnych (konanie o priestupkoch/správnych deliktoch). K tomu pozri: POTÁSCH, P.: Povojnová právna úprava správnych deliktov – priestupkov v ČSR a jej možné reflexie v súčasnosti. IN: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 3/2010, str. 41 – 42, Bratislava : Paneurópska vysoká škola.

203

2.


VYBRANÉ SPRÁVNE PROCESY (teoretické a praktické aspekty)

Zákon o priestupkoch je k správnemu poriadku vo vzťahu subsidiarity. Znamená to, že aplikácia zákona o priestupkoch má prednosť pred použitím správneho poriadku. Zákon o priestupkoch je zákonom špeciálnym (lex specialis), správny poriadok je zákonom všeobecným (lex generalis). Správny poriadok sa použije len na prípady, ktoré zákon o priestupkoch neupravuje (napr. zákon o priestupkoch konkretizuje len výrok rozhodnutia, neustanovuje, čo má obsahovať odôvodnenie a poučenie, vymedzenie týchto obligatórnych obsahových náležitostí rozhodnutia nájdeme v správnom poriadku). K osobitným právnym predpisom je zákon o priestupkoch subsidiárnym, teda podporným a použije sa vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prednostné použitie má osobitný právny predpis, ktorý je zákonom špeciálnym (lex specialis), zákon o priestupkoch je vo vzťahu k osobitným predpisom zákonom všeobecným (lex generalis). Aplikuje sa, ak osobitný predpis určitú oblasť nerieši (napr. zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku obsahuje len skutkové podstaty priestupku, sankcie za ne ukladané a príslušnosť správneho orgánu, procesný postup v konaní o priestupku ustanovuje zákon o priestupkoch). Z uvedeného vyplýva, že prednostné použitie má osobitný právny predpis, na to, čo osobitný právny predpis neupravuje, sa použije zákon o priestupkoch. Aplikácia správneho poriadku nastupuje až v prípade, že určitú oblasť nerieši ani osobitný právny predpis, ani zákon o priestupkoch. Vylúčenie aplikácie zákona o priestupkoch, resp. správneho poriadku v konaní o priestupkoch by muselo byť v osobitnom právnom predpise explicitne uvedené. Zároveň je potrebné pripomenúť, že nie každé protiprávne konanie fyzickej osoby vo verejnej správe je priestupkom a možno na jeho prejednanie aplikovať zákon o priestupkoch. V zmysle legálnej definície priestupku podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch „priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin.“ To znamená, že ak osobitný zákon protiprávne konanie fyzickej osoby výslovne neoznačuje za priestupok, nejde o priestupok, ale o iný správny delikt fyzickej osoby postihovaný na základe zavinenia, disciplinárny správny delikt alebo poriadkový správny delikt. Konanie o týchto správnych deliktoch sa riadi osobitnými právnymi predpismi, použitie zákona o priestupkoch je vylúčené.26) 26) V minulosti však malo aj hmotnoprávne vymedzenie pojmu priestupok, resp. správny delikt procesnoprávny rozmer. Vymedzenie pojmu správny delikt sa v minulosti uskutočňovalo na báze subsidiarity, ktorú v súčasnosti právna teória označuje aj ako negatívne vymedzenie priestupku. Ustanovenie § 2 zákona č. 88/1950 Zb. vymedzuje pojem priestupok/správny delikt aj v procesnoprávnej rovine – „Podľa tohto zákona stíhajú sa ako priestupky len činy, ktoré nie sú trestné podľa trestného zákona súdneho.“ K tomu pozri: POTÁSCH, P.: Povojnová právna úprava správnych deliktov – priestupkov v ČSR a jej možné reflexie v súčasnosti. IN: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 3/2010, str. 40, Bratislava : Paneurópska vysoká škola“.

204


Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

¥ PARCIÁLNE ÚLOHY/CVIČENIA: 1. 2. 3. 4.

5.

6. 7. 8.

9.

