Page 1

Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl ¥ Anton Martvoň

Kľúčové slová:

¢

disciplinárny delikt, správny disciplinárny delikt, správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl, disciplinárna zodpovednosť, zodpovednosť za správny disciplinárny delikt, disciplinárne previnenie, disciplinárny priestupok.

Keywords:

¢

breach of discipline, administrative breach of discipline, scholar and students administrative breaches of discipline, disciplinal responsibility, responsibility for the administrative breach of discipline, disciplinary trespass, disciplinary offense.

Hneď v úvode si dovolím vo všeobecnosti vymedziť pojem „disciplinárny delikt“, ktorý sa ako taký spája s konaním (tzv. facere), s nekonaním (tzv. non facere) alebo s opomenutím konania (tzv. omittere), ktoré porušuje poriadok a disciplínu v rámci určitej vnútorne organizovanej spoločenskej ustanovizne, inštitúcie alebo v rámci iného vnútorne organizovaného spoločenského zoskupenia osôb. Ide o zavinené porušenie povinností. Synonymom pojmu „disciplinárny delikt“ sú i pojmy „disciplinárne previnenie“1), „služobné previnenie“2) alebo aj nepresné zákonné pomenovanie typu „disciplinárny priestupok“3). S disciplinárnym deliktom úzko súvisí i pojem „disciplinárna zodpovednosť“, ktorá sa uplatňuje voči osobe, ktorá má určitý právny vzťah k danej organizačnej štruktúre, ktorý vzniká napríklad na základe pracovnej zmluvy, menovaním alebo voľbou ako pracovný, služobný, členský alebo iný pomer. Zavinené porušenie disciplíny môže mať za následok uloženie disciplinárnej sankcie. Takáto sankčná zodpovednosť môže vzniknúť len vo vnútri určitej organizačnej štruktúry, ktorej je fyzická osoba členom (ako zamestnanec, 1)

2) 3)

Bližšie pozri napr. : § 188 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov alebo § 52 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Bližšie pozri: § 75 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Bližšie pozri napr. : § 72 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

111


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl študent ako člen akademickej obce, funkcionár a pod.), nemá tzv. externé účinky.4) Disciplinárny delikt má vnútro – organizačný charakter, a preto sa jeho dôsledky prejavujú len interne, vo vzťahu k danej organizačnej štruktúre, ktorej je osoba členom. Nakoniec, externé účinky neprináša ani uloženie najzávažnejšej disciplinárnej sankcie, a to jednostranného zrušenia vzťahu k danej organizačnej štruktúre (napr. výpoveď).5) Disciplinárna zodpovednosť je výrazom potreby zaistiť dodržiavanie predpísaných pravidiel v relatívne ucelených a v stabilizovaných organizačných sústavách. Ako právna zodpovednosť nie je disciplinárna zodpovednosť inštitútom jediného právneho odvetvia. Preto disciplinárna zodpovednosť, ako zodpovednosť správno-právna, je určitou časťou (resp. výsekom alebo súčasťou) disciplinárnej zodpovednosti upravenej právom.6) Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že najširším pojmom je „právna zodpovednosť“, ktorá v sebe zahŕňa pojem „disciplinárna zodpovednosť“, a ktorej súčasťou je i pojem „zodpovednosť za správny disciplinárny delikt“. Disciplinárna zodpovednosť sa uplatňuje jednak v súkromnej sfére, jednak vo verejnoprávnej (resp. verejnej) sfére. Preto rozlišujeme súkromnoprávne disciplinárne delikty (napríklad zamestnancov súkromnej firmy, členov družstva, členov občianskeho združenia, členov politickej strany alebo politického hnutia) a verejnoprávne disciplinárne delikty (napríklad sudcov, prokurátorov, poslancov parlamentu, notárov, advokátov, príslušníkov Policajného zboru, colníkov, študentov vysokej školy). Správne disciplinárne delikty sú preto súčasťou verejnoprávnych disciplinárnych deliktov.7) Pojem správny disciplinárny delikt možno vymedziť pozitívne (čo sa považuje za správny disciplinárny delikt) a negatívne (čo nie je správnym disciplinárnym deliktom). Úprava správnych disciplinárnych deliktov však nie je jednotne upravená v jednom všeobecnom predpise, ale je roztrieštená do viacerých rôznych osobitných predpisov v oblasti verejnej správy. Pri negatívnom vymedzení pojmu správny disciplinárny delikt treba uviesť, že správnym disciplinárnym deliktom nie sú: a) súdne delikty (resp. trestné činy); b) priestupky; c) správne poriadkové delikty; d) iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia; 4) 5) 6) 7)

112

Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo. Turany: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2007, s. 221. Sládeček, V. : Obecné správní právo – 2. vydání. Praha: ASPI – Wolters Kluwer, 2009, s. 205. Prucha, P. : Správní právo – Obecná část. Brno: Masarykova univerzita, 2003, s. 214. Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo – 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2009, s. 221.


