Issuu on Google+

Korunný svedok v trestnom konaní

7.

» Kapitola

Korunný svedok v trestnom konaní

Za „korunného svedka“ sa všeobecne považuje páchateľ, ktorý sa priznáva, čím sa súčasne stáva aj dôležitým informátorom. „Korunným svedkom“ sa v pravom slova zmysle stáva tým, že za svoje informácie dostáva určitú odmenu vo forme úľav v rámci trestného konania. Tento inštitút sa využíva osobitne vtedy, keď sa dohodnutý výsledok primárne vzťahuje na priťaženie tretej osobe. Umožňuje nestíhať páchateľa, prípadne účastníka kriminálneho zoskupenia alebo s ním súvisiaceho trestného činu vtedy, ak poskytne informácie orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu. Musí však ísť o informácie takého charakteru, ktoré umožnia zamedziť páchaniu príslušného trestného činu, pomôžu objasniť trestnú činnosť alebo usvedčiť ostatných páchateľov. V takomto prípade sa obvinený stáva svedkom, a tak je aj na hlavnom pojednávaní vypočutý. Podľa Musila „je korunným svedkom páchateľ, respektíve spolupáchateľ trestného činu alebo účastník na trestnom čine, ktorý uzavrie s orgánmi činnými v trestnom konaní dohodu o tom, že bude pravdivo vypovedať v prospech obžaloby a prispeje tak k odhaleniu trestného činu alebo usvedčeniu jeho páchateľa, respektíve spolupáchateľa alebo účastníka, a ktorý je za poskytnutie takéhoto svedectva štátom honorovaný tým, že mu poskytne privilégium nestíhateľnosti, beztrestnosti, zmiernenie trestu alebo zmiernenie výkonu trestu, eventuálne tiež zvláštnu ochranu pred pomstou“.361) Poskytovanie zvláštnej ochrany pred pomstou sa však vzťahuje na chráneného svedka, pretože z inštitútu „korunného svedka“ priamo nevyplýva. Nie každý „korunný svedok“ sa musí stať aj chráneným svedkom, aj keď tomu, samozrejme, nič nebráni. Ochrana, ktorá môže byť „korunnému 361) Musil, J.: Korunní svědek – ano či ne? In : Trestní právo, 2003, roč. 8, č. 4, s. 21.

241

7.