Graficky znázornite vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku a k osobitným právnym predpisom. Uveďte konkrétne príklady, kedy sa v konaní o priestupkoch postupuje podľa zákona o priestupkoch a kedy sa použije správny poriadok. Uveďte konkrétne príklady, kedy sa v konaní o priestupkoch prednostne aplikuje osobitný právny predpis a subsidiárne zákon o priestupkoch. Zdôvodnite, prečo subsidiarita zákona o priestupkoch vo vzťahu k osobitným právnym predpisom platí aj vtedy, ak to v osobitnom právnom predpise nie je explicitne ustanovené. Postupuje sa v konaní o správnych deliktoch podľa zákona o priestupkoch aj v prípade, ak sa protiprávneho skutku dopustila právnická osoba? Zdôvodnite svoju odpoveď. Vyjadrite svoj právny názor na potrebu, vhodnosť a nutnosť aspoň čiastočnej kodifikácie konania o priestupkoch v oblasti verejnej správy. Vytvorte vlastnú definíciu pojmu „priestupkové konanie“, resp. „konanie o priestupkoch“. Aké základné pravidlá (zásady) sú orgány verejnej správy povinné rešpektovať v rámci konania o priestupkoch? Aký právny predpis tieto pravidlá taxatívne vymedzuje? Je podľa vášho názoru platná a účinná právna úprava konania o priestupkoch dostatočná a efektívna? Aké zmeny v priestupkovom konaní by ste navrhovali? § 52 (1) Priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon neustanovuje inak. (2) Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky

a) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, b) ak tak ustanovuje osobitný zákon. § 55 (1) Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. (2) Priestupok, ktorý bol spáchaný v cudzine občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ak nemožno miesto spáchania priestupku spoľahlivo zistiť, prejedná správny orgán, v ktorého územnom obvode má alebo naposledy mal páchateľ trvalý pobyt. 205

2.


VYBRANÉ SPRÁVNE PROCESY (teoretické a praktické aspekty) (3) Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.

Ê VÝKLAD: Prejednávanie priestupkov je štádiom odlišným od objasňovania priestupkov, a to nielen poslaním, účelom a výsledkom, ale aj orgánmi, ktoré ho uskutočňujú. Kým cieľom objasňovania priestupkov je získanie nevyhnutných podkladov pre začatie konania o priestupku, zmyslom prejednávania priestupkov je dospieť ku konečnému rozhodnutiu o priestupku. Až štádium prejednávania priestupkov je konaním o priestupkoch a orgány, ktoré prejednávajú priestupok, označujeme pojmom správne orgány. Pri prejednávaní priestupkov postupujú správne orgány podľa zákona o priestupkoch so subsidiárnym použitím správneho poriadku. (Pri objasňovaní priestupkov neprichádza do úvahy postup podľa správneho poriadku, pretože objasňovanie priestupkov nie je konaním o priestupkoch.) Ustanovenie § 52 určuje vecnú príslušnosť správneho orgánu na prejednanie priestupku za predpokladu, že osobitný zákon neustanovuje inak. Ak by osobitný právny predpis upravoval vecnú príslušnosť odlišne, prednosť má postup podľa osobitného právneho predpisu. Generálne sú vecne príslušnými na prejednanie priestupku obvodné úrady. Znamená to, že ak osobitný predpis neustanovuje, ktorý správny orgán prejednáva priestupky na danom úseku verejnej správy, platí, že priestupky prejednávajú obvodné úrady. Uvedená prezumpcia sa odlišuje od vymedzenia vecnej príslušnosti na uskutočnenie správneho konania v zmysle § 5 správneho poriadku, ktorý ustanovuje, že ak osobitný predpis neurčuje inak, vo veci koná a rozhodne obec. Ak by rozhodnutie o priestupku vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, išlo by o tzv. nulitné rozhodnutie (ničotný akt, pakt). Pretože slovenská právna úprava zatiaľ explicitne neupravuje inštitút nulitného rozhodnutia, má aj takého rozhodnutie právne účinky a svedčí mu prezumpcia správnosti do okamihu, kým pre svoju nezákonnosť nie je zrušené. Na nulitu rozhodnutia však musí v takomto prípade správny orgán (prípadne súd) prihliadať z úradnej povinnosti a hneď ako sa o rozhodnutí o priestupku, ktoré bolo vydané vecne nepríslušným správnym orgánom, dozvie, je povinný formou deklaratórneho správneho aktu vysloviť jeho nulitu. Ak by v dôsledku aplikácie rozhodnutia, ktoré bolo vyslovené za nulitné, bola spôsobená škoda, môže si osoba uplatniť jej náhradu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgány Policajného zboru sú vecne príslušné na prejednanie priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo ak tak ustanoví osobitný zákon. Orgány 206


Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

Policajného zboru pôsobia na viacerých úsekoch verejnej správy a v rámci tejto pôsobnosti sú v zmysle osobitných právnych predpisov oprávnené aj na prejednávanie priestupkov, ktoré boli spáchané na danom úseku verejnej správy. Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky napr. v zmysle: ¾

¾

¾

¾

¾

zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice.

Funkčnú príslušnosť na prejednanie priestupku ustanovuje osobitný právny predpis alebo interný predpis príslušného správneho orgánu. Funkčná príslušnosť určí, ktorý organizačný útvar vecne príslušného správneho orgánu uskutoční prejednávanie priestupkov. Miestna príslušnosť podľa odseku 1 korešponduje s úpravou miestnej príslušnosti určenej miestom činnosti účastníka správneho konania (forum delicti commissi) podľa § 7 ods. 1 prvej vety správneho poriadku. Zakladá sa miestom, kde bol priestupok spáchaný (locus delicti). Ak by miesto spáchania priestupku zasahovalo do územných obvodov viacerých vecne príslušných správnych orgánov, treba použiť pravidlá riešenia kompetenčných konfliktov upravené v § 7 ods. 3, 4, a 5 správneho poriadku. Pozitívny kompetenčný konflikt nastane, ak sa za príslušné na prejednanie priestupku považujú dva a viaceré správne orgány. Uplatní sa zásada predstihu (§ 7 ods. 3 správneho poriadku), to znamená, že priestupok prejedná správny orgán, ktorý začal o priestupku konať ako prvý, ale za predpokladu, že sa správne orgány nedohodli inak. Negatívny kompetenčný konflikt vzniká, ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a každý z nich odmieta uskutočniť konanie. V takomto prípade miestnu príslušnosť určí správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený (§ 7 ods. 4 správneho poriadku). Nadriadený orgán žiada o určenie miestnej príslušnosti správny orgán, ktorému bol priestupok postúpený ako príslušnému a ktorý svoju miestnu príslušnosť taktiež namieta. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa spomenutých pravidiel, miestnu príslušnosť určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí výkon štátnej správy na úseku, v ktorom došlo k spáchaniu priestupku. Ak bol však priestupok spáchaný v cudzine občanom Slovenskej republiky alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ak nemožno miesto spáchania priestupku spoľahlivo zistiť, prejedná priestupok 207

2.


VYBRANÉ SPRÁVNE PROCESY (teoretické a praktické aspekty)