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl e) iné správne delikty právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie (tzv. zmiešané správne delikty)8); f) súkromnoprávne (resp. súkromné) disciplinárne delikty (medzi ktoré patria disciplinárne delikty členov politických strán a hnutí, členov občianskych združení a neziskových organizácií, členov družstiev, členov cirkví a náboženských spoločností, zamestnancov súkromných firiem a obchodných spoločností), nakoľko ich disciplinárna zodpovednosť nie je založená zákonom, ale štatutárnymi, teda vnútornými, predpismi (stanovami)9); g) konania urobené v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi10); h) konania na príkaz, rozkaz alebo pokyn (napr. služobný zákrok policajta pod jednotným velením11)); i) konania, ktoré sú spojené s tzv. „dovolením rizikom“12); j) iné verejnoprávne (resp. verejné) disciplinárne delikty, ktoré sú prejednávané inými než správnymi orgánmi13) (napr. disciplinárne delikty, resp. previnenia poslancov NR SR, prokurátorov alebo sudcov v SR). Správny disciplinárny delikt možno pozitívne pojmovo vymedziť ako porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy fyzickou osobou, o ktorom rozhoduje subjekt alebo vykonávateľ verejnej správy splnomocnený na základe zákona disciplinárnou právomocou, pričom disciplinárna zodpovednosť za porušenie služobných alebo členských povinností v organizačnom režime je založená alebo vyvodená na základe zákonného splnomocnenia. Ďalej ho môžeme aj vymedziť ako delikt fyzickej osoby, ktorá je v osobitných právnych vzťahoch k určitej inštitúcii s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto služobného, zamestnaneckého, členského, resp. obdobného vzťahu. Môže ísť o inštitúcie štátne (napr. polícia, orgány štátnej správy, ozbrojené sily), profesijné komory alebo iné inštitúcie (napr. verejné vysoké školy).14) Teoreticky môže ísť aj o verejnoprávne korporácie a inštitúcie. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva predovšetkým v tom, že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou fyzickej osoby k určitej organizácii a že ide o povinnosť formulovanú v rámci pravidiel, ktoré upravujú fungovanie tejto ustanovizne.15) Dovolím si súhlasiť s P. Matesom, že disciplinárny delikt 8) 9) 10) 11) 12)

Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo. Turany: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2007, s. 198. Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 114. Bližšie pozri: Fico, R. : Nutná obrana. Trenčín : Ludoprint, a.s., 2001, s. 12 – 70. Bližšie pozri: §§ 66 – 68 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Bližšie pozri: Burda, E. : Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona. Šamorín: Heuréka, 2006, s. 20. 13) Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 114. 14) Hendrych, D. a kol. : Správni právo – Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 450. 15) Škultéty, P. a kol. : Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Bratislava: VO PRAF UK, 2004, s. 173.

113


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl musí mať zároveň právny základ v tom zmysle, že musí ísť o porušenie právnej povinnosti, teda povinnosti uloženej právom.16) Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom, že: a) ich subjekt je vždy špeciálny, nemôže ním byť hocikto, ale iba osoba prislúchajúca k danej ustanovizni.17) Ide o fyzickú osobu, ktorá je v osobitnom právnom vzťahu (v služobnom, v zamestnaneckom alebo v členskom) k určitej ustanovizni v oblasti verejnej správy, s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu.18) V širšom zmysle slova môže ísť i o osobu, ktorú síce nemožno označiť za príslušníka organizácie, ale ktorá je do organizácie kvalifikovaným spôsobom zaradená, prípadne má k organizácii (resp. k inštitúcii) inak kvalifikovaný vzťah.19) Ide napríklad o právny vzťah advokáta a Slovenskej advokátskej komory, študenta vysokej školy a príslušnou vysokou školu, zamestnanca v štátnej správe a jeho príslušným služobným úradom, atď.20) b) ich objektom je riadny výkon verejnej služby, vrátane štátnej služby, a s tým súvisiaca služobná disciplína (u štátnych zamestnancov štátna disciplína), t. j. disciplína a poriadok vo vnútri konkrétnej ustanovizne.21) Popri vnútornom poriadku môže byť ich objektom i profesijná etika, odbornosť výkonu povolania, dôstojnosť a dôveryhodnosť inštitúcie voči verejnosti.22) c) ich objektívnou stránkou, ako znakom skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu, je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby23) alebo s porušením disciplíny a poriadku vo vnútri konkrétnej ustanovizne. d) ich subjektívna stránka je založená na zavinení24), pričom postačuje i zavinenie z nedbanlivosti.25) Zároveň treba uviesť, že postih správnych disciplinárnych deliktov nie je upravený jednotne, ale právna úprava je roztrúsená vo viacerých osobitných 16) Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního. Praha: C. H. Beck, 2000, s. 73. 17) Hendrych, D. a kol. : Správni právo – Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 450. 18) Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo – 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2009, s. 221. 19) Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 113. 20) Škultéty, P. a kol. : Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Bratislava: VO PRAF UK, 2004, s. 174. 21) Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo. Turany: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2007, s. 221. 22) Hendrych, D. a kol. : Správni právo – Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 450. 23) Škultéty, P. a kol. : Správne právo hmotné – Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2002, s. 157. 24) Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 113. 25) Hendrych, D. a kol. : Správni právo – Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 451.