SVEDOK V TRESTNOM KONANÍ

svedkovi poskytnutá podľa zákona na ochranu svedka, je potom popri poskytnutej výhode motiváciou navyše, ktorá ho môže získať pre spoluprácu.362) Zmyslom tohto inštitútu je aj určitá forma stimulácie páchateľa trestného činu k zmene jeho správania. A práve získanie určitých výhod, akými sú beztrestnosť, zmiernenie trestu, zmiernenie podmienok výkonu trestu majú byť určitými stimulmi, ktorých cieľom je získanie svedka ku spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Obstaranie svedeckej výpovede je tak výrazne ovplyvnené skutočnosťou, že potenciálny svedok je osobou, ktorá sa zúčastňovala na páchaní organizovanej trestnej činnosti a to rôznymi formami. A práve prichádzajúce obavy o svoju ďalšiu existenciu, život a zdravie svojich blízkych, uvedomenie si svojho protiprávneho konania, vízia vlastného vyvinenia sa, zmiernenie trestu, prípadne zmiernenie podmienok trestu, či jednoducho výčitky svedomia, psychická neschopnosť uniesť následky svojho konania môžu byť tie primárne dôvody, ktoré spôsobujú zvrat v konaní týchto osôb, v ich rozhodnutí ku spolupráci, namiesto toho, aby mlčali, či vypovedali nepravdu. Je potrebné ich povzbudiť vypovedať pravdivo o skutočnostiach, ktoré sú im známe, a tým napomôcť usvedčiť iných páchateľov závažnej trestnej činnosti. Korunný svedok sa stáva prostriedkom, ktorý je schopný prispieť k deštrukcii kriminálnych organizácií, lebo sa ním získava dôkaz, ktorý inak nie je možné získať. Je inštitútom schopným nielen zneistiť a destabilizovať nebezpečné kriminálne organizácie, ale zároveň aj vytvoriť možnosť jednotlivcovi z takejto organizácie vystúpiť. Idea „korunného svedka“ naráža na spor, týkajúci sa charakteru a rozsahu uplatňovania zásady legality. Obžaloba bola v našich podmienkach dlhé roky založená práve na zásade legality. Zástancovia tejto zásady argumentujú zásadou rovnosti pred zákonom a tým, že jej uplatňovanie je základným predpokladom na dosiahnutie generálnej prevencie. Zástancovia protikladu legality, teda zásady oportunity, svoju argumentáciu zakladajú zase na tom, že prísne dodržiavania legality ohrozuje normatívnu vyváženosť trestného práva a to tým, že každé porušenie práva má byť trestané bez ohľadu na verejný záujem. Hlavným dôvodom prijatia aspoň obmedzeného princípu oportunity je cieľ, vyvarovať sa nežiadúcích účinkov prísnej aplikácie zásady legality, čo môže za istých okolností viesť k nespravodlivosti. Medzi prostriedky obmedzenej oportunity možno podľa všeobecnej právnej teórie zaradiť nestíhanie (non-prosecution), odklon (diversion) a podmienečné zastavenie trestného stíhania (conditional waiver of prosecution).363) Pojem „korunný svedok“ má etymologický pôvod v angličtine. Pod pojmom „King´s evidence“ respektíve „Queen´s evidence“ (kráľovský dôkaz) sa v Anglicku a Severnom Írsku rozumie taký dôkaz, o ktorý sa opiera trestná obžaloba podávaná štátom, teda „korunou“. Týmto pojmom sa označuje tiež 362) Deset, M.: K právnej úprave korunného svedka, In: Justičná revue, 61, 2009, č. 11, s. 1194. 363) Šámal, P.: Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému, s. 137 a 138.

242


Korunný svedok v trestnom konaní

svedok, ktorý vypovedá v prospech obžaloby, a to ako „crown witness“ (svedok koruny - svedok, ktorého predvolal žalobca) respektíve „states´ witness“ (štátny svedok). Pojem „korunný svedok“ sa vo význame spolupracujúceho páchateľa používa nielen v odbornej literatúre, ale aj medzi širokou verejnosťou a v masovokomunikačných prostriedkoch. Právne predpisy jednotlivých štátov však uvedený termín spravidla nepoužívajú. Možno povedať, že aj u nás je zaužívaný pojem „korunný svedok“, čo pravdepodobne vzniklo doslovným prekladom pojmu „crown witness“. Z hľadiska významu je však takéto chápanie tohto pojmu aplikovateľné skôr na podmienky Veľkej Británie, vzhľadom na to, že ide o svedkov, ktorí svedčia v prospech koruny, teda sú svedkami koruny. Ide teda o doslovný, a nie o štylisticky nesprávny preklad, ako sa môžeme stretnúť v prípade názorov niektorých autorov.364) V Severnom Írsku svedkov z prostredia organizovaného zločinu nazývajú „supergrass“, teda bonzák, vo výkladových anglických slovníkoch vysvetlený ako väzenský donášač z radu kriminálnikov, alebo „cooperating witness“ (spolupracujúci svedok). V Spojených štátoch sa používa pojem „Government witness“ (svedok vlády), v talianskom jazyku „Pentini“ alebo slangovo „Pentito“ (kajúcnik). V rámci Európskej únie sa zaužíval pojem „Collaborator of justice“ (spolupracovník súdu). Používanie rôznych názvosloví je však skôr štylistickou záležitosťou.365) V podmienkach Slovenskej republiky sa pojem „korunný svedok“ používa ako pracovný názov inštitútu, ktorý bol zakotvený zákonodarcom do príslušných ustanovení Trestného poriadku ako „spolupracujúca osoba“, respektíve „spolupracujúci obvinený“, čo sa ako označenie tohto trestno-právneho inštitútu zdá byť s ohľadom na historický vývoj krajiny, berúc do úvahy aj štylistické hľadiská slovenského jazyka, vhodnejšie. V našich podmienkach, najmä v širokej verejnosti, dochádza k nesprávnemu vysvetľovaniu pojmu „korunný svedok“. Laická verejnosť si korunného svedka mýli s ohrozeným alebo chráneným svedkom. Spoločným znakom týchto pojmov je, že títo svedkovia poskytujú výpoveďou alebo ďalšími skutočnosťami dôkaz o páchateľovi alebo o okolnostiach najzávažnejších trestných činov. Pojem „korunný svedok“ by mohol v určitom zmysle slova zvádzať aj k tomu, že sa môže vnímať ako hlavný dôkaz v trestnom konaní. Takéto vnímanie je mylné, pretože všetky dôkazy sú rovnocenné a žiadny z nich nemôže byť hlavný, respektíve korunný. Výpoveď spolupracujúceho obvineného má takú istú hodnotu ako akýkoľvek iný dôkaz, a to vzhľadom na to, že v procese dokazovania neexistuje nadradenosť medzi dôkazmi.366) 364) Pacherová, M.: Korunný svedok ako jeden z prostriedkov boja s organizovaným zločinom. In: Justičná Revue, 1998, roč. 50, č. 11, s. 18. 365) Porovnaj Záhora, J.: Korunný svedok, In: Trestněprávní prostředky boje proti kriminalitě, Sborník příspevkú z mezinárodního semináře, který se konal ve dnech 29.-31. 3. 2006 v Solenici, Policejní akademie ČR, Praha 2006, s. 248. 366) Viktoryová, J.: Využívanie výsledku výpovede korunného svedka v dokazovaní vo vyšetrovaní, In: Justičná revue, 2004, roč. 56, č. 5, s. 605.