správny orgán, v ktorého územnom obvode má alebo naposledy mal páchateľ trvalý pobyt (forum loci).27) Postavenie cudzincov upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). V zmysle tohto zákona je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky (k pojmu občan Slovenskej republiky pozri zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky). Cudzinec s povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je oprávnený zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený. Ako osoba s trvalým pobytom na našom území bude prejednaný za priestupok, ktorý spáchal v cudzine za predpokladu, že o skutku nerozhodol príslušný orgán v cudzine. Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky povolenie na prechodný alebo tolerovaný pobyt. Zákon o priestupkoch umožňuje aj zmenu miestnej príslušnosti, a to na rozdiel od § 8 ods. 3 správneho poriadku, aj bez súhlasu účastníkov konania o priestupku. Nevyžaduje sa ani súhlas správneho orgánu, ktorému sa má vec postúpiť. Dôvodom na postúpenie veci inému vecne príslušnému správnemu orgánu je najmä uľahčenie prejednania priestupku. Ak správny orgán dospeje k záveru, že iný vecne príslušný správny orgán, v územnom obvode ktorého sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko, priestupok prejedná s vynaložením menších nákladov, je oprávnený (nie povinný) vec postúpiť. Zmena miestnej príslušnosti v zmysle tohto ustanovenia však prichádza do úvahy, len ak ide o páchateľa priestupku. Vec nemožno postúpiť inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode má pracovisko alebo sa zdržiava iný účastník konania o priestupku, napr. poškodený. Postúpenie veci prichádza do úvahy tak pred začatím priestupkového konania, ako aj v jeho priebehu, a to až do vydania rozhodnutia, pričom postúpenie veci nemá vplyv na plynutie lehôt ustanovených v § 20 správneho poriadku (postúpenie veci pred začatím správneho konania) a v zmysle § 49 správneho poriadku (vydanie rozhodnutia). Postúpenie veci v zmysle ustanovenia § 55 ods. 3 taktiež nemožno stotožňovať s postúpením podania z nepríslušného správneho orgánu správnemu orgánu príslušnému podľa § 20 správneho poriadku. Pokiaľ ide o možnosť odmietnutia postúpenej veci, prichádza do úvahy len vtedy, ak správny orgán, ktorému sa vec postúpila, nie je vecne príslušný, prípadne ak by zistil, že páchateľ priestupku v jeho územnom obvode nemá pracovisko ani sa tam nezdržiava. 27) K historickým rozmerom problematiky pozri napr. aj POTÁSCH, P.: Povojnová právna úprava správnych deliktov – priestupkov v ČSR a jej možné reflexie v súčasnosti. IN: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 3/2010, str. 41, Bratislava : Paneurópska vysoká škola - „Podľa trestného zákona správneho sa posudzovali priestupky, ktoré boli spáchané na území Československej republiky (zásada teritoriality) a súčasne priestupky spáchané občanmi v cudzine, ak nimi občan „porušil povinnosti, ktoré mal mimo územia štátu.“

208


Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

S miernymi odchýlkami upravuje zmenu miestnej príslušnosti § 9 ods. 4 zákona o priestupkoch. Ak priestupok spáchal poslanec národnej rady, sudca ústavného súdu, sudca, prokurátor, generálny prokurátor, prezident Slovenskej republiky, príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a nesúhlasí s prejednaním konania na mieste samom, konajúci orgán o tom vykoná záznam a vec odstúpi vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu. Miestne príslušný správny orgán na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu postúpi vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode má táto osoba bydlisko alebo miesto výkonu svojej funkcie. (Novelou zákona o priestupkoch sa s účinnosťou od marca 2012 zrušila priestupková imunita a konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, sa prejedná podľa ustanovení zákona o priestupkoch.) § 56 Súčinnosť (1) Štátne orgány, štátne organizácie a obce poskytujú správnym orgánom pri preverovaní oznámení o priestupkoch, pri prejednávaní priestupkov a pri výkone rozhodnutí potrebnú súčinnosť. Štátne orgány a obce oznamujú príslušným správnym orgánom priestupky, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej právomoci, ak nie sú samy príslušné na ich prejednanie. (2) Každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.

Ê VÝKLAD: Súčinnosť je samostatný inštitút typický a nevyhnutný pre konanie o priestupku. Je to činnosť, ktorú vykonávajú navzájom nepodriadené subjekty na splnenie úlohy vyplývajúcej zo zákona. Súčinnosť sú orgánu príslušnému na prejednanie priestupku priamo zo zákona povinné poskytnúť všetky štátne orgány a organizácie, ako aj obce. Zákon o priestupkoch túto povinnosť nezakladá pre vyššie územné celky. Domnievame sa, že ide len o legislatívny nedostatok a pri uplatnení extenzívneho výkladu sú aj vyššie územné celky ako jednotky územnej samosprávy 209

2.