114


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl zákonoch. Tieto zákony zároveň upravujú vecnú a funkčnú príslušnosť disciplinárnych orgánov, disciplinárne tresty a spôsob ich ukladania. Súčasťou týchto zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti, výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania, ktorú predstavuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) alebo so subsidiárnym využitím Trestného poriadku (napr. pri rozhodovaní o disciplinárnom previnení advokáta Slovenskou advokátskou komorou). Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (resp. disciplinárnych opatrení, sankcií alebo inak označovaných trestov) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch, ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy, resp. ich vykonávateľov.26) Je potrebné taktiež spomenúť, že protiprávne konanie, ktoré je disciplinárnym deliktom, môže zároveň naplniť skutkovú podstatu priestupku, či iného správneho deliktu. Pri trestaní za disciplinárny delikt (teda i za správny disciplinárny delikt) teda neplatí zásada ne bis in dem27). Ak však bola osoba pre ten istý skutok potrestaná ako za trestný čin, zásada ne bis in dem platí a takúto osobu nemožno už potrestať za disciplinárny delikt (ak ide o ten istý skutok).28) Zákon o priestupkoch teda výslovne počíta s možnosťou dvojitého potrestania za ten istý skutok. Ako dôkaz možno poukázať na § 12 ods 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kde je jasne zakotvené, že pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne tiež na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo v disciplinárnom konaní.29) Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od správnych deliktov fyzických osôb (iných než priestupkov) postihovaných na základe zavinenia tým, že objektom správnych disciplinárnych deliktov je práve disciplína vo vnútorných vzťahoch v rámci určitej organizácie alebo inštitúcie. Ani v tomto prípade však nemožno podľa názoru doc. Machajovej vylúčiť dvojitý postih za ten istý čin.30) Sankciami ukladanými za disciplinárny delikt, resp. za správny disciplinárny delikt, môžu teoreticky byť sankcie morálneho charakteru (napr. napomenutie), peňažné sankcie (napr. zníženie platu alebo pokuta), sankcie spočívajúce v znížení hodnosti na určitú dobu, odvolanie zo služobného miesta predstaveného a tiež sankcie znamenajúce zánik služobného alebo členského pomeru (napr. prepustenie zo služobného pomeru alebo vyčiarknutie zo zoznamu príslušnej profesijnej komory). Výnimkou je sankcia spojená so zásahom do osobnej slobody (napr. sankcia väzenia).31) Taktiež prichádzajú do 26) Škultéty, P. a kol. : Správne právo hmotné – Všeobecná časť. Bratislava: VO PRAF UK, 2004, s. 175. 27) Škultéty, P. a kol. : Správne právo hmotné – Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2002, s. 159. 28) Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo – 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2009, s. 224. 29) Bližšie pozri: Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 30) BližšiepozriIn:Škultéty,P.akol.:Správneprávohmotné–Všeobecnáčasť.Bratislava:VOPRAFUK,2004,s.182. 31) Hendrych, D. a kol. : Správni právo – Obecná část. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 451.

