Page 1

SÚDNA MOC A MOC SUDCOV NA SLOVENSKU

1.2 Subjekty legitimizujúce sudcov

podobnú snahu bolo možné pozorovať aj u prezidenta B. Clintona, i keď táto je podmienená skôr straníckym vývinom v parlamente.23) Najlepšie to dokumentuje fakt, že Senát amerického kongresu úplne zablokoval kreovanie nových sudcov federálnych súdov v posledných dvoch rokoch prvého funkčného obdobia prezidenta G. Busha ml. Na rozdiel od USA je vplyv politiky na výber sudcov všeobecných súdov v Európe v menšom rozsahu, čo je spôsobené aj osobitným modelom vzniku sudcovskej funkcie. V európskom modeli je totiž rozhodujúca skupina kandidátov na sudcovskú funkciu tvorená mladými ľuďmi, ktorí spravidla ešte nemali ani len možnosť politickej aktivácie,24) čo však neznamená, že napríklad na Slovensku je mimo pozornosti politických strán.

1.2 Subjekty legitimizujúce sudcov Z pohľadu subjektov legitimizujúcich sudcov vykonávať súdnu moc história i súčasnosť prináša všetky možné zdroje legitimity a ich vzájomnú kombináciu. V zásade možno tieto zdroje hľadať v: – ľude (spoločnosti), – štáte (orgánoch verejnopolitickej moci), – stave (sudcovskom alebo všeobecne právnickom). Pôvodne diametrálne odlišné prístupy k osobnostnej legitimite sudcov medzi USA a kontinentálnou Európou sú v ostatnom období obohacované na jednej i druhej strane prvkami, ktoré predznamenávajú určitú konvergenciu. Príkladom môžu byť prvé pokusy v niektorých západoeurópskych krajinách (Taliansko, Francúzsko, Holandsko) výnimočne pripustiť aj iný variant spôsobu výberu sudcov, ktorý sa už priamo približuje modelu výberu sudcov v krajinách common law. Ide tu o výber sudcov z právnikov na vrchole svojej kariéry, ktorí presvedčili o svojej odbornej erudícii napríklad bohatou odborno-publikačnou činnosťou a najmä schopnosťou zovšeobecňujúceho myslenia tak potrebného pre sudcovskú tvorbu práva ako najpregnantnejšieho prejavu aktuálnej politizácie súdnej moci v Európe.25) Zároveň tieto tendencie vychádzajú aj z pragmatického poznania kvalitatívnej odlišnosti práce sudcu prvostupňového súdu a sudcu najvyššieho súdu. Kým prvý je pri rešpektovaní všetkých záruk sudcovskej nezávislosti z pohľadu charakteru svojej 23) GOLDMAN, S.: Judicial Selection under Clinton: A Midterm Examination. In: Judicature, LXXVIII, N0 6, s. 276 – 291. 24) MESTITZ, A. – PEDERZOLI, P.: Vzdelávanie a výber sudcov, prokurátorov a obhajcov v Taliansku, Francúzsku a Nemecku, Justičná revue č. 5/1993, s. 44. 25) Pritom si tu treba uvedomiť všetky možné pozitíva, ale aj negatíva (napríklad o korporativizme spojenom s ignoráciou práva), na ktoré upozorňuje A. Garapon. GARAPON, A.: Le gardien des promesses. Paris, Odile Jacob 1996. Pozri tiež: HOROWITZ, D. L.: The Courts and the Social Policy. Washington, The Brooking Institution 1978; FISS, O.: The Forms of Justice. In: Harvard Law Review, 1979, XCIII.

22


THE JUDICIARY AND THE POWER OF JUDGES IN SLOVAKIA

Unlike in the United States, the impact of politics on filling the judicial posts in the general courts in Europe is less significant, which is caused by a different pattern of appointment to the judicial office. In the European model, the decisive group of candidates for judgeships are young people who have usually not even had a chance to be politically active yet.24) Nonetheless, this does not mean that in the Slovak case it would be outside of interest of political parties.

1.2 Subjects legitimising judges As for the subjects legitimising judicial power to exercise judicial duties, both the history and the presence show various sources of legitimacy and some of their combinations. In principle, these sources can be found in – the people (the society), – the state (public/povernmental bodies),

1.2 Subjects legitimising judges

presidency, although this was conditioned by the congressional political development.23) And this may be well documented by the fact that the U.S. Senate completely blocked the appointment of new federal judges in the last two years of the first presidential term of President Bush Jr.

– professional affiliation to judicial or general legal community. Originally diametrically opposite approaches to personal legitimacy of judges in the United States and on the Continent have in recent years been mutually affected on both sides, now showing some elements of convergence. This applies for example to the first attempts in several West European countries (Italy, France, Netherlands) to permit another method of judicial selection closely approaching the model used in the common law countries, that is to select judges from among lawyers at the top of their careers who have proved expertise and erudition by abounding publication activities and the potential for making generalisations which is so vital for judicial thinking and judge-made law, this being the most specific manifestation of politicisation of the judicial power in Europe.25) At the same time, these tendences are based on a pragmatic understanding of qualitative differences between the work of judges of the first instance courts and the supreme court 23) GOLDMAN, S.: Judicial Selection under Clinton: A Midterm Examination. In: Judicature, LXXVIII, N0 6, pp. 276 – 291. 24) MESTITZ, A. – PEDERZOLI, P.: Vzdelávanie a výber sudcov, prokurátorov a obhajcov v Taliansku, Francúzsku a Nemecku, Justičná revue issue no. 5/1993, p. 44 25) The positive points as well as negative points should be considered here (for instance, corporatism and ignorance of the law) as emphasised by A. Garapon. GARAPON, A.: Le gardien des promesses. Paris, Odile Jacob 1996. See also: HOROWITZ, D. L.: The Courts and the Social Policy. Washington, The Brooking Institution 1978; FISS, O.: The Forms of Justice. In: Harvard Law Review, 1979, XCIII.

23


1.2 Subjekty legitimizujúce sudcov

SÚDNA MOC A MOC SUDCOV NA SLOVENSKU práce administratívnym pracovníkom (v najpozitívnejšom zmysle slova),26) ktorý perfektne ovláda súdny proces, tak v práci druhého miznú línie deliace jurisdikciu, legislatívu a administratívu.27) Perfektné a profesionálne zvládnutie tajov súdneho konania je veľakrát pre neho menej použiteľné ako práve iný „typ myslenia“ spojený so schopnosťou samostatnej tvorivosti pri výklade práva. Zatiaľ sa v kontinentálnej Európe (a čiastočne aj u nás) táto tendencia prejavila pri výbere sudcov ústavných súdov, ktoré symbolizujú európske ústavné demokracie.28) To sú však ďalšie úvahy, ktoré výber sudcov posúvajú do roviny riešenia otázok demokracie a legitimity sudcov29) a práve v tejto rovine sa v najbližšom období budú zrejme aj v kontinentálnej Európe vyvíjať jednotlivé modely spôsobov výberu sudcov. Ľud ako zdroj legitimity sudcov je nepochybne z pohľadu demokracie prioritný. V praxi však práve systém kreácie sudcovskej funkcie založený na reprezentatívnom mandáte môže viesť od demokracie k jej popretiu či vytvoreniu ilúzie demokracie. Výber sudcov priamo ľudom bol dominantný pri vzniku väčšiny štátov USA. Postupne však od tohto modelu stále viac štátov USA upúšťa a aj tam, kde sa zachoval do súčasnosti (najtypickejším príkladom je štát Texas), je podrobovaný permanentnej kritike. Predmetom kritiky nie je ani tak pomerne malá účasť voličov na voľbách republikových sudcov, ktorá sa pohybuje väčšinou hlboko pod 20 %, ale skôr metódy využívané v rámci volebnej kampane. Osobitne otázne je najmä využívanie: – súdnych procesov na sebaprezentáciu sudcu opätovne kandidujúceho na sudcovskú funkciu,30) – prostriedkov na nákladné volebné kampane, ktoré často a ochotne poskytujú advokáti. Napriek tomu, že obidve tieto možné ohrozenia sudcovskej nezávislosti sa v praxi obmedzujú (prvé v rámci systému opravných prostriedkov a druhé vhodnou legislatívou, napríklad stanovením maximálnej výšky finančných prostriedkov poskytnutých na volebnú kampaň sudcu od jedného subjektu), stále viac štátov upúšťa od priamej voľby sudcov ľudom, resp. snaží sa ju kombinovať aj s inými zdrojmi legitimity. Orgán verejno-politickej moci je druhým možným zdrojom legitimity sudcov a najväčším jeho rizikom je možnosť politickej ingerencie. Toto riziko sa priamo úmerne zvyšuje s absenciou časovo neobmedzeného funkčného obdobia sudcov a s deficitom demokratickosti štátneho režimu, v ktorom sa uplatňuje. Na rozdiel od modelu priamej voľby 26) ROSENBLOOM, D. H.: Public Administrators and the Judiciary: the new „partnership“. In: Public Administration Review č. 47/1987. 27) Pozri UNGER, R. M.: Law in Modern Society. New York, The Free Press 1976. 28) Pozri KLOKOČKA, V.: Ústavní zřízení evropských států. Praha, Linde 1996. 29) Pozri SARTORI, G.: Ingegneria costituzionale comparata. Bologne, il Mulino 1995. 30) Napríklad Najvyšší súd USA v rozhodnutí vo veci Estes v. Texas, 1964, 381 U.S. 532 zrušil rozhodnutie apelačného súdu v Texase z dôvodu, že sudca pripustil televízne prenosy zo súdneho konania, aby sa v ňom mohol prezentovať svojim voličom.

24


Galéria / Gallery

Cambyseov súd / The Judgement of Cambyses Part 2 » autor: Gerard David » Groeninge Museum, Brugge

25

Profile for EUROKODEX

Sudna moc a moc sudcov na Slovensku  

ukazka z publikacie

Sudna moc a moc sudcov na Slovensku  

ukazka z publikacie

Profile for eurokodex
Advertisement