VYBRANÉ SPRÁVNE PROCESY (teoretické a praktické aspekty)

plniace tiež úlohy preneseného výkonu štátnej správy povinné poskytovať orgánom prejednávajúcim priestupky potrebnú súčinnosť. V zmysle zásady legality sú štátne orgány a obce ex offo bez zbytočného odkladu povinné oznamovať príslušným správnym orgánom spáchanie priestupku, ak prejednanie daného skutku nie je v ich pôsobnosti. Podľa ods. 2 sú orgány objasňujúce priestupky oprávnené požadovať za účelom preverenia oznámenia o priestupku od fyzických aj právnických osôb nevyhnutné vysvetlenie. Nesplnenie tejto povinnosti zakladá pre fyzické osoby skutkovú podstatu priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. b) (úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj orgánu štátnej správy alebo obci, inej právnickej osobe alebo im požadovaný údaj zatají, hoci má povinnosť takýto údaj uviesť), prípadne f) zákona o priestupkoch (úmyselne podá nepravdivé alebo neúplné vysvetlenie orgánu oprávnenému objasňovať priestupky), za čo osobe hrozí pokuta až do 99 eur, ak došlo k priestupku podľa písm. b), a 165 eur, ak bola naplnená skutková podstata priestupku podľa písm. f). Vysvetlenie je oprávnený odoprieť len ten, kto by spôsobil sebe alebo osobe blízkej nebezpečenstvo trestného stíhania. Blízkou osobou sa rozumie v zmysle § 68 ods. 3 príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu. Uvedené ustanovenie o povinnosti osôb podať nevyhnutné vysvetlenie v štádiu objasňovania priestupkov je nelogicky zaradené medzi ustanoveniami upravujúcimi prejednávanie priestupkov. Pravdepodobne ide o legislatívnu chybu, keďže oprávnenie vyžadovať vysvetlenie je explicitne uvedené aj v § 60 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. O podaní vysvetlenia spíše orgán objasňujúci priestupky úradný záznam. Za legislatívnu chybu považujeme aj to, že ustanovenie § 56 zákona o priestupkoch neupravuje povinnosť odmietnuť vysvetlenie v prípade, že by ním osoba porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Taktiež neobsahuje zákonnú povinnosť nepožadovať vysvetlenie od osoby, ktorá upozornila, že by ním porušila zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti a nebola od tejto povinnosti oslobodená. Treba podotknúť, že uvedený § 56 zákona o priestupkoch ustanovujúci pre každú osobu povinnosť podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku býva orgánmi oprávnenými objasňovať priestupky často nesprávne aplikovaný pri poučovaní osôb a spisovaní úradných záznamov o podaní vysvetlenia v zmysle osobitných právnych predpisov, napr. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení 210


Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

neskorších predpisov. Zákon o Policajnom zbore, ako aj zákon o obecnej polícii obsahuje podrobné ustanovenia, v zmysle ktorých majú príslušníci Policajného zboru alebo obecnej polície právo požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa. Ak príslušníci polície aplikujú na podanie vysvetlenia osobitný predpis, musí sa celý hmotnoprávny aj procesnoprávny priebeh podania vysvetlenia riadiť osobitnými právnymi predpismi, nie je možné podanie vysvetlenia kombinovať s § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch, aj keď je to pre získanie informácií potrebných na objasnenie priestupku nepochybne výhodnejšie. Pre lepšie pochopenie rozoberieme načrtnutú problematiku na príklade § 17 zákona o Policajnom zbore. V zmysle § 17 zákona o Policajnom zbore je v prípade potreby policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia. O predvedení spíše policajt úradný záznam. Vysvetlenie môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania a ak ide o priestupok, nebezpečenstvo postihu za priestupok. Kto sa na výzvu dostaví, má nárok na náhradu nutných výdavkov a na náhradu ušlého zárobku. Náhradu poskytuje Policajný zbor. Nárok na náhradu nemá ten, kto sa dostavil len vo vlastnom záujme alebo pre svoje protiprávne konanie. Vzhľadom na to, že zákon o priestupkoch v § 56 ods. 2 umožňuje odmietnuť podať vysvetlenie jedine osobe, ktorá by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania, príslušníci Policajného zboru nesprávne aplikujú uvedený § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch pri poučeniach osôb, ktoré sa dostavili na základe predvolania za účelom podania vysvetlenia podľa § 17 zákona o Policajnom zbore a osoby poučujú, že majú právo odmietnuť podať vysvetlenie jedine vtedy, ak by ním spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania. Ak sa osoba predvolá za účelom podania vysvetlenia podľa ustanovení zákona o Policajnom zbore (resp. osobitného zákona), je potrebné formulovať celé poučenie podľa osobitného predpisu a nie časť poučenia abstrahovať zo zákona o priestupkoch a zvyšok z osobitného predpisu. § 57 Spoločné konanie (1) Ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní. 211