243

7.


SVEDOK V TRESTNOM KONANÍ

Inštitút „korunného svedka“ oveľa skôr ako v Slovenskej republike zakotvilo do príslušných právnych ustanovení mnoho iných štátov sveta, kde sa s organizovaným zločinom stretávali, a museli proti nemu bojovať, skôr než u nás. Organizovaný zločin, ako mimoriadne závažný spoločenský jav, a potreba efektívneho boja s ním, si v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vynútila v USA a v ďalších vyspelých štátoch sveta nielen úvahy na túto tému, ale tiež vytvorenie právnej úpravy tzv. „korunných svedkov“ priamo v trestno-procesných predpisoch. V poslednej štvrtine 20. storočia bol termín „korunný svedok“ prevzatý právnou teóriou a legislatívou v oblasti európskeho kontinentálneho trestného práva, avšak v užšom a významove špecifickom zmysle. V európskom kontinentálnom práve je možné používanie tohto inštitútu pozorovať od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, a to v súvislosti s bojom proti terorizmu a organizovanej kriminalite. Pričom je dôležité zdôrazniť, že sa spočiatku začal uplatňovať skôr extenzívnym výkladom niektorých starších právnych inštitútov, napríklad účinnej ľútosti. V 80. a 90. rokoch potom dochádza k samostatnej právnej úprave, buď novelizáciou trestných predpisov alebo vydávaním špeciálnych zákonov, ako tomu bolo v roku 1981 a 1989 v Nemecku, v roku 1991 v Taliansku a v roku 1997 v Poľsku. Dôkazná núdza, v ktorej sa v týchto trestných veciach často nachádzali orgány činné v trestnom konaní, bola ťažko prekonateľná zaužívanými dôkaznými prostriedkami. Preto sa tak ako policajná prax, ako aj zákonodarca a právna náuka začali rozhliadať po nových kriminalistických a právnych inštrumentoch, inšpirujúc sa pritom často anglosaskou právnou kultúrou.367) V deväťdesiatych rokoch minulého storočia došlo tak na území Českej republiky, ako aj na území Slovenskej republiky, teda na území nástupníckych štátov Československa, k značnému nárastu organizovaného zločinu, čo sa prejavilo v závažných následkoch na životoch, zdraví a majetku. Vytvorili sa vhodné podmienky pre činnosť organizovaných kriminálnych skupín. Na túto zásadnú zmenu v kvalite kriminálnej scény bolo treba reagovať aj zodpovedajúcou trestnou legislatívou. Záujem štátu o riadne usvedčenie a následné potrestanie osôb, participujúcich na páchaní najzávažnejších foriem trestnej činnosti i záujem štátu o rozbitie zločineckých štruktúr je do značnej miery väčší než záujem štátu o postih jednotlivca, ktorý sa podieľal na páchaní tejto trestnej činnosti.368) Z uvedeného dôvodu je povinnosťou štátu vytvoriť také podmienky, v rámci ktorých bude vypovedajúci svedok, čiže svedok, ktorý sa rozhodol dobrovoľne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, chránený pred prípadnou pomstou organizovaných skupín. Jedným z opatrení reagujúcim na túto povinnosť, ktoré mali napomôcť k efektívnemu a zákonnému postihu organizovanej kriminality, bolo zavedenie inštitútu „korunného svedka“ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Stalo sa tak novelou Trestného 367) Musil, J.: Korunní svědek – ano či ne? In : Trestní právo, 2003, roč. 8, č. 4, s. 21. 368) Murín, S.: Korunný svedok. In : Justičná revue, 2002, roč. 54, č. 6 – 7, s. 741.

244


Korunný svedok v trestnom konaní

poriadku, vyplývajúcej zo zákona č. 457/2003 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, s účinnosťou od 1.12. 2003. Uvedená novela Trestného poriadku zaviedla do nášho právneho poriadku nové inštitúty v podobe dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 162a Trestného poriadku, fakultatívneho zastavenia trestného stíhania z osobitného dôvodu podľa § 172 ods. 3 TP) a fakultatívneho prerušenia trestného stíhania podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku. Pojem „korunný svedok“ a ani iný ekvivalent tohto názvu sa však v týchto ustanoveniach Trestného poriadku nevyskytoval. V zavedenej úprave sa používal pojem „osoba, respektíve obvinený, ktorý sa významnou mieru podieľa na objasnení niektorého z taxatívne uvedených trestných činov alebo na zistení ich páchateľa“. Na základe toho začala odvtedy právna teória u nás túto osobu nazývať „spolupracujúca osoba“ alebo „spolupracujúci obvinený“, prípadne „spolupracujúci páchateľ“, a to vzhľadom na skutočnosť, že tento pojem viac vystihuje jeho skutočný obsah, ako je to v prípade pojmu „korunný svedok“. Spomínaná právna úprava umožnila orgánom činným v trestnom konaní, najmä prokurátorovi, za určitých osobitných podmienok dočasne odložiť trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, za určitých osobitných podmienok trestné stíhanie proti spolupracujúcemu obvinenému zastaviť alebo za určitých osobitných podmienok trestné stíhanie proti obvinenému prerušiť. S touto legislatívnou zmenou sa odvetvie slovenského trestného práva fakticky obohatilo o ďalší významný prvok, a to o procesnú zásadu oportunity, ako protiklad zásady legality. V tejto súvislosti treba upozorniť aj na skutočnosť, že existenciu inštitútu korunného svedka predpokladajú i viaceré právne akty Európskej únie, konkrétne napríklad Rezolúcia Rady EÚ č. 4970111 (01) o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú v súdnom konaní v boji proti medzinárodne organizovanému zločinu z 20. decembra 1996. Táto rezolúcia vyzýva všetky členské štáty k prijatiu vhodných opatrení k ochrane všetkých osôb, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a vyšetrovaní obzvlášť závažnej trestnej činnosti súvisiacou s trestnou činnosťou zločineckých organizácií. 369) Inštitúty tvoriace obsah pojmu „spolupracujúca osoba“ prevzal v čiastočne pozmenenej podobe aj rekodifikovaný Trestný poriadok tým, že upravil dočasné odloženie vznesenia obvinenia (§ 205), zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 215 ods. 3), podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218) a prerušenie trestného stíhania proti spolupracujúcemu obvinenému (§ 228 ods. 3).370) 369) Chmelík, J.: Úvahy o agentu provokatérovi a korunním svědkovi. In: Karlovarská právní revue, 2005, č. 2, s. 10. 370) K pojmu „spolupracujúca osoba“ porovnaj Žilinka, M.: Spolupracujúca osoba a procesné postupy podľa Trestného poriadku, In: Justičná revue, 59, 2007, č. 5, s. 622.

245

7.


SVEDOK V TRESTNOM KONANÍ

Právna úprava jednotlivých foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“ má v skutočnosti dve roviny, ktoré súvisia s dvomi základnými časťami trestného konania (predsúdne konanie a súdne konanie) a s niektorými štádiami týchto častí (prípravné konanie, preskúmanie obžaloby, predbežné prejednanie obžaloby, hlavné pojednávanie a konanie o odvolaní). Je to preto, lebo k naplneniu účelu jednotlivých foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“ môže prísť tak v predsúdnom konaní, ako aj v konaní súdnom. Prvú rovinu tvorí úprava už uvedených foriem inštitútov „spolupracujúcej osoby“, ktorá je uvedená tak v druhom oddiele druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku, pod názvom „Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie“ (dočasné odloženie vznesenia obvinenia), ako aj v piatom oddiele druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku, a to pod názvom „Rozhodnutia v prípravnom konaní“ (zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 TP). Z uvedeného zaradenia týchto inštitútov v systematike Trestného poriadku vyplýva, že podľa nich môžu postupovať orgány činné v trestnom konaní (prokurátor a policajt) v prípravnom konaní. Všetky tieto ustanovenia podrobne upravujú právne podmienky použitia jednotlivých foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“, ako aj samotný procesný postup a subjekty, ktoré sú oprávnené o jednotlivých formách tohto inštitútu rozhodnúť. Vo všetkých prípadoch ide o fakultatívne rozhodnutia, a teda závisí len od orgánov činných v trestnom konaní či jednotlivé formy inštitútu „spolupracujúcej osoby“ v prípade splnenia zákonných podmienok použijú alebo nie. Druhú rovinu tvorí právna úprava jednotlivých inštitútov „spolupracujúcej osoby“ v druhej časti trestného konania, teda v súdnom konaní. Okrem dočasného odloženia vznesenia obvinenia, ktoré z povahy veci neprichádza do úvahy, je vytvorený právny rámec pre použitie zvyšných foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“ vo viacerých štádiách súdneho konania. Pre zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku je vytvorený právny rámec aj v ustanovení § 241 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu pri preskúmaní obžaloby, v ustanovení § 244 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu pri predbežnom prejednaní obžaloby, v ustanovení § 281 ods. 2 Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu na hlavnom pojednávaní, v ustanovení § 290 ods. 5 Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu mimo hlavného pojednávania a v ustanovení § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí odvolacieho súdu. Podobne pre podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku je vytvorený právny rámec aj v ustanovení § 241 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu pri preskúmaní obžaloby, v ustanovení § 244 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku v rámci 246


Korunný svedok v trestnom konaní

rozhodnutí súdu pri predbežnom prejednaní obžaloby, v ustanovení § 282 ods. 2 v rámci rozhodnutí súdu na hlavnom pojednávaní a v ustanovení § 290 ods. 5 Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu mimo hlavného pojednávania. Takisto prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku má svoj vlastný právny rámec aj v súdnom konaní, a to v ustanovení § 241 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu pri preskúmaní obžaloby, v ustanovení § 244 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu pri predbežnom prejednaní obžaloby, v ustanovení § 283 ods. 1 Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu na hlavnom pojednávaní, v ustanovení § 290 ods. 1 Trestného poriadku v rámci rozhodnutí súdu mimo hlavného pojednávania a v ustanovení § 320 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku v rámci rozhodnutí odvolacieho súdu. Všetky ustanovenia, vytvárajúce právny rámec pre použitie niektorej z foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“ v súdnom konaní sú však len rámcové a v konečnom dôsledku len odkazujú na právne podmienky použitia podľa príslušnej úpravy jednotlivých foriem tohto inštitútu v časti Trestného poriadku upravujúcej prípravné konanie. Preto aj nasledujúca podrobná analýza sa týka len spomínanej úpravy z predsúdneho konania. Zdôrazniť teba aj skutočnosť, že páchateľ trestného činu sa môže dobrovoľne rozhodnúť pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom tak v predsúdnom konaní, a to či už pred vznesením obvinenia alebo po vznesení obvinenia, ako aj po podaní obžaloby v súdnom konaní.

7.2.1

Dočasné odloženie vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku

V prípade dočasného odloženia vznesenia obvinenia ide o jedinú formu inštitútu „spolupracujúcej osoby“, ktorú možno použiť ešte pred začatím trestného stíhania proti konkrétnej osobe, teda pred vznesením obvinenia. Zo zákonnej dikcie dočasného vznesenia obvineného vyplýva, že „ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu, môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov, alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa“ (§ 205 ods. 1 TP). „O dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajt vyhotoví záznam, ktorého rovnopis do 48 hodín zašle prokurátorovi“ (§ 205 ods. 2 TP). „Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, policajt na pokyn prokurátora bez meškania vznesie obvinenie“(§ 205 ods. 3 TP). 247

7.


SVEDOK V TRESTNOM KONANÍ

Možno teda povedať, že v prípade tohto inštitútu ide o postup, ktorý možno použiť iba vo výnimočných, zákonom predpokladaných situáciách. Jeho prípustnosť je podmienená v ustanovení taxatívne vymenovanými trestnými činmi a skutočnosťou, že osoba, v prípade ktorej sa má postup použiť „sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení páchateľa“. Ďalšou, v tomto prípade vylučujúcou podmienkou použitia inštitútu, je jeho absolútne vylúčenie v prípade organizátora, návodcu alebo objednávateľa trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa. Podstatou tejto úpravy je formálna dohoda medzi páchateľom trestného činu a štátom, podľa ktorej za poskytnutie relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k posilneniu dôkaznej pozície obžaloby, sa spolupracujúcemu páchateľovi poskytne výhoda dočasnej nestíhateľnosti, na ktorú by inak nemal nárok. Následkom dočasného odloženia vznesenia obvinenia v prípravnom konaní je, že sa u podozrivého mení jeho procesné postavenie tak, že sa z podozrivého, respektíve z osoby u ktorej sú inak zákonné dôvody na vznesenie obvinenia (§ 206 ods. 1 TP), stane svedok.371) Nič potom nebráni tomu, aby bol v tej istej veci vypočutý ako svedok, so všetkými právami a povinnosťami a podľa zákonom daného procesného postupu. Tak, ako to koniec koncov vyplýva aj z jeho názvu, je dočasné odloženie vznesenia obvinenia časovo limitované, pretože priamo z jeho dikcie vyplýva „ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, policajt na pokyn prokurátora bez meškania vznesie obvinenie“. Evidentne teda ide o postup, dôvody ktorého raz pominú, a ak sa tak stane, musí byť obvinenie vznesené. „Naplnením účelu spolupráce, teda objasnením trestného činu alebo zistením jeho páchateľa, pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenie obvinenia. Preto je potrebné spolupracujúcej osobe, ktoré mala procesné postavenie svedka, v súlade s ustanovením § 205 ods. 3 Trestného poriadku vzniesť obvinenie podľa § 206 os. 1 Trestného poriadku“.372) Odborná verejnosť však v tejto súvislosti viackrát poukázala na skutočnosť, prečo by mala osoba, ktorej hrozí obvinenie a následné trestné stíhanie, spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, ak by sa tomu aj tak nevyhla po tom, čo by pomohla objasniť trestný čin alebo zistiť jeho páchateľa, lebo by jej bolo tak či tak vznesené obvinenie. V tomto prípade sa úplne vytráca aspekt motivácie, ktorý by „spolupracujúcu osobu“ viedol k spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Deset pre tento prípad navrhuje riešenie spočívajúce v alternatívnej úprave dočasného odloženia vznesenia obvinenia tak, aby umožňovala potom, čo by bol dosiahnutý účel spolupráce (významný podiel na objasnení trestného činu alebo na zistení jeho páchateľa), obvinenie vôbec nevzniesť. Odloženie vznesenia obvinenia by nebolo dočasné ale podmienečné, pričom podmienka by sa viazala na splnenie účelu spolupráce. Ak by sa účel 371) Minárik, Š. a kol.: Trestný poriadok, Stručný komentár, Iura Edition, Bratislava, 2010, s. 564 372) Žilinka, M.: Spolupracujúca osoba a procesné postupy podľa Trestného poriadku, In: Justičná revue, 59, 2007, č. 5, s. 624.

248


Korunný svedok v trestnom konaní

spolupráce v tomto štádiu trestného konania nedosiahol, obvinenie by sa vznieslo.373) Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať aj to, že dočasné odloženie vznesenia obvinenia môže, ale aj vôbec nemusí, predchádzať aplikácii iných foriem inštitútu „spolupracujúcej osoby“, použitie ktorých prichádza do úvahy až po vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o samotný postup pri aplikácii dočasného odloženia vznesenia obvinenia, ten je zrejmý z jeho úpravy. Ak policajt pred vznesením obvinenia zistí, že sú dané dôvody na takýto postup, vyžiada si od prokurátora predchádzajúci súhlas. Prokurátor pred vydaním súhlasu na dočasné odloženie vznesenia obvinenia prihliadne aj na osobu obvineného, okolnosti prípadu, najmä akou mierou sa podozrivý podieľal na spáchaní objasňovaného trestného činu a na jeho následkoch, ako aj spôsobilosť výpovede tzv. spolupracujúcej osoby prispieť k objasneniu trestnej činnosti, prípadne k zisteniu páchateľov tejto trestnej činnosti. O aplikovaní tohto inštitútu sa nevydáva formálne uznesenie, ale policajt vyhotoví záznam. V zázname o dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajt uvedie dobu, po ktorú bude dočasné odloženie vznesenia obvinenia trvať. K samotnému vyhotoveniu záznamu však policajt potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora, ktorý sa uvedie v zázname. Právnym následkom dočasného odloženia vznesenia obvinenia v prípravnom konaní je, že z osoby, u ktorej sú inak dôvody na vznesenie obvinenia, sa stane svedok, ktorého výpoveď môže významnou mierou napomôcť objasneniu trestného činu alebo zisteniu jeho páchateľa. Posúdenie pominutia dôvodov, pre ktoré bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia tzv. spolupracujúcej osobe, prislúcha iba prokurátorovi. „Ak prokurátor zistí, že dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia spolupracujúcej osobe pominuli, napríklad v prípade obvinenia alebo právoplatného odsúdenia páchateľov týchto trestných činov, nedodržania dohody, zmeny postoja spolupracujúcej osoby alebo spáchanie závažnejšieho trestného činu po tom, čo mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, na ktorého objasňovaní sa podieľal), uloží policajtovi záväzným pokynom vznesenie obvinenia spolupracujúcej osobe. Po vznesení obvinenia má spolupracujúca osoba postavenie obvineného“. 374)

7.2.2

Zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku

Z hľadiska systematiky Trestného poriadku je ďalšou formou inštitútu „spolupracujúcej osoby“ zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku. Možno ho aplikovať, ak sú splnené predpokladané zákonné podmienky, v štádiu trestného konania, kedy je už vznesené obvinenie a prebieha trestné stíhanie. Zo znenia § 215 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že „prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa 373) Porovnaj Deset, M.: K právnej úprave korunného svedka, In: Justičná revue, 61, 2009, č. 11, s. 1195. 374) Minárik, Š. a kol.: Trestný poriadok, Stručný komentár, Iura Edition, Bratislava, 2010, s. 565.

249

7.


SVEDOK V TRESTNOM KONANÍ

významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takéhoto trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného. Zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal“. Z uvedenej dikcie je teda zrejmé, že zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného je v tomto prípade fakultatívne, pričom prokurátor v prípravnom konaní ( súd podľa osobitných ustanovení s poukazom na toto ustanovenie v súdnom konaní) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky: l

l

l

vedie sa trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa výraznou mierou podieľal na objasnení taxatívne uvedených trestných činov, alebo na usvedčení páchateľov niektorého z týchto trestných činov, záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného a obvinený nie je organizátorom, návodcom alebo objednávateľom trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľal.

Prakticky môže prokurátor v prípravnom konaní, eventuálne súd v súdnom konaní, zastaviť trestné stíhanie podľa tohto ustanovenia (súd podľa osobitných ustanovení s poukazom na toto ustanovenie) voči spolupracujúcemu obvinenému, ktorý sa podieľal na páchaní taxatívne uvedených trestných činov, avšak dobrovoľne sa rozhodol pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom. Podstatou zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku je formálna dohoda medzi páchateľom a štátom, zastúpeným prokurátorom alebo súdom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov a k uľahčeniu dôkaznej pozície obžaloby, je spolupracujúcemu obvinenému poskytnutá výhoda beztrestnosti, na ktorú by inak nemal nárok. Pri rozhodovaní o aplikácii tohto ustanovenia prokurátor (súd) posúdi závažnosť spáchaného trestného činu, záujem štátu na objasnení takéhoto skutku a stíhaní obvineného, jeho osobu, podiel na jeho spáchaní a na jeho následkoch. Takisto posúdi výpoveď takejto osoby, či bude výnimočne spôsobilá prispieť k objasneniu takýchto trestných činov, zistení a usvedčení ich páchateľov. Ak prokurátor (súd) po uvážení všetkých okolností prípadu dospeje k záveru, že záujem štátu na objasnení takéhoto trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného, môže trestné stíhanie zastaviť. 375) 375) Minárik, Š. a kol.: Trestný poriadok , Stručný komentár, Iura Edition, Bratislava, 2010, s.596.

250


Korunný svedok v trestnom konaní

Zastavenie trestného stíhania proti spolupracujúcemu obvinenému je meritórne rozhodnutie, ktoré je možné vydať v prípadoch, keď už došlo k naplneniu účelu spolupráce a záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní spolupracujúceho obvineného. Ide teda o situáciu, keď už nie je potrebná ďalšia spolupráca orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu s obvineným. Pri splnení zákonných podmienok zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku spravidla nadväzuje na rozhodnutie o pokračovaní v trestnom stíhaní podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, ktoré bolo predtým prerušené podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku.376) Ak sú inak splnené spomínané právne podmienky, vrátane naplnenia účelu spolupráce, môže byť rozhodnutie o zastavení trestného stíhania proti spolupracujúcemu obvinenému vydané aj bez predchádzajúceho prerušenia trestného stíhania proti spolupracujúcemu obvinenému.

7.2.3

Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku

Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného patrí medzi ďalšie formy inštitútu „spolupracujúcej osoby“. Podobne ako v prípade zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného ho možno aplikovať, ak sú splnené predpokladané zákonné podmienky, v tom štádiu trestného konania, kedy je už vznesené obvinenie a prebieha trestné stíhanie. Konkrétne právne podmienky jeho aplikácie sú upravené v ustanoveniach § 218 a 219 Trestného poriadku. „Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takéhoto trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného. Podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal (§ 218 ods. 1 TP). V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v skúšobnej dobe plnil zákonom stanovené podmienky“ (§ 218 ods. 2 TP). 376) Žilinka, M.: Spolupracujúca osoba a procesné postupy podľa Trestného poriadku, In: Justičná revue, 59, 2007, č. 5, s. 625.

251

7.


Svedok v trestnom konaní - ukážka