115


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl úvahy i sankcie zákaz činnosti a prepadnutie veci. Pričom, počíta sa i s fakultatívnosťou disciplinárneho potrestania.32) Správne disciplinárne delikty, ktoré môžu byť spáchané v oblasti verejnej správy, môžeme rozdeliť na tieto základné typy: a) správne disciplinárne delikty osôb v štátnej službe, v služobnom alebo v obdobnom pomere; b) správne disciplinárne delikty členov organizácií záujmovej, resp. profesijnej a stavovskej samosprávy; c) správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl; d) správne disciplinárne delikty osôb pozbavených osobnej slobody na základe rozhodnutia súdu33). V tomto mojom príspevku sa zameriavam hlavne na jeden základný typ správnych disciplinárnych deliktov, ktoré môžu byť spáchané v oblasti verejne správy, a to na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl, ktoré tvoria tzv. „disciplinárne previnenia“ žiakov základných a stredných škôl a tzv. „disciplinárne priestupky34)“ študentov vysokých škôl. Som však toho názoru, že pri pojme disciplinárny priestupok ide o nepresné zákonné označenie pre pojem správny disciplinárny delikt spáchaný študentom vysokej školy. Tieto spomínané správne disciplinárne delikty sú upravené v dvoch osobitných zákonoch35), ako aj vo vnútorných (v školských alebo v disciplinárnych) predpisoch príslušnej školy, ktoré sú prijímané na základe zákona. Ak sa žiak základnej alebo strednej školy previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, vedúceho strediska praktického vyučovania, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.36) Tieto sankcie za uvedené disciplinárne previnenia sa eufemisticky nazývajú i „výchovné opatrenia“37) alebo „opatrenia vo výchove“38). Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť i ďalšie opatrenie vo výchove, a to ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, 32) 33) 34) 35)

Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo. Turany: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2007, s. 222. Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 121. Bližšie pozri: § 72 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov a Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov. 36) § 58 ods 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov. 37) Mates, P. a kol. : Základy správního práva trestního – 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 121. 38) §58 ods 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchovea vzdelávaní (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov.

116


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá zákonného zástupcu, zdravotnú pomoc alebo Policajný zbor. Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.39) Táto úprava vzhľadom na komplikovanosť problematiky, by si žiadala konkrétnejšie a presnejšie vymedzenie, že kedy a ktorú sankciu možno použiť a ako uskutočniť disciplinárne konanie, ktorého konkrétna úprava úplne chýba. Pokiaľ ide o študenta vysokej školy, tak na prerokovanie disciplinárnych priestupkov je príslušná disciplinárna komisia pre študentov príslušnej vysokej školy, ktorá prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi. Členov disciplinárnej komisie príslušnej (hlavne verejnej) vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria vždy študenti. Činnosť disciplinárnej komisie vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie vysokej školy. Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi. Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria študenti. Činnosť disciplinárnej komisie fakulty sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty. Disciplinárny priestupok študenta vysokej školy ako správny disciplinárny delikt je zavinené porušenie verejného poriadku, právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy, resp. jej súčastí.40) Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi vysokej školy niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) pokarhanie, b) podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené, c) vylúčenie zo štúdia.41) Disciplinárny priestupok študenta vysokej školy je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok. Disciplinárne opatrenia ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných 39) §58 ods 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchovea vzdelávaní (tzv. školský zákon) v znení neskorších predpisov. 40) Bližšie pozri: Machajová, J. a kol. : Všeobecné správne právo – 3. aktualizované vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa, s.r.o., 2009, s. 223. 41) § 72 ods 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

117


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.42) Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do tridsať dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.43) Na konanie o disciplinárnom priestupku sa správny poriadok nevzťahuje. Preto som toho názoru, že zákonná úprava tohto konania je nepostačujúca a vágna, nakoľko je príliš stručná a všeobecná. Vôbec totiž nie je riešená situácia, ktorá nastane po tom, ako rektor vyhovie žiadosti študenta o preskúmanie rozhodnutia dekana a dekanovo rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia zruší, teda, či musí disciplinárna komisia fakulty a dekan opätovne začať celé disciplinárne konanie od začiatku so všetkými postupnými krokmi pri zisťovaní dôkazov a opätovne vypočuť všetky strany, alebo či im postačí sa vysporiadať len s pripomienkami zo strany rektora uvedenými v jeho rozhodnutí. Ďalej nie je zo zákona zjavné, či študentom podaná žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana o uložení disciplinárneho opatrenia má suspenzívny účinok na právoplatnosť predmetného rozhodnutia dekana alebo nemá (hoci analogicky podľa správneho poriadku možno preskúmať mimo odvolacieho konania iba právoplatné rozhodnutia), alebo či musí byť zo strany študenta dôvodná, nakoľko to nie je v zákone výslovne zakotvené. Taktiež chýba v zákone úprava toho, čo všetko musí obsahovať rozhodnutie rektora o zrušení dekanovho rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia alebo čo má za následok zmeškanie tridsaťdňovej lehoty rektora na vydanie rozhodnutia o žiadosti študenta o preskúmanie rozhodnutia dekana. Často sa totiž stáva to, že rektor bez odôvodnenia alebo iba so všeobecným a neurčitým odôvodnením zruší dekanove rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, čo dáva rektorom priestor pre rôzne špekulácie alebo je u rektora predmetná vec (resp. spis) uložená až do skončenia štúdia previnilého študenta. Je potrebné preto do predmetného zákona jasne zakotviť 42) § 72 ods 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. 43) § 72 ods 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