2.


VYBRANÉ SPRÁVNE PROCESY (teoretické a praktické aspekty) (2) Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.

Ê VÝKLAD: Spoločné konanie je inštitút racionalizujúci a zefektívňujúci konanie o priestupkoch. V zmysle zákona o priestupkoch prichádza do úvahy jednak spoločné konanie o viacerých priestupkoch toho istého páchateľa pred tým istým správnym orgánom, jednak spoločné konanie o súvisiacich priestupkoch viacerých páchateľov pred tým istým správnym orgánom. Tým istým správnym orgánom sa rozumie správny orgán vecne, funkčne a miestne príslušný na prejednanie priestupku. Inštitút spoločného konania sa nemôže aplikovať, ak sa páchateľ dopustil viacerých konaní majúcich znaky priestupku, ale na ich prejednanie sú príslušné rozdielne správne orgány. Prichádzalo by do úvahy len v prípade miestnej nepríslušnosti za splnenia podmienok postúpenia veci v zmysle § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch, t. j. ak by správny orgán miestne príslušný postúpil vec z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v územnom obvode ktorého má páchateľ pracovisko alebo sa tam zdržiava. Ak by správny orgán, ktorému sa vec postúpila, už konal o inom priestupku toho istého páchateľa, využil by inštitút spoločného konania. Spoločné konanie prichádza do úvahy len o priestupkoch, o ktorých sa ešte nerozhodlo, teda rozhodujúcim okamihom je deň oznámenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku. Pre uloženie sankcie za viaceré priestupky toho istého páchateľa, ktoré prejednáva ten istý správny orgán, platí pravidlo ustanovené v § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Pri spoločnom konaní o priestupkoch viacerých páchateľov musia priestupky týchto páchateľov vecne, miestne a časovo súvisieť za predpokladu, že o skutku je príslušný rozhodnúť ten istý správny orgán. Na základe úvahy správneho orgánu alebo na návrh obvineného z priestupku je možné vec niektorého páchateľa vylúčiť zo spoločného konania a priestupok prejednať osobitne. Dôvody vylúčenia veci posúdi správny orgán. Ak by sa však vylúčila zo spoločného konania vec niektorého z páchateľov, mali by sa vylúčiť zo spoločného prejednania všetky jeho konania majúce znaky priestupku, inak by sa poprel zmysel spoločného prejednania viacerých priestupkov pred tým istým správnym orgánom a pre páchateľa by sa tak vylúčili priaznivé dôsledky vyplývajúce z § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. O vylúčení veci zo spoločného konania správny orgán nevydáva procesné rozhodnutie. Príslušnosť správneho orgánu, ktorý vec páchateľa priestupku vylúčil zo spoločného konania, sa nemení. 212


Objasňovanie a prejednávanie priestupkov (priestupkové právo procesné)

º Z rozhodovacej činnosti súdov: Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 36/2008 Absorpčná zásada pri súbehu viacerých správnych deliktov I. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. II. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“, tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).

Objasňovanie priestupkov § 58 (1) Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. (2) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. (3) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4, b) orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej službe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej službe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády Slovenskej republiky, c) orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu strážnej 213

2.

Vybrané správne procesy, 3. rozšírené a prepracované vydanie s judikatúrou  

ukazka z publikacie

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you