118


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl suspenzívny účinok žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana, ako i jasné dôvody pre podanie žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana o uložení disciplinárneho opatrenia, či povinnosť rektora riadne odôvodniť svoje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia dekana o uložení disciplinárneho opatrenia, aby následne fakulta vedela napraviť svoje chyby v konaní. Dovolím si skonštatovať, že činnosť disciplinárnej komisie vysokej školy (verejnej, či súkromnej) alebo fakulty a ich študenti sa síce riadia rokovacím poriadkom príslušnej vysokej školy alebo fakulty, ale ten sa však priamo nevzťahuje na rektora alebo na dekana fakulty i keď je to vnútorný predpis. Ďalej chýba úprava postupu a odvolacieho konania v prípade, keď rektor rozhoduje o uložení disciplinárneho opatrenia v prvom stupni na návrh disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy, teda nie je určená vyššia inštancia na preskúmanie rozhodnutia rektora vydaného v prvom stupni. Tu by sa žiadalo, aby v druhom stupni preskúmaval takéto rozhodnutie rektora príslušný (okresný alebo krajský) súd alebo dokonca sám rektor, no na základe pre neho limitujúceho a záväzného stanoviska (resp. návrhu) ním alebo akademickým senátom zriadenej komisie. Zákon nerieši ani prípady, keď študentovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – vylúčenie zo štúdia a on sa potom o rok znovu hlásil na štúdium na tú istú školu alebo keď študentovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – podmienečné vylúčenie zo štúdia a on následne prestúpil na inú vysokú školu, kde znovu spácha disciplinárny delikt. Neexistuje totiž žiadny centrálny register študentov – páchateľov, ktorí spáchali disciplinárne delikty, z ktorého by boli vysoké školy pri prestupoch o takýchto študentoch detailne informované. Zaujímavá je i situácia, keď študent podá žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana a skôr než o nej rektor rozhodne, tak študent skončí prvý alebo druhý stupeň štúdia (zanikne mu teda status študenta a tým i pôsobnosť disciplinárnej komisie nad ním) a potom chce bez hanby pokračovať v štúdiu na tej istej vysokej skole na druhom alebo na treťom stupni s tým, že ho táto škola nemá možnosť priamo odmietnuť. Tu by bolo potrebné priamo do zákona zakotviť právo vysokej školy alebo fakulty neprijať takéhoto študenta na opätovné štúdium na nej. Ako ďalší problém vidím i to, že pri disciplinárnych priestupkoch platí zásada ne bis in dem a takéhoto študenta nemožno potrestať za spáchaný disciplinárny delikt, pokiaľ už bol pred tým za ten istý skutok potrestaný ako za trestný čin, hoci svojím konaním hrubo porušil dobré meno vysokej školy. V niektorých prípadoch by sa žiadalo zakotviť výnimky z tejto zásady a umožniť dvojité potrestanie za ten istý skutok. Záverom si dovolím priamo skonštatovať potrebu presného zákonného zakotvenia a zjednotenia disciplinárneho konania pre všetky vysoké školy s určením jasných dôvodov pre uloženie určitého disciplinárneho opatrenia za určitú kategóriu disciplinárneho priestupku, nakoľko tento typ správnych disciplinárnych deliktov je na vzostupe.

119


Správne disciplinárne delikty s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl

Resumé Tento príspevok sa zaoberá správnymi disciplinárnymi deliktami s akcentom na správne disciplinárne delikty žiakov a študentov. Je to zaujímavá oblasť slovenského správneho práva, ktorá má do budúcnosti peknú perspektívu na svoj ďalší vývoj v európskom priestore.

Summary This article is about the administrative breaches of discipline with the accent on the scholar and students administrative breaches of discipline. It is a very interesting field of the Slovak administrative law, which is having a nice perspective for the future trend development in the European area.

Mgr. Anton Martvoň, PhD. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Katedra správneho a environmentálneho práva Paneurópska vysoká škola – Fakulta práva Ústav verejného práva e-mail: anton.martvon@flaw.uniba.sk

120

Spravne delikty - ukazka  

Spravne delikty - ukazka